Rozsudok – Obchodné záväzkové vzťahy ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, August 14, 2024

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3Cob/72/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1222205949
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 08. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Zelenák

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2024:1222205949.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Zelenáka a členiek senátu

JUDr. Marty Šašinkovej a JUDr. Ley Gubovej, v právnej veci žalobcu Weis & Partners s.r.o., Priemyselná
1/A, 821 09 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 47 234 776, práv. zast. Lacko & Partners s.r.o.,
Miletičova 46, 821 08 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 55 028 845, proti žalovanému 1/ Hotel
& Restaurant Slovakia s. r. o., Kráľová pri Senci 269, 900 50 Kráľová pri Senci, IČO: 44 861 176,
žalovanému 2/ BENZINOL SLOVAKIA s. r. o., Mliekárenská 17, 821 09 Bratislava, IČO: 44 820 704, o
zaplatenie 73,52 EUR s prísl., o odvolaní žalovaných 1/, 2/ proti rozsudku Mestského súdu Bratislava
III, č.k. B2-25Cb/197/2022-171 zo dňa 23.11.2023 jednohlasne, takto

r o z h o d o l :

I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Mestského súdu Bratislava III, č.k. B2-25Cb/197/2022 - 171 zo
dňa 23.11.2023 v napadnutom výroku I. a III. potvrdzuje.

II. Krajský súd v Bratislave odvolanie žalovaných 1/ a 2/ voči výroku II. rozsudku Mestského súdu
Bratislava III, č.k. B2-25Cb/197/2022 - 171 zo dňa 23.11.2023 odmieta.

III. Žalobcovi priznáva voči žalovanému 1/ a 2/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom

rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie prvým výrokom uložil žalovaným 1/ a 2/ povinnosť
spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 73,16EUR a paušálnu náhradu nákladov spojených s
uplatnením pohľadávky vo výške 80,-EUR. Druhým výrokom vo zvyšku žalobu zamietol a tretím výrokom
žalobcovi priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

2. V odôvodnení súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 7.12.2022
domáhal zaplatenie sumy 73,25EUR titulom neuhradenia vyčísleného úroku z omeškania a paušálnej

náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 80,-EUR (2 x 40,-EUR). Žalobu
odôvodnil tým, že žalovanému 1/ poskytoval za odmenu právne služby, pričom žalovaný 1/ sa dostal
do omeškania s úhradou odmeny za poskytovanie právnych služieb vyúčtovanej mu riadne doručenou
faktúrou č. 20190494 zo dňa 15.9.2019 splatnou dňa 29.9.2019 na sumu 924,25EUR a č. 20190537 zo
dňa 15.10.2019 splatnou dňa 29.10.2019 na sumu 540,-EUR. Žalobca a obaja žalovaní v nadväznosti
na uvedené, uzavreli dňa 6.12.2019 dohodu o pristúpení k záväzku, v zmysle ktorej žalovaný 1/ uznal
právny dôvod a výšku svojho dlhu voči žalobcovi v sume vo výške 1.464,25 EUR a prehlásil, že nárok

žalobcu, ako aj výška dlžnej sumy tak, ako je určená v predmetnej dohode, je správna. V zmysle
predmetnej dohody žalovaný 2/ pristúpil k záväzku žalovaného 1/ voči žalobcovi popri žalovanom 1/,
pričom sa voči žalobcovi zaviazal, že záväzok žalovaného 1/ voči žalobcovi splní za žalovaného 1/,
ak ho nesplní žalovaný 1/. Keďže žalovaní uhradili žalobcovu splatnú pohľadávku až dňa 18.2.2020 vsume 540,-EUR a dňa 11.6.2020 v sume 924,25EUR, teda po lehote jej splatnosti, vyzval žalovaných
písomnou výzvou zo dňa 4.11.2022, doručenou žalovanému 1/ dňa 18.11.2022 a žalovanému 2/ dňa
9.11.2022, na úhradu úrokov z omeškania a paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením

pohľadávky. Žalovaný 1/ uviedol, že žalobcom uplatnený nárok neuznáva, a to ani len v časti. Žalobca
žiadnym spôsobom nepreukázal doručenie žalovaných faktúr a ani ich opodstatnenosť. Na predžalobnú
výzvu žalobcu reagoval listom zo dňa 15.12.2022, v ktorom uviedol, že nárok žalobcu neuznáva,
oznamuje, že faktúry boli uhradené, a teda vec považuje za vybavenú. Konanie žalobcu je v rozpore
s dobrými mravmi, teda jeho konanie by nemalo požívať žiadnu právnu ochranu. Žalovaný 2/ uviedol

rovnakú argumentáciu ako žalovaný 1/. Navyše iba doplnil, že Dohoda o pristúpení k záväzku zo
dňa 6.12.2019 obsahom nereflektuje nárok, ktorý si žalobca uplatňuje v tomto konaní, považuje ju za
bezpredmetnú a navrhuje na ňu neprihliadať.

3. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku uviedol, že predmetom konania (po pripustení zmeny
žaloby) je nárok žalobcu na zaplatenie vyčísleného úroku z omeškania v sume 73,52EUR, ako aj

paušálna náhrada nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 80,-EUR (za 2 faktúry).
Písomnou Dohodou o pristúpení k záväzku zo dňa 6.12.2019 žalovaný 2/ pristúpil k predmetnému
záväzku žalovaného 1/, ktorý zároveň v uvedenej Dohode tento záväzok uznal. Súd vyhodnotil žalobou
uplatnený nárok ako opodstatnený. Žalobca v konaní preukázal dôvodnosť uplatnenej pohľadávky
písomnou Dohodou o pristúpení k záväzku, v ktorej bol tento určený ako záväzok vzniknutý z dôvodu

neuhradenia faktúr č. 20190494 zo dňa 15.9.2019 na sumu 924,25EUR so splatnosťou dňa 29.9.2019
a č. 20190537 zo dňa 15.10.2019 na sumu 540,-EUR so splatnosťou dňa 29.10.2019, čím bol zreteľne
špecifikovanýčíslomfaktúry,dátumomjejvystaveniaasplatnosti,fakturovanousumouvrátaneuvedenia
dôvodu vzniku záväzku (za právne služby poskytnuté dlžníkovi). Nakoľko žalovaní v konaní nevyvrátili
domnienku existencie uvedeného záväzku, súd ich zaviazal na zaplatenie priznanej sumy 73,16EUR.

Žalobcom požadovaná a súdom aj priznaná výšku úroku z omeškania (9 % ročne ) je plne v súlade
s citovanými zákonným ustanoveniami. Pri určení začiatku doby omeškania súd vychádzal z dátumu
splatnosti faktúry a túto určil dňom nasledujúcim po splatnosti tej ktorej faktúry. Avšak na rozdiel od
žalobcu, ktorý úrok z omeškania požadoval aj za deň, kedy bola príslušná suma pripísaná na jeho účet,
súd bol toho názoru, že za tento deň už úrok z omeškania požadovať nemožno, nakoľko pripísaním

príslušnej sumy na účet žalobcu došlo k zániku peňažného záväzku. Žalobca tak nedôvodne požadoval
úrok z omeškania v sume 0,36 EUR, v ktorej časti súd žalobu zamietol. Nakoľko sú žalovaní v omeškaní,
popri úroku z omeškania žalobcovi vznikol aj nárok na zaplatenie paušálnej náhrady nákladov spojených
s uplatnením pohľadávky vo výške 80,-EUR, a to za každú omeškanú faktúru samostatne.

4. Žalovaní v konaní síce spochybňovali žalobcom uplatnený nárok v otázke jeho existencie, rozporu
s poctivým obchodným stykom, resp. dobrými mravmi, svoje tvrdenie však nepreukázali. Popretie
skutkových tvrdení žalobcu v tejto časti zo strany žalovaných súd vyhodnotil ako neúčinné, nakoľko
žalovaní neuviedli vlastné skutkové tvrdenia o týchto skutočnostiach, pričom len samotné spochybnenie
žalobcom tvrdených skutočností nemožno bez ďalšieho považovať za postačujúce. Pokiaľ žalovaní

argumentujú, že faktúry boli uhradené riadne, mali o tom predložiť dôkaz. Záverom dodal, že žalovaní,
pokiaľ chceli uniesť dôkazné bremeno svojho tvrdenia o riadnej úhrade uvedených faktúr, mali k tomu
produkovať relevantný dôkaz (príjmový pokladničný doklad, výpis z účtu, poštovú poukážku a pod.).
Argumenty žalovaných súd považoval za nepodstatné. Požadovanie úroku z omeškania vyplýva priamo
zo zákona a preto nemožno hovoriť o šikanóznom výkone práva. Pokiaľ žalovaní namietali, že žalobca

doklady (faktúry, výpisy z účtu) nepredložil včas a nemali možnosť sa s nimi riadne oboznámiť a
pripraviťnapojednávaniesozachovanímpríslušnejlehotynaprípravu,taksúdtútonámietkuposúdilako
nedôvodnú. V prípade uvedených listinných dôkazov sa nejedná o komplikované rozsiahle písomnosti,
oboznamovanie ktorých by si vyžadovalo dlhší časový priestor. Súd preto nevidel ani relevantný dôvod
pre odročenie pojednávania. Pokiaľ žalovaní realizovali úhradu predmetných faktúr, mali by mať vo

svojom účtovníctve tomu zodpovedajúci doklad.

5. Proti rozsudku podali včas odvolanie žalovaní 1/ a 2/ a namietali skutočnosť, že žalobca nepredložil
doklady preukazujúce dôvodnosť pohľadávky, t.j. faktúry a potvrdenia o úhradách včas. Uvedené
doklady boli predložené až na pojednávaní dňa 23.11.2023, čím nebola dodržaná a zachovaná potrebná

lehota na prípravu na pojednávanie. Aj keď sa v prípade predmetných predložených dokumentov
nejednalo o komplikované písomnosti, bolo ich viacero, a preto pre náležité oboznámenie sa s nimi a
ich vyhodnotenie nebolo žalovaným a ich právnemu zástupcovi poskytnutý dostatočný priestor. Majú
za to, že priestor poskytnutý počas pojednávania nebol vôbec postačujúci, na základe čoho aj žiadalio odročenie pojednávania, čomu však nebolo vyhovené. V zmysle vyššie uvedeného majú za to, že
v predmetnom konaní došlo k porušeniu princípu rovnosti sporových strán. Každá zo sporových strán
má mať garantované právo vyjadriť sa k výsledkom procesnej aktivity protistrany, čo v tomto konaní

umožnené nebolo. Poukázali na skutočnosť, že súd napadnutý rozsudok nedostatočne odôvodnil a
navrhli napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

6. K odvolaniu žalovaných sa vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že žalovaní zmeškali lehotu na podanie
vyjadrenia k žalobe, pričom ani len nepožiadali súd o odpustenie zmeškania predmetnej lehoty,

neuviedli ani žiadnu skutočnosť, ktorá by bola spôsobilá ospravedlniť zmeškanie lehoty na podanie
vyjadrenia k žalobe, ani k svojim vyjadreniam k žalobe nepriložili žiaden dôkaz preukazujúci existenciu
ospravedlniteľného dôvodu, pre ktorý by nebolo zo strany žalovaných možné podať vyjadrenie k žalobe
v lehote určenej súdom, t. j. v lehote 15 dní od doručenia žaloby. Zmeškanie lehoty na podanie vyjadrenia
k žalobe preto nebolo možné zo strany súdu odpustiť ani jednému zo žalovaných a v predmetnom smere
sa mala uplatniť koncentrácia konania. Súd napriek tomu prihliadal na všetky vyjadrenia žalovaných

v konaní, teda odpustil žalovaným zmeškanie lehoty na podanie vyjadrenia k žalobe aj napriek tomu,
že žalovaní žiaden ospravedlniteľný dôvod na odpustenie zmeškania lehoty na podanie vyjadrenia k
žalobe vo svojich oneskorene podaných vyjadreniach ani len netvrdili. Žalovaní v doterajšom priebehu
konania, ako ani vo svojom odvolaní neuviedli ani jedno jediné relevantné skutkové tvrdenie, ktoré by
bolo spôsobilé navodiť dôvodné pochybnosti o nároku uplatnenom zo strany žalobcu, pričom do konania

nepredložili ani žiaden dôkaz, ktorý by bol spôsobilý navodiť dôvodné pochybnosti o nároku uplatnenom
zo strany žalobcu. Žalobca má vzhľadom na uvedené za to, že súd prvej inštancie vo veci rozhodol
správne.

7. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok

(ďalej len C.s.p.) prejednal vec podľa § 380 ods. 1, bez nariadenia pojednávania v medziach daných
rozsahom a dôvodmi odvolania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ust. § 219
ods. 3, C.s.p. oznámený na úradnej tabuli Krajského súdu v Bratislave dňa 7.8.2024. Po oboznámení
sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie, s dôvodmi odvolania žalovaného 1/ a 2/, vyjadrením žalobcu,
odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

8. K odvolaniu žalovaného 1/ a 2/ proti výroku II. napadnutého rozsudku, ktorým súd vo zvyšku žalobu
zamietol, odvolací súd poukazuje na to, že subjektívna procesná legitimácia odvolateľa na podanie
odvolania vyplýva z ustanovení § 359 až 361 C.s.p. Podľa § 359 C.s.p, odvolanie môže podať strana, v
ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Civilný sporový poriadok tak právo strany podať odvolanie

výslovneobmedzujetýmspôsobom,žeprávopodaťodvolaniepriznávastranelenvtomprípade,akbolo
rozhodnutie vydané v jej neprospech. Ako je zrejmé zo znenia uvedeného výroku II., ktorým súd žalobu
vo zvyšku zamietol, neznie v neprospech žalovaného 1/ a 2/, teda žalovaní nie sú osobami oprávnenými
podať voči rozsudku v tejto časti odvolanie, z dôvodu nedostatku ich subjektívneho oprávnenia podať
odvolanie voči tej časti rozsudku, ktorá im nebola v neprospech. Odvolací súd s poukazom na vyššie

uvedené odvolanie žalovaného 1/ a 2/ voči II. výroku odmietol podľa § 386 písm. b) C.s.p., ako podané
neoprávnenou osobou.

9. Podľa § 387 ods. 1, C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

10. Podľa § 387 ods. 2, C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

11. Odvolací súd konštatuje vecnú správnosť napadnutého výroku I. a III. rozsudku a uvádza, že
súd prvej inštancie správne vyhodnotil skutkový stav a vec správne právne posúdil. Odvolací súd
má za to, že nie je daný zákonný dôvod na opakovanie alebo doplnenie dokazovania v súlade s §
384 C.s.p., a preto je viazaný skutkovým stavom veci, tak ako bol zistený súdom prvej inštancie v

súlade s § 383 C.s.p. Odvolací súd po prejednaní veci dospel k záveru, že žalovaní 1/ a 2/ v priebehu
odvolacieho konania neuviedli žiadne skutočnosti spôsobilé spochybniť závery súdu prvej inštancie.
Súd prvej inštancie podľa názoru odvolacieho súdu rozhodol na základe skutkového stavu jednoznačne
preukázaného predloženými dôkazmi a zistený skutkový stav následne správne právne posúdil. Sdôvodmi napadnutého rozsudku sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a na doplnenie jeho
správnosti k odvolacím námietkam uvádza, že podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvej inštancie
správne vyhodnotil žalobou uplatnený nárok žalobcu, nakoľko mal za preukázané, že žalovaní v konaní

nevyvrátili domnienku existencie uvedeného záväzku.

12. K odvolacej námietke žalovaných, ktorou namietajú žalobcom nepredloženie dokladov
preukazujúcich dôvodnosť pohľadávky, t.j. faktúry a potvrdenia o úhradách včas, ale až na pojednávaní
dňa 23.11.2023, odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie správne uplatnil zásadu koncentrácie podľa

§ 153 C.s.p.

13. Ustanovenie § 153 C.s.p. upravuje sudcovskú koncentráciu konania, čo znamená, že strany sporu
nie sú oprávnené vykonať určité procesné úkony v ktoromkoľvek štádiu konania, ale len v určitom
štádiu. Ak procesný úkon, ktorý podlieha koncentrácii konania, nie je vykonaný včas, nespôsobuje
procesnoprávne účinky. Koncentrácia konania má teda za následok osobitné procesnoprávne sankcie

za to, že strana sporu porušila povinnosť riadneho vedenia sporu (procesná diligencia). Povinnosť
riadnehovedeniasporujevšeobecnevyjadrenávčlánku8C.s.p.tak,žestranysporusúpovinnévykonať
prostriedky procesného útoku a procesnej obrany v súlade s princípom hospodárnosti. Procesné úkony
nesmú viesť k prieťahom v konaní. Účelom a zmyslom koncentrácie konania je prispieť k rýchlosti
konania, zabrániť zdržiavaniu konania a motivačne pôsobiť na strany sporu, aby procesné úkony

vykonávali včas.

14. Vzhľadom na uvedené kritériá možno konštatovať, že v prejednávanej veci žalobca predložil
faktúry č. 20190537 a č. 20190494 uhradené po lehote splatnosti žalovanými a detaily platieb (č.l.
147 - 150) včas. Keďže tak urobil ich doručením súdu prvej inštancie dňa 20.11.2023, žalovaní,

obaja zastúpení právnym zástupcom sa na pojednávaní dňa 23.11.2023 oboznámili s obsahom
listinných dôkazov, pričom odvolací súd dospel rovnako ako súd prvej inštancie k záveru, že uvedené
listinné dôkazy nie sú komplikované písomnosti, žalovaní realizovali danú úhradu faktúr č. 20190537
a č. 20190494 oneskorene, detaily platieb majú v evidencii a teda o nich musia mať vedomosť.
Tvrdenie žalovaných o potrebe ich náležitého oboznámenia sa a vyhodnotenia nemôže slúžiť ako

neumožnenie práva vyjadriť sa k výsledkom procesnej aktivity protistrany a poskytnutie ďalšej lehoty
na oboznámenie sa s listinami by bolo zbytočným predlžovaním konania v rozpore s čl. 17 C.s.p..
Odvolací súd zdôrazňuje, že žalovaný 1/ a 2/ vedeli čo je predmetom sporu a mali dostatok času,
aby uplatnili prostriedky procesnej obrany pričom sa nejedná o spor skutkovo ani právne zložitý, ktorý
by si vyžadoval ďalší časový priestor na prípravu procesnej obrany. Uvedené potvrdzuje aj Najvyšší

súd SR, keď v odôvodnení svojho rozhodnutia uvádza, že „účelom sudcovskej koncentrácie konania
bolo zabezpečiť rýchlosť a hospodárnosť súdneho konania a zamedziť tak špekulatívnemu postupu
strán (napr. v podobe oneskorene predkladaných vyjadrení obsahujúcich nové skutkové tvrdenia
alebo nové návrhy na vykonanie dokazovania, ktoré bolo možné predložiť v skoršom štádiu konania)
smerujúcemu k zbytočnému predlžovaniu konania (a k vzniku prieťahov v konaní), a zabezpečiť tak, aby

poskytnutie súdnej ochrany bolo rýchle a účinné.“ (Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
č. k. 3Obdo/43/2018 zo dňa 26.2.2019).

15. Odvolací súd zvýrazňuje, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené
účastníkomkonania,alelennatie,ktorémajúprevecpodstatnývýznam,prípadnedostatočneobjasňujú

skutkový a právny základ rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu (prvostupňového,
ale aj odvolacieho), ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na
záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces
(pozri napr. III. ÚS 209/04). Aj Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP") vo svojej judikatúre
zdôrazňuje, že čl. 6 ods. 1 Dohovoru zaväzuje súdy odôvodniť svoje rozhodnutia, ale nemožno ho

chápať tak, že vyžaduje, aby na každý argument strany bola daná podrobná odpoveď. Rozsah tejto
povinnosti sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia. Otázku, či súd splnil svoju povinnosť odôvodniť
rozhodnutie, vyplývajúcu z čl. 6 ods. 1 Dohovoru, možno posúdiť len so zreteľom na okolnosti daného
prípadu. Judikatúra ESĽP teda nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre
rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý

je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija c.
Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A s. 12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra
1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higins c. Francúzsko z 19. februára
1998). Uvedené kritéria pre dostatočné odôvodnenie napadnutý rozsudok splnil.16. Žalovaní vo svojom odvolaní neargumentovali žiadnymi skutočnosťami a dôkazmi, ktoré by boli
relevantné pre rozhodnutie vo veci, a ktoré by mali za následok zmenu zisteného skutkového stavu

alebo právneho posúdenia veci súdom prvej inštancie. Z konania pred súdom prvej inštancie i odvolacím
súdom nevyplýva iný, než napadnutým rozsudkom vyslovený právny záver a v odvolaní uvedené
argumentyniesúspôsobiléprivodiťinéprávneposúdeniezistenéhoskutkovéhostavuveci.Zuvedených
dôvodovodvolacísúdviazanýodvolacímidôvodmivzmysle§380C.s.p.dospelkzáveru,žerozhodnutie
súdu prvej inštancie v napadnutom výroku I., je vecne správne, preto rozsudok súdu prvej inštancie vo

veci samej, ako aj v závislom výroku III. o trovách konania potvrdil.

17. O nároku na náhradu trov konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1, v spojení s § 255 ods. 1 a §
262ods.1C.s.p.tak,žesúdžalobcovipriznalvočižalovanému1/a2/nároknanáhradutrovodvolacieho
konania v celom rozsahu, keďže bol v odvolacom konaní plne úspešný. S poukazom na ust. § 262 ods.
2, C.s.p., o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti

rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

18. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 veta druhá
C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1, C.s.p.). Dovolateľ musí byť

v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané
advokátom (§ 429 ods. 1, C.s.p.).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)
(§ 428 C.s.p.).