Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on Tuesday, August 27, 2024

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 25CoCsp/23/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8621201962
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 08. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marian Hoffmann, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2024:8621201962.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariana Hoffmanna, PhD. a členov
senátu JUDr. Jany Burešovej a JUDr. Eduarda Valenčina v spore žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX,
bytom C. D. XXX/XX, XXX XX E., právne zastúpenej: JUDr. Danielom Tarbajom, advokátom so sídlom
Zámocká 525/28, 091 01 Stropkov, proti žalovanej: Všeobecná úverová banka, a.s., Mlynské nivy 1, 829
90 Bratislava, IČO: 31 320 155, o určenie neprijateľných zmluvných podmienok a priznanie primeraného

finančného zadosťučinenia s prísl., o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Svidník č. k.
3Csp/106/2021-75 zo dňa 16.11.2022, v spojení s opravným uznesením č.k.3Csp/106/2021-146 zo dňa
09.11.2023, takto

r o z h o d o l :

I. M e n í rozsudok prvoinštančného súdu vo výroku IV. tak, že určuje, že zmluvná podmienka
uvedená v Zmluve o poskytnutí povoleného prečerpania "Flexidebet" reg. Č. 001062021180313 zo dňa
18.03.2013, v časti I., uzatvorená medzi žalobkyňou a žalovanou, v znení: "Poplatky podľa cenníka VÚB,
a.s. platné ku dňu uzavretia tejto zmluvy sú: Upomienka o nezaplatení dlžnej sumy: 13,30 eura, splatný

ku dňu odoslania upomienky." je neprijateľná.

II. Vo zvyšku zamietavého výroku a súvisiacom výroku o trovách konania rozsudok z r u š u j
e a vec v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie rozhodol tak, že cit.:
„I.Určuje,žezmluvnápodmienkauvedenávZmluveoposkytnutípovolenéhoprečerpania„Flexidebet“

reg. č. 001062021180313 zo dňa 18.03.2013, v časti II., bod 2., uzatvorená medzi žalobkyňou a
žalovanou, v znení: „Dlžník potvrdzuje, že bol oboznámený so Všeobecnými obchodnými podmienkami
VUB, a.s. pre depozitné produkty, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou úverovej zmluvy, s obsahom
ktorých súhlasí a ktoré súčasne prevzal spolu s úverovou zmluvou. Zároveň dlžník potvrdzuje, že bol
oboznámený s Cenníkom VUB, a.s. “ je neprijateľná.
II.Určuje,žezmluvnápodmienkauvedenávZmluveoposkytnutípovolenéhoprečerpania„Flexidebet“
reg. č. 001062021180313 zo dňa 18.03.2013, v časti II., bod 4., uzatvorená medzi žalobkyňou a

žalovanou, v znení: „Dlžník podpisom tejto zmluvy súhlasí s návrhom banky, aby prípadné spory
vzniknuté z tohto obchodu boli rozhodnuté prednostne mimosúdnym rieše-ním sporov v rozhodcovskom
konaní prostredníctvom Stáleho rozhodcovského súdu zriadeným v zmysle zákona č. 492/2009 Z. z. o
platobných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov. “ je neprijateľná.
III. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobkyni sumu vo výške 600 eura do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku.

IV. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.
V. Žalobkyňa má nárok na náhradu trov konania proti žalovanému v rozsahu 100 %, o ktorých výške
bude rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.“2. V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že žalobkyňa sa žalobou podanou dňa 03.12.2021 domáhala
určenia neprijateľných zmluvných podmienok a zaplatenia primeraného finančného zadosťučinenia vo

výške 932,50 eura. Svoj návrh odôvodnila tým, že so žalovanou spoločnosťou Všeobecná úverová
banka, a.s. (ďalej len ,,VÚB banka“) uzavrela dňa 18.03.2013 zmluvu o poskytnutí povoleného
prečerpania (ďalej len ,,zmluva“), ktorej predmetom bolo poskytnutie úveru vo výške 1.200 eur.
Vzhľadom na spotrebiteľský charakter zmluvy bolo potrebné zmluvu podrobiť kontrole neprijateľnosti
zmluvných podmienok. Mala za to, že zmluva obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky v časti I.

