Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, June 26, 2024

Súd: Správny súd v Košiciach
Spisová značka: KE-8S/169/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7020200869
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 06. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Daráková

ECLI: ECLI:SK:SpSKE:2024:7020200869.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Darákovej a členov

senátu Mgr. Romana Die a Mgr. Bc. Mariána Haladeja (sudcu spravodajcu), v právnej veci žalobcu:
PRO-FOREST Rožňava s.r.o., Štítnická 23, 048 01 Rožňava, SR, IČO 31722831 právne zastúpený
advokátskou kanceláriou: JUDr. Miroslav Katunský, advokát so sídlom Floriánska 16, 04001 Košice,
SR, Slovenská republika, IČO 45006032 proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky,
so sídlom: Lazovná 63, 94103 Banská Bystrica, Slovenská republika, IČO: 54 669 464 o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101613384/2020 zo dňa 21.10.2020, vo veci vyrubenia dane
z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie november 2016 a jemu predchádzajúceho administratívneho

konania, takto

r o z h o d o l :

I. Zrušuje rozhodnutie Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 101613384/2020 zo dňa
21.10.2020, ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu Daňového úradu Košice č.
101132201/2020 zo dňa 07.07.2020, a vec vracia orgánu nižšieho stupňa na ďalšie konanie.

II. Žalobcovi priznáva voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou, ktorá bola doručená dňa 20.11.2020 pôvodne Krajskému súdu v Košiciach, sa žalobca
domáhal, aby po preskúmaní rozhodnutia žalovaného č. 101613384/2020 zo dňa 21.10.2020, ktorým

bolo potvrdené rozhodnutie Daňového úradu Košice č. 101132201/2020 zo dňa 07.07.2020, vo veci
vyrubenia rozdielu dane vo výške 1686,91EUR na dani z priznanej hodnoty za zdaňovacie obdobie
november 2016, boli tieto rozhodnutia zrušené.

2. S účinnosťou od 01.06.2023 začal svoju činnosť Správny súd v Košiciach (ďalej aj „správny súd“ alebo
„súd“). V súlade s § 3 ods. 3 písm. c/ zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a
doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, výkon súdnictva prešiel z Krajského súdu v

Košiciach a z Krajského súdu v Prešove na Správny súd v Košiciach vo všetkých veciach, v ktorých je
od 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov. Od 01.06.2023 je teda na konanie v predmetnej veci
príslušný Správny súd v Košiciach a podľa rozvrhu práce Správneho súdu v Košiciach na rok 2023 v jeho
znení účinnom od 01.06.2023, bolo konanie pridelené dňom 20.06.2023 senátu správneho súdu „6S.“

Administratívne konanie

3. Daňový úrad Košice (ďalej len „správca dane“) začal dňa 01.03.2017 u žalobcu daňovú kontrolu na
kontrolu dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie november 2016 a to na základe oznámenia o
daňovej kontrole číslo 100356972/2017 zo dňa 24.02.2017. Žalobca na výzvu správcu dane predložil
účtovné podklady za zdaňovacie obdobie november 2016, účtovný denník, hlavnú knihu, kontrolnévýkazy,súhrnnývýkaz,podkladykDPH,výpisyzúčtov,zálohovéfaktúry,prijatézálohovéfaktúry,príkazy
na úhradu, interné účtovné doklady a ďalšie listinné podklady. Správca dane vykonal dokazovanie
v dvoch líniách a to dokazovanie vo vzťahu k obchodovaniu so zahraničnými subjektami konkrétne

dovozu tovaru - dubových prírezov so spoločnosťami: TRUSTHUNGARY Fadeldolgozó és Kereskedo
Zrt a a spoločnosťou Traditional Barrels Kft. vo vzťahu ku uvedenému obchodovaniu s deklarovaným
tovarom. Druhá línia dokazovania bola zameraná k neuznaniu nároku na uplatnenie si nadmerného
odpočtu DPH z faktúry číslo 1020160049 v celkovej sume 60 000,00EUR, DPH 20%
v sume 10000,00EUR s dátumom dodania 30.11.2016, predmetom dodania bola fakturácia na základe

zmluvy o reklame číslo 01/2016. Uvedená faktúra bola predmetom dokazovania zo strany správcu
dane. Správca dane vykonal miestne zisťovanie daňového subjektu; medzinárodnú výmenu informácií;
vypočul konateľa spoločnosti TELCEN, s.r.o. A. B., ktorý bol aj bývalým konateľom spoločnosti OPR
Trade,s.r.o.;vykonalosarozsiahledokazovanietýkajúcesasúťažnýchvozidielaichúčastinasúťažných
podujatiach (sezóna v rally a PAV 2016); vlastníckymi štruktúrami vo vzťahu k súťažným vozidlám, ktoré
boli prenajaté; dokazovanie vo vzťahu k spoločnosti TELCEN, s.r.o., ktorá mala mať prenajaté podľa

zmluvyoreklamesúťažnévozidlázaúčelomumiestneniareklamynasúťažnýchvozidláchaprezentovať
reklamu na športových pretekoch. Žalobca, preukazoval splnenie podmienok o dodaní služby rôznymi
reklamnými brožúrami, CD, výročnou správou z podujatí, fotografiami, ďalej zmluvou o reklame a
účtovnými dokladmi týkajúcimi sa úhrady za reklamu. Správca dane vyhodnotil uvedené dodanie služby
-sprostredkovaniereklamyakočinnosťmajúcuznámkysponzorstva,svojeúvahyvšakďalejnerozviedol

v rámci rozhodnutia. Rovnako v konaní boli vypočutí svedkovia, predovšetkým A. C., ktorá podnikala
ako fyzická osoba podnikateľ - A. C. – ALTAIR reklamná spoločnosť, ktorá grafický návrh loga vyhotovila
pre A. B.. V rámci konania bola vykonaná lustrácia za účelom zistenia vlastníkov súťažných vozidiel a to
Seat Leon ŠPZ RVS 042, RVS 061, Honda Civic ŠPZ RAS 013, pričom na základe zistených skutočností
bolo zistené, že evidovanými vlastníkmi predmetných vozidiel boli A. B. (vozidlá ŠPZ RVS 042 a RVS

061) a D. B. C. (vozidlo ŠPZ RAS013). Výsledkom daňovej kontroly bol protokol č. 100605889/2018
zo dňa 22.03.2018, ktorý bol spolu s výzvou bol doručený žalobcovi dňa 26.03.2018 a prerokovaný so
žalobcom dňa 04.07.2018. Správca dane, na podklade zistených skutočností počas daňovej kontroly
a vyrubovacieho konania vydal, v poradí prvé rozhodnutie zo dňa 16.07.2018, ktorým žalobcovi vyrubil
daň vo výške 1686,91EUR za zdaňovacie obdobie november 2016.

Voči uvedenému rozhodnutiu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie a žalovaný ho rozhodnutím
zo dňa 19.10.2018 zrušil z dôvodu nedostatočne vykonaného dokazovania a nepreverenia tvrdených
skutočností žalobcom alebo žalobcovým dodávateľom. Správca dane po vykonaní dôkazov a splnení
pokynov nadriadeného orgánu vydal v poradí už druhé rozhodnutie zo dňa 08.07.2019, ktorým vyrubil
žalobcovi daň vo výške 1686,91EUR. Voči predmetnému rozhodnutiu podal žalobca v zákonnej lehote

odvolanie, pričom žalovaný rozhodnutím zo dňa 25.10.2019 v poradí druhé prvostupňové rozhodnutie
zrušil a vrátil vec správcovi dane na ďalšie konanie s odkazom na neúplnosť zistenia skutkového stavu
vo vzťahu k vlastníkom súťažných vozidiel a preukázania týchto skutočností. Na základe uvedeného
správca dane po doplnení dokazovania vydal v poradí tretie rozhodnutie. Správca dane vyslovil
záver, že žalobca si uplatnil odpočítanie dane za dodanie služby na základe zmluvy o reklame,

pričom dodávateľská spoločnosť TELCEN s.r.o. nepredložila žiadne účtovné a daňové doklady, ktoré
by vierohodne preukazovali, že tieto služby skutočne dodala, zároveň spoločnosť TELCEN s.r.o.
nepravdivo uviedla, že účtovné doklady boli zhabané Colným úradom( pozn. súdu žalobca uvádzal vo
svojich vyjadreniach niekedy Colný úrad, inokedy Kriminálny úrad Finančnej správy). Zistenia správcu
dane viedli k tomu, že dodávateľ žalobcu (TELCEN, s.r.o.) nedisponoval žiadnymi zamestnancami,

žiadnym majetkom, materiálno-technickými prostriedkami, ktoré mali slúžiť na údržbu a servis vozidiel,
rovnako nepreukázala ekonomický prínos vyplývajúci z tejto činnosti - reklamy, rovnako nemala žiadne
režijné náklady spojené s reklamnou činnosťou a neposkytovala reklamné služby. Subdodávateľ
dodávateľa žalobcu (TELCEN, s.r.o.) - A. C. - z jej výpovede správca dane vyhodnotil, že ako tvorca
reklamného loga, toto logo dodala A. B. (ktorý bol zároveň aj konateľom spoločnosti) a nie obchodnej

spoločnostiTELCEN,s.r.o.,ktorúnepoznala.Nazákladeuvedeného,správcadaneuzavreldokazovanie
so záverom a vydaním prvostupňového rozhodnutia, že neuznal kontrolovanému daňovému subjektu
odpočítanie dane v sume 10 000 EUR z dôvodu, že nebolo preukázané dodanie reklamných služieb
žalobcom deklarovaným dodávateľom a nebol preukázaný vznik daňovej povinnosti a teda žalobcovi
nevzniklo právo na odpočítanie dane.

