Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, September 18, 2024

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 5Co/58/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4420202774
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 09. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oliver Kolenčík

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2024:4420202774.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Olivera Kolenčíka a sudcov JUDr.

Borisa Minksa a JUDr. Mareka Olekšáka, v spore žalobkyne: A. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom C. X,
D. E., v zastúpení: Advokátska kancelária Mgr. Jozef Vida, s.r.o., so sídlom Jazdecká 28, Nové Zámky,
IČO: 47 258 250, proti žalovanej: F. G. BENKOVÁ - REAL INVEST NZ, so sídlom Gúgska 671/14, Nové
Zámky, IČO: 46 193 961, v zastúpení: Advokátska kancelária Timoranská & Štofková s.r.o., Pribinova
9, Nové Zámky, IČO: 36 813 401, o zaplatenie 3 000 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti
rozsudku Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 24. apríla 2023, č. k. 6C/40/2020-259 v znení opravného
uznesenia zo dňa 6. júna 2023, č. k. 6C/40/2020-299, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalobkyňa má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Nové Zámky (ako súd prvej inštancie podľa § 12 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový
poriadok, ďalej len „CSP“) rozsudkom zo dňa 24. apríla 2023, č. k. 6C/40/2020-259, uložil žalovanej
povinnosť zaplatiť žalobkyni 3 000 eur s 5 % úrokom z omeškania ročne od 16. 06. 2020 do zaplatenia, to
všetkodotrochdnípoprávoplatnostirozsudku(výrokI.).Vzájomnúžalobužalovanejsúdzamietol(výrok
II.). O trovách konania rozhodol tak, že žalobkyňa má nárok na náhradu trov konania voči žalovanej

v rozsahu 100 %, o výške ktorej rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí, samostatným rozhodnutím, ktoré vydá súdny úradník (výrok III.).

2. Rozhodnutie vo veci samej právne odôvodnil s poukazom na stanovenia § 37, § 51, § 52 ods. 1, 3, 4,
§ 53 ods. 1 a 5, § 517 ods. 2, § 544 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“).

3.Vodôvodnenírozsudkupoukázalnato,žežalobkyňasasvojoužalobouzodňa23.06.2020domáhala

od žalovanej zaplatenia sumy 3 000 eur s 5 % úrokom z omeškania ročne od 16. 06. 2020 do zaplatenia
a náhrady trov konania, na tom skutkovom základe, že so žalovanou uzavrela dňa 06. 05. 2019 Zmluvu
o rezervácii nehnuteľnosti, a to poschodového štvorizbového rodinného domu s garážou na kľúč s
pozemkom v radovej zástavbe domov v lokalite „Západ slnka“ v D. E., a to pozemkov parc. CKN č.
8683/98 o výmere 277 m2, s tým, že zmluva bola uzavretá na dobu neurčitú.

4. Následne súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní, zistení skutkového a právneho stavu

konštatoval, že medzi žalobkyňou a žalovanou došlo k uzatvoreniu zmluvy o rezervácii nehnuteľnosti,
ako nepomenovanej zmluvy. V konaní bolo preukázané, že žalobkyňa zaplatila v prospech účtu
žalovanej sumu 3 000 eur dňa 06. 05. 2019. Táto skutočnosť v konaní sporná nebola. Spornou zostala
otázka, akým titulom žalobkyňa žalovanej predmetnú čiastku uhradila. Žalobkyňa namietala, že uzavretázmluva je absolútne neplatná z dôvodu, že obsahuje neprijateľné podmienky a bola uzavretá ako
zmluva spotrebiteľská. Zmluvný vzťah založený zmluvou o rezervácii nehnuteľnosti, je bezpochyby
potrebné posudzovať ako vzťah spotrebiteľský. Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu

na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a
plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svoje obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci svojej
spotrebiteľskej činnosti alebo v rámci inej podnikateľskej činnosti (§ 52 ods. 1, 3 , 4 OZ v znení od 01.
01. 2008). Neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sú upravené v § 53 ods. 4, písm.

a/ až r/ OZ v znení od 01. 01. 2008. Z vyššie citovaných zákonných ustanovení Občianskeho zákonníka
o spotrebiteľských zmluvách vyplýva, že predmetný zmluvný vzťah je v skutočnosti spotrebiteľskou
zmluvou, pretože žalovaný zmluvu uzavrel v rámci svojej podnikateľskej činnosti a v nej vystupoval ako
dodávateľ a žalobkyňa, ktorá v čase uzavretia zmluvy o rezervácii nehnuteľnosti nebola podnikateľom,
vystupovala ako spotrebiteľ.

5. Prvoinštančný súd sa v prvom rade zaoberal obsahom uzavretej rezervačnej zmluvy medzi stranami
sporu s prihliadnutím na určitosť a obsah samotnej zmluvy. Z obsahu zmluvy je zrejmé, že zmluvu
podpisovali len žalobkyňa a žalovaná, ale v zmluve je uvedený aj svedok E. H., ktorý je označený ako
budúci predávajúci, napriek tomu bolo v konaní zistené, že pri uzatvorení zmluvy fyzicky prítomný nebol
a zmluvu ani nepodpísal, takže nemôže byť účastníkom podpísanej zmluvy. Navyše v čase uzatvorenia

rezervačnejzmluvyE.H.nebolanikonateľomfirmySTELA-STAV,s.r.o.,malpodľavlastnéhotvrdenialen
splnomocnenie firmu zastupovať, ale žiadny takýto dôkaz v konaní predložený nebol, teda sa jedná len o
tvrdenie svedka. Faktom však zostáva, že rezervačnú zmluvu podpísali len žalobkyňa so žalovanou, na
základe tejto zmluvy žalobkyňa zaplatila v prospech účtu žalovanej sumu 3 000 eur, čo v konaní nebolo
sporné. E. H. mal byť ako už súd prvej inštancie uviedol účastníkom predmetnej zmluvy, čo je zrejmé aj

zčlánku1kdejeuvedenýakobudúcipredávajúci,alezmluvunepodpísalzneznámychdôvodov,ajkeďv
priebehukonaniatvrdil,žeoobsahuzmluvyvedomosťmal,ajsakontaktovalsožalobkyňou2-3krátpred
uzavretím rezervačnej zmluvy. Zmluvu však podpísali len žalobkyňa a žalovaná, teda sa má za to, že
žalobkyňa aj žalovaná konali vo vlastnom mene. V zmluve je uvedené vyhlásenie v článku 2. budúceho
predávajúceho, a to E. H., že účelom zmluvy je zabezpečiť, aby budúci predávajúci nepredával po

dohodnutý čas inému záujemcovi poschodový 4-izbový dom s garážou na kľúč s pozemkom a v bode
2. 2. budúci predávajúci vyhlasuje, že má záujem predať a záujemca má záujem kúpiť nehnuteľnosti
uvedené v predmete zmluvy. Z tejto formulácie a z obsahu týchto dvoch článkov je zrejmé, že naozaj
E. H. predmetnú zmluvu mal podpísať ako budúci predávajúci, ale zmluvu nepodpísal. Z toho vyplýva,
že E. H. nebol žiadnym nositeľom práv a povinností z predmetnej zmluvy, pretože sa k nim neprihlásil.

Zmluvu podpísali len žalobkyňa a žalovaná, ktorá však zo svojej pozície a postavenia podľa zmluvy
o rezervácii nemohla garantovať podmienky, ktoré boli v zmluve uvedené, pretože žalovaná nebola
predávajúcim. Navyše budúcim predávajúcim nebol ani E. H., ale firma STELA-STAV, s. r. o., ktorá v
zmluve vôbec nie je uvedená, aj ako budúci predávajúci E. H. je označený ako fyzická osoba dátumom
narodenia, bydliskom a rodným číslom. Z obsahu zmluvy teda pre budúceho predávajúceho žiadne

práva ani povinnosti nevznikli, nevznikli ani pre E. H., pretože ani jeden z týchto subjektov účastníkom
zmluvy nebol. V tomto kontexte mal súd prvej inštancie za to, že zmluva je nejasná a nezrozumiteľná,
preto považoval predmetnú zmluvu o rezervácii nehnuteľností za neplatnú v zmysle § 37 ods. 1 OZ,
pretože predmetná zmluva obsahuje ustanovenia, ktoré nie sú dostatočne určité a zrozumiteľné, pretože
z písomného znenia zmluvy nie je zrejmé, čo malo byť predmetom zmluvy. Na jednej strane je uvedené,

že niekto (E. H. ako budúci predávajúci) sa zaväzuje rezervovať pre budúceho kupujúceho, a to
žalobkyňu, nehnuteľnosť, ktorú tento budúci predávajúci neprevedie na inú osobu, ale tento subjekt nie
je účastníkom zmluvy a nie je zrejmé, na základe akej skutočnosti mal byť tento záväzok uskutočnený.
Nie je teda zrejmý predmet zmluvy, pretože v tejto časti je predmetná zmluva nezrozumiteľná a neurčitá.
Právnym následkom neurčitosti právneho úkonu je jeho absolútna neplatnosť, preto súd považoval

rezervačnú zmluvu za neplatnú.

6. Sporným zostala len otázka nároku žalobkyne na zaplatenie uvedenej sumy. V tejto súvislosti, keďže
súd konštatoval, že rezervačná zmluva je absolútne neplatným právnym úkonom, súd skúmal nárok
žalobkyne na zaplatenie sumy 3000 eur a dospel k tomu záveru, že tento nárok je potrebné žalobkyni

v plnom rozsahu priznať. V konaní bolo preukázané, že žalobkyňa zaplatil v prospech účtu žalovanej
sumu 3 000 eur, a to, v deň podpisu rezervačnej zmluvy dňa 06. 05. 2019. Žalovaná túto skutočnosť
nepopierala, len tvrdila, že na túto sumu má právny nárok titulom zmluvnej pokuty, a to na základe
článku 4 bod 4.3. predmetnej zmluvy, kde je napísané, že v prípade že nedôjde k uskutočneniu predajanehnuteľnosti, zmluvná strana je povinná zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške rovnajúcej sa rezervačnej
kaucii. Podľa názoru súdu prvej inštancie, v kontexte zistení súdu z obsahu rezervačnej zmluvy, ako aj
výsluchom strán sporu a predloženými dokladmi, pre žalobkyňu nevznikla povinnosť zaplatiť zmluvnú

pokutu, pretože táto zmluvná pokuta nebola právne viazaná na žiadne plnenie, poskytnuté žalovanou.
Žalovaná tvrdila, že žalobkyňa jej má zaplatiť titulom zmluvnej pokuty 3 000 eur, a to napriek tomu, že
žalobkyňa žalovanej uhradila predmetnú sumu už pri podpise zmluvy. Súd preskúmal aj obsah spisu
súdu prvej inštancie pod sp. zn. 6C/39/2020, a zistil, že v tomto konaní si žalobkyňa uplatnila len
zaplatenie sumy 30 000 eur, a to nie od E. H., ale od firmy STELA-STAV, s.r.o., predmetná suma bola

žalobkyni prisúdená platobným rozkazom z 15. 07. 2020 a na základe vyjadrenia, tak žalobkyni ako aj
svedka, bola táto suma vrátená žalobkyni. Z toho vyplýva, že v konaní sp. zn. 6C/39/2020 si žalobkyňa
neuplatnila voči E. H. sumu 3 000 eur a neuplatnila si ju ani voči firme STELA-STAV, s.r.o., uplatnila si
túto sumu až v tomto konaní, a to voči žalovanej. Ako už súd prvej inštancie konštatoval, zo zhodných
tvrdení strán ako aj z predložených dôkazov je zrejmé, že suma 3 000 eur bola žalobkyňou dňa 06. 05.
2019 prevedená na účet žalovanej. Keďže žalovaná v konaní nevedela preukázať, za akým účelom a z

akého titulu predmetnú sumu od žalobkyne prevzala, avšak žalobkyňa preukázala, že sumu 3 000 eur
poslala žalovanej, na strane žalovanej došlo k vzniku bezdôvodného obohatenia, ktoré obohatenie je
žalovaná povinná žalobkyni vydať. Z toho dôvodu súd prvej inštancie žalobe vyhovel a zaviazal žalovanú
k zaplateniu sumy 3 000 eur v prospech žalobkyne.

7. Žalovaná si uplatnila vzájomnou žalobou zaplatenie sumy 3 000 eur z titulu zmluvnej pokuty,
nárok žalovanej na uplatnenú zmluvnú pokutu mal vzniknúť po odstúpení žalobkyne od rezervačnej
zmluvy. Súd prvej inštancie mal za to, že takáto zmluvná pokuta bola zo strany žalovanej uplatnená
voči žalobkyni bez toho, že by žalovaná preukázala dôvodnosť samotnej zmluvnej pokuty, ako aj jej
výšky. Z týchto dôvodov súd konštatoval, že uplatnená zmluvná pokuta zo strany žalovanej nemá

právny podklad, podľa názoru žalovanej sa jedná o sankciu za to, že žalobkyňa nedodržala konkrétne
určené povinnosti. Podľa názoru súdu prvej inštancie v každom jednom prípade je nutné posudzovať
opodstatnenosť zmluvnej pokuty, ako aj jej výšky, pričom z rozhodovacej praxe súdov je zrejmé,
že zmluvná pokuta uplatňovaná žalovanou, je takým nárokom, ktorý súdy vyhlásili za neprijateľnú
podmienkuvspotrebiteľskýchzmluvách.Okremtoho,žalovanásvojnárokzmluvnúpokutuodvodzujeod

nároku budúceho predávajúceho, ktorý, ako už súd vyššie konštatoval, nebol účastníkom zmluvy. Nie je
zrejmé, akým titulom a na základe akých skutočností si žalovaná predmetnú zmluvnú pokutu uplatnila.
Súd po vyhodnotení rezervačnej zmluvy konštatoval, že táto je absolútne neplatná, žalovaná nárok na
zmluvnú pokutu odôvodnila aj tým, že žalobkyňa sama znemožnila nadobudnutie nehnuteľnosti vo svoj
prospech, keď od zmluvy o dielo zjavne odstúpila. Žalovaná však nepreukázala žiadnu z tvrdených

skutočností, žalovaná nebola stranou zmluvy o dielo, teda odstúpenie žalobkyne od zmluvy o dielo
nemohlo mať na žalovanú žiaden dosah, žalovaná nezabezpečovala pre žalobkyňu dielo ani žiadne iné
plnenie. Keďže žalovaná neposkytla žalobkyni žiadne plnenie, práve naopak, žalobkyňa žalovanej plnila
na základe neplatnej zmluvy, žalovanej nemohol vzniknúť nárok na zmluvnú pokutu. Z týchto dôvodov
súd prvej inštancie vzájomnú žalobu žalovanej zamietol.

8. Súd prvej inštancie priznal žalobkyni zákonný úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 3 000
eur od 16. 06. 2020 do zaplatenia, a to podľa § 517 ods. 2 OZ v zmysle platnej novely vyhlášky č.
87/1995 Z. z. od 01. 02. 2013 vo veciach občianskoprávnych sa úroková sadzba počíta podľa úrokovej
sadzby ECB (táto činila k 16. 06. 2020 - 0 %) + 5 percentuálnych bodov, a to odo dňa nasledujúceho po

doručení predžalobnej výzvy, v ktorej bol žalovaný povinný vrátiť žalovanú sumu do 15. 06. 2020.

9. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že v konaní plne úspešnej
žalobkyni priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorej rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny

úradník v zmysle § 262 ods. 1 a 2 CSP.

10. Proti tomuto rozhodnutiu podala prostredníctvom právneho zástupcu včas odvolanie žalovaná,
navrhujúc odvolaciemu súdu, aby napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobu
žalobkyne zamietne a zároveň prizná žalovanej náhradu trov konania v rozsahu 100 %. V podanom

odvolaní žalovaná poukázala na existenciu odvolacích dôvodov podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f/ a h/
CSP. Žalovaná na uvedené odvolacie dôvody poukazuje, keď má za to, že závery súdu prvej inštancie
nemajúoporuvovykonanomdokazovaní,pričomprávnyzáversúdupovažujenesprávnyvčasti,kdesúduzavrel, že zmluva o rezervácii nehnuteľností má byť absolútne neplatná, pričom k takémuto záveru súd
dospel zrejme aj v dôsledku toho, že si z vykonaného dokazovania vyvodil nesprávne skutkové zistenia.

11. Žalovaná v prvom rade namietala, že žalobkyňa nikdy netvrdila, že by zmluve nerozumela, alebo že
by ju bola uzavrela pod akýmkoľvek nátlakom. Žalobkyňa vyhľadala žalovanú z dôvodu, že zistila, že
zabezpečuje a sprostredkováva pre budúceho predávajúceho alebo zhotoviteľa predaj nehnuteľností.
Vedela, že si nehnuteľnosť zarezervuje tým, že zaplatí časť kúpnej ceny ako zálohu. Na pojednávaní
dňa 20. 09. 2021 žalobkyňa výslovne uviedla, že suma 3 000 eur bude odpočítaná z ceny rodinného

domu, teda vedela, že pokiaľ sa dohodla na dome za sumu 144 000 eur, potom po zaplatení sumy
3 000 eur už ona doplatí len sumu 141 000 eur z titulu ceny domu. Žalobkyňa nepoprela, že
celková kúpna cena mala byť 144 000 eur a nepoprela ani tvrdenie o tom, že ona mala zaplatiť už len
141 000 eur. Z toho potom logicky môže vyplynúť len záver, že suma 144 000 eur bola dohodnutou
kúpnou cenu, kde časť platila žalobkyňa pre zhotoviteľa stavby, avšak k rukám žalovanej a zvyšok k
rukám zhotoviteľa, tu teda bola žalovaná len platobným miestom, suma 3 000 eur bola súčasťou sumy,

ktorú zaplatila žalobkyňa na kúpnu cenu nehnuteľnosti. To, že sa platilo k rukám žalovanej bola už
len dohoda medzi žalovanou a staviteľom, ktorý sa takto zbavil povinnosti zaplatiť žalovanej províziu
za sprostredkovanie. Z uzavretej rezervačnej zmluvy rovnako vyplýva informácia o tom, že žalovaná
sprostredkúva predaj nehnuteľnosti pre zhotoviteľa a že je na uzavretie rezervačnej zmluvy, teda v
zmysle jej bodu 5.4, oprávnená. Na základe týchto okolností potom žalobkyňa nepostupovala správne,

keď žalovala stavebnú firmu o zaplatenie sumy 30 000 eur, správne mala žiadať od stavebnej firmy aj
sumu 3 000 eur.

12. Ďalej žalovaná uviedla, že vo vzťahu medzi žalobkyňou a žalovanou nezdieľa názor, že by bola
zmluva o rezervácii nehnuteľnosti neplatná, právny záver súdu považuje za nesprávny, keď minimálne v

časti spornej otázky o charaktere platby bolo jednoznačne dohodnuté, že ide o časť kúpnej ceny, potom
bola námietka žalovanej, že nie je pasívne vecne legitimovaná, správna. Vo vzťahu k tejto spornej otázke
však súd prvej inštancie neuviedol zdôvodnenie, ktoré by smerovalo k záveru o neplatnosti zmluvy.
Uviedol len, že je zmluva nejasná a nezrozumiteľná, z ktorého dôvodu mal za to, že je neplatná. Pokiaľ
ideozmluvuorezervácii,jedinánejasnosť,ktorámohlaztejtozmluvyvyplynúťsatýkalatoho,čiE.H.bol

alebo nebo zmluvnou stranou. Medzi stranami sporu však nebolo sporné a žalobkyňa ani netvrdila nič
iné len to, že vedela, kto bude dom stavať, vedela, že si dom prišla rezervovať u žalovanej a vedela aj to,
žežalovanejplatíčasťkúpnejcenypreH..Tátoskutočnosťjednoznačnevyplynulazozmluvy,včlánku3.
rezervačnejzmluvyišlooustanoveniejasnéazrozumiteľnéajprespotrebiteľa,okremtohovšakvosvojej
výpovedi žalobkyňa uviedla, že sa suma 3 000 eur odpočíta od ceny domu. Na základe uvedeného,

záver súdu o neplatnosti zmluvy, ale aj záver o tom, že nie je zrejmé, na aký účel mala žalobkyňa plniť,
je nesprávny, je v rozpore s vykonaným dokazovaním, hlavne s tvrdením žalobkyne a je aj nesprávny
po právnej stránke, keď takému ujednaniu nemožno vytýkať ani nejasnosť ani nezrozumiteľnosť.

13. Pokiaľ ide o vzájomný nárok na zmluvnú pokutu z čl. 4. bod 4.3. Zmluvy o rezervácii vyplýva, že

žalobkyňa je povinná zaplatiť žalovanej zmluvnú pokutu vo výške rezervačného poplatku v prípade, že
k uskutočneniu predaja nehnuteľnosti nedôjde z dôvodov na strane žalobkyne. Žalobkyňa sama svojím
právnym úkonom, ktorým odstúpila od zmluvy o dielo, zapríčinila jej zánik, a teda zmarila odkúpenie
nehnuteľnosti, ktorú pre ňu žalovaná rezervovala. Na základe uvedených skutočností má teda žalovaná
nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 3 000 eur. Ani výklad tohto ustanovenia nemôže byť

sporný a korešponduje práve s účelom zmluvy, keď pre prípad zrušenia zmluvy má žalobkyňa nárok od
predávajúceho (zhotoviteľa) na vrátenie zaplatenej sumy z titulu zmluvy o dielo, avšak nárok žalovanej
na províziu tým nemôže byť dotknutý, keď ona službu riadne poskytla.

14. Namietala ďalej, že z uznesenia odvolacieho súdu, ktorým bolo prvé rozhodnutie súdu prvej

inštancie zrušené, nevyplynul záver, že by bola zmluva neplatná. Závery odvolacieho súdu smerovali
k tomu, že sa má súd platnosťou zmluvy zaoberať a opätovne zhodnotiť, nie automaticky vysloviť
neplatnosť rezervačnej zmluvy. Súd prvej inštancie však žiadnym spôsobom nezdôvodnil, prečo
považuje zmluvu za neplatnú aj medzi stranami sporu, a žiadnym spôsobom ani nevyriešil otázku
charakteru platby, ktorú poskytla žalobkyňa zhotoviteľovi diela cestou žalovanej. Pritom nemohlo ísť o

odmenu za sprostredkovanie, pretože žalobkyňa si takúto službu u žalovanej nezazmluvnila. Žalobkyňa
sa domnievala, že pokiaľ platila žalovanej, pasívne legitimovanou na toto konanie musí byť nutne
žalovaná, čo však nie je pravda, toto je otázkou právnou, pričom právny záver súdu, pokiaľ dospel k
záveru o pasívnej legitimácii žalovanej, považuje žalovaná za nesprávny. Žalovaná mala mať jedinýzáväzok, a to rezervovať nehnuteľnosť pre žalobkyňu, pričom tento záväzok si aj splnila. V danej veci
nemožno vychádzať zo žiadnych iných súvislostí, ako zo zmluvy o rezervácii a je potrebné vyhodnotiť,
ktorá zmluvná strana mala aký záväzok. Žalovaná preukazuje splnenie svojho záväzku tým, že pre

žalobkyňu zabezpečila stavbu domu, ktorý je popísaný v rezervačnej zmluve, nemožno mať teda
pochybnosti ani o tom, že prejavy vôle strán rezervačnej zmluvy by boli nejasné alebo že by právny
úkon žalobkyne a žalovanej obsiahnutý v rezervačnej listine bol neurčitý alebo nezrozumiteľný, keď po
podpísaní rezervačnej zmluvy žalobkyňa podpísala zmluvu o dielo, na základe ktorej sa pre ňu dom
staval.

15. Žalobkyňa vo vyjadrení k podanému odvolaniu uviedla, že má za to, že predmetná rezervačná
zmluva je absolútne neplatným právnym úkonom, z ktorého nemožno vyvodiť nárok žalovanej na
zaplatenie žiadnej finančnej sumy. V tomto smere žalobkyňa poukazuje aj na právny názor odvolacieho
súdu vyslovený v tomto konaní ohľadne absolútnej neplatnosti rezervačnej zmluvy. Žalobkyňa zastáva
názor, že tú istú sumu nemožno považovať za súčasť kúpnej ceny a zároveň aj za odmenu

sprostredkovateľa, ktorú by mala platiť žalobkyňa. Poukázala aj na výpoveď svedka E. H., z ktorej
jednoznačne vyplýva aj spôsob jednania žalovanej vo vzťahu k záujemcom, teda aj k žalobkyni, kedy
sa záujemcom o kúpu nehnuteľností vôbec neuvádza, aká je výška provízie, koľko dostane realitná
kancelária a uviedol, že je to v podstate nefér voči klientom. Hovoril to pritom vo všeobecnosti, teda
je zrejmé, že žalovaná pri konaní postupuje vždy takto a má to už v podstate zaužívané, teda že

nepovie klientom, aká bude výška jej provízie a prvotnú úhradu prezentuje ako súčasť ceny, pričom
klient opak zistí až pri podpísaní kúpnej zmluvy, resp. zmluvy o dielo s konkrétnym vlastníkom resp. so
zhotoviteľom, keďže táto suma, ako to potvrdil svedok E. H., nie je potom pojatá ani do kúpnej zmluvy,
resp. zmluvy o dielo ako plnenie hradené žalobkyňou – spotrebiteľkou. S tvrdeniami žalovanej v odvolaní
je v rozpore pritom samotná faktúra žalovanej, ktorú žalovaná vystavila po vyhlásení napadnutého

rozsudku a poslala ju E. H. za sprostredkovanie, a to v sume 3 000 eur, ktorú žiada od E. H. uhradiť,
pričom v tejto faktúre vystavenej dňa 24. 05. 2023 je uvedený ako dátum dodania deň 21. 06. 2019 a je
identifikovaná žalobkyňa, pričom fakturuje sa sprostredkovateľská provízia. Ak teda suma 3 000 eur
ostala u žalovanej a súčasne žalovaná požaduje od E. H. úhradu sumy 3 000 eur, je zrejmé, že žalovaná
suma 3 000 eur ostala u žalovanej na úkor žalobkyne a nie na úkor stavebníka, ako to tvrdí žalovaná

vo svojom odvolaní. V ostatnom rozsahu sa žalobkyňa pridržiava svojich doterajších vyjadrení, pričom
odvolaciemusúdunavrhla,abynapadnutýrozsudokakovecnesprávnypotvrdilažalobkynipriznalnárok
na náhradu trov odvolacieho konania.

16. Žalovaná v rámci odvolacej repliky uviedla, že sa nestotožňuje s názorom žalobkyne o tom, že

rezervačná zmluva by mala byť neplatným právnym úkonom. Uvedená rezervačná zmluva bola jasná
a zrozumiteľná v časti vzájomných záväzkov žalobkyne a žalovanej, pričom skutočnosť, že na zmluve
sú uvedené aj údaje stavebnej firmy, nemôže mať za následok neplatnosť vzťahu medzi žalobkyňou a
žalovanou. Skutočnosť, že stavebná firma súhlasila s tým, aby časť kúpnej ceny išla na účet žalovanej
a tým si stavebná firma splnila svoj záväzok voči žalovanej ako sprostredkovateľovi, je už vecou

medzi žalovanou a stavebnou firmou, na samotnom obsahu jednotlivých záväzkov to však nič nemení,
predovšetkým na tom, že žalobkyňa mala zaplatiť žalovanému kúpnu cenu 144 000 eur a nie 141 000
eur. Nie je pravdou, že žalovaná nemala možnosť zrušiť zmluvu bez toho, aby prišla o sumu 3 000
eur, túto sumu si však mala pýtať od E. H., resp. stavebnej firmy Stela stav, pretože medzi nimi prišlo
k zrušeniu záväzku zo zmluvy o dielo. Medzi žalobkyňou a žalovanou k zrušeniu záväzku neprišlo,

žalovaná si svoj záväzok splnila v plnom rozsahu, keď nehnuteľnosť pre žalobkyňu rezervovala. Práve
opak je pravdou, že napokon žalovanej hrozí, že príde o províziu. Ak žalovanej nepatrí suma 3 000 eur,
ktorú jej ako časť kúpnej ceny ponechala stavebná firma, a zároveň aj E. H. by bol názoru, že ani od neho
by žalovanej provízia nepatrila, potom by žalovanej nemal kto províziu zaplatiť. Pritom E. H. nepoprel,
že žalovanej chodí provízia, mal však za to, že je vysporiadaná a v tomto smere žalovaná poukazuje na

jeho svedeckú výpoveď. Záverom žalovaná poukázala aj na rozsudok Krajského súdu v Nitre, sp. zn.
6Co/148/2016. V ostatnom zotrvala na podanom odvolaní.

17. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané žalovanou
ako oprávnenou osobou v zákonom stanovenej lehote (§ 359, § 362 ods. 1 CSP) a že spĺňa náležitosti

odvolania v zmysle § 363 CSP, preskúmal napadnuté rozhodnutie, viazaný rozsahom a dôvodmi
odvolania (§ 379, § 380 CSP), prejednal odvolanie žalovanej bez nariadenia odvolacieho pojednávania
(§ 385 ods. 1 CSP a contrario, keď v zmysle § 219 ods. 3 za použitia § 378 ods. 1 CSP oznámil miesto
a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke krajského súdu vlehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením) a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je
vecne správne, preto ho podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil a v celom rozsahu sa stotožnil s odôvodnením
napadnutého rozsudku.

18. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

Podľa § 37 ods. 1 OZ, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je

neplatný.

Podľa § 544 ods. 1 OZ, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu,
je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi
porušením povinnosti nevznikne škoda.

Podľa § 544 ods. 2 OZ, zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená
výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

19. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa
v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne

doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody (§ 387 ods. 2 CSP).

20. V ustanovení § 387 ods. 2 CSP je odvolaciemu súdu daná možnosť vypracovania tzv. skráteného
odôvodneniarozhodnutia.Možnosťvypracovaniatakéhotoodôvodneniajepodmienenátým,žeodvolací
súd sa v plnom rozsahu stotožní s dôvodmi rozhodnutia súdu prvej inštancie a to po skutkovej ako aj

právnej stránke. Môže síce doplniť dôvody uvedené v rozhodnutí súdu prvej inštancie, toto doplnenie
všaknemôžebyťvrozporesozávermisúduprvejinštancie,môžehoibadopĺňaťvtomzmysle,žezávery
odvolacieho súdu iba podporia odôvodnenie súdu prvej inštancie. Odvolací súd sa nemôže obmedziť len
na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne na zdôraznenie správnosti
napadnutého rozhodnutia doplniť ďalšie dôvody.

21. Odvolací súd v zmysle § 379 a § 380 CSP viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania sa plne stotožnil s
rozhodnutím súdu prvej inštancie, keďže bola jeho argumentácia vecne správna a presvedčivá, pričom
je toho názoru, že všetky dôvody, ktoré žalovaná uvádzala v odvolaní vyriešil už súd prvej inštancie
v napadnutom rozsudku. Odôvodnenie napadnutého rozsudku zodpovedá požiadavkám kladeným na

odôvodnenie rozhodnutia v ust. § 220 CSP.

22. Súd prvej inštancie prvýkrát rozhodol rozsudkom zo dňa 15. novembra 2021, č. k. 6C/40/2020-152
tak, že žalobu zamietol z dôvodu, že žalovaná nebola v danom konaní pasívne legitimovaná, pretože
žalovanej vznikol nárok na províziu od budúceho predávajúceho, a to na základe medzi nimi uzatvorenej

Dohode o sprostredkovaní predaja nehnuteľnosti. V dôsledku podaného odvolania zo strany žalobkyne
Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací, uznesením zo dňa 20. júla 2022, č. k. 5Co/38/2022-218 rozsudok
súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. b/ a c/ CSP v spojení s § 391 ods. 1 CSP zrušil a vec mu
vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Následne po opätovne vykonanom dokazovaní súd prvej
inštancie rozhodol rozhodnutím, ktoré je predmetom tohto odvolacieho prieskumu.

23. Odvolací súd v prvom rade konštatuje, že prvoinštančný súd po zrušení a vrátení veci (sporu)
na ďalšie konanie v novom rozhodnutí odstránil odvolacím súdom vytýkané nedostatky. Súd prvej
inštancie sa v dostatočnej miere zaoberal otázkou posúdenia obsahu rezervačnej zmluvy s dôrazom na
jej určitosť, pričom dospel k správnemu záveru o absolútnej neplatnosti tohto právneho úkonu v zmysle

§ 37 ods. 1 OZ. S uvedeným sa odvolací súd v plnej miere stotožňuje a na zdôraznenie správnosti
uvádza nasledovné.

24. Aj keď Ústavný súd Slovenskej republiky dlhodobo uprednostňuje zmluvnú autonómiu pred prílišným
formalizmom pri výklade zmlúv (I. ÚS 640/2014), pretože striktne formalistický výklad právnej normy

v kontexte predmetnej zmluvy vedie k nespravodlivému záveru, ktorý znamená porušenie základných
práv, nemožno a priori nepripustiť súdne konštatovanie absolútnej neplatnosti v prípadoch extrémnej
neurčitosti kvázi právneho úkonu.25. V tomto prípade zo „zmluvy o rezervácii nehnuteľnosti“ zo dňa 6. mája 2019 (ďalej len „rezervačná
zmluva“) nemožno ani výkladom v zmysle § 35 ods. 1 a 2 OZ vyvodiť určitosť právneho úkonu, a to ani v
časti. V prípade, ak z obsahu textu písomného právneho úkonu účastníkov nevyplýva určitosť, ak by aj

bola známa vôľa účastníka, ktorá je v rozpore s jazykovým prejavom, nemožno považovať právny úkon
za platný. Podľa názoru odvolacieho súdu v prípade predmetného právneho úkonu ani nebolo možné
skúmať vôľu zúčastnených na tomto právnom úkone, pretože obsah práv a povinností vyplývajúci z textu
a výkladu právneho úkonu zachyteného na listine, poukazovali na záväzky inej osoby, ktorá pôvodne
mala zmluvu podpísať.

26. Na jednej strane bolo v listine textovo uvedené (v jej úvode), že zúčastnenými osobami na tomto
právnom úkone mal byť sprostredkovateľ predaja, a tiež ešte aj zmluvné strany (článok 1), ktoré boli
označené ako E. H. a A. B.. V zmysle systematického výkladu zmluva počítala s označením zmluvných
stránnajednejstraneataktiežsoznačenímsprostredkovateľpredajanastranedruhej(sícetiežzmluvná
strana v širšom význame, ale nie vo význame užšom).

27. Zmluvu podpísali len žalobkyňa a žalovaná, pričom z obsahu zmluvy by povinnosti mali vyplývať
aj pre osobu, ktorá však zmluvu nepodpísala, t. j. budúci predávajúci/stavebník. Odvolací súd predtým
ako sa vyjadrí k izolovanému posudzovaniu zmluvy vo vzťahu k účastníkom tohto konania (možnosť
oddelenia a posudzovania časti právneho úkonu) sa vyjadruje (v súlade so závermi súdu prvej inštancie)

aj komplexne k celej zmluve, pretože žalobkyňa odvodzovala svoje subjektívne právo uplatnené v tomto
konanípráveztejtozmluvyakocelku.Odvolacísúdkonštatuje,žesúdprvejinštancietakvtejtosúvislosti
správne konštatoval, že práve z dôvodu absencie podpisu E. H. (ako budúceho predávajúceho) na
predmetnej zmluve nie je možné hovoriť o budúcom predajcovi ako zmluvnej strane, keď navyše
budúcim predávajúcim mala byť v skutočnosti obchodná spoločnosť STELA-STAV, s.r.o., ktorá v zmluve

nie je ani uvedená. V zmysle článku 2, bodu 2.1 rezervačnej zmluvy je účelom tejto zmluvy zabezpečiť,
aby záujemca (žalobkyňa) mal možnosť kúpiť a aby budúci predávajúci nepredával po dohodnutý čas
inému záujemcovi v zmluve špecifikované nehnuteľnosti. V tejto časti išlo skôr o konštatovanie účelu
zmluvy bez normatívnych vyjadrení, kto, komu, čo a kedy má plniť. V prípade článku 3, bod 3.1, kde je
uvedené,žezmluvnéstranysadohodlinacelkovejkúpnejcenezanehnuteľnosť-novostavburodinného

domunakľúčspoluspozemkomjeotázkou,ktorézmluvnéstranynasebaprevzalitútopovinnosť,najmä
za predpokladu, keď sa na zmluve nachádzajú podpisy len žalobkyne a žalovanej, pričom ani jedna
z týchto osôb nie je vlastníkom nehnuteľností. Uvedené ustanovenie ak mohlo, tak z výkladu celého
obsahu zmluvy malo zachytávať vôľu strán zmluvy (pozri čl. 1 zmluvy), ktorými boli žalobkyňa a E. H..
Nezachytávala vôľu sprostredkovateľky, pretože tá sa na cene domu dohodnúť so záujemcom nemohla.

28. Taktiež vyhlásenie budúceho predávajúceho v bode 2.2 článku 2 rezervačnej zmluvy mohlo byť
len vyhlásením budúceho predávajúceho (zmluvnej strany), čo sa z pohľadu nespornej skutočnosti, že
zmluvu uzavreli len žalobkyňa a žalovaná, možno považovať za ustanovenie zmluvy bez normatívnej
záväznosti pre ktorúkoľvek stranu, ktorá nakoniec zmluvu podpísala.

29. K samotnej možnosti izolovať a oddeliť časť právneho úkonu, ktorý by zodpovedal prejavenej
vôle žalobkyne a žalovanej, z ktorých by plynuli práva a povinnosti, odvolací súd uvádza nasledovné.
Z obsahu textu zmluvy vyplýva, že na účely určenia obsahu (práv a povinností) zmluvy boli účastníci
zmluvy označovaní ako zmluvné strany (pozri čl. 1 zmluvy) na jednej strane a ďalej účastník zmluvy

označovaný ako sprostredkovateľ predaja (pozri úvod zmluvy) alebo zástupca realitnej kancelárie (pozri
bod 5.4. zmluvy). Taktiež označenie “zmluvné strany” v čl. 5.1. posledná veta v znení, že “zmluvné strany
sa dohodli, že túto kúpnu zmluvu na predaj nehnuteľností podpíšu do 14 dní…” nemôže v sebe zahŕňať
aj sprostredkovateľa predaja. Ten nechce nehnuteľnosť kúpiť, ani predať. Taktiež rozdelenie výkladu
pojmu „zmluvné strany“ vyplýva aj z bodu 8.1 článku 8 rezervačnej zmluvy, kde je uvedené, že táto

zmluva je vyhotovená v troch exemplároch po jednom pre každú zmluvnú stranu a pre sprostredkovateľa
predaja.

30. Prihliadnuc na prejavenú vôľu v listine (v zmluve), že zmluva rozlišuje medzi zmluvnými stranami

(H. a B.) a sprostredkovateľom predaja (žalovaná) možno konštatovať, že aj v časti zmluvy upravujúcej
rezervačnú kauciu (článok 4, bod 4.3), nie je určité (práve z dôvodu, že zmluvnou stranou mal byť
aj E. H.), kto sa komu zaviazal na povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu. Podľa názoru odvolacieho
súdu hypotetickým testom, ak by bol býval napokon zmluvu podpísal a uzavrel ju aj E. H., otázkouby bolo, kto by mal nárok z ust. čl. 4.3. zmluvy na zmluvnú pokutu. Odpoveďou odvolacieho súdu
by bolo, že nárok by mal samotný E. H.. Uvedené dáva zároveň odpoveď na otázku, či môže byť
uvedené ustanovenie zmluvy (obdobne aj iné ustanovenia zmluvy) považované za určité pokiaľ zmluvu

neuzavrela tá osoba, vo vzťahu ku ktorej z obsahu zmluvy práva a povinnosti smerujú. V tejto časti je
zároveň vyjadrená nemožnosť žalovanej požadovať od žalobkyne zmluvnú pokutu, pretože žalobkyňa
sa vo vzťahu k žalovanej na zmluvnú pokutu nezaviazala.

31. Predmetom tejto spornej veci tak bola predbežná otázka absolútnej neplatnosti právneho úkonu

z dôvodu neurčitosti, ktorú súd prvej inštancie správne vyhodnotil, a zmluvu o rezervácii nehnuteľnosti
zo dňa 06. 05. 2019 považoval za absolútne neplatný právny úkon.

32. Právny úkon je neurčitý, pokiaľ je prejav vôle síce z jazykovej stránky zrozumiteľný, ale
nejednoznačný je jeho vecný obsah – a tým je neurčitý s tým, že neurčitosť nie je možné odstrániť ani
použitím výkladových pravidiel (§ 35 ods. 2 OZ) alebo dispozitívnych ustanovení zákona. Pri neurčitom

právnom úkone totiž nemožno zistiť, čo je jeho predmetom. Právny úkon je určitý, ak nie je vnútorne
rozporný jeho obsah a jeho predmet nie je jednoznačne určený – takže ho nie je možné individualizovať.
Predpokladom určitosti právneho úkonu je označenie jeho predmetu takým spôsobom, aby ho bolo
možné nezameniteľne rozpoznať od iných predmetov.

33. Pokiaľ ide o odvolaciu námietku žalovanej, že žalobkyňa nikdy netvrdila, že by zmluve nerozumela,
odvolací súd uvádza, že je pravdou, že žalobkyňa mohla mať predstavu o obsahu toho, čo chcela
dosiahnuť, avšak podpísala listinu ako prejav právneho úkonu, ktorý bol v súdnom konaní vyhodnotený
deklarovaním absolútnej neplatnosti, pretože nebolo možné z uvedenej zmluvy vyvodiť pre žalobkyňu
opodstatnenosť nároku.

34. Tak isto nie je správny ani názor žalovanej, že nie je prekážkou, ak stavebník zmluvu nepodpísal,
pretože žalobkyňa mala vedomosť od koho nehnuteľnosť nadobudne o čom svedčí aj skutočnosť, že
následne uzatvorila zmluvu o dielo so zhotoviteľom stavby. Práve skutočnosť, že rezervačná zmluva
v sebe zahŕňala osobu E. H. (ktorý mal zmluvu ako „zmluvná strana“ v širšom aj v užšom význame

podpísať) vyústila do záveru prvoinštančného ako aj odvolacieho súdu o tom, že je ako celok neplatná
a nebolo možné „vyextrahovať“ ani časť oddeliteľného právneho úkonu, ktorý by pokrýval plnenie
žalobkyne žalovanej vo výške 3 000 eur.

35. Absenciou podpisu stavebníka/budúceho predávajúceho, resp. subjektu, ktorý mal byť v skutočnosti

budúci predávajúci na rezervačnej zmluve tak vznikla situácia, keď zo zmluvy nie je možné dostatočne
určiť predmet zmluvy (vo vzťahu k stranám tohto sporu). V danom prípade je tak daná absolútna
neplatnosť právneho úkonu. Odvolací súd preto námietku žalovanej považoval za bezpredmetnú. K
tvrdeniu žalovanej, že žalobkyňa spornú sumu zaplatila k rukám žalovanej, čiže žalovaná bola len
platobným miestom odvolací súd uvádza, že taká situácia pre posudzovanie subjektu obohatenia

a ukráteného by mala význam za situácie, že by zmluvu podpísal aj E. H., pretože z obsahu by bolo
možné vo vzťahu k právnemu úkonu také atribúty subjektov bezdôvodného obohatenia priradiť. V tomto
prípade je ale zmluva absolútne neplatná, z čoho plynie povinnosti si vydať plnenia.

36. K námietke žalovanej týkajúcej sa toho, že žalobkyňa mala spornú sumu žiadať od stavebnej firmy,

t. j. STELA-STAV s.r.o. spolu so sumou 30 000 eur, odvolací súd uvádza, že zo súdom prvej inštancie
vykonaného dokazovania správne vyplýva a ani sama žalovaná túto skutočnosť nepopierala, že sumu
3 000 eur prijala žalovaná od žalobkyne. Vzhľadom na to, že v danej spornej veci bola konštatovaná
absolútna neplatnosť zmluvy o rezervácii nehnuteľnosti zo dňa 06. 05. 2019, vzniklo tak na strane
žalovanej prijatím sumy vo výške 3 000 eur bezdôvodné obohatenie z neplatnej zmluvy (§ 451 ods.

1 a § 457 OZ). Žalovaná bola adresátom a obohateným subjektom, žalobkyňa ukráteným subjektom,
pričom k obohateniu E. H. neprišlo. Absolútne neplatný právny úkon je neplatný ex tunc, t. j. od počiatku,
bezdôvodné obohatenie tak vzniká okamihom prijatia takéhoto plnenia.

37. V kontexte vyššie uvedených skutočností odvolací súd konštatuje vecnú správnosť rozsudku súdu

prvej inštancie, vrátane výroku o trovách konania, v dôsledku čoho postupoval procesným postupom
v zmysle § 387 ods. 1 CSP a rozsudok ako vecne správny potvrdil.38. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 v
spojení s § 255 ods. 1 CSP a žalobkyni (všeobecne povedané žalobcovi) voči žalovanej (všeobecne
povedané žalovanému) priznal plnú náhradu trov odvolacieho konania ako procesne úspešnej strane

v odvolacom konaní.

39. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým
sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

40. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 veta druhá
Civilného sporového poriadku v spojení s § 3 ods. 10 posledná veta zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a
o zmene a doplnení niektorých zákonov).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).