Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, September 4, 2024

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 17P/138/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2123209986
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 09. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Johana Máčajová

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2024:2123209986.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava samosudkyňou JUDr. Johanou Máčajovou v právnej veci starostlivosti súdu

o maloleté dieťa: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom u otca, zastúpená procesným opatrovníkom: Úrad
práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava, dieťa rodičov: C. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. B. XX, F. a G.
B., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. I. XX, o návrhu otca na zvýšenie výživného k maloletému dieťaťu, takto

r o z h o d o l :

I. Súd zvyšuje s účinnosťou od 1.9.2024 výživné matky na maloletú A. B., nar. XX.XX.XXXX zo sumy
80,- eur na sumu 150,- eur mesačne, a to vždy do 1. dňa v mesiaci vopred k rukám otca.

II. Týmto sa mení rozsudok Okresného súdu Trnava č.k. 27P/46/2021 – 69 zo dňa 08.12.2021

v časti výroku o výživnom.

III. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Otec maloletej A. sa návrhom doručeným súdu dňa 22.12.2024 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým
bysúdzvýšilvýživnématkynamaloletúdcéruA.zosumy80,-Eurmesačnenasumu250,-Eurmesačne.
Uviedol, že rozsudkom Okresného súdu Trnava č.k. 27P/46/2021-69 zo dňa 08.12.2021 bola matka
zaviazaná platiť 80,- Eur mesačne na výživné. Odvtedy ubehli 2 roky, maloletá navštevuje 5.ročník
ZŠ, zvýšili sa náklady na jej výživu, ošatenie, krúžky-konkrétne na stolný tenis. Jeho zárobok sa od

citovaného rozsudku zvýšil 0 100,- Eur mesačne, ale životné náklady sa tiež značne zvýšili. Matka
maloletej vôbec neprejavuje záujem o svoju dcéru, ani na meniny alebo narodeniny. Naposledy sa
osobne stretla s maloletou v decembri v roku 2022, kedy jej darovala dve mikiny (z toho bola jedna
znečistená) a slúchadlá. Žije a pracuje vo J. asi dva roky. Nakoľko otec má za to, že došlo k zásadnej
zmene pomerov na strane maloletej, navrhuje zvýšenie výživného matky na sumu 250,- Eur mesačne.

2. Matka sa k podanému návrhu na zvýšenie výživného nevyjadrila, súdom požadované doklady

nezaslala, bez ospravedlnenia sa nezúčastnila nariadeného pojednávania.

3. Podaním doručeným súdu dňa 31.01.2024 otec doložil do spisu na výzvu súdu prehľad nákladov
na maloletú ako aj na domácnosť. Náklady na domácnosť otec špecifikoval takto: hypotéka 450,- Eur,
elektrina 60,- Eur, telefóny 60,- Eur, strava 250,- Eur. Náklady na maloletú otec špecifikoval: sporenie
na A.: 40,- Eur, ošatenie 100,- Eur, hygienické potreby 50,- Eur, výdaje na školu: strava doma+ školské
obedy 30,- Eur + krúžky (vybíjaná, ping- pong), vreckové+ výdaje pri začiatku školského roka a na výlety.

Celkovo tak jej mesačné náklady predstavujú sumu cca 350,- Eur.

4. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi obsiahnutými v spise, pripojeným spisom tunajšieho
súdu sp.zn. 27P/46/2021, výsluchom otca, pričom zistil nasledovný skutkový stav:5. Z obsahu rozsudku tunajšieho súdu sp.zn. 27P/46/2021– 69 zo dňa 08.12.2021 vyplýva, že súd zveril
maloletú A. do osobnej starostlivosti otca s účinnosťou od 10.08.2021. Matke uložil

povinnosť platiť výživné na maloletú A. vo výške 80,- Eur mesačne vždy do 15.dňa v mesiaci vopred k
rukám otca s účinnosťou od 10.08.2021. Matke uložil tiež povinnosť uhradiť nedoplatok na zročnom
výživnom za čas od 10.08.2021 do 30.11.2021 vo výške 296,77 Eur v mesačných splátkach po 20,- Eur
spolu s bežným výživným, čím zmenil rozsudok Okresného súdu Trnava č. k. 37P/29/2017-22 zo dňa
29.1.2018 v časti zverenia, zastupovania, správy majetku a určenia výživného. Maloletá v čase ostatnej

