Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, April 3, 2024

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 2T/7/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2124010453
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 04. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Mário Pohorelský

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2024:2124010453.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava samosudcom Mgr. Máriom Pohorelským v trestnej veci obžalovaného: R. B., nar.

XX. G. XXXX, hlásený trvalý pobyt G. U., pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. b) Trestného
zákona v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Trestného zákona a pokračovací prečin porušovania domovej
slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. e) Trestného
zákona, na hlavnom pojednávaní v Trnave 3. apríla 2024

r o z h o d o l :

Obžalovaný

R. B., nar. XX. G. XXXX v L.,

hlásený trvalý pobyt G. U.,
prechodne bez prihlásenia U. XXX,
od 26. septembra 2023 o 16:30 hod. v Ústave na výkon trestu odňatia slobody a Ústave na výkon väzby
C.,

s a u z n á v a z a v i n n é h o , ž e

bod 1/
v období od 19:00 hod. 17. septembra 2023 do 17:30 hod. 19. septembra 2023 v obci U., v areáli
futbalového ihriska, s úmyslom odcudziť alkohol, palicou rozbil sklenenú výplň uzavretého výdajného
okienka na bufete nachádzajúcom sa pri tribúne futbalového štadióna, avšak keďže následne zistil, že
cez uvedené okienko sa nevojde dovnútra bufetu, tak z miesta odišiel, čím spôsobil Obecnému úradu
U., so sídlom U. XX, XXX XX U.Š., IČO: XXXXXXXX škodu poškodením sklenenej výplne okienka vo

výške 50,- eur,

bod 2/
23. septembra 2023 v čase od 12:00 hod. do 15:00 hod. v obci U. bez súhlasu majiteľa vnikol na dvor
rodinného domu s popisným číslom XX a to takým spôsobom, že prešiel cez pootvorenú vstupnú bránku,
kde následne pokračoval po pozemku k časti rodinného domu, využívanej ako W. Č., kde z prepravky
odcudzil Š. kusov XX P. U.Í. značky P. o objeme 0,5 litra, pričom tieto si vložil do tam sa nachádzajúceho

igelitového vreca na rašelinu a následne z miesta odišiel, čím spôsobil poškodenému L. L., narodenému
XX. L. XXXX, bytom U. XX, XXX XX U. škodu krádežou vo výške 6,- eur,

bod 3/
26. septembra 2023 v čase približne o 07:05 hod. v obci U. bez súhlasu oprávnenej užívateľky vnikol na
neoplotený dvor rodinného domu s popisným číslom XXX a následne cez neuzamknuté dvere vedúce
do kotolne vošiel do priestorov rodinného domu, kde bol pristihnutý užívateľkou rodinného domu L. Q. z

U., od ktorej sa najskôr dožadoval toho, aby mu vydala „lístok na drevo“ a neskôr aj alkohol, čo odmietla
urobiť a až jej následnú výzvu na opustenie domu uposlúchol a odišiel preč na neznáme miesto,bod 4/
26. septembra 2023 v čase približne o 07:15 hod. v obci U. bez súhlasu oprávneného užívateľa vnikol na

dvor rodinného domu s popisným číslom XXX a to takým spôsobom, že prešiel cez pootvorenú vstupnú
bránku, kde následne pokračoval po pozemku k vstupným dverám rodinného domu a cez okno prezeral
interiér rodinného domu, kde bol pristihnutý užívateľom tohto rodinného domu L. N. z U., od ktorého
sa pod zámienkou prítomnosti majiteľa domu „U.“ dožadoval alkoholu, konkrétne či nemá „štamperlík“,
ktorý mu však L. N. odmietol dať a po jeho následnom vyzvaní na opustenie pozemku uposlúchol výzvu

a odišiel preč na neznáme miesto,

bod 5/
26. septembra 2023 v čase približne o 15:45 hod. v obci U. bez súhlasu majiteľky vnikol na neoplotený
dvor chaty s popisným číslom XXX, následne pokračoval po pozemku k chate, kde palicou rozbil
sklenenú výplň na jednom z okien a cez vniknutý otvor vošiel dovnútra, kde zobral a následne