a v časti II. bod 2, bod 4..V prípade úspechu žalobkyňa žiadala primerané finančné zadosťučinenie vo
výške 932,50 eura, pričom tento nárok zohľadňuje skutočnosť, že sa jedná o viacnásobné porušenie
spotrebiteľských noriem. Suma 932,50 eura zohľadňuje 25 násobok výšky poplatku za upomienky a 600
eur za ďalšie dve neprijateľné zmluvné podmienky. Žalovaný nerozporoval, že dňa 18.03.2021 uzavrel
so žalobkyňou zmluvu o poskytnutí povoleného prečerpania, ktorej predmetom bolo poskytnutie úveru
vo výške 1.200 eur. Poukázal však na to, že žalobkyňa si neplnila zmluvné povinnosti a po výzvach

banky na splnenie si zmluvnej povinnosti bol úver odo dňa 25.11.2014 vymáhaný v mandátnej správe
spoločnosti EOS KSI, s.r.o.. Následne bola pohľadávka postúpená zmluvou o postúpení pohľadávok
zo dňa 05.02.2018 na spoločnosť INTRUM SLOVAKIA, s.r.o., čiže odo dňa postúpenia žalovaný nie je
veriteľom. Na strane žalovaného označeného v žalobe tak absentuje pasívna vecná legitimácia.

3. Vykonaným dokazovaním prvoinštančný súd zistil, že VÚB banka, a.s. a žalobkyňa dňa 18.03.2013
uzatvorili zmluvu o poskytnutí povoleného prečerpania, predmetom ktorej bolo poskytnutie finančných
prostriedkov vo výške 1.2000 eur s dohodnutými úrokmi a poplatkami formou dohodnutých mesačných
splátok.
V časti zmluvy I. zmluvy sa nachádza zmluvná podmienka v znení:

,,Poplatky podľa cenníka VÚB, a.s. platné ku dňu uzavretia tejto zmluvy sú: Upomienka o nezaplatení
dlžnej sumy: 13,30 eura, splatný ku dňu odoslania upomienky.“
V časti II. bod.2. v znení:
„Dlžník potvrdzuje, že bol oboznámený so Všeobecnými obchodnými podmienkami VUB, a.s. pre
depozitné produkty, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou úverovej zmluvy, s obsahom ktorých súhlasí a

ktoré súčasne prevzal spolu s úverovou zmluvou. Zároveň dlžník potvrdzuje, že bol oboznámený s
Cenníkom VUB, a.s. “
V časti II., bod 4. v znení:
„Dlžník podpisom tejto zmluvy súhlasí s návrhom banky, aby prípadné spory vzniknuté z tohto obchodu
boli rozhodnuté prednostne mimosúdnym riešením sporov v rozhodcovskom konaní prostredníctvom

Stáleho rozhodcovského súdu zriadeným v zmysle zákona č. 492/2009 Z. z. o platobných službách a
o zmene a doplnení niektorých zákonov.“

4. Súd prvej inštancie konštatoval, ide o spotrebiteľský spor v zmysle jeho definície podľa § 290 zákona
č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len, CSP“). Námietku žalovaného týkajúcu sa pasívnej

vecnej legitimácie súd prvej inštancie vyhodnotil ako nedôvodnú, nakoľko sa žalobkyňa domáha určenia
neprijateľných zmluvných podmienok vo vzťahu k žalovanému ako účastníkovi zmluvy a následné
postúpenie pohľadávky je bez právneho významu.
Zmluvnú podmienku uvedenú v časti I. zmluvy, súd nepovažoval za neprijateľnú. Poplatok 13,30
eura súd považoval za primeraný, pretože nenarastá v závislosti od výšky vymáhanej sumy alebo

počtu upomienok a predstavuje konkrétne náklady (papier, obálka, tlač, poštovné), ktoré sú spojené
s vyhotovením a doručením upomienky. Súd v tejto súvislosti poukázal na ust. §121 ods. 3 zákona č.
40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len,, OZ“) , podľa ktorého príslušenstvom pohľadávky sú úroky,
úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.
Zmluvnú podmienky v časti II., bode 2. zmluvy, vyhodnotil súd ako neprijateľnú a to z dôvodu, že

spotrebiteľ sa s touto zmluvnou zaväzuje plniť povinnosti podľa obchodných podmienok, ktoré podľa
tejto podmienky obdrží až pri podpise zmluvy, pričom v tejto zmluvnej podmienke deklaruje, že sa s nimi
oboznámil, súhlasí s ich obsahom a zaväzuje sa ich dodržiavať.
Zmluvnú podmienku v časti II., v bode 4. zmluvy, vyhodnotil súd ako neprijateľnú z dôvodu, že
taktiež nebola so žalovaným individuálne dojednaná, bola zakomponovaná do vopred pripravených

úverových podmienok na pripravenom tlačive a žalobkyňa ju žiadnym spôsobom nemohla ovplyvniť.
Zmluvná podmienka obsahuje rozhodcovskú doložku , ktorá od spotrebiteľa vyžaduje, aby spory
s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní a podľa § 53 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmúobsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa.
Výšku primeraného finančného zadosťučinenia súd prvej inštancie súd ustanovil vo výške 600 eur

a odôvodnil ju úspešnosťou žalobkyne v konaní o určenie neprijateľnosti dvoch zmluvných podmienok,
z toho každá vo výške 300 eur. Zmluvné podmienky boli spôsobilé negatívne zasiahnuť do majetkovej
sféry spotrebiteľa a samotné konanie, ktoré spotrebiteľ inicioval je stresujúcou skúsenosťou, ktorá
vyplýva z obáv z výsledku sporu.
O trovách konania súd rozhodol v zmysle ust. § 255 ods. 1 CSP s poukazom na čl. 4 ods. 2 CSP

a priznal jej nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Neúspech žalobkyne vo vzťahu k jednej
z namietaných zmluvných podmienok je s poukazom na ust. § 298 ods. 1 CSP bez právneho významu.

5. Žalobkyňa odvolaním napadla výrok IV. rozsudku a sním súvisiaci výrok o priznaní primeraného
finančného zadosťučinenia v sume 600 eur. Mala za to, že poplatok za upomienky predstavuje
neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa § 53 ods. 4 písm. k) OZ, pretože požaduje od spotrebiteľa,

ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením
jeho záväzku. V konkrétnom prípade to predstavuje sumu 13,30 eura za každé odoslanie upomienky,
pričom počet upomienok v jednom mesiaci nie je limitovaný. Súd prvej inštancie v rozpore so zisteným
skutkovým stavom uviedol, že poplatok s vysokou pravdepodobnosťou predstavuje konkrétne náklady,
ktoré sú spojené s vyhotovením a doručením upomienky. Takáto skutočnosť však z konania pred

súdom prvej inštancie nevyplynula a nebola náležite preukázaná a žalovaná ju ani netvrdila. Dodal, že
ide o zmluvnú podmienku, ktorá nebola so spotrebiteľom individuálne dojednaná a spôsobuje značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Tieto námietky
následne doplnil odkazom na rozhodujúcu súdnu prax všeobecných súdov. Vo vzťahu k napadnutému
výroku o výške primeraného finančného zadosťučinenia uviedla, suma 932,50 eura zohľadňuje 25

násobok výšky poplatku za upomienky a 600 eur za ďalšie dve neprijateľné zmluvné podmienky, ako
to bolo uvedené v žalobe. Dodala, že podľa teórie práva a v zhode so súdnou praxou, pojem ,,vec“
má ekvivalenciu s pojmom ,,nárok“ a znamená takú samostatnosť vymáhateľného práva, ktorá môže
fungovať v súdnom procese ako samostatný predmet. Zo žiadnych ustanovení nevyplýva, že by sa
spojením vecí v konaní stali spojené. Navrhla, aby odvolací súd zmenil výrok IV. rozsudku a žalobe

v celom rozsahu čo do určenia neprijateľnosti zmluvných podmienok vyhovel a žalobkyni priznal
primerané finančné zadosťučinenie v sume 932,50 eura, alternatívne aby rozsudok zrušil a vec vrátil
súdu prvej inštancie na nové rozhodnutie.