úpravy, t.j. pred cca 2,5 rokmi, mala 9 rokov. Otec mal vyživovaciu povinnosť len voči maloletej A.. Príjem
otca v tom čase bol cca 1.100 Eur v čistom. Ohľadne príjmu matky súd vychádzal zo skutočnosti, že
v jej schopnostiach a možnostiach bolo dosahovať čistú mesačnú mzdu vo výške 858,- eur, napriek
tomu, že nebola zamestnaná. Matka mala 2 vyživovacie povinnosti, na staršiu dcéru K. v konaní sp. zn.
11P/40/2021 zo dňa 21.09.2021 matke uložená povinnosť platiť výživné 100,- Eur.

6. Z výsluchu otca na pojednávaní súd zistil, že dôvodom podania návrhu bolo zvýšenie nákladov
na dcéru. Dcéra za čas od poslednej úpravy veľmi vyrástla, má napr. nohy č. 42, váži 70 kg,
je vysoká, navštevuje 5. ročník ZŠ, má aj zdravotné problémy: dostala menštruáciu, má ADHD –
poruchu pozornosti, správania (začala sa hádzať o zem, nezapadla do kolektívu), každý týždeň chodí
ku psychiatričke, odporučili ju ku psychiatrovi, na magnetickú rezonanciu, všetky tieto problémy sú

v podstate zanedbané ešte z čias starostlivosti matky. Náklady má aj s dopravou. Do spisu založil
potvrdenie od C. K.- detská neurologička. Stravu v škole platí 35,- eur, doma na stravu minie mesačne
cca 150,-eur, ošatenie 150 - 200,-eur + krúžky – pingpong + oblečenie, teraz by dcéra chcela začať
chodiť na krúžok kreslenia, rada a pekne kreslí, kúpili jej bicykel, kolobežku, aby eliminovali iné jej
problémy. Matka výživné neplatí 7 mesiacov, náhradné výživné nedostáva, ale podal návrh na exekúciu

aj trestné podanie. S dcérou sa matka nekontaktuje cca 2 roky, nie sú s ňou v kontakte. Predtým matka
robila rôzne práce, chyžnú, popri tom poskytovala sexuálne služby za peniaze, užívala drogy. Otec si
myslí, že aj v zahraničí v tomto pokračuje. Dcéra k nej nemá žiadny vzťah.
Otec vlastní rodinný dom, v ktorom aj bývajú, nepribudla mu žiadna nehnuteľnosť, ani majetok väčšieho
rozsahu. 7 rokov býva s manželkou, manželia sú 1 rok. Spolu nemajú žiadne deti. Manželka má dobrý

vzťah s dcérou, nahrádza jej vlastnú matku.

7. Z potvrdenie o mzde otca od zamestnávateľa - J. K., Častá vyplýva, že čistý príjem otca za posledných
12 mesiacov od podania návrhu ( 1/2023 - 12/2023) bol v priemere 1.158,- Eur. Otec je zároveň
poberateľom prídavku na dieťa za rok 2024 v sume 60,- Eur.

8. Dňa 24.07.2024 doložila matka do spisu jej čestné vyhlásenie, v ktorom vyhlásila, že s otcom maloletej
sa dohodli na zvýšení výživného na dcéru A. na sume 150,- Eur od 01.09.2024.