4. Voči predmetnému rozhodnutiu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie. V
podanom odvolaní žiadal rozhodnutie správcu dane zrušiť a vrátiť vec na ďalšie konanie a rozhodnutie,
pretože správca dane nerešpektoval skorší záväzný právny názor žalovaného, nakoľko rozhodnutieuž bolo viackrát zrušené zo strany žalovaného. Žalobca poukázal na dôkazy, na základe ktorých
jednoznačne vyplynulo, že dodanie služby bolo realizované deklarovaným dodávateľom a teda boli
splnené podmienky vzniku nároku na uplatnenie odpočtu DPH. Išlo predovšetkým o uzatvorenie

zmluvy o vykonaní reklamy, ponuka na odber reklamnej plochy, zmluva o poskytovaní reklamných
služieb, zmluva o prenájme motorových vozidiel, dodávateľské faktúry, povolenie na usporiadanie
podujatia, potvrdenie o podujatí, výpoveď bývalého konateľa, výpoveď svedkyne A. C., výročné správy,
medzinárodná Rally kniha, CD z podujatia, kalendáre, faktúra číslo 1020160049, potvrdenie o úhrade
faktúry. Mal za to, že predložením všetkých týchto listín preukázal dostatočne reálnosť zdaniteľného

plnenia, výsledkom čoho bolo, že dôkazné bremeno v tomto prípade na preukázanie skutočnosti,
že nedošlo k reálnemu plneniu, prešlo na správcu dane. Mal za to, že na rozdiel od správcu dane,
ktorý tvrdil, že žalobca neuniesol svoje dôkazné bremeno, z vyššie uvedených dôkazov, jednoznačne
preukázal a identifikoval svojho dodávateľa a zdaniteľný obchod. Rovnako argumentoval, že jeho
dodávateľ, bývalý konateľ spoločnosti TELCEN s.r.o. - A. B., nedisponoval účtovníctvom, ktoré mu podľa
jeho tvrdení, bolo odňaté Kriminálnym úradom Finančnej správy. Odkázal na judikatúru Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky, podľa ktorej nemožno vyžadovať preukázanie skutočnosti od daňového
subjektu, na ktorých sa on sám nepodieľa, teda správca dane dal na ťarchu žalobcu veci a skutočnosti,
ktoré nie je v jeho možnostiach preukázať. Žalobca upriamil na skutočnosť, že mal právo na odpočítania
dane, keď predložil faktúry, vykonal služby, ktoré boli fakturované a vykonanie služieb bolo v konaní
nesporne preukázané ani nebola pochybnosť o ich nesplnení. Rovnako namietal, že subdodávateľ

dodávateľa žalobcu - svedkyňa A. C. ako fyzická osoba podnikateľka, ktorá vyrobila reklamné logo,
toto logo odovzdala A. B., pričom nebolo jednoznačne identifikované, či A. B., konal ako fyzická osoba
alebo ako konateľ spoločnosti TELCEN s.r.o.. Úhrada za reklamné logo bola zaevidovaná v elektronickej
registračnej pokladnici, bez identifikácie odberateľa. Odkázal na skutočnosť, že nákup tovaru priamo
na pobočke, ktorej úhrada sa registruje cez elektronickú registračnú pokladňu, nepreukazuje právny

vzťah medzi predajcom a kupujúcim, pretože nie je možné identifikovať osobu kupujúceho, či už
koná ako fyzická osoba alebo ako obchodná spoločnosť, ktorú zastupuje, pretože na výstupe z
elektronickej registračnej pokladnici - fiškálnom doklade - nie je uvedený odberateľ ako kupujúci.
Rovnako argumentoval, že poskytnutie reklamy nespočíva len vo výrobe reklamného loga, ale aj v
olepení súťažného vozidla a prezentácií žalobcu na súťažných vozidlách. Rovnako mal za to, že

postupoval zákonne správne na preukázanie svojich tvrdení si zaobstaral a predložil rozsiahle dôkazy
a tieto správca dane vierohodne nespochybnil.

5. Žalovaný rozhodnutím zo dňa 21.10.2020 rozhodnutie správcu dane potvrdil. Žalovaný mal za to,
že z dokazovania vyplynulo, že správca dane postupoval zákonne a správne, keď nepriznal nárok na

odpočítanie dane z faktúry vyhotovenej spoločnosťou TELCEN, s.r.o. Mal za to, že správca dane vykonal
rozsiahle dokazovanie, nepreveroval len predložené doklady a deklarované skutočnosti žalobcom, ale
zisťoval aj skutočnosti vo vzťahu k obchodným partnerom žalobcu, jeho dodávateľom, zabezpečil si
rôzne dôkazy a vykonal rozsiahle šetrenie. Žalovaný sa s odvolacími námietkami vysporiadal tak, že
zmluvu o vytvorení reklamy považoval za neúplnú, nejasnú a nemal za preukázané, že k dodaniu služieb

na podklade predmetnej zmluvy a dodanie vykonala osoba uvedená na faktúre. Žalovaný poukazoval
na to, že faktúra, ktorá bola predložená v konaní neobsahovala údaje o rozsahu a druhu dodaniu
ani obdobie, za ktoré má byť fakturovaná. Zároveň poukazoval na to, že faktúra obsahovala formálne
nedostatky. Žalovaný považoval za nevierohodné predložené ponuky na odber reklamnej plochy a
cenník reklamy, objednávku na reklamu nakoľko tie obsahovali adresu dodávateľa žalobcu, ktorá v čase

vyhotovenia objednávky nebola zapísaná v obchodnom registri, ale bola zapísaná až neskôr, keď
predmetné objednávky alebo ponuka na odber reklamy už mala byť dávno vyhotovená. V neprospech
žalobcu bola aj skutočnosť, že obchodná spoločnosť TELCEN s.r.o. (dodávateľ žalobcu) nepredložila
účtovné doklady, účtovníctvo, dokonca konateľ spoločnosti nevedel ani uviesť program, v akom bolo
účtovníctvo vedené a tvrdil, že účtovníctvo bolo zhabané Colným úradom, čo však nebolo v konaní

preukázané, nevedela predložiť ani kópiu účtovníctva, aj keď to bolo jej povinnosťou uchovávať kópie
účtovníctva proti strate alebo odcudzeniu. Žalovaný sa nestotožnil ani s námietkou, že nebolo vykonané
dostatočné dokazovanie, nakoľko bolo vykonané nielen vo vzťahu k žalobcovi, ale aj jeho dodávateľom
a subdodávateľom, boli dokazovanie vedené k vlastníckym vzťahom vo vzťahu k súťažným vozidlám
ako aj vlastnícke vzťahy k vyhotoveniu reklamného loga. Žalovaný poukázal na to, že žalobca si nesplnil

jednu zo základných formálnych podmienok pre odpočítanie dane a to, že nedisponoval faktúrou ani
hodnovernými prílohami s podrobným položkovitým opisom druhu a ceny jednotlivých služieb, čo je v
rozpore s judikatúrou súdneho dvora, ako i smernicou 2006/112. V závere žalovaný dospel k záveru,
že neboli splnené podmienky pre odpočítanie dane v zmysle § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH,nakoľko faktúra bola vyhotovená v rozpore s § 74 zákona o DPH a v konaní neboli splnené podmienky
pre odpočítanie DPH, pretože u deklarovaného dodávateľa fakturovanej služby nebol preukázaný
vznik daňovej povinnosti a deklarovaný dodávateľ, podľa názoru žalovaného, účelovo nepredložil svoje

účtovníctvo, čo indikovalo najjednoduchší daňový podvod, pretože nebolo možné overiť, či si dodávateľ
žalobcu splnil svoje daňové povinnosti a odviedol do štátneho rozpočtu daň. Rovnako na záver žalovaný
uviedol, že žalobca sa dostal do podvodného reťazca v oblasti DPH, keď obchodoval s obchodnou
spoločnosťou TELCEN s.r.o., konateľom ktorej bol A. B., ktorého aj podľa vyjadrení osobne poznal.
Žalovaný vo svojom rozhodnutí uviedol, že listinné podklady (objednávka, cenová ponuka), ktoré mali

preukázať plnenie tejto povinnosti, boli vyhotovené neskôr a zo zistených skutočností bolo zrejmé, že
reklamné logá na súťažných vozidlách boli vylepené, nielen počas predmetného obdobia (kedy sa mala
podľazmluvyposkytovaťreklama),aleajakouvádzažalovanývosvojomrozhodnutí,počasceléhoroka,
čo inklinuje k zákazu zneužitia práva, čo znamená zákaz umelých konštrukcií zbavených hospodárskej
reality a vytvorenými iba s cieľom dosiahnutia daňovej výhody. Žalovaný sa v celom rozsahu stotožnil
so závermi správcu dane a rozhodnutie v celom rozsahu potvrdil.

Konanie pred správnym súdom

6. Žalobca podal dňa 20.11.2020 správnu žalobu zo dňa 16.11.2020 voči rozhodnutiu žalovanému
rozhodnutiu. V žalobe uviedol, že žalované rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia;

je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov; skutkový stav, ktorý vzal žalovaný za
základ napadnutého rozhodnutia nemá oporu v administratívnom spise, následkom čoho je napadnuté
rozhodnutie žalovaného vecne nesprávne, nezákonné a ukracujúce žalobcu na jeho právach a právom
chránených záujmov. Nesprávne právne posúdenie vychádzalo zo skutočností, že žalovaný, ako aj
správca dane vo svojich rozhodnutiach vychádzali z toho, že žalobca nepreukázal svoje tvrdenia

ohľadom reálnosti zdaniteľného plnenia, pričom práve žalovaný, ako i správca dane mal relevantne
vyvrátiť tieto skutočnosti, preukazované žalobcom v konaní. Žalobca mal za to, že dostatočne preukázal
splnenie podmienok na odpočet DPH, keďže ním tvrdené skutočnosti, preukázali zmluvu o vykonaní
reklamy číslo 01/2016 (medzi žalobcom a spoločnosťou TELCEN, s.r.o.). Na základe zmluvy bol zo
strany dodávateľa žalobcu predložený ponukový návrh - ponuka podujatí a cenník; objednávkou reklamy

na súťažných vozidlách; ďalej preukázal, že súťažné vozidla, na ktorých bola umiestnená reklama -
reklamné logo žalobcu, tie sa zúčastnili viacerých motorových pretekov a to v období od 11.08.2016 -
12.11.2016, účasť týchto vozidiel bola preukázaná z výročnej správy, z medzinárodnej rally knihy, CD
(fotografie a videozáznam z podujatí), kalendára, brožúry. Na podklade, že bola poskytnutá služba,
bola vystavená faktúra č. 1020160049 zo dňa 30.11.2016, ktorá bola následne uhradená. Žalobcom

tvrdené skutočnosti boli v rámci konania preukázané, či už zo strany žalobcu, svedka A. B., bývalého
konateľa dodávateľa žalobcu (spoločnosti TELCEN, s.r.o.), ďalej tvorcom grafického návrhu reklamy
A. C., jazdcami na pretekoch konkrétne A. B., E. E., B. C.. Preukázané obchodné vzťahy vo vzťahu
kvozidlám,naktorýchbolaumiestnenáreklama,ktorébolivovlastníctveA.B.aB.C.,tietoboliprenajaté
vlastníkmi vozidiel obchodnej spoločnosti OPR Trade s.r.o., ktorá ich následne prenajala spoločnosti

TELCENs.r.o..Dôkazy,ktorébolivrámciadministratívnehokonaniazostranyžalovanéhoalebosprávcu
dane vykonané, boli vyhodnotené v rozpore so zásadou voľného hodnotenia dôkazov, boli podľa názoru
žalobcu vyhodnotené tendenčne, neodkazujú na skutočný obsah administratívneho spisu. Žalovaný
poukázal na to, že obchodná spoločnosť TELCEN s.r.o. je subjekt, ktorý má nedoplatky na daniach,
čo bol dôvod na vyhodnotenie tohto dôkazu ako tendenčného, tak ako to vyhovovalo správcovi dane a

