Rozsudok – Zodpovednosť za škodu pri výkone… ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, November 30, 2023

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 5Csp/20/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5723201239
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Nora Zátopková

ECLI: ECLI:SK:OSMT:2023:5723201239.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Martin v konaní pred sudkyňou JUDr. Norou Zátopkovou v spore žalobcov: v rade 1/ H. X.,

A.. XX.XX.XXXX, W. T. XXX, XXX XX T., Q. H. X/ P. X., A.. XX.XX.XXXX, W. T. XXX, XXX XX T., obaja
právne zastúpení: BELLAN & Partners, s. r. o., so sídlom Jilemnického 30, 036 01 Martin, IČO: 52 934
969, proti žalovanému: Slovenská republika konajúca prostredníctvom Ministerstva vnútra Slovenskej
republiky, so sídlom Pribinova 2, 812 71 Bratislava, IČO: 00 151 866, v konaní o zaplatenie 2.429,- eur
s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni v rade 2/ sumu 1.817,- eur s úrokom z omeškania vo výške
5% ročne zo sumy 1.817,- eur od 24.09.2022 do zaplatenia, to všetko do 3-och dní od právoplatnosti

rozsudku.

II. Žaloba žalobkyne v rade 2/ vo výške 612,- eur s príslušenstvom sa zamieta.

III. Žaloba žalobcu v rade 1/ sa zamieta v celom rozsahu.

IV. Žalobkyňa v rade 2/ má voči žalovanému právo na náhradu trov konania vo výške 49,60%. O výške

trov konania bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím po právoplatnosti rozsudku.

V. Žalovaný má voči žalobcovi v rade 1/ právo na náhradu trov konania v rozsahu 100%. O výške trov
konania bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím po právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia v rade 1/ a 2/ sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 19.04.2023 domáhali proti
žalovanému zaplatenia sumy 2.429,- eur s príslušenstvom. V odôvodnení žaloby žalobcovia v rade
1/ a 2/ uviedli, že dňa 08.07.2022 uzatvorili s cestovnou kanceláriou SATUR TRAVEL a.s., Zmluvu o
zájazde č. 3308898, ktorej predmetom bola rodinná dovolenka žalobcov spoločne s ich deťmi, ktorá

sa mala uskutočniť v hoteli Arcansus v meste Side, v Turecku v období od 19.07.2022 do 26.07.2022.
Žalobcovia celkovo za dovolenku v zmysle zmluvy o zájazde uhradili celkovo 3.858,- eur. Nakoľko
súčasťou zakúpeného zájazdu bola aj letecká preprava do letoviska neďaleko od destinácie Side do
letiska Antalya z Bratislavy, tak žalobcovia spolu s deťmi v deň odletu, t. j. 19.07.2022 sa presunuli svojim
osobným motorovým vozidlom na letisko, kde vo večerných hodinách mali mať odlet, ktorý meškal. Po
príchode na letisko žalobcovia spoločne s ich deťmi podstúpili check-in batožiny a osobnú bezpečnostnú
kontrolu pred vstupom do lietadla a následne aj pasovú kontrolu, kde nastal problém, nakoľko v rámci

pasovej kontroly sa zistila prítomnosť neplatnosti cestovného dokladu žalobkyne v rade 2/, ktorý bol
v evidovaný ako „stratený“. Vzhľadom k vzniknutej nepríjemnej situácii samozrejme nebolo umožnené
žalobkyni v rade 2/ prejsť cez pasovú kontrolu, a teda spoločne s celou rodinou, nakoľko žalobca v
rade 1/ odmietol odísť s dvoma maloletými deťmi, celá rodina nevycestovala. Následne bol žalobkyniv rade 2/ toho istého dňa 19.07.2022 cestovný doklad č. BR8945434 odobratý. Po nepríjemnostiach
spôsobených odobratým neplatným cestovným dokladom príslušníkmi PZ žalobkyni v rade 2/, o ktorých
spôsobeniach nemala žalobkyňa v rade 2/ žiadnu vedomosť, boli žalobcovia spolu zdrvení, smutní

a zároveň nahnevaní z bezvýchodiskovej situácie, a to najmä žalobkyňa v rade 2/, kedy následne
v dôsledku zapríčinenej situácie celá rodina opustila letisko a odišla domov. Následne po príchode
domov na druhý deň, dňa 20.07.2022 žalobkyňa v rade 2/ navštívila Mestský úrad v Martine, oddelenie
cestovných dokladov, kde sa informovala u pracovníčky o dôvodoch zmarenej dovolenky v dôsledku
neplatného cestovného dokladu. Pracovníčka informovala žalobkyňu v rade 2/, že cestovný doklad

č. BR8945434 bol dňa 05.05.2017 omylom nahlásený ako stratený, nakoľko dňa 05.05.2017, kedy
si žalobkyňa bola prevziať nový cestovný doklad, ktorý pracovník úradu nahlásil do evidencie ako
stratený. Následne na to, po uznaní pochybenia pracovníkom úradu bol žalobkyni bezplatne, vzhľadom
k chybe zapríčinenej pracovníkom úradu, vydaný nový cestovný doklad. Žalobkyňa v rade 2/ vzhľadom k
uznanému nesprávnemu postupu úradníka ministerstva vnútra, oddelenia cestovných dokladov nemala
ani len vedomosť o neplatnosti cestovného dokladu, ktorý po celú dobu piatich rokov ako bol nahlásený

ako stratený.

2. Žalobkyňa v rade 2/ si zároveň vzhľadom k nesprávnemu úradnému postupu pracovníka ministerstva
vnútra SR uplatnila náhradu spôsobenej škody, či už majetkovej ako aj nemajetkovej, žiadosťou o
predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným rozhodnutím,

ktoré bolo dňa 25.07.2022 doručené Ministerstvu vnútra SR, odboru právnych služieb sekcie legislatívy
a právnych služieb, ktoré listom - Žiadosť o predbežné prerokovanie nárokov na náhradu škody -
odpoveď zo dňa 23.09.2022 sa vyjadrilo zamietavým resp. nevyhovujúcim stanoviskom, ktoré postavilo
iba na argumentácii, že nakoľko žalobca v rade 1/ spolu s dvoma maloletými deťmi disponoval
platným cestovným pasom, tak im nebránilo nič vo vycestovaní na zaplatenú dovolenku. Zároveň bolo

poukazované na vydanie nového cestovného pasu, ktorý až tak bezodkladne vydaný nebol.
V zmysle špecifikácie žalovanej sumy pri vzatí do úvahy čiastočne argumentáciu ministerstva vnútra
SR si žalobcovia v rade 1/ a 2/ ako náhradu majetkovej škody nárokujú náklady spojené na úradu
za dovolenku pre žalobkyňu a trojročnú maloletú dcéru, ktorá by nemohla odcestovať bez matky,
prinajmenšom vzhľadom k naviazanosti a opatere žalobkyne: 1x osoba na zákl. lôžku vo výške 1.109,-

eur, 1x doplatok na izbu 1/2 +2 vo výške 95,- eur, 2x environmentálny poplatok vo výške 50,- eur, 2x
palivový príplatok 2022 vo výške 120,- eur, 2x kompletné cestovné poistenie vo výške 56,- eur, 1x dieťa
2-14 r. na prístelke - paušál vo výške 499,- eur. Zároveň k spôsobenému utrpeniu, smútku a beznádeje
z premrhanej vysnenej zaplatenej dovolenky, si okrem náhrady zmarených výdavkov vynaložených na
dovolenku s poukazom na inštitút tzv. straty radosti z dovolenky žalobcovia žiadajú od žalovaného

nemajetkovú sumu vo výške 500,- eur ako dôsledok zmarenej dovolenky.

3. Okresný súd Martin vo veci rozhodol platobným rozkazom, proti ktorému podal žalovaný odpor,
v ktorom uviedol, že zo zabezpečeného stanoviska oddelenia dokladov odboru poriadkovej polície
OR PZ v Martine, vyplýva skutočnosť, že podľa zabezpečených listinných materiálov žalobkyňa v

rade 2/ dňa 29.03.2017 požiadala jednotné pracovisko OR PZ Martin o vydanie cestovného pasu s
platnosťou na desať rokov, kde zaplatila správny poplatok 33,- eur. Z tejto žiadosti evidovanej po číslom
CD-JPMT1-170329-0052 vyplýva, že žalobkyňa v rade 2/ uviedla pracovníčke oddelenia dokladov,
že predchádzajúci neplatný cestovný pas č. PO833542 odovzdá pri výdaji nového cestovného pasu.
Následne sa žalobkyňa v rade 2/ dňa 05.05.2017 dostavila na oddelenie dokladov, pričom v tom čase

už jej žiadosť vybavovala iná pracovníčka oddelenia dokladov, ktorá od nej požadovala odovzdanie
starého neplatného cestovného pasu PO833542. Tejto žalobkyňa v rade 2/ oznámila, že svoj starý
neplatný cestovný pas stratila, preto bolo so žalobkyňou v rade 2/ spísané oznámenie o strate tohto
pasu. Uvedená písomnosť bola riadne zaevidovaná po číslom ORPZMT-OPP1-20-109/2017. Následne
pracovníčka oddelenia dokladov, pretože sa domnievala, že sa jedná o pas, ktorý žalobkyňa v druhom

rade oznámila ako stratený. Keby žalobkyňa v rade 2/ pri žiadosti o vydanie nového cestovného
dokladupredložilaajjejpredchádzajúcicestovnýdokladaneuviedlabypracovníčkeoddeleniadokladov,
že tento predloží ku kontrole až pri preberaní nového cestovného dokladu, či nedošlo k jeho strate,
odcudzeniu, poškodeniu alebo zničeniu, nemuselo by dôjsť k zámene čísel cestovných dokladov v
evidencii stratených dokladov. Avšak žalobkyňa v rade 2/ si túto povinnosť nesplnila a dodatočne

stratu nahlásila až pri preberaní nového cestovného dokladu. Ďalej uviedol, že žalobcovia v rade 1/
a 2/ nepreukázali výšku škody ani nemajetkovej ujmy, náhrady ktorej sa svojou žalobou domáhajú.
Žalobca v rade 1/ mal platný cestovný doklad, a preto mu nič nebránilo vo vycestovaní na zaplatenú
dovolenku a žalobkyni v rade 2/ bolo zabezpečené bezodkladné vydanie nového cestovného dokladu,a to bezodplatne. Dňa 25.07.2022 prostredníctvom Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Banskej
Bystrici bola doručená žiadosť žalobkyne v rade 2/,ktorá bola podľa obsahu vyhodnotená ako žiadosť
o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti

za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon č. 514/2003 Z. z.“). Táto žiadosť bola v podstate identická s predmetom
žaloby, pričom ale žalobkyňa v rade 2/ sa domáhala nemajetkovej ujmy vo výške 5.000,- eur a
náhrady škody vo výške 9.154,- eur titulom nesprávneho úradného postupu. Uvedená žiadosť bola
dňa 23.09.2022 predbežne Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky prerokovaná, a pretože neboli

kumulatívne splnené predpoklady zodpovednosti štátu za škodu spôsobenej orgánom verejnej moci pri
výkone verejnej moci, tak žiadosti o predbežné prerokovanie o náhradu škody nebolo možné zo strany
Ministerstva vnútra Slovenskej republiky vyhovieť.
Žalobcovia v rade 1/ a 2/ vo svojom návrhu na vydanie platobného rozkazu poukázali na judikatúru,
ktorá už nie je platná, pretože ju nahradila smernica európskeho parlamentu a rady (EÚ) 20415/2302
z 25. novembra 2015 o balíkoch cestovných služieb a spojených cestovných službách, ktorou sa mení

nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 2006/20047 a smernica Európskeho parlamentu a
Rady č. 2011/83/EU a ktorou sa zrušuje smernica Rady 90/314/EHS.

4. Žalobcovia v rade 1/ a 2/ sa vyjadrili a uviedli, že argumentácia žalovaného je irelevantná a zmätočná
vzhľadom k tomu, že zamestnanec MV SR, pri vydaní nového cestovného pasu, má požiadať o

vydanie skôr vydaného cestovného pasu, údaje o ňom a o jeho stave, ktorý žalobkyňa v rade 2/
nemala so sebou, teda ním nedisponovala tak zamestnanec nemal nový cestovný pas vydať a mal
požiadať, aby ho žalobkyňa v rade 2/ napríklad ešte v ten deň doniesla alebo ak sa domnievala, že ho
stratila tak zamestnanec mal bezodkladne postupovať vyhlásením straty cestovného pasu v evidencii
cestovných dokladov. Žalobkyňa v rade 2/ ako klientka, resp. stránka mohla postupovať iba postupom

akým určí práve zamestnanec oddelenia dokladov, ktorý jednoznačne postupoval nesprávnym úradným
postupom. Uvedené potvrdzuje aj žalovaný vo svojom vyjadrení, že zamestnanec - pracovníčka
oddelenia dokladov zaevidovala do informačného systému cestovný pas BR8945434, ako stratený,
pretože sa domnievala, že sa jedná o cestovný pas, ktorý žalobkyňa v rade 2/ práve oznámila ako
stratený, čo ale tak v skutočnosti vôbec nebolo, nakoľko žalobkyňa v rade 2/ pri prevzatí nového

cestovného pasu, zamestnancovi uviedla, že nenašla skôr vydaný cestovný pas, keď že jednak sa v
tom roku sťahovali a v neposlednom rade už dlhých osem rokov ho vôbec nepoužila, čo v logickom
súbehu udalostí, je absolútne vylúčené, že práve pri preberaní nového cestovného pasu by žalobkyňa
v rade 2/ nahlásila práve ten, ktorý jej bol aktuálne vydaný, a ktorý ešte nemala ani od zamestnanca
vo svojich rukách. Uvedený postup zamestnanca oddelenia odkladov len podčiarkuje to, že postupoval

nesprávnym úradným postupom pri zaevidovaní cestovného pasu, nakoľko možno v návale množstva
pracovných povinností zaevidoval nespraný cestovný doklad žalobkyne v rade 2/ ako „stratený“. Ďalej
uviedli, že dostatočným spôsobom preukázali výšku škody ako aj výšku nemajetkovej ujmy, ktorej sa
v tomto konaní domáhajú, pričom v časti žalovanej sumy 1.929,- eur sa jedná o skutočne vynaložené
náklady na dovolenku už len v časti nákladov spojených so žalobkyňou v rade 2/ a s ich trojročnou

maloletou dcérou, pričom suma vo výške 500,- eur ako nemajetková ujma predstavuje len veľmi malú
náplasť na to, čo si žalobcovia v príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom zamestnanca, pri
vydávaní nového cestovného pasu spolu so svojimi deťmi prežili.

5. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 30.11.2023, ktorého sa zúčastnili právny zástupca žalobcov

v rade 1/ a 2/ a žalovaný. Súd tak vykonal pojednávanie v neprítomnosti žalobcov v rade 1/ a 2/. Právny
zástupca žalobcov v rade 1/ a 2/ na pojednávaní zotrval na doterajších vyjadreniach, pričom vo vzťahu
k žalobcovi v rade 1/ odvodzoval aktívnu legitimáciu z toho dôvodu, že tento objednával aj hradil zájazd.
Pokiaľ ide o nárok uplatnený za jedno dieťa, tak toto by bez matky aj tak neodcestovalo. Žalovaný
so žalobou nesúhlasil a zotrval na doterajších vyjadreniach. Súd sa oboznámil z listinnými dôkazmi

pripojenými do spisu, a to zmluva o zájazde, žiadosť o predbežné prerokovanie nároku, odpoveď na
žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody zo dňa 23.09.2022, žiadosť o vydanie
cestovného pasu žalobkyne v rade 2/, čestné prehlásenie Viery Božíkovej, príjmový doklad zo dňa
08.07.2022 o úhrade zájazdu a zistil skutkový a právny stav veci.

6. Žalobcovia v rade 1/ a 2/, vrátane ich dvoch detí mali v zmysle Zmluvy o zájazde zo dňa 08.07.2022
objednaný zájazd v celkovej výške 3.858,- eur, do hotela v Turecku, v období od 19.07.2022 do
26.07.2022. Zo žiadosti o vydanie cestovného pasu zo dňa 20.07.2022 súd zistil, že dňa 20.07.2022
bol vydaný cestový pas žalobkyni v rade 2/, bez správneho poplatku. Z čestného prehlásenia zo dňa25.01.2023 súd zistil, že žalobkyňa v rade 2/ sa dňa 19.07.2022 dopytovala sprostredkovateľa zájazdu
v súvislosti s neplatnosťou pasu a nenastúpenia na zájazd. Zo žiadosti o predbežné prerokovanie
nároku na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom sa žalobkyňa v rade 2/ domáhala

vrátenia nákladov titulom zodpovednosti za škodu. Z listu žalovaného zo dňa 23.09.2023 adresovaného
žalobkyni v rade 2/ označeného ako žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody
- odpoveď, tento oznámil žalobkyni v rade 2/, že nakoľko nie sú kumulatívne splnené predpoklady
zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú orgánom verejnej moci pri výkone verenej moci, nie je možné
jej žiadosti vyhovieť.

7. Podľa § 16 zákona č. 647/2007 Z. z., o cestovných dokladoch a o zmene a doplnení
niektorých zákonov (ďalej len ako „zákona o cestovných dokladoch“), cestovný doklad sa vydáva
na základe žiadosti. (2) Žiadosť o vydanie cestovného dokladu, alebo žiadosť o predĺženie doby
platnosti cestovného dokladu cudzinca sa podáva orgánu, ktorý cestovný doklad vydáva, v zahraničí
zastupiteľskému úradu. (3) Žiadosť o vydanie cestovného dokladu obsahuje údaje, ktoré sa uvádzajú

v cestovnom doklade, a ďalšie údaje a podklady podľa odseku 4. (4) Ďalšie údaje a podklady sú
a) predchádzajúce priezvisko a rodné priezvisko, b) údaje o cestovnom doklade, ak už bol vydaný;
skôr vydaný cestovný doklad občan predkladá na kontrolu, c) odôvodnenie žiadosti, ak ide o vydanie
diplomatického pasu alebo služobného pasu, d) údaje o totožnosti manžela alebo rodiča dieťaťa
mladšieho ako 25 rokov, ak ide o vydanie diplomatického pasu alebo služobného pasu manželovi

alebo dieťaťu držiteľa diplomatického pasu podľa § 9 ods. 1 písm. a) a e), ods. 2 písm. a) a j) alebo
§ 9 ods. 3 písm. b) alebo držiteľa služobného pasu podľa § 10 ods. 1 písm. i), e) údaje o štátnom
občianstve Slovenskej republiky z predloženého platného cestovného dokladu alebo z iného dokladu,
ktorým sa preukazuje štátne občianstvo Slovenskej republiky, f) údaje uvedené vo výpise z osobitnej
matriky predloženom namiesto matričného dokladu orgánu cudzieho štátu, g) iné údaje, ktoré sú podľa

medzinárodnej zmluvy podmienkou vydania cestovného dokladu, h) doklad o udelení akademického
titulu, vedecko-pedagogického titulu, umelecko-pedagogického titulu alebo iného titulu alebo vedecko-
akademickej hodnosti, umelecko-akademickej hodnosti alebo vedeckej hodnosti absolventa vysokej
školy; tento doklad sa nevyžaduje, ak titul alebo hodnosť sú zapísané v občianskom preukaze alebo v
odovzdávanom cestovnom doklade. Pri doklade o udelení titulu alebo hodnosti vydanom zahraničnou

vysokou školou alebo iným, na to oprávneným orgánom sa predkladá rozhodnutie o uznaní tohto
dokladuzarovnocennýsdokladomoudelenítitulualebohodnostivydanýmvysokouškolouvSlovenskej
republike podľa osobitného predpisu, i) osvedčený preklad cudzojazyčných dokladov do štátneho
jazyka, ak medzinárodná zmluva neustanovuje inak. (5) Žiadateľ je povinný uviesť v žiadosti o vydanie
cestovného dokladu, alebo žiadosti o predĺženie doby platnosti cestovného dokladu cudzinca pravdivo

a úplne požadované údaje, ich pravdivosť a úplnosť preukázať príslušnými dokladmi a ich správnosť
potvrdiť svojím podpisom, ak nie je možné získať údaje v informačných systémoch verejnej správy podľa
osobitného predpisu; povinnosť platí rovnako aj pre zákonného zástupcu alebo iné osoby podľa 17
ods. 3 až 6. Ak nemôže pravdivosť a úplnosť požadovaných údajov preukázať príslušnými dokladmi, je
povinný predložiť podklady na ich overenie. (6) Ak žiadosť o vydanie cestovného dokladu neobsahuje

údaje a podklady podľa odsekov 3 až 5, orgán, ktorý cestovný doklad vydáva, vyzve žiadateľa, aby
ich doplnil. Vo výzve určí primeranú lehotu na ich doplnenie, najmenej však 15 dní; ak bola žiadosť
podaná v cudzine, najmenej 90 dní. Ak žiadateľ nedoručí doplnenie žiadosti v určenej lehote, orgán,
ktorý cestovný doklad vydáva, postupuje podľa všeobecného predpisu o správnom konaní. (7) Od
predloženia skôr vydaného cestovného dokladu podľa odseku 4 písm. b) môže príslušný útvar upustiť,

ak by predloženie cestovného dokladu bolo spojené s ťažko prekonateľnou prekážkou; na upustenie od
predloženia skôr vydaného cestovného dokladu sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní.
(8) Údaje a podklady k žiadosti o vydanie cestovného dokladu môže občan doložiť predložením platného
občianskeho preukazu, ak nie je potrebné doložiť iné doklady podľa odseku 4.

8. Podľa § 1 zákona č. 514/2003 Z. z., tento zákon upravuje a) zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú
orgánmiverejnejmociprivýkoneverejnejmoci,b)zodpovednosťobceavyššiehoúzemnéhocelku(ďalej
len „územná samospráva“) za škodu spôsobenú orgánmi územnej samosprávy pri výkone samosprávy,
c) predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody a právo na regresnú náhradu.

9. Podľa § 3 zákona č. 514/2003 Z. z., štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za
škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej
moci a) nezákonným rozhodnutím, b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavenímosobnej slobody, c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo d)
nesprávnym úradným postupom. (2) Zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

10. Podľa § 4 ods. 1 písm. c) zákona č. 514/2003 Z. z., vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená
orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu ministerstvo alebo iný ústredný orgán štátnej
správy, ak škoda vznikla pri výkone verejnej moci v oblasti štátnej správy, ktorá patrí do pôsobnosti tohto
ministerstva alebo tohto ústredného orgánu štátnej správy a aj keď ide o škodu, ktorá vznikla pri výkone
štátnej správy, ktorá bola prenesená na územnú samosprávu podľa osobitného predpisu.

11. Podľa § 9 zákona č. 514/2003 Z. z., štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť
úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone
verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených
záujmov fyzických osôb a právnických osôb. (2) Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym

úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

12. Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z., nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím
o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej

nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti
poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len „žiadosť“) s príslušným orgánom podľa § 4 a
11. (2) Ak bola žiadosť podaná na nepríslušnom orgáne, je tento orgán povinný bezodkladne ju postúpiť
príslušnému orgánu a upovedomiť o tom poškodeného. Účinky podania žiadosti zostávajú zachované.

13. Podľa § 17 zákona č. 514/2003 Z. z., uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk. (2) V prípade,
ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na
ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj
nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.

14. Podľa § 442 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“) uhrádza
sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk). (2) Pri škode spôsobenej niektorým trestným
činom korupcie sa uhrádza aj nemajetková ujma v peniazoch. (3) Škoda sa uhrádza v peniazoch; ak
však o to poškodený požiada a ak je to možné a účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého
stavu. (4) Ak bola škoda spôsobená úmyselným trestným činom, z ktorého mal páchateľ majetkový

prospech, môže súd rozhodnúť, že právo na náhradu škody možno uspokojiť z vecí, ktoré z majetkového
prospechu nadobudol, a to i vtedy, ak inak podľa ustanovení Exekučného poriadku nepodliehajú výkonu
rozhodnutia. Dokiaľ právo na náhradu škody nie je uspokojené, nesmie dlžník s takýmito v rozhodnutí
uvedenými vecami nakladať.

15. Súd mal na základe vykonaného dokazovania za preukázané, že v zmysle Zmluvy o zájazde
zo dňa 08.07.2022 si žalobcovia v rade 1/ a 2/ spolu s dvomi maloletými deťmi obstarali zájazd do
Turecka v období od 19.07.2022 do 26.07.2022. Žalobkyňa v rade 2/ dňa 29.03.2017 požiadala jednotné
pracovisko OR PZ Martin o vydanie cestovného pasu s platnosťou na desať rokov, kde zaplatila správny
poplatok vo výške 33,- eur, pričom uviedla, že predchádzajúci neplatný cestovný pas č. PO833542

odovzdá pri výdaji nového cestovného pasu, uvedené v konaní nebolo sporné. Následne sa žalobkyňa
v rade 2/ dňa 05.05.2017 dostavila na oddelenie dokladov, pričom pracovníčka oddelenia dokladov
požadovala odovzdanie starého neplatného cestovného pasu č. PO833542. Tejto žalobkyňa v rade
2/ oznámila, že svoj starý neplatný cestovný pas stratila, preto bolo so žalobkyňou v rade 2/ spísané
oznámenie o strate tohto pasu. Následne pracovníčka oddelenia dokladov zaevidovala do informačného

systému cestovný pas č. BR8945434 ako stratený. Následne v dôsledku chyby pracovníčky oddelenia
dokladov sa stal platný vydaný cestovný pas č. BR8945434 neplatným, nakoľko starý cestovný pas,
ktorého stratu žalobkyňa v rade 2/ pri preberaní nového cestovného pasu nahlásila, mal č. PO833542.
Súd mal preto preukázané, že v danom smere došlo ku chybe na strane pracovníčky na oddelení
dokladov, ktorá zaevidovala do informačného systému nový cestovný pas č. BR8945434 ako stratený, v

dôsledku čoho sa tento stal neplatný, pričom žalobkyňa v rade 2/ o tejto skutočnosti nemala vedomosť.
S tvrdením žalovaného, že ak by žalobkyňa v rade 2/ pri žiadosti o vydanie nového cestovného dokladu
predložila aj jej predchádzajúci cestovný doklad a neuviedla by pracovníčke oddelenia dokladov, že
tento predloží ku kontrole až pri preberaní nového cestovného dokladu, nemuselo by dôjsť k zámenečísel cestovných dokladov v evidencii stratených dokladov sa súd nestotožnil, v danom smere zo
strany pracovníčky oddelenia dokladov došlo ku chybe, keď nový platný cestovný pas v systéme
označila ako stratený (aj s poukazom na spísané oznámenie o strate pasu) v dôsledku čoho sa tento

stal neplatným, a v danom smere na uvedenom nič nemení ani skutočnosť, že žalobkyňa v rade
2/ svoj predchádzajúci cestovný pas nepredložila pri žiadosti o vydanie cestovného pasu. Preto ak
žalobkyňa v rade 2/ pri prvotnej žiadosti o vydanie cestovného dokladu dňa 29.03.2017 nepredložila
predchádzajúci cestovný pas, pracovníčka oddelenia dokladov mala postupovať v zmysle ustanovení
zákona o cestovných dokladoch, pričom žalobkyňa v rade 2/ sa pri vybavovaní svojej žiadosti o vydanie

cestovného pasu riadila pokynmi pracovníčky oddelia dokladov. Zároveň žalobcovia ako aj žalovaný vo
vyjadrení poukázali na čl. 28 ods. 1 písm. h) nariadenia PZ č. 77/2014, v zmysle ktorého zamestnanec
pri príjme žiadosti o vydanie cestovného pasu, ak občan požiada o vydanie ďalšieho cestovného pasu,
skontroluje skôr vydaný cestovný pas; údaje o ňom a o jeho stave; platný cestovný pas sa neodoberá.
Potom aj s poukazom na uvedené je zrejmé, že pracovníčka oddelenia dokladov, pri žiadosti o vydanie
nového cestovného pasu, mala skontrolovať skôr vydaný cestovný pas, údaje v ňom a jeho stav a

nakoľko tento cestovný pas už nebol platný mala ho odobrať, teda je možné ustáliť, že pracovníčka
oddelenia dokladov nepostupovala správne.

16. V danom smere žalobkyňa v rade 2/ v súlade s ust. § 15 zákona č. 514/2003 Z. z. požiadala
o predbežné prerokovanie nároku u žalovaného, na čo žalovaný reagoval listom zo dňa 23.09.2022

a žiadosti žalobkyne v rade 2/ nevyhovel. Potom s poukazom na vyššie uvedené súd ustálil, že
žalobcovia v rade 1/ a 2/ si svoj nárok uplatňujú titulom zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú
orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci, nesprávnym úradným postupom, vzhľadom na to, že
zo strany pracovníčky oddelenia dokladov došlo k pochybeniu, keď pri vydávaní nového vyhotoveného
cestovného pasu žalobkyni v rade 2/, pracovníčka omylom v systéme uviedla tento nový pas ako

stratený, v dôsledku čoho sa stal tento nový vydaný pas neplatný, o čom žalobkyňa v rade 2/ nemala
vedomosť, a uvedenú skutočnosť zistila, až na letisku cestou na dovolenku, v dôsledku čoho nemohla
absolvovať zájazd v zmysle uzatvorenej zmluvy o zájazde. Žalobkyni v rade 2/ tak v dôsledku konania
pracovníčky oddelenia dokladov vznikla škoda v zmysle ust. § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z., pričom
právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola spôsobená

škoda.

17.Súdskúmalaktívnuvecnúlegitimáciužalobcuvrade1/akoajžalobkynevrade2/,pričomuvádza,že
vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu - žalobcovi
ním uplatňované právo (nárok), respektíve mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok

uplatňovať. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane
žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou
každého súdneho konania. Potom s poukazom na ust. § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z., súd skúmal
aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu v rade 1/ a dospel k záveru, že žalobca v rade 1/ nie je v konaní
aktívne vecne legitimovaný, nakoľko mu nebola nesprávnym úradným postupom orgánu verejnej moci

pri výkone verejnej moci spôsobená žiadna škoda, keďže žalobca v rade 1/ mal platný cestovný pas, a
preto zájazd spolu s deťmi mohol absolvovať. S poukazom na vyššie uvedené súd postupoval tak, že
žalobu žalobcu v rade 1/ v dôsledku nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v rade 1/ zamietol,
nakoľko nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom pracovníčkou oddelenia
dokladov má len žalobkyňa v rade 2/.

18. Potom pokiaľ ide o samotný nárok na náhradu škody, súd uvádza, že pod škodou možno chápať
ujmu, ktorá vznikla v majetkovej sfére poškodeného, teda žalobkyne v rade 2/, a to vo výške sumy,
ktorá zodpovedná zaplatenej časti dovolenky na jej osobu, na ktorú v dôsledku pochybenia zo strany
pracovníčky oddelenia dokladov, nemohla vycestovať, teda suma zaplatená za objednané služby (osoba

na základnom lôžku 1.109,- eur, doplatok za izbu 95,- eur, environmentálny poplatok 25,- eur, palivový
príplatok 2022 vo výške 60,- eur, komplexné cestovné poistenie 28,- eur) v celkovej výške 1.317,- eur.
Súd však nepriznal žalobkyni v rade 2/ uplatnený nárok za jej maloletú dcéru, nakoľko žalobca v rade
1/ a maloleté deti mali platné cestovné doklady a objednaný zájazd mohli absolvovať. Preto súd priznal
žalobkyni v rade 2/ skutočnú škodu, ktorá jej vznikla v dôsledku nesprávneho úradného postupu orgánu

verenej moci pri výkone verenej moci vo výške 1.317,- eur, ktorá predstavuje náklady na jej osobu v
zmysle Zmluvy o zájazde a vo zvyšnej časti súd nárok žalobkyne o zaplatenie sumy 612,- eur ako
nedôvodný zamietol.19. Ďalej súd rozhodoval o nároku žalobkyne v rade 2/ na zaplatenie sumy 500,- eur, pričom s poukazom
na ust. § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. má žalobkyňa v rade 2/ nárok aj na náhradu nemajetkovej
ujmy v peniazoch, ktorú si v tomto prípade vyčíslila vo výške 500,- eur. Súd v danom smere uvádza,

že žalobkyni v rade 2/ nárok na zaplatenie sumy 500,- eur nepriznal z titulu inštitútu straty radosti z
dovolenky, tak ako uvedené žiadala v podanej žalobe, nakoľko je súd toho názoru, že náhradu titulom
inštitútu straty radosti z dovolenky možno žiadať vo vzťahu k cestovnej kancelárii, ale vychádzajúc z
opísaných skutočností v podanej žalobe ako aj v priebehu konania, týkajúcich sa celej situácie v rámci
príchodu na letisko, plánovaného odletu, následne odchodu a príchodu späť domov, aj pokiaľ ide o

maloleté deti, smútok, beznádej z premrhanej vysnenej zaplatenej dovolenky, považoval žalobkyňou v
rade 2/ uplatnený nárok na náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 500,- eur za primeraný, odôvodnený, a
preto považoval žalobu žalobkyne v rade 2/ v tejto časti za dôvodnú a žalobkyni v rade 2/ priznal nárok
na zaplatenie nemajetkovej ujmy vo výške 500,- eur.

20. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má

veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

21. Súd spolu s nárokom na zaplatenie sumy istiny vo výške 1.137,- eur priznal žalobkyni v rade 2/

aj nárok na úrok z omeškania z tejto sumy, a to odo dňa 24.09.2022, t.j. odo dňa nasledujúceho po
predbežnom prerokovaná nároku na náhradu škody.

22. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

23. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. (2) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením,
ktoré vydá súdny úradník.

24. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s ustanovením
§ 262 ods. 1 CSP tak, že pri výpočte nároku na náhradu trov konania vychádzal z pomeru úspechu a
neúspechu strán vo veci. Potom pokiaľ ide o nárok na náhradu trov konania žalobkyne v rade 2/, táto
sa proti žalovanému domáhala zaplatenia sumy vo výške 2.429,- eur, čo v percentuálnom vyjadrení
predstavuje 100 %. Úspech žalobkyne v rade 2/ predstavuje tá časť, v ktorej súd žalobe žalobkyne v rade

2/ vyhovel, t.j. v časti zaplatenia sumy vo výške 1.817,- eur, čo v percentuálnom vyjadrení predstavuje
74,80%.Úspechžalovanéhopredstavujetáčasťžalobnéhonávrhu,vktorejsúdžalobužalobkynevrade
2/ zamietol, t.j. v časti o zaplatenia sumy vo výške 612,- eur, čo v percentuálnom vyjadrení predstavuje
po zaokrúhlení 25,20 %. Čistý úspech žalobkyne v rade 2/ tak predstavuje 49,60 % (71,03 % - 28,97
%). Pokiaľ ide o nárok na náhradu trov konania žalovaného, súd priznal žalovanému proti žalobcovi v

rade 1/ nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %, vzhľadom na to, že súd žalobu žalobcu v rade 1/
zamietol.Ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštancievlehotedo60dnípoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia na súde,

ktorý ho vydal.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť stanovená týmto rozhodnutím splnená dobrovoľne, možno podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.