9. Podaním doloženým otcom dňa 27.08.2024, rovnako aj osobne na pojednávaní dňa 04.09.2024 otec

vyslovil súhlas s matkou navrhnutou zvýšenou sumou výživného s účinnosťou od 01.09.2024. Rovnako
uviedol, že matka už zaplatila výživné za mesiac 9/2024, uhradila aj dlh v sume 800,- eur. Peniaze
sú na účte. Dcéra teraz navštevuje 6. ročník ZŠ, učí sa dobre, má sa dobre, jej zdravotný stav sa
po psychickej stránke zlepšil. Dcéra navštevuje psychiatra, boli na magnetickej rezonancii, ešte budú
nasledovať ďalšie vyšetrenia. Toho času momentálne lieky neužíva. Momentálne bude navštevovať

krúžok chemický a biologický.

10. Z potvrdenia Základnej školy H. I. L. dňa 21.12.2023 vyplýva, že maloletá A. B. bola v školskom roku
2023/2024žiačkou5.ročníka,včaserozhodnutiasúdubolažiačkou 6.ročníkauvedenejzákladnejškoly.

11. Procesný opatrovník na nariadenom pojednávaní odporučil súdu návrhu otca vyhovieť, vzhľadom na
to, že zvýšenie výživného je v prospech maloletej. Dňa 31.01.2024 ich oddelenie kontaktovala matka
malol. z dôvodu, že jej matke bolo doručené predvolanie pre ňu, vo veci informatívneho pohovoru.
Matka uviedla, že sa nachádza v zahraničí vo J., na informatívny pohovor sa nedostaví, matka bola
oboznámená s uvedeným konaním o zvýšenie výživného na malol. A., bolo jej poskytnuté sociálne

poradenstvo.

12. Podľa § 36 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. Zákon o rodine (ďalej len „ZR“), rodičia maloletého dieťaťa,
ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností.Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí,
ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého
dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami.6)

Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.

Podľa § 28 ods. 2 ZR, rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť
záujmy maloletého dieťaťa.

Podľa § 62 ods. 1 ZR, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá
trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 ZR, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností
a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 4 ZR, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a
v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov
o domácnosť.

Podľa § 62 ods. 5 ZR, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností,

možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča,
ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 63 ods. 3 ZR, ak to majetkové pomery povinného rodiča dovoľujú, za odôvodnené potreby
dieťaťa možno považovať aj tvorbu úspor. V takom prípade súd uvedie pri určení výživného sumu

výživného, ktorá je určená na tvorbu úspor, a uloží povinnému rodičovi, aby túto sumu poukazoval
na osobitný účet maloletého dieťaťa, ktorý v prospech neho zriadi rodič, ktorému bolo maloleté dieťa
zverené do osobnej starostlivosti. Na nakladanie s prostriedkami na účte maloletého dieťaťa je potrebný
súhlas súdu.

Podľa § 75 ods. 1 ZR, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako
aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové
pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho
zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká,
ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 77 ods. 1 veta prvá a druhá ZR, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len
odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch
rokov, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Podľa § 78 ods. 1 ZR, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery.
Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

Podľa § 78 ods. 3 ZR, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Podľa§26ZR,aksazmeniapomery,súdmôžeajbeznávrhuzmeniťrozhodnutieovýkonerodičovských
práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

Podľa § 2 ods. 1 zákona CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného
sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 217 ods. 1 veta prvá zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“),
pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

Podľa § 121 CMP, rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o

priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu
možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.Podľa § 40 CMP, súd môže prekročiť návrhy účastníkov a prisúdiť viac, než čoho sa domáhajú, aj vtedy,
ak sa konanie mohlo začať aj bez návrhu.

13. Pokiaľ ide o návrh otca na zvýšenie výživného matky na maloletú zo sumy 80,- Eur mesačne na
sumu 250,- Eur mesačne, súd z vykonaného dokazovania dospel k záveru, že tento návrh je čiastočne
dôvodný, nakoľko na strane maloletej došlo nárastom životných nákladov spojených s uplynutím viac
ako 2 rokov od poslednej úpravy k výraznej zmene pomerov predstavujúcej zvýšenie jej nákladov na
živobytie. Uvedené napokon uznala aj matka maloletej, keď sama navrhla sumu zvýšeného výživného

vo výške 150,- Eur od 01.09.2024.

14. Pri rozhodovaní o zmene výživného súd porovnal okolnosti dôležité pre určenie výživného, a to
v čase skoršieho rozhodnutia, ako aj nového rozhodnutia a zisťoval, či sa tieto podstatne zmenili, a či ide
o zmenu, ktorá je spôsobilá privodiť potrebu novej úpravy vyživovacej povinnosti. Súd dospel k záveru,
že od ostatnej úpravy výživného rozsudkom Okresného súdu Trnava č.k. 27P/46/2021 – 69 zo dňa

8.12.2021došlok podstatnejzmenepomerovnastranemaloletéhodieťaťaodôvodňujúcejzmenuvýšky
bežného výživného, ktoré má spotrebný charakter.

15. K podstatnej zmene pomerov na strane maloletej A. prišlo z dôvodu zmeny stupňa školy- nastúpením
na druhý stupeň základnej školy, s ktorou skutočnosťou sú spojené zvýšené náklady súvisiace s

nákladmi na ošatenie, stravu, či krúžkovou činnosťou. Otec deklaroval náklady na maloletú v rozsahu
primeraných nákladov na dieťa v obdobnom veku. Podľa zaužívanej súdnej praxe predstavuje prechod
na druhý stupeň základnej školy relevantný dôvod na zvýšenie výživného, matka uvedené náklady
nesporovala. V záujme zabezpečenia odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa je tak dôvodné, aby sa
na nich podieľala matka vo zvýšenej miere ako v sume doterajšieho výživného 80,- Eur mesačne, preto

súd považoval za potrebné zvýšiť doposiaľ stanovené výživné.

16. Rodičia sa ohľadne výšky výživného napokon dohodli, súd sumu 150,- Eur zvýšeného výživného
považoval za adekvátnu. Takto stanovené výživné považuje súd vzhľadom k potrebám maloletého
dieťaťa, s prihliadnutím na jeho vek, a tiež k možnostiam a schopnostiam matky za primerané. Spolu

s výživným poskytovaným od otca, ktorému je maloletá zverená do osobnej starostlivosti, zabezpečí
uspokojovanie odôvodnených potrieb maloletej v požadovanom rozsahu na obdobie navštevovania
základnej školy, pokiaľ sa nevyskytnú zásadné dôvody na zmenu takto stanoveného výživného.

17. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov považoval súd návrh otca v časti zvýšenia výživného na

maloletú za čiastočne odôvodnený a v tomto smere návrhu vo výroku I. rozsudku vyhovel. Súd teda
zvýšil výživné matky zo sumy 80,- Eur mesačne na sumu 150,- Eur mesačne od 01.09.2024, tak ako
sa rodičia dohodli.

18. Podľa § 57 CMP, o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd
len na návrh.

Podľa § 58 CMP, o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa

konanie končí.

Podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje
inak.

19. O náhrade trov konania účastníkov rozhodol súd v zmysle § 52 CMP, keď vo výroku III. rozsudku
rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, nakoľko v mimosporových
konaniach je v zásade vylúčený nárok na náhradu trov konania, pričom súd nezistil naplnenie žiadnej
z výnimiek upravených v ustanovení § 53 a nasl. CMP, keď zároveň nezistil, že by tu boli také okolnosti
prípadu, aby bolo možné priznať náhradu trov konania niektorému z účastníkov s poukazom na zásadu

spravodlivosti.Poučenie:

Protitomutorozsudkujemožnépodaťodvolanievlehotedo15dníododňajehodoručenianaOkresnom
súde Trnava (§ 355 ods. 1 CSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať
návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku a v prípade starostlivosti o maloletú a styku
s maloletou návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 370 a nasl. CMP).