6. K odvolaniu žalobkyne sa vyjadrila žalovaná. Mala za to, že rozsudok súdu prvej inštancie je

jasný a vyčerpávajúci , čo sa týka argumentácie na zásadné otázky v prejednávanej veci. Uviedla, že
všetky poplatky a náklady súvisiace s úverom boli dohodnuté v zmluve a žalobkyňa svojim podpisom
vyjadrila s takýmito podmienkami súhlas. Poukázala na stanovisko Najvyššieho súdu SR pod sp. zn.
7Cdo/294/2019, k poplatku za poskytnutie úveru, ktoré možno analogicky uplatniť aj na prejednávaný
poplatok. Žalovaná namietala výšku primeraného finančného zadosťučinenia z dôvodu, že v konkrétnej

situácii nebola žalobkyňou v požadovanej výške preukázaná. Navrhla, aby odvolací súd rozsudok vo
výroku potvrdil ako vecne správny.

7. K vyjadreniu žalovanej podala žalobkyňa odvolaciu repliku. Uviedla, že stanovisko Najvyššieho súdu
pod sp. zn. 7Cdo/294/2019 je na daný prípad neaplikovateľné z dôvodu, že rozhodnutie sa týka poplatku

za poskytnutie úveru a nie poplatku za upomienku. V tomto prípade tieto poplatky predstavujú dve
rozdielne plnenia, v ktorej má poplatok za upomienku sankčný charakter. Žalobkyňa naďalej zotrvala na
svojich tvrdeniach a navrhla, aby odvolací súd rozhodol v zmysle odvolacieho petitu.

8. Odvolací súd v rámci kompetencií vyplývajúcich z ust. § 34 CSP preskúmal napadnutý rozsudok

prvoinštančného súdu, podľa zásad uvedených v ust. § 379 a nasledujúcich CSP bez nariadenia
pojednávania podľa § 385 CSP a contrario a zistil, že rozhodnutie súdu prvej inštancie nie je správne.

9. Podľa ust. § 388 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené
podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie. Podľa ust. § 389 ods. 1 písm. c) CSP odvolací

súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, ak súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho
posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom.10. Podľa ust. § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, každý spotrebiteľ má právo
na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.

11. Podľa ust. § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, proti porušeniu práv
a povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi
na súde domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa
porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav, vrátane vydania bezdôvodného
obohatenia, a to aj vtedy, ak takéto konanie porušiteľa poškodzuje záujmy spotrebiteľov, ktoré nie sú

len jednoduchým súhrnom záujmov jednotlivých spotrebiteľov poškodených porušením spotrebiteľských
práv, ale ide o konanie porušiteľa uplatňované voči všetkým spotrebiteľom (ďalej len „kolektívne záujmy
spotrebiteľov“). Osoba, ktorá na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej
týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, koho
porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi je spôsobilé
privodiť ujmu spotrebiteľovi.

12. Odvolací súd sa zaoberal námietkou žalobkyne týkajúcej sa nároku žalovaného na tzv. poplatok za
upomienky v časti I. zmluvy. Podľa názoru odvolacieho súdu má zvolená výška poplatku za upomienku
jednoznačne sankčný charakter, pretože suma 13,30 eura zjavne presahuje administratívne náklady,
ktoré banka s upomienkou má. Poplatky za služby spojené s administratívnou agendou predstavujú

plnenia, ktoré nie sú v záujme spotrebiteľa a konanie banky spočívajúce v účtovaní takýchto poplatkov
možno hodnotiť vo vzťahu k spotrebiteľovi ako poškodzujúce. Preto s poplatkami za takéto plnenia
sa spája záver o ich neprijateľnosti. Pre spotrebiteľa je vždy neprijateľné spoplatňovanie akýchkoľvek
úkonov a služieb dodávateľa, ktorými spotrebiteľovi neposkytuje skutočné protiplnenie, ale naopak tieto
sú poskytované (vykonávané) vo vlastnom záujme dodávateľa.

