Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on Wednesday, February 1, 2024

Súd: Okresný súd Stará Ľubovňa
Spisová značka: 6C/145/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8512203508
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 02. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Emília Mišenková

ECLI: ECLI:SK:OSSL:2024:8512203508.27

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Stará Ľubovňa sudcom JUDr. Emíliou Mišenkovou, v sporovej veci žalobcu: A. B. C., nar.

XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XXX, XXX XX D., právne zastúpený: Bartošík Šváby s.r.o., so sídlom
Plynárenská 7/A, 821 09 Bratislava, IČO: 35 929 049 proti žalovanému: E. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom G. H. XX, XXX XX G. H., právne zastúpený: Mgr. Marcel Kandrik, advokát, so sídlom Grešova
7, 080 01 Prešov, IČO:50 005 871, v konaní o zaplatenie 3.000,- eur s príslušenstvom a o vzájomnej
žalobe o zaplatenie 8.252,87 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu žalobcu o zaplatenie 3.000,- eur z a m i e t a .
II. Žalovaný m á n á r o k na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania voči žalobcovi

(vo vzťahu k žalobe o zaplatenie 3.000,- eur) v rozsahu 100 % s tým, že o výške náhrady trov konania
bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

III. Žalobca j e p o v i n n ý zaplatiť žalovanému sumu 294,18 eur s úrokom z omeškania 8,75 %
ročne od 14.9.2012 do zaplatenia, to všetko do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

IV. V prevyšujúcej časti vzájomnú žalobu z a m i e t a .

V. Žalobca m á n á r o k na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania (vo vzťahu
k vzájomnej žalobe o zaplatenie 8.252,87 eur) voči žalovanému v rozsahu 92,88 % s tým, že o výške
náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

VI. Štát m á n á r o k na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 51,78 %.

VII. Štát m á n á r o k na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 48,22 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou podanou na tunajšom súde dňa 26.6.2012 sa právny predchodca žalobcu (PREMIER
MANAŽMENT,s.r.o.vlikvidácií)domáhal,abysúduložilžalovanémupovinnosťzaplatiťmusumu3.000,-
eur s príslušenstvom a náhradu trov konania.

2. V dôvodoch žaloby uviedol, že ako predávajúci uzavrel so žalovaným ako kupujúcim dňa 4.7.2011
kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bol prevod vlastníctva týchto nehnuteľností:
a) rozostavaného rodinného domu, bez súpisného čísla, postaveného na pozemku parc.

č. KN-C 34/2, k.ú. D.
b) pozemku parcela č. KN-C 34/1 o výmere 173 m2, druh pozemku zastavané
plochy a nádvoria, k.ú. D.
c) pozemku parcela č. KN-C 34/2 o výmere 134 m2, druh pozemku zastavané plochya nádvoria, k.ú. D.
d) pozemku parcela č. KN-C 35 o výmere 227 m2, druh pozemku záhrady, k.ú. D.
e) pozemku parcela č. KN-C 36 o výmere 562 m2, druh pozemku orná pôda, k.ú.

D..

3. Podľa uzavretej kúpnej zmluvy bol žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi kúpnu cenu v celkovo
dojednanej výške 68.000,- eur. Z uvedenej sumy žalovaný zaplatil žalobcovi nasledovné platby: sumu
5.000,- eur uhradil ešte pred podpisom kúpnej zmluvy, sumu 47.920,- eur uhradil dňa 19.8.2011 z

prostriedkov hypotekárneho úveru od Tatra banky, a.s.. Na základe písomnej výzvy žalobcu zo dňa
16.11.2011 uhradil dňa 24.11.2011 sumu 12.080,- eur. Zostávajúcu sumu 3.000,- eur žalovaný neuhradil.
Žalovaný tak neurobil ani na výzvu žalobcu zo dňa 21.5.2012. Žalobca na preukázanie svojich tvrdení
pripojil k žalobe kúpnu zmluvu o prevode vlastníctva rozostavaného rodinného domu a pozemkov zo
dňa 4.7.2011, výzvu na doplatenie kúpnej ceny zo dňa 16.11.2011, predžalobnú upomienku zo dňa
21.5.2012 vrátane doručenky a výpis listu vlastníctva č. XXXX.

4. Okresný súd Stará Ľubovňa dňa 10.7.2012 vydal platobný rozkaz č.k. 6Ro/55/2012-24, ktorý bol
následne zrušený pre podanie odporu žalovaným na tunajšom súde dňa 25.7.2012.

5. V podanom odpore žalovaný uviedol, že pohľadávku judikovanú v predmetnom platobnom rozkaze

neuznáva a považuje ju v celom rozsahu za nedôvodnú, pričom konštatoval, že nehnuteľnosti, ktoré
nadobudol od žalobcu v čase predaja vykazovali hrubé nedostatky po stránke stavebno-technickej.
Následne podaním doručeným súdu 29.1.2013 podal vzájomný návrh proti žalobcovi o zaplatenie sumy
11.660 Eur s 8,75 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 8.252,87 eur od 14.9.2012 do zaplatenia s
kompenzačnou námietkou proti nároku žalobcu vo výške: 3.000,- eur s príslušenstvom.

6. Tunajší súd vykonal dokazovanie vo veci a následne rozhodol rozsudkom č.k. 6C/145/2012-463
zo dňa 5.3.2020 v spojení s dopĺňacím rozsudkom č.k. 6C/145/2012-594 zo dňa 4.12.2020 tak, že
žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 3.000,- eur s prísl. do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku a v časti o zaplatenie 3.000,- eur s prísl. priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania

vo vzťahu k žalovanému v rozsahu 100 %. V konaní o vzájomnej žalobe uložil žalobcovi povinnosť
zaplatiť žalovanému sumu 8.252,87 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a v prevyšujúcej časti
vzájomnú žalobu zamietol. V konaní o vzájomnej žalobe priznal žalovanému vo vzťahu k žalobcovi nárok
na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

7. Na podklade odvolania obidvoch sporových strán bol spis predložený na rozhodnutie Krajskému súdu
v Prešove. Odvolací súd uznesením č.k. 2Co/14/2021-617 zo dňa 20.4.2022 odvolaniami napadnutý
rozsudok v spojení s dopĺňacím rozsudkom zrušil a vec vrátil súdu prevej inštancie na ďalšie konanie.
Odvolací súd vo svojom rozhodnutí konštatoval v podstate to, že súd prvej inštancie sa dostatočným
spôsobom zaoberal existenciou namietaných vád prevádzaného rodinného domu, skutočnosťou, či

išlo o vady zjavné a ich opodstatnenosťou a správne vychádzal zo záverov znalca Ing. Dušana
Nemeša. Taktiež správnym spôsobom vyhodnotil opodstatnenosť žalovaným namietaných vád. Pokiaľ
ide o rozsah primeranej zľavy, odvolací súd vytkol prvostupňovému súdu, že nevysvetlil dostatočným
spôsobom, prečo prihliadol na vyčíslenie vyšších nákladov na odstránenie vád v zmysle posudku znalca
Ing. Lissého a uviedol, že odvolaciemu súdu sa javí, že súd prvej inštancie by mal akceptovať závery

vyjadrené v posudku ním ustanoveného znalca Ing. Dušana Nemeša. Pokiaľ ide o započítací prejav
žalovaného vo vzťahu k pohľadávke žalobcu o zaplatenie doplatku kúpnej ceny s príslušenstvom,
odvolaciemu súdu sa javilo, že záver súdu prvej inštancie o neplatnom započítaní pohľadávok strán
konania vo vzťahu k sume 3.000,- eur nevychádza zo správneho právneho záveru. Nadriadený súd
uložil prvoinštančnému súdu opätovne posúdiť opodstatnenosť nárokov strán konania, postupovať

podľa naznačených záverov odvolacieho súdu a následne vo veci rozhodnúť.

8. Po vrátení veci prvoinštančný súd zaslal uznesenie odvolacieho súdu sporovým stranám na
oboznámenie sa s jeho obsahom s tým, že prípadné návrhy na doplnenie dokazovania môžu oznámiť
súdu v lehote 15 dní.

9. Na oznámenie reagoval žalovaný podaním zo dňa 21.9.2022, v ktorom poukázal na to, že odvolací
súd po právnej stránke ustálil, že započítací prejav žalovaného proti pohľadávke žalobcu o zaplatenie
sumy 3.000,- eur je platný, a preto má za to, že žalobcom uplatnená pohľadávka na doplatok kúpnej ceny3.000,- eur s príslušenstvom zanikla v dôsledku hmotnoprávneho úkonu žalovaného, a preto žaloba
je v celom rozsahu nedôvodná. Žalovaný vyjadril nesúhlas s konštatovaním odvolacieho súdu, že
súd prvej inštancie by mal akceptovať rozsah priznávania zľavy z kúpnej ceny podľa záverov znalca

I. J., pričom v tejto súvislosti uviedol, že poskytnuté vysvetlenie odvolacieho súdu neuvádza žiadne
odborné dôvody pre uprednostnenie záverov znaleckého posudku Ing. Nemeša pred posudkom Ing.
Lissého. Navrhol, aby súd za účelom odstránenia rozporov v znaleckých posudkoch, v časti vymedzenia
nákladov na odstránenie vytknutých vád a teda výšku zľavy z kúpnej ceny, doručil znalcom navzájom
znalecké posudky aj s odborným vyjadrením na vyjadrenie a následne v prípade pretrvávajúcich

zjavných rozporov, vypočul oboch znalcov na jednom pojednávaní.

10. Vzhľadom na námietky žalovaného a jeho návrh na doplnenie dokazovania, keďže zo spisu bolo
zrejmé, že znalec I. K. J. vo svojom znaleckom posudku, resp. odbornom vyjadrení už podal vyjadrenie
k záverom znalca Ing. Miroslava Lissého, vyzval žalovaného, uznesením č. k. 6C/145/2012-642 zo dňa
9.10.2023, na zloženie preddavku na náklady znaleckého dokazovania, t.j. na vyžiadanie odborného

vyjadrenia od znalca Ing. Miroslava Lissého k záverom znalca Ing. Dušana Nemeša.

11. Dňa 10.11.2023 žalovaný doručil súdu vyjadrenie, v ktorom uviedol, že po dôkladnom preskúmaní
zrušujúceho uznesenia odvolacieho súdu, ako aj znaleckých posudkov predložených v konaní, netrvá
ďalej na ďalšom doplnení znaleckého dokazovania v podobe odborného vyjadrenia I. H.. Žalovaný má

za to, že znalecký posudok I. J. aj v súvislosti s naznačenými závermi odvolacieho súdu poskytuje
dostatočný a úplný záver o vadách a nákladoch na ich odstránenie. Znalecký posudok I. J. považuje
žalovaný z hľadiska vnútornej logiky a jeho záverov ako komplexnejší a v tejto súvislosti poukazuje
aj na rozhodnutie NS SR sp. zn. 2Obdo/53/2021 uverejnené v Zbierke stanovísk NS SR č. 1/2023.
Záverom navrhol, aby súd zamietol žalobu žalobcu o zaplatenie 3.000,- eur s prísl. a vyhovel vzájomnej

žalobe žalovaného a zaviazal žalobcu k zaplateniu sumy 2.055,23 eur s úrokom z omeškania 8,75 %
ročne od 14.9.2012 do zaplatenia a priznal mu nárok na náhradu trov konania proti žalobcovi v rozsahu
100 %, nakoľko plnenie žalobcu voči žalovanému na podklade vzájomnej žaloby záviselo od výsledkov
znaleckého dokazovania v spojení s úvahou súdu.

12. Žalobca v podaní zo dňa 12.1.2024 poukázal na to, že z obsahu kúpnej zmluvy zo dňa 4.7.2011
jednoznačne vyplýva, že právny predchodca žalobcu neposkytol žalovanému pri uzatváraní tejto kúpnej
zmluvy také vyhlásenie, ktorým by ho ubezpečil, že prevádzané nehnuteľnosti sú bez akýchkoľvek chýb.
Z obsahu kúpnej zmluvy vyplýva presný opak, a to, že išlo o prevod rozostavanej stavby. Žalobca
považuje za nespravodlivé, aby mu mali byť pripočítané také nedostatky rozostavanej stavby, ktoré

sú svojou povahou zrejmé vady, pretože za ne v zmysle citovanej právnej normy žalobca celkom
zjavne nezodpovedá. Žalobca pripomína svoje skoršie stanovisko, že v situácii, keď v čase prevodu
neboli na prevádzaných nehnuteľnostiach zistené žiadne zjavné vady a keď právny predchodca neurobil
vyhlásenie o absolútnej bez bezvadnosti prevádzaného rozostavného domu, že prípadná zodpovedosť,
ktorá by mohla byť žalobcovi pričítateľná, sa môže týkať výlučne skrytých vád, ktoré by nedokázal zistiť

ani znalec žalovaného pri ohliadke, a teda v maximálnej výške 1.592,56 eur. Keď vezmeme do úvahy, že
žalobca si žalobou v tomto súdnom konaní uplatnil nárok na zaplatenie 3.000,- eur z titulu neuhradenej
kúpnej ceny a žalovaný mal snahu o započítanie vzájomne sa kryjúcich pohľadávok ku dňu 21.1.2013,
tak vo výsledku ostáva nárok žalobcu zachovaný vo výške 1.407,44 eur. Tento výsledok má následne
tiež vplyv na určenie náhrady trov súdneho konania.

13. Súd nariadil pojednávanie na deň 18.1.2024, na ktoré sa dostavil právny zástupca žalovaného,
právny zástupca žalobcu sa na pojednávanie nedostavil, svoju neprítomnosť ospravedlnil. Súd v zmysle
§ 180 CSP bude pojednávať v neprítomnosti žalobcu, jeho právneho zástupcu a žalovaného. Na tomto
pojednávaní súd oboznámil doterajší priebeh konania a vzhľadom na zmenu v osobe zákonného sudcu

a závery odvolacieho súdu vyslovené v zrušujúcom uznesení.

14. Právny zástupca žalovaného uviedol, že by sa chcel vyjadriť k ostatnému vyjadreniu žalobcu,
považuje ho za zmätočné, nakoľko toto vyjadrenie obsahuje aj zmenu petitu, pričom žalobca nenavrhol
zmenu žaloby. V ďalšom poukázal na jeho predchádzajúce vyjadrenie zo dňa 10.11.2023, uviedol, že

nemá ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania a nežiada, aby súd čítal listiny založené v spisovom
materiáli, ani aby oboznamoval ich obsah, nakoľko je oboznámený s celým spisovým materiálom. Súd
v zmysle § 204 CSP upustil od čítania listín, resp. od oboznamovania ich obsahu.15. Právny zástupca žalovaného v záverečnej reči uviedol, že z vykonaného dokazovania vyplýva
nedôvodnosť uplatnenej pohľadávky žalobcu na doplatenie kúpnej ceny vo výške 3000,- eur, práve
v dôsledku platne vykonanej kompenzácie. Zároveň má za to, že boli splnené všetky podmienky pre

vyhovenie vzájomnej žaloby žalovaného voči žalobcovi na zaplatenie zľavy z kúpnej ceny v dôsledku
existujúcich vád, ktoré I. J. vo svojom posudku opísal a kde obe sporové strany vo svojich písomných
vyjadreniach sa v podstate stotožňujú so závermi znalca. S poukazom na uvedené, navrhol žalobu
žalobcuzamietnuťavzájomnejžalobevyhovieťsčasti,tedavovýške2.055,23eursúrokomsomeškania
s plnou náhradou trov konania.

Súd zistil tento skutkový stav:

16. Dňa 04.11.2011 došlo medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným k uzavretiu kúpnej zmluvy
(č.l. 4), predmetom ktorej bol prevod vlastníctva nehnuteľností označených v bode 1. tohto rozsudku,
ktorých presnú špecifikáciu, z dôvodov hospodárnosti konania, nepovažuje súd za potrebné prepisovať

aj na tomto mieste. Kúpna cena bola dohodnutá vo výške 68.000,- eur. Z čl. V. bod 12 predmetnej
zmluvy vyplýva, že „zmluvné strany prehlasujú, že stav predávaných nehnuteľností je im dostatočne
známy. Kupujúci pred podpisom tejto zmluvy vykonal obhliadku predmetných nehnuteľností, oboznámil
sa dôkladne s ich stavom, predovšetkým zo stavom rozostavaného rodinného domu a nemá voči
nemu žiadne výhrady. Predávajúci prehlasuje, že na prevádzané nehnuteľnosti nemá uzavreté žiadne

nájomné, prípadne iné zmluvy podľa ktorých by tretie osoby mali prevádzané nehnuteľnosti užívať.
Zmluvnéstranysadohodli,žepredávajúciodovzdákupujúcemu predmetnénehnuteľnostivdeňpodpisu
kúpnej zmluvy.“

17.Vkonanínebolaspornouskutočnosť,žežalovanýzkúpnejcenyzaplatilžalobcoviviacerýmiplatbami

sumu celom 65.000,- eur, a že právny predchodca výzvou zo dňa 21.5.2012 (č.l. 11) vyzval žalovaného
na doplatenie kúpnej ceny v sume 3.000,- eur do 14 dní odo dňa doručenia.

18. Z listu žalovaného zo dňa 30.08.2012 (č.l. 73) je zrejmé, že žalovaný týmto listom v zmysle § 596, §
597 ods. 1 a § 563 Občianskeho zákonníka vytkol právnemu predchodcovi žalobcu vady diela predanej

nehnuteľnosti, ktoré presne špecifikoval a popísal v bodoch 1. – 8. tohto podania, nachádzajúceho
sa v spise na č.l. 73 – 74 a vzhľadom na uvedené skutočnosti si uplatnil voči jeho spoločnosti nárok
z vytknutých vád na predanej nehnuteľnosti, a to nárok na zľavu z kúpnej ceny v celkovej výške 11.660,-
eur.

19. Z odpovede právneho predchodcu žalobcu zo dňa 26.10.2012 (č.l. 75) je zrejmé, že tento poprel
nárok žalovaného na zľavu z kúpnej ceny v celom rozsahu, pričom dôvodil tým, že kupujúci sa mohol
a mal možnosť oboznámiť pri prehliadke kúpy s vadami, ktoré boli viditeľné a kupujúcemu jednoznačne
známe v čase uzavretia kúpnej zmluvy.

20. Následne žalovaný listom zo dňa 21.01.2013 (č.l. 76) vykonal započítací prejav jeho splatnej
pohľadávky proti pohľadávke právneho predchodcu žalobcu vo výške 3.407,13 eur, ktorá vyplýva
z nároku na časť zľavy z kúpnej ceny, ktorú žalovaný získal na základe práva na zľavu z kúpnej ceny
na základe kúpnej zmluvy o prevode vlastníctva rozostavaného rodinného domu a pozemkov zo dňa
4.7.2011 vo výške 11.660,- eur. Konštatoval, že týmto započítaním dochádza k zániku vzájomných

pohľadávok vo výške 3.407,13 eur, a to ku dňu, keď sa tieto vzájomné pohľadávky stretli (13.9.2012).

21. Z inzercie pôvodného žalovaného na webovej stránke http: //www.premiermanazment.com/ (č.l. 108,
109) plynie, že pôvodný žalobca v roku 2009 ukončil výstavbu projektu HNIEZDO s tým, že postavil

2 rodinné domy, kde sú k dispozícii 2x 3-izbové a 2x 5-izbové apartmány. Z inzercie taktiež vyplýva,
že ide o hrubú stavbu, ktorá zahŕňa základy, obvodové múry, murivo stropy, krovy, krytiny strechy na
krove, klampiarske konštrukcie strechy, klampiarske konštrukcie ostatné, fasádové omietky, dvere, okná
a kanalizáciu do verejnej siete.

22. Z predloženej Zmluvy o dielo zo dňa 14.08.2008 (č.l. 137) vyplýva, že spoločnosť SLOVDACH s.r.o.
sa zaviazala pre pôvodného žalovaného zhotoviť dielo - základy pod 2x RD Hniezdne.23. Z odborného vyjadrenia Ing. Miroslava Lissého č. 58/2012 zo dňa 01.08.2012 (č.l. 53) na stanovenie
výšky škody - nákladov na opravu rodinného domu na parcele č. 34/2 v obci Hniezdne, ku dňu
20.7.2012, predloženého žalovaným, vyplýva, že výška škody – nákladov na opravu vád a nedorobkov

na uvedenom rodinnom dome činí 11. 660,- eur.

24. Zo znaleckého posudku č. 60/2015 zo dňa 26.05.2015 (č.l. 251) vyhotoveného súdom ustanoveným
znalcomIng.DušanomNemešomvyplýva,žedňa12.5.2015včaseobhliadkybolrodinnýdomčiastočne
dokončený. Nebola dokončená kúpeľňa v podkroví rodinného domu. Znalec v technickom posúdení

uviedol, že na východnej fasáde boli vodorovné trhliny, východná štítová stena, jej oplechovanie málo
prekrýva fasádu, čím dochádza k zatekaniu znečistených zrážkových vôd, sokel na východnej stene má
vodorovnú izoláciu a chýba zvislá izolácia, ktorú mala pravdepodobne nahradiť omietka z marmolitu,
ktorá vplyvom mrazu opadala. Absencia zvislej izolácie má za následok zamákanie východnej štítovej
steny zrážkovými vodami, čo sa prejavuje vlhnutím stien v interiéri, strecha rodinného domu vykazuje
deformáciu, na východnej štítovej stene vytŕča drevený hranol a vodovodná šachta bola v čase

obhliadky bez vody. Vo vodovodnej šachte pod úrovňou podlahy sa nachádza drevený trám z hranolov,
čiastočne narušený ako dôsledok vysokej trvalej vlhkosti. Následne znalec posúdil, či uvedené môže
byť definované ako vada, nedostatok, alebo nedokončenosť a vyčíslil náklady na ich odstránenie.

25. Z odborného vyjadrenia č. 104/2019 zo dňa 22.11.2018 (č.l. 414) vypracovaného Ing. Dušanom

Nemešom č. 58/2012, vyplýva, že znalec zodpovedal na otázky súvisiace s existenciou rozdielov vo
vyčíslení nákladov na odstránenie uplatnených vád zo strany I. H. v odbornom vyjadrení oproti ním
vypracovanému znaleckému posudku č. 60/2015. Z tohto odborného vyjadrenia súd zistil, že znalec
Ing. Dušan Nemeš sa vyjadril ku každému rozdielu vo vyčíslení nákladov na odstránenie vád jednotlivo
a samostatne ku každej položke a zodpovedal otázky, prečo došlo k stanoveniu rozdielnych súm vo

vyčíslení týchto nákladov.

26. Z výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Prešov vyplýva, že pôvodný žalobca mal v
predmete činnosti okrem iného sprostredkovanie predaja, prenájmu a kúpy nehnuteľnosti.

27. Z výpisu zo Živnostenského registra vyplýva (č.l. 353), že E. F., IČO 40718379 má pozastavenú
podnikateľskú činnosť s predmetom podnikania okrem iného aj pomocných stavebných prác. Deň vznik
oprávnenia bol 10.11.2003 a deň zániku oprávnenia dňa 29.12.2011.

Zistený skutkový stav podriadil súd pod tieto zákonné ustanovenia:

28. Podľa § 499 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka účinného v čase podpísania
zmluvy (ďalej len „Občiansky zákonník“), kto prenechá inému vec za odplatu, zodpovedá za to, že vec
v čase plnenia má vlastnosti výslovne vymienené alebo obvyklé, že ju možno použiť podľa povahy a
účelu zmluvy alebo podľa toho, čo účastníci dojednali, a že vec nemá právne vady.

29. Podľa § 500 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak ide o zjavné vady alebo o vady, ktoré možno
zistiť z príslušnej evidencie nehnuteľností, nemožno uplatňovať nárok zo zodpovednosti za vady, ibaže
scudziteľ výslovne ubezpečil, že vec je bez akýchkoľvek vád.

30. Podľa § 596 Občianskeho zákonníka, ak vec má vady, o ktorých predávajúci vie, je povinný
kupujúceho pri dojednávaní kúpnej zmluvy na ne upozorniť.

31. Podľa § 588 Občianskeho zákonníka, z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť
predmet kúpy kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň

predávajúcemu dohodnutú cenu.

32. Podľa § 597 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak dodatočne vyjde najavo vada, na ktorú predávajúci
kupujúceho neupozornil, má kupujúci právo na primeranú zľavu z dojednanej ceny zodpovedajúcu
povahe a rozsahu vady; ak ide o vadu, ktorá robí vec neupotrebiteľnou, má tiež právo od zmluvy

odstúpiť. Právo odstúpiť od zmluvy má kupujúci vtedy, ak ho predávajúci ubezpečil, že vec má určité
vlastnosti, najmä vlastnosti vymienené kupujúcim alebo že nemá žiadne vady a toto ubezpečenie sa
ukáže nepravdivým.33. Podľa § 599 Občianskeho zákonníka, vady musí kupujúci uplatniť u predávajúceho bez zbytočného
odkladu. Práva zo zodpovednosti za vady sa môže kupujúci domáhať na súde, len ak vady vytkol
najneskôr do 24 mesiacov od prevzatia veci.

34. Podľa § 580 Občianskeho zákonníka, ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie
je rovnakého druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči
druhému prejav smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé
na započítanie.

35. Podľa § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v
omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo
od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj
len jednotlivých plnení. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;

výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

36. Podľa § 10c nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z. účinného od 01.02.2013
záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov
účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.

37. Podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákona aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

Vychádzajúc z výsledkov vykonaného dokazovania, po právnom posúdení veci v zmysle vyššie

citovaných zákonných ustanovení dospel súd k tomuto záveru:

38. V konaní o podanej žalobe žalobcu ako aj vzájomnej žalobe žalovaného nebolo sporné, že dňa
04.07.2011 došlo k uzavretiu kúpnej zmluvy medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným,
obsahom ktorej bol prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnosti - rozostavaného rodinného domu a

pozemkov parc. KN-C č. 34/1, parc. KN-C č. 34/2, parc. KN-C č. 35 a parc. KN-C č. XX, v obci
Hniezdne, za dohodnutú kúpnu cenu 68.000,- eur. Žalovaný z kúpnej ceny uhradil sumu 65.000,- eur,
ostávajúcu časť kúpnej ceny vo výške 3.000,- eur neuhradil. Z dôvodu, že nehnuteľnosť vykazovala
vady, si žalovaný u právneho predchodcu žalobcu uplatnil nárok na zľavu z kúpnej ceny vo výške
11.660,- eur, pričom následne vykonal započítací prejav proti pohľadávke právneho predchodcu

žalobcu, vyplývajúceho z neuhradenej časti kúpnej ceny vrátane skapitalizovaného príslušenstva ku dňu
13.9.2012, celkom vo výške 3.407,13 eur. Nárok, ktorý si žalovaný uplatnil v tomto konaní voči žalobcovi,
predstavoval (po započítaní sumy 3.407,13 eur) sumu 8.252,87 eur. Po tom, čo odvolací súd zrušil
rozsudok súdu prvej inštancie a vrátil mu vec na nové prejednanie a rozhodnutie žalovaný v podaní zo
dňa 10.11.2023 žiadal, aby súd zaviazal žalobcu zaplatiť mu sumu 2.055,23 eur, s príslušenstvom.

39. Pokiaľ ide o žalobu žalobcu o zaplatenie zostávajúcej časti kúpnej zmluvy vo výške 3.000,-
eur s príslušenstvom, v tomto smere nebola spornou skutočnosť, že žalovaný uvedenú sumu
žalobcovi nezaplatil, pričom v zmysle § 588 Občianskeho zákonníka kupujúci má povinnosť zaplatiť
predávajúcemu dohodnutú cenu. V prejednávanej veci však žalovaný podal vzájomnú žalobu voči

žalobcovi o zaplatenie 11.660,- eur titulom uplatnenia zľavy z kúpnej ceny z dôvodu existujúcich
vád a tvrdí, že započítacím prejavom žalovaného, ktorý mal urobiť voči právnemu predchodcovi
žalobcu listom zo dňa 21.1.2013, si započítal svoju splatnú pohľadávku voči žalobcom požadovanej
splatnej pohľadávke o zaplatenie 3.000,- eur aj s príslušenstvom (v celkovej výške 3.407,13 eur) a
preto pohľadávka žalobcu zanikla dňom, keď sa tieto pohľadávky stretli, t.j. 13.9.2012.

40. Vzhľadom na uvedené skutočnosti sa súd musel v prvom rade zo zaoberať opodstatnenosťou
vzájomnej žaloby a zodpovedať otázky, či žalovaný bol oprávnený uplatniť si voči žalobcovi nároky zo
zodpovednosti za vady, či v dôsledku uplatnenia týchto nárokov mu patrí právo na primeranú zľavu z
dojednanej kúpnej ceny, a či tento jeho nárok je zodpovedajúci povahe a rozsahu vytýkaných vád, ako

aj otázkou platnosti započítania pohľadávky žalovaného voči pohľadávke žalobcu.

41. Medzi základné povinnosti predávajúceho patrí predávať veci, ktoré majú vlastnosti požadované
kupujúcim, prípadne vlastnosti, aké sa od predávaných vecí vo všeobecnosti očakávajú. Ak predávanávec takéto vlastnosti nemá, ide spravidla o vadu veci. Za vadu sa teda považuje neexistencia takej
vlastnosti, ktorá sa pri veci určitého druhu a veku všeobecne predpokladá a v dôsledku ktorej je
možnosť využitia veci podstatne znížená. Napriek tomu, že v kúpnej zmluve nebolo výslovne uvedené,

na aký účel mala byť predmetná nehnuteľnosť využitá, z vyjadrení strán sporu, svedkov, ako aj zo
zámeru a z konania žalovaného bolo preukázané, že táto nehnuteľnosť mala slúžiť na bývanie. S týmto
úmyslombolanehnuteľnosť-rodinnýdomapozemkyinzerovanánapredajajžalobcomprostredníctvom
realitnej kancelárie. Žalobca v priebehu celého konania poukazoval na skutočnosť, že predmetná
nehnuteľnosť sa predávala ako rozostavaná stavba, pričom v prípade vyskytnutia vád, tieto súvisia so

stavomrozostavanosti.Súdvzhľadomnauvedenéposúdilkaždúzvytýkanýchvádžalovanýmzhľadiska
dokončenosti jednotlivých položiek nehnuteľnosti. Možno mať totiž za to, že v prípade nedokončených
časti stavby, sa tieto nepredávali za účelom spĺňať funkčné vlastnosti slúžiace na riadne užívanie,
respektíve obývanie a teda prípadné nedokončené časti nehnuteľnosti nemožno považovať za vady v
zmysle Občianskeho zákonníka.

42. Súd zároveň poznamenáva, že zo strany žalobcu nebol predložený dôkaz ohľadom skutočného
stavu, v akom sa nehnuteľnosť predávala, respektíve o aké konkrétne „štádium“ rozostavanosti v čase
predaja išlo. V kúpnej zmluve nebol pojem „rozostavaný rodinný dome“ bližšie konkretizovaný, rovnako
absentoval protokol o obhliadke, kde by boli tieto skutočnosti zaznamenané, uvedené nevyplýva ani z
predloženej projektovej dokumentácie, rovnako s určitosťou nemožno dôvodiť ani stav rozostavanosti

z inzercie na predaj. Jedine zo znaleckého posudku č. 109/2011 zo dňa 08.06.2011 vyhotoveného I. E.
L. za účelom stanovenia všeobecnej hodnoty rozostavaného rodinného domu predloženého žalovaným
vyplýva posúdenie stavu dokončenosti jednotlivých položiek rodinného domu. Z predmetného posudku
nakoniec vychádzal aj súdom ustanovený znalec Ing. Dušan Némeš v znaleckom posudku č. 60/2015
zo dňa 26.05.2015 a vo svojich vyjadreniach na neho následne odkazovali aj žalobca a žalovaný.

Z uvedeného dôvodu súd pri hodnotení, či ide alebo nie o rozostavaný prvok, ktorého účelom v
čase predaja nebolo spĺňať funkčné vlastnosti slúžiace na riadne užívanie vychádzal zo zmienených
znaleckých posudkov.

43. Súd taktiež posudzoval žalovaným vytýkané vady v súlade s § 500 ods. 1 Občianskeho zákonníka,

z ktorého vyplýva, že zákon podľa toho, či vady možno bežnou (obvyklou) pozornosťou pri prehliadke
veci zistiť alebo nie, rozlišuje medzi tzv. zjavnými vadami a skrytými vadami. Schopnosť rozpoznať vadu
je iná u priemerného občana a iná u odborníka. Rovnako treba brať zreteľ na to, či premetom kúpy
je jednoduchá vec alebo technicky zložitá vec. Od nadobúdateľa veci zákon očakáva, že predmetu
plnenia bude venovať pri uzatváraní zmluvy náležitú pozornosť. Ten, komu bola vec prenechaná za

odplatu, je povinný si ju prezrieť, pretože za zjavné vady scudziteľ nezodpovedá. Taktiež je dôležité
posudzovať aj konanie predajcu, či nevyužil nepozornosť nadobúdateľa napr. zakrytím miesta, kde
sa na veci vyskytuje vada, prípadne prezentáciou veci pri predaji napr. slabé osvetlenie, neporiadok
a podobne. Zároveň ustanovenie § 596 Občianskeho zákonníka ukladá predávajúcemu povinnosť
upozorniť kupujúceho na určité konkrétne vady predmetu kúpy a to skryté i zjavné. Ak splní predávajúci

túto povinnosť, za vady, na ktoré upozornil, nezodpovedá. Okolnosť, či predávajúci vedel alebo sa
domnieval, že vec je bez vád, nemá pri riešení zodpovednosti význam, nakoľko táto zodpovednosť má
povahu objektívnej zodpovednosti. Súd v tomto smere dáva do pozornosti, že uvedené ustanovenie
§ 500 Občianskeho zákonníka je potrebné vykladať práve v spojení s § 596 Občianskeho zákonníka.
Pod pojem „zjavné vady“ v zmysle § 500 Občianskeho zákonníka možno subsumovať vady, ktorých

existencia je kupujúcemu zjavná na pohľad, resp. ktoré môže zistiť pri bežnej obhliadke veci (trhliny v
rodinnom dome, zamáčanie stien, vydutá podlaha, rozbité okná a pod). Ide taktiež spravidla o predaj
použitých vecí, ktoré sa predávajú s vadami o ktorých sa vo všeobecnosti vie, a preto sa tieto veci
predávajú za výrazne nízke ceny. V prípade iných vád a to aj zjavných, vzhľadom na § 596 Občianskeho
zákonníkajepredávajúcipovinnýkupujúcehonaneupozorniť.Zuvedenéhodôvodusasúdnestotožňuje

s názorom žalobcu, že právo na primeranú zľavu z kúpnej ceny možno priznať len pri tzv. skrytých
vadách. Súd teda okrem posúdenia, či žalovaným označované vady nie sú len nedokončenou časťou
rozostavaného rodinného domu, prihliadol aj na rozpoznávaciu schopnosť žalovaného, jeho náležitú
pozornosť pri obhliadke, vzal ohľad na predmet kúpy, ako aj technickú náročnosť posúdenia prípadných
vád.

44. Pri posudzovaní opodstatnenosti a vyčíslenia nákladov na odstránenie nedorobkov a vád súd
vychádzal najmä zo záverov súdom ustanoveného znalca I. K. J. v znaleckom posudku č. 60/2015zo dňa 26.05.2015 pričom vo vzťahu k žalovaným vytknutým vadám a nedostatkom predmetu kúpy
súd zistil nasledovné:
- vodomerná šachta, žalovaný vytkol uvedenú vadu s odôvodnením, že bola realizovaná bez izolácie

proti vode; súd tu poukazuje na znalecký posudok súdom ustanoveného znalca č. 60/2015 I. K. J., ktorý
konštatoval, že bola nesprávne vyhotovená izolácia šachty, resp. správne nevyhotovená prechodka
pre vodovodné potrubie – vodovodnú prípojku. Uvedenú vadu označil znalec za skrytú, ktorá sa môže
prejavovať iba v určitom období (dlhodobé dažde, prívalový dážď). Aj samotný brat žalovaného uviedol,
že voda v šachte sa prejavila až s odstupom času. Znalec zároveň dôvod tejto vady videl v nesprávne

vyhotovenom prechode vodovodnej rúry cez stenu vodomernej šachty, kde je vidieť že vodovodná
hadica z HDPE trubky je vložená do prechodky z PVC. Z uvedeného možno mať za to, že bez ohľadu
na stav dokončenosti samotného vnútra šachty, toto nijako neovplyvňuje skutočnosť, ktorá spôsobuje
zatápanie šachty v prípade prietrže, či dlhodobého dažďa, nakoľko predmetná vada súvisí s nesprávne
vyhotovenouizolácioušachty/nesprávnevyhotovenýmprechodomprevodovodnúrúrucezstenušachty.
Túto možno pritom považovať za dokončený prvok, nakoľko ani znalec z dôvodu jej dokončenia nevedel

posúdiť aká izolácia bola použitá prípadne koľko vrstiev izolácie bolo realizovaných.
- štítová-bočná fasáda, cez ktorú vyčnieva drevená vrcholová väznica, atikový plech bez dostatočného
presahu cez fasádu, v dôsledku čoho dochádza k zamákaniu a špineniu fasády poveternostnými
vplyvmi, atikový plech je krivý. Rovnako aj tu má súd za to, že v zmysle znaleckého posudku č. 60/2015
I. K. J. ide o dokončené prvky. Predmetné vady označil znalec za zjavné, avšak pre laika s ťažko

predstaviteľnými dôsledkami. Znalec poukázal na to, že pri daždi dochádza k vlhnutiu dreva vrcholovej
väznice, vnikanie zrážkových vôd do zatepľovacieho systému cez zavlhnutú väznicu, v zimnom období
vznik zmrznutých kryštálikov v skladbe zatepľovacieho systému, premŕzanie podkladu finálnej omietky,
čoho následkom je vznik trhlín. Atikový plech je bez dostatočného presahu, vada zistiteľná pri obhliadke,
avšak osoba bez skúsenosti, bez odbornej kvalifikácie nemusí odhadnúť, aké následky do budúcnosti

môže mať nedostatočný presah plechu na fasáde, ako je zašpinenie fasády stekajúcou znečistenou
zrážkovou vodou. V konaní nebolo preukázané, že žalovaný resp. jeho brat mal dostatočnú odbornosť
na to, aby pri vykonanej obhliadke mal spozorovať, identifikovať a vyhodnotiť uvedené prvky ako vady,
ktoré budú do budúcna spôsobovať vnikanie zrážkových vôd vznik trhlín, či zašpinenie fasády, ktoré sú
následkom predmetných vád. Žalobca síce v konaní predložil výpis zo živnostenského registra brata

žalovaného, ktorý vykonal obhliadku, avšak z daného výpisu vzhľadom na charakter voľnej živnosti
nevyžadujúcej preukázanie odborných znalosti, ako aj dátum získania oprávnenia nemožno uvedené
dôvodiť. Vzhľadom na technickú náročnosť posúdenia vád a predovšetkým ich dôsledky súd nepovažuje
zmienené vady za zistiteľné bežnou (obvyklou) pozornosťou pri prehliadke veci.
- vada izolácie proti vode – žalovaný dôvodil tým, že je prevedená len 1x, podľa PD navrhovaná 2x.

Znalec I. K. J. pri kvalifikácii uvedenej vady uviedol, že pri obhliadke nebolo možné zistiť, či izolácia
proti vode bola prevedená 1x alebo 2x. Izolácia je z hľadiska funkčnosti urobená nesprávne, nakoľko
prevedená vodorovná izolácia je na úrovni okolitého terénu, nie je zabránené vnikaniu zrážkových vôd
do muriva nad hydroizoláciou, čo sa prejavuje vo vlhnutí vnútorných stien v rodinnom dome. Jedná sa
o skrytú vadu, ktorú nie je možné zistiť pri bežnej prehliadke osobou, ktorá nemá odbornú kvalifikáciu,

zvlášť, keď izolácia bola prekrytá Marmolitovou omietkou. Dôsledkom uvedenej vady je následné
zamákanie muriva a prenikanie vlhkosti do interiéru tak, ako to vyplýva z fotiek č. 9 a 10 predmetného
znaleckého posudku.
– záveterné lišty na streche sú nízke oproti rezanej strešnej krytine, v dôsledku čoho dochádza
k podmákaniu pod strešnú krytinu. Podľa znalca I. K. J. túto vadu bolo možné zistiť v čase obhliadky,

táto vada môže mať za následok vnikanie zrážkových vôd do skladieb a konštrukcie strechy. Jedná
sa o vadu, ktoré bolo možné zistiť pri bežnej prehliadke, avšak osoba bez odbornej kvalifikácie nezistí
následky, ktoré môžu byť pri nesprávnom prevedení oplechovania.
- ohnuté krokvy na streche, Aj tu súd poukazuje na závery znalca I. K. J. v znaleckom posudku č.
60/2015, ktorý to posúdil ako dokončený prvok s tým, že nevedel jednoznačne určiť či ide o vadu

zjavnú alebo skrytú, nakoľko tá nemusela byť v čase prevodu v takom rozsahu viditeľná. Konštatoval,
že sa mohla vyvíjať až postupne pri preťažení konštrukcie snehom. K tomuto súd poznamenáva, že
podstatná je skutočnosť, že strecha mala byť odovzdaná v dokončenom stave pričom je zrejmé, že
tomu tak nebolo. Uvedené nepopieral ani žalobca, ktorý iba konštatoval, že ide o zjavný nedostatok
viditeľný aj osobe bez odbornej kvalifikácie. Je preto následne otázne, prečo na uvedenú „zjavnú“ vadu

neupozornil žalovaného, prípadne prečo aj zástupca spoločnosti vykonávajúci obhliadku nehnuteľnosti
nemal vedomosť o tejto vade. Zároveň súd poznamenáva, že napriek dokončenosti prvku možno zo
znaleckého posudku I. K. J. vyvodiť, že deformácia krovu vznikla nenamontovaním klieštín v úrovni II.
podkrovia, čím došlo k zmene zaťažovacieho stavu (zmena statickej schémy) na väznice. Z predloženejfotografie č. 18 predmetného znaleckého posudku pritom vyplýva, že namietaná vada sa prejavila len
na niektorých častiach strechy a teda aj keď bol tento prvok dokončený súd má za to, že bol zároveň
vyhotovený s vadou majúcou skrytý charakter (spočívajúci v nenamontovaním klieštín v úrovni II.

podkrovia), nakoľko si len ťažko predstaviť jeho odhalenie bežnou obozretnosťou kupujúceho.

45. Vo vzťahu k vnútornému deliacemu múru so susednou stavbou, ktorý nie je zateplený a vnútornému
nosnému múru a priečkam, ktoré nie sú navzájom previazané v kolmom smere na seba, súd opäť
poukazuje na znalecký posudok č. 60/2015 I. K. J., ktorý oba prvky ohodnotil ako nedokončené,

súvisiace so stavom rozostavanosti rodinného domu. V prípade vnútorného deliaceho múru zároveň
konštatoval, že vnútorný deliaci múr nie je so susednou stavbou zateplený, pričom táto nedokončenosť
bola odstránená po dokončení susedného rodinného domu, po zateplení jeho podkrovných priestorov.
V prípade vnútorného nosného múru a priečok taktiež konštatoval, že sa jedná o vadu zistiteľnú aj
osobou, ktorá nemá odbornú kvalifikáciu. Rovnako poukázal na znalecký posudok č. 109/2011 I. E.
L., s ktorým sa oboznámil aj žalovaný pred kúpou rodinného domu a v zmysle ktorého aj tento označil

uvedený prvok za nedokončený, resp. dokončený na 50 %.

46. Vzhľadom na vyššie uvedené posúdenie vo vzťahu k žalovaným vytknutým vadám: vodomerná
šachta, štítová-bočná fasáda/vyčnievajúca vrcholová väznica, atikový plech bez dostatočného presahu,
izolácia proti vode, záveterné lišty, ktoré sú nízke oproti rezanej strešnej krytine a ohnuté krokvy na

streche, súd konštatuje, že v čase predaja mali všetky prvky vykazovať stav dokončenosti a teda možno
ich definovať ako vady, zároveň tie existovali v dobe uzavretej kúpnej zmluvy, následky s nimi súvisiace
sa prejavili až dodatočne, ide o technicky náročnejšie poznateľné vady, pričom svojimi dôsledkami
znižujú životnú úroveň bývania. Taktiež súd poznamenáva, že predmetom kúpy bola „nová vec“ pri ktorej
možno očakávať jej stav bez vád. Z uvedeného dôvodu považuje súd žalovaným uplatnené námietky

pri týchto vytýkaných vadách za dôvodné. Naopak v prípade posúdenia vytýkaných vád: vnútorného
deliaceho múru so susednou stavbou, ktorý nie je zateplený a vnútorného nosného múru a priečok, ktoré
nie sú navzájom previazané v kolmom smere na seba, mal súd za to, že nakoľko žalovaný pristúpil
ku kúpe rozostavaného rodinného domu, bol si vedomý toho, že jeho nedokončené prvky nemôžu v
čase predaja plnohodnotne napĺňať účel, za ktorým predmetný rodinný dom kupoval, a teda prípadné

nedokončené časti nehnuteľnosti nemožno považovať za vady v zmysle Občianskeho zákonníka. Z
uvedeného dôvodu súd nepovažuje žalovaným uplatnené námietky pri týchto vytýkaných vadách za
dôvodné.

47. Súd taktiež nepovažoval za dôvodnú ani námietku žalovaného pri vade strešné okná v počte 2

ks nie sú osadené vo vodorovnej ploche. Zohľadnil pritom skutočnosť, že žalovaný nebol pri výkone
obhliadky dostatočne obozretný, nakoľko nejde o technicky náročné posúdenie vyžadujúce odborné
znalosti.Takakosúdkonštatoval,odnadobúdateľavecizákonočakáva,žepredmetukúpybudevenovať
pri uzatváraní zmluvy náležitú pozornosť a ten, komu bola vec prenechaná za odplatu, je povinný si
ju prezrieť. Skutočnosť, že sa žalovaný reálne nezúčastnil obhliadky súd považuje za jeho osobné

rozhodnutie a uvedené nijako nepripisoval na ťarchu žalobcu. V konečnom dôsledku sám žalovaný
uviedol, že bol ako kupujúci oboznámený o stave nehnuteľnosti od svojho brata, ktorý vykonal ohliadku,
následne ho informoval a predovšetkým vychádzal zo znaleckého posudku č. 109/2011, pričom mal za
to, že v danom prípade postupoval s primeranou náležitou pozornosťou. Zároveň súd poznamenáva, že
nemal za preukázané, že neosadenie strešných okien vo vodorovnej ploche možno považovať za vadu v

zmysle Občianskeho zákonníka. K spôsobu osadenia okien sa žalobca vyjadril s tým, že táto skutočnosť
je daná atypickým nepravouhlým tvarom stavby, dôsledkom čoho je mierne pootočenie okien, pričom
okná sú osadené rovnobežne s uložením strešnej krytiny. Taktiež zo žiadneho znaleckého posudku,
odborného vyjadrenia, prípadne z tvrdení žalovaného nevyplýva, že v dôsledku tejto „vady“ predmet
kúpy nemožno užívať, že plnohodnotne nenapĺňa účel, za ktorým bol kupovaný a preto uvedené možno

skôr definovať ako nenaplnenie estetického predstáv žalovaného pri kúpe nehnuteľnosti.

48. Vzhľadom na to, že v predmetnom spore po uzatvorení kúpnej zmluvy dodatočne vyšli najavo vady,
ktoré existovali v čase kúpy (vodomerná šachta, izolácia proti vode, štítová-bočná fasáda vyčnievajúca
vrcholová väznica, atikový plech bez dostatočného presahu, záveterné lišty, ktoré sú nízke oproti rezanej

strešnej krytine a ohnuté krokvy na streche), žalovaný na tieto vady nebol v zmysle § 597 ods.
1 Občianskeho zákonníka upozornený, tieto vady boli u žalobcu následne riadne a včas vytýkané,
t.j. v lehote 24 mesiacov od prevzatia nehnuteľnosti (prevzatie 04.07.2011 a vytýkanie vád doručenéžalobcovi 12.09.2012) v zmysle § 599 Občianskeho zákonníka, má žalovaný právo na primeranú zľavu
z dojednanej ceny zodpovedajúcu povahe a rozsahu vád.

49. Podľa ustálenej rozhodovacej praxe výška zľavy z kúpnej ceny závisí od povahy a rozsahu vád,
vzhľadom na dohodnutú kúpnu cenu, na zníženie funkčných vlastností, na ďalší možný spôsob a rozsah
užívania, na cenu potrebných opráv a iné obdobné hľadisko. Výška zľavy by nemala vyjadrovať len
zníženie vymenenej hodnoty veci a pri jej určení je potrebné prihliadnuť i na to, ako sa vytknuté vady
prejavujú pri užívaní veci, či a ako sa toto užívanie komplikuje alebo obmedzuje a či znižuje jej životnosť.

Posúdenieprimeranostizľavyjepritomprávnouanieznaleckouotázkou.Záležíodsúdu,abynazáklade
svojej úvahy urobil právny záver o výške primeranej zľavy z dojednanej ceny tak, aby zodpovedala
povahe a rozsahu vád.

50. Súd pri stanovení primeranej zľavy súd vychádzal pri stanovení výšky nákladov, vrátane DPH,
potrebných na odstránenie vád z vyčíslenia uvedeného v znaleckom posudku I. K. J. č. 60/2015, ktorý

ich stanovil podľa cenovej úrovne platnej v druhom kalendárnom polroku roka 2012 ku dňu 12.9.2012,
a to nasledovne:
- vodomerná šachta, izolácia proti vode: vo výške 248,88 eur,
- izolácia sokla a základov: alternatíva 1: 1.592,56
alternatíva 2: 2.363,26 eur (doplnenie o povrchovú úpravu

MARMOLIT)
Tu sa súd priklonil k vyčísleniu vyšších nákladov, t.j. v sume 2.363,26 eur, s prihliadnutím na to,
že z vykonaného dokazovania vyplynulo, že izolácia na prevádzanej nehnuteľnosti bola z hľadiska
funkčnosti urobená nesprávne, nakoľko prevedená vodorovná izolácia bola na úrovni okolitého terénu,
nebolo zabránené vnikaniu zrážkových vôd do muriva nad hydroizoláciou, čo sa prejavilo vo vlhnutí

vnútorných stien v rodinnom dome. Jednalo sa o skrytú vadu, ktorú nebolo možné zistiť pri bežnej
prehliadke, zvlášť keď izolácia bola prekrytá Marmolitovou omietkou. Znalec I. K. J. konštatoval, že
v dôsledku uvedenej vady dochádzalo k zatekaniu zrážkových vôd do nadzemného muriva, dôsledkom
čoho bolo zamákanie, čo sa prejavilo výkvetmi solí na interiérových stenách v úrovni podlahy, v obývacej
izbe, chodbe, WC, kúpeľne. Podľa názoru súdu uvedená vada podstatným spôsobom znižovala kvalitu

bývania a bolo nevyhnutné ju odstrániť, preto posudzovaní primeranosti nákladov na jej odstránenie
uznal za vhodné stanovenie jej výšky v zmysle alternatívy 2 (doplnenie o povrchovú úpravu MARMOLIT)
znaleckého posudku I. K. J., t.j. vo výške 2.363,26 eur;
- oprava štítovej fasády, demont. časti vrchol. väznice: vo výške 243,32 eur;
- výmena záveterných líšt a atikový plech: vo výške 452,- eur;

- predĺženie klieštín krovu: vo výške 393,85 eur;
čo v celkovom súhrne predstavuje sumu 3.701,31 eur.

51. S poukazom na uvedené súd uzatvára, že pri stanovení opodstatnenej a primeranej zľavy z kúpnej
ceny z titulu vád vytýkaných žalovaným, vychádzal z vyčíslenia nákladov potrebných na odstránenie

vád, ktoré dodatočne vyšli najavo a existovali v čase kúpy (vodomerná šachta, vada izolácie proti
vode, štítová-bočná fasáda vyčnievajúca vrcholová väznica, atikový plech bez dostatočného presahu,
záveterné lišty, ktoré sú nízke oproti rezanej strešnej krytine a ohnuté krokvy na streche) tak, ako ich
vyčíslil I. K. J. v znaleckom posudku č. 60/2015, v celkovej sume 3.701,31 eur. V prípade ďalších,
žalovaným vytýkaných vád (kotvenie – previazanie vnútorných stien a priečok a oprava osadenia

strešných okien) mal súd za to, že tieto nemožno považovať za vady v zmysle Občianskeho zákonníka
a preto žalovaným uplatnené námietky pri týchto vytýkaných vadách nepovažoval za dôvodné
a opodstatnené.

52. Na základe uvedeného má súd za to, že uvedenú sumu 3.701,31 eur možno považovať za

primeranú sumu na úhradu nákladov potrebných na odstránenie žalovaným oprávnene vytknutých vád
a nedorobkov, a stanovil ju za primeranú zľavu z kúpnej ceny, ktorú si žalovaný mohol u žalobcu uplatniť.

53. Následne sa súd, viazaný právnym názorom odvolacieho súdu, opätovne zaoberal započítacím
prejavom žalovaného, ktorý mal urobiť voči právnemu predchodcovi žalobcu listom zo dňa 21.1.2013.

54. V predmetnej právnej veci sa žalovaný vzájomnou žalobou domáhal zaplatenia sumy 11.660,- eur
s prísl. s kompenzačnou námietkou proti nároku žalobcu vo výške 3,407,13 eur, teda po započítaní sa
vzájomnou žalobou domáhal, aby súd zaviazal žalobcu k zaplateniu 8.252,87 eur s prísl.55. V zmysle § 580 Občianskeho zákonníka je započítanie spôsobom zániku navzájom sa kryjúcich
pohľadávok veriteľa a dlžníka. Zánik nastáva okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na

započítanie a boli splnené všetky na to potrebné podmienky. Podmienkou započítania je, že ide o
dva záväzky medzi tými istými subjektmi, plnenie musí byť rovnakého druhu a pohľadávka musí byť
spôsobilá na započítanie. Zároveň sa vyžaduje započítací prejav niektorého z účastníkov záväzkového
právneho vzťahu. Započítaciu námietku možno uplatniť potom, keď sa pohľadávky stretli, a to od
okamihu zročnosti pohľadávky, ktorá sa stala zročnou ako posledná. Vtedy dôjde k zániku pohľadávok

v dôsledku započítania, a to v rozsahu, v akom sa navzájom kryjú.

56. Ako už bolo vyššie konštatované, žalovaný písomným podaním z 30.08.2012, vo vzťahu k právnemu
predchodcovižalobcuvytkolvadynehnuteľnosti,uplatnilprávonazľavuzkúpnejcenyvrozsahu11.660,-
eur a vyzval žalobcu na úhradu zľavy z kúpnej ceny najneskôr deň nasledujúci po doručení tohto
vytknutia vád. Podanie žalovaného bolo žalobcovi doručené 12.09.2012. Pohľadávka žalovaného voči

právnemu predchodcovi žalobcu sa teda stala splatnou dňa 13.9.2012.

57. Následne žalovaný listom zo dňa 21.1.2013 vykonal započítací prejav vo vzťahu k pohľadávke
právneho predchodcu žalobcu o zaplatenie doplatku kúpnej ceny, keď oznámil právnemu predchodcovi
žalobcu, že si uplatňuje na započítanie svoju pohľadávku v celkovej výške 11.660,- eur, splatnú

13.9.2012, vyplývajúcu zo zľavy z kúpnej ceny na základe vytknutých vád na rodinnom dome,
voči splatnej pohľadávke právneho predchodcu žalobcu na zaplatenie istiny 3.000,- eur s
kapitalizovaným úrokom (v celkovej výške 3.407,13 eur), a to ku dňu, keď sa tieto vzájomné pohľadávky
stretli, t.j. k 13.9.2012.

58. Ku kompenzácii v zmysle § 580 Občianskeho zákonníka je potrebné, aby jeden z účastníkov
urobil prejav smerujúci k započítaniu adresovaný druhému účastníkovi. Ide o jednostranný právny úkon,
pre platnosť ktorého sa vyžadujú náležitosti v zmysle § 34 a nasl. Občianskeho zákonníka. Z jeho
obsahu musí byť zrejmé najmä to, ktorá pohľadávka sa uplatňuje na započítanie, v akej výške, proti
ktorej pohľadávke veriteľa. Tento kompenzačný prejav je jednostranným právnym úkonom, na ktorý sa

nevyžaduje súhlas druhého účastníka, pretože ho možno vykonať aj proti jeho vôli. K zániku pohľadávok
v dôsledku započítania dôjde v rozsahu, v akom sa pohľadávky navzájom kryjú. Ak je niektorá z nich
vyššia, zaniká len do výšky započítavanej pohľadávky (bližšie viď uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp.
zn. 2M Cdo/18/2007).

59. Súd danom prípade súd konštatuje, že z obsahu spisu nepochybne vyplýva, že žalovaný podaním
zo dňa 21.1.2013 (č.l. 76 spisu) urobil prejav k započítaniu adresovaný žalobcovi po tom, čo si listom
zo dňa 30.8.2012 uplatnil u žalobcu, z dôvodu existencie vád rozostavanej stavby (§ 597 Občianskeho
zákonníka), zľavu z kúpnej ceny v celkovej výške 11.660,- eur. Z podania žalovaného zo dňa 21.1.2013
je nepochybné, že žalovaný ním urobil prejav k započítaniu jeho splatnej pohľadávky voči právnemu

predchodcovižalobcu,vyplývajúcejzozľavyzkúpnejcenynazákladevytknutýchvádnarodinnomdome
(uplatnenej v celkovej výške 11.660,- eur) voči splatnej pohľadávke právneho predchodcu žalobcu vo
výške 3.000,- eur s príslušenstvom (celkom 3.407,13 eur), vyplývajúcej z neuhradenej časti kúpnej ceny
rozostavaného rodinného domu.

60. Súd konštatuje, že napriek skutočnosti, že žalovaný si u žalobcu uplatnil nárok na zľavu z kúpnej
ceny v inej výške (11.660,- eur) ako ju stanovil súd v tomto konaní (3.701,31 eur), je nesporné,
že žalovaný si uplatnil voči žalovanému (listom zo dňa 30.8.212) pohľadávku z titulu zľavy z kúpnej
ceny, (z titulu existencie vád rozostavaného domu), ktorú podľa zistenia súdu v tomto konaní, si
mohol uplatniť v sume 3.701,31 eur, a preto ak žalovaný urobil započítací prejav svojej pohľadávky

z titulu zľavy z kúpnej ceny voči pohľadávke žalobcu, boli splnené všetky predpoklady pre započítanie
vzájomných pohľadávok, stanovené v § 580 Občianskeho zákonníka a nastali právne účinky zániku
splatnej pohľadávky žalovaného voči splatnej pohľadávke žalobcu v rozsahu, v ktorom sa navzájom kryli
t.j. v sume 3.407,13 eur, a to ku dňu, kedy sa pohľadávky spôsobilé na započítanie stretli, t.j. k 13.9.2012.

Žaloba žalobcu o zaplatenie 3.000,- eur s prísl.

61. Na základe uvedeného súd, pri posudzovaní opodstatnenosti nároku žalobcu na zaplatenie sumy
3.000,- eur s prísl. súd uzatvára, že žalovaný realizoval účinný prejav vôle o započítaní jeho pohľadávkyna zaplatenie zľavy z kúpnej ceny oproti pohľadávke žalobcu na doplatenie kúpnej ceny za rozostavaný
rodinný dom vo výške 3.000,- eur s príslušenstvom (celom v sume 3.407,13 eur), preto pohľadávka
žalobcuzapočítacounámietkoužalovanéhozaniklakudňu,keďsatietopohľadávkystretli,t.j.13.9.2012.

Za daného stavu nebolo možné žalobnému návrhu žalobcu o zaplatenie 3.000,- eur s prísl. vyhovieť.
Preto súd žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol.

Vzájomná žaloba o zaplatenie 8.252,87 eur s príslušenstvom

62. Pokiaľ ide o vzájomnú žalobu žalovaného je potrebné uviesť, že po započítaní jeho pohľadávky
z titulu zľavy z kúpnej ceny voči pohľadávke žalobcu o zaplatenie 3.000,- eur s prísl. sa žalovaný
domáhal voči žalobcovi zaplatenia sumy 8.252,87 eur s úrokom z omeškania zo sumy 8.252,87 eur od
14.9.2012 do zaplatenia. V závere vyjadrenia zo dňa 10.11.2023, podaného žalovaným po zrušení
rozsudku prvoinštančného súdu odvolacím súdom a vrátení veci na nové prejednanie a rozhodnutie,
žalovaný navrhol, aby súd zamietol žalobu žalobcu o zaplatenie 3.000,- eur s prísl., aby vyhovel

vzájomnej žalobe žalovaného a zaviazal žalobcu k zaplateniu sumy 2.055,23 eur s príslušenstvom.
Žalovaný neuviedol, že v ostávajúcej časti berie vzájomnú žalobu späť, zmenu petitu nenavrhol.

63.Natomtomiestesúd opakujteto,čoužbolovyššiekonštatované(abližšieodôvodnené), ževdanom
prípade si žalovaný mohol z titulu vád a nedorobkov na predmete kúpy uplatniť u žalobcu zľavu z kúpnej

ceny v sume 3.701,31 eur, ktorú sumu považoval súd za primeranú na úhradu nákladov potrebných
na odstránenie žalovaným oprávnene vytknutých vád a nedorobkov rozostavaného rodinného domu.
Žalobca mal voči žalovanému nárok na náhradu doplatku kúpnej ceny s príslušenstvom, celkom v sume
3.407,13 eur. Po tom, čo žalovaný podaním zo dňa 21.1.2013 vykonal započítací prejav svojej
pohľadávky z titulu zľavy z kúpnej ceny a pohľadávky v rozsahu, v ktorom sa vzájomne kryli, t.j. v sume

3.407,13 eur a zanikli ku dňu 13.9.2012, žalovaný bol oprávnený domáhať sa už len zvyšku zľavy
z kúpnej ceny, ktorú považoval súd za primeranú, t.j. v sume 294,18 eur (3.701,31 – 3.407,13 eur).
Súd preto vyhovel vzájomnej žalobe žalovaného v uvedenom rozsahu a v prevyšujúcej časti vzájomnú
žalobu zamietol.

Úrok z omeškania

64. Podľa § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v
omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo
od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj

len jednotlivých plnení. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

65. Podľa § 10c nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z. účinného od 01.02.2013

záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov
účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.

66. V zmysle citovaných zákonných predpisov súd priznal žalovanému aj nárok na zaplatenie úroku
z omeškania. Vychádzal zo zistenia, že žalovaný listom zo dňa 30.8.2012 vyzval žalobcu na úhradu

zľavyzkúpnejcenynajneskôrdeňnasledujúcipodoručenívytknutiavád.Výzvabolažalobcovidoručená
dňa 12.9.2012, pohľadávka žalovaného sa teda stala splatnou dňa 13.9.2012. Žalobca žalovanému
požadovanú sumu nezaplatil. Preto súd priznal žalovanému aj nárok na úroky z omeškania z priznanej
sumy, t.j. 294,18 eur odo dňa nasledujúceho po splatnosti pohľadávky, teda odo dňa 14.9.2012 do
zaplatenia.

67. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

68. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

69.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.70. Pokiaľ ide rozhodovanie o nároku na náhradu trov konania vo vzťahu k žalobe žalobcu, aj vo
vzťahu k vzájomnej žalobe žalovaného, súd sa nestotožnil s názorom žalovaného, že súd by mal priznať
žalovanémunároknanáhradutrovkonaniavočižalobcovivrozsahu100%,pretožeplneniežalobcuvoči

žalovanému na podklade vzájomnej žaloby záviselo od výsledkov znaleckého dokazovania v spojení
s úvahou súdu. Súd má za to, že prejednávaná vec nie je typickým príkladom konania, v ktorom
výška plnenia závisí od znaleckého dokazovania. Nejde totiž o prípad, kde sa takýto prístup k otázke
náhrady trov konania spravidla aplikuje, teda najmä pokiaľ ide o bolestné a sťaženie spoločenského
uplatnenia, pri ktorom je problematické ustáliť výšku poškodenia zdravia alebo trvalých následkov u

oprávnenej osoby. Preto súd pri tomto rozhodovaní postupoval v zmysle § 255 ods. 2 CSP a zvažoval
pomer úspechu a neúspechu sporových strán jednak vo vzťahu k žalobe žalobcu a jednak vo vzťahu
k vzájomnej žalobe žalovaného.

71. O nároku žalobcu na zaplatenie 3.000,- eur s príslušenstvom bolo rozhodnuté podľa § 255 ods.
1 CSP. Žalobca v tejto veci nebol úspešný, preto súd priznal žalovanému, ktorý mal v tejto veci plný

úspech, nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %.

72. V konaní o vzájomnej žalobe žalovaného bolo rozhodnuté podľa § 255 ods. 2 CSP. Žalovaný si
vzájomnou žalobou uplatňoval nárok na zaplatenie sumy 8.252,87 eur, úspešný bol v časti o zaplatenie
sumy 294,18 eur, čo predstavuje úspech 3,56 %. V ostávajúcej časti bola vzájomná žaloba zamietnutá,

v tejto časti bol úspešným žalobca, čo predstavuje úspech v rozsahu 96,44 eur. Preto súd v konaní
o vzájomnej žalobe priznal žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu pomernej časti trov konania
podľa miery úspechu, t.j. rozdielu úspechu a neúspechu v spore, teda v rozsahu 92,88 %.

73. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením postupom podľa § 262

ods. 2 CSP po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

74. V prejednávanej veci, v súvislosti s vykonávaním znaleckého dokazovania I. K. J., vznikli štátu
trovy, nakoľko časť odmeny znalca (294,98 eur a 11,98 eur) bola uhradená z prostriedkov zo štátneho
rozpočtu.

75. Štátu patrí náhrada trov, ktoré skutočne vynaložil v súlade s v danom čase platnou procesnou
normou, ustanovením § 148 OSP, podľa ktorej mu ex lege vznikol nárok na ich náhradu, a to napriek
tomu, že nová procesná úprava CSP analogické ustanovenie neobsahuje. Aplikáciou základného
princípu uvedeného v čl. 4 ods. 2 s použitím ustanovenia § 253 ods. 1 CSP v spojení s ustanovením

§ 255 ods. 1 CSP a § 470 ods. 2 CSP je možné štátu náhradu trov konania voči neúspešnej strane
sporu priznať aj za právnej úpravy Civilného sporového poriadku (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo
dňa 31.7.2018, sp. zn. 4Obo/3/2018).

76. S poukazom na uvedené, aplikujúc § 255 ods. 1 CSP a článok 4 ods. 2 základných princípov

Civilného sporového poriadku, priznal súd štátu nárok voči sporovým stranám, a to na základe ich
pomerného úspechu v tomto konaní. Žalobca bol v konaní o jeho žalobe neúspešný a v konaní
o vzájomnej žalobe bol úspešný v rozsahu 96,44 %, jeho celkový úspech v konaní predstavuje 48,22
a neúspech 51,78 %. Žalovaný bol v konaní o žalobe žalobcu úspešný v rozsahu 100 % a v konaní
o vzájomnej žalobe v rozsahu 3,56 %, jeho celkový úspech v konaní predstavuje 51,78 a neúspech

48,22. Súd preto priznal štátu nárok na náhradu trov konania voči sporovým stranám v takom rozsahu,
v akom tá – ktorá sporová strana nemala v konaní úspech, tak, ako je to uvedené v enunciáte tohto
rozsudku.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho

doručenia na Okresný súd Stará Ľubovňa.

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky,
súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva
v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodoval vylúčený sudca alebo

nesprávne obsadený súd, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie voveci, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu

uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie

exekúcie podľa exekučného poriadku. Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže
žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa exekučného poriadku.