Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, September 12, 2024

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 9CoCsp/12/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1620200512
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 09. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Huszár

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2024:1620200512.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Huszára a členiek

senátu JUDr. Magdalény Florekovej a JUDr. Zuzany Posluchovej v právnej veci žalobcov: 1./ D. N., nar.
XX.XX.XXXX, bytom C. I. Č.. XXX, 2./ W. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. I. Č.. XXX, obaja zastúpení
AK Mgr. Zuzana Slováková, s.r.o., so sídlom Pivovarská 9, Nitra, IČO: 54 068 126 proti žalovanému:
Slovenská sporiteľňa, a.s., so sídlom Tomášikova 48, Bratislava, IČO: 00 151 653 zastúpený AK JUDr.
Marek Hic, s.r.o., so sídlom P. O. Hviezdoslava 10625/23B, Martin, IČO: 36 865 036 o zaplatenie
5.960,26 €, na odvolanie žalobcov 1./, 2./ proti rozsudku Okresného súdu Malacky č. k. 5Csp/8/2020-326
zo dňa 11. januára 2024, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovaný má voči žalobcom 1./, 2./ nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že žalobu zamietol a priznal žalovanému
nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

1.1. Vo svojom rozhodnutí uviedol, že z vykonaného dokazovania zistil, že dňa 14.10.2016 uzavreli
žalobcovia ako dlžníci so žalovaným ako veriteľom zmluvu o splátkovom úvere č. 5120166243 ( typ

úveru spotrebný úver na čokoľvek). Podľa zmluvy bol žalobcom poskytnutý úver vo výške 12.000 € a
tento boli povinní uhrádzať v mesačných splátkach po 228,70 €, 10.deň v kalendárnom mesiaci. Bolo
dohodnutých celkovo mesačných splátok a konečná splatnosť úveru bola dohodnutá na 10.11.2024.
Celkovo mali uhradiť sumu vo výške 21.950,90 € pri výške úrokovej sadzby 14,90 % p. a. v deň uzavretia
úverovej zmluvy, RPMN 17,82 %, priemerná hodnota RPMN 9,22 %. Súčasťou zmluvy je aj jej príloha,
súhlas s poistením k úveru, štandardné európskej informácie o spotrebiteľskom úvere.

1.2. Svoje rozhodnutie po právnej stránke odôvodnil ustanoveniami čl. 8, § 132 ods. 1, § 150 ods. 1
C.s.p., § 1 ods. 1, ods. 2, § 2 písm. a), b) a d), § 9 ods. 2 písm. g), i), j) a k) zákona č. 129/2010 Z. z.
o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy (ďalej len „zákon č. 129/2010 Z.
z.“), § 52 ods.1, ods. 3, ods. 4 Občianskeho zákonníka, § 499, § 502 ods. 1, § 503 ods. 2 Obchodného
zákonníka, § 215 ods. 1 a 2 C.s.p. Predmetom konania boli nároky zo zmluvy o splátkovom úvere.
Medzi účastníkmi bola uzavretá zmluva v zmysle ustanovenia § 497 a nasl. Obchodného zákonníka,
ktorá má povahu tzv. absolútneho obchodu. Ide zároveň aj o spotrebiteľský právny vzťah v zmysle

§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na ktorú sa vzťahuje zákon
o spotrebiteľskom úvere, na ktorú sa vzťahuje režim zákona č. 129/2010 Z. z. Pre takéto zmluvy je
charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom za zmluvných podmienok,
ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ spravidla nemá možnosť tieto podmienky ovplyvniť.Ide spravidla o formulárové zmluvy, čo je prípad aj prejednávanej veci. Aj samotný žalobcovia v
žalobe potvrdzujú, že uzavretá zmluva je zmluvou spotrebiteľskou. Medzi stranami nebolo sporné, že
žalovaný žalobcom poskytol úver v celkovej výške 12.000 €. V prejednávanej veci bola medzi stranami

uzatvorená písomná úverová zmluva. Pre určenie práva a povinností zmluvných strán je preto potrebné
vychádzať predovšetkým z obsahu úverovej zmluvy. Treba zobrať do úvahy zásadu zmluvnej slobody,
ktorá je základnou zásadou nielen obchodného ale aj občianskeho práva. Uzavretá zmluva upravila
práva a povinnosti zmluvných strán vo vzťahu k splácaniu úveru, ale aj ostatných nárokov z úveru
vyplývajúcich, najmä úrokov z úveru. Pre určenie práva a povinností zmluvných strán je preto dôležitý

obsah uzatvorenej zmluvy, pokiaľ ide o platné dojednanie. Jednotlivé zmluvné podmienky podliehajú
pritom z hľadiska ochrany spotrebiteľa kontrole prijateľnosti. Až v prípade, pokiaľ zmluva zmluvnú
úpravu neobsahuje, alebo sú jej podmienky neprijateľné, riadia sa práva a povinnosti zmluvných strán
ustanoveniami Obchodného, prípadne Občianskeho zákonníka.

