Rozsudok – Žaloby proti právoplatným ,
Zrušujúce Judgement was issued on

Decision was made at the court Správny súd Banská Bystrica

Judgement was issued by JUDr. Darina Štoffová

Legislation area – Správne právoŽaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Zrušujúce

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: BB-74S/71/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6022200514
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 10. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Štoffová

ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2024:6022200514.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

SprávnysúdvBanskejBystricivsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.DarinyŠtoffovejačlenov

senátu JUDr. Aleny Antalovej a JUDr. Ing. Jitky Mlynarčíkovej PhD., LL.M. (sudkyňa spravodajkyňa) v
právnej veci žalobcu: Okresná prokuratúra Zvolen, so sídlom Trhová č. 7, 960 19 Zvolen, IČO: 00 166
456, proti žalovanému: Mesto Zvolen, so sídlom Námestie slobody 22, 960 01 Zvolen, IČO: 00 320 439,
za účasti ďalších účastníkov konania: 1/ A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. XXXXX/X, XXX XX E. a 2/
F. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. XXXXX/X, XXX XX E., obaja zast.: JUDr. Peter Štefunko, advokát,
so sídlom Nám. SNP 37, 960 01 Zvolen, IČO: 42 393 558 a za účasti osoby zúčastnenej na konaní: ZP
Development Plus, s.r.o., so sídlom Námestie SNP 74/28, 960 01 Zvolen, IČO: 52 803 538, zast.: kohút &

partners,s.r.o.,sosídlomNámestieSNP74/28,96001Zvolen,IČO:47235888,vkonaníopreskúmanie
zákonnosti Rozhodnutia žalovaného č. SÚ 737/2019/2-rozh. zo dňa 22. februára 2019, takto

r o z h o d o l :

Rozhodnutie žalovaného č. SÚ 737/2019/2-rozh. zo dňa 22. februára 2019 z r u š u j e a vec vracia
žalovanému na ďalšie konanie.

Žiaden z účastníkov konania n e m á p r á v o na náhradu trov konania.

Osobe zúčastnenej na konaní voči žalovanému právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Administratívne konanie

1. Dňa 12. 02. 2014 podali A. B. a F. B. (ďalej aj „stavebníci“ alebo aj „ďalší účastníci konania“)
mestu Zvolen ako stavebnému úradu (ďalej aj „žalovaný“) žiadosť o vydanie stavebného povolenia.
Žalovaný vydal dňa 20. marca 2014 pod Č.j.: SÚ 518/2014-Šu stavebné povolenie v spojenom
stavebnom a územnom konaní na rodinný dom stavebníkov na pozemkoch evidencie katastra
nehnuteľností registra „C“ parc. č. XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, v katastrálnom území E.. Medzi

podmienkami pre umiestnenie a uskutočnenie stavby stavebný úrad určil pod bodom č. 12 podmienku:
„Stavbu alebo jej časť bude možné užívať na základe kolaudačného rozhodnutia stavebného úradu
vydaného na základe návrhu stavebníka. Kolaudačné rozhodnutie nebude možné vydať, pokiaľ nebude
skolaudovaná technická infraštruktúra v území, na ktorú má byť stavba rodinného domu pripojená,
vrátane prístupovej miestnej komunikácie.“ Ďalší účastníci konania návrhom zo dňa 16. januára 2019
iniciovali kolaudačné konanie na stavbu ich rodinného domu. Oznámením zo dňa 4. februára 2019
žalovanýoznámilúčastníkomkonaniaadotknutýmorgánomzačatiekolaudačnéhokonaniaanariadenie