žalovanému v žalovanom rozhodnutí. Žalobca mal za to, že správca dane, ako aj žalovaný bezdôvodne
a svojvoľne spochybňovali tvrdenia svedkov, ktorí boli vypočutí v konaní, pretože nevyhovovali prijatému
záveru žalovaného, ktorý mal pochybnosť o dodaní predmetných služieb. Žalovaný ako i správca dane
ako dôvod nepriznania nároku na odpočítanie dane odkázal i na skutočnosť, že žalobca neuniesol
dôkazné bremeno ohľadom reálnosti plnenia a poukázal na skutočnosť, že spoločnosť TELCEN, s.r.o.

je subjekt s nedoplatkami na DPH. Žalobca zdôraznil, že v konaní dostatočne preukázal, že došlo k
vykonaniu služieb, ktoré boli fakturované a tieto boli v konaní nesporné. Žalobca opakovane zdôraznil,
že v konaní bolo preukázané, že od spoločnosti TELCEN s.r.o. si dal vyhotoviť logo, toto logo bolo
umiestnené na súťažných vozidlách, ktoré mal žalobcov dodávateľ ( spoločnosť TELCEN s.r.o.) v
prenájme a toto logo sa tam nachádzalo. Poukázal na dôkazy, ktoré boli produkované v rámci konania

už pred správcom dane a tieto dôkazy sú v rozpore s administratívnym spisom a so závermi, ktoré
si urobil správca dane, ako aj žalovaný. Poukázal na to, že faktúra, ktorá bola vystavená za predmet
– služby, spĺňala všetky náležitosti, pre prípad, že by nespĺňala náležitosti, táto skutočnosť nebola zo
strany správcu dane rozporovaná, prvýkrát sa žalobca o tejto skutočnosti dozvedel, až z rozhodnutiažalovaného. Žalobca poukázal vo vzťahu k deklarovanému dodaniu tovaru, že reklamné logo bolo
vyrobené subdodávateľom dodávateľa žalobcu a to fyzickou osobou podnikateľkou - A. C., ktorá
preukázala, že logo vytvorila, odovzdala ho A. B. a dodanie loga bolo zaevidované v elektronickej

registračnejpokladniciakoreklamnánálepka.Rovnakopoukazuje,žesubdodávateľdodávateľažalobcu
- A. C. pri registrácii do elektronickej registračnej pokladnice nevedela iba uviesť, či dochádza k
odovzdaniu tohto loga fyzickej osobe(Jurajovi Keszimu) alebo obchodnej spoločnosti, v ktorej A. B.
bol konateľom(spoločnosť TELCEN, s.r.o.). K nedostatku faktúry vyhotovenej za dodanie služby –
reklamných služieb, spočívajúceho v nejasnej špecifikácii predmetu fakturácie, žalobca poukázal na to,

že túto skutočnosť žalovaný, ako i správca dane nesprávne vyhodnotil, všetky skutočnosti a dôkazy
ignoroval a ignoroval existujúci skutkový stav, pričom žalovaný ako i správca dane neoznačili dôkaz,
ktoré by preukazovali, že službu poskytnutie reklamy deklarovaný dodávateľ neposkytol. Žalobca
navrhoval zrušiť ako žalované rozhodnutie, tak aj prvostupňové rozhodnutie správcu dane.

6. Žalovaný sa k podanej žalobe svojim vyjadrením zo dňa 17.03.2021 vyjadril tak, že žalované

rozhodnutie, ako aj rozhodnutie správcu dane považoval za zákonné a správne a navrhoval žalobu
zamietnuť. Žalovaný poukázal na to, že v rámci daňovej kontroly posudzoval nielen formálnu stránku
všetkých podkladov, ale s rozsiahlym dokazovaním sa snažil preukázať, že žalobca si uplatnil
odpočítanie spornej faktúry neoprávnene. Žalovaný opakovane zdôrazňoval, že neboli splnené zákonné
kumulatívne dôvody na to, aby žalobcovi bol priznaný nárok na odpočítanie dane a to, že reálne k

dodaniu tovaru došlo, že platiteľ dane vystavil faktúru v súlade s § 74 zákona o DPH a žalobca nevedel
preukázať účel použitia prijatého plnenia. Žalovaný poukázal na to, že zo spornej faktúry nie je možné
usúdiť, kde mala byť reklama vykonaná, či išlo o jednorazové plnenie alebo opakované plnenie, pretože
ako zmluva o vykonaní reklamy, tak aj faktúra bola neúplná a faktúra nebola vyhotovená v súlade so
zákonom o DPH. Z faktúry nie je zrejmý ani rozsah a druh služby, žalovaný poukázal, že zmluva o

vykonaní reklamy je neúplná, nekonkrétna, nie je možné usúdiť, na akých reklamných podujatiach mala
byť prezentovaná reklama. Poukázal na to, že faktúra nebola uhradená v termíne, ale až neskôr a to
v dvoch platbách, neboli jednoznačne preukázané podujatia, na ktorých bola táto reklama poskytnutá,
dodávateľ žalobcu nemal zamestnancov, nemal majetok, nevedel predložiť ani iné podklady, nakoľko
tvrdil,žetiemuzhabalColnýúradamalkdispozíciilenniektorédokumenty,ktorýchzálohusivyhotovilvo

forme fotografie do mobilného telefónu, nedisponoval samotnou zálohou účtovníctva. Žalovaný uviedol,
že podľa jeho názoru podklady, ktoré predložil žalobca a to najmä cenník, objednávka reklamy, boli
vyhotovené dodatočne a boli predložené v rámci kontroly účelovo, pretože na ponuke a objednávke sa
nachádzalaináadresasídladodávateľažalobcu(spoločnostiTELCEN,s.r.o.),ktoránebolaplatnávčase
údajného vyhotovenia dokumentu, ale až v čase vykonávania daňovej kontroly. Žalovaný zdôraznil,

že konateľ žalobcovho dodávateľa a subdodávateľa v osobe A. B., ktorý bol zároveň konateľom v
ďalších spoločnostiach a tiež bol oprávneným držiteľom súťažných vozidiel. Žalovaný dal na ťarchu
žalobcu skutočnosť, že ako žalobca, ani deklarovaný dodávateľ nepredložili ďalšie skutočnosti, ktoré
by preukazovali, že deklarovaný dodávateľ dodal reklamné služby, nepreukázali kým mali byť jednotlivé
reklamné texty vyrobené. V konaní je možné indikovať daňový podvod najmä vo forme účelového

nepredloženia účtovníctva, nemožnosti preveriť daňové priznania a odvedenie dane, personálneho
prepojenia s konateľom A. B. a taktiež, že žalobca za deklarované služby zaplatil pomerne vysokú
sumu - 60 000 EUR s DPH, pričom nevedel uviesť rozsah, druh služieb, či tieto služby si objednal na
jedno podujatie alebo na viac podujatí. Žalovaný v argumentácii uvádzal, že žalobca si nepreveroval
svojho dodávateľa a jeho schopnosť dodať a zabezpečiť plnenia, ktoré mu vyplývali zo zmluvy a neprijal

dostatočné opatrenia na realizáciu tohto plnenia a nekonal obozretne.

7. Žalobca sa k podanému vyjadreniu žalovaného vyjadril podaním zo dňa 16.04.2021, ktoré bolo
doručené súdu dňa 19.04.2021 a to tak, že trvá na svojej žalobe, nestotožnil sa so závermi žalovaného,
mal za to, že z administratívneho spisu vyplýva, že žalobca v konaní predložil faktúru, ktorá spĺňala

všetky zákonné náležitosti, je zrejmé, kto ju vystavil, komu ju vystavil, komu bola určená, kedy a na akú
sumu, čo bolo predmetom fakturácie. Odkázal na rozhodnutia súdneho dvora a to na zásadu neutrality
DPH, podľa ktorej sa právo na odpočítanie dane zaplatenej na vstupe, ktoré bude priznané, pokiaľ sú
splnené hmotnoprávne požiadavky a to aj napriek tomu, že neboli splnené niektoré formálne požiadavky.
Žalobca zopakoval svoje tvrdenia, ktoré uviedol v podanej žalobe a trval na tom, že jednoznačne

preukázal dodanie služby tak, ako je to uvedené v administratívnom spise. Poukázal na to, že žalobca
nemôže niesť zodpovednosť, ani sankciu za to, že v rámci daňovej kontroly iná spoločnosť(dodávateľ
žalobcu) si svoje účtovníctvo neviedla a riadne si neplnila svoje povinnosti, poukázal na ustálenú
judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (Rozsudok NS SR sp.zn. 6Sžf/10/2012 zo dňa28.11.2012, Rozsudok NS SR sp.zn. 3Sžf/1/2011 zo dňa 15.03.2011) ktorá uvádza, že nie je možné
od daňového subjektu vyžadovať preukázanie skutočností, na ktorých sám sa nepodieľal a následnom
sankciou v podobe nepriznanie nároku na vrátenie DPH zo strany správcu dane by bolo, že daňový

subjekt neuniesol dôkazné bremeno. Zotrval na podanej žalobe.

8.Žalovaný sa k podanému vyjadreniu už nevyjadril. Výzva na vyjadrenie (dupliku) k vyjadreniu žalobcu
bola zaslaná žalovanému dňa 03.05.2021, ktorú si preukázateľne prevzal dňa 03.05.2021. V lehote
stanovej súdom sa žalovaný nevyjadril a to ani po jej márnom uplynutí.

9. Žalobca bez výzvy súdu doručil podanie zo dňa 03.11.2022, doručené súdu dňa 07.11.2022, v ktorom
odkázal na viaceré súdne rozhodnutia a najmä na judikatúrny obrat vo vzťahu k posudzovaniu splnenia
hmotnoprávnych podmienok na priznanie práva na odpočítanie DPH. Poukázal na to, že mal záujem od
svojho dodávateľa obdŕžať reklamné služby, nemal záujem vykonávať sponzoring, poukázal na to, že
mu vzniklo právo na odpočet DPH a odkázal na viaceré súdne rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky, vo vzťahu k splneniu podmienok (Rozsudok NS SR sp.zn. 2Sžfk/31/2019 zo dňa 31.1.2022,
Rozsudok NS SR sp.zn. 5Sžf/4/2014 zo dňa 25. 6.2015). Uvedené vyjadrenie bolo zaslané žalovanému
na vedomie dňa 28.11.2022.

