Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, September 10, 2024

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 12Co/115/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4423200277
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 09. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Denisa Šaligová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2024:4423200277.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Denisy Šaligovej a sudcov JUDr.

Borisa Minksa a JUDr. Renáty Pátrovičovej v spore žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX,
XXX XX C., zastúpeného spoločnosťou WEBBER LEGAL, s.r.o. so sídlom Duchnovičovo námestie 1,
080 01 Prešov, IČO: 50 680 552, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova
25,82496Bratislava,IČO:35792752,zastúpenéhospoločnosťouAdvokátskakanceláriaJUDr.Andrea
Cviková, s. r. o., so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 47 233 516, o určenie neprijateľnej
podmienky, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky č. k. 9C/5/2023-90 zo
dňa 31.07.2023 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalobcovi voči žalovanému priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom určil, že zmluvná podmienka dojednaná v bode 7
zmluvy o spotrebiteľskom úvere označenej ako Žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru / Zmluva
o revolvingovom úvere č. 8100002810 uzatvorenej dňa 19.12.2007 medzi žalobcom a žalovaným v
znení: „Podpisom Žiadosti / Zmluvy uzatvára Dlžník, Spoludlžník 1, Spoludlžník 2 a Veriteľ v súlade
s § 551 Občianskeho zákonníka Dohodu o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) (ďalej len „Dohoda“).

Pohľadávka veriteľa je tvorená úverom vo výške uvedenej podľa bodu 8 Zmluvy o revolvingovom úvere
vyššie, ďalej prípadnými revolvingami a príslušenstvom, ako plynie zo znenia zmluvných dojednaní
Zmluvy o revolvingovom úvere. Súčasťou pohľadávky sú aj zmluvné pokuty (ak boli uplatnené) a
náklady súdneho / rozhodcovského konania, príp. iného konania, ak vznikla preukázateľne. Na základe
predloženia tejto Dohody je zamestnávateľ Dlžníka, Spoludlžníka 1, Spoludlžníka 2 povinný vykonávať
v prospech Veriteľa mesačné zrážky zo mzdy Dlžníka, Spoludlžníka 1, Spoludlžníka 2, a to minimálne
vo výške mesačnej splátky uvedenej v bode 6 Zmluvy o revolvingovom úvere vyššie, vždy v riadnom

výplatnom termíne na účet Veriteľa č. XXXXXXXXXX/XXXX pod variabilným symbolom (viď vyššie
- číslo zmluvy (VS)). Strany Dohody výslovne súhlasia s tým, že pokiaľ nebude zrážka zo mzdy
vykonaná v dohodnutej výške, ale nižšej, aby bola - za účelom čo najrýchlejšieho dorovnania dlhu
- v najbližšom nasledujúcom mesiaci, či mesiacoch zrážka zo mzdy zvýšená nad dohodnutú výšku,
a to na najvyššiu prípustnú výšku v zmysle všeobecne záväzných právnych predpisov upravujúcich
rozsah zrážok zo mzdy pri výkone rozhodnutia, a to všetko do doby úhrady pohľadávok v omeškaní.
Strany Dohody sa dohodli, že zrážky zo mzdy budú vykonávané zamestnávateľom až do doby, kým

PROFIREAL SLOVAKIA spol. s r. o. zamestnávateľovi písomne neoznámi, že všetky jeho pohľadávky
vzniknuté na základe alebo v súvislosti so Zmluvou o revolvingovom úvere sú splatené. Dlžník výslovne
a neodvolateľne súhlasí s tým, že Veriteľ je oprávnený túto Dohodu predložiť zamestnávateľovi /
platcovi mzdy Dlžníka, Spoludlžníka 1 a Spoludlžníka 2, kedykoľvek v priebehu platnosti tejto Zmluvyo revolvingovom úvere.“ je neplatná. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol tak, že priznal
žalobcovi tento nárok v rozsahu 100 % voči žalovanému. Svoje rozhodnutie odôvodnil s odkazom na
ustanovenie § 137 písm. c) zákona č. 160/2015 Z. Z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“),

§ 37 ods. 1, § 39, § 52 ods. 1, 2, 3, 4, § 53 ods. 1, 2, 3, § 54 ods. 1, 2, 551 ods. 1, 2 Občianskeho
zákonníka, § 5a zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, čl. 6 smernice Rady č. 93/13/EHS z 5.
apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.

2. V odôvodnení rozsudku súd uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáhal určenia, že zmluvná

podmienka dojednaná v bode 7 zmluvy o spotrebiteľskom úvere označenej ako Žiadosť o poskytnutie
revolvingovéhoúveru/Zmluvaorevolvingovomúvereč.8100002810uzatvorenejdňa19.12.2007medzi
žalobcom a žalovaným v znení uvedenom vyššie je neplatná. Žalobu odôvodnil tým, že medzi žalobcom
ako dlžníkom a žalovaným ako veriteľom došlo dňa 19.12.2007 k uzavretiu zmluvy o spotrebiteľskom
úvere, v ktorej v bode 7 je obsiahnutá dohoda o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov v uvedenom znení.
Zmluva je zmluvou formulárovou, ktorej obsah žalobca nemohol meniť, mohol ju len ako celok prijať

alebo ako celok odmietnuť. Listom zo dňa 31.11.2022 žalovaný predložil dohodu o zrážkach zo mzdy a
výzvu na vykonávanie zrážok zo mzdy platiteľovi mzdy žalobcu a vyzval ho na vykonávanie zrážok zo
mzdy na základe priloženej kópie zmluvy. Uvedená zmluvná podmienka v bode 7 zmluvy predstavuje
neprijateľnú zmluvnú podmienku. Mal za to, že vymedzenie zabezpečovanej pohľadávky a rozsahu
zrážok zo mzdy v zmluve je neurčité, nepresne určené, a preto neplatné. Dohoda o zrážkach zo mzdy

s ním nebola vopred individuálne dojednaná, musel ju akceptovať ako súčasť zmluvy o úvere, inak by
mu úver poskytnutý nebol. Subjektom, ktorý má v konečnom dôsledku právo určovať výšku mesačných
zrážok zo mzdy, bude takmer vždy žalovaný, lebo miera jeho práva voči žalobcovi v súvislosti s mierou
povinností dlžníka zabezpečuje jeho takmer úplnú dominanciu v tomto zmluvnom vzťahu bez existencie
akejkoľvek kontroly pri vykonávaní jeho domnelých práv, čo sa v prípade žalobcu prejavuje požiadavkou

žalovaného na sumu 3.488,38 eura, ktorá vyplýva z listu žalovaného zo dňa 31.11.2022, ktorý predložil
zamestnávateľovi žalobcu.

3. Žalovaný navrhol žalobu zamietnuť, poprel tvrdenia žalobcu a uviedol, že neexistuje právna norma,
ktorábyumožňovalarozhodnúťnavrhovanýmspôsobom.Možnosťindividuálnoužaloboužiadaťurčenie

neprijateľnosti zmluvnej podmienky nemožno odôvodniť ani § 298 CSP o uvedení (nie určení) znenia
neprijateľnej resp. neplatnej zmluvnej podmienky v individuálnom spotrebiteľskom spore vo výroku
rozsudku. V danom prípade sa neuplatňuje žiadny nárok z dohody o zrážkach zo mzdy. Aj určenie
neprijateľnosti, a teda neplatnosti zmluvnej podmienky, je nepochybne určením právnej skutočnosti,
pričom pre procesnú prípustnosť takejto žaloby je preto nevyhnutné, aby v zmysle ustanovenia § 137

písmeno d) CSP možnosť takejto žaloby vyplývala z osobitného predpisu. Žiadny osobitný predpis
možnosť takejto žaloby nikde neustanovuje a na podanie takejto osobitnej žaloby individuálneho
spotrebiteľa ani neoprávňuje. Ani v čase uzavretia dohody o zrážkach zo mzdy, a ani v čase podania
žaloby v právnom poriadku SR neexistovala a stále neexistuje právna norma, podľa ktorej by dohoda
o zrážkach zo mzdy mala byť individuálne dojednaná. Tvrdil, že z dohody vyplýva, že mesačné

zrážky budú vo výške mesačnej splátky uvedenej v bode 6 zmluvy o revolvingovom úvere. Tiež
z dohody vyplýva, že pohľadávka je tvorená úverom vo výške uvedenej podľa bodu 6 zmluvy o
revolvingovom úvere vyššie, ďalej prípadnými revolvingami a príslušenstvom, ako plynie zo znenia
zmluvnýchdojednanízmluvyorevolvingovomúvere.Pretopodľanázoružalovanéhodohodaozrážkach
zo mzdy pri označení pohľadávky vymedzuje, aký právny vzťah je dôvodom vzniku pohľadávky a tiež

na základe čoho konkrétne pohľadávka vznikne. Z hľadiska určitosti právneho úkonu je teda nesporné,
čo pohľadávka znamená.

4. Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že je potrebné žalobe žalobcu vyhovieť.
Žalobca sa v prejednávanom spore domáhal určenia, že zmluvná podmienka dojednávaná v bode 7

zmluvy o spotrebiteľskom úvere uzatvorenej dňa 19.12.2007 je neplatná. Súd skúmal, či žalobca má
naliehavý právny záujem na požadovanom určení. Naliehavý právny záujem žalobcu ako spotrebiteľa
na určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy vyplýva zo zákonného ustanovenia, najmä z §
3 ods. 5 prvá veta zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, podľa ktorého proti porušeniu
práv a povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa sa môže spotrebiteľ proti

porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva. Okrem toho, naliehavý právny záujem žalobcu na
požadovanom určení je v prejednávanej právnej veci daný, pretože rozhodnutím súdu sa môže odstrániť
stavprávnejneistoty,vktorejsažalobcanachádza,keďžesamotnýmvyslovenímneplatnostipredmetnej
dohody môže žalobca vo vzťahu k svojmu zamestnávateľovi dosiahnuť, aby ďalej nevykonával zrážky zjeho mzdy, lebo z predložených listinných dokladov je zrejmé, že žalovaný už požiadal zamestnávateľa
žalobcu, aby tieto zrážky zo mzdy vykonával. Navyše žalobca v postavení spotrebiteľa má zákonné
právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách, z čoho tiež vyplýva

naliehavý právny záujem na požadovanom určení. Tento výklad je v súlade s judikatúrou Súdneho dvora
EÚ, ktorej charakteristickou črtou je ochrana spotrebiteľa, ako slabšej strany sporu. V danom prípade
súd zhodne s názorom založenom na judikatúre Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Cdo 483/2014 zo dňa
18.11.2015 zastal ten názor, že naliehavý právny záujem je daný, pretože len určovacou žalobou sa
môže odstrániť stav neistoty, v ktorom sa žalobca nachádza, pretože len deklarovaným vyslovením

neplatnosti predmetnej dohody môže následne argumentovať vo vzťahu ku svojmu zamestnávateľovi,
abyďalejnevykonávalzrážkyzjehomzdy.Navyše,určovanieneplatnostipredmetnejdohodyozrážkach
zo mzdy sa odvíja od posúdenia neprijateľnosti tejto dohody ako zmluvnej podmienky v spotrebiteľskej
zmluve, z ktorého určenia vyplýva naliehavý právny záujem priamo zo zákona.

5. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že medzi žalobcom a žalovaným bola dňa 19.12.2007 uzavretá

zmluva o revolvingovom úvere, ktorej súčasťou bola dohoda o zrážkach zo mzdy, ktorá teda nebola
osobitne dojednaná na samostatnom hárku, a kde boli dojednané bližšie podmienky dohody o zrážkach
zo mzdy. V konaní nebolo sporné, že zmluva o revolvingovom úvere zo dňa 19.12.2007 predstavuje
zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných
úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v rámci ktorých žalobca

vystupuje v postavení spotrebiteľa. Z obsahu spisu, ako aj zo samotnej predtlačenej revolvingovej
úverovej zmluvy, vrátane predtlačenej dohody o zrážkach zo mzdy vyplýva, že obsah dohody o zrážkach
zo mzdy žalobca nemohol žiadnym spôsobom ovplyvniť. Dohoda o zrážkach zo mzdy nie je spísaná
na samostatnom tlačive, to však nič nemení na skutočnosti, že dohoda o zrážkach nebola individuálne
dojednaná, umožňuje siahnuť spotrebiteľovi na majetok a vymôcť aj plnenia, na ktoré žalovaný nemá

nárok. Žalobca sa pri realizácii dohody o zrážkach zo mzdy dostal do pozície subjektu strácajúceho
právo disponovať so svojím vlastným majetkom, navyše pri zrážkach zo mzdy nie je možné preveriť, či
sú zo mzdy zrážané len tie finančné nároky, ktoré dodávateľovi aj prináležia a nie aj tie, na ktoré nemá
právny nárok, a to s poukazom na potrebu riadneho vyhodnotenia spotrebiteľskej zmluvy. V podstate
ide o exekúciu majetku s tým rozdielom, že ju nevykonáva súd, ale spravidla podnikatelia. Pritom ide

okrem iného aj o otázku, či dlh existuje a v akej výške. Výšku dlhu veriteľ sám diktuje, vykonávajú
sa zrážky zo mzdy dlžníka a dlžník nemá možnosť ich priamo zastaviť. Inštitút dohody o zrážkach zo
mzdy umožňuje obísť dôležitý prvok únijného práva, a to ex offo súdnu kontrolu zmluvných podmienok,
či nespôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa (neprijateľné
zmluvné podmienky). Predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy síce má svoj základ v znení zákona, no

v spojení s ostatnými zmluvnými klauzulami a okolnosťami veci predstavujú nástroj na zinkasovanie
úžerného plnenia, preto je plne opodstatnená ochrana, ktorú súd žalobcovi poskytuje.

6. Súd v prejednávanej veci konštatoval, že podľa obsahu uzavretej dohody o zrážkach zo mzdy ide
o absolútne neplatný právny úkon, ktorý je neurčitý a v rozpore so zákonom, pretože je neurčitým

spôsobom špecifikovaná v bode 6 výška zabezpečenej pohľadávky. Nie je zrejmé, či dohoda o zrážkach
zo mzdy slúži ako zabezpečovací inštitút plnenia zo zmluvy o revolvingovom úvere alebo aj iných
nešpecifikovaných revolvingových úverov. Zabezpečená pohľadávka nebola v dohode o zrážkach zo
mzdy vymedzená určitým spôsobom zrejmým obom zmluvným stranám a taktiež v bode 7 dohody o
zrážkach je výška dohodnutých splátok uvedená neurčitým spôsobom a je neurčité, aká výška mesačnej

splátky zo mzdy môže byť zrealizovaná. Ide o jednostranné zvýhodnenie veriteľa, ktorý môže byť
uspokojený aj nad dohodnutú výšku mesačnej splátky, pričom navyšovanie zrážok nad dohodnutú výšku
je neprípustné a v rozpore s § 551 ods. 1 OZ. Dohoda o zrážkach zo mzdy neobsahuje označenie
platiteľamzdyakozákladnúnáležitosťúkonu.Zamestnávateľžalobcuvykonávalzrážkyzomzdynapriek
skutočnosti, že neexistuje žiadne súdne rozhodnutie, ktoré by ukladalo povinnosť plniť a možno siahnuť

bez akejkoľvek súdnej kontroly na majetok žalobcu. Z predmetnej dohody tiež nevyplýva, že by žalobca
akospotrebiteľbolpoučenýonásledkochjejuzavretia.Neexistuježiadensubjekt,ktorýbyboloprávnený
kontrolovať a zabezpečiť, aby boli žalobcovi zo mzdy zrážané peňažné prostriedky len vo výške, na ktorú
má žalovaný nárok. Z neplatného právneho úkonu nemožno realizovať zrážky zo mzdy ani čiastočne,
a preto súd dospel k záveru, že dohoda o zrážkach zo mzdy je absolútne neplatným právnym úkonom,

a preto žalobe vyhovel.

7. O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 255, § 262 ods. 1, 2 CSP a priznal ich žalobcovi
v rozsahu 100 % voči žalovanému, lebo bol v konaní plne úspešný.8. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, ktorý navrhol napadnutý rozsudok
zmeniť a žalobu zamietnuť. Podané odvolanie dôvodil ustanovením § 365 ods. 1 písm. b), f) a h) CSP.

Namietal splnenie procesných podmienok pre postup podľa § 298 CSP. Právna úprava neprijateľných
podmienok vychádza z toho, že o neprijateľnej zmluvnej podmienke sa dá hovoriť len v prípade,
ak nie je iný dôvod neplatnosti právneho úkonu v zmysle všeobecných ustanovení uvedených v
štvrtej hlave prvej časti Občianskeho zákonníka. To vyplýva aj z toho, že predsa nie je možné
zistiť, či konkrétne ustanovenie spôsobuje hrubú nerovnováhu v neprospech spotrebiteľa, ak napríklad

spotrebiteľ nemal spôsobilosť na právny úkon, vykonal ho v duševnej poruche, právny úkon je neurčitý
alebo nezrozumiteľný a pod. Z uvedeného potom vyplýva aj to, že záver o neplatnosti právneho úkonu
alebo jeho časti z dôvodov zaradených v štvrtej hlave prvej časti Občianskeho zákonníka vylučuje
prípustnosť záveru o neplatnosti z dôvodu podľa § 53 ods. 5 OZ. Z napadnutého rozsudku vyplýva,
že súd prvej inštancie na viacerých miestach uviedol závery o neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy
z dôvodov podľa § 37 Občianskeho zákonníka. Súd prvej inštancie teda sám dospel k neplatnosti

ustanovenia o dohode o zrážkach zo mzdy z dôvodov, ktoré sú v zákone upravené v § 37 Občianskeho
zákonníka a sú dôvodom neplatnosti právneho úkonu, ktorý vylučuje následný záver o neprijateľnej
podmienke. CSP neumožňuje súdu uvádzať vo výroku rozhodnutia znenie zmluvnej podmienky v inom
prípade, ako len v tých, ktoré sú upravené v § 298. Ďalej namietal, že aj napriek skutočnosti, že
zmluva o revolvingovom úvere bola uzavretá 19.12.2007, súd pri rozhodovaní opakovane poukazoval

a rozhodoval aj podľa § 5a ods. 1 písmeno a) zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa.
Ustanovenie § 5a nadobudlo účinnosť dňa 01.05.2014. Žiadny zákon nepripúšťa retroaktívnu aplikáciu
§ 5a ods. 1 písm. a), čo je zrejmé z prechodných ustanovení § 29b. Žalovaný tiež uvádzal, že súd
prvej inštancie považoval niektoré ustanovenia dohody o zrážkach zo mzdy za neurčité, no jeho
závery neodôvodňujú neplatnosť dohody o zrážkach zo mzdy ako celku. Súd poukázal na ustanovenie

upravujúce možnosť zvýšenia sumy zrážky zo mzdy, neriešil však podmienky za akých sa tak môže
stať. Bez ohľadu na to, na základe tohto ustanovenia nie je možné určiť neplatnosť dohody ako celku.
Žalovaný považoval záver súdu o tom, že dohoda o zrážkach zo mzdy umožňuje dosiahnuť uspokojenie
pohľadávky siahnutím na majetok dlžníka bez predchádzajúceho odobrenia súdom za nezákonný a
svojvoľný. V právnom poriadku SR neexistuje právna norma, ktorá by určila, že predpokladom výkonu

zrážok zo mzdy je predchádzajúce odobrenie súdom. Súd prvej inštancie sa nevyporiadal s argumentmi
žalovaného ohľadne určitosti a platnosti vymedzenia zabezpečovanej pohľadávky. Dohoda o zrážkach
zo mzdy pri označení pohľadávky vymedzuje, aký právny vzťah je dôvodom vzniku pohľadávky a tiež
na základe čoho konkrétne pohľadávka vznikne. Určenie zabezpečovanej pohľadávky nemusí byť v
zmysle zákonnej úpravy len číselné, ale môže byť uskutočnené každým spôsobom, na základe ktorého

sa pohľadávka dá identifikovať. Záverom poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Trnave sp. zn.
24Co/450/2012.

9.Kodvolaniužalovanéhosavyjadrilžalobcanavrhujúcnapadnutýrozsudokpotvrdiťakovecnesprávny.
Mal za to, že výrok rozhodnutia nie je v rozpore s ustanovením § 298 CSP a je zákonný. Zdôraznil,

že súd určil zmluvnú podmienku za neplatnú, nie za neprijateľnú. Ak teda žalovaný spochybňuje záver
súdu, ktorý dospel k záveru o neplatnosti tejto zmluvnej podmienky, takéto spochybňovanie zo strany
žalovaného nemá oporu ani vo výroku rozsudku, ani v odôvodnení rozsudku. Odkázal na rozsudok
Krajského súdu v Trenčíne, sp. zn. 5Co/304/2016 zo dňa 17.05.2017. V ostatnom rozsahu sa pridŕžal
tvrdení uvedených v doterajšom priebehu konania.

10. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 CSP), viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, §
380 CSP) ako aj skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), prejednal vec bez
nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) a po prejednaní veci urobil záver, že rozsudok súdu prvej
inštancie je vecne správny, preto ho podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

11. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca sa podanou žalobou domáhal určenia, že zmluvná
podmienka dojednaná v bode 7 zmluvy o spotrebiteľskom úvere označenej ako Žiadosť o poskytnutie
revolvingového úveru / Zmluva o revolvingovom úvere č. 8100002810 uzatvorenej dňa 19.12.2007
medzi žalobcom a žalovaným v znení uvedenom v odseku 1 tohto rozhodnutia je neplatná. Žalobu

odôvodnil tým, že zmluva je zmluvou formulárovou, ktorej obsah žalobca nemohol meniť, mohol ju len
ako celok prijať alebo ako celok odmietnuť. Listom zo dňa 31.11.2022 žalovaný predložil dohodu o
zrážkach zo mzdy a výzvu na vykonávanie zrážok zo mzdy platiteľovi mzdy žalobcu a vyzval ho na
vykonávanie zrážok zo mzdy na základe priloženej kópie zmluvy. Podľa žalobcu zmluvná podmienkaobsiahnutá v bode 7 zmluvy predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku. Súd prvej inštancie po
vykonanom dokazovaní vo veci samej rozhodol tak, že podanej žalobe vyhovel. Proti tomuto rozsudku
podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný.

12. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

13. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite

a zrozumiteľne; inak je neplatný.

14. Podľa § 551 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka uspokojenie pohľadávky možno zabezpečiť písomnou
dohodou medzi veriteľom a dlžníkom o zrážkach zo mzdy; zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie, než
by boli zrážky pri výkone rozhodnutia. Proti platiteľovi mzdy nadobúda veriteľ právo na výplatu zrážok
okamihom, keď sa platiteľovi dohoda predložila.

15. Podľa § 879j Občianskeho zákonníka účinného od 01.01.2008, ustanoveniami tohto zákona sa
spravujúajprávnevzťahyvzniknutépred1.januárom2008;vzniktýchtoprávnychvzťahov,akoajnároky
z nich vzniknuté pred 1. januárom 2008 sa však posudzujú podľa doterajších predpisov.

16. Podľa § 52 ods. 1, 3, 4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 01.01.2008, spotrebiteľskou
zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu
svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej

činnosti.

17. Podľa § 53 ods. 1, 2, 3, 5 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 01.01.2008, spotrebiteľské
zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide

o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za
individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť
oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak,
zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne
dojednané. Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

18. Podľa § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 01.01.2008, zmluvné podmienky
upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa.
Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak
zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý

je pre spotrebiteľa priaznivejší.

19. S účinnosťou od 1. januára 2008 je spotrebiteľskou zmluvou každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom a podľa 879j zákona č. 568/2007 Z. z. sa
ustanoveniami tohto zákona spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred 1. januárom 2008, a preto sa na

predmetnú zmluvu vzťahujú ustanovenia § 52 a nasledujúce Občianskeho zákonníka, ktoré predstavujú
základný právny rámec ochrany spotrebiteľa popri ostatných právnych predpisoch.

20. Podľa § 2 písm. b) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona
Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov

(ďalej len „zákon č. 258/2001 Z. z.“), na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere
zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje
poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

21. Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z. z. spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý

spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.22. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z. z. veriteľ je povinný na miestach, na ktorých ponúka
spotrebiteľský úver, uverejniť základné informácie o poskytovaní spotrebiteľského úveru, najmä o výške
ročnej percentuálnej miere nákladov.

23. Odvolací súd po preskúmaní predmetnej veci riadiac sa odvolacími dôvodmi vymedzenými
žalovaným, ktorými je odvolací súd v odvolacom konaní viazaný (§ 380 CSP), dospel k záveru, že súd
prvej inštancie správne zistil skutkový stav a z takto zisteného skutkového stavu urobil aj správny právny
záver a svoje rozhodnutie aj náležite odôvodnil.

24. Z vykonaného dokazovania súdom prvej inštancie vyplynulo, že strany sporu uzatvorili zmluvu -
Žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru / Zmluva o revolvingovom úvere č. 8100002810 zo dňa
19.12.2007 (ďalej len „zmluva o revolvingovom úvere“), na základe ktorej mal žalovaný poskytnúť
žalobcovi úverový rámec vo výške 40.000 Sk, pričom žalobca sa zaviazal zaplatiť mu 48 splátok po
2.253 Sk mesačne. Súčasťou tejto zmluvy bola v bode 7 dohoda o zrážkach zo mzdy, v rámci ktorej

bolo dojednané, že „podpisom Žiadosti / Zmluvy uzatvára Dlžník, Spoludlžník 1, Spoludlžník 2 a Veriteľ v
súlades§551ObčianskehozákonníkaDohoduozrážkachzomzdy(inýchpríjmov)(ďalejlen„Dohoda“).
Pohľadávka veriteľa je tvorená úverom vo výške uvedenej podľa bodu 8 Zmluvy o revolvingovom úvere
vyššie, ďalej prípadnými revolvingami a príslušenstvom, ako plynie zo znenia zmluvných dojednaní
Zmluvy o revolvingovom úvere. Súčasťou pohľadávky sú aj zmluvné pokuty (ak boli uplatnené) a

náklady súdneho / rozhodcovského konania, príp. iného konania, ak vznikla preukázateľne. Na základe
predloženia tejto Dohody je zamestnávateľ Dlžníka, Spoludlžníka 1, Spoludlžníka 2 povinný vykonávať
v prospech Veriteľa mesačné zrážky zo mzdy Dlžníka, Spoludlžníka 1, Spoludlžníka 2, a to minimálne
vo výške mesačnej splátky uvedenej v bode 6 Zmluvy o revolvingovom úvere vyššie, vždy v riadnom
výplatnom termíne na účet Veriteľa č. XXXXXXXXXX/XXXX pod variabilným symbolom (viď vyššie

- číslo zmluvy (VS)). Strany Dohody výslovne súhlasia s tým, že pokiaľ nebude zrážka zo mzdy
vykonaná v dohodnutej výške, ale nižšej, aby bola - za účelom čo najrýchlejšieho dorovnania dlhu
- v najbližšom nasledujúcom mesiaci, či mesiacoch zrážka zo mzdy zvýšená nad dohodnutú výšku,
a to na najvyššiu prípustnú výšku v zmysle všeobecne záväzných právnych predpisov upravujúcich
rozsah zrážok zo mzdy pri výkone rozhodnutia, a to všetko do doby úhrady pohľadávok v omeškaní.

Strany Dohody sa dohodli, že zrážky zo mzdy budú vykonávané zamestnávateľom až do doby, kým
PROFIREAL SLOVAKIA spol. s r. o. zamestnávateľovi písomne oznámi, že všetky jeho pohľadávky
vzniknuté na základe alebo v súvislosti so Zmluvou o revolvingovom úvere sú splatené. Dlžník výslovne
a neodvolateľne súhlasí s tým, že Veriteľ je oprávnený túto Dohodu predložiť zamestnávateľovi /
platcovi mzdy Dlžníka, Spoludlžníka 1 a Spoludlžníka 2, kedykoľvek v priebehu platnosti tejto Zmluvy

o revolvingovom úvere.“ Keďže žalovaný pristúpil k realizácii zrážok zo mzdy, žalobca sa podanou
žalobou domáhal voči žalovanému, aby súd určil neplatnosť dohody o zrážkach zo mzdy z dôvodu,
že uvedená zmluvná podmienka v bode 7 zmluvy predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku.
Zmluvu o revolvingovom úvere na základe vykonaného dokazovania bolo potrebné posúdiť ako zmluvu
spotrebiteľskú v súlade s ustanovením § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a zmluvu o spotrebiteľskom

úvere v súlade s ustanovením § 2 písm. b) zákona č. 258/2001 Z. z. Hoci súd prvej inštancie odkazoval
na zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, ktorý nadobudol účinnosť až od 02.04.2010,
vzhľadom na obdobnú právnu úpravu definície pojmov v oboch uvedených zákonoch, právny záver súdu
o posúdení zmluvy o revolvingovom úvere ako zmluvy o spotrebiteľskom úvere, je správny.

25. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy nie je založený na objektívnom vyhodnotení výšky dlhu, ale na
subjektívnej predstave veriteľa o výške pohľadávky a jej príslušenstva. Výška pohľadávky síce môže
mať oporu v zmluve, ale pri zmluve so zmluvnými podmienkami, ktoré neboli predmetom posúdenia
súdu alebo inej inštitúcie, je relevantné ex offo súdne preskúmavanie práve z dôvodu nebezpečenstva,
že spotrebiteľ zmluvné podmienky nedokáže vyhodnotiť. Ochrana pred nekalými podmienkami sa má

poskytnúť, ak to vyžadujú vnútroštátne pravidlá verejného poriadku. Spotrebiteľ má právo, aby jeho
právne postavenie nebolo spochybňované trvajúcou existenciou neprijateľnej zmluvnej podmienky v
právnom vzťahu k dodávateľovi, a preto nie je rozhodné, či dochádza aj k uplatneniu práva na plnenie
alebo či sa spotrebiteľ priamo obrátil na súd so zreteľom na zabezpečenie stavu právnej istoty v tom
zmysle, aby nebol obťažovaný hrozbou aplikácie takejto dohody o zrážkach zo mzdy, ktorej neplatnosť

nikto neurčí. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje obísť dôležitý prvok únijného práva a
to ex offo súdnu kontrolu zmluvných podmienok, či nespôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a
povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľovi je nevyhnutné poskytnúť ochranu najmä, ak
existuje nebezpečenstvo, že sa v eurokonformnom procese zrážok zo mzdy na základe dohody ozrážkach zo mzdy zabezpečuje a umožňuje uhradiť plnenie z neprijateľných zmluvných podmienok bez
súdnej ochrany, na ktorú skutočnosť musí brať súd ohľad (porovnaj rozsudok C - 106/77 Simmenthal).
Ak by vnútroštátne právo umožnilo obísť takéto preskúmanie prostredníctvom dohody o zrážkach zo

mzdy, išlo by o pozbavenie Smernice 93/13/EHS jej účinku. Preto v konečnom dôsledku aplikovanie
tak významného zabezpečovacieho inštitútu, akým je dohoda o zrážkach zo mzdy, ktorý dodávateľovi
umožňuje svojvoľne nadiktovať výšku pohľadávky za účelom mimosúdnej exekúcie majetku spotrebiteľa
vo formulárovej zmluve bez prieskumu neprijateľných zmluvných podmienok, musí byť predmetom
súdneho prieskumu.

26. Dohoda o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov v predmetnej veci má charakter štandardnej
zmluvnej podmienky používanej žalovaným pri uzatváraní zmlúv o spotrebiteľských úveroch so
spotrebiteľmi. Občiansky zákonník v ustanovení § 53 ods. 2 za individuálne dojednané zmluvné
ustanovenia nepovažuje také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy,
ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Dohoda o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov, ak má byť súdmi

akceptovaná, musí byť výsledkom zmluvnej autonómie strán a slobodnej vôle oboch zmluvných strán.
Žalovaný ako veriteľ do zmluvy o revolvingovom úvere zahrnul bez ďalšieho automatické uzavretie
dohody o zrážkach zo mzdy. Uvedené zmluvné dojednanie tak vnucuje žalobcovi ako spotrebiteľovi
určité správanie, konanie, pričom tým zvýhodňuje poskytovateľa služby ako príjemcu plnenia, čím je
spôsobenánerovnováhazmluvnýchstránvneprospechspotrebiteľa.Vprípadenepreukázaniaopakuzo

strany dodávateľa zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú
za individuálne dojednané (§ 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka). Dohoda o zrážkach zo mzdy a z
iných príjmov bola uzatvorená v rámci predtlačenej zmluvy o revolvingovom úvere a žalovaný ničím
nepreukázal individuálny charakter tohto dojednania.

27.Zobsahuzmluvyorevolvingovomúverejezrejmé,žeišloovopreddodávateľompripravenýformulár,
do ktorého sa vpisovali konkrétne údaje o dlžníkovi v nadväznosti na poskytnutý revolvingový úver,
pričom z obsahu čl. 7, v ktorom je obsiahnutá dohoda o zrážkach zo mzdy a iných príjmov nevyplýva
osobitná možnosť dlžníka ako spotrebiteľa vylúčiť uzatvorenie takejto dohody, prípadne možnosť v
dodatočnej lehote vylúčiť právne účinky takéhoto dojednania napríklad jednostranným odstúpením od

dohody, prípadne inou formou upravená možnosť spotrebiteľa prijať či neprijať takúto dohodu, prípadne
meniť obsah tejto dohody. Toto nebolo zo strany žalovaného žiadnym dôkazom relevantne vyvrátené,
čo nasvedčuje správnosti záverov prijatých súdom prvej inštancie, že táto dohoda o zrážkach zo
mzdy nebola so spotrebiteľom individuálne dojednaná, žalobca nemal možnosť dohodu svojou voľbou
vylúčiť ani nepodpísať bez toho, aby mu súčasne nebol poskytnutý úver. Už samotné dojednanie,

ktoré bolo spotrebiteľovi vnútené mimo jeho vôle, a ktoré zásadným spôsobom znevýhodňuje jeho
postavenie v prípade ak sa dostane do omeškania s riadnym splatením úveru, možno považovať za
dojednanie spôsobujúce značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, a to výrazne
v neprospech spotrebiteľa (§ 53 ods. 1 OZ). Dohodou o zrážkach zo mzdy si veriteľ zabezpečil účinný
právny nástroj na vymoženie svojho nároku voči dlžníkovi závislého výlučne len na jeho iniciatíve a

jeho jednostranných tvrdeniach. Je na vôli veriteľa, kedy a či vôbec predloží zamestnávateľovi dlžníka
dohoduozrážkachzomzdyavakejvýškesabudedomáhaťvykonávaniazrážokzjehomzdynazáklade
nejudikovaného titulu. Dlžník pritom nemá možnosť zabrániť vykonávaniu zrážok inak ako iniciovaním
súdneho konania, v ktorom prostredníctvom neodkladného opatrenia dočasne zabráni výkonu zrážok a
následne bude v konaní vo veci samej namietať platnosť a zákonnosť predloženej dohody o zrážkach z

jeho mzdy, t. j. či uzatvorená dohoda o zrážkach zo mzdy obstojí podľa kritérií upravených v § 53 a nasl.
Občianskeho zákonníka alebo či takúto klauzulu je nutné považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku
obsiahnutú v spotrebiteľskej zmluve. Je pravdou, že v právnom poriadku SR neexistuje právna norma,
ktorá by určila, že predpokladom výkonu zrážok zo mzdy je predchádzajúce odobrenie súdom, to však
nevylučuje vyššie uvedenú skutočnosť, že pre veriteľa je takáto dohoda účinným právnym nástrojom na

vymoženie svojho nároku voči dlžníkovi, závislého výlučne len na jeho iniciatíve a jeho jednostranných
tvrdeniach. Zmluvná podmienka môže byť posúdená ako neprijateľná, a teda neplatná v zmysle § 53
ods. 1 a 5 OZ aj vtedy, ak vychádza z dispozitívnej normy a odkláňa sa v neprospech spotrebiteľa, keď v
súvislosti s ostatnými zmluvnými podmienkami umožňuje vymôcť plnenia, na ktoré veriteľ nemá nárok,
ako je tomu aj v predmetnom prípade.

28. Je potrebné si uvedomiť, že žalobca sa pri realizácii dohody o zrážkach zo mzdy dostáva do
pozíciesubjektustrácajúcehoprávodisponovaťsosvojimvlastnýmmajetkomreprezentovanýmpríjmom
dosahovaným za výkon svojej pracovnej činnosti. Navyše, pri zrážkach zo mzdy nie je možné preveriť,či sú zo mzdy zrážané len tie finančné nároky, ktoré dodávateľovi aj prináležia a nie aj tie, na ktoré nemá
právny nárok, a to s poukazom na potrebu riadneho vyhodnotenia spotrebiteľskej zmluvy. V podstate
ide o exekúciu majetku s tým rozdielom, že ju nevykonáva súd, ale spravidla podnikatelia. Pritom ide

okrem iného aj o otázku, či dlh existuje a v akej výške. Výšku dlhu veriteľ sám diktuje, vykonávajú sa
zrážkyzomzdydlžníkaadlžníknemámožnosťichpriamozastaviť.Tietookolnostiopodstatňujúobzvlášť
obozretnosť pri vykonávaní ex offo súdnej kontroly dohody o zrážkach zo mzdy.

29. Všetky uvedené okolnosti nasvedčujú tvrdeniu, že dojednanie dohody o zrážkach zo mzdy

v rozpore so spotrebiteľským právom (za predpokladu absencie jeho individuálneho dojednania s
možnosťou spotrebiteľa takéto dojednanie vylúčiť alebo ho ovplyvniť, bez náležitého a pre spotrebiteľa
zrozumiteľného vysvetlenia a poučenia o dôsledkoch a zo zákona vyplývajúcich následkoch uzatvorenia
takejto dohody), je jednoznačne zmluvným dojednaním spôsobujúcim značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach zmluvných strán, a to výrazne v neprospech spotrebiteľa, pretože je spôsobilé zásadným
spôsobom a v rozpore so zákonom zasiahnuť do jeho majetkových a osobných pomerov tým, že mu

nie je umožnené v plnej miere disponovať so svojím príjmom plynúcim mu z výkonu zamestnania alebo
povolania.

30. Žalovaný v podanom odvolaní namietal, že o neprijateľnej zmluvnej podmienke sa dá hovoriť len v
prípade, ak nie je iný dôvod neplatnosti právneho úkonu v zmysle všeobecných ustanovení uvedených

v štvrtej hlave prvej časti Občianskeho zákonníka, a teda záver o neplatnosti právneho úkonu alebo
jeho časti z dôvodov zaradených v štvrtej hlave prvej časti Občianskeho zákonníka vylučuje prípustnosť
záveru o neplatnosti zmluvnej podmienky podľa § 53 ods. 5 OZ. S touto námietkou sa odvolací súd
nestotožňuje a má za to, že nič nebráni tomu, aby predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy bola súčasne
právne posúdená ako neprijateľná zmluvná podmienka a ako neurčitý právny úkon. Pokiaľ vzhľadom

na znenie samotnej dojednanej dohody o zrážkach zo mzdy táto naplní aj znaky neurčitosti právneho
úkonu podľa § 37 OZ a súčasne aj znaky neprijateľnej zmluvnej podmienky podľa § 53 OZ, súd môže
kumulatívne právne posúdiť dojednanú dohodu za neplatnú, a to podľa oboch uvedených ustanovení;
takýtopostupniejeanivylúčený,aninesprávny.Niejepretožiadnympochybením,aksúdprvejinštancie
v rozhodnutí uviedol závery o neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy z dôvodov podľa § 37 OZ

a súčasne aj dôvody neplatnosti dojednanej dohody podľa § 53 OZ. Keďže súd prvej inštancie posúdil
dohodu o zrážkach zo mzdy ako neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa § 53 OZ, správne vo výroku
rozhodnutia uviedol celé znenie zmluvnej podmienky, ktorú vyhlásil za neplatnú. Postupoval tak v súlade
s ustanovením § 298 CSP.

31. V súvislosti s právnym záverom o neurčitosti právneho úkonu – dojednanej dohody žalovaný
namietal, že súd prvej inštancie považoval niektoré ustanovenia dohody o zrážkach zo mzdy za neurčité,
nojehozáveryneodôvodňujúneplatnosťdohodyozrážkachzomzdyakocelku.Odvolacísúdpoukazuje
na znenie ustanovenia § 41 OZ, podľa ktorého ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho
úkonu, je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z

okolností, za ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu. Súd
prvej inštancie považoval za neurčité dojednanie dohody o zrážkach zo mzdy v časti špecifikovania
zabezpečenej pohľadávky a v časti špecifikovania výšky zrážok zo mzdy. Uvedené neurčité časti tohto
právneho úkonu nemožno oddeliť od ostatného obsahu dojednanej dohody o zrážkach zo mzdy, ktorá by
bez týchto častí stratila svoj zmysel, preto súd prvej inštancie správne konštatoval neplatnosť dojednanej

dohody o zrážkach zo mzdy ako celku. Žalovaný tiež namietal, že súd poukázal na ustanovenie dohody
upravujúce možnosť zvýšenia sumy zrážok zo mzdy, neriešil však podmienky, za akých sa tak môže
stať. Tu je potrebné zdôrazniť, že podmienky, za ktorých môže žalovaný ako veriteľ požadovať zvýšené
sumy zrážok zo mzdy (pokiaľ nebude zrážka zo mzdy vykonaná v dohodnutej výške, ale v nižšej), a ich
bližšie skúmanie, nie je spôsobilé ovplyvniť právny záver o neurčitosti špecifikácie výšky zrážok zo mzdy,

preto samotné bližšie skúmanie týchto podmienok by bolo v predmetnom spore nedôvodné.

32. Žalovaný v podanom odvolaní taktiež namietal, že súd prvej inštancie sa nevysporiadal s jeho
argumentmi ohľadne určitosti a platnosti vymedzenia zabezpečovanej pohľadávky. Mal za to, že
dohoda o zrážkach zo mzdy pri označení pohľadávky vymedzuje aký právny vzťah je dôvodom

vzniku pohľadávky a tiež na základe čoho konkrétne pohľadávka vznikne. Odvolací súd po
preskúmanínapadnutéhorozhodnutiavzhliadolodôvodneniesúdutýkajúcesaneurčitostišpecifikovania
zabezpečenej pohľadávky za dostatočné, keď súd uviedol, že nie je zrejmé, či dohoda o zrážkach zo
mzdy zabezpečuje zmluvu o revolvingovom úvere č. 8100002810 alebo aj iné revolvingy (revolvingovéúvery). Odvolací súd sa s týmto záverom stotožňuje a súčasne dodáva, že platnosť dohody o zrážkach
zo mzdy z hľadiska obsahových náležitostí vyžaduje určenie oprávnenej ako aj povinnej osoby, určenie
celkovej sumy, ktorá má byť zrazená a prípadne aj uvedenie výšky zrážok, ktoré sa majú vykonávať,

najviac však v rozsahu zákonom stanoveného limitu. Priamo z ustanovenia § 551 ods. 1 Občianskeho
zákonníka vyplýva, že písomnou dohodou medzi veriteľom a dlžníkom o zrážkach zo mzdy možno
zabezpečiť uspokojenie pohľadávky, to znamená, že pohľadávka, ktorá sa zabezpečuje dohodou o
zrážkach zo mzdy musí byť jasne definovaná a jej výška konkretizovaná. V dohode o zrážkach zo
mzdy preto nepostačuje len odkaz na pohľadávku špecifikovanú podľa zmluvy o revolvingovom úvere, v

tomto prípade konkrétne podľa Zmluvy o revolvingovom úvere č. 8100002810. Navyše nie je zrejmé, čo
veriteľ myslel pod slovným spojením „prípadnými revolvingami“, ktoré poňal do špecifikácie pohľadávky
zabezpečenej dohodou o zrážkach zo mzdy. Odvolací súd preto prijal záver, že pokiaľ v dohode
absentuje obsahová náležitosť ohľadne konkretizácie výšky pohľadávky, takúto dohodu je potrebné
vyhodnotiť ako neplatnú v celom jej rozsahu. Takto uzavretá dohoda o zrážkach zo mzdy nemôže
byť zabezpečovacím prostriedkom konkrétnej pohľadávky a na jej základe preto nemôže dochádzať k

zrážkam zo mzdy spotrebiteľa u jeho zamestnávateľa. Na základe uvedeného odvolací súd vyhodnotil
námietky žalovaného týkajúce sa určenia zabezpečovanej pohľadávky za nedôvodné.

33. V súvislosti s námietkou žalovaného, že súd prvej inštancie na predmetný spor aplikoval ustanovenie
§ 5a ods. 1 písm. a) zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, ktoré nebolo účinným v čase

uzatvorenia zmluvy o revolvingovom úvere, pričom žiadny zákon nepripúšťa retroaktívnu aplikáciu
tohto ustanovenia, tu odvolací súd uvádza, že na predmetnú zmluvu o revolvingovom úvere zo dňa
19.12.2007 skutočne nie je možné aplikovať ustanovenie § 5a ods. 1 písm. a) zákona č. 250/2007 Z. z.
o ochrane spotrebiteľa, ktoré nadobudlo účinnosť až od 01.05.2014, pričom prechodné ustanovenie §
29b tohto zákona jeho retroaktívnu aplikáciu na už vzniknuté právne vzťahy nepripúšťa. Hoci súd prvej

inštancie nesprávne poukázal na uvedené ustanovenie v odôvodnení svojho rozhodnutia, právny záver
súdu o neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy s poukazom na ustanovenia § 53 a § 37 Občianskeho
zákonníka je správny. Námietka žalovaného preto nebola spôsobilá ovplyvniť správnosť prijatého záveru
súduprvejinštancie,ktorýsapremietoldovýrokovejčastinapadnutéhorozsudku.Ajnapriekskutočnosti,
že predmetné ustanovenie nebolo platné a účinné v čase podpisu zmluvy, jednoznačne poukazuje na

vôľu zákonodarcu v čase po uzatvorení zmluvy o revolvingovom úvere poskytnúť ochranu spotrebiteľovi
voči súdom nekontrolovanému vykonávaniu zrážok zo mzdy a iných príjmov.

34. S ohľadom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd odvolanie žalovaného posúdil ako
neopodstatnené a rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

35. Odvolací súd v súlade s ustanoveniami § 396 ods. 1, § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP priznal
úspešnému žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

36. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu možno podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, § 420, § 421

CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na
súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).