Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Thursday, July 31, 2024

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: BA-6S/133/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1020200780
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lucia Tóth

ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2024:1020200780.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lucie Tóth a sudcov

Mgr. Milady Artnerovej a JUDr. Martina Hraboša, v právnej veci žalobcu: Bytové družstvo "Centrum"
v Bratislave, so sídlom Záhradnícka 30, 821 08 Bratislava, IČO: 00 176 834, právne zastúpený: JUDr.
Dušan Jovankovič, advokát s. r. o., so sídlom Doležalova 5, 821 04 Bratislava, IČO: 47 253 479, proti
žalovanému: Okresný úrad Bratislava, katastrálny odbor, so sídlom Ružová dolina 27, 821 09 Bratislava,
za účasti: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XXXX/XX, XXX XX E., právne zastúpená: JUDr.
Andrej Gara, advokát so sídlom Štefánikova 14, 811 05 Bratislava, IČO: 30 850 436, o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. V-35575/2018 zo dňa 21.04.2020, takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zo dňa 26.05.2020
z a m i e t a.

II. Správny súd žalobu z a m i e t a.

III. Správny súd žalovanému ani ďalšej účastníčke konania právo na náhradu trov konania n e p r i
z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

I.

Priebeh administratívneho konania

1. Žalobca a ďalšia účastníčka konania podali dňa 28.11.2018 návrh na vklad vlastníckeho práva do
katastra nehnuteľností, a to na podklade uzavretej Zmluvy o prevode vlastníctva družstevného bytu
uzatvorenej dňa 27.11.2018 (ďalej „zmluva“). Predmetom zmluvy bol 1-izbový byt č. X nachádzajúci sa
na X. F. bytového domu súpisné číslo XXXX, vchod č. XX na D. G. H. E., spoluvlastnícky podiel na
spoločných častiach a nebytové priestory č. F. XX I. F. XX. K podpisu zmluvy zo strany žalobcu došlo

na základe rozhodnutia Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 24C/313/2009 zo dňa 02.06.2017 v spojení
s rozhodnutím Krajského súdu Bratislava sp. zn. 8Co/16/2018 zo dňa 18.09.2018, ktoré nadobudli
právoplatnosť dňa 05.11.2018. Predmetnými rozhodnutiami (prvostupňovým aj odvolacím) v rámci
vedeného civilného sporu bola žalobcovi uložená povinnosť uzatvoriť so žalobkyňou (v tomto konaní
ďalšou účastníčkou konania) zmluvu v znení predloženom žalobkyňou tvoriacou súčasť prvostupňového
rozsudku, v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

2. Žalovaný rozhodnutím zo dňa 21.12.2018 vkladové konanie podľa § 31a písm. c) zákona č. 162/1995
Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon)
v znení účinnom v rozhodnom čase (ďalej „katastrálny zákon“) prerušil za účelom doplnenia a opravy
niektorých náležitostí zmluvy. Konkrétne správny orgán poukázal na absenciu potvrdenia správcu podľa§ 5 ods. 2 a dohody o vyrovnaní podľa § 16 ods. 3 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov
a nebytových priestorov v znení účinnom v rozhodnom čase (ďalej „zákon č. 182/1993 Z. z.“), absenciu
údaja o rozsahu podlahovej plochy nebytových priestorov podľa § 5 ods. 1 písm. a) predmetného

zákona a poukázal aj na potrebu opravy chybného údaja o spoluvlastníckom podiele na spoločných
častiach, spoločných zariadeniach a pozemkoch prislúchajúcich k predmetnému bytu. Žalovaný určil
navrhovateľom na odstránenie nedostatkov zmluvy lehotu 30 dní od doručenia rozhodnutia o prerušení
konania. V rámci stanovenej lehoty žalobca predložil žalovanému vyhlásenie správcu nehnuteľnosti
podľa § 5 ods. 2 zákona č. 182/1993 Z. z. zo dňa 29.01.2019, v rámci ktorého správca uviedol, že

žalobca ako vlastník v rozhodnom čase nemal nedoplatky na úhradách za plnenie spojené s užívaním
dotknutého bytu, s tým, že vyhlásenie sa nevzťahuje na prípadný preplatok či nedoplatok z celoročného
vyúčtovania skutočných nákladov za rok 2018.

3. Rozhodnutím č. V-35575/2018 zo dňa 27.08.2019 žalovaný vkladové konanie podľa § 31b ods. 1
písm. f) katastrálneho zákona zastavil z dôvodu, že vytýkané nedostatky predloženej zmluvy o prevode

vlastníctva družstevného bytu neboli odstránené. Proti tomuto rozhodnutiu podala ďalšia účastníčka
konania odvolanie, na základe ktorého vydal odvolací orgán dňa 12.02.2020 rozhodnutie o zrušení a
vrátení veci prvostupňovému orgánu na nové prejednanie a rozhodnutie. Odvolací orgán (Okresný úrad
Bratislava, odbor opravných prostriedkov) poukázal na potrebu prihliadania na účel právneho úkonu nad
mechanickú a formalistickú aplikáciu práva a na jednoznačný úmysel zmluvných strán za dohodnutých

podmienok previesť vlastnícke právo k dotknutým nehnuteľnostiam. K namietaným nedostatkom zmluvy
uviedol, že chybný údaj týkajúci sa spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach priamo súvisí so
zákonom daným spôsobom výpočtu podľa § 5 ods. 1 písm. b) zákona č. 182/1993 Z. z. bez ohľadu
na zmluvnú voľnosť zmluvných strán, ďalej poukázal na neaplikovanie § 5 ods. 2 predmetného zákona
pri prvom prevode bytu a na zistenie, že v danom prípade nie sú splnené podmienky pre potrebnú

