Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, December 11, 2023

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 6T/79/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8723010742
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 12. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Roth

ECLI: ECLI:SK:OSPP:2023:8723010742.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad, samosudca JUDr. Pavol Roth, v trestnej veci obžalovaného A. B. C. D. C., trestne

stíhaného pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b) Trestného zákona
s poukazom na § 138 písm. b) Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom na Okresnom súde
Poprad dňa 11. decembra 2023, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný
A. B. C. D. C., nar. XX. XX. XXXX v E., F. G., trvalé bydlisko XX C. D. H., I. XXXX, E., F. G., kde sa
nezdržiava, aktuálny pobyt nezistený, zamestnanie nezistené

j e v i n n ý ,ž e

ako otec ml. V. V. D. V., narodenej XX. X. XXXX, hoci mu vyživovacia povinnosť vyplýva priamo zo
Zákona o rodine a rozsudkom Okresného súdu Poprad pod číslom konania 10P/182/2012-29 zo dňa
30. 7. 2014, právoplatným dňa 23. 8. 2014, bol zaviazaný prispievať na jej výživu sumou 120,- eur
mesačne, ktoré je povinný platiť matke dieťaťa J. C. D. C. vždy do 15. dňa každého mesiaca vopred,
počnúc dňom 1. 1. 2012 až do doby, kým sa nezmenia pomery, pričom dlžné výživné za čas od 1. 1. 2012

do 31. 7. 2014 v sume 3.240,- eur bol povinný zaplatiť matke okrem bežného výživného v samostatnej
lehote do 3 mesiacov, si túto vyživovaciu povinnosť vo Svite, okres Poprad, ani inde neplnil od 1. 8.
2014 do 11. 12. 2023, čím mu za uvedené obdobie vznikol dlh na výživnom pre matku dieťaťa J. C. D.
C. vo výške 13.440,- eur.

t e d a

najmenej dva mesiace v období dvoch rokov neplnil z nedbanlivosti zákonnú povinnosť vyživovať iného

a tento čin spáchal závažnejším spôsobom konania – po dlhší čas

č í m s p á c h a l

prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b) Trestného zákona s poukazom
na § 138 písm. b) Trestného zákona

Z a t o mu s ú d u k l a d á :

Podľa § 207 ods. 3 Trestného zákona s použitím § 36 písm. j) Trestného zákona, § 38 ods. 2, ods. 3
Trestného zákona trest odňatia slobody vo výmere 14 (štrnásť) mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona mu výkon trestu podmienečne odkladá.

Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona mu určuje skúšobnú dobu na 24 (dvadsaťštyri) mesiacov. o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Poprad dňa 18.9.2023 podal na tunajšom súde obžalobu 1 Pv 6/20 zo
dňa 14.9.2023 na obvineného A. B. C. D. C. pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods.

1, ods. 3 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b) Trestného zákona, a to pre skutok,
ktorý sa mal stať tak, že

ako otec ml. V. V. D. V., narodenej XX. X. XXXX, hoci mu vyživovacia povinnosť vyplýva priamo zo
Zákona o rodine a rozsudkom Okresného súdu Poprad pod číslom konania 10P/182/2012-29 zo dňa 30.
7. 2014, právoplatným dňa 23. 8. 2014, bol zaviazaný prispievať na jej výživu sumou 120,- eur mesačne,

ktoré je povinný platiť matke dieťaťa J. C. D. C. vždy do 15. dňa každého mesiaca vopred, počnúc dňom
1. 1. 2012 až do doby, kým sa nezmenia pomery, pričom dlžné výživné za čas od 1. 1. 2012 do 31.
7. 2014 v sume 3.240,- eur bol povinný zaplatiť matke okrem bežného výživného v samostatnej lehote
do 3 mesiacov, si túto vyživovaciu povinnosť vo Svite, okres Poprad, ani inde neplní od 1. 8. 2014 až
doposiaľ, čím mu za uvedené obdobie vznikol dlh na výživnom pre matku dieťaťa J. C. D. C. vo výške

13.200,- eur, teda najmenej 2 mesiace v období 2 rokov neplní úmyselne zákonnú povinnosť vyživovať
iného a tento čin spáchal závažnejším spôsobom konania – po dlhší čas.

Prípravné konanie v danej trestnej veci bolo vykonané ako konanie proti ušlému podľa § 358 ods. 1
Trestného poriadku a nasl., keďže pobyt obvineného je dlhodobo neznámy, vykonanými opatreniami za

týmto účelom sa ho nepodarilo zistiť, no bolo zistené, že tento sa zdržiava v cudzine na neznámom
mieste. Za týmto účelom bol potom obvinenému aj ustanovený obhajca a rovnako v konaní pred súdom
bolo ďalšie konanie vedené ako konanie proti ušlému.

Súd vo veci vydal trestný rozkaz, proti ktorému obhajca podal v zákonnej lehote odpor, a preto vo veci

nariadil hlavné pojednávanie, na ktorom vykonal dokazovanie, z výsledkov ktorého zistil nasledovné:

Obvinený v danej trestnej veci vypočutý nebol, keďže jeho pobyt sa nepodarilo zistiť ani prostredníctvom
medzinárodnej spolupráce Interpolu a vydaný príkaz na zatknutie sa rovnako nepodarilo zrealizovať.

Svedkyňa poškodená J. C. D. C. na hlavnom pojednávaní vypovedala, že obžalovaný, ktorý je občanom
Juhoafrickej republiky, je otcom jej dcéry C. C. D. C., nar. XX.X.XXXX, ktorá rozsudkom Okresného
súdu Poprad 10P/182/2012 zo dňa 30.7.2014, právoplatným 23.8.2014 bola zverená do jej osobnej
starostlivosti, pričom obžalovaný bol zaviazaný prispievať na jej výživu čiastkou 120,- eur mesačne vždy
do 15. dňa každého mesiaca vopred počnúc dňom 1.1.2012, pričom dlžné výživné za čas od 1.1.2012

do 31.7.2014 v sume 3.240,- eur bol povinný zaplatiť v samostatnej lehote do 3 mesiacov. Obžalovaný
neuhradil žiadne výživné. S obžalovaným sa zoznámila v roku 2006 vo Veľkej Británii, kde pracovala,
vo februári v roku 2008 sa im v Anglicku narodila dcéra C., pričom v máji 2008 bol obžalovaný z Veľkej
Británie deportovaný do Juhoafrickej republiky, kde mal trvalé bydlisko. Po tomto sa ona s dcérou vrátila
naSlovensko,pričomzačiatkomroka2009povzájomnejdohodesotcomdieťaťaasdcérouodcestovala

do Juhoafrickej republiky, kde sa zdržiavali približne polroka, kde sa aj zosobášili. Po tomto sa všetci traja
vrátili na Slovensko, kde obžalovaný po 3 mesiacoch od príchodu na Slovensko sa vrátil do Juhoafrickej
republiky, pričom na Slovensko cestoval nepravidelne. S obžalovaným bola naposledy v kontakte na
konci roka 2011, kedy požiadala aj o rozvod manželstva, ktoré uzatvárali v Juhoafrickej republike.
Od tej doby obžalovaný ani ju, ani dcéru nijako nekontaktoval a na úhradu výživného jej nezaslal

žiadnu sumu, dcére neposlal žiaden darček a ani sa o ňu nijako nezaujímal. Aktuálny dlh na výživnom
predstavuje sumu 13.440,- eur. Všetky náklady spojené s výchovou a výživou dcéry uhrádzala ona, dieťa
núdzou netrpelo, základné potreby malo zabezpečené. Je poberateľkou náhradného výživného v sume
zodpovedajúcej určenej vyživovacej povinnosti. Vo svojej výpovedi ďalej doplnila, že keď s obžalovaným
žila vo Veľkej Británii, ten tam pracoval ako čašník v hoteli. Keď boli v Juhoafrickej republike, obžalovaný

tam nepracoval, bývali u jeho rodičov, ona bola vtedy na materskej dovolenke. Či obžalovaný poberal
nejaké dávky, to ona nevie. Cez Centrum medzinárodnoprávnej ochrany detí nebolo vymožené žiadne
výživné. Rozvodové konanie, ktoré prebiehalo na súde v Poprade, bolo vedené v jeho neprítomnosti.
Obžalovaný o rozvode vedel, ale ignoroval to. Či mu bolo doručené rozhodnutie o rozvode, to ona nevie.
Uviedla, že obžalovaného k otázke úpravy povinností rodičov k maloletej dcére kontaktovala mailom,

no on jej odpísal, že nemá záujem platiť výživné na dcéru a nemá záujem ani sa rozviesť. Snažila saho ďalej kontaktovať, ale on jej už neodpisoval, tak veci riešila súdnou cestou. K osobe obžalovaného
ďalej uvádzala, že nevie presne, aké má vzdelanie, ale podľa toho, čo jej spomínal, tak by ho mal
mať v nejakom technickom odbore. Ako už spomínala, v Anglicku robil čašníka a vie, že v Juhoafrickej

republike mal robiť u kamaráta v nejakej stavebnej oblasti, pričom robil aj v bani. V čase, keď spolu žili,
bol zdravý, vie, že jeho záujmom bol šport, no jeho odchod z Anglicka, ktorý bol spojený s deportáciou
súvisel s tým, že boli u neho nájdené nejaké drogy, pričom predpokladá, že ich aj užíval.

Súd ďalej vykonal dokazovanie obsahom listinných dôkazov, a to zápisnice o trestnom oznámení, ktoré

vo veci dňa 12.1.2015 podávala poškodená; rozsudku Okresného súdu Poprad 10P/182/2012-29 zo
dňa 30.7.2014, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 23.8.2014, ktorým rozsudkom bola maloletá C. C.
D. C. zverená do výchovnej starostlivosti matky a obžalovanému bola určená vyživovacia povinnosť vo
výške 120,- eur mesačne vždy do 15. dňa každého mesiaca vopred počnúc dňom 1.1.2012; rodného
listu maloletej C. C. D. C., z ktorého vyplýva, že obžalovaný je otcom maloletého dieťaťa; potvrdení
o návšteve školy, potvrdení o poberaní prídavku na dieťa, potvrdení o poberaní náhradného výživného,

ako aj ďalších listinných dôkazov, ktoré sú súčasťou trestného spisu.

Obsahom trestného spisu je aj žiadosť o právnu pomoc, ktorá bola realizovaná v prípravnom konaní
do Juhoafrickej republiky vrátane správ Interpolu, z ktorých písomnosti vyplynulo, že obžalovaného sa
nepodarilo vypočuť prostredníctvom dožiadaných justičných orgánov, pričom jeho pobyt nebol zistený.

Na základe takto vykonaného dokazovania, hodnotiac dôkazy jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti, mal
súd dostatočne preukázané, že skutok, pre ktorý bola podaná obžaloba, sa stal, uvedený skutok je
trestným činom a že tento spáchal práve obžalovaný. Z vykonaného dokazovania bolo nepochybné
zistené, že obžalovaný je otcom maloletej C. C. D. C., nar. XX.X.XXXX, pričom jeho vyživovacia

povinnosť trvá naďalej. Zároveň bolo zistené, že obžalovaný si vyživovaciu povinnosť tak, ako táto
vyplýva zo Zákona o rodine neplní vôbec, a to ani v minimálnom rozsahu, pričom z jeho strany
nedošlo k žiadnym úhradám výživného a vyživovaciu povinnosť si neplní ani iným spôsobom, a to aj
napriek tomu, že tento má vedomosť, že je otcom maloletého dieťaťa. Keďže je zrejmé z vykonaného
dokazovania, že obžalovaný o existencii maloletej dcéry má vedomosť, čo napokon potvrdzuje aj

rodný list vydaný osobitnou matrikou súvisiaci s narodením dieťaťa v cudzine, ale aj výpoveď matky
maloletého dieťaťa čo vo vzťahu k spolužitiu s obžalovaným a dieťaťom či už v cudzine a čiastočne aj
v Slovenskej republike, musí si byť vedomý aj vyživovacej povinnosti voči nemu. Vyživovacia povinnosť
rodiča k dieťaťu vyplýva priamo zo Zákona o rodine, pričom v konkrétnom prípade bola určená aj
rozhodnutím súdu. Ako vyplynulo z rozsudku Okresného súdu Poprad 10P/182/2012-29, rozsudok

o určení vyživovacej povinnosti nebol síce predpísaným spôsobom doručený obžalovanému (keď tento
bol v konaní zastúpený opatrovníkom), nič to však nemení na tom, že obžalovaný preukázateľne je
si vedomý, že je otcom maloletého dieťaťa. Z vykonaného dokazovania ďalej vyplynulo, že vzhľadom
na skutočnosť, že trestné konanie je vedené ako konanie proti ušlému, pričom pobyt obžalovaného
nebol zistený a jeho majetkové pomery a s tým spojená možnosť a schopnosť plniť si riadne a včas

svoju vyživovaciu povinnosť neboli objektivizované. Z výpovede svedkyne poškodenej nepochybne
vyplynulo, že obžalovaný je osobou s určitým stupňom vzdelania, bez zdravotného hendikepu, čomu
zodpovedajú aj jeho záujmy a pracovné činnosti, ktoré v minulosti vykonával. Takto zistené poznatky
spojené s osobou obžalovaného nesvedčia o jeho nemožnosti a neschopnosti plniť si svoju vyživovaciu
povinnosť k maloletému dieťaťu.

Z hľadiska právnej kvalifikácie súd konanie obžalovaného posudzoval ako prečin zanedbania povinnej
výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b) Trestného
zákona,keďženajmenej2mesiacevobdobí2rokovneplnilznedbanlivostizákonnúpovinnosťvyživovať
iného a čin spáchal závažnejším spôsobom konania – po dlhší čas.

Obžalovaný je plne trestne zodpovedným subjektom z hľadiska veku a príčetnosti, pričom v tomto smere
neboli zistené žiadne také poznatky, ktoré by svedčili o opaku. Trestnú činnosť, pre ktorú je obžalovaný
stíhaný, vzhľadom na vykonané dokazovanie a vyššie uvedené potom posudzoval ako trestnú činnosť
nedbanlivostného charakteru. Objektom uvedeného trestného činu je záujem spoločnosti na plnení

vyživovacej povinnosti, v konkrétnom prípade rodiča k maloletému dieťaťu, ktoré objektívne nie je
schopné samostatne sa živiť. Medzi protiprávnym konaním a spôsobeným následkom existuje vzájomná
kauzalita.Pri úvahách o treste súd prihliadal na základné kritéria ukladania trestu v zmysle § 34 ods. 1 Trestného
zákona a nasl., keď trest má plniť tak represívnu funkciu, ako aj funkciu individuálnej a generálnej
prevencie a zároveň predstavovať morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Za takéto konanie obžalovaného hrozil trest odňatia slobody vo výmere 1 – 5 rokov. Poľahčujúcu
okolnosť súd zistil jednu, a to, že obžalovaný pred spáchaním trestnej činnosti žil riadnym spôsobom
života, priťažujúce okolnosti v zmysle § 37 Trestného zákona súd nezistil. Prihliadajúc na základné
kritéria ukladania trestu potom mal za to, že účel trestu bude dosiahnutý aj uložením trestu odňatia

slobody pri dolnej hranici zákonnej trestnej sadzby vo výmere 14 mesiacov, pričom pre naplnenie jeho
účelu bude postačovať aj jeho hrozba počas primeranej skúšobnej doby, a preto trest vyslovil ako
podmienečný a za primeranú skúšobnú dobu považoval dobu 24 mesiacov.
najmenej dva mesiace v období dvoch rokov neplnil z nedbanlivosti zákonnú povinnosť vyživovať iného
a tento čin spáchal závažnejším spôsobom konania - po dlhší čas

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní od jeho oznámenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.