13. Odvolací súd má za to, že sa jedná o poplatok, ktorý je neprimeraný, predstavuje skrytú sankciu
vo vzťahu k žalobkyni ako spotrebiteľovi a spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán. Ak však má poplatok obstáť z hľadiska súdnej kontroly podľa § 53 ods.1 OZ, musí
ísť o plnenie, ktoré je pre spotrebiteľa skutočné, ktoré má svoj význam, alebo inými slovami povedané,

má pre spotrebiteľa pridanú hodnotu. A contrario plnenie, ktoré prevažne nie je v záujme spotrebiteľa,
je plnením, za ktoré môže ísť o poplatok neprijateľný. Upomienka nemôže mať sankčný charakter. V
opačnom prípade by mala skutočne povahu tzv. skrytej zmluvnej pokuty, čo je vo vzťahu k spotrebiteľovi
nečestné a netransparentné. Zmyslom upomienky je upozornenie a súčasne výzva pre dlžníka, aby si
dodatočne splnil svoju povinnosť, s plnením ktorej je v omeškaní. Účelom zaslania upomienky nemôže

byť získanie majetkového prospechu vo forme finančnej sankcie voči spotrebiteľovi ako dlžníkovi, ktorá
by prinášala majetkový prospech dodávateľovi. Možné náklady spojené s vyhotovením upomienky a jej
zaslaním sú nepochybne nižšie ako poplatok vo výške 13,30 eura. Tento poplatok nemožno chápať ani
ako poplatok za službu, teda za plnenie, ktoré je poskytované spotrebiteľovi.

14. Súd prvej inštancie konštatoval, že pri určovaní výšky primeraného finančného zadosťučinenia
vychádzal z úspešnosti žalobkyne v určení neprijateľnosti dvoch zmluvných podmienok. Odvolací súd
nespochybňuje základ nároku žalobkyne na primerané finančné zadosťučinenie v zmysle ust. § 3
ods. 5 zákona č. 250/2007 Z z. o ochrane spotrebiteľa. V súvislosti so zmenou rozsudku súdu I.
inštancie odvolacím súdom a vyhovení žalobe aj pokiaľ ide o vyslovenie ďalšej neprijateľnej zmluvnej

podmienky, výrok o určení výšky primeraného finančného zadosťučinenia bolo potrebné zrušiť, keďže
v tomto smere vzhľadom na zmenu výroku rozsudku nie je dostatočne ustálený skutkový stav. Úlohou
súdu I. inštancie bude teda vec opätovne prejednať, vo veci ustáliť dostatočným spôsobom skutkový
stav vo vzťahu k výroku o primeranom finančnom zadosťučinení a opätovne vo veci v tejto časti
rozhodnúť. K tomuto súčasne odvolací súd poznamenáva nasledovné: Pokiaľ ide o odôvodnenie výšky

primeraného finančného zadosťučinenia v preskúmavanom výroku rozsudku súdu I. inštancie, toto nie
je preskúmateľné.

