Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, August 20, 2024

Súd: Správny súd v Košiciach
Spisová značka: KE-6S/84/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7018200684
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 08. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Radovan Turčík

ECLI: ECLI:SK:SpSKE:2024:7018200684.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu JUDr. Radovana Turčíka, a členiek A. B. C., D.

a B. E. F., v právnej veci žalobcu: A. G. H., s miestom podnikania A. XX, XXX XX A., IČO: 17303672,
právne zastúpený: JUDr. Peter Kravčík, advokát, so sídlom Štefánikova 4, 071 01 Michalovce, proti
žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, Banská Bystrica o
preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. 100935274/2018 zo dňa 11.05.2018, takto

r o z h o d o l :

I. Z r u š u j e rozhodnutie Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 100935274/2018 zo dňa
11.05.2018 a vec mu vracia na ďalšie konanie.

II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu dôvodne vynaložených trov konania
v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Administratívne konanie
(daň z príjmu fyzických osôb - zdaňovacie obdobie rok 2013)

1. Daňový úrad Košice (ďalej len „správca dane“) určil žalobcovi daň z príjmu podľa pomôcok
rozhodnutím č. 100200550/2018 zo dňa 22.01.2018 tak, že vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume

16.475,08 Eur na dani z príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie roku 2013 a neuznal daňovú
stratu v sume 17.995,60 Eur s tým, že v daňovom priznaní žalobcu bola uvedená daň 0 a daňová
strata 17.995,60 Eur. Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky (ďalej len „žalovaný“) rozhodnutím č.
100935274/2018 zo dňa 11.05.2018 potvrdilo odvolaním žalobcu napadnuté prvostupňové rozhodnutie
správcu dane. Z obsahu rozhodnutia správcu dane v spojení s rozhodnutím odvolacieho orgánu
vyplývajú nasledovné skutočnosti a dôvody rozhodnutia.

2. Správca dane oznámil žalobcovi začatie daňovej kontroly na daň z príjmu fyzických osôb za
zdaňovacie obdobie roku 2013 dňom 15.12.2015. Vo svojom rozhodnutí popísal priebeh daňovej
kontroly na daň z príjmu fyzických osôb za zdaňovacie obdobie roku 2013, obsah výziev adresovaných
žalobcovi, aj doklady ktorými disponoval od žalobcu aj od iných subjektov, vrátane reakcii žalobcu na
výzvy a ním podané vysvetlenia a stanoviská. Správca dane majúc za to, že v priebehu daňovej
kontroly nastali skutočnosti podľa § 48 ods. 1 písm. c) zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní
(daňový poriadok) v znení účinnom v rozhodnom období pristúpil k procesu určovania dane z príjmu

za kontrolované zdaňovacie obdobie roku 2013 podľa pomôcok. Určovanie dane podľa pomôcok
sa začalo dňa 12.12.2016 (deň začatia označený v oznámení o určovaní dane podľa pomôcok), z
určovania bol vyhotovený protokol č. 101531702/2017 zo dňa 12.07.2017. V nadväznosti na citované
ust. § 45 ods. 2 písm d) a e) daňového poriadku o povinnostiach daňového subjektu pri daňovejkontrole predkladať doklady, dôkazy, vyjadrenia k preukázaniu hospodárskych operácii, na strane 7
svojho rozhodnutia správca dane vymedzil vlastné dôvody, pre ktoré mal za to, že sú naplnené zákonné
podmienky pre pristúpenie k určeniu dane podľa pomôcok podľa § 48 ods. 1 písm. c) daňového poriadku

v znení účinnom v rozhodnom období (t. j. že daňový subjekt nesplnil pri preukazovaní ním uvádzaných
skutočností niektorú zo svojich zákonných povinností, v dôsledku čoho nemožno daň správne zistiť).

3. Žalobca v daňovom priznaní k dani z príjmov fyzických osôb za rok 2013 priznal zdaniteľné príjmy
zo živnosti v celkovej (nezokrúhlenej) sume 290.088,19 Eur, výdavky na dosiahnutie týchto príjmov vo

výške 308.083,79 Eur, z toho vyplývajúc daňovú stratu vo výške 17.995,60 Eur, základ dane 0,00 Eur
a vlastnú daňovú povinnosť 0,00 Eur.

4. Z určenia dane podľa pomôcok vyplýva, že správca dane navýšil žalobcovi príjmy zo živnosti o sumu
21.343,73 Eur, a to titulom príjmov z prenájmu nehnuteľností tak, že k ostatným príjmom podliehajúcim
dani označeným v peňažnom denníku žalobcu v sume 210.859,36 Eur pripočítal titulom príjmov z

prenájmu nehnuteľností sumu 100.572,37 €, čím celkové príjmy pre zistenia základu dane predstavovali
sumu 311.431,73 Eur na rozdiel od žalobcom uvedených príjmov vo výkaze o príjmoch a výdavkoch v
celkovej (zaokrúhlenej) sume 290.088,00 Eur, resp. v daňovom priznaní k dani z príjmov fyzických osôb
zarok2013uvedených príjmovvcelkovej(nezokrúhlenej)sume290.088,19Eur.Tedasprávcanamiesto
žalobcom pripočítanej sumy 79.228,64 Eur k ostatným príjmom označeným v peňažnom denníku

(210.859,36 Eur + 79.228,64 Eur = 290.088,00 Eur) pripočítal titulom prenájmu sumu 100.572,37 Eur
(210.859,36 Eur + 100.572,37 Eur = 311.431,73 Eur), čím rozdiel príjmov predstavuje 21.343,73 Eur
(100.572,37 Eur - 79.228,64 Eur = 21.343,73 Eur). Pričom v samotnom peňažnom denníku uvádzal
žalobca v časti príjmov neovplyvňujúcich základ dane sumu 53.753,31 Eur, ktorá bola sumou z prenájmu
a ktorú po upresnení jej výšky pripočítal k ostatným príjmom. Uvedené odôvodňoval správca dane tým,

že v zmysle § 10 ods. 1 zákona o dani z príjmov, príjmy (aj výdavky) dosiahnuté spoločne spoluvlastníkmi
zahŕňa každý zo spoluvlastníkov do základu dane podľa veľkosti svojho podielu, pričom nehnuteľnosti
z prenájmu ktorých pramenia dané príjmy, sú v spoluvlastníctve žalobcu (A. G. H.) a I. A. H., u každého
v podiele 1 k celku. Správca dane z účtovných dokladov spoluvlastníka I. A. H., konkrétne dokladov
zaúčtovaných v jeho peňažnom denníku (str. 12-13 rozhodnutia správcu dane) mal spoluvlastník

žalobcu I. A. H. v roku 2013 príjmy z prenájmu týchto nehnuteľností v sume 100.572,37 €, a preto
obdobné príjmy z prenájmu určil aj žalobcovi.

