Rozsudok ,
Potvrdzujúce, Prvostupňové nenapadnuté opravnými… Judgement was issued on Tuesday, February 13, 2024

Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: 5Csp/53/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8223210438
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 02. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marek Rebej
ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2024:8223210438.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bardejov sudcom Mgr. Marekom Rebejom v spore žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX,
bytom C. XXX, XXX XX B., právne zastúpený: JUDr. Igor Šafranko, advokát so sídlom Sov. hrdinov
163/66, 089 01 Svidník proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 824
96 Bratislava, IČO: 35 792 752, právne zastúpeného: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková,
s.r.o., so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 47 233 516, o primerané finančné zadosťučinenie,

takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ýzaplatiť žalobkyni sumu 500,00 Eur v lehote do troch dní od právoplatnosti
rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .

III. Žalobkyni p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %,

o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 03.11.2023 sa žalobkyňa domáhala od žalovaného
zaplatenia sumy 1.500,00 Eur a náhrady trov konania. Svoju žalobu odôvodnila žalobkyňa tým, že v
konaní vedenom na Okresnom súde Bardejov pod sp.zn. 8Csp/13/2022, o určenie, že úver je bezúročný
a bez poplatkov a určenie neprijateľnosti štyroch zmluvných podmienok, bola ako žalobkyňa v postavení

spotrebiteľky v celom rozsahu úspešná, rozsudkom Okresného súdu Bardejov sp.zn. 8Csp/13/2022, z
31.07.2023,ktorýnadobudolprávoplatnosť22.08.2023(ďalejlenZákladnékonanie).Súdprvejinštancie
určil, že úver poskytnutý na základe Zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 27.09.2010
je bezúročný a bez poplatkov a určil neprijateľnosť štyroch zmluvných podmienok uvedených v čl. 8,
bod 8.1; článku 8, bod 8.4.; v článku 14 a v článku 18 Zmluvných dojednaní k Zmluve o revolvingovom
úvere č. XXXXXXXXXX, zo dňa 27.09.2010. Ďalej v žalobe citovala body 34., 36., 45., 46., 47., 48.,
51., 52. odôvodnenia uvedeného rozsudku. Ďalej uviedla, že ako spotrebiteľka si uplatňuje primerané

finančné zadosťučinenie za porušenie jej spotrebiteľských práv, ktoré bola nútená brániť v základnom
konaní. Primerané finančné zadosťučinenie má mať sankčnú a odradzujúcu funkciu, aby sa dodávateľ
nedopúšťal recidívy. Zároveň má mať aj funkciu relutárnu, ktorá predstavuje obohatenie spotrebiteľa
vo výške priznaného primeraného finančného zadosťučinenia proti dodávateľovi za to, že spotrebiteľ
podstúpil súdne konanie, v ktorom bol ako spotrebiteľ na súde úspešný. Slovo primeraný má viacero
synoným a jedným z nich je slovo spravodlivý. Výška primeraného finančného zadosťučinenia preto

nemôže mať len symbolický význam, nakoľko primerané finančné zadosťučinenie len v symbolickej
výške nemôže byť ani primeraným ani spravodlivým. V tejto súvislosti dala do pozornosti, že na rozdiel
od iných inštitútov finančného zadosťučinenia existujúcich v právnom poriadku SR (napr. ochranaosobnosti), v ktorých sa na prvé miesto kladie morálne zadosťučinenie a finančná satisfakcia slúži len na
dovŕšenie nápravy, tak pri inštitúte primeraného finančného zadosťučinenia je možné zadosťučinenie len
v peňažnej forme ako jediného prostriedku na jednej strane postihu nečestného dodávateľa a na druhej

stranejeprimeranéfinančnézadosťučinenieodmenouspotrebiteľazaúspechnasúdevspotrebiteľskom
právnom vzťahu. Ak má reálne plniť svoj účel, tak je to možné len priznaním primeraného finančného
zadosťučinenia v takej výške aby mala nielen deklarovanú sankčnú, odradzujúcu a relutárnu funkciu,
ale aby mala tieto funkcie aj reálne, čo primerané finančné zadosťučinenia priznané v symbolickej
výške spĺňať nemôže. Aj keď výška primeraného finančného zadosťučinenia sa nedokazuje a súd ju

stanovuje voľnou úvahou, tak kritériá, z ktorých by mala voľná úvaha vychádzať, vyplývajú z intenzity
porušenia spotrebiteľského práva zo strany dodávateľa. Vo veciach, v ktorých je predmetom konania
finančná čiastka, je jediným objektívnym kritériom, ktoré by malo byť rozhodujúcim pre určenie výšky
primeraného finančného zadosťučinenia, suma o ktorú sa dodávateľ na úkor spotrebiteľa obohatil,
alebo sa chcel obohatiť. Pri nepeňažných nárokoch, z ktorých nevyplýva výška finančného plnenia,
by takýmto kritériom mala byť recidíva porušovania spotrebiteľského práva s tendenciou zvyšovania

primeraného finančného zadosťučinenia pri zistení opätovného porušenia spotrebiteľského práva. Vznik
ujmy ani hrozba ujmy nepredstavujú žiadnu podmienku priznaného nároku na primerané finančné
zadosťučinenie.Nakoľkojespotrebiteľkou,ktoráúspešneuplatnilaporušeniesvojhoprávanasúde,bola
tým splnená hypotéza vyššie citovanej právnej normy. Primerané finančné zadosťučinenie vo vzťahu
k určeniu bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru uplatňuje vo výške 300,00 Eur. Vo vzťahu k štyrom, v

základnom konaní judikovaným neprijateľným zmluvným podmienkam, si uplatnila primerané finančné
zadosťučinenie za každú vo výške 300,00 Eur, spolu vo výške 1.200,00 Eur. Spolu si za päť porušení
spotrebiteľského práva žalovaným v základnom konaní uplatňuje 1.500,00 Eur. Čo sa týka otázky
rozsahu porušenia spotrebiteľského práva, tak táto otázka je definovaná rozsudkom v základnej veci,
t.j. rozsudkom Okresného súdu Bardejov, sp.zn. 8Csp/13/2022 z 31.07.2023 a jeho odôvodnením, ktoré

je hmotnoprávnou podmienkou nároku na primerané finančné zadosťučinenie a z tejto hmotnoprávnej
podmienky je potrebné vychádzať ako záväznej. Tento rozsah zisteného porušenia spotrebiteľského
práva v základnej veci nie je možné v konaní o primerané finančné zadosťučinenie ani rozširovať, ani
zužovať.

2.1. Žalovaný v podaní doručenom súdu dňa 20.11.2023 k žalobe uviedol, že žalobkyňa si uplatňuje
nároknazaplatenieprimeranéhofinančnéhozadosťučinenia,ktoréhovýškuurčilapaušálnymspôsobom
300,00 Eur a tento si uplatňuje vo vzťahu k jednotlivým výrokom z rozsudku vydaného v konaní
sp.zn. 8Csp/13/2022 vedenom pred Okresným súdom Bardejov. Samotný spôsob „určenia“ sumy
zadosťučinenia v žalobe je v rozpore s povahou a podstatou finančného zadosťučinenia ako takého,

a zrejme aj absencia poplatkovej povinnosti podľa zákona č. 71/1992 Zb. je dôvodom, aby žalobkyňa
vecne zdôvodnila výšku jednotlivých súm a ich paušalizáciu. Žalobkyňa v podanej žalobe uviedla, že
predpokladom priznania finančného zadosťučinenia nie je ani existencia ujmy a ani hrozba ujmy. V tomto
smere treba dať žalobkyni za pravdu, avšak jej tvrdenie v žiadnom prípade už neobstojí - pokiaľ ide o
stanovenie výšky zadosťučinenia, právna úprava vyžaduje, aby priznaná suma bola (a) zadosťučinením

a bola (b) primeraná. Podaná žaloba neobsahuje žiadne skutočnosti a/alebo tvrdenia, ktorými by bolo
splnené týchto dvoch podmienok, predpokladov pre vyhovenie žalobe. Podaná žaloba neobsahuje ani
žiadny dôvod, v zmysle ktorého by mal postup žalobkyne oporu v nejakom zákone. Zákon č. 250/2007
Z.z. v ustanovení § 3 ods. 5 a ani v žiadnom inom ustanovení, a ani iný právny predpis neurčujú, že
finančné zadosťučinenie sa priznáva separátne k jednotlivým výrokom. Najvyšší súd SR vo svojich

rozhodnutiach uviedol, že finančné zadosťučinenie je určitým vyjadrením „odmeny“ spotrebiteľovi za
to, že inicioval súdne konanie voči dodávateľovi. Z toho podľa žalovaného plynie, že aj Najvyšší súd
SR predpokladá individuálne rozhodnutie o zadosťučinení ako zavŕšenie ochrany spotrebiteľa, ktoré
má byť spravodlivé a primerané. To sa o žalobcovej požiadavke povedať nedá, lebo nielen uvádza
paušálne sumy, ale rozsudok č.k. 8Csp/3/2022 ani nepovažuje za zavŕšenie poskytovania ochrany