spotreboval jednu fľašu F. U. o objeme 0,7 litra a jednu fľašu G. C. G. o objeme 0,7 litra, pričom jednu
fľašu D. R. o objeme 0,7 litra a jednu fľašu T. U. tzv. B. o objeme 0,3 litra si vložil do svojho ruksaku
a následne z miesta odišiel preč, čím uvedeným konaním spôsobil poškodenej I.. T. D., narodenej XX.
T. XXXX, bytom B. X, Q. škodu krádežou vo výške 75,85 eura a škodu poškodením sklenenej výplne
okna vo výške 65,- eur,

t e d a

v bode 1/

dopustil sa konania, ktoré bezprostredne smerovalo k dokonaniu trestného činu, ktorého sa dopustil v
úmysle prisvojiť si cudziu vec tým, že sa jej zmocní a čin spáchal závažnejším spôsobom konania -
vlámaním, pričom k dokonaniu trestného činu nedošlo,

v bodoch 2/, 3/ a 4/

neoprávnene vnikol do obydlia iného,

v bode 5/
neoprávnene vnikol do obydlia iného a čin spáchal závažnejším spôsobom konania - vlámaním,

č í m s p á c h a l

v bode 1/
prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. b) Trestného zákona v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1

Trestného zákona,

v bode 2/, 3/ a 4/
pokračovací prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Trestného zákona,

v bode 5/
čiastkový útok pokračovacieho prečinu porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm.
a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. e) Trestného zákona.

Z a t o s a o d s u d z u j e :

Podľa § 194 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 36 písm. l) Trestného zákona, § 37 písm. h), písm. m)
Trestného zákona, § 38 ods. 2, ods. 4 Trestného zákona, § 41 ods. 1 Trestného zákona a § 46 Trestného
zákona na nepodmienečný úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) roky.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona zaraďuje obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody
do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku ukladá obžalovanému povinnosť nahradiť škodu poškodenej
obci U., so sídlom U. XX, IČO: XXXXXXXX vo výške 50,- (päťdesiat) eur a poškodenému L. L.L., nar.
XX.XX.XXXX v U., bytom U. XX vo výške 6,- (šesť) eur.

Podľa § 73 ods. 2 písm. d) Trestného zákona ukladá obžalovanému ochranné ústavné protialkoholické
liečenie.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Piešťany podal na tunajší súd 15. februára 2024 obžalobu na
obžalovaného R. B. pre skutky právne kvalifikované ako prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. b)

Trestného zákona v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Trestného zákona (bod 1/ obžaloby) a pokračujúci
prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 (body 2/, 3/ a 4/ obžaloby), ods. 2 písm. a)
Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. e) Trestného zákona (bod 5/ obžaloby).

Na hlavnom pojednávaní 3. apríla 2024 obžalovaný urobil vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b)

Trestného poriadku, že je vinný zo spáchania skutkov uvedených v obžalobe a na všetky otázky
položené súdom podľa § 333 ods. 3 písm. c), písm. d), písm. f), písm. g) a písm. h) Trestného
poriadku odpovedal „áno“. Prokurátor a obhajkyňa JUDr. Ľubica Janušková zaujali stanovisko, aby
súd prijal vyhlásenie obžalovaného. Súd vyhlásenie obžalovaného prijal a vyhlásil, že dokazovanie sa
nevykoná v rozsahu v akom obžalovaný priznal spáchanie skutkov a vykoná sa dokazovanie potrebné

na rozhodnutie o treste a o náhrade škody.

Pred vyhlásením o vine obžalovaný súdu predložil generálnu námietku zaujatosti podľa § 31 ods. 1
Trestného poriadku a návrh na odňatie a prikázanie veci Metského súdu Bratislava I podľa § 23 ods. 1
Trestnéhoporiadku.Námietkuzaujatostiobžalovanýodôvodniltým,žesaodspoluobvinenéhodozvedel,

že niektorý sudca tunajšieho súdu je v priamom príbuzenskom vzťahu s niektorým z poškodených.
Z rovnakého dôvodu navrhol odňatie a prikázanie veci súdu toho istého stupňa a to Mestskému
súdu Bratislava I. K námietke zaujatosti vznesenej obžalovaným je postačujúce uviesť, že táto nebola
dôvodná, keďže z vykonávania úkonov trestného konania je vylúčený sudca, u ktorého možno mať
pochybnosti o nezaujatosti pre jeho (nie iného sudcu pôsobiaceho na tom istom súde) pomer k

prejednávanej veci alebo k osobám, ktorých sa úkon priamo týka, k obhajcovi, zákonnému zástupcovi,
splnomocnencom alebo pre pomer k inému orgánu činnému v tomto konaní. O odňatí a prikázaní
rozhoduje súd, ktorý je obom súdom spoločne nadriadený a k takému postupu môže dôjsť z dôležitých
dôvodov. Súd v prejednávanej veci nevzhliadol dôležité dôvody, pre ktoré by návrh obžalovaného
predkladal na rozhodnutie Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky ako spoločne nariadenému súdu.