10. Žalobca podaním zo dňa 04.06.2024 predložil súdu uznesenie súdneho dvora č. C-610/2019 zo

dňa 03.09.2020, v ktorom odkazoval na nesprávnosť rozhodnutia žalovaného vo vzťahu k vzniku nároku
na priznanie práva na vrátenie DPH. Uvedené bolo zaslané na vedomie žalovanému dňa 17.06.2024

11. Správny súd v Košiciach ako vecne a miestne príslušný správny súd v konaní vo veciach ochrany
subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy

preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného zo dňa 21.10.2020, ktorým bolo rozhodnutie správcu
dane potvrdené, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu žalovaného, v právnych medziach
vznesených žalobných námietok, vyjadreniach žalobcu, žalovaného v konaní ako i prednesoch
vznesených na pojednávaní. Žalobca zotrval na podanej žalobe a vznesených námietkach. Žalovaný na
pojednávaní zotrval na svojich vyjadreniach k žalobe, poukázal, že i napriek posune judikatúry, žalovaný

mal za to, že žalobca nesplnil podmienky, aby mu vzniklo právo na odpočet DPH i s poukazom na
nesprávne uvedené sídlo spoločnosti, a skutočnosti, že reklama bola umiestnená na vozidlách ešte
pred podpisom samotnej zmluvy. Správny súd vo veci rozhodol na pojednávaní dňa 26.06.2024.

Relevantné právne predpisy

12. Podľa § 493e zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku v platnom znení (ďalej len
„SSP“) konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom
do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.

13. Podľa § 177 ods. 1 SSP v jeho znení účinnom do 30.06.2023 správnou žalobou sa žalobca môže
domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu
orgánu verejnej správy.

14. Podľa § 134 ods. 1 SSP správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej

ustanovené inak.

15. Podľa § 191 ods. 1 a 4 SSP správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej
správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak a/ bolo vydané na základe neúčinného právneho
predpisu, b/ ho vydal orgán, ktorý na to nebol zo zákona oprávnený, c/ vychádzalo z nesprávneho

právneho posúdenia veci, d/ je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, e/
zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, f/
skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia,
je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu, g/ došlo k podstatnému porušeniu
ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného

rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej.

16. Podľa § 24 ods.1 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a
doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „daňový poriadok“) daňový subjektpreukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný
uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných
predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej

kontroly alebo daňového konania, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je
povinný viesť.
Podľa § 24 ods.2 daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti
nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi
daňových subjektov.

Podľa § 24 ods.3 daňového poriadku správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči
daňovémusubjektu,ktorésúrozhodnépresprávneurčeniedane.Niejepotrebnédokazovaťskutočnosti
všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti.

17. Podľa § 46 ods.1 daňového poriadku daňová kontrola začína dňom určeným v oznámení správcu
dane o daňovej kontrole. Oznámenie o daňovej kontrole musí obsahovať deň začatia daňovej kontroly,

miesto výkonu daňovej kontroly, druh kontrolovanej dane a kontrolované zdaňovacie obdobie alebo
kontrolované účtovné obdobie. Správca dane v oznámení určí aj lehotu na predloženie všetkých
dokladov potrebných na vykonanie daňovej kontroly s poučením o následkoch ich nepredloženia. Ak
z dôvodu na strane daňového subjektu nemožno daňovú kontrolu začať v deň uvedený v oznámení
o daňovej kontrole, je povinný túto skutočnosť oznámiť správcovi dane do ôsmich dní od doručenia

oznámenia a dohodnúť s ním nový termín začatia, daňová kontrola však nesmie začať neskôr ako 40
dní od doručenia oznámenia o daňovej kontrole.

18. Podľa § 46 ods.9 daňového poriadku daňová kontrola je ukončená dňom
a) doručenia protokolu podľa odseku 8,

b) doručenia oznámenia o určovaní dane podľa pomôcok podľa § 48 ods. 2, alebo
c) zániku nároku na vrátenie nadmerného odpočtu podľa osobitného prepisu.36a)

19. Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. zákona o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších
predpisov (zákon o „DPH“) daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je

deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo prechode
nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň skorší ako
deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní stavby na základe
zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby. Pri dodaní tovaru
podľa § 8 ods. 1 písm. c) je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi.

Podľa § 19 ods. 2 zákon o DPH daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby.

20. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v
deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.
Podľa § 49 ods. 2 zákona o DPH platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a

služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ
môže odpočítať daň, ak je daň
a)vočinemuuplatnenáinýmplatiteľomvtuzemskuztovarovaslužieb,ktorésúalebomajúbyťplatiteľovi
dodané,
b) ním uplatnená z tovarov a služieb, pri ktorých je povinný platiť daň podľa § 69 ods. 2 až 4, 7 a 9 až 12,

c) ním uplatnená pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu podľa § 11 a § 11a,
d) zaplatená správcovi dane v tuzemsku pri dovoze tovaru.

21. Podľa § 46 ods. 8 daňového poriadku zamestnanec správcu dane z daňovej kontroly vyhotoví
protokol, ktorý obsahuje výsledok daňovej kontroly vrátane vyhodnotenia dôkazov; protokol sa

nevyhotovuje, ak je daňová kontrola ukončená podľa odseku 9 písm. b) a c). Ak sa daňovou kontrolou
zistil rozdiel v sume, ktorú mal kontrolovaný daňový subjekt podľa osobitných predpisov1) zaplatiť
alebo vykázať alebo na ktorú si uplatnil nárok podľa osobitných predpisov1), zašle správca dane
kontrolovanému daňovému subjektu protokol, ktorého súčasťou je výzva na vyjadrenie sa k zisteniam
uvedeným v protokole, ak tento zákon neustanovuje inak. Vo výzve správca dane určí lehotu, nie

kratšiu ako 30 pracovných dní od doručenia takého protokolu, v ktorej sa má kontrolovaný daňový
subjekt vyjadriť k zisteniam uvedeným v protokole a označiť dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia, ktoré
nemoholpredložiťvpriebehudaňovejkontroly.Akjetomožné,daňovýsubjektpredložíajlistinnédôkazy.
Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Ak sa daňovou kontrolou rozdiel v sume, ktorú mal kontrolovanýdaňový subjekt podľa osobitných predpisov1) zaplatiť alebo vykázať alebo na ktorú si uplatnil nárok
podľa osobitných predpisov1) nezistí, výzva na vyjadrenie k protokolu sa nezasiela. Rovnako sa výzva
nezašle, ak daňový subjekt neumožní vykonanie daňovej kontroly, v dôsledku čoho mu zanikne nárok

na vrátenie nadmerného odpočtu podľa osobitného predpisu36a).

22. Podľa § 71 ods. 1 zákona o DPH, na účely tohto zákona
a) faktúrou je každý doklad alebo oznámenie, ktoré je vyhotovené v listinnej forme alebo elektronickej
forme podľa tohto zákona alebo zákona platného v inom členskom štáte upravujúceho vyhotovenie
faktúry,
b)vierohodnosťoupôvodufaktúrysarozumiepotvrdenietotožnostidodávateľatovarualeboslužbyalebo
osoby, ktorá v mene dodávateľa vyhotovila faktúru,

c) neporušenosťou obsahu faktúry sa rozumie zachovanie obsahu faktúry.

23. Podľa § 51 ods. 1 zákona o DPH právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak
a) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71,
b) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. b) je daň uvedená v záznamoch podľa § 70,

c) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. c) má faktúru od dodávateľa z iného členského štátu,
d) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. d) má dovozný doklad potvrdený colným orgánom, v
ktorom je platiteľ uvedený ako príjemca alebo dovozca.

24. Podľa § 24 ods. 2, 3 a 4 daňového poriadku, správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá,

aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný
iba návrhmi daňových subjektov. Správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči
daňovémusubjektu,ktorésúrozhodnépresprávneurčeniedane.Niejepotrebnédokazovaťskutočnosti
všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti. Ako dôkaz možno použiť všetko, čo
môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je

získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových
subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách,
zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi
a doklady k nim.

25. Podľa § 68 ods. 3 daňového poriadku, ak daňový subjekt predloží pripomienky a dôkazy v lehote
určenej správcom dane vo výzve podľa § 46 ods. 8 a § 49 ods. 1, dohodne so správcom dane deň
prerokovania pripomienok a dôkazov ním predložených; ak sa nedohodnú, určí deň ich prerokovania
správca dane. Ak sa daňový subjekt nemôže zúčastniť na prerokovaní, je povinný určiť si na tento
účel zástupcu. Správca dane na základe písomného vyjadrenia daňového subjektu a ním predložených

dôkazov vykoná dokazovanie alebo miestne zisťovanie. Ak sa daňový subjekt alebo jeho zástupca
nezúčastní na prerokovaní pripomienok a dôkazov ním predložených, správca dane spíše o tejto
skutočnosti úradný záznam. O priebehu a o výsledkoch dokazovania správca dane spíše s daňovým
subjektom zápisnicu podľa § 19, a to aj opakovane; v tom prípade správca dane vydá rozhodnutie do
15 dní odo dňa spísania poslednej zápisnice s daňovým subjektom alebo odo dňa spísania úradného

záznamu.

26.Podľa § 71 ods. 1 zákona o DPH Na účely tohto zákona
a) faktúrou je každý doklad alebo oznámenie, ktoré je vyhotovené v listinnej forme alebo elektronickej
forme podľa tohto zákona alebo zákona platného v inom členskom štáte upravujúceho vyhotovenie

faktúry,
b) elektronickou faktúrou je faktúra, ktorá obsahuje údaje podľa § 74 a je vydaná a prijatá v akomkoľvek
elektronickom formáte; elektronickú faktúru možno vydať len so súhlasom príjemcu tovaru alebo služby,
c)vierohodnosťou pôvodu faktúry sa rozumie potvrdenie totožnosti dodávateľa tovaru alebo služby alebo
osoby, ktorá v mene dodávateľa vyhotovila faktúru,

d)neporušenosťou obsahu faktúry sa rozumie zachovanie obsahu faktúry,
e)elektronickou výmenou údajov sa rozumie prenos údajov elektronickou formou z počítača do počítača
s využitím schválenej normy štruktúry odkazu elektronickej výmeny.27.Podľa § 72 ods. 1 zákona o DPH platiteľ je povinný vyhotoviť faktúru podľa tohto zákona pri
a)dodaní tovaru alebo služby s miestom dodania v tuzemsku inej zdaniteľnej osobe alebo právnickej
osobe, ktorá nie je zdaniteľnou osobou,

b)dodaní tovaru alebo služby s miestom dodania v inom členskom štáte, keď je osobou povinnou platiť
daň príjemca tovaru alebo služby, a to aj, ak je dodanie tovaru alebo služby oslobodené od dane,
c)dodaní tovaru alebo služby s miestom dodania v treťom štáte pre zdaniteľnú osobu,
d)predaji tovaru na diaľku na území Európskej únie s miestom dodania v tuzemsku okrem predaja tovaru
na diaľku, pri ktorom dodávateľ uplatňuje osobitnú úpravu podľa § 68b,

e)dodaní tovaru oslobodeného od dane podľa § 43,
f)prijatí platby pred dodaním tovaru podľa písmen a) až d),
g)prijatí platby pred dodaním služby podľa písmen a) až c),
h)dodaní služby uvedenej v § 16 ods. 14 s miestom dodania v inom členskom štáte právnickej osobe,
ktorá nie je zdaniteľnou osobou a nie je identifikovaná pre daň v inom členskom štáte, ak uplatňuje
osobitnú úpravu podľa § 68a alebo § 68b.

