Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, August 12, 2024

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 13Csp/2/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2122200412
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 08. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Peter Pravda

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2024:2122200412.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudcom Mgr. Petrom Pravdom v právnej veci žalobcu: Intrum Slovakia, s.r.o., IČO:

35 831 154, so sídlom Mýtna 48, Bratislava, zast.: JUDr. Ján Šoltés, advokát so sídlom Mýtna 48,
Bratislava, proti žalovanému: Q. C., G.. XX.XX.XXXX, E. K. A. F. XXXX/X, E., o zaplatenie 743,10 eur
s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 61 eur s úrokom z omeškania vo výške 5% zo sumy 61
eur od 28.06.2019 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Vo zvyšnej časti žalobu zamieta.

III. Žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Právny predchodca žalobcu sa svojou žalobou doručenou súdu dňa 24.01.2022 domáhal zaplatenia
sumy 743,10 eur s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 743,10 eur od 28.06.2019 do
zaplatenia a náhrady trov konania.

2. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 26.03.2016 uzatvoril so žalovaným Zmluvu o pôžičke č. XXXXXXX/
XXXXXXXXXX, na základe ktorej bola žalovanému poskytnutá pôžička vo výške 1.200 eur, ktorú sa

žalovaný zaviazal splácať 60 mesačnými splátkami vo výške 33,50 eur, až do celkovej sumy pôžičky
2.010 eur. Do času podania žaloby žalovaný celkovo zaplatil 1.139 eur. Žalovaný porušil svoju povinnosť
splácať pôžičku, preto ho právny predchodca žalobcu predžalobnou upomienkou zo dňa 26.04.2019
vyzval k úhrade dlžných splátok a poskytol žalovanému lehotu na plnenie viac ako 30 dní. Súčasne
bol žalovaný upozornený, že v prípade neuhradenia aspoň najstaršej omeškanej splátky, bude možné
úver zosplatniť. Žalovaný ani v dodatočne poskytnutej lehote dlžné splátky neuhradil, preto právny
predchodca žalobcu úver k 19.06.2019 zosplatnil a listom zo dňa 22.06.2019 túto skutočnosť oznámil

žalovanému.

3. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že považuje žalovanú sumu za neoprávnenú, z celkovej sumy
úveru uhradil 1.139 eur, je nezamestnaný a nemá príjem.

4. Právny predchodca žalobcu v replike uviedol, že žalovaný vo svojom vyjadrení nepoužil prostriedky
procesnej obrany alebo procesného útoku, ktoré by mali vplyv na posudzovanie oprávnenosti žalovanej

pohľadávky. Bol názoru, že predloženými listinnými dôkazmi preukázal oprávnenosť domáhať sa
zaplatenia finančnej sumy titulom žalobného petitu, pričom žalovaný v podanom vyjadrení podanú
žalobu žiadnym spôsobom nespochybnil.5. Uznesením č.k. 13Csp/2/2022-65 zo dňa 13.01.2023 tunajší súd pripustil zmenu subjektu konania na
strane žalobcu tak, že z konania vystupuje Všeobecná úverová banka, a.s., a na jeho miesto vstupuje
ako žalobca Intrum Slovakia s.r.o.

6. Výzvou zo dňa 17.01.2023 súd vyzval žalobcu, aby v lehote 10 dní doplnil skutkové tvrdenia ohľadne
splnenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov a tieto náležite preukázal.

7. Žalobca na výzvu súdu podľa odseku 6 tohto odôvodnenia žiadnym spôsobom nereagoval.

8. Na pojednávaní dňa 12.08.2024 žalovaný uznal uplatnený nárok, nepoprel uzatvorenie zmluvy o
pôžičke, prijatie pôžičky vo výške 1.200 eur, zaplatenie sumy 1.139 eur.

9. Súd vykonal dokazovanie Zmluvou o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX, Predžalobnou

upomienkou zo dňa 26.04.2019, doručenkou, Oznámením o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru zo dňa
22.06.2019, prehľadom splátok a úhrad, a zistil nasledovný skutkový stav:

10. Medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným došlo dňa 26.03.2016 k uzatvoreniu zmluvy o
pôžičke, na základe ktorej bola žalovanému poskytnutá pôžička vo výške 1.200 eur. Právny predchodca