Súd vykonal dokazovanie prečítaním znaleckého posudku MUDr. I. B. z 10. novembra 2023 (č. l.
181-222) a podstatnej časti listinných dôkazov - odpisu registra trestov (č. l. 364), odpovede na lustráciu
v rezorte Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky (č. l. 365-369), odpovede na lustráciu v databáze
súdov (č. l. 370 a 371), odpovede na lustráciu v Centrálnej evidencii správnych deliktov a priestupkov (č.

l. 372-374), a správy obce U. z 22. januára 2024 (č. l. 263). Prečítané boli návrhy poškodených - obce
U. a L. L., ku ktorým sa obžalovaný nevyjadril.

Prokurátor navrhol aj výsluch obžalovaného. Obžalovaný po procesnom poučení podľa § 121 ods. 2
Trestného poriadku využil svoje zákonné právo a odoprel vypovedať.

Zo znaleckého posudku z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria okrem iného
vyplynulo, že obžalovaný je dlhoročne (približne od osemnásteho roku života) závislý na alkohole
s následným somatopsychickým korelátom - prítomný abstinenčný syndróm po odňatí alkoholu,
palimpsesty (okienka), hepatopathia, justičný postih, nezamestnanosť, parazitický spôsob života,

zadržanie vodičského oprávnenia v minulosti, disharmonické rodinné vzťahy. Dlhoročne požíva
alkohol bez preferencie - pivo, destiláty, víno („čúčo“). Podľa heteroanamnézy (uvedená v zdravotnej
dokumentácii) od otca obžalovaného v roku 2016 - pije štyri litre vína z plastovej fľaše + 0,5
litra tvrdého alkoholu vypije, alkohol si kupuje sám, dostáva ho od kamarátov a kradne. Okrem
závislosti na alkohole znalec diagnostikoval i závislosť od tabaku - fajčí tabakové cigarety od približne

dvadsiateho roku života. Inú látkovú či nelátkovú závislosť znalec nezistil. Stupeň závislosti sa podľaplatných kritérií MKCH 10 neurčuje, konštatuje sa „iba“ závislosť. V literatúre sa možnosť stretnúť
s rozdelením podľa Jellinka, v danom prípade by išlo o štvrté, tzv. terminálne štádium alkoholizmu,
ktoré sa vyznačuje sústavným požívaním alkoholických nápojov v ktorúkoľvek dennú dobu. Znižuje

sa tolerancia, znižuje sa kritickosť, alkoholik požívať akékoľvek alkoholické nápoje, len aby uspokojil
svoju potrebu drogy. V tomto období sa môžu objavovať rôzne psychické poruchy vyplývajúce z
požívania alkoholu, mení sa i osobnosť alkoholika. Obžalovaný je k závislosti od alkoholu kritické
len na verbálnej úrovni, chýba náhľad. Napriek v minulosti vykonanej ústavnej protialkoholickej liečbe
(jedenkrát dobrovoľná, jedenkrát súdom nariadená v ústave na výkon trestu odňatia slobody) a aktuálne

vykonávajúcej ochrannej protialkoholickej liečbe ambulantnou formou u ambulantného psychiatria
MUDr. G., abstinenciu posledné mesiace nedodržiaval a opätovne mal spáchať trestný čin v spojitosti
s požívaním alkoholu. Znalec odporúča zmeniť obžalovanému ochranné protialkoholické liečenie z
formy ambulantnej na formu ústavnú. Nariadenie liečby je plne indikované na zabezpečenie posilnenia
motivácie k abstinencii a dlhodobej psychoterapie, ktorej cieľom je zmeniť postoj obžalovaného k
alkoholu, zvýšiť jeho frustračnú toleranciu v záťažových životných situáciách a reštitúcia celej osobnosti.

Následne vhodné uložené aj iného opatrenia - napr. zákaz konzumácie alkoholu alebo probačný dohľad.