úpravu podľa § 16 ods. 3 predmetného zákona, keďže z vyjadrenia správcu zo dňa 29.01.2019 ako ani
z vyjadrení prevodcu (žalobcu) nevyplývajú záväzky alebo pohľadávky, vo vzťahu ku ktorým by bolo
potrebné upraviť vzťahy podľa uvádzaného zákonného ustanovenia.

4. Po vrátení veci žalovaný rozhodnutím č. V-35575/2018 zo dňa 21.04.2020 (ďalej „napadnuté

rozhodnutie“) podľa § 31 ods. 3 vklad vlastníckeho práva na základe uzatvorenej zmluvy o prevode
vlastníctva družstevného bytu medzi žalobcom ako prevádzajúcim a ďalšou účastníčkou konania ako
nadobúdajúcou povolil. V rámci časti označenej ako „odôvodnenie“ žalovaný popísal priebeh konania a
prevzal odôvodnenie odvolacieho orgánu uvedené v rozhodnutí o zrušení skôr vydaného rozhodnutia
o zastavení vkladového konania.

II.
Správna žaloba (žalobné body)

5. Všeobecnou správnou žalobou zo dňa 26.05.2020 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti
rozhodnutia žalovaného. V prvej časti podanej žaloby popísal skutkový stav týkajúci sa okolností
namietaného prevodu vlastníckeho práva družstevného bytu. V rámci dôvodov podanej žaloby poukázal
žalobca na relevantné zákonné ustanovenia a bol toho názoru, že pokiaľ vo vkladovom konaní
neboli odstránené nedostatky zmluvy o prevode vlastníctva družstevného bytu vytýkané správnym

orgánom, napadnuté rozhodnutie je potrebné považovať za nezákonné, vydané v rozpore so zákonom.
K namietanej absencii dohody o vyrovnaní podľa § 16 ods. 3 zákona č. 182/1993 Z. z. poukázal na stav,
kedy v priebehu administratívneho konania podaním zo dňa 29.01.2019 dal do pozornosti nedoplatok
ďalšej účastníčky konania na nájomnom vo výške XX.XXX,XX eura; zároveň mala k 30.11.2018
nedoplatok na „plneniach spojených s užívaním bytu“ vo výške X.XXX,XX eura, ktorý je predmetom

civilnej žaloby o zaplatenie vedenej na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 44C/131/2009.

6. Súčasťou podanej žaloby bol aj návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe podľa
§ 185 písm. a) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení účinnom do 30.06.2023 (ďalej
„SSP“), keďže napadnuté rozhodnutie je spôsobilé žalobcovi resp. jeho členom privodiť nenapraviteľný

následok a spôsobiť škodu.

III.
Vyjadrenie žalovaného7. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 17.07.2020 poukázal na priebeh administratívneho konania
a svoju viazanosť právnym názorom nadriadeného orgánu uvedeným v rozhodnutí zo dňa 12.02.2020.

IV.
Ďalšie vyjadrenia

8. Ďalšia účastníčka konania sa vo veci vyjadrila podaním zo dňa 13.08.2020. Napadnuté rozhodnutie

považovala za zákonné a navrhla žalobu a ako nedôvodnú zamietnuť.

V.
Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov

9. Správny súd v Bratislave uvádza, že zákonom č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene

a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o správnych súdoch“) sa okrem iného zriadil aj Správny
súd v Bratislave. Právna úprava § 3 ods. 1 zákona o správnych súdov uvádza, že správne súdy začnú
svoju činnosť 1. júna 2023. V § 3 písm. b) zákona o správnych súdov je ďalej uvedené, že „ak § 4
ods. 1 neustanovuje inak, výkon súdnictva prechádza od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne
súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského

súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave.“
Predmetná právna vec, pôvodne vedená na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 6S/133/2020 tak
prešla na Správny súd v Bratislave, bola pridelená na konanie a rozhodnutie senátu 4S a je vedená pod
sp. zn. BA-6S/133/2020.

10. Správny súd v Bratislave (ďalej „správny súd“) ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo
veci podľa § 10 a § 13 ods. 1 SSP preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného vrátane postupu
v administratívnom konaní v rozsahu žalobných bodov uvádzaných žalobcom v rámci podanej žaloby
(§ 134 ods. 1 SSP) a zároveň pri nezistení potreby ex offo rozšírenia žalobných bodov podľa 195
SPP dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.

