Uznesenie – Obchodné záväzkové vzťahy ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, February 20, 2024

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Cob/115/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8403899736
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 02. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Slávka Maruščáková
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2024:8403899736.3

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Slávky Maruščákovej a členov
senátu JUDr. Rastislava Pellu a JUDr. Františka Čisovského, v spore žalobcu: PharmDr. Pavel Šimko,
s miestom podnikania Rastislavova č. 3468/36, 058 01 Poprad, IČO: 32861966, zastúpeného JUDr.
Ľubicou Lukáčovou, advokátkou, so sídlom M. Hodžu 10/3, 971 01 Prievidza, proti žalovanému: Mesto
Kežmarok, so sídlom Hlavné námestie č. 1, 060 01 Kežmarok, zastúpeného JUDr. Zdenkou Kuzárovou,

advokátkou, so sídlom Za vodou č. 1247/9, 064 01 Stará Ľubovňa, o náhradu škody vo výške 13.801,33
eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu a žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Kežmarok č.k.
2Cb/52/2003–691 zo dňa 18.5.2011, takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok Okresného súdu Kežmarok č.k. 2Cb/52/2003–691 zo dňa 18.5.2011 v napadnutom
II. výroku a v zrušenom rozsahu vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Kežmarok ako súd prvej inštancie rozsudkom č.k. 2Cb/52/2003–691 zo dňa 18.5.2011
(ďalej len „rozsudok“) rozhodol, že žalobu, ktorou sa žalobca na žalovanom domáhal zaplatenia sumy
13.801,33 eur s úrokom z omeškania vo výške 9,52 % od 8.4.2003 do zaplatenia, zamietol (výrok I.),
žalobca je povinný nahradiť žalovanému trovy konania vo výške 4.783,59 eur v lehote troch dní odo dňa
nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku (výrok II.) a o trovách Slovenskej republiky bude rozhodnuté
samostatným uznesením (výrok III.). Žalobcovi bol rozsudok doručený 9.8.2011, žalovanému dňa

29.7.2011. O trovách štátu rozhodol Okresný súd Kežmarok uznesením č.k. 2Cb/52/2003-699 zo dňa
22.7.2011.

2. V odôvodnení rozsudku súd uviedol, že o trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 142 O.s.p.,
podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné
uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Žalovanému bolo

priznané právo na náhradu trov konania v celkovej výške 4.783,59 eur, ktoré súd bližšie špecifikoval
pod položkami č. 1 až 35 a tiež právo na náhradu nákladov, ktoré mu vznikli z titulu zloženej zálohy
na znalecké dokazovanie vo výške 99,57 eur. Súd poukázal na rozhodnutie zriaďovateľa Mesta
Kežmarok č. 3969/07 z 12.11.2007, ktorým bol pôvodný žalovaný v 1. rade NSP Kežmarok s účinnosťou
k 30.11.2007 zrušený bez právneho nástupcu. Z uvedeného dôvodu dospel súd k záveru, že nie sú
splnené podmienky pre vznik práva žalovaného Mesto Kežmarok na náhradu trov, ktoré v priebehu

konania vynaložil iný účastník konania – pôvodný žalovaný v 1. rade.

3. V prejednávanej veci sa žalobca žalobou doručenou na Okresný súd Kežmarok dňa 8.4.2003
domáhal voči žalovanému: Nemocnica s poliklinikou MUDr. Vojtecha Alexandra, Huncovská 38, 060
01 Kežmarok, IČO: 00610844 zaplatenia sumy 415.778,83 Sk s príslušenstvom z titulu náhrady škody.
Okresný súd Kežmarok vydal dňa 10.4.2003 platobný rozkaz č.k. 1Rob/128/2003 – 33, proti ktorému

podal odporca dňa 23.4.2003 odpor.4. Uznesením Okresného súdu Kežmarok č.k. 2Cb/52/2003–51 zo dňa 30.8.2004 bol pripustený vstup
žalovaného v 2. rade do konania: Mesto Kežmarok, ako zriaďovateľa žalovaného v 1. rade a bola
pripustená zmena žaloby tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 415.778,83 Sk s úrokom

z omeškania vo výške 9,52 % od 8.4.2003 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania, ktorých výška
bude vyčíslená v písomnom vyhotovení rozsudku a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

5. Uznesením Okresného súdu Kežmarok č.k. 2Cb/52/2003–655 zo dňa 17.5.2011 bolo konanie voči
žalovanému v 1. rade: Nemocnica s poliklinikou MUDr. Vojtecha Alexandra, Huncovská 38, 060 01

Kežmarok, IČO: 00610844, zastavené. Súd toto rozhodnutie odôvodnil tým, že z obsahu spisu sp. zn.
2Cb/68/2004 zistil, že rozhodnutím zriaďovateľa Mesta Kežmarok č. 6939/07 zo dňa 12.11.2007 bol
žalovaný v 1. rade ku dňu 30.11.2007 zrušený bez právneho nástupcu.

6. Dňa 17.8.2011 doručil súdu prvej inštancie žalovaný odvolanie proti výroku II. rozsudku (zásielka
podaná na poštovú prepravu dňa 15.8.2011). Vo včas podanom odvolaní voči výroku č. II rozsudku

žalovaný uviedol, že súd nesprávne posúdil právne nástupníctvo po zaniknutom žalovanom v 1. rade,
keď nepriznal žalovanému náhradu trov konania v uplatnenej výške 6.362,55 eur. Poukázal na § 21
ods. 13 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách. Žalovaný v 2. rade momentom zrušenia
žalovaného v 1. rade ku dňu 31.11.2007 sa stal jeho procesným nástupcom a všetky úkony vykonané
žalovaným v 1. rade sú pre neho záväzné. Aj nárok na náhradu trov konania, ktoré vznikli žalovanému

v 1. rade až do jeho zrušenia, prešli momentom jeho zrušenia na zriaďovateľa, t.j. žalovaného v 2. rade.
Z uvedeného dôvodu poukazoval na odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. f) zákona č. 99/1963
Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) a navrhoval, aby odvolací súd zmenil výrok
č. II rozsudku a žalobcovi uložil povinnosť nahradiť žalovanému trovy konania vo výške 6.362,55 eur
a nahradiť trovy odvolacieho konania.

7. Dňa 22.8.2011 doručil súdu prvej inštancie žalobca odvolanie proti výroku I. a II. rozsudku. Zároveň
žalobca predmetným odvolaním čiastočne vzal žalobu späť v rozsahu zaplatenia úrokov z omeškania vo
výške 9,52 % ročne zo sumy 13.801,33 eur od 8.4.2003 do 14.4.2003 a v rozsahu 0,41 % ročne zo sumy
13.801,33 od 15.4.2003 do zaplatenia. Odvolaciemu súdu preto žalobca navrhoval zmenu napadnutého

rozsudku tak, že žalovaného zaviaže na zaplatenie sumy 13.801,33 eur s úrokom z omeškania vo výške
9,11 % ročne od 15.4.2003 do zaplatenia v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Odvolanie voči
výroku I. však podaním doručeným Krajskému súdu v Prešove dňa 12.9.2012 žalobca vzal späť. Krajský
súdvPrešovevzhľadomnauvedenéuznesenímzodňa10.6.2013odvolaciekonanieoodvolanížalobcu
proti rozsudku súdu prvého stupňa vo veci samej zastavil. Žalobca v odvolaní uviedol, že výrok o trovách

konania je nesprávny. Pokiaľ ide o trovy právneho zastúpenia uplatnené pod por. č. 5, 6, 7, 8, 10, týmito
podaniami žalovaného nedisponuje a nie je mu preto zrejmé, či tieto úkony boli v konaní vykonané.
K položkám č. 20-23 týkajúcim sa náhrady za stratu času stráveného cestou na pojednávanie a náhradu
zapoužitiemotorovéhovozidla,kpoložkámč.24-33,34a35uviedol,ževrovnakédnisapredOkresným
súdom Kežmarok konali pojednávania medzi rovnakými účastníkmi. Preto sa domnieva, že žalovaný

v tomto konaní mal nárok na tieto náhrady len v pomernej časti v zmysle § 17 ods. 2 zákona č. 655/2004
Z. z. V prípade položiek 10, 12, 17 (účasť na pojednávaní dňa 26.11.2010, 10.12.2010 a 23.3.2011) vo
výške základnej sadzby uviedol, že tieto pojednávania boli odročené bez prejednania veci. Zároveň si
odvolateľ uplatnil voči žalovanému náhradu trov prvostupňového a odvolacieho konania.

8. Podaním zo dňa 7.11.2011 sa žalovaný vyjadril k odvolaniu žalobcu. Navrhol rozsudok súdu prvej
inštancie vo výroku II. zmeniť v súlade s odvolaním žalovaného a priznať mu náhradu trov odvolacieho
konania voči žalobcovi.

9. Podaním doručeným Krajskému súdu v Prešove dňa 12.9.2012 žalobca vzal odvolanie späť v časti

odvolania voči výroku vo veci samej. Na odvolaní voči výroku o trovách konania trval z dôvodov
uvedených v odvolaní.

10. Krajský súd v Prešove uznesením č.k. 3Cob/86/2012–787, 3Cob/87/2012, 3Cob/88/2012 zo dňa
10.6.2013 odvolacie konanie o odvolaní žalobcu proti rozsudku súdu prvého stupňa vo veci samej

zastavil (výrok I.), zrušil uznesenie súdu prvého stupňa č. k. 2Cb/52/2003–38 a č.k. 2Cb/52/2003–727
(výrok II.) a vrátil vec súdu prvého stupňa ako predčasne predloženú, pokiaľ ide o odvolanie žalobcu
a žalovaného proti výroku o trovách konania (výrok III.).11. Predmetným zrušeným uznesením č.k. 2Cb/52/2003–38 bol žalobca vyzvaný na zaplatenie súdneho
poplatku za návrh na vydanie platobného rozkazu a zrušeným uznesením č. k. 2Cb/52/2003–727 bol
žalobca vyzvaný na zaplatenie súdneho poplatku za podané odvolanie voči rozsudku Okresného súdu

Kežmarok č.k. 2Cb/52/2003 – 691 zo dňa 18.5.2011. Dôvodom zrušenia citovaných uznesení bola
skutočnosť, že Okresný súd Kežmarok uznesením č. k. 2Cb/52/2003-774 zo dňa 13.9.2012 priznal
žalobcovi oslobodenie od súdnych poplatkov v plnom rozsahu pre konanie na prvom stupni aj pre
odvolacie konanie.

12. Podaním doručeným Okresnému súdu Kežmarok dňa 02.12.2022 žalovaný uviedol, že pripája
uznesenie Krajského súdu v Prešove č.k. 4Cob/17/2013 – 581 zo dňa 30.9.2015, ktorým súd riešil
v spore s identickými stranami sporu totožné odvolacie námietky žalobcu proti trovám konania.
V odôvodnení predmetného uznesenia súd konštatoval, že „to, že žalobca nemá k dispozícii takéto
podanie ešte neznamená, že takýto úkon právnej pomoci zo strany žalovaného Mesta Kežmarok
nebol urobený“. Krajský súd v Prešove uviedol, že mal doložený rozpis súdnych pojednávaní

v jednotlivých dňoch a na základe toho preskúmal výšku náhrady za stratu času a náhrady cestovného.
Dátumy pojednávaní uvedené v úradnom zázname Okresného súdu Kežmarok zo dňa 7.11.2022 sú
totožné s dátumami pojednávaní uvedenými v odôvodnení uznesenia Krajského súdu v Prešove č.k.
4Cob/17/2013 – 581.

13. Dňa 12.12.2022 bol Krajskému súdu v Prešove zo strany Okresného súdu Kežmarok predložený
spis s opravným prostriedkom so sp. zn. 2Cb/52/2003. Krajský súd v Prešove postúpil spor dňa 1.8.2023
Krajskému súdu v Košiciach ako funkčne a kauzálne príslušnému. Vzhľadom na nesúhlas Krajského
súdu v Košiciach s postúpením, rozhodol o príslušnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky ako spoločne
nadriadený súd obom menovaným krajským súdom v zmysle § 43 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného

sporového poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“) a uznesením č.k. 2Ndob/35/2023
– 815 zo dňa 30.11.2023 rozhodol, že príslušným na konanie a rozhodnutie o odvolaní je Krajský súd
v Košiciach.

14. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalobcu a odvolanie

žalovaného ako podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie
prípustné, bez nariadenia pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 CSP a contrario, v rozsahu vyplývajúcom
z § 379 a § 380 CSP a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok je potrebné zrušiť podľa § 389 ods.
1 písm. b) CSP.

15. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

16. Podľa § 470 ods. 2 prvej vety CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutiaúčinnostitohtozákona,zostávajúzachované.Aksatentozákonpoužijenakonaniazačaté

predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o
predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania,
ak by boli v neprospech strany.

17. Krajský súd v Košiciach v prejednávanej veci rozhodoval vzhľadom na procesný stav konania len

o odvolaní strán sporu proti výroku II. napadnutého rozsudku.

18. O náhrade trov konania rozhodol súd prvej inštancie (súčasne so zamietnutím žaloby) podľa §
142 ods. 1 OSP, v zmysle ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov
potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Odvolací súd poznamenáva, že CSP už na rozdiel od OSP rozlišuje výrok o nároku na náhradu trov
konania a výrok o výške náhrady trov konania. Súd pritom primárne rozhoduje podľa § 262 ods. 1 CSP
o nároku na náhradu trov konania a následne podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania
a to samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.

19. Pokiaľ ide o odvolanie podané žalovaným, je nesporné, že trovy, ktorých náhradu súd prvej inštancie
žalovanému nepriznal (v rozsahu zálohy na znalecké dokazovanie zaplatenej zo strany žalovaného
v 1. rade vo výške 99,58 eur a trov právneho zastúpenia žalovaného v 1. rade vo výške 1.479,38 eur),
boli zaplatené zo strany iného subjektu než žalovaného (žalovaného v 2. rade). Odvolací súd všakmá za to, že pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania je potrebné v takomto špecifickom
prípade zohľadniť § 21 ods. 13 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy
a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ako aj ustanovenia zákona 416/2001 Z. z. o prechode

niektorých pôsobností z orgánov štátnej správy na obce a na vyššie územné celky a najmä zákona č.
138/1991 Zb., ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 138/1991 Zb. o majetku obcí
v znení neskorších predpisov (ktoré súd prvej inštancie zohľadnil aj v prípade rozhodnutia o pripustení
žalovaného v 2. rade do konania).

20. Odvolací súd má za to, že nakoľko z ustanovení zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí v znení
neskorších predpisov (§ 4a a 4b) vyplýva, že do vlastníctva obcí prechádzajú s majetkom Slovenskej
republiky podľa § 2b ods. 1 aj súvisiace majetkové práva a navyše zánikom príspevkovej organizácie
bez právneho nástupcu prechádzajú práva zanikajúceho subjektu na zriaďovateľa, v prípade záveru
súdu prvej inštancie (v rámci ďalšieho konania) o opodstatnenosti výroku o náhrade trov konania zo
strany žalobcu v prospech žalovaného, javí sa ako opodstatnený aj rozsah trov vzniknutých žalovanému

v 1. rade (zo strany žalovaného uplatnených podaním zo dňa 18.5.2011) a teda nárok žalovaného na
ich náhradu zo strany žalobcu.

21. Odvolací súd poznamenáva, že v súdnom spise sa nenachádzal ani delimitačný protokol týkajúci sa
prechodu pôsobnosti z Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky na obec A., ako ani rozhodnutie

o zrušení žalovaného v 1. rade.

22. K odvolaniu podaného žalobcom odvolací súd uvádza, že zo súdneho spisu bolo zrejmé, že
pozornosti súdu prvej inštancie neuniklo, že na majetok žalobcu bol vyhlásený konkurz (z registra
úpadcov vyplýva, že konkurz bol vyhlásený dňa 25.9.2013), z dôvodu ktorého bolo konanie

v prejednávanom spore (avšak až po vydaní napadnutého rozsudku a po právoplatnosti uznesenia
Krajského súdu v Prešove o zastavení odvolacieho konania o odvolaní vo výroku vo veci samej zo dňa
10.6.2013) zo zákona prerušené v zmysle zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o
zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 7/2005 Z. z.“). Odvolací súd z uvedeného
dôvodupreveriluvedenúprocesnúpodmienkukonania.Zregistraúpadcovvyplývalo,žekonkurzvedený

pod sp. zn. 1K/27/2013 na majetok žalobcu bol uznesením zo dňa 24.7.2017 zrušený (právoplatnosť
uznesenia dňa 15.6.2017) po splnení konečného rozvrhu výťažku. Odvolací súd však zároveň zistil,
že žalobca návrhom doručeným dňa 18.2.2014 podal návrh na oddlženie, o ktorom súd rozhodol tak,
že uznesením zo dňa 30.11.2017 dlžníka oddlžil. Pre uvedené oddlženie (začaté pred 28.2.2017) bol
v zmysle § 206f zákona č. 7/2005 Z. z. rozhodujúci postup podľa právnych predpisov účinných do

28.2.2017. Odvolací súd napriek uvedenému zisteniu a zneniu § 206f ods. 3 zákona č. 7/2005 Z. z.
uvádza, že v danom prípade nemožno hovoriť o tom, že by žalovaný voči žalobcovi mal pohľadávku
týkajúcusanáhradytrovkonania,nakoľkodotohtomomentuneexistujeprávoplatnérozhodnutie,ktorým
by žalovanému bol právoplatne priznaný nárok na náhradu trov voči žalobcovi. Do doby, kým nebolo o
náhrade trov konania právoplatne rozhodnuté, nemožno hovoriť o existencii pohľadávky z titulu náhrady

trov konania.

23. Podľa § 142 ods. 1 OSP, účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov
potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

24. Odvolací súd uvádza, že povinnosť nahradiť trovy konania nezahŕňa všetky trovy, ale iba tie, ktoré
boli potrebné na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva. Znamená to, že súd nemôže zaviazať
účastníka na náhradu tých trov, ktoré druhý účastník počas konania vynaložil zbytočne. Ani prípadné
oslobodenie účastníka od povinnosti platiť súdny poplatok nemá vplyv na jeho povinnosť nahradiť
trovy konania, to znamená, že od povinnosti nahradiť trovy konania druhému účastníkovi nie je možné

oslobodiť. Z uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 83/2018 vyplýva, že „ich
vynaložením sa musí sledovať procesné presadzovanie uplatneného nároku alebo procesná ochrana
proti takému tvrdenému nároku. Účelnosť sa v zásade dá stotožniť s nevyhnutnosťou alebo právnou
možnosťou vynaloženia trov spojených s ústavne zaručeným právom na právnu pomoc v zmysle čl. 47
ods. 2 ústavy a trovy právneho zastúpenia sa vo všeobecnosti za účelne vynaložené trovy považujú.

Trovy potrebné na účelné vynaloženie alebo ochranu práva sa však nemôžu posudzovať ako celok, a to
aj keď má účastník nárok na náhradu trov konania, pretože mal vo veci plný úspech, každý úkon alebo
každé platenie trov treba posudzovať samostatne; to platí aj pre trovy právnej služby.“25. Podľa § 157 ods. 2 OSP v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal
a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne,
jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov

vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy
a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

26. Jedným z princípov predstavujúcich súčasť práva na riadny proces a vylučujúcich ľubovôľu pri
rozhodovaní je aj povinnosť súdu presvedčivo a správne vyhodnotiť dôkazy a svoje rozhodnutia náležite

odôvodniť. Je pritom povinnosťou súdu starostlivo prihliadať na všetko, čo vyšlo počas konania najavo,
vrátane toho, čo uviedli účastníci. Z odôvodnenia súdneho rozhodnutia musí vyplývať vzťah medzi
skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane
druhej. Súd by mal vo svojej argumentácii, obsiahnutej v odôvodnení svojho rozhodnutia dbať na to, aby
závery, ku ktorým na základe predložených dôkazov dospel, boli racionálne a presvedčivé.

27. Neušlo pozornosti odvolacieho súdu, že Krajský súd v Prešove uznesením č.k. 3Cob/86/2012-787,
3Cob/87/2012, 3Cob/88/2012 zo dňa 10.6.2013 výrokom III. vrátil vec ako predčasne predloženú a uložil
súdu prvej inštancie zistiť určité skutočnosti týkajúce sa odvolacích námietok žalobcu. Krajský súd
v Košiciach však má za to, že bude práve úlohou súdu prvej inštancie v rozhodnutí sa vysporiadať
s odvolacími námietkami v kontexte vykonaných dôkazov týkajúcich sa účelnosti uplatnených trov v

konaní (v súvislosti s údajnými viacerými pojednávaniami medzi identickými stranami sporu v rovnaký
deň).

28. Podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v

takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť
v konaní pred odvolacím súdom.

29. Krajský súd v Košiciach dospel k záveru, že v prejednávanom prípade nie sú v zmysle § 388 CSP
dané podmienky na zmenu napadnutého rozhodnutia, keďže existujú dôvody na jeho zrušenie a vrátenie

súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. S ohľadom na skutočnosť, že napadnutý
rozsudok je v rozsahu týkajúcom sa výroku o náhrade trov konania (ako aj o ich výške) nedostatočne
odôvodnený a z uvedeného dôvodu zmätočný, odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok a vrátil vec súdu
prvej inštancie podľa § 391 ods. 1 CSP. V zmysle zákona č. 371/2004 Z. z. o sídlach a obvodoch súdov
Slovenskej republiky a o zmene zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších

predpisov s účinnosťou od 1.6.2023 prešiel výkon súdnictva z Okresného súdu Kežmarok na Okresný
súd Poprad.

30. V ďalšom konaní bude úlohou súdu prvej inštancie opätovne rozhodnúť o trovách konania podľa
§ 262 ods. 1 CSP s tým, že najskôr súd uznesením rozhodne o nároku na náhradu trov konania.

Po právoplatnosti uznesenia o nároku na náhradu trov konania následne súd rozhodne o výške tejto
náhrady v zmysle § 262 ods. 2 CSP samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. V predmetnom
rozhodnutí bude úlohou súdu predovšetkým posúdiť účelnosť a odôvodnenosť vzniknutých trov konania
a presvedčivým spôsobom sa vysporiadať s odôvodnením rozhodnutia. Bude však podľa názoru
odvolacieho súdu nevyhnutné posúdiť aj to, či v prejednávanom prípade nebudú splnené zákonné

podmienky na rozhodnutie o trovách konania podľa § 255 a nasl. CSP.

31. Podľa § 396 ods. 3 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.

32. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa

v ustanovení § 419 CSP.Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na
súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo toto

rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval,
tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie
znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa § 427 ods. 1 CSP.

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, okrem prípadov uvedených

v § 429 ods. 2 CSP, ak má sám, alebo jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie
druhého stupňa.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom podľa § 429 ods. 1 CSP.

V dovolaní podľa § 428 CSP sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).