Z odpisu registra trestov vyplynulo, že obžalovaný bol doposiaľ trikrát súdne trestaný Okresným súdom
Piešťany. Trestným rozkazom sp. zn. XXT/XX/XXXX z 24.07.2019, právoplatným 24.07.2019, mu bol
za prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. a) Trestného zákona v znení účinnom do 31. júla 2019 a

prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona uložený
nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere jeden rok v ústave na výkon trestu s minimálnym
stupňomstráženiaaochrannéústavnéprotialkoholickéholiečenie,zktoréhobolprepustený07.07.2020.
Trestným rozkazom sp. zn. XT/XX/XXXX z 11.12.2019, právoplatným 16.01.2020, mu bol za prečin
porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona uložený súhrnný a

spoločný nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere pätnásť mesiacov so zaradením do ústavu na
výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Rozsudkom sp. zn. XXT/X/XXXX z 27.06.2022 v spojení
s uznesením Krajského súdu v Trnave sp. zn. XTo/XX/XXXX z 20.09.2022 mu bol za prečin porušovania
domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Trestného zákona uložený nepodmienečný trest odňatia slobody
vo výmere desať mesiacov so zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia a

ochranné ambulantné protialkoholické liečenie. Tresty odňatia slobody obžalovaný vykonal 03.07.2020
a 16.01.2023.

Z odpovede na lustráciu v rezorte Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky vyplynulo, že jednotlivé
trestné stíhania vedené v minulosti proti obžalovanému boli právoplatne skončené trestným rozkazom

alebo rozsudkom Okresného súdu Piešťany. V aktuálne vedenom trestnom stíhaní pre prečin krádeže
podľa § 212 ods. 1 písm. b) Trestného zákona a prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1,
ods. 2 písm. a) Trestného zákona bol v konaní XT/X/XXXX vedenom na Okresnom súde Trnava vydaný
22.02.2024 trestný rozkaz, ktorý doposiaľ nenadobudol právoplatnosť.

Z odpovede na lustráciu v databáze súdov vyplynulo, že obžalovaný bol účastníkom viacerých trestných
konaní, napríklad XXNt/XX/XXXX (prepustenie z ochranného ústavného protialkoholického liečenia) na
Okresnom súde Trnava, XTo/XX/XXXX (odvolanie proti rozsudku) na Krajskom súde v Trnave, XTp/XX/
XXXX (návrh na vzatie do väzby) na Okresnom súde Trnava alebo XXT/XX/XXXX, XT/XX/XXXX a XXT/
X/XXXX na pôvodnom Okresnom súde Piešťany. Momentálne je účastníkom trestného konania XT/X/

XXXX vedenom na Okresnom súde Trnava, kde bola obžaloba podaná Okresnou prokuratúrou Piešťany
15.02.2024 o 10:04:29 hod.

Z odpovede na lustráciu v Centrálnej evidencii správnych deliktov a priestupkov vyplynulo, že
obžalovaný sa 02.04.2019 a 14.03.2022 dopustil priestupku proti majetku - v prvom prípade rozbil

sklenenú výplň okna garáže o veľkosti 50 x 50 cm (škoda 50,- eur vznikla otcovi obžalovaného) a
v druhom prípade poškodil sklenenú výplň dverí na dome svojich rodičov. Priestupky boli vyriešené
uložením pokuty vo výške 30,- eur rozhodnutím príslušného správneho orgánu a blokovou pokutou vo
výške 20,- eur.

Zo správy obce U. vyplynulo, že obžalovaný žil spolu so svojimi rodičmi, trvalý pobyt na adrese U. Č..
XXX mu bol k 18.04.2018 zrušený. V obci nevlastní žiadny majetok. Zo strany rodičov boli v minulosti na
obžalovaného podané ústne sťažnosti na správanie a nadmerné pitie alkoholu, v podnapitom stave ichvraj často napádal a ničil súkromný majetok. Oficiálnu sťažnosť však obec nikdy neobdržala a správanie
obžalovaného nebolo prerokúvané komisiou verejného poriadku. V obci nemá dobrú povesť.

Obžalovaný sa k žiadnemu z vykonaných dôkazov nevyjadril.

