Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, April 17, 2024

Súd: Okresný súd Rožňava
Spisová značka: 2T/10/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7824010028
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 04. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Baláž

ECLI: ECLI:SK:OSRV:2024:7824010028.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rožňava, samosudca JUDr. Ján Baláž, v trestnej veci obžalovanej A. B., na hlavnom

pojednávaní konanom dňa 17.04.2024 v Rožňave, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaná A. B., C. B., nar. XX.XX.XXXX v Rožňave,
trvale bytom D. XXX, E. C.,
adresa na doručovanie písomností: D. XX, E. C.,

j e v i n n á,

že v školskom roku 2022/2023, v období od 05.09.2022 do 28.04.2023 v Slavošovciach, okres C., ako
rodič maloletého F. B., nar. vo februári 2007, žiaka Základnej školy G. H. I. v D., hrubo zanedbávala
starostlivosť o riadne plnenie povinnej školskej dochádzky maloletým a napriek upozorneniam, že
tento školu riadne nenavštevuje, neurobila dostatočné opatrenia na zjednanie nápravy v dôsledku
čoho v uvedenom období maloletý F. B. neospravedlnene vymeškal najmenej 220 vyučovacích hodín
a zároveň zanedbávala aj jeho výchovu a starostlivosť, v dôsledku čoho sa maloletý v mesiaci marec
2023 dopustil pokračovacieho zločinu krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. b), ods. 2 písm. a), ods. 3 písm.

d) Tr. zákona, za čo bol odsúdený rozsudkom Okresného súdu Rožňava, sp. zn. 3T/67/2023, zo dňa
27.09.2023, právoplatným toho istého dňa a tiež sa v decembri 2022 dopustil priestupku proti majetku
podľa § 50 ods. 1 Zákona č. 372/1990 Z. z. o priestupkoch v znení neskorších predpisov,

t e d a

- vydala z nedbanlivosti osobu mladšiu ako osemnásť rokov nebezpečenstvu spustnutia tým, že jej
umožnila viesť záhaľčivý život, umožnila jej dopúšťať sa konaní ktoré sú trestnými činmi podľa tohto

zákona, umožnila jej dopúšťať sa konaní, ktoré sú priestupkami podľa osobitných zákonov,

č í m s p á c h a l a

prečin ohrozovania mravnej výchovy mládeže podľa § 211 odsek 1 písmeno b), písmeno c), písmeno
d), odsek 3 písmeno a) Trestného zákona č. 300/2005 Z.z. a súd ju

o d s u d z u j e:

Podľa § 211 ods. 3 Trestného zákona s použitím § 54 Trestného zákona, § 38 ods. 2, 4 Trestného zákona
s prihliadnutím na priťažujúcu okolnosť uvedenú v ustanovení § 37 písm. m) Trestného zákona na trest
povinnej práce vo výmere 180 (stoosemdesiat) hodín. o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Rožňava, dňa 26.01.2024 podal pod spisovou značkou Pv
619/23/8808-9 obžalobu na obvineného D. B. a obvinenú A. B. pre prečin ohrozovania mravnej výchovy

mládeže podľa § 211 ods. 1 písm. b), c), d), ods. 3 písm. a) Trestného zákona na skutkovom základe tak,
ako je uvedený v obžalobe. Súd uznesením, sp. zn. 2T/10/2024, zo dňa 20.03.2024 vylúčil obvineného
D. B. zo spoločného konania na samostatné konanie.

Obžalovaná v úvode hlavného pojednávania dňa 20.03.2024 po zákonnom poučení samosudcom
vyhlásila podľa § 257 ods. 1 písm. b) Tr. por., že je vinná zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe.

Následne samosudca začal po primeranom poučení pokladať obžalovanej otázky uvedené v § 333 ods.
3 písm. c/, d/, f/, g/ a h/ Tr. por., pričom obžalovaná na štvrtú otázku (či bola oboznámená s trestnými
sadzbami, ktoré ustanovuje zákon za trestný čin, jej kladený za vinu) odpovedala slovom „nie“. Následne
súd uznesením podľa § 257 ods. 7 Tr. por. neprijal vyhlásenie obžalovanej.

Súd na hlavnom pojednávaní dňa 20.03.2024 vykonal dokazovanie podľa § 258 ods. 1 Trestného
poriadku výsluchom obžalovanej A. B., podľa § 261 Trestného poriadku výsluchom svedkyne F. B.,
a na hlavnom pojednávaní dňa 17.04.2024 podľa § 261 Trestného poriadku výsluchom svedkyne J.
B. J. a postupom podľa § 269 Trestného poriadku súd čítaním oboznámil nasledovné listinné dôkazy
zadokumentované v súdnom spise: oznámenie študenta v školskom roku 2022/2023, na č.l. 41-50,

oznámenia o zanedbaní povinnej školskej dochádzky, na č.l. 51-56, charakteristika žiaka, na č.l. 57-59,
oznámenie o narodení, na č.l. 60, správy ÚPSVaR, na č.l. 61-62, správy o povesti obvinenej, na č.l.
63-65, rozhodnutia OS Rožňava, na č.l. 66-68, rozhodnutie o priestupku, na č.l. 81-85, aktuálne lustrácie
z centrálnej evidencie priestupkov a správnych deliktov, na č.l. 184, aktuálnu lustráciu v registri trestov,
nač.l.183asúdoboznámilajpripojenýspistunajšiehosúdu,sp.zn.:3T/9/2023atoprečítanímtrestného

rozkazu, na č.l. 110-11 a referátov, na č.l. 131-132, 134a-134b. 137-138.

Nakoľko sa obžalovaná na hlavné pojednávanie dňa 17.04.2024 bez akéhokoľvek ospravedlnenia
nedostavila, hoci na neho bola riadne a včas predvolaná, súd skúmal podľa § 252 ods. 2 Tr. poriadku
podmienky na vykonanie hlavného pojednávania v jej neprítomnosti pričom zistil, že boli splnené všetky

zákonné podmienky na vykonanie hlavného pojednávania v neprítomnosti obžalovanej a preto súd po
kladnom stanovisku prokurátora vykonal hlavné pojednávanie v neprítomnosti obžalovanej.

Obžalovaná na hlavnom pojednávaní dňa 20.03.2024 po zákonom poučení uviedla, že bude vo veci
vypovedať pričom uviedla, že vedela o tom, že jej syn F. B. nenavštevuje školu a že nechodil do školy.

Uviedla, že pracovala v Plaveckom Štvrtku od roku 2017 do apríla 2023, pričom domov chodila raz do
mesiaca na 5-6 dní. O tom, že jej syn nechodí do školy vedela od triednej učiteľky ako aj od svojich
rodičov. Asi raz jej volala aj triedna učiteľka, že jej syn nechodí do školy a prišlo jej domov zo školy aj
písomne, že jej syn nechodí do školy. Na otázku prokurátora aké opatrenia na zjednanie nápravy urobila
obžalovaná uviedla, že zavolala rodičom nech jej dajú syna k telefónu a tomu povedala, že nech chodí

do školy, lebo inak bude mať z toho problémy, len mu dohovorila, inak neurobila vôbec nič. Ďalej uviedla,
že do školy s ním nechodila, že je už veľký, že to nechala tak a to či šiel alebo nešiel do školy nevedela
povedať. Na otázku prokurátora, či oznámila ÚPSVaR, že nie je schopná zabezpečiť aby jej syn chodil
do školy uviedla, že nie. Nevedela uviesť čo robí jej syn po škole, domov nenosil žiadne knižky nerobili
domáce úlohy ani sa nepripravovali do školy. Obžalovaná tiež na hlavnom pojednávaní uviedla, že by

súhlasila s uložením trestu povinnej práce.

Svedkyňa F. B. na hlavnom pojednávaní dňa 20.03.2024 po zákonom poučení uviedla, že je matkou
obžalovanej a že aj napriek možnosti odoprieť vypovedať, vypovedať chce a bude pričom uviedla, že za
obdobie september 2022 až apríl 2023 sa o všetky deti a teda aj F. B. staral ich otec, pričom obvinená

bola v práci a domov chodila každé dva-tri týždne asi na 2-3 dni. Uviedla, že mal. F. B. v tom čase chodil
k ním domov, keď bol hladný a vonku chodil s kamarátmi aj do 23-24:00 hod., pričom o tom obžalovanej
dávala vedieť. Niekedy ho museli aj hľadať. Keď ho zobrali policajti bol s ním už pokoj. Obžalovanej
povedala, že jej syn nechodí do školy a obžalovaná mu len dohovárala aby chodil do školy. Mal. F. B.
ráno do školy nikto neodprevádzal, po škole prišiel domov sa ukázať a potom zase niekam šiel. Uviedla,

že obžalovaná nechodila pravidelne do školy sa pýtať na syna, že chodila ona ako stará matka. Učiteľkaaj jej povedala, že Alex nechodí do školy, pričom ona to následne hovorila obžalovanej, telefonovala jej
a tá následne volala synovi na mobil aby to nerobil. Uviedla, že obžalovaná nechala prácu aby prišla
k deťom aby sa začala starať o deti.

Svedkyňa J. B. J. na hlavnom pojednávaní dňa 17.04.2024 po zákonom poučení uviedla, že F. B. bol
žiakom špeciálnej triedy, 7. ročník, pričom si plnil 10. rok školskej dochádzky, pričom k 24.05.2023
vymeškal celkovo 421 vyučovacích hodín z toho 201 ospravedlnených, že do školy chodil len sporadicky,
bol nevyspatý, bola zanedbaná aj osobná hygiena a chodil nepripravený. Ďalej uviedla, že ak aj

bola obžalovaná doma, tak prišla len raz do školy kvôli synovi – vymeškaným hodinám. Povedala
obžalovanej, že jej syn má veľa vymeškaných hodín a upozornila ju na zjednanie nápravy a možných
následkov takéhoto konania, pričom obžalovaná jej len odpovedala, že mu napíše ospravedlnenku,
vyhovárala sa, nezaujímala sa o výsledky syna, nechodila na združenia. Avšak ani po tejto jej intervencii
nedošlo k žiadnej náprave, čo sa týka vymeškaných hodín maloletého F. B.. Svedkyňa ďalej uviedla,
že obžalovaná ju nežiadala o pomoc a že obom rodičom posielala upozornenia na zlú dochádzku

a informovala o tom aj obec. Obžalovanú tiež stretla aj v obci Slavošovce a povedala jej opätovne, že
jej syn má vymeškané hodiny a že je to potrebné riešiť, obžalovaná jej však uviedla, že pracuje a že
to má riešiť otec maloletého.
Súd v zmysle § 269 Tr. poriadku prečítal aj listinné dôkazy z ktorých vyplynulo:

Z oznámenia študenta v školskom roku 2022/2023, na č.l. 41-50, vyplynulo že F. B. od 01.09.2022 do
24.05.2023 vymeškal najmenej 220 vyučovacích hodín.

Z oznámení o zanedbaní povinnej školskej dochádzky, na č.l. 41-56, vyplynulo, že tak obžalovaná ako
aj jej druh D. B., boli základnou školou G. H. I. v Slavošovciach opakovane písomne upozornení na

zanedbávanie povinnej školskej dochádzky ich synom F. B. v rozhodnom období.

Z charakteristiky žiaka, na č.l. 57-59, vyplynulo, že F. B. navštevoval v čase od 25.05.2023 do
30.06.2023 vzdelávanie v priestoroch ÚVTOS Košice, Floriánska 18, pričom sa jedná o negatívnu
správu ohľadom jeho správania a jeho klasifikácie v jednotlivých predmetoch s výsledkom v správaní

neuspokojivé s počtom neospravedlnených hodín 177.

Z oznámenia o narodení, na č.l. 60, vyplynulo, že F. B. je synom obžalovanej A. B. a D. B..

Zo správy ÚPSVaR, na č.l. 61-62, vyplynulo, že F. B. pochádza z mimomanželského zväzku obžalovanej

a D. B., pričom z tohto vzťahu pochádzajú ešte ďalšie 4 maloleté deti. Že školská dochádzka F. B. je
nepravidelnáavykazujevysokýpočetneospravedlnenýchhodín,starostlivosťodetibolivichdoterajšom
prostredí zanedbávané, pričom F. B. je vedený v registri sociálnej kurately od roku 2015 z dôvodu
páchania priestupkov.

Zo správy obce Slavošovce, na č.l. 63-65 vyplynulo, že obžalovaná má so D. B. spolu 5 detí (okrem F.
B. aj D. nar. XXXX, D. nar. XXXX, D. nar. XXXX, F. nar. XXXX), pričom všetky deti majú aj v minulosti
mali problém s nepravidelnou školskou dochádzkou a nevhodným správaním v škole. Rodina žije
v prenajatom byte v skromných podmienkach bez sociálneho zariadenia a tečúcej vody. Obaja rodičia
sú nezamestnaní a vybavujú si dávku v hmotnej núdzi.

Z rozhodnutia Okresného súdu Rožňava, sp. zn.: 5P/68/2017, zo dňa 09.11.2017 vyplynulo, že F. B. bol
zverený obžalovanej do jej osobnej starostlivosti. A z rozhodnutia toho istého súdu, zo dňa 24.04.2023
(právoplatného dňa 03.06.2023) vyplynulo, že F. B. bol odovzdaný do dočasnej náhradnej starostlivosti
starých rodičov najdlhšie na dobu 6-mesiacov.

Z rozhodnutia Okresného úradu Rožňava, zo dňa 15.05.2023, na č.l. 81-85 vyplynulo, že F. B. je vinný
z priestupku proti majetku podľa § 50 ods. 1 zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch a tento spáchal dňa
31.12.2022 a bola mu uložená pokuta vo výške 20,- eur.

Z rozhodnutia Okresného súdu Rožňava, sp. zn.: 3T/67/2023, zo dňa 27.09.2023, na č.l. 86-88,
vyplynulo, že F. B. je vinný z pokračovacieho zločinu krádeže, podľa § 212 ods. 1, ods. 2, ods. 3 Tr.
zákona v súbehu s prečinom krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 2 Tr. zákona, ktoré spáchal v dňoch
13., 16., 24.2023 a dňa 01.05.2023, pričom bol odsúdený na úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 24mesiacov, výkon ktorého bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu 24 mesiacov a boli mu uložené
ďalšie povinnosti.

Z centrálnej evidencie priestupkov a správnych deliktov, na č.l. 184 vyplynulo, že obžalovaná nebola
doposiaľ priestupkovo potrestaná.

Z odpisu z registra trestov, na č.l. 183 vyplynulo, že obžalovaná bola doposiaľ trikrát súdne trestaná,
pričom prvé dve odsúdenia sú zahladené a poslednýkrát bola odsúdená trestným rozkazom Okresného

súdu Rožňava, sp. zn.: 3T/9/2023, zo dňa 14.02.2023, čo vyplýva aj z pripojeného spisu tunajšieho súdu
pod uvedenou spisovou značkou pre prečin ohrozenia mravnej výchovy mládeže podľa § 211 ods. 1
písm. b), ods. 3 písm. a) Tr. zákona na trest odňatia slobody vo výmere 18 mesiacov výkon ktorého
bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu v trvaní 24 mesiacov. Uvedené rozhodnutie nadobudlo
právoplatnosť a vykonateľnosť u obžalovanej dňa 04.04.2023.

Vykonané dôkazy súd hodnotil jednotlivo i v ich súhrne podľa svojho vnútorného presvedčenia
založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu tak, ako je to uvedené v § 2 odsek 12
Trestného poriadku, pričom vychádzajúc zo zásad dokazovania, dospel k záveru, že skutok, ktorý je v
posudzovanej trestnej veci obžalovanej kladený za vinu, sa stal, napĺňa všetky zákonné znaky trestného

činu - prečinu ohrozovania mravnej výchovy mládeže podľa § 211 ods. 1 písm. b), c), d), ods. 3 písm.
a) Trestného zákona a že tento skutok spáchala práve obžalovaná.

Podľa § 211 ods. 1 písm. b), c), d) Tr. zák., kto vydá, čo aj z nedbanlivosti osobu mladšiu ako 18 rokov
nebezpečenstvu spustnutia tým, že umožní jej viesť záhaľčivý alebo nemravný život, umožní sa jej

dopúšťať konaní, ktoré sú podľa tohto zákona trestnými činmi, umožní sa jej dopúšťať konaní, ktoré sú
podľa osobitných zákonov priestupkami, potrestá sa odňatím slobody až na 2 roky.

Podľa § 211 ods. 3 písm. a) Tr. zák., odňatím slobody na 6 mesiacov až 5 rokov sa páchateľ potrestá ,
ak spácha čin uvedený v ods. 1 alebo 2 závažnejším spôsobom konania.

Podľa § 138 písm. b) Tr. zák. za závažnejší spôsob konania treba rozumieť páchanie trestného činu
po dlhší čas.

Z trestného spisu a skutku obžaloby sa potvrdilo, že obžalovaná trestnú činnosť páchala v období od

05.09.2022 do 28.04.2023, teda po dlhší čas. Obžalovaná sa identickej trestnej činnosti dopustila aj v
skoršom období, za ktorú bola právoplatne odsúdená. Takto rozhodol Okresný súd Rožňava trestným
rozkazom č. k. 3T/9/2023, zo dňa 14.02.2023, ktorým ju uznal vinnou podľa obžaloby a odsúdil k trestu
odňatia slobody vo výmere 18 mesiacov, výkon ktorého jej podmienečne odložil na skúšobnú dobu 24
mesiacov. Trestný rozkaz nadobudol právoplatnosť dňa 04.04.2023. Z uvedeného vyplýva, že trestnej

činnosti v prejednávanej trestnej veci sa dopustila v rámci skúšobnej doby.

Trestný čin ohrozovanie mravnej výchovy mládeže patrí medzi trestné činy ohrozovacie. Objektom tohto
trestného činu je záujem na sústavnej a dôslednej starostlivosti o výchovu a všestranný vývoj dieťaťa,
predovšetkým vývoj telesný, rozumový, mravný a citový. Objektívna stránka tohto trestného činu spočíva

vo vydaní osoby mladšej ako 18 rokov nebezpečenstvu spustnutia tým, že páchateľ jej umožní viesť
záhaľčivý alebo nemravný život. Dlhšie trvajúce záškoláctvo je nutné považovať za vedenie záhaľčivého
života. Je to parazitný spôsob vedenia života, ktorý rozporuje mravnosti výchovy. Znak trestného činu
obsiahnutý v tom, že niekoho vydá nebezpečenstvu spustnutia je naplnený, ak si v dôsledku konania
páchateľ a osoba mladšia ako 18 rokov osvojuje škodlivé návyky, povahové črty, prípadné sklony a

záujmy, ktoré spravidla vedú k morálnemu úpadku jednotlivca a osobnosť sa tak formuje v rozpore s
pravidlami morálky, zásadami slušnosti a spoločenskými normami. Subjektívna stránka tohto trestného
činu je vyjadrená alternatívne „čo aj z nedbanlivosti“, t. j. prichádza do úvahy úmyselné aj nedbanlivostné
zavinenie. V obidvoch týchto odsekoch skutková podstata tohto trestného činu pre naplnenie jeho znaku
subjektívnej stránky postačuje aj konanie nedbanlivostné.

Z obsahu vyšetrovacieho spisu a vykonaných dôkazov na hlavných pojednávaniach nespochybnene
vyplýva, že obžalovaná ako trestne zodpovedná osoba naplnila nedbanlivostným konaním všetky
znaky trestného činu majúceho charakter prečinu tak, ako ho právne kvalifikuje obžaloba. Samotnáobžalovaná vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní potvrdila, že mala vedomosť o tom, že jej syn
F. B. má v rozhodnom období množstvo vymeškaných hodín, pričom jej to oznámila písomne samotná
škola ale aj osobne triedna učiteľka jej syna a taktiež aj matka obžalovanej a obžalovaná aj napriek

tomu neurobila žiadne opatrenia na zjednanie nápravy, pričom jej jediným „opatrením“ bol dohovor
synovi cez telefón nech ten chodí do školy. Nebolo sporným, že ml. F. B., syn obžalovanej, napriek
opakovaným upozorneniam pedagógov adresovaným obžalovanej riadne školu nenavštevoval, keď ako
žiak 7. ročníka K. L. M. D. za obdobie od 05.09.2022 do 28.04.2023 vymeškal celkovo najmenej 220
neospravedlnených vyučovacích hodín, čo potvrdzovali, hore spomenuté listinné dôkazy ale aj samotná

výpoveď svedka J. B. J.. Zo správ školy sa potvrdilo, že škola matku dieťaťa (obžalovanú) opakovane
upozorňovala na nepravidelnosť školskej dochádzky jej syna a vyzývala ju k vykonaniu opatrení, čo sa
nestalo. Z výpovede svedkyne J. B. J. taktiež vyplynulo, že sa min. dvakrát stretla s obžalovanou, ktorú
upozornila na zlú školskú dochádzku jej syna. Obžalovaná tieto výzvy ignorovala, napriek tomu že je
povinnosťou rodiča dosledovať, či dieťa sa zúčastňuje školského procesu. Nemožno uznať obhajobu
obžalovanej založenú na tom, že pracovala mimo bydliska a teda o maloletého sa mal starať jeho

otec. Za tento stav nesie obžalovaná plnú zodpovednosť, čím naplnila znaky skutkovej podstaty prečinu
ohrozovanie mravnej výchovy mládeže. Taktiež nebolo sporným, že v mesiaci marec 2023 sa ml. F. B.
dopustil zločinu krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. b), ods. 2 písm. a), ods. 3 písm. d) Tr. zákona za čo
bol aj právoplatne odsúdený na podmienečný trest odňatia slobody a taktiež sa dopustil priestupku proti
majetku v decembri 2022. Súd obžalovanú preto uznal vinnou podľa právnej kvalifikácie obžaloby.

Pri rozhodovaní o výmere a druhu trestu súd postupoval v zmysle zákonných ustanovení § 34 Trestného
zákona. Otázka trestu bola posúdená aj v zmysle ustanovenia § 54 Trestného zákona, § 38 ods. 2, 4
Trestného zákona, pričom súd prihliadol na jednu priťažujúcu okolnosť - obžalovaná už bola v minulosti

odsúdená (§ 37 písm. m) Trestného zákona).

Podľa § 34 ods. 1 Trestného zákona má trest zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým,
že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby
viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne

odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Podľa § 34 ods. 4 Tr. zák. pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob
spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na
osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Podľa § 38 ods. 2 Trestného zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na
pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.

Podľa § 38 ods. 4 Trestného zákona ak prevažuje pomer priťažujúcich okolností, zvyšuje sa dolná

hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu.

Podľa § 54 Trestného zákona Trest povinnej práce môže súd uložiť so súhlasom páchateľa vo výmere
od 40 do 300 hodín, ak ho odsudzuje za prečin, za ktorý zákon umožňuje uložiť trest odňatia slobody,
ktorého horná hranica sadzby trestu odňatia slobody nepresahuje päť rokov.

Súd teda pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu vychádzal z okolností uvedených v § 34 ods. 4
Trestného zákona, pričom prihliadol najmä na spôsob spáchania skutku a jeho následok, zavinenie,
pohnútku, poľahčujúce a priťažujúce okolnosti, ale aj na osobu obžalovanej, jej pomery a možnosti
jej nápravy. V danom prípade obžalovaná nedbanlivostným konaním narušila záujem spoločnosti

spočívajúci na riadnej výchove osôb mladších ako osemnásť rokov tým, že nedbala o pravidelnú
dochádzku maloletého syna do školy a umožnila mu dopúšťať sa konaní ktoré sú jednak trestnými
činmi, a jednak dopúšťať sa konaní ktoré sú priestupkami. Vzhľadom na to, že pri prečine ohrozovania
mravnej výchovy detí a mládeže podľa § 211 ods. 1 písm. b), c), d), ods. 3 písm. a) Trestného zákona
s poukazom na § 138 písm. b) Trestného zákona je zákonom ustanovená trestná sadzba v rozsahu

od 6 mesiacov do 5 rokov, teda horná hranica trestnej sadzby neprevyšuje 5 rokov, ako aj vzhľadom
na to, že obžalovaná dodatočne (na hlavnom pojednávaní) vyjadrila súhlas s uložením trestu povinnej
práce, pričom nebolo zistené, že by bola dlhodobo práceneschopná alebo invalidná, súd mal za to,
že sú splnené podmienky pre uloženie trestu povinnej práce podľa § 54 Tr. zákona ako druhu trestu,pričom súd pri výbere tohto druhu trestu prihliadol aj na okolnosť pomerov obžalovanej (podľa § 34
ods. 4 Tr. zákona), a to okolnosť že v rozhodnom čase pracovala, že je matkou viacerých maloletých
detí,pričomnariadenienepodmienečnéhovýkonutrestuodňatiaslobody,ktorýuobžalovanej(vzhľadom

na spáchanie stíhaného skutku v skúšobnej dobe predchádzajúceho odsúdenia) takisto prichádzal do
úvahy, by bolo spojené s nariadením neodkladnej ústavnej starostlivosti k jej maloletým deťom, a teda k
vytrhnutiu maloletých detí z prirodzeného rodinného prostredia, za súčasnej okolnosti ich eventuálneho
rozdelenia, čo za uvedených okolností súd považoval za neprimerane prísny druh trestu.

Pri zvažovaní konkrétnej výmery trestu povinnej práce potom súd vychádzal zo zákonnej trestnej sadzby
tohto druhu trestu (podľa § 54 ods. 1 Tr. zákona) v rozsahu od 40 do 300 hodín, ktorú sadzbu však
pre zistenú priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. m) Tr. zákona (predchádzajúce odsúdenie za iný
trestný čin) v súlade s § 38 ods. 2, ods. 4 Tr. zákona upravoval, kedy súd zvyšoval spodnú hranicu
trestnej sadzby o jednu tretinu. Pri určení konkrétnej výmery potom súd prihliadal (podľa § 34 ods.
4 Tr. zákona) na okolnosť následku trestného činu spočívajúceho v počte maloletým vymeškaných

neospravedlnených hodín, ako aj na okolnosť možností nápravy obžalovanej, v rámci ktorej prihliadol na
to, že sa obžalovaná dopustila stíhaného skutku v priebehu plynutia skúšobnej doby predchádzajúceho
odsúdenia (trestný rozkaz tunajšieho súdu sp. zn. : 3T/9/2023), čo nakoniec súd viedlo k ustáleniu
konkrétnej výmery trestu u obžalovanej uvedenej vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde Rožňava do 15
dní od oznámenia rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba
rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takej osoby, oznámením je až doručenie.
Odvolanie má odkladný účinok. ( § 306/2 )

Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech
obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného
(§ 308/2)
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§

308/2)
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)
- zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť
výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený

spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať
odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli (§ 308/2)
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého
obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1)
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c),

a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať
len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1)
Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak

toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba (§ 307 ods. 2 Trestného poriadku).

Odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané osobou, ktorá sa odvolania výslovne vzdala (§ 316
ods. 1 Trestného poriadku)