Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, September 11, 2024

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: ZA-32S/7/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5023200031
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 09. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomíra Mikulajová

ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2024:5023200031.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Drahomíry Mikulajovej

(sudkyňa spravodajkyňa) a členov senátu JUDr. Petra Piroša a JUDr. Mgr. Kataríny Haviarovej,
v právnej veci žalobcu: IVOLIS, s.r.o., so sídlom Palárikova 76, 022 01 Čadca, IČO: 47 345 080,
právne zastúpeného advokátskou kanceláriou: V4 Legal, s.r.o., so sídlom Tvrdého 4, 010 01 Žilina, IČO:
36 858 820, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974
01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 103133291/2022 zo dňa 16.
novembra 2022, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Návrh žalobcu na peňažnú moderáciu z a m i e t a .
III. Žiadnemu z účastníkov konania náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Administratívne konanie

1. Daňový úrad Trenčín vykonal v obchodnej spoločnosti IVOLIS s. r. o., Palárikova 76, 022 01 Čadca,
IČO: 47345080 (ďalej len „žalobca“ alebo „účtovná jednotka“) kontrolu dodržiavania ustanovení zákona
č. 431/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 341/2002 Z. z.“ alebo „zákon o
účtovníctve“) v súlade s Opatrením MF SR č. 23054/2002-92 v znení neskorších predpisov, ktorým sa

ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a rámcovej účtovej osnovy pre podnikateľov účtujúcich
v sústave podvojného účtovníctva za účtovné obdobia: od 01.12.2016 do 30.11.2017, od 01.12.2017
do 30.11.2018, od 01.12.2018 do 30.11.2019 a od 01.12.2019 do 30.11.2020. Kontrola bola začatá dňa
17.03.2022.Žalobcaboloboznámenýspredbežnýmivýsledkamikontrolyapožiadanýovyjadrenieknim
(Zápisnica o ústnom pojednávaní zo dňa 28.04.2022), ku ktorým sa vyjadril dňa 06.05.2022.

2. Protokol z kontroly č. 101461206/2022 zo dňa 19.05.2022 bol doručený dňa 31.05.2022

splnomocnenému zástupcovi účtovnej jednotky (V4 Legal, s.r.o., Tvrdého 783/4, 010 01 Žilina). Dňom
doručenia protokolu bola kontrola ukončená.

3. Daňový úrad Žilina (ďalej len „správca dane“), ktorému bola vec postúpená z dôvodu miestnej
príslušnosti, zaslal účtovnej jednotke Oznámenie o začatí konania vo veci uloženia pokuty č.
101738515/2022 zo dňa 13.06.2022, ktoré bolo doručené zástupcovi žalobcu elektronicky do schránky
na ÚPVS dňa 27.06.2022 a týmto dňom začalo konanie vo veci uloženia pokuty v zmysle ustanovenia

§ 58 ods. 3 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Daňový poriadok“).

Prvostupňové administratívne rozhodnutie4. Správca dane rozhodnutím č. 101956106/2022 zo dňa 11.07.2022, podľa § 38 ods. 2 písm. b) bod 1
zákonač.431/2002Z.z.vzneníúčinnomdo31.12.2021nadväzujúcna§39wods.5zákonač.431/2002

Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov a nadväzujúc na § 155a ods. 1 a ods. 2 Daňového
poriadku uložil žalobcovi úhrnnú pokutu vo výške 9.000,00 Eur, za správne delikty podľa § 38 ods. 1
písm. c) zákona č. 431/2002 Z. z., podľa ktorého sa správneho deliktu dopustí účtovná jednotka, ak
neuložila dokumenty podľa § 23a a § 23b, nezverejnila dokumenty podľa §23d, alebo nevyhovela výzve
podľa § 23b ods. 1 alebo ods. 6 v určenej lehote alebo určenom rozsahu, a to za kontrolované účtovné

obdobia od 01.12.2016 do 30.11.2017, od 01.12.2017 do 30.11.2018 a od 01.12.2019 do 30.11.2020.
Konkrétne išlo o oneskorené uloženie účtovných závierok za vyššie uvedené kontrolované účtovné
obdobiadoregistraúčtovnýchzávierok,čímúčtovnájednotkaporušila§23aods.3zákonaoúčtovníctve
tým, že neuložila závierky v stanovených lehotách.

5. Daňový úrad rozhodol o uložení úhrnnej pokuty za tri správne delikty v zmysle § 155a Daňového

poriadku, do možnej maximálnej sumy 21.971,94 Eur, zohľadňujúc všetky zistené skutočnosti. Za
správny delikt zistený v účtovnom období hospodársky rok od 01.12.2016 do 30.11.2017, v ktorom
účtovná závierka k 30.11.2017 mala byť uložená do registra najneskôr dňa 31.05.2018, ale uložená bola
dňa 02.09.2020, je výška pokuty v intenciách vymedzených zákonom, maximálne do sumy 5.150,38
Eur (2% zo sumy 257.519,00 Eur), za správny delikt zistený v účtovnom období hospodársky rok

od 01.12.2017 do 30.11.2018, v ktorom účtovná závierka k 30.11.2018 mala byť uložená do registra
najneskôr dňa 31.05.2019, ale uložená bola dňa 02.09.2020, je výška pokuty maximálne do sumy
7.878,96 Eur (2% zo sumy 393.948,00 Eur) a za správny delikt zistený v účtovnom období hospodársky
rok od 01.12.2019 do 30.11.2020, v ktorom účtovná závierka k 30.11.2020 mala byť uložená do registra
najneskôr dňa 31.05.2021, ale uložená bola dňa 07.03.2022, je výška pokuty maximálne do sumy

21.971,94 Eur (2% zo sumy 1.098.597,00 Eur). Pokuta v zmysle § 38 ods. 7 zákona o účtovníctve
zohľadňuje mieru zavinenia a trvanie porušení, pričom bola považovaná za primeranú vzhľadom na
závažnosť deliktov. Spoločnosť porušila zákon viacnásobne, čo správca dane pri rozhodovaní bral
do úvahy. Opakované porušovanie povinností prispelo k výške uloženej pokuty. Daňový úrad nezistil
žiadne osobitné okolnosti, ktoré by znížili závažnosť porušenia. Bez poľahčujúcich faktorov nebola

pokuta znížená, pričom daňový úrad jednoznačne pripísal vinu účtovnej jednotke za nedodržanie lehoty
uloženia závierok do registra.

6. Žalobca podal odvolanie proti rozhodnutiu Daňového úradu Žilina, v ktorom v zásade namietal,
že uložená pokuta je neprimerane vysoká a nebola dostatočne odôvodnená. Tvrdil, že správca dane

nezohľadnil mieru závažnosti porušenia ani metodológiu výpočtu pokuty. Taktiež namietal, že si splnil
povinnosti dobrovoľne, bez výzvy správcu dane, aj keď s oneskorením, a pokuta vo výške 9.000,00 Eur
je oveľa vyššia ako bežné pokuty za podobné porušenia, ktoré sa pohybujú okolo 30,00 Eur.

Druhostupňové administratívne rozhodnutie

7. Finančné riaditeľstvo SR rozhodnutím č. 103133291/2022 zo dňa 16.11.2022 (ďalej len
„rozhodnutie žalovaného“) potvrdilo rozhodnutie Daňového úradu Žilina. Odvolacie argumenty ohľadom
nedostatočného odôvodnenia zo strany správcu dane, vrátane námietok o neprimerane vysokej pokute
a diskriminačných motívoch, boli zamietnuté ako neopodstatnené.

8. Žalovaný preskúmal skutkový stav veci a zistil, že žalobca neuložil účtovné závierky do registra
účtovných závierok v zákonom stanovenej lehote za účtovné obdobia od 01.12.2016 do 30.11.2017, od
01.12.2017 do 30.11.2018 a od 01.12.2019 do 30.11.2020. Účtovné závierky boli uložené s výrazným
oneskorením, v niektorých prípadoch až po začatí daňovej kontroly. Tieto konania boli kvalifikované ako

správny delikt podľa § 38 ods. 1 písm. c) zákona o účtovníctve, ktorý umožňuje uloženie pokuty až do
2 % z celkovej hodnoty majetku účtovnej jednotky.

