Uznesenie ,
Pripúštajúce spätvzatie návrhu, zrušujúce… Judgement was issued on Thursday, September 11, 2024

Súd: Správny súd v Košiciach
Spisová značka: KE-7S/110/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6020200071
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 09. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Daráková
ECLI: ECLI:SK:SpSKE:2024:6020200071.5

Uznesenie

Správny v Košiciach v právnej veci žalobcu: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXX/X, XXX XX D.
E., proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská
Bystrica, IČO: 42 499 500, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 680062455/2019/Cl
z 19.12.2019, takto

r o z h o d o l :

I. Konanie zastavuje.

II. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou pôvodne Krajskému súdu v Banskej Bystrici 18.02.2020 a dňa 07.05.2020 z
dôvodu miestnej nepríslušnosti uznesením sp. zn. 23S/18/2020 z 11.03.2020 postúpenou na konanie
Krajskému súdu v Košiciach (ďalej len „krajský súd“), sa žalobca domáhal preskúmania rozhodnutia

žalovaného č. 680062455/2019/Cl z 19.12.2019, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Colného úradu
Michalovce (ďalej aj „colný úrad“ alebo aj „prvostupňový správny orgán“) č. 680043665/2019 z
18.09.2019 vo veci určenia žalobcovi spotrebnej dane z liehu v sume 3 899,23 Eur, a z dôvodu ich
nezákonnosti sa domáhal zrušenia označených rozhodnutí, vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie
a priznanie mu úplnej náhrady trov konania.

2. Podľa § 1 písm. c) a § 3 ods. 1 a 3 písm. c) zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o
zmene a doplnení niektorých zákonov, s účinnosťou od 01.06.2023 prešla právomoc výkonu súdnictva
v správnych veciach (čo je aj daný prípad) z Krajského súdu v Košiciach na Správny súd v Košiciach
(ďalej tiež aj len „správny súd“), z ktorého dôvodu bolo rozhodovanie o žalobe žalobcu, v zmysle rozvrhu
práce Správneho súdu v Košiciach na rok 2023 v jeho znení účinnom od 01.06.2023, pridelené dňom
20.06.2023 senátu správneho súdu „6S.“

3. Žalobca svoju správnu žalobu, prostredníctvom svojho právneho zástupcu, odôvodnil konštatovaním
o žalovaným nedostatočne zistenom skutkovom stave a nesprávnom právnom posúdení veci. Má za
to, že je nesprávny záver žalovaného, že žalobca nevedel preukázať pôvod a spôsob nadobudnutia u
neho zaisteného liehu, keďže žalobca predložil už colnému úradu žiadostí jednotlivých fyzických osôb
o výrobu destilátu, ktorými podľa jeho názoru dostatočne preukázal, že nebol vlastníkom liehu, ale nimi

boli iné fyzické osoby, ktoré mu lieh odovzdali za účelom výroby likéru, ktorý im žalobca mal po skončení
procesu odovzdať. S uvedenými žalobcom predloženými dôkazmi sa tak colný úrad, ako ani žalovaný
náležite nevysporiadali a žiadnym spôsobom neodôvodnili, prečo ich neakceptovali, ale obmedzili sa len
na všeobecnú konštatáciu o tom, že daňový subjekt (žalobca) nepreukázal pôvod predmetného liehu.
Žalovaný ani prvostupňový správny orgán nedefinovali, čo je potrebné chápať pod preukázaním pôvodu
aspôsobunadobudnutiaalkoholu.Žalobcajenázoru,žepreukázal,žesliehomnenakladalvzmysle§11

ods. 2 písm. a) zákona č. 530/2011 Z. z. o spotrebnej dani z alkoholických nápojov, preto ani nemôže byť
ani platiteľom dane. Podľa žalobcu je v hrubom rozpore s princípom právnej istoty a zásadou prezumpcieneviny, že colný úrad nerešpektoval rozhodnutie v trestnom konaní, v ktorom malo byť preukázané,
že žalobca nie je vlastníkom predmetného liehu, ale colný úrad spochybňoval dôkazy, ktoré trestný
súd akceptoval. V dôsledku uvedených skutočností má žalobca za to, že rozhodnutie žalovaného je

svojvoľné a v rozpore s právnymi predpismi.
Žalobca žiadal nariadenie pojednávania vo veci.

4. Žalobou napadnutým rozhodnutím č. 680043665/2019 z 18.09.2019 colný úrad vyrubil žalobcovi
spotrebnú daň z alkoholického nápoja, ktorým je lieh za zdaňovacie obdobie 15.03.2016 vo výške 3

899,23 Eur.
Colný úrad vo svojom rozhodnutí stručne opísal priebeh skutkového deja, ktorý predchádzal rozhodnutiu
o zabezpečení liehu nájdeného v objektoch žalobcu; poukázal na dôvody (viď vyššie, pozn. súdu), na
základe ktorých colný úrad rozhodol o prepadnutí liehu v celkovom množstve 616,94 litrov v prospech
štátu – nepreukázanie spôsobu jeho nadobudnutia; nepreukázanie jeho vlastníctva inými osobami,
keďže zistený lieh bol v rozpore s tvrdeniami iných osôb vypálený nie len z ovocia, ale sa jednalo

o kombináciu s liehom z obilia, zemiakov, kukurice, trstiny alebo repy, preto nemohol byť vyrobený v
liehovare na pestovateľské pálenie ovocia. V reakcii na argumentáciu žalobcu, že v trestnom konaní
„mu nič dokázané nebolo“ a že bol „oslobodený spod obžaloby“, colný úrad uviedol, že daňové konanie
je nezávislým správnym konaním, v ktorom správca dane vykonáva samostatné dokazovanie. V ďalšom
sa správny orgán zaoberal spôsobom určenia dane podľa pomôcok a detailným uvedením podkladov,

ktoré použil pri určovaní dane.

5. O odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu colného úradu č. 680043665/2019 z 18.09.2019, rozhodol
žalovaný, v tomto konaní žalobou napadnutým rozhodnutím č. 680062455/2019/Cl z 19.12.2019, ktorým
nevyhovel odvolaniu žalobcu a potvrdil napadnuté rozhodnutie colného úradu, ako prvostupňového

správneho orgánu.
Žalovaný v rozhodnutí podrobne opísal zistený skutkový stav, ako aj priebeh administratívneho konania.
V odôvodnení rozhodnutia v prvom rade podrobne poukázal na inštitút určenia dane podľa pomôcok,
ktorý postup správca dane aplikuje v prípadoch podľa § 48 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z.. Určenie
dane podľa pomôcok predstavuje náhradný spôsob určenia daňovej povinnosti, kedy pri preverovaní a

zisťovaní skutočností rozhodujúcich pre určenie daňovej povinnosti správcom dane si daňový subjekt
nesplnil jednu zo zákonných povinností. Táto forma určenia daňovej povinnosti nepredpokladá výkon
ďalšieho dokazovania, ale je obmedzená iba na zhodnotenie podkladov, ktoré správca dane má k
dispozícii, resp. ktoré si sám zaobstaral. V konaní o určovaní dane podľa pomôcok už nedochádza
k preverovaniu alebo zisťovaniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane, ale len k

samotnémuurčeniudanepodľapomôcok.Daňovýsubjektsavtomtoštádiukonaniadostávadopasívnej
pozície, a to práve v dôsledku svojej nečinnosti, či nespolupráce so správcom dane. Charakteristickým
postupom správcu dane pri určení dane podľa pomôcok je, že sa tu neuplatňuje zásada súčinnosti
(podľa § 3 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z. z.), takže daňový subjekt má právo vyjadriť sa len k
dodržaniu zákonných podmienok na použitie tohto spôsobu určenia dane podľa § 48 ods. 5 zákona č.