Prokurátor v záverečnej reči okrem iného uviedol, že obžalovaný je absolútne nekritický k spáchaným
skutkom, hoci tieto priznal a formálne oľutoval. Samotné priznanie viny nemôže byť poľahčujúcou
okolnosťou podľa § 36 písm. n) Trestného zákona. Vzhľadom na skutočnosť, že obžalovanému bol

trestným rozkazom uložený trest odňatia slobody na samej dolnej hranici upravenej trestnej sadzby a
napriek tomu si obžalovaný podal odpor, neuvedomuje si závažnosť svojho konania a je potrebné naňho
pôsobiť dlhším trestom odňatia slobody ako mu bol uložený trestným rozkazom.

Obhajkyňa okrem iného uviedla, že obžalovaný je presvedčený, že mu má byť priznaná aj poľahčujúca
okolnosť podľa § 36 písm. n) Trestného zákona, keďže významnou mierou napomáhal orgánom

činným v trestnom konaní pri objasňovaní svojej trestnej činnosti. Je potrebné vziať do úvahy
celkový postoj obžalovaného, od samotného začatia trestného konania spolupracoval, nemal snahu
vyšetrovanie mariť, zotrvával na svojich výpovediach a priznával sa, aj keď dôkazy svedčiace proti
nemu neboli vždy jednoznačné. Pokiaľ obžalovaný abstinoval, nedopúšťal sa žiadnej trestnej činnosti
a poskytnutie adekvátnej liečby by u neho mohlo viesť k náprave oveľa účinnejšie ako uloženie dlhého

nepodmienečného trestu. U obžalovaného by bola zabezpečená ochrana spoločnosti dostatočne aj
uložením trestu kratšieho trvania a to aj vzhľadom na charakter a nebezpečnosť jeho trestnej činnosti,
preto navrhla zohľadniť aj možnosť použitia zmierňovacieho ustanovenia § 39 Trestného zákona.

Obžalovaný nechcel k tomu nič povedať.

Podľa § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku po prednesení obžaloby predseda senátu poučí
obžalovaného o jeho práve urobiť niektoré z vyhlásení, že je vinný zo spáchania skutku alebo niektorého
zo skutkov uvedených v obžalobe.

Podľa § 257 ods. 5 Trestného poriadku ak obžalovaný na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že je vinný
zo spáchania skutku alebo niektorého zo skutkov uvedených v obžalobe alebo urobil vyhlásenie podľa
odseku 4, súd v tomto rozsahu postupuje primerane podľa § 333 ods. 3 písm. c), d), f), g) a h) a zároveň
obžalovaného poučí, že súdom prijaté vyhlásenie o vine, ako aj súdom prijaté vyhlásenie, že nepopiera
spáchanie skutku uvedeného v obžalobe, je neodolateľné a v tomto rozsahu nenapadnuteľné odvolaním

ani dovolaním okrem dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. c).

Podľa § 257 ods. 8 Trestného poriadku ak súd rozhodol, že vyhlásenie obžalovaného podľa odseku 5
prijíma, zároveň vyhlási, že dokazovanie v rozsahu, v akom obžalovaný priznal spáchanie skutku, sa
nevykoná, a vykoná dôkazy súvisiace s nepriznaným skutkom, výrokom o treste, náhrade škody alebo

ochranného opatrenia. To nevylučuje možnosť výsluchu obžalovaného o účasti inej osoby na žalovanej
trestnej činnosti.

Podľa § 256 ods. 2 druhá veta Trestného poriadku ak sa poškodený alebo jeho splnomocnenec
nedostavil na hlavné pojednávanie a jeho návrh je už zaznamenaný v spise, predseda senátu tento

návrh prečíta.

Podľa § 268 ods. 2 druhá veta Trestného poriadku namiesto výsluchu znalca možno čítať zápisnicu o
jeho výpovedi alebo jeho písomný znalecký posudok, ak znalec bol pred podaním znaleckého posudku
poučený podľa § 144, nie sú pochybnosti o správnosti a úplnosti znaleckého posudku a prokurátor i

obžalovaný s tým súhlasia, alebo ak sa znalec naň odvolá.

Podľa § 269 Trestného poriadku písomné vyjadrenia, posudky, správy štátnych orgánov a ďalšie listiny,
ktorými sa vykonáva dôkaz na hlavnom pojednávaní, sa prečítajú celé alebo ich časť, ktorá sa týka
dokazovanej skutočnosti, a umožní sa do nich nazrieť stranám, a ak je to potrebné, aj svedkom a

znalcom.Podľa § 271 ods. 1 Trestného poriadku obžalovaného, poškodeného a zúčastnenej osoby sa treba
po vykonaní každého dôkazu opýtať, či sa chcú k nemu vyjadriť, a vyjadrenie každého sa zapíše do
zápisnice.

Podľa § 194 ods. 1 Trestného zákona kto neoprávnene vnikne do obydlia iného alebo tam neoprávnene
zotrvá, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky.

Podľa § 194 ods. 2 písm. a) Trestného zákona odňatím slobody na jeden rok až päť rokov sa páchateľ

potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 závažnejším spôsobom konania.

Podľa § 138 písm. e) Trestného zákona závažnejším spôsobom konania sa rozumie páchanie trestného
činu vlámaním.

Podľa § 122 ods. 10 Trestného zákona za pokračovací trestný čin sa považuje, ak páchateľ pokračoval

v páchaní toho istého trestného činu. Trestnosť všetkých čiastkových útokov sa posudzuje ako jeden
trestný čin, ak všetky čiastkové útoky toho istého páchateľa spája objektívna súvislosť v čase, spôsobe
ichpáchaniaavpredmeteútoku,akoajsubjektívnasúvislosť,najmäjednotiacizámerpáchateľaspáchať
uvedený trestný čin.

Podľa § 212 ods. 1 písm. b) Trestného zákona kto si prisvojí cudziu vec tým, že sa jej zmocní a čin
spácha vlámaním, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky.

Podľa § 14 ods. 1 Trestného zákona pokus trestného činu je konanie, ktoré bezprostredne smeruje
k dokonaniu trestného činu, ktorého sa páchateľ dopustil v úmysle spáchať trestný čin, ak nedošlo k

dokonaniu trestného činu.

Podľa § 34 ods. 1 Trestného zákona trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým,
že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby
viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne

odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Podľa § 34 ods. 2 Trestného zákona páchateľovi možno uložiť len taký druh trestu a len v takej výmere,
ako je to ustanovené v tomto zákone, pričom tento zákon v osobitnej časti ustanovuje len trestné sadzby
trestu odňatia slobody.

Podľa § 34 ods. 3 Trestného zákona trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo
najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby.

Podľa § 34 ods. 4 prvá veta Trestného zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd

prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti,
poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Podľa § 36 písm. l) Trestného zákona poľahčujúcou okolnosťou je to, že páchateľ sa priznal k spáchaniu
trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval.

Podľa § 37 písm. h) Trestného zákona priťažujúcou okolnosťou je to, že páchateľ spáchal viac trestných
činov.

Podľa § 37 písm. m) Trestného zákona priťažujúcou okolnosťou je to, že páchateľ bol už za trestný čin

odsúdený; súd môže podľa povahy predchádzajúceho odsúdenia na túto okolnosť neprihliadať.

Podľa § 38 ods. 2 Trestného zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na
pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.

Podľa § 38 ods. 4 Trestného zákona ak prevažuje pomer priťažujúcich okolností, zvyšuje sa dolná
hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu.Podľa § 38 ods. 8 prvá veta Trestného zákona zníženej hornej hranice alebo zvýšenie dolnej hranice
trestnej sadzby podľa odsekov 3 až 6 sa vykoná iba v rámci zákonom ustanovenej trestnej sadzby;
základom na zníženie alebo zvýšenie trestnej sadzby je rozdiel medzi hornou a dolnou hranicou

zákonom ustanovenej trestnej sadzby.

Podľa § 41 ods. 1 prvá veta Trestného zákona ak súd odsudzuje páchateľa za dva alebo viac trestných
činov, uloží mu úhrnný trest podľa toho zákonného ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na trestný čin z nich
najprísnejšie trestný.

Podľa § 46 Trestného zákona trest odňatia slobody možno uložiť ako trest na určitú dobu, najviac na
dvadsaťpäť rokov alebo ako trest odňatia slobody na doživotie.

Podľa§48ods.1Trestnéhozákontrestodňatiaslobodysavykonávadiferencovanevústavochnavýkon
trestu odňatia slobody (ďalej len „ústav na výkon trestu“) minimálneho, stredného alebo maximálneho

stupňa stráženia.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona súd zaradí páchateľa na výkon trestu odňatia slobody
spravidla do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, ak v posledných desiatich rokoch
pred spáchaním trestného činu bol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný

trestný čin; na predchádzajúce odsúdenie sa však neprihliadne, ak sa na páchateľa hľadí, ako keby
nebol odsúdený.

Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku ak súd odsudzuje obžalovaného pre trestný čin, ktorým spôsobil
inému škodu uvedenú v § 46 ods. 1, uloží mu spravidla v rozsudku, aby ju poškodenému nahradil,

ak bol nárok riadne a včas uplatnený. Súd uloží obžalovanému vždy povinnosť nahradiť neuhradenú
škodu alebo jej neuhradenú časť, ak jej výška je súčasťou popisu skutku uvedeného vo výroku
rozsudku, ktorým bol obžalovaný uznaný za vinného, alebo ak ide o náhradu morálnej škody spôsobenej
úmyselným násilným trestným činom podľa osobitného zákona, ak škoda nebola dosiaľ uhradená.

Podľa § 46 ods. 1 prvá veta Trestného poriadku poškodený je osoba, ktorej bolo trestným činom ublížené
na zdraví, spôsobená majetková, morálna alebo iná škoda alebo boli porušené či ohrozené jej iné
zákonom chránené práva alebo slobody.

Podľa § 46 ods. 3 Trestného poriadku poškodený, ktorý má podľa zákona proti obvinenému nárok

na náhradu škody, ktorá mu bola spôsobená trestným činom, je tiež oprávnený navrhnúť, aby súd v
odsudzujúcom rozsudku uložil obžalovanému povinnosť nahradiť túto škodu; návrh musí poškodený
uplatniť najneskoršie do skončenia vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania. Z návrhu musí byť
zrejmé, z akých dôvodov a v akej výške sa nárok na náhradu škody uplatňuje.

Podľa § 73 ods. 1 Trestného zákona súd uloží ochranné liečenie v prípadoch uvedených v § 39 ods.
2 písm. c) a § 40 ods. 1 písm. c) alebo ak páchateľ činu inak trestného nie je pre nepríčetnosť trestne
zodpovedný a jeho pobyt na slobode je nebezpečný.

Podľa § 73 ods. 2 písm. d) Trestného zákona súd tak môže urobiť aj vtedy, ak páchateľ spáchal trestný

čin pod vplyvom návykovej látky alebo v súvislosti s jej užívaním.

Pokiaľ ide o výrok o vine, obžalovaný na hlavnom pojednávaní urobil vyhlásenie o vine podľa § 257 ods.
1 písm. b) Trestného poriadku a toto bolo súdom po splnení všetkých zákonných podmienok prijaté.

Pokiaľ ide o ukladaný trest, vzhľadom na trestnú minulosť obžalovaného súd nevidel priestor na
uloženie niektorého z alternatívnych trestov, preto ukladal najprísnejší trest v podobe nepodmienečného
trestu odňatia slobody. Pokiaľ ide o jeho výmeru, v trestnom rozkaze z 22. februára 2024 súd uložil
obžalovanému nepodmienečný trest odňatia slobody na zvýšenej dolnej hranici trestnej sadzby vo
výmere dvadsiatichôsmich mesiacov, keď zistil existenciu jednej poľahčujúcej okolnosti (priznanie

sa a oľutovanie) a dvoch priťažujúcich okolností (spáchanie dvoch trestných činov, trestná minulosť
obžalovaného, na ktorú súd vzhľadom na povahu predchádzajúcich odsúdení prihliadol). K rovnakému
záveru súd dospel aj po vykonaní dokazovania na hlavom pojednávaní. Vo vzťahu k obhajobe
navrhovanejpoľahčujúcejokolnostipodľa§36písm.n)Trestnéhozákona(napomáhaniepriobjasňovanítrestnej činnosti príslušným orgánom) je potrebné uviesť, že obžalovaný sa priznal k spáchaniu
jednotlivých skutkov, za ktoré mu bolo vznesené obvinenie, čo podľa názoru súdu pokrýva už
poľahčujúcaokolnosťpodľa§36písm.l)Trestnéhozákona.Zobsahuspisovéhomateriálunevyplýva,že

by obžalovaný vyvinul ďalšiu aktivitu, ktorou by bol nápomocný orgánom činným v trestnom konaní alebo
súdu. Obžalovaný nebol stotožnený s výmerou trestu odňatia slobody uloženou mu v trestnom rozkaze,
preto podal odpor a súd vo veci vykonal hlavné pojednávanie. Na hlavnom pojednávaní obžalovaný
podávalprocesnénávrhy,ktorýmisasnažiloddialiťvyhláseniemeritórnehorozhodnutiasúdomzdôvodu
konania vedeného na Ústavom súde Slovenskej republiky pre zmeny v Trestnom zákone, ktorých

účinnosť bola predbežne ústavným súdom pozastavená. Taktiež využil svoje zákonné právo a odoprel
vypovedať na hlavnom pojednávaní, i keď by jeho výsluch bol zameraný na rozhodovanie o treste a
náhrade škody. Zo strany obžalovaného sa teda sem-tam objavia procesné návrhy, ktoré nie sú úplne
v súlade s ním deklarovaným postojom. Nemožno opomenúť, že obžalovaný opakovane bez dovolenia
vlastníka/vlastníkov vstupuje na pozemky, prípadne do nehnuteľností (rodinný dom, chata) a niekedy
si pred nepovoleným vstupom do nehnuteľnosti „pomôže“ napríklad rozbitím okna. Takýto druh trestnej

činnosti a navyše opakovanej nemožno považovať za menej závažnú, pri ktorej by prichádzalo do úvahy
uplatnenie materiálneho korektívu podľa § 10 ods. 2 Trestného zákona alebo mimoriadne zníženie
trestu podľa § 39 Trestného zákona. S prihliadnutím na trestnú minulosť obžalovaného a skutočnosť,
že doposiaľ ani jeden z vykonaných trestov nemal na obžalovaného dostatočný nápravný a výchovný
charakter, súd uložil obžalovanému nepodmienečný trest odňatia slobody v prísnejšej výmere než tomu

bolo v trestnom rozkaze a uložil ho vo výmere troch rokov.

Keďže išlo o odsudzujúci rozsudok, boli splnené podmienky na uloženie povinnosti nahradiť škodu
poškodeným. Dvaja poškodení si riadne a včas uplatnili nárok na náhradu škody, teda do skončenia
prípravného konania. Obec U. v zastúpení svojím starostom L. L. si uplatnila nárok na náhradu škody vo

výške päťdesiat eur za poškodenú sklenenú výplň na výdajnom okienku na bufete na futbalovom ihrisku
a poškodený L. L. si uplatnil nárok na náhradu škody vo výške šiestich eur za odcudzené fľaše U..

Boli splnené všetky zákonné podmienky na uloženie ochranného liečenia obžalovaného, čo vyplynulo z
vykonaného dokazovania na hlavnom pojednávaní. Zo skutkových viet jednotlivých skutkov spáchaných

v prejednávanej trestnej veci nevyplýva, že by sa páchania trestnej činnosti mal dopúšťať len výhradne
pod vplyvom alkoholických nápojov, ale nepochybne sa trestnej činnosti dopúšťal v súvislosti aj so
znalecky potvrdenou ťažko závislosťou na alkohole, ku ktorej obžalovaný zaujíma nekritický postoj.
Približne sedem-osem mesiacov abstinoval, dodržiaval podmienky ambulantného ochranného liečenia,
avšak vzhľadom na to, k čomu neskôr došlo, ambulantné ochranné liečenie už svoj účel neplnilo, preto

bolo obžalovanému uložené ústavné protialkoholické ochranné liečenie.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho oznámenia na Okresnom súde
Trnava. Lehota 15 dní na podanie odôvodnenia odvolania plynie od doručenia písomného vyhotovenia
rozsudku. O odvolaní rozhodne Krajský súd v Trnave. Odvolanie má odkladný účinok.

V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom odvolanie smeruje, a či smeruje aj
proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo.

Rozsudok môže odvolaním napadnúť prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, obžalovaný pre

nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine, v ktorom súd prijal jeho vyhlásenie,
že je vinný a poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody.

Odvolanie prokurátora, odvolanie, ktoré podáva za obžalovaného jeho obhajca, ako aj odvolanie, ktoré
za poškodeného podáva jeho splnomocnenec musí byť zároveň odôvodnené tak, aby bolo zrejmé,

v ktorej časti sa rozsudok napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu, ktoré rozsudku
predchádzalo.

Vprospechobžalovanéhomôžurozsudokodvolanímnapadnúťipríbuzníobžalovanéhovpriamomrade,
jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh. Obžalovaný môže výslovne vyhlásiť, že nesúhlasí

s podaním odvolania v svoj prospech uvedenými osobami.Oprávnená osoba sa môže odvolania výslovne vzdať.