9. Z odôvodnenia rozhodnutia žalovaného vyplýva, že pokuta vo výške 9.000,- Eur bola vypočítaná na
základe zákonných ustanovení, pričom správca dane uplatnil tzv. absorpčnú zásadu, čo znamená, že za

viaceré správne delikty uložil jednu úhrnnú pokutu namiesto individuálnych pokút za každé porušenie.
Výška pokuty je v súlade so zákonom a primeraná závažnosti deliktov, ktoré trvali dlhšie obdobie. Miera
zavinenia bola jednoznačne na strane účtovnej jednotky, keďže nedodržala zákonom stanovené lehoty
na uloženie účtovných závierok do registra.10. Pokiaľ žalobca tvrdil, že účtovné závierky uložil do registra dobrovoľne, a to bez toho, aby bol k tomu
vyzvaný správcom dane, žalovaný túto námietku odmietol ako zavádzajúcu, keďže zákon o účtovníctve

nepredpokladá výzvu, naopak, ukladá uloženie účtovných závierok do registra v zákonom stanovenej
lehote. K uloženiu účtovných závierok došlo až po začatí kontroly. Za účtovné obdobia od 01.12.2016 do
30.11.2017 a od 01.12.2017 do 30.11.2018 boli závierky uložené 02.09.2020, teda v priebehu daňovej
kontroly na DPH (vykonávanej od 19.06.2020 do 01.12.2020) a za účtovné obdobie od 01.12.2019
do 30.11.2020 bola závierka uložená dňa 07.03.2022, teda až po doručení oznámenia o výkone tejto

kontroly (dodržiavania zákona o účtovníctve), dňa 14.02.2022.

11. K námietke ohľadom neprimeranosti výšky pokuty a poukazovaniu na to, že priemerná výška pokút
za podobné porušenia je výrazne nižšia a často dosahuje iba desiatky Eur, žalovaný zdôraznil, že pokuty
sa stanovujú individuálne na základe závažnosti porušenia, výšky majetku a ďalších okolností. V prípade
spoločnosti IVOLIS s.r.o. bola pokuta stanovená na základe hodnoty majetku vykázaného v účtovných

závierkach a trvania porušenia, čo umožnilo správnemu orgánu uložiť pokutu až do výšky 2 % z celkovej
hodnoty majetku.

12. Žalovaný tvrdenia žalobcu, že pokuta mohla byť uložená na základe predchádzajúceho zisťovania
majetku spoločnosti alebo kvôli tomu, že jej spoločníci sú občanmi Poľskej republiky, odmietol ako

bezpredmetné, keďže výška pokuty bola stanovená v súlade so zákonom a na základe objektívnych
kritérií, nie na základe národnosti alebo majetkových pomerov.

13. Finančné riaditeľstvo sa zaoberalo aj tvrdením, že správca dane neodôvodnil dostatočne výšku
pokuty. Finančné riaditeľstvo potvrdilo, že správca dane pri určení pokuty prihliadal na závažnosť, mieru

zavinenia, trvanie a následky porušenia, čo je v súlade s § 38 ods. 7 zákona o účtovníctve. Daňový úrad
taktiež zdôraznil, že závierky neboli uložené včas za viacero účtovných období, čo bolo považované za
dlhotrvajúce porušovanie zákona.

14. Žalovaný odmietol aj odvolaciu námietku, že existuje prepojenie medzi výškou pokuty a odmenami

zamestnancov finančných orgánov, ktorí sú odmeňovaní podľa § 161 zákona č. 35/2019 Z. z. o finančnej
správe.

Žaloba, žalobné body a argumentácia žalobcu

15. Včas podanou správnou žalobou na Krajský súd v Žiline ako správny súd sa žalobca domáhal
zrušenia rozhodnutia Finančného riaditeľstva SR a aj jemu predchádzajúceho rozhodnutia správcu dane
a vrátenia mu veci na ďalšie konanie v zmysle § 191 ods. 1 písm. c), e) a g) SSP, alebo alternatívne
žiadal zmeniť tieto rozhodnutia a uložiť žalobcovi úhrnnú pokutu vo výške 894,67 Eur. Žalobca tiež žiadal
priznať náhradu trov konania v plnom rozsahu. Zároveň navrhol žalobe priznať odkladný účinok.

16. Žalobné body možno vyabstrahovať do nasledovných okruhov:
- Žalobca namietal nesprávnosť miestneho zisťovania a účelové konanie správcu dane, keď tvrdil, že
správca dane a žalovaný vykonali miestne zisťovanie s jediným cieľom – nájsť akékoľvek pochybenia
v účtovníctve a uložiť mu neprimerane vysokú pokutu. To údajne súvisí so záujmom štátu dosiahnuť

fiškálny prospech. Kontroly sa týkali uplatnenia práva na odpočet DPH, pričom u žalobcu nebolo zistené
žiadne pochybenie.
- Neprimerane vysoká pokuta a nedostatočné odôvodnenie, keď správca dane uložil žalobcovi pokutu
vo výške 9.000,- Eur za neuloženie účtovných závierok do registra v troch účtovných obdobiach.
Žalobca však nesúhlasí s touto pokutou, považuje ju za neprimerane vysokú a za neodôvodnenú.

Správca dane neuviedol, ako vypočítal výšku pokuty a ani mieru závažnosti porušenia. Navyše, žalobca
svoje povinnosti splnil dobrovoľne, bez výzvy zo strany správcu dane, čo podľa jeho názoru malo byť
zohľadnené pri určovaní pokuty.
- Porovnanie s bežnými pokutami, keď žalobca uvádzal, že za podobné porušenia sú bežne ukladané
pokuty v rozsahu 30,- až 100,- Eur. Uvedená suma úhrnnej pokuty (9.000,- Eur) výrazne presahuje

priemernú výšku pokút uložených za obdobné delikty. Na preukázanie tejto skutočnosti žalobca predložil
dôkazy o pokutách uložených iným daňovým subjektom, ktoré boli výrazne nižšie.- Absencia metodológie výpočtu pokuty; žalobca zdôraznil, že správca dane ani žalovaný neuviedli
metodológiu, na základe ktorej bola pokuta vypočítaná. Hoci tento nedostatok žalobca napádal už v
odvolaní, nebol v rozhodnutí dostatočne vysvetlený.

- Diskriminácia a fiškálny záujem, keďže sa žalobca domnieva, že výška pokuty môže súvisieť
s predchádzajúcim miestnym zisťovaním, v rámci ktorého správca dane zistil, že žalobca vlastní
značný majetok. Preto mal byť schopný zaplatiť vyššiu pokutu. Žalobca naznačuje, že mohol byť tiež
diskriminovaný kvôli tomu, že jeho štatutárni zástupcovia sú občanmi Poľska.
- Porušenie zásady primeranosti. Pokuta je podľa žalobcu v hrubom rozpore so zásadou primeranosti a

bežnou praxou správcov dane. Tvrdil, že žalobca si splnil svoje povinnosti dobrovoľne, preto mala byť
pokuta uložená v nižšej výške. Navyše, pokuta je podľa žalobcu likvidačná a šikanózna, a nie výchovná
a represívna, ako tvrdí správca dane.
- Účasť na kontrole a spolupráca. Namietal, že žalobca počas celého výkonu daňovej kontroly aktívne
spolupracoval so správcom dane, poskytoval potrebné dokumenty a súčinnosť a napriek tomu, podľa
žalobcu nebol zohľadnený jeho postoj počas kontroly.