5. Z určenia dane podľa pomôcok vyplýva, že správca dane znížil žalobcovi výdavky na dosiahnutie
zdaniteľných príjmov o sumu 70.808,80 Eur oproti výdavkom uvedeným žalobcom v daňovom priznaní

(v daňovom priznaní uvedená výška výdavkov v sume 308.083,79 mínus správcom určená výška
výdavkov 237.274,99 Eur). Zníženie vyplynulo jednak z nepreukázania výdavkov v sume 7.572,23 €,
ktoré neboli vedené v peňažnom denníku ani neboli dokladované v účtovníctve a jednak z neuznania
výdavkov vedených v peňažnom denníku a dokladovaných v účtovníctve spolu v sume 63.236,57 €,
z toho konkrétne:

- V sume 14.353,57 € neboli uznané výdavky súvisiace s prenájmom nehnuteľnosti - z toho v sume
2.291,53 € daň z nehnuteľností, v sume základu dane 130,00 € (DPH 26,00 €, spolu 156,00 €) za
dodávku a distribúciu elektriny, v sume základu dane 635,81 € (DPH 127,16 €, 762,97 €) za dodávku a
spotrebu vody, v sume 324,83 € za dodávku a spotrebu vody v 1 fakturovanej sumy, v sume 10.971,40

€ za opravu priestorov nehnuteľnosti, ktoré boli uplatňované ako výdavky súvisiace s prenájmom
nehnuteľností. Tieto výdavky neboli správcom dane uznané s poukazom na § 6 ods. 11 zákona o
dani z príjmu, v zmysle ktorého podmienkou uznateľnosti výdavkov súvisiacich s príjmami z prenájmu
nehnuteľností je, že nehnuteľnosť je zahrnutá v obchodnom majetku daňového subjektu, inak tieto
výdavky súpodľa§21ods.1písm.i)zákonaodanizpríjmovvýdavkaminaosobnúspotrebudaňovníka,

ktoré si môže uplatniť ako výdavky na dosiahnutie zdaniteľného príjmu pri predaji nehnuteľnosti. Podľa
správcu dane si žalobca tieto výdavky uplatňoval v súvislosti s dosahovaním príjmov z prenájmu
nehnuteľnosti nachádzajúcich sa v jeho podielovom spoluvlastníctve, pričom prenajímané nehnuteľnosti
nemal zaradené v obchodnom majetku.

- V sume základu dane 571,67 € nebol uznaný výdavok za nákup sušičky (DPH 114,33 €, spolu 686,00
€) z dôvodu, že uvedené výdavky nesúviseli s dosiahnutím, zabezpečením a udržaním zdaniteľného
príjmu daňového subjektu.- V sume základu dane 63,00 € nebol uznaný výdavok za nákup podložky pod EČV a poštovné (DPH
13,98 €, spolu 83,88 €) z faktúry dodávateľa J. K. pre odberateľ PAMIGO AUTO, z dôvodu, že uvedené
výdavky nesúviseli s dosiahnutím, zabezpečením a udržaním zdaniteľného príjmu daňového subjektu.

- V sume 47.314,94 € neboli uznané výdavky za pohonné hmoty (PHM), z celkových uplatňovaných
výdavkov za PHM v sume 80.535,29 € (t.j. uznané zostali výdavky v sume 33.220,35 €), ktoré boli
uplatňované ako výdavky súvisiace s predajom ojazdených motorových vozidiel paušálne v rozsahu
80 % z celkového objemu nákupu PHM. Tieto výdavky si uplatňoval podľa § 19 ods. 2 písm. l/ bod 3

zákona o dani z príjmov. Správca dane uviedol, že podľa citovaného ustanovenia postupuje len daňový
subjekt, ktorý v rámci svojej podnikateľskej činnosti vykonáva cesty motorovým vozidlom v súvislosti
s podnikaním, ak ide o motorové vozidlo zahrnuté do obchodného majetku, prenajaté, vypožičané.
Poukázal na to, že daňový subjekt vo svojich vyjadreniach uviedol, že PHM použil na motorové vozidlá
na svoju prepravu zo zahraničia, skúšobné jazdy so zákazníkmi, testovacie jazdy pre opravou, po
oprave, údržbové jazdy, vykonávanie STK. Poukázal aj na to, že všetky doklady o nákupe PHM sú

len od spoločnosti LUKOIL Slovakia s.r.o., čerpacia stanica Michalovce a t. z., že PHM nemohli slúžiť
motorovým vozidlám na svoju prepravu zo zahraničia. Žalobcom bola správcovi predložená evidencia
PHM, v tabuľke č. 1 v ktorej sú uvedené motorové vozidlá v počte 54 ks (značka, VIN číslo, km na
začiatku a na konci zdaňovacieho obdobia a počet najazdených km u jednotlivých vozidiel, a celkový
počet najazdených km za všetky vozidlá 422.872 km) a v tabuľke č. 2 nákup PHM podľa dokladov.

Správca dane uviedol, že nakoľko z uvedenej evidencie nebolo možné ustáliť ktorým motorovým
vozidlom spotreboval žalobca koľko km, ustálil priemernú spotrebu PHM ako podiel uplatnených
paušálnych výdavkov 80.535,29 € a celkových najazdených km za všetky vozidlá 422.872 km, t.j. 0,19
Eur/km. (1) V nadväznosti na to správca dane na základe informácie od Dopravného inšpektorátu ORPZ
Michalovce ustálil, že z celkového počtu vozidiel v roku 2013 nebolo vedených vo vlastníctve žalobcu

13 vozidiel, a preto neuznal výdavky na PHM vo výške násobku priemernej spotreby PHM 0,19 Eur/km a
vykázaných najazdených 56.074 km u týchto vozidiel, spolu vo výške 10.654,06 €. (2) Správca dane na
základe porovnania počtu najazdených km u ďalších 13 vozidiel v Evidencii PHM, kde bol stav 146.204
km a stavu km uvedených v zoznamoch zo zahraničia dovezených motorových vozidiel predkladaných
správcovi dane žalobcom podľa zákona o DPH (§ 70 ods. 6) za rok 2013, kde bol stav 14.624 km, zistil

rozdiel 131.580 km, a preto neuznal výdavky na PHM vo výške násobku priemernej spotreby PHM 0,19
Eur/km a zisteného rozdielu najazdených km u týchto vozidiel, spolu vo výške 25.000,20 €. (3) Nakoniec
správca dane neuznal ani výdavok na PHM v sume 11.660,68 € (vyčíslený ako násobok v evidencii PHM
uvedených najazdených km 61.372 km a priemerným paušálnym výdavkom na PHM 0,19 Eur/km) za 3
motorové vozidlá vo vlastníctve žalobcu, nevnesené do obchodného majetku, a to s odôvodnením, že

tieto vozidlá nevniesol do obchodného majetku, neúčtoval o nich a neplatil daň z motorových vozidiel,
s poukazom na § 19 ods. 2 písm. e) zákona o dani z príjmov.

- V sume 933,39 € neboli uznané výdavky na povinné zmluvné poistenie motorových vozidiel, ktoré
správca dane neuznal z dôvodu, že išlo o poistné na motorové vozidlá nezahrnuté v obchodnom majetku

žalobcu.

6. Žalovaný sa vo svojom rozhodnutí stotožnil so závermi správcu dane.

II.

Súdne konanie

7. Správnou žalobou elektronicky doručenou dňa 12.07.2018 Krajskému súdu v Košiciach (ďalej aj
„krajský súd“) sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného Finančného riaditeľstva Slovenskej
republiky č. 100935274/2018 zo dňa 11.05.2018 a vrátenia veci na ďalšie konanie. V žalobe sú

vymedzené nasledovné podstatné žalobné body (námietky) žalobcu:

- Žalobca namieta, že žalovaný vec nesprávne právne posúdil a svoje rozhodnutie nedostatočne
odôvodnil, námietkami žalobcu sa nezaoberal, iba sa v plnom rozsahu stotožnil so závermi správcu
dane.