1.3. Žalobcovia namietali, že v zmluve v rozpore s § 9 ods. 2 písm. k) v spojení s § 11 ods. 1 písm. b)

zákona č. 129/2010 Z. z. nie je stanovená správne celková čiastka spojená s úverom. Žalovaný totiž
uviedol sumu vo výške 21.950,90 € a pritom už len matematickým súčinom dohodnutej výšky splátky a
dohodnutého počtu splátok (96) túto čiastku prevyšuje (228,71 € x 96 = 21.956,16 €). Okrem toho podľa
žalobcov do celkovej čiastky spojenej s úverom žalobca nezapočítal dohodnutý poplatok za poistenie
úveru. V prejednávanej veci zo zmluvy o splátkovom úvere je zrejmá výška úveru (12.000 €), druh a účel

úveru, typ a výška úrokovej sadzby (fixná do splatnosti 16,90 % p.a. v deň uzatvorenia zmluvy, 14,90
% p.a. v deň uzatvorenia zmluvy po zohľadnení zľavy). Je dohodnutá výška splátky a splatnosť (od
10.12.2016 do 10.11.2024 vo výške 228,70 € mesačne, 10. deň v kalendárnom mesiaci), počet splátok
96, splatnosť úrokov a poplatkov (mesačne ku dňu splatnosti splátky v kalendárnom mesiaci); spôsob
splácania (rovnomerné s uvedením inkasného účtu a účtu pre poskytnutie úveru), ročná percentuálna

miera nákladov (17,82 %), priemerná hodnota RPMN 9,22 %. Rovnako je dohodnutá celková čiastka
spojená s úverom, ktorú musí klient zaplatiť, teda súčet výšky úveru a celkových nákladov spojených
s úverom (21.950,90 €), poplatok za poistenie (10,06 € splatný v termíne a periodicite splátky úveru).
Žalobcovia a štatutárni zástupcovia žalovaného úverovú zmluvu dňa 14.10.2016 podpísali. Jej súčasťou
sú Všeobecné obchodné podmienky Slovenskej sporiteľne a.s. s účinnosťou od 01.01.2015 (VOP),

Produktové obchodné podmienky pre hypotekárne a splátkové úvery Slovenskej sporiteľne a.s. s
účinnosťou od 01.01.2015 (POP), sadzobník a podmienky určené zverejnením, za ktorých sa bankový
produkt poskytuje. Prílohami zmluvy sú Súhlas s poistením k úveru, Splátkový kalendár. Žalobcovia
teda svojimi podpismi potvrdili náležitosti uzavretej zmluvy, teda aj ročnú RPMN, priemernú hodnotu
ročnej RPMN. Podľa čl. 2 bod 11 zmluvy je uvedené oprávnenie dlžníka odstúpiť od zmluvy do 14

dní od uzatvorenia zmluvy. Súd prvej inštancie preto konštatoval, že predmetná spotrebiteľská zmluva
obsahuje všetky zákonom určené náležitosti a žalobcovia boli s obsahom zmluvy náležite uzrozumení,
čo potvrdili svojimi podpismi. Za takýchto okolností nie je možné tvrdiť, že daný úver má byť kvalifikovaný
ako bezúročný a bez poplatkov. Žalobcovia namietali, že mal byť uvedený nesprávny údaj o celkovej
čiastky spojenej s úverom, ktorá podľa ich tvrdenia mala byť v sume 22.921,92 €. Ak teda žalovaný

uviedol celkovú čiastku, ktorú musia žalobcovia ako spotrebitelia zaplatiť nesprávne a v ich neprospech,
potom je v zmysle ustálenej rozhodovacej praxe súdov potrebné nazerať na túto náležitosť tak, ako
keby v zmluve ani nebola uvedená, pričom nedostatok tejto náležitosti spôsobuje v zmysle § 11 ods. 2
písm. b) zákon č. 129/2010 Z. z. účinného v čase uzatvorenia zmluvy bezúročnosť a bezpoplatkovosť
poskytnutého úveru. V tomto prípade súd súhlasí s procesnou obranou žalovaného a to o nesprávne

uvedenejcelkovejčiastkeúveruvovýške21.950,90€,ktorýmmábyťvýškaposlednejsplátkyúverového
záväzku. Nie je možné určiť všetkých 96 splátok v rovnakej výške, posledná splátka je nižšia o 5,26
€, čo inak je dohodnuté v úverových podmienkach, ktoré však žalobcovia k žalobe nepripojili, keďže
nepriložili súdu kompletne uzavretú úverovú zmluvu. Posledná splátka matematickým prepočtom môže
byť nižšia, akú má spotrebiteľ zaplatiť a rozdiel ide vždy k rukám peňažného ústavu. Celková čiastka,

ktorá mala byť žalobcami vrátená je presne premietnutá do splátok a to v súlade so zákonom a so
zmluvou a preto posledná splátka je menšia. Žalovaný v súlade so zmluvou platbu poistného do splátky
a následne i do celkovej čiastky zahrnul a splátka 227,70 €, resp. 223,45 € v sebe zahŕňa aj poplatok za
poistenie 10,06 € mesačne. Táto skutočnosť vyplýva z amortizačnej tabuľky. Keďže ju však žalobcovia
nepredložili, tvrdia v tomto smere nesprávne skutočnosti. Z toho vyplýva, že žalovaný by nechcel viac

ako je uvedené v zmluve a údaj o súčte všetkých dohodnutých splátok je správny. Je treba prisvedčiť
argumentácii žalovaného, že vytýkaný rozdiel 5,26 € je tak marginálnou sumou, že nebola schopná
narušiť ekonomické rozhodovanie žalobcov. Právny zástupca žalovaného uviedol, že takáto sankcia by
bola úplne neprimeraná, keďže by mala znamenať sumu vo výške 5.960,26 €, čo je cca. 1133 - násobokúdajného rozdielu. Aj podľa názoru súdu by sa jednalo o tak tvrdú sankciu voči žalovanému, ktorá by
absolútne vybočovala z princípu proporcionality sankcií. V prípade vyhovenia žalobe, by žalovaný stratil
nárok na úroky a poplatky, t.j. v podstate uplatňovanú sankciu a v tom prípade by výkon podnikateľskej

činnosti nebol nielenže ziskový ale v dôsledku rozhodnutia súdu stratový. Podľa názoru súdu k takémuto
postupu naozaj nie je žiadny právny ani vecný dôvod.

