Rozsudok ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, August 20, 2024

Súd: Správny súd v Košiciach
Spisová značka: PO-1S/14/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8021200143
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 08. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Radovan Turčík

ECLI: ECLI:SK:SpSKE:2024:8021200143.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu JUDr. Radovana Turčíka, a členiek Mgr. Jany

Fandákovej, LL.M. a JUDr. Renáty Smajdovej, v právnej veci žalobcu: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX,
D. XXXX/XX, XXX XX B., právne zastúpený: bodnarlegal s.r.o., Žriedlová 3, 040 01 Košice, IČO: 51
865 459, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, Banská
Bystrica o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. 100142592/2021 zo dňa 28.01.2021, takto

r o z h o d o l :

I. Z r u š u j e rozhodnutie Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 100142592/2021 zo dňa
28.01.2021 a rozhodnutie Daňového úradu Prešov č. 101546932/2020 z 07.10.2020.

II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu dôvodne vynaložených trov konania
v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Administratívne konanie
(pokuta správcovi úpadcu za nesplnenie výzvy podať daňové priznanie)

1. Uznesením Okresného súdu Prešov (ďalej len „okresný súd“) z 11.07.2013 bol vyhlásený konkurz
na úpadcu E. A. B. a za správcu konkurznej podstaty bol ustanovený F. F. D.. Ustanovený správca bol

uznesením okresného súdu z 24.10.2019 odvolaný z funkcie a ďalším uznesením okresného súdu z
26.11.2019 bol za nového správcu ustanovený A. B. C. - žalobca.

2. Úpadca E. A. B. sám podal ním podpísané daňové priznania k dani z príjmov za rok 2014 (podané
06/2015), za rok 2015 (podané 06/2016), za rok 2016 (podané 06/2017), za rok 2017 (podané 07/2018)
a za rok 2018 (podané 07/2019) a daňové priznanie k dani z motorových vozidiel za rok 2017 (podané
01/2018).

3. Daňový úrad Prešov (ďalej len „správca dane“) samostatnými výzvami adresovanými F. F. D. ako
správcovi úpadcu E. A. B. vyzval na doplnenie daňových priznaní o podpis osoby oprávnenej na ich
podanie, v každej výzve v lehote do 15 dní od ich doručenia, ktorá pri každej výzve uplynula márne.

4. Správca dane následne samostatnými výzvami z 13.12.2019 adresovanými žalobcovi F. B. C. ako
správcovi konkurznej podstaty úpadcu E. A. B. ho vyzval podľa § 15 ods. 2 daňového poriadku na

podanie daňových priznaní úpadcu k dani z príjmov za roky 2014, 2015, 2016, 2017 a 2018 a k dani
z motorových vozidiel za rok 2017, a to v lehote 15 dní od doručenia výziev, ktoré boli doručené
23.12.2019.5. Správca dane rozhodnutím č. 101546932/2020 z 07.10.2020 uložil žalobcovi (už nie ako správcovi
konkurznej podstaty úpadcu E. A. B., ale ako daňovému subjektu označenému okrem mena a
priezviska, IČO-m, DIČ-om a miestom bydliska, pozn.) úhrnnú pokutu 100,- Eur podľa § 155 ods. 1

písm. b) daňového poriadku za správne delikty podľa § 154 ods. 1 písm. a) tretí bod daňového poriadku,
ktorých sa mal dopustiť tým, že nepodal daňové priznania v lehote určenej vo výzve podľa § 15 ods.
2 daňového poriadku.

6. Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky (ďalej aj len „žalovaný“) rozhodnutím č. 100142592/2021

zo dňa 28.01.2021 na odvolanie žalobcu potvrdilo prvostupňové rozhodnutie o uložení pokuty.

II.
Súdne konanie

7. Správnou žalobou doručenou dňa 24.03.2021 Krajskému súdu v Prešove (ďalej aj „krajský súd“)

sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky
č. 100142592/2021 zo dňa 28.01.2021 a rozhodnutia Daňového úradu Prešov č. 101546932/2020 z
07.10.2020. V žalobe sú vymedzené nasledovné podstatné žalobné body (námietky) žalobcu:

- Podľa žalobcu správca nevstupuje do práv a povinností úpadcu ako daňového subjektu, ale za úpadcu

len koná ako za daňový subjekt a vykonáva jeho práva a povinnosti, kedy toto postavenie možno
pripodobniť postaveniu štatutárneho orgánu subjektu mimo konkurzného konania, teda personálnej
zložky vykonávajúcej úkony v mene a na účet osoby za ktorú koná. Zdôraznil, že správca sa nestáva
daňovým subjektom namiesto úpadcu, ale len koná v jeho mene. Preto akékoľvek správne trestanie
za porušenie povinností daňového subjektu musí nevyhnutne smerovať len voči daňovému subjektu,

ktorého sa porušenie týka. Obdobne sa nesankcionuje štatutár ale vždy subjekt ktorého je štatutárom.
- Správne orgány celkom nesprávne trestanie za nepodanie daňových priznaní zamerali voči žalobcovi,
a to ako separátnemu daňovému subjektu s vlastným daňovým identifikačným číslom (DIČ) a vlastnou
subjektivitou, ktorý však nenesie osobnú deliktuálnu zodpovednosť za úpadcu ako samostatný daňový
subjekt, ktorého je len správcom a v zmysle § 159 daňového poriadku len koná v jeho mene vo veci

správy daní, teda je len subjektom konajúcim za daňový subjekt, ktorým je úpadca, vykonáva práva
a povinnosti týkajúce sa úpadcu. Zdôraznil, že neporušil žiadnu povinnosť, ktorá by zakladala jeho
deliktuálnu zodpovednosť ako samostatného daňového subjektu s vlastným DIČ a vytýkané nepodanie
daňových priznaní sa nepochybne vzťahuje k daňovému subjektu, ktorým je úpadca.
- Na podporu svojej argumentácie uviedol, že všetky výzvy na podanie daňových priznaní mu boli

adresované ako správcovi úpadcu a nie ako samostatnému daňovému subjektu.
- Tiež uviedol, že takýto postup správnych orgánov je mimoriadne ojedinelý a ostatné rozhodovanie
správnych orgánov v obdobných veciach smeruje voči správcovi konajúceho v mene úpadcu a nie
voči správcovi ako samostatnému daňovému subjektu k čomu predložil niekoľko anonymizovaných
rozhodnutí.

8. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe z 13.05.2021 zotrval na správnosti záverov napadnutého rozhodnutia
a dostatočnosti ich dôvodov. K nedôvodnosti žalobných námietok uviedol, že v zmysle zákona o
konkurze a reštrukturalizácii (z. č. 7/2005 Z. z.) pri správe daní za daňový subjekt koná správca, preto
správca dane musí pri ukladaní pokút skúmať, kto sa v čase od vyhlásenia konkurzu do jeho skončenia

dopustil správneho deliktu. Pričom daňovému subjektu fyzickej osobe počas konkurzu možno uložiť
počas konkurzu pokutu za správny delikt ktorého sa dopustila pre vyhlásením konkurzu a nemôže
jej byť uložená pokuta za delikt spáchaný v čase trvania konkurzu, ktorého sa dopustil konkurzný
správca. Podľa žalovaného konkurzný správca ako osoba zúčastnená na správe daní je v zmysle § 4
ods. 2 písm. c) daňového poriadku daňovým subjektom ako osoba, ktorej tento zákon alebo osobitné

predpisyukladajúpovinnostialebopriznávajúpráva.Nazáverzdôraznil,žesprávnehodeliktusadopustil
konkurzný správca, pretože bol vyzvaný na podanie daňového priznania, avšak výzvam správcu dane
nevyhovel.

9.Žalobcavreplikez10.06.2021vjejpodstatnejčastiuviedol,žetakžalovanýobdobneakopriposúdení

odvolacích námietok žalobcu ani v reakcii na jeho žalobné námietky nevysvetlil svoje závery. Zdôraznil,
že predchádzajúci správca úpadcu si takmer šesť rokov neplnil svoje povinnosti správcu, pričom správca
dane okamžite po odvolaní predchádzajúceho správcu úpadcu zaslal výzvy žalobcovi ako novému
správcovi, ktoré objektívne neboli splniteľné na čo aj upozornil elektronickým podaním z 23.12.2019.Na uvedené správca dane ani žalovaný vo svojich rozhodnutiach nereflektovali a nimi uložená sankcia
bola uložená nielen nesprávnemu subjektu ale navyše nedôvodne.

10. Na pojednávaní konanom dňa 20.08.2024 účastníci resp. ich zástupcovia uviedli:

- Právny zástupca žalobcu zotrvajúc na žalobe a replike zdôraznil, že žalobca bol vyzvaný k podaniu
daňového priznania výlučne ako správca konkurznej podstaty, ako osoba konajúca v mene daňového
subjektu – úpadcu, a to na základe § 159 daňového poriadku. Následný postup orgánov správy dane

bol absolútne nesprávny, kedy za správny delikt ustálili ako delikt nie úpadcu ale delikt samotného
správcu konkurznej podstaty, ktorým správca však neporušil svoju vlastnú povinnosť ako daňový subjekt
podať daňové priznanie, ktoré riadne podal. Zdôraznil, že B. C. ako daňový subjekt svoju vlastnú
daňovú povinnosť riadne splnil. Pokiaľ však ide o povinnosť daňového subjektu – úpadcu podať
daňové priznanie táto nebola splnená, ani nemohla byť splnená z dôvodu okolností, ktoré správca
oznámil daňovému orgánu bezprostredne po tom, čo mu bola doručená výzva a pre ktoré objektívne

neumožňovali podať toto daňové priznanie, keďže nový správca nedisponoval údajmi k jeho podaniu.
Zdôraznil, že daňové orgány ignorovali princíp zákazu prenosu deliktuálnej zodpovednosti, keď došlo k
prenosu zodpovednosti daňového subjektu E. B. na daňový subjekt B. C., čo je rozporné aj doterajšou
praxou správnych orgánov, odklon od ktorej nebol nijak zdôvodnený.
-Žalovanýzotrvalnasprávnostizáverovadôvodovnapadnutéhorozhodnutia,trvalnatom,žeksplneniu

povinnosti bol vyzvaný žalobca a preto sa žalobca dopustil správneho deliktu nesplnením výzvy a nie
úpadca ako daňový subjekt. Žalovaný poukázal na to, že podľa § 159 daňového poriadku správca koná
„za“ daňový subjekt nie „v mene“, čo považuje za podstatný rozdiel. Podľa jeho stanoviska povinnosti
daňového subjektu sú prejdené na správcu konkurznej podstaty, vrátane podávania daňových priznaní
a nemyslí si, že je to nie povinnosť správcu v konkurze podať daňové priznanie, keď v rámci konkurzu

úpadca ani nemá možnosť podať daňové priznanie, koná za neho správca.

III.
Posúdenie veci správnym súdom

11. S účinnosťou od 01.06.2023 začal svoju činnosť Správny súd v Košiciach. V súlade s § 3 ods. 3
písm. c/ zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov, výkon súdnictva prešiel z Krajského súdu v Košiciach a z Krajského
súdu v Prešove na Správny súd v Košiciach vo všetkých veciach, v ktorých je od 01.06.2023 daná
právomoc správnych súdov. Od 01.06.2023 je teda na konanie v predmetnej veci príslušný Správny súd

v Košiciach (ďalej aj „správny súd“).

12. Správny súd v konaní o všeobecnej správnej žalobe (§ 177 a nasl. zákona č. 162/2015 Z. z. Správny
súdny poriadok /ďalej len „SSP“/) preskúmal napádané rozhodnutie, ako aj priebeh administratívneho
konania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, všetko v medziach žalobných bodov (§ 134 ods. 1 a § 183

SSP) a po zistení, že žaloba bola podaná oprávnenou osobou (§ 178 ods. 1 SSP) v zákonom stanovenej
lehote (§ 181 ods. 1 SSP), na pojednávaní konanom dňa 20.08.2024 dospel k záveru, že žaloba je
dôvodná.

13. Predmetom prieskumu je rozhodnutie žalovaného, ktorým bola žalobcovi ako správcovi konkurznej

podstaty úpadcu uložená pokuta za nesplnenie výzvy podať daňové priznania úpadcu ako daňového
subjektu za vymedzené zdaňovacie obdobia.

Vzťahujúca sa právna úprava

14. Správny súd na úvod poukazuje na základné ustanovenia vzťahujúcej sa právnej úpravy:
- Podľa § 15 ods. 1, 2, 3 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (ďalej len „daňový poriadok“): (1) Daňové
priznanie je povinný podať každý, komu táto povinnosť vyplýva z osobitných predpisov,1) alebo ten,
koho na to správca dane vyzve. Vo výzve správca dane poučí daňový subjekt o následkoch nepodania
daňového priznania.(2) Ak nebolo podané daňové priznanie v lehote podľa osobitných predpisov,1)

správca dane vyzve daňový subjekt na jeho podanie. Vo výzve správca dane poučí daňový subjekt o
následkoch nepodania daňového priznania. (3) Ak daňový subjekt nepodal daňové priznanie, a to ani
na výzvu správcu dane podľa odsekov 1 a 2, správca dane určí daň podľa pomôcok. Ak daňový subjekt
po doručení oznámenia o začatí určovania dane podľa pomôcok podá daňové priznanie, správca daneho môže použiť ako pomôcku. Daňové priznanie nemožno podať za zdaňovacie obdobie, za ktoré bola
daňovému subjektu určená daň podľa pomôcok; to neplatí, ak je správcom dane obec.
- Podľa § 154 ods. 1 písm. a) tretí bod daňového poriadku: Správneho deliktu sa dopustí ten, kto nepodá

daňové priznanie v lehote určenej správcom dane vo výzve podľa § 15 ods. 2.
- Podľa § 154 ods. 2 daňového poriadku: Zodpovednosti za porušenie povinnosti, ktoré sú správnym
deliktom podľa odseku 1, sa fyzická osoba, ktorá nemá oprávnenie na podnikanie, zbaví, ak preukáže,
že zo závažných zdravotných dôvodov alebo v dôsledku iných okolností hodných osobitného zreteľa,
ktoré nemohla ovplyvniť svojím konaním, nemohla splniť povinnosti, ktorých porušenie je správnym

deliktom podľa odseku 1. Zbavením sa zodpovednosti za porušenie povinnosti nie je dotknutá povinnosť
daňovéhosubjektutútopovinnosťdodatočnesplniťpoodpadnutídôvodov,nazákladektorýchsadaňový
subjekt zbavil tejto zodpovednosti.
- Podľa § 155 ods. 1 písm. b) daňového poriadku: Správca dane uloží pokutu od 60 eur do 32 000 eur
za správny delikt podľa § 154 ods. 1 písm. a) tretieho bodu; ak je správcom dane obec, uloží pokutu
najviac do výšky vyrubenej dane, nie menej ako 10 eur, najviac však do 6 000 eur.

- Podľa § 159 daňového poriadku: V čase od vyhlásenia konkurzu do zrušenia konkurzu pri správe daní
za daňový subjekt koná správca, okrem oddlženia podľa osobitného predpisu.93a) V čase od vyhlásenia
konkurzu do zrušenia konkurzu sa na správcu vzťahujú ustanovenia tohto zákona a osobitných
predpisov,1) ktoré upravujú práva a povinnosti daňového subjektu. Daňové priznania, daňové doklady
a iné písomnosti, ktoré majú význam pre určenie práv a povinností daňového subjektu alebo iných osôb

podľa tohto zákona alebo osobitných predpisov,1) vyhotovené správcom namiesto daňového subjektu
sa považujú za doklady vyhotovené daňovým subjektom, okrem oddlženia podľa osobitného predpisu.

K žalobným námietkam a ich dôvodnosti

15. Rozhodným pre posúdenie veci bolo, kto je nositeľom povinnosti, ku splneniu ktorej smerovala
výzva správcu dane adresovaná správcovi konkurznej podstaty úpadcu a za nesplnenie ktorej výzvy bol
sankcionovaný žalobca vykonávajúci funkciu správcu, a to ako samostatný daňový subjekt.

16. V zmysle zákona o dani z príjmov, zákon č. 595/2003 Z. z., daňovníkom je fyzická alebo právnická

osoba, predmetom dane je príjem (výnos) z činnosti daňovníka a z nakladania s majetkom daňovníka
[§ 2 písm. a), b) zákona] a povinnosť podať daňové priznanie k dani z príjmov za zdaňovacie obdobie
má daňovník v zásade pri dosiahnutí istého objemu zdaniteľných príjmov resp. aj v iných prípadoch
ustanovených zákonom [§ 32 zákona].

17. V zmysle zákona o dani z motorových vozidiel, zákon č.361/2014 Z. z., daňovníkom je fyzická alebo
právnická osoba, ktorá má zákonom vymedzený vzťah k motorovému vozidlu, ktoré je predmetom dane
za zákonom vymedzených podmienok [§ 2 a § 3 zákona] a povinnosť podať daňové priznanie k dani
z motorových vozidiel príjmov za zdaňovacie obdobie má daňovník, ktorému vznikla daňová povinnosť
splnenímzákonompredpokladanéhovyužívaniamotorovéhovozidlaavzťahuknemu [§8a§9zákona].

18. V zmysle zákona o správe daní, zákon č. 563/2009 Z. z., osobou zúčastnenou na správe daní, je
okrem iných, daňový subjekt, ktorým je osoba, ktorej tento zákon alebo osobitné predpisy (o. i. predpisy
upravujúce jednotlivé druhy daní, vrátane dane z príjmov aj dane z motorových vozidiel) ukladajú
povinnosti alebo priznávajú práva [§ 4 ods. 2 písm. c) zákona].

19. Vzhľadom na uvedené nositeľom povinnosti podať daňové priznanie je vždy konkrétny daňovník.
V danom prípade bol nositeľom povinnosti podať daňové priznanie k dani z príjmov fyzických osôb a k
dani z motorových vozidiel ako daňovník úpadca, ktorý sa tým, že mu zákon o dani z príjmov a zákon o
dani z motorových vozidiel túto povinnosť ukladá stáva osobou zúčastnenou na správe daní ako daňový

subjekt.

20. Úpadca ako daňovník a daňový subjekt vyhlásením konkurzu nezaniká a neprestáva byť nositeľom
týchto povinností. Vyhlásenie konkurzu na úpadcu nemá za následok prechod povinností daňového
subjektu (úpadcu) na správcu konkurznej podstaty.

21. Správny súd zdôrazňuje, že nie je možné zamieňať rôzne daňové subjekty, a to úpadcu a správcu
konkurznej podstaty.22. Podľa ust. § 15 ods. 2 daňového poriadku, ak daňové priznanie nebolo podané v lehote
podľa osobitných predpisov, správca dane k podaniu daňového priznania vyzýva daňový subjekt, teda
nositeľa povinnosti k podaniu daňového priznania, ktorým je v zmysle vyššie uvedeného nesporne vždy

daňovník, v danom prípade úpadca.

23. Preto bol jediným možným adresátom výzvy úpadca ako nositeľ povinnosti podať daňové priznanie a
akákoľvek deliktuálna zodpovednosť za nesplnenie takej výzvy mohla byť naplnená výlučne u úpadcu.

24. Na uvedenom nič nemení skutočnosť, že adresát bol na konkrétnych výzvach označený menom,
priezviskom, miestom podnikania správcu konkurznej podstaty úpadcu s označením, že ide o správcu
úpadcu. A takéto označenie adresáta ako ani samotné postavenie konkrétneho subjektu ako správcu
konkurznej podstaty nezakladá vznik vlastnej povinnosti správcu konkurznej podstaty k podaniu
daňového priznania úpadcu ako daňovníka, nakoľko je len jeden nositeľ tejto povinnosti, ktorým bol
a zostáva úpadca.

25. Ak žalovaný vo svojej obrane s poukazom na všeobecnú úpravu, že daňový subjekt je osobou
zúčastnenou na správe daní mienil odôvodniť to, že správca konkurznej podstaty je tým daňovým
subjektom, ktorému zákon o správe daní alebo osobitné predpisy (o. i. predpisy upravujúce jednotlivé
druhy daní, vrátane dane z príjmov aj dane z motorových vozidiel) ukladajú povinnosť podať daňové

priznanie úpadcu, potom sa táto argumentácia vo svetle vyššie uvedeného javí ako zmätočná.

26. Podstatným je v danej veci to, že iný výklad podľa správneho súdu neumožňujú ani formulácie
obsiahnuté v ust. § 159 daňového poriadku, v zmysle ktorých správca konkurznej podstaty koná
za daňový subjekt, a teda zostáva v pozícii istého osobitného zástupcu daňového subjektu, čo

korešponduje so všeobecným dôsledkom vyhlásenia konkurzu spočívajúcom v obmedzení oprávnenia
úpadcu pri istých úkonoch konať sám za seba. Opakovane je potrebné zdôrazniť, že uvedené napriek
špecifikám postavenia správcu konkurznej podstaty neznamená zánik subjektivity úpadcu ani prechod
jeho práva a povinností na správcu. Ani ostatné formulácie obsiahnuté v označenom ustanovení, a to,
že v čase konkurzu sa na správcu vzťahujú ustanovenia tohto zákona a osobitných predpisov, ktoré

upravujú práva a povinnosti daňového subjektu, nie je možné vykladať tak, že by sa samotný správca
sám stal nositeľom týchto povinnosti. Čo len umocňuje formulácia, že daňové priznania, daňové doklady
a iné písomnosti, ktoré majú význam pre určenie práv a povinností daňového subjektu alebo iných osôb
podľa tohto zákona alebo osobitných predpisov, vyhotovené správcom namiesto daňového subjektu sa
považujú za doklady vyhotovené daňovým subjektom.

27. Správny súd uzatvára, že osobou povinnou k podaniu daňového priznania a tým aj k splneniu výzvy
bol úpadca, aj keď v dôsledku prebiehajúceho konkurzu jeho oprávnenie konať sám za seba isté právne
úkony boli obmedzené, čo je jedným zo zákonných dôsledkov vyhlásenia konkurzu. A preto žalobca
nemohol znášať deliktuálnu zodpovednosť za nesplnenie výziev správcu dane.

28. Je potrebné dodať, že žalovaný ani správca dane sa žiadnym spôsobom nevysporiadali s možným
zánikom zodpovednosti za nimi sankcionovaný správny delikt v zmysle § 154 ods. 2 daňového poriadku
v dôsledku okolností hodných osobitného zreteľa spočívajúcich 1) v tom, že úpadca, napriek tomu, že
po vyhlásení konkurzu už sám nemohol konať (tento úkon) podal predmetné daňové priznania a len v

dôsledku neplnenie si správcovských povinnosti predchádzajúceho správcu konkurznej podstaty, ktorý
tieto priznania napriek výzvam správcu dane neopatril svojim podpisom, sa považovali za nepodané,
a 2) v tom, že úpadca, za ktorého konal nový správca konkurznej podstaty oznámil správcovi dane
skutočnosti brániace splneniu výzvy spočívajúce v neposkytovaní súčinnosti pôvodným správcom a
neodovzdaní dokladov k podaniu daňového priznania.

29. Správny súd preto vyhodnotil ako dôvodné žalobcom vznesené námietky proti napadnutému
rozhodnutiu žalovaného.

Záver a rozhodnutie o trovách konania

30. Z týchto dôvodov správny súd dospel k záveru, že preskúmavané rozhodnutie žalovaného ako aj
správcu dane charakterizujú nesprávne zistený skutkový stav a právne závery [§ 191 ods. 1 písm. c),
e), f) SSP], a preto ich správny súd zrušil. (výrok I)31. V ďalšom konaní bude úlohou žalovaného náležite vec právne posúdiť, všetko pri viazanosti
právnymi názormi správneho súdu formulovanými v tomto rozsudku v zmysle § 191 ods. 6 SSP.

32. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 167 a nasl. SSP tak, že plne úspešnému žalobcovi
priznal voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania. (výrok II)

33. Rozsudok bol prijatý v senáte pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote 30 dní od jeho
doručenia na Správny súd v Košiciach.
Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť. (§ 443 ods. 5 SSP)
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané

advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a/ má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho
zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/,
c/ je žalovaným Centrum právnej pomoci. (§ 449 ods. 1, 2 SSP)
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému

správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka
konania) uviesť
a/ označenie napadnutého rozhodnutia,
b/ údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c/ opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440

sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d/ návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
(§ 445 ods. 1, 2 SSP).
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci

samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak
sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na
dodatočnédoručeniepodanianevyzýva.Kpodaniukolektívnehoorgánumusíbyťpripojenérozhodnutie,
ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas. (§ 56 SSP)

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že
a/ na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c/ účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a

nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e/ vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,
f/ nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

g/ rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h/sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i/ nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j/ podanie bolo nezákonne odmietnuté. (§ 440 ods. 1 SSP)
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí

tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva
nesprávnosťtohtoprávnehoposúdenia.Dôvodkasačnejsťažnostinemožnovymedziťtak,žesťažovateľ
poukáže na svoje podania pred správnym súdom. (§ 440 ods. 2 SSP)