563/2009 Z. z.. Určenie dane podľa pomôcok pritom nepredstavuje popretie, či odmietnutie objektívneho
preukazovania samotného vzniku daňovej povinnosti v zmysle dôkazného postupu podľa § 24 zákona
č. 563/2009 Z. z. v spojení s § 3 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z. z., ale ide o náhradný postup určenia
dane, kedy správca dane má dostatok podkladov pre záver, že daňovému subjektu vznikla daňová
povinnosť. Do momentu začatia určovania dane podľa pomôcok teda správca dane v súčinnosti s

daňovým subjektom zisťuje okolnosti vzniku daňovej povinnosti procesným postupom podľa § 24 v
spojení s §3 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z. z., pričom dôkazné bremeno zaťažuje aj samotný daňový
subjekt, ktorý preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane. Až následne po
sumarizovaní podkladov relevantných pre vyvodenie záveru o vzniku daňovej povinnosti správca dane
vyzve daňový subjekt na podanie daňového priznania. Ak daňový subjekt tejto výzve správcu dane

nevyhovie, pričom túto pasivitu zdôvodní názorom, že mu daňová povinnosť nevznikla (ako v prípade
odvolateľa / žalobcu), toto nepodanie daňového priznania nemôže vylúčiť postup správcu dane – určenie
dane podľa pomôcok. Žalovaný v odôvodnení ďalej uvádza, že uvedené neznamená, že by vyjadrenie
daňového subjektu o neexistencii daňovej povinnosti nikdy nemohlo byť pravdivé, avšak povinnosťou
daňového subjektu je vyhovieť výzve správcu dane a podať daňové priznanie. V prípade, že by daňový

subjekt bol naďalej presvedčený o neexistencii jeho daňovej povinnosti, mohol tento názor prezentovať
v samotnom daňovom priznaní (nižšia alebo nulová priznaná daň). V takom prípade, by správca dane
nemohol začať určovanie dane podľa pomôcok, vyzval by daňový subjekt na odstránenie nedostatkovdaňového priznania, prípadne následne začal daňovú kontrolu, kde by daňový subjekt mohol procesne
komplexne prezentovať svoje výhrady a realizovať svoje práva.
Colný úrad v konkrétnom prípade po rozsiahlejšom dokazovaní dospel k záveru, že odvolateľovi

(žalobcovi) vznikla daňová povinnosť podľa § 10 ods. 2 písm. a) zákona č. 530/2011 Z. z. z dôvodu,
že uňho bol zistený lieh, ktorého pôvod alebo spôsob nadobudnutia nevedel preukázať. Na základe
uvedeného colný úrad vyzval žalobcu na podanie daňového priznania, ktorej výzve žalobca nevyhovel a
daňové priznanie nepodal. Prvostupňový správny orgán na základe toho pristúpil k určeniu dane podľa
pomôcok vychádzajúc pritom z podkladov, ktoré mal k dispozícii. Námietkami žalobcu, že vlastníkmi

liehu sú tretie osoby, ktoré mu lieh odovzdali za účelom výroby likéru, sa žalovaný ako odvolací orgán ani
nemohol zaoberať, a to z dôvodu, že podľa ustanovenia § 74 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. je odvolací
orgán oprávnený skúmať iba dodržanie zákonných podmienok na aplikáciu § 48. Po preskúmaní, či
boli dodržané zákonné podmienky podľa § 48 zákona č. 563/2009 Z. z. žalovaný dospel k záveru, že
tieto dodržané boli, keď colný úrad ustálil žalobcu ako osobu aktívne legitimovanú na podanie daňového
priznania, zaslal mu výzvu na podanie daňového priznania a žalobca daňové priznanie v určenej lehote

nepodal.
Rozhodnutie žalovaného bolo žalobcovi doručené dňa 03.01.2020.

6. Po, v zákonnom rozsahu, vyjadrení sa účastníkov konania, vo veci konajúci správny súd nariadil
vo veci pojednávanie na 28.06.2024, pričom právny zástupca žalobcu, ktorému bolo predvolanie na

pojednávanie doručené 05.06.2024, podaním doručeným správnemu súdu 19.06.2024 žiadal o jeho
odročenie z ním tvrdených dôvodov, ktoré nepreukázal (nepredloženie napr. pobytového poukazu
a pod.) a s dodatkom, že právny zástupca žalobcu bude ešte aj od 01.07.2024 do 15.09.2024 čerpať
dovolenku. Z dôvodu nepreukázaných tvrdení, správny súd týmto tvrdeniam právneho zástupcu žalobcu
neuveril a oznámil mu, že vo veci nariadené pojednávanie sa bude riadne konať o čom vyrozumel

aj žalobcu. Podaním doručeným správnemu súdu 26.06.2024 právny zástupca žalobcu oznámil, že
vypovedal plnú moc udelenú mu na zastupovanie v konaní žalobcom, ktoré tvrdenie opäť nepreukázal
prevzatím vypovedania plnej moci žalobcom a učinil tak až po výzve správneho súdu z 26.06.2024,
podaním doručeným správnemu súdu 27.06.2024, v ktorom dôsledku tak došlo aj k zmareniu vo
veci nariadeného pojednávania. Následne, keďže v danom prípade v konaní o všeobecnej správnej

žalobe musí byť žalobca obligatórne (povinne) právne zastúpený, správny súd opakovane a to výzvami
z 27.06.2024 a z 30.07.2024 vyzval žalobcu k tomu, aby si pre konanie o všeobecnej správnej žalobe
zvolil nového právneho zástupcu s poučením, že v prípade potreby sa môže so žiadosťou o ustanovenie
mu právneho zástupcu obrátiť aj na Centrum právnej pomoci, na pobočky ktorého boli žalobcovi zaslané
aj kontaktné údaje. Napriek tomu, že žalobca si predmetné výzvy správneho súdu s poučeniami prevzal

a to prvú 02.07.2024, na splnenie ktorej správny súd určil procesnú lehotu 20 dní od jej doručenia,
a druhú si prevzal 02.08.2024, na splnenie ktorej správny súd určil procesnú lehotu 30 dní od jej
doručenia, žalobca na tieto výzvy vôbec nereagoval, hoci mu v poradí druhá procesná lehota uplynula
30.08,2024 a ani nepožiadal o predĺženie týchto lehôt. Správny súd aj telefonicky 09.09.2024 na
príslušných pobočkách Centra právnej pomoci zistil, že Centrum právnej pomoci neeviduje žiadnu

žiadosť žalobcu o priznanie mu právnej pomoci.

7. Podľa § 493e zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) „Konania začaté
a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023;
ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.“

8. Podľa § 6 ods. 2 SSP v znení účinnom do 30.06.2023 (ďalej len „v znení účinnom v rozhodnom čase“)
„Správne súdy rozhodujú v konaniach o
a) správnych žalobách,
b) správnych žalobách vo veciach správneho trestania,

c) správnych žalobách v sociálnych veciach,
d) správnych žalobách vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia,
e) žalobách proti nečinnosti orgánu verejnej správy,
f) žalobách proti inému zásahu orgánu verejnej správy,
g) žalobách vo volebných veciach,

h) žalobách vo veciach územnej samosprávy,
i) žalobách vo veciach politických práv,
j) kompetenčných žalobách,
k) návrhoch v iných veciach.“9. Podľa § 49 ods. 1 a 2 SSP v znení účinnom v rozhodnom čase „(1) Žalobca musí byť v konaní
pred správnym súdom zastúpený advokátom; to neplatí, ak má žalobca, jeho zamestnanec alebo člen,

ktorý za neho na správnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. Povinnosť zastúpenia sa vzťahuje aj na spísanie žaloby. Splnomocnenie udelené advokátovi
nemožno obmedziť.
(2) Žalobca nemusí byť zastúpený podľa odseku 1
a) v konaní podľa § 23 ods. 2 písm. f) až h),

b) v konaní podľa § 6 ods. 2 písm. b) až e), g) a i),
c) v konaní o správnej žalobe vo veciach slobodného prístupu k informáciám podľa osobitného predpisu,
d) ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.“

10. Podľa § 23 ods. 2 písm. f) až h) SSP v znení účinnom v rozhodnom čase „Sudca na správnom súde
koná a rozhoduje o

f) žalobách vo veciach stáleho zoznamu voličov a zoznamu voličov,
g) žalobách vo veciach registrácie kandidátnych listín pre voľby do orgánov samosprávneho kraja,
h) žalobách vo veciach registrácie kandidátnych listín pre voľby do orgánov samosprávy obcí, miest a
mestských častí.“

11. Podľa § 98 ods. 1 písm. f) SSP v znení účinnom v rozhodnom čase „Správny súd uznesením
odmietne žalobu, ak (f) žalobca nebol pri jej podaní zastúpený podľa § 49 ods. 1 alebo § 50.“

12. Podľa § 99 písm. b) SSP v znení účinnom v rozhodnom čase „Správny súd konanie uznesením
zastaví, ak (b) zistil taký nedostatok procesnej podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, a nebol

dôvod na odmietnutie žaloby podľa § 98 ods. 1.“

13. Vzhľadom k skutočnosti, že v danom prípade sa žalobca domáhal prieskumu zákonnosti rozhodnutia
žalovaného (vo veci vyrubenia dane z liehu) všeobecnou správnou žalobou podľa cit. § 6 ods. 2 písm.
a) SSP, v konaní o ktorej musí byť žalobca podľa cit. § 49 ods. 1 SSP povinne právne zastúpený

a pritom sa nejedná o žiadny z prípadov žaloby podľa cit. § 49 ods. 2 SSP, v konaní o ktorých sa toto
povinné právne zastúpenie nevyžaduje, avšak žalobca túto podmienku nespĺňa, právneho zástupcu si
neustanovil a ani o jeho ustanovenie nepožiadal Centrum právnej pomoci a napokon ani nepreukázal,
žeby sám mal vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, správny súd pre nesplnenie tejto
obligatórnejzákonnejpodmienkyspočívajúcejvpovinnomprávnomzastúpenížalobcu,konanieožalobe

žalobcu podľa cit. § 99 písm. b) SSP zastavil tak, ako to vyplýva z výroku I. tohto rozhodnutia. Súčasne
je treba poznamenať, že nebolo dôvodným postupovať podľa cit. § 98 ods. 1 písm. f) SSP a žalobu
odmietať, pretože žalobca v čase podania žaloby bol kvalifikovane právne zastúpený advokátom, avšak
v priebehu konania mu advokát jemu udelenú plnú moc vypovedal.

14. Podľa § 170 písm. b) SSP v znení účinnom v rozhodnom čase „Žiaden z účastníkov konania nemá
právo na náhradu trov konania, ak (b) konanie bolo zastavené.“

15. O trovách konania rozhodol správny súd podľa cit. § 170 písm. b) SSP, podľa ktorého žiaden z
účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, ak konanie bolo zastavené.

16. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Správneho súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4
SSP v spojení s § 147 ods. 2 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať na Správnom súde v

Košiciachvlehotejednéhomesiacaoddoručeniatohtouznesenia.Zmeškanieuvedenejlehotynemožno
odpustiť (§ 443 ods. 1 a 5 SSP).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému
správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka

konania) uviesť:a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa §

440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (§ 445 ods. 1 SSP).
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak

sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na
dodatočnédoručeniepodanianevyzýva.Kpodaniukolektívnehoorgánumusíbyťpripojenérozhodnutie,
ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal

jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo
pri rozhodovaní porušil zákon tým, že

a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,

e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,

i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g) až i) SSP sa vymedzí tak, že sťažovateľ
uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto
právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje

podania pred správnym súdom(§ 440 ods. 2 SSP).

V kasačnej sťažnosti nemožno uplatňovať nové skutočnosti a dôkazy okrem skutočností a dôkazov na
preukázanie prípustnosti a včasnosti podanej kasačnej sťažnosti (§ 441 SSP).

Sťažnostnébodymožnomeniťlendouplynutialehotynapodaniekasačnejsťažnosti(§445ods.2SSP).

Kasačná sťažnosť nemá odkladný účinok, ak SSP neustanovuje inak (§ 446 ods. 1 SSP).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.

Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom. Uvedená povinnosť neplatí, ak:
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c) a d),

c) je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1, 2 SSP).