žalobcu si povinnosť podľa § 7 ods. 1 ZoSÚ plnil tak, že vychádzal z údajov uvádzaných žalovaným,
ktorý uviedol, že jeho čistý príjem zo zamestnania predstavuje 460 eur, má jednu vyživovaciu povinnosť,
na splácanie úverov, hypoték a lízingov mesačne vynakladá 110 eur, iné mesačné výdavky (napr. Sipo,
náklady na bývanie, telefón) má vo výške 10 eur. Pôžičku sa žalovaný zaviazal splácať 60 mesačnými
splátkami vo výške 33,50 eur. Túto povinnosť žalovaný porušil, preto bol vyzvaný k úhrade dlžných

splátok v lehote viac ako 30 dní. Žalovaný bol tiež upozornený, že ak nedôjde aspoň k úhrade najstaršej
omeškanej splátky, bude možné úver zosplatniť. Žalovaný ani v dodatočne poskytnutej lehote dlžné
splátky neuhradil, preto právny predchodca žalobcu dňa 19.06.2019 úver zosplatnil. O zosplatnení úveru
bol žalovaný informovaný listom zo dňa 22.06.2019.

11. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZoSÚ“), spotrebiteľským
úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy
o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci
poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona možno poskytnúť len

bezhotovostným prevodom finančných prostriedkov na platobný účet spotrebiteľa, poštovým poukazom,
ktorého adresátom je spotrebiteľ alebo platobným prostriedkom vydaným na meno spotrebiteľa; tým nie
je dotknuté bezhotovostné poskytnutie viazaného spotrebiteľského úveru podľa § 15 alebo poskytnutie
spotrebiteľského úveru bezhotovostne na splatenie iného úveru alebo úverov úhradou veriteľovi
oprávnenému poskytovať úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu. Spotrebiteľským úverom

sú aj mladomanželský úver podľa osobitného predpisu, niektoré stavebné úvery a iné úvery podľa
osobitného predpisu a nezabezpečené úvery poskytované spotrebiteľom na účely rekonštrukcie
nehnuteľnosti určenej na bývanie, pričom ustanovenia osobitných predpisov týkajúce sa poskytovania
týchto úverov tým nie sú dotknuté; obmedzenie hornej hranice výšky úveru podľa odseku 3 písm. f) sa
na tieto úvery nevzťahuje.

12. Podľa § 2 ZoSÚ, na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v
rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba,
ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.

13. Podľa § 7 ods. 1 ZoSÚ, veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou
tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou
schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa
poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel
spotrebiteľského úveru.

14. Podľa § 11 ods. 2 ZoSÚ, ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je
oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého
porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubéporušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom
bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia
na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať

spotrebiteľský úver.

15. Súd pre rozhodnutie vo veci samej považoval za dôležitú skutočnosť, či právny predchodca
žalobcu pred poskytnutím úveru, posúdil s odbornou starostlivosťou schopnosť žalovaného splácať
spotrebiteľský úver. Skutkové tvrdenia ohľadne tejto skutočnosti v žalobe absentovali. Súd preto

postupom podľa § 150 ods. 2 CSP, vyzval žalobcu na doplnenie skutkových tvrdení ohľadne splnenia
povinnosti podľa § 7 ods. 1 ZoSÚ, na ktorú výzvu žalobca vôbec nereagoval. Keďže žalobca tieto
skutkové tvrdenia ani po výzve súdu nedoplnil, nemohol súd splnenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 ZoSÚ
preskúmať, preto dospel k skutkovému záveru, že právny predchodca žalobcu si túto povinnosť nesplnil.

16. ZoSÚ vyžaduje skúmanie bonity klienta s odbornou starostlivosťou, t.j. vyžaduje vyšší stupeň

obozretnosti a odbornosti. Zákonnú podmienku uvedenú v § 7 ods. 1 ZoSÚ „s odbornou starostlivosťou
posúdiť schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver“ je potrebné vykladať tak, že nepostačuje
zo strany spotrebiteľa poskytnúť veriteľovi informáciu len o výške svojich príjmov a výdavkov, ale od
veriteľasavyžaduje,abyposkytnutéinformácieanalyzovalavyhodnocoval.Dôrazpriposúdeníúverovej
schopnosti je pritom kladený na pomer medzi príjmami a výdavkami spotrebiteľa a na posúdenie toho,

