Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, December 28, 2023

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5Co/247/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7612211816
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 12. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Adriana Murínová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2023:7612211816.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Adriany Murínovej a členiek
JUDr. Slávky Zborovjanovej a JUDr. Zuzany Stolárovej v spore žalobcu: Obec Hincovce, Hincovce č.
28, 053 63, IČO: 00329126, zastúpený Advokátskou kanceláriou - Ján Buroci, s.r.o., so sídlom v A.
B. C., D. E. F. XX, IČO: 50663160, proti žalovanému: G. E., so sídlom podnikania 053 11 A., H. XX,
IČO: 34574417, zastúpený Advokátskou kanceláriou ŠIMONOVIČ, s.r.o., so sídlom v A. B. C., I. F. XXX/

XXX, IČO: 52838781, o zaplatenie zľavy z diela s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku
Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 8. apríla 2022 č.k. 15C/37/2012 – 487 takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok vo výroku I., III. a IV. a vec v rozsahu zrušenia vracia súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie.

O d m i e t a odvolanie žalovaného proti výroku II. rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Spišská Nová Ves (ďalej aj „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) rozsudkom zo dňa 8. apríla
2022 č.k. 15C/37/2012 – 487 rozhodol, že:

I. žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 26.109,20 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške
8,75 % ročne zo sumy 26.109,20 eur od 13.7.2012 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti

rozsudku,

II. v prevyšujúcej časti žalobu zamieta.

III. žalovanému sa priznáva proti žalobcovi náhrada trov konania v rozsahu 63,96 % s tým, že o výške
trov bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnom skončení vo veci samej,

IV.štátmánároknanáhradutrovkonaniavočižalobcovivrozsahu81,98%aprotižalovanémuvrozsahu
18,02 % s tým, že o výške trov bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnom skončení
vo veci samej.

2. Súd tak rozhodol o žalobe, ktorou žalobca žiadal uložiť žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu

144.900,37 eur spolu s 9 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 144.900,37 eur odo dňa podania
žalobného návrhu do zaplatenia s tvrdením, že:

2.1. žalobca uzatvoril so žalovaným zmluvu o dielo č. 1/2005 zo dňa 9.3.2005 podľa § 536 a nasl.
Obchodného zákonníka, na základe ktorej sa žalovaný zaviazal zhotoviť stavbu - Prestavba MŠ na
bytový dom - 4 b. j., v obci Hincovce v rozsahu výkonu predloženého vo verejnej súťaži, pričom v

zmysle článku VII. zmluvy o dielo žalovaný poskytol na realizované dielo záruku 60 mesiacov odo dňa
úspešného ukončenia preberacieho konania s tým, že za vady, ktoré sa prejavili po odovzdaní dielazodpovedá žalovaný iba vtedy, ak boli spôsobené porušením jeho povinnosti a pre prípad vady diela, že
počas záručnej doby má objednávateľ právo požadovať a zhotoviť povinnosť bezplatne odstrániť vady,

2.2. dielo malo byť dokončené v 4/2006 za cenu v zmysle č. l. V zmluvy stanovenej dohodou zmluvných
strán podľa § 3 zákona č. 8/1996 Z. z. v celkovej sume 207.000,53 eur,

2.3. Dodatkom číslo 1/2006 zo dňa 11.1.2006 k zmluve o dielo sa zmluvné strany dohodli, že termín
dokončenia diela sa stanovuje na 4/2007,

2.4. žalovaný predmet plnenia odovzdal, žalobca dielo prevzal a zaplatil žalovanému za dielo dohodnutú
cenu za dielo v zmysle zmluvy,

2.5. Obec Spišský Hrušov ako stavebný úrad vydal kolaudačné rozhodnutie, ktorým povolil užívanie
stavby, pričom toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 13.7.2007,

2.6. na predmetnom diele sa po odovzdaní diela vyskytli vady a aby žalobca mohol odborne informovať
zhotoviteľa o predmetných vadách diela, nechal k veci vypracovať odborné stanovisko znalca J. A.
F., ktorý uviedol, že žalovaný ako dodávateľ stavebných prác nedôsledne previedol vykonané práce v
súlade so stavebnými predpismi a nebol dodržaný technologický postup výstavby, čím môže dôjsť k

značnýmškodámakohrozeniumajetkuazdraviaobčanov,pretojepotrebnéurýchlenezvolaťrokovanie
na odstránenie nedostatkov popísaných v odbornom posudku,

2.7. na základe stanoviska znalca J. A. F. žalobca reklamoval vady diela u žalovaného a zároveň pozval
všetky zainteresované strany na pracovné stretnutie na miesto samé za účelom vyriešenia vzniknutej

situácie na deň 26.8.2011, následne termín bol preložený na nový deň a súčasne bol žalovanému
predložený statický posudok J. G. B. k uvedenej stavbe, ktorá popísala vady diela,

2.8. dňa 27.10.2011 sa konalo opakované pracovné stretnutie na mieste samom, na ktorom žalobca
žalovanému aj vizuálne poukázal na vady diela a po obhliadke objektu bol so žalovaným dohodnutý

priebežný postup prác pri odstraňovaní zistených vád diela,

2.9. žalovaný na základe reklamácie vád diela zo strany žalobcu začal odstraňovať bezplatne vady diela
v mesiaci november 2011, tieto práce však prerušil, pokračoval v nich v apríli 2012, avšak aj tieto práce
čoskoro prerušil, nepokračoval v nich a vady diela doposiaľ v zmysle zmluvy bezplatne neodstránil,

a preto si žalobca uplatnil u žalovaného nárok na zľavu z ceny diela vo výške 70 % dohodnutej ceny
diela, t. j. vo výške 144.900,37 eur, v súlade s ustanovením § 564 Obchodného zákonníka.

3. V odôvodnení súd poukázal aj na obranu žalovaného, ktorý vzniesol námietku premlčania k
bezodkladnému vytknutiu vád žalovanému s poukazom na § 562 ods. 2 Obchodného zákonníka v

spojení s § 428 Obchodného zákonníka, potom, čo ich zistil, ako i založenú (o.i) na tvrdení, že:

3.1. v zmysle článku VII. bod 7.1 zmluvy o dielo ako zhotoviteľ poskytuje na realizované dielo záruku 60
mesiacov odo dňa úspešného ukončenia preberacieho konania, teda odo dňa 18.6.2007 a záruka plynie
do 18.6.2012, pričom žalovanému počas plynutia záručnej doby neboli vady nikdy výslovne zo strany

žalobcu vytýkané, skutočnosti uvádzané v stanovisku nie sú pravdivé, nikdy neboli ani súčasťou projektu
a projektovej dokumentácie a žalovaný ich nebol povinný ani zhotovovať, žalobcom predložené odborné
stanovisko je všeobecné, bez konkretizácie toho, o aké vady by sa malo jednať a aké vady žalobca
mal týmto stanoviskom uplatňovať, práce vykonávané žalovaným na stavbe po stretnutí v roku 2011
neboli prácami na odstraňovaní vád, ale išlo o práce naviac, žalobca odmietol dať žalovanému písomnú

objednávku na ich výkon, a preto žalovaný odmietol v prácach ďalej pokračovať a práce ukončil,

3.2. žalovaný neakceptoval zľavu z ceny diela uplatnenú žalobcom listom zo dňa 4.7.2012, lebo: a)
žalobca nárok uplatnil po uplynutí záručnej doby na dielo, teda žalobca zmeškal 60 mesačnú prekluzívnu
lehotu na uplatnenie zľavy z ceny diela voči žalovanému, b) samotné uplatnenie žalovaný nepovažuje

za uplatnenie zľavy z ceny diela uskutočnené v súlade s právnymi predpismi, nakoľko z listu žalobcu
nie je zrejmé, na základe akých skutočnosti dospel žalobca k výške zľavy uplatnenej v tomto liste, c)
žalobca v rámci preberacieho konania konštatoval, že dielo bolo, čo sa týka akosti zhotovené veľmi
dobre, odchýlky od dokumentácie neboli žiadne a ako nedostatky a nedorobky uviedol iba tie, ktoré súv preberacom protokole, pričom vzhľadom na ustanovenie § 439 ods. 1 s použitím § 564 Obchodného
zákonníka nárok na zľavu z kúpnej ceny zodpovedá rozdielu medzi hodnotou, ktorú by mal tovar bez
vád, a hodnotou, ktorú mal tovar dodaný s vadami s tým, že pre určenie hodnôt je rozhodujúci čas, v

ktorom sa malo uskutočniť riadne plnenie, d) s poukazom na § 562 ods. 2 v spojení s § 428 ods. 2 a 3
Obchodného zákonníka žalobca si svoju notifikačnú povinnosť vo vzťahu k žalovanému nesplnil riadne
a včas a vady diela neboli oznámené žalovanému.

4. Súd vykonal dokazovanie zmluvou o dielo a Dodatkom č. 1/2006 zo dňa 11.1.2006 zmluvy o dielo,

kolaudačným rozhodnutím Obce Spišský Hrušov, stavebný úrad č. 300/2007/2SU zo dňa 11.7.2007,
odborným stanoviskom J. A. F., listom J. A. A. a kópie stavebnej časti projektu pre stavebné povolenie
stavby Rekonštrukcia materskej školy 4 b.j. bytový dom - Hincovce (č. l. 145), statickým posudkom
ENPROJEKT, J. G. B. (č. l. 148), stavebným povolením Obce Spišský Hrušov zo dňa 10.2.2005 sp.
zn. 56/2005/2-SU, preberacím protokolom (č. l. 53 až 58), zápisnicou zo dňa 26.8.2011 zo stretnutia
na reklamáciu stavebných prác na štvorbytovke č. 34, zápisnicou z opakovaného pracovného stretnutia

zo dňa 27.10.2011 a ďalšej obhliadke dňa 27.10.2011 pre reklamáciu prác, fotodokumentáciou (č. l.
221 až 223), výsluchmi žalobcu (A. K. K. L.), žalovaného, svedkov (M. N., O. P. M., G. L., G. L., Q. L.,
R. S., O. C., O. H., Q. T., O. H., T. G., J. A. A., A. F., J. G. B., J. E. A., I. U. st.), ako i výsluchom J.
G. U., znalca z odboru stavebníctvo, pozemné stavby, odhad hodnoty nehnuteľností, odhad hodnoty
stavebných prác k podanému znaleckému posudku č. XX/XXXX, znaleckým posudkom č. XX/XXXX

vypracovaným J. I. B., znalcom v odbore stavebníctvo, odhad hodnoty nehnuteľnosti, poruchy stavieb
a jeho výsluchom na pojednávaní, znaleckým posudkom č. XX/XXXX vypracovaným J. H. E. znalcom
v odbore stavebníctvo, pozemné stavby, odhad hodnoty nehnuteľnosti, odhad stavebných prác a jeho
výsluchom na pojednávaní, ako i ďalšími listinnými dôkazmi.

5. Súd prvej inštancie najprv posudzoval opodstatnenosť žalovaným vznesenej námietky premlčania. Zo
zistenia, že v bode 7.1. zmluvy o dielo č. 1/2005 uzatvorenej medzi stranami sporu podľa § 536 a nasl.
Obchodného zákonníka dňa 9.3.2005 bola dĺžka záručnej doby dohodnutá na 60 mesiacov, predmetná
stavba bola prevzatá dňa 18.6.2017 a koniec záručnej doby bol 18.6.2012, poukazom na znenie § 387
ods. 1 a 2 a § 397 Obchodného zákonníka súd uzavrel, že objektívna premlčacia lehota začala plynúť

žalobcovi najskôr v období januára 2009, kedy sa dozvedel o vadách diela a nárok z vád diela si žalobca
uplatnilvčasžaloboupodanounasúddňa13.7.2012,keďženanárokyzváddielasavzťahuještvorročná
premlčacia doba, ktorá začína plynúť odo dňa oznámenia záručných vád počas záručnej doby.

6. Vec následne právne posúdil podľa § 560 ods. 1 až 4, § 436 ods. 1 až 4, § 437 ods. 1 až 5, § 438,

§ 439 ods. 1 až 4, § 440 ods. 1 a 2, § 441 ods. 1 až 4, § 561, § 562 ods. 1 až 3, § 563 ods. 1, § 564,
§ 565 Obchodného zákonníka.

7. Majúc „na základe zisteného skutkového stavu“ za preukázané, že „medzi stranami sporu bola
dňa 18.3.2005 uzatvorená zmluva o dielo, kde žalobca vystupuje ako objednávateľ a žalovaný ako

dodávateľ“,že„zmluvabolauzatvorenápodľaplatnýchustanoveníObchodnéhozákonníka.“,že„zmluva
o dielo s dodatkom bola výsledkom verejného obstarávania, kde sa žalovaný do súťaže zapojil a jeho
ponuka bola prijatá“, že „v rámci zmluvy o dielo bola v bode VII. dohodnutá záručná doba v trvaní 60
mesiacov“ súd uzavrel, že „Touto záručnou zodpovednosťou za vady sa žalovaný zaviazal, že bude
zodpovedať aj za vady, ktoré sa vyskytnú do určitej dohodnutej doby. Ak by takúto záruku zhotoviteľ

(žalovaný), zodpovedal by len za vady, ktoré má vec v čase plnenia. Keďže sa poskytla záručná doba,
vadu je možné vytknúť v rámci záručnej doby. Teda v danom prípade nie je rozhodné, či predmet
záruky už mal vadu v čase okamihu dodania, alebo sa daná vada vyskytla až potom. Teda podstatné je
preukázanie tejto skutočnosti, že vada nastala v záručnej dobe.“

8. Vychádzajúc zo zistenia, že žalobca si uplatnil požiadavku u žalovaného, aby odstránil vady diela,
avšak tieto vady diela žalovaný neodstránil, a preto požadoval primeranú zľavu z ceny diela, súd skúmal
danosť nároku žalobcu na zľavu z ceny diela od žalovaného z titulu existencie vád diela a dospel
k záveru, že žalobca má nárok na primeranú zľavu z ceny diela. Dôvodil, že žalobca ako objednávateľ
oznámilvadydielapodľa§562ods.2Obchodnéhozákonníka,ktorésámzistilaužalovanéhospôsobom

ustanoveným v zmluve o dielo reklamoval.

9. Konštatoval, že „V rámci tohto konania boli vypracované tri znalecké posudky, ktoré jednak mali
stanoviť príčinu vzniku týchto vád, samotné vady a ocenenie týchto vád.“ a že „Znalecký posudokvypracovaný J. G. U. je pre účely určenia a ohodnotenia vád diela, vzhľadom na oprávnené námietky
strán sporu a jeho vyhodnotenie súdom nepostačujúci na zistenie skutočného stavu veci. Jeho závery
nereflektovali s dobou, kedy stavba bola odovzdaná a nezodpovedal všetky dopytované námietky voči

znaleckému dokazovaniu.“

10. Uzavrel, že a) „z výsluchu znalca J. I. B. a jeho záverov znaleckého posudku bol jednoznačne
preukázaný rozsah vád diela“, b) „tento rozsah bol ďalším znaleckým dokazovaním J. H. E. ocenený
ku dňu odovzdania diela na sumu 26.109,20 eur a tým má súd za to, že takto určená suma je výškou

zľavy z ceny diela, ako rozdiel medzi zmluvne dohodnutou cenou diela bez vád a cenou diela s vadami
v čase, kedy malo byť dielo objednávateľovi dodané.“

11. Preto súd „na základe takto vyhodnotených dôkazov uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi
sumu 26.109,20 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a v prevyšujúcej časti žalobu žalobcu zamietol“.

12. Výrok o príslušenstve priznanej peňažnej pohľadávky odôvodnil súd aplikáciou § 369 ods. 1 a 2
Obchodného zákonníka a § 3 ods. 1 nariadenia Vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., platného
do 31.1.2013.

13. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP. Dôvodil, že nárok žalobca uplatnil vo výške

144.900,37eur,anakoľkožalobcabolúspešnývčastiistinyvovýške26.109,20eur(18,02%)ažalovaný
v časti istiny vo výške 118.791,17 eur (81,98 %), v konaní tak bol úspešný žalovaný, ktorému preto
priznal nárok na náhradu trov konania proti žalobcovi v rozsahu 63,96 % (t.j. 81,98 % - 18,02 %) s tým,
že o výške náhrady rozhodne súd podľa § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti rozsudku samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník. O trovách štátu rozhodol súd podľa rozsahu úspechu strán tak, že

štát má nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 81,98 % a proti žalovanému v rozsahu
18,02 % s tým, že o výške náhrady rozhodne súd podľa § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti rozsudku
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

14. Proti výroku III. a IV. rozsudku podal včas odvolanie žalobca z dôvodu nesprávneho právneho

posúdenia otázky náhrady trov konania v danej veci, t.j. z odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1
písm. h) CSP. Navrhol, aby napadnutý rozsudok v časti III. a IV. zmenil a rozhodol tak, že: III. Žalobcovi
sa priznáva proti žalovanému náhrada trov konania v rozsahu 100 %. IV. Štát má nárok na náhradu
trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 % V. Žalobcovi sa priznáva proti žalovanému náhrada
trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %, a to s tým, že o výške trov bude rozhodnuté samostatným

uznesením po právoplatnom skončení vo veci samej.

14.1. Žalobca v odvolaní odkázal na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 4.2.2021, sp.
zn. III. ÚS 475/2018-31, podľa ktorého: „Zmyslom novej právnej úpravy Civilného sporového poriadku
nebola snaha zákonodarcu sa pri rozhodovaní o náhrade trov konania koncepčne odchýliť od pravidla

pôvodne vyjadreného v § 142 ods. 3 OSP. Záver súdu absolútne vylučujúci osobitný režim posudzovania
úspechu v konaní a nárokov na náhradu trov v prípadoch, keď výška plnenia závisela od znaleckého
posudku alebo úvahy súdu, nemožno akceptovať a takáto interpretácia § 255 CSP súdom nie je v
súlade s ústavou.“ ... „45. Z publikácie Civilný sporový poriadok od autorov Števčeka, Ficovej, Baricovej,
Mesiarkinovej, Bajánkovej, Tomašoviča a kol. vydanej v nakladateľstve C. H. Beck v roku 2016 zo

strán 926 a 927 vyplýva: «Civilný sporový poriadok nemá ustanovenie obdobné ustanoveniu § 142
ods. 3 OSP, ktoré sa uplatňovalo ako lex specialis vo vzťahu k § 142 ods. 2 OSP (k tomu napr.
nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 142/2014). Na rozdiel od predchádzajúcej právnej úpravy
nová právna úprava neobsahuje tri špeciálne skutkové podstaty (§ 142 ods. 1, 2 a 3 OSP), ale len
dve (§ 255 ods. 1, 2 CSP). Na prvom mieste je zásada úspechu a v prípadoch, keď mala strana

sporu vo veci úspech len čiastočný, platí pravidlo obsiahnuté v § 255 ods. 2 CSP (pomer úspechu).
Nepatrný neúspech Civilný sporový poriadok aktuálne nepozná, zohľadňuje sa teda každý neúspech,
a to vrátane neúspechu v časti príslušenstva pohľadávky. Zásadu úspechu vo veci treba uplatniť aj na
konania, v ktorých výška plnenia závisí od úvahy súdu (sudcovské právo) alebo od znaleckého posudku.
V týchto prípadoch však nejde o procesne neúspešného žalobcu, ak mu bola priznaná aspoň časť

žalobou uplatneného nároku. Nemožno ho totiž ad absurdum zaťažiť procesnou zodpovednosťou za
predvídanie výsledku na základe úvahy súdu alebo znaleckej činnosti. Napríklad pri sporoch o ochranu
osobnosti býva pravidlom, že si žalobca svoju nemajetkovú ujmu ocení spravidla vyššie, ako na koľko
mu ju odhadne súd podľa výsledkov vykonaného dokazovania. Nebolo by však celkom spravodlivé a vsúlade so satisfakčnou funkciou nemajetkovej ujmy požadovať od žalobcu, aby svoju ujmu podceňoval
iba preto, aby potom nemusel hradiť trovy konania. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania v tomto
prípade treba rozlíšiť, čo je základné a čo sprevádzajúce (pozri k tomu napr. nález Ústavného súdu

ČR, III. ÚS 170/99). Za základné sa považuje rozhodnutie, že do žalobcovho práva bolo zasiahnuté.
Výška nemajetkovej ujmy je potom druhotná a nadväzujúca. Rovnako odborná otázka posudzovaná
znalcom (prípadne aj viacerými znalcami) môže presahovať možnosti strany sporu, ktorá napr. výšku
škody „iba“ odhaduje. Aj tu je zrejme primárnym fakt, že škoda bola spôsobená; jej výška nasleduje.
46. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, predovšetkým poukazujúc na znenie príslušnej časti dôvodovej

správy k Civilnému sporovému poriadku a na závery uvedené v citovaných rozhodnutiach ústavného
súdu (I. ÚS 56/2017, IV. ÚS 652/2018) a v publikovanej odbornej literatúre, možno konštatovať, že vec
sťažovateľa je prípadom, keď výška plnenia (náhrada nemajetkovej ujmy) bola závislá od úvahy súdu,
a teda prípadom odôvodňujúcim osobité posudzovanie úspechu a neúspechu v konaní s dôsledkami na
rozhodovanie o trovách konania. Z uvedeného teda vyplýva, že zmyslom novej právnej úpravy Civilného
sporového poriadku nebola snaha zákonodarcu sa pri rozhodovaní o náhrade trov konania koncepčne

odchýliť od pravidla pôvodne vyjadreného v § 142 ods. 3 OSP. “

14.2. Tvrdil, že pokiaľ sa rozhoduje o náhrade trov konaniam vo veciach, v ktorých výška plnenia
závisí na výsledkoch znaleckého dokazovania alebo úvahe súdu, tak je nutné vo svetle uvedeného
nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky vychádzať zo skutočnosti, že žalobca mal úspech 100

%, nakoľko bol procesne úspešný a samotná výška plnenia už je druhoradá a náhrada trov konania
by taktiež mala byť priznaná vo výške 100 %. Výsledok súdneho sporu, a teda výška plnenia bola
výlučne daná vypracovanými znaleckými posudkami, pričom žalobca nemá odbornú spôsobilosť k
posúdeniu komplexných odborných záležitostí pre výpočet výšky zľavy z ceny diela. Práve na ochranu
spravodlivosti slúži predmetný nález Ústavného súdu SR.

14.3. Žalobca namietol správnosť úvahy súdu pokiaľ o trovách konania rozhodol v tzv. režime úspechu
podľa úspešnosti v spore s odôvodnením, že žalobca ak zistil, že vady diela boli preukázané znaleckým
dokazovaním a boli aj ním ocenené, mohol sa domáhať úpravy žalobného petitu, ktorý by reflektoval
výšku domáhanej istiny, a to s argumentom, že úprava petitu nemá žiadny vplyv na aplikáciu alebo

neaplikáciu uvedeného nálezu, nakoľko pri úprave petitu by v podstate došlo k späťvzatiu v časti žaloby,
a teda súd by musel opäť posudzovať zavinenie (úspech). Je teda právne úplne irelevantné, či došlo
k zamietnutiu žaloby v časti prevyšujúcej znalecky zistený dlh žalovaného alebo by bolo v tejto časti
konanie zastavené pre procesný úkon žalobcu. Pre posudzovanie úspechu žalobcu v konaní to nemá
vplyv.

15. Žalovaný podal včas odvolanie proti rozsudku v celom rozsahu (voči výrokom I. až IV.) z odvolacieho
dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP, t.j. že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP, t.j. že rozhodnutie
súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Navrhol zmeniť rozsudok a

žalobu zamietnuť, priznať žalovanému a štátu voči žalobcovi nárok na náhradu trov prvoinštančného
a odvolacieho konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením
po právoplatnom skončení konania vo veci samej. Alternatívne navrhol, aby odvolací súd napadnutý
rozsudok zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na nové konanie a priznal žalovanému proti žalobcovi
trovy odvolacieho konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške trov bude rozhodnuté po právoplatnom

skončení konania vo veci samej.

15.1. Uplatnenie odvolacieho dôvodu, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam žalovaný odôvodnil námietkou, že prvoinštančný súd na základe
podanej žaloby neskúmal hmotnoprávne podmienky uplatnenia zľavy z ceny diela bezprostredne po

podaní žaloby a pred vykonaním rozsiahleho dokazovania vo veci samej. V tejto súvislosti žalovaný

15.1a. podčiarkol, že: „V zmysle Zmluvy o dielo v bode 7.1 článku VII žalovaný poskytoval na realizované
dielo záruku 60 mesiacov odo dňa úspešného ukončenia preberacieho konania. Záruka na dielo podľa
zmluvy tak uplynula dňom 18.6.2012. Dielo bolo prevzaté bez vád, tak ako je uvedené v preberacom

protokole. Podľa bodu 7.6 článku VII zmluvy, sa strany dohodli na tom, že žalobca ako objednávateľ
sa zaväzuje, že prípadnú reklamáciu vady diela uplatní bezodkladne po jej zistení písomnou formou do
rúk zhotoviteľa uvedeného v článku I tejto zmluvy. Listom zo dňa 4.7.2012 si právny zástupca žalobcu
„uplatnil“ zľavu z ceny diela. Toto uplatnenie však nebolo možné akceptovať z viacerých dôvodov. Vprvom rade bolo zaslané listom zo dňa 4.7.2012, teda už po uplynutí záručnej doby na dielo. Žalobca
zmeškal 60 mesačnú prekluzívnu lehotu na uplatnenie si zľavy z ceny diela voči žalovanému, pričom
aj samotné toto uplatnenie nepovažujeme za uplatnenie zľavy z ceny diela uskutočnené v súlade s

právnymi predpismi. Plnomocenstvo však právnemu zástupcovi udelil K. L. ako fyzická osoba, nie ako
žalobca. Už samotná výzva na uplatnenie zľavy z ceny diela bola odoslaná žalovanému neoprávnenou
osobou, právny zástupca tak nekonal v mene žalobcu. Samotná žaloba bola doručená súdu 25 dní
po uplynutí záručnej doby. Nedostatok oprávnenia konať za žalobcu nebola odstránená ani po prijatí
žaloby vo veci samej. Samotným preberacím konaním, ktorého výsledkom bolo oznámenie o vadách,

ktoré nebránia užívaniu diela (a ktoré boli žalovaným ako zhotoviteľom odstránené) prevzal žalobca ako
objednávateľ dielo do užívania. Podľa ustanovenia § 562 ods. 1 Obchodného zákonníka, sa ustanovuje,
že „objednávateľ je povinný predmet diela prezrieť alebo zariadiť jeho prehliadku podľa možnosti
čo najskôr po odovzdaní predmetu diela.“ Napriek obhliadke vykonanej po prevzatí má zhotoviteľ
zákonom ustanovenú povinnosť prehliadnuť dielo s odbornou starostlivosťou bez zbytočného odkladu
po prevzatí. Preberacie konanie bolo ukončené dňa 18.6.2007. Zistené vady bol žalobca povinný bez

zbytočného odkladu reklamovať, z dôvodu zjavných aj skrytých vád, ktoré dielo v čase tejto obhliadky
má, a zároveň sú to vady, ktoré existovali v čase odovzdania prevzatia diela objednávateľom ako
žalobcom.Vtomtoprípade,bysažalovanýakozhotoviteľnemoholbrániťnámietkou,žetietovadyneboli
vytknuté pri preberacom konaní. Dôkazné bremeno o existencií týchto vád však zaťažovalo žalobcu
ako objednávateľa. Svedok G. L. (bod 12 rozsudku) na pojednávaní uviedol, že v bytovke, ktorá je

predmetom sporu býva od roku 2007 a že po prvej zime reklamoval nedostatky bývalej starostke. To
znamená, že vady (či už zjavné alebo skryté) sa museli prejaviť už v roku 2007, tzn. v roku v ktorom
bolo dielo prevzaté žalobcom. Taktiež svedkyňa O. H. (bod 15 rozsudku) na pojednávaní uviedla, že do
bytovky,ktorájepredmetomsporuprišlabývaťvroku2007,ženazačiatkutobolotroškaplesnivé,potom
sa to zhoršilo. To znamená taktiež, že vady (či už zjavné alebo skryté) sa museli prejaviť už v roku 2007,

tzn. v roku v ktorom bolo dielo prevzaté žalobcom. Konštrukcia ustanovenia § 562 ods. 1 Obchodného
zákonníka predpokladá aktívnu účasť len samotného objednávateľa na tom, aby zabezpečil prehliadku
diela, čo najskôr po odovzdaní. V prípade, ak by samotný objednávateľ (žalobca) mal za splnenú
uvedenú povinnosť tým, že v rámci preberacieho konania bol prítomný aj O. H. (bod 17 Rozsudku) ako
stavebný dozor objednávateľa (žalobcu), máme za to, že O. H. nemohol vykonať prehliadku diela s

odbornou starostlivosťou z dôvodu, že vady uvedené v znaleckých posudkoch boli zrejmé už v čase
preberacieho konania. Napriek uvedeným skutočnostiam (bod 12,15,17 rozsudku), v čase prejavenia
vád v roku 2007, súd spája začiatok plynutia premlčacej lehoty týkajúcej sa zľavy z ceny diela s dátumom
4.3.2009 (bod 62 rozsudku), ktorá nebola žalovanému (zhotoviteľovi) spôsobom podľa bodu 7.6 článku
VII zmluvy nikdy doručená. Túto skutočnosť žalobca v konaní nepreukázal. Žalobca nikdy písomne ani

iným spôsobom neposkytol žalovanému ako zhotoviteľovi primeranú dodatočnú lehotu na to, aby vady
odstránil, pričom uvedené je jedným z podstatných znakov pri uplatnení nároku zľavy z ceny diela, či
už pri podstatnom alebo nepodstatnom porušení zmluvy. Ak by žalobca zrealizoval odbornú prehliadku
diela po jeho odovzdaní žalovaným alebo v čase kedy spomínajú vady G. L. a O. H. (bod 12 a 15
rozsudku) vytýkané vady v znaleckých posudkoch by tak mohol zistiť už v roku 2007. Vzhľadom k tomu,

že žalobca mal v zmysle 562 ods. 1 Obchodného zákonníka v spojení s ustanovením § 562 ods. 2
písm. a) a písm. b) konať bez zbytočného odkladu potom, čo vady zistil, nemožno mu v tomto konaní
priznať právo z vád diela. Svedok G. L. (bod 12 rozsudku) dokonca sám na pojednávaní uviedol, že
vykonal svojvoľne zásah do diela bez toho, aby žalobcu ako výlučného vlastníka diela upozornil na svoj
zásah, čím neoprávnene v rozpore s existujúcou zmluvou o dielo zasiahol do práv a povinností žalobcu

a žalovaného uvedených v zmluve o dielo. Svedkyňa M. N. (bod 10 rozsudku) na pojednávaní uviedla,
že G. L. mal nákladné auto, navážal tam zem, ale to nebolo počas výstavby, ale už keď tam býval. Počas
celého konania žalovaný preukázal súdu fotografiami odkrytý sokel, ktorý nikdy
nezasypal. Uvedené tak potvrdzuje aj tvrdenie svedkyne N., že zásahy na diele v rámci plynutia
záručnej doby vykonával vždy niekto iný len nie žalovaný. Pričom v čase vykonávania zásahov nebol

na uvedenú činnosť nájomníkov žiadnym spôsobom upozornený a nemal o ich zásahoch na diele
vedomosť. Ohľadom oznámenia vád diela je kľúčovou skutkovou otázkou, kedy vady diela náležite
reklamoval žalobca? Zo súdneho spisu vyplýva, že takýto úkon žalobca žiadnym osobitným listom
nevykonal. Pričom v liste právneho zástupcu žalobcu zo dňa 4.7.2012 bola v mene žalobcu uplatnená
už priamo zľava z ceny diela. Avšak takémuto úkonu malo nevyhnutne predchádzať oznámenie o

vadách diela, v ktorom mali byť tieto vady nezameniteľne identifikovateľné, pretože ináč by sa jednalo o
neurčitý a nezrozumiteľný právny úkon, a teda úkon neplatný. V rozpore s vyššie uvedeným sa súd prvej
inštancie v napadnutom Rozsudku (najmä bod 62 rozsudku) odvoláva na úkony nájomníkov užívajúcich
spornú nehnuteľnosť. Nájomníci, ktorí však nemali so žalovaným žiaden právny vzťah nemohli a anireálne nereklamovali vady voči žalovanému. Prejavy vôle nájomníkov totiž smerovali voči žalobcovi ako
vlastníkovi budovy. Následne súd prvej inštancie z pozvánky od žalobcu pre žalovaného na obhliadku
na deň 4.3.2009 usudzuje, že uvedená pozvánka má byť reklamáciou vád diela, resp. že najneskôr v

januári 2009 že mali byť údajne vady žalovanému oznámené. Už z tohto neurčitého časového rozmedzia
„január 2009“ je zrejmé, že súd prvej inštancie nedefinoval akým konkrétnym právnym úkonom žalobcu
boli oznámené vady, a tiež aké konkrétne vady mali byť oznámené. Takéto právne posúdenie navyše
nie je správne, pretože z uvedenej pozvánky na 4.3.2009 nevyplýva oznámenie vád diela tak, ako
to stanovuje ust. § 562 ods. 2 Obchodného zákonníka, alebo ako to vyplýva z bodu 7.6 článku VII

zmluvy o dielo. Navyše v konaní bolo sporné, že uvedená pozvánka na deň 4.3.2009 nebola žalovanému
ani doručená. Nakoľko táto skutočnosť nebola preukázaná, tak súd prvej inštancie nemôže vychádzať
z toho, že už v daný deň alebo v januári 2009, mala byť údajne žalovanému oznámená reklamácia
vád diela. Uvedené skutočnosti konajúci súd prvej inštancie nedostatočne a nesprávne posúdil a preto
dospel v rámci rozhodovania vo veci k nesprávnemu skutkovému aj právnemu záveru.“,

15.1b. tvrdil, že: „Z vykonaného rozsiahleho dokazovania je zrejmé, že pán G. L. adresoval žalobcovi
list s názvom – Upozornenie na vzniknuté závady až dňa 2.2.2009, čiže takmer devätnásť kalendárnych
mesiacov po odovzdaní diela. Žalobca však žalovanému až do konca roka 2011 žiadne vady nevytýkal.
Do roku 2011 a ani potom žalobca žiadnym spôsobom podľa bodu 7.6 článku VII zmluvy neuplatnil k
rukám žalobcu žiadnu písomnú reklamáciu, žiadnym spôsobom podľa uvedeného bodu 7.6 článku VII

zmluvy nešpecifikoval vady diela. Výsluch I. U. na pojednávaní konanom dňa 26.10.2020 preukázal,
že táto osoba nebola zamestnancom žalovaného ale spoločnosti Š & L stav, s.r.o.. Žalovaný tak
neodstraňoval žiadne vady podľa zmluvy o dielo v záručnej dobe. Objednávateľ neoznámil vady diela
podľa § 562 ods. 2 písm. a) a b) Obchodného zákonníka, a z tohto dôvodu mu súd nemôže priznať právo
z vád diela. Napriek obhliadke vykonanej pri odovzdaní diela má objednávateľ zákonom ustanovenú

povinnosť prehliadnuť dielo s odbornou starostlivosťou bez zbytočného odkladu po jeho prevzatí. Z
uvedeného vyplýva, že ak na diele boli vady (zjavné a skryté) zistiteľné podľa § 562 ods. 2 písm. b)
Obchodného zákonníka v spojení s ustanovením § 562 ods. 1 Obchodného zákonníka, nemôže žalobca
byť úspešný v spore, kedy sám síce vady zistil ale bez zbytočného odkladu tieto vady u žalovaného
spôsobom ustanoveným v Zmluve o dielo nereklamoval. Ak by žalobca zrealizoval odbornú prehliadku

diela po jeho odovzdaní žalovaným vytýkané vady v znaleckých posudkoch by tak mohol zistiť už v roku
2007. Pod slovné spojenie „bez zbytočného odkladu po tom, čo ich mal zistiť pri vynaložení odbornej
starostlivosti“ s poukazom na list od pána G. L. s názvom - Upozornenie na vzniknuté závady až dňa
2.2.2009,adresovanýeštelenžalobcovi,čiževiacakodevätnásťkalendárnychmesiacovododovzdania
diela, nemožno subsumovať tak dlhú lehotu. Je neakceptovateľné, že žalobca váha z reklamáciou vád

diela, neadresuje a nedoručí reklamáciu spôsobom stanoveným v Zmluve o dielo, a údajný rozsah vád
sa zistí až osem rokov po odovzdaní diela odbornou prehliadkou súdom stanoveným znalcom.“,

15.1c. akcentoval, že: „Dôkazné bremeno o existencii vád ťaží žalobcu ako objednávateľa, zhotoviteľ
ako žalovaný sa môže brániť len námietkou premlčania spočívajúcou v tom, že vady neboli reklamované

bez zbytočného odkladu po ich zistení. Ak žalobca nevykonal bez zbytočného odkladu prehliadku s
odbornou starostlivosťou pri vadách, ktoré reklamuje (myslíme tým aj skryté vady) po tom, ako ich počas
užívania diela zistil, stratí svoje nároky zo zodpovednosti zhotoviteľa za vadné plnenie, ak zhotoviteľ
vznesie námietku premlčania podľa § 562 ods. 2 písm. a) a b) Obchodného zákonníka, v dôsledku
čoho súd neprizná žalobcovi ako objednávateľovi nárok z vád tovaru. Z uvedeného vyplýva, že žalobca

koncom roka 2011, čiže viac ako štyri roky po odovzdaní diela inicioval stretnutie za účelom reklamácie,
avšak na vady, ktoré mohli byť zistené podľa § 562 ods. 1 Obchodného zákonníka, podľa možností čo
najskôr po odovzdaní predmetu diela. Vady však ani v roku 2011 nešpecifikoval a neoznámil písomne
zhotoviteľovi tak ako predpokladá zmluva o dielo.
J. A. A. vo svojom vyjadrení zo dňa 07.11.2011 uvádza, že výška rozpočtu stavby bola upravená podľa

požiadaviek investora v súvislosti so získaním príspevku zo štátneho fondu rozvoja bývania a ostatných
finančných možností investora. Štátny fond rozvoja bývania všetky zmeny na diele odobril a mal o nich
vedomosť, inak by nedošlo k poskytnutiu finančných prostriedkov na úhradu ceny diela žalovanému.“

15.2. Uplatnenie odvolacieho dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci žalovaný odôvodnil

argumentom, že:

15.2a. „Súd v bode 62 rozsudku nesprávne uvádza začiatok plynutia premlčacej doby pri zľave z
ceny diela. Súd obmedzil svoje tvrdenie na začiatok plynutia objektívnej premlčacej lehoty na obdobie„najskôr v januári 2009“. Uvedené je však v zrejmom rozpore s výpoveďami svedkov (bod 12 a 15
rozsudku), z ktorých vyplýva zistiteľnosť vád už v roku 2007. Žalobca neuplatnil vady u žalovaného bez
zbytočného odkladu. Žalovanému v konaní nebolo dokázané, že v roku 2009 mu boli vytknuté vady

diela spôsobom ustanoveným v zmluve o dielo. Žalobca nenaplnil požiadavku ustanovenia § 562 ods.
2 písm. a) alebo písm. b) Obchodného zákonníka. Medzi zistením vád a Povánkou z 04.03.2009 (ktorá
nebola žalovanému vôbec doručená) je časový rozdiel viac ako 19 kalendárnych mesiacov. Znalec J.
U. na strane 6 Zápisnice z pojednávania sám konštatuje zistiteľnosť vád hneď pri kontrole stavebného
dozoru, ktorý zapisoval do stavebného denníka.“,

15.2b. „V skutočnosti žalobca nikdy nereklamoval vady spôsobom predpokladaným v ust. § 562
Obchodného zákonníka a spôsobom podľa bodu 7.6 článku VII zmluvy. Avšak pokiaľ by aj odvolací súd
mal za to, že už „v januári 2009“ mali byť zo strany žalobcu oznámené konkrétne vady žalovanému, tak
ani takéto tvrdené reklamovanie vád nebolo vykonané v súlade s ust. § 562 Obchodného zákonníka.
Preto žalobcovi nemožno ani v takom prípade priznať nároky z vád diela.“,

15.2c. „V zmysle právnej teórie aj súdnej praxe ust. § 562 Obchodného zákonníka chráni zhotoviteľa
diela pred nedbanlivým objednávateľom. Teda, práve z dôvodu, aby sa vady diela odstránili čo
najrýchlejšie a za čo najmenšie finančné náklady, tak je objednávateľ zákonom nútený, aby tieto vady
oznamoval zhotoviteľovi bez zbytočného odkladu po tom, čo ich zistil, resp. po tom, čo ich mal zistiť pri

prehliadke diela. V prejednávanej veci pritom súd prvej inštancie ustálil skutkový stav tak, že žalobca už
od roku 2007 mal údajne vedomosť o vadách diela. Avšak tieto vady, podľa záverov súdu prvej inštancie,
žalobca reklamoval u žalovaného až v januári 2009, teda 19 mesiacov po tom, čo zistil, že dielo má
vady. Takto ale žalobca svojim nedbanlivostným konaním dopustil, že vady diela boli postupom času
väčšieho rozsahu a že na odstránenie vád diela bolo potrebné vynaložiť vyššie náklady, resp. že týmto

vadám má zodpovedať vyššia suma zľavy z ceny diela. Teda v posudzovanej právnej veci súd prvej
inštancie „potrestal“ žalovaného za žalobcovu nezodpovednosť, t.j. za žalobcove porušovanie zákonnej
povinnosti oznamovať vady diela bez zbytočného odkladu po ich zistení.“, pričom

15.2d. žalovaný navrhol, aby súd pristúpil k správnej aplikácii § 562 Obchodného zákonníka a

poskytol ochranu žalovanému, zhotoviteľovi, pretože pre nezodpovedný prístup žalobcu k včasnému
reklamovaniu vád, žalobcovi nemožno priznať nároky z vád diela, pričom v tejto súvislosti súdu prvej
inštancie vytkol, že v bode 96 rozsudku spomína podstatné porušenie zmluvy, pričom ale neodkazuje
na žiadne ustanovenie Obchodného zákonníka a neodôvodnil, z akého dôvodu bola podľa názoru súdu
zmluva porušená podstatným spôsobom.

15.3. V ďalšej časti odvolania žalovaný odkazujúc na v ustanoveniach § 344 – § 351 Obchodným
zákonníkom rozlišovanie podstatného a nepodstatného porušenie zmluvy, s ktorými spája odlišné
právne účinky a voľbu nárokov v nadväznosti na ustanovenia uzatvorenej zmluvy o dielo, opätovne
podčiarkol, že v obidvoch prípadoch žalobca preukázateľne nesplnil svoju notifikačnú povinnosť a

nereklamoval vady spôsobom ustanoveným v Zmluve o dielo, neposkytol žiadnu lehotu na odstránenie
vád diela a hoci z § 436 a 437 Obchodného zákonníka vyplýva, že zľavu z ceny diela môže žalobca
uplatniť len vtedy, ak predtým došlo preukázateľným spôsobom k poskytnutiu primeranej lehoty na
odstránenie vád diela žalovanému spôsobom podľa bodu 7.6 článku VII zmluvy, takýto dôkaz sa v spise
nenachádza.

15.4. Podľa názoru žalovaného v posudzovanom prípade ide o nepodstatné porušenie zmluvy, avšak
žalobca prvýkrát uplatnil nárok na zľavu z ceny diela listom zo dňa 4.7.2012. Žalobca podľa § 437
ods. 3 až 5 Obchodného zákonníka neposkytol primeranú lehotu na odstránenie vád, voľbu nároku
formou uplatnenia zľavy z ceny diela nezrealizoval ani v rámci záručnej doby. Nakoľko podľa § 437 ods.

5 Obchodného zákonníka nárok na zľavu z kúpnej ceny môže žalobca uplatniť len vtedy, ak žalobca
ako objednávateľ upozornil žalovaného ako zhotoviteľa na úmysel odstúpiť od zmluvy pri určení lehoty
podľa 437 ods. 3 Obchodného zákonníka, v posudzovanom prípade konanie žalobcu nenapĺňa uvedené
podmienky a z toho dôvodu nie je možné prisvedčiť žalobcovi nárok na zľavu z ceny diela.

15.5. Namietol, že znalecké posudky založené v súdnom spise nereflektujú opakované námietky
žalovaného o tom, že rozsah diela bol dohodou zmluvných strán zmenený a odsúhlasený ŠFRB, ktorým
boli žalobcovi poskytnuté finančné prostriedky na zaplatenie ceny diela.15.6. Súdu prvej inštancie žalovaný vytkol, že i keď záznamy z kontrolných dní (27.2.2007, 4.6.2007),
výpisy zo stavebného denníka jednoznačne preukazujú zmenu rozsahu diela, s ktorým zmluvné strany
súhlasili a ŠFRB tento postup odobril, v bode 101 rozsudku sa iba stroho obmedzil na konštatovanie,

že suma určená znaleckým posudkom J. H. E. je výškou zľavy z ceny diela, ako rozdiel medzi zmluvne
dohodnutou cenou diela bez vád a cenou diela s vadami v čase, kedy malo byť dielo žalobcovi dodané.
Uvedené tvrdenie súdu ani posudok J. H. E. a J. I. B. tak podľa názoru žalovaného nereflektuje zmenu
rozsahu diela, nezodpovedá vykonanému dokazovaniu a určuje rozsah vád a následne cenu zľavy z
diela na základe skutočností, ktoré nie sú pravdivé. Na tomto mieste dodal, že sám J. A. A. vo svojom

vyjadrenízodňa7.11.2011uvádza,ževýškarozpočtustavbybolaupravenápodľapožiadaviekinvestora
v súvislosti so získaním príspevku zo štátneho fondu rozvoja bývania a ostatných finančných možností
investora. Štátny fond rozvoja bývania všetky zmeny na diele odobril a mal o nich vedomosť, inak by
nedošlo k poskytnutiu finančných prostriedkov na úhradu ceny diela žalovanému.

15.7. Namietol, že znalci ohodnocujú vady diela komplexne bez toho, aby brali v úvahu dohody a

záznamy z kontrolných dní, ktoré sú súčasťou súdneho spisu, opatrené podpismi žalobcu, žalovaného
a iných oprávnených osôb o vyňatí niektorých položiek z výkazu výmer, prípadne nahradenie niektorých
položiek inými a to na podnet samotného žalobcu ako investora. Znalecké posudky tak podľa názoru
žalovaného vykresľujú záver o tom, že žalovaný zodpovedá za vady na prácach, ktoré vôbec podľa
výkazu výmer a záznamov z kontrolných dní nemal robiť.

15.8. Tvrdiac, že znalecké posudky nedávajú odpoveď na to, čo je primeranou zľavou z ceny diela
podľa § 439 ods. 1 Obchodného zákonníka, namietol, že súd pri rozhodovaní nemohol vychádzať z
vyhotovených znaleckých posudkov z dôvodu, že podľa nich nie je možné určiť rozdiel medzi hodnotou,
ktorú by malo dielo bez vád, a hodnotou, ktorú malo dielo s vadami. Doplnil, že: „ Z vyjadrení žalovaného

k znaleckým posudkom v súdnom spise opakovane vyplýva absolútna nereálnosť vytknutých vád
žalovanému a ich pričítanie žalovanému bez akéhokoľvek právneho dôvodu. Žalovaný nebol povinný na
základedohodysožalobcomažalovanýmrealizovaťurčitépoložkypodľavýkazuvýmer,napriektomusú
tieto položky zahrnuté v znaleckých posudkoch. Súdny znalec J. I. B. a J. H. E. nemal k dispozícii súdny
spis a tak naceňovali položky podľa výkazu výmer, ktorý bol však dohodou zmluvných strán zmenený.Z

výsluchu svedkov vyplýva zásah tretích osôb počas záručnej doby do samotnej opravy diela ešte pred
vykonaním samotných znaleckých posudkov a v čase kedy vady žalovanému neboli oznámené (bod 10
a 12 rozsudku). Uvedeným konaním došlo zo strany žalobcu ako objednávateľa k zásadnému porušeniu
zmluvy o dielo v časti zodpovednosť za vady diela. Tvrdíme, že také konanie tretích osôb spôsobilo
stratu záruky na dielo z dôvodu, že podľa bodu 7.6 článku VII zmluvy o dielo, má

zhotoviteľ povinnosť na základe oprávnenej reklamácie objednávateľa nastúpiť na odstránenie vád
diela.“

15.9. Argumentujúc, že prestavba materskej školy na bytový dom a spory z tohto zmluvného vzťahu
uplatňujúce sa v konaní nie sú vo verejnom záujme žalobcu, ke to výlučne individuálny záujem žalobcu

vzťahujúci sa len k tomuto bytovému domu, z ktorého má majetkový prospech výlučne žalobca, pričom
tento bytový dom tvoria výlučne iba 4 bytové jednotky, teda neslúži širokému okruhu obyvateľov
obce, žalovaný namietol, že v prípade žalobcu nie je dôvodný ani postup na oslobodenie od platenia
súdneho poplatku podľa § 4 ods. 2 písm. b) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku
za výpis z registra trestov v platnom znení, nakoľko sa nejedná o konanie vo veci verejného alebo

spoločensky prospešného záujmu. V tejto súvislosti poukázal na nález Ústavného súdu SR PL. ÚS
17/00, v ktorom Ústavný súd SR uviedol, že „právne relevantný je iba verejný záujem, ktorý je v príčinnej
súvislosti s konkrétnym spoločenským vzťahom“. Podľa názoru žalovaného posudzovaná zmluva o dielo
predstavuje výlučne súkromnoprávny vzťah (absolútny obchod) riadiaci sa v plnom rozsahu zákonom
č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v platnom znení a teda verejný záujem v tejto konkrétnej príčinnej

súvislosti s uplatnením vád diela zo strany žalobcu nepochybne absentuje. Žalobcovi mala byť podľa
názoru žalovaného uložená povinnosť zaplatiť súdny poplatok za podanie návrhu na začatie konania
v tejto veci, nakoľko zákonné oslobodenie podľa § 4 ods. 2 písm. b) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych
poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v platnom znení sa na neho pre absenciu verejného
záujmu resp. spoločensky prospešného záujmu nevzťahuje.

15.10. Nakoniec žalovaný v odvolaní namietol, že nie je dôvod na priznanie trov prvoinštančného
konania vo výrokoch III. a IV. rozsudku vzhľadom k tomu, že žalobca nedodržal podmienky ustanovenia§ 562 ods. 1, § 562 ods. 2 písm. a) a písm. b) v spojení s ustanovením § 437 ods. 3 a § 437 ods. 5
Obchodného zákonníka.

16. Žalobca na výzvu súdu zo dňa 29.7.2022 vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhol napadnutý
rozsudok potvrdiť s výnimkou uznesenia o trovách konania, ktoré bolo napadnuté odvolaním zo strany
žalobcu, pričom uviedol nasledovné: „V rámci zmluvy o dielo bola v bode VII. dohodnutá záručná doba
v trvaní 60 mesiacov. Záručnou zodpovednosťou za vady sa zhotoviteľ zaväzuje, že bude zodpovedať
aj za vady, ktoré sa vyskytnú do určitej dohodnutej doby (záruka). Ak by takúto záruku zhotoviteľ,

zodpovedal by len za vady, ktoré má vec v čase plnenia. Ak sa poskytla záručná doba, vadu je
možné vytknúť v rámci záručnej doby. Záruka bola zmluvnými stranami vzájomne dohodnutá alebo
ide o jednostranné prehlásenie zhotoviteľa, v ktorom sa zaväzuje, že tovar si po stanovenú dobu
zachová určité vlastnosti. V tomto prípade tak nie je rozhodné, či mal tovar vadu už v okamihu dodania
alebo sa daná vada vyskytla až potom. Podstatným sa stáva len preukázanie skutočnosti, že vada
nastala v záručnej dobe. Uvedené reflektuje i dohodnuté ustanovenia v bode 7.4. zmluvy o dielo,

kde sa strany sporu dohodli „pre prípad vady diela, že počas záručnej doby má objednávateľ právo
požadovať a zhotoviteľ povinnosť bezodkladne odstrániť vady.“Poňatie záruky za akosť tovaru má
povahu záruky ako explicitne zmluvného inštitútu, neposkytuje sa ex lege priamo, avšak za použitia
conditio sine qua non platí, že ju musí predávajúci poskytnúť. Obsahom má byť písomné prebratie
záväzku predávajúcim v rozsahu,či dodaný tovar bude po určitú, vopred stanovenú dobu spôsobilý

na použitie na ex contractu dojednaný alternatívne inak obvyklý účel, alternatívne že si dodaný tovar
zachová ex contractu dojednané, inak obvyklé vlastnosti (SUCHOŽA, J. – HUSÁR, J. a kol.: Obchodné
právo, IURA EDITION, Bratislava, 2009, str. 791, ISBN 978 – 8078 – 290 – 0). Od reklamačných
nárokov ex lege sa líšia nároky zo záruky tým, že sa môžu týkať len niektorých vlastností tovaru a
vzťahujú sa aj na vady, ktoré vznikli po prechode nebezpečenstva škody na tovare, ak boli oznámené v

priebehu záručnej doby. (SUCHOŽA, J. a kol.: Obchodný zákonník, Komentár, EUROUNION, Bratislava,
2007, str. 678, ISBN 978 – 80 – 88984 – 98 – 6). Poskytnutie záruky za akosť vychádza zo zásady
prevzatia záväzku predávajúcim na zachovanie funkčnosti tovaru (ex contractu alternatívne obvyklej)
alternatívne zachovania vlastností obdobným spôsobom počas určitej (záručnej) doby (PATAKYOVÁ,
M. a kol.: Obchodný zákonník, Komentár, 3. vydanie, Nakladatelství C.H.Beck, Praha, 2010, str. 977,

ISBN 978 – 80 – 7400 – 314 – 1). Treba dať do pozornosti, že premlčacia doba nárokov z vád
tovaru, na ktorú sa vzťahuje záruka, je štvorročná a začína plynúť odo dňa včasného oznámenia
záručných vád počas záručnej doby (PATAKYOVÁ, M. a kol.: Obchodný zákonník, Komentár, 3. vydanie,
Nakladatelství C.H.Beck, Praha, 2010, str. 929, ISBN 978 – 80 – 7400 – 314 – 1). Z podaného odvolania
žalovaného je zjavné, že tento riadne nepoňal práva vyplývajúce so záruky, nakoľko pri tejto nemožno

odkazovať na ustanovenia o povinnosti prezrieť dielo pri jeho prebraní. Navyše povaha vád diela je
takého charakteru, že ich nebolo ani možné pozorovať bez zásahu do diela, nakoľko napr. miesto
pod strechou bolo neprístupné. Udajné zásahy do diela nie sú porušením povinností žalobcu, tento
napokon ani žiadne zásahy nerobil, nakoľko napr. sprístupnením strechy sa mali zistiť príčiny porúch
stavby, išlo teda o výkon práv. Dĺžka záručnej doby sa dohodla v bode 7.1. zmluvy o dielo na 60

mesiacov. Stavba bola prevzatá 18.6.2007, koniec záručnej doby bol teda 18.6.2012. Do tejto doby
predchádzal celý raz upozornení a výziev žalovaného k odstráneniu vád diela a uplatneniu nárokov. Nie
je daná opodstatnene námietok žalovaného k včasnému oznámeniu vád diela. Je nutné ďalej uviesť, že
všetky znalcami zistené nedostatky a vady diela sú takej povahy, že je vylúčené, aby o nich žalovaný
nevedel. O vadách diela bol žalovaný opakovane informovaný, bolo tomu pozvánkou na stretnutie na

deň 4.3.2009, 26.8.2011, 27.10.2011. V konaní bol dňa 26.10.2020 vypočutý svedok I. U. (žalovaný
je konateľom a spoločníkom spoločnosti Š & L stav, s.r.o.), ktorý vypovedal, že dostal od žalovaného
pokyn zatepliť vence. Uvedené nadväzuje na závery odborného stanoviska J. A. F. zo dňa 20.6.2011,
kde na str. 3 v bode 6 uvádza, že obhliadkou bolo zistené, že je nezateplený železobetónov veniec.
Žalovaný bol s týmto záverom oboznámený, nakoľko si ho sám vyžiadal listom zo dňa 22.8.2011 a

následnetedadalpokynsvedkovikrealizáciizatepleniavencov.Účasťžalovanéhonastretnutiachvroku
2011 a jeho oboznámenie sa odborným stanoviskom napokon potvrdil i právny zástupca žalovaného
na pojednávaní dňa 2.10.2013, kde uvedené vyplýva zo záznamu na str. 4, kde si tento stanovisko
prečítal a bol podľa vyjadrenia žalovaného ochotný situáciu riešiť. Jediný pokyn na odstránenie vád
bolo však len zateplenie vencov. Uvedené napokon potvrdzuje i zápisnica z opakovaného pracovného

stretnutia zo dňa 27.10.2011. Záverom je nutné uviesť, že výška zľavy z ceny diela sa môže riadiť
aj úvahou súdu. Pokiaľ súd skonštatoval, že výška zľavy z ceny diela sa rovná výške nákladov na
odstránenie vád, tak ide o úvahu spravodlivú. K poslednej námietke žalovaného, že niektoré položky
neboli realizované na základe dohody je nutné uviesť, že žiadna právne účinná dohoda o zmene zmluvyo dielo nenastala. O zmene zmluvy o dielo obecné zastupiteľstvo nikdy nerokovalo a ani ju neschválilo.
Majetkovoprávne úkony, o ktorých prislúcha rozhodovať obecnému zastupiteľstvu, sú pre obec záväzné
len v prípade predchádzajúceho kladného rozhodnutia tohto zastupiteľstva. Bez takéhoto rozhodnutia

starosta obce nemôže v uvedených prípadoch urobiť platný právny úkon za obec. Pokiaľ obec ako
žalovaná strana sporu tvrdí, že určitý úkon neschválila a počas celého konania žalobca ako dominus litis
svoje tvrdenie nedokáže osvedčiť príslušnou istinou, je potrebné uzavrieť, že práve žalobca neuniesol
dôkazné bremeno svojho tvrdenia a platnosť úkonu neosvedčil. To, že na úkon schválenia zmluvy o
dielo obecné zastupiteľstvo neudelilo súhlas štatutárnemu orgánu, má vplyv na vyhodnotenie ako ceny

vykonaných prác, tak na zmluvné pokuty a príslušenstvo, ako aj na plynutie záruk či premlčacej doby.
(uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28. marca 2019, sp. zn. 5Obdo/44/2018, zdroj: nsud.sk; právna veta:
najprávo.sk; rozhodnutie nebolo oficiálne publikované)“.

17. Ďalšie vyjadrenia strán neboli podané.

18. Odvolací súd (§ 34 CSP) skôr než pristúpil k vecnému preskúmaniu rozsudku napadnutého
odvolaním žalobcu i žalovaného, zaoberal sa otázkou prípustnosti odvolania a dospel k záveru, že v
prvom rade je potrebné podľa § 386 písm. b) CSP bez ďalšieho odmietnuť odvolanie žalovaného proti
výroku II. rozsudku, ktorým bola žaloba žalobcu v prevyšujúcom rozsahu zamietnutá, a to z dôvodu, že
týmto výrokom nebola žalovanému spôsobená žiadna, ani nepatrná, ujma, a preto žalovanému chýba

oprávnenie na podanie odvolania proti tomuto výroku rozsudku v zmysle § 359 CSP, podľa ktorého
odvolanie môže podať iba strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

19. Následne odvolací súd po zistení, že žalobca a žalovaný podali odvolanie proti výrokom I., III. a IV.
rozsudku v zákonom stanovenej lehote, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez

nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu danom § 379 a § 380 CSP
a dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky pre potvrdenie a ani zmenu napadnutých výrokov
rozsudku,alerozsudokjepotrebnévovýrokuI.spolusakcesorickýmvýrokomIII.aIV.otrováchkonania,
pretože súd prvej inštancie svojim nesprávnym postupom znemožnil žalobcovi i žalovanému realizáciu
procesných práv, priznaných stranám sporu v civilnom sporovom konaní za účelom ochrany ich práv, a

to v takej miere, že tým došlo k porušeniu práva žalobcu a žalovaného na spravodlivý proces.

20.Základnéprávonasúdnuochranupodľačl.46ods.1ÚstavySlovenskejrepubliky(ďalejlen„ústava“)
zaručuje, že každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom
a nestrannom súde a v prípadoch určených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Podľa

záverov ustálenej judikatúry všeobecné súdy v civilnom súdnom konaní nemajú poskytovať formálny
či formalistický výklad a aplikáciu práva, ale majú poskytovať taký výklad a aplikáciu práva, ktorý je
materiálnou ochranou zákonnosti, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených
záujmov sporových strán (por. m.m. rozsudok Najvyššieho súdu SR z 29. februára 2012, sp. zn. 1 Cdo
48/2010).

21. Súd je povinný v súlade s § 191 CSP vysporiadať sa so všetkým, čo vyšlo v priebehu konania najavo
a čo strany sporu tvrdia, ak to má vzťah k prejednávanej veci. Pokiaľ súd túto svoju povinnosť nesplní, a
to buď tým, že sa zo zistenými skutočnosťami alebo tvrdenými námietkami nezaoberá vôbec, alebo sa s
nimi vysporiada nedostatočným spôsobom, má to za následok vadu konania, premietajúcu sa ako zásah

do ústavne zaručeného práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a
slobôd a do práva na súdnu ochranu. Rešpektuje sa tak základná funkcia dôkazného konania v civilnom
súdnom procese, ktoré obsahuje vykonanie dôkazov, ich hodnotenie a ústi v zistenie skutkového stavu.

22. Ak teda súd založil súdne rozhodnutie na niečom, čo nebolo predložené na diskusiu, resp. čo

nebolo predmetom diskusie strán alebo ak pri hodnotení dôkazov niektorý z dôkazov vykonaných v
konaní opomenul, resp. sa ním nezaoberal, zaťažil svoje rozhodnutie a konanie mu predchádzajúce
vážnou procesnou vadou, zakladajúcou dôvod pre zrušenie rozhodnutia, ktoré pre nedostatok dôvodov
nemožno preskúmať. Za takejto situácie odvolací súd nie je ani oprávnený pre účely eventuálnych
vlastných skutkových záverov bez ďalšieho hodnotiť vykonané dôkazy.

23. K uvedenej vade došlo i v posudzovanom prípade.24. Súd v odôvodnení rozsudku opomenul zhodnotiť všetky dôkazy, z ktorých by bolo možné čerpať
skutočnosti významné pre právne posúdenie veci (vrátane žalovaným vznesenej námietky premlčania).
Už táto vada sama osebe naplňuje dôvod zrušenia rozsudku. Pozornosť súdu sa totiž v dôvodoch

rozsudku koncentrovala na rekapituláciu obsahu vykonaných dôkazov, avšak bez toho, aby súd jasne a
zrozumiteľne uviedol, aký záver učinil o skutkovom stave veci, t.j. aké logicky prepojené dielčie skutkové
zistenia učinil z tých dôkazov, z ktorých čerpal predmetné skutkové zistenia pre svoje rozhodnutie. Ich
rozsah sa v podstate musí kryť s rozsahom tých skutočností, ktoré sú z pohľadu sledovanej (aplikovanej)
právnej normy zásadne právne významné. Sú to teda tie právne skutočnosti, ktoré sú upravené v

príslušnej právnej norme, ktorá má byť vo veci súdom aplikovaná a ktorá tak predznamenáva výpočet
tých skutočností, ktoré budú formulovať záver o skutkovom stave veci.

25.Záveroskutkovomstavevecislúžiklepšejprehľadnostirozsudkuvjehotzv.skutkovejčastipotiaľ,že
predstavuje (z dielčích skutkových zistení) logicky prepojený skutkový nález, ku ktorému súd nachádza
(aplikuje) príslušnú právnu normu, ktorú je potrebné na daný skutkový stav aplikovať. Uvedený záver

prichádza do úvahy za stavu, ak žalobcom opísaný tzv. žalobný skutok bol v konaní preukázaný,
lebo v opačnom prípade je jeho žaloba zamietnutá, čo nie je dôsledkom aplikácie právnej normy, ale
nepreukázaním právne významných skutočností.

26. Pretože skutková právna veta, ako sumarizácia právne relevantných skutkových zistení, je množinou

informácií zistených v civilnom súdnom procese, ku ktorej súd vyhľadáva príslušné pravidlo správania,
je nutné, aby bola úplná a aby o jej validite súd nemal pochybnosti. Ak totiž sú (hoci i nepatrné)
pochybnostioskutkovýchokolnostiach,ktorésúinakidentickésoskutkovýmiokolnosťamipredvídanými
v hypotéze príslušnej právnej normy, nemožno v tejto (neistej) skutkovej situácii vôbec uvažovať o
aplikácii predmetnej právnej normy na takto zistený skutkový stav.

27. Súd preto môže pristúpiť k aplikácii danej právnej normy až v procesnej situácii, kedy zistí relevantný
skutkový stav, nie však v situácii, ak má sám pochybnosti o úplnosti žalobcom tvrdeného skutku,
správnosti skutkových zistení, resp. validite získaných informácii i po zhodnotení v konaní vykonaných
dôkazov, a to s prihliadnutím na všetko, čo vyšlo v konaní najavo.

28. Inými slovami, po vykonanom zhodnotení dôkazov musí byť naisto zistený skutkový stav, ktorý (pri
existencii príslušnej právnej normy) alebo bude podraditeľný pod príslušné pravidlo správania (právnu
normu) alebo nie (napr. preto, že sa žalobcovi nepodarilo preukázať žalobné tvrdenia a nebol tak zistený
skutkový stav, na ktorý by bolo možné aplikovať príslušnú právnu normu), teda aby súd zistený skutkový
stav podradil príslušnej právnej norme, ktorá vedie k záveru o právach a povinnostiach strán sporu. I v

tomto smere súd musí podať zreteľný a zrozumiteľný výklad o tom, z akého právneho ustanovenia či
právnych ustanovení vychádzal a prečo pod tieto ustanovenia nakoniec podradil zistený skutkový stav
veci. Pokiaľ súd túto povinnosť nesplní, dochádza k nepreskúmateľnosti jeho rozhodnutia.

29. V posudzovanom spore z odôvodnenia rozsudku plynie, že súd prvej inštancie uložil žalovanému

povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 26.109,20 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a v prevyšujúcej
časti žalobu žalobcu zamietol majúc „na základe zisteného skutkového stavu“ za preukázané, že „medzi
stranami sporu bola dňa 18.3.2005 uzatvorená zmluva o dielo, kde žalobca vystupuje ako objednávateľ
a žalovaný ako dodávateľ“, že „zmluva bola uzatvorená podľa platných ustanovení Obchodného
zákonníka“, že „zmluva o dielo s dodatkom bola výsledkom verejného obstarávania, kde sa žalovaný

do súťaže zapojil a jeho ponuka bola prijatá“, že „v rámci zmluvy o dielo bola v bode VII. dohodnutá
záručná doba v trvaní 60 mesiacov“. Z uvedeného potom bez ďalšieho vyvodil, že „Touto záručnou
zodpovednosťou za vady sa žalovaný zaviazal, že bude zodpovedať aj za vady, ktoré sa vyskytnú do
určitej dohodnutej doby. Ak by takúto záruku zhotoviteľ (žalovaný), zodpovedal by len za vady, ktoré má
vec v čase plnenia. Keďže sa poskytla záručná doba, vadu je možné vytknúť v rámci záručnej doby.

Teda v danom prípade nie je rozhodné, či predmet záruky už mal vadu v čase okamihu dodania, alebo
sa daná vada vyskytla až potom. Teda podstatné je preukázanie tejto skutočnosti, že vada nastala v
záručnej dobe.“ Po konštatovaní, že „V rámci tohto konania boli vypracované tri znalecké posudky, ktoré
jednak mali stanoviť príčinu vzniku týchto vád, samotné vady a ocenenie týchto vád.“ a že „Znalecký
posudok vypracovaný J. G. U. je pre účely určenia a ohodnotenia vád diela, vzhľadom na oprávnené

námietky strán sporu a jeho vyhodnotenie súdom nepostačujúci na zistenie skutočného stavu veci.
Jeho závery nereflektovali s dobou, kedy stavba bola odovzdaná a nezodpovedal všetky dopytované
námietky voči znaleckému dokazovaniu“ potom uzavrel iba, že „z výsluchu znalca J. I. B. a jeho záverov
znaleckého posudku bol jednoznačne preukázaný rozsah vád diela“ a že „tento rozsah bol ďalšímznaleckým dokazovaním J. H. E. ocenený ku dňu odovzdania diela na sumu 26.109,20 eur a tým má
súd za to, že takto určená suma je výškou zľavy z ceny diela, ako rozdiel medzi zmluvne dohodnutou
cenou diela bez vád a cenou diela s vadami v čase, kedy malo byť dielo objednávateľovi dodané“, a preto

„na základe takto vyhodnotených dôkazov takto vyhodnotených dôkazov uložil žalovanému povinnosť
zaplatiť žalobcovi sumu 26.109,20 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a v prevyšujúcej časti žalobu
žalobcu zamietol“.

30. Z uvedeného je nutné učiniť záver, že takéto odôvodnenie nespĺňa požiadavku riadneho a

vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia, a to aj s ohľadom na relevantné argumenty
a námietky prezentované v priebehu sporu žalobcom i žalovaným, s ktorými sa súd náležite
v odôvodnení rozsudku nevysporiadal. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku totiž nevyplýva vzťah
medzi skutkovými zisteniami a úvahami súdu pri hodnotení dôkazov a jednoznačným právnym záverom
na strane druhej, ktorý sa dostal do zjavného nesúladu so skutkovými zisteniami, resp. z nich v
žiadnejmožnejinterpretáciiodôvodneniasúdnehorozhodnutianevyplývajú,čímdošlokporušeniupráva

žalobcu i žalovaného na spravodlivý proces, zakotveného v článku 36 ods. 1 Listiny základných práva
a slobôd a pre túto procesnú vadu je nutné pristúpiť k jeho kasácii.

31. Práve z týchto dôvodov odvolaciemu súdu neostávalo iné, len rozsudok vo výroku I. spolu s
akcesorickým výrokom III. a IV. o trovách konania zrušiť podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP a vec vrátiť

súdu prvej inštancie na ďalšie konanie (§ 391 ods. 1 CSP).

32. Po vrátení veci bude úlohou súdu prvej inštancie opätovne rozhodnúť o žalobcom uplatnenom
peňažnomnárokusprihliadnutímnavšetkynímpredloženéaoznačenédôkazyarozhodnutieodôvodniť
v súlade s ustanovením § 220 ods. 2 CSP a ustálenými zásadami súdnej praxe tak, aby z odôvodnenia

rozhodnutia bol nepochybný dôvod vzniku tvrdenej peňažnej pohľadávky žalobcu voči žalovanému,
ako aj právne závery, ktoré vyvodil zo zisteného skutkového stavu, obsahom ktorého budú jasné a
zrozumiteľné odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky, vrátane všetkých relevantných
námietok žalobcu a žalovaného, ktoré boli prezentované v priebehu tohto odvolacieho konania. V novom
rozhodnutí súd rozhodne aj o trovách celého konania, vrátane trov tohto odvolacieho konania (§ 396

ods. 3 CSP).

33. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427

ods. 1, 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).