1.4. Ďalšia námietka žalobcov spočívala v tom, že v zmluve je nesprávne uvedená ročná percentuálna
miera nákladov (RPMN) v ich neprospech ako spotrebiteľov. K tejto tvrdenej skutočnosti súd prvej

inštancie poukázal na tvrdenia žalovaného, ktoré sú správne, že ani tento dôvod nemôže obstáť a to už
len preto, že ho žalobcovia odvodzujú od údajne nesprávnej výšky celkovej čiastky nákladov spojených
s úverom. Vzorec na výpočet RPMN je uvedený priamo v zákone a ak sa žalobca chce domáhať určenia
bezúročnosti, bolo jeho procesnou povinnosťou tvrdiť, v čom je údaj o RPMN nesprávny. Nie je možno
prihliadnuť k výpočtu na webovom portáli ekonomika.sme.sk, na ktorý sa žalobcovia odvolávajú. Takýto
údaj nemá absolútne žiadnu výpovednú lehotu a záväznosť a nie je z neho vôbec zrejmé podľa akého

vzorca sa príslušný údaj vypočítaval. Výpočty na tomto portáli boli inak iba orientačné. V tomto smere
žalobcovia naozaj neuniesli bremeno tvrdenia a ani dôkazné bremeno. Súd prvej inštancie považoval za
potrebné vyjadriť sa aj k procesnej stránke veci. Procesné právo podmieňuje úspech účastníka konania
v spore unesením dvoch bremien. Jednak ide o bremeno tvrdiť skutočnosti, ktoré môžu privodiť úspech v
spore a jednak bremeno tieto skutočnosť preukázať. Základnou normou upravujúcou bremeno tvrdenia

a preukazovania je ust. § 132 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého sú strany v spore povinné označiť dôkazy na
preukázanie svojich tvrdení. Dôkazná povinnosť strán v sporovom konaní, t.j. povinnosť označiť dôkazy
na svoje tvrdenia znamená, že iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží v zásade na účastníkoch
konania. Strana, ktorá neoznačila dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení nesie nepriaznivé
dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na

základevykonanýchdôkazov.Dôsledkomtoho,žetvrdeniestanysporuniejepreukázanéaninazáklade
navrhnutých dôkazov, je pre stranu sporu nepriaznivé rozhodnutie. Základnou procesnou povinnosťou
žalobcu je predniesť dostatočne konkrétne a určité skutkové tvrdenia významné podľa hmotného práva,
ktorými sa formuje skutkový základ žaloby. Túto povinnosť nemôže splniť nikto iný ako žalobca a jeho
prípadná pasivita nemôže byť ani korigovaná zásahom súdu. Nesplnenie povinnosti relevantne tvrdiť

rezultuje do procesnoprávnej sankcie v podobe straty sporu. Zákonodarca v dôvodovej správe k ust.
§ 150 C.s.p. uvádza: „Navrhovaná právna úprava zakotvuje tzv. povinnosť tvrdenia, teda procesnú
povinnosť,ktorejnesplneniejesankcionovanéprocesnýmiprostriedkami,predovšetkýmvoformerýchlej
straty sporu“. Musí zároveň ísť o priame tvrdenia žalobcu. Civilný sporový poriadok neumožňuje
tvrdenia nepriame, prostredníctvom odkazu na označené alebo predložené dôkazné prostriedky, práve

naopak, takéto „zjednodušovanie“ povinnosti tvrdenia výslovne zakazuje ust. § 132 ods. 2 C.s.p.:
„Opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy“. Nestačí, že
určité skutočnosti prípadne vyplývajú z dôkazných prostriedkov. Bolo by v rozpore s požiadavkami
rovnosti zbraní a kontradiktórnosti sporového procesu, keby mal žalovaný „hádať“, ktoré skutočnosti
tvoria predmet sporu, preto je elementárnou povinnosťou žalobcu precízne skutkovo vymedziť predmet

žaloby prostredníctvom tvrdení a následne preukázať tvrdené skutočnosti v rámci dôkazného bremena.
Rozsah povinností žalobcu na relevantné tvrdenie je určený hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá
má byť použitá na právne posúdenie žaloby. Hypotéza právnej normy vymedzuje okruh rozhodujúcich
skutočností, ktoré je strana sporu povinná tvrdiť a následne preukázať. Žalobcovia neuniesli v žiadnom
prípade dôkazné bremeno v časti namietanej nesprávne určenej RPMN. Súd za takýchto okolností ani

tejto námietke žalobcov, že daný úver má byť kvalifikovaný ako bezúročný a bez poplatkov nemohol
vyhovieť a žalobu zamietol.

1.5. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že poskytnutý úver nemožno považovať za bezúročný a
bez poplatkov, už sa ďalej nezaoberal uplatneným nárokom na vydanie bezdôvodného obohatenia,

pretože tento mal podľa žalobcov uvádzaných skutkových tvrdení svoj právny základ, práve v
namietanej bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého spotrebiteľského úveru. Súd prvej inštancie
v odôvodnené nemusí dať absolútne vyčerpávajúcu odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi
konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový
a právny základ rozhodnutia.

1.6. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p., teda
vychádzajúczoskutočnosti,žeplneúspešnýžalovanýmánároknanáhradutrovkonaniavočižalobcom,
súd žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 100%.2. Proti tomuto rozsudku v celom rozsahu podali odvolanie z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b), f)
a h) C.s.p. žalobcovia 1./, 2./, ktorým sa domáhali, aby odvolací súd rozsudok v napadnutom rozsahu

preskúmal a v zmysle ustanovenia § 388 C.s.p. ho zmenil tak, že zaviaže žalovaného k povinnosti
zaplatiť žalobcom sumu vo výške 5.960,26 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy
5.960,26 € od 21.02.2020 do zaplatenia a žalobcom prizná vo vzťahu k žalovanému nárok na náhradu
trov konania prvoinštančného ako aj odvolacieho konania.

2.1. Žalobcovia uviedli, že súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil vec ohľadom nároku
uplatneného žalobou a ohľadom bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru poskytnutého žalovaným na
základe zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX pre nesprávne uvedenie celkovej čiastky spojenej
s úverom. Závery súdu prvej inštancie boli nesprávne. V danom prípade išlo o nároky z bezdôvodného
obohatenia, ktoré vzniklo tak, že dodávateľ si vymienil od spotrebiteľov aj platenie nad rámec ich
právnych povinností, a to z dôvodu, že dodávateľ uviedol spotrebiteľov do omylu v otázke zákonom

požadovaných náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere, kedy v zmluve dodávateľ deklaroval hodnotu
týchto náležitostí v rozpore s objektívnou realitou, v dôsledku čoho sa na tieto náležitosti má v zmysle
ustálenej rozhodovacej praxe nazerať tak, ako keby ani v zmluve neboli uvedené čo má nepochybne
právny následok v podobe bezúročnosti a bezpoplatkovosti takto poskytnutého úveru. Dodávateľ mal
nárok len na vrátenie poskytnutej sumy istiny úveru, ktorú však žalobcovia žalovanému zaplatili a navyše

mu bez právneho dôvodu zaplatili nad rámec tejto sumy čiastku, ktorá je predmetom tohto konania
5.960,26 €. V tomto smere je extrémne prekvapivé odôvodnenie súdu uvedené v bode 72. odôvodnenia
napadnutéhorozsudku,podľaktoréhomalisvojímpodpisompotvrdiťnáležitostiuzavretejzmluvy,tedaaj
ročnú RPMN a priemernú RPMN. Podľa tohto záveru by žiaden úver nemal byť posúdený ako bezúročný
a bez poplatkov pre neuvedenie zákonom požadovaných náležitostí, resp. ich nesprávne uvedenie

zo strany dodávateľa, ktorý zmluvu spotrebiteľovi predostrel na podpis, nakoľko každá spotrebiteľská
úverová zmluva musí byť zo zákona písomná a ak by platil takýto ničím neodôvodnený záver súdu
prvej inštancie potom by sa spotrebiteľ po podpise zmluvy o spotrebiteľskom úvere nemohol domáhať
určenia jeho bezúročnosti a bezpoplatkovosti paradoxne práve z dôvodu, že zmluvu podpísal, a teda v
zmysle posúdenia súdu potvrdil tieto chybne uvedené náležitosti. Súdna prax takéto právne posúdenie

odmieta a uvedenie zákonom požadovaných náležitostí skúma, rovnako ako aj ich správnosť, na
základe čoho vychádza rozhodnutie súdu prvej inštancie z nesprávneho právneho posúdenia veci. V
tomto smere žalobcovia poukázali na súdne rozhodnutia, ktorých predmetom bolo právne posúdenie
v zásade totožnej otázky, akú riešil aj súd prvej inštancie v tomto konaní ( rozsudok Krajského súdu
v Banskej Bystrici zo dňa 29.06.2021, sp. zn. 11CoCsp/21/2021, rozsudok Krajského súdu v Trnave

zo dňa 30.11.2022, č. k. 11CoCsp/55/2021, rozsudok Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 24.02.2022,
sp. zn. 17CoCsp/39/2021). Súdna prax dospela k opačnému záveru ako súd prvej inštancie a síce
záver, že pri nesprávnej uvedenej celkovej čiastke spojenej s úverom je potrebné považovať poskytnutý
úver za bezúročný a bez poplatkov a dodávateľ tak má nárok len na vrátenie poskytnutej istiny. Súd
prvej inštancie sa vôbec nevysporiadal s tým, že ak by bolo pravdivé tvrdenie žalovaného o tom, že

posledná splátka úveru mala byť v inej výške, než tej, ktorá je uvedená priamo v zmluve (čo súd bez
bližšieho odôvodnenia nekriticky akceptoval), potom nie je zrejmé, prečo toto nebolo premietnuté do
základných podmienok poskytnutého úveru. Ak mala byť výška poslednej splátky v inej výške, ako bolo
dohodnutých 228,71 €, potom by to v základných podmienkach muselo byť uvedené. Žalovaný ako
dodávateľ musel vedieť už v čase uzatvárania zmluvy, akú sumu mu majú spotrebitelia pri riadnom a

včasnom plnení zmluvy vrátiť a teda musel poznať aj prípadnú výšku poslednej splátky. Absentuje aj
vysporiadanie sa s tým, aké právne následky pre prípadnú platnosť zmluvy, ak je jedna a tá istá vec v
zmluveupravenárôzneatonapriektomu,žežalobcovianatútoskutočnosťupozornilisúdprvejinštancie
aj v podaní zo dňa 02.11.2020. Ak by platilo tvrdenie žalovaného o tom, že v obchodných podmienkach
bol obsah záväzku žalovaných upravený inak, potom je na mieste poskytnúť odpoveď na otázku, či

takéto navzájom si odporujúce zmluvné dojednania nespôsobujú absolútnu neplatnosť zmluvy pre jej
neurčitosť a tým povinnosť strán sporu vrátiť si navzájom poskytnuté plnenia. Rovnako sa súd prvej
inštancie nevysporiadal s tým, že žalovaný vyhotovil dokumentáciu, ktorá je v priamom rozpore so
základnými podmienkami úveru uvedenými v zmluve o splátkovom úvere č. 5120166243, v ktorých je
jasne a nezameniteľne uvedené. Žalovanému nič nebránilo uviesť priamo do zmluvy, že úver má byť

splácaný v 95 splátkach po 228,71 € a poslednou splátkou vo výške 223,45 €.

2.2. Súd prvej inštancie neposkytol vôbec žiadnu odpoveď na zásadné otázky, že prečo podľa jeho
názoru nie je právne relevantný práve údaj uvedený v základných podmienkach zmluvy, prečo jepodľa jeho názoru právne akceptovateľné, ak by dodávateľ upravil tak závažný údaj, ako je výška
poslednej splátky úveru inak v samotnej zmluve a inak v ostatnej dokumentácii a najmä z akého
dôvodu by v takom prípade malo dojednanie v tej istej dokumentácií prednosť pred zmluvou a či

na danú vec aplikoval ustanovenie § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Nesprávny je poukaz súdu
prvej inštancie na amortizačnú tabuľku. Z odôvodnenia nie je zrejmé, ako má amortizačná tabuľka
ovplyvňovať dojednanie uvedené v zmluve a prečo nie je súčasťou základných dojednaní samotnej
zmluvy. Akceptovanie takýchto záverov súdu prvej inštancie by vlastne znamenalo, že obsah dojednaní
je uvedený priamo v zmluve o spotrebiteľskom úvere je irelevantný, nakoľko rozsah záväzku spotrebiteľa

sa neriadi zmluvnými dojednaniami a stanovuje sa primárne podľa dojednaní uvedených v obchodných
podmienkach, amortizačnej tabuľke, prípadne iných dodávateľom vystavených dokumentov, ktoré nie
sú spotrebiteľom ani len podpísané a nie je zrejmé, či mu vôbec boli zo strany dodávateľa poskytnuté
a to aj za takého právneho stavu, ak by tieto dojednania boli v priamom rozpore so zmluvnými
dojednaniami. Celková čiastka uvedená v zmluve bola žalobcom uvedená v sume 21.950,90 €. Celková
čiastka mala byť podľa žalobcov vypočítaná na sumu 22.921,92 €, čím žalovaný uviedol žalobcov

do omylu, pričom tento nesprávny údaj mohol viesť k presvedčeniu, že úver je poskytnutý za iných
podmienok, čo mohlo ovplyvniť aj celkové správanie spotrebiteľa a jeho rozhodnutie čerpať úver práve
od žalovaného. Nedostatok takejto náležitosti spôsobuje bezúročnosť a bezpoplatkovosť poskytnutého
úveru. Žalobcovia ďalej poukázali aj na nepreskúmateľnosť a nedostatočné odôvodnenie napadnutého
súdneho rozhodnutia. Súd prvej inštancie uvádza v bode 73. odôvodnenia, že rozdiel predstavuje sumu

5,26 € čo je však v rozpore s obsahom súdneho spisu, keďže žalobcovia už v podanej žalobe tvrdili,
že celková čiastka spojená s úverom v skutočnosti predstavuje 971,02 €. Nie je pravdivé a správne
konštatovanie súdu, že žalovaný by nechcel viac ako je uvedené v zmluve.

2.3. Žalobcovia nesúhlasili ani s právnym posúdením súdu, na základe ktorého podľa názoru súdu

neuniesli bremeno tvrdenia a ani dôkazné bremeno, nakoľko nešpecifikovali v čom je údaj o RPMN
nesprávny, pričom v tomto smere je rozhodnutie súdu prvej inštancie v priamom rozpore s všeobecne
uznávanou negatívnou dôkaznou teóriou, ako aj rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít.
Žalobcovia v tomto smere poukazujú v prvom rade na to, že už priamo v podanej žalobe uviedli
nasledovné tvrdenia. Žalobcovia uniesli bremeno tvrdenia, pokiaľ tvrdil, že RPMN je uvedené v zmluve

v nesprávnej výške, čo spôsobuje rovnako zákonnú sankciu v podobe bezúročnosti a bezpoplatkovosti
úveru poskytnutého na základe takejto zmluvy, čo zároveň preukazuje, že žalovaný prijal plnenie, ktoré
netvorí predmet tohto konania, bez právneho dôvodu. Nemožno však uniesť dôkazné bremeno ohľadom
negatívnej skutočnosti, t. j. nesprávnosti tohto údaju. Neexistencia čohokoľvek sa totiž objektívne nedá
preukázať keď v tomto smere poukázali na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa

24.02.2010, sp. zn. 4Cdo/13/2009. Nemožno sa stotožniť s tým, že súd vyžaduje od spotrebiteľov, aby
preukazovali nesprávnosť výpočtu RPMN (teda negatívnu skutočnosť), pričom nechá bez povšimnutia
to, že v konaní možno preukázať správnosť uvedenia RPMN pričom dôkazné bremeno o tomto
tvrdení ležalo na žalovanom, keďže na rozdiel od negatívnej skutočnosti sa správnosť RPMN v konaní
nepochybne preukázať mohla. Žalobcovia poukazujú na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky z 24.júna 2010, sp. zn. 5Obdo/52/2010 a zastali názor, že nemajú nijakú možnosť preukázať
negatívnu skutočnosť, ak je RPMN uvedené v rozpore s realitou. Súd prvej inštancie mal v súlade s
ustanovením § 295 C.s.p. možnosť vykonať dôkazy na zistenie správneho RPMN ale na túto skutočnosť
rezignoval.

2.4. Žalobcovia s ohľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti nesúhlasia s rozhodnutím súdu prvej
inštancie a majú za to, že toto rozhodnutie si vyžaduje okamžitú revíziu zo strany odvolacieho súdu.
Žalovaný síce formálne splnil všetky náležitosti, ktoré zákon vyžaduje, avšak v nesprávnej výške, na
základe čoho je v zmysle platných právnych predpisov, ako aj ustálenej rozhodovacej praxe súdov,
potrebné poskytnutý úver považovať za bezúročný a bez poplatkov a žalobcovia mu boli tak povinní

vrátiť žalovanému titulom poskytnutého úveru len skutočne poskytnuté finančné prostriedky, t. j. sumu
vo výške 12.000 €. Žalobcovia zaplatili žalovanému sumu 17.960,26 €, v dôsledku čoho rozdiel medzi
touto sumou a reálne poskytnutým úverom prijal žalovaný bez právneho dôvodu. K bezdôvodnému
obohateniu, ktoré je predmetom tohto konania došlo na základe jedného plnenia a to poslednou platbou
žalobcov titulom úveru, vykonanou dňa 10.12.2019, v celkovej výške 9.166,77 €. Časťou tejto platby

vo výške 3.206,5 € k zániku záväzku žalobcov zo zmluvy splnením, nakoľko touto platbou žalobcovia
doplatili úver do výšky skutočne poskytnutej istiny 12.000 €, a časťou tejto platby vo výške 5.960,26 €
k prijatiu bezdôvodného obohatenia zo strany žalovaného.3. Žalovaný sa k podanému odvolaniu žalobcov 1./,2./ nevyjadril.

4. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací preskúmal a prejednal vec v zmysle § 379 a 380 ods. 1

C.s.p. v napadnutom rozsahu t.j. v celom rozsahu, bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( rozsudok
bol odvolacím súdom verejne vyhlásený podľa § 378 ods. 1 v spojení s § 219 ods. 3 C.s.p.) a dospel k
záveru, že odvolanie žalobcov 1./,2./ nie je dôvodné.

5. Predmetom tohto konania bol nárok žalobcov na vydanie bezdôvodného obohatenia v sume 5.960,26

€. Medzi stranami nebolo sporné, že strany uzavreli dňa 14.10.2016 zmluvu o splátkovom úvere, ktorým
žalovanýposkytolžalobcom1./a2./spotrebiteľskýúvervsume12.000€.Vzmluvebolidojednanéďalšie
zmluvné náležitosti, v zmluve bol dohodnutý úrok vo výške 14,90 %, bolo dohodnutých 96 mesačných
splátok v sume 228,71 €, RPMN vo výške 17,82 %, priemerná RPMN 9,22 %, celková čiastka, ktorú
mali žalobcovia vrátiť bola v sume 21.950,90 €. Medzi stranami bolo sporné, že či všetky náležitosti
boli uvedené správne, a to konkrétne sporná bola celková čiastka, ktorú majú žalobcovia zaplatiť a

to z dôvodu, že v nej nebolo obsiahnuté poistné a nebola uvedená výška poslednej splátky, a taktiež
bolo sporné uvedenie výšky ročnej percentuálne miery nákladov. Sporné bolo medzi stranami či treba
považovať zmluvu za bezúročnú a bez poplatkov a teda, či prišlo k vzniku bezdôvodného obohatenia.

6. Civilný sporový poriadok v ustanovení § 387 ods. 2 dáva odvolaciemu súdu možnosť, v prípade,

že sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia sa v odôvodnení obmedziť
len na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia prípadne doplniť na zdôraznenie
správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

6.1. Podľa § 1 ods.2 zákona č. 129/2010 Z. z., spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné

poskytnutiepeňažnýchprostriedkovnazákladezmluvyospotrebiteľskomúverevoformepôžičky,úveru,
odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský
úver podľa tohto zákona možno poskytnúť len bezhotovostným prevodom finančných prostriedkov na
platobný účet spotrebiteľa, poštovým poukazom, ktorého adresátom je spotrebiteľ alebo platobným
prostriedkom vydaným na meno spotrebiteľa; tým nie je dotknuté bezhotovostné poskytnutie viazaného

spotrebiteľského úveru podľa § 15 alebo poskytnutie spotrebiteľského úveru bezhotovostne na splatenie
iného úveru alebo úverov úhradou veriteľovi oprávnenému poskytovať úver podľa tohto zákona alebo
osobitného predpisu. Spotrebiteľským úverom sú aj mladomanželský úver podľa osobitného predpisu,
niektoré stavebné úvery a iné úvery podľa osobitného predpisu1b) a nezabezpečené úvery poskytované
spotrebiteľom na účely rekonštrukcie nehnuteľnosti určenej na bývanie, pričom ustanovenia osobitných

predpisov1c) týkajúce sa poskytovania týchto úverov tým nie sú dotknuté; obmedzenie hornej hranice
výšky úveru podľa odseku 3 písm. f) sa na tieto úvery nevzťahuje.

6.2. Podľa § 2 pís. g) zákona č. 129/2010 Z. z., celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so
spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu,

ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi
známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov patria aj poistné a náklady spojené so
zmluvou o zabezpečení záväzku spotrebiteľa podľa tohto zákona, ktorých uzavretím bolo podmienené
získanie spotrebiteľského úveru alebo jeho získanie za ponúkaných podmienok,

6.3. Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z.
Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí
obsahovať tieto náležitosti:
a)druh spotrebiteľského úveru,
b)obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,

miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu;
ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom
finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u
veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu,
c)adresu veriteľa, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,

d)meno, priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,
e)identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa
okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva
k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,f)dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
g)celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
h)opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo

služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo
ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere,
i)úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo
referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,
ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,

podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové
sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových
sadzbách spotrebiteľského úveru,
j)odplatu podľa osobitných predpisov,
k)ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky

predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,
l)výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,
m)právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa

amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek
počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
n)súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a
nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny,
o)prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú

platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie
platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy
o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť,
p)úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej
úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

q)upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,
r)veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,
s)výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe,
t)informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia,
u)právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení

spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred
lehotou splatnosti podľa § 16,
v)spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
w)informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
x)právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo

uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť
čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej
výpočtu,
y)názov a adresu príslušného orgánu dohľadu podľa § 23,
z)priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu

podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;
platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver
pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej
hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota
ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny

štvrťrok.
aa)názov zmluvy, ktorý obsahuje slová spotrebiteľský úver v príslušnom gramatickom tvare..

6.4. Podľa § 11 ods. 2 písm. b) zákona č. 129/2010 Z. z., poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje
za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods.

2 písm. a) až l), s), z) a aa).

7.Pooboznámenímsasobsahomspisumáodvolacísúdzato,že preskúmavanejvecirozhodnutiesúdu
prvej inštancie zodpovedá požiadavkám kladeným na odôvodnenie súdneho rozhodnutia v zmysle § 220C.s.p., pretože súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav,
primeraným spôsobom opísal priebeh konania a stanoviská strán sporu k prejednávanej veci, citoval
vyššieuvedenéprávnepredpisy, ktoréaplikovalnaprejednávanýprípadazktorýchvyvodilsvojeprávne

závery o nedôvodnosti žaloby, keď dospel k správnym právnym záverom , že vyššie zmienená zmluva o
spotrebiteľskom úvere spĺňa všetky zákonom stanovené náležitosti, a úver poskytnutý žalobcom nie je
možné považovať za bezúročný a bez poplatkov a preto neprišlo zo strany žalovaného k bezdôvodnému
obohateniu.

8. V prvom rade sa odvolací súd zaoberal otázkou či bolo v zmluve uvedená správna náležitosť celkovej
čiastky spojenej s úverom. Námietka žalobcov spočívala v tom , že žalovaný v zmluve neuviedol, že
posledná splátka je v inej výške ako ostatné splátky, a teda matematický súčin 96 splátok v sume
228,71 € je iný ako je celková čiastka spojená s úverom v sume 21.950,90 €. Žalobcovia v odvolaní
správne poukázali na rozhodovaciu prax súdov, keď odvolací sú naviac tiež poukazuje na rozsudok
Krajského súdu v Nitre sp. zn. 7Co/161/2018, ktorý tiež dospel k záveru tak ako uvádzajú žalobcovia,

že ak posledná splátka vychádza v inej výške, dodávateľ je povinný takýto údaj uviesť priamo v zmluve
o úvere. Krajský súd v Nitre mal za to, že nebol ani len uvedený údaj o tom, že výška poslednej splátky
bude vypočítaná inak a tiež údaj o tom, že bude o výške splátky dodatočne informovaný. Takéto konanie
veriteľa je zavádzajúce a v neprospech spotrebiteľa, pretože dlžník nemá presnú vedomosť o jednej zo
základných náležitosti úverovej zmluvy, a to presnej výšky všetkých požadovaných splátok.

8.1. Tieto rozhodnutia označené žalobcami, resp. rozhodnutie Krajského súdu v Nitre nie sú
aplikovateľné na daný prípad, lebo sa týkali situácie, keď nebol v zmluve uvedený údaj o tom, že by
malo prísť k inej výške splátky ako boli dohodnuté. V danom prípade priamo v zmluve bolo uvedené,
pri dojednaní splátky, že výška splátky je 228,71 € mesačne 10.deň v kalendárnom mesiaci, výška

poslednej splátky úveru je uvedená v splátkovom kalendári. V danom prípade má odvolací súd za to,
že z uvedeného zmluvného dojednania je zrejmé, že žalobcovia mali mať zo zmluvy vedomosť o tom,
že výška poslednej splátky bude v inej ako dohodnutej výške. Splátkový kalendár bol prílohou zmluvy o
úvere. Žalobcovia mali teda dostatočnú možnosť sa oboznámiť sa s výškami splátky bez toho, aby boli
uvedený do omylu alebo žeby dojednania v zmluve boli dojednané v neprospech spotrebiteľov. Nie je

úlohou súdov sankcionovať bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou, ak je zo zmluvy jednoznačne zrejmé,
že výška poslednej splátky bude v inej výške ako boli zvyšné splátky, aj keď samotná suma poslednej
splátky nebola v zmluve uvedená, avšak v zmluve bol odkaz kde je možné uvedenú sumu nájsť a to
konkrétne v prílohe zmluvy.

9. Odvolací súd má ďalej za to, že pokiaľ ide o poistné plnenie je potrebné zarátať ho do celkových
nákladov, nakoľko zo zmluvy tak ako je uzavretá vyplýva, že žalobcovia nemali možnosť uzavrieť
poistenie odmietnuť, hoci v zmluve je uvedené, že sa poistenie nevyžaduje. Zmluva však žalobcom
neumožňuje si vybrať, či bude zmluva o spotrebiteľskom úvere poistená alebo nie. Prílohou zmluvy
o spotrebiteľskom úvere bol aj súhlas s poistením úveru. Tvrdenie žalobcov, že podľa nich malo byť

aj poistenie zarátané do celkových nákladov je správne, avšak podľa zmluvnej dokumentácie vyplýva,
konkrétne z bodu 5. súhlasu s poistením k úveru, že poplatok sa zaplatí v rámci mesačnej splátky. Z
uvedeného vyplýva, že výška splátky má v sebe zahrnutú aj splátku poistného. V zmluve uvedená výška
poplatku za poistné v sume 10,06 € teda podľa vyššie uvedeného ustanovenia má byť súčasťou splátky
v sume 228,71 €. V konaní pred súdom prvej inštancie ani teraz v odvolacom konaní nebolo nijakým

spôsobom spochybnené dojednanie uvedené v súhlase s poistením. Odvolací súd tak vychádza z toho,
že splátka obsahovala aj uvedený poplatok, a teda aj poistné je zahrnuté do celkovej čiastky úveru a
teda ani tento argument žalobcov nijako nespochybnil správnosť zmluvného dojednania.

10. Žalobcovia aj v odvolaní zotrvali na námietke ako v konaní pred súdom prvej inštancie, že v zmluve

bola uvedená nesprávna výška RPMN, keď si výšku RPMN kontrolovali cez kalkulačku vedenú na
internetovomportáli.Odvolacísúdjenázoru,ženiejemožnéabsolútnevychádzaťzhodnôtRPMN,ktoré
uvádzajú jednotlivé kalkulačky prístupné na internete. Presný vzorec na výpočet RPMN je obsiahnutý
v právnych predpisoch, a pri internetových kalkulačkách nie je možné zistiť, či obsahujú presný vzorec.
Odvolacísúdprostredníctvomkalkulačkyobsiahnutejv"aplikáciisúdnymanažment" vzmysleInštrukcie

MS SR č. XXXXX/XXXX/XXX, ktorou sa upravujú podrobnosti o používaní súdneho manažmentu
na spracovanie súdnej agendy v súvislosti s finančnými operáciami prekontroloval, či výška RPMN
zodpovedá zmluvnému dojednaniu a podľa údajov zo zmluvy zadaných do kalkulačky, vyšla suma tak
ako ju uviedol žalovaný v zmluve. Odvolací súd preto v súlade so súdom prvej inštancie zastáva názor,že v danom prípade žalobcovia nepreukázali právne relevantným výpočtom, že RPMN bolo uvedené
nesprávne a v neprospech spotrebiteľa.

11. Odvolací súd v súlade so súdom prvej inštancie dospel k záveru má za to, že v danom prípade nebolo
preukázané, že zmluva neobsahuje všetky zákonom požadované náležitosti, že žalobcovia boli uvedení
do omylu, že mali v zmluve nesprávne uvedené náležitosti ako celkovú čiastku spojenú s úverom a
nesprávne uvedené RPMN. Uvedené náležitosti boli uvedené správne a preto nie je možné považovať
za bezúročný a bez poplatkov a zo strany žalovaného neprišlo k bezdôvodnému obohateniu na úkor

žalobcov.

12. Ďalšími námietkami žalobcov uvedenými v odvolaní sa odvolací súd opätovne nezaoberal, keď tieto
nie sú spôsobilé privodiť iné právne hodnotenie stavu veci, sú v rovine úvah bez podloženia relevantných
dôkazov. Ústavný súd vo svojich rozhodnutiach konštantne pripomína a odvolací súd sa s týmto v plnej
miere stotožňuje, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami konania,

ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny
základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami konania.
Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny
základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované právo strán konania
na spravodlivé súdne konanie (napr. IV. ÚS 115/03, II. ÚS 44/03, III. ÚS 209/04, I. ÚS 117/05, IV. ÚS

112/05). Samotná skutočnosť, že žalobcovia sa nestotožňujú s právnymi závermi súdu prvej inštancie,
nemôže viesť k záveru o ich zjavnej neodôvodnenosti a neznamená ani oprávnenie odvolacieho súdu
nahradiť správne právne názory súdu prvej inštancie jeho vlastnými, len preto, že nezodpovedajú
predstavám žalobcov o tom, ako má súd vo veci rozhodnúť, keď súd prvej inštancie sa neodchýlil od
príslušných ustanovení C.s.p., Občianskeho zákonníka zákona č. 129/2010 Z. z. a ani nepoprel ich účel

a význam, keď dospel k záveru, že žaloba žalobcov je nedôvodná z dôvodov uvedených vyššie.

13. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ktorým súd žalobu
zamietol v zmysle § 387 ods. 1,2 C.s.p. ako vecne správny potvrdil.

14. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods.
1, ods. 2 a § 262 ods. 1 C.s.p.. V odvolacom konaní bol plne úspešný žalovaný, preto mu vznikol nárok
na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %, keď o výške náhrady trov konania v zmysle §
262 ods. 2 C.s.p. rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

15. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9
zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov,
§ 393 ods. 2 C.s.p. ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( § 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( § 421 ods. 1 C.s.p. ).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/jepredmetomdovolaciehokonanialenpríslušenstvopohľadávkyavýškapríslušenstva včasezačatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ ( § 422 ods.1 C.s.p. ).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( § 424 C.s.p. ).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii ( § 427 ods.1 prvá veta C.s.p.).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde ( § 427 ods.2 C.s.p. ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom ( § 429 ods. 1 C.s.p. ).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého

stupňa( § 429 ods.2 C.s.p. ).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení ( § 431 ods.1 C.s.p. ).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( § 431 ods.2 C.s.p. ).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci ( § 432 ods. 1 C.s.p. ).
Dovolacídôvodsavymedzítak,že dovolateľuvedieprávneposúdenieveci,ktorépokladázanesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( § 432 ods.2 C.s.p.).