11. O podanej žalobe rozhodol správny súd na pojednávaní konanom dňa 31.07.2024, keďže bola
splnená podmienka jeho nariadenia podľa § 107 ods. 1 písm. a) SSP (žiadosť aspoň jedného z
účastníkov konania o nariadenie pojednávania). Účastníci konania boli na pojednávanie riadnym
spôsobom predvolaní v súlade s § 108 ods. 2 a 3 SSP. Žalobca ani jeho právny zástupca sa na

pojednávanie nedostavili, žalovaný sa na pojednávanie nedostavil a svoju neúčasť vopred ospravedlnil.
Na pojednávanie sa dostavila ďalšia účastníčka konania a jej právny zástupca. Správny súd vec
prejednal a rozhodol v súlade s § 114 SSP.

12.Podľa§493ezákonač.162/2015Z.z.Správnehosúdnehoporiadkuvzneníúčinnomod01.07.2023,

konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30.
júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.

13. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom
chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších

veciach ustanovených týmto zákonom.

14. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli
porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,
nečinnosťouorgánuverejnejsprávyaleboinýmzásahomorgánuverejnejsprávy,samôžezapodmienok

ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

15. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych
práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

16. Podľa § 178 ods. 1 SSP, žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako
účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu
verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch.17. Podľa § 30 ods. 4 prvá veta katastrálneho zákona, prílohou k návrhu na vklad je zmluva, na ktorej
základe má byť zapísané právo k nehnuteľnosti do katastra, v dvoch vyhotoveniach.

18. Podľa § 31 ods. 1 katastrálneho zákona, okresný úrad preskúma zmluvu z hľadiska, či obsahuje
podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať
s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo právo
nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či
sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o vklade prihliada okresný úrad aj na skutkové a právne

skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu.

19. Podľa § 31 ods. 4 katastrálneho zákona, rozhodnutie, ktorým sa vklad povoľuje, obsahuje
a) názov okresného úradu, ktorý rozhodol o vklade,
b) číslo vkladu,
c) označenie účastníkov konania,

d) označenie právneho úkonu a nehnuteľností, ktorých sa právny úkon týka,
e) deň, keď okresný úrad rozhodol o vklade,
f) deň, keď nastali právne účinky vkladu,
g) meno, priezvisko a podpis osoby, ktorá vklad povolila,
h) odtlačok okrúhlej pečiatky okresného úradu.

20. Podľa § 5 ods. 1 písm. a) zákona č. 182/1993 Z. z., zmluva o prevode vlastníctva bytu a zmluva o
prevode vlastníctva nebytového priestoru v dome musí byť písomná a okrem všeobecných náležitostí
musí obsahovať popis bytu alebo nebytového priestoru v dome a príslušenstva bytu, vymedzenie polohy
bytu alebo nebytového priestoru v dome označením čísla bytu, čísla vchodu a opisom nebytového

priestoru, určenie rozsahu podlahovej plochy a vybavenia bytu a nebytového priestoru v dome.

21. Podľa § 5 ods. 2 zákona č. 182/1993 Z. z., prílohou zmluvy o prevode vlastníctva bytu alebo zmluvy o
prevode vlastníctva nebytového priestoru je potvrdenie správcu alebo predsedu spoločenstva vlastníkov
bytov a nebytových priestorov v dome, že vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome nemá žiadne

nedoplatky na úhradách za plnenia spojené s užívaním bytu alebo nebytového priestoru v dome a
na tvorbe fondu prevádzky, údržby a opráv; to neplatí, ak ide o prvý prevod vlastníctva bytu alebo
nebytového priestoru v dome.

22. Podľa § 16 ods. 3 zákona č. 182/1993 Z. z., súčasťou zmluvy o prevode vlastníctva bytu alebo

nebytového priestoru v dome z vlastníctva bytového družstva je vzájomné vyrovnanie prostriedkov
určených na financovanie údržby a opráv domu pripadajúcich na bytový a nebytový priestor v dome,
ktorý je predmetom prevodu vlastníctva. Vzájomným vyrovnaním sa rozumie vyrovnanie nevyčerpaných
zostatkov a vyrovnanie nedoplatkov na obytný dom zo strany budúceho vlastníka bytu alebo nebytového
priestoru v dome. Nevyčerpané prostriedky určené na údržbu a opravu domu, bytu a nebytového

priestoru v dome prevedie bytové družstvo na fond prevádzky, údržby a opráv vlastníkov bytov a
nebytových priestorov v dome (§ 10). Na použitie uvedených prostriedkov platia ustanovenia § 10.

23. Ešte pred samotným preskúmaním zákonnosti žalobou napadnutého rozhodnutia z dôvodov
a v rozsahu uvádzanom žalobcom pristúpil správny súd k skúmaniu aktívnej vecnej legitimácie žalobcu,

determinujúcej prípustnosť podania správnej žaloby daným subjektom. Žalobca ako zmluvná strana bol
v zmysle rozhodnutia Okresného súdu Bratislava I vo veci sp. zn. 24C/313/2009 zo dňa 02.06.2017
v spojení s rozhodnutím Krajského súdu Bratislava sp. zn. 8Co/16/2018 zo dňa 18.09.2018, povinný
uzatvoriť zmluvu o prevode vlastníctva družstevného bytu s ďalšou účastníčkou konania a zároveň
v zmysle článku IX. bodu 3. zmluvy bol žalobca ako prevádzajúci spolu s nadobúdajúcou (ďalšou

účastníčkou konania) aj navrhovateľom vkladu na príslušnom správnom orgáne. Keďže návrhu na vklad
bolo v konečnom dôsledku vyhovené a vklad do katastra nehnuteľností bol napadnutým rozhodnutím
povolený, relevantnou bola otázka existencie a prípadnej intenzity dotyku na subjektívnych právach
žalobcu spôsobeného práve rozhodnutím orgánu verejnej správy, ktoré bolo vydané na podklade
návrhu žalobcu a ktorým rozhodnutím správny orgán žalobcovi ako navrhovateľovi de facto vyhovel.

