Rozsudok Judgement was issued on Wednesday, August 8, 2024

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9Co/76/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4118209374
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 08. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ingrid Vallová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2024:4118209374.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Ingrid Vallovej a členiek senátu JUDr.

Kataríny Marčekovej a Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej, v spore žalobcu: A. B., nar. XX. XX. XXXX,
bytom C., D. XXX/XX, zastúpený: Občianske združenie Centrum správnej pomoci Galanta, so sídlom
Galanta, Staničná 1702/10, IČO 51 41 28 02, za ktoré koná predsedníčka občianskeho združenia E. F.
G., bytom H., B. X, proti žalovaným: 1. Prvá stavebná sporiteľňa a. s., Bratislava, Bajkalská 30, IČO: 31
335 004, 2. DUPOS dražobná, spol. s r. o., Trnava, Tamaškovičova 17/2742, IČO: 36 233 935, zastúpený
Petkov&Co s. r. o., advokátska kancelária, so sídlom Bratislava, Šoltésovej 14, IČO: 50 430 742, 3. H.
A. I., nar. XX. XX. XXXX, bytom J. K. XX, zastúpený JUDr. Jakubom Polákom, advokátom, so sídlom

Nitra, Mostná 56, o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby a určenie vlastníctva, o odvolaní žalobcu
proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 24. novembra 2022 č. k. 17C/93/2018-414 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu p o t v r d z u j e .

Žalovaným v 1., 2. a 3. rade sa priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v
rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu v časti určenia, že žalobca je výlučným vlastníkom
nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX, kat. úz. J., obec J., L. C., parcela registra „C“ evidovanej na

katastrálnej mape ako parcela registra CKN 176/2, súp. číslo XX, rodinný dom na parcele CKN č. 175,
výmera 727 m2, parcela CKN č. 176/1 o výmere 554 m2, druh: záhrady a parcela CKN č. 176/2 o výmere
362 m2, druh stavby: zastavané plochy a nádvoria, zamietol (I.) Žalovaným v 1., 2. a 3. rade priznal
náhradu trov konania v rozsahu 100%, ktorú je povinný zaplatiť žalobca (II.) s tým, že o výške náhrady
trov bude rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku samostatným rozhodnutím (III.).

1.1. Svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 151 ods. 1, § 137 písm. c/ a d/ CSP, ako aj § 228 ods. 2 CSP

a zisteným skutkovým stavom.

1.2. Uviedol, že predmetom konania boli dva určujúce nároky, a to nárok žalobcu o určenie, že
dobrovoľná dražba je neplatná a určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam. O prvom nároku, že
dobrovoľná dražba je neplatná súd prvej inštancie rozhodol predchádzajúcim rozsudkom, ktorým žalobu
zamietol a tento výrok bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Nitre sp. zn. 9Co/91/2021-372 zo
dňa 21. 04. 2021 a vo výroku týkajúcom sa určenia vlastníckeho práva bol predchádzajúci rozsudok

súdu prvej inštancie zrušený a vec mu vrátená na ďalšie konanie z dôvodu, že týmto výrokom sa súd
prvej inštancie nezaoberal, neriešil naliehavý právny záujem, ani neodôvodnil svoje rozhodnutie ohľadne
nároku o určenie, že žalobca je výlučným vlastníkom predmetných nehnuteľností.1.3. V ďalšom konaní sa v zmysle intencií odvolacieho súdu zaoberal žalobným nárokom, ktorým sa
žalobca domáhal určenia, že je výlučným vlastníkom sporných nehnuteľností, pričom si riešil primárne
otázku, či žalobca má na požadovanom určení v zmysle § 137 písm. c/ CSP naliehavý právny záujem,

pričomexistenciunaliehavéhoprávnehozáujmumusívkonanípreukázaťžalobcaatentomusíexistovať
nielen v čase konania, ale aj v čase, kedy je rozsudok vyhlásený.

Opätovne uviedol, že žalobca sa domáhal aj určenia neplatnosti dobrovoľnej dražby, pričom v tomto
výroku bola jeho žaloba v celom rozsahu zamietnutá a rozsudok súdu prvej inštancie bol v tejto

časti potvrdený aj Krajským súdom v Nitre. Z uvedeného vyplýva, že zamietnutím žaloby o určenie
neplatnosti dobrovoľnej dražby bolo vykonanie dražby platné, čiže dražba je platná. Z Osvedčenia
o priebehu dobrovoľnej dražby, spísaného formou notárskej zápisnice č. N 437/2018 zo dňa 16. 05.
2018 na mieste samom, vyplynulo, že licitátor udelil príklep účastníkovi dražby s dražobným číslom 1-
vydražiteľovi, pričom vydražiteľom predmetnej nehnuteľnosti, ktorá bola predmetom dobrovoľnej dražby,
sa stal H. A. I., t. j. žalovaný v 3. rade. Z povahy dobrovoľnej dražby vyplýva, že následkom úspešnej

dobrovoľnej dražby je prechod vlastníckeho alebo iného práva k predmetu dražby na inú osobu.
Dobrovoľná dražba je teda osobitná právna skutočnosť, na základe ktorej sa nadobúda vlastnícke právo.
Vzhľadom na skutočnosť, že žaloba o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby bola zamietnutá, súd mal
za to, že vlastníkom spornej nehnuteľnosti, ku ktorej sa žalobca domáha určenia, že je vlastníkom, sa
udelením príklepu stal žalovaný v 3. rade. Dodal, že neplatná je iba taká dražba, ktorú za neplatnú

určí súd, pričom súd určí dražbu za neplatnú jedine v prípade, ak je preukázané porušenie ustanovení
Zákona o dobrovoľných dražbách. Keďže žalovaný v 3. rade sa udelením príklepu stal vlastníkom
spornej nehnuteľnosti, súd má za to, že nie je naliehavý právny záujem na určení, že žalobca je
výlučným vlastníkom spornej nehnuteľnosti, a to z dôvodu, že otázka vlastníctva predmetnej veci bola
vyriešená práve určením, že súd žalobu o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby zamietol, z čoho

jednoznačne vyplýva, že dražba bola úspešná a následkom toho došlo k prechodu vlastníckeho práva
zo žalobcu na žalovaného v 3. rade. Vzhľadom na túto skutočnosť, súd žalobu zamietol a zamietol aj
návrhy prednesené splnomocneným zástupcom žalobcu na vykonanie dokazovania, ktoré považoval za
nedôvodné, keď ich vykonaním by nedošlo k zmene rozhodnutia, ani k zmene právneho názoru.

1.4. Nakoľko žalobca nepreukázal existenciu naliehavého právneho záujmu v čase vyhlásenia
rozhodnutia, súd žalobu zamietol.

1.5. O trovách konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 2 a § 255 ods. 1 CSP tak, že žalovaným v 1., 2.
a 3. rade, ktorí boli v konaní úspešní, priznal plnú náhradu trov konania.

2. Rozsudok súdu prvej inštancie napadol v zákonnej lehote odvolaním žalobca, ktorý sa domáhal jeho
zrušenia a vrátenia veci súdu prvej inštancie na nové konanie a ďalšie rozhodnutie, alternatívne sa
domáhal zmeny napadnutého rozsudku a vyhovenia žalobe v plnom rozsahu.

2.1. Odvolanie podával z dôvodov uvedených v § 365 ods. 1 písm. a/, b/, d/, e/, f/, g/, h/ CSP.
Namietal, že rozhodnutím súdu prvej inštancie došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, keď sa
súd nevysporiadal s každou námietkou, námietky odôvodnil iba formálne, pričom súd prvej inštancie
tým, že neodôvodnil svoje rozhodnutie, ide tak o arbitrárne rozhodnutie.

2.2. Súd prvej inštancie nevyslovil jednoznačný právny názor k otázke vzájomného vzťahu dvoch
právnych predpisov z hľadiska aplikovateľnosti jedného z nich na danú vec, ktorý je relevantný pre
rozhodnutie a je to taký nedostatok, ktorý zakladá porušenie práva na súdnu ochranu podľa článku 46
Ústavy SR. Namietal, že súd neaplikoval na danú vec ustanovenia Občianskeho zákonníka, Ústavy SR,
ani zákony o spotrebiteľskom práve.

2.3. Zamietnutie žaloby o určenie neplatnosti dražby nie je rozhodnutím o neplatnosti dražby, pričom
i z judikatúry, ktorá musí byť súdu známa, vyplýva, že aj keby občan nepodal žalobu o určenie neplatnosti
dražby v dražbách, ktorú nenavrhol vlastník, je neplatná. V prejednávanej veci súd mal vedomosť
o tom, že vlastník napádanú dražbu nenavrhol, z čoho je nesporné, že napádaná dražba, hoc o nej súd

nerozhodol, je neplatná.

2.4. Súd prvej inštancie nevykonal žiadne dokazovanie, pričom navrhnuté dôkazy zamietol, a preto
nie je určité ani zrozumiteľné, na základe akého dokazovania vydal svoje rozhodnutie. Nie je zrejméa určité tvrdenie súdu v bode 23. odôvodnenia napadnutého rozsudku, k akému faktickému a právnemu
presunuvlastníckehoprávaknehnuteľnostimalodôjsťnanovéhovlastníka.Jenesporné,žekžiadnemu
faktickému ani právnemu presunu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti nedošlo a nemohlo dôjsť, pretože

dražobník, ktorý mal organizovať napádanú dražbu, nikdy nemal vo faktickej moci nehnuteľnosti, ktoré
mali byť podľa dražobníka predmetom dražby.

2.5. Tvrdí, že má naliehavý právny záujem, pretože bez tohto určenia jeho právo je ohrozené, neisté,
aj jeho právne postavenie je neisté, pričom ide o právo vlastnícke, právo na ochranu obydlia, ktoré

má garantované v Ústave SR. Bez tohto práva a bez súdneho rozhodnutia o určení, že mu patrí
vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam nemôže dosiahnuť ani zmenu formálneho zápisu
v katastri nehnuteľností. Zdôraznil, že v prípade, ak je v katastri nehnuteľností zapísaný ako vlastník
niekto iný, má vo vzťahu k tejto osobe nepochybne naliehavý právny záujem na požadovanom určení.
Svojho vlastníckeho práva sa nikdy nevzdal a toto je nescudziteľné, neodňatelné, nepremlčateľné
a nezrušiteľné.

2.6.Súdprvejinštancieneprihliadolaninaneplatnéprávneúkony,ktorépredchádzalinapádanejdražbe,
pričom má za to, že z neplatného právneho úkonu nevznikne platný právny úkon, ani právo, preto je
napadnutý rozsudok nezákonný, zmätočný, nepreskúmateľný a arbitrárny. Opätovne namietal, že súd
prvej inštancie sa nevysporiadal s dôkazmi, ktoré mali za následok neplatnosť napádanej dražby, a to

právne úkony, ktoré predchádzali výkonu záložného práva formou dražby. Nezaoberal sa poslednou
výzvou na úhradu sumy 221,47 eura zo dňa 08. 02. 2017, ktorá mu nebola doručená a ide o neplatný
právny úkon, pre ktorý je dražba neplatná. Rovnako aj Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti
úveru zo dňa 23. 05. 2017 mu ako spotrebiteľovi nebolo doručené, preto ide o neplatný právny úkon
a dražba je takisto neplatná. Oznámenie o začatí výkonu záložného práva zo dňa 27. 06. 2017 je

neplatný právny úkon. Súd prvej inštancie mu porušil ako spotrebiteľovi právo na spravodlivý proces,
keď žalobu zamietol, keď sa domáhal určenia neplatnosti neprijateľných podmienok, ktoré by mali
vplyv aj na ďalšie konanie žalovaného dražobníka, ktorý zorganizoval dražbu v rozpore so zákonom,
a preto je napádaná dražba neplatná. Pokiaľ ide o žalovaného v 4. rade, tento bol svedkom i druhej
opakovanej dražby, o čom svedčí aj notárska zápisnica o priebehu dobrovoľnej dražby, pričom v nej

absentuje aj označenie účastníkov dražby, ktorí podľa notárskej zápisnice mali s ňou súhlasiť, podpísať
ju, pričom v zápisnici nie sú uvedení, čím notárska zápisnica stráca povahu verejnej listiny, a tak notárska
listina je súkromnou listinou, ktorá nemá za následok ani prevod, ani prechod práv k nehnuteľnostiam
vo vlastníctve žalobcu. Napádanú dražbu považuje bezpochyby za neplatnú a je neplatným právnym
úkonom, pretože došlo k porušeniam ustanovení Zákona o dobrovoľných dražbách, ktoré však súd

ignoroval.

3. K podanému odvolaniu sa vyjadril žalovaný v 2. rade, ktorý navrhol rozsudok súdu prvej inštancie ako
vecne správny potvrdiť. Považuje ho za vecne správny a zákonný, vychádzajúci zo správne zisteného
skutkového stavu a správneho právneho posúdenia veci. Pokiaľ žalobca namietal nepreskúmateľnosť

rozhodnutia, poukázal na konštantnú judikatúru ESĽP, z ktorého je zrejmé, že súd sa má zaoberať vo
svojom rozhodovaní podstatnými otázkami, čo ale neznamená, že účastník konania musí v odôvodnení
rozhodnutia nájsť, resp. od konajúceho súdu požadovať, aby tento odpovedal na všetky otázky, ktoré
účastník konania do konania vnesie, pričom nie sú pre rozhodnutie súdu podstatné.

3.1. Má za to, že súd prvej inštancie sa riadne vysporiadal so všetkými pre rozhodnutie podstatnými
okolnosťami a adekvátne zdôvodnil svoj procesný postup. Jeho závery sú nielen presvedčivé, ale
vychádzajú aj z ustálenej praxe najvyššieho súdu. Pokiaľ žalobca v odvolaní namieta, že súd nevykonal
dokazovanie, táto námietka nie je dôvodná. Ak na požadovanom určení nie je naliehavý právny záujem,
bolo by v rozpore so zásadou hospodárnosti, aby sa súd zaoberal hmotno-právnou stránkou veci

a aby vykonával dokazovanie. V tejto súvislosti poukázal aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 1Cdo
91/2006.

4. K podanému odvolaniu žalobcu sa vyjadril aj žalovaný v 1. rade, ktorý navrhol rozsudok súdu prvej
inštancie ako vecne správny potvrdiť a žiadal priznať trovy odvolacieho konania. Rozhodnutie súdu

prvej inštancie považuje za vecne správne a dostatočne odôvodnené. K dostatočnému odôvodneniu
poukázal na rozhodovaciu prax súdov, konkrétne na nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 241/07-44
zo dňa 18. 09. 2008, ako aj uznesenie Najvyššieho súdu SR 6Cdo 145/2011 zo 16. 11. 2011. Žalobca
opätovnenapádakonanieoneplatnosťdražby,ktorévšakboloprávoplatneskončené.Predmetomsporuzostalo len určenie, že žalobca je výlučným vlastníkom predmetných nehnuteľností. Podľa jeho názoru,
zo zamietnutia žaloby o neplatnosť dražby vyplýva jednoznačne logický záver, tak ako to uvádza aj súd
prvej inštancie v bode 9. a 21. rozsudku. Má za to, že súd prvej inštancie sa dostatočne vysporiadal

s určovacou žalobou, zhodnotil dostatočne preukázanie a hlavne neexistenciu naliehavého právneho
záujmu a svoje rozhodnutie náležite a zrozumiteľne odôvodnil. Nedošlo preto k porušeniu práva na
spravodlivý proces, čo dokazuje priebeh samotného konania.

5. Kpodanémuodvolaniužalobcusapísomnevyjadrilajžalovanýv3.rade,ktorýnavrholrozsudoksúdu

prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť a priznať mu náhradu trov odvolacieho konania. Nesúhlasil
s tvrdeniami a odôvodnením odvolania žalobcu, považuje ho v celom rozsahu za nedôvodné. Mal
za to, že súd prvej inštancie správnym procesným postupom dospel k správnemu právnemu záveru,
že žalobca v konaní nepreukázal existenciu naliehavého právneho záujmu na určení, že je výlučným
vlastníkom vydraženej nehnuteľnosti, a to z dôvodu, že otázka vlastníctva v predmetnej veci bola
vyriešená práve určením, že súd žalobu o určení neplatnosti dražby zamietol, z čoho jednoznačne

vyplýva, že dražba bola úspešná, následkom čoho došlo k prechodu vlastníckeho práva zo žalobcu na
neho ako žalovaného v 3. rade. Uvedený záver súdu považuje za správny, zákonný a jeho odôvodnenie
za presvedčivé.

6. K vyjadreniu žalovaného v 3. rade sa vyjadril žalobca, ktorý nesúhlasil s jeho tvrdením, že nedostatok

naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení je dôvodom na zamietnutie žaloby bez toho,
aby sa zaoberal vecou v jej merite. Takýmto postupom by došlo k odmietnutiu práva na prístup súdu,
čo je v právnom štáte netolerantné. Je nesporné, že súd je preto povinný sa zaoberať vecou v jej
merite. Poukázal opätovne na to, že dražba bola zorganizovaná bez jeho vôle, bez jeho súhlasu, čo
odporuje zásade nemožnosť nadobudnúť vlastníctvo od nevlastníka. Opätovne poukázal na skutočnosť,

že súd prvej inštancie nerozhodol o tom, že napádaná dražba je platná, preto má za to, že je tu
dôvod na požadovanom určení ako spotrebiteľa, a je nesporné, že je tu existencia stavu neistoty
v tom, či tu právo je alebo nie je a uvedenú neistotu možno odstrániť len navrhovaným výrokom
rozsudku. Poukázal na nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 531/2012. Opätovne poukázal na
argumenty uvádzané v podanom odvolaní v tom smere, že súd prvej inštancie neaplikoval ustanovenie

Občianskeho zákonníka, Ústavy SR, ani zákonov o spotrebiteľskom práve a opätovne poukazoval na
neplatné právne úkony, ktoré predchádzali výkonu záložného práva formou dobrovoľnej dražby.

7. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 CSP), viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania
žalobcu (§ 379 a § 380 odsek 1 CSP), prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania

s verejným vyhlásením rozsudku a po prejednaní veci dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je
dôvodné a napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 387 odsek 1 CSP ako vecne
správny potvrdiť, keďže súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav veci a vec aj správne právne
posúdil.

8. Predmetom konania bolo pôvodne určenie, že dobrovoľná dražba konaná dňa 16. 05. 2018 týkajúca
sa nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX kat. úz. J., obec J., okres Nitra – parcely registra „C“
evidované na katastrálnej mape ako parcela registra CKN 176/2, súp. číslo stavby: XX, rodinný dom na
parcele CKN č. 175, výmera 727 m2, parcela CKN č. 176/1 o výmere 554 m2, druh: záhrady a parcela
CKN č. 176/2 o výmere 362 m2, druh stavby: zastavané plochy a nádvoria, je neplatná, a zároveň

sa žalobca domáhal určenia, že je výlučným vlastníkom uvedených nehnuteľností. Žalobca v priebehu
konania tvrdil, že so žalovaným uzatvoril dňa 24. 06. 2016 Zmluvu o úvere na bývanie č. 3284846, na
základe ktorej mu bol poskytnutý medziúver vo výške 25 000,- eur a pohľadávka bola zabezpečená
záložnou zmluvou. Zmluvu o úvere považuje za absolútne neplatnú pre veľký obsah neprijateľných
podmienok a následne považuje za neplatnú aj zmluvu o zriadení záložného práva. Zároveň dražbu

považuje za neplatnú v zmysle § 39 OZ, pretože bola vykonaná netransparentným spôsobom, čím došlo
k porušeniu jeho ústavných práv.

8.1. Rozsudkom súdu prvej inštancie zo dňa 22. apríla 2021 č. k. 17C/93/2018-263 súd prvej
inštancie žalobu zamietol a ďalšími výrokmi rozhodol o prerušení konania, ako aj náhrade trov konania.

Odvolací súd o uvedenom rozsudku rozhodoval z dôvodu podaného odvolania žalobcu, ktorý napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie v jeho zamietajúcom výroku, čo do určenia neplatnosti dobrovoľnej
dražby (I.) potvrdil, v zamietajúcom výroku týkajúcom sa určenia vlastníckeho práva žalobcu k sporným
nehnuteľnostiam a vo výrokoch o náhrade trov konania rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vrátil muvec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V dôvodoch svojho rozhodnutia konštatoval, že pokiaľ súd
prvej inštancie nezistil žiadne neprijateľné zmluvné podmienky, pokiaľ ide o predmet hlavného plnenia
a rovnako neboli zistené ani žiadne dôvody pre vyslovenie absolútnej neplatnosti zmluvy o úvere na

bývanie,boltentozáversúduprvejinštanciesprávnyaodvolacísúdsasnímplnestotožnil.Zuvedeného
dôvodu preto nebola dôvodná ani námietka žalobcu, že by bola neplatná zmluva o záložnom práve,
a preto odvolací súd sa s rozhodnutím súdu prvej inštancie, ktorý zamietol žalobu vo výroku o vyslovení
neplatnosti dobrovoľnej dražby, stotožnil a zdôraznil, že neplatnosť dobrovoľnej dražby môže byť určená
len v samostatnom konaní o určení neplatnosti (pozri rozsudok NS SR z 30. júna 2009 sp. zn. 2Cdo

66/2008). Z uvedeného je preto potrebné konštatovať, že rozhodnutie súdu prvej inštancie v spojení
s rozsudkom odvolacieho súdu vo výroku, ktorým bol zamietnutý výrok, čo do určenia neplatnosti
dobrovoľnej dražby, nadobudlo právoplatnosť, a to dňa 06. 06. 2022.

Predmetomďalšiehokonaniaboldruhývýrokžaloby,ktorýmsažalobcadomáhalurčenia,žejevýlučným
vlastníkom sporných nehnuteľností. V tomto výroku došlo k zrušeniu rozhodnutia súdu prvej inštancie

z dôvodu absencie dôvodov v napadnutom rozsudku, teda jeho nepreskúmateľnosti, čím bol naplnený
odvolací dôvod uvedený v § 389 odsek 1 písm. b/ CSP. V zmysle vysloveného právneho názoru bolo
povinnosťou súdu prvej inštancie si v prvom rade vyriešiť otázku, či na požadovanom určení (určení
vlastníckeho práva žalobcu) je v zmysle § 137 písm. c/ CSP naliehavý právny záujem.

8.2. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu aj v jeho druhom výroku, ktorým sa žalobca
domáhal, že je výlučným vlastníkom sporných nehnuteľností, zamietol pre nedostatok naliehavého
právneho záujmu na požadovanom určení. Úlohou odvolacieho súdu bolo cez rozsah a dôvody
podaného odvolania posúdiť správnosť záverov súdu prvej inštancie.

9. Je nesporné, že žaloba o neplatnosť dobrovoľnej dražby je osobitným typom žaloby, ktorou môže
dotknutá osoba požiadať súd o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby. Ide o žalobu podľa ust. § 137
písm. d/ CSP, ktorou sa žalobca môže domáhať určenia právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného
predpisu. Pri tomto type žaloby, na rozdiel od všeobecnej určovacej žaloby podľa § 137 písm. c/ CSP, nie
je potrebné preukazovať naliehavý právny záujem na požadovanom určení. To však neplatí v prípade

druhého žalobného petitu žalobcu, ktorým sa domáhal určenia vlastníckeho práva k vydraženým
nehnuteľnostiam v jeho prospech. V tomto prípade sa jedná o štandardnú pozitívnu určovaciu žalobu (o
určenie, či tu právo je) v zmysle § 137 písm. c/ CSP, v ktorom prípade žalobca musí naliehavý právny
záujem na požadovanom určení preukázať.

9.1. Žalobca, pokiaľ chcel osvedčiť naliehavý právny záujem, musel na jednej strane poukázať na určité
skutkové okolnosti v prejednávanej veci vedúce k sporu medzi stranami a k potrebe určiť súdom, či
tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, na druhej strane, vysvetliť, že práve podaná žaloba je
procesne vhodným nástrojom, ktorý tento spor rieši. Naliehavosť právneho záujmu na požadovanom
určení tkvie teda v tom, že práve takéto určenie vyrieši všetky sporné právne otázky medzi stranami

a vytvorí taký pevný právny základ pre ich budúce právne vzťahy a svojimi dôsledkami vytvorí prekážku
pre prípadné ďalšie určenia a predíde aj sporom o plnenia. Za situácie, že v prípade dražby mala
dotknutá osoba (žalobca) právo domáhať sa neplatnosti dobrovoľnej dražby osobitným druhom žaloby
v zmysle § 21 ods. 4 Zákona o dobrovoľných dražbách, čo žalobca aj urobil, avšak jeho žaloba v tomto
žalobnom návrhu nebola úspešná a bola zamietnutá, dospel odvolací súd zhodne so súdom prvej

inštancie k záveru, že žalobca v konaní nepreukázal naliehavý právny záujem na požadovanom určení
vlastníckeho práva k vydraženým nehnuteľnostiam, keďže ohrozenie jeho postavenia možno odstrániť
len právnym prostriedkom žaloby o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby, čo aj učinil, avšak v tejto
časti žaloby bol neúspešný. Z uvedeného dôvodu preto musela byť žaloba o určenie vlastníckeho práva
k vydraženým nehnuteľnostiam zamietnutá z dôvodu, že právoplatným výrokom súdu prvej inštancie,

ktorýzamietolžalobuoneplatnosťdobrovoľnejdražbyavtomtovýrokubolrozsudoksúduprvejinštancie
potvrdený, došlo k určeniu, že dobrovoľná dražba sporných nehnuteľností, ktorá prebehla dňa 16. 05.
2018, je platná a je potrebné konštatovať, že udelením príklepu a uhradením ceny vydražiteľom prešlo
na vydražiteľa vlastnícke právo k predmetu dražby, a to udelením príklepu. Tu je potrebné zdôrazniť,
že iba určením (pozitívnym) dražby za neplatnú by zanikli účinky príklepu ku dňu príklepu, k čomu

v danom prípade nedošlo. Žalovaný v 3. rade ako dražobník sa tak stal výlučným vlastníkom sporných
nehnuteľností, a preto žalobca nemôže mať naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva
k platne vydraženým nehnuteľnostiam.10. Žalobca svoje odvolanie odôvodnil odvolacími dôvodmi v zmysle § 365 odsek 1 písm. a/, b/, d/, e/,
f/, g/ a h/ CSP.

11. Pokiaľ žalobca v podanom odvolaní namietal, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, keď
sasúdnevysporiadalskaždounámietkouatietoodôvodnilibaformálne,pričomriadnesvojerozhodnutie
neodôvodnil, odvolací súd považuje tento odvolací dôvod žalobcu za nedôvodný.

V zmysle ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (ESĽP) je potrebné uviesť, že

súdy sú povinné v rozsudkoch jasne a zrozumiteľne uviesť dôvody, na ktorých založili svoje
rozhodnutia a musia sa zaoberať najdôležitejšími a podstatnými argumentami vznesenými stranami
sporu a uviesť dôvody pre prijatie alebo odmietnutie takýchto argumentov a nedodržanie týchto
požiadaviek je nezlučiteľné s ideou práva na spravodlivý proces. Aj v zmysle rozhodnutí najvyššieho
súdu a ústavného súdu, najmä pod vplyvom judikatúry ESĽP bolo zaujaté stanovisko, že medzi
práva strany civilného procesu na zabezpečenie spravodlivej ochrany jej práv a právom chránených

záujmov patrí nepochybne právo na spravodlivý proces a že porušenie tohto práva treba považovať
aj za nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia. Povinnosťou súdu
rozhodnutienáležiteodôvodniťjeodrazomprávastranysporunadostatočnéapresvedčivéodôvodnenie
spôsobu rozhodnutia súdu, ktorý sa zaoberá všetkými právne relevantnými dôvodmi uplatnenej žaloby,
ako aj špecifickými námietkami strany sporu.

11.1. Odvolací súd pri posudzovaní uvedenej odvolacej námietky dospel k záveru, že v postupe súdu
prvej inštancie neboli zistené také nedostatky, ktoré by odôvodňovali záver, že súd prvej inštancie svoje
rozhodnutie nedostatočne odôvodnil. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie sa vysporiadal
s podstatnými námietkami žalobcu, tieto dostatočne odôvodnil, dostatočne zistil skutkový stav, ktorý bol

pre vec rozhodujúci a prijal aj správny právny záver, že žalobca na požadovanom určení vlastníckeho
práva k vydraženým nehnuteľnostiam nemá naliehavý právny záujem. Z obsahu preskúmavaného
rozhodnutia nevyplýva ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych
noriem, ktorá by bola popretím ich podstaty a zmyslu. Samotná skutočnosť, že žalobca sa so záverom
súdu prvej inštancie nestotožnil, sama osebe nepostačuje na prijatie záveru o neodôvodnenosti

a arbitrárnosti napadnutého rozhodnutia.

11.2. Rovnako odvolací súd nepovažoval za dôvodnú námietku žalobcu, že súd prvej inštancie
neaplikoval dostatočne príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka, ako aj Ústavy SR a zákony
o spotrebiteľskom práve. Tým, že súd prvej inštancie si v zmysle vysloveného záväzného právneho

názoru odvolacieho súdu riešil základnú procesnú podmienku prípustnosti určovacej žaloby v zmysle
§ 137 písm. c/ CSP, a to existenciu naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení, pričom
príslušné citované zákonné ustanovenie aj citoval vo svojom rozhodnutí, dospel k správnemu právnemu
záveru, že v zmysle § 137 písm. c/ CSP žalobca nepreukázal naliehavý právny záujem na požadovanom
určení, resp. takýto naliehavý právny záujem na požadovanom určení vlastníckeho práva na základe

skutkovéhostavudanejvecinemal.Keďženeexistencianaliehavéhoprávnehozáujmunapožadovanom
určení je primárna procesná podmienka, a táto nebola splnená, bolo potom nadbytočné posudzovať
vec podľa ďalších zákonných ustanovení, keď nedostatok naliehavého právneho záujmu neumožňuje
už ďalej vec skúmať z ďalších dôvodov.

11.3. Žalobca ďalej v podanom odvolaní namietal, že zamietnutie žaloby o určení neplatnosti dražby
nie je rozhodnutím o neplatnosti dražby, odvolací súd považuje túto námietku za nedôvodnú.

V ustanovení § 21 odsek 1 zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách upravuje osobitný
typ žaloby, ktorou sa môže dotknutá osoba na svojich právach domáhať na súde určenia neplatnosti

dobrovoľnej dražby. Ide o inštitút právnej ochrany proti dobrovoľnej dražbe, ktorý môžu uplatniť osoby
ňou dotknuté ako jediný prostriedok nápravy a ochrany práva na zvrátenie výsledku dobrovoľnej dražby.
Dražba je neplatná len za predpokladu, že na základe podanej žaloby o tom rozhodol rozsudkom
súd a určil dražbu za neplatnú. Jediným dôvodom, pre ktorý je možno uplatniť žalobu o určenie
neplatnosti dobrovoľnej dražby, je porušenie ustanovení Zákona o dobrovoľných dražbách. Zákon

výslovne neustanovuje, ktoré jeho ustanovenia majú takú povahu, že ich porušenie má za následok
neplatnosť dražby. Upravuje len prípady, v ktorých nie je možné vysloviť neplatnosť dražby (§ 21 ods.
6 citovaného zákona).Z uvedeného preto nepochybne výkladom uvedeného ustanovenia vyplýva, že rozhodnutím Okresného
súdu Nitra zo dňa 22. apríla 2021 č. k. 17C/93/2018-263 vo výroku, ktorým bola zamietnutá žaloba
o vyslovenie neplatnosti dobrovoľnej dražby a ktorý výrok bol potvrdený aj rozsudkom Krajského súdu

v Nitre zo dňa 21. apríla 2022 č. k. 9Co/91/2021-372 a nadobudol právoplatnosť dňa 06. 06. 2022, bolo
určené, aj keď nie doslovným výrokom, že dražba je platná. Dražba by bola neplatná len za predpokladu,
že na základe podanej žaloby by bolo právoplatným rozsudkom určené, že dražba je neplatná.
Z uvedeného dôvodu preto nie je možné sa stotožniť s námietkou žalobcu, že rozhodnutím súdu nebola
vyslovená platnosť dobrovoľnej dražby. Zamietnutím žaloby vo výroku o neplatnosť dobrovoľnej dražby

je potrebné prijať logický záver, že dražba prebehla v zmysle príslušného zákonného ustanovenia
a žalobca si nesplnil povinnosť tvrdenia dôkazné bremeno v spore o neplatnosť dražby, ktoré zaťažovalo
žalobcu.Zuvedenéhodôvodu,keďžeoneplatnosti,resp.platnostidražbybolorozhodnutéprávoplatným
rozhodnutím súdu, je potrebné z tohto rozhodnutia vychádzať. Pokiaľ žalobca v podstatnej časti svojho
odvolania namietal neplatnosť dražby a jeho odvolacie námietky smerovali ku konaniu, v ktorom sa
riešila platnosť dobrovoľnej dražby, sú tieto odvolacie námietky pre konanie o určenie vlastníckeho práva

absolútne irelevantné, pretože predmetom odvolacieho konania je už len preskúmanie výroku súdu prvej
inštancie, ktorý rozhodol tak, že zamietol žalobu o určenie vlastníckeho práva.

12. Pokiaľ žalobca uviedol v odvolaní aj ďalšie odvolacie dôvody uvedené v § 365 CSP, avšak tieto
dôvody bližšie nezdôvodnil, alebo odvolací súd nevzhliadol v konaní vady, ktoré má na mysli uvedené

zákonné ustanovenie, odvolací súd ďalej zdôrazňuje, že odvolacie argumenty žalobcu nepovažuje pre
rozhodnutie vo veci samej za rozhodné, sú bez potreby sa s nimi osobitne vysporiadať, pretože podľa
konštantnej judikatúry súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len
na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ
rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailoch sporu uvádzaných účastníkmi konania.

Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka
konania, ktorý ju nastolil, je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné relevantné argumenty
účastníkov konania (II. ÚS 251/04, II. ÚS 200/09 a ďalšie). Na ďalšiu irelevantnú argumentáciu,
nespôsobilú privodiť úspech podanému odvolaniu žalobcu, preto odvolací súd nepovažoval za potrebné
reagovať a poskytnúť špecifickú odpoveď.

13. Z vyššie uvedených dôvodov preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie, ktorým žalobu
o určení vlastníckeho práva zamietol, považoval za vecne správny, a preto ho v zmysle § 387 odsek 1
CSP potvrdil, keď žalobca nemal na požadovanom právnom určení vlastníckeho práva v zmysle § 137
písm. c/ CSP naliehavý právny záujem.

14.Onáhradetrovodvolaciehokonaniarozhodolodvolacísúdvzmysleust.§396odsek1a§255odsek
1 CSP tak, že v odvolacom konaní úspešným žalovaným v 1., 2. a 3. rade priznal voči žalobcovi nárok
na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, pričom o výške náhrady týchto trov rozhodne
súd prvej inštancie osobitným uznesením po právoplatnosti veci samej.

Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).