Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, September 23, 2024

Súd: Mestský súd Bratislava III
Spisová značka: 82Ca/31/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1324207247
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 09. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Martina Kmeťková
ECLI: ECLI:SK:MSBA3:2024:1324207247.1

Uznesenie

Mestský súd Bratislava III v spore žalobkyne: J.. arch. C. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. 1, XXX XX A.
- T., právne zast. Hriadel-Heger & Partners s.r.o., advokátskou kanceláriou so sídlom Odborárska 21,
831 02 Bratislava - Nové Mesto, IČO: 51 643 359 proti žalovaným: v 1. rade P. s.r.o., so sídlom A. XX/X,
XXX XX A. - mestská časť N. V., J.: XX XXX XXX, v 2. rade J.. arch. V. S., W., nar. XX.XX.XXXX, bytom
A. XX/X, XXX XX A. - mestská časť N. V., v 3. rade J.. arch. K. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. XX, XXX

XX A. - mestská časť F. N. M., v 4. rade N. banka B., so sídlom J. K. 1, XXX XX A., J.: XX XXX XXX, o
určenie autorského práva, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 17.09.2024 bola tunajšiemu súdu doručená žaloba žalobkyne o určenie autorského práva
k architektonickému dielu, a to návrhu architektonicko - urbanistického riešenia Trvalého záložného

pracoviska Národnej banky Slovenska v Kremnici.
2. Zároveň žalobkyňa žiadala, aby súd vydal neodkladné opatrenie, ktorým by žalovaným v 1. až 4.
rade určil, aby na základe Zmluvy o dielo a licenčnej zmluvy č. C-N zo dňa 22.08.2024, uzatvorenej
medzi žalovaným 1. rade a žalovaným 4. rade, sa dočasne zdržali používania autorského diela - návrhu
architektonicko-urbanistického riešenia Trvalého záložného pracoviska Národnej banky Slovenska v
Kremnici, a to akýmkoľvek spôsobom, najmä jeho spracovaním, zmenou, uvedením na verejnosti,

verejným rozširovaním, spájaním s iným dielom alebo označovaním autorstva, a to až do právoplatného
rozhodnutia súdu v konaní vo veci samej.
3. Žalobkyňa svoj návrh zdôvodnila tým, že so žalovanými v 2. a 3. rade, ktorí sú spoločníci a konatelia
žalovaného 1. rade, spolu v minulosti mali priateľský vzťah, pričom ako osoby vykonávajúce rovnaké
povolanie, spolu opakovane pracovne kooperovali. V rámci tejto spolupráce sa viackrát zúčastnili aj na
rôznych súťažiach, predmetom ktorých bolo predloženie návrhov architektonických riešení. Vzhľadom

na to, že žalobkyňa a uvedené osoby boli v danom čase v priateľskom vzťahu, nikdy medzi sebou nemali
uzatvorenú žiadnu zmluvu, upravujúcu práva a povinnosti pri ich spolupráci alebo pri účasti v súťažiach.
Uvedené je pritom v rámci architektonického povolania úplne bežnou praxou. V danom prípade
preto v prípade uvedených osôb nikdy nešlo o spoluprácu postavenú na vzájomnej podriadenosti a
nadriadenosti. Nakoľko žalovaný v 4. rade dňa 10.11.2022 vyhlásil v zmysle ust. § 119 zákona č.
343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších

predpisov (ďalej aj ako „zákon o verejnom obstarávaní“) verejnú súťaž návrhov architektonicko-
urbanistického riešenia „Trvalého záložného pracoviska Národnej banky Slovenska v Kremnici“ (ďalej
aj ako „súťaž návrhov“), rozhodli sa žalobkyňa a žalovaní v 2. a 3. rade, na základe iniciatívy žalobkyne,
predmetnej súťaže návrhov zúčastniť. Keďže podmienkou pre účastníkov súťaže v zmysle bodu 4.3 jej
Súťažných podmienok bolo, že sa jej mohla zúčastniť jedine fyzická alebo právnická osoba, ktorá má
oprávnenie na výkon regulovaného povolania predstavujúceho činnosť podľa ust. § 4 alebo § 5 ods. 1

písm. a) zákona č. 138/1993 Zb. o autorizovaných architektoch a autorizovaných stavebných inžinierov,
rozhodli sa žalobkyňa a žalovaní v 2. a 3. rade, že sa súťaže zúčastnia prostredníctvom žalovaného v 1.rade, ktorý má uvedenú činnosť v predmete svojho podnikania. V danom prípade však z ich strany išlo
vyslovene o formálny úkon. Žalobkyňa pritom dňa 27.12.2022, na základe vlastnej tvorivej činnosti, bez
pričineniažalovanýchv2.a3rade,samavytvorilagrafickýnávrhriešeniaTrvaléhozáložnéhopracoviska

Národnej banky Slovenska v Kremnici, predstavujúci jej vlastné autorské architektonické dielo (ďalej aj
ako „autorské dielo žalobkyne“, ako „autorské architektonické dielo žalobkyne“ alebo „autorský návrh
žalobkyne“). Túto skutočnosť žalobkyňa dokladá priloženou notárskou zápisnicou o osvedčení právne
významnej skutočnosti, preukazujúcu, že k 27.12.2022, 23 hod. 49 min. a 27 sek., existovalo autorské
dielo žalobkyne uložené vo forme elektronického súboru, a tiež priloženou vzájomnou komunikáciou

medzi žalobkyňou a žalovaným 2. a 3. rade. Uvedený návrh bol následne po jeho vytvorení zo strany
žalobkyne, predložený prostredníctvom žalovaného v 1. rade, do prvej etapy súťaže návrhov, pričom
v rámci jej druhej etapy bol spoločne so žalovaným v 2. a 3. rade upravovaný do finálnej podoby, aby
mohol byť predložený ako finálny súťažný návrh v zmysle podmienok súťaže návrhov. Išlo však pritom
len o dodatočné úpravy už existujúceho autorského diela žalobkyne, a nie o vytváranie či dotváranie
nového. Návrh predložený zo strany žalovaného v 1. rade bol po vykonaní oboch etáp súťaže návrhov

a jej ukončení, vyhodnotený ako víťazný návrh a bol zverejnený vo Vestníku verejného obstarávania č.
129/2023 zo dňa 03.07.2023, pod zn. 21888-VNA. Už v tomto čase sa pritom začali vyskytovať prvé
problémy vo vzájomnej komunikácií medzi žalobkyňou a žalovanými v 1. až 3. rade, ktoré spočívali
napríklad v tom, že títo odmietali vyplatiť žalobkyni jej podiel na odmene za víťazný návrh podľa bodu
12.1. Súťažných podmienok. Žalovaný v 1. rade bol na základe vyššie uvedených skutočností tiež v

zmysle podmienok súťaže návrhov, ako víťazný uchádzač, pozvaný do priameho rokovacieho konania
podľa § 81 ods. 1 písm. h) zákona o verejnom obstarávaní, za účelom uzatvorenia Zmluvy o dielo a
licenčnej zmluvy č. C-N predmetom ktorej má byť dopracovanie súťažného návrhu do architektonickej
štúdie predloženého v rámci súťaže návrhov, zhotovenie projektovej dokumentácie a výkon odborného
autorského dohľadu na stavbe (ďalej aj ako „Zmluva o dielo“) avšak bez toho, aby žalovaný v 1. rade,

ovládaný žalovaným v 2. a 3. rade, prizval žalobkyňu ako autorku diela, ktoré predstavujúceho víťazný
návrh a tiež bez toho, aby bola vyriešená otázka autorských práv žalobkyne k dielu. Žalobkyňa preto
viackrát vyzvala žalovaného v 1. rade, resp. žalovaného v 2. a 3. rade k tomu, aby došlo k riadnemu
vysporiadaniu jej autorských práv a bola ako autorka prizvaná k realizácií diela vychádzajúceho z jej
návrhu, avšak bezúspešne. Listom zaslaným žalovaným v 2. a 3. rade žalobkyňa explicitne uviedla,

že dňa 27. decembra 2022 sama vytvorila prvotný návrh autorského diela, čo následne žalovaní v 2.
a 3. rade nijak nespochybnili. Aktuálne pritom panuje stav, kedy medzi žalovaným 1. a žalovaným 4.
rade, po ukončení priameho rokovacieho konania, došlo k uzatvoreniu a zverejneniu Zmluvy o dielo, v
dôsledku čoho závažné ohrozenie autorských práv žalobkyne nielen hrozí, ale už k nemu aj v značnej
miere došlo. V súčasnej dobe tak dochádza jednak k porušovaniu osobnostného autorského práva

žalobkyne spočívajúceho v jej práve byť označená ako autor diela a rozhodnúť o spôsobe takéhoto
označenia najmä menom alebo pseudonymom v zmysle ust. § 18 ods. 1 písm. b) Autorského zákona
a taktiež aj k priamemu a bezprostrednému ohrozeniu jej ďalších autorských práv na tomto úseku, ako
je právo na nedotknuteľnosť svojho diela, najmä na ochranu pred akoukoľvek nedovolenou zmenou
alebo iným nedovoleným zásahom do svojho diela, ako aj pred akýmkoľvek hanlivým nakladaním so

svojím dielom, ktoré by znižovalo hodnotu diela alebo spôsobilo ujmu autora na jeho cti alebo dobrej
povesti, v zmysle ust. § 18 ods. 1 písm. c) Autorského zákona. Rovnako sú v priamom a bezprostrednom
ohrození aj jej majetkové autorského práva, keďže napríklad hrozí, že bez súhlasu dôjde k použitiu diela
v zmysle ust. § 19 ods. 4 písm. a) Autorského zákona prostredníctvom jeho spracovania, keďže použitím
architektonického diela sa rozumie aj jeho zhmotnenie vo forme projektovej dokumentácie, čo má byť

podľa čl. III. bod 1. Zmluvy o dielo realizované v horizonte týždňov. K vysporiadaniu autorských práv
neprišlo a žalobkyňa nikdy neudelila súhlas s tým, že by sa vzdala akéhokoľvek svojho práva podľa
Autorského zákona a ani z jej strany nikdy nebol udelený súhlas na ich použitie zo strany tretej osoby.
4. Pokiaľ ide o návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, žalobkyňa uviedla, že v danej veci existuje
potrebabezodkladnejúpravypomerov,nakoľkodochádzakzásahudojejautorskýchpráv,atozdôvodu,

že medzi žalovaným v 1. rade a žalovaným v 4. rade došlo dňa 22.08.2024 k uzatvoreniu Zmluvy o
dielo. Uvedená skutočnosť vážne ohrozuje a môže aj úplne znemožniť naplnenie účelu podanej žaloby
vo veci samej, resp. môže spôsobiť aj vznik ďalších zásahov do práv žalobkyne, na základe ktorých
by z jej strany bolo potrebné vykonať ďalšie právne kroky na obranu jej práv (napr. žiadať vydanie
bezdôvodného obohatenia a pod.), čo by znamenalo len ďalšie zbytočné a neekonomické hromadenie

sporov. V prípade začatia a pokračovania plnenia predmetu Zmluvy o dielo totiž môže byť významne
znásobený už existujúci zásah do osobnostných a majetkových autorských práv žalobkyne, najmä vo
vzťahu k tomu, že by táto nebola označovaná ako jediná autorka diela, došlo by k neoprávnenému
použitiu jej autorského diela a súčasne by na jej strane mohla vzniknúť aj majetková škoda, resp. nastrane žalovaného v 1. rade, prípadne žalovaného v 2. a 3. rade, by došlo k vzniku bezdôvodného
obohatenia formou prijatia plnení zo strany žalovaného v 4. rade.
5. Žalobkyňa ďalej uviedla, že navrhované neodkladné opatrenie, spočívajúce v povinnosti dočasne sa

zdržať pokračovania v plnení predmetu Zmluvy o dielo, by súčasne neznamenalo významný zásah do
práv žalovaných v porovnaní so zásahom, ktorý by v opačnom prípade hrozil žalobkyni. Na ich strane by
totiž mohlo prakticky dôjsť len dočasnému pozastaveniu procesu plnenia Zmluvy o dielo, pričom ak by
sa neskôr ukázal nárok žalobkyne ako nedôvodný, môže sa v plnení Zmluvy o dielo ďalej pokračovať.
Plnenie predmetu zmluvy je totiž postavené na spracovaní nehmotného architektonického diela, takže v

prípade dočasného pozastavenia plnenia predmetu zmluvy nedôjde k jeho znehodnoteniu. Aj z hľadiska
proporcionality preto považuje žalobkyňa neodkladné opatrenie za opodstatnené. Z uvedených dôvodov
žiadala žalobkyňa nariadiť neodkladné opatrenie v navrhovanom znení.
6. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok v platnom znení (ďalej len
„CSP“),predzačatímkonania,počaskonaniaapojehoskončenísúdmôženanávrhnariadiťneodkladné
opatrenie.

7. Podľa § 324 ods. 3 CSP, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel
nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
8. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
9.Podľa§326ods.1CSP,vnávrhunanariadenieneodkladnéhoopatreniasapoprináležitostiachžaloby

podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy
pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich
dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého
neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
10. Podľa § 326 ods. 2 CSP, k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

11. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú
splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
12. Podľa § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj
bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní
proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k

návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.
13. Podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia
súdu prvej inštancie.
14. Podľa § 341 ods. 1 CSP, neodkladným opatrením môže súd nariadiť strane, aby sa zdržala konania,
ktorým ohrozuje alebo porušuje právo duševného vlastníctva.

15. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 185/2015 Z.z. Autorský zákon v platnom znení (ďalej ako „AZ“),
predmetom autorského práva je dielo z oblasti literatúry, umenia alebo vedy, ktoré je jedinečným
výsledkom tvorivej duševnej činnosti autora vnímateľným zmyslami, bez ohľadu na jeho podobu, obsah,
kvalitu, účel, formu jeho vyjadrenia alebo mieru jeho dokončenia.
16. Podľa § 3 ods. 6 AZ, architektonickým dielom je najvšeobecnejšie vyjadrenie tvorivej architektonickej

myšlienky autora, najmä grafické a priestorové zobrazenie architektonického riešenia stavby alebo
urbanistického usporiadania územia, stavba, ako aj dielo záhradnej, interiérovej a scénickej architektúry
a dielo architektonického dizajnu.
17. Podľa § 13 ods. 1 AZ, autor je fyzická osoba, ktorá dielo vytvorila.
18. Podľa § 19 ods. 1 AZ, autor má právo použiť svoje dielo a právo udeliť súhlas na použitie svojho diela.

19. Podľa § 19 ods. 2 AZ, dielo je možné použiť iba so súhlasom autora, ak tento zákon neustanovuje
inak.
20. Podľa § 92 ods. 1 AZ, spoločné dielo je dielo, ktoré vytvorili dvaja alebo viacerí autori na podnet a
pod vedením osoby, ktorá usmerňovala a zabezpečovala proces vytvorenia tohto diela. Tvorivé vklady
autorov zahrnuté do spoločného diela nie je možné samostatne použiť.

21. Podľa § 92 ods. 2 AZ, na výkon práv k spoločnému dielu sa primerane použijú ustanovenia o
zamestnaneckom diele.
22. Podľa § 92 ods. 3 AZ, ak tvorbu spoločného diela usmerňovali a zabezpečovali dve alebo viaceré
osoby, nakladajú so spoločným dielom spoločne, ak nie je dohodnuté inak.
23. Vo všeobecnosti predstavuje neodkladné opatrenie právny inštitút, ktorého účelom je rýchla, aj

keď len dočasná úprava pomerov strán sporu. Neodkladné opatrenie má byť výnimočným opatrením,
ktoré možno nariadiť, len ak je potrebné dočasne upraviť pomery medzi stranami alebo ak je obava,
že exekúcia bude ohrozená. Neodkladným opatrením teda súd poskytuje strane okamžitú procesnú
ochranu dočasného charakteru, ktorú by vzhľadom na bezprostredne hroziacu ujmu nebolo možné vpotrebnom čase dosiahnuť obvyklým a inak na to predpísaným spôsobom. Je nevyhnutné zdôrazniť,
že pri rozhodovaní o nariadení neodkladného opatrenia dokazovanie neprebieha, avšak v rámci
podaného návrhu je potrebné osvedčiť opodstatnenosť neodkladného opatrenia. Pred jeho nariadením

teda nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia,
avšak vyžaduje sa, aby boli prostredníctvom označených dôkazov osvedčené základné skutočnosti pre
opodstatnenosť a dôvodnosť nariadenia neodkladného opatrenia. Výsledkom tzv. osvedčenia nároku
je to, že osvedčované skutočnosti sa so zreteľom na všetky okolnosti prípadu javia súdu ako nanajvýš
pravdepodobné.

24. Inštitút neodkladného opatrenia má mimoriadny charakter, keď v prípade jeho nariadenia musia
byť splnené prísne formálne zákonné predpoklady a požiadavky, nakoľko pri rozhodovaní o ňom súd
nevypočuje protistranu a nevykonáva plnohodnotné dokazovanie.
25. Na všeobecnú úpravu neodkladných opatrení nadväzuje neodkladné opatrenie vo veciach práva
duševného vlastníctva, ktoré predstavuje osobitný inštitút ochrany pre prípad porušenia alebo ohrozenia
práv duševného vlastníctva. Jeho obsahom je uloženie povinnosti subjektu, ktorý ohrozuje alebo

porušuje právo duševného vlastníctva, zdržať sa týchto zásahov. Nariadením neodkladného opatrenia
sa ukladá strane zákaz rušenia, zákaz zásahov do právnych vzťahov tej strany, ktorá neodkladné
opatrenie navrhuje. V tomto prípade musí strana, ktorá navrhuje nariadenie neodkladného opatrenia,
osvedčiť, že je potrebné bezodkladne upraviť pomery, alebo je obava, že neskoršia exekúcia bude
ohrozená (§ 325 ods. 1 CSP) a zároveň musí identifikovať a osvedčiť zásahy do práva duševného

vlastníctva. Pod porušením alebo ohrozením práva duševného vlastníctva je potrebné rozumieť
ohrozenie alebo porušenie konkrétneho subjektívneho práva, ktoré vyplýva z okruhu právnych noriem
upravujúcich práva duševného vlastníctva.
26. V danom prípade sa žalobkyňa domáhala vydania neodkladného opatrenia spočívajúceho v
uložení povinnosti žalovanému v 1. rade a 4. rade zdržať sa používania autorského diela, a to

návrhu architektonicko - urbanistického riešenia Trvalého záložného pracoviska NBS v Kremnici, a to
až do právoplatného rozhodnutia súdu v konaní vo veci samej. Predmetom konania vo veci samej
je určenie, že jedinou autorkou tohto diela je žalobkyňa a uloženie zákazu žalovaným v 1. až 4.
rade bez súhlasu žalobkyne akýmkoľvek spôsobom používať autorské dielo žalobkyne. Žalobkyňa
na preukázanie dôvodnosti podaného návrhu vo veci samej a návrhu na neodkladné opatrenie

doložila súťažné podmienky k verejnej súťaži návrhov architektonicko-urbanistického riešenia „Trvalého
záložného pracoviska Národnej banky Slovenska v Kremnici“, Notársku zápisnicu o osvedčení právnej
skutočnosti zo dňa 04.09.2024 podpísanú v kancelárii notára JUDr. Martina Vlhu PhD., prepis vzájomnej
komunikáciemedzižalobkyňouažalovanýmiv2.a3.rade,listžalobkynezodňa20.03.2024adresovaný
žalovanému v 4. rade označený ako „oznámenie o prevzatí právneho zastúpenia, žiadosť o spoločné

rokovanie“, list žalobkyne zo dňa 23.04.2024 adresovaný žalovanému v 1. rade označený ako „výzva
na vysporiadanie autorských práv“, list žalobkyne zo dňa 03.06.2024 adresovaný spol. AGM partners
s.r.o. označený ako „Informácia o stave veci Projekt pracoviska NBS - Ing. P.. C. V. c/a P. s.r.o.“, D. o
dielo č. C-N uzatvorenú medzi žalovaným v 4. rade ako objednávateľom a žalovaným v 1. rade ako
zhotoviteľom zo dňa 21.08.2024 vrátane príloh a súťažné podmienky NSB.

27. Súd po preskúmaní návrhu na vydanie neodkladného opatrenia a dôkazov k nemu priložených
dospel k záveru, že návrh žalobkyne nie je dôvodný, nakoľko neboli osvedčené kumulatívne
stanovené podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia, a to hodnoverné opísanie skutočností
odôvodňujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť súdna ochrana navrhovaným
neodkladným opatrením. Žalobkyňa sa návrhom vo veci samej domáha určenia, že je jedinou autorkou

architektonického diela na základe skutkového a právneho zdôvodnenia popísaného v bode 3 tohto
uznesenia. Z listu zo dňa 23.04.2024 s označením „výzva na vysporiadanie autorských práv“ však
vyplýva, že žalobkyňa prostredníctvom svojho právneho zástupcu žalovanému v 1. rade oznamuje, že
je spoluautorkou vyššie označeného autorského diela (viď napr. bod 2, bod 5, bod výzvy). Rovnako v
liste zo dňa 20.03.2024 označenom ako „žiadosť o spoločné rokovanie“ sa žalobkyňa označuje ako

jedna z autorov výherného architektonicko-urbanistického riešenia. Podľa názoru súdu je zrejmé, že
v danom prípade ani sama žalobkyňa sa nevedela jednoznačným spôsobom zadefinovať ako jediná
autorka autorského diela, a to vzhľadom k tomu, že z toho čo uviedla v návrhu, sa na dotváraní návrhu
podieľali aj žalovaní v 2. a 3. rade. Nakoľko súd pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení vychádza len
z jednostranného vyjadrenia žalobkyne, oboznámením sa s návrhom žalobkyne spolu so vzájomným

posúdením ňou označených listinných dôkazov, nejavia sa súdu osvedčované skutočnosti vzhľadom k
vyššie uvedenému tak, aby nemal pochybnosti o tom, že nárok, ktorému sa má poskytnúť ochrana je
nanajvýš pravdepodobný.28. Z prepisu vzájomnej komunikácie realizovanej cez WhatsApp medzi žalobkyňou a žalovanými v 2.
a 3. rade vyplýva, že bol medzi nimi priateľský vzťah, avšak z prepisu nemožno bez pochýb vyvodiť,
že jedinou autorkou predmetného autorského diela má byť práve žalobkyňa. Naopak z prepisu vyplýva,

že žalobkyňa, žalovaný v 2. a 3 rade spolupracovali na niekoľkých projektoch. Zo samotného prepisu
však nemožno jednoznačne určiť, ktorého projektu sa komunikácia týkala, ani z neho nie je možné
relevantným spôsobom osvedčiť, akým spôsobom sporné strany na projekte kooperovali a či a aké
tvorivé vklady žalobkyne boli zahrnuté do daného autorského diela. Ani notárska zápisnica podpísaná
dňa 04.09.2024 v kancelárií notára JUDr. Martinna Vlhu PhD. neosvedčuje, že jedinou autorkou

daného diela je žalobkyňa, táto osvedčuje, že žalobkyňa otvorila vo svojom počítači súbor s názvom
NBS_teren_22-12-27.skb, následne z vlastností daného súboru vyplynul dátum utorok, 27.12.2022 o
11:49:27 PM s tým, že v súbore bol uložený architektonický návrh, ktorého zobrazenie v rôznych uhloch
je predmetom obrazovej prílohy notárskej zápisnice.
29.Súdjetohonázoru,ženávrhunanariadenieneodkladnéhoopatreniavnavrhovanomznenínemožno
vyhovieť. V tomto štádiu konania v zmysle vyššie uvedeného súd nemal hodnoverne osvedčené, že

jedinou autorkou daného autorského diela môže byť práve žalobkyňa. Až rozsiahlejším dokazovaním
vo veci samej bude možné ustáliť, či je žalobkyňa jedinou autorkou architektonického diela alebo „len“
jednou z autorov. Ďalej až ďalším dokazovaním vo veci samej bude možné zistiť, či a akým spôsobom
boli vysporiadané autorské práva k označenému autorskému dielu. Z uvedených dôvodov súd návrh
žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia ako neopodstatnený zamietol.

30. O trovách konania bude rozhodnuté v rozhodnutí vo veci samej.

Poučenie:

Proti uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti ktorého
uzneseniu smeruje, vo dvoch vyhotoveniach, prípadne elektronicky do elektronickej schránky súdu.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie
možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.