Uznesenie – Ostatné ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, January 12, 2024

Súd: Mestský súd Bratislava III
Spisová značka: B4-10Cb/34/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1423201427
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 01. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Karol Rihák
ECLI: ECLI:SK:MSBA3:2024:1423201427.3

Uznesenie

Mestský súd Bratislava III v právnej veci žalobcu: Assessment Systems Slovakia, s.r.o., so sídlom
Kutlíkova 17, 851 02 Bratislava, IČO: 36 700 665, zast.: SODOMA VULGAN advokátska kancelária spol.
s r.o., so sídlom Kominárska 2,4, 831 04 Bratislava, IČO: 47 254 084, proti žalovanej: PhDr. Mgr. K. N.,
nar.: XX.XX.XXXX, trvale bytom: Matejkova 3520/30, 841 05 Bratislava, štátny občan SR, zast.: URBAN
GAŠPAREC BOŠANSKÝ, s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom Havlíčkova 16, 811 04 Bratislava -

mestská časť Staré mesto, IČO: 47 244 895, o návrhu na vydanie zabezpečovacieho opatrenia takto

r o z h o d o l :

I. Súd zriaďuje záložné právo za účelom zabezpečenia pohľadávky spoločnosti Assessment Systems
Slovakia, s.r.o., so sídlom Kutlíkova 17, 851 02 Bratislava, IČO: 36 700 665, k nasledovnej nehnuteľnosti
vovlastníctvePhDr.Mgr.K.N.,rod.I.,narodenejXX.XX.XXXX,rodnéčísloXXXXXX/XXXX,trvalebytom
Matejkova 3520/30, 841 05 Bratislava, štátny občan SR: byt č. 12, nachádzajúci sa na 5. poschodí
bytového domu so súpisným č. XXXX, druh stavby: Bytový dom, na pozemku s parc. č. XXXX/XX, vchod

Agátová 7/B, podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, na príslušenstve
a spoluvlastnícky podiel k pozemku XXXX/XXXXXX, spoluvlastnícky podiel 1/1, ktorý je zapísaný na LV
č. XXXX, okres Bratislava IV, obec Bratislava - Dúbravka, k.ú. Dúbravka.

II. Súd návrh žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia vo zvyšnej časti zamieta.

III. Žiadna zo strán nemá na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania právo.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa návrhom doručeným súdu dňa 16.05.2023 domáhal vydania zabezpečovacieho opatrenia,
ktorým by súd zriadil záložné právo na nehnuteľnostiach:
- byt č. 4, nachádzajúci sa na 1. poschodí bytového domu so súpisným č. XXXX, popis stavby: Bytový
dom, na pozemku s parc. č. XXXX/XX, vchod Matejkova 30, podiel priestoru na spoločných častiach a

spoločných zariadeniach domu, na príslušenstve XXXXX/XXXXXX, spoluvlastnícky podiel 1/1, ktorý je
zapísaný na LV č. XXXX, okres Bratislava IV, obec Bratislava - Karlova Ves, k.ú. Karlova Ves,
- nebytový priestor č. 1, nachádzajúci sa na poschodí - 1 suterén bytového domu so súpisným č.
XXXX, popis stavby: Bytový dom, na pozemku s parc. č. XXXX/XX, vchod Matejkova 30, podiel
priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, na príslušenstve XXXXX/XXXXXX,
spoluvlastnícky podiel 1/20, ktorý je zapísaný na LV č. XXXX, okres Bratislava IV, obec Bratislava -

Karlova Ves, k.ú. Karlova Ves,
- byt č. 12, nachádzajúci sa na 5. poschodí bytového domu so súpisným č. XXXX, popis stavby: Bytový
dom, na pozemku s parc. č. XXXX/XX, vchod Agátová 7/B, podiel priestoru na spoločných častiach a
spoločných zariadeniach domu, na príslušenstve a spoluvlastnícky podiel k pozemku XXXX/XXXXXX,
spoluvlastnícky podiel 1/1, ktorý je zapísaný na LV č. XXXX, okres Bratislava IV, obec Bratislava -
Dúbravka, k.ú. Dúbravka,- pozemok s parcelným č. XXXX/XX, o výmere 131 m2, druh pozemku - vinica, parcela registra „C“,
spoluvlastnícky podiel 8/12, ktorý je zapísaný na LV č. XXXX, okres Bratislava IV, obec Bratislava -
Karlova Ves, k.ú. Karlova Ves,

- pozemok s parcelným č. XXXX/XX, o výmere 796 m2, druh pozemku - vinica, parcela registra „C“,
spoluvlastnícky podiel 11101/261156, ktorý je zapísaný na LV č. XXXX, okres Bratislava IV, obec
Bratislava - Karlova Ves, k.ú. Karlova Ves,
- pozemok s parcelným č. XXXX/XX, o výmere 222 m2, druh pozemku - zastavaná plocha a nádvorie,
parcela registra „C“, spoluvlastnícky podiel 11101/261156, ktorý je zapísaný na LVč. XXXX, okres

Bratislava IV, obec Bratislava - Karlova Ves, k.ú. Karlova Ves,
- pozemok s parcelným č. XXXX/XX, o výmere 609m2, druh pozemku - zastavaná plocha a nádvorie,
parcela registra „C“, spoluvlastnícky podiel 11101/261156, ktorý je zapísaný na LV č. XXXX, okres
Bratislava IV, obec Bratislava - Karlova Ves, k.ú. Karlova Ves,
- pozemok s parcelným č. XXXX/XX, o výmere 15 m2, druh pozemku - zastavaná plocha a nádvorie,
parcela registra „C“, spoluvlastnícky podiel 11101/261156, ktorý je zapísaný na LV č. XXXX, okres

Bratislava IV, obec Bratislava - Karlova Ves, k.ú. Karlova Ves,
- pozemok s parcelným č. XXXX/XX, o výmere 86 m2, druh pozemku - vinica, parcela registra „C“,
spoluvlastnícky podiel 11101/261156, ktorý je zapísaný na LV č. XXXX, okres Bratislava IV, obec
Bratislava - Karlova Ves, k.ú. Karlova Ves,
- byt č. 52, nachádzajúci sa na 3. poschodí bytového domu so súpisným č. XX XX, popis stavby:

Bytový dom, na pozemku s parc. č. XXXX a parc. č. XXXX, vchod Krásnohorská 9, podiel priestoru
na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, na príslušenstve a spoluvlastnícky podiel k
pozemku XXXX/XXXXXX, spoluvlastnícky podiel 1/1, ktorý je zapísaný na LV č. XXXX, okres Bratislava
V, obec Bratislava - Petržalka, k.ú. Petržalka.

2. Svoj návrh odôvodnil tým, že žalovaná je jeho bývalou konateľkou a zamestnankyňou. Žalovaná
bola odvolaná z funkcie konateľky žalobcu dňa 11.04.2023 s účinnosťou k rovnakému dátumu, a to
po tom, čo žalobca nadobudol dôvodné podozrenia o nečestnom konaní žalovanej voči žalobcovi,
porušení povinnosti konateľa pri výkone svojej pôsobnosti konať v súlade so záujmami spoločnosti,
zákaze konkurencie a o ďalších skutočnostiach, v dôsledku ktorých žalobca preukázateľne utrpel škodu,

za ktorú v plnom rozsahu zodpovedá žalovaná. Žalobca napriek závažnosti zistených skutočností mal
záujemriešiťvecsožalovanouzmierlivo,mimosúdnoucestou.Potom,čožalobcakonfrontovalžalovanú
o zistených skutočnostiach, žalobca a žalovaná dňa 12.04.2023 uzavreli dohodu o urovnaní, v ktorej
strany špecifikovali navzájom sporné nároky. V čl. I ods. 2 dohody o urovnaní sa uvádza, že medzi
stranami sú sporné nároky, keď žalovaná porušila starostlivosť riadneho hospodára, keďže v rozpore

so záujmami žalobcu umožnila fakturáciu a úhradu fiktívnych služieb spoločnosti naoko poskytovaných
v rozsahu väčšom ako reálne boli poskytnuté využitím viacerých subjektov priamo spriaznených so
žalovanou.

3. Žalovaná síce v dohode o urovnaní popiera uvedené porušenie povinnosti, avšak zároveň sa

uzatvorením dohody o urovnaní v článku II zaviazala uhradiť žalobcovi spôsobenú škodu, ktorá bola k
danému dňu zistená a vyčíslená na sumu vo výške 216.000,- eur. V zmysle článku II ods. 1 dohody o
urovnaní sa žalovaná zaviazala, že najneskôr do 13.04.2023 uhradí žalobcovi prvú splátku vyčíslenej
škody vo výške 48.000,- eur prevodom na účet žalobcu. Zvyšná časť škody vo výške 168.000,- eur mala
byť žalovanou uhradená žalobcovi najneskôr do 6 mesiacov odo dňa uzatvorenia Dohody o urovnaní.

Žalovaná síce žalobcovi najskôr uhradila splátku vo výške 48.000,- eur, a to bankovým prevodom dňa
13.04.2023, avšak následne pokračovala v stupňovaní svojho protiprávneho konania na úkor a škodu
žalobcu, keď po tom, čo jej zanikla funkcia konateľky spoločnosti (ku dňu 11.04.2023), sa žalovaná
dňa 17.04.2023 dostavila na pobočku banky, kde sa pred zamestnancom banky vyhlásila za konateľku
žalobcu a uviedla ho do omylu, pričom predložila výpis z obchodného registra žalobcu, kde ešte

figurovala ako konateľka žalobcu (nakoľko obchodný register ešte nestihol spracovať deklaratórny návrh
zmeny v osobe konateľa žalobcu) a z účtu žalobcu previedla naspäť na svoj účet sumu vo výške 48.000,-
eur.Žalobcavtejtovecipodaltrestnéoznámeniepríslušnémuorgánu.Jetedazrejmé,žežalovanátýmto
protiprávnym konaním okrem iného spôsobila, že do dnešného dňa nebola žalobcovi uhradená ani len
časť jeho pohľadávky. Žalovaná mala pri tom plnú vedomosť o tom, že z funkcie konateľky žalobcu bola

odvolaná s účinnosťou ku dňu 11.04.20023, čo zároveň potvrdila aj podpísaním dohody o urovnaní, kde
je táto skutočnosť vyslovene uvedená v článku I ods. 1.4. O podanom návrhu na vydanie zabezpečovacieho opatrenia rozhodol súd uznesením č. k.
10Cb/34/2023-185 z 31. mája 2023 tak, že mu čiastočne vyhovel, zriadil záložné právo na byt č.
12, nachádzajúci sa na 5. poschodí bytového domu so súpisným č. XXXX, druh stavby: Bytový

dom, na pozemku s parc. č. 3422/76, vchod Agátová 7/B, podiel priestoru na spoločných častiach a
spoločných zariadeniach domu, na príslušenstve a spoluvlastnícky podiel k pozemku XXXX/XXXXXX,
spoluvlastnícky podiel 1/1, ktorý je zapísaný na LV č. XXXX, okres Bratislava IV, obec Bratislava -
Dúbravka, k.ú. Dúbravka, vo zvyšnej časti návrh zamietol. Svoje rozhodnutie odôvodnil nasledovne:
nariadenie zabezpečovacieho opatrenia predstavuje právom aprobovaný zásah do subjektívnych práv

osoby, voči ktorej nariadené zabezpečovacie opatrenie smeruje a ktorý je odôvodnený naliehavou
potrebou ochrany práv osoby v dôsledku možného zmarenia exekúcie, ktorá vydanie zabezpečovacieho
opatrenia navrhuje. Ani existencia právneho pomeru medzi stranami sporu alebo existencia nároku,
ako aj ich osvedčenie samo o sebe ešte nevytvára zákonný dôvod na nariadenie zabezpečovacieho
opatrenia. Až ich ohrozenie a dôvodná obava z ich ohrozenia dovoľuje súdu nariadiť zabezpečovacie
opatrenie. Podstata návrhu žalobcu spočíva z obavy, že žalovaná bude mariť splnenie jej povinnosti,

záväzku(aajprípadnúexekúciu),ktorývyplývazdohodyourovnaní.Presvedčeniežalobcuodôvodnosti
jeho nároku však samé o sebe ešte nie je dôvodom pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia.
Osvedčenie existencie pohľadávky pritom nie je možné stotožňovať s osvedčením nebezpečenstva
bezprostredne hroziacej ujmy, pre ktorú treba poskytnúť ohrozenému nároku ochranu v podobe
nariadenia zabezpečovacieho opatrenia. Zo žalobcom opísaného stavu, deklarovaného správania sa

žalovanej a aj predložených listinných dôkazov má súd za to, že návrh je čiastočne dôvodný. Žalobca k
návrhu pripojil listinné dôkazy - dohoda o urovnaní zo dňa 12.04.2023, detail pohybu na bankovom účte
žalobcu - prijatá platba vo výške 48.000,- eur od žalovanej dňa 13.04.2023, Detail pohybu na bankovom
účte žalobcu - odoslaná platba vo výške 48.000,- eur zo dňa 17.04.2023 označená ako „vrátenie platby-
omyl“, Oznámenie o skutočnostiach nasvedčujúcich tomu, že mohol byť spáchaný trestný čin zo dňa

21.04.2023. Najmä z dohody o urovnaní má súd za preukázané, že žalobcom opísaný stav ohľadom
činnosti žalovanej ako konateľky žalobcu má reálny základ. Podpísaním tejto dohody, najmä jej časti
o splácaní dohodnutej sumy, ktorá mala predstavovať vzniknutú ujmu žalobcovi, žalovaná ,,uznala,,
dôvodnosť uvedenej pohľadávky vo výške 216.000,- eur voči žalobcovi. Samotná existencia dohody
o urovnaní by však sama osebe nemohla odôvodniť požadované zabezpečovacie opatrenie. Až ďalší

úkon žalovanej, podľa názoru súdu odôvodňuje vydanie požadovaného opatrenia. Tým, že žalovaná
v zmysle dohody o urovnaní uhradila časť kompenzácie vo výške 48.000,- eur dňa 13.04.2023 sama
deklarovala dôvodnosť uvedenej dohody ako aj snahu dohodu naplniť. Následný krok žalovanej, ktorým
v čase (17.04.2023), keď už nebola konateľkou žalobcu, previedla túto sumu 48.000,- eur späť na
svoj účet, považuje súd za ten úkon, ktorý odôvodňuje vydanie zabezpečovacieho opatrenia. Súd musí

tento úkon žalovanej vyhodnotiť ako úkon, ktorého účelom je vyhnutie sa splnenia povinnosti, ktorú
sama žalovaná uznala. Okrem existencie nároku musí žalobca v obdobných konaniach osvedčiť i to,
že bez nariadenia zabezpečovacieho opatrenia by bola prípadná budúca exekúcia voči žalovanému
ohrozená, pričom obava, že exekúcia bude ohrozená musí byť reálna a musí hroziť bezprostredne.
V konaní síce nebolo preukázané, že žalovaná sa úmyselne zbavuje majetku na úkor žalobcu ako

jeho veriteľa, avšak súd považuje uvedený spätný prevod sumy 48.000,- eur, ktorý môže napĺňať
skutkovú podstatu trestného činu, za úkon, ktorý môže znamenať predzvesť snahy vyhnúť sa splneniu
povinnosti a aj prípadne zmariť alebo ohroziť prípadnú exekúciu. Vzhľadom na uvedené, súd za má za
preukázanú dôvodnú obavu žalobcu, že v budúcnosti môže byť ohrozená exekúcia voči žalovanej, ktorá
sa už správala tak, že zmarila čiastočné plnenie na účet žalobcu. Súd teda čiastočne návrhu vyhovel,

keď nariadil záložné právo na byt uvedený v enunciáte tohto rozhodnutia. Súd sa však v žiadnom
prípade nemohol stotožniť s navrhovaným rozsahom zabezpečovacieho opatrenia, keď žalobca navrhol
zriadiť záložné právo na tri byty, jeden nebytový priestor, a šiestich pozemkov. Bez tohto, aby súd
poznal hodnotu všetkých nehnuteľností, ktoré navrhol žalobca zaťažiť záložným právom, má za to, že
vzhľadom k zabezpečovanej, potvrdenej hodnote 216.000,- eur je navrhovaný rozsah záložných práv

celkom zjavne neprimeraný. Žalobca v návrhu uviedol, že celková škoda, ktorú mala žalovaná spôsobiť
môže dosiahnuť až sumu 438.000,- eur, čím odôvodnil aj rozsah požadovaného zabezpečenia, táto
výška však nebola žiadnym spôsobom preukázaná. Súd teda nemohol akceptovať tak široký návrh
na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Zo všeobecnej vedomosti súdu o hodnote nehnuteľností
v Bratislave môže vo veľmi hrubom odhade konštatovať, že navrhovaný rozsah požadovaného

zabezpečovacieho opatrenia je minimálne trojnásobný oproti zabezpečovanej povinnosti, čo súd môže
jednoznačne považovať za zjavne neprimerané. Primeranosť zabezpečovacieho opatrenia je pritom
jedným z dôležitých faktorov, ktorý má vplyv na rozhodovanie súdu o navrhnutom opatrení. Súd teda
pri rozhodovaní o podanom návrhu považoval za rozhodujúcu hodnotu 216.000,- eur, ktorej úhradu jepotrebné zabezpečovacím opatrením zabezpečiť. Súd len vlastnou úvahou dospel k záveru, že záložné
právo na byt uvedený v enunciáte tohto uznesenia bude dostatočným zabezpečením pohľadávky
žalobcu vo výške 216.000,- eur.

5. Voči vydanému zabezpečovaciemu opatreniu podala žalovaná odvolanie, k odvolaniu sa vyjadril
žalobca. O podanom odvolaní rozhodol odvolací súd uznesením č.k. 7Cob/31/2023-322, ktorým
napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti zrušil a vec vrátil súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie.

6. Žalovaná v rámci odvolacieho procesu k spisu založila aj žalobu o určenie proti žalobcovi z
12.05.2023, s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia. Samotné odvolanie žalovanej na 24
stranách obsahuje právnu argumentáciu a mnohé skutočnosti a tvrdenia. Prílohou odvolania sú lekárske
správy, listinné dôkazy, dohoda o skončení pracovného pomeru, stanovisko žalovanej z 12.05.2023.
Žalovaná v odvolaní vyčerpávajúcim spôsobom uviedla okrem právnej argumentácie aj odvolacie

dôvody spočívajúce najmä v uvedení a opise situácie medzi stranami sporu s mnohými tvrdeniami,
popretiami (napr. poprela dobrovoľné podpísanie dohody o urovnaní a existenciu pohľadávky). K
odvolaniu žalovanej sa vyjadril rozsiahlym spôsobom žalobca.

7. Zrušenie a vrátenie veci na ďalšie konanie odvolací odôvodnil nasledovne: súd prvej inštancie

vydal uznesenie na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia s odôvodnením, že za základ považoval
dohodu o urovnaní medzi stranami, ktorej neplatnosti aj podľa vyjadrenia žalobcu sa žalovaná domáha
v samostatnom súdnom konaní, ako preukázaný nárok žalobcu, avšak nevysporiadal sa dostatočne
s reálnou existenciou a výškou pohľadávky, ktorej zabezpečenia sa žalobca domáha. Pritom peňažný
nárok žalobcu, ktorého zabezpečenia sa domáha, musí byť nepochybne osvedčený. Nevyhodnotil, či

je návrh žalobcu z objektívneho hľadiska dostatočne presvedčivý a či došlo k osvedčeniu všetkých
zákonom predpokladaných skutočností pre potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavy z
ohrozenia exekúcie, ako aj dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Naopak
sám v odôvodnení svojho rozhodnutia skonštatoval, že v konaní nebolo preukázané, že žalovaná sa
úmyselne zbavuje majetku na úkor žalobcu ako veriteľa. Uspokojil sa len s preukázaním, že žalovaná

vykonala spätný prevod v sume 48.000,- eur, čo je však nedostatočné na osvedčenie hrozby zmarenia
exekúcie a nemožnosti údajnú pohľadávku žalobcu voči nej plniť. Žalovaná je vlastníčkou viacerých
nehnuteľností a súd prvej inštancie sa s touto skutočnosťou nezaoberal. Nedostatočne odôvodnil, v
čom spočíva hrozba exekúcie (odvolací súd mal zrejme na mysli ohrozenie exekúcie). Len poukaz
na predzvesť snahy vyhnúť sa splneniu svojej povinnosti, a to spätný prevod sumy 48.000,- eur, je

nedostatočný a navyše právne irelevantný. Nedostatočne presvedčivo súd prvej inštancie odôvodnil,
prečo sa rozhodol zriadiť zabezpečovacie opatrenie len voči predmetnej nehnuteľnosti (byt č. 42, 5
poschodie bytového domu na Agátovej ul. 7/B, Bratislava ) a nie voči aj iným v návrhu na nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia uvádzaným nehnuteľnostiam, t. j. prečo si vybral práve túto nehnuteľnosť,
keďže nemal objektívne zdokladovanú hodnotu nehnuteľností žalovanej (z hľadiska proporcionality

výšky pohľadávky v zmysle dohody o uznaní a aj jednotlivých nehnuteľností).

8.Priopätovnomrozhodovaníonávrhunavydanieneodkladnéhoopatrenie,vychádzajúczodôvodnenia
zrušujúceho uznesenia odvolacieho súdu musí súd prvej inštancie uviesť, že pri rozhodovaní o návrhu
na vydanie zabezpečovacieho opatrenia súd nevychádza z riadneho dokazovania, zisťuje len či je

potrebné bezodkladne upraviť pomery, alebo či existuje obava, že exekúcia bude ohrozená. Vychádza
pritom rýdzo z tvrdení a dôkazov žalobcu, bez nutnosti oboznámenia sa s prípadnými protiargumentmi
protistrany. Až odvolací súd má možnosť, po podanom odvolaní oboznámiť sa s argumentmi a dôkazmi
druhej strany a ak dospeje k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je nesprávne aj na základe
argumentácie a dôkazov protistrany môže rozhodnutie súdu prvej inštancie zmeniť.

9. Napriek rozsiahlej odvolacej argumentácii ako aj vyjadreniu k nej, zo zrušujúceho uznesenia
odvolacieho súdu nie je súdu prvej inštancie celkom zrejmé ako sa pri rozhodovaní odvolací súd s
odvolacími dôvodmi vysporiadal, s ktorými odvolacími dôvodmi sa stotožnil.

10. Žalobca podaním, ktoré bolo súdu doručené 24.11.2023, teda po zrušení a vrátení veci odvolacím
súdom doplnil svoj návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. V tomto podaní žalobca uviedol,
že jeho peňažná pohľadávka voči žalobkyni stále trvá a je dôvodná. Žalobca po podaní návrhu na
nariadenie zabezpečovacieho opatrenia podal na Okresný súd Banská Bystrica návrh na vydanieplatobného rozkazu na sumu vo výške 48.000,- eur, pričom Okresný súd Banská Bystrica dňa
10.07.2023 vydal platobný rozkaz sp. zn. 35Up/388/2023, ďalej podal návrh na vydanie platobného
rozkazu na sumu vo výške 168.000,- eur, pričom Okresný súd Banská Bystrica dňa 06.10.2023

vydal platobný rozkaz sp. zn. 29Up/1277/2023. Žalobca ďalej opísal podanie trestného oznámenia
s opisom protiprávneho konania viacerých osôb, vrátane žalovanej a zároveň si ako oznamovateľ a
poškodený uplatnil nárok na náhradu škody v minimálnej výške 438.073,- eur. Žalovaná v odvolaní
voči uzneseniu o zriadení zabezpečovacieho opatrenia odkazovala na trestné oznámenie zo dňa
29.06.2023, ktoré podala voči žalobcovi pre podozrenie zo spáchania trestného činu hrubého nátlaku

a podvodu. V tejto veci ČVS:ORP-442/1-VYS-B4-2023 bolo vyšetrovateľom vydané uznesenie, ktorým
bola vec odmietnutá. Žalobca zistil, že po podaní návrhu na vydanie zabezpečovacieho opatrenia
žalovaná zriadila na všetkých svojich nehnuteľnostiach vo výlučnom vlastníctve (jeden byt v Dúbravke
a jeden byt v Karlovej Vsi) vecné bremená spočívajúce v práve doživotného užívania predmetných
nehnuteľností v prospech svojich detí a zaťa. Zať žalovanej, pán A. D., pritom tiež pracoval u žalobcu.
Už teraz je zrejmé, že pokiaľ bude mať žalobca v budúcnosti exekučný titul, výkon záložného práva

bude v dôsledku vecných bremien podstatne sťažený. Takéto ťarchy spočívajúce v práve až štyroch
rôznych osôb doživotne užívať predmetné byty drasticky znižujú hodnotu nehnuteľností a byty robia
prakticky nepredajnými. Toto konanie žalovanej podľa žalobcu preukazuje dôvodnosť podaného návrhu
na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia, nakoľko žalovaná preukázateľne začala vykonávať úkony
týkajúce sa jej majetku, na základe ktorých má žalobca dôvodnú pochybnosť o tom, že exekúcia bude

ohrozená. Ide o konanie, ktoré podstatnou mierou nepriaznivo ovplyvňuje majetkové pomery žalovanej
(rozhodnutie NS SR sp. zn. 5Obo 144/97 zverejnené v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk pod č.
R 20/1998). Vzhľadom na zaťažovanie nehnuteľností žalovanej ťarchami je preto potrebné urýchlene
konať a zriadiť zabezpečovacie opatrenie, aby bola zabezpečená vymožiteľnosť pohľadávok žalobcu
z majetku žalovanej, skôr než žalovaná svoj majetok bude účelovo znižovať a prevádzať na tretie

osoby. Je zrejmé, že je naplnená aj požiadavka uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.
zn. II. ÚS 741/2017. Žalobca opakovane zdôraznil, že žalovaná bola odvolaná z funkcie konateľky
žalobcu ku dňu 11.04.2023. Bola o tom ústne opakovane informovaná aj za prítomnosti minimálne
troch svedkov, a to JUDr. F. G., M. V. a B. N.. Práve z dôvodu, že žalovaná spochybňuje dohodu o
urovnaní, je absolútne nevyhnutné, aby bolo zriadené zabezpečovacie opatrenie, a to až do času, kým

bude pohľadávka žalobcu priznaná súdom, alebo naopak, pokiaľ súd na návrh žalovanej napríklad
nerozhodne, že dohoda o urovnaní je neplatná. Pred uzatvorením dohody o urovnaní bola žalovaná
informovaná o zistených skutočnostiach a výške škody, pričom podpísaniu dohody o urovnaní zo
strany žalovanej predchádzalo jej prosenie žalobcu o odpustenie. Žalovaná sa zároveň ospravedlnila aj
všetkým prítomným spolupracovníkom (napr. B. N., M. V.). Žalovaná žalobcovi tvrdila, že ju to celé mrzí

a je jej ľúto, že konateľa žalobcu svojím protiprávnym konaním zatiahla do tejto situácie. Priebeh týchto
udalostí dokazujú zvukové nahrávky z trestného konania ČVS:ORP-442/1-VYS-B4-2023 vedenom na
Okresnom riaditeľstve PZ Bratislava IV.

11. Vzhľadom na tieto skutočnosti, ako aj na fakt, že žalovaná vykonáva úkony smerujúce k zníženiu

hodnoty nehnuteľností v jej výlučnom vlastníctve a sťaženiu prípadnej exekúcie (toho času zriadenie
vecných bremien), uvedenie žalobcu do omylu s tým, že má záujem dobrovoľne plniť dohodu o urovnaní
(keďže v lehote stanovenej v dohode najprv zaplatila prvú splátku dlžnej sumy vo výške 48.000,- eur),
následný preukázaný podvodný prevod sumy 48.000,- eur z účtu žalobcu späť na svoj účet, ale takisto
nedôveryhodnosť žalovanej vyplývajúca z nespoľahlivého jednania v rámci mimosúdnych rokovaní

(v čase od 28.06.2023 - 21.07.2023), má žalobca za to, že sú naplnené podmienky pre zriadenie
zabezpečovacieho opatrenia.

12. K hodnote nehnuteľností žalobca uviedol, že účelom zabezpečovacieho opatrenia je zriadiť rýchlu
a účelnú úpravu, a tak zabrániť nepriaznivým následkom, ktoré by mohli pred začatím konania alebo

už v začatom konaní nastať a značne sťažiť či znemožniť vymoženie pohľadávky oprávnenej strany,
prevláda požiadavka rýchlosti nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení. Zákon z toho dôvodu ani
nepredpokladá, že by pri rozhodovaní o zabezpečovacom opatrení mal súd vykonávať dokazovanie.
Preto nie je účelné, aby sa hodnota nehnuteľností vo vlastníctve žalovanej, ktoré sú predmetom návrhu
na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, zdĺhavo preukazovali znaleckým posudkom.

13. Žalobca pre zdokladovanie trhovej hodnoty niektorých nehnuteľností vo vlastníctve žalovanej súdu
predložil inzeráty, z ktorých je zrejmé, že cena porovnateľného bytu, ako vlastní žalovaná v lokalite
Agátová ul., Bratislava - Dúbravka (t.j. na tej istej ulici, ako sa nachádza byt žalovanej) sa pohybujú naúrovni 145.000,- eur, 189.900,- eur, resp. 127.990,- eur. Trhová hodnota nehnuteľností vo vlastníctve
žalovanej v lokalite Bratislava - Karlova Ves (v lokalite Dlhé diely, kde sa nachádza aj byt žalovanej)
sa pohybuje na úrovni 159.000,- eur, 155.000,- eur, 125.000,- eur, resp. 178.900,- eur. Trhová hodnota

nehnuteľností vo vlastníctve žalovanej v lokalite Bratislava - Petržalka sa pohybuje na úrovni 134.900,-
eur, 146.000,- eur, resp. 146.800,- eur. Byt nachádzajúci sa v Petržalke je podľa údajov z katastra
nehnuteľností v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov. Vzhľadom na výšku pohľadávky žalobcu,
teda minimálne vo výške 438.000,- eur a hodnotu nehnuteľností, resp. bytov vo vlastníctve žalovanej,
žalobca trvá na tom, že pokiaľ konajúci súd nezriadi záložné právo na všetky nehnuteľnosti žalovanej

uvedené v návrhu, je nevyhnutné nariadiť zabezpečovacie opatrenie minimálne v rozsahu na niektoré z
dvoch bytov vo vlastníctve žalovanej, aby sa hodnota zabezpečenia aspoň priblížila k sume pohľadávky
žalobcu vo výške minimálne 438.000,- eur.

14. Žalovaná po zrušení rozhodnutia a vrátenie veci na ďalšie konanie doložila do spisu vlastné čestné
vyhlásenie, v ktorom opísala postoj pána Benáka k jej osobe.

15. Pri opätovnom prejednaní návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia musel súd prvej
inštancie zohľadniť aj rozsiahlu argumentáciu strán sporu ako aj závery odvolacieho súdu. Súd v zhode
s prvým rozhodnutím zastáva názor, že žalobca preukázal a osvedčil existenciu potreby neodkladnej
úpravy pomerov.

16. Odvolací súd vytkol súdu prvej inštancie, že sa nevysporiadal dostatočne s reálnou existenciou a
výškou pohľadávky, ktorej zabezpečenia sa žalobca domáha. V tomto smere musí súd prvej inštancie
uviesť, že reálnu existenciu a výšku pohľadávky mal pri prvotnom ako aj pri tomto rozhodovaní
jednoznačne preukázanú dohodou o urovnaní zo dňa 12.04.2023, ktorú žalovaná a konateľ žalobcu

podpísali s notárskym overením podpisov a ktorej existenciu ani žalovaná v odvolacom konaní
nespochybnila. Súdu prvej inštancie nie je zrejmé akým iným, hodnovernejším spôsobom mal mať
preukázanú pohľadávku žalobcu pre potreby rozhodovania o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho
opatrenia.Ažvodvolacomkonanížalovanávrámcisvojejargumentácieuviedla,žeuvedenádohodamá
byťneplatnýmprávnymúkonom,nakoľkojunepodpísalazoslobodnejvôle,kpodpisumalabyťdonútená

zostranyžalobcu.Nemôžebyťúlohousúduprvejinštancieprirozhodovaníozabezpečovacomopatrení,
ktoré má preventívne chrániť žalobcu pred prípadným zmarením exekúcie, riadnym dokazovaním
zisťovať a preukázať skutkový stav medzi stranami sporu. Takže pre potreby tohto druhu súdneho
konania súd považuje návrh za dostatočne presvedčivý s osvedčením existencie pohľadávky a jej výšky,
aj keď samozrejme nie jednoznačne preukázanej v presnej sume.

17. Súd prvej inštancie má dokonca z argumentácie žalovanej v rámci odvolacieho konania za
preukázané, že vzťahy medzi stranami sporu sú mimoriadne komplikované, plné protichodných tvrdení,
obvinení. Vzťahy medzi stranami sporu vyústili až do trestných oznámení. Aj vzhľadom na uvedené
nie je úlohou tohto súdu rozhodovať v konaní o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, na základe

riadneho dokazovania o nárokoch žalobcu. O jeho nárokoch, či nárokoch žalovanej už rozhodujú súdy
v iných konaniach. Až riadnym dokazovaním bude môcť súd riadne preukázať dôvodnosť či pravdivosť
tvrdení strán a meritórne rozhodnúť.

18. Odvolací súd v zrušovacom rozhodnutí uviedol, že súd prvej inštancie síce konštatoval, že v

konaní nebolo preukázané, že sa žalovaná úmyselne zbavuje majetku na úkor žalobcu ako veriteľa, ale
uspokojil sa len s preukázaním, že žalovaná vykonala spätný prevod v sume 48.000,- eur, čo je však
nedostatočné na osvedčenie hrozby zmarenia exekúcie a nemožnosti údajnú pohľadávku žalobcu voči
nej plniť. Žalovaná je vlastníčkou viacerých nehnuteľností a súd prvej inštancie sa s touto skutočnosťou
nezaoberal. Nedostatočne odôvodnil, v čom spočíva hrozba exekúcie (odvolací súd mal zrejme na

mysli ohrozenie exekúcie). Len poukaz na predzvesť snahy vyhnúť sa splneniu svojej povinnosti, a
to spätný prevod sumy 48.000,- eur, je nedostatočný a navyše právne irelevantný. V nadväznosti
na odvolacím súdom označený nedostatok, musí prvoinštatnčný súd opätovne akcentovať a vyjadriť
najhlbšie presvedčenie, že prevod sumy 48.000,- eur z účtu žalobcu v čase, keď už žalovaná nebola jeho
konateľkou po tom ako ich tam sama z vlastného účtu na základe spísanej dohody o urovnaní poslala,

súd jednoducho nemôže vyhodnotiť inak, ako že ide o flagrantnú snahu o vyhnutie sa plneniu svojho
záväzku a marenie uspokojenia pohľadávky žalobcu. Súdu prvej inštancie nie je zrejmá odvolacím
súdomoznačenáprávnairelevanciaúkonu,ktorýmneoprávnenáosobazcudziehoúčtuprevedienasvoj
osobný účet financie. Žalovaná tento prevod dokonca v odvolaní ani nepoprela. Uviedla, že o odvolaníz funkcie konateľa nevedela, vychádzala z údajov o obchodného registra. V tejto fáze konania musí
súd vyhodnotiť tvrdenie žalovanej, že nemala vedomosť o odvolaní z funkcie konateľky za účelové.
V kontexte týchto bankových prevodov žalovaná uviedla, že prevod 48.000,- eur z jej účtu na účet

žalobcu bol vykonaný 12.03.2023!!! (zrejme mala na mysli 12.04.2023) o čom mala predložiť transakciu
o prevode. Žiadne potvrdenie o takomto bankovom pohybe však v spise nie je. Aký právny význam malo
toto tvrdenie, či k úhrade sumy 48.000,- eur zo strany žalovanej došlo 12.04.2023 alebo 13.04.2023
nie je súdu jasné. Z listinných dôkazov - bankových výpisov predložených žalobcom pritom vyplýva, že
platba vo výške 48.000,- eur bola na jeho účet pripísaná 13.04.2023 a odpísaná 17.04.2023 s popisom

platby - detail: vrátenie platby - omyl. Sama žalovaná však v rámci svojej obrany priznala, že platbu
vykonalanieakoomyl,aleakoplatbuvykonanúpodvplyvomžalobcu,jehonátlaku.Jednotlivévyjadrenia
žalovanej (nevedela o odvolaní z funkcie konateľa, tvrdenia o spätnej platbe) vyznievajú účelovo,
nepresvedčivo.Akbyajsúdpripustilúvahu,žežalovanánevedelaosvojomodvolanízfunkciekonateľky,
ale prihliadajúc na celkovú napätú atmosféru medzi stranami, nie je mu vôbec jasné, aký dôvod by ju
oprávňoval na vykonanie bankového prevodu (ako konateľky) na svoj osobný účet. Ani legitímny konateľ

obchodnej spoločnosti predsa nemôže bez oprávnenia prevádzať financie z účtu obchodnej spoločnosti
na svoj osobný účet. Súd teda aj v nadväznosti na už uvedené argumenty obsiahnuté v rozhodnutí č.k.
10Cb/34/2023-185 musí zotrvať na svojom právnom závere, že v prejednávanej veci existuje obava, že
prípadná exekúcia proti žalovanej bude ohrozená, nakoľko žalovaná, ktorá neoprávneným bankovým
prevodom z účtu žalobcu sama túto obavu žalobcu spôsobila.

19. Nemalou mierou obavu žalobcu o ohrození exekúcie žalovaná potvrdila aj svojím postupom, na
ktorý upozornil žalobca. Žalovaná totiž zriadila na byte v jej osobnom vlastníctve na Agátovej ulici vecné
bremeno ,,in personam“ - právo doživotného bývania a užívania v prospech A. D., rod. N. a PhDr. A.
D. PhD. Na byte v jej osobnom vlastníctve na Matejkovej ulici zriadila vecné bremeno ,,in personam“

- právo doživotného bývania a užívania v prospech A. D., rod. N. a PhDr. A. D. PhD., Mgr. G. E. rod.
N., A. E.. Podľa tvrdenia žalobcu ide pritom o deti žalovanej a ich manželov. Súd tieto kroky žalovanej
nemôže vyhodnotiť inak ako snahu o zníženie hodnoty svojho majetku s jasným priemetom do ohrozenia
exekúcie. Súd považuje za notorietu, že byt so zriadeným vecným bremenom doživotného bývania
a užívania pre dve a štyri osoby má pri prípadnom výkone záložného práva výrazný dopad výšku

uspokojovanej pohľadávky. Tieto úkony žalovanej, ktoré v prípade bytu na Agátovej ulici aj predchádzali
zápisu sudcovského záložného práva nariadeného rozhodnutím súdu v tejto veci sú podľa názoru súdu
novým samostatným dôvodom na vydanie požadovaného zabezpečovacieho opatrenia. Súdu je zrejmé,
žeuvedenomprípadenejdeotypickéohrozenievýkonuexekúcie,spôsobom,ktorýmsapovinnýzbavuje
svojho majetku, z ktorého by mohla byť exekúcia uspokojená, ale ide o zrejmé znižovanie hodnoty tohto

majetku. Súd nemôže vyhodnotiť zriadenie uvedeného vecného bremena žalovanou inak ako účelovo,
v snahe znemožniť exekúciu, najmä pri byte na Matejkovej ulici v Bratislave, nakoľko sa javí viac ako
nepravdepodobné reálne užitie a dôvodnosť tohto vecného bremena - práva bývania a užívania bytu
štyrmi dospelými osobami, pričom v prospech dvoch z týchto osôb je zriadené identické vecné bremeno
aj na byte na Agátovej ulici. Z uvedeného postupu žalovanej jednoznačne musí rezultovať záver, že

dôsledkom je znižovanie hodnoty jej majetku, ktoré podstatnou mierou ovplyvňuje jej majetkové pomery,
tak ako to predpokladá aj rozhodnutie NS SR sp.zn. 5 Obo 144/97, zverejnené v Zbierke súdnych
rozhodnutí a stanovísk pod č. R 20/1998.

20. Odvolací súd tiež vytkol súdu prvej inštancie, že nedostatočne presvedčivo odôvodnil, prečo sa

rozhodol zriadiť zabezpečovacie opatrenie len voči predmetnej nehnuteľnosti (byt č. 42, na Agátovej
ul. 7/B, Bratislava) a nie voči aj iným v návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia uvádzaným
nehnuteľnostiam, t.j. prečo si vybral práve túto nehnuteľnosť, keďže nemal objektívne zdokladovanú
hodnotu nehnuteľností žalovanej (z hľadiska proporcionality výšky pohľadávky v zmysle dohody o
uznaní a aj jednotlivých nehnuteľností). K tomuto bodu môže súd prvej inštancie len opakovane

uviesť, že v rámci konania o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenie, nemá a nemôže
mať detailne preukázaný stav veci a objektívne zdokladovanú hodnotu nehnuteľností žalovanej. Musí
rozhodnúť na základe podkladov a dôkazov obsiahnutých v návrhu. Súd považoval a považuje za
správne a zákonné nariadenie zabezpečovacieho opatrenia len na jednej nehnuteľnosti, napriek
tomu, že žalobca navrhoval podstatne širšie zabezpečovacie opatrenie na viacerých nehnuteľnostiach.

Súd sa mohol len vlastnou úvahou rozhodovať pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia na
konkrétny byt. Avšak práve zamietnutím časti návrhu na vydanie zabezpečovacieho opatrenia, súd
prvej inštancie zohľadnil zásadu primeranosti nariadeného zabezpečovacieho opatrenia vzhľadom na
eventuálnu výšku pohľadávky žalobcu voči žalovanej. Súd nemohol vziať do úvahy hodnoty jednotlivýchnehnuteľností, na ktorých požadoval žalobca zriadiť zabezpečovacie opatrenie, nakoľko tieto hodnoty
nepozná, avšak ani ich poznať nemusí. Podmienkou na vydanie zabezpečovacieho opatrenia totiž
nie je presná zhoda v hodnote zabezpečovanej nehnuteľnosti a hodnoty pohľadávky, ktorá má byť

zabezpečená. Podmienkou na vydanie zabezpečovacieho opatrenia je obava z ohrozenia exekúcie.
Hodnota zabezpečovanej nehnuteľnosti však nemôže byť rádovo vyššia ako hodnota pohľadávky,
vzhľadom na zásadu primeranosti. Navrhovateľ si v iných súdnych konaniach už uplatnil pohľadávky
voči žalovanej v celkovej výške 216 000 eur, nariadenie zabezpečovacieho opatrenia len na jeden byt
( označený vo výroku tohto uznesenia) sa teda javí ako práve primerané. Na otázku prečo si súd vybral

práve tento byt na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia, nie je iná odpoveď, ako na základe vlastnej
úvahy s prihliadnutím na zásadu primeranosti. Je nepochybné, že v prejednávanej veci nedochádza
vydaním zabezpečovacieho opatrenia k neprimeranému zabezpečeniu pohľadávky žalobcu. Súd musí
akcentovať aj skutočnosť, že nariadením zabezpečovacieho opatrenia nevzniká u žalovanej žiadne
zásadné obmedzenie v užívaní nehnuteľnosti (samozrejme okrem prípadu ak by ich žalovaná chcela
skutočne scudziť), ani nebezpečenstvo neoprávneného výkonu záložného práva, nakoľko tento výkon

je možný len po právoplatnom priznaní pohľadávky žalobcu. Takže ak sa ukážu tvrdenia žalovanej v
súdnom konaní ako pravdivé a súd pohľadávku voči nej neprizná, záložné právo po návrhu zanikne.

Podľa § 343 ods. 1 až 3 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), zabezpečovacím opatrením
môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na

zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

Záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká
zápisom do príslušného registra.

Výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym
rozhodnutím.

Podľa § 344 CSP, ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie
opatrenie.

Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené
podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

21. Zabezpečovacie opatrenie je jedným zo zabezpečovacích inštitútov v civilnom sporovom procese a
jehoúčelomjezriadiťrýchluaúčelnúúpravu,atakzabrániťnepriaznivýmnásledkom,ktorébymohlipred
začatím konania alebo už v začatom konaní nastať a značne sťažiť či znemožniť vymoženie pohľadávky.
Pri nariaďovaní zabezpečovacieho opatrenia prevláda požiadavka rýchlosti nad požiadavkou úplnosti
skutkových zistení. Na základe zisteného skutkového stavu, predložených dôkazov dospel súd opäť

k záveru, že existuje obava z ohrozenia exekúcie a pohľadávku žalobcu považuje za preukázanú,
táto je predmetom iného súdneho konania. Okrem odôvodnenia tohto rozhodnutia sa súd pridržiava aj
odôvodnenia obsiahnutého v rozhodnutí č.k. 10Cb/34/2023-185.

22. Vzhľadom na vyššie uvedené argumenty súd dospel k opätovne k záveru, že v predmetnej veci sú

splnené predpoklady na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia v obmedzenom rozsahu.

23. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 2 CSP, podľa ktorého ak mala strana vo veci
úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán
nemá na náhradu trov konania právo. Súd v rozhodovaní o náhrade trov konania v prejednávanej veci

považuje za neúčelné až nemožné pomerne rozdeliť náhradu trov konania a z toho dôvodu rozhodol,
že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania, nakoľko žalobca bol v konaní úspešný len
čiastočne a žalovaný bol úspešný v odvolacom konaní.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na

Mestskom súde Bratislava III, písomne, v dvoch vyhotoveniach.V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).