spotrebiteľovi.Žalobkyňanazdôvodnenietvrdenéhonárokuneuviedlavžalobežiadneskutočnosti,ktoré
by zodpovedali ani právnej povahe uplatňovaného nároku a ktoré by zdôvodnili primeranosť žalovanej
sumy v konkrétnom prejednávanom prípade. Nie je potom zrejmé, na základe akých individuálnych
okolností žalobkyňa určila sumu zadosťučinenia – veď „individualizáciu“ vylučuje samotný paušálny
spôsob určenia finančného zadosťučinenia. Zadosťučinenie“ je forma náhrady ujmy v nemajetkovej

oblasti. Právny poriadok pozná takúto formou náhrady či odškodnenia v rôznych prípadoch a situáciách.
Pre porovnanie je možné poukázať na to, že žalobkyňou požadovaná suma napríklad dosahuje sumu
bolestnéhovprípadeniektorýchstredneťažkýchúrazovčipoškodenízdravia.Týmtoprímerompoukázal
žalovaný na to, že požiadavka žalobkyne, ak by bola oprávnená, je zjavne neprimeranou. Taktiežz podanej žaloby nie je zrejmé, z akého dôvodu si žalobkyňa uplatňuje duplicitnú požiadavku na
primerané finančné zadosťučinenie na základe ustanovení článku 8 („dohoda o poskytnutí služby“).
Ustanovenia bodu 8.1 a 8.4 nepredstavujú samostatné dve zmluvné podmienky, ale v skutočnosti

len jedno ustanovenie. Formálna stránka daná tým, že sa ich týkajú dva samostatné výroky nemení
nič na tom, že ide o ustanovenia tvoriace konkrétny obsahový celok týkajúci sa tej istej služby. Z
toho dôvodu nemá oporu ani tvrdenie žalobkyne a ani uplatňovanie nároku zodpovedajúceho sume
2 x 300,00 Eur. Uplatňovanie nároku na finančné zadosťučinenie v súvislosti s bodom 8.1 a 8.4 je
podľa žalovaného v rozpore so zákonom a dobrými mravmi, pretože na základe článku 8 – dohoda o

poskytnutí služby – si žalobkyňa uplatnila právo na odklad splatnosti splátok. Najvyšší súd SR sp.zn.
6Cdo/127/2017: „Účelom finančného zadosťučinenia je dovŕšiť ochranu porušeného práva spotrebiteľa
ako slabšej strany v spotrebiteľských zmluvách spôsobom, ktorý práve z tohto dôvodu vyžaduje
poskytnutie vyššieho stupňa ochrany.“ Žalovaný tvrdí, že uvedený účel bol dosiahnutý už rozsudkom
č.k. 8Csp/13/2022. Dané rozhodnutie bolo vydané v čase, kedy si žalovaný voči žalobkyni neuplatňoval
žiadny nárok, zmluvný vzťah bol ukončený. Žalovaný tvrdí, že neexistujú žiadne okolnosti preukazujúce

primeranosť žalovanej sumy; nakoniec potvrdzuje to aj absencia tvrdení v žalobe. Žalovaný nepopiera tú
skutočnosť, že výška zadosťučinenia v peniazoch je predmetom úvahy súdu. Súdna prax ale konštantne
k rozhodovaniu o finančnom zadosťučinení vyžaduje, aby sa úvaha súdu opierala o celkom konkrétne a
preskúmateľné hľadiská. Uplatnenie voľnej úvahy sa podľa Najvyššieho súdu SR (napr. rozhodnutie sp.
zn.3Cdo/25/2019)nesmiestaťnepreskúmateľnouľubovôľousúdu,vymykajúcousaakejkoľvekkontrole.

Nemožno priznávať neprimerané, či dokonca tak premrštené sumy, ktoré by vo svojich dôsledkoch
viedli k bezdôvodnému obohacovaniu sa. Najvyšší súd SR v rozhodnutí z 27. apríla 2006 sp.zn. 4
Cdo 171/2005 konštatoval, že i keď je výška zadosťučinenia v peniazoch predmetom úvahy súdu, jeho
úvaha sa musí opierať o celkom konkrétne a preskúmateľné hľadiská. Krajský súd v Prešove vo svojej
rozhodovacej praxi (napr. rozsudok sp. zn. 14Co91/2012) uviedol, že s ohľadom na jeho (pozn. § 3 ods.

5 uvedeného zákona) neurčitú hypotézu a v záujme eliminácie jeho možného zneužitia je nevyhnutné
sledovať jeho účel, ktorým je nastolenie rovnováhy zmluvných strán, pričom posudzovanie každého
nároku na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia je vecou individuálnych skutkových zistení.
Žalobkyňa žiadne také skutočnosti netvrdí. Pretože podaná žaloba neobsahuje žiadne konkrétne
skutočnosti, ktoré by odôvodnili žalované nároky, žiadne dôvody odôvodňujúce ich výšku a splnenie

zákonných atribútov – najmä vo vzťahu k primeranosti – žalovaný považuje žalobu za nedôvodnú a
navrhuje ju zamietnuť. Práve s ohľadom na vyššie uvedené je podľa žalovaného dôvodné tvrdiť, že
žalobkyňa nárok na primerané zadosťučinenie nemá, a ak áno tak len v symbolickej výške 1,-Eur.

3. Žalobkyňa v podaní doručenom súdu dňa 06.12.2023 k vyjadreniu žalovaného uviedla, že právoplatný

rozsudok súdu vydaný v základnom konaní je prílohou žaloby, pričom jasne deklaruje, že v právnom
vzťahu založeným Zmluvou o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 27.09.2010 došlo k
porušeniunoriemspotrebiteľskéhopráva.Tvrdeniažalovanéhooneexistenciianepreukázaníporušenia
práv a povinností len odzrkadľujú jeho prístup k rešpektovaniu príslušných noriem spotrebiteľského
práva a princípu ochrany spotrebiteľa. V zmysle rozhodnutia vydaného v základnom konaní je evidentné,

že na súde úspešne uplatnila porušenie svojho práva, ako aj povinnosti žalovaného ustanovenej týmto
zákonom, resp. osobitnými predpismi, čím naplnila hypotézu právnej normy uvedenú v § 3 ods. 5
zákona o ochrane spotrebiteľa. Ustanovenie § 3 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa nevyžaduje, aby
rozhodnutie súdu v základnom konaní muselo výslovne obsahovať vo výroku porušenie konkrétneho
ustanovenia. V zásade je v práve potrebné uplatňovať doslovný gramatický výklad. Pričom pri citovanom

ustanovení § 3 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa poukázala naviac na formálno-systematický výklad
(argumentum a rubrica), keďže účelom a zmyslom zákona je „ochrana spotrebiteľa“ a na nadpis § 3
predmetného zákona „Práva spotrebiteľa“. Nadpis a pomenovanie sú bezpochyby integrálnou súčasťou
právneho predpisu, ktorým zákonodarca vyjadruje, že sa určité ustanovenia vzťahujú k určitej veci alebo
inštitútu a spolu obsahovo súvisia. Je zrejmé, že uzatvorením spotrebiteľskej zmluvy zo dňa 27.09.2010

v rozpore so zákonom došlo preukázateľne k porušeniu spotrebiteľských práv a povinností žalovaným.
Podľa žalobkyne je nepochybné, že rozsudkom vydaným v základnom konaní sa preukázalo, že
žalovaný porušil svoju povinnosť ustanovenú v osobitnom predpise (porušenie zákona č. 129/2010 Z.z.
o spotrebiteľských úveroch, § 53 ods. 1 OZ a § 3 ods. 2 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa).
Určovanie bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru a NZP je jedným z najtypickejších príkladov, ktoré § 3

ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa ako úspešné uplatnenie porušenia práv predpokladá. Porušením
primárnej povinnosti zo strany žalovaného došlo k vzniku sekundárneho zákonného následku v podobe
sankcie určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru a NZP. Následné uplatnenie primeraného
finančného zadosťučinenia na súde je len následkom vyplývajúcim z bezdôvodného ohrozenia právspotrebiteľa spôsobilého privodiť mu ujmu. V žiadnom prípade nemožno určenie bezúročnosti a
bezpoplatkovostiúveruaNZPanároknapriznanieprimeranéhofinančnéhozadosťučineniastotožňovať
alebo považovať za „výhodu“, ale za „sankčný následok“ plynúci z primárneho právneho vzťahu,

ktorý zavinením žalovaného nebol perfektný a bol spôsobilý privodiť spotrebiteľovi ekonomickú ujmu.
Výška finančného zadosťučinenia nie je stanovená žiadnym vzorcom a závisí vždy od úvahy súdu.
Jediným kritériom pre stanovenie výšky finančného zadosťučinenia je jeho primeranosť. Vzhľadom
na charakter a stupeň porušenia práv a povinností daných spotrebiteľskými právnymi normami
považuje uplatnenú výšku primeraného finančného zadosťučinenia za adekvátnu. Uplatnená výška

zodpovedá svojmu účelu, pretože je potrebné toto finančné zadosťučinenie nevnímať ako kompenzáciu,
ale ako poskytnutú satisfakciu. Rovnako je potrebné podotknúť, že prípadné sankcie vyplývajúce
z opatrení dohľadných orgánov by boli neporovnateľne prísnejšie. Uvedené finančné zadosťučinenie
má tiež odradiť žalovaného, ale aj iných dodávateľov od porušovania práv spotrebiteľov. Záleží len
na žalovanom, aby sa nedopúšťal recidívy v neprípustnom kontrahovaní v rozpore so záujmami
spotrebiteľov. Primeranosť sumy 1.500,- Eur je vzhľadom najmä na postoj žalovaného a intenzitu

porušení spotrebiteľských noriem evidentne daná.