V atypických okolnostiach prejednávaného prípadu, keďže kontraktačný mechanizmus pri uzatváraní
zmluvy o prevode vlastníctva družstevného bytu ako podkladu pre návrh na vklad vlastníckeho práva
do katastra nehnuteľností bol do určitej miery determinovaný rozhodnutím všeobecného civilného
súdu ukladajúcim povinnosť, správny súd u žalobcu uznal relevanciu tvrdenia o existencii zásahunapadnutého rozhodnutia do subjektívnych práv, konkrétne do vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam
týkajúcich sa prevodu. Vyhovenie návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností zakladá
(konštituuje) zmenu v subjekte nositeľa vlastníckeho práva k dotknutým nehnuteľnostiam, pričom jednou

z dotknutých osôb bol v danom prípade aj žalobca, ktorý ako prevádzajúca zmluvná strana vlastnícke
právo k dotknutým nehnuteľnostiam na základe napadnutého rozhodnutia previedol na druhú zmluvnú
stranu–ďalšiuúčastníčkukonania.Prevodvlastníckehoprávaknehnuteľnostiamnazákladezmluvného
dojednania ako hmotnoprávneho úkonu je podľa názoru správneho súdu tak závažným zásahom
do vlastníckeho práva garantovaného čl. 20 zákona č. 460/1992 Zb. Ústava Slovenskej republiky,

v rámci ktorého nemožno prihliadať izolovane len na tú skutočnosť, že prevádzajúci vlastník bol
zároveň iniciátorom administratívneho konania a v zásade bol vo vkladovom konaní úspešný, obzvlášť
v okolnostiach prejednávaného prípadu uvádzaných v ďalších odsekoch odôvodnenia tohto súdneho
rozhodnutia.

24. Na základe uvedených úvah správny súd dospel k záveru o existencii aktívnej vecnej legitimácie

žalobcu, ktorý sa podanou žalobou domáhal preskúmania rozhodnutia orgánu verejnej správy, ktorého
účinkami došlo k modifikácii vlastníckeho práva žalobcu k dotknutým nehnuteľnostiam. Treba však
dodať, že záver súdu o aktívnej vecnej legitimácii žalobcu automaticky nezakladá dôvodnosť podanej
žaloby, resp. záver o tom, že namietané subjektívne práva žalobcu boli napadnutým rozhodnutím
porušené spôsobom zakladajúcim jeho nezákonnosť.

25.Vprejednávanomprípadejeatypickýmužsamotnévyhotovenienapadnutéhorozhodnutia,ktorénad
zákonný rámec obsahových náležitostí rozhodnutia o povolení vkladu podľa § 31 ods. 4 katastrálneho
zákona obsahuje stručné odôvodnenie pozostávajúce z časti popisujúcej priebeh administratívneho
konania a z časti dôvodov uvádzaných odvolacím orgánom vyplývajúcich z rozhodnutia H. XX/XXXX-

XXX zo dňa 12.02.2020, ktorým odvolací správny orgán zrušil pôvodné rozhodnutie žalovaného
o zastavení konania zo dňa 27.08.2019 a ktorými dôvodmi bol následne správny orgán v ďalšom konaní
viazaný. Obsahovou súčasťou napadnutého rozhodnutia sú tak aj východiská správneho orgánu pri
zvolenom postupe v intenciách záverov odvolacieho správneho orgánu vo vzťahu k prieskumu zmluvy
ako podkladu podaného návrhu na vklad. V tejto súvislosti správny súd uvádza, že aj vzhľadom na

uvedené boli čiastkové úvahy žalovaného v súvislosti s vykonaným prieskumom dotknutej zmluvy podľa
§ 31 ods. 1 katastrálneho zákona dostatočne zrejmé.

26. Nezákonnosť napadnutého rozhodnutia vnímal žalobca podľa dôvodov uvedených v podanej žalobe
výlučne v súvislosti s absenciou resp. chybnosťou niektorých obsahových náležitostí uzatvorenej zmluvy

o prevode vlastníctva družstevného bytu. Pri identifikácií konkrétnych náležitostí zmluvy vychádzal
z obsahu procesného rozhodnutia žalovaného zo dňa 21.12.2018, ktorým bolo konanie podľa § 31a
písm. c) katastrálneho zákona prerušené, práve za účelom odstránenia chýbajúcich resp. chybných
náležitostí zmluvy. Jednalo sa o:
a)chybnéuvedenieúdajovospoluvlastníckompodielenaspoločnýchčastiach,spoločnýchzariadeniach

a pozemkoch prislúchajúcom k prevádzaným nehnuteľnostiam;
b) absenciu údajov upravených v § 5 ods. 1 písm. a) zákona č. 182/1993 Z. z., konkrétne v rozsahu
údaja o určení podlahovej plochy nebytového priestoru v dome;
c)absenciudohodyovzájomnomvyrovnanípodľa§16ods.3zákonač.182/1993Z.z.vrátane„reálneho
materiálneho vzájomného vyrovnania“.

27. V súvislosti s náležitosťou zmluvy podľa bodu a) predchádzajúceho odseku správny súd uvádza,
že z obsahu predloženého administratívneho spisu je zrejmé, že ďalšia účastníčka konania v rámci
lehoty určenej žalovaným na doplnenie resp. opravu náležitostí zmluvy, vyzvala žalobcu na splnenie
povinnostítýmspôsobom,ževrozsahuchybnýchúdajovospoluvlastníckychpodielochpôvodnúzmluvu

o prevode vlastníctva družstevného bytu zo dňa 27.11.2018 zmluvné strany doplnia formou Dodatku
č. 1, okrem iného, aj o správne uvedené údaje. Tieto správne uvedené údaje pritom boli v návrhu
Dodatku č. 1 adresovanom žalobcovi vyplnené ďalšou účastníčkou konania. Žalobca v odpovedi zo
dňa 29.01.2019 ďalšej účastníčke konania zaslal doklad spĺňajúci definičné znaky potvrdenia správcu
podľa § 5 ods. 2 zákona č. 182/1993 Z. z. a ďalej uviedol, že podpisom pôvodnej zmluvy o prevode

vlastníctva družstevného bytu dňom 27.11.2018 bola v plnom rozsahu splnená povinnosť žalobcu
uložená rozhodnutím Okresného súdu Bratislava I vo veci sp. zn. 24C/313/2009 zo dňa 02.06.2017
v spojení s rozhodnutím Krajského súdu Bratislava sp. zn. 8Co/16/2018 zo dňa 18.09.2018. Inými
slovami, iniciatíva ďalšej účastníčky konania súvisiaca s opravou chybne uvedených údajov podľa bodua) predchádzajúceho odseku sa práve u žalobcu ako druhej zmluvnej strany nestretla s akceptáciou
a k chybne uvedenej náležitosti zmluvy daným postupom nedošlo.

28. Okresný úrad Bratislava, odbor opravných prostriedkov následne v rámci rozhodnutia H. XX/XXXX-
XXX zo dňa 12.02.2020, ktorým ako odvolací orgán zrušil pôvodné rozhodnutie žalovaného o zastavení
konania zo dňa 27.08.2019, v rámci odôvodnenia uviedol, že spôsob výpočtu chybného údaja je daný v §
5 ods. 1 písm. b) zákona č. 182/1993 Z. z. bez ohľadu na voľnosť strán pri uzatváraní zmluvného vzťahu.
Daný záver uviedol aj žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, pričom v okolnostiach vedenej

veci sa s uvedeným posúdením náležitosti zmluvy stotožnil aj správny súd. Z predmetného zákonného
ustanovenia vyplýva, že chybne uvedené údaje špecifikované v bode a) odseku 26. odôvodnenia
tohto rozhodnutia sú výsledkom „určenia podielu podlahovej plochy bytu alebo nebytového priestoru k
úhrnu podlahových plôch všetkých bytov a nebytových priestorov v dome, ak sa pri priľahlom pozemku
nepostupuje podľa písmena e)“, a teda sa jedná o exaktne stanovenú matematickú operáciu, výsledkom
ktorej je určenie správnych údajov.

29. Možnosť akceptácie „opravy“ chybne uvedených údajov podľa bodu a) odseku 26. odôvodnenia
tohto rozhodnutia priamo správnym orgánom fakticky obstojí aj vzhľadom na pretrvávajúci zápis týkajúci
sa majetkovej podstaty vo vzťahu k dotknutým nehnuteľnostiam na liste vlastníctva, ktorý sa zmenou
vlastníka nemení. Inými slovami, zápis údajov o spoluvlastníckom podiele na spoločných častiach,

spoločných zariadeniach a pozemkoch prislúchajúcom k prevádzaným nehnuteľnostiam bol súčasťou
katastrom nehnuteľností zapisovaných údajov aj v čase predchádzajúcom účinkom napadnutého
rozhodnutia, t.j. v čase, keď bol vlastníkom dotknutých nehnuteľností žalobca a relevantnosť daných
údajov zostala zachovaná aj po zmene vlastníka na podklade uzatvorenej zmluvy o prevode vlastníctva
družstevného bytu.

30. V prípade zmluvne nedojednaných (absentujúcich) údajov o určení podlahovej plochy nebytového
priestoru v dome špecifikovaných v odseku 26. odôvodnenia tohto rozhodnutia pod bodom b) sa jedná
o údaje, ktorých doplnenia sa ďalšia účastníčka konania vo vzťahu k žalobcovi domáhala formou
uzatvorenia Dodatku č. 1 k pôvodne uzatvorenej zmluve, avšak márne. Aj keď sa v danom prípade jedná

o obligatórne obsahové náležitosti zmluvy o prevode vlastníctva nehnuteľností podľa § 5 ods. 1 písm.
a) zákona č. 182/1993 Z. z., rovnako ako pri chybne uvedených údajoch špecifikovaných pod bodom
a) správny súd zdôrazňuje, že zmenou vlastníka sa nemení rozsah podlahovej plochy nebytových
priestorov v bytovom dome, ale doposiaľ zapísaný údaj zostáva pri zmluvnom dojednaní týkajúcom sa
zmeny vlastníka bytu a prislúchajúceho príslušenstva (vrátane nebytových priestorov) nezmenený.

31. Údajmi o spoluvlastníckom podiele na spoločných častiach, spoločných zariadeniach a pozemkoch
prislúchajúcim k prevádzaným nehnuteľnostiam ako aj údajom o určení podlahovej plochy nebytových
priestorov v dome, naviac správny orgán konajúci vo veci nepochybne disponuje a pokiaľ nedochádza
k zmenám vo výmerách či vo funkčnom usporiadaní jednotlivých častí nehnuteľností, predmetný údaj

zostáva rovnaký bez ohľadu na zmenu vlastníka toho-ktorého bytu. Napokon, k zápisu vlastníckeho
práva do katastra nehnuteľností aj so správnymi údajmi došlo a je tak zrejmé, že sa nejednalo
o obsahovú nesprávnosť predloženej zmluvy v takom rozsahu, aby vklad nebolo možné správnym
orgánom vykonať, pričom je potrebné vnímať rozdiel medzi nemožnosťou zápisu v praktickom zmysle
slova a nezákonnosťou prípadného zápisu. Podstatným je v danom prípade aj samotný charakter

namietaných údajov, ktoré v kontexte ostatných zmluvných dojednaní nepredstavujú taký zásah do
zmluvnej voľnosti (aj keď v danom prípade vo vzťahu k žalobcovi určitým spôsobom limitovanej
rozhodnutím civilného súdu), ktorý by bolo možné v prípade opravy či doplnenia správnym orgánom
považovať za determinant zmeny vo vôli účastníkov vykonaného právneho úkonu.

32. V okolnostiach vedeného administratívneho konania tak ako vyplývajú z predloženého
administratívneho spisu, správny súd považuje za vhodné poukázať na zmluvné dojednania vyplývajúce
zo zmluvy o prevode vlastnícka družstevného bytu zo dňa 27.11.2018, v zmysle ktorých sa zmluvné
strany dohodli na súčinnosti v prípade, ak by bolo potrebné obsah uzatvorenej zmluvy vzhľadom na
výzvu správneho orgánu vo vkladovom konaní modifikovať. Konkrétne v článku IX. bod 2. zmluvy sa

zmluvné strany zaviazali „akékoľvek vytýkané pochybenia zo strany príslušnej správy katastra okamžite
odstrániť a naplniť dodržanie tejto Zmluvy“. Danú okolnosť uvádza správny súd vzhľadom na vyššie
popísanú snahu ďalšej účastníčky konania o faktickú nápravu chybných resp. absentujúcich údajov
zmluvy v reakcii na správnym orgánom vytýkané nedostatky vyplývajúce z rozhodnutia o prerušenívkladového konania formou uzatvorenia Dodatku č. 1, pričom druhá zmluvná strana, aj napriek záväzku
uvedenému vo vyššie popísanom dojednaní zmluvy, k podpisu navrhovaného Dodatku č. 1 nepristúpila.
Rozdielny postoj zmluvných strán (a zároveň spoločných navrhovateľov vkladového konania) vo vzťahu

k ďalšiemu postupu po doručení rozhodnutia správneho orgánu o prerušení konania zo dňa 21.12.2018
nepovažoval správny súd za primárny dôvod pre konštatovanie nezistenej nesprávnosti postupu
správneho orgánu zasahujúcej svojou intenzitou do zákonnosti vydaného meritórneho rozhodnutia vo
vzťahu k náležitostiam zmluvy o prevode vlastníctva družstevného bytu špecifikovanými pod bodom
a) a b) (bližšie odsek 26. odôvodnenia tohto rozhodnutia), v atypických okolnostiach prejednávaného

prípadu však považoval za potrebné na uvedené okolnosti poukázať a zhodnotiť ich vo vzťahu
k dokresleniu vzniknutej skutkovej situácie v celom jej komplexe.

33. Potreba prihliadania na všetky relevantné okolnosti prípadu nie je samoúčelná, keďže komplexné
posúdenie okolností vkladového konania súvisiace s predkladanou zmluvou, obzvlášť v netypických
prípadoch ako je tomu v danom prípade, vyplýva priamo zo zákona, konkrétne z poslednej vety § 31

ods. 1 katastrálneho zákona.

34. Súhrnom uvedeného tak správny súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného
o povolení vkladu vlastníckeho práva na podklade zmluvy o prevode vlastníctva družstevného bytu zo
dňa 27.11.2018 obsahujúcej chybne uvedené resp. absentujúce údaje bližšie špecifikované v odseku

26. odôvodnenia tohto rozhodnutia po zohľadnení zákonnej úpravy ako aj okolností prejednávanej veci,
tvorených ako úkonmi zmluvných strán, tak aj vedomosťou a praktickou dohľadateľnosťou relevantných
údajov zo strany správneho orgánu, netrpí takými vadami, pre ktoré by bolo nevyhnutné napadnuté
rozhodnutie považovať za nezákonné.

35. Absenciu zmluvného dojednania o vzájomnom vyrovnaní podľa § 16 ods. 3 zákona č. 182/1993 Z.
z. vrátane „reálneho materiálneho vzájomného vyrovnania“ špecifikovaného v odseku 26. odôvodnenia
tohto rozhodnutia pod bodom c) rovnako nepovažoval správny súd za absenciu náležitosti, následkom
ktorejbybolopotrebnépovažovaťprieskumsprávnehoorgánuvykonanýpodľa§31ods.1katastrálneho
zákona s následkom vydania napadnutého rozhodnutia o povolení vkladu za nezákonný.

36. Dotknuté ustanovenie § 16 ods. 3 zákona č. 182/1993 definuje dohodu o vzájomnom vyrovnaní
prostriedkov určených na financovanie údržby a opráv domu pripadajúcich sa bytový a nebytový
priestor v dome, ktorý je predmetom prevodu vlastníctva, pričom vzájomnému vyrovnaniu podliehajú
nevyčerpané zostatky a taktiež nedoplatky. Odvolací správny orgán v rámci odôvodnenia rozhodnutia

o zrušení pôvodného rozhodnutia žalovaného o zastavení vkladového konania poukázal na stav, kedy
vyrovnanie podľa predmetného zákonného ustanovenia nie je potrebné v obsahu uzatvorenej zmluvy
vykonať, a to vzhľadom na absenciu preukázania plnení (zostatkov či nedoplatkov), ku ktorým by
bolo potrebné vyrovnanie vykonať. Uvedený záver týkajúci sa absencie takéhoto dojednania prevzal
pri svojom následnom rozhodovaní aj žalovaný a správny súd po oboznámení sa s predloženým

administratívnym spisom dospel k záveru o udržateľnosti správnymi orgánmi vykonaného zhodnotenia.

37. Z vyhlásenia správcu bytového domu zo dňa 29.01.2019 jednoznačne vyplýva, že vo vzťahu
k prevádzanému bytu nie sú evidované žiadne nedoplatky na úhradách či preddavkoch do fondu
prevádzky, údržby a opráv domu. Pokiaľ aj žalobca v sprievodnom liste adresovanom žalovanému

zo dňa 31.01.2019 poukázal na „nedoplatky za užívanie bytu“ zo strany ďalšej účastníčky konania,
aj vzhľadom na žalobcom popísané okolnosti uvádzané v popise skutkového stavu podľa prvej časti
podanej správnej žaloby je zrejmé, že medzi dotknutými zmluvnými stranami prebiehajú súdne spory
o zaplatenie, predmetom ktorých sú nedoplatky na nájomnom a na úhradách za plnenia spojené
s užívaním bytu, ktoré nemožno bez ďalšieho subsumovať pod prostriedky na financovanie údržby

a opráv domu podľa § 16 ods. 3 zákona č. 182/1993 Z. z.

38. Nad rámec uvedeného, vo vzťahu k absencii dohody o vyrovnaní ako náležitosti zmluvy podľa § 16
ods. 3 zákona č. 182/1993 Z. z., správny súd odkazuje na druhú a tretiu vetu predmetného zákonného
ustanovenia, obsahom ktorej je kogentná úprava vykonaného vyrovnania, kedy povinnosť vyrovnať

nedoplatky zaťažuje budúceho vlastníka a nevyčerpané preplatky bytové družstvo automaticky prevedie
na fond prevádzky, údržby a opráv vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome. Zmluvne vykonané
dojednanie o takomto vyrovnaní je teda rámcované presným postupom obsiahnutým v dotknutom
zákonnom ustanovení, na ktorú okolnosť by ako na relevantnú, vo vzťahu k preskúmavaniu návrhu navklad správny orgán podľa § 31 ods. 1 posledná veta katastrálneho zákona, prihliadal aj v prípade, pokiaľ
by zo skutkových okolností faktická potreba vyrovnania výslovne určených prostriedkov (prostriedky
určené na financovanie údržby a opráv domu pripadajúcich na bytový a nebytový priestor v dome)

vyplynula, čo však nebol daný prípad.

39. Napokon, vo vzťahu ku konaniu a rozhodovaniu správnych orgánov vo vedenom administratívnom
konaní,výsledkomktoréhobolovydanierozhodnutiažalovanéhoopovolenívkladu,správnysúduvádza,
že pri posudzovaní zákonnosti v medziach určených žalobnými bodmi žalobcu bral do úvahy nielen

charakter konkrétnych náležitostí zmluvy vo vzťahu k zapisovaným údajom katastra a k možnosti
správneho orgánu absenciu či chybne uvedené náležitosti v súčinnosti s účastníkmi konania, resp.
na základe logicky akceptovateľných postupov preklenúť, ale zároveň prejednávanú vec posudzoval
aj v záujme zachovania a rešpektovania princípu materiálneho právneho štátu vyplývajúceho z čl.
1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a s prihliadnutím na účel a zmysel právneho úkonu nad
mechanickým a formalistickým výkladom práva. Z obsahu administratívneho spisu ako aj z okolností

popísaných žalobcom a ďalšou účastníčkou konania v podaniach adresovaných súdu v tomto súdnom
konaní je zrejmé, že k podpisu scudzovacej zmluvy zo strany žalobcu došlo až na podklade súdneho
rozhodnutia. Predmetné rozhodnutie Okresného súdu Bratislava I vo veci sp. zn. 24C/313/2009
zo dňa 02.06.2017 v spojení s rozhodnutím Krajského súdu Bratislava sp. zn. 8Co/16/2018 zo
dňa 18.09.2018 pritom z pohľadu jeho účelu nemožno chápať len ako súdom určenú povinnosť

opatriť zmluvu o prevode vlastníctva družstevného bytu podpisom ako jej formálnou náležitosťou, ale
účelom naplnenia prejednávaného civilného sporu bolo umožnenie reálneho prevodu vlastníckeho
práva k dotknutým nehnuteľnostiam zo strany žalobcu ako prevádzajúceho na ďalšiu účastníčku
konania ako nadobúdateľku, a to všetko po vykonanom (prejudiciálnom) súdnom prieskume splnenia
zákonom určených podmienok pre možnosť ďalšej účastníčky konania predmetný nárok vo vzťahu

k žalobcovi uplatniť. Správny súd touto argumentáciou nijakým spôsobom neneguje potrebu riadneho
skúmania obsahových náležitostí zmluvy pri rozhodovaní o povolení vkladu vlastníckeho práva do
katastra nehnuteľností ako ani potrebu zákonom stanovené obsahové náležitostí zmluvy dodržiavať,
v prejednávanom prípade by však prílišné „lipnutie“ správneho orgánu na obsahovom vymedzení
zmluvy vo vzťahu k náležitostiam, ktorých chybné uvedenie resp. absencia sa dá preklenúť postupmi

a úvahami uvedenými v predchádzajúcich odsekoch tohto rozhodnutia, mohla v konečnom dôsledku
viesť k zmareniu hmotnoprávneho nároku majúcemu základ v rozhodnutí všeobecného súdu.

40. Keďže správny súd po vykonaní súdneho prieskumu v rámci rozsahu a z dôvodov uvádzaných
žalobcom nedospel k záveru o takom postupe a pochybeniach žalovaného zakladajúcich nezákonnosť

napadnutého rozhodnutia, správnu žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol.

41. Spolu so žalobou správny súd zamietol aj návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku, o ktorom
v rámci súdneho konania na krajskom a následne aj správnom súde doposiaľ nebolo rozhodnuté.
Primárnym dôvodom pre zamietnutie tohto procesného návrhu žalobcu je nemožnosť existencie daného

procesného inštitútu samostatne od podanej správnej žaloby, keďže účinky prípadne priznaného
odkladného účinku sú v správnom súdnictve viazané výlučne do času právoplatnosti rozhodnutia súdu
vo veci samej. Aj napriek potrebe zamietnutia tohto návrhu z procesného hľadiska správny súd nad
rámec uvádza, že žalobca zákonom stanovené podmienky pre možnosť priznania odkladného účinku
nesplnil, keď relevantným spôsobom neosvedčil potrebu jeho nariadenia vo vzťahu k aspoň jednej

z okolností uvádzaných v § 185 SSP. Žalobca síce tvrdil, že napadnuté rozhodnutie je pri jeho okamžitom
výkone spôsobilé privodiť žalobcovi (resp. jeho členom) nenapraviteľný následok a škodu, toto svoje
všeobecné tvrdenie však žiadnym bližším spôsobom neodôvodnil a nepredložil žiadnu argumentáciu či
dôkazné prostriedky, ktorými by nielen svoje tvrdenie, ale aj dôvodnosť podaného procesného návrhu
relevantným spôsobom osvedčil.

42. O trovách konania vo vzťahu k žalobcovi a žalovanému správny súd rozhodol podľa § 168 SSP
tak, že úspešnému žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznal pretože nezistil dôvod, na
základe ktorého možno spravodlivo od žalobcu požadovať, aby žalovanému nahradil trovy konania.
Ďalšej účastníčke konania správny súd náhradu trov konania nepriznal, keďže nevzhliadol žiaden zo

zákonom stanovených dôvodov na daný postup podľa § 169 SSP, keď jej v priebehu súdneho konania
nebola uložená žiadna povinnosť, v súvislosti s plnením ktorej by jej trovy mohli vzniknúť.

43. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom Správneho
súdu v Bratislave na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v lehote 1 mesiac od jeho doručenia /

§ 439 ods. 1 v spojení s § 443 ods. 1 a § 493e SSP/.

Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,

b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods. 1 SSP).

Sťažnostnébodymožnomeniťlendouplynutialehotynapodaniekasačnejsťažnosti(§445ods.2SSP).

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,

f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo

j) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP).

Dôvodkasačnejsťažnostiuvedenývodseku1písm.g)aži)savymedzítak,žesťažovateľuvedieprávne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania

pred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho
zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je
žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1 a 2 SSP).