- V prvom rade namietal, že postup pre určovanie dane príjmu podľa pomôcok podľa § 48 ods. 1 písm.
c) zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) v znení účinnom v rozhodnom období,
nebol opodstatnený a neboli pre taký postup splnené zákonné podmienky.- Žalobca zdôraznil, že v priebehu daňovej kontroly bol aktívny a správcovi dane poskytoval súčinnosť a
predkladal dôkazy a vyjadrenia požadované správcom, čo potvrdzujú listiny v spise na ktoré poukázal.
Preto podľa žalobcu neobstojí tvrdenie žalovaného, že nevysvetlil a nepreukázal dôkazmi skutočnosti,

ktoré je povinný uvádzať v daňovom tvrdení.
- Pokiaľ ide o niektoré podklady, ktoré správca dane žiadal od žalobcu, uviedol, že opakovane
oznámil správcovi, že nimi fyzicky nedisponuje, tieto má spoluvlastník nehnuteľnosti I. A. H., ktorý mu
neposkytuje súčinnosť. A správcovi nič nebránilo tieto vyžiadať od spoluvlastníka za účelom riadneho a
správneho zistenia dane, čo je zákonnou povinnosťou správcu v zmysle § 24 ods. 2 daňového poriadku.

Správcasaotoaninepokúsil, alenamiestotohorovnopristúpilkurčovaniudanepodľapomôcok(zjavne
z dôvodu časovej tiesne pokiaľ ide o trvanie daňovej kontroly). Správca dane odignoroval vykonať tento
dôkaz v priebehu daňovej kontroly, avšak k vyžiadaniu týchto podkladov od spoluvlastníka pristúpil po
oznámení určovania dane podľa pomôcok.
- Preto podľa žalobcu neobstojí tvrdenie žalovaného, že správca dane neodignoroval dôkaz, ktorý
15.11.2016 navrhol žalobca, ale že tento nevykonal z dôvodu, že nebol pre dosiahnutie účelu daňovej

kontroly postačujúci. A to práve vzhľadom na skutočnosť, že ihneď po začatí procesu určovania dane
podľa pomôcok si správca dane sám tento dôkaz vyžiadaním od spoluvlastníka nehnuteľnosti vykonal.
Rovnako neobstojí tvrdenie žalovaného, že správca dane nemal zákonnú povinnosť zabezpečovať
dôkazy, ktoré bol daňový subjekt povinný predložiť na preukázanie ním uvádzaných skutočností a ktoré
nepredložil z dôvodu, že nimi v čase kontroly nedisponoval. Taktiež neobstojí tvrdenie žalovaného

o neopodstatnenosti žalobcovej námietky o nečinnosti správcu dane. Žalobca zdôraznil, že správca
dane sa sám dostal do časovej tiesne pri dodržaní lehoty na vykonanie daňovej kontroly a skutočným
dôvodom, pre ktorý pristúpil k určovaniu dane podľa pomôcok nebolo to, že žalobca v konaní nepredložil
dostatočné podklady ale to, že správcovi nezostával čas na vykonanie ďalších dôkazov, ktoré žalobca
navrhol vykonať a preto nezákonne pristúpil k určeniu dane podľa pomôcok, pričom po začatí tohto

procesu navrhované dôkazy už sám vyžiadal od osoby, ktorá nim disponovala.
- Žalobca zdôraznil, že správca dane mal k dispozícii dostatok informácii ako i podkladov na riadne
a správne určenie dane v rámci daňovej kontroly. Tvrdenie správnych orgánov, že si žalobca nesplnil
svoju dôkaznú povinnosť je mylné a pre postup určovania dane podľa pomôcok nedôvodné. Navyše
zdôraznil, že ak správca mal daňové výdavky za nepreukázané, uvedené nie je dôvodom pre určovanie

dane podľa pomôcok, ale mal správca dane taký výdavok neuznať v rámci daňovej kontroly.
- Namieta nesprávnosť záverov správcu dane a žalovaného o tom, že nehnuteľnosti, ktoré boli v
spoluvlastníctve žalobcu a jeho brata I. A. H. a v priebehu roka 2013 boli prenajímané a za ne bolo
hradené nájomné, neboli zaradené v obchodnom majetku žalobcu. V tejto súvislosti zdôrazňuje, že ich
zaradenie v obchodnom majetku potvrdzujú tak karty HIM (hmotného investičného majetku) predložené

podielovým spoluvlastníkom I. A. H., na ktorých je jasne uvedené, že ide o karty firmy: I. A. H. a
A. G. H., celková hodnota odpisovaného majetku aj ročný odpis. A ich zaradenie v obchodnom
majetku potvrdzoval aj peňažný denník žalobcu za rok 2013, v ktorom nie je premietnuté žiadne
vyradenie tohto majetku v roku 2013 po predchádzajúcom zdaňovacom období, pričom v peňažnom
denníku by sa také vyradenie nutne muselo premietnuť, čím sa ale správca dane ani žalovaný žiadnym

spôsobomnezaoberali.Zdôraznil,žeprenajímanébudovysústáleúčtovanéasúpredmetompodnikania
a skutočnosť, že neboli uvedené vo výkaze majetku žalobcu za rok 2013 je nedopatrením.
- Namieta rozpornosť postupu správcu dane a žalovaného s ust. § 48 ods. 5 daňového poriadku, keď
pri určení dane podľa pomôcok neprihliadol na zistené okolnosti, z ktorých vyplývajú výhody pre daňový
subjekt, aj keď ním neboli uplatnené.

- Namieta záver žalovaného, že žalobca správcovi dane neumožnil preveriť výšku spoločných príjmov
z prenájmu nehnuteľností a výdavkov vynaložených na ich dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie a
skontrolovaťvýškupodielujednotlivýchspoluvlastníkovnehnuteľností.Zdôrazňuje,ževýškuspoločných
príjmov preukazujú predložené nájomné zmluvy, faktúra a vyjadrenia nájomcov. Výšku výdavkov
preukazujú predložené doklady o úhrade za dane, faktúry za vodu, elektrinu, opravy. A výška podielov

spoluvlastníkov vyplýva z listu vlastníctva aj z kariet HIM.
- Namieta nedôvodné neuznanie výdavkov spojených s dosiahnutím príjmov z prenájmu nehnuteľností
z dôvodu záveru o neazradení prenajímaných nehnuteľností v obchodnom majetku.
- Namieta nesprávne závery žalovaného ohľadom motorových vozidiel. A z toho vyplývajúca
nedôvodnosť neuznania výdavkov za PHM, výdavkov na zákonné poistenie motorových vozidiel a

ďalších výdavkov súvisiacich s podnikateľskou činnosťou dovozu vozidiel zo zahraničia a ich predaja.
Najmä namieta, že správca nerozlišuje, že u žalobcu vozidlá predstavovali tovar (zásoby) a nie
obchodný majetok, nesprávne závery ohľadom toho, že každé prihlásené vozidlo v evidencii musí mať
poistné, nerozlišovanie medzi prihlásením vozidla do evidencie s a bez ŠPZ, zdôrazňuje, že výdavky naPHM vozidiel ako tovaru sú výdavkami súvisiacimi s obstaraním tovaru a nie výdavkami v zmysle § 19
ods. 1 zákona o príjmoch pri používaní vozidla na podnikateľskú činnosť, a iné.

8. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe z 09.10.2018 zotrval na správnosti záverov napadnutého rozhodnutia
a dostatočnosti dôvodov. K nedôvodnosti žalobných námietok zdôraznil dôkaznú povinnosť daňového
subjektu na preukázanie svojich tvrdení a jej nesplnenie daňovým subjektom, keď správcovi nepredložil
ním požadované doklady čo zakladá dôvod na určovanie dane podľa pomôcok. Zdôraznil, že žalobcom
navrhované dôkazy z účtovnej evidencie iného subjektu nemohol správca vyžiadať ako dôkaz v daňovej

kontrolelenakopomôckupriurčovanídanepomôckamiapretoneporušil§24ods.2daňovéhoporiadku.
Zdôraznil, že vo výzvach k predloženiu dokladov boli zrejmé pochybnosti správcu dane.

9. Žalobca v replike z 22.10.2018 zotrval na dôvodoch žaloby a zdôraznil obdobne ako v žalobe, že
jediným dôvodom pre ktorý správca pristúpil k určovaniu dane podľa pomôcok bola jeho časová tieseň
pri trvaní daňovej kontroly, zdôraznil, že po pristúpení k určovaniu dane podľa pomôcok jediný dôkaz,

ktorý si správca vyžiadal boli práve doklady ktorých vyžiadanie navrhol v rámci dokazovania žalobca.
Nesúhlasil so stanoviskom žalovaného, že vyžiadanie týchto dokladov v rámci kontroly nebolo možné,
keďže ide o doklady iného daňového subjektu, nakošlo uvedené nemá oporu v zákonnej úprave ani v
ust. § 24 ods. 4 daňového poriadku.

10. Žalovaný v duplike z 26.09.2022 zotrval na vyjadrení k žalobe.

11. Žalobca vo vyjadrení z 16.03.2023 následne aj na pojednávaní konanom 20.08.2024 sumarizoval
svoju žalobnú argumentáciu a nad rámec poukázal na to, že druhým spoluvlastníkom nehnuteľnosti I.
A. H. boli do príjmov z prenájmu zahrnuté aj ním prijaté zálohové platby za média, ktoré ako uviedol na

pojednávaní 20.08.2024 nie sú príjmami z prenájmu, čím žalobcovi pri určovaní dane podľa pomôcok
boli nedôvodne preklopené aj jeho spoluvlastníkom vedené príjmy titulom záloh za média. V tejto
súvislosti tak vo vyjadrení aj na pojednávaní poukazoval na zistenia orgánov činných v trestnom konaní
vedúcim trestné konanie voči I. A. H. z dôvodu nevyúčtovania záloh jednotlivým nájomcom a nevrátenia
preplatkov.

12. Žalovaný v reakcii vo vyjadrení z 25.07.2023 aj na pojednávaní konanom 20.08.2024 zotrval na
vyjadrení k žalobe a ku skutočnostiam, ktoré boli zistené v rámci trestného konania, na ktoré poukazoval
zástupca žalobcu a uviedol, že jednak ide o konanie vedené voči inému subjektu nie žalobcovi a
zdôraznil, že rozloženie a miera dôkazného bremena v rámci daňového a trestného konania sú značne

odlišné, a preto tieto žalobcom uvádzané skutočnosti v podstate považuje z hľadiska posúdenia veci
za nepodstatné.

III.
Posúdenie veci správnym súdom

13. S účinnosťou od 01.06.2023 začal svoju činnosť Správny súd v Košiciach. V súlade s § 3 ods. 3
písm. c/ zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov, výkon súdnictva prešiel z Krajského súdu v Košiciach a z Krajského
súdu v Prešove na Správny súd v Košiciach vo všetkých veciach, v ktorých je od 01.06.2023 daná

právomoc správnych súdov. Od 01.06.2023 je teda na konanie v predmetnej veci príslušný Správny súd
v Košiciach (ďalej aj „správny súd“).

14. Správny súd v konaní o všeobecnej správnej žalobe (§ 177 a nasl. zákona č. 162/2015 Z. z. Správny
súdny poriadok /ďalej len „SSP“/) preskúmal napádané rozhodnutie, ako aj priebeh administratívneho

konania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, všetko v medziach žalobných bodov (§ 134 ods. 1 a § 183
SSP), a po zistení, že žaloba bola podaná oprávnenou osobou (§ 178 ods. 1 SSP) v zákonom stanovenej
lehote (§ 181 ods. 1 SSP), na pojednávaní konanom dňa 20.08.2024 dospel k záveru, že žaloba je
dôvodná.

15. Predmetom prieskumu je rozhodnutie žalovaného, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie správcu dane
o určení dane z príjmu fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie roka 2013 podľa pomôcok tak, ako je to
pri zhrnutí postupu a dôvodov rozhodnutia správnych orgánov vyššie vymedzené.Vzťahujúca sa právna úprava

16. Správny súd na úvod poukazuje na základné ustanovenia vzťahujúcej sa vnútroštátnej právnej

úpravy:

- Podľa § 6 ods. 1 písm. b) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov: Príjmami z podnikania sú príjmy
zo živnosti.
- Podľa § 24 (Dokazovanie) ods. 1, 2 a 4 zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní v znení účinnom v

rozhodnom období (ďalej len „daňový poriadok“):
(1) Daňový subjekt preukazuje
a)skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v
daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov,2)
b)skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane pri správe daní,
c)vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

(2) Správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli
zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.
(4) Ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich
pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi.
Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny,

protokoly o daňových kontrolách, protokoly o určení dane podľa pomôcok, zápisnice o miestnom
zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

- Podľa § 45 ods. 2 písm. d) a e) daňového poriadku: Kontrolovaný daňový subjekt má vo vzťahu k
zamestnancovi správcu dane tieto povinnosti:

d)predkladať v priebehu daňovej kontroly záznamy, ktorých vedenie ukladá osobitný predpis,2) a iné
doklady, ktoré preukazujú hospodárske operácie a účtovné prípady, vo forme požadovanej správcom
dane, ak ich v tejto požadovanej forme vedie, vrátane evidencie a záznamov, ktorých vedenie bolo
správcom dane uložené, a podávať k nim ústne alebo písomné vysvetlenia,
e)predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia,

- Podľa § 48 ods. 1 daňového poriadku: Správca dane zistí základ dane a určí daň podľa pomôcok, ak
daňový subjekt
a) nepodá daňové priznanie ani na výzvu správcu dane,
b) nesplní povinnosť v lehote určenej správcom dane vo výzve na odstránenie nedostatkov daňového

priznania a správca dane nezačal daňovú kontrolu,
c) nesplní pri preukazovaní ním uvádzaných skutočností niektorú zo svojich zákonných povinností, v
dôsledku čoho nemožno daň správne zistiť, alebo
d) neumožní vykonať daňovú kontrolu; to neplatí, ak ide o daňovú kontrolu podľa § 46 ods. 2.
- Podľa § 48 ods. 2 daňového poriadku: Správca dane oznámi daňovému subjektu určovanie dane podľa

pomôcok, ak nastanú skutočnosti uvedené v odseku 1, pričom dňom začatia určovania dane podľa
pomôcok je deň uvedený v oznámení. Určovanie dane podľa pomôcok vykoná správca dane, ktorý
doručil daňovému subjektu oznámenie podľa prvej vety.
- Podľa § 48 ods. 3 daňového poriadku: Správca dane je pri určení dane oprávnený použiť pomôcky,
ktorémákdispozíciialeboktorésizaobstarábezsúčinnostisdaňovýmsubjektom.Pomôckamimôžubyť

najmä listiny, daňové priznania, výpisy z verejných zoznamov, daňové spisy iných daňových subjektov,
znalecké posudky, výpovede objasňujúce skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane, správy a
vyjadreniainýchsprávcovdane,štátnychorgánovaobcí,záujmovýchzdružení,výpisyzúčtovvedených
v poskytovateľoch platobných služieb a vlastné poznatky správcu dane zo zdaňovania dotknutého
daňového subjektu, alebo podobných daňových subjektov.

- Podľa § 48 ods. 4 daňového poriadku: Ak daňový subjekt v priebehu určenia dane správcom dane
podľa pomôcok predloží účtovné doklady a iné doklady, správca dane ich môže využiť ako pomôcky. Na
prevzatie a vrátenie zapožičaných dokladov sa primerane vzťahuje § 46 ods. 6 a 7.
- Podľa § 48 ods. 5 daňového poriadku: Pri určení dane podľa pomôcok je správca dane povinný
prihliadnuť tiež na zistené okolnosti, z ktorých vyplývajú výhody pre daňový subjekt, aj keď ním neboli

uplatnené.
- Podľa § 49 ods. 1 daňového poriadku: O určení dane podľa pomôcok správca dane vyhotoví protokol
o určení dane podľa pomôcok, ktorý doručí daňovému subjektu spolu s výzvou na vyjadrenie. Na obsahtohto protokolu sa primerane vzťahuje § 47. Súčasťou protokolu o určení dane podľa pomôcok je aj
súpis pomôcok, na základe ktorých správca dane určil daň.
-Podľa§49ods.2daňovéhoporiadku:Daňovýsubjektjeoprávnenýpísomnesavyjadriťlenkdodržaniu

zákonných podmienok na použitie tohto spôsobu určenia dane a k dodržaniu postupu podľa § 48 ods.
5 najneskôr do 15 pracovných dní odo dňa doručenia výzvy správcu dane na vyjadrenie sa k protokolu
o určení dane podľa pomôcok. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.
- Podľa § 49 ods. 3 daňového poriadku: Určenie dane podľa pomôcok je ukončené dňom doručenia
protokolu o určení dane podľa pomôcok podľa odseku 1.

- Podľa § 3 ods. 3 daňového poriadku: Správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý
dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe
daní vyšlo najavo.
- Podľa § 63 ods. 5 daňového poriadku: Rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento zákon
neustanovuje inak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia,
vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov

a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo.

K žalobným námietkam a ich dôvodnosti

17. V intenciách žalobných námietok podstatným pre posúdenie danej veci bolo, či boli naplnené

zákonné predpoklady pre určovanie dane z príjmu žalobcu za kontrolované zdaňovacie obdobie roku
2013 podľa pomôcok a či ich naplnenie je v rozhodnutiach správnych orgánov oboch stupňov dostatočne
odôvodnené.

18. Daňový poriadok preferuje stanovenie dane na základe dokazovania, pričom stanovenie dane

podľa pomôcok je len náhradným spôsobom stanovenia dane, ktorý prichádza do úvahy len pri
splnení zákonných predpokladov pre takýto postup správneho orgánu. Uprednostnenie stanovenia dane
dokazovanímpredjejstanovenímpodľapomôcokjelogickýmdôsledkomtoho,žepridokazovaníjedaný
najväčší predpoklad, že daň bude čo najviac zobrazovať realitu (napr. príjmov a výdavkov) u daňového
subjektu.

19. Jedným zo zákonných predpokladov pre stanovenie dane podľa pomôcok je v zmysle § 48 ods. 1
písm.c)daňovéhoporiadkuvznenívrozhodnomobdobí(resp.aj§48ods.1písm.b)daňovéhoporiadku
v aktuálnom znení), že daňový subjekt nesplní pri preukazovaní ním uvádzaných skutočností niektorú
zo svojich zákonných povinností, v dôsledku čoho nemožno daň správne zistiť. Z uvedenej formulácie

zákonného ustanovenia vyplýva, že je nutné súčasné naplnenie dvoch rozhodných skutočností vo
vzájomnej príčinnej súvislosti 1/ nesplnenie niektorej zo zákonných povinnosti daňovým subjektom
pri preukazovaní ním uvádzaných skutočností a 2/ v príčinnej súvislosti s uvedeným nemožnosť daň
správne určiť. Inak povedané dôvodnosť zahájenia procesu určovania dane podľa pomôcok správcom
dane nemôže odôvodňovať akékoľvek porušenie zákonných povinností daňového subjektu, ale len

porušenie tak zásadného významu, ktoré napriek prebiehajúcemu dokazovaniu vylučuje stanovenie
dane dokazovaním.

20. Preto pre posúdenie naplnenia zákonných predpokladov pre prechod na určovanie dane podľa
pomôcok pri prebiehajúcej daňovej kontrole je potrebné (po výzve daňovému subjektu na preukázanie

istých skutočností a jeho reakcii na túto výzvu a po posúdení daňovým subjektom navrhnutých alebo
predložených dôkazov, ako aj po posúdení dôkazov, ktoré si správca dane sám zaobstaral k daným
skutočnostiam), rozlíšiť
1/ skutočnosti preukázané,
2/ skutočnosti doposiaľ nepreukázané, avšak nebrániace tomu, aby bolo možné daň stanoviť na základe

dokazovania a
3/ skutočnosti doposiaľ nepreukázané, v dôsledku nepreukázanosti ktorých nie je možné daň určiť
dokazovaním.

21.Pristúpenímsprávcudanekurčovaniudanepodľapomôcokvpriebehudaňovejkontrolyjevpodstate

daňovému subjektu už znemožnené sa v ďalšom akýmkoľvek spôsobom podieľať na dokazovaní a
preukazovaní svojich tvrdení a stáva sa v zásade pasívnym účastníkom procesu, ktorý je v plnom
rozsahu už vo výlučnej dispozícii správcu dane, ktorý je oprávnený si podľa vlastnej úvahy zabezpečiť
pomôcky k určovaniu dane a z nich daň určiť. Zároveň sú v tomto postupe značne obmedzené ajprocesné práva daňového subjektu (oproti určeniu dane dokazovaním), ktorý síce má byť oboznámený
s výsledkami určovania dane podľa pomôcok, avšak v ďalšom má možnosť namietať už iba vo vzťahu k
splneniu podmienok pre takýto postup správcu dane a vo vzťahu k dodržaniu povinnosti správcu dane pri

určovaní dane podľa pomôcok prihliadnuť na zistené okolnosti, z ktorých vyplývajú výhody pre daňový
subjekt, aj keď ním neboli uplatnené (§ 49 ods. 2 daňového priadku).

22. Vyplývajúc z uvedeného je namieste požiadavka osobitne dôsledného odôvodnenia naplnenia
všetkých zákonných predpokladov pre uplatnenie toho procesu nesporne majúceho v konečnom

dôsledku pre daňový subjekt vždy istý sankčný charakter, a to okrem už vyššie uvedených obmedzených
možností tento proces akokoľvek ovplyvniť aj vzhľadom na samotnú skutočnosť, že určenie dane podľa
pomôcok už z podstaty tohto postupu nedáva predpoklad pre takú mieru zobrazenia reality ako určenie
dane dokazovaním.

23. Správca dane vo svojom rozhodnutí, závery ktorého odobril v celom rozsahu aj žalovaný, po opise

priebehu daňovej kontroly, výziev, reakcií žalobcu na ne a vykonaných či (navrhovaných) dôkazov,
vlastné dôvody pre ktoré pristúpil k určovaniu dane podľa pomôcok vymedzil na strane 6 -7 svojho
rozhodnutia. Kde citoval § 45 ods. 2 písm. d) a e) daňového poriadku o dôkaznej povinnosti daňového
subjektu v priebehu daňovej kontroly a povinnosti predkladať doklady a podávať k nim vysvetlenia,
uviedol, že žalobca napriek opakovaným výzvam na dokladanie dôkazov opakovane vyzýval a napriek

tomu, že spolupracoval so správcom v priebehu kontroly, si nesplnil svoju dôkaznú povinnosť a
nepredložil dostatočné dôkazy a nepreukázal a neobjasnil skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie
daňovej povinnosti.

24. Pokiaľ ide o samotné vymedzenie skutočností, ktoré podľa správcu dane neboli žalobcom

preukázané a boli rozhodujúce pre správne určenie jeho daňovej povinnosti, tomu sa venuje správca
dane v dvoch odsekoch svojho rozhodnutia (na strane 7):

- Za prvé správca dane za takú skutočnosť označil nepreukázanú výšku spoločných príjmov a
výdavkov v súvislosti s prenájmom nehnuteľnosti v podielovom spoluvlastníctve a ich rozdelenie

podľa spoluvlastníckych podielov aj v spojení s nepreukázanosťou pripočítania príjmov z prenájmu
nehnuteľností, ktoré v priebehu roka žalobca účtoval ako príjmy neovplyvňujúce základ dane, na konci
zdaňovacieho obdobia roka ku zdaniteľným príjmom.

- Za druhé za takú skutočnosť označil nepreukázanú oprávnenosť zaúčtovania výdavkov na motorové

vozidlá do výdavkov ovplyvňujúcich základ dane v nadväznosti na neevidovanie motorových vozidiel v
obchodnom majetku a nepredloženie dokladov a nepodanie vysvetlení žalobcom ku výzvam správcu
dane z 22.09.2016 a z 20.10.2016.

25. Správny súd po oboznámení sa s vymedzením vlastných dôvodov pristúpenia správcu dane

k určeniu dane podľa pomôcok v rozhodnutí správcu dane v spojení s rozhodnutím žalovaného, s
postupomsprávcudanepridaňovejkontrole(jehovýzvami,reakciamižalobcunatietovýzvy,vykonaným
dokazovaním), ktorý predchádzal zahájeniu tohto spôsobu určenia dane, dospel k záveru, že správcom
dane neboli náležite ustálené a odôvodnené zákonné predpoklady pre zahájenie postupu určovania
dane podľa pomôcok a preto sú žalobné námietky v tomto smere dôvodné.

26. V posudzovanej veci z administratívneho spisu ako aj rozhodnutí správnych orgánov vyplýva, že
žalobca predložil všetky dôkazy, ktorými disponoval ohľadom príjmov z prenájmu (nájomné zmluvy,
faktúry, doklady o platbách a ď.) a uviedol, že v priebehu zdaňovacieho obdobia v peňažnom denníku
účtoval príjmy z prenájmu ako príjmy neovplyvňujúce základ dane, pričom na konci zdaňovacieho

obdobia podľa údajov vlastných, aj údajov spoločnej účtovnej kancelárie oboch spoluvlastníkov ustálil
skutočnú výšku na neho pomerne pripadajúcich príjmov z prenájmu a túto pripočítal k ostatným príjmom
a riadne ich priznal. [Tu je možné poznamenať, že ako príjmy neovplyvňujúce základ dane viedol
žalobca v peňažnom denníku príjmy v sume 53.753,31 Eur, pričom vo výkaze o príjmoch a výdavkoch k
príjmom podliehajúcim dani (zhodne vedeným v peňažnom denníku aj vo výkaze v sume 210.859 Eur)

pripočítal už nie sumu 53.753,31 Eur ale sumu vyššiu, a to 79.229 Eur.] Zároveň žalobca opakovane v
reakciách na výzvy správcu dane uviedol, že v dôsledku narušených vzájomných vzťahov mu zo strany
spoluvlastníka a spoločnej účtovnej kancelárie neboli za účelom predloženia k daňovej kontrole vydané
doklady a týmito disponuje druhý spoluvlastník I. A. H..27. Vzhľadom na uvedené, keď žalobcom boli doložené nájomné zmluvy, faktúry, doklady o platbách
a ďalšie, z ktorých výšku tvrdených a deklarovaných príjmov bolo možné preveriť dokazovaním, nie je

z odôvodnenia rozhodnutí správnych orgánov zrejmé prečo príjmy žalobcu z prenájmu nehnuteľností
považovali za nepreukázané. A ak mali za to, že tieto príjmy žalobcom neboli preukázané, z rozhodnutí
správnych orgánov nie je zrejmé, prečo nepreukázanosť tejto skutočnosti považovali za tak závažnú,
že bráni tomu, aby bolo možné daň stanoviť na základe dokazovania, teda za tak závažnú, že bráni
správnemu určeniu dane a zakladá dôvod na jej určenie podľa pomôcok.

28. Obdobne to platí aj o výdavkoch uplatňovaných v súvislosti s príjmami z prenájmu nehnuteľností,
ktoré ako je to zrejmé z ostatnej časti odôvodnenia rozhodnutí správnych orgánov a administratívneho
spisu, boli žalobcom riadne zdokladované a vedené v účtovnej evidencii.

29. V tejto súvislosti sa javí ako dôvodná námietka žalobcu, že správcovi dane s poukazom na

jeho povinnosti pri dokazovaní nič nebránilo v tom, aby si od druhého spoluvlastníka vyžiadal
doklady, o ktorých žalobca opakovane uviedol, že nimi z dôvodu odmietnutia súčinnosti druhého
spoluvlastnícka nedisponuje. Osobitne ak práve tieto doklady považoval za preukazné vo vzťahu k
prevereniu pravdivosti tvrdení žalobcu o jeho príjmoch a výdavkoch súvisiacich s prenájmom spoločnej
nehnuteľnosti. To, že si správca dane v konečnom dôsledku tieto doklady od druhého spoluvlastníka

vyžiadal obratom potom ako začal konanie o určenie dane podľa pomôcok, nasvedčuje nielen tomu,
že tieto doklady považoval za preukazné vo vzťahu k označeným príjmom a výdavkom žalobcu, ale
aj tomu, že tu bola daná možnosť určovania dane dokazovaním, čo vylučuje splnenie podmienok
pre začatie procesu určovania dane podľa pomôcok. Zároveň správny súd pripomína, že samotný
žalobca ešte pred začatím určovania dane podľa pomôcok (12.12.2016) navrhol správcovi dane v

elektronickom všeobecnom podaní z 15.11.2016, aby si obstaral kartu hmotného investičného majetku
a peňažný denník od daňového subjektu I. A. H., druhého spoluvlastníka spoločnej nehnuteľnosti.
Obranu žalovaného, že nemal povinnosť žiadať od druhého spoluvlastníka doklady, ktorými žalobca
nedisponoval, a to z dôvodu, že dôkazné bremeno na preukázanie tvrdení zaťažuje v plnom rozsahu
žalobcu, nepovažuje správny súd za dôvodnú. Skutočnosť, že daňový subjekt znáša dôkazné bremeno

na preukázanie svojich tvrdení neoslobodzuje správcu dane, ktorý vedie dokazovanie, aby dbal o to,
aby boli skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní zistené čo najúplnejšie a vykonal za tým účelom
dokazovanie aj bez viazanosti iba návrhmi daňových subjektov (§ 24 ods. 2 daňového poriadku), a
osobitne ak vykonanie dôkazu bolo daňovým subjektom navrhnuté a sú dané objektívne okolnosti, pre
ktoré navrhovaný dôkaz žalobca sám nemohol predložiť.

30. Pokiaľ ide o peňažný denník spoluvlastníka nehnuteľnosti tento môže mať súvislosť s
preukazovaním výšky príjmov z prenájmu, nakoľko v ňom majú byť vedené príjmy z prenájmu spoločnej
nehnuteľnosti a tým môže slúžiť na preverenie a porovnanie správnosti a preukázanosti týchto príjmov
v pomernej časti deklarovaných druhým spoluvlastníkom a v pomernej časti deklarovaných žalobcom.

Pričom pri určení dane podľa pomôcok si správca dane osvojil bez ďalšieho skúmania ako správne
a určujúce práve druhým spoluvlastníkom deklarovanú pomernú výšku príjmov z prenájmu v jeho
peňažnom denníku a v obdobnej výške ustálil aj pomernú výšku príjmov žalobcu z prenájmu. Vzhľadom
k tomu, že tento dôkaz bol správcom dane vykonaný až v štádiu určovania dane podľa pomôcok, žalobca
už nemal zákonnú možnosť namietať voči správnosti pomernej výšky príjmov z prenájmu uvádzaných

v peňažnom denníku spoluvlastníka, napr. skutočností ním uvádzané v priebehu súdneho konania, že
I. A. H. boli do príjmov nedôvodne zahrnuté v plnom rozsahu zálohové platby nájomcov za média
bez zúčtovania ich skutočnej výšky podľa vyúčtovaní od dodávateľov. V uvedenom sa plne prejavila
závažnosť dôsledkov pristúpenia k procesu určovania dane podľa pomôcok, hoci v danom prípade
uvedený dôkaz bolo možné vykonať v priebehu daňovej kontroly so zachovaním možnosti žalobcu voči

nemu namietať a daň určiť dokazovaním.

31. K žalobcom prezentovanej domnienke, že práve nepredloženie tzv. karty hmotného investičného
majetku malo byť dôvodom, pre ktorý správca pristúpil k určovaniu dane podľa pomôcok, správny súd
poznamenáva, že tzv. karta hmotného investičného majetku, nemá žiadnu súvislosť s preukazovaním

výšky príjmov z prenájmu či výšky výdavkov vynaložených na dosiahnutie týchto príjmov, nakoľko
predmetom evidencie na tomto doklade je len majetok (nehnuteľnosti), pomer jeho vlastníctva a
jeho odpisovanie a výška a pomer odpisov, a nie evidencia príjmov z prenájmu tohto majetku, ktorá
pri účtovaní v sústave jednoduchého účtovníctva môže byť premietnutá len v peňažnom denníku anásledne vo výstupnom dokumente jednoduchého účtovníctva – vo výkaze príjmov a výdavkov. Tzv.
karta hmotného investičného majetku môže byť relevantná len ako dôkaz zaradenia nehnuteľností do
obchodného majetku resp. ako dôkaz vo vzťahu k výdavkom uplatňovaným titulom odpisov majetku,

ak sú takéto výdavky uplatňované. Takáto karta nemôže mať relevanciu ani ako dôkaz o podiele
spoluvlastníkov na spoločných príjmoch a výdavkoch v súvislosti s prenájmom nehnuteľnosti, keďže pre
tento podiel je vždy určujúci spoluvlastnícky podiel vedený vo verejne dostupnej evidencii nehnuteľnosti
na príslušnom liste vlastníctva.

32. Správca dane a žalovaný neuviedli žiadnu príčinnú súvislosť s nepredložením karty hmotného
investičného majetku a tvrdenou nepreukázanosťou výšky spoločných príjmov a výdavkov v súvislosti
s prenájmom nehnuteľnosti v podielovom spoluvlastníctve a ich rozdelenia podľa spoluvlastníckych
podielov, pričom v nadväznosti na vyššie uvedené je danosť takej príčinnej súvislosti aj vylúčená.
Samotné vnesenie nehnuteľností do obchodného majetku nebolo žiadnym spôsobom správcom dane
pri vymedzení dôvodov pristúpenie k určovaniu dane podľa pomôcok vymedzené ako nepreukázaná

skutočnosť. Preto sa javí ako prekvapivé, ak pri určovaní dane podľa pomôcok správca dane neuznal
výdavky spojené z prenájmom, nie z dôvodov nepreukázanosti spoločnej výšky výdavkov a výšky
pomernej časti podielu žalobcu na nich, ale z dôvodu ich neoprávnenosti pre nezahrnutie nehnuteľností
do obchodného majetku. Vzhľadom k tomu, že tento dôkaz bol správcom dane vykonaný až v štádiu
určovania dane podľa pomôcok, žalobca už nemal zákonnú možnosť namietať voči jeho hodnoteniu

správcom dane, napr. skutočnosťami uvádzanými v priebehu súdneho konania, že podľa označenia
ide o kartu hmotného investičného majetku oboch daňových subjektov žalobcu aj I. A. H. preukazujúcu
zahrnutie nehnuteľného majetku u oboch do obchodného majetku resp. skutočnosťami, že zahrnutie
tohto majetku do obchodného majetku v predchádzajúcom zdaňovacom období bez premietnutia jeho
vyradeniavpeňažnomdenníku(kdesavyradeniemajetkunutnemusíprejaviťvpríjmovejčasti)uvedené

len potvrdzuje. Aj v uvedenom sa plne prejavila závažnosť dôsledkov pristúpenia k procesu určovania
dane podľa pomôcok, hoci v danom prípade uvedený dôkaz bolo možné vykonať v priebehu daňovej
kontroly, správca dane mohol vyjadriť pochybnosti o jeho preukázanosti ku skutočnosti zaradenia
nehnuteľnosti do obchodného majetku pri zachovaní možnosti žalobcu takéto pochybnosti rozptýliť a
daň určiť podľa výsledku dokazovania.

33. Podľa správneho súdu je danej veci podstatným, že samotná nepreukázanosť oprávnenosti
výdavkov riadne zúčtovaných a dokladovaných v účtovníctve [nepreukázanosť oprávnenosti výdavkov
súvisiacich s prenájmom z dôvodu, že prenajímané nehnuteľnosti podľa správcu neboli vnesené do
obchodného majetku (čo ako dôvod prechodu na pomôcky ani nebol správcom dane označený) alebo

nepreukázanosť oprávnenosti výdavkov na motorové vozidlá (čo bolo správcom dane vymedzené ako
druhá nepreukázaná skutočnosť zakladajúca dôvod pristúpenia k určovaniu dane podľa pomôcok)],
nemôže byť príčinou brániacou správnemu určeniu dane (dokazovaním) a zakladať dôvod na jej
určenie podľa pomôcok. Nakoľko správca dane v priebehu daňovej kontroly má vždy možnosť
nepreukázané výdavky neuznať bez toho, že by si uvedené vyžadovalo akékoľvek pomôcky resp. bez

toho, že by neuznanie výdavkov, ktorých oprávnenosť daňový subjekt nepreukázal nebolo možné učiniť
dokazovaním aj bez pomôcok.

34. Podstatným v danej veci je podľa správneho súdu tiež to, že len všeobecný odkaz správcu dane
na nesplnenie dôkaznej povinnosti žalobcu vo vzťahu k svojim tvrdeniam a na nesplnenie povinnosti

predkladať doklady, podávať k nim vysvetlenia (§ 45 ods. 2 písm d) a e) daňového poriadku) ani
po opakovaných výzvach správcu dane, v spojení s označením podľa správcu dane nepreukázaných
skutočností, všetko bez toho, že by správca dane vymedzil aký ním vo výzvach požadovaný dôkaz,
doklad či vysvetlenie nebol žalobcom predložený / poskytnutý a bez toho, že by jasne vymedzil svoje
úvahyprečoabsenciatohtodôkazu,dokladučivysvetlenia činívymedzenéskutočnostinepreukázanými

a najmä nepreukázateľnými vykonaním dokazovania v rámci kontroly a teda prečo bráni určeniu dane
dokazovaním a zakladá možnosť jej určenia len pomôckami, rozhodne nie je možné považovať za
relevantné odôvodnenie splnenia podmienok pre určovanie dane podľa pomôcok.

35. V opačnom prípade by každá pochybnosť správcu dane o preukázanosti určitých skutočností v rámci

daňovej kontroly mohla zakladať dôvod na pristúpenie k procesu určovania dane podľa pomôcok, čo
nepochybne nie je účelom tohto inštitútu daňového poriadku. Naopak ako bolo aj vyššie zdôraznené ide
o výnimočný inštitút (posledné možné riešenie) s nesporne negatívnymi dôsledkami pre daňový subjekt
apretojehouplatnenieprichádzadoúvahylenpritakejmierepasivitydaňovéhosubjektu,ktoráskutočneneumožňuje určiť daň inak ako podľa pomôcok. Správny súd pripomína, že vzhľadom na závažnosť
dôsledkov určovania dane podľa pomôcok je potrebné dôsledne skúmať a odôvodniť naplnenie
podmienok pre takýto postup. Je preto potrebné dôsledne rozlišovať medzi tým, ktoré nepreukázané

skutočnosti nebránia tomu, aby bola daň určená dokazovaním (teda nebránia tomu, aby podľa stavu
dôkazov v rámci daňovej kontroly bola táto daň určená a tým zároveň zachovaná možnosť daňového
subjektu v ďalšom rozporovať hodnotenie dôkazov a zistený skutkový stav) a tým, ktoré nepreukázané
skutočnosti bránia určeniu dane dokazovaním (teda v príčinnej súvislosti s ktorými nepreukázanými
skutočnosťami je možné ju určiť len podľa pomôcok). Pri absencii takéhoto odôvodnenia správny súd

nemôže poznať úvahy správcu dane a žalovaného, na základe ktorých postupovali. Z tohto dôvodu teda
ani nemôžu účinne vykonať kontrolu zákonnosti postupov týchto orgánov. (V tejto súvislosti správny súd
odkazuje aj na závery formulované v rozhodnutí Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 2Sfk/32/2021
z 31.07.2023)

36. K namietanej správnosti určenia dane podľa pomôcok, konkrétne rozpornosti postupu správcu dane

a žalovaného s ust. § 48 ods. 5 daňového poriadku, keď pri určení dane podľa pomôcok neprihliadli
na zistené okolnosti, z ktorých vyplývajú výhody pre daňový subjekt, aj keď ním neboli uplatnené, a to
najmä pri určení výšky príjmov z prenájmu, neuznaní výdavkov súvisiacich s prenájmom a neuznaním
výdavkov na motorové vozidlá, správny súd uvádza, že už záver o dôvodnosti námietok žalobcu o
naplnení a dostatočnom odôvodnení danosti podmienok pre proces určovania dane podľa pomôcok

činí nezákonným rozhodnutie žalovaného o určení dane podľa pomôcok a tým správnosti tohto určenia.
Odhliadnuc od toho pri striktnom posudzovaní samotnej vecnej správnosti určenia dane pomôckami
tak ako to učinil správca dane a zhodne žalovaný, správny súd uvádza, že aj keď jedným z dôsledkov
procesu určovania dane podľa pomôcok je, že prieskumná právomoc odvolacieho správneho orgánu
v zmysle § 49 ods. 2 daňového poriadku vo vzťahu k prvostupňovému rozhodnutiu je obmedzená

len na prieskum splnenia zákonných podmienok pre takýto proces a zachovanie požiadavky prihliadať
pri takomto určovaní dane na okolnosti, z ktorých vyplývajú daňovému subjektu výhody (§ 49 ods.
2 daňového poriadku), uvedené neznamená, že by pri odvolacom prieskume a následne súdnom
prieskume bolo možné opomenúť posúdenie primeranosti použitých pomôcok na spoľahlivé určenie
dane pomôckami v konkrétnej veci. Pričom toto kritérium zjavne nebude naplnené pri použití takých

pomôcok, ktoré zjavne nemôžu viesť v konkrétnych okolnostiach veci ku kvalifikovanému odhadu
daňovej povinnosti, či už z dôvodu, že vychádzajú zo zjavne nesprávnych údajov, alebo odporujú
základným zásadám logického myslenia, alebo z dôvodov obdobného charakteru. V opačnom prípade
by sa neprípustným spôsobom vylúčila z odvolacieho i súdneho prieskumu spoľahlivosť určenia dane
pomôckami s dosahom na porušenie základných práv dotknutého daňového subjektu na súdnu a inú

právnu ochranu (čl. 46 ods. 1, 2 Ústavy SR). Nevyhnutným predpokladom úspešného namietania
primeranosti použitých pomôcok na spoľahlivé určenie dane pomôckami je však podľa názoru
správneho súdu argumentačne dostatočné vymedzenie nespoľahlivého určenia dane pomôckami.

37. Hoci v posudzovanej veci žalobca namietal nesprávne postupy správcu dane a žalovaného pri určení

dane pomôckami v nadväznosti na nezohľadnenie výhod v zmysle § § 48 ods. 5 daňového poriadku,
obsahovo jeho námietky však nasvedčujú námietkam primeranosti použitých pomôcok na spoľahlivé
určenie dane. Aj keď tieto námietky vo vzťahu k postupom správcu dane pri ustálení príjmov z prenájmu,
vymedzení dôvodov neuznania výdavkov súvisiacich s príjmami z prenájmu (nezaradenie nehnuteľností
do obchodného majetku) a osobitne vo vzťahu k neuznaniu výdavkov na motorové vozidla (nákladov na

PHM a poistné vozidiel tvoriacich tovar a nie obchodný majetok, význam a dôsledky evidencie vozidiel
v evidencii držiteľov na príslušnom dopravnom inšpektoráte) sa môžu javiť ako opodstatnené, avšak
vzhľadom na nie dostatočne podloženú argumentáciu žalobcom čo sa týka ich konkrétneho dopadu na
spoľahlivosť zistenia dane pomôckami sú podľa názoru správneho súdu nepreskúmateľné.

Záver a rozhodnutie o trovách konania

38. Z týchto dôvodov správny súd vyhodnotil žalobné námietky ako dôvodné a dospel k záveru, že
preskúmavané rozhodnutie charakterizuje nedostatočné odôvodnenie a nesprávne právne závery [§
191 ods. 1 písm. c), d) SSP], a preto ho správny súd zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie [§ 191 ods.

4 veta prvá SSP]. (výrok I)39. V ďalšom konaní bude úlohou žalovaného náležite vec právne posúdiť a svoje závery dostatočne
odôvodniť, všetko pri viazanosti právnymi názormi správneho súdu formulovanými v tomto rozsudku
v zmysle § 191 ods. 6 SSP.

40. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 167 a nasl. SSP tak, že plne úspešnému žalobcovi
priznal voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania. (výrok II)

41. Rozsudok bol prijatý v senáte pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote 30 dní od jeho
doručenia na Správny súd v Košiciach.
Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť. (§ 443 ods. 5 SSP)

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.

Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a/ má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho
zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/,
c/ je žalovaným Centrum právnej pomoci. (§ 449 ods. 1, 2 SSP)

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému
správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka
konania) uviesť
a/ označenie napadnutého rozhodnutia,

b/ údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c/ opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d/ návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

(§ 445 ods. 1, 2 SSP).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak

sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na
dodatočnédoručeniepodanianevyzýva.Kpodaniukolektívnehoorgánumusíbyťpripojenérozhodnutie,
ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas. (§ 56 SSP)

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil

zákon tým, že
a/ na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c/ účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d/ v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e/ vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,
f/ nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g/ rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,

h/sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i/ nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j/ podanie bolo nezákonne odmietnuté. (§ 440 ods. 1 SSP)

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí

tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočívanesprávnosťtohtoprávnehoposúdenia.Dôvodkasačnejsťažnostinemožnovymedziťtak,žesťažovateľ
poukáže na svoje podania pred správnym súdom. (§ 440 ods. 2 SSP)