4. Žalovaný v podaní doručenom súdu dňa 04.01.2024 k vyjadreniu žalobkyne uviedol, že trvá na
svojom vyjadrení k žalobe v celom rozsahu. Žalobkyňa vo svojom podaní neuviedla žiadne relevantné
skutočnosti ohľadne toho, na základe čoho a ako určila sumu 300,- Eur ako finančné zadosťučinenie a

ani to, ako ju určila vo vzťahu k jednotlivým výrokom z rozsudku vydaného v konaní sp.zn. 8Csp/13/2022
vedenom pred Okresným súdom Bardejov. Žalobkyňa vo svojom podaní nepoprela tvrdenie žalovaného,
že si napríklad uplatňuje duplicitnú požiadavku na primerané finančné zadosťučinenie na základe
ustanovení článku 8 („dohoda o poskytnutí služby“).

5. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 13.02.2024, na ktoré riadne a včas predvolal
právneho zástupcu žalobkyne a právneho zástupcu žalovaného, pričom na pojednávanie sa dostavil
právny zástupca žalobkyne. Právny zástupca žalovaného podaním doručeným súdu dňa 23.01.2024
ospravedlnil svoju neúčasť a súhlasil s konaním v jeho neprítomnosti. Keďže boli splnené procesné
podmienky na prejednanie veci v neprítomnosti právneho zástupcu žalovaného, súd vec prejednal a

rozhodol v jeho neprítomnosti.

6. Na pojednávaní súd vykonal dokazovanie oboznámením listín a to rozsudku Okresného súdu
Bardejov č.k. 8Csp/13/2022-88, ako aj ďalším spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav:

7. Rozsudkom Okresného súdu Bardejov č.k. 8Csp/13/2022-88 zo dňa 31.07.2023 vo veci žalobkyne
proti žalovanému o určenie beúročnosti a bezpoplatkovosti úveru a iné tunajší súd rozhodol takto:
„I. Súd určuje, že úver poskytnutý na základe Zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX,zo
dňa 27.9.2010, je bezúročný a bez poplatkov. II. Súd určuje, že zmluvná podmienka v Zmluve
o revolvingovom úvere č. 8300032205, zo dňa 27.9.2010, uvedená v článku 8, bod 8.1., v

znení: ,,Predmetom tejto Dohody o poskytnutí služby je záväzok Veriteľa poskytnúť Dlžníkovi na jeho
žiadosť a po splnení nižšie uvedených podmienok službu spočívajúcu v možnosti odkladu maximálne
troch akýchkoľvek splátok úveru resp. revolvingu poskytnutého na základe Žiadosti/Zmluvy, uzavretej
medzi Veriteľom a Dlžníkom (ďalej ako „úver/revolving“) a záväzok Dlžníka zaplatiť Veriteľovi odplatu
a) za poskytnutie služby spočívajúcej v možnosti odkladu splatnosti splátok úveru vo výške 215,75

EUR a b) za poskytnutie služby spočívajúcej v možnosti odkladu splatnosti splátok revolvingu vo výške
112,08 EUR v prípade ak bude Dlžníkovi revolving poskytnutý. Odplatu je Veriteľ oprávnený na základe
vlastného uváženia jednostranne znížiť, k čomu Dlžník udeľuje Veriteľovi svoj súhlas. Veriteľ je povinný
písomne oznámiť Dlžníkovi stanovenú zníženú výšku odplaty, pričom písomné oznámenie bude tvoriť
prílohu tejto Dohody o poskytnutí služby.“, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

III. Súd určuje, že zmluvná podmienka v Zmluve o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, zo dňa
27.9.2010, uvedená v článku 8, bod 8.4., v znení: „Odplata za poskytnutie odkladu splatnosti splátok
úveru, je splatná dňom uzavretia tejto Dohody o poskytnutí služby. Veriteľ a Dlžník sa dohodli na
započítaní vzájomných pohľadávok a to pohľadávky Dlžníka voči Veriteľovi na poskytnutie schválenej

výšky úveru podľa článku 2.3. Zmluvných dojednaní Žiadosti/Zmluvy oproti pohľadávke Veriteľa voči
Dlžníkovi na zaplatenie odplaty podľa ods. 8.1. písm. a) tejto Dohody o poskytnutí služby (resp. zníženej
výšky odplaty) a to ku dňu poskytnutia úveru Dlžníkovi podľa článku 2.3. Zmluvných dojednaní Žiadosti/
Zmluvy. Odplata za poskytnutie odkladu splatnosti splátok revolvingu je splatná dňom poskytnutiarevolvingu Dlžníkovi. Veriteľ a Dlžník sa dohodli na započítaní vzájomných pohľadávok a to pohľadávky
Dlžníka voči Veriteľovi na poskytnutie schválenej výšky revolvingu podľa článku 4.1. Zmluvných
dojednaní Žiadosti/Zmluvy oproti pohľadávke Veriteľa voči Dlžníkovi na zaplatenie odplaty podľa ods.

8.1. písm. b) tejto Dohody o poskytnutí služby (resp. zníženej výšky odplaty) a to ku dňu uskutočnenia
revolvingu podľa článku 4.3. Zmluvných dojednaní Žiadosti/Zmluvy. Rozdiel bude uhradený na účet
Dlžníka uvedený v čl. 2 Žiadosti/Zmluvy.“, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

IV. Súd určuje, že zmluvná podmienka v Zmluve o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, zo dňa

27.9.2010, uvedená v zmluvných dojednaniach Zmluvy o revolvingovom úvere spoločnosti Profi Credit
Slovakia,s.r.o.,vČlánku14.,Sankcie,vbode14.1,vznení:„VprípadeomeškaniaDlžníka(Spoludlžníka
1, Spoludlžníka 2) s úhradou splátky úveru alebo jej časti je Dlžník (Spoludlžník 1, Spoludlžník 2) povinný
zaplatiť Veriteľovi zmluvnú pokutu vo výške 0,065 % dlžnej sumy za každý deň omeškania ( t. j. 23,725
% p.a.). Ak sa z dôvodu omeškania Dlžníka (Spoludlžníka 1, Spoludlžníka 2) s úhradou splátky úveru
o viac ako tri mesiace stali podľa článku 13. ods. 13.1. písm. a) tejto Zmluvy o RÚ okamžite splatnými

všetky záväzky Dlžníka (Spoludlžníka 1, Spoludlžníka 2) podľa tejto zmluvy, je Dlžník (Spoludlžník 1,
Spoludlžník2)povinnýzaplatiťzmluvnúpokutuvovýške0,065%zdlžnejsumyzakaždýdeňomeškania
(t.j. 23,725 % p.a.).“, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

V. Súd určuje, že zmluvná podmienka v Zmluve o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, zo dňa

27.9.2010, uvedená v Zmluvných dojednaniach Zmluvy o revolvingovom úvere spoločnosti PROFI
CREDIT Slovakia, s.r.o., v Článku 18. Riešenie sporov - rozhodcovská doložka, v bodoch 18.1, 18.2 a
18.2.1, v znení: „Akékoľvek spory, nezrovnalosti alebo nároky medzi zmluvnými stranami vyplývajúce
alebo súvisiace s ustanoveniami tejto Zmluvy o RÚ, s porušením, ukončením či neplatnosťou Zmluvy o
RÚ budú riešené cestou príslušného súdu v súdnom konaní alebo pred rozhodcom v rozhodcovskom

konaní podľa rozhodcovskej doložky uvedenej v článku 18.2. tejto Zmluvy o RÚ. Výber jednej z alternatív
riešenia sporov podľa tejto Zmluvy o RÚ spočíva na žalobcovi. Rozhodcovská doložka Akékoľvek spory,
nezrovnalosti alebo nároky medzi zmluvnými stranami vyplývajúce alebo súvisiace s ustanoveniami
tejto Zmluvy o RÚ, s porušením, ukončením či neplatnosťou Zmluvy o RÚ budú riešené a s konečnou
splatnosťou rozhodnuté v písomnom rozhodcovskom konaní pred jedným z nasledujúcich rozhodcov:

- JUDr. Gustáv Ret, advokát zapísaný v Slovenskej advokátskej komore pod č. 0978, so sídlom
Tomášikova 30, P.O. BOX, 830 00 Bratislava 3, - JUDr. Michal Krnáč, advokát zapísaný v Slovenskej
advokátskej komore pod č. 2083, so sídlom Vojtecha Tvrdého 793/21, 010 01 Žilina, - JUDr. Erik
Končok, advokát zapísaný v Slovenskej advokátskej komore pod č. 4375, so sídlom Koceľova 9, 521
08 Bratislava, - Slovak arbitration court, s.r.o., IČO: 44 130 451, so sídlom Križná 56, 821 08 Bratislava,

zapísaná v obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, oddiel: Sro, vložka č: 52189/B V prípade,
že postupne naraz nastane situácia, že ani jeden z hore uvedených rozhodcov nebude môcť prevziať
funkciu rozhodcu v sporoch podľa tejto rozhodcovskej doložky, určí náhradného rozhodcu veriteľ.“, je
neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

VI. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške
ktorého rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.“
V odôvodnení rozsudku súd okrem iného uviedol nasledujúce:
„34. Zmluva podľa názoru súdu neobsahovala podstatné náležitosti, predovšetkým údaj o RPMN bol
uvedený zjavne v neprospech spotrebiteľa, keďže jeho reálny údaj musel byť vo výške vyššej ako 65,12

% (keďže len samotný úrok bol vo výške 70,01 %) a teda zavádzal spotrebiteľku o výhodnosti úveru, že
jeho RPMN je nižšia ako reálna. Údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov (RMPN) je najdôležitejší
ukazovateľ ceny úveru. Vyjadruje celkovú úrokovú mieru úveru alebo pôžičky, zohľadňuje nielen úrok,
ale aj ostatné poplatky súvisiace s úverom. Obsahuje ročný úrok, úrok z úrokov, výšku úrokovej sadzby
určenúvpercentách,poplatky,ktorésúspojenésúveromalebopôžičkou,ktorésúzvyčajnejednorazové

(poplatok za poskytnutie úveru, za sprostredkovanie, administratívny poplatok), poplatky pravidelné,
ktoré sa platia spolu so splátkou úveru v mesačnej/štvrťročnej periodicite (poplatok za úverový účet,
poistenie schopnosti splácať úver), pričom tieto poplatky je potrebné pri každom úvere platiť, zarátať
do RPMN. Uvedená náležitosť je obligatórnou v zmysle § 9 ods. 2 písm. j) zákona o spotrebiteľských
úveroch účinného v čase uzavretia zmluvy a má minimálne následky spojené s ustanovením § 11 ods.

1 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch účinného v čase uzavretia zmluvy (podľa uvedeného
ustanovenia: „Poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak je v
zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech
spotrebiteľa.“) spočívajúce v bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru.35. Vychádzajúc z ustanovenia § 9 ods. 2 písm. f) zákona č. 129/2010 Z. z. údaj o termíne konečnej
splatnosti musí byť uvedený určito, zrozumiteľne, presne a jasne, t. j. s uvedením presného dátumu

obsahujúceho deň, mesiac a rok. Spotrebiteľ musí mať jasno už pri uzatvorení zmluvy, na akú dlhú
dobu a dokedy ma úver splácať, pretože práve to je účelom citovaného zákonného ustanovenia. Takýto
údaj v zmluve absentuje, navyše keďže chýba aj údaj o termíne splatnosti prvej splátky a termínoch
splatnosti splátok úveru, aj jeho odvodený výpočet je nemožný. Poskytnutý úver súd preto posudzoval
ako úver poskytnutý bez úroku a bez poplatku. Súd zastáva názor, že zmluva o spotrebiteľskom úvere

nemusí síce byť obsiahnutá v jednom dokumente, ale ako vyplýva z odôvodnenia rozsudku Súdneho
dvora EÚ vo veci C-42/15 v zmluve musí byť jasný odkaz na konkrétny dokument, ktorý by navyše musel
byť odovzdaný žalobkyni ako spotrebiteľovi ešte pred uzavretím zmluvy, čo v prípade spomínaného
oznámenia veriteľa nepochybne nebolo a ani nemohlo byť (z časového hľadiska) naplnené. V tomto
smere súd poukazuje aj na rozhodnutia Krajského súdu Prešov sp. zn. 1Co/34/2017 zo dňa 22.11.2017,
Krajského súdu Košice sp. zn. 2Co/56/2014 zo dňa 02.07.2015 a Krajského súdu v Banskej Bystrici zo

dňa 19.9.2012, sp. zn. 17Co/151/2012.

36.Ďalejtrebauviesť,ževýškaposkytnutejsumynezodpovedalareálneposkytnutejsume,keďžereálne
žalovanej bola poskytnutá len suma 1.284,25 Eur. Zároveň zo Zmluvných dojednaní (čl. 17 spisu) je
zrejmé, že obsahovala neprijateľné podmienky písané malým písmom, ktoré mali vplyv na posúdenie

nároku žalobcu. Táto nedôslednosť pri posudzovaní podmienok vydania platobného rozkazu bez
prihliadania na neprijateľnosť zmluvných podmienok a vôbec imanentných podmienok uzavretia zmluvy
sa dá „zhojiť“ podľa názoru súdu prelomením účinkov právoplatnosti a vykonateľnosti exekučného titulu
- platobného rozkazu vydaného súdnym úradníkom. (viď tiež napr. právoplatné rozhodnutie Okresného
súdu Bardejov sp. zn. 6Er/21/2009).

37. Pokiaľ ide o naliehavý právny záujem na určení neprijateľnosti zmluvnej podmienky je tento daný
priamo v § 3 ods. 3 zákona o ochrane spotrebiteľa a vyplýva aj z § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka
(k tomu pozri napr. aj rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 20Co/26/2016 zo dňa 28.2.2017).
Okrem toho súd poukazuje na § 11 ods. 4 zákona č. 129/2010 Z. z., podľa ktorého spotrebiteľ sa môže

pred súdom domáhať určenia neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo určenia bezúročnosti a
bezpoplatkovosti poskytnutého spotrebiteľského úveru žalobou. Poznámka pod čiarou k odkazu 18ba)
poukazuje na § 137 písm. c) a d) CSP. Vychádzajúc z uvedeného súd zastáva názor, že na určenie
neprijateľnosti zmluvnej podmienky a určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého úveru nie
je spotrebiteľ viazaný povinnosťou preukazovať naliehavý právny záujem.

38. Ďalej súd v uvedenom smere odkazuje na rozhodnutie uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28.
marca 2019, sp. zn. 6 Cdo 27/2018 citujúc: „V preskúmavanej veci dovolateľ opodstatnene namietal
nesprávne právne posúdenie veci odvolacím súdom. Táto nesprávnosť bola daná posudzovaním veci
podľa nesprávnej právnej normy, a to podľa ustanovenia § 137 písm. c) C. s. p., ktorého použitie v

danej veci neprichádzalo do úvahy. Žaloba, ktorou sa žalobca (majúci v právnom vzťahu, ktorého sa
vec týka, postavenie spotrebiteľa) domáha vyslovenia (určenia) neprijateľnosti zmluvných podmienok,
resp. vyslovenia (určenia) ich neplatnosti z dôvodu neprijateľnosti, nie je určovacou žalobou v zmysle
§ 137 ods. 1 písm. c) C. s. p. (predtým v zmysle § 80 písm. c/ Občianskeho súdneho poriadku). K
tomuto právnemu záveru dospel aktuálne najvyšší súd už v rozhodnutí z 28. februára 2019 sp. zn.