15. Čo sa týka výšky primeraného finančného zadosťučinenia priznanej súdom prvej inštancie, odvolací
súd nepovažuje sumu 600 eur za primeranú. Z hľadiska výšky priznávaného primeraného finančného

zadosťučinenia musí odôvodnenie priznanej výšky byť presvedčivé, lebo výška primeraného finančného
zadosťučinenia podľa zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa spočíva na voľnej úvahe súdu,
ktorá nemôže byť svojvoľná. Pri stanovení výšky treba vychádzať zo závažnosti porušenia práv,
povinností, z okolností tak na strane žalobcu ako aj žalovaného, okolností, za ktorých došlo k porušeniupráv, povinností. Inštitút primeraného finančného zadosťučinenia nemôže slúžiť na finančné obohatenie
sa žalobcu, resp. na kompenzáciu jeho majetkovej škody, ale v danom prípade musí zostať na úrovni
a vo funkcii účinného a odradzujúceho prostriedku ochrany. Kritériom kvantifikácie nároku by mali byť

podľa odvolacieho súdu najmä okolnosti, za ktorých k porušeniu došlo, ich dosah na sféru individuálnych
preferencií spotrebiteľa, ako aj závažnosť porušenia práv spotrebiteľa. Konkrétna výška priznaného
finančného zadosťučinenia musí zohľadňovať skutkové okolnosti danej veci a spĺňať požiadavku
primeranosti.

16. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd konštatuje, že za daného stavu s ohľadom na
porušenie práv žalobkyne zo strany žalovaného, ktorých ochrany sa žalobkyňa úspešne domohla na
súde je priznanie finančného zadosťučinenia plne dôvodné. Žalobkyňa však svoj nárok na priznanie
primeraného finančného zadosťučinenia odôvodnila len svojou úspešnosťou v konaní o určenie
neprijateľnosti zmluvných podmienok. Žalobkyňa neuviedla, a to ani v priebehu odvolacieho konania,
či konanie žalovaného a následné domáhanie sa určenia neprijateľnosti zmluvných podmienok súdnou

cestou viedlo k vzniku aj iných negatívnych dôsledkov v jej súkromnom a spoločenskom živote. Takýmito
negatívnymi dôsledkami resp. nepriaznivým okolnosťami prípadu, ktoré by mohli vzniknúť v súvislosti s
nekalým konaním žalovaného je napr. vznik nepriaznivej majetkovej a sociálnej situácie v konkrétnom
čase, odkázanosť na iných alebo psychická záťaž a pod. Ako už odvolací súd viac krát uviedol, nie sú
pochybnosti o tom, že spotrebiteľské práva žalobkyne boli porušené a tak jej vznikol nárok na primerané

finančné zadosťučinenie, to však neznamená, že jej patrí v takej výške ako sama požadovala.

17. Úvaha súdu musí korešpondovať skutkovým okolnostiam zisteným v tejto veci a nevychádzať len z
právnych záverov bez znalostí skutkových okolností. Odvolací súd je toho názoru, že primeraná je taká
suma , ktorá zodpovedá svojmu účelu, teda poskytuje žalobkyni ako spotrebiteľovi satisfakciu a odradí

dodávateľa od ďalšieho porušovania práv spotrebiteľov. Pri určení výšky priznaného zadosťučinenia
má odvolací súd za to, že neexistujú spravodlivé dôvody na priznanie mimoriadnej a vyššej náhrady.
Žiadne iné dôvody doposiaľ v konaní tvrdené neboli a v tomto prípade je možné žalobkyni zohľadniť
len neistotu z výsledku rozhodnutia o určení neprijateľnej zmluvnej podmienky. V naznačenom smere
súd I. inštancie doplní dokazovanie a opätovne vo veci rozhodne.

18. Odvolací súd napadnutý rozsudok prvoinštančného súdu svojím I. výrokom zmenil podľa § 388 CSP,
keďže neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie a ani na jeho zrušenie a súčasne svojím II. výrokom
zrušil podľa § 389 ods. 1 písm. c) CSP, keďže tento výrok stratil podklad vzhľadom na zmenu rozsudku.

19. Vo vzťahu k nároku na náhradu trov odvolacieho konania platí ust. § 396 ods. 3 CSP, podľa ktorého,
ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vec vráti súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, rozhodne
o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci. Bude povinnosťou súdu prvej inštancie
rozhodnúť aj o náhrade trov odvolacieho konania medzi účastníkmi konania.

20. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu

treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 CSP v dovolacom konaní zastúpený
advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).