Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on

Decision was made at the court Správny súd Bratislava

Judgement was issued by JUDr. Katarína Šmahovská

Judgement form – Uznesenie

Judgement nature – Iná povaha rozhodnutia

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: BA-6Sa/65/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1016202538
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 10. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Šmahovská
ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2024:1016202538.1

Uznesenie

Správny súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: DOXX – Stravné lístky, spol. s r.o., so sídlom Kálov
356, 010 01 Žilina, IČO: 36 391 000, práv. zast.: Advokátska kancelária Andrea Oršulová, s.r.o., so
sídlom Tabaková 2942/5, 811 07 Bratislava, IČO: 47 238 747, proti žalovanému: Protimonopolný úrad
Slovenskej republiky, so sídlom Drieňová 24, 826 03 Bratislava, IČO: 00 699 063, v konaní o žalobe
proti inému zásahu orgánu verejnej správy, takto

r o z h o d o l :

Správny súd v Bratislave p o s t u p u j e vec vedenú pod sp. zn. BA-6Sa/65/2016 Najvyššiemu
správnemu súdu Slovenskej republiky.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou podľa § 250v zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov
o ochrane pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy, doručenou Najvyššiemu súdu Slovenskej
republiky (ďalej aj „Najvyšší súd SR“) 10. júna 2016, sa navrhovateľ (žalobca) domáhal, aby súd

rozsudkom uložil odporcovi (žalovanému) povinnosť:
- zdržať sa zhromažďovania a nakladania s dátami, dátovými nosičmi, dokumentmi, podkladmi a údajmi,
ktoré boli získané počas inšpekcie v priestoroch navrhovateľa, ktorá sa uskutočnila dňa 13. augusta
2014 a bola vykonaná na základe poverení na vykonanie inšpekcie zo dňa 8. augusta 2014 a počas
prešetrovania;
- vylúčiť z ďalšieho prešetrovania, ako aj správneho konania č. 0003/OKT/2015 všetky dátové nosiče,

dokumenty, podklady a informácie získané počas inšpekcie v priestoroch žalobcu uskutočnenej dňa 13.
augusta 2014 a vykonanej na základe poverení na vykonanie inšpekcie zo dňa 8. augusta 2014 a počas
prešetrovania a akékoľvek kópie týchto dátových nosičov, dokumentov, podkladov a informácií;
- za prítomnosti navrhovateľa (žalobcu) a/alebo jeho právneho zástupcu protokolárne vymazať všetky
dátové nosiče, dokumenty, podklady a informácie, ktoré boli získané počas inšpekcie v priestoroch
navrhovateľa (žalobcu) uskutočnenej dňa 13. augusta 2014 vykonanej na základe poverení na

vykonanie inšpekcie zo dňa 8. augusta 2014 a akékoľvek kópie týchto dátových nosičov, dokumentov,
podkladov a informácií;
- nahradiť navrhovateľovi (žalobcovi) trovy konania do troch dní od právoplatnosti rozsudku k rukám
právneho zástupcu.

2. Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením z 12. októbra 2016 č. k. 6Sžnz/4/2016 - 116 vec postúpil

Krajskému súdu v Bratislave ako súdu vecne a miestne príslušnému na ďalšie konanie s poukazom na
vtedy nové ustanovenia § 18 ods. 2 v spojení s § 13 ods. 1 a 2, § 10 a § 491 ods. 1 zákona č. 162/2015
Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“), ktoré vstúpili do účinnosti v priebehu tohto konania dňa 1.
júla 2016.

3. Podľa § 97 SSP, ak tento zákon neustanovuje inak, správny súd kedykoľvek počas konania prihliada

na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže správny súd konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné
podmienky").4. Podľa § 9 ods. 1 SSP, konanie sa uskutočňuje na tom správnom súde, ktorý je vecne, miestne a
kauzálne príslušný. Príslušnosť sa určuje podľa okolností existujúcich v čase začatia konania a trvá až

do jeho skončenia.

5. Podľa § 18 ods. 2 SSP, ak správny súd zistí, že nie je vecne, miestne alebo kauzálne príslušný, postúpi
vec uznesením príslušnému správnemu súdu. Nižší správny súd je postúpením veci vyšším správnym
súdom viazaný.

6. Podľa § 18 ods. 5 SSP, právne účinky spojené s podaním žaloby alebo iného podania zostávajú pri
postúpení veci zachované.

7. Podľa § 11 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, platný a účinný do 30. júna
2016 (ďalej aj ako „OSP“), konanie sa uskutočňuje na tom súde, ktorý je vecne a miestne príslušný.

Príslušnosť sa určuje podľa okolností, ktoré tu sú v čase začatia konania, a trvá až do jeho skončenia.

8. Podľa § 104a ods. 1 OSP, súd skúma vecnú príslušnosť prv, než začne konať o veci samej.

9. Podľa § 246 ods. 2 písm. b) OSP Najvyšší súd Slovenskej republiky je vecne príslušný na konanie

podľa štvrtej a piatej hlavy tejto časti, ak je žalovaným ústredný orgán štátnej správy alebo iný orgán s
pôsobnosťou pre celé územie Slovenskej republiky.

10. Podľa § 101e zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov, výkon
súdnictva prechádza od 1. augusta 2021 z najvyššieho súdu na najvyšší správny súd vo všetkých

veciach, v ktorých je od 1. augusta 2021 daná právomoc najvyššieho správneho súdu.

11. V zmysle § 3 ods. 3 písmena b) zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a
doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 398/2022 Z. z. (ďalej len zákon č. 151/2022 Z. z.), výkon
súdnictva prechádza od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých

je od 1. júna 2023 daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu
v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave.

12. Správny súd v Bratislave, na ktorý prešiel výkon súdnictva podľa § 3 ods. 3 písmena b) zákona č.
151/2022 Z. z. z Krajského súdu v Bratislave, poukazuje na skutočnosť, že Najvyšší súd SR pri otázke

vecnej a miestnej príslušnosti pri postúpení veci na Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa 12.
októbra 2016 č. k. 6Sžnz/4/2016 - 116 vychádzal z ustanovení Správneho súdneho poriadku, z ktorých
vyplýva, že SSP už viac neobsahuje ustanovenia o vecnej príslušnosti podľa ktorých by Najvyšší súd
Slovenskejrepublikymoholkonať(§491ods.1SSP)anovýzákonplatíajnakonaniazačatépodľapiatej
časti Občianskeho súdneho poriadku. Najvyšší súd SR na potvrdenie správnosti svojho rozhodnutia v

odôvodnení ďalej uviedol, že pri svojom rozhodovaní vychádzal z ustanovenia § 491 ods. 2 druhej vety
SSP, podľa ktorého, ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti
tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona, ak by boli v neprospech žalobcu, ak je
ním fyzická osoba alebo právnická osoba. Najvyšší súd SR dospel k záveru, že rozhodovanie o vecnej
príslušnosti v danej veci podľa ustanovení SSP nie je v neprospech navrhovateľa.

13. Správny súd v Bratislave v rámci skúmania podmienok konania (§ 97 SSP) následne prihliadol na
ustálenú rozhodovacia prax najvyšších súdnych autorít vo vzťahu k otázke vecnej príslušnosti súdu
v konaniach proti nečinnosti orgánu verejnej správy ako aj v konaniach o ochrane pred nezákonným
zásahom začatých za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku, v ktorých bola daná vecná príslušnosť

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky podľa predchádzajúceho procesného predpisu (Občianskeho
súdneho poriadku). V obdobnej veci bol Ústavným súdom SR vydaný nález z 25. júla 2017 sp. zn.
II. ÚS 202/2017, v ktorom ústavný súd okrem iného konštatoval: „V okolnostiach prerokúvanej veci
bolo nevyhnutné, aby výklad a aplikácia práva zo strany najvyššieho súdu boli v súlade so základným
účelom základného práva na zákonného sudcu, ktorým je zabrániť tomu, aby súd, ktorý má konkrétnu

vec prerokovať a rozhodnúť o nej, bol obsadený spôsobom, ktorý by sa dal označiť za svojvoľný alebo
prinajmenšom za účelový (k účelu základného práva na zákonného sudcu pozri napr. IV. ÚS 479/2013).
Odôvodnenie napadnutého uznesenia najvyššieho súdu, pri ktorom absentuje systematický výklad
ustanovení Správneho súdneho poriadku a ktorý obchádza všeobecne uznanú zásadu perpetuatiofori, je podľa názoru ústavného súdu za hranicou ústavnej udržateľnosti, keďže výklad a aplikácia
príslušných ustanovení Správneho súdneho poriadku najvyšším súdom v napadnutom konaní popiera
zároveň základný účel základného práva na zákonného sudcu podľa čl. 48 ods. 1 ústavy. Pri uplatňovaní

základného práva na zákonného sudcu správnymi súdmi totiž neprichádza do úvahy jeho zužujúci
výklad a ani také interpretačné postupy, následkom ktorých by mohlo byť jeho arbitrárne (svojvoľné)
obmedzenie, či dokonca popretie. Na základe uvedených skutočností ústavný súd konštatuje, že
postupom najvyššieho súdu v napadnutom konaní a jeho napadnutým uznesením došlo k porušeniu
základného práva na súdnu ochranu zaručeného v čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne

konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ako aj základného práva na zákonného sudcu zaručeného v čl.
48 ods. 1 ústavy (bod 1 výroku tohto nálezu).“

14. Okrem spomínaného nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky z 25. júla 2017 sp. zn. II. ÚS
202/2017, boli Najvyšším správnym súdom Slovenskej republiky vydané rozhodnutia zo 16. augusta
2023 sp. zn. 5Spp/1/2023 ako aj z 27. júna 2024 sp. zn. 8Spp/1/2024. Práve v odôvodnení druhého

spomenutého uznesenia Najvyšší správny súd SR v bode 18 uviedol, že: „Najvyšší správny súd
vychádzajúc z citovaného nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky uzavrel, že formálna záväznosť
uznesenia Najvyššieho súdu sp. zn. 4Sžnz/2/2016 zo 4. októbra 2016, keď toto nebolo zrušené zo strany
Ústavného súdu Slovenskej republiky, odpadla práve vydaným nálezom Ústavného súdu Slovenskej
republiky.“

15. Žiada sa preto aj v prejednávanom prípade uzavrieť, že formálna záväznosť uznesenia Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Sžnz/4/2016 z 12. októbra 2016 o postúpení predmetnej veci
Krajskému súdu v Bratislave, vydaným nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky, odpadla.

16. Správny súd preto konštatuje, že v čase začatia konania vo veci (podania žaloby na súd) bol v zmysle
§ 246a ods. 2 písm. b) OSP vecne príslušným na rozhodovanie v predmetnej veci Najvyšší súd SR,
pričom v zmysle zákonnej zásady perpetuatio fori (§11 ods. 1 OSP, § 9 ods. 1 SSP) sa dané okolnosti
vecnej príslušnosti nezmenili a to ani po nadobudnutí účinnosti SSP. Preto interpretácia prechodného
ustanovenia § 491 ods. 2 SSP, ktorá viedla Najvyšší súd SR k postúpeniu veci pôvodne Krajskému

súdu v Bratislave, nebola správna, v dôsledku čoho je treba považovať určenie vecnej príslušnosti
krajskému súdu v zmysle § 18 ods. 2 veta druhá SSP uznesením Najvyššieho súdu SR o postúpení
veci č.k. 6Sžnz/4/2016-116 z 12. októbra 2016 za neústavnú aplikáciu práva porušujúcu základné práva
účastníka konania, ako to konštatoval ústavný súd (obdobne bod 21 uznesenia Najvyššieho správneho
súdu SR z 27. júna 2024 sp.zn. 8Spp/1/2024)

17. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, rešpektujúc rozhodovaciu prax najvyšších súdnych
autorít, súd rozhodol podľa § 18 ods. 2 SSP tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

18. Po právoplatnosti tohto uznesenia bude kompletný spis postúpený Najvyššiemu správnemu súdu

Slovenskej republiky, na ktorý prešiel od 1. augusta 2021 výkon súdnictva v danej veci.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná kasačná sťažnosť (§ 439 ods. 2 písm. d/ SSP).

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.