6 Cdo 127/2017, v ktorom uviedol, že ide o osobitný druh žaloby patriacej spotrebiteľovi s cieľom
domáhať sa proti porušiteľovi ochrany svojho práva pred neprijateľnými podmienkami na súde, ktorá má
podklad v osobitných predpisoch (§ 53 ods. 1, ods. 4 a 5 a § 53a Občianskeho zákonníka, § 3 ods. 5
zákona č. 250/2007 Z. z.). V prípade takejto žaloby nie je preto potrebné tvrdiť a preukazovať naliehavý
právny záujem. Vychádza totiž z predpokladu, že dodávateľ porušuje svoju povinnosť nepoužívať

neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách. Je založená na protiprávnom konaní dodávateľa
voči spotrebiteľovi. Kladným rozhodnutím o takejto žalobe sa priamo nedeklaruje (ne)existencia práva,
ale sa deklaruje existencia nečestnej podmienky, ktorá je v spotrebiteľskej zmluve od jej vzniku.
Možno ju uplatniť len v prípade spotrebiteľskej zmluvy a odlišným je aj účel, ktorému má slúžiť
(jej cieľom je zabrániť používaniu neprijateľnej zmluvnej podmienky). Žaloba o vyslovenie, že určitá

zmluvná podmienka používaná dodávateľom v spotrebiteľskej zmluve je neprijateľná, je osobitným
právnym prostriedkom ochrany spotrebiteľa, a to obdobne, ako je napríklad v prípadoch ochrany pred
diskrimináciou považovaná za takýto osobitný právny prostriedok ochrany práva žaloba o vyslovenie,
že bolo porušené právo žalobcu na rovnaké zaobchádzanie, alebo v prípadoch ochrany osobnostnýchpráv žaloba o vyslovenie, že určitý výrok je nepravdivý, resp., že bolo určitým spôsobom neoprávnene
zasiahnuté do osobnostných práv. Povaha takejto žaloby ako osobitného právneho prostriedku ochrany
spotrebiteľa (a teda nie ako určovacej žaloby) bola naznačená už v rozhodnutí najvyššieho súdu zo 14.

septembra 2016 sp. zn. 6 Cdo 389/2015.

39. Podľa bodu 70. rozsudku SD EÚ, sp. zn. C-143/13, z 26.02.2015, zmluvné podmienky musia byť v
každom prípade posúdené z hľadiska ich prípadnej nekalej povahy, ak by sa malo konštatovať, že nie sú
formulované jasne a zrozumiteľne. Úver je odplatným právnym úkonom. Odplatu pri úvere, predstavujú

za hlavný predmet plnenia úroky, so synonymami cena úveru, odplata za úver. Je potom otázne, čo je
v predmetnej veci cenou úveru, keď zaň má spotrebiteľ platiť úrok za poskytnutie úveru aj poplatok za
správu úveru. Ide o nekalú obchodnú praktiku, ako opticky znížiť percentuálne ročné vyjadrenie ceny
úveru. Nakoľko je vyjadrenie ceny úveru, v časti poplatku neurčité a nezrozumiteľné, podlieha súdnej
kontrole neprijateľnosti a je podľa môjho názoru neprijateľné. Zrozumiteľná je len odplata za poskytnutie
úveru, vyjadrená ročným úrokom. Je potrebné zdôrazniť, že platná právna úprava na území SR (§ 2

písm. a/ zák. č. 258/2001 Z. z. účinného do 10.6.2010 a § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. účinného od
11.6.2010), ktorá má svoj základ v predpisoch EÚ používa výlučne termín spotrebiteľský úver, pod ktorý
spadá dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby, alebo
v inej právnej forme resp. obdobnej finančnej pomoci. Z uvedeného vyplýva názor, že každá zmluva
o spotrebiteľskom úvere bez ohľadu na formu a typ spotrebiteľského úveru, sa spravuje špeciálnymi

ustanoveniami o spotrebiteľských zmluvách a podporne OZ.

40. V rozhodnutí R 68/2013 najvyšší súd uvádza, že v spotrebiteľských veciach klasická rímska právna
zásada „vigilantibus iura scripta sunt“ („práva patria bdelým“ alebo „nech si každý stráži svoje práva“
alebo „zákony sú písané pre bdelých“) v konkrétnych súvislostiach ustupuje dôležitejšiemu princípu -

princípu ochrany práv spotrebiteľa.

41. „Podľa dovolacieho súdu v prípade žaloby o určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky z hľadiska
vecnej legitimácie (na strane žalobcov) nemá právny význam zánik záväzku splnením dlhu (nie vždy
splnenie dlhu má za následok zánik celého právneho vzťahu). Ako už bolo uvedené vyššie predmetná

žalobavychádzazozákonnejpožiadavky,podľaktorejspotrebiteľskézmluvynesmúzásadneobsahovať
neprijateľné zmluvné podmienky. To sa okrem iného prejavuje v povinnosti dodávateľa nepoužívať v
spotrebiteľských zmluvách neprijateľné podmienky. V tomto prípade nejde o nárok z právneho vzťahu,
ktorého právnym dôvodom je zmluva, teda o nárok vyplývajúci zo zmluvy, ale o nárok, ktorý vyplýva
priamo zo zákona. V konaní o neprijateľnosť zmluvnej podmienky zánik záväzku splnením (prípadne aj

zánik celého právneho vzťahu) nemôže mať žiaden vplyv na žalobcami uplatnený nárok a teda ani na
ich vecnú legitimáciu. Žalobcovia preto aj v prípade, že nárok uplatnili žalobou po zániku záväzkového
6 právneho vzťahu, sú nositeľmi hmotného oprávnenia, o ktoré v konaní ide, a teda majú v predmetnom
spore vecnú aktívnu legitimáciu. Opačný názor by v podstate znamenal odňatie možnosti spotrebiteľovi
domáhať sa práva na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách žalobou

na súde, čo odporuje čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky ako aj Smernici Rady 93/13/EHS z 5.
apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej len „Smernica“).“ (viď rozsudok
Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 6Cdo/127/2017 zo dňa 30.01.2019).

42. „Zavedenie osobitného konania podľa § 301 C. s. p. neznamená, že spotrebiteľ sa nemôže domáhať

neprijateľnosti zmluvnej podmienky v spotrebiteľskej zmluve. Právo súdu vysloviť v konkrétnom prípade
neprijateľnosť zmluvnej podmienky ostalo aj po nadobudnutí účinnosti C. s. p. zachované, ale na rozdiel
od rozhodnutia vydaného v konaní podľa § 301 a nasl. C. s. p. len s účinkami inter partes.“ (viď uznesenie
Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 6 Ndc 20/2016 zo dňa 23.01.2017).

43. Ak je spotrebiteľovi umožnené domáhať sa svojho práva do budúcna napr. uplatnením si vydania
bezdôvodného obohatenia od žalovaného alebo žiadať primeraného finančného zadosťučinenia, je
namieste aj predmetná žaloba o vyslovenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky. Je len na spotrebiteľovi,
ktoré právo si zvolí, resp. ktoré právo z viacerých práv použije. Na primerané finančné zadosťučinenie
(relutárna satisfakcia) zákon explicitne vyžaduje úspech spotrebiteľa pred súdom. Niet žiadneho dôvodu

z okruhu úspešne vedených vecí pred súdom vylučovať práve rozsudok o neplatnosti niektorej zmluvnej
podmienky, ak ju spôsobil dodávateľ pri zanedbaní povinnosti postupovať s odbornou starostlivosťou
(§ 7 ods. 2 písm. a) zákona o ochrane spotrebiteľa). Za porušenie povinnosti postupovať s odbornou
starostlivosťou treba považovať aj používanie neprijateľných zmluvných podmienok (§ 3 ods. 3 ZOS,§ 53 ods. 1 OZ), nekalých obchodných praktík (§ 7 a nasl. zákona o ochrane spotrebiteľa), ale aj
iné porušenie práv spotrebiteľa (viď uznesenie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 6Co/220/2012 z
30.08.2013).

44. Prostriedkami procesného útoku a procesnej obrany, ktoré boli stranami predložené a predstavujú
totožné listinné dôkazy bolo preukázané, že zmluva o revolvingovom úvere neobsahuje všetky zákonom
č. 129/2010 Z. z. stanovené obsahové náležitosti, a to konkrétne dodržanú údaj o termíne konečnej
splatnosti spotrebiteľského úveru a nesprávny údaj o RPMN, ktoré patria medzi nevyhnutné náležitosti

zmluvy o úvere a ich absenciu zákonodarca spája s následkom bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru.

45. Žalovaný mal vedomosť o existencii právnej normy, ktorá pojednáva o bezúročnosti a
bezpoplatkovosti poskytnutého úveru, pretože uverejnením právneho predpisu v Zbierke zákonov sa
prezumuje, že táto skutočnosť sa stane známa všetkým, ktorých sa týka, o to viac podnikateľa, ktorý na
základe tejto právnej normy postupuje pri vykonávaní svojej podnikateľskej činnosti.

46. Nadväzujúc na uvedené právne predpisy podporené rozhodnutiami Najvyššieho súdu SR v
naznačených súvislostiach súd zastáva názor, že určovací petit je relevantný a znamená odstránenie
spornosti práva žalobkyne alebo neistoty v jej právnom vzťahu so žalovaným, jej právo ako právo
spotrebiteľa domáhať sa určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého úveru vyplýva priamo

z právneho predpisu, a teda z § 11 ods. 4 zákona o spotrebiteľských úveroch. V záujme zabezpečenia
právnejistotyžalobkyne-spotrebiteľkysúdtedažalobevčastiourčeniebezúročnostiabezpoplatkovosti
poskytnutého úveru žalobe vyhovel.

47. Ďalej sú predmetom sporu štyri zmluvné podmienky, ktoré už boli predtlačené zo strany žalovaného

v texte zmluvy. Už táto skutočnosť sama o sebe vylučuje to, že by boli individuálne dojednané. Navyše
nepredstavujú ani hlavný predmet plnenia, ani cenu a preto nie sú vylúčené zo súdneho prieskumu
ich neprijateľnosti. Následne preto sa súd zaoberal tým, či predstavujú vyvážený právny vzťah medzi
zmluvnými stranami a či nespôsobujú hrubú nerovnováhu v ich právach a povinnostiach v neprospech
spotrebiteľa.

48. Pokiaľ ide o prvé dve namietané zmluvné podmienky v Zmluve o revolvingovom úvere uvedené v
článku 8, bod 8.1., v znení:
,,Predmetom tejto Dohody o poskytnutí služby je záväzok Veriteľa poskytnúť Dlžníkovi na jeho žiadosť
a po splnení nižšie uvedených podmienok službu spočívajúcu v možnosti odkladu maximálne troch

akýchkoľvek splátok úveru resp. revolvingu poskytnutého na základe Žiadosti/Zmluvy, uzavretej medzi
Veriteľom a Dlžníkom (ďalej ako „úver/revolving“) a záväzok Dlžníka zaplatiť Veriteľovi odplatu a) za
poskytnutieslužbyspočívajúcejvmožnostiodkladusplatnostisplátokúveruvovýške215,75EURab)za
poskytnutie služby spočívajúcej v možnosti odkladu splatnosti splátok revolvingu vo výške 112,08 EUR
v prípade ak bude Dlžníkovi revolving poskytnutý. Odplatu je veriteľ oprávnený na základe vlastného

uváženia jednostranne znížiť k čomu Dlžník udeľuje Veriteľovi svoj súhlas. Veriteľ je povinný písomne
oznámiť Dlžníkovi stanovenú zníženú výšku odplaty, pričom písomné oznámenie bude tvoriť prílohu tejto
Dohody o poskytnutí služby.“, a v článku 8, bod 8.4., v znení:
„Odplata za poskytnutie odkladu splatnosti splátok úveru je splatná dňom uzavretia tejto Dohody o
poskytnutí služby. Veriteľ a Dlžník sa dohodli na započítaní vzájomných pohľadávok a to pohľadávky

Dlžníka voči Veriteľovi na poskytnutie schválenej výšky úveru podľa článku 2.3. Zmluvných dojednaní
Žiadosti/Zmluvy oproti pohľadávke Veriteľa voči Dlžníkovi na zaplatenie odplaty podľa ods. 8.1. písm. a)
tejto Dohody o poskytnutí služby (resp. zníženej výšky odplaty) a to ku dňu poskytnutia úveru Dlžníkovi
podľa článku 2.3. Zmluvných dojednaní Žiadosti/Zmluvy. Odplata za poskytnutie odkladu splatnosti
splátok revolvingu je splatná dňom poskytnutia revolvingu Dlžníkovi. Veriteľ a Dlžník sa dohodli na

započítaní vzájomných pohľadávok a to pohľadávky Dlžníka voči Veriteľovi na poskytnutie schválenej
výšky revolvingu podľa článku 4.1. Zmluvných dojednaní Žiadosti/Zmluvy oproti pohľadávke Veriteľa
voči Dlžníkovi na zaplatenie odplaty podľa ods. 8.1. písm. b) tejto Dohody o poskytnutí služby (resp.
zníženej výšky odplaty) a to ku dňu uskutočnenia revolvingu podľa článku 4.3. Zmluvných dojednaní
Žiadosti/Zmluvy. Rozdiel bude uhradený na účet Dlžníka uvedený v čl. 2 Žiadosti/Zmluvy.“, tieto v zhode

s návrhom žalobkyne považoval aj súd za neprijateľné, a to nielen s poukazom na to, že tieto údaje
boli vpísané žalovaným až potom, čo mu došla oferta zo strany žalobkyne, pričom údaje ním vpisované
boli dopísané až dňa 27.9.2020 (došlo teda k zjavnej zmene podmienok (oferty) pri schvaľovaní úveru),
pričom neprijateľnosť týchto zmluvných dojednaní je podľa súdu nielen v samotnom predmete tohtodojednania (opäť odkazujúc na skutočnosť, že zo strany žalobkyne nebola preukázaná akceptácia, teda
že uvedené údaje zo strany žalovaného boli vpisované pred vypísaním návrhu žalobkyňou) a jeho cene,
ale aj v okolnostiach aplikácie tohto ustanovenia. Vychádzajúc z obsahu tejto podmienky, táto má platiť

aj v prípade, ak počas zmluvného vzťahu nedôjde zo strany dlžníka k požiadavke o vykonanie odkladu
maximálne 3 akýchkoľvek splátok úveru. V realite teda môže nastať situácia, že dlžník bez obdŕžania
protiplnenia poskytuje dodávateľovi plnenie. Súd Dohodu o poskytnutí služby napriek prehláseniu, že
jej podpisom nie je podmienený podpis úverovej zmluvy, považuje za neprijateľnú zmluvnú podmienku
sofistikovane umiestnenú do zmluvy samotnej, ktorej výšku poplatku ani žalobkyňa v čase vypisovania

dokumentovnemala.Takátodohodapodľanázorusúduspôsobujehrubúnerovnováhuprávapovinností
účastníkov v neprospech spotrebiteľa. Uvedené zmluvné dojednanie nie je možné kvalifikovať ani ako
individuálne dojednané, pretože za také sa považuje iba dojednanie, ktoré si vyhradí (požiada oň) sám
spotrebiteľ, avšak v danom prípade z predložených listín nevyplýva, že by si uzavretie predmetnej
Dohody výslovne vymienil žalobca, t.j. aby bola uzavretá z jeho iniciatívy a vzhľadom na charakter
tejto Dohody, ktorá je neoddeliteľnou súčasťou textu vopred predtlačeného formulára žiadosti vypĺňanej

žalobcom o poskytnutie mu úveru, t.j. Dohoda bola súčasťou typovej spotrebiteľskej úverovej zmluvy zo
dňa 27.9.2010,a to iba ako jeden z bodov jej textu (bod 8.), nemožno mať ani za to, že žalobca mal reálnu
možnosť akýmkoľvek spôsobom ovplyvniť jej obsah. Takáto podmienka spôsobuje hrubú nerovnováhu
práv a povinností účastníkov v neprospech spotrebiteľa, a preto je neprijateľná. Nemožno nespomenúť,
že uvedené podmienky boli opakovane právoplatne vyhlásené za neprijateľné, a preto má žalovaný v

zmysle § 53a Občianskeho zákonníka povinnosť zdržať sa používania takejto neprijateľnej podmienky
alebo podmienky s rovnakým významom v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Okrem uvedeného aj
na podporu argumentácie súd odkazuje na rozhodnutia Krajského súdu v Prešove sp. zn. 9Co/117/2017
zo dňa 30.11.2017, sp. zn. 2Co/38/2017 zo dňa 30.11.2017 a sp. zn. 23Co/87/2017 zo dňa 16.4.2018.

49. Pokiaľ ide o tretiu namietanú zmluvnú podmienku v Zmluve o revolvingovom úvere, uvedenú v
Zmluvných dojednaniach Zmluvy o revolvingovom úvere spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o. v
článku 14. Sankcie, bod 14.1., v znení:
„ V prípade omeškania Dlžníka (Spoludlžníka 1, Spoludlžníka 2) s úhradou splátky úveru alebo jej časti je
Dlžník (Spoludlžník 1, Spoludlžník 2) povinný zaplatiť Veriteľovi zmluvnú pokutu vo výške 0,065 % dlžnej

sumy za každý deň omeškania ( t. j. 23,725 % p.a.). Ak sa z dôvodu omeškania Dlžníka (Spoludlžníka
1, Spoludlžníka 2) s úhradou splátky úveru o viac ako tri mesiace stali podľa článku 13. ods. 13.1. písm.
a) tejto Zmluvy o RÚ okamžite splatnými všetky záväzky Dlžníka (Spoludlžníka 1, Spoludlžníka 2) podľa
tejto zmluvy, je Dlžník (Spoludlžník 1, Spoludlžník 2) povinný zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 0,065 %
z dlžnej sumy za každý deň omeškania (t.j. 23,725 % p.a.).“, aj tu má súd za to, že ide o neprijateľnú

zmluvnú podmienku.

50. Pri posudzovaní, či sa v rámci spotrebiteľskej zmluvy nejedná o neprijateľnú podmienku,
je nevyhnutné vychádzať z toho, že ochrana spotrebiteľa pred neprijateľnými podmienkami v
spotrebiteľských zmluvách vychádza z predpokladu, že spotrebiteľ je z hľadiska informovanosti a

z hľadiska vyjednávacej pozície v slabšom postavení a má spravidla na výber buď zmluvu vopred
naformulovanú dodávateľom akceptovať so všeobecnými formulárovými klauzulami, alebo ju odmietnuť.
Z pozície ochrany spotrebiteľa na plnenia cieľom EÚ vo sfére vysokého záujmu na ochrane spotrebiteľa
je potrebné takúto podmienku vyhlásiť za neplatnú. Zmluvnú pokutu v danom prípade nie je možné
považovať za individuálne vyjednanú, pretože ako úverová zmluva, tak aj zmluvné podmienky sú

typickými štandardnými formulárovými listinami, ktoré podliehajú súdnej kontrole. Dohodnutá zmluvná
pokuta je preto podľa súčasnej súdnej praxe považovaná za neprijateľnú, lebo bola vopred zo
strany žalovaného naformulovaná bez možnosti ovplyvnenia zo strany spotrebiteľa. Súd je preto toho
názoru, že zmluvná podmienka v čl. 14. Sankcie, v bode. 14.1. v zmluvných dojednaniach spôsobuje
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a preto je

neprijateľná.

51. Na podporu argumentácie súd odkazuje na rozsudok Krajského súdu v Prešov zo dňa 20.10.2020,
sp. zn. 12Co/33/2020, ktorý k totožnej zmluvnej podmienke uviedol: „Vo vzťahu k napadnutému
výroku III. odvolací súd uvádza, že ani v tomto prípade neobstoja odvolacie námietky žalovaného o

primeranosti zmluvnej pokuty, ktorá bola dojednaná vo výške 0,065% denne z dlžnej sumy (t.j. 23,725%
ročne), pretože aj v tomto prípade ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku spôsobujúcu nerovnováhu v
právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech žalobkyne ako spotrebiteľa. Odvolací súd na
zdôraznenie správnosti záveru súdu prvej inštancie dodáva, že uvedená zmluvná podmienka je naviacpomerne sofistikovane ukrytá do rozsiahlych a drobným písmom písaných zmluvných dojednaní, pričom
Občiansky zákonník vyžaduje pre platné dojednanie o zmluvnej pokute (§ 544 ods. 2 Občianskeho
zákonníka) písomnosť, teda osobitnú pozornosť zmluvných strán. Zo zaradenia uvedeného ustanovenia

o zmluvnej pokute do Zmluvných dojednaní vyplýva, že žalobkyňa ako spotrebiteľka nemohla mať
vedomosť a nemohla ani predpokladať, že súčasťou Zmluvných dojednaní k zmluve budú aj ustanovenia
o zmluvnej pokute, pretože zmluvné dojednania či všeobecné zmluvné podmienky vo všeobecnosti
slúžia na úpravu dojednaní najmä technického charakteru. Z uvedeného dôvodu by preto tieto
podmienky nemali slúžiť na to, aby boli do nich v často zložito a neprehľadnej formulovanej podobe

zakomponované a ukryté dojednania, ktoré sú pre spotrebiteľa nevýhodné a o ktorých dodávateľ
predpokladá, že uniknú pozornosti spotrebiteľa. V prípade, ak aj tak dodávateľ koná, možno konštatovať,
že sa v právnom vzťahu nespráva poctivo, a preto potom takémuto dojednaniu nemožno priznať právnu
ochranu. Odvolací súd poukazuje na to, že súdna prax dospela k tomu, že v prípade spotrebiteľskej
zmluvy môže byť zmluvná pokula dojednaná len v tej časti zmluvy, na ktorú spotrebiteľ pripojuje
svoj podpis. Naviac, ak podľa názoru odvolacieho súdu výška zmluvnej pokuty 23,725% ročne je

neprimerane vysoká po zohľadnení úrokov z omeškania a ostatných nákladov, ktoré bola tiež žalobkyňa
ako spotrebiteľ povinná platiť. Z uvedených dôvodov preto nemožno prisvedčiť odvolacej argumentácii
žalovaného ohľadom primeranosti zmluvnej pokuty vo vzťahu k tomu, že táto nepresiahla výšku
trojnásobku úrokovej sadzby úroku z omeškania“. Prvoinštančný súd sa s týmito dôvodmi v celom
rozsahu stotožňuje.

52. Pokiaľ ide o štvrtú namietanú zmluvnú podmienku uvedenú v Zmluvných dojednaniach Zmluvy
o revolvingovom úvere spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., v Článku 18. Riešenie sporov -
rozhodcovská doložka, v bodoch 18.1, 18.2 a 18.2.1, v znení:
„Akékoľvek spory, nezrovnalosti alebo nároky medzi zmluvnými stranami vyplývajúce alebo súvisiace s

ustanoveniami tejto Zmluvy o RÚ, s porušením, ukončením či neplatnosťou Zmluvy o RÚ budú riešené
cestou príslušného súdu v súdnom konaní alebo pred rozhodcom v rozhodcovskom konaní podľa
rozhodcovskej doložky uvedenej v článku 18.2. tejto Zmluvy o RÚ. Výber jednej z alternatív riešenia
sporov podľa tejto Zmluvy o RÚ spočíva na žalobcovi.
Rozhodcovská doložka

Akékoľvek spory, nezrovnalosti alebo nároky medzi zmluvnými stranami vyplývajúce alebo súvisiace s
ustanoveniami tejto Zmluvy o RÚ, s porušením, ukončením či neplatnosťou Zmluvy o RÚ budú riešené
a s konečnou splatnosťou rozhodnuté v písomnom rozhodcovskom konaní pred jedným z nasledujúcich
rozhodcov:
- JUDr. Gustáv Ret, advokát zapísaný v Slovenskej advokátskej komore pod č. 0978, so sídlom

Tomášikova 30, P.O. BOX, 830 00 Bratislava 3,
- JUDr. Michal Krnáč, advokát zapísaný v Slovenskej advokátskej komore pod č. 2083, so sídlom
Vojtecha Tvrdého 793/21, 010 01 Žilina,
- JUDr. Erik Končok, advokát zapísaný v Slovenskej advokátskej komore pod č. 4375, so sídlom
Koceľova 9, 521 08 Bratislava,

- Slovak arbitration court, s.r.o., IČO: 44 130 451, so sídlom Križná 56, 821 08 Bratislava, zapísaná v
obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, oddiel: Sro, vložka č: 52189/B
V prípade, že postupne naraz nastane situácia, že ani jeden z hore uvedených rozhodcov nebude
môcť prevziať funkciu rozhodcu v sporoch podľa tejto rozhodcovskej doložky, určí náhradného rozhodcu
veriteľ.“, aj v tomto prípade súd vyhovel žalobkyni. Z obsahu spisu vyplýva, že žalovaný ako dodávateľ

preukázateľne nevysvetlil spotrebiteľovi, teda žalobkyni význam rozhodcovskej zmluvy, nepredstavil jej
pravidlá podľa ktorých sa bude viesť súkromný súdny proces a nedal jej preukázateľne poučenie o tom,
aby sa vôbec pre takýto postup mohla rozhodnúť. Neobstojí pritom ani argumentácia žalovaného o tom,
že došlo k zmene právnej úpravy s účinnosťou od 1.1.2015 zákona č. 335/2014 Z.z., keďže uvedené
podmienky rozhodcovskej doložky boli naoktrojované a možnosť aj v ustanovení § 72 ods. ods. 8 zákona

č. 335/2014 Z.z. už uvažuje s riadne dohodnutou individuálne vyjednanou rozhodcovskou doložkou a
výzvounaňunadväzujúcou,ktorástálerátalensrozhodcovskýmkonaním.Argumentačnesúdodkazuje
na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 5Co/58/2016 zo dňa 28.2.2017, s ktorého závermi sa
stotožňuje a na ne odkazuje.

53. Vzhľadom na vyššie uvedené závery súd žalobe v celom rozsahu vyhovel.“

8. Rozsudok Okresného súdu Bardejov č.k. 8Csp/13/2022-88 zo dňa 31.07.2023 nadobudol
právoplatnosť dňom 22.08.2023.9. Podľa § 1 ods. 1, 2 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona
Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, tento zákon

upravuje práva spotrebiteľov a povinnosti výrobcov, predávajúcich, dovozcov a dodávateľov, pôsobnosť
orgánov verejnej správy v oblasti ochrany spotrebiteľa, postavenie právnických osôb založených alebo
zriadených na ochranu spotrebiteľa (ďalej len „združenie“) a označovanie výrobkov cenami. Tento zákon
sa vzťahuje na predaj výrobkov a poskytovanie služieb, ak k plneniu dochádza na území Slovenskej
republiky alebo ak plnenie súvisí s podnikaním na území Slovenskej republiky.

10. Podľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej
národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, proti porušeniu práv a
povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi
na súde domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby
sa porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav, a to aj vtedy, ak takéto

konanie porušiteľa poškodzuje záujmy spotrebiteľov, ktoré nie sú len jednoduchým súhrnom záujmov
jednotlivých spotrebiteľov poškodených porušením spotrebiteľských práv, ale ide o konanie porušiteľa
uplatňované voči všetkým spotrebiteľom (ďalej len „kolektívne záujmy spotrebiteľov“). Spotrebiteľ, ktorý
na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými
predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo

povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.

11. V prejednávanej veci je predmetom konania nárok žalobkyne vyplývajúci z § 3 ods. 5 zákona č.
250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Citované ustanovenie zákona o ochrane spotrebiteľa upravuje
právo spotrebiteľa žiadať primerané finančné zadosťučinenie v prípade, ak na súde úspešne uplatní

porušenie svojho práva, a to od toho, kto za toto porušenie práva zodpovedá. Cieľom finančného
zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného práva spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho
stupňa ochrany. Jediným predpokladom pre uplatnenie práva na primerané finančné zadosťučinenie
je porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi. Zákon teda
nevyžaduje pre vznik tohto práva, aby spotrebiteľovi bola privodená nejaká ujma. Postačuje, ak k

takémuto porušeniu práva alebo povinnosti dôjde.

12. Inštitút primeraného finančného zadosťučinenia môže na účely ochrany spotrebiteľa naplniť
požiadavku účinného a odradzujúceho prostriedku ochrany. Práve inštitút relutárnej náhrady
nemajetkovej ujmy môže byť prostriedkom ochrany na doplnenie o preventívne účinky pred

diskrimináciou. V zmysle judikatúry ESD a antidiskriminačných smerníc musia byť sankcie za
diskriminačné správanie účinné, primerané a odradzujúce.

13. Z vykonaného dokazovania bolo jednoznačne preukázané, že žalobkyňa úspešne uplatnila
porušenie svojich práv ustanovených osobitným predpisom v konaní vedenom na Okresnom súde

Bardejov sp.zn. 8Csp/13/2022. V predmetnom konaní sa žalobkyňa voči žalovanému domohla určenia,
že úver je bezúročný a bez poplatkov na skutkovom a právnom základe, že zmluva o spotrebiteľskom
úvere uzatvorená medzi stranami sporu neobsahovala obligatórnu náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm.
j) a f) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Uvedená vada zmluvy o spotrebiteľskom
úvere spôsobila, že predmetný úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov (§ 11 ods. 1

písm. b) zákona č. 129/2010 Z. z.). Zároveň sa žalobkyňa v predmetnom konaní domohla určenia
štyroch neprijateľných zmluvných podmienok podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka a to ohľadne
zmluvného dojednania o poskytnutí služby spočívajúcu v odklade splátok za odplatu, zmluvného
dojednania o započítaní pohľadávok, zmluvného dojednania o zmluvnej pokute, zmluvného dojednania
o rozhodcovskej doložke. Žalobkyňa teda relevantným spôsobom preukázala porušenie zákonnej

povinnosti dodávateľa poskytnúť spotrebiteľský úver v súlade s právnymi predpismi, predovšetkým v
zmyslezákonaospotrebiteľskýchúverochabezneprijateľnýchatedaneplatnýchzmluvnýchpodmienok
a od spotrebiteľa nevyžadovať tú časť plnenia, na ktoré pre neplatnosť konkrétnych zmluvných
podmienok nemá nárok. Žaloba je preto čo do základu nároku žalobkyne dôvodná.

14. Keďže výška primeraného finančného zadosťučinenia nie je predmetom žiadnej právnej úpravy, súd
v rámci voľnej úvahy vyhodnocuje primeranosť s ohľadom na konkrétne okolnosti veci. Spotrebiteľ, ktorý
na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými
predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebopovinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá. Z hypotézy právnej normy
v časti, na základe ktorej možno priznať spotrebiteľovi právo na primerané finančné zadosťučinenie
od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom (zákonom č. 250/2007

Z. z.) a osobitnými predpismi zodpovedá, jednoznačne vyplýva podmienka úspešného uplatnenia
porušenia práva, alebo povinnosti ustanoveného zákonom č. 250/2007 Z. z., alebo osobitnými predpismi
spotrebiteľom. Zákon teda nevyžaduje pre vznik tohto práva, aby spotrebiteľovi bola privodená nejaká
konkrétna majetková ujma. Postačuje, ak k takémuto porušeniu práva alebo povinnosti dôjde.

15. Vyhodnotiac všetky okolnosti prípadu súd považoval za primerané finančné zadosťučinenie vo
výške 500,00 Eur v zmysle § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z., a to za určenie úveru za bezúročný
a bez poplatkov vo výške 100,00 Eur, a za každé určenie neprijateľnej zmluvnej podmienky vo
výške 100,00 Eur (t.j. 4 x 100). Súd bral do úvahy tú skutočnosť, že dodávateľ pripravil zmluvu o
spotrebiteľskom úvere, ktorá nemala všetky náležitosti v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch
a zároveň obsahovala neprijateľné podmienky ohľadne dojednania o poskytnutí služby spočívajúcu

v odklade splátok za odplatu, dojednania o započítaní pohľadávok, dojednania o zmluvnej pokute,
dojednania o rozhodcovskej doložke a to napriek predchádzajúcim rozhodnutiam súdov Slovenskej
republiky, ktoré vyhlasovali tieto zmluvné podmienky za neprijateľné. Žalobkyňa sa v základnom konaní
súdnoucestoudomohlavočižalovanémuochranysvojichprávatojednakurčením,žeúverjebezúročný
a bezpoplatkov, keďže zmluva o úvere neobsahovala všetky zákonom vyžadované náležitosti a ďalej

určenia štyroch neprijateľných zmluvných podmienok. Preto pri určení výšky primeraného finančného
zadosťučinenia ako nemajetkovej ujmy súd považoval za dôvodné zohľadňovať satisfakčnú, ale hlavne
tiež sankčnú funkciu primeraného finančného zadosťučinenia, ktorej podstatou je odradiť dodávateľa
od nekalého konania, ktorého sa dopustil voči spotrebiteľovi. Súd je tak toho názoru, že celková suma
500,00 Eur ako finančné zadosťučinenie (t.j. 100,00 Eur za určenie úveru za bezúročný a bezpoplatkov

a 100,00 Eur za každý zo štyroch určených neprijateľných zmluvných podmienok), je primeraná pre
dovŕšenie satisfakcie porušených práv žalobkyne ako spotrebiteľa tak, že svojím účinkom prispieva k
upusteniuoduplatňovaniaobdobnýchnekalýchpraktíkvočiinýmspotrebiteľom.Vzhľadomnakonkrétne
okolnosti súdenej veci tak priznaná suma 500,00 Eur, zodpovedá zákonom akcentovanej ochrane
spotrebiteľa, a má aj dostatočnú sankčnú funkciu, aby žalovaný od obdobného konania v budúcnosti

upustil. S poukazom na uvedené súd prvým výrokom rozsudku uložil žalovanému povinnosť zaplatiť
žalobkyni sumu 500,00 Eur titulom primeraného finančného zadosťučinenia a v prevyšujúcej časti
o zaplatenie 1.000,00 Eur žalobu II. výrokom ako nedôvodnú zamietol.

16. Záverom súd uvádza, že už podľa konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov

súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec
podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby
zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak
nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku strany sporu, ktorý ju nastolil. Je však
nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (porovnaj

napríklad rozhodnutia ÚS SR II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04, II. ÚS 200/09 a podobne).

17.Podľa§262ods.1C.s.p.,onárokunanáhradutrovkonaniarozhodneajbeznávrhusúdvrozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

18. Podľa § 255 ods.1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

19. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 255 ods. 1 C.s.p. spojení s
§ 262 ods. 1 C.s.p. Žalobkyňa bola v konaní čo do základu nároku úspešná v plnom rozsahu, pričom
výška priznaného finančného zadosťučinenia závisela od úvahy súdu, preto súd priznal žalobkyni voči

žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania súd
rozhodne po právoplatnosti rozsudku uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Okresný súd
Bardejov, v 3 písomných vyhotoveniach (§ 362 ods.1 C.s.p.).V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.).

Podľa ust. § 365 ods.1 C.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ust. § 365 ods.2 C.s.p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ust. § 365 ods.3 C.s.p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať
len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. - o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok).