Rozsudok – Vlastníctvo bytov a nebytových… ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, May 23, 2024

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 16Co/2/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8621201515
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 05. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Kovaľová, PhD.

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2024:8621201515.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Kovaľovej, PhD. a sudcov

JUDr. Branislava Brezu a doc. JUDr. Petra Molitorisa, PhD. v spore žalobcu: A. B., nar. XX.X.XXXX,
bytom C.. D. XXX/XX, XXX XX C., zastúpeného: MICHALOVČÍK, advokátska kancelária, s.r.o., so
sídlomMakovická768/20,08901Svidník,IČO:55943659,protižalovaným:1/E.F.C.,nar.XX.X.XXXX,
bytom G. XXX/X, XXX XX C., 2/ H. I., nar. X.XX.XXXX, bytom C.. D. XXX/XX, XXX XX C., 3/ J. I., nar.
XX.XX.XXXX, bytom C.. D. XXX/XX, XXX XX C., 4/ K. D., nar. XX.X.XXXX, bytom C.. D. XXX/XX, XXX
XX C., 5/ B. J. E., nar. XX.X.XXXX, bytom C.. D. XXX/XX, XXX XX C., 6/ D. L., nar. XX.X.XXXX, bytom
C.. D. XXX/XX, XXX XX C., 7/ B. M., nar. X.XX.XXXX, bytom C.. D. XXX//XX, XXX XX C., 8/ B. M., nar.

X.XX.XXXX, bytom C.. D. XXX/XX, XXX XX C., 9/ N. E. C., nar. XX.X.XXXX, bytom M. XXX/XX, XXX XX
C.,10/B.D.,nar.XX.X.XXXX,bytomO.I.XXX/X,XXXXXC.,11/P.D.,nar.XX.X.XXXX,bytomO.I.XXX/
X, XXX XX C., 12/ B. Q., nar. XX.X.XXXX, bytom B. XXXX/XX, XXX XX C., 13/ C. Q., nar. XX.X.XXXX,
bytom C.. D. XXX/XX, XXX XX C., 14/ P. Q., nar. XX.X.XXXX, bytom C.. D. XXX/XX, XXX XX C., 15/ A.
R., nar. XX.X.XXXX, bytom G. XXX/X, XXX XX C., 16/ P. C., nar. X.X.XXXX, bytom C.. D. XXX/XX, XXX
XX C., 17/ J. C., nar. XX.X.XXXX, bytom C.. D. XXX/XX, 18/ právnym nástupcom S. D., nar. XX.X.XXXX,
bytom C.. D. XXX/XX, XXX XX C., zomr. dňa X.XX.XXXX, a to B. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom A., H.

F. XX, T. E., F. H., nar. X.X.XXXX, bytom C.. D. XXX/XX, C., mal. Q. B. H., nar. XX.X.XXXX, zastúpený
zákonným zástupcom B. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. H. XXX/XX, C., 19/ F. D., nar. XX.X.XXXX,
bytom C.. D. XXX/XX, XXX XX C., 20/ B. B., nar. X.XX.XXXX, bytom C.. D. XXX/XX, XXX XX C., 21/ U.
V., nar. XX.X.XXXX, bytom C.. D. XXX/XX, XXX XX C., 22/ B. C., nar. XX.X.XXXX, bytom C.. D. XXX/XX,
XXX XX C., zastúpenej JUDr. Ing. Adriánom Cupákom, advokátom, so sídlom Dr. Goldbergera 249/1,
089 01 Svidník, IČO: 40803350, 23/ M. F., nar. XX.X.X;XXX, bytom C.. D. XXX/XX, XXX XX C., 24/ J.
F., nar. X.X.XXXX, bytom C.. D. XXX/XX, XXX XX C., 25/ A. C., nar. XX.X.XXXX, bytom C.. D. XXX/XX,

XXX XX C., 26/ J. C., nar. XX.X.XXXX, bytom C.. D. XXX/XX, XXX XX C., 27/ B. B., nar. XX.X.XXXX,
bytom O. I. XXX/X, XXX XX C., 28/ B. B., nar. X.X.XXXX, bytom P. XX, XXX XX B., 29/ H. M., nar.
XX.X.XXXX, bytom C.. D. XXX/XX, XXX XX C., 30/ E. G., nar. XX.X.XXXX, bytom C.. D. XXX/XX, XXX
XXC.,31/B.G.,E.A.,nar.XX.X.XXXX,bytomC..D.C./XX/XXXX-X-XXX/XX,XXXXXC.,32/C.D.,nar.
XX.XX.XXXX, bytom C.. D. XXX/XX, XXX XX C., 33/ J. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom C.. D. XXX/XX, XXX
XX C., 34/ MAJBYT, spoločenstvo vlastníkov, so sídlom Sovietskych hrdinov 374/374, 089 01 Svidník,
IČO: 37 780 671 (len v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia), o zrušenie rozhodnutí

schôdze vlastníkov bytov a nebytových priestorov, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu
Bardejov č.k. SK-6C/25/2021-147 zo dňa 30. októbra 2023, takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Žalovaná 22/ má nárok vo vzťahu k žalobcovi na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Bardejov (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozhodol tak, že
žalobu zamietol. Žalovanej 22/ priznal proti žalobcovi náhradu trov konania v plnom rozsahu, o výške
ktorých bude rozhodnuté v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením

vydaným súdnym úradníkom. Ďalej vyslovil, že žalovaným 1/ až 21/ a 23/ až 33 nepriznáva proti
žalobcovi náhradu trov konania.

2. Žalobca sa podanou žalobou zo dňa 4.10.2021 domáhal zrušenia rozhodnutí schôdze vlastníkov
bytov a nebytových priestorov. Žalobca spolu so žalobou navrhol v spore nariadiť neodkladné opatrenie,

o ktorom súd rozhodol uznesením č. k. 6C/25/2021-43 zo dňa 22.11.2021 tak, že jeho návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel.

3. Na základe vykonaného dokazovania zistil skutkový stav, podľa ktorého strany sporu sú vlastníkmi
(spoluvlastníkmi) bytov v dome L., so súp. č. XXX na ulici C. D. S. C., postavenom na parcele CKN
č. 768 o výmere 420 m2, evidovanom na liste vlastníctva č. XXXX pre obec C., okres C., k. ú. C..

Žalobca je vlastníkom bytu č. X v dome. Predsedníčka spoločenstva vlastníkov bytov „MAJBYT“ B. C.,
zvolala schôdzu vlastníkov bytov na deň 3.9.2021 o 17.00 hod, oznamom zo dňa 25.8.2021. Predmetom
konania schôdze pod bodom 1. je v ozname uvedené opätovné hlasovanie vo veci odpojenia sa
žalobcu od centrálneho kúrenia. Z bodu 6. zápisnice z členskej schôdze SVB MAJBYT konanej dňa
3.9.2021 súd prvej inštancie zistil, že predsedníčkou spoločenstva bola podaná informácia o potrebe

opätovného hlasovania o odpojení sa žalobcu od centrálneho kúrenia jeho bytu. Z bodu č. 8 zápisnice
je zrejmé, že za odpojenie sa žalobcu od zdroja centrálneho kúrenia hlasoval len samotný žalobca,
proti odpojeniu hlasovalo 17 vlastníkov. Z prezenčnej listiny zo schôdze vlastníkov vyplýva, že na
schôdzi sa zúčastnilo 18 vlastníkov bytov. Zo zápisnice z členskej schôdze spoločenstva vlastníkov
bytov „MAJBYT“, z jej bodu č. 5. programu zo dňa 7.6.2013 súd zistil, že vlastníci bytov prejednávali

návrh niektorých vlastníkov na vybudovanie samostatnej kotolne v bytovom dome alebo individuálne
vykurovanie bytov. Uznesením z tejto členskej schôdze bola schválená požiadavka vlastníkov bytov o
možnosti individuálneho vykurovania v jednotlivých bytoch. Z prezenčnej listiny je zrejmé, že na tejto
schôdzi sa zúčastnilo 13 vlastníkov bytov. Krajský súd v Prešove rozsudkom zo dňa 24.9.2015, sp. zn.
XX/XX/XXXX-XXX zrušil rozhodnutie stavebných úradov, vrátane pôvodného rozhodnutia stavebného

úradu Svidník v stavebnom konaní a potvrdil to aj Najvyšší súd SR v uznesení zo dňa 25.10.2018, sp. zn.
XXXX/XX/XXXX. Z rozhodnutia Okresného úradu Prešov, odbor výstavby a bytovej politiky, oddelenie
štátnej stavebnej správy zo dňa 17.7.2023 vyplýva, že Okresný úrad Prešov svojím rozhodnutím
zamietol odvolanie žalobcu proti rozhodnutiu mesta C. ako príslušného stavebného úradu o zastavení
stavebného konania vo veci povolenia stavby: „Rozšírenie plynofikácie bytu č. X“ v objekte bytového

domu umiestnenom na pozemku parc. KNC č. 768 k. ú. C. a odpojenia od centrálneho zdroja tepla pre A.
B. (stavebníka). Z oznámenia o nepovolenej stavbe v spoločných priestoroch SVB zo dňa 23.9.2019 súd
prvej inštancie zistil, že spoločenstvo oznámilo Mestskému úradu Svidník, odboru výstavby žalobcom
realizovanú nepovolenú stavbu v bytovom dome (stavba komína - prieduchu bielou plastovou rúrou
vedúcou popri zvislých rozvodoch cez dva byty, ktoré sú nad bytom p. B.). Rozhodnutím Mesta Svidník

o nariadení odstránenia stavby zo dňa 7.4.2021 bolo žalobcovi nariadené odstrániť stavbu „komín“ v
byte č. X v bytovom dome C. B. H. W. C. D., a to v lehote do 90 dní od nadobudnutia právoplatnosti
tohto rozhodnutia.

4. Na takto zistený skutkový stav súd prvej inštancie aplikoval ust. § 6 ods. 1, § 7 ods. 1, § 14 ods. 1,

ods. 2, § 14a ods. 1, ods. 5, ods. 7, ods. 8, § 14b ods. 1, ods. 6 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve
bytov a nebytových priestorov (ďalej len „zákon č. 182/1993 Z.z.“) a § 3, § 139 ods. 2 a ods. 3 zákona
č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „Občiansky zákonník“) a dospel k záveru, že žaloba
žalobcu nie je dôvodná a nemá oporu v zákone.

5. Žalobca sa v tomto konaní ako prehlasovaný vlastník domáha zrušenia rozhodnutia spoločenstva
vlastníkov bytov o neudelení súhlasu na jeho odpojenie sa od centrálneho kúrenia a možnosti zriadenia
si vlastnej kotolne prijatých v rámci bodu č. 6 a 8 podľa programu schôdze vlastníkov bytov a nebytových
priestorov konanej dňa 3.9.2021. Prijaté rozhodnutia napadá z dôvodu formálnych nedostatkov, a to že
schôdzuvlastníkovnezvolalaoprávnenáosoba,nesplneniazákonnýchnáležitostizápisniceaschôdzea

že hlasovaním malo dôjsť k porušeniu neodkladného opatrenia. Súd prvej inštancie mal za preukázané,
že predsedníčka spoločenstva dňa 25.8.2021 vyvesila oznam o konaní schôdze dňa 3.9.2021. Zo
samotnej zápisnice vyplýva program schôdze, ktorý bol následne potvrdený prezenčnou listinou. Táto
skutočnosť vyplýva aj zo samotného bodu 4. programu, a to Info o programe schôdze. Zo zápisniceje zrejmé aj znenie prijatých rozhodnutí. Zvolanie schôdze vlastníkov bytov a nebytových priestorov
predsedom spoločenstva vyplýva priamo z ustanovenia § 14a ods. 1 zákona, v zmysle ktorého predseda
spoločenstva požiada o zvolanie schôdze. Súčasťou zápisnice je uznesenie podpísané v súlade s § 14a

ods. 5 zákona a prezenčná listina zo schôdze.

6. Vo vzťahu k žalobcom namietanému porušeniu neodkladného opatrenia súd prvej inštancie poukázal
na ustanovenie § 14b ods. 6 Zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, v zmysle ktorého v
prípade, ak vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome rozhodli o veci, nové rozhodnutie o tej istej

veci nahrádza predchádzajúce rozhodnutie. Vychádzajúc z uvedeného ustanovenia vlastníci bytov a
nebytových priestorov mali zo zákona právo opakovane rozhodovať o veci, o ktorej už bolo v minulosti
rozhodnuté a svoje rozhodnutie zmeniť.

7. Z uvedeného je zrejmé, že vlastníci bytov a nebytových priestorov spoločenstva MAJBYT pri zvolaní
schôdze a prijímaní rozhodnutia konali v súlade so zákonom ustanovenou procedúrou. Pri formálnych

nedostatkoch hlasovania musí ísť o také nedostatky, ktoré by boli spôsobilé ovplyvniť priebeh a výsledok
samotného hlasovania. Súd poukázal na rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR zo dňa 16.2.2022,
sp. zn. XXXXX/XX/XXXX, ktorý sa dá aplikovať aj na tento prípad, kde najvyšší súd (okrem iného)
uviedol: „Rozhodnutie sa nezrušuje iba preto, aby sa zopakoval proces a odstránili formálne vady, ktoré
nemôžu privodiť vecne iné, či výhodnejšie rozhodnutie pre účastníka. Je neúčelné a nehospodárne

formálne zopakovanie administratívneho konania, ak pre účastníka vo vzťahu k skutkovej stránke veci
nepredstavuje reálnu možnosť dosiahnuť rozhodnutie v jeho prospech a za takýchto okolností platí,
že nie každé porušenie procesného predpisu má za následok porušenie práv účastníka konania. (R
103/2011)“

8. Vo vzťahu k námietke žalobcu, že rozhodnutie o neumožnení zriadenia vlastného vykurovania
považuje za diskriminačné, čím dochádza k vážnemu zásahu do jeho subjektívnych práv a oprávnených
záujmov súd prvej inštancie uviedol, že kľúčovou úlohou súdu pri rozhodovaní o tomto dôvode je
zabezpečiť spravodlivú rovnováhu práv vlastníkov bytov a nebytových priestorov, ktorí boli pri žalobou
napadnutom rozhodnutí podľa zákona o vlastníctve bytov prehlasovaní, ako aj práva a zákonom

chránené záujmy tých, ktorí za napadnuté uznesenie hlasovali. Ani po obsahovej stránke nepreukázal
žalobca skutočnosti, pre ktoré by mohli byť dôvodom pre zrušenie napadnutého rozhodnutia bytov
a nebytových priestorov. Z bodu 8 zápisnice zo schôdze mal súd za preukázané, že proti odpojeniu
žalobcu od zdroja centrálneho kúrenia z prítomných 18 hlasovalo 17 vlastníkov, za pripojenie hlasoval
len žalobca. Tvrdenie žalobcu, že mu dňa 7.6.2013 bolo schválené individuálne vykurovanie bytu

a že po tomto schválení začal so stavebnými úpravami, nie je pravdivé. Žalobca nedostal stavebné
povolenie, stavba komína – prieduchu bielou plastovou rúrou žalobca zrealizoval svojvoľne a na
základe rozhodnutia Mesta Svidník zo dňa 7.4.2021 bolo žalobcovi nariadené odstrániť nepovolenú
stavbu. Okresný úrad Prešov, odbor výstavby a bytovej politiky rozhodnutím zo dňa 17.7.2023 zamietol
odvolanie žalobcu proti rozhodnutiu Mesta Svidník o zastavení stavebného konania vo veci povolenia

stavby „E. M. L. T. X“ v objekte bytového domu umiestnenom na pozemku parc. č. 768 k.ú. C.
a odpojenie centrálneho zdroja tepla žalobcom. Rozhodnutie schôdze vlastníkov bytov ani po vecnej
stránke nepredstavuje neprimeraný zásah do vlastníckych práv a oprávnených záujmov žalobcu ako
jediného prehlasovaného vlastníka a zároveň je preukázaná spravodlivá rovnováha práv vlastníkov
bytov a nebytových priestorov, keďže ide o špeciálnu právnu úpravu, ktorá vo svojej podstate zodpovedá

všeobecnej právnej úprave ochrany podielových spoluvlastníkov (§ 139 ods. 2, ods. 3 Občianskeho
zákonníka) a predstavuje štandardný spôsob právnej ochrany súvisiaci s uplatňovaním vlastníckych
práv.

9. O trovách konania rozhodol podľa § 255 odsek 1 v spojení s § 262 odsek 1, 2 zákona č. 160/2015

Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“). Úspešnej zástupkyni žalovaných, žalovanej 22/,
súd priznal proti žalobcovi náhradu trov konania v plnom rozsahu.

10. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca z dôvodov,
že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam

(§ 365 ods. 1 písm. f) CSP), a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP). Žalobca považuje rozsudok za nesprávny, arbitrárny
a nepreskúmateľný.11. Žalobca namietal záver súdu prvej inštancie o tom, že zo samotnej zápisnice by malo vyplývať
to, že program schôdze bol prezenčnou listinou potvrdený. Prezenčná listina sa obvykle spisuje pred
samotným začatím schôdze, kedy nie je ešte rozhodnuté o jej programe, pričom ani to nekorešponduje

s tým, aby pred schôdzou bol program schôdze odsúhlasený, čo by sa následne malo premietnuť v
samotnej zápisnici o schôdzi v zmysle § 14a ods. 5 zákona č. 182/1993 Z.z., v zápisnici to však uvedené
nie je. Z obsahu zápisnice o schôdzi zo dňa 3.9.2021 podľa názoru žalobcu nevyplýva, aké rozhodnutia
schôdze mali byť prijaté. Rozhodnutia schôdze nie sú ani zhrnuté v uznesení prijatom na schôdzi dňa
3.9.2021. V podanom odvolaní žalobca ďalej namietal, že z ustanovenia § 14 ods. 1 zákona č. 182/1993

Z.z. nevyplýva predsedovi spoločenstva zvolávať schôdzu vlastníkov. Žalobca namietal aj záver súdu
o nedôvodnosti žaloby a tvrdenie súdu o tom, že konaním schôdze nedošlo k porušeniu neodkladného
opatrenia súdu vydaného uznesením Okresného súdu Svidník, č.k. 4C/20/2019-70 zo dňa 5.8.2019.
Najmä žalovaná 22/ konala v rozpore s tým, čoho sa mala zdržať a teda porušila svoju povinnosť
zdržať sa konania v zmysle neodkladného opatrenia. Z vykonaného dokazovania nemožno ani ustáliť,
či na schôdzi konanej dňa 3.9.2021 bolo rozhodované v tej istej veci ako dňa 7.6.2013. Zo samotnej

zápisnice o schôdzi zo dňa 5.9.2021 nevyplýva, aby bolo prítomným vlastníkom riadne vysvetlené
čo v skutočnosti má byť predmetom rozhodovania, vlastníci bytov nemali dostatočné informácie
o predmete rozhodovania, čo nielenže skresľovalo povedomie prítomných vlastníkov o predmete
rokovaniaschôdze,ktorúvnímalilenvkontextetomupredchádzajúcehosúdnehokonaniavedenéhopod
sp.zn. 4C/20/2019, ale celú schôdzu zo dňa 3.9.2021 vnímali ako nástroj zastaviť konanie so žalobcom

(bod č. 6 zápisnice o schôdzi: potreba opätovného hlasovania mala vzniknúť na základe odporúčania
súdu z pojednávania dňa 25.8.2021). Záver súdu o tom, že žalobcovi nebolo schválené individuálne
vykurovanie bytu už na schôdzi dňa 7.6.2013 je arbitrárny. Rovnako sa nevysporiadal ani so skutkovými
okolnosťami ohľadom schôdze a rozhodnutia zo dňa 7.6.2013, pričom s týmito sa nevysporiadala ani
schôdza dňa 3.9.2021. Tvrdenie o tom, že v zmysle § 14b ods. 6 zákona č. 182/1993 Z.z. malo nové

rozhodnutie nahradiť staré, akceptovať nemožno, keďže podľa názoru žalobcu sa nejedná o tú istú vec
a teda nejde o totožnosť vecí, ktoré boli predmetom rozhodovania, ale tiež to, že schôdza sa nekonala
zákonným spôsobom, a už vonkoncom nie je ani len zrejmé, aké rozhodnutie (novšie) mala vôbec prijať.
Súdu prvej inštancie je podľa žalobcu nutné vytknúť tiež nesprávne zistenie skutkového stavu veci, keď
vychádza len z toho, že žalobcovi by bol aj pozitívny výsledok prakticky zbytočný, keďže ani nedostal

stavebné povolenie, pričom sa tiež tvrdí, že stavbu prieduchu – komína musí odstrániť. Práve naopak,
len pozitívnym výsledkom v tomto konaní nedôjde k zmareniu niekoľkoročného úsilia žalobcu, aj v
konaniach pred správnymi orgánmi a súdmi, napriek rôznymi nezákonnými administratívnymi konaniami
a rozhodnutiami. Žalobca poukázal na aktuálne vedené konanie na Správnom súde v Košiciach, sp. M./
XX/XXXX, kde sa koná o správnej žalobe o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia Okresného

úradu Prešov, odboru výstavby a bytovej politiky, T. R.- XXXX/XXXXX/XXXXXX/I. zo dňa 13.12.2021, v
spojení s rozhodnutím stavebného úradu mesta Svidník zo dňa 7.4.2021 č. XXXX-XXXXX/XXXX, pričom
ešte Krajský súd v Prešove ako príslušný správny súd svojim Uznesením zo dňa 7.12.2022, sp. zn.
XX/XX/XXXX-XX, priznal správnej žalobe odkladný účinok a odložil vykonateľnosť rozhodnutia č. R./
XXXXX/XXXXXX/XXX-XX zo dňa 13.12.2021 v spojení s rozhodnutím Mesta Svidník zo dňa 7.4.2021

č. XXXX-XXXXX/XXXX do právoplatného skončenia konania sp. zn. XX/XX/XXXX. V uvedenej veci
sa jedná práve o nezákonnosť rozhodnutí, ktorými bolo žalobcovi nariadené odstrániť údajnú stavbu
komína. Predmetné súdne konanie ku dňu podania odvolania nebolo skončené. Rovnako na Správnom
súde v Košiciach sa pod sp.zn. XX/XX/XXXX vedie konanie o správnej žalobe o preskúmanie zákonnosti
inéhorozhodnutiasprávnehoorgánu–RozhodnutiaOkresnéhoúraduPrešov,odboruvýstavbyabytovej

politikyzodňa17.07.2023,č.R./XXXXX/XXXXXX,ktorýmbolopotvrdenéRozhodnutieMestaSvidníkzo
dňa 31.01.2023, č. XXXX-XXXXX/XXXX, a ktorým bolo zastavené stavebné konanie o povolenie stavby
„Rozšírenie plynofikácie bytu č. X v bytovom dome č.XXX C. B. na W. C.. D.“. Ani predmetné súdne
konaniekudňupodaniaodvolanianeboloskončené.Napadnutýrozsudokpovažuježalobcanajmäčodo
odôvodnenia za nepresvedčivý a arbitrárny, čo zakladá aj jeho nepreskúmateľnosť a tým boli porušené

jeho práva na súdnu ochranu podľa Čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivé
súdne konanie podľa Čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd. Navrhol odvolaciemu
súdu, aby odvolaním napadnutý rozsudok zrušil a podľa povahy vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie, resp. aby zmenil a vo veci ináč sám rozhodol. Zároveň si uplatnil trovy
odvolacieho konania.

12. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34
CSP), vzhľadom na včas podané odvolanie, preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mupredchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia
pojednávania (§ 385 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

13. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v
ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie
odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal
suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a
povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

14. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte
s namietaným nesprávnym skutkovým zistením a nesprávnym právnym posúdením, teda, či súd prvej
inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne
svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť
daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú

rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (viď rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky
sp. zn. II.ÚS 78/05).

15. K námietke nesprávne zisteného skutkového stavu odvolací súd poznamenáva, že dokazovanie
je procesný postup, ktorý je založený na vykonávaní jednotlivých dôkazných prostriedkov súdom a

ich následnom zhodnotení. Význam dokazovania teda spočíva v získavaní dôležitých poznatkov na
základe ktorých súd stanoví skutkový stav v prejednávanej veci a z ktorého potom vychádza a na
ktorý následne aplikuje aj konkrétnu právnu normu, resp. právne normy, teda rozhoduje. Zistenie
skutkového stavu, ktoré objektívne zodpovedá stavu veci je jednou z najdôležitejších činností v rámci
sporového konania, pretože je základným predpokladom vôbec pre rozhodnutie súdu. Dôkazmi overený

skutkový stav je významný však aj z hľadiska posúdenia správnosti tvrdení strán sporu a unesenia
dôkazného bremena, ktoré je predpokladom ich úspešnosti, a to obzvlášť v sporovom konaní (primerane
rozsudok NS SR sp. zn. 4Cdo/256/2012). Odvolací súd tiež zdôrazňuje aj to, že súd nemusí rozhodovať
v súlade so skutkovým a právnym názorom strany sporu a procesný postoj strany sporu zásadne
nemôže bez ďalšieho dokazovania implikovať povinnosť súdu akceptovať návrhy, procesné úkony a

obsah opravných prostriedkov a rozhodovať podľa nich. Súdy sú povinné na všetky uvedené procesné
úkony primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať v súlade s platným
procesným poriadkom, a to aj pri rešpektovaní druhu civilného procesu, v ktorom strana sporu uplatňuje
svoje nároky alebo sa bráni proti ich uplatneniu, prípadne štádia civilného procesu. Odvolací súd nezistil
naplnenie tejto odvolacej námietky.

16. K námietke o nesprávnom právnom posúdení odvolací súd poznamenáva, že právnym posúdením
je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu
normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva
na zistený skutkový stav. O omyl ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce

aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových
záverov vyvodil nesprávne právne závery (pozri napr. Najvyšší súd SR, sp. zn. 7Cdo/7/2010). Ani táto
odvolacia námietka naplnená nebola.

17. Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom spisu zistil, že súd prvej inštancie správne zistil

skutkový stav v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností a na základe vykonaného
dokazovania dospel aj k správnym skutkovým zisteniam. Zároveň prejednávanú vec správne právne
posúdil a s dôvodmi na ktoré poukazoval žalobca, a ktoré by mali predmetné rozhodnutie členskej
schôdze činiť neplatné, sa riadne zaoberal, vyhodnotil a prijal aj správne právne závery. V priebehu
odvolacieho konania žalobca nepredložil žiaden dôvodný argument, ktorý by mal súvis s prejednávanou

vecou do tej miery, aby bol spôsobilý priniesť pre odvolateľa priaznivejšie rozhodnutie.

18. Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z., spoločenstvo je právnická osoba založená podľa tohto
zákona, ktorá spravuje spoločné časti domu a spoločné zariadenia domu, nebytové priestory, ktoré sú
v spoluvlastníctve vlastníkov bytov a nebytových priestorov (ďalej len „spoločné nebytové priestory“),

príslušenstvo a priľahlý pozemok vrátane ich údržby a obnovy. Spoločenstvo zabezpečuje plnenia
spojené s užívaním bytov a nebytových priestorov v dome. Spoločenstvo vzniká dňom zápisu do registra
spoločenstiev vedenom obvodným úradom v sídle kraja (ďalej len "správny orgán“) príslušným podľa
sídla spoločenstva (ďalej len „register“).19. Podľa § 7c ods. 1 písm. a) až písm. d), ods. 2 prvá až tretia veta zákona č. 182/1993 Z.z., orgánmi
spoločenstva sú predseda, rada, zhromaždenie, iný orgán, ak tak ustanoví zmluva o spoločenstve.

20.Podľa§7cods.2prváažštvrtávetazákonač.182/1993Z.z.,predsedaještatutárnyorgán,ktorýriadi
činnosť spoločenstva a koná v jeho mene. Predsedu volí zhromaždenie na tri roky. Za predsedu môže
byť zvolená len fyzická osoba, ktorá je spôsobilá na právne úkony, je vlastníkom alebo spoluvlastníkom
bytu alebo nebytového priestoru v dome a je bezúhonná. Predseda rozhoduje o všetkých záležitostiach

spoločenstva,akniesútýmtozákonom,zmluvouospoločenstvealebostanovamizverenéinémuorgánu
spoločenstva.

21.Podľa§7cods.5písm.a),ods.6zákonač.182/1993Z.z.,radajedozornýorgánspoločenstva.Rada
zvoláva zhromaždenie najmenej raz za rok. Rada má najmenej troch členov. Členom rady môže byť len
vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome. Členom rady nemôže byť predseda. Funkčné obdobie

rady je tri roky. Na platné rozhodnutie rady je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny jej členov. Členovia
rady sú oprávnení nahliadať do všetkých dokladov a záznamov týkajúcich sa činnosti spoločenstva a
kontrolujú, či spoločenstvo vykonáva činnosť v súlade s týmto zákonom, zmluvou o spoločenstve alebo
stanovami spoločenstva. Rada sa nezriaďuje v domoch, v ktorých je najviac osem bytov a nebytových
priestorov; v takom prípade kompetencie rady vykonáva zhromaždenie.

22. Podľa § 9 ods. 8 písm. a) zákona č. 182/1993 Z.z., spoločenstvo a správca zastupujú v konaní pred
súdom a iným orgánom verejnej moci aj vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, proti ktorým
smeruje návrh na začatie konania podaný prehlasovaným vlastníkom bytu alebo nebytového priestoru v
dome, návrh na začatie konania o zdržanie sa výkonu záložného práva alebo zákaz výkonu záložného

práva podaný iným vlastníkom bytu alebo nebytového priestoru v dome.

23. Podľa § 11 ods. 4 zákona č. 182/1993 Z.z., vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome nemôže
vykonávať úpravy bytu alebo nebytového priestoru v dome, ktorými by ohrozoval alebo rušil ostatných
v neprimeranom rozsahu alebo by menil vzhľad domu bez súhlasu vlastníkov bytov a nebytových

priestorov v dome. Ustanovenia osobitných predpisov nie sú tým dotknuté.

24. Podľa § 14 ods. 1, ods. 2 zákona č. 182/1993 Z.z., vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome
má právo a povinnosť zúčastňovať sa na správe domu a hlasovaním rozhodovať ako spoluvlastník o
všetkých veciach, ktoré sa týkajú správy domu, spoločných častí domu a spoločných zariadení domu,

spoločných nebytových priestorov, príslušenstva a pozemku zastavaného domom alebo priľahlého
pozemku. Rozhodnutia vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome sa prijímajú na schôdzi
vlastníkov alebo písomným hlasovaním; na účely rozhodovania vlastníkov sa za schôdzu vlastníkov
považuje aj zhromaždenie.

25. Podľa § 14a ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z., schôdzu vlastníkov zvoláva správca alebo rada podľa
potreby, najmenej raz za kalendárny rok, alebo keď o to požiada aspoň štvrtina vlastníkov bytov a
nebytových priestorov v dome alebo predseda. Termín konania schôdze vlastníkov musí byť určený tak,
aby sa jej mohol zúčastniť čo najväčší počet vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome. Písomné
hlasovanie vyhlasuje správca alebo rada podľa potreby, alebo keď o to požiada aspoň štvrtina vlastníkov

bytov a nebytových priestorov v dome alebo predseda. O písomnom hlasovaní môžu rozhodnúť vlastníci
bytov a nebytových priestorov v dome aj hlasovaním na schôdzi vlastníkov. Schôdza vlastníkov alebo
začiatok písomného hlasovania sa musí uskutočniť do 15 dní od doručenia žiadosti predsedu alebo
aspoň štvrtiny vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome. Ak správca alebo rada v tomto termíne
nekoná alebo sa rada podľa § 7c ods. 6 nezriaďuje, právo zvolať schôdzu vlastníkov alebo vyhlásiť

písomné hlasovanie má aspoň štvrtina vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome alebo predseda.

26. Podľa § 14a ods. 2 zákona č . 182/1993 Z.z., termín, miesto a program schôdze vlastníkov alebo
termín, miesto a otázky písomného hlasovania musia byť vlastníkom bytov a nebytových priestorov v
dome oznámené najneskôr sedem dní vopred. Oznámenie o schôdzi vlastníkov alebo oznámenie o

písomnom hlasovaní musí byť v listinnej podobe doručené každému vlastníkovi bytu alebo nebytového
priestoru v dome, ak zmluva o spoločenstve alebo zmluva o výkone správy neurčí iný spôsob doručenia.
Oznámenie o schôdzi vlastníkov alebo písomnom hlasovaní musí byť doručené správcovi alebo
predsedovi, ak sa ich rozhodovanie dotýka.27. Podľa § 14a ods. 3 zákona č. 182/1993 Z.z., schôdzu vlastníkov vedie predseda alebo správca, ak
vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome nerozhodli inak.

28. Podľa § 14a ods. 5 zákona č. 182/1993 Z.z., zo schôdze vlastníkov alebo z písomného hlasovania
musí byť vyhotovená zápisnica, ktorú spíše správca, predseda, člen rady, zástupca vlastníkov
alebo zvolený vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome a podpíšu ju overovatelia. Prílohou
zápisnice je originál prezenčnej listiny alebo hlasovacej listiny s priloženými splnomocneniami a

vyjadrenie overovateľa, ktorý ju odmietol podpísať. Zápisnica musí obsahovať najmä a) termín a
miesto konania schôdze vlastníkov alebo písomného hlasovania, b) odsúhlasený program schôdze
vlastníkov a výsledky hlasovania k jednotlivým bodom programu, c) znenie prijatých rozhodnutí schôdze
vlastníkov, d) iné skutočnosti, o ktorých rozhodli vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome na
schôdzi vlastníkov, e) otázky písomného hlasovania a jeho výsledky, f) meno, priezvisko a podpisy
predsedajúceho, zapisovateľa a overovateľov.

29. Podľa § 14a ods. 8 zákona č. 182/1993 Z.z., prehlasovaný vlastník bytu alebo nebytového priestoru
v dome má právo obrátiť sa do 30 dní od oznámenia výsledku hlasovania na súd, aby vo veci rozhodol,
inak jeho právo zaniká. Ak sa vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome nemohol o výsledku
hlasovania dozvedieť, má právo obrátiť sa na súd najneskôr do troch mesiacov od oznámenia výsledku

hlasovania, inak jeho právo zaniká. Prehlasovaný vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome sa
môže zároveň na príslušnom súde domáhať dočasného pozastavenia účinnosti rozhodnutia vlastníkov
bytov a nebytových priestorov podľa osobitného predpisu. Pri rovnosti hlasov, alebo ak sa potrebná
väčšina podľa § 14b nedosiahne, rozhoduje na návrh ktoréhokoľvek vlastníka bytu alebo nebytového
priestoru v dome súd.

30. Podľa § 14b ods. 1 písm. m) zákona č. 182/1993 Z.z., vlastníci bytov a nebytových priestorov v
dome prijímajú rozhodnutia nadpolovičnou väčšinou hlasov všetkých vlastníkov bytov a nebytových
priestorov v dome, ak hlasujú o súhlase s úpravou bytu alebo nebytového priestoru, ktorou vlastník bytu
a nebytového priestoru v dome mení vzhľad domu a zasahuje do spoločných častí domu, zasahuje do

spoločných zariadení domu vrátane odpojenia od spoločných rozvodov vykurovania a teplej úžitkovej
vody v dome, príslušenstva alebo priľahlého pozemku, ak zmluva o spoločenstve alebo zmluva o výkone
správy neurčuje inak.

31. Podľa ustanovenia § 139 ods. 1 Občianskeho zákonníka, z právnych úkonov týkajúcich sa spoločnej

veci sú oprávnení a povinní všetci spoluvlastníci spoločne a nerozdielne. O hospodárení so spoločnou
vecou rozhodujú spoluvlastníci väčšinou počítanou podľa veľkosti podielov. Pri rovnosti hlasov, alebo ak
sa väčšina alebo dohoda nedosiahne, rozhodne na návrh ktoréhokoľvek spoluvlastníka súd. Ak ide o
dôležitú zmenu spoločnej veci, môžu prehlasovaní spoluvlastníci žiadať, aby o zmene rozhodol súd.

32. V danom prípade žalobca ako prehlasovaný vlastník sa domáha zrušenia rozhodnutia spoločenstva
vlastníkov bytov o neudelení súhlasu na jeho odpojenie sa od centrálneho kúrenia a možnosti zriadenia
si vlastnej kotolne prijatých v rámci bodu č. 6 a 8 podľa programu schôdze vlastníkov bytov a nebytových
priestorov konanej dňa 3.9.2021.

33.Vpodanomodvolanínamietazáversúduprvejinštancieokompetenciipredseduspoločenstvazvolať
schôdzu vlastníkov bytov a nebytových priestorov.

34. Z ust. § 14a ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z., vyplýva oprávnenie zvolať schôdzu vlastníkov bytov
správcovi, resp. rade spoločenstva a štvrtine vlastníkov. Z poslednej vety citovaného ustanovenia plynie,

že v prípade, ak správca alebo rada v tomto termíne nekoná alebo sa rada podľa § 7c ods. 6 nezriaďuje,
právo zvolať schôdzu vlastníkov alebo vyhlásiť písomné hlasovanie má aspoň štvrtina vlastníkov bytov
a nebytových priestorov v dome alebo predseda. Predseda spoločenstva je oprávnený podať návrh na
zvolanie schôdze rade spoločenstva aj sám z titulu výkonu funkcie štatutárneho orgánu. V prípade ak
v bytovom dome nie je zriadená rada spoločenstva (§ 7c ods. 6) alebo rada je nefunkčná, teda nemá

ani len jedného člena zvoleného do funkcie právo zvolať schôdzu prináleží predsedovi spoločenstva.

35. V danom prípade počas celého konania žalobca netvrdil ani nepreukázal, že v bytovom dome je
zriadená funkčná rada spoločenstva, a teda, že predseda spoločenstva môže schôdzu vlastníkov zvolaťaž v prípade, že tak neučinila rada spoločenstva na jeho návrh. Žalobca počas celého konania namietal
len skutočnosť, že schôdza bola zvolaná neoprávnenou osobou, predsedníčkou spoločenstva B. C..

36.Kodvolacejnámietkežalobcu,žezozápisniceoschôdzizodňa3.9.2021nevyplýva,akérozhodnutia
schôdze mali byť prijaté, čo je v rozpore s ust.§ 14a ods. 5 písm. c) zákona č. 182/1993 Z.z. odvolací
súd uvádza nasledovné:

37. Z obsahu Zápisnice z členskej schôdze SVB MAJBYT, konanej dňa 3.9.2021 o 17.00 (č.l. 21

spisu) vyplýva, že v priebehu zasadnutia spoločenstva vlastníkov bytov pod bodom programu č. 6 sa
prerokovávala otázka/informácia o potrebe opätovného hlasovania vo veci žalobcu- odpojenie sa od
centrálneho kúrenia jeho bytu na základe odporúčania súdu z pojednávania vo veci žaloby p. B. proti
SVB MAJBYT, ktoré sa konalo dňa 25.8.2021, ba bola dodržaná lehota oznamu na zvolanie schôdze.
V bode 7 sa uvádza, že na schôdzi vystúpil p. B. a opätovne sa snažil vysvetliť na základe čoho konal
tak, že urobil čiernu stavbu a ako postupoval o, SVB, štátne orgány v tejto veci. Pod bodom 8 zápisnice

je uvedené, že po diskusii sa pristúpilo k samotnému hlasovaniu „Za odpojenie sa p. B. od zdroja
centrálneho kúrenia“. Z výsledkov hlasovania vyplýva, že proti hlasovalo všetkých 17 prítomných, za
hlasoval len p. B., vlastník bytu ktorého sa odpojenie týkalo.

38. Výsledky hlasovania k jednotlivým bodom program sú de facto prijaté rozhodnutia, ktoré sa uvádzajú

ako samostatná náležitosť zápisnice podľa písm. c) § 14a ods. 5. Ak vlastníci bytov o niečom rozhodli,
ide o rozhodnutie podľa písm. c), a teda aj o výsledok hlasovania podľa písm. b).

39. Náležitosti podľa § 14a ods. 5 zákona č. 182/1995 Z.z. by mala obsahovať každá zápisnica, avšak
s ich absenciou nie sú spojené žiadne právne následky. Zápisnica je dokumentom, ktorý obsahuje zápis

o určitých právne významných skutočnostiach, sama o sebe však nie právnym úkonom. V prípade
absencie niektorých náležitostí nemožno hovoriť o neplatnosti zápisnice. Neplatným môže byť len
rozhodnutie prijaté na schôdzi vlastníkov alebo v písomnom hlasovaní ako výsledok kolektívneho
procesu tvorby vôle.

40. Rozhodnutia vlastníkov bytov prijatých na schôdzi sú výsledkom procesu kolektívneho rozhodovania
viacerých fyzických osôb za splnenia predpokladu, že tieto osoby sú oprávnené hlasovať (v danom
prípade táto skutočnosť nebola sporná). Rozhodovanie vlastníkov bytov a nebytových priestorov
v bytovom dome predstavuje vytváranie vôle v určitej veci v rámci vymedzenej skupiny oprávnených
osôb, spôsobom upraveným zákonom.

41. Odvolacia námietka žalobcu vo vzťahu k porušeniu neodkladného opatrenia nie je dôvodná.
Z obsahu žaloby vyplýva, že Okresným súdom Svidník bolo uznesením zo dňa 5.8.2019 č.k.
4C/20/2019-70 uložená povinnosť žalovanej 22/ zdržať sa výkonu práv z rozhodnutí prijatých v rámci
bodu č. 5 programu schôdze vlastníkov bytov v dome L. so súp. č. XXX na ulici C. D. S. C., postavenom

na parcele CKN č. 768 o výmere 420 m2, nachádzajúcom sa v k.ú. C., obec C., LV č. XXXX vedenom
Okresným úradom Svidník, k.ú. dňa 10.5.2019 do právoplatného skončenia konania vo veci samej.

42. Z uloženej povinnosti súdom vyplýva, že povinnou z neodkladného opatrenia je žalovaná 22/ (p. B.
C. ako predsedníčka spoločenstva MAJBYT), pričom uložená povinnosť spočívala v povinnosti „zdržať

sa výkonu práv z rozhodnutí prijatých v rámci bodu č. 5 programu schôdze...“.

43. Z obsahu oznamu o zvolaní schôdze vlastníkov zo dňa 25.8.2021 a z predloženej zápisnice zo dňa
3.9.2021 vyplýva, že vlastníci bytov opätovne hlasovali vo veci odpojenia sa p. B. od centrálneho kúrenia
z dôvodu, že predchádzajúce hlasovanie zo dňa 10.5.2019 bolo na pojednávaní vo veci 4C/20/2019

pravdepodobne predbežne (pozn. odvolacieho súdu) posúdené ako neplatné pre procesné pochybenie
– nedodržanie 7 dňovej lehoty na zvolanie schôdze (č.l. 20 spisu). Z uvedeného teda nepochybne
vyplýva, že schôdza bola zvolaná z dôvodu najmä potreby opätovného hlasovania o veci, ktorá bola
predmetom hlasovania dňa 10.05.2019, teda veci odpojenia sa p. B. od centrálneho kúrenia, nie o tej
istej veci ako dňa 7.6.2013, ako to v odvolaní uvádza žalobca.

44. Súd prvej inštancie správne poukázal na ust. § 14b ods. 6 prvá veta zákona č. 182/1993 Z.z., podľa
ktorého ak vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome rozhodli o veci, nové rozhodnutie o tej istej
veci nahrádza predchádzajúce rozhodnutie.45. V danom prípade hlasovaním vlastníkmi bytov o tej istej veci (odpojenie p. B. od centrálneho
vykurovania) nedošlo k porušeniu povinnosti uloženej neodkladným opatrením žalovanej 22/.

Neodkladným opatrením nebolo vlastníkom bytov uložená povinnosť zdržať sa hlasovania, resp.
rozhodovania o odpojení sa žalobcu od centrálneho kúrenia, ale súd uložil povinnosť žalovanej 22/ ako
predsedníčke spoločenstva zdržať sa výkonu práv z prijatých rozhodnutí dňa 10.5.2019. V konečnom
dôsledku vlastníci bytov mohli dňa 3.9.2021 hlasovať aj v prospech žalobcu a udeliť mu súhlas na
odpojenie sa od centrálneho vykurovania.

46. Berúc do úvahy citované ust. § 14b ods. 6 zákona č. 182/1993 Z.z. je dôvodné sa stotožniť so
záverom súdu prvej inštancie v bode 26 odôvodnenia rozsudku, že vlastníci bytov majú zo zákona právo
opakovane rozhodovať o veci, o ktorej už bolo v minulosti rozhodnuté a svoje rozhodnutie zmeniť, preto
neobstojí námietka žalobcu, že novým hlasovaním vlastníkov bytov a nebytových priestorov malo dôjsť
k porušeniu neodkladného opatrenia.

47. Okolnosť, že rozhodnutie vlastníkov je predmetom súdneho prieskumu nebráni tomu, aby počas
súdneho sporu prijali vlastníci obsahovo obdobné rozhodnutie (Pozri uznesenie Najvyššieho súdu
Českej republiky z 8. 1. 1998 sp.zn. 1Cdon/60/97 (R 64/1998), rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp.zn.
29Cdo/4262/2009 z 16.11.2010 ).

48. Ak vlastníci vyjadria platný súhlas/nesúhlas s určitým postupom, tento svoj súhlas môžu kedykoľvek
zákonom stanovenou väčšinou zmeniť, zrušiť a nahradiť novým rozhodnutím.

49. Vo vzťahu k námietke o nedostatočnej vedomosti vlastníkov bytov o predmete konania schôdze

odvolací súd poukazuje na bod 6 a 7 zápisnice zo dňa 3.9.2021, kde skôr ako vlastníci bytov hlasovali
o veci žalobcu, boli informovaní o potrebe opätovného hlasovania a v rámci diskusie vystúpil aj žalobca.

50. Pokiaľ žalobca v podanom odvolaní poukazuje na konania vedené Správnym súdom v Košiciach o
preskúmaní zákonností rozhodnutí vydaných správnym orgánom, k uvedenému je potrebné poukázať

na predmet konania. Žalobca sa v konaní domáha zrušenia rozhodnutí prijatých v rámci bodu č.
6 a č. 8 programu schôdze dňa 3.9.2021 vlastníkmi bytov a nebytových priestorov. Predmetom
konania v tejto veci je súladnosť prijatých rozhodnutí so zákonom č. 182/1993 Z.z., aj keď nemožno
opomenúť rozhodnutia správnych orgánov v tej istejveci. Žalobca sa v prejednávanej veci ani nedomáha
nahradenia prejavu vôle vlastníkov bytov, ale zrušenia rozhodnutí prijatých vlastníkmi bytov na schôdzi

konanej dňa 3.9.2021 v rámci bodov č. 6 a 8.

51. V zmysle § 14b ods. 1 písm. m) zákona č. 182/1993 Z.z., vlastníci bytov a nebytových priestorov
v dome prijímajú rozhodnutia nadpolovičnou väčšinou hlasov všetkých vlastníkov bytov a nebytových
priestorov v dome, ak hlasujú o súhlase s úpravou bytu alebo nebytového priestoru, ktorou vlastník bytu

a nebytového priestoru v dome mení vzhľad domu a zasahuje do spoločných častí domu, zasahuje do
spoločných zariadení domu vrátane odpojenia od spoločných rozvodov vykurovania a teplej úžitkovej
vody v dome, príslušenstva alebo priľahlého pozemku, ak zmluva o spoločenstve alebo zmluva o výkone
správy neurčuje inak.

52. Každé odpojenie bytu, resp. nebytového priestoru zo spoločnej vykurovacej sústavy narušuje
tepelnú rovnováhu medzi jednotlivými bytmi, ako aj hydraulickú stabilitu vykurovacej sústavy. Odpojenie
bytu či nebytového priestoru má jednoznačne nepriaznivý vplyv na okolité priestory, ktoré môžu byť
ochladzované, a teda môže dochádzať k zvýšeniu vykurovacích nákladov. Ak by sa väčšia časť
vlastníkov odpojila od systému centralizovaného zásobovania teplom a nainštalovali by si vlastné zdroje

vykurovania, došlo by k významnej zmene v spôsobe užívania stavby oproti kolaudačnému stavu.
Uvedená situácia môže nepriaznivo ovplyvniť všetkých vlastníkov v dome.

53. Na základe vyššie uvedeného sa odvolací súd stotožnil aj so záverom súdu prvej inštancie v bode 27
rozsudku,žerozhodnutievlastníkovschôdzeanipovecnejstránkenepredstavujeneprimeranýzásahdo

vlastníckych práv a oprávnených záujmov žalobcu ako jediného prehlasovaného vlastníka a zároveň je
preukázaná spravodlivá rovnováha práv vlastníkov bytov a nebytových priestorov, keďže ide o špeciálnu
právnu úpravu, ktorá vo svoje podstate zodpovedá všeobecnej právnej úprave ochrany podielovýchspoluvlastníkov podľa § 139 ods. 2, ods. 3 Občianskeho zákonníka a predstavuje štandardný spôsob
právnej ochrany súvisiaci s uplatňovaním vlastníckych práv.

54. Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd rozsudok postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 387 CSP
ako vecne správny potvrdil.

55. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v súlade s ustanovením § 396 ods. 1 CSP
v spojení s ust. § 255 ods. 1 a ust. § 262 ods. 1, ods. 2 CSP, tak že v odvolacom konaní úspešná

žalovaná 22/ má nárok vo vzťahu k žalobcovi na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

56. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).

Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).