- Peňažná (pozn. súdu správne sankčná) moderácia (zníženie pokuty). Žalobca žiadal súd o zníženie
pokuty na úroveň, ktorá zodpovedá priemernej výške pokút za porušenia v rokoch 2020 až 2022.
Navrhol, aby bola pokuta znížená na sumu 894,67 Eur, čo je priemerná pokuta v danom období v
Žilinskom a Trenčianskom kraji.

Vyjadrenie žalovaného k žalobe

17. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe trval na zákonnosti žalobou napadnutého rozhodnutia a žalobu
navrhol ako nedôvodnú zamietnuť. Konštatoval, že z predloženého spisu k odvolaniu mal žalovaný
preukázané, že žalobca za kontrolované účtovné obdobia, za tri hospodárske roky, uložil do registra

účtovných závierok účtovné závierky po zákonnej lehote, čím porušil ustanovenie § 23a ods. 3 zákona
č. 431/2002 Z. z., čím sa dopustil správnych deliktov podľa § 38 ods. 1 písm. c) tohto zákona, za čo
mu bola uložená úhrnná pokuta podľa § 38 ods. 2 písm. b) bod 1. tohto zákona v spojení s § 155a
Daňového poriadku, teda podľa toho ustanovenia, ktoré sa vzťahovalo na správny delikt s najvyššou
hornou hranicou sadzby pokuty. Správca dane využil inštitút absorpčnej zásady.

18. Konštatoval, že skutočnosť, že účtovné závierky neboli uložené do registra účtovných závierok
v lehote ustanovenej zákonom bolo možné zistiť z verejne dostupných informácií zverejnených v tomto
registri, ktorý je informačným systémom verejnej správy. Správca dane dohliada, aby potencionálny
záujemca našiel v registri účtovných závierok listiny, ktoré sú v súlade so Zákonom o účtovníctve

a pri zistení pochybností, je nútený vyvodzovať dôsledky voči subjektu, ktorý si nesplnil povinnosti.
Informácia pre užívateľa, ktorá je oneskorená je častokrát irelevantná, nakoľko užívateľ pracuje s online
informáciami. Používatelia účtovnej závierky (resp. registra účtovných závierok) nemajú včas dostupnú
informáciu o vývoji činnosti účtovnej jednotky, o udalostiach osobitného významu, o rizikách, neistotách,
ktorým je účtovná jednotka vystavená. V dnešnej dobe zintenzívňujúcich sa daňových podvodov, musí

byť každý daňový subjekt opatrný, pracovať so zvýšenou obozretnosťou pri výbere svojho dodávateľa,
čo často daňoví kontrolóri zdôrazňujú pri daňových kontrolách, pričom jednou z možností ako túto
zásadu dodržať, je aj nahliadnutie do registra účtovných závierok.

19. K námietke žalobcu, že síce oneskorene, ale dobrovoľne uložil do registra účtovné závierky, je

podľa žalovaného zavádzajúca, pretože všetky dotknuté účtovné závierky boli podané až po začatí
preverovania skutočností potrebných pre výkon daňovej kontroly. Za účtovné obdobie hospodársky rok
od 01.12.2019 do 30.11.2020 uložil účtovnú závierku do registra dňa 07.03.2022, a to po doručení
oznámenia o začatí daňovej kontroly, k čomu došlo dňa 25.02.2022. Za ostatné dve účtovné obdobia
žalovaný uložil účtovné závierky do registra 02.09.2020 počas daňovej kontroly na DPH, ktorá bola

vykonávaná v čase do 19.06.2020 do 01.12.2020. Uviedol tiež, že žalobca podal daňové priznania
k dani z príjmov právnickej osoby za jednotlivé hospodárske roky, ale zostavené účtovné závierky
nenadväzovali na podané daňové priznania, nakoľko žalobca podal daňové priznania s nulovými
hodnotami. Až podania dodatočných daňových priznaní nadväzovali na zostavené účtovné závierky.

20. K námietke žalobcu ohľadne priemernej výšky pokuty žalovaný konštatoval, že nemôže postupovať
v zmysle návrhu žalobcu, pretože každá uložená pokuta na základe porušenia zákona o účtovníctve je
uložená konkrétnej účtovnej jednotke, za porušenie konkrétnych ustanovení zákona č. 431/2002 Z. z.,
ako aj konkrétnych stanovených výšok (rozpätí) pokuty za jednotlivé porušenia.21. Za bezpredmetnú označil aj žalobnú námietku, že neprimerane vysoká pokuta môže súvisieť
s predchádzajúcim miestnym zisťovaním, týkajúcim sa preverenia odberateľsko-dodávateľských

vzťahov žalobcu, keď Daňový úrad Trenčín, pobočka Považská Bystrica nezistil žiadne porušenia,
avšak zároveň zistil, že žalobca má značný majetok, a teda je schopný zaplatiť aj vyššiu pokutu.
Žalovaný konštatoval, že predmetom miestneho zisťovania bolo preverenie obchodných transakcií
viažucich sa k obstaraniu štyroch motorových vozidiel a ich následnému využitiu v preverovaných
zdaňovacích obdobiach rokov 2016 až 2021. Už v úvode vykonávania miestneho zisťovania bol žalobca

upovedomený a upozornený na to, že účtovné závierky boli uložené oneskorene. Nesúhlasil s tvrdením
žalobcu, že správca dane uložil pokutu vo výške 9.000,- Eur z toho dôvodu, že má vyšší majetok a že
spoločníkmi sú iní štátni príslušníci, pričom uviedol, že z rozhodnutia správcu dane je zrejmé, na základe
akých skutočností určil výšku pokuty, a to hlavne za porušenia zákona č. 431/2002 Z. z., ktoré trvali
dlhšieatýkalisaviacerýchúčtovnýchobdobí,tedaporušeniamožnohodnotiťakodlhotrvajúceneplnenie
predmetnej povinnosti. Vypočíta sa z hodnoty majetku, ktorý účtovná jednotka vlastní a má vykázaný

v súvahe – ktorá je súčasťou účtovnej závierky, a teda nie je na svojvôli správcu dane, z čoho pri jej
určení vychádza.

22. Pokiaľ žalobca uvádzal, že dobrovoľne uložil účtovné závierky do registra účtovných závierok,
žalovaný uviedol, že právna úprava - § 23 ods. 2 zákona č. 431/2002 Z. z. predpokladá ukladanie

účtovných závierok, teda nie je to na báze dobrovoľnosti účtovnej jednotky, ale je to zákonná povinnosť
účtovnej jednotky.

23. Žalovaný uzavrel, že správca dane uložil pokutu žalobcovi v sume 9.000,- Eur, čo je v intenciách
zákona č. 431/2002 Z. z. Pri určovaní výšky pokuty prihliadal hlavne na závažnosť, mieru zavinenia,

čas trvania, následky a na okolnosti spáchania správneho deliktu. Vychádzal aj z tej úvahy, že miera
zavinenia spáchania predmetného správneho deliktu bola v plnom rozsahu na žalobcovi.

Replika žalobcu

24. Žalobca v replike uviedol, že si vždy riadne plnil svoje povinnosti voči svojim obchodným partnerom,
že nemá žiadne bankové alebo nebankové úvery, nemá pôžičky alebo pohľadávky po splatnosti (a
teda nemá veriteľov) a ak by aj mal záujem získavať obchodných partnerov, tak neuložením účtovnej
závierky by poškodil žalobca len sám seba a nie svojich obchodných partnerov, pretože práve pre nich
by sa javil ako nedôveryhodný z tohto dôvodu. Argumentácia žalovaného vo vzťahu k výške pokuty

a riziku pre obchodných partnerov je podľa žalobcu absolútne bezvýznamná. Tiež uviedol, že daňové
orgány pri rozhodovaní o výške pokuty neprihliadli na skutočnosť, že možné oneskorenie vo vzťahu
k uloženiu účtovných závierok sa mohlo diať aj v súvislosti s obdobím pandémie Covid-19, kedy vláda
napr. schválila návrh ministra financií a odpustila sankcie za neplnenie daňových povinností. Zároveň
k replike pripojil aj tlačovú správu zo dňa 24.02.2021 o tejto skutočnosti.

25. Duplika žalovaného nebola podaná.

Posúdenie opodstatnenosti žaloby správnym súdom

26. Zákonom č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov
bol zriadený Správny súd v Banskej Bystrici. Podľa § 3 ods. 3 písm. a) uvedeného zákona výkon
súdnictva prešiel od 01.06.2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je
od 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu v Banskej Bystrici, Krajského
súdu v Trenčíne a Krajského súdu v Žiline na Správny súd v Banskej Bystrici. Vzhľadom na uvedené

sa toto konanie pôvodne vedené na Krajskom súde v Žiline pod sp. zn. 32S/7/2023 vedie na Správnom
súde v Banskej Bystrici pod sp. zn. ZA-32S/7/2023.

27. Správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj prvostupňové rozhodnutie
a postup, ktorý ich vydaniu predchádzal, pričom rozsah prieskumu bol stanovený primárne dôvodmi

nezákonnosti uplatnenými v žalobe. Keďže ale ide o správnu žalobu vo veciach správneho trestania
v zmysle § 194 ods. 1 SSP (ide o vyvodenie administratívnoprávnej zodpovednosti za správne delikty
podľa zákona o účtovníctve), správny súd realizoval súdny prieskum nielen v rozsahu a z dôvodovsprávnej žaloby, ale aj v rozsahu vymedzenom v § 195 SSP, pričom dospel k záveru, že správna žaloba
je nedôvodná, preto ju podľa § 190 SSP zamietol.

28. Uznesením č. k. 32S/7/2023-229 zo dňa 22.05.2023, právoplatným dňa 25.05.2023, Krajský súd v
Žiline podľa § 188 SSP zamietol návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, nakoľko
nezistil naplnenie zákonného predpokladu na vydanie takéhoto rozhodnutia v zmysle § 185 SSP, a to z
dôvodov bližšie uvedených v odôvodnení predmetného uznesenia.

29. Predmetom preskúmavacieho konania je rozhodnutie žalovaného, ktorým bolo potvrdené
prvostupňové rozhodnutie orgánu verejnej správy, ktorým správca dane uložil žalobcovi úhrnnú pokutu
v sume 9.000,00 Eur za tri správne delikty podľa § 38 ods. 1 písm. c) zákona č. 431/2002 Z. z., a
to nedodržaním ustanovenia § 23a ods. 3, keď za kontrolované účtovné obdobia: od 01.12.2016 do
30.11.2017, od 01.12.2017 do 30.11.2018 a od 01.12.2019 do 30.11.2020 žalobca neuložil účtovné
závierky do registra v zákonom stanovenej lehote.

30. Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 431/2002 Z. z.; účtovná jednotka je povinná účtovať tak, aby účtovná
závierka poskytovala verný a pravdivý obraz o skutočnostiach, ktoré sú predmetom účtovníctva, a o
finančnej situácii účtovnej jednotky.

31. Podľa § 8 ods. 1, ods. 2 a ods. 3 zákona č. 431/2002 Z. z.;
(1) Účtovná jednotka je povinná viesť účtovníctvo správne, úplne, preukázateľne, zrozumiteľne a
spôsobom zaručujúcim trvalosť účtovných záznamov.
(2) Účtovníctvo účtovnej jednotky je správne, ak účtovná jednotka vedie účtovníctvo podľa tohto zákona
a ostatných osobitných predpisov.

(3) Účtovníctvo účtovnej jednotky je úplné, ak účtovná jednotka zaúčtovala v účtovnom období v
účtovných knihách všetky účtovné prípady podľa § 3 a za toto účtovné obdobie zostavila individuálnu
účtovnú závierku, konsolidovanú účtovnú závierku, ak ju má povinnosť zostaviť, vyhotovila výročnú
správu podľa § 20, prípadne konsolidovanú výročnú správu, zverejnila údaje podľa § 23d, uložila
dokumenty podľa § 23a a má o týchto skutočnostiach všetky účtovné záznamy.

32. Podľa § 23 ods. 1 zákona č. 431/2002 Z. z.; Register je informačným systémom verejnej správy,
správcom ktorého je ministerstvo. Prevádzkovateľom registra je rozpočtová organizácia ministerstva
DataCentrum (ďalej len „prevádzkovateľ registra“).

33. Podľa § 23 ods. 2 zákona č. 431/2002 Z. z.; do registra sa ukladajú:
a) riadne individuálne účtovné závierky,
b) mimoriadne individuálne účtovné závierky,
c) riadne konsolidované účtovné závierky,
d) mimoriadne konsolidované účtovné závierky,

e) súhrnné účtovné závierky verejnej správy,
f) výkazy vybraných údajov z účtovných závierok podľa § 17a a 22,
g) správy audítorov,
h) individuálne výročné správy,
i) konsolidované výročné správy,

j) ročné finančné správy podľa osobitného predpisu,
k) oznámenie o dátume schválenia účtovnej závierky.

34. Podľa § 23a ods. 3 zákona č. 431/2002 Z. z.; účtovná jednotka ukladá riadnu individuálnu účtovnú
závierku a mimoriadnu individuálnu účtovnú závierku v registri najneskôr do šiestich mesiacov od

dátumu, ku ktorému sa účtovná závierka zostavuje, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

35. Podľa § 38 ods. 1 písm. c) zákona č. 431/2002 Z. z. v znení platnom do 31.12.2021; správneho
deliktu sa dopustí účtovná jednotka, ak
c) neuložila dokumenty podľa § 23a a 23b, nezverejnila dokumenty podľa § 23d alebo nevyhovela výzve

podľa § 23b ods. 1 alebo ods. 6 v určenej lehote alebo určenom rozsahu.

36. Podľa § 38 ods. 2 písm. b, bod 1. zákona č. 431/2002 Z. z. ; daňový úrad uloží pokutu za správny
deliktb) podľa odseku 1 písm. b) až f) do 2% z celkovej sumy majetku vykázanej
1. v súvahe zostavenej za kontrolované účtovné obdobie v ocenení upravenom o položky podľa § 26
ods. 3; najviac však 1 000 000 Eur.

37. Podľa § 38 ods. 7, prvá veta zákona č. 431/2002 Z. z.; pri ukladaní pokuty podľa odseku 2 daňový
úrad prihliada na závažnosť, mieru zavinenia, čas trvania, následky a okolnosti spáchania správneho
deliktu.

38. Podľa § 49 ods. 11 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov; na účely
podania daňového priznania je daňovník povinný zostaviť účtovnú závierku ku koncu účtovného obdobia
podľa tohto zákona a v termíne na podanie daňového priznania ju uložiť podľa osobitného predpisu, ak
osobitný predpis neustanovuje inak.

39. Podľa § 155a ods. 1 Daňového poriadku; tomu, kto sa dopustil viac ako jedného správneho deliktu

podľa tohto zákona, ak ide o správny delikt, za ktorý sa ukladá pokuta, ktorej výšku možno určiť v
rámci ustanoveného rozpätia, správca dane, ktorý je oprávnený uložiť pokutu, ak je to účelné a možné,
uloží úhrnnú pokutu podľa toho ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na správny delikt s najvyššou hornou
hranicou sadzby pokuty; ak sú za také viaceré správne delikty horné hranice sadzieb pokút rovnaké,
úhrnná pokuta sa uloží podľa toho ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na jeden z nich. Úhrnná pokuta sa

uloží najmenej vo výške najvyššej dolnej hranice sadzby pokuty ustanovenej za správny delikt z tých
správnych deliktov, ktorých sa dopustil.

40. Podľa § 155a ods. 2 Daňového poriadku; uloženie úhrnnej pokuty spôsobom podľa odseku 1 sa
uplatní primerane pri uložení pokút za správne delikty, ktoré sú porušením osobitného predpisu.92ba)

Pozn. 92ba) Napríklad zákon č. 431/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov

41. Podľa § 20 ods. 1 zákona č. 67/2020 Z. z.; počas obdobia pandémie sa lehoty podľa osobitných
predpisov19) považujú za dodržané, ak účtovná jednotka zmeškané povinnosti splní do konca tretieho
kalendárneho mesiaca nasledujúceho po skončení obdobia pandémie, alebo do uplynutia lehoty na

podanie daňového priznania podľa § 21 ods. 1 podľa toho, ktorá z lehôt uplynie skôr.

42. Podľa § 20 ods. 2 zákona č. 67/2020 Z. z.; ak počas obdobia pandémie účtovná jednotka nemohla
objektívne splniť z personálnych alebo technických dôvodov povinnosti podľa osobitného predpisu,20)
z dôvodu negatívnych následkov pandémie, nepovažuje sa za porušenie týchto povinností, ak účtovná

jednotka tieto povinnosti splní do konca tretieho kalendárneho mesiaca nasledujúceho po skončení
obdobia pandémie.
Pozn. 20) zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve

43. Podľa § 2 ods. 3 Zákona č 67/2020; na účely opatrení podľa § 3 a 4, § 6, § 8 až 12, § 16 až 18a,

§ 20 až 24a, § 24c až 24h, § 24j, § 24n a 24o, § 33, 34, § 36 ods. 1 a 3, § 36a a § 36c ods. 1 a 2 sa
obdobie pandémie považuje za skončené 30. septembra 2020 a na účely opatrení podľa § 7, 24i a 31
sa obdobie pandémie považuje za skončené 31. decembra 2020.

44. Z administratívneho spisu, vyjadrení žalobcu v administratívnom konaní, ale aj z obsahu žalobných

bodov možno dospieť k záveru, že žalobca implicitne uznáva spáchanie správneho deliktu, avšak
primárne namieta výšku uloženej pokuty. Žalobca argumentuje, že pokuta je neprimerane vysoká a
neodôvodnená. Zároveň poukazuje na fakt, že si svoje povinnosti splnil dobrovoľne, hoci oneskorene,
a že bežné pokuty za podobné porušenia sú výrazne nižšie. Týmto spôsobom žalobca nespochybňuje
samotné porušenie zákona, ale výšku a spôsob určenia sankcie. Žalobca síce v žalobe uviedol, že

žiada zrušiť napadnuté rozhodnutie žalovaného a rozhodnutie správcu dane aj podľa § 191 ods. 1
písm. e) SSP z dôvodu, že zistenie skutkového stavu nebolo postačujúce na riadne posúdenie veci,
nezodpovedá to však argumentácii žalobcu uvedenej v žalobe, z ktorej jednoznačne vyplýva, že žalobca
v nej nerozporoval zdokumentovaný skutkový priebeh správnych deliktov.

45. Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že neuložením účtovných závierok za kontrolované
účtovné obdobia od 01.12.2016 do 30.11.2017, od 01.12.2017 do 30.11.2018 a od 01.12.2019 do
30.11.2020 do registra účtovných závierok v lehote na ich uloženie, žalobca porušil ustanovenie § 23a
ods. 3 zákona o účtovníctve, čím sa dopustil správneho deliktu podľa § 38 ods. 1 písm. c) zákona oúčtovníctve. Súdny prieskum rozhodnutia v rozsahu namietanej výšky pokuty je v podstate kontrolou
správnej úvahy administratívneho orgánu, najmä či pri stanovení výšky pokuty postupoval v súlade
so zákonom, teda či je uložená v rámci zákonného rozpätia (§ 38 ods. 2 písm. b) bod1. zákona o

účtovníctve) a či boli zohľadnené všetky hľadiská, na ktoré bol povinný prihliadať (§ 38 ods. 7 zákona
o účtovníctve). Správny súd pritom nie je oprávnený nahrádzať správnu úvahu orgánu verejnej správy
vlastnou úvahou.

46. K namietanej výške pokuty 9.000,- eur správny súd uvádza, že horná hranica sankčného rozpätia,

t. j. 2 % z netto majetku, bola v prípade žalobcu v sume 21.971,94 Eur (2% zo sumy 1.098.597,00 Eur).
Žalobcovi bola uložená úhrnná pokuta podľa § 38 ods. 2 písm. b) bod 1. zákona o účtovníctve v spojení
s § 155a Daňového poriadku, teda podľa toho ustanovenia, ktoré sa vzťahovalo na správny delikt
s najvyššou hornou hranicou sadzby pokuty. Správca dane využil inštitút absorpčnej zásady. Správny
súd poukazuje na to, že z povahy pokuty ako majetkovej sankcie vyplýva, že ak má byť individualizovaná
a primeraná, musí reflektovať aj majetkové pomery potrestaného. Zároveň musí byť naplnený aj účel

trestania, aby uložená sankcia efektívne pôsobila ako trest, aj ako odstrašenie od ďalšieho porušovania
povinností, jednak pre porušovateľa, ale aj ďalšie subjekty, t. j. musí byť naplnený účel represívny,
ako aj preventívny. Správna úvaha daňových orgánov pri rozhodovaní o výške sankcie vychádzala
z uvedených zásad.

47. Pokiaľ žalobca poukazoval na to, že jeho konaním nemohlo dôjsť, a ani nedošlo, k nesprávnemu
úsudku alebo rozhodovaniu používateľov stránky, na ktorej sa nachádzajú informácie ohľadom
účtovných závierok spoločností so sídlom v Slovenskej republike s tým, že nemá žiadne bankové alebo
nebankové úvery, nemá pôžičky alebo pohľadávky po splatnosti (a teda nemá veriteľov) a ak by aj
mal záujem získavať obchodných partnerov, tak neuložením účtovnej závierky by poškodil žalobca len

sám seba a nie svojich obchodných partnerov, pretože práve pre nich by sa javil ako nedôveryhodný,
tieto námietky podľa správneho súdu nemajú relevanciu. Ide o vyvodenie administratívnoprávnej
zodpovednosti za správne delikty, pri ktorých je žalobca ako právnická osoba objektívne zodpovedný
(bez ohľadu na zavinenie) a skutková podstata správneho deliktu, resp. správnych deliktov, za ktoré bola
vyvodená administratívnoprávna zodpovednosť, nevyžaduje žalobcom uvádzaný následok, ku ktorému

by malo dôjsť neuložením účtovných závierok do registra účtovných závierok. Navyše ide len o ničím
nepodložené subjektívne vyjadrenie názoru žalobcu, ktoré ani žiadnym spôsobom nepreukazuje.

48. V zmysle § 8 ods. 1 zákona o účtovníctve je účtovná jednotka povinná viesť účtovníctvo správne,
úplne, preukázateľne, zrozumiteľne a spôsobom zaručujúcim trvalosť účtovných záznamov a účtovať

tak, aby účtovná závierka poskytovala verný a pravdivý obraz o skutočnostiach, ktoré sú predmetom
účtovníctva a o finančnej situácii účtovnej jednotky. Pokiaľ tomu tak nie je, v tu posudzovanom prípade
v zmysle § 8 ods. 3 zákona o účtovníctve, v dôsledku neuloženia účtovných závierok do registra
v zákonom stanovenej lehote, dochádza k zníženiu miery istoty používateľov registra, a to ohľadom
správnosti, úplnosti a preukázateľnosti údajov vykázaných a zverejnených v účtovnej závierke. Preto

mohlo dôjsť k nesprávnemu úsudku alebo rozhodovaniu používateľov stránky a túto okolnosť ako
nežiaduci následok správneho deliktu správca dane správne zohľadnil pri určovaní výšky pokuty.

49. Daňové orgány správne vyhodnotili závažnosť spáchania správneho deliktu ako vysokú s poukazom
na prevenciu a boj proti nežiaducim rozmáhajúcim sa daňovým podvodom v podnikateľskom prostredí.

Správny súd považuje sa opodstatnenú argumentáciu žalovaného, že každý daňový subjekt musí byť
opatrný, pracovať so zvýšenou obozretnosťou pri výbere svojho dodávateľa, pričom jednou z možností,
ako túto zásadu dodržať je aj nahliadnutie do registra účtovných závierok. V predmetnej veci zostavené
účtovné závierky nenadväzovali na podané daňové priznania k dani z príjmov právnickej osoby,
nakoľko žalobca podal daňové priznania s nulovými hodnotami. Až podania dodatočných daňových

priznaní nadväzovali na zostavené účtovné závierky. Ani to, že chyby v daňových priznaniach boli
napravené, nie je relevantnou skutočnosťou. Podstatným je, že verejnosť, obchodní partneri a iné
subjekty nemali prístup k aktuálnym finančným informáciám o hospodárení žalobcu. Register účtovných
závierok má slúžiť práve na zabezpečenie transparentnosti a dostupnosti finančných informácií, a preto
je oneskorené ukladanie závierok významným porušením zákona.

50. K času trvania porušenia zákona č. 431/2002 Z. z., za ktoré bola uložená sankcia, žalovaný správne
konštatoval, že trvali dlhšie a týkali sa viacerých účtovných období, teda porušenia možno hodnotiť ako
dlhotrvajúce neplnenie predmetnej povinnosti. Správny súd k tomu uvádza, že neukladanie účtovnýchzávierok do registra trvalo niekoľko po sebe nasledujúcich účtovných období, v podstate až do začatia
kontroly, o ktorej bol žalobca upovedomený. Za účtovné obdobia od 01.12.2016 do 30.11.2017 a od
01.12.2017do30.11.2018boliúčtovnézávierkyuloženédoregistra02.09.2020,tedavpriebehudaňovej

kontroly na DPH (vykonávanej od 19.06.2020 do 01.12.2020), hoci mali byť uložené najneskôr dňa
31.05.2018 a dňa 31.05.2019 a za účtovné obdobie od 01.12.2019 do 30.11.2020 bola účtovná závierka
uložená dňa 07.03.2022, teda až po doručení oznámenia o výkone tejto kontroly (dodržiavania zákona o
účtovníctve) dňa 14.02.2022, hoci mala byť do registra uložená najneskôr dňa 31.05.2021. Z uvedeného
vyplýva, že žalobca porušoval zákon opakovane a dlhodobo, pričom účtovné závierky neuložil včas, t.

j. v zákonom stanovenej lehote, nie za jedno, ale za tri účtovné obdobia.

51. Neobstojí ani žalobná námietka o nedostatočnom odôvodnení výšky uloženej pokuty. Z vyššie
citovanej právnej úpravy vyplýva, že za správny delikt podľa § 38 ods. 1 písm. c) zákona o účtovníctve,
ktorého sa dopustil žalobca neuložením účtovných závierok do registra účtovných závierok v lehote
na ich uloženie, správca dane uloží pokutu podľa § 38 ods. 2 písm. b), bod 1. zákona o účtovníctve

do 2 % z celkovej sumy majetku vykázanej v súvahe zostavenej za kontrolované účtovné obdobie
v ocenení upravenom o položky podľa § 26 ods. 3, pričom hornou hranicou je suma 1.000.000 Eur.
Správca dane v prvostupňovom rozhodnutí uviedol, koľko predstavujú 2% z celkovej sumy majetku
vykázaného v súvahe zostavenej za každé z kontrolovaných účtovných období u žalobcu a zistil, že
najvyššia suma bola za účtovné obdobie od 01.12.2019 do 30.11.2020, kde bol v súvahe účtovnej

závierky vykázaný majetok netto v sume 1.098.597,00 Eur, z čoho 2% predstavujú 21.971,94 Eur a preto
ide o najvyššiu hornú hranicu sadzby pokuty, pod ktorú mal správca dane určiť výšku ukladanej pokuty
žalobcovi. Správca dane za tri správne delikty podľa § 38 ods. 1 písm. c) zákona o účtovníctve, ktorých
sa dopustil žalobca v rámci troch účtovných období, uložil žalobcovi úhrnnú pokutu 9.000,00 Eur, čo je
podľa správneho súdu v súlade s vyššie uvedenými ustanoveniami zákona o účtovníctve. Správca dane

odôvodnil aj použitie absorpčnej zásady. Správny súd k takémuto postupu uvádza, že správca dane
aplikoval zásadu absorpcie podľa § 155a Daňového poriadku, čo znamená, že pokuta bola uložená za
najzávažnejšie porušenie, a nie súhrnne za každé obdobie samostatne. Tým správca dane zabezpečil,
že žalobca nebol pokutovaný za každé porušenie individuálne, čo by mohlo viesť k vyššej sankcii.

52. Správca dane v prvostupňovom rozhodnutí, ktoré potvrdil žalovaný napadnutým rozhodnutím,
uviedol, aké následky má neuloženie účtovných závierok do Registra, uviedol, akými úvahami sa pri
ukladaní predmetnej úhrnnej pokuty riadil a že jej úhrada nebude mať pre žalobcu likvidačný charakter.
Na základe vyššie uvedeného má správny súd, za to, že orgány verejnej správy pri určení výšky pokuty
postupovali v súlade s ustanovením § 38 ods. 7 zákona o účtovníctve, keď pri ukladaní pokuty prihliadli v

súlade so zákonnou dikciou na závažnosť, mieru zavinenia, čas trvania, následky a okolnosti spáchania
správneho deliktu, za ktorých k porušeniu došlo a správny súd nezistil, že by správne orgány vybočili
z medzí ustanovených zákonom. Neobstoja preto tvrdenia žalobcu, že ide o šikanóznu a neprimerane
vysokú pokutu oproti porušeniam, ktoré skutočne nastali, ani že jej výška je nedostatočne zdôvodnená.
Navyše žalobca nekonkretizoval nedostatky odôvodnenia rozhodnutia žalovaného. Len vo všeobecnosti

tvrdil, že výška pokuty nebola odôvodnená. S uvedeným tvrdením sa správny súd nestotožňuje, pretože
zodôvodneniarozhodnutiažalovanéhojezrejméakopriurčovanívýškypokutybolizohľadnenéhľadiská
v zmysle § 38 ods. 7 zákona o účtovníctve a svoju úvahu pri určovaní výšky pokuty zrozumiteľným
spôsobom odôvodnil. Žalobca neargumentoval konkrétne voči správnosti vyhodnotenia hľadísk, ktoré
boli správne orgány povinné zohľadniť, t. j. že by boli v rozpore so zisteným skutkovým stavom

alebo logickým uvažovaním. Pri posúdení opodstatnenosti konkrétnej výmery uloženej sankcie, ktorá
nevybočovala zo zákonom stanoveného rozpätia, správny súd nezistil nezákonnosť.

53. Pokiaľ žalobca namietal neprimeranosť výšky pokuty, z dôvodu že bola podľa neho uložená vo výške
mimo obvyklých pokút ukladaných správcom dane v rokoch 2018, 2019 a 2020 za obdobné porušenia

zákona o účtovníctve, pričom poukázal na priemernú výšku ukladaných pokút v rámci Žilinského
kraja a Trenčianskeho kraja, správny súd k tomu uvádza, že priemerné/štatistické vyhodnotenie pokút
uložených iným daňovým subjektom je pre posúdenie výšky pokuty uloženej žalobcovi bezvýznamné.
Žalobca nezohľadnil, aké konkrétne porušenia boli u týchto iných účtovných jednotiek zistené pri
jednotlivých kontrolách, čo napokon ani nemohol vedieť. Žalovaný dôvodne poukázal na to, že každá

uložená pokuta na základe porušenia zákona o účtovníctve je uložená konkrétnej účtovnej jednotke,
za porušenie konkrétnych ustanovení zákona č. 431/2002 Z. z., ako aj konkrétnych stanovených výšok
(rozpätí) pokuty za jednotlivé porušenia. Správny súd preto nepovažuje za oprávnenú požiadavkužalobcu použiť v jeho prípade priemernú výšku pokuty, pretože každá pokuta je individuálna a závisí od
konkrétnych okolností každého prípadu.

54. Z administratívneho spisu, ako aj rozhodnutí žalovaného a správcu dane nevyplýva, že by výška
uloženej pokuty bola neprimeraná a že by orgány verejnej správy pri jej ukladaní vybočili z rozsahu
správnej úvahy. Priemerná výška pokuty nie je určujúca, a to ani pri rešpektovaní zásady vyjadrenej
v § 3 ods. 9 Daňového poriadku, v zmysle ktorej správca dane dbá na to, aby pri rozhodovaní v
skutkovo zhodných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely. Nebolo preukázané, že išlo o skutkovo

zhodné prípady. Relevantnou nie je ani odpoveď Daňového úradu Trenčín zo dňa 11.07.2022 na
základe infožiadosti, z ktorej vyplýva že bolo vykonaných 87 kontrol a priemerná výška pokuty bola
867,42 Eur. To, že sa v konkrétnom prípade uložená výška pokuty nezhoduje (je vyššia) s priemernou
výškou pokuty, nie je skutočnosťou pre vyvodenie záveru o neprimeranosti uloženej pokuty. Pokiaľ by
to tak malo byť, ustanovenie § 38 ods. 7 zákona o účtovníctve by bolo obsolétnym. Navyše výška
pokuty za správny delikt, ktorého sa dopustil žalobca je zákonodarcom stanovená tak, že je stanovená

horná hranica pokuty v závislosti od toho, aká je suma majetku vykázaná v súvahe zostavenej za
kontrolované účtovné obdobie v ocenení upravenom o položky podľa zákona o účtovníctve s tým, že je
aj stanovený maximálny limit pokuty 1.000.000 Eur. Ide o špecifické určenie výšky pokuty, ktorá sa odvíja
od vykázanej sumy majetku kontrolovaného subjektu, ktorý s vysokou pravdepodobnosťou nebude u
rôznych kontrolovaných účtovných jednotkách rovnaký.

55. Ani tvrdenie žalobcu o šikanóznej pokute, výška ktorej mala byť uložená po zistení značného majetku
žalobcu pri daňovej kontrole, pričom zároveň žiadne porušenia daňového subjektu touto kontrolou neboli
zistené, správny súd nepovažuje sa relevantné a uvádza, že výška pokuty bola určená na základe
hodnoty majetku vykázaného v súvahe, ako to stanovuje zákon. Tento spôsob výpočtu pokuty nie je

svojvoľný, ale je jednoznačne určený zákonom a jeho cieľom je reflektovať ekonomickú situáciu účtovnej
jednotky, čím sa napĺňa aj represívny účel uloženej sankcie, ktorú má porušovateľ zákona pociťovať aj
ako trest.

56. Pokiaľ žalobca vyčítal žalovanému a správcovi dane, že nebola zohľadnená súčinnosť žalobcu v

rámci miestneho zisťovania a v rámci celého konania, správny súd uvádza, že súčinnosť žalobcu nie je
preuloženievýškypokutyrozhodujúca.Nemožnoprisvedčiťaniargumentáciižalobcu,žemalobyťvjeho
prospech zohľadnené to, že účtovné závierky uložil do registra účtovných závierok dobrovoľne, aj keď
po lehote. V prvom rade správny súd poukazuje na to, že k uloženiu účtovných závierok došlo po začatí
kontrol tak, ako je uvedené v bode 50 odôvodnenia tohto rozsudku, z čoho možno dôvodne vyvodiť, že

impulzomukončeniaporušovaniazákonaoúčtovníctvebolaprávetátoskutočnosť. Ztohtodôvodunieje
možné považovať uloženie závierok za dobrovoľné, ale za reakciu na hrozbu sankcie. Navyše z právnej
úpravy nevyplýva, že by k uloženiu účtovných závierok do registra malo dôjsť až na základe výzvy
správcu dane, keďže zákon za určených podmienok ukladá účtovnej jednotke takto postupovať, teda
účtovnú závierku do registra uložiť v zákonom určenej lehote. Aj keď právna úprava nepoužíva explicitne

výraz, že ide o povinnosť účtovnej jednotky, pokiaľ zákon ukladá účtovnej jednotke takto postupovať,
opomenutím konania, ku ktorému žalobcu zákon o účtovníctve jednoznačne zaväzoval, bol dotknutý
týmto zákonom chránený verejný záujem na spoľahlivom obsahu registra ako informačného systému
verejnej správy, z ktorého majú mať jeho používatelia možnosť získať reálne a pravdivé informácie
o zverejňovaných skutočnostiach. Žalovaný správne uviedol, že ak zákon č. 431/2002 Z. z. upravuje

ukladanie účtovných závierok do registra v určených lehotách, potom to nie je na báze dobrovoľnosti
účtovnej jednotky, ale je to zákonná povinnosť účtovnej jednotky.

57. Žalobca tiež namietal, že správca dane uložením pokuty v predmetnej výške chcel len naplniť
fiškálny záujem štátu, vyjadroval podozrenia, že sa zo strany príslušného správcu dane v súvislosti

s paralelou medzi porušeniami a výškou pokuty jedná o diskrimináciu z dôvodu, že spoločníkmi sú
zahraničné subjekty a štatutárom je občan Poľskej republiky ako aj ďalšie všeobecné tvrdenia a
konštatovania, avšak v týchto bodoch správnej žaloby nie sú obsiahnuté konkrétne žalobné námietky
s tvrdením o nezákonnosti voči preskúmavaným rozhodnutiam, a preto takéto žalobné námietky nie sú
dôvodné. Takto všeobecne uplatnené námietky neumožňujú uskutočniť súdny prieskum napadnutého

rozhodnutia, pretože práve rozsahom a dôvodmi žaloby je správny súd pri prieskume napadnutého
rozhodnutia vedený a limitovaný. Správny súd nemá oprávnenie za žalobcu konkrétne dôvody
nezákonnosti napadnutého rozhodnutia vyhľadávať, ani všeobecne uplatnené dôvody nezákonnosti
uvedené v žalobe podľa obsahu administratívneho spisu alebo odôvodnenia napadnutého rozhodnutiaza žalobcu konkretizovať. Žalobcom v žalobe uvedené všeobecne formulované a nekonkrétne žalobné
námietky, ktoré z tohto dôvodu možno považovať len za vyjadrenie všeobecného nesúhlasu žalobcu s
rozhodnutím žalovaného, resp. s hodnotením veci daňovými orgánmi, bránia tomu, aby správny súd na

ich základe konštatoval nezákonnosť preskúmavaného rozhodnutia žalovaného ako aj prvostupňového
rozhodnutia. Preto táto argumentácia žalobcu je len ničím nepodloženým tvrdením žalobcu bez dopadu
na zákonnosť preskúmavaných rozhodnutí.

58. K poukazovaniu žalobcu na to, že daňové orgány pri rozhodovaní o výške pokuty neprihliadli na

skutočnosť, že možné oneskorenie vo vzťahu k uloženiu účtovných závierok sa mohlo diať aj v súvislosti
s obdobím pandémie COVID-19, správny súd uvádza, že na povinnosti žalobcu sa nevzťahovalo
ustanovenie § 20 ods. 1, ods. 2 zákona č. 67/2020 Z. z. Žalobca mal prvé dve účtovné závierky uložiť
do registra účtovných závierok v lehotách do 31.05.2018 a 31.05.2019, teda ešte pred vypuknutím
pandémie. V prípade účtovnej závierky za účtovné obdobie od 01.12.2019 do 30.11.2020 mal žalobca
účtovnú závierku k 30.11.2020 uložiť do registra účtovných závierok do 31.05.2021, uložil ju dňa

07.03.2022, t. j. v tomto prípade sa jedná o obdobie po skončení pandémie, ktorá v zmysle § 2 ods.
3 zákona č. 67/2020 Z. z. skončila 30.09.2020. Na uvedené tri účtovné obdobia a splnenie povinnosti
v súvislosti s uložením účtovných závierok do registra účtovných závierok sa tak predlžovanie lehôt
podľa zákona č. 67/2020 Z. z. vôbec nevzťahovalo. Pokiaľ žalobca poukazoval na to, že v súvislosti
s covidovým obdobím vláda schválila návrh ministra financií a odpustila sankcie za neplnenie daňových

povinností, správny súd poukazuje na to, že išlo o odpustenie vyrubenia úroku z omeškania za
nezaplatenie dane a o odpustenie uloženia pokuty za nepodanie daňového priznania, a nie za spáchanie
správneho deliktu podľa zákona o účtovníctve. Podmienkou bolo, že dane sa stali splatnými v období od
12.03.2020 do 31.12.2020 a aj to, že daňový subjekt si svoje povinnosti splní najneskôr do 30.06.2021.
Odpustenie sankcie sa preto nevzťahuje na úhrnnú sankciu uloženú žalobcovi. Správny súd preto aj

túto námietku žalobcu vyhodnotil ako nedôvodnú.

59. Žalobca poukazoval na výšku sankcie za správny delikt podľa § 38 ods. 1 písm. c) zákona o
účtovníctve, kedy účtovná jednotka vôbec neuloží a neschváli účtovnú závierku s tým, že v takomto
prípade je minimálna výška pokuty 100 Eur a maximálna výška pokuty 10.000 Eur. Podľa správneho

súdu ide len o polemiku žalobcu bez dopadu na zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia. Jednotlivé
výšky pokút za jednotlivé správne delikty sú stanovené zákonodarcom a zohľadňujú v sebe aj závažnosť
toho-ktorého skutku. Ide o skutkovú podstatu odlišného správneho deliktu s úplne odlišnou sankciou
nereflektujúcou na sumu majetku vykázanú kontrolovaným subjektom.

60. Žalobca na záver v žalobe navrhol peňažnú moderáciu. Dôvodil, že v predmetnej veci sa jedná o
neprimerane vysokú pokutu oproti porušeniam, ktoré skutočne nastali a z uvedeného dôvodu navrhol,
aby správny súd v súlade s § 192 SSP na základe výsledkov dokazovania rozsudkom znížil výšku
uloženej pokuty zo sumy 9.000,00 Eur na sumu 894,67 Eur, t. j. na priemernú výšku pokuty, pretože sú
podľa neho splnené všetky podmienky peňažnej moderácie súdom. Správny súd uvádza, že správna

žaloba žalobcu je žalobou vo veci správneho trestania a pri tomto type správnej žaloby je zakotvený
osobitný moderačný prostriedok - sankčná moderácia (§ 198 SSP). Žalobca jednoznačne uplatnil návrh
na peňažnú moderáciu v zmysle § 192 SSP, ktorá je ale ako moderačný prostriedok prípustná pri
všeobecnej správnej žalobe, a to v prípade ak je žalobca napadnutým rozhodnutím orgánu verejnej
správy zaviazaný ako účastník administratívneho konania na peňažné plnenie alebo na peňažnú

náhradu škody.

61. Správny súd preto návrh žalobcu na peňažnú moderáciu, ktorý v konaní o správnej žalobe vo
veciach správneho trestania nie je prípustný, zamietol. Zároveň však konštatuje, že moderačnému
návrhu by nebolo možné vyhovieť ani v prípade, keby ho súd podľa obsahu vyhodnotil ako návrh na

sankčnú moderáciu v zmysle § 198 SSP, keďže žalobca nepreukázal, že výška pokuty je neprimeraná
povahe skutku (správny súd z dôvodov uvedených vyššie má za to, že primeranou je) a ani to, že by
mala pre žalobcu likvidačný charakter, čo sú alternatívne dôvody pre sankčnú moderáciu. Ústavný súd
ČR v plenárnom náleze zo dňa 13.08.2002, sp. zn. Pl. ÚS 3/02 uviedol, že v prípade podnikajúcich
osôb je vylúčený taký zásah, v dôsledku ktorého by bola zničená ich majetková základňa pre ďalšiu

podnikateľskú činnosť. Neprípustné sú teda také pokuty, ktoré majú likvidačný charakter, pod ktorými
ústavný súd rozumie také prípady, v ktorých pokuta natoľko presiahne možné výnosy z podnikania, že sa
podnikateľská činnosť v podstate stane bezúčelnou a bude smerovať iba k úhrade uloženej pokuty, a to
po značné časové obdobie. Žalobca však netvrdil ani neosvedčil, že by zaplatenie predmetnej úhrnnejpokuty vo výške 9.000,00 Eur malo pre neho likvidačný charakter. Naopak uvádzal, že zistenie značného
majetku pri miestnom zisťovaní bolo dôvodom uloženia podľa neho neprimerane vysokej pokuty, ktorú
označil za šikanóznu. Avšak posudzovanie splnenia zákonných podmienok pre sankčnú moderáciu

a rozhodovanie o nej presahuje rozsah tohto konania pre absenciu návrhu žalobcu na takýto postup.

62. Správny súd dospel k záveru, že správca dane a žalovaný správne aplikovali ustanovenia zákona
č. 431/2002 Z. z. a zákona č. 563/2009 Z. z., a že ich úvaha pri ukladaní pokuty bola správna, že
výška uloženej pokuty spĺňa kritériá preventívnej aj represívnej funkcie. Žalovaný aj správca dane pri jej

ukladaní nevybočili z medzí a hľadísk zákona a výšku pokuty dostatočne odôvodnili.

63. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti správny súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia
žalovaného v spojení s rozhodnutím prvostupňového orgánu verejnej správy a konania, ktoré mu
predchádzalo, z dôvodov uvedených v žalobe, ale aj po posúdení vymenovaných dôvodov/prípadov
v ustanovení § 195 ods. 1 písm. a) až e) SSP, kedy správny súd nie je vo veciach správneho súdnictva

viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, dospel k záveru, že žaloba je nedôvodná a rozhodnutie žalovaného
ako aj prvostupňové rozhodnutie sú v súlade so zákonom, a preto podľa § 190 SSP žalobu zamietol
a zamietol aj žalobcom alternatívne podaný návrh na moderáciu uloženej sankcie.

64. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP a contr. a § 168 SSP. Žalobca

v konaní úspech nemal a žalovanému náhrada trov konania prislúcha len v prípadoch, ak to možno
spravodlivo požadovať a po splnení zákonom stanovených podmienok len výnimočne, avšak tie
nenastali. Preto správny súd účastníkom konania právo na náhradu trov konania nepriznal.

65. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§139 ods. 4 SSP).

65. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Tento rozsudok nadobúda právoplatnosť uplynutím lehoty 30 dní od doručenia rozsudku alebo podaním
kasačnej sťažnosti proti tomuto rozsudku (§ 145 ods. 2 písm. c) SSP).

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1 SSP, § 439 ods. 1 SSP a §
439 ods. 3 SSP a contr.), ktorá má odkladný účinok (§ 446 ods. 2 písm. c) SSP).

O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd – Najvyšší správny súd SR (§ 438 ods. 2 SSP). Kasačnú
sťažnosť je potrebné podať na Správnom súde v Banskej Bystrici (§ 444 ods. 1 SSP) v lehote do 30 dní

od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP).

Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP, (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania
podľa § 57 uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,

b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
(2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Podľa § 449 ods. 1, 2 SSP, (1) sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej
sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak

a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.