ústneho pojednávania na deň 21. februára 2019 na mieste stavby. Z ústneho pojednávania spojeného
s miestnym šetrením vo veci kolaudácie stavby bol dňa 21. 02. 2019 vyhotovený protokol (ďalej
len „protokol“). Žalovaný vydal dňa 22. februára 2019 kolaudačné rozhodnutie Č.j.: SÚ 737/2019/2-
rozh. (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“) na stavbu „Novostavba rodinného domu“, umiestnenú napozemku v katastrálnom území E., KN-C parcela č. XXXX/XX. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia
žalovaný okrem iného uviedol, že nebola splnená podmienka č. 12 (stavebného povolenia) pre realizáciu
stavby nevybudovaním prístupovej komunikácie a že stavebníci doložili stanovisko cestného správneho

orgánu k existujúcej účelovej komunikácii v lokalite Zlatý potok – V potokoch, pričom existujúca
účelová komunikácia, ktorá nie je v správe mesta Zvolen, postačuje na prístup k rodinnému domu.
Vkolaudačnomkonanístavebnícipodľažalovanéhopreukázali,žeuvedenústavbujemožnéužívaťaže
jej užívaním nebude ohrozený život a zdravie ani životné prostredie. Kolaudačné rozhodnutie nadobudlo
právoplatnosť dňa 25. februára 2019.

2. Proti kolaudačnému rozhodnutiu podal dňa 3. januára 2022 prokurátor Okresnej prokuratúry Zvolen
protest č. Pd 202/21/6611-7 zo dňa 30. decembra 2021 (ďalej len „protest“) z dôvodu, že vydaním
tohto rozhodnutia a postupom, ktorý jeho vydaniu predchádzal, boli porušené ustanovenia § 3 ods.
1, 5, § 32 ods. 1, § 46 a § 47 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok)
v znení neskorších predpisov (ďalej len „Správny poriadok“) v nadväznosti na § 81b písm. c) a §

43b ods. 3 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v
znení neskorších predpisov (ďalej len „Stavebný zákon“). Prokurátor navrhol, aby žalovaný protestom
napadnuté kolaudačné rozhodnutie zrušil. Protest odôvodnil tým, že žalovaný odignoroval zákonný
dôvod nevydania kolaudačného rozhodnutia podľa § 81b písm. c) Stavebného zákona, a to najmä
v spojitosti s § 43b ods. 3 Stavebného zákona, keď zákonnou podmienkou vydania kolaudačného

rozhodnutia je, že ku kolaudovanej stavbe je zaistený prístup a príchod – napojenie na verejnú
komunikáciu, ktorý musí byť aj bezpečný. Prokurátor tiež uviedol, že „Zákonne perfektné kolaudačné
rozhodnutie môže byť vydané len v prípade, že existuje legálna komunikácia (dopravné napojenie),
a teda musí existovať právoplatné rozhodnutie o povolení stavby komunikácie, jej užívania, ktorú
či už z dôvodu zákona (pri „verejnej“ pozemnej komunikácii podľa § 6 ods. 1 zákona č. 135/1991

Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) alebo z dôvodu súhlasu vlastníka (pri súkromnej
komunikácii) môže užívateľ stavby používať, čo o. i. bolo uvedené aj pod bodom 12 podmienok
stavebného povolenia k uvedenej stavbe“. Prokurátor ďalej namietal, že v odôvodnení napadnutého
rozhodnutia žalovaný uviedol, že stavebníci doložili stanovisko cestného správneho orgánu k existujúcej
účelovej komunikácii v lokalite Zlatý potok – V potokoch, avšak v samotnom administratívnom spise SÚ

737/2019 sa predmetné stanovisko (ani žiadne iné) nenachádza. Problematika prístupovej komunikácie
nebola riešená ani v rámci ústneho pojednávania spojeného s miestnym šetrením, o čom svedčí
protokol. Žalovaný sa podľa prokurátora, v rámci celého kolaudačného konania, nezaoberal podmienkou
12 stavebného povolenia a nevyžadoval od stavebníkov doloženie dokladov o zlegalizovaní prístupovej
komunikácie k ich rodinnému domu.

3. Žalovaný podľa § 24 ods. 4 Zákona o prokuratúre oboznámil listom č. SÚ 737/2019 (204/2022)
zo dňa 13. 01. 2022 účastníkov konania o proteste prokurátora, pričom k protestu sa vyjadrili ďalší
účastníci konania s tým, že bezpečný prístup k stavbe bol a je zabezpečený jestvujúcou účelovou
komunikáciou, ktorá nie je priamo napojená na miestnu komunikáciu nachádzajúcu sa na Prachatickej

ulici, ale je napojená na obslužnú komunikáciu, a preto je kolaudačné rozhodnutie žalovaného zákonné
a správne. Rovnako uviedli i to, že v čase kolaudácie ich rodinného domu boli podielovými vlastníkmi
nielen pozemku KN-C parc. č. XXXX/XX, ale aj pozemku KN-C parc. č. XXXX/XX v katastrálnom území
E..

4. Žalovaný protestu prokurátora nevyhovel a podľa ust. § 24 ods. 6 zákona č. 153/2001 Z. z. o
prokuratúre v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o prokuratúre“) ho predložil Okresnému
úradu Banská Bystrica, odboru výstavby a bytovej politiky, oddeleniu štátnej stavebnej správy (ďalej
len „okresný úrad“), ktorý Rozhodnutím č. OU-BB-OVBP2-2022/010684-4-SA zo dňa 3. marca 2022
protestu prokurátora nevyhovel a kolaudačné rozhodnutie ponechal v platnosti. Okresný úrad sa

s protestom nestotožnil, nakoľko v katastrálnom operáte sú pozemky KN-C parc. č. XXXX/XX, XXXX/
XX, XXXX/XX v katastrálnom území E. vedené ako zastavané plochy a nádvoria so spôsobom využitia
ako inžinierska stavba – cestná miestna a účelová komunikácia, lesná cesta, poľná cesta, chodník,
nekryté parkovisko a ich súčasti. Nakoľko ide o už existujúcu komunikáciu v danej lokalite postačuje
na prístup k rodinnému domu s tým, že užívaním stavby nebude ohrozený verejný záujem. Okresný

úrad tiež uviedol, že v čase kolaudačného konania mali stavebníci zriadené vecné bremeno spočívajúce
v práve prechodu a prejazdu v prospech nehnuteľností evidovaných na LV č. XXX v katastrálnom území
E.. Prokurátor navyše neozrejmil povýšenie princípu zákonnosti nad princíp právnej istoty, pričom orgán
verejnej správy musí dbať na to, aby práva nadobudnuté dobromyseľne boli čo najmenej dotknuté.Proti rozhodnutiu okresného úradu podal prokurátor odvolanie. K obsahu odvolania prokurátora sa
vyjadril ďalší účastníci konania, ktorí žiadali potvrdiť odvolaním prokurátora napadnuté rozhodnutie
okresného úradu. Nakoľko okresný úrad o odvolaní nerozhodol sám, predložil ho spolu so spisovým

materiálom Ministerstvu dopravy a výstavby Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“), ktoré
rozhodlo Rozhodnutím č. 26528/2022/SSSVP/63496 zo dňa 16. júna 2022 tak, že odvolanie prokurátora
zamietlo a potvrdilo rozhodnutie okresného úradu, s ktorým sa stotožnilo. Rozhodnutie ministerstva
nadobudlo právoplatnosť dňa 7. júla 2022.

Správna žaloba

5. Žalobca sa správnou žalobou doručenou Krajskému súdu v Banskej Bystrici dňa 5. septembra
2022 prostredníctvom ÚPVS domáhal preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia, jeho zrušenia
a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie. Žalobca namietal, že žalovaný vydal kolaudačné
rozhodnutie v rozpore s § 81b písm. c) Stavebného zákona, teda bez toho, aby bol zaistený

bezpečný prístup a príchod k stavbám (rodinnému domu ďalších účastníkov konania). Žalovaný
pri vydávaní stavebného povolenia určil v stavebnom povolení podmienku pod číslom 12 a to,
že „stavbu alebo jej časť bude možné užívať na základe kolaudačného rozhodnutia stavebného úradu
vydaného na základe návrhu stavebníka. Kolaudačné rozhodnutie nebude možné vydať, pokiaľ nebude
skolaudovaná technická infraštruktúra v území, na ktorú má byť stavba rodinného domu pripojená,

vrátane prístupovej miestnej komunikácie“. Stavebný úrad by takto nepostupoval, ak by mal za to,
že už vtedy existujúca panelová cesta by postačovala na bezpečný prístup k rodinným domom v tejto
lokalite. Ak stavebníci s touto podmienkou nesúhlasