Rozsudok · Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov · Judgement

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: BB-72S/41/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6022200348
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 08. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Antalová

ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2024:6022200348.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Antalovej

a členov senátu JUDr. Dariny Štoffovej a Mgr. Mariána Štulajtera (sudca spravodajca) v právnej
veci žalobcu: ANMIMA s.r.o., so sídlom Dolné Rudiny 15, 010 01 Žilina, IČO: 44 359 594, zast.:
ADVOKÁTSKA KANCELÁTIA GROŠAFT & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Puškinova 58, 900 01 Modra,
proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská
Bystrica, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100542812/2022 zo dňa 22.
marca 2022, takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a .

Žalobcovi právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Daňový úrad Banská Bystrica ako správca dane (ďalej len „správca dane“ alebo „prvostupňový
orgán verejnej správy“) vykonal u žalobcu daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty (ďalej ako „DPH“)
za zdaňovacie obdobia apríl 2015, jún 2015, júl 2015, august, 2016, september 2016, október 2016,
november 2016, marec 2017, apríl 2017, jún 2017, júl 2017, október 2017, január 2018 a október
2018. O výsledku daňovej kontroly správca dane vyhotovil Protokol č. 100855533/2021 zo dňa 18.
mája 2021 (ďalej ako „Protokol“), ktorého súčasťou bola výzva správcu dane na vyjadrenie k zisteniam

uvedeným v Protokole v zmysle § 46 ods. 8 zák. č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a
o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej ako „Daňový poriadok“),
ktorý bol žalobcovi doručený dňa 25. mája 2021. Žalobca sa k Protokolu vyjadril písomne podaním
doručeným správcovi dane dňa 2. júla 2021. Správca dane prerokoval pripomienky žalobcu k Protokolu
na pojednávaní dňa 22. septembra 2021, o čom bola vyhotovená Zápisnica o ústnom pojednávaní č.
101779638/2021.

2. Správca dane dňa 28. decembra 2021 vydal rozhodnutie č. 102637167/2021, ktorým žalobcovi vyrubil
rozdiel dane v sume 10 000,00 Eur na DPH za zdaňovacie obdobie január 2018 (ďalej aj „rozhodnutie
správcu dane“). Správca dane v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobca si v kontrolovanom
zdaňovacom období január 2018 odpočítal DPH z dodávateľskej faktúry od dodávateľa SARCO s.r.o.,
Karpatské námestie 10A, 831 06 Bratislava - mestská časť Rača (ďalej ako „SARCO s.r.o.“ alebo
„SARCO“), IČO: 50 156 306, DIČ: 2120199378 za prezentáciu obchodného mena a loga spoločnosti v
súvislosti s kultúrnym podujatím KAREL GOTT má koncert „POŠLI TO DÁL.“ Správca dane poukázal na

priebeh daňovej kontroly, pričom popísal jednotlivé úkony vykonané správcom dane, ktorými preveroval
oprávnenosť odpočítania dane z faktúry od deklarovaného dodávateľa SARCO s.r.o.3. V odôvodnení rozhodnutia správca dane uviedol, že organizátorom podujatia KAREL GOTT má
koncert „POŠLI TO DÁL“ bola SILVI PRODUCTION, s.r.o., Bratislavská 87, 902 01 Pezinok, IČO:
45 8772 89 (ďalej ako „SILVI PRODUCTION, s.r.o.“), ktorá zabezpečovala všetky reklamné služby v

spolupráci so svojími subdodávateľmi (JK Media s.r.o., K- production s.r.o.). Priamy dodávateľ žalobcu
(SARCO s.r.o.) deklaroval poskytnutie reklamných služieb prostredníctvom svojich dodávateľov (SILVI
PRODUCTION a Azaria service), pričom nemal žiadnych zamestnancov. Spoločnosť SARCO s.r.o.
od spoločnosti SILVI PRODUCTION kupovala výhradný reklamný priestor, ktorý ju oprávňoval počas
reklamných kampaní propagovať svojich reklamných partnerov. Prezentácia obchodných partnerov a

následná kontrola mali byť založené na dôvere ku konateľke spoločnosti SILVI PRODUCTION s.r.o. p.
A. B.. Spoločnosť SILVI PRODUCTION s.r.o. zabezpečila aj zaplatila celú reklamnú kampaň (v médiách,
na billboardoch, v MHD, v printových médiách, zabezpečila prenájom priestoru, vybavenie podujatia
atď., pričom tieto služby si objednala od rôznych spoločností (JK Media s.r.o., See&Go s.r.o., KALYPSO
agency SK a pod.). Podľa konateľky p. B. všetky služby zabezpečovala práve spoločnosť SILVI
PRODUCTION s.r.o. len za pomoci svojich dodávateľov, tieto služby neboli následne ani spoločnosti

SARCO s.r.o. prefakturované. Od spoločnosti SILVI PRODUCTION s.r.o. voči odberateľovi SARCO
s.r.o. bola fakturovaná len suma za prevedený reklamný priestor v čiastke 120 000,00 Eur bez DPH.
Podľa správcu dane spoločnosť SARCO s.r.o. bola vložená do obchodného reťazca len za účelom,
aby sa v tejto spoločnosti mohol vytvoriť priestor pre navýšenie ceny za poskytnuté reklamné služby,
ktoré boli následne fakturované odberateľom, ktorých logo bolo uvádzané v súvislosti s kultúrnym

podujatím. Spoločnosť SARCO navýšila cenu reklamných služieb pre svojich odberateľov (aj pre
žalobcu) bez vloženej pridanej hodnoty, pričom rozsah reklamných kampaní uvedených v zmluvách
medzi spoločnosťami SARCO s.r.o. a žalobcom bol totožný s rozsahom reklamnej kampane, ktorý bol
uvedený v zmluvách uzatvorených medzi spoločnosťou SARCO s.r.o. a SILVI PRODUCTION s.r.o.
Dodávateľ SARCO s.r.o. v daňových priznaniach za príslušné obdobia priznal daň na výstupe, ale pri

vysokom obrate vykázal nízku daňovú povinnosť, nakoľko si ju znižoval odpočítaním dane z faktúr najmä
od dodávateľa Azaria service s.r.o. a tým si optimalizoval svoju daňovú povinnosť. Táto spoločnosť
bola založená len na spoluprácu s p. C. (konateľom SARCO s.r.o.), s ktorým mal dohodnuté, že
rozpočet schválený na propagáciu koncertov sa bude v priebehu mesiacov rozpúšťať. Spoločnosť
Azaria service s.r.o. nemala žiadnych zamestnancov, podľa vyjadrenia jej konateľa bolo jeho úlohou

len sprostredkovanie propagácie koncertov a sponzorov firmy, cenu fakturácie mal stanovenú od p.
C., všetky činnosti pre odberateľa SARCO s.r.o. mala spoločnosť Azaria service s.r.o. zabezpečovať
subdodávateľsky. Spoločnosti Tippi s.r.o. a Usegee s.r.o. ako dodávatelia spoločnosti Azaria service
s.r.o. sa na adrese sídiel uvedených v obchodnom registri nenachádzali, išlo o virtuálne sídla, do
funkcie konateľov boli dosadené osoby s cudzou štátnou príslušnosťou, ktoré so správcom dane

nespolupracovali, nemali žiadnych zamestnancov ani podmienky na vykonávanie ekonomickej činnosti,
v podaných daňových priznaniach vykazovali vysoké obraty a ich jedinou úlohou bolo fakturačne vykryť
prípadné vzniknuté daňové povinnosti spoločnosti Azaria service s.r.o. Preverením bankových účtov
spoločností zapojených do fakturačných reťazcov správca dane zistil, že zrealizované bezhotovostné
platby na bankových účtoch medzi jednotlivými obchodnými spoločnosťami v reťazci (v miliónových

čiastkach) mali len deklarovať zdanie reálnosti obchodných prípadov, avšak určené osoby z reťazca
uskutočňovali hotovostné výbery finančných prostriedkov z účtov vo vysokých čiastkach. O takto
vybraných finančných prostriedkoch neexistujú žiadne dôkazy, že boli riadne zaúčtované a použité
na podnikateľské účely v súlade so zákonom. Podľa správcu dane išlo o premyslený a organizovaný
postup,kedysafinančnéprostriedky,ktorýmispoločnostiakoreklamnípartneriprispievalinaorganizáciu

kultúrnych podujatí, znižovali účelovými faktúrami len preto, aby sa nemuseli do štátneho rozpočtu
odvádzať vysoké sumy DPH, ktoré by za normálnych a pravdivých skutočností z tejto fakturácie vznikali.
Dokazovaním bolo zistené, že spoločnosti SARCO a Azaria service s.r.o. a ich ďalší subdodávatelia
boli zapojení do tzv. systému koordinovaných firiem, pričom u nich dochádzalo k výmene konateľov
za cudzích štátnych príslušníkov, spoločnosti zostali nekontaktné, prípadne vymazané z obchodného

registra, nepodávali daňové priznanie k DPH ani kontrolné výkazy a nepriznali a nezaplatili daň z príjmov
právnických osôb zo svojich deklarovaných zdaniteľných plnení, ktoré uvádzali v daňových priznaniach
k DPH. Spoločnosti SARCO s.r.o. a Azaria service s.r.o. vykazovali ekonomické prepojenie a existenčnú
závislosť, fungovali jedna pre druhú, výkon reálnej ekonomickej činnosti spoločnosti Azaria service s.r.o.,
ktorá mala vykonávať sprostredkovanie reklamnej a propagačnej činnosti s vykazovanými tuzemskými

tržbami vo výške niekoľko miliónov eur, je nereálny a pochybný.

4. Správca dane vyhodnotil zistené skutočnosti so záverom, že poskytnuté reklamné služby
pre žalobcu na podujatí KAREL GOTT má koncert „POŠLI TO DÁL“ spočívali v uverejnení logaspoločnosti ANMIMA s.r.o. ako reklamného partnera podujatia na tejto akcii v zmysle predloženej
Zmluvy o zabezpečení reklamných služieb so spoločnosťou SARCO s.r.o. Obstaranie reklamných
služieb bolo preukázané, logo bolo zverejňované a uvádzané v zmluvne dohodnutých médiách v

pozícii reklamného partnera podujatia, pričom bolo zistené, že tieto reklamné služby boli fakturované v
reťazci subdodávateľov, ktorí vykazovali rizikové správanie, ako aj od spoločností, ktoré reálne vykonali
reklamné služby. Dodávateľ žalobcu spoločnosť SARCO s.r.o. mal dodávateľa a následne niekoľkých
subdodávateľov, ktorí preukázateľne reálne organizovali a zabezpečovali reklamné služby súvisiace
s podujatím, a to SILVI PRODUCTION s.r.o., JK Media s.r.o., K-production s.r.o. Cena služieb od

dodávateľa SILVI PRODUCTION s.r.o. za prijaté reklamné plnenia v spoločnosti SARCO s.r.o. bola
však v porovnaní s následnou fakturáciou odberateľom neporovnateľne nižšia. Z dôvodu, že spoločnosti
SARCO s.r.o. by tak z navýšenej fakturácie vznikali vysoké daňové povinnosti, bol vytvorený umelý
fakturačný reťazec (od dodávateľa Azaria service s.r.o.) za účelom vykrytia prípadných daňových
povinností spoločnosti SARCO s.r.o. Dodávatelia a subdodávatelia spoločnosti Azaria service s.r.o.
svoje vysoké daňové povinnosti nezaplatili do štátneho rozpočtu a vykazovali vysoké nedoplatky,

prípadne tieto koncové spoločnosti daňové priznania k DPH a kontrolné výkazy nepodávali vôbec.
V reťazci boli deklarované dodávateľské a odberateľské vzťahy od stupňa subdodávateľa Azaria
service s.r.o. výhradne medzi účastníkmi účelovo vytvoreného reťazca, avšak o reálnom výkone ich
podnikateľskej činnosti neboli zistené žiadne skutočnosti. Podstatou takto účelového vytvoreného
reťazca bolo deklarovanie podnikateľskej činnosti s miliónovými tržbami a miliónovými nákladmi len

podávaním daňových priznaní DPH a kontrolných výkazov. Existencia spoločností v popísanej schéme
viedli k znižovaniu daňových povinností v reťazci týchto spoločností, pričom konečným cieľom tohto
konania bolo zabezpečiť viac ako 90 % vstupov prostredníctvom spoločnosti Azaria service s.r.o. pre
odberateľa spoločnosť SARCO s.r.o. z dôvodu, aby bolo možné v spoločnosti SARCO s.r.o. neúmerným
spôsobom navýšiť protihodnotu fakturovanú konečným záujemcom o reklamné služby. Pri zachovaní

súčasne nízkych daňových povinností pri vysokých odpočítaniach, bol v schéme zapojených spoločností
opakujúcim sa spôsobom vytvorený priestor pre stanovenie nadhodnotenej ceny za reklamné plnenia,
ktorý sa prejavil na poslednom stupni reťazca, t. j. od spoločnosti SARCO s.r.o. smerom k jeho
odberateľom, t. j. k žalobcovi. Na základe uvedených zistení mal správca dane za preukázané, že
konanie spoločností zapojených do fakturačného reťazca SARCO s.r.o. - Azaria service s.r.o. a jeho

následní subdodávatelia (Usegee s.r.o., Felicis s.r.o., Tippi s.r.o., ...) je spojené s podvodným konaním.

5. Správca dane konštatoval, že náležitým preverením všetkých predložených dokladov, písomností a
dôkazov zistil, že reklamná kampaň týkajúca sa kultúrneho podujatia KAREL GOTT má koncert „POŠLI
TO DÁL“ bola reálne odvysielaná - nadobudnutá kontrolovaným daňovým subjektom ANMIMA s.r.o.,

avšak jej obstaranie bolo poznačené podvodným konaním spoločností zapojených do fakturačného
reťazca. Správca dane vykonal rozsiahle zisťovanie a v súlade s judikatúrou Súdneho dvora EÚ,
predovšetkým Rozsudkom Axel Kittel a Recolta Recycling, C - 439/04 a C - 440/04, bod 56 v kontexte s
rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sžf/31/2016, bod 50. podrobne analyzoval
tieto štyri otázky: 1. či z posudzovaných zdaniteľných obchodov vznikol daňový únik, 2. či bol tento

daňový únik dôsledkom podvodu na DPH, 3. či boli posudzované zdaniteľné obchody spojené s týmto
podvodom na DPH a 4. či kontrolovaný daňový subjekt vedel alebo mohol vedieť, že sa svojím nákupom
zapája do podvodu na DPH, pričom na všetky štyri otázky správca dane odpovedal kladne.
1/ Správca dane v daňovej kontrole preveroval, či v posudzovaných zdaniteľných obchodoch došlo k
vzniku daňového úniku, pričom preverovaním zistil, že z posudzovaných zdaniteľných plnení vznikli

daňové úniky od dodávateľov na rôznych stupňoch fakturačného reťazca a tiež aj obchodného reťazca.
Fakturačný reťazec (Azaria service s.r.o., SARCO s.r.o.) z kontrolných výkazov nebol totožný s reálne
zistenými obchodnými tokmi reklamných služieb a tiež aj s finančnými tokmi. Správca dane zistil daňové
úniky v súvislosti s oboma reťazcami - obchodným aj fakturačným. Spoločnosti uvedené v predmetných
fakturačných reťazcoch nepodali daňové priznanie k dani z príjmov právnických osôb za rok 2018,

a teda nepriznali a neodviedli daň z príjmu zo svojej podnikateľskej činnosti; spoločnosť SARCO si
spôsobom neoprávneného odpočítania dane od dodávateľa Azaria service s.r.o. znížila vlastnú daňovú
povinnosť, čím došlo k daňovému úniku v spoločnosti SARCO s.r.o. v súvislosti so zabezpečením
reklamných služieb. Podľa správcu dane prostredníctvom neodvedenia DPH na začiatku fakturačných
reťazcov dochádzalo k nedovolenej optimalizácii vlastných daňových povinností vo fakturačnom reťazci

reklamných služieb a ďalším únikom a podvodom na DPH. Spoločnosť SARCO si veľký rozdiel medzi
hodnotou deklarovaných prijatých reklamných plnení od dodávateľov SILVI PRODUCTION s.r.o. a
hodnotou uskutočnených plnení vykrývala viac ako 90 %-nými zdaniteľnými plneniami od subdodávateľa
Azaria service s.r.o. Všetky prijaté dodávky spoločnosti Azaria service s.r.o. na vstupe (podľa základudane) tvorili faktúry od dodávateľov, ktorými boli dlhodobo nekontaktné spoločnosti, pričom analýzou
dát zo zákone získaných údajov z kontrolných výkazov a daňových priznaní týchto dodávateľov bolo
preverené, že dané spoločnosti si svoju nízku vlastnú daňovú povinnosť pokrývali spôsobom, že si

uplatňovali odpočítanie dane od ďalších nekontaktných spoločností, ktoré svoje vzniknuté daňové
povinnosti neuhrádzali správcovi dane, prípadne vôbec nepodávali daňové priznania k DPH. Objemy
uplatneného odpočítania dane boli v neprimerane vysokých objemoch - takéto vysoké odpočítanie dane
je znakom rizikových daňových subjektov za účelom optimalizácie vlastných daňových povinností a
zabezpečenia vstupov svojim odberateľom.

2/ Správca dane ďalej skúmal, či ním zistený daňový únik bol dôsledkom podvodného konania na
DPH. Správca dane konštatoval, že posudzované daňové úniky vo fakturačnom reťazci boli vykonané
za účelom optimalizácie daňovej povinnosti jednotlivých zapojených spoločností a boli dôsledkom
podvodu na DPH. Platitelia na začiatku predmetných podvodných fakturačných reťazcov pred priamym
dodávateľom SARCO s.r.o. uviedli nepravdivé údaje vo svojich kontrolných výkazoch DPH, čím vo
svojich daňových priznaniach DPH za obdobia rokov 2016-2018 vykazovali pri vysokých miliónových

obratoch nízke daňové povinnosti, čo im umožnili koncové spoločnosti reťazca, ktoré daňové priznania a
kontrolné výkazy nepodávali vôbec alebo vzniknuté daňové povinnosti neuhrádzali. Konanie zapojených
spoločnosti vykazuje znaky podvodného konania, pretože tieto spoločnosti reálne nepodnikali, len
vystavovali faktúry tak, aby navodili dojem reálneho podnikania. Takéto konanie je možné v zmysle
ustálenej európskej judikatúry považovať za podvodné konanie (Rozsudok Súdneho dvora Európskej

únie C- 332/15 vo veci Giuseppe Aston). Správca dane účelové vytvorenie fakturačného reťazca a
následný zánik spoločností zapojených do reťazca považoval za daňový podvod, pretože len vytvorením
tohto reťazca mohlo dôjsť u prvých spoločnosti vo fakturačnom reťazci k daňovému úniku a len zánikom
a stratením týchto spoločností mohlo dôjsť k znemožneniu zistenia správnej výšky odvedenej dane u
ďalších spoločností v reťazci. Konanie spoločnosti SARCO s.r.o. a jeho následných subdodávateľov

v kontexte všetkých zistených skutočností správca dane vyhodnotil ako konanie účelové s cieľom
znemožniť správcovi dane preverenie správnosti vedenia účtovníctva. Fakturácia reklamných služieb
od dodávateľov spoločnosti SARCO s.r.o. (SILVI PRODUCTION s.r.o.) bola neporovnateľne nižšia ako
následná fakturácia reklamných služieb pre konečných odberateľov. Rovnako bolo zistené vyberanie
peňažných prostriedkov v hotovosti vo vysokých čiastkach z účtov spoločností SARCO s.r.o., Azaria

service s.r.o., presuny peňažných prostriedkov na ďalšie účty spoločností: Usegee s.r.o., Tippi s.r.o.,
Felicis s.r.o. a pod., odkiaľ boli tieto finančné prostriedky vyberané fyzickými osobami. Z bankových
účtov daňového subjektu SARCO s.r.o. boli uskutočnené miliónové výbery hotových peňazí, o ktorých
neexistujú žiadne relevantné dôkazy, že by boli niekde riadne v zmysle zákonov zaúčtované a použité
v súlade s platnou legislatívou upravujúcou obmedzenie platieb v hotovosti. Správca dane analýzou

bankových výpisov preukázal, že toky platieb nijako nesúviseli s fakturačnými vzťahmi v reťazci a platby
neboli použité na nákup reklamných služieb. Zistené reálne obchodné toky dodaných zdaniteľných
plnení nekopírovali a nesúviseli s fakturačnými vzťahmi v podvodnom reťazci. Z uvedeného je zrejmé,
že platitelia z fakturačného reťazca zapojení do podvodu na DPH deklarovali svoje podnikateľské aktivity
iba formálne. Správca dane relevantne preukázal, že z posudzovaných zdaniteľných obchodov vznikol

daňový únik spôsobom neodvedenia dane alebo neoprávneného odpočítania dane, ktorý je dôsledkom
podvodného konania.
3/ Správca dane tiež skúmal, či daňový podvod, ktorého sa dopustili dodávatelia, má priamu súvislosť so
zdaniteľnými obchodmi kontrolovanej spoločnosti ANMIMA s.r.o. Preukazované podvodné konanie na
DPH súviselo s nákupom reklamných služieb na kultúrnych podujatiach. Správca dane uviedol zistený

podvodný fakturačný reťazec ako aj obchodný reťazec a potvrdil, že dodávateľsko-odberateľské vzťahy
v nich súviseli s plneniami pre žalobcu. Reklamné služby boli reálne dodané žalobcovi v zmysle Zmluvy
o zabezpečení reklamných služieb a predložených prijatých faktúr, ale boli dodané v oveľa vyššej
sume ako bola reálne zistená trhová hodnota. Správca dane preukázal, že objednaním reklamných
služieb u spoločnosti SARCO s.r.o. sa žalobca zapojil do podvodného konania, pretože práve v tejto

spoločnosti bola podľa dôkazov zaistených správcom dane neúmerne navýšená cena za reklamné
služby, čo umožnilo žalobcovi odpočítať si vyššiu sumu dane.
4/ Správca dane zisťoval, či žalobca vedel alebo mohol vedieť, že sa svojím nákupom zapojil do
podvodu na DPH, pričom konštatoval, že súhrn kontrolných zistení tvorí sústavu vzájomne doplňujúcich
sa dôkazov, ktorá vo svojom celku preukazuje, že žalobca bol súčasťou podvodného reťazca, vedel

alebo vedieť mohol, že sa nákupmi reklamných zdaniteľných plnení od dodávateľa SARCO s.r.o. za
kontrolované zdaňovacie obdobie zúčastňuje na plneniach, ktoré sú súčasťou podvodného konania v
oblasti DPH. Podľa správcu dane žalobca vedel, že cena za poskytnuté reklamné služby týkajúce sa
predmetného kultúrneho podujatia nie je preukázateľne stanovená, nepožadoval kalkulácie časovéhoa obsahového rozsahu, napriek tomu pristúpil na cenu dohodou. Žalobca sa spoľahol na odporúčanie
tretej osoby, nevyžadoval preukázanie ceny jej kalkuláciami, neoveril si cenu u iných reklamných
agentúr. Dodávateľ SARCO s.r.o. nepreukázal opodstatnenosť ceny na výstupe, ktorú preukázateľne

nadhodnotil bez reálnych zistených kalkulácií nákladových položiek. Žalobca neprijal dostatočné
opatrenia na preverenie opodstatnenosti ceny reklamných služieb, takto uskutočnené operácie
nezodpovedali bežným obchodným podmienkam a riadnej starostlivosti a primeranej obozretnosti.
Žalobcasinepreverilcenynatrhu,pričomzozneniazmluvnéhodojednaniasdodávateľomSARCOs.r.o.
mal vedomosť, že dodávateľ zmluvné plnenia môže uskutočniť v subdodávkach. Dodávateľ SARCO

mal virtuálne sídlo bez webových stránok a telefonického kontaktu, bol dostupný prostredníctvom
tretej osoby. Okolnosti prípadu boli podľa správcu dane neštandardné a neobvyklé, pričom dodávateľ
SARCO s.r.o. bol sprostredkovateľom reklamných plnení bez skúseností v reklamnom odvetví a túto
skutočnosť žalobca mohol vedieť zo zmluvných dojednaní. Správca dane konštatoval, že žalobca
súhlasom s odporúčaným výberom dodávateľa od spoločnosti SILVI PRODUCTION s.r.o. sa zapojil
do preverovaných reťazcov ako odberateľ služieb. Žalobca sa nezaujímal, či spoločnosť SARCO s.r.o.

neobchoduje s problematickými dodávateľmi, nepýtal sa na svojho obchodného partnera, na jeho
dodávateľov, ani na ich predchádzajúcu spoluprácu. Pokiaľ žalobca uviedol že si dodávateľa preveroval
naportáliFinstat,jenepochopiteľné,prečosiztohoistéhozdrojaaleboinýchverejnedostupnýchzdrojov
nepreveril, že spoločnosť SARCO s.r.o. nemala zverejnenú žiadnu históriu svojej činnosti a nemala
žiadnych zamestnancov. Ak si žalobca objednal reklamné služby od neznámej spoločnosti sa čo len na

základe odporúčania svojich známych, bez vedomosti o danej spoločnosti, bez uskutočnenia prieskumu
trhu, bez overenia odborných a kvalifikačných schopností, je to dôkazom o tom, že pri uzatváraní
zdaniteľného obchodu s touto spoločnosťou žalobca nekonal s potrebnou odbornou starostlivosťou a
neprijal žiadne opatrenia, ktoré je možné od neho rozumne očakávať, aby zabránil svojej účasti na
prípadnom daňovom podvode. Nie je povinnosťou žalobcu postupovať pri výbere zmluvného partnera

najefektívnejšie, ani si vybrať cenovo najvýhodnejšiu ponuku, ak však žalobca pri uzatváraní obchodu
spôsobom, ktorý v bežných trhových podmienkach nemá ekonomické opodstatnenie alebo sa vymyká
rozumne očakávanému správaniu obozretného podnikateľa postupujúceho s odbornou starostlivosťou,
možno mu v zmysle judikatúry Súdneho dvora Európskej únie odoprieť uplatnené právo na odpočítanie
dane pri takýchto obchodoch.

6. Vzhľadom na uvedené skutočnosti správca dane s poukazom na platnú európsku judikatúru žalobcovi
neuznal právo na odpočítanie dane z dodávateľských faktúr od spoločnosti SARCO s.r.o. za fakturované
reklamné služby. Dôvodom neuznania odpočítania dane bola správcom dane preukázaná skutočnosť,
žežalobcavedieťmohol,žeprijatímfaktúrodspoločnostiSARCOs.r.o.sazapojildodaňovéhopodvodu,

ktorého sa dopustili spoločnosti v popísaných fakturačných reťazcoch.

7. Správca dane v odôvodnení rozhodnutia tiež poukázal na to, že oboznámil žalobcu s kontrolnými
zisteniami v zmysle § 45 ods. 1 písm. f) Daňového poriadku listom doručeným 31.marca 2021 a
určil mu lehotu na odstránenie pochybností o pravdivosti údajov uvedených v dokladoch predložených

k výkonu daňovej kontroly. Žalobca opakovane požiadal o predĺženie lehoty na vyjadrenie, avšak
dôkazy na vyvrátenie pochybností správcovi dane nepredložil. Správca dane následne v súlade s
§ 46 ods. 8 Daňového poriadku doručil žalobcovi Protokol z daňovej kontroly spolu s výzvou na
vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v Protokole. Správca dane sa následne v odôvodnení rozhodnutia
vyjadril k jednotlivým námietkam žalobcu uvedeným vo vyjadrení k zisteniam v Protokole. Správca

dane okrem iného uviedol, že pokiaľ žalobca vo svojom vyjadrení k Protokolu predložil ako dôkaz
nacenenie jednotlivých projektov, na ktorých bolo uvádzané logo spoločnosti žalobcu od spoločnosti
Starmedia, predložený dôkaz považuje za nedôveryhodný, žalobcom predložené nacenenie produktov
niejezaloženénaoveriteľnýchpodkladochanemôžebyťpoužitéakodôkazobvyklejcenyzaposkytnuté
reklamné služby.

8. O podanom odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu správcu dane rozhodol žalovaný rozhodnutím č.
100542812/2022 zo dňa 22. marca 2022 (ďalej len „rozhodnutie žalovaného“) tak, že rozhodnutie
správcu dane potvrdil. V odôvodnení rozhodnutia žalovaný uviedol dôvody podaného odvolania a
následne zopakoval zistenia správcu dane počas daňovej kontroly a vyrubovacieho konania. Žalovaný k

zisteniamazáveromsprávcudaneaknámietkamžalobcuuviedol,žeplatiteľDPHjepovinnýpostupovať
pri uplatnení práva na odpočítanie dane v zmysle ustanovení zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej
hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej ako „Zákon o DPH“). Podľa ustálenej judikatúry Súdneho
dvora Európskej únie prináleží vnútroštátnym orgánom a súdom zároveň odmietnuť priznanie právana odpočítania dane, ak sa na základe zistených skutočností preukáže, že platiteľ dane sa svojou
participáciou zúčastní na plnení, ktoré je súčasťou podvodu vo vzťahu k DPH, a to aj vtedy, ak dotknuté
plnenie spĺňa objektívne kritériá, na ktorých sú založené pojmy dodávka tovaru alebo služby platiteľom

dane a hospodárska činnosť. K odvolacej námietke žalobcu, že správca dane sa nevysporiadal s jeho
námietkami a návrhmi, žalovaný uviedol, že z obsahu spisového materiálu vyplýva, že správca dane
vykonal daňovú kontrolu v súlade s Daňovým poriadkom, všetky zistené skutočnosti v napadnutom
rozhodnutí vyhodnotil jednotlivo a vo vzájomných súvislostiach a uviedol úvahu, ktorou sa riadil pri
prijatí záverov uvedených v rozhodnutí, uviedol tiež, v čom žalobca vykonal nedostatočné opatrenia a

ocitol sa tak v reťazci podvodných plnení. Keďže bolo preukázané, že žalobcom deklarované zdaniteľné
plnenia boli spojené s podvodným konaním, o ktorom žalobca mohol mať vedomosť, nevzniklo mu právo
na odpočítanie dane, ktoré si uplatnil v podanom daňovom priznaní na DPH za zdaňovacie obdobie
január 2018 podľa § 49 ods. 12 v spojení s § 51 ods. 1 písm. a) Zákona o DPH. Počas konania
správca dane postupoval v úzkej súčinnosti so žalobcom, zaslal mu výzvu na dôkazy a na preukázanie
jeho tvrdení a bolo mu umožnené, aby sa ku všetkým zisteným skutočnostiam vyjadril. Správca dane

prerokoval so žalobcom jeho pripomienky, vysporiadal sa s nimi v rámci ústneho pojednávania a
umožnil žalobcovi k týmto záverom sa vyjadriť. Vysporiadal sa aj s dodatočne predloženými vyjadreniami
žalobcu predloženými k ústnemu pojednávaniu, ktorého predmetom bolo prerokovanie pripomienok.
Rozhodnutie správcu dane žalovaný považoval za vydané v súlade s § 63 Daňového poriadku. K
námietkamtýkajúcimsapreukázaniasplneniapodmienoknaodpočetdanežalovanýuviedol,žežalobca

si uplatnil v mesiaci január 2018 právo na odpočet dane podľa § 49 Zákona o DPH z dodávateľskej
faktúry od dodávateľa SARCO s.r.o., ktorej predmetom fakturácie bola prezentácia obchodného mena
a loga spoločnosti v súvislosti s prezentáciou kultúrneho podujatia KAREL GOTT má koncert „POŠLI
TO DÁL“ a k predmetným reklamným službám predložil listinné doklady. Správca dane dokazovaním
zistil, že úlohou spoločnosti SARCO s.r.o. bolo zabezpečenie zákazníkov, pričom realizáciu reklamných

činností v mala vykonať spoločnosť Azaria service s.r.o. Žalovaný poukázal na zistenia týkajúce sa
spoločnosti SARCO s.r.o., na obsah výpovede jej konateľa D. C., ktorého tvrdenia sa nepreukázali
a na zistenia správcu dane, z ktorých vyplýva, že činnosti, ktoré sa zmluvne zaviazala vykonať
spoločnosť SARCO s.r.o. zabezpečovala spoločnosť SILVI PRODUCTION s.r.o. v spolupráci so svojími
subdodávateľmi. Vstupné náklady spoločnosti SARCO s.r.o. týkajúce sa obstarania reklamných činností

v súvislosti s kultúrnym podujatím predstavovali čiastku 10 000,00 Eur a DPH 2 000,00 Eur, táto
spoločnosť však len za obdobie január 2018 vystavila pre 15 odberateľov faktúry vo výške 226 514,00
Eur, pričom pre žalobcu vystavila spoločnosť SARCO s.r.o. faktúry za zabezpečenie reklamných
činností v súvislosti s kultúrnym podujatím celkovo vo výške 50 000,00 Eur a DPH 10 000,00 Eur.
Z uvedeného vyplýva, že spoločnosť SARCO s.r.o. čiastku, ktorú zaplatila za reklamné činnosti v

súvislosti s podujatím KAREL GOTT má koncert „POŠLI TO DÁL“ navýšila vo faktúrach pre odberateľov
neúmerným spôsobom. Z dokazovania podľa žalovaného vyplynulo, že spoločnosť SARCO s.r.o.
mala byť využitá vo fakturačnej schéme len za účelom navýšenia ceny za reklamné plnenia, ktoré
jej umožňovali vysoké vstupy od dodávateľa Azaria service s.r.o. a slúžili na navýšenie odpočítania
dane a na navýšenie nákladov u konečných odberateľov, v tomto prípade priamo u žalobcu. Logickým

odôvodnením na bezdôvodné navýšenie ceny oproti skutočne preukázaným nákladom v spoločnosti
SARCO s.r.o. bolo umožniť deklarovaným odberateľom tejto spoločnosti čerpať odpočítanie dane v
ekonomicky neodôvodnenej výške za účelom minimalizácie ich daňovej povinnosti, čo je v rozpore so
všeobecnými zásadami fungovania systému DPH. Ak dodanie služby prebehlo v rámci obchodného
reťazca, v ktorom bolo zistené, že odberateľ vstupom do tohto reťazca získal neprimerané daňové

zvýhodnenie vo forme odpočítania dane z nadhodnotenej sumy za reklamné služby, táto skutočnosť je
v rozpore so všeobecným zásadami fungovania systému DPH a so základnými zásadami podnikania
a poctivého obchodného styku. U spoločnosti Azaria service, ktorá mala byť najväčším dodávateľom
spoločnosti SARCO s.r.o., správca dane zistil, že táto nemala zamestnancov a podľa tvrdenia konateľa
jej úlohou malo byť len sprostredkovanie propagácie klientov a sponzorov, pričom bola založená len

pre potreby pána C. a spoločnosti SARCO s.r.o.. Konateľ vystavoval faktúry len na požiadavky pána
C., pričom činnosti opäť mali byť zabezpečené dodávateľsky. Preverením bankových účtov spoločností
zapojených do fakturačných reťazcov správca dane zistil, že zrealizované bezhotovostné platby na
bankových účtoch medzi jednotlivými obchodnými spoločnosťami v reťazci (v miliónových čiastkach)
mali len formálne deklarovať reálnosť obchodných prípadov, avšak určené osoby z reťazca (D. C., E. B.,

F. G.) uskutočňovali hotovostné výbery týchto finančných prostriedkov z účtov vo vysokých čiastkach.
O takto vybratých finančných prostriedkoch neexistujú žiadne dôkazy o riadnom zaúčtovaní alebo o
použití na podnikateľské účely v súlade so zákonom. Správca dane tak podľa žalovaného vyhodnotením
skutočností zistil, že priamy dodávateľ žalobcu spoločnosť SARCO s.r.o. mal dodávateľa a následneniekoľkých subdodávateľov, ktorí preukázateľne reálne organizovali a zabezpečovali reklamné služby
súvisiace s podujatím KAREL GOTT má koncert „POŠLI TO DÁL“ (SILVI PRODUCTION s.r.o., JK Media
s.r.o., KALYPSO agency SK s.r.o., See&go s.r.o., K- production s.r.o.), cena služieb od dodávateľa

SILVI PRODUCTION s.r.o. však bola v porovnaní s následnou fakturáciou odberateľom spoločnosti
SARCO s.r.o. neporovnateľne nižšia. Z dôvodu, že spoločnosti SARCO s.r.o. by tak z navýšenej
fakturácie vznikali vysoké daňové povinnosti, bol vytvorený fakturačný reťazec (od dodávateľa Azaria
service s.r.o.) za účelom vykrytia prípadných daňových povinností spoločnosti SARCO s.r.o. Žalovaný
konštatoval, že u spoločnosti SARCO s.r.o. ako priameho dodávateľa žalobcu a tiež u spoločnosti Azaria

service a ďalších spoločností zapojených do fakturačného reťazca došlo k podvodnému konaniu, keď vo
fakturačnom reťazci dochádzalo k nadhodnoteniu fakturovaných plnení a prostredníctvom spoločnosti
Azaria service s.r.o. boli zabezpečované faktúry pre spoločnosť SARCO s.r.o. s cieľom, aby bolo možné
práve v spoločnosti SARCO s.r.o. ako priameho dodávateľa žalobcu neúmerne navýšiť fakturovanú
protihodnotu. Reklamná kampaň týkajúca sa kultúrneho podujatia KAREL GOTT má koncert „POŠLI
TO DÁL“, hoci bola reálne nadobudnutá žalobcom, bola poznačená podvodným konaním spoločností

zapojených do fakturačného reťazca. Zdaniteľné plnenia, ktoré žalobca preukazoval, že prijal od
dodávateľa SARCO s.r.o., boli priamo spojené s daňovým podvodom, o ktorom mohol mať žalobca
vedomosť, avšak nevykonal základné úkony smerujúce k prevereniu skutočností ohľadom poskytnutia
zdaniteľných plnení. Žalobca nepreukázal žiadny dôkaz o preverení si svojho obchodného partnera.
Všetky skutočnosti poukazujú na neobozretnosť žalobcu pri vstupe do obchodných aktivít s obchodnými

partnermi, najmä za situácie, keď sa žalobca spoliehal len na odporúčanie treťou osobou. Žalovaný
uviedol, že správca dane si splnil svoju dôkaznú povinnosť a preukázal, že cieľom deklarovaných plnení
na základe vyhotovených faktúr a podporných dokladov bolo získanie odpočítania dane. Zo zistení
správcu dane vyplýva, že žalobca nepreukázal dostatočne obozretné konanie, ktorým by sa vyhol účasti
na podvodných konaniach. Tieto skutočnosti majú priamy dopad na posudzované zdaniteľné plnenia

samotného žalobcu, keď u priameho dodávateľa žalobcu došlo k podvodným konaniam, o ktorých
žalobca mohol mať vedomosť, avšak neprijal dostatočné opatrenia, ktoré možno od neho očakávať.
V prípade, ak by si bol žalobca takéto overenie vykonal, mohol vedieť, že sa prijatými plneniami
zapája do zdaniteľných plnení poznačených podvodným konaním. Vzhľadom na to, že takéto preverenie
nevykonal, vystavil sa vlastným, hoc aj nedbanlivým počínaním, riziku zapojenia do reťazca podvodných

konaní. Keďže bolo preukázané, že žalobcom deklarované zdaniteľné plnenia boli spojené s podvodným
konaním, o ktorom žalobca mohol mať vedomosť, nevzniklo mu právo na odpočítanie dane, ktoré si
uplatnil v podanom daňovom priznaní na DPH za zdaňovacie obdobie január 2018. Žalovaný preto
vyhodnotil odvolacie námietky žalobcu ako neopodstatnené.

Žaloba

9. Žalobca sa správnou žalobou podanou v zákonnej lehote domáhal preskúmania napadnutého
rozhodnutia žalovaného v spojení s rozhodnutím správcu dane za zdaňovacie obdobie január 2018 a
tvrdil, že bol ukrátený na svojich právach a existujú dôvody ich nezákonnosti podľa § 191 ods. 1 písm.

c), f), g) zák. č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“).
Žalobca poukázal na vykonanú daňovú kontrolu a tvrdil, že predložil dôkazy preukazujúce realizáciu
zdaniteľného plnenia. Žalobca poukázal na odôvodnenie rozhodnutia žalovaného, ktorý s poukazom
na judikatúru Súdneho dvora Európskej únie tvrdil, že správca dane preverením celého obchodného
reťazca preukázal existenciu daňového podvodu, pričom samotné zdaniteľné plnenia prijaté žalobcom

od jeho dodávateľa boli priamo spojené s podvodom, o ktorom mohol mať žalobca vedomosť. Vo vzťahu
k tvrdeniu žalovaného, že žalobca nevykonal základné úkony k prevereniu zdaniteľných plnení (najmä
k cene plnenia) žalobca tvrdil, že predložil správcovi dane dôkaz, ktorým bolo nacenenie dodaných
služieb v rámci jednotlivých muzikálov, ktoré bolo vykonané spoločnosťou Starmedia, pričom výsledkom
bolo preukázanie reálnosti ceny za dodané služby, ktoré by za dojednaný rozsah a druh služby účtoval

nezávislý subjekt, ak by disponoval výhradnými právami na jej dodanie. Uvedený dôkaz žalovaný
podľa žalobcu odignoroval a správca dane tento dôkaz odmietol hodnotiť, pričom ho považoval za
nevieryhodný, avšak bez odôvodnenia. Žalobca vyjadril nesúhlas s tvrdením žalovaného, že dôkazné
bremeno je v zásade na žalobcovi, ktorý je iniciátorom práva na odpočet, a preto je jeho povinnosťou
preukázať, že nárok je uplatnený dôvodne. Za nesprávne považoval aj tvrdenie žalovaného, že pre

založenie skutkovej podstaty daňového podvodu splnil správca dane svoju dôkaznú povinnosť. Pokiaľ
chcel žalovaný zdôvodnenie rozhodnutia postaviť na logike navýšenia ceny, bolo potrebné preukázať
túto skutočnosť, t. j. v čom spočíva nelogickosť dodania služby za dojednanú protihodnotu. Žalobca
v správnej žalobe poukázal na rozhodnutie správcu dane, podľa ktorého správca dane síce dospel knespornému záveru vo vzťahu k splneniu zákonných podmienok pre odpočet dane, tzn. boli preukázané
formálne podmienky a aj hmotnoprávne podmienky, avšak dôvodom neuznania odpočtu dane bolo
tvrdenie, že na základe preverení správcom dane bolo zistené, že v rámci obchodného reťazca

došlo k daňovému podvodu, o ktorom mohol mať žalobca vedomosť, pričom žalobca neprijal vhodné
opatrenia, ktoré sa od neho vyžadujú. Žalobca zopakoval dôvody neuznania odpočtu dane vyplývajúce
z odôvodnenia rozhodnutia správcu dane. Žalobca poukázal na to, že predložil dôkaz, ktorým preukázal
cenu za dodanie služieb v dojednanom rozsahu, pokiaľ by táto služba mohla byť poskytnutá inou
spoločnosťou (nacenenie dodaných služieb vykonané spoločnosťou Starmedia), správca dane však

vyhodnotil tento dôkaz ako nedôveryhodný, pričom z rozhodnutia nevyplýva žiadne zdôvodnenie.
Žalobca následne poukázal na úkony vykonané správcom dane, ktoré mali byť relevantné pre záver o
daňovom podvode, na tvrdenia, ktoré z nich správca dane vyvodil a ktoré podľa žalovaného mali byť
naplnením skutkových okolností pre záver o daňovom podvode. V ďalšej časti správnej žaloby žalobca
odcitoval jednotlivé ustanovenia Daňového poriadku a Zákona o DPH.

10. Žalobca v časti správnej žaloby označenej ako „Dôvody nezákonnosti“ tvrdil, že závery žalovaného
o tom, že správca dane postupoval v zmysle „platnej legislatívy“ Súdneho dvora Európskej únie, keď
odoprel žalobcovi uplatnený nárok na odpočet DPH na vstupe za prijaté zdaniteľné plnenia z dôvodu,
že predmetné plnenia boli uskutočnené v rámci obchodného reťazca, pričom tieto mali byť zasiahnuté
podvodom, o ktorom žalobca mohol mať vedomosť, nie sú relevantné pre vyslovenie záveru o daňovom

podvode. Mal za to, že správca dane nepreukázal skutkové okolnosti, z ktorých by bolo možné prijať
záver o existencii daňového podvodu. Žalobca poukázal na skutkové okolnosti tvrdené správcom dane,
ktoré majú preukazovať podvod, pričom tvrdil, že ich opisom došlo k založeniu dvoch rozdielnych
skutkových podstát. Ak by aj došlo k daňovému úniku v rámci reťazca spoločností, najmä u spoločnosti
SARCO s.r.o. a predchádzajúcich spoločností, čo podľa žalobcu správcom dane nebolo verifikované, nie

je možné postihovať žalobcu za prípadné neoprávnené odpočty dane u jeho dodávateľa. Žalobca tiež
poukázal na koncept zneužitia práva podľa rozhodovacej praxe Súdneho dvora Európskej únie, ktoré
je založené na kumulatívnom splnení dvoch podmienok, a to, že výsledkom dotknutých plnení bolo, a
to aj pri splnení formálnych podmienok upravených smernicou o DPH, získanie daňového zvýhodnenia
v rozpore s jej cieľom a súčasne zo všetkých objektívnych skutočností musí vyplývať, že hlavným

cieľom bolo získanie daňového zvýhodnenia. V prípade zneužitia práva správca dane kumulatívne
preukazuje objektívny test i subjektívny test. Žalobca tiež poukázal na koncept daňového podvodu,
pri ktorom sa využíva tzv. Axel Kittel test. Podľa záverov správcu dane výsledkom Axel Kittel testu
bolo kladné zodpovedanie na štyri otázky, ktoré pre vyvodenie záverov o daňovom podvode musia
byť splnené kumulatívne, pričom žalobca tvrdil, že správca dane nemohol zodpovedať kladne už len

na prvú otázku testu a to z dôvodu jej nepreukázania. Žalobca tvrdil, že pri zdaniteľnom plnení medzi
spoločnosťou SARCO s.r.o. a žalobcom nedošlo k daňovému úniku, t. j. k absencii stratenej dane,
nakoľko u spoločnosti SARCO s.r.o. základ dane tvorila protihodnota za dodané služby, a to v čase jej
dodania, pričom žalobca daň na vstupe odviedol do štátneho rozpočtu práve jej úhradou dodávateľovi.
Nakoľko na prvú otázku podľa žalobcu bolo odpovedané záporne, bolo bezpredmetné skúmanie druhej

otázky. Podľa žalobcu však aj pri druhej otázke treba odpovedať záporne, nakoľko medzi spoločnosťou
SARCO s.r.o. a žalobcom podvodné konanie neexistovalo. Podkladom pre dodanie služby bola Zmluva
o reklame, pričom spoločnosť SARCO s.r.o. nadobudla dané práva tiež titulom zmluvy o prevode práv.
V prípade splnenia prvej a druhej podmienky by musel správca dane v rámci jeho dôkaznej povinnosti
preukázať príčinnú súvislosť účasti žalobcu na danom podvodnom konaní, a to akým spôsobom sa

žalobca na zistenom podvodnom konaní podieľal. Správca dane by pri štvrtej otázke musel posudzovať
vedomostnú stránku, t.j. je potrebné hľadať väzby medzi neodvedením dane a povedomím žalobcu o
možnom podvode. Ak aj podvod nastal, žalobca nemohol mať o ňom žiadnu vedomosť a ani nemožno od
neho vyžadovať akékoľvek vhodné opatrenia, nakoľko tu zlyhal kontrolný mechanizmus správcu dane.
Spoločnosť SARCO s.r.o. svoje daňové povinnosti splnila a ak správca dane tvrdí, že táto spoločnosť

znižovala odpočtami daň, opätovne nie je zrejmé ako o tejto skutočnosti mohol mať žalobca vedomosť
a aké opatrenia mal prijať. Tvrdenie, že v spoločnosti SARCO s.r.o. došlo k úniku dane, je podľa
žalobcu nesprávne, pretože táto spoločnosť si daňové povinnosti splnila, t.j. neexistuje chýbajúca daň.
Prípadné neoprávnené odpočty treba posudzovať výlučne vo vzťahu medzi spoločnosťou SARCO s.r.o.
a Azaria service s.r.o. Vo vzťahu k preukazovaniu skutkových okolností podvodu, resp. zneužitiu práva,

z rozsudkov Súdneho dvora Európskej únie vyplýva aj rozloženie bremena dôkazu medzi správcom
dane a daňovníkom, pričom je možné konštatovať, že iniciatíva v prípade podvodu na DPH, aj zneužitia
práva, leží na pleciach správcu dane. Zároveň žalobca uviedol, že každý daňový subjekt musí byť
oboznámený s tým, že správca dane dospel k záveru o existencii podvodu na DPH, resp. o existenciizneužitia práva, aby mal možnosť predložiť vlastné dôkazy o prijatí potrebných opatrení alebo iného
účelu uskutočneného dodania, ktoré správca dane mal k dispozícii. Je navyše vylúčené, aby vo vzťahu
k jednému dodaniu obidve otázky (podvod aj zneužitie) boli riešené súčasne a vedomostnú stránku je

potrebné posudzovať z pohľadu úmyselného alebo nedbanlivostného zavinenia.

11. K tvrdenej neexistencii daňového úniku žalobca uviedol, že z rozhodnutí orgánov verejnej správy vo
vzťahu k posudzovanému zdaniteľnému plneniu medzi spoločnosťou SARCO s.r.o. a žalobcom nie je
zrejmá odpoveď na otázku, v čom spočíva daňový únik, nakoľko protihodnota v momente dodania služby

predstavovala základ dane pre daňovú povinnosť dodávateľa, pričom absentuje prvá podmienka Axel
Kittel testu. Z rozhodnutí nevyplýva, že by dodávateľ žalobcu daňové povinnosti nesplnil. Tiež tvrdenie,
že existoval obchodný reťazec subjektov, v ktorom na začiatku reťazca mala chýbať daň, nakoľko
tieto subjekty si neplnili daňové povinnosti, nie je podľa žalobcu preukázaním daňového podvodu, o
ktorom mal a súčasne mohol mať žalobca vedomosť. Odmietnutie subjektívneho práva je založené na
samotnom ustálení účasti žalobcu na podvode, resp. jeho vedomosti o ňom a je potom povinnosťou

správcu dane jasne konštatovať a preukázať, či došlo k naplneniu formálnych a hmotnoprávnych
podmienok pre odpočet dane a následne identifikovať podvod spolu s popisom podielu žalobcu na tomto
podvode, resp. vedomosti o ňom. Správca dane mal v rámci výkonu daňovej kontroly preukázané, že
medzi žalobcom a dodávateľom bola uzatvorená platná zmluva o dodaní služby s určením rozsahu
a spôsobu zverejnenia loga žalobcu na mediálnych nosičoch, t.j. nešlo o plnenie fiktívne, o čom

svedčí aj monitoring spolu s CD o dodaní dohodnutej služby. Dodávateľ žalobcu disponoval výhradnými
reklamnými právami nadobudnutými na základe zmluvy o ich prevode, t.j. bol jediným oprávneným
subjektom k poskytnutiu danej služby pri kultúrnych podujatiach, uvedenými právami nedisponovala
žiadna tretia osoba, a preto žalobca nemohol vstúpiť do zmluvného vzťahu s inou osobou. Uvedená
skutočnosť je podstatná vo vzťahu k samotnej protihodnote za dodanie služby. Žalobca poukázal na

judikatúru Súdneho dvora Európskej únie (C - 80/11 Mahagében, C - 142/11 Dávid).

12. K tvrdenej neexistencii skutkových okolností podvodného konania (neprimeraná cena za dodanie
služby) žalobca uviedol, že rozhodnou skutkovou okolnosťou vo vzťahu k zdaniteľnému plneniu,
ktorá podľa správcu dane zakladá daňový podvod, má byť aj nadhodnotená cena za dodanie služby

spoločnosťou SARCO s.r.o., ktorá mala umožniť žalobcovi uplatnenie odpočtu dane a súčasne na
strane dodávateľa fakturáciou od spoločnosti Azaria service s.r.o. zníženie daňovej povinnosti u
dodávateľa služby. Z uvedenej konštrukcie však podľa žalobcu nie je zrejmá chýbajúca daň, ktorá je
základným znakom daňového podvodu. Poukázal na zásadu neutrality a na existenciu formálnych a
materiálnych podmienok pre odpočet dane, pričom podľa Zákona o DPH platí, že ak je predmetom

dodávky protihodnota, táto je vždy základom dane u dodávateľa pre účely plnenia daňovej povinnosti. Z
rozhodnutia žalovaného nevyplýva, že spoločnosť SARCO s.r.o. z prijatej protihodnoty za dodané služby
nesplnila svoju daňovú povinnosť. Podľa žalobcu je zrejmé, že rozhodnou skutočnosťou pre správcu
dane vo vzťahu k ustáleniu skutkovej podstaty daňového podvodu bola v uvedenom prípade cena za
dodané služby, ktorá mala byť nadhodnotená. Predmetom zdaniteľného plnenia však nie je cena, ale

dodanie tovaru za protihodnotu, z ktorej žalobca na vstupe odviedol daň jej zaplatením dodávateľovi,
ktorá následne vytvorila základ pre daňovú povinnosť u dodávateľa. Správca dane disponoval dôkazmi
preukazujúcimi dodanie tovaru na podklade právneho titulu, z ktorého vyplývalo dojednanie protihodnoty
za dojednaný rozsah služby, ako aj časový rozsah služieb. K tvrdeniu o nadhodnotení ceny žalobca
uviedol, že z rozhodnutí nie je zrejmé, akým dôkazom bola táto skutočnosť preukázaná, relevantná

analýza v danom prípade absentuje. Preukázanie neprimeraného navýšenia ceny by malo byť skúmané
aj vo vzťahu k tomu, že išlo o výhradné práva nadobudnuté výlučne spoločnosťou SARCO s.r.o..
Hodnotenie výšky ceny za dodanie tovaru je podľa žalobcu subjektívnym hodnotením správcu dane.

13. K namietanej neexistencii príčinnej súvislosti vo vzťahu k vedomostnej stránke žalobcu a

nedôvodnosti prijatia potrebných opatrení žalobca tvrdil, že v podstatnej časti odôvodnenia rozhodnutia
sa správca dane snaží zdôvodniť, či žalobca mohol vedieť (súčasne aj konštatuje, že vedel) o
podvodnom konaní, a či prijal vhodné opatrenia, aby takémuto konaniu zabránil. Prijatie vhodných
opatrení súvisí so subjektívnou stránkou, pričom môže dôjsť k odopretiu nároku na odpočet dane,
avšak len za predpokladu, že je vysvetlená skutková okolnosť daňového podvodu, táto však podľa

žalobcu absentuje. Vo vzťahu k preukazovaniu subjektívnej stránky poukázal žalobca na judikatúru
Súdneho dvora Európskej únie, konkrétne na rozsudky vo veci Optigen a Mahagében. Pokiaľ žalovaný
tvrdí, že splnil svoju dôkaznú povinnosť, t.j. identifikoval podvod, preukázal vedomostnú stránku a
neprijatie vhodných opatrení, žalobca má za to, že toto tvrdenie nie je správne a je v rozpore sustálenou judikatúrou, predovšetkým však nevyplýva z odôvodnení rozhodnutí. Žalobca poukázal na
Zmluvu o prevode reklamných práv uzavretú medzi spoločnosťami SILVI PRODUCTION s.r.o. a SARCO
s.r.o., na podklade ktorej sa spoločnosť SARCO s.r.o. stala výhradným dodávateľom pre poskytnutie

služieb v súvislosti s propagáciou kultúrnych podujatí. Žalobca zdôraznil, že organizácia a zabezpečenie
mediálnej kampane a organizácia kultúrnych podujatí predstavuje rozsiahlu činnosť, a preto nie je
neobvyklé, aby bol do danej činnosti zapojený reťazec spoločností. Existujúce dôkazy v rozhodnutí
neboli hodnotené. Objektívnou skutočnosťou podľa žalobcu nie je nekontaktnosť ani nemožnosť
preverenia účtovníctva v čase výkonu daňovej kontroly, pretože služba ako taká spochybnená nebola.

Nekontaktnosť dodávateľa vo vzťahu k skúmaniu preukázaného nároku na odpočet dane je bez
právnej relevancie, pretože túto skutočnosť žalobca nemá ako ovplyvniť počas výkonu daňovej kontroly.
Žalobca tvrdil, že orgány verejnej správy neidentifikovali žiadne skutočné indície, na ktorých podklade
mal žalobca nadobudnúť racionálne pochybnosti o popísanom fungovaní dodávateľa, resp. jeho
subdodávateľov. Tvrdenie žalovaného, že spoločnosť SARCO s.r.o. v čase výkonu daňovej kontroly
bola nekontaktná a nebolo možné preveriť jej účtovníctvo, nepostačuje pre spoľahlivé prijatie záveru

o účasti žalobcu na daňovom podvode. Skutkové okolnosti daňového podvodu podľa žalobcu nie sú
zrejmé a tie, na ktorých bola postavená existencia daňového podvodu, nie sú právne relevantné. Pokiaľ
žalovaný jednoznačne a zrozumiteľne neobjasnil, v čom malo spočívať podvodné konanie žalobcu a v
akom smere došlo k daňovému úniku, nie je možné skúmať jeho zavinenie.

14. Žalobca v správnej žalobe konštatoval, že dôležitým štádiom daňovej kontroly je oboznámenie
správcu dane so zistenými skutočnosťami a prípadná výzva na odstránenie pochybností vo vzťahu
k spochybnenému zdaniteľnému plneniu. Správca dane Oboznámením zo dňa 26. marca 2021
oboznamoval žalobcu so zistenými skutočnosťami, pričom v tomto oboznámení absentuje základná
požiadavka identifikovania rozhodných skutočností zakladajúcich nesporné znaky daňového podvodu.

OboznámeniusprávcomdanesozistenýmiskutočnosťamipredchádzalaVýzvazodňa3.februára2021,
v ktorej bol určený okruh otázok, na ktoré mal žalobca odpovedať a túto povinnosť si žalobca splnil.
Podľa žalobcu v tomto štádiu správcovi dane vznikli pochybnosti o dodaní služby týmito dodávateľmi. V
Oboznámení absentuje vysporiadanie sa s otázkou o nespornosti dodávateľa, bez čoho podľa žalobcu
nemôže dôjsť k skúmaniu objektívnych okolností daňového podvodu. Ak správca dane začne skúmať a

preukazovať znaky podvodu, musí byť s istotou dané, či k faktickému plneniu došlo, pretože je potrebné
odlišovať prípady, kedy nárok na odpočet nevznikne, nakoľko nedôjde k preukázaniu zdaniteľného
plnenia a prípady, kedy nárok vznikol, t. j. zdaniteľné plnenie bolo uskutočnené, avšak za určitých
okolností tento nárok v súlade s judikatúrou Súdneho dvora Európskej únie nie je možné priznať, ak
ide o prípady nárokovania odpočtu dane zneužívajúcim spôsobom, či dôsledok daňového podvodu.

Žalobca tiež poukázal na potrebu dostatočného a presvedčivého odôvodnenia rozhodnutia, pričom
ak žalovaný nedokáže svoje rozhodnutia odôvodniť, ide o rozhodnutie svojvoľné. Žalovaný na jednej
strane tvrdí, že preukázal objektívne okolnosti napĺňajúce znaky daňového podvodu, a teda si splnil
dôkaznú povinnosť, na druhej strane tvrdí, že daňový subjekt neuniesol svoju dôkaznú povinnosť. Nie
je preto zrejmé, na základe akých dôkazov uvedené tvrdenie vyslovil, nakoľko žalobca predložil dôkazy

a tieto neboli hodnotené. Súčasne neboli hodnotené samotné svedecké výpovede dodávateľa služby,
organizátora kultúrnych podujatí a subdodávateľa. Žalovaný poukázal na rozhodnutia Ústavného súdu
Slovenskej republiky, z ktorých vyplýva povinnosť riadneho odôvodnenia rozhodnutia orgánu verejnej
správy a súdu. Žalobca preto žiadal, aby správny súd rozhodnutie žalovaného a rozhodnutie správcu
dane zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.

Vyjadrenie žalovaného

15. Žalovaný v písomnom vyjadrení k správnej žalobe navrhol žalobu zamietnuť a nepriznať žalobcovi
náhradu trov konania. Poukázal na priebeh daňovej kontroly, vydané rozhodnutia správcu dane a

žalovaného,ktorýmineboložalobcovipriznanéprávonaodpočítanieDPHzazdaňovacieobdobiejanuár
2018 z dodávateľskej faktúry od dodávateľa SARCO s.r.o., ktorej predmetom fakturácie bola prezentácia
obchodného mena a loga spoločnosti žalobcu v súvislosti s prezentáciou podujatia KAREL GOTT
má koncert „POŠLI TO DÁL.“ Zdôraznil, že dôvodom neuznania odpočítania dane bola skutočnosť,
že sa žalobca ako daňový subjekt prijatím faktúry od uvedeného dodávateľa zapojil do podvodného

konania, o ktorom mohol mať vedomosť vzhľadom na všetky zistené skutočnosti a pri odpočítaní dane
z dodávateľskej faktúry od dodávateľa SARCO s.r.o. postupoval v rozpore s judikatúrou Súdneho dvora
Európskej únie týkajúcou sa podvodného konania, a preto mu nebolo uznané odpočítanie dane, ktoré
si žalobca ako daňový subjekt uplatnil v podanom daňovom priznaní k DPH za zdaňovacie obdobiejanuár2018.Žalovanývovzťahukžalobnýmnámietkamžalobcuuplatnenýmvsprávnejžalobepoukázal
na zistenia správcu dane, na vykonané dokazovanie a zopakoval podrobne argumentáciu uvedenú
tak v rozhodnutí správcu dane, ako aj v rozhodnutí žalovaného, na základe ktorej dospeli daňové

orgány k záveru, že u spoločnosti SARCO s.r.o., ako aj ďalších spoločností zapojených do fakturačného
reťazca, došlo k podvodnému konaniu, keď finančné prostriedky, ktorými žalobca ako reklamný partner
prispieval na organizáciu rôznych podujatí a účelovými faktúrami znižovali daňové povinnosti, ktoré
mala následne spoločnosť SARCO s.r.o. fakturovať žalobcovi a ktorý si z nich uplatnil odpočítanie
dane. V prípade týchto spoločností bolo zistené, že tieto buď zanikli alebo došlo k výmene osôb

konateľov za cudzích štátnych príslušníkov, boli nekontaktné, neplnili si daňové povinnosti, podávali
len účelové daňové priznania na DPH a kontrolné výkazy, pričom reálny výkon ekonomickej činnosti
nebol preukázaný. Vo fakturačnom reťazci dochádzalo k nadhodnoteniu fakturovaných plnení, pričom
zo zistení vyplýva, že prostredníctvom spoločnosti Azaria service s.r.o. boli zabezpečované faktúry pre
spoločnosť SARCO s.r.o. s cieľom, aby bolo možné práve spoločnosti SARCO s.r.o. ako priameho
dodávateľa žalobcu neúmerne navýšiť fakturovanú protihodnotu. Dokazovaním daňových orgánov

bolo preukázané, že reklamná kampaň týkajúca sa kultúrneho podujatia KAREL GOTT má koncert
„POŠLI TO DÁL,“ hoci bola reálne odvysielaná (nadobudnutá žalobcom), jej obstaranie bolo poznačené
podvodným konaním spoločností zapojených do správcom dane označeného fakturačného reťazca.
Zdaniteľnéplnenia,ktoréžalobcapreukazoval,žeprijaloddodávateľaSARCOs.r.o.,bolipriamospojené
s daňovým podvodom, o ktorom mohol mať vedomosť, keď nepreukázal, že vykonal základné úkony

smerujúce k prevereniu si obchodného partnera, ako aj skutočností ohľadom poskytnutia samotných
zdaniteľných plnení (cena plnenia, kalkulácia, bližšie informácie o plneniach, informácie o dodávateľovi)
a v prípade dodávateľa SARCO s.r.o. sa žalobca spoľahol len na neurčité odporúčanie treťou osobou.
Navyše samotný žalobca nepreukázal žiadny dôkaz o preverení si svojho obchodného partnera. Z
uvedeného vyplýva, že žalovaný a správca dane nepostavili svoje rozhodnutie len na tom, že spoločnosť

SARCO s.r.o. alebo jej dodávatelia neplnili svoje povinnosti a na navýšení ceny, ale bolo preukázané,
že priamo žalobca sa svojím konaním a správaním zapojil do zdaniteľných plnení poznačených
podvodným konaním, o ktorom mohol mať vedomosť, keby bol vykonal základné úkony smerujúce k
prevereniu si obchodného partnera, ako aj skutočností ohľadom poskytnutia samotných zdaniteľných
plnení. Bola preukázaná existencia podvodného konania, neodvedenia dane, ktoré priamo súviseli so

zdaniteľnými plneniami, ktorých konečným užívateľom bol žalobca a rovnako bola preukázaná aj priama
súvislosť so samotným žalobcom, ktorý o takomto konaní mal mať vedomosť. Správca dane vykonal
rozsiahle dokazovanie a dospel k záveru, že žalobca mohol a mal vedieť o podvodnom konaní vo
vzťahu k DPH. K námietke žalobcu, že nebol oboznámený s rozhodnými skutočnosťami zakladajúcimi
nesporné znaky daňového podvodu už v rámci daňovej kontroly, žalovaný uviedol, že v prípade

oboznámeniasozistenýmiskutočnosťamisprávcadanepostupovalvsúladesustanoveniamiDaňového
poriadku a so všetkými zistenými skutočnosťami žalobcu oboznámil, vrátane ich vyhodnotenia, ako
aj so skutočnosťami týkajúcimi sa podvodného konania a neobozretného konania žalobcu. Žalobca
bol zároveň poučený aj o práve vyjadrovať sa k zisteným skutočnostiam. Z napadnutých rozhodnutí a
postupu správcu dane a žalovaného je podľa žalovaného evidentné, že nedošlo ani k porušeniu práv

žalobcu ako daňového subjektu na spravodlivé konanie. V napadnutých rozhodnutiach tak správca
dane, ako aj žalovaný, uviedli úvahu, ktorou sa riadili pri prijatí záveru o existencii podvodného
konania a v rozhodnutiach jasne uviedli, prečo žalobcovi nebolo priznané právo na odpočítanie dane z
dodávateľskej faktúry od dodávateľa SARCO s.r.o. Rozhodnutia žalovaného a správcu dane sú riadne
odôvodnené, daňové orgány sa vysporiadali so všetkými skutočnosťami a tvrdeniami žalobcu, ktoré

boli vyhodnotené aj v súlade s judikatúrou Súdneho dvora Európskej únie. Žalovaný poukázal na
judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, v zmysle ktorej žalovaný v rozhodnutí nemusí dať
odpoveď na všetky otázky nastolené žalobcom, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam.
Žalovaný konštatoval, že žalobca nepredložil nové skutočnosti, ktoré by preukázali zistený a posúdený
skutkový stav inak, ako bolo zistené v daňovej kontrole, následnom vyrubovacom a odvolacom konaní.

Žalobca len všeobecne, bez konkrétnej priliehajúcej argumentácie vyjadril nesúhlas so závermi správcu
dane a žalovaného, pričom zdôrazňoval niektoré skutkové zistenia, ktoré boli ale v preskúmavaných
rozhodnutiach podrobené konfrontácii aj s inými skutkovými zisteniami.

Replika žalobcu

16. Žalobca v replike k vyjadreniu žalovaného poukázal na dôvody neuznania odpočtu dane a tvrdil,
že existenciu daňového podvodu žalovaný postavil na tvrdení bezdôvodného navýšenia ceny oproti
skutočne preukázaným nákladom spoločnosti SARCO s.r.o., čo umožnilo deklarovaným odberateľomtejto spoločnosti čerpať odpočítanie dane v neoprávnenej ekonomicky neodôvodnenej výške za účelom
minimalizácie ich daňových povinností. Žalobca má za to, že nie je zrejmé, ako správca dane dospel
k záveru o skutočne preukázaných nákladoch spoločnosti SARCO s.r.o., nakoľko v tejto spoločnosti

daňová kontrola nebola vykonávaná. K označeným dôkazom a z nich vyplývajúcim zisteniam žalobca
uviedol, že zlyhal kontrolný mechanizmus správcu dane. K tvrdeniu žalovaného, ktorý daňový podvod
ustálil vo vzťahu k cene za dodané služby, žalobca uviedol, že toto tvrdenie nemôže obstáť, poukázal
na zásady zákazu podvodu na DPH a zákazu zneužitia práva v oblasti DPH, ktoré sú upravované
rozhodovacou činnosťou Súdneho dvora Európskej únie musia byť rešpektované aj správcom dane.

Žalobca poukázal na Rozsudok Najvyššieho správneho súdu Českej republiky sp. zn. 6 Afs 148/2016
zo dňa 19. januára 2017, z ktorého časť odcitoval. Podľa judikatúry je nesporné, že správca dane mal
dodanie služby preukázané, t. j. mal preukázané zákonné podmienky pre účely odpočtu dane, čo nebolo
správcom dane ani žalovaným spochybnené, a to jednak formálne, ako aj materiálne. V tejto súvislosti
poukázal žalobca na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci C - 610/19 Vikingo a rozsudok
vo veci C - 334/20 Amper Metal Kft. Žalobca predložil do konania dôkaz preukazujúci reálnosť ceny

za dodanie služby, pričom zmluva uzatvorená medzi žalobcom a jeho dodávateľom (SARCO s.r.o.) mu
umožňovala poskytnúť plnenie formou subdodávok. K vstupu žalobcu do reťazca, ktoré malo spočívať
v dodaní služby dodávateľom, tzn. u žalobcu prijatím zdaniteľného plnenia, nie je možné podľa žalobcu
hovoriť, že tento sa stáva článkom tohto reťazca pre účely získania zvýhodnenia, nakoľko odpočet
predstavuje jeho zákonný nárok. Žalobca ako koncový odberateľ nemôže byť článkom reťazca, ak by

mal byť článkom reťazca, v ktorom došlo k daňovému podvodu na niektorom jeho článku, musel by
svojou činnosťou participovať na organizácii kultúrnych podujatí a to vo forme dodania služby, resp.
tovaru a muselo by byť jasne definované, na ktorom článku existuje chýbajúca daň. Následne by
muselo dôjsť k skúmaniu subjektívnej stránky o vedomosti žalobcu na prípadnom daňovom podvode.
Existencia daňových nedoplatkov z pohľadu daňového podvodu nepredstavuje chýbajúcu daň, ide

o daňový nedoplatok, ktorého vymoženie je v kompetencii správcu dane. Vyjadrenie žalovaného a
preskúmavanérozhodnutiapovažovalžalobcazazmätočné,pretožesnahoužalovanéhobolozdôvodniť
existenciu daňového podvodu, avšak odôvodnenie danej skutkovej otázky je len v rovine všeobecných
formulácií. Sám žalovaný tvrdí, že dodanie služby vo forme zverejnenia loga na mediálnych nosičoch
bolo preukázané a potom postráda logiku tvrdenie žalovaného o overovaní si obchodných partnerov a

nutnosti preukázať reálnosť deklarovaného obchodu. Predmetom nároku na odpočet dane nie je cena,
ale existencia zdaniteľného plnenia, t.j. dodanie služby za protihodnotu, pričom samotná protihodnota,
ktorá z pohľadu Zákona o DPH predstavuje základ dane pre vznik daňovej povinnosti u dodávateľa
služby a na strane druhej nárok na odpočet. Žalobca poukázal na to, že pri identickej skutkovej otázke
existujú rôzne rozhodnutia žalovaného, keď u žalobcu neuznanie odpočtu bolo odvodené od existencie

daňového podvodu (t. j. rozsah služby ako predmet zdaniteľného plnenia nebol spochybnený) a u iných
subjektov neuznanie odpočtu je odvodené od tvrdenia, že v danom prípade nešlo o reklamu, t. j. dodanie
služby za protihodnotu, ale o sponzoring, ktorý nepodlieha odpočtu dane. Takýto rozdielny postup podľa
žalobcu nemá oporu v zákone, Smernici o DPH, ani v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.

Duplika žalovaného

17. Žalovaný v duplike uviedol, že zotrváva na svojich vyjadreniach a dôvodoch preskúmavaného

rozhodnutia,akoajnaneuznaníodpočítaniadane,nakoľkosažalobcaakodaňovýsubjektprijatímfaktúr
od dodávateľa SARCO s.r.o. zapojil do podvodného konania, o ktorom mohol mať vedomosť vzhľadom
na všetky zistené skutočnosti a pri odpočítaní dane z dodávateľských faktúr od tohto dodávateľa
postupoval v rozpore s judikatúrou Súdneho dvora Európske únie týkajúcou sa podvodného konania.
Žalobcove námietky uvedené v replike považoval za neopodstatnené.

18. Žalobca sa jednou správnou žalobou domáhal preskúmania zákonnosti dvoch rozhodnutí
žalovaného za zdaňovacie obdobia január a október 2018. Zákonom č. 151/2022 Z. z. o zriadení
správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov bol zriadený
Správny súd v Banskej Bystrici. Podľa § 3 ods. 3 písm. a) uvedeného zákona výkon súdnictva prechádza

od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna 2023
daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu v Banskej Bystrici, Krajského súdu v Trenčíne a
KrajskéhosúduvŽilinenaSprávnysúdvBanskejBystrici.SprávnysúdvBanskejBystriciUznesenímsp.
zn. BB – 72S/41/2022-204 zo dňa 2. novembra 2023 rozhodol o vylúčení veci týkajúcej sa preskúmaniazákonnosti rozhodnutia žalovaného za zdaňovacie obdobie október 2018 na samostatné konanie s tým,
že vylúčená vec sa bude viesť pod novou spisovou značkou. Vzhľadom na uvedené sa konanie pôvodne
vedené na Krajskom súde v Banskej Bystrici pod sp. zn. 72S/41/2022 týkajúce sa zdaňovacieho obdobia

január 2018 vedie na Správnom súde v Banskej Bystrici pod sp. zn. BB – 72S/41/2022.

Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov

19. Správny súd v Banskej Bystrici ako správny súd vecne príslušný podľa § 10 zákona č. 162/2015 Z.

z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej ako „SSP“) a miestne príslušný podľa
§ 13 ods. 1 SSP vec prejednal na nariadenom pojednávaní v neprítomnosti žalobcu, ktorý ospravedlnil
svoju neúčasť na pojednávaní a súhlasil s prejednaním veci v jeho neprítomnosti, a po preskúmaní
napadnutého rozhodnutia žalovaného v spojení s rozhodnutím správcu dane a konania, ktoré ich
vydaniu predchádzalo, z dôvodov uplatnených v žalobe dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.

20. Poverený zástupca žalovaného na pojednávaní zotrvával na neuznaní odpočtu DPH žalobcovi z
faktúry od dodávateľa SARCO s.r.o., pričom mal za to, že došlo k podvodnému konaniu, ktorého bol
žalobca účastný s tým, že mohol mať vedomosť o tom, že sa zúčastní prijatím zdaniteľného plnenia
podvodného konania, keďže nevykonal všetky opatrenia, ktoré možno od neho rozumne očakávať. Mal
za to, že boli preukázané objektívne aj subjektívne skutočnosti nasvedčujúce daňovému podvodu, bol

vykonaný vedomostný test, a preto považoval rozhodnutia žalovaného a správcu dane za zákonné.
Navrhol, aby správny súd žalobu zamietol.

21. Podľa § 2 ods. 1 a 2 SSP (1) V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo
právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v

ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
(2) Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté
rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej
správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto
zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

22. Podľa § 134 ods. 1 SSP správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej
ustanovené inak.

23. Podľa § 182 ods. 1 písm. e) SSP v správnej žalobe sa musí okrem všeobecných náležitostí podania

podľa § 57 uviesť dôvody žaloby, z ktorých musí byť zrejmé, z akých konkrétnych skutkových a právnych
dôvodov žalobca považuje napadnuté výroky rozhodnutia alebo opatrenia za nezákonné (ďalej len
"žalobné body").

24. Podľa § 190 SSP ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje

k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

25. Podľa § 19 ods. 1, 2 Zákona o DPH (1) Daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom
dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode
alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento

deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní
stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby.
Pri dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c) je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi.
(2) Daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby.

26. Podľa § 49 ods. 1, 2 písm. a) Zákona o DPH (1) Právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká
platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.
(2) Platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na
dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň,
ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť

platiteľovi dodané.

27. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) Zákona o DPH právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ
uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.28. Podľa § 3 ods. 1, 3 Daňového poriadku (1) Pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných
právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom

chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.
(3) Správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich
vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.

29. Podľa § 24 ods. 1, 2, 3, 4 Daňového poriadku (1) Daňový subjekt preukazuje

a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v
daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov,
b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane pri správe daní,
c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.
(2) Správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli
zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.

(3) Správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú
rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo
známe správcovi dane z jeho činnosti.
(4) Ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich
pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi.

Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny,
protokoly o daňových kontrolách, protokoly o určení dane podľa pomôcok, zápisnice o miestnom
zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

30. Podľa § 44 ods. 1 Daňového poriadku daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje

skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov.
1)Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu.

31. Podľa § 63 ods. 1, 2, 3, 5 Daňového poriadku (1) Ukladať povinnosti alebo priznávať práva podľa
tohto zákona alebo osobitného predpisu 2)možno len rozhodnutím, ktoré musí byť doručené podľa tohto

zákona, ak tento zákon neustanovuje inak.
(2) Rozhodnutie musí vychádzať zo stavu veci zisteného v daňovom konaní, musí obsahovať náležitosti
ustanovené týmto zákonom a musí byť vydané príslušným orgánom, ak tento zákon alebo osobitný
predpis 1)neustanovuje inak.
(3) Ak tento zákon alebo osobitné predpisy 1)neustanovujú inak, rozhodnutie musí obsahovať

a) označenie orgánu, ktorý rozhodnutie vydal,
b) číslo a dátum rozhodnutia,
c) meno, priezvisko, adresu trvalého pobytu fyzickej osoby, o ktorej právach a povinnostiach sa
rozhodovalo, alebo obchodné meno a sídlo právnickej osoby, o ktorej právach a povinnostiach sa
rozhodovalo, identifikačné číslo organizácie a identifikačné číslo daňového subjektu, ak mu bolo

pridelené pri registrácii, alebo iný identifikátor pridelený správcom dane, ak fyzická osoba nemá
povinnosť registrácie alebo nemá povinnosť evidencie podľa osobitného predpisu; 33)ak ide o
zahraničnú fyzickú osobu dátum narodenia alebo iný údaj identifikujúci túto osobu a ak ide o zahraničnú
právnickú osobu, ktorá nemá identifikačné číslo organizácie, použije sa iný údaj identifikujúci túto
právnickú osobu,

d) výrok, ktorý obsahuje údaje podľa písmena c), rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho
predpisu, podľa ktorého sa rozhodovalo, lehotu plnenia, ak sa ukladá povinnosť plniť, rozhodnutie o
náhrade nákladov správy daní podľa § 12, a ak ide o peňažné plnenie, aj sumu a číslo účtu, na ktorý
má byť suma zaplatená,
e) poučenie o mieste, lehote a forme podania odvolania s upozornením na prípadné vylúčenie

odkladného účinku,
f) vlastnoručný podpis oprávnenej osoby s uvedením jej mena, priezviska a funkcie a odtlačok úradnej
pečiatky; ak sa rozhodnutie vyhotovuje v elektronickej podobe, neobsahuje vlastnoručný podpis a
odtlačok úradnej pečiatky, ale sa autorizuje podľa osobitného predpisu.
(5) Rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento zákon neustanovuje inak. V odôvodnení sa uvedie,

ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového
subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa
rozhodovalo.32. Žalobca podal správnu žalobu o preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného,
ktorej dôvody sú popísané v bodoch 9. až 14. tohto rozsudku. Správnou žalobou obsahujúcou
obdobné žalobné body sa žalobca domáhal aj preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.

100533294/2022zodňa21.marca2022(ainých),pričommuzrovnakýchdôvodovnebolpriznanýnárok
na odpočet dane z pridanej hodnoty za mesiac marec 2017. Uvedená vec bola vedená na tunajšom súde
pod sp. zn. BB-72S/40/2022. Konanie bolo skončené vydaním Rozsudku Správneho súdu v Banskej
Bystrici sp. zn. BB-72S/40/2022-226 zo dňa 14. marca 2024, ktorým bola žaloba zamietnutá a žalobcovi
nebolo priznané právo na náhradu trov konania.

33. Žalobca uplatnil obdobné žalobné body (pokiaľ sa ich formulácia mierne líši, argumentácia
správneho súdu osvedčujúca nedôvodnosť námietok uplatnených žalobcom vo veci vedenej pod
sp. zn. BB-72S/40/2022, na ktorú sa odkazuje, priliehavo vystihuje ich obsah) pre preskúmanie
napadnutého rozhodnutia žalovaného potvrdzujúceho rozhodnutie správcu dane, ktorého predmet
konania bol z hľadiska právneho posúdenia veci totožný (nepriznanie nároku na odpočítanie dane

z pridanej hodnoty z dôvodu účasti žalobcu na daňovom podvode týkajúcom sa uplatnenia nárokov
na odpočítanie dane za zdaniteľné plnenia uskutočnené v súvislosti so zabezpečovaním reklamných
služieb pre kultúrne podujatia). Obdobný bol aj zistený skutkový stav (rovnaký dodávateľ, obdobná
schéma), tzn. ide o veci toho istého žalobcu, žalovaného a totožného predmetu konania, ktoré už
boli predmetom konania pred správnym súdom (vo veci vedenej pod sp. zn. BB-72S/40/2022 išlo

o reklamné služby v súvislosti s muzikálom Madagaskar, v danom prípade ide o kultúrne podujatie
KAREL GOTT má koncert „POŠLI TO DÁL“). Vzhľadom na to v súlade s § 140 SSP správny súd
poukazuje na Rozsudok Správneho súdu v Banskej Bystrici sp. zn. BB-72S/40/2022-226 zo dňa 14.
marca2024,nakoľkoprezamietnutiepodanejsprávnejžalobyplatiarovnakédôvodyakoprezamietnutie
správnej žaloby vo veci vedenej pod sp. zn. BB-72S/40/2022. Mierne odchýlky v číslach strán rozhodnutí

daňových orgánov, na ktoré sa odkazuje (preskúmavané rozhodnutia rovnako obsahujú obdobné
pasáže), prípadne v štruktúre subdodávateľského reťazca hlavných subjektov dodávateľského reťazca
žalobcu (ktorý tvorila v oboch prípadoch spoločnosť SARCO s.r.o. a jej primárni dodávatelia Azaria
service s.r.o. a SILVI PRODUCTION s.r.o.), nemali za následok potrebu iného hodnotenia skutkového
stavu zisteného daňovou kontrolou vykonanou spoločne pre oba prípady (správca dane vykonal jednu

daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia apríl 2015, jún 2015, júl 2015, august
2016, september 2016, október 2016, november 2016, marec 2017, apríl 2017, jún 2017, júl 2017,
október 2017, január 2018 a október 2018, výsledkom ktorej bol jeden protokol) a ani iné právne
posúdenie veci. Nič teda nebráni v plnom rozsahu poukázať na odôvodnenie rozsudku Správneho súdu
v Banskej Bystrici sp. zn. BB-72S/40/2022-226 zo dňa 14. marca 2024, ktorého obsah je v časti bodov

32. až 51 nasledovný:

„32. Správny súd v správnom súdnictve poskytuje ochranu právam alebo právom chráneným záujmom
fyzickej osoby alebo právnickej osoby v oblasti verejnej správy (§ 2 ods. 1 SSP). Právo domáhať
sa ochrany svojich práv má každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli

rozhodnutím alebo nečinnosťou orgánu verejnej správy porušené alebo priamo dotknuté, a to za
podmienok stanovených Správnym súdnym poriadkom. Správny súdny poriadok v § 182 ods. 1 písm.
e/ ustanovil, že žalobca musí v žalobe uviesť dôvody, z ktorých musí byť zrejmé, z akých konkrétnych
skutkových a právnych dôvodov žalobca považuje napadnuté výroky rozhodnutia, alebo opatrenia
za nezákonné (žalobné body). Je teda na každom žalobcovi, ako svoje právo na súdnu ochranu

pred nezákonnosťou postupu alebo rozhodnutia orgánov verejnej správy využije. Pokiaľ žalobca v
preskúmavanej veci v časti správnej žaloby opisoval skutkový stav, poukazoval na dôvody rozhodnutia
žalovaného i správcu dane, prezentoval svoje názory na postup a závery správcu dane i žalovaného,
takto formulovaná konštatačná časť neobsahuje žiadne konkrétne námietky, na základe ktorých by bolo
možné preskúmať rozhodnutia žalovaného i správcu dane a vyvodiť záver o ich nezákonnosti. Rovnako

pokiaľ žalobca v správnej žalobe vo vzťahu k odôvodneniu rozhodnutia žalovaného poukazoval na
nesprávnosť tvrdení žalovaného, z takto formulovaného textu správnej žaloby vyplýva len vyjadrenie
nesúhlasu žalobcu s postupom žalovaného a jeho závermi vo vzťahu k rozhodnutiu správcu dane,
resp. polemika s tvrdeniami žalovaného uvedenými v rozhodnutí a takto formulované žalobné body
neumožňujú identifikovať konkrétne námietky, z ktorých by bolo zrejmé, akým spôsobom uvedené

závery prezentované žalobcom môžu mať vplyv na zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia. Inak
povedané, vyjadrenie nesúhlasu, resp. polemika žalobcu so závermi žalovaného a jeho vlastné
hodnotenie dôkazov v zásade neumožňuje správnemu súdu vykonať prieskum rozhodnutia žalovaného.
Úlohou žalobcu bolo konkrétne skutkovo a právne vymedziť správnu žalobu v súlade s požiadavkamipodľa § 134 ods. 1 SSP v nadväznosti na § 182 ods. 1 písm. e/ SSP. V časti správnej žaloby
konkrétne skutkové a právne tvrdenia žalobcu vzťahujúce sa k prejednávanej veci a konkrétnym
dôvodom, na ktorých sú napadnuté rozhodnutia žalovaného i správcu dane založené, chýbajú. Správny

súd nepredstavuje ďalšiu inštanciu v administratívnom konaní, t. j. konanie pred správnym súdom
nie je pokračovaním administratívneho konania. Správny súd je v zmysle ustanovení SSP viazaný
rozsahom a dôvodmi žaloby (§ 134 ods. 1 SSP), pričom na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci
stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy (§ 135 ods. 1 SSP). Súdny prieskum
zákonnosti administratívneho rozhodnutia orgánu verejnej správy je ovládaný dispozičnou zásadou.

Rozsah súdneho prieskumu zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy je teda podľa § 134 ods. 1
SSP striktne daný žalobnými dôvodmi nezákonnosti (s výnimkou prípadov uvedených v § 134 ods. 2
SSP, o ktorý prípad sa však v preskúmavanej veci nejedná). Úlohou správneho súdu nie je nezákonnosť
preskúmavaných aktov alebo rozhodnutí orgánov verejnej správy a postupov orgánov verejnej správy
vyhľadávať, všeobecné alebo odkazovacie námietky žalobcu špecifikovať na konkrétny prípad, ani
ich nedostatočne vyjadrený obsah nahrádzať porovnávaním obsahu rozhodnutí s administratívnym

spisom. Správny súd teda nemá oprávnenie za žalobcu dôvody nezákonnosti napadnutého rozhodnutia
vyhľadávať, ani v správnej žalobe uplatnené dôvody nezákonnosti podľa obsahu administratívneho
spisu alebo odôvodnenia preskúmavaných rozhodnutí za žalobcu konkretizovať. Všeobecne uplatnené
námietky v rámci žalobných bodov správnej žaloby neumožňujú správnemu súdu uskutočniť prieskum
zákonnosti napadnutého rozhodnutia, pretože práve rozsahom a dôvodmi žaloby je správny súd pri

prieskume limitovaný a súčasne aj vedený. Žalobcom v právnej žalobe uvedené všeobecne formulované
a nekonkrétne žalobné námietky, ktoré z tohto dôvodu možno považovať len za vyjadrenie všeobecného
nesúhlasu žalobcu s postupom správcu dane i žalovaného, ako aj s hodnotením veci správcom dane a
žalovaným, bránili tomu, aby správny súd viazaný žalobnými bodmi v zmysle § 134 ods. 1 SSP, mohol
na ich základe dospieť k záveru o nezákonnosti napadnutého rozhodnutia.

33. Pokiaľ bolo obsahom žalobných bodov a námietok prezentovanie vlastných skutkových a
právnych záverov žalobcu, ku ktorým dospel výlučne na základe svojich tvrdení, resp. vyjadrenia
všeobecného nesúhlasu so skutkovými a právnymi závermi žalovaného (navyše v niektorých prípadoch
nekorešpondujúcich s dôvodmi, na ktorých boli preskúmavané rozhodnutia žalovaného i správcu dane

založené), tieto samé o sebe nemôžu spôsobovať nezákonnosť napadnutého rozhodnutia. K dôvodnosti
žalobných námietok nepostačuje, ak žalobca s hodnotením veci žalovaným nesúhlasí bez toho, aby
uviedol konkrétne nedostatky majúce za následok rozpor napadnutého rozhodnutia so zákonom, resp.
so zásadami logického uvažovania. Samotný fakt, že závery, na ktorých bolo napadnuté rozhodnutie
založené, nie sú v súlade s názormi žalobcu, nepreukazuje jeho nezákonnosť. Bez vyjadrenia jasného

stanoviska k súvisu týchto námietok so zákonnosťou napadnutého rozhodnutia, t.j. k otázke, v čom
konkrétne sa žalovaný mýlil pri hodnotení podkladov a pri právnom posúdení veci a z akých dôvodov,
pokiaľ rozhodol spôsobom uvedeným v napadnutom rozhodnutí, vo svojej podstate nie sú tieto námietky
ničím iným, len vyjadrením vlastného názoru, resp. všeobecného nesúhlasu s hodnotením žalovaného.
Vyjadrenie nesúhlasu, resp. tvrdenia žalobcu bez špecifikácie právneho významu jednotlivých námietok

vo vzťahu k napadnutému rozhodnutiu v konaní o preskúmanie jeho zákonnosti nepostačuje k
tomu, aby správny súd mohol dospieť k záveru o nezákonnosti napadnutého rozhodnutia. V rámci
takto formulovaných žalobných bodov v niektorých častiach správnej žaloby tak chýba zrozumiteľná
argumentácia, v čom sa žalovaný mýlil, ak rozhodol spôsobom uvedeným v napadnutom rozhodnutí.

34. Úlohou správneho súdu pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutí, opatrení, iných zásahov a
nečinnosti orgánov verejnej správy, je v medziach rozsahu a dôvodov podanej správnej žaloby
posudzovať, či si orgán verejnej správy vecne príslušný na konanie zadovážil dostatok skutkových
podkladov pre vydanie rozhodnutia, alebo uplatnenie iného správneho aktu, alebo postupu, či zistil vo
veci skutočný stav, t.j. či skutkové závery, ku ktorým dospel, vyplývajú z vykonaných dôkazov, či konal

v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie alebo opatrenie bolo vydané v súlade so zákonmi a
inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či bolo vydané v súlade
s hmotnoprávnymi ako aj procesnoprávnymi predpismi. Pri rozhodnutí, ktoré orgán verejnej správy vydal
na základe zákonom povolenej správnej úvahy, správny súd preskúmava iba to, či také rozhodnutie
nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom. Zákonnosť rozhodnutia alebo opatrenia orgánu

verejnej správy je podmienená zákonnosťou postupu orgánu verejnej správy predchádzajúceho jeho
vydaniu. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia správny súd vychádza zo skutkového stavu, ktorý
tu bol v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy, alebo vydania opatrenia (§ 135 ods.
1 SSP). Preto v správnom súdnictve správny súd dokazovanie zásadne nevykonáva, vykonáva lentaké dokazovanie, ktoré je nevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia, t.j. jeho rozsah je
obmedzený účelom správneho súdnictva (§ 119 ods. 1 SSP). Úlohou súdu v správnom súdnictve nie
je nahrádzať činnosť orgánov verejnej správy, ale preskúmavať zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej

správy, teda posúdiť, či orgány verejnej správy splnili povinnosti stanovené zákonom (napr. R 60/2000).
Keďžežalobcavčastižalobnýchbodovdostatočnenekonkretizoval,včomsažalovanýmýlilalebovčom
sú jeho úvahy v rozpore so zákonom alebo so zásadami logického uvažovania v rámci preskúmavania
napadnutého rozhodnutia v rozsahu a z dôvodov uvedených v správnej žalobe tak, ako bola žalobcom
formulovaná, nebolo možné týmto žalobným bodom vyhovieť.

35. Žalobca v správnej žalobe k tvrdeniu žalovaného, že žalobca nevykonal úkony k prevereniu
zdaniteľných plnení (najmä vo vzťahu k cene plnenia) konkrétne namietal, že predložil správcovi
dane dôkaz, ktorým bolo nacenenie dodaných služieb v rámci jednotlivých muzikálov vykonané
spoločnosťou Starmedia, ktorým podľa jeho názoru preukázal reálnosť ceny za dodané služby, avšak
správca dane i žalovaný tento dôkaz odmietli hodnotiť. Zároveň však uviedol, že uvedený dôkaz

bol daňovými orgánmi hodnotený ako nevieryhodný a to bez odôvodnenia. Správny súd vo vzťahu
k tejto námietke predovšetkým uvádza, že žalobca neuviedol, aký má toto jeho tvrdenie vplyv na
zákonnosť rozhodnutia, čo tak, ako bolo vyššie uvedené, neumožňuje súdny prieskum, keďže správny
súd za žalobcu nedopĺňa ani nevyhľadáva dôvody nezákonnosti. Zároveň uvedené tvrdenia žalobcu sú
rozporné, keď na jednej strane tvrdí, že uvedený dôkaz nebol vyhodnotený a na druhej strane vyjadril

nesúhlas s jeho hodnotením ako dôkazu nedôveryhodného (z čoho logicky vyplýva, že uvedený dôkaz
predložený žalobcom bol vyhodnotený). Z odôvodnenia rozhodnutia správcu dane (str. 43) vyplýva
hodnotenie predmetného dôkazu so záverom, že predložené nacenenie produktov nie je založené
na overiteľných podkladoch a nemôže byť dôkazom obvyklej ceny za poskytnuté reklamné služby a
žalovaný sa v odôvodnení rozhodnutia stotožnil s hodnotením dôkazov správcom dane, na základe

ktorých bol prijatý záver, že žalobcom deklarované zdaniteľné plnenia boli spojené s podvodným
konaním, o ktorom žalobca mohol mať vedomosť, a preto mu nevzniklo právo na odpočítanie dane.
Správny súd uvádza, že žalobcom označený dôkaz bol hodnotený v súlade s jeho obsahom a so
zásadamilogickéhouvažovaniaakodôkaznepreukazujúcižalobcovetvrdenieoprimeranosticeny,resp.
tvrdenie o obvyklej cene poskytnutého plnenia (dodanie reklamných služieb). Pre úplnosť správny súd

poukazuje na to, že z označeného dôkazu, ktorý žalobca nepredložil v priebehu daňovej kontroly, ale
až v prílohe vyjadrenia k Protokolu z daňovej kontroly a ktorý nie je datovaný, nie je zrejmé, kedy
bolo predmetné nacenenie vyhotovené (t.j. či bolo vyhotovené pred uzatvorením Zmluvy o poskytnutí
reklamných služieb s dodávateľom SARCO, po dodaní služieb alebo v priebehu daňovej kontroly, a
teda kedy ho mal žalobca k dispozícii), listina nie je podpísaná a opatrená pečiatkou subjektu, ktorý

predmetnú listinu vyhotovil, označený subjekt Starmedia nie je nezávislým orgánom a listina obsahuje
neoveriteľné údaje. Navyše, správca dane „neprimerané navýšenie ceny“ za poskytnuté reklamné
služby (vyhodnotené ako jednu zo skutočností, ktorou správca dane preukazoval splnenie druhej
podmienky Axel Kittel testu) odvodil z porovnania hodnoty fakturácie týkajúcej sa kultúrnych podujatí (o.i.
muzikál Madagaskar, Čas ruží) od dodávateľa predmetných reklamných služieb (SILVI PRODUCTION),

ktorá bola neporovnateľne (niekoľkonásobne) nižšia ako následná fakturácia predmetných reklamných
služieb spoločnosťou SARCO pre konečných odberateľov (o. i. žalobcu) za uvedené podujatia.

36. Žalobca v správnej žalobe poukázal na tvrdenie žalovaného, podľa ktorého dôkazné bremeno je
v zásade na žalobcovi, ktorý je iniciátorom práva na odpočet, a preto je jeho povinnosťou preukázať,

že nárok je uplatnený dôvodne. S týmto tvrdením žalobca nesúhlasil a tiež nesúhlasil so záverom
žalovaného, že pre založenie skutkovej podstaty daňového podvodu splnil správca dane svoju dôkaznú
povinnosť. Takto formulované žalobné námietky predstavujú len vyjadrenie nesúhlasu s tvrdeniami
žalovaného, pričom žalobca neuviedol, aký majú tieto námietky vplyv na zákonnosť preskúmavaných
rozhodnutí. Vo všeobecnosti je však možné poukázať na ustálené východiská týkajúce sa dokazovania

v daňovom konaní a rozsahu dôkazného bremena daňového subjektu (žalobcu) pri preukazovaní
podmienok uplatneného práva na odpočet DPH zo zdaniteľných obchodov. K rozloženiu dôkazného
bremena sa vyjadril Ústavný súd Slovenskej republiky v rozhodnutí sp. zn. I. ÚS 377/2018 zo dňa
14.11.2018, resp. sp. zn. III. ÚS 301/09 zo dňa 16.12.2009 nasledovne: „Daňový subjekt má v
daňovomkonanídvezákladnépovinnosti:povinnosťtvrdiťapovinnosťsvojetvrdeniadokázať.Formálne

sa obe tieto povinnosti realizujú tak, že daňový subjekt podá riadne vyplnené daňové priznanie
(povinnosť tvrdiť), pričom spolu s ním predloží správcovi dane písomné doklady, ktoré je podľa právnych
predpisov povinný viesť (dôkazná povinnosť). Takto si daňový subjekt splní svoje povinnosti v daňovom
konaní, teda aj povinnosť dôkaznú. Ak však správca dane pri preverovaní uvedených písomnýchpodkladov preukázateľne spochybní vierohodnosť, pravdivosť alebo úplnosť dôkazov predložených
daňovým subjektom, potom možno konštatovať, že správca dane splnil svoju dôkaznú povinnosť a v
takom prípade je opäť len na daňovom subjekte, či predložením alebo navrhnutím ďalších dôkazov

vyvráti spochybnenie jeho pôvodných dôkazov správcovi dane. Týmto spôsobom dochádza v procese
dokazovania v daňovom konaní k presúvaniu dôkazného bremena medzi správcom dane a daňovým
subjektom, čo predstavuje praktické vyjadrenie kombinácie uplatňovania zásady vyhľadávacej a zásady
prejednávacej.“ Nepostačuje preto predložiť faktúru či iné listinné dôkazy, napr. zmluvy, ak správca
dane nadobudne na základe vykonaných dôkazov dôvodnú pochybnosť o uskutočnení deklarovaného

zdaniteľného plnenia, vyzýva daňový subjekt na predloženie ďalších dôkazov v zmysle § 46 ods.
5 Daňového poriadku a týmto sa prenáša dôkazné bremeno za účelom rozptýlenia identifikovaných
pochybnosti správcu dane (rozhodnutie ÚS sp. zn. II. ÚS 705/2017 zo dňa 15.11.2017). Dôvodom na
prenos dôkazného bremena opäť na daňový subjekt nie je preto akákoľvek pochybnosť správcu dane
o pravdivosti a hodnovernosti predložených listinných dôkazov, ale len pochybnosť dôvodná. Takou je
pochybnosť správcu dane, ktorá má oporu v správcom dane zistených skutočnostiach obsiahnutých

v administratívnom spise a je naozaj spôsobilá objektívne vyvolať pochybnosti o splnení podmienok
pre priznanie práva na odpočet dane (mutatis mutandis rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6
Sžfk/40/2018 zo dňa 03.09.2019). Podľa rozhodnutia NS SR sp. zn. 9Sžfk/1/2019 zo dňa 21.04.2020
(R26/2021) je primárne nevyhnutné uniesť dôkazné bremeno zo strany daňového subjektu, ktorý
disponuje svojím právom uplatniť si za zákonom stanovených podmienok nárok na odpočet dane z

pridanej hodnoty, je iniciátorom odpočítania dane z pridanej hodnoty, a ktorý si aj tento nárok uplatnil.
Preto je jeho povinnosťou preukázať, že nárok si uplatňuje odôvodnene za zákonom stanovených
podmienok. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a
dokladov predkladaných daňovým subjektom. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno,
svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty uznaný

ako oprávnený. Dôkazná povinnosť žalobcu vyplýva z ustanovenia § 24 Daňového poriadku, ako aj
z ustálenej judikatúry NS SR, NSS SR i Ústavného súdu SR, pričom žalobca preukazuje splnenie
formálnych a hmotnoprávnych podmienok odpočtu dane. V preskúmavanom prípade žalobca predložil
správcovidanelistinnédôkazyaprodukovaltvrdeniaooprávnenostiuplatnenéhoodpočtuDPH,správca
dane tvrdenia žalobcu kvalifikovane spochybnil, oboznámil žalobcu s existenciou pochybností a v

súlade s § 46 ods. 5 Daňového poriadku vyzval žalobcu, aby tieto pochybnosti odstránil (výzva z
03.02.2021), t. j. správca dane postupoval v súlade s Daňovým poriadkom. Žalobca predložil správcovi
dane dôkazy, správca dane ich verifikoval a konštatoval, že nespochybňuje, že reklamné služby
(prezentácia obchodného mena a loga spoločnosti ANMIMA s.r.o. v súvislosti s prezentáciou muzikálu
Madagaskar) boli žalobcovi dodané (bol identifikovaný dodávateľský reťazec K-production s.r.o., JK

Media s.r.o. › SILVI PRODUCTION s.r.o. › SARCO s.r.o. › ANMIMA s.r.o.). Správca dane v odôvodnení
rozhodnutia konštatoval, že sú splnené formálne i hmotnoprávne podmienky odpočtu DPH v zmysle
Zákona o DPH, nerozporoval dodanie služieb žalobcovi v zmysle Zmluvy o reklame uzatvorenej s
dodávateľom SARCO s.r.o. (prostredníctvom subdodávateľa), ktoré boli fakturované žalobcovi. Správca
dane však súčasne uviedol, že počas daňovej kontroly, resp. v daňovom konaní zistil také skutočnosti,

ktoré nasvedčujú tomu, že predmetné zdaniteľné plnenie bolo súčasťou podvodného konania, t.
j. identifikoval daňový podvod, pričom dôkazné bremeno na preukázanie skutočnosti, že došlo k
daňovému podvodu, má nesporne správca dane. Správca dane v tejto súvislosti vykonal rozsiahle
dokazovanie, následne žalobcu oboznámil s vykonanými dôkazmi a zisteniami z nich vyplývajúcimi a
to písomnou formou prostredníctvom Oboznámenia so skutočnosťami zistenými pri výkone daňovej

kontroly zo dňa 26.03.2021, v ktorom opísal konkrétne skutočnosti nasvedčujúce existencii daňového
podvodu, ktoré bolo žalobcovi doručené dňa 31.03.2021 a v ktorom žalobcu vyzval na predloženie
dôkazov. Žalobca v lehote stanovenej správcom dane, ani v predĺženej lehote, písomné vyjadrenie
správcovi dane nedoručil. V tejto súvislosti správny súd považuje za potrebné zdôrazniť, že aj keď
dôkazné bremeno na preukazovanie daňového podvodu má správca dane, na preukázanie skutočnosti,

že žalobca prijal dostatočné opatrenia na to, aby zistil, či prijatie zdaniteľného plnenia nebude viesť k
jeho účasti na daňovom podvode má žalobca a správca dane tieto prijaté opatrenia musí následne
vyhodnotiť. (napr. rozsudky NSS SR sp. zn. 6Sžfk/76/2020 zo dňa 26.10.2022, bod 51, sp. zn.
10Sžfk/26/2021 zo dňa 28.04.2023, bod 33). Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti správny súd
konštatuje, že námietka žalobcu, že správca dane, resp. žalovaný uvádzali rozporné tvrdenia vo vzťahu

k dôkaznému bremenu na preukazovanie oprávnenosti uplatneného odpočtu DPH, nie je dôvodná.

37. Žalobca v správnej žalobe poukázal na argumentáciu správcu dane i žalovaného v odôvodnení
preskúmavaných rozhodnutí, na základe ktorej daňové orgány odopreli žalobcovi uplatnený nárok naodpočet DPH zaplatenej na vstupe za prijaté zdaniteľné plnenie v kontrolovanom zdaňovacom období,
a to z dôvodu, že predmetné plnenie bolo uskutočnené v rámci obchodného reťazca, pričom toto
plnenie malo byť zasiahnuté podvodom, o ktorom žalobca mohol mať vedomosť. V tejto časti správnej

žaloby žalobca cituje z parciálnych častí odôvodnenia rozhodnutia správcu dane a konštatuje, že
záver o daňovom podvode a existencie možnej vedomosti žalobcu o tomto konaní správca dane mal
vyvodiť na podklade ním vykonanej aplikácie testu Axel Kittel, pričom poukázal na vykonané úkony
správcu dane konštatujúc, že žalobca nebol oboznámený so zápisnicami z konaní, v ktorých vypovedal
konateľ spoločnosti SARCO s.r.o. D. C., ani s dôkazmi týkajúcimi sa prevereniu účtov spoločnosti

SILVI PRODUCTION s.r.o.. Takto formulovaná správna žaloba je len konštatačná, neobsahuje žiadne
konkrétne námietky, keďže žalobca neuvádza, aký vplyv mali ním označené skutočnosti na zákonnosť
rozhodnutia správcu dane. Žalobca teda neprodukoval odôvodnené námietky, čo za neho správny súd
nemohol urobiť, keďže je viazaný žalobnými námietkami uplatnenými žalobcom v správnej žalobe.
Správny súd v tejto súvislosti uvádza, že správca dane v rozhodnutí konštatoval, že boli preukázané
formálne i hmotnoprávne podmienky pre odpočet dane (na preukázanie splnenia, ktorých mal dôkazné

bremeno žalobca), t. j. správca dane splnenie týchto podmienok nespochybnil, avšak konštatoval, že
dôvodom neuznania odpočtu DPH bolo zistenie, že v rámci (správcom dane označeného) obchodného
reťazca došlo k daňovému podvodu, o ktorom mal alebo mohol mať žalobca vedomosť, pričom
neprijal vhodné opatrenia, aby zabránil jeho účasti na daňovom podvode. Správca dane v odôvodnení
rozhodnutia popísal obchodné i fakturačné reťazce, označil a vyhodnotil vykonané dôkazy, popísal z

nich vyplývajúce zistenia, uviedol všetky rozhodné okolnosti, na základe ktorých identifikoval existenciu
daňového podvodu a to prostredníctvom Axel Kittel testu (pričom sa podrobne zaoberal všetkými
štyrmi otázkami, na ktoré musí správca dane odpovedať kladne, aby mohol konštatovať, že žalobcovi
odoprie odpočet DPH z titulu jeho účasti na daňovom podvode v zmysle ustálenej judikatúry NS SR,
NSS SR i SD EÚ). Žalobca mal za to, že závery žalovaného, ktorý považoval postup správcu dane

za súladný so zákonom i s judikatúrou SD EÚ, nie sú relevantné pre vyslovenie záveru o daňovom
podvode a správca dane nepreukázal skutkové okolnosti, z ktorých by bolo možné prijať záver o
existencii daňového podvodu. Takto formulované žalobné body predstavujú polemiku s argumentáciou
daňových orgánov, resp. vyslovenie nesúhlasu žalobcu so závermi správcu dane i žalovaného, ktoré
samé o sebe nespôsobujú nezákonnosť preskúmavaných rozhodnutí. Následne žalobca v správnej

žalobe prezentoval vlastné hodnotenie skutkových okolností označených správcom dane, ktoré majú
preukazovať podvod, k čomu správny súd len pre úplnosť uvádza, že správca dane (i žalovaný)
uviedli všetky rozhodné okolnosti, z ktorých vyvodili existenciu daňového podvodu, pričom správca
dane bol oprávnený preveriť celý reťazec a tvrdenie žalobcu, že nebolo preukázané neodvedenie
dane dodávateľom žalobcu (SARCO s.r.o.) a že k zníženiu daňovej povinnosti došlo na článkoch

reťazca medzi spoločnosťou SARCO s.r.o. a Azaria service s.r.o., nemá vplyv na závery správcu
dane (ani žalovaného) o existencii daňového podvodu, pretože správca dane je oprávnený preverovať
celý obchodný reťazec a v tomto prípade identifikoval existenciu objektívnych skutočností (v rámci
aplikácie Axel Kittel testu), pričom postačuje, ak u ktoréhokoľvek článku v preverovanom reťazci bolo
identifikované podvodné konanie, (t. j. nemusí to byť práve na stupni reťazca medzi žalobcom a jeho

prvým dodávateľom). Pokiaľ v tejto časti správnej žaloby žalobca poukazuje na koncept tzv. zneužitia
práva a na spôsob jeho zisťovania (vykonanie tzv. dvojzložkového testu správcom dane aplikovaného
v zmysle judikatúry SD EÚ v prípadoch zneužitia práva), správny súd uvádza, že zneužitie práva
predstavujesamostatnýdôvodprenepriznanienárokunaodpočetDPH,vpreskúmavanomprípadevšak
rozhodnutie správcu dane ani rozhodnutie žalovaného neboli na tomto dôvode založené (odpočet DPH

žalobcovi nebol v preskúmavanom prípade odopretý z dôvodu, že došlo k zneužitiu práva, ale z dôvodu,
že došlo k daňovému podvodu). V zmysle ustálenej judikatúry NS SR, NSS SR i SD EÚ v prípade, ak
správca dane identifikuje daňový podvod, nie je jeho povinnosťou zisťovať aj existenciu zneužitia práva,
tieto dva prípady nemôžu nastať súčasne.

38. Žalobca v správnej žalobe namietal, že závery žalovaného, na základe ktorých odoprel žalobcovi
uplatnený nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty zaplatenej na vstupe za prijaté zdaniteľné plnenia
v kontrolovaných zdaňovacích obdobiach (v preskúmavanej veci marec 2017) z dôvodu, že predmetné
plnenia boli uskutočnené v rámci obchodného reťazca, pričom tieto mali byť zasiahnuté podvodom, o
ktorom žalobca mohol mať vedomosť, nie sú relevantné a mal za to, že správca dane nepreukázal

skutkové okolnosti, z ktorých by bolo možné prijať záver o existencii daňového podvodu. Z odôvodnenia
preskúmavaných rozhodnutí vyplýva, že správca dane i žalovaný posúdili sporné obchodné transakcie
ako obchody vo fakturačnom reťazci postihnutom podvodným konaním a na základe zistenia, že
odpočítanie dane u žalobcu (odpočítanie dane z plnenia od SARCO s.r.o.) bolo spojené s podvodnýmkonaním, v dôsledku, ktorého došlo k daňovému úniku, správca dane žalobcovi nepriznal odpočítanie
dane z tohto obchodu.

39. V tejto súvislosti správny súd považuje za potrebné poukázať na to, že právo na odpočítanie dane
v zmysle článku 167 a nasl. Smernice Rady 2006/112/ES zo dňa 28.11.2006 o spoločnom systéme
dane z pridanej hodnoty (ďalej len „Smernica“) je vo všeobecnosti neoddeliteľnou súčasťou mechanizmu
DPH a v zásade nemôže byť obmedzené. Hoci právo zdaniteľných osôb odpočítať z dane, ktorú majú
zaplatiť, daň splatnú alebo zaplatenú na vstupe z tovarov alebo služieb, ktoré prijali na vstupe a využívali

pre potreby svojich zdaniteľných transakcií, základnú zásadu spoločného systému DPH zavedeného
právnou úpravou, právo na odpočítanie dane možno zdaniteľnej osobe odoprieť, ak sa na základe
objektívnych skutočností preukáže, že zdaniteľná osoba, ktorej bol dodaný tovar alebo bola poskytnutá
služba zakladajúca právo na odpočítanie dane, vedela alebo mala vedieť, že sa týmto nadobudnutím
tovaru alebo prijatím týchto služieb zúčastní na transakcii predstavujúcej daňový podvod týkajúci sa
DPH zo strany dodávateľa alebo iného hospodárskeho subjektu, ktorý na vstupe alebo na výstupe

zasahuje do reťazca týchto dodaní alebo týchto služieb (rozsudok SD EÚ vo veci Glancore Agriculture
Hungary, C-189/18). Je teda v rozpore so všeobecnými zásadami fungovania systému DPH uplatniť si
odpočítaniedanevsituácii,keďbolivobchodnomreťazciumelovytvorenépodmienkyprejejodpočítanie
– t. j. v prípadoch obchodovania s cieľom čerpať odpočítanie dane vo forme nadmerného odpočtu (pri
daňovom podvode). Ide o situáciu, v ktorej jeden z účastníkov neodvedie vybranú daň a ďalší účastník

si túto daň odpočíta za účelom získania daňového zvýhodnenia v rozpore s účelom Smernice.

40. Na to, aby mohol byť odopretý nárok na odpočítanie dane z titulu účasti daňového subjektu na
daňovom podvode, musia byť kumulatívne kladne zodpovedané štyri otázky tzv. Axel Kittel testu, ktoré
sformuloval SD EÚ ako predpoklad posúdenia veci ako daňového podvodu v rozhodnutiach vo veci

C-439/04 a C-440/04 Axel Kittel a Recolta Recycling. Pri daňovom podvode musí správca dane v rámci
svojho dôkazného bremena: 1/ preukázať existenciu podvodu na dani z pridanej hodnoty (chýbajúcu
daň), a to na ktoromkoľvek predchádzajúcom článku reťazca (objektívny test v rámci celého reťazca),
následne 2/ preukázať objektívne skutkové okolnosti svedčiace tomu, že kontrolovaný daňový subjekt
o podvode na predchádzajúcom článku reťazca vedel alebo mohol vedieť, pričom stačí nevedomá

nedbanlivosť a nemusí ísť o úmysel (vedomostný test konkrétneho subjektu) a zároveň 3/ musí posúdiť,
či kontrolovaný daňový subjekt prijal opatrenia, ktoré je od neho možné rozumne vyžadovať, aby zistil,
či prijaté plnenie nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode (due diligence vedomostný test
konkrétneho subjektu). Dôkazné bremeno pri preukazovaní účasti na daňovom podvode (vykonanie
Axel Kittel testu) zaťažuje správcu dane.

41. Správny súd konštatuje, že v preskúmavanom prípade vo vzťahu k posúdeniu skutočnosti, či žalobca
bol účastný na podvode na DPH na účely rozhodnutia o odmietnutí práva na odpočítanie dane, správca
dane aplikoval tzv. Axel Kittel test, ktorý je vyabstrahovaním kritérií na posúdenie účasti na daňovom
podvode z vyššie citovaného rozsudku SD EÚ vo veci Axel Kittel, C- 439/04, pričom tieto kritériá je

možné konštruovať do štyroch nasledovných otázok, ktoré musia byť zodpovedané kladne:
1/Vznikol z posudzovaných zdaniteľných obchodov daňový únik?
2/Ak áno, je tento daňový únik dôsledkom podvodného konania?
3/Pokiaľ je únik na dani dôsledkom podvodného konania, boli posudzované zdaniteľné obchody
daňového subjektu s týmto konaním spojené?

4/Ak boli posudzované zdaniteľné obchody spojené s podvodným konaním, vedel o tom, alebo mohol
a mal vedieť daňový subjekt?
Správca dane v preskúmanom prípade všetky vyššie uvedené otázky zodpovedal kladne (viď str. 32
až 39 rozhodnutia správcu dane a bod 7 tohto rozsudku), teda preukázal, že žalobca sa zúčastnil
na daňovom podvode, o ktorom mohol alebo mal vedieť. Postup správcu dane a žalovaného, ktorý

stotožniac sa so závermi správcu dane potvrdil rozhodnutie správcu dane, ako aj následné právne
posúdenie orgánmi verejnej správy boli v súlade s relevantnou judikatúrou SD EÚ, ako aj judikatúrou
NS SR i NSS SR.

42. Žalobca v správnej žalobe vyjadril nesúhlas so závermi správcu dane i žalovaného a tvrdil, že

správca dane nemohol odpovedať kladne už na prvú otázku testu a to z dôvodu jej nepreukázania, a
potom bolo bezpredmetné skúmanie ďalších otázok, na ktoré by podľa tvrdenia žalobcu tiež muselo
byť odpovedané záporne, pričom v správnej žalobe predostrel svoje vlastné odpovede na uvedené
otázky. Predovšetkým tvrdil, že pri zdaniteľnom plnení medzi spoločnosťou SARCO s.r.o. a žalobcomnedošlo k daňovému úniku, táto spoločnosť si daňové povinnosti splnila, neexistuje chýbajúca daň a z
rozhodnutí nie je zrejmá odpoveď na otázku, v čom mal spočívať daňový únik. Tvrdenie, že existoval
obchodný reťazec subjektov, v ktorom na začiatku reťazca mala chýbať daň, nakoľko tieto subjekty

si neplnili daňové povinnosti, podľa žalobcu nie je preukázaním daňového podvodu, o ktorom mal a
súčasne mohol mať žalobca vedomosť. V tejto súvislosti správny súd považuje za potrebné poukázať
na to, že daňový podvod je judikatúrou definovaný ako situácia, v ktorej jeden daňový subjekt ako
účastník podvodu neodvedie do štátnej pokladnice vybranú DPH a ďalší subjekt si ju naopak odpočíta,
a to za účelom získania daňového zvýhodnenia, (napr. rozsudok NSS SR sp. zn. 6Sžfk/76/2020 z

26.10.2022, rozsudok NSS ČR č. j. 5Afs 60/2017 z 30.01.2018). Pri daňových podvodoch je spravidla
možné konštatovať, že transakcie uskutočnené v rámci takéhoto podvodu nezodpovedajú bežným
obchodným podmienkam a pre posúdenie nároku na odpočítanie dane je kľúčové posúdiť všetky
významné okolnosti spornej transakcie. Tak, ako už bolo vyššie uvedené, predpoklady pre posúdenie
veci ako daňového podvodu v zmysle judikatúry SD EÚ tvoria tzv. Axel Kittel test existencie daňového
podvodu. Na prvú otázku, či z posudzovaných zdaniteľných plnení vznikol daňový únik, správca dane

odpovedal kladne a aj podľa správneho súdu bola táto podmienka (existencia daňového úniku) splnená.
Daňový únik podľa správcu dane vznikol na inom stupni ako na stupni daňový subjekt (ANMIMA
a.r.o.) a jeho priamy dodávateľ (SARCO s.r.o.), pričom pre kladnú odpoveď na prvú otázku Axel Kittel
testu sa nevyžaduje, aby bol daňový únik identifikovaný priamo na uvedenom stupni preverovaného
reťazca. Postačuje, ak správca dane identifikuje existenciu daňového úniku na ktoromkoľvek stupni

preverovaného reťazca (v zdaňovacom období marec 2017 Dynamic Trade s.r.o. › LULU TRADE s.r.o. ›
Azaria service s.r.o. › SARCO s.r.o. › ANMIMA s.r.o.. V preskúmanom prípade správca dane konštatoval,
že daňovou kontrolou bolo preverené, že fakturačný reťazec (Azaria service s.r.o., SARCO s.r.o.) z
kontrolných výkazov nebol totožný s reálne zistenými obchodnými tokmi reklamných služieb a tiež s
finančnými tokmi. Správca dane zistil daňové úniky v súvislosti s oboma reťazcami - obchodným aj

fakturačným. Z vykonaného dokazovania dospel k záveru o neodvedení dane z pridanej hodnoty na
začiatku obchodných reťazcov, kedy daňové subjekty neodvádzali svoje vzniknuté daňové povinnosti
do štátneho rozpočtu, prípadne vôbec nepodávali daňové priznania a kontrolné výkazy, z dôvodu
nekontaktnosti daňových subjektov a nepredloženia účtovníctva nebola preukázaná opodstatnenosť a
právo na uplatnenie odpočítania dane u týchto daňových subjektov. V odôvodnení rozhodnutia správca

dane tiež uviedol, že spoločnosti uvedené v zistených fakturačných reťazcoch (Peritus Trade s.r.o.,
LULU TRADE s.r.o., Dynamic Team s.r.o.) nepodali daňové priznanie k dani z príjmov právnických osôb
za rok 2017, nepriznali a neodviedli daň z príjmu zo svojej podnikateľskej činnosti. Konštatoval, že
spoločnosť SARCO s.r.o. spôsobom neoprávneného odpočítania dane od dodávateľa Azaria service
s.r.o. znížila vlastnú daňovú povinnosť, čím došlo k daňovému úniku u spoločnosti SARCO s.r.o., v

súvislosti so zabezpečením reklamných služieb. Mal za to, že prostredníctvom neodvedenia DPH na
začiatku fakturačných reťazcov dochádzalo k nedovolenej optimalizácii vlastných daňových povinností
vo fakturačnom reťazci reklamných služieb a ďalším únikom a podvodom na dani z pridanej hodnoty.
Správca dane uviedol, že analýzou daňových priznaní, kontrolných výkazov a dostupných zistení v
daňovej kontrole preveril, že spoločnosť SARCO s.r.o. si veľký rozdiel medzi hodnotou deklarovaných

prijatých reklamných plnení od dodávateľov SILVI PRODUCTION s.r.o. a hodnotou uskutočnených
plnení vykrývala viac ako 90%nými zdaniteľnými plneniami od subdodávateľa Azaria service s.r.o. Na
základe vykonaného dokazovania (výpoveď konateľa spoločnosti Azaria service s.r.o. Jana Novotného)
zistil, že ekonomická činnosť tohto subdodávateľa (Azaria service s.r.o.) bola poznačená využívaním
nezákonnej obchodnej praxe - konateľ fungoval bez rozhodovacích právomocí, nemal prehľad o

vykonávanej ekonomickej činnosti, fakturáciu uskutočňoval na základe pokynov konateľa odberateľa
(SARCO s.r.o.) p. C., pričom konateľ bol jedinou osobou oprávnenou konať za spoločnosť Azaria
service s.r.o. Všetky prijaté dodávky spoločnosti Azaria service s.r.o. na vstupe tvorili faktúry od dvoch
dodávateľov - dlhodobo nekontaktných spoločností: Peritus Trade s.r.o. a LULU TRADE s.r.o., pričom
analýzou dát z kontrolných výkazov a daňových priznaní týchto dodávateľov bolo zistené, že tieto

spoločnosti si svoju nízku vlastnú daňovú povinnosť pokrývali spôsobom, že si uplatňovali odpočítanie
dane od ďalších nekontaktných spoločností, ktoré svoje vzniknuté daňové povinnosti neuhrádzali
správcovi dane, prípadne vôbec nepodávali daňové priznania k DPH. Objemy uplatneného odpočítania
dane boli v neprimerane vysokých objemoch, pričom takéto vysoké odpočítanie dane je znakom
rizikových daňových subjektov za účelom optimalizácie vlastných daňových povinností a zabezpečenia

vstupov svojim odberateľom. Tieto spoločnosti pri vykazovaní vysokých obratov a nízkych daňových
povinností boli postupne prepísané na iných konateľov a následne ich činnosť bola utlmená, neplnili si
povinnosti voči finančnej správe - nepodávali daňové priznania k DPH ani k dani z príjmov právnickýchosôb. Uvedené objektívne okolnosti boli správcom dane zistené a preukázané vykonaným dokazovaním
a boli podrobne popísané v odôvodnení rozhodnutia správcu dane (i rozhodnutia žalovaného).

43. Pokiaľ žalobca v časti správnej žaloby označenej ako „Neexistencia daňového úniku“ tvrdil, že z
odôvodnenia rozhodnutí nie je zrejmé, v čom mal spočívať daňový únik, toto tvrdenie je v rozpore s
obsahom preskúmavaných rozhodnutí žalovaného i správcu dane. Pokiaľ žalobca tvrdil, že správca
dane má v odôvodnení uviesť, či došlo k naplneniu hmotnoprávnych a formálnych podmienok odpočtu
dane a následne konštatovať identifikáciu podvodu spolu s popisom podielu žalobcu na tomto podvode,

resp. vedomosti o ňom, správny súd uvádza, že správca dane práve takýmto spôsobom postupoval
a v odôvodnení svojho rozhodnutia konštatoval, že boli splnené formálne a hmotnoprávne podmienky
odpočtu DPH, t. j. splnenie formálnych a hmotnoprávnych podmienok nebolo sporné. V tejto súvislosti
správny súd uvádza, že v zmysle judikatórnych záverov SD EÚ i NSS SR (napr. rozsudok sp. zn.
10Sžf/26/2021 z 28.04.2023, zverejnený v Zbierke súdnych rozhodnutí NSS 60/2023) odpočítanie
dane môže byť obmedzené v prípadoch, ak zdaniteľná osoba nesplní hmotnoprávne podmienky na

odpočítanie dane, alebo ak došlo k daňovému podvodu alebo ak došlo k zneužitiu práva (rozsudky
NSS SR 3Sžfk/15/2020 zo dňa 30.06.2022, sp. zn. 2Sžfk/49/2020 zo dňa 26.10.2022). Následne aj
pri dôkaznom bremene je v daňovom konaní potrebné rozlišovať medzi dvoma zásadnými situáciami
(i) preukazovaním materiálnych podmienok odpočtu DPH a (ii) preukazovaním daňového podvodu
alebo zneužitia práva ako dôvodu na neuznanie uplatneného odpočtu. V prípade ak správca dane

pristúpil k vykonaniu Axel Kittel testu (aj bez toho, aby to bol správca dane konštatoval) sa má za
to, že hmotnoprávne i formálne podmienky pre odpočet DPH boli splnené, resp. nie je sporné, že
došlo k dodaniu deklarovaného plnenia (služieb). Správca dane v preskúmanom prípade v odôvodnení
rozhodnutia uviedol, že preveril tvrdenia žalobcu a predložené dôkazy o dodaní reklamných služieb
deklarovaným dodávateľom (SARCO s.r.o.) prostredníctvom subdodávateľov (SILVI PRODUCTION

s.r.o., JK Media s.r.o., K- production s.r.o.) a aj z predložených dôkazov (napr. zmluvy, faktúry,
výpisy z účtu, doklady predložené konateľkou SILVI PRODUCTION s.r.o., výpovede svedkov) vyplýva
dodanie deklarovaných reklamných služieb. Je však potrebné poukázať na to, že správca dane v
procese verifikovania tvrdení žalobcu a ním predložených dôkazov, identifikoval objektívne skutočnosti
nasvedčujúce existencii podvodného konania, keď z výpovede bývalého konateľa SARCO (Roman

Graca)aanalýzyzadováženýchdokladovsprávcadanezistil,žereklamnéslužbymalžalobcovidodávať
aj Azaria service s.r.o. prostredníctvom subdodávateľov (keďže nemal vlastných zamestnancov) LULU
TRADE s.r.o. (marec 2017). Správca dane vyhodnotil obchodné a fakturačné reťazce, výpovede
svedkov, analyzoval účty a doklady, z ktorých zistil, že uvedené spoločnosti si prefakturovávali vysoké
sumy, uplatňovali si odpočet dane, avšak spoločnosti na začiatku identifikovaného reťazca nevykazovali

žiadnu činnosť a následne vysoké sumy boli vyberané v hotovosti, pričom spoločnosti na začiatku
reťazca neodviedli daň alebo vôbec nepodali daňové priznanie, v dôsledku čoho správca dane
konštatoval existenciu daňového úniku. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na to, že podľa
judikatúry SD EÚ, napr. rozsudok vo veci C - 101/16 sa nepodanie daňových priznaní stanovených
zákonom môže považovať za nepriamy dôkaz podvodu. Pokiaľ žalobca v tejto časti správnej žaloby

poukázal na rozsudok SD EÚ z 21.06.2012 vo veci Mahagében a Dávid, C-80/11 a C-142/11, neuviedol
súvis s preskúmavaným rozhodnutím, resp. jeho zákonnosťou, vo vzťahu k zisteniu objektívnych
skutočností svedčiacich o existencii daňového úniku, navyše za situácie, keď dôkazy osvedčujúce túto
skutočnosť zabezpečil a vykonal správca dane, na ktorom bolo dôkazné bremeno.

44. Na druhú otázku, či bol tento daňový únik dôsledkom podvodného konania odpovedal správca
dane rovnako kladne. Podľa druhej podmienky Axel Kittel testu musí byť daňový únik dôsledkom
podvodného konania, teda neodvedenie dane nemôže byť len náhodné, ale musí byť uskutočnené za
účelom získania daňového zvýhodnenia v rozpore s účelom Smernice, pričom uskutočnené transakcie
nezodpovedajú bežným obchodným podmienkam. Pre posúdenie nároku na odpočet dane je potrebné

posúdiť všetky významné okolnosti spornej transakcie, pričom podľa ustálenej judikatúry za znaky
svedčiace o existencii daňového podvodu možno považovať napr. existenciu sídla na virtuálnej adrese,
neobvyklé ceny, nezverejňovanie účtovných závierok a pod. Správny súd má za to, že správca dane vo
svojom rozhodnutí identifikovali objektívne okolnosti nasvedčujúce spáchaniu daňového podvodu tak,
ako sú uvedené na strane 33 až 35 rozhodnutia správcu dane. Vo vzťahu k skúmaniu druhej otázky

Axel Kittel testu správca dane uviedol, že popísaním fakturačného reťazca spoločností preukázal, že
posudzované daňové úniky vo fakturačnom reťazci boli vykonané za účelom optimalizácie daňovej
povinnosti jednotlivých zapojených spoločností a boli dôsledkom podvodu na DPH. Platitelia na začiatku
predmetných (podvodných) fakturačných reťazcov pred priamym dodávateľom SARCO s.r.o. uviedlinepravdivé údaje vo svojich kontrolných výkazoch DPH (deklarované nákupy v miliónových hodnotách,
ktoré podľa údajov z bankových výpisov nikdy neboli uhradené, miliónové hotovostné výbery z
bankových účtov bez akéhokoľvek legálneho opodstatnenia), čím vo svojich daňových priznaniach DPH

za obdobia rokov 2016 až 2017 (t. j. aj v kontrolovanom zdaňovacom období) vykazovali pri vysokých
miliónových obratoch nízke daňové povinnosti, čo im umožnili koncové spoločnosti reťazca, ktoré
daňové priznania a kontrolné výkazy nepodávali vôbec alebo vzniknuté daňové povinnosti neuhrádzali.
Konanie zapojených spoločností pri vykazovaní údajov vo svojich daňových priznaniach vykazuje znaky
podvodného konania a správca dane konštatoval, že dôkazmi preukázal, že tieto spoločnosti riadne

nepodnikali, len vystavovali faktúry tak, aby navodili dojem reálneho podnikania. Z uvedeného dôvodu
správca dane uviedol, že faktúry vystavené týmito spoločnosťami možno považovať za falošné, pričom
neexistuje dôkaz, že tieto spoločnosti riadne viedli svoje účtovníctvo. Správca dane v tejto súvislosti
poukázal na judikatúru SD EÚ (rozsudok C-332/15 vo veci Giuseppe Aston). Správny súd v tejto
súvislosti poukazuje na to, že správca dane (i žalovaný) vo svojom rozhodnutí identifikovali nasledovné
objektívne okolnosti, ktoré nasvedčujú spáchaniu daňového podvodu:

- neumožnenie preverenia účtovníctva spoločnosti SARCO s.r.o. a jej následného dodávateľa a
subdodávateľov (Azaria service s.r.o., Peritus Trade s.r.o., LULU TRADE s.r.o., Dynamic Team s.r.o.),
či daň z vystavených faktúr za deklarované reklamné služby bola odvedená a zaplatená do štátneho
rozpočtu a zaúčtovaná v účtovníctve;
- vo všetkých spoločnostiach nachádzajúcich sa v popísaných fakturačných reťazcoch dochádzalo

k zmenám konateľov na osoby s cudzou štátnou príslušnosťou, pričom nie je iné logické vysvetlenie
len také, že tieto spoločnosti sa mali stratiť, pretože by nevedeli preukázať reálne dodanie plnení
deklarovaných v kontrolných výkazoch a daňových priznaniach, nevedeli by preukázať ani to, ako
naložili s peňažnými prostriedkami vybratými z účtov z týchto spoločností. Správca dane aj účelové
vytvorenie fakturačného reťazca a následný zánik spoločností zapojených do reťazca považoval za

daňový podvod, pretože len vytvorením tohto reťazca mohlo dôjsť u prvých spoločností vo fakturačnom
reťazci k daňovému úniku a len zánikom a stratením týchto spoločností mohlo dôjsť k znemožneniu
zistenia správnej výšky odvedenej dane u ďalších spoločností v reťazci. Takéto konanie dodávateľa
žalobcu a jeho následných subdodávateľov správca dane vyhodnotil ako konanie účelové.;
- neprimerané navýšenie hodnoty fakturovanej reklamnej služby spoločnosťou SARCO s.r.o., pričom

podľa zistení správcu dane hodnota fakturácie týkajúca sa kultúrnych podujatí (muzikál Angelika,
Madagaskar, Čas ruží, Pošli to dál, koncert Lucie Bílej) od dodávateľov reklamných služieb (SILVI
PRODUCTION s.r.o.) bola neporovnateľne nižšia ako následná fakturácia reklamných služieb pre
konečných odberateľov, čo vyplýva z vystavených faktúr touto spoločnosťou pre spoločnosť SARCO
s.r.o. a následnej fakturácie spoločnosťou SARCO s.r.o. pre žalobcu;

- vyberanie peňažných prostriedkov v hotovosti vo vysokých čiastkach z účtov spoločností SARCO
s.r.o., Azaria service s.r.o.;
- presuny peňažných prostriedkov na ďalšie účty spoločností (Usegee s.r.o., Tippi s.r.o., Stoder Limited
s.r.o., Felicis s.r.o.), odkiaľ boli tieto finančné prostriedky vyberané osobami D. C., E. B., F. G., E.
H.. Z bankových účtov podľa sledovania finančných tokov od daňového subjektu SARCO s.r.o. boli

uskutočnené miliónové výbery hotových peňazí, o ktorých neexistujú žiadne relevantné dôkazy, že by
boli v súlade so zákonom zaúčtované a použité v súlade s legislatívou upravujúcou obmedzenie platieb
v hotovosti. Správca dane analýzou bankových výpisov preukázal, že toky platieb od žalobcu nijako
nesúviseli s fakturačnými vzťahmi v reťazci, platby neboli použité na nákup reklamných služieb. Zistené
reálne obchodné toky dodaných zdaniteľných plnení nekopírovali a nesúviseli s fakturačnými vzťahmi

v podvodnom reťazci. Z kontrolných zistení je zrejmé, že platitelia z fakturačného reťazca zapojení
do podvodu na DPH deklarovali svoje podnikateľské aktivity formálne a napriek tomu, že väčšina
spoločností zapojených do predmetných posudzovaných podvodných reťazcov neboli v platobnej
neschopnosti (boli preukázané miliónové kredity na ich bankových účtoch) a deklarovali zdaniteľné
obchody v miliónových hodnotách, prestali vykonávať akúkoľvek podnikateľskú činnosť, spoločnosti

boli prevedené na osoby prevažne maďarskej národnosti a následne boli vymazané z obchodného
registra. Správny súd sériu vyššie uvedených dôkazov a indícií považuje za dostatočnú pre prijatie
záveru, že daňový únik v predmetnom prípade nebol len dôsledkom náhodného neodvedenia dane, ale
dôsledkom cielenej snahy o získanie daňového zvýhodnenia. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na
to, že existenciu daňového podvodu je možné preukazovať aj okolnosťami, ktoré nastali ex post, t. j. po

uskutočnení zdaniteľného obchodu.

45. Žalobca v časti správnej žaloby označenej ako „Neexistencia skutkových okolností podvodného
konania - neprimeraná cena za dodanie služby“ tvrdil, že rozhodnou skutkovou okolnosťou vo vzťahuk zdaniteľnému plneniu, ktorá podľa správcu zakladá daňový podvod, má byť aj nadhodnotená cena
za dodanie služby spoločnosťou SARCO s.r.o., ktorá podľa názoru správcu dane umožnila žalobcovi
uplatnenie odpočtu dane a súčasne na strane dodávateľa fakturáciou od spoločnosti Azaria service

s.r.o. zníženie daňovej povinnosti u dodávateľa služby. Z uvedenej konštrukcie však nie je podľa žalobcu
zrejmá chýbajúca daň. Z rozhodnutí žalovaného podľa žalobcu zároveň nevyplýva, že spoločnosť
SARCO s.r.o. z prijatej protihodnoty za dodané služby nesplnila svoju daňovú povinnosť. Uvedené
tvrdenia žalobcu jednak nemajú oporu v odôvodnení rozhodnutia správcu dane, resp. rozhodnutí
žalovaného, v odôvodnení ktorých sú uvedené všetky rozhodné okolnosti, z ktorých daňové orgány

vyvodili existenciu daňového podvodu, (pričom správca dane bol oprávnený preverovať celý reťazec
a identifikoval existenciu objektívnych skutočností v rámci aplikácie Axel Kittel testu) a jednak táto
časť správnej žaloby, v ktorej žalobca prezentuje svoje názory na „pojem protihodnota“, citujúc z
niektorých rozsudkov SD EÚ, ma konštatačný charakter, v dôsledku čoho nie je spôsobilá privodiť
nezákonnosť preskúmavaných rozhodnutí. Odkaz na rozhodnutia SD EÚ bez označenia ich súvisu,
resp. ich dopadu na preskúmavané rozhodnutia rovnako nepostačuje na označenie preskúmavaných

rozhodnutí za nezákonné. Pokiaľ žalobca tvrdí, že z rozhodnutí nie je zrejmé, akým dôkazom bolo
tvrdené „nadhodnotenie ceny“ preukázané, správny súd uvádza, že toto tvrdenie rovnako nemá oporu
v odôvodnení rozhodnutia preskúmavaných rozhodnutí, z ktorých je zrejmé, že správca dane porovnal
cenu, za ktorú dodávatelia spoločnosti SARCO s.r.o. reálne vykonali reklamné služby a cenu, ktorú
SARCO s.r.o. ako dodávateľ tej istej reklamnej služby následne fakturoval žalobcovi, pričom zistil

neodôvodnené niekoľko násobné zvýšenie ceny fakturovanej pre žalobcu a uviedol zrozumiteľnú a
logickú úvahu, že účelom nadhodnotenia ceny bol vyšší odpočet DPH. Nebolo pritom sporné, že správca
dane disponoval dôkazmi preukazujúcimi dodanie reklamných služieb pre žalobcu, ani to, že dodávateľ
SARCO s.r.o. bol oprávnený so žalobcom dohodnúť cenu za poskytnuté plnenie (reklamné služby).
Správca dane však konštatoval, že žalobca mal postupovať s odbornou starostlivosťou a mal si overiť

primeranosť ceny za obdobné plnenie aj u iných relevantných subjektov, resp. požadovať od dodávateľa
vyhotovenie cenovej kalkulácie.

46. Pokiaľ ide o tretiu podmienku Axel Kittel testu, t. j. či boli posudzované zdaniteľné obchody daňového
subjektu s podvodným konaním spojené, uvedenú otázku je potrebné zodpovedať takisto kladne,

keďže preukazované podvodné konanie priamo súviselo s nákupom reklamných služieb žalobcom v
súvislosti s prezentáciou jeho obchodného mena a loga súvislosti s prezentáciou muzikálu Madagaskar
(marec 2017). Správca dane popísal zistený podvodný fakturačný ako aj obchodný reťazec a zistil,
že dodávateľsko - odberateľské vzťahy v nich súviseli s plneniami pre žalobcu. Reklamné služby pre
žalobcu boli reálne dodané žalobcovi v zmysle Zmluvy o reklame a predloženej faktúry, avšak v oveľa

vyššej sume, ako bola reálne zistená cena na trhu (cena, za ktorú boli predmetné reklamné služby
poskytnuté dodávateľovi žalobcu (SARCO s.r.o.) jeho subdodávateľom (SILVI PRODUCTION s.r.o. a
jeho subdodávateľmi JK Media s.r.o., K-production s.r.o.). Objednaním reklamných služieb u dodávateľa
SARCO s.r.o. sa žalobca zapojil do podvodného konania, pretože práve u dodávateľa SARCO s.r.o.
bolo zistené neúmerné navýšenie ceny za reklamné služby, čo umožnilo žalobcovi odpočítať si vyššiu

sumu dane.

47. Správny súd považuje na tomto mieste za potrebné viesť, že v zmysle judikatúry NSS SR (napr.
rozsudok NSS SR sp. zn. 10Sžfk/26/2021 z 28. apríla 2023, bod 31.) „existenciu daňového podvodu
je možné preukazovať aj okolnosťami, ktoré nastali ex post, teda po ukončení zdaniteľného obchodu

(Procházka, Kupčík, Brychta: Definičné znaky podvodu na DPH v judikatúre Najvyššieho správneho
súdu, Časopis pro právní vedu a praxi, 1/2022, roč. XXX, s. 160 a 161). Okolnosti, které v souhrnu
nasvědčují existencii daňového podvodu, mohou mít svůj původ v minulosti (např. obchodní historie
či minulé personální vazby), v době uzavření transakce (nestandardní obchodní podmínky) i v době
následující po uzavření obchodu, a to např. následná nekontaktnost dotčených osob, náhlé ukončení

činnosti, následné nenestandardní peněžní toky medzi dotčenými osobami (rozsudok Najvyššieho
správneho súdu ČR sp. zn. 10 Afs 206/2020 zo dňa 20.01.2021).“ „....okolnosti ex post mu daňové
orgány neboli oprávnené pričítať v rámci skúmania subjektívnej stránky - tzv. vedomostného testu; v
rámci skúmania objektívneho testu na podvod tak však urobiť mohli.“ Pokiaľ teda žalobca v správnej
žalobe namietal, že nemožno prihliadať na okolnosti po uskutočnení daňového obchodu, s uvedeným

tvrdením je možné súhlasiť len pri skúmaní subjektívnej stránky (vedomostný test v rámci skúmania
štvrtej podmienky Axel Kittel testu), avšak v rámci skúmania objektívneho testu v rámci celého reťazca
vyžadujúceho preukázanie existencie podvodu na dani z pridanej hodnoty, to však urobiť možno.48. Podľa štvrtej podmienky Axel Kittel testu sa vyžaduje zavinenie daňového subjektu. Splnenie
subjektívnej stránky preukazuje správca dane, a to prostredníctvom objektívnych okolností. V zmysle
ustálenej judikatúry SD EÚ sa môže daňový subjekt z daňového podvodu „vyviniť“ a nestratiť

tak nárok na odpočítanie dane, ak preukáže (tu však znáša dôkazné bremeno daňový subjekt)
dostatočnú obozretnosť a dobromyseľnosť. S poukazom na judikatúru NSS SR (napr. rozsudok sp.
zn. 10Sžfk/26/2021 z 28.04.2023) „Súdny dvor EÚ už viackrát rozhodol, že správny orgán nemôže
zdaniteľnej osobe uložiť povinnosť uskutočniť komplexné a hĺbkové preskúmanie týkajúce sa jej
dodávateľa a tým fakticky preniesť na ňu kontrolné činnosti, ktoré prináležia tomuto orgánu (viď

rozsudky z 21.06.2012, Mahagében a Dávid, C-80/11 a C-142/11, bod 65 a z 31.01.2013, Stroj trans,
C-642/11, bod 50). Naopak, nie je v rozpore s právom Únie požadovať, aby subjekt prijal všetky
opatrenia, ktoré od neho možno rozumne požadovať, aby sa uistil, že plnenie, ktoré uskutoční, nebude
viesť k jeho účasti na daňovom podvode (viď rozsudky z 27.09.2007, Teleos a i., C-409/04, body
65 a 68, ako aj z 21.06.2000 12, Mahagében a Dávid, C-80/11 a C-142/11, bod 54).“ Správca dane
konštatoval,žežalobcamoholvedieť,akbydodržalpotrebnúnáležitústarostlivosť,žedodávkymôžubyť

poznačenépodvodnýmkonaním.Vodôvodnenírozhodnutiapritomuviedolokolnosti,ktorénasvedčovali
podozrivosti transakcie, pre ktorú mal mať žalobca vedomosť o daňovom podvode, ako aj nedostatočnej
obozretnosti žalobcu, aby svojej účasti na daňovom podvode zabránil: žalobca sa pri výbere dodávateľa
spoľahol na odporučenie tretej osoby SILVI PRODUCTION s.r.o., (ktorá bola reálnym poskytovateľom
reklamných služieb), dodávateľ SARCO s.r.o. bol sprostredkovateľom reklamných plnení bez reálnych

skúseností na mediálnom a reklamnom trhu, nebol verejne dostupnou obchodnou spoločnosťou na
trhu ani žiadnou reklamnou agentúrou, vystavoval faktúry pre klientov bez pridania hodnoty svojím
spracovaním bez reálnych skúseností na mediálnom a reklamnom trhu, pričom cena bola stanovená bez
kalkulácií a vzhľadom na jej výšku neštandardne - dohodou, žalobca si nepreveril ceny na trhu, pričom
zo znenia zmluvného dojednania s dodávateľom SARCO s.r.o. mal vedomosť, že dodávateľ môže

zmluvné plnenia uskutočniť v subdodávkach (t. j. žalobca vedel, že reklamné služby nemusí vykonať
SARCO s.r.o., ale jeho dodávatelia), žalobca si nepreveril, ktorý subdodávateľ mu službu poskytne
a či je na jej poskytnutie oprávnený a dostatočne odborne zdatný, nezaujímal sa o to, či spoločnosť
SARCO s.r.o. neobchoduje s problematickými dodávateľmi, nepýtal sa svojho obchodného partnera
na jeho dodávateľov, ani na ich predchádzajúcu spoluprácu, spoločnosť SARCO s.r.o. nedisponovala

vlastným pracovným know - how, jednalo sa o jednoosobovú spoločnosť bez vlastných prevádzkových
priestorov určených na reprezentáciu spoločnosti, bez internetovej stránky prezentujúcej činnosť
spoločnosti, jej históriu, ciele, portfólio, realizované projekty, spoločnosť nedisponovala technickým
ani personálnym vybavením, reálne sa v danom segmente neorientovala, konateľ spoločnosti nemal
skúsenosti, vedomosti ani možnosti reálne zabezpečiť predmet fakturácie, dodávateľ SARCO s.r.o.

mal virtuálne sídlo bez webových stránok a telefonického kontaktu, bol dostupný prostredníctvom tretej
osoby, žalobca nepožadoval referencie od skutočných odberateľov spoločnosti SARCO s.r.o., nepreveril
si podnikateľskú minulosť, aktuálne zázemie ani prepojenia osôb vystupujúcich v jej mene s inými
spoločnosťami aspoň vo verejne prístupnom registri napriek tomu, že žalobca zamýšľal uskutočniť
obchodné transakcie rádovo viac ako v stotisícoch eur, žalobca nevykonal opatrenia smerujúce k

minimalizovaniu prípadných rizík. Správny súd pritom poukazuje na to, že viaceré z uvedených
objektívnych okolností sú zároveň okolnosťami preukazujúcimi aj existenciu daňového podvodu tak,
ako sú uvedené vyššie. Je logické, že viaceré z indícií nasvedčujúcich spáchaniu podvodného konania
(objektívny test) zároveň zakladajú aj podozrivosť transakcie, a teda možnosť vedomosti daňového
subjektu (žalobcu) o nej (subjektívny test), pričom žalobcovi nemožno pričítať okolnosti, ktoré nastali až

po zdaniteľnej transakcii. Správny súd je toho názoru, že vyššie uvedené okolnosti nasvedčovali záveru,
že zdaniteľný obchod sa javil ako podozrivý. Napriek absencii akejkoľvek predchádzajúcej skúsenosti
s dodávateľom SARCO s.r.o. sa žalobca bez jeho preverenia v podstate spoľahol na odporučenie
tretím subjektom, akceptoval poskytnutie reklamných služieb za cenu ponúknutú týmto subjektom, ktorej
nepredchádzala relevantná kalkulácia. Žalobca tvrdil, že spoločnosť SARCO s.r.o. si preveroval na

portáli Finstat a v obchodnom registri, toto tvrdenie jednak nepreukázal a zároveň ani netvrdil, že
by si preveril dodávateľa z hľadiska vyššie uvedených skutočností (minimálne získanie referencií od
iných účastníkov na trhu, informácie o predmete činnosti, o konateľovi, o obchodných priestorov a
zamestnancoch), ani že sa pokúšal nájsť a prehliadnuť internetovú stránku tejto spoločnosti, ani že by
akokoľvek skúmal, či bola ponúknutá cena za tovar primeraná a zodpovedajúca trhovým podmienkam

(pričom správny súd nespochybňuje oprávnenie účastníkov zmluvného vzťahu dohodnúť si cenu za
poskytnuté plnenie, a nebránila tomu ani skutočnosť, že SARCO s.r.o. bol výhradným dodávateľom
poskytovaných služieb, ktoré oprávnenie nadobudol práve od spoločnosti SILVI PRODUCTION s.r.o.,
ktorého konateľka mala podľa výpovedí sprostredkovať, resp. odporučiť žalobcovi uzavretie zmluvy sdodávateľom SARCO s.r.o.), a to všetko za účelom, aby sa uistil, že sa nebude zúčastňovať na daňovom
podvode. Správny súd, zhodne s konštatovaním správcu dane i žalovaného má za to, že žalobca
neprijal dostatočné rozumne očakávateľné opatrenia na predchádzanie účasti na daňovom podvode.

Určenie opatrení, ktoré možno v danom prípade dôvodne požadovať od zdaniteľnej osoby uplatňujúcej
si právo na odpočítanie DPH na zabezpečenie, aby jej transakcie neboli poznačené podvodom zo strany
predchádzajúceho subjektu, závisí predovšetkým od okolností uvedeného prípadu vo veci samej (viď
rozsudky z 21.06.2012 Mahagében a Dávid, C-80/11 a C-142/11, rozsudok z 19.10.2017 Paper Consult,
C-101/16). Správny súd sa stotožnil so záverom správcu dane i žalovaného, že bolo preukázané, že

žalobca mohol a mal mať vedomosť o tom, že prijatím zdaniteľného plnenia od dodávateľa SARCO s.r.o.
sa zúčastní na daňovom podvode.

49. Podľa správneho súdu správca dane i žalovaný identifikovali v súvislosti s obchodným reťazcom,
ktorého súčasťou bol žalobca, také zistenia a dôkazy, ktoré vo svojom súhrne odôvodňujú záver, že
daňový podvod bol spáchaný, ako aj to, že žalobca o ňom mal a mohol vedieť (pričom postačuje aj

nevedomá nedbanlivosť). Svoje závery správca dane (i žalovaný) náležite opreli o skutkové zistenia
z celého obchodného a fakturačného reťazca, ktorý bol správca dane oprávnený skúmať, pričom
samotný opis realizácie obchodov v celom reťazci žalobca v správnej žalobe nenamietal. Správca dane
vysvetlil ako obchod žalobcu súvisel s fakturovanými plneniami v celom reťazci a ako malo prísť k
daňovému zvýhodneniu účastníkov tohto reťazca. Podľa správneho súdu tak správca dane uniesol

dôkazné bremeno a preukázal splnenie podmienok tzv. Axel Kittel testu. Naopak, žalobca nepreukázal,
že prijal také opatrenia na predchádzanie účasti na daňovom podvode, aby svoj nárok na odpočítanie
dane nestratil.

50. Žalobca v časti správnej žaloby označenej ako „Rozpornosť tvrdení v rámci výkonu daňovej

kontroly“ poukázal na povinnosť správcu dane v rámci daňovej kontroly oboznámiť žalobcu so
zistenými skutočnosťami, prípadne ho vyzvať na odstránenie pochybností vo vzťahu k spochybnenému
zdaniteľnému plneniu. Mal za to že v oboznámení musí správca dane identifikovať rozhodné skutočnosti
pre záver o daňovom podvode, pokiaľ tieto pochybnosti u neho vzniknú. V tejto súvislosti poukázal na
Oboznámenie zo dňa 26.03.2021, v ktorom podľa jeho tvrdenia absentuje požiadavka identifikovania

rozhodných skutočností zakladajúcich nesporné znaky daňového podvodu, ako aj na Výzvu správcu
dane zo dňa 03.02.2021, ku ktorej žalobca predložil svoje vyjadrenie, pričom na preukazovanie znakov
podvodu musí mať správca dane preukázané, či k faktickému plneniu došlo. Správny súd uvádza,
že z takto všeobecne formulovanej časti správnej žaloby, ktorá ma konštatačný charakter, nie je
možné vyvodiť konkrétnu námietku žalobcu, ktorá by umožňovala správnemu súdu vyvodiť záver o

nezákonnosti preskúmavaných preskúmavaného rozhodnutia žalovaného i správcu dane. Správny súd
nie je oprávnený za žalobcu konkrétne dôvody nezákonnosti preskúmavaného rozhodnutia vyhľadávať,
ani konkretizovať z obsahu preskúmavaného rozhodnutia alebo administratívneho spisu. Len pre
úplnosť správny súd uvádza, že z obsahu administratívneho spisu i z odôvodnenia preskúmavaných
rozhodnutí vyplýva, že u správcu dane vznikli pochybnosti o spôsobe dodania reklamných služieb

zo strany deklarovaného dodávateľa - spoločnosti SARCO žalobcovi, a preto Výzvou na predloženie
dôkazovč.100192783/2021zodňa03.02.2021,ktorámubolapreukazateľnedoručenádňa08.02.2021,
vyzval žalobcu na predloženie dôkazov a vyjadrení preukazujúcich uskutočnenie zdaniteľných plnení
(o. i. od deklarovaného dodávateľa SARCO s.r.o.). Žalobca na predmetnú výzvu reagoval Vyjadrením
zo dňa 05.03.2021. Správca dane následne podaním označeným ako Oboznámenie so skutočnosťami

zistenými pri výkone daňovej kontroly č. 100495767/2021 zo dňa 26.03.2021, ktoré bolo žalobcovi
preukázateľne doručené dňa 31.03.2021, žalobcu oboznámil so všetkými zistenými skutočnosťami,
vykonanýmidôkazmiaichvyhodnotenímapoučilžalobcuoprávevyjadriťsakzistenýmskutočnostiama
predložiť dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia v stanovenej lehote. Z obsahu predmetného Oboznámenia
sú zrejmé konkrétne dôkazy, ako aj z nich vyplývajúce zistenia a sú identifikované konkrétne skutočnosti

nasvedčujúce podvodnému konaniu. Žalobca sa v lehote stanovenej správcom dane k predmetnému
Oboznámeniu nevyjadril a podaním zo dňa 13.04.2021 požiadal o predĺženie lehoty na podanie
vyjadrenia. Správca dane rozhodnutím zo dňa 14.04.2021 žiadosti žalobcu vyhovel a lehotu na
vyjadrenie mu predĺžil. Žalobca dňa 07.05.2021 opätovne požiadal o predĺženie lehoty na podanie
vyjadrenia k zisteniam správcu dane, pričom správca dane mu podaním zo dňa 10.05.2021 oznámil,

že ďalšie predĺženie lehoty nie je prípustné. Žalobca teda nevyužil možnosť k zisteným skutočnostiam
správcu dane predložiť písomné vyjadrenie, ani dôkazy. Z odôvodnenia preskúmavaných rozhodnutí
pritom vyplýva, že daňové orgány konštatovali, že žalobca dôkazné bremeno na preukázanie splnenia
hmotnoprávnych podmienok na odpočet DPH uniesol, avšak správca dane počas daňovej kontrolyidentifikoval konkrétne okolnosti nasvedčujúce podvodnému konaniu v reťazci spoločností, ktorého
súčasťou bol aj žalobca, o ktorom vzhľadom na všetky zistené skutočnosti mohol mať vedomosť, pričom
žalobca napriek výzve správcu dane neuviedol žiadne dôkazy, ktorými by osvedčil, že vykonal všetky

opatrenia, ktoré je možné od neho rozumne predpokladať, aby zabránil svojej účasti na podvodnom
konaní (tzv. vedomostná zložka).

51. Ako nedôvodnú správny súd vyhodnotil aj námietku nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia,
v dôsledku čoho podľa žalobcu malo dôjsť k porušeniu práva na spravodlivé konanie. Pokiaľ žalobca

v správnej žalobe vo vzťahu k tejto námietke poukázal na viaceré rozhodnutia Ústavného súdu
SR, z ktorých vyplýva povinnosť súdov odôvodniť dostatočne svoje rozhodnutia a uviedol, že tieto
požiadavky sa vzťahujú aj na odôvodnenie rozhodnutí orgánov verejnej moci v zmysle článku
46 ods. 1 Ústavy SR, správny súd uvádza, že so žalobcom označenou judikatúrou je správny
súd oboznámený, avšak na základe takto všeobecne formulovanej námietky, obsahujúcej tvrdenie
žalobcu o potrebe riadne odôvodniť rozhodnutia súdov a daňových orgánov, nie je možné konštatovať

nepreskúmateľnosť preskúmavaných rozhodnutí žalovaného a správcu dane. Vo všeobecnosti možno
uviesť, že rozhodnutie orgánu verejnej správy môže byť nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo
pre nedostatok dôvodov. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR
sp. zn. 6Sžf/1/2009, v ktorom sa zaoberal otázkou nepreskúmateľnosti administratívneho rozhodnutia,
pričomdospelknasledovnémuzáveru:„Zanepreskúmateľnéprenezrozumiteľnosťmožnopodľanázoru

Najvyššieho súdu SR považovať také rozhodnutie správneho orgánu, z ktorého výroku nemožno zistiť,
ako vlastne správny orgán vo veci rozhodol, prípadne výrok ktorého je vnútorne rozporuplný. Pod
pojem spadajú prípady, keď sa nedá rozoznať, čo je výrok, odôvodnenie, kto je účastníkom konania a
kto bol rozhodnutím zaviazaný. Medzi ďalšie dôvody nezrozumiteľnosti rozhodnutia správneho orgánu
patrí rozpornosť výroku s odôvodnením, absencia právnych záverov vyplývajúcich z rozhodujúcich

skutkových okolností, ako aj ich nejednoznačnosť.“ ... „Nedostatok dôvodov znamená jednak absolútny
nedostatok odôvodnenia, ale aj to, že v rozhodnutí absentujú skutočnosti, ktoré viedli správny orgán
k rozhodnutiu. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia pre nedostatok dôvodov je založená na nedostatku
dôvodov skutkových zistení, o ktoré sa opierajú rozhodovacie dôvody. Za takéto vady možno
považovať prípady, keď je rozhodnutie založené na skutočnostiach v konaní nezisťovaných, prípadne

na dôkazoch získaných v rozpore so zákonom alebo prípady, keď nie je zrejmé, či nejaké dôkazy
boli v konaní vykonané.“ Preskúmavané rozhodnutie žalovaného, ani rozhodnutie správcu dane,
takýmito vadami netrpia, pretože obsahujú zákonom stanovené náležitosti v zmysle § 63 Daňového
poriadku. Rozhodnutie žalovaného vo vzťahu k výroku, ktorým potvrdzuje rozhodnutie správcu dane
a taktiež rozhodnutie správcu dane vo vzťahu k výroku, ktorým vyrubil žalobcovi daň, obsahujú

riadne a dostatočné odôvodnenie, z ktorého jednoznačne vyplýva, ktoré skutočnosti boli podkladom na
rozhodnutie, obsahujú vyhodnotenie dôkazov a to jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach, správca
dane i žalovaný dostatočne jasne a zrozumiteľne uviedli úvahy ovplyvňujúce hodnotenie dôkazov
a použitie právnych predpisov, podľa ktorých rozhodovali, zrozumiteľne uviedli podstatné dôvody,
na základe, ktorých dospeli k záveru o nesplnení podmienok na odpočet DPH a to vzhľadom na

identifikované konkrétne skutočnosti nasvedčujúce daňovému podvodu v súlade s judikatúrou NSS
SR i SD EÚ. Námietka žalobcu, že nie je zrejmé, na základe akých dôkazov dospel žalovaný k
záveru o preukázaní objektívnych okolností napĺňajúcich znaky daňového podvodu, nemá oporu v
odôvodnení rozhodnutia žalovaného. Nezodpovedá odôvodneniu rozhodnutia žalovaného ani tvrdenie
žalobcu, že svedecké výpovede zabezpečené správcom dane neboli vyhodnotené. Správny súd navyše

uvedené námietky žalobcu považoval za nekonkrétne a všeobecné, keď žalobca nekonkretizoval, ktoré
svedecké výpovede a z akého dôvodu boli vyhodnotené v rozpore s ich obsahom alebo so zásadami
logického uvažovania. Samotný nesúhlas žalobcu s hodnotením svedeckých výpovedí nespôsobuje
nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného, ani rozhodnutia správcu dane. Žalobca v
správnej žalobe na jednej strane konkrétne namietal, že žalovaný i správca dane odmietli hodnotiť

dôkaz predložený žalobcom (dôkaz o cene služieb vyhotovený spoločnosťou Starmedia), avšak na
druhej strane súčasne tvrdil, že daňové orgány tento dôkaz považovali za nedôveryhodný. Správny súd
k tomuto rozpornému tvrdeniu žalobcu uvádza, že uvedený dôkaz bol správcom dane i žalovaným
vyhodnotený so záverom, že týmto dôkazom nebolo preukázané tvrdenie žalobcu o tom, že cena za
poskytnuté služby nebola neprimerane navýšená, ktoré vyhodnotenie je v súlade s obsahom uvedeného

dôkazu i so zásadami logického uvažovania. Pokiaľ žalobca vo všeobecnosti namietal, že žalovaný ani
správca dane sa nezaoberali úplne všetkými námietkami žalobcu uvedenými vo vyjadrení k Protokolu,
pričom tieto nekonkretizoval, správny súd poukazuje na to, že v zmysle ustálenej judikatúry NS SR,
NSS SR, Ústavného súdu SR i ESĽP orgány verejnej správy i súdy nie sú povinné zaoberať sakaždou jednou námietkou nastolenou účastníkom konania a nemusia dať odpoveď na každý jeden
argument žalobcu, sú však povinné zaoberať sa podstatnými námietkami, ktoré boli relevantné pre
rozhodnutie súdu, resp. orgánu verejnej správy a majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne

objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu
uvádzaných účastníkmi konania. Prípadné čiastkové nedostatky odôvodnenia rozhodnutia žalovaného
teda nemajú za následok nepreskúmateľnosť rozhodnutia. Nebolo teda zistené porušenie práva žalobcu
na spravodlivé konanie a nebola mu odňatá možnosť náležite skutkovo a právne argumentovať proti
preskúmavaným rozhodnutiam, o čom svedčí aj obsah samotnej správnej žaloby, v ktorej žalobca

podrobne analyzuje dôvody rozhodnutia žalovaného i správcu dane a predkladá k nim svoje argumenty,
a teda je zrejmé, že rozhodnutia obsahovali dostatok dôvodov, na ktorých boli založené.“

34. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti správny súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia
žalovaného a správcu dane, vrátane konania, ktoré im predchádzalo, dospel k záveru, že napadnuté
rozhodnutie žalovaného a rozhodnutie správcu dane z dôvodov uplatnených v správnej žalobe nie sú

v rozpore so zákonom, a preto s poukazom na § 190 SSP správnu žalobu ako nedôvodnú zamietol.

35. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP (a contrario), podľa ktorého má
právo na náhradu trov konania v správnom súdnictve len taký žalobca, ktorý bol v konaní celkom alebo
sčasti úspešný. Žalobca nebol v konaní úspešný, preto mu správny súd právo na náhradu trov konania

nepriznal. Správny súd zároveň nezistil podmienky pre priznanie náhrady trov konania žalovanému.

36. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).
Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Toto rozhodnutie nadobudne právoplatnosť uplynutím lehoty 30 dní od doručenia rozsudku alebo
podaním kasačnej sťažnosti v tej istej lehote proti tomuto rozsudku (§145 ods. 2 SSP v znení účinnom
do 30. júna 2023 s poukazom na §493e SSP).

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo

rozhodnutévjehoneprospech,pričomjumusípodaťvlehote30dníoddoručeniarozhodnutiasprávneho
súdu (§ 443 ods.2 písm. a) SSP v znení účinnom do 30. júna 2023 s poukazom na § 493e SSP).

Kasačná sťažnosť sa podáva na Správnom súde v Banskej Bystrici.

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a

nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvodkasačnejsťažnostiuvedenývyššiepodpísm.g)aži)savymedzítak,žesťažovateľuvedieprávne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania
pred správnym súdom.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť:a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi
doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov
podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí
byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom(§ 449 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosti podľa ods. 1 neplatia, ak má sťažovateľ
alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná,

alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 449 ods. 2 písm. a) SSP).

Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden
rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden
rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie
podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on May 14, 2026. Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.

Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… , Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Tuesday, August 13, 2024

Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Tuesday, August 13, 2024