28. Podľa § 74 ods. 1 zákona o DPH faktúra vyhotovená osobou podľa § 72 musí obsahovať
a) meno a priezvisko zdaniteľnej osoby alebo názov zdaniteľnej osoby, adresu jej sídla, miesta
podnikania, prevádzkarne, bydliska alebo adresu miesta, kde sa obvykle zdržiava, a jej identifikačné
číslo pre daň, pod ktorým tovar alebo službu dodala,

b)menoapriezviskopríjemcutovarualeboslužbyalebonázovpríjemcutovarualeboslužby,adresujeho
sídla, miesta podnikania, prevádzkarne, bydliska alebo adresu miesta, kde sa obvykle zdržiava, a jeho
identifikačné číslo pre daň, pod ktorým mu bol dodaný tovar alebo pod ktorým mu bola dodaná služba,
c) poradové číslo faktúry,
d)dátum,keďboltovaraleboslužbadodaná,alebodátum,keďbolaplatbaprijatá,aktentodátummožno

určiť a ak sa odlišuje od dátumu vyhotovenia faktúry,
e) dátum vyhotovenia faktúry,
f) množstvo a druh dodaného tovaru alebo rozsah a druh dodanej služby,
g) základ dane pre každú sadzbu dane, jednotkovú cenu bez dane a zľavy a rabaty, ak nie sú obsiahnuté
v jednotkovej cene,

h) uplatnenú sadzbu dane alebo oslobodenie od dane; pri oslobodení od dane sa uvedie odkaz na
ustanovenie tohto zákona alebo smernice Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom
systéme dane z pridanej hodnoty v platnom znení alebo slovná informácia „dodanie je oslobodené od
dane“,
i) výšku dane spolu v eurách, ktorá sa má zaplatiť, okrem výšky dane uplatnenej podľa osobitnej úpravy

v § 66,
j) slovnú informáciu „vyhotovenie faktúry odberateľom“, ak odberateľ, ktorý je príjemcom tovaru alebo
služby, vyhotovuje faktúru podľa § 72 ods. 6,
k) slovnú informáciu „prenesenie daňovej povinnosti“, ak osobou povinnou platiť daň je príjemca tovaru
alebo služby,

l) údaje o dodanom novom dopravnom prostriedku podľa § 11 ods. 12,
m) slovnú informáciu „úprava zdaňovania prirážky - cestovné kancelárie“, ak sa uplatní osobitná úprava
podľa § 65,
n) slovnú informáciu „úprava zdaňovania prirážky - použitý tovar“, „úprava zdaňovania prirážky -
umelecké diela“ alebo „úprava zdaňovania prirážky - zberateľské predmety a starožitnosti“, a to v

závislosti od tovaru, pri ktorom sa uplatní osobitná úprava podľa § 66,
o) meno a priezvisko alebo názov daňového zástupcu podľa § 69a alebo § 69aa, adresu jeho sídla
alebo bydliska a jeho osobitné identifikačné číslo pre daň, ak zahraničná osoba je zastúpená daňovým
zástupcom podľa § 69a alebo § 69aa.

Právny názor správneho súdu

29. Správny súd v nadväznosti na obsah kontrolného zistenia v protokole o daňovej kontrole, obsah
rozhodnutia správcu dane a žalovaného a obsah ich stanovísk v daňovom konaní aj konaní pred

súdnom, ako aj v nadväznosti na závery formulované v rozhodnutiach súdov v obdobných veciach
považoval za podstatné v predmetnej veci ustáliť, či správca dane a žalovaný činili pochybným samotnú
materiálnu existenciu zdaniteľného plnenia, alebo len dodanie tohto zdaniteľného plnenia žalobcomdeklarovaným dodávateľom t. j. spoločnosťou TELCEN, s.r.o. Žalované rozhodnutie bolo žalobcovi
doručené zo strany žalovaného dňa 21.10.2020, žaloba bola podaná včas a osobou oprávnenou.

30. Daň z pridanej hodnoty je upravená zákonom o DPH a je harmonizovanou daňou a súčasťou
právneho rámca spoločného systému dane z pridanej hodnoty. Spoločný systém dane z pridanej
hodnoty je upravený prameňmi práva Európskej únie predovšetkým Smernicou Rady 2006/112/ES
z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (ďalej aj „smernica o DPH“).
Z uvedeného dôvodu k aplikácii národných predpisov sa automaticky pridáva aplikácia relevantného

európskeho predpisu, a to nielen jeho textu, ale aj interpretácií podaných Súdnym dvorom Európskej
únie (ďalej len „Súdny dvor EÚ“). Odpočítanie dane môže byť v zmysle judikovaných záverov
Súdneho dvora EÚ obmedzené len v prípadoch, ak zdaniteľná osoba nesplní hmotnoprávne podmienky
na odpočítanie dane, alebo ak došlo k daňovému podvodu, alebo ak došlo k zneužitiu práva. V
nadväznosti na to je odlišná situácia aj pri znášaní dôkazného bremena. Kým pri preukázaní splnenia
hmotnoprávnych podmienok je nositeľom dôkazného bremena primárne daňový subjekt, v prípade

daňového podvodu, či zneužití práva znáša dôkazné bremeno správca dane. Danosť dôvodu neuznania
práva na odpočítanie DPH pre zneužitia práva ako aj pre daňový podvod, v zásade vychádza z
premisy,žehmotnoprávnepodmienkyodpočtuDPHsúsplnené.Pritomzneužitieprávaadaňovýpodvod
predpokladajú naplnenie odlišných skutočností, ktorých skúmanie v zmysle judikovaných záverov
Súdneho dvora EÚ podlieha odlišným testom. Teda vyššie označené tri dôvody pre obmedzenie práva

na odpočítanie DPH predpokladajú preukázanie skutočností, ktoré sú pri jednotlivých dôvodoch odlišné,
a v zásade je vylúčené, aby mohol byť splnený ktorýkoľvek z uvedených troch dôvodov obmedzenia
práva na odpočítanie DPH súčasne s iným dôvodom. V zmysle zákona o DPH (aj smernici o DPH)
hmotnoprávnymi podmienkami pre odpočítanie dane sú (I) existencia zdaniteľného plnenia, (II) jeho
dodanie zdaniteľnou osobou (status dodávateľa) a (III) použitie dodaných tovarov a služieb daňovým

subjektom na účely jeho ekonomickej činnosti. Pričom formálnou podmienkou pre odpočítanie DPH je
existencia príslušného daňového dokladu. Slovenská republika je jednou z krajín, ktoré si uplatňujú
výnimku podľa čl. 287 Smernice, v kontexte ktorej niektoré zo zdaniteľných osôb podľa čl. 9 ods. 1
Smernice oslobodzuje od dane z pridanej hodnoty (§ 4 ods. 1 zákona o DPH). Preto sa hmotnoprávna
podmienka preukázania statusu dodávateľa ako zdaniteľnej osoby podľa čl. 168 písm. a) Smernice

mení na požiadavku preukázania statusu dodávateľa ako platiteľa dane (§ 4 ods. 1 a 2 zákona o
DPH). Platiteľom dane je pritom osoba registrovaná pre daň z pridanej hodnoty (§ 4 ods. 3 zákona o
DPH). Podmienka dodania tovaru/služby platiteľom dane ako podmienka priznania práva na odpočet
dane je pritom zrejmá aj z § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH. Vo vzťahu k rozloženiu a prenosu
dôkazného bremena pri preukazovaní splnenia podmienok odpočtu DPH správny súd pripomína, že pri

preukázaní splnenia hmotnoprávnych podmienok je nositeľom dôkazného bremena primárne daňový
subjekt. Teda daňový subjekt, ktorý si chce odpočítať DPH, má dve povinnosti a to povinnosť tvrdiť a
povinnosťsvojetvrdeniedokázať.PovinnosťtvrdiťspočívavsamotnomuplatneníprávanaodpočetDPH
a povinnosť dokázať svoje tvrdenie vyjadruje dôkazné bremeno daňového subjektu. Úlohou správcu
dane je následne verifikovať skutočnosti, ktoré daňový subjekt dokladuje. Výsledok verifikácie však

musí byť dostatočne podložený zisteniami správcu dane. Ak správca dane má pochybnosti o tvrdeniach
daňového subjektu a predložené dôkazy nemieni akceptovať, potom je povinný túto skutočnosť taktiež
doložiť dôkazmi, ktoré tvrdenia daňového subjektu jednoznačne vyvracajú, pričom dôkazy správcu dane
musia mať minimálne rovnakú výpovednú schopnosť, závažnosť a vierohodnosť ako dôkazy predložené
daňovým subjektom. (nález Ústavného súdu SR IV. ÚS 569/2022-33). Formálne sa dve základné

povinnosti daňového subjektu v daňovom konaní (povinnosť tvrdiť a povinnosť svoje tvrdenia dokázať)
realizujútak,žedaňovýsubjektpodáriadnevyplnenédaňovépriznanie(povinnosťtvrdiť),pričomspolus
nímpredložísprávcovidanepísomnédoklady,ktoréjepodľaprávnychpredpisovpovinnýviesť(dôkazná
povinnosť). Takto si daňový subjekt splní svoje povinnosti v daňovom konaní, teda aj povinnosť dôkaznú.
Ak však správca dane pri preverovaní uvedených písomných podkladov preukázateľne spochybní

vierohodnosť, pravdivosť alebo úplnosť dôkazov predložených daňovým subjektom, potom možno
konštatovať, že správca dane splnil svoju dôkaznú povinnosť a v takom prípade je opäť len na daňovom
subjekte, či predložením alebo navrhnutím ďalších dôkazov vyvráti spochybnenie jeho pôvodných
dôkazov správcom dane. Týmto spôsobom dochádza v procese dokazovania v daňovom konaní k
presúvaniu dôkazného bremena medzi správcom dane a daňovým subjektom (uznesenie Ústavného

súdu SR sp. zn. I. ÚS 377/2018 zo dňa 14.11.2018).

31. V prejednávanej veci bolo spochybnené reálne dodanie a to poskytnutie reklamy vo vzťahu
k deklarovanému dodávateľovi, spoločnosti TELCEN, s.r.o.. Spochybnené bolo najmä to, žedeklarovaný dodávateľ nevedel hodnoverne preukázať poskytnutie reklamných služieb. Dodávateľ
žalobcu nepredložil podstatnú časť účtovných podkladov, nakoľko tvrdil, že mu boli odňaté Kriminálnym
úradom Finančnej správy, rovnako nemal zamestnancov, technické ani materiálne vybavenie. Správca

dane vykonal rozsiahle dokazovanie, ktoré preukázalo zmluvný vzťah medzi žalobcom a dodávateľom
reklamy, ako aj jeho subdodávateľom (tvorcom reklamného loga) a nájomných vzťahoch medzi
vlastníkmi súťažných vozidiel, vypočul svedkov, ktoré potvrdzovali zmluvné vzťahy, tak ako to tvrdil
žalobca, t.j. reklamné služby boli poskytnuté v rozsahu objednávky reklamných služieb. O skutočnosti,
že boli služby poskytnuté svedčia aj reklamné predmety, video, fotografie, reklamná brožúra zo

súťažných podujatí. Skutočnosť, že ide o nezvyčajné poskytnutie reklamných služieb (vysoká odplata
za poskytnutie služieb, nízka hodnota pre žalobcu), ktorému nasvedčuje personálne prepojenie
v subdodávateľských vzťahoch môže indikovať neštandardné správanie žalobcu na trhu, čo však
malo byť, zo strany správcu dane preukázané. Správca dane ako i žalovaný uviedol, že mohlo ísť
o charakter sponzoringu, resp. mohlo ísť o daňový podvod, tieto úvahy neboli ďalej zdôvodnené,
bez odkazu na príslušné zistenia. Správca dane preukazoval nesplnenie hmotnoprávnych podmienok

pre vznik nároku na odpočet DPH, napriek pochybnostiam, ktoré mal správca dane vo vzťahu
k deklarovanému dodávateľovi spoločnosti TELCEN, s.r.o., je nespochybniteľný fakt, že k poskytnutiu
reklamy reálne došlo, došlo k polepeniu súťažného vozidla reklamným logom žalobcu, toto vozidlo sa
zúčastnilo v rozhodnom období na súťažných pretekoch, existujú o tejto skutočnosti objektívne zistiteľné
dôkazy (informačné brožúry, videozáznamy, fotografie, výpovede svedkov). To, že reklama mohla byť

nalepená na súťažných vozidlách aj mimo rozhodného obdobia, nedokazuje, že nedošlo k splneniu
hmotnoprávnych podmienok (minimálne v časti preukazuje, že došlo k jej reálnemu poskytnutiu),
ale môže indikovať inú formu konania, ktoré je v rozpore s platnými predpismi na úseku daní, čo
je však úlohou správcu dane alebo žalovaného preukázať, a svoje zistenia preniesť do písomného
zdôvodnenia rozhodnutia, čo sa však v danom prípade nestalo. Žalovaný ako aj správca dane tento

nedostatok, či a ako jeho dodávateľ splnil podmienky vyplývajúce zo zmluvy dáva na ťarchu nie
tomu subjektu, ktorý ich mal realizovať – teda spoločnosti TELCEN, s.r.o., ale dáva ich na ťarchu
priamo žalobcovi. Rovnako chce správny súd podotknúť, že ak došlo k dodaniu tovaru (resp. služieb),
vykonaniu prác zo strany dodávateľa, ktoré nespochybňuje ako žalobca, tak i hlavný dodávateľ
žalobcu, nemožno konanie dodávateľa žalobcu pripisovať bez ďalšieho na ťarchu a „sankcionovať“

žalobcu nepriznaním práva na odpočet DPH, len z dôvodu takéhoto správania. V tejto súvislosti
správny súd poukazuje na argumentáciu Najvyššieho správneho súdu uvedenú v jeho rozsudku
sp.zn. 3 Szfsk 15/2020 zo dňa 30. 06.2022, kde najvyšší správny súd konštatuje, že pre záver
správcu dane a žalovaného, že sťažovateľ nesplnil hmotnoprávne podmienky na odpočítanie dane,
nepostačuje spochybnenie subdodávateľských spoločností deklarovaného dodávateľa sťažovateľa,

ktoré nemali žiadnych zamestnancov, nemali personálne vybavenie, nemali materiálno-technické
vybavenie na realizáciu daných prác a teda nedisponovali nevyhnutnými prostriedkami na zabezpečenie
fakturovaného plnenia. V prípade spochybnených subdodávateľov deklarovaného dodávateľa je možné
nepriznať odpočítanie dane sťažovateľovi, ak by bolo v konaní preukázané, že sťažovateľ sa podieľal
na daňovom podvode, alebo vedel, či vedieť mal, že sa zúčastňuje na obchodnom reťazci poznačenom

prípadným daňovým podvodom. Preto z uvedeného táto námietka bola v konaní dôvodná a správny súd
sa stotožnil s námietkou žalobcu. Ak dochádzalo k porušeniam, sankcionovaný mal byť predovšetkým
dodávateľ žalobcu, nie sám žalobca, ktorý nemôže znášať následky za dodávateľa, ktoré nemal ako
vedieť, resp. nebolo by spravodlivé od neho očakávať. Prípadná daňová kontrola a následné konanie
by malo smerovať na splnenie podmienok deklarovaného dodávateľa žalobcu – TELCEN, s.r.o., ktorý,

ak došlo k porušeniu povinností na jeho strane, ten by mal byť sankcionovaný v rámci deliktuálnej,
nemôže smerovať a byť spôsobilé na to aby nebol priznaný nárok na odpočítanie DPH žalobcovi.
V tomto ohľade správny súd odkazuje na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. I. ÚS
259/2022 zo dňa 12.10.2022, v ktorom uvádza, že až preukázateľným spochybnením založeným na
relevantných dôkazoch dochádza k preneseniu dôkazného bremena na daňový subjekt. Ak daňový

orgán vyslovil pochybnosti o reálnom charaktere deklarovaných zdaniteľných plnení, teda že išlo len o
formálne vystavenie faktúr od dodávateľa, je jeho povinnosťou tieto závery preukázať, a teda vykonať
dokazovanie na okolnosť, či tieto plnenia sú fiktívne. Na vyvodenie záveru, že k poskytnutiu reklamných
služieb od dodávateľa nedošlo, nepostačuje iba spochybnenie dodania tovaru. Kvalita spochybnenia
dôkazov produkovaných daňovým subjektom musí spĺňať určité parametre, t. j. nestačí iba jednoduché

a ničím nepodložené tvrdenie správcu dane založené na indíciách a domnienkach. Spochybnenie zo
strany správcu dane musí byť preukázateľné vo forme relevantného dôkazu, ktorý vyvracia dôkazný
potenciál dôkazov predkladaných daňovým subjektom. Zo základnej premisy chápania a konceptu
inštitútu právnej zodpovednosti vyplýva, že nikto nemôže znášať zodpovednosť za konanie tretiehosubjektu, na ktoré nemá žiaden dosah, resp. ktoré je mimo jeho vplyvu a moci aprobovanej právom.
Každý nesie zodpovednosť za vlastné správanie, pričom výnimky z tohto pravidla môže stanoviť
iba zákon (napr. ručenie za daň podľa § 69b zákona o dani z pridanej hodnoty, osobitné prípady

objektívnej zodpovednosti a pod.). Preto nedostatky v účtovnej evidencii, prípadne akejkoľvek inej
daňovo relevantnej dokumentácii, ako aj iné nezrovnalosti na strane tretej osoby nemožno bez opory
v zákone pričítať na ťarchu daňového subjektu, ktorý je s touto osobou v dodávateľsko-odberateľskom
vzťahu. Tieto nedostatky na strane tretích subjektov nemusia automaticky znamenať a viesť k záveru
o nepreukázaní existencie zdaniteľného plnenia za predpokladu, že kontrolovaný daňový subjekt

disponuje vlastnými daňovo významnými dôkazmi, ktoré preukazujú opak. Obdobne to uvádza aj v
uznesení Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. IV. ÚS 86/2022 zo dňa 15.02.2022, právna úprava
týkajúca sa dane z pridanej hodnoty je úpravou majúcou pôvod v práve Európskej únie. K aplikácii
národných predpisov sú konajúce orgány povinné pridať aplikáciu relevantného európskeho predpisu,
a to nielen jeho textu, ale aj interpretácií podaných Súdnym dvorom Európskej únie. Jednotný systém
právnej úpravy dane z pridanej hodnoty v Európskej únii nie je prípustné narúšať existenciou rôznych

národnýchverziípredpisovupravujúcichtútodaňaleborôznychnárodnýchverziíinterpretáciepredpisov
Európskej únie o dani z pridanej hodnoty. So zreteľom na judikatúru Súdneho dvora Európskej únie
(napríklad vo veci Vikingo Fővállalkozó, C-610/19) nie je povinnosťami v daňovom konaní zaťažený
iba daňový subjekt, ale rozsiahle povinnosti sú kladené i na finančnú správu. Daňový subjekt nie je
možné pripraviť o právo odpočítať daň z pridanej hodnoty len v dôsledku skutočností ležiacich mimo

jeho sféry (ako je napríklad nekontaktnosť dodávateľa). Pochybnosti o identite dodávateľa či o presnom
priebehu dodávateľského reťazca samy o sebe nestačia na prijatie záveru, že právo na odpočítanie
dane nemožno priznať. Finančná správa nemusí mať predstavu o úplne exaktnom priebehu jednotlivých
transakcií a nie je v princípe oprávnená s negatívnym dôsledkom pre daňový subjekt vyhodnocovať
racionalitu či hospodársku účelnosť (optimálnosť, odôvodnenosť) zvoleného spôsobu usporiadania si

podnikateľských aktivít (obchodného modelu). Existenciu rôznych pochybností nemôže finančná správa
automaticky prenášať na daňový subjekt. Oprávnenia prináležiace finančnej správe nie je možné
prenášať na daňový subjekt s negatívnym výsledkom pre tento subjekt. Je v možnostiach finančnej
správy uskutočňovať príslušné šetrenia, na ktoré daňový subjekt nemá dostatočnú kapacitu a ktoré od
neho nemožno spravodlivo požadovať. Na podporu svojich tvrdení správny súd dopĺňa ešte rozsudok

Najvyššieho správneho SR súdu sp. zn. 3Sžfk/15/2020 z 30. 06. 2022, v ktorom sa uvádza, že pre záver
správcu dane, že daňový subjekt nesplnil hmotnoprávne podmienky na odpočítanie dane, nepostačuje
spochybneniesubdodávateľskýchspoločnostídeklarovanéhododávateľadaňovéhosubjektu.Vprípade
spochybnených subdodávateľov deklarovaného dodávateľa je možné nepriznať odpočítanie dane
daňovému subjektu, ak by bolo v konaní preukázané, že daňový subjekt sa podieľal na daňovom

podvode, alebo vedel, či vedieť mal, že sa zúčastňuje na obchodnom reťazci poznačenom prípadným
daňovým podvodom. V danom prípade však daňový podvod, tak ako to vyplýva z administratívneho
spisu a rozhodnutia indikovaný nebol.