či spotrebiteľovi zostane po vynaložení bežných výdavkov mesačne taká čiastka, aká bude potrebná
pre splácanie úveru. Pri posudzovaní budúcej schopnosti spotrebiteľa splácať úver sa vychádza z
existujúceho stavu a prezumpcie jeho zachovania do budúcna. Nejde pritom o získanie stopercentnej
istoty, že úver bude v budúcnosti splatený, pretože nie je napr. možné s istotou vylúčiť, že spotrebiteľ
dostane výpoveď z pracovného pomeru, dlhodobo ochorie a pod. Cieľom zákonodarcu bolo efektívne

zamedziť predlžovaniu spotrebiteľov, ktorí nie sú schopní svoje záväzky riadne splácať. Z textu ZoSÚ
vyplýva, že informácie pre rozhodnutie dodávateľa o tom, či zmluvu uzavrie alebo nie, si má veriteľ
zabezpečiť sám a to aj v spolupráci so žiadateľom o úver. Pri získavaní relevantných informácií za
účelom posúdenia úverovej schopnosti spotrebiteľa tak veriteľ vychádza ako z informácií dodaných
spotrebiteľom a samozrejme ním aj preukázaných, tak z informácií, ktoré získava z iných dostupných

zdrojov. Je povinnosťou veriteľa takto získané informácie zhromaždiť, vyhodnotiť ich dostatočnosť a
rozhodnúť, či a ktoré informácie je nevyhnutné ďalej overovať. Za dostatočné sa považujú iba také
informácie o príjmoch a výdavkoch, z ktorých je veriteľ schopný získať objektívny obraz o žiadateľovej
finančnej situácii. Spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé
údaje. Schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver tak treba chápať ako situáciu, keď v závislosti

na frekvencii splácania zostane spotrebiteľovi v jeho osobnom a domácom rozpočte dostatok finančných
prostriedkov, aby mohol bez akýchkoľvek problémov a obmedzení splácať splátku v predpokladanej
výške. Preto dodávateľ musí okrem iného analyzovať spotrebiteľov osobný a domáci rozpočet a to ako
stranu príjmov, tak stranu výdavkov, a to vždy vo vzťahu ku konkrétnemu žiadateľovi o úver. Analýza iba
niektorej zo strán rozpočtu sama o sebe k posúdeniu úverovej schopnosti nepostačuje.

17. Plnenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 ZoSÚ, tak ako ho súd zistil vykonaným dokazovaním (viď. odsek
9tohtoodôvodnenia),vžiadnomprípadenezodpovedávyššieuvedenýmpožiadavkám.Súdtopovažuje
za hrubé porušenie tejto povinnosti, v dôsledku čoho podľa § 11 ods. 2 ZoSÚ posúdil poskytnutý úver
za bezúročný a bez poplatkov. Žalovaný čerpal úver vo výške 1.200 eur, na ktorý zaplatil celkovo 1.139

eur, rozdiel predstavuje 61 eur, preto súd vo výroku I. uložil žalovanému povinnosť zaplatiť rozdiel medzi
sumou poskytnutého úveru a sumou zaplatenou žalovaným na úver, čo predstavuje 61 eur. Vo zvyšnej
časti súd žalobu považoval za nedôvodnú a preto ju vo výroku II. zamietol. I keď žalovaný uplatnený
nárok na pojednávaní uznal, súd je názoru, že nie je splnená podmienka vydania rozsudku pre uznanie,
keď úver sa pre postup právneho predchodcu žalobcu (porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 ZoSÚ),

považuje za bezúročný a bez poplatkov.

18. Podľa ust. § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo
požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť
poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací

predpis.

19. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný sa so splnením svojej povinnosti dostal do omeškania, uložil
mu súd povinnosť zaplatiť úroky z omeškania tak ako je uvedené vo výroku I. Výšku úroku z omeškaniaurčuje nariadenie vlády Slovenskej republiky, ktorá výška úroku z omeškania je o 5 percentuálnych
bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k 1. dňu omeškania s
plnením peňažného dlhu, t.j. 0%.

20. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu
vo veci.

21. Podľa ust. § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania

pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

22. Podľa ust. § 262 ods. 1,2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

23. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania súd postupujúc v súlade s § 255 ods. 1 a 2 CSP, keď žalobca
bol v konaní úspešný v časti o zaplatenie 61 eur (8,21% zo žalovanej sumy), jeho neúspech predstavuje
682,10 eur (91,79% zo žalovanej sumy), preto po vzájomnom započítaní úspechu a neúspechu možno
hovoriť, že celkový úspech žalovaného v konaní predstavuje 83,58% (91,79-8,21). Keďže z obsahu

spisu nevyplýva, že by žalovanému v konaní nejaké trovy vznikli (neplatil súdny poplatok, nebol v konaní
právne zastúpený), trovy si ani neuplatňoval, rozhodol súd vo výroku III. tak, že žalovanému nárok na
náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku žalovaný nie je oprávnený podať odvolanie, pretože sa tohto práva vzdal po

vyhlásení a odôvodnení rozsudku.

Proti rozsudku je žalobca oprávnený podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde,
proti ktorého rozsudku smeruje.

Podanie treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami
mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa
nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie
urobil.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.