32. Pochybnosti vyjadrené správcom dane nie sú dostatočnej intenzity na to, aby dôvodne spochybnili

vierohodnosť dokladov predložených žalobcom pri uplatnení odpočtu dane z pridanej hodnoty a v tejto
súvislosti tak nedošlo k prenosu dôkazného bremena späť na žalobcu. Hmotnoprávnou podmienkou
viažucou sa na osobu dodávateľa je jeho status - platiteľ dane. Obozretnosť žalobcu je však potrebné
skúmať v súvislosti s otázkou, či žalobca vedel alebo vedieť mohol o svojej účasti na obchodnom reťazci
poznačenom podvodným konaním a nie v súvislosti s preukazovaním hmotnoprávnych podmienok.

Odmietnutie odpočtu dane z pridanej hodnoty z dôvodu nesplnenia hmotnoprávnych podmienok a
z dôvodu účasti na podvodnom reťazci sú ale dva zásadne odlišné dôvody, ktoré nie je možné
kumulovať, pretože sa vzájomne vylučujú. (Rozsudok NSS SR, sp.zn.2Sfk/27/2022 zo dňa 28.04.2023).
Správny súd v tejto súvislosti konštatuje, že právo žalobcu na odpočet dane v zásade nie je závislé
od toho, či sú splnené a preukázané hmotnoprávne podmienky na uplatnenie práva na odpočet dane

v predchádzajúcich stupňoch obchodného reťazca, ale či tieto preukázal žalobca vo vzťahu k dodaniu
tovaru a služieb, ktoré mu poskytla spoločnosť TELCEN, s.r.o.. Z hľadiska hmotnoprávnych podmienok
práva na odpočítanie dane vo vzťahu k obchodom žalobcu s dodávateľskou spoločnosťou totiž nie je
relevantné, odkiaľ mala táto spoločnosť tovar, ale či táto spoločnosť tovar a služby reálne (fakticky)
dodala žalobcovi. Dokonca v tom prípade sa preukázalo, odkiaľ deklarovaný dodávateľ nadobudol

reklamné logo.33. Podľa uznesenia Súdneho dvora EÚ vo veci C-610/19 Vikingo: „Smernica Rady 2006/112/ ES z
28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty v spojení so zásadami daňovej
neutrality, efektivity a proporcionality sa má vykladať v to zmysle, že bráni vnútroštátnej praxi, na

základe ktorej daňový orgán zamietne zdaniteľnej osobe právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty
zaplatenej za nadobudnutie tovaru, ktorý jej bol dodaný, z dôvodu, že faktúry týkajúce sa týchto
nákupov nemožno považovať za hodnoverné, pretože po prvé osoba, ktorá vyhotovila faktúru, uvedený
tovar nemohla z dôvodu nedostatku potrebných materiálnych a ľudských zdrojov vyrobiť ani dodať,
čiže tento tovar bol v skutočnosti nadobudnutý od inej osoby, ktorej totožnosť nebola určená, po

druhé neboli dodržané vnútroštátne právne predpisy v oblasti účtovníctva, po tretie dodávateľský
reťazec, ktorý viedol k uvedeným nákupom, nebol ekonomicky opodstatnený a po štvrté v prípade
niektorých predchádzajúcich transakcií, ktoré boli súčasťou tohto dodávateľského reťazca, sa vyskytli
nezrovnalosti. Takéto zamietnutie je možné len vtedy, ak je právne dostatočným spôsobom preukázané,
že sa zdaniteľná osoba aktívne podieľala na daňovom podvode alebo vedela, alebo mala vedieť, že
sú uvedené transakcie súčasťou daňového podvodu, ktorého sa dopustila osoba, ktorá vyhotovila

faktúru alebo akýkoľvek iný subjekt vystupujúci na predchádzajúcom stupni uvedeného dodávateľského
reťazca, čo prináleží overiť vnútroštátnemu súdu.“ Z citovaného uznesenia vyplýva, že nedostatok
potrebných materiálnych a ľudských zdrojov pre vyrobenie alebo dodanie tovaru na strane dodávateľa
či subdodávateľov nie sú spôsobilé vyvolať dôvodnú pochybnosť správcu dane o preukázaní splnenia
materiálnych podmienok pre priznanie práva na odpočet DPH keďže táto skutočnosť by mohla byť

dôsledkom tak podvodného zatajovania dodávateľov, ako aj ich subdodávateľov. V takom prípade je
možné nepriznať odpočítanie dane ak by bola preukázaná účasť alebo aspoň vedomosť daňového
subjektu o podvodnom konaní niektorého zo subjektov zapojených do obchodného reťazca. Uvedeným
smerom však daňové orgány v tomto prípade neargumentovali. Z hľadiska hmotnoprávnych podmienok
práva na odpočítanie dane vo vzťahu k obchodom žalobcu s dodávateľskou spoločnosťou totiž nie je

relevantné, odkiaľ mala táto spoločnosť tovar, ale či táto dodávateľská spoločnosť tovar reálne (fakticky)
dodala žalobcovi.

34. Ďalšou námietkou, v rámci konania, bola námietka neúplnosti údajov na faktúre, kde nemal
byť údaj o zdaniteľnom plnení, ale len údaj o nesprávnom sídle zdaniteľnej osoby, t.j. dodávateľa

služby, pričom z faktúry sa dali identifikovať údaje o odberateľovi, dodávateľovi, ktorí boli identifikovaní
identifikačným číslom(IČO), daňovým identifikačným číslom(DIČ), identifikačným číslom pre platcu
DPH(IČ DPH), obchodným menom, údajoch o zdaniteľnom plnení a obsahovala všetky ostatné
náležitosti. Skutočnosť, že na faktúre mala byť uvedená nesprávna adresa, zakladala deliktuálnu
zodpovednosť žalobcu za nesprávne vystavenie faktúr, nebola by však podľa názoru správneho súdu

spôsobilá bez ďalšieho nepriznať nárok na odpočítanie DPH. Rovnako nedostatok ktorý spočíva v
nesprávnom uvedení adresy sídla spoločnosti na objednávke, respektíve ponukovom cenníku, ktorá
v čase ich vyhotovenia nebola zapísaná v obchodnom registri, je to len formálny nedostatok, ktorý
nie je objektívne spôsobilý bez ďalšieho odňať právo na odpočítanie DPH. Vo faktúre bol dodávateľ
ako i odberateľ okrem obchodného mena identifikovaný aj ďalšími identifikačnými údajmi jednoznačne

preukazujú deklarovaného dodávateľa, respektíve odberateľa. Uvedený nedostatok by mohol byť
predmetom deliktuálnej zodpovednosti za porušenie predpisov na úseku vedenia účtovníctva, ale
sám bez ďalšieho, nemôže byť spôsobilý odňať právo na odpočítanie DPH z dôvodu nesplnenia
hmotnoprávnych podmienok.

35. Správny súd sa stotožnil aj s argumentáciou žalobcu, že subdodávateľ dodávateľa žalobcu -
A. C., ktorá reklamné logo vyrobila a predala ho, ako uvádza fyzickej osobe – A. B., pričom ona
nevedela, či A. B. vystupuje ako konateľ spoločnosti TELCEN s.r.o. alebo ako fyzická osoba. Podľa
jej vyjadrení, zaevidovala prijatú platbu za logo cez elektronickú registračnú pokladňu a teda došlo k
uzatvoreniu obchodu. Pri kúpnej zmluve zákon, ani iný právny predpis nevyžaduje, v tomto prípade,

existenciu písomnej zmluvy a postačuje jednoduché prevzatie tovaru a odovzdanie kúpnej ceny, pričom
splatenie kúpnej ceny bolo zaevidované ako tržba v elektronickej registračnej pokladni, tento proces je
bežne aplikovaný v maloobchodnom obchodnom styku. Zamestnanec obchodnej spoločnosti, konateľ
spoločnosti, prípadne iná poverená osoba spoločnosťou ide nakúpiť tovar, pričom pri kúpe tovaru
nie je potrebné uzatvárať písomnú zmluvu, aby boli identifikovaní účastníci zmluvy, postačuje len

reálne zaplatenie kúpnej ceny, odovzdanie tovaru, služby a doklad o existencii tohto obchodu je práve
príjmový pokladničný doklad z elektronickej registračnej pokladne (zároveň je fiškálnym dokladom,
ale aj dokladom o uzatvorení kúpnej zmluvy vo vzťahu k ďalším nárokom napr. zodpovednosť za
vady, poskytnutie záruky a pod.). Preto subdodávateľ nemusel v tomto štádiu konkrétne identifikovaťkonkrétnu osobu, komu dodala službu, postačovalo však, že uviedla osobu konateľa spoločnosti,
ktorému vyhotovila logo (ktorého poznala). Ide o nedostatok kúpnej zmluvy, ktorý však tým, že došlo k
reálnemu odovzdaniu tovaru - reklamného loga a zaplateniu kúpnej ceny bol odstránený. Skutočnosť,

či daný fiškálny doklad, výstup z registračnej pokladnice A. C., ktorý si mohol dodávateľ žalobcu ako
výdavok uplatniť v rámci účtovnej evidencie, mohol byť predmetom kontroly a následne posudzovaný
v rámci výkonu daňovej kontroly nie u žalobcu, ale u jeho dodávateľa spoločnosti TELCEN, s.r.o.. V
ďalšom vzťahu svedkyňa A. C. nemusela poznať reťazec, teda či tento - jej objednávateľ, túto službu
ďalej ponúka v rámci svojho obchodného styku alebo nie. Podstatné pre daný prípad bolo, že došlo

k reálnemu vyhotoveniu loga, jeho odovzdaniu a zaplateniu kúpnej ceny. Niekedy nie je ani žiadúce,
aby subdodávateľ poznal konečného odberateľa, nakoľko môže ísť aj obchodnú výhodu žalobcovho
dodávateľa (TELCEN, s.r.o.), ktorý k reklamnému logu pridal ďalšie služby a tieto následne speňažil.

36. Z hľadiska vykonaného dokazovania správny súd sa stotožnil s argumentáciou žalobcu, že žalobca
preukázal listinnými dôkazmi v rámci dokazovania splnenie hmotnoprávnych podmienok dostatočne

a vierohodne, preto závery správcu dane, že ich nesplnenie je potrebné považovať za mylné. Správny
súd poukazuje na dôkazy, ktoré produkoval žalobca predovšetkým samotná ponuka na vykonanie
reklamy, objednávka reklamy, zmluva o vykonaní reklamy, zmluva o poskytovaní propagačných služieb
medzi dodávateľom žalobcu a zmluva o prenájme motorových vozidiel medzi dodávateľom žalobcu a
jeho subdodávateľom, povolenie na usporiadanie súťažných podujatí, potvrdenie o podujatí, výpoveď

bývalého konateľa spoločnosti TELCEN, s.r.o. výpoveď osoby, ktorá vyhotovila, odovzdanie loga,
výročná správa, medzinárodná rally kniha, CD z predložených podujatí, faktúra, potvrdenie o úhrade
faktúry. Predložené dôkazy môžu vyvolávať pochybnosť o korektnosti obchodného styku, toto však musí
správca dane ako aj žalovaný preukázať a uviesť v odôvodnení rozhodnutia. Pri súčasnej dôkaznej
situácii sa javí ako vierohodné, že došlo k splneniu týchto hmotnoprávnych podmienok, teda došlo

k reálnemu zdaniteľnému obchodu. Na uplatnenie nároku na vrátenie DPH. Ak správca dane mal
pochybnosti o poctivosti tohto obchodného styku, respektíve mal pochybnosti o tom, že žalobca sa
mohol zúčastniť podvodného reťazca vzhľadom na niektoré indície, mal toto preukazovať a odôvodniť
rozhodnutí, čo sa však nestalo.

37. V prípade spochybnených subdodávateľov deklarovaného dodávateľa je možné nepriznať
odpočítanie dane daňovému subjektu, ak by bolo v konaní preukázané, že daňový subjekt sa podieľal
na daňovom podvode, alebo vedel, či vedieť mal, že sa zúčastňuje na obchodnom reťazci poznačenom
prípadným daňovým podvodom. V danom prípade však daňový podvod z administratívneho spisu
a rozhodnutia indikovaný nebol.

38. Za tohto stavu správny súd konštatuje, že správca dane doposiaľ neformuloval také relevantné
pochybnosti o formálnych či materiálnych podmienkach práva žalobcu na odpočítanie dane, ktoré by
bolo možné považovať za dôvodné, a ktoré by dostatočným a presvedčivým spôsobom spochybňovali
splnenie materiálnych podmienok pre odpočet DPH žalobcom.

39.Správnysúdzohľadnilpredovšetkýmrelevantnénámietky,ktorémalivplyvnazákonnosťrozhodnutia
a boli dôvodom na jeho zrušenia. Správny súd sa nezaoberal argumentáciou vo vzťahu k obchodovaniu
s dubovými prírezkami, nakoľko tie nemali vplyv na posudzované rozhodnutie. Rovnako správny súd
skonštatoval, že nedošlo k prekročeniu zákonnej lehoty na vykonanie daňovej kontroly, ktorá je 1 rok.

40.Zhrnutímcelého,správnysúdkonštatuje,ženámietkaspochybneniadodávateľažalobca(obchodnej
spoločnosti TELCEN, s.r.o.), ktorá mala dodávať služby (reklamné logo na súťažné vozidlá), hoc nemala
vytvorenétechnické,materiálneapersonálnepodmienky,jeprávnebezvýznamná,zuvedenéhosprávny
súd musel zrušiť rozhodnutie, nakoľko jeho ponechanie v platnosti by odporovalo jednak všeobecne

záväzným právnym predpisom, ale i v súčasnosti aktuálnej rozhodovacej praxe Európskeho súdneho
dvora a Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky. V prípade spochybnených subdodávateľov
deklarovaného dodávateľa je možné nepriznať odpočítanie dane sťažovateľovi, ak by bolo v konaní
preukázané,žesťažovateľsapodieľalnadaňovompodvode,alebovedel,čivedieťmal,žesazúčastňuje
na obchodnom reťazci poznačenom prípadným daňovým podvodom (napríklad Rozsudok Najvyššieho

správneho súdu SR sp.zn. 3Sžfk/15/2020 zo dňa 30.06.2022, Nález Ústavného súdu SR sp.zn. I ÚS
259/2022 zo dňa 12.10.2022).41. Správny súd sa nestotožňuje so záverom správcu dane, ako aj žalovaného, že žalobca
nesplnil hmotnoprávne podmienky na odpočítanie dane, pričom zo záveru nepostačuje spochybnenie
subdodávateľských spoločností deklarovaného dodávateľa žalobcu a to spoločnosť to TELCEN s.r.o.,

prípadne nejasnej štruktúre obchodných vzťahov subdodávateľov žalobcu (spoločnosť TELCON s.r.o.,
ORP Trade s.r.o. a podobne). V konaní bolo jednoznačne preukázané a svedeckými výpoveďami
potvrdené, že subdodávateľ dodávateľa žalobcu A. C. označila konateľa dodávateľa žalobcu – A. B.,
ktorému odovzdala logo.

42. Žalovaný ako správca dane v tomto prípade vykonali rozsiahle dokazovanie a chceli preukázať
nesplnenie podmienok na priznanie práva na odpočítanie DPH opomenuli však dôležitý fakt a to, že
žalobca, dodávateľ žalobcu spoločnosť TELCEN, s.r.o., potvrdili, že došlo k zdaniteľnému obchodu,
predĺžili o tom zmluvu, predložili rôzne ďalšie dôkazy o tom, že došlo k vyhotoveniu reklamného diela,
rôznebrožúry,CD;vytvorenielogapotvrdilajsubdodávateľdodávateľažalobcu(A.C.),tedaosoba,ktorá

logo vyhotovila a teda z hľadiska posudzovania nároku došlo k splneniu hmotnoprávnych podmienok.
Rozhodnutia žalovaného a správcu dane tak vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia vo vzťahu
k materiálnym a formálnym podmienkam priznaniu práva na odpočítanie dane, ako aj z nesprávneho
právneho posúdenia miery dôkazného bremena, ktorým bol žalobca v danom konaní zaťažený.

43. V súvislosti s ďalším postupom daňových orgánov v predmetnej veci správny súd zdôrazňuje, že
jeho závery bez ďalšieho neznamenajú, že žalobcovi musí byť priznané právo na odpočítanie dane zo
sporných obchodov. Žalovaný, ako i prvostupňový orgán bude musieť v ďalšom rozhodovaní zvážiť,
či na základe zisteného skutkového stavu, bude možné udržať záver o nesplnení hmotnoprávnych
podmienok na odpočítanie dane zo strany žalobcu, berúc do úvahy skutočnosť, že v prípade

naplnenia hmotnoprávnych podmienok možno odpočet DPH nepriznať len, ak by bolo v konaní
preukázané, že žalobca by sa podieľal na daňovom podvode alebo vedel, alebo mal vedieť, že sa
zúčastňuje na obchodnom reťazci poznačenom daňovým podvodom. Je však úlohou správcu dane,
aby buď relevantne spochybnil splnenie hmotnoprávnych a materiálnych podmienok predmetného
práva (napr. spochybnením reálneho poskytnutia tovaru, či postavenia platiteľa dane skutočného

dodávateľa tovaru) alebo (v prípade, kedy badá neštandardnosť v deklarovanom zdaniteľnom obchode,
respektíve obchodných vzťahoch medzi dotknutými zdaniteľnými osobami a zároveň nie je možné
dostatočne dôkladne a jednoznačne spochybniť naplnenie hmotnoprávnych podmienok odpočtu DPH),
aby preukázal žalobcovi účasť na daňového podvodu, či jeho vedomú účasť na obchodnom reťazci
poznačenom daňovým podvodom. V takýchto situáciách správca dane a žalovaný aplikuje takzvaný

Axel Kittel test, ktorý je vyabstrahovaním kritérií na posúdenie účasti na daňovom podvode z rozsudku
Súdneho dvora EÚ vo veci Axel Kittel (C-439/04).

44. Z uvedených dôvodov preto žalobnému návrhu súd vyhovel, rozhodnutie žalovaného podľa § 191
ods.1 písm. c./ SSP zrušil. Nakoľko rovnakými vadami trpí aj prvostupňové rozhodnutie správcu dane,

správny súd rozhodol v súlade s § 191 ods. 3 a 4 SSP, rozhodnutie orgánu prvého stupňa zrušil a vec
vrátil na ďalšie konanie orgánu nižšieho stupňa.

45. Podľa § 119 SSP v znení účinnom v rozhodnom čase, správny súd vychádza zo skutkového stavu
zisteného orgánom verejnej správy, ak tento zákon neustanovuje inak. Správny súd sa vo veci zaoberal

a bližšie vo svojom odôvodnení rozvinul námietky, ktoré boli právne významné a tvorili podklad na
rozhodnutie vo veci samej, rovnako aj z administratívneho spisu vychádzal z podstatných častí, ktoré
sa vzťahujú na žalovaný prípad a sú podstatné pre rozhodnutie vo veci samej.

46. Podľa § 163 SSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,

ktoré vzniknú v súvislosti s uplatňovaním a bránením práva na správnom súde.

47. Podľa § 167 SSP správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú
náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech

48. O trovách konania súd rozhodol podľa § 167 SSP tak, že priznal ich náhradu žalobcovi v
celom rozsahu, ktorý bol v konaní úspešný, voči žalovanému. O výške priznaných trov konania bude
rozhodnuté samostatným rozhodnutím po právoplatnosti rozhodnutia v tejto veci samej (§ 175 ods. 2
SSP).49. Rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať na Správnom súde v Košiciach
v lehote 30 dní od doručenia tohto rozsudku. Zmeškanie uvedenej lehoty nemožno odpustiť. (§ 493e
SSP v spojení s § 443 ods. 1 a 5 SSP)

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému
správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka

konania) uviesť:
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),

d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (§ 445 ods. 1 SSP).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak

sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na
dodatočnédoručeniepodanianevyzýva.Kpodaniukolektívnehoorgánumusíbyťpripojenérozhodnutie,
ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby

sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal
jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo

pri rozhodovaní porušil zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,

h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g) až i) SSP sa vymedzí tak, že sťažovateľ

uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto
právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje
podania pred správnym súdom(§ 440 ods. 2 SSP).

V kasačnej sťažnosti nemožno uplatňovať nové skutočnosti a dôkazy okrem skutočností a dôkazov na

preukázanie prípustnosti a včasnosti podanej kasačnej sťažnosti (§ 441 SSP).

Sťažnostnébodymožnomeniťlendouplynutialehotynapodaniekasačnejsťažnosti(§445ods.2SSP).

Kasačná sťažnosť nemá odkladný účinok, ak SSP neustanovuje inak (§ 446 ods. 1 SSP).Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom. Uvedená povinnosť neplatí, ak:

a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c) a d),
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. (§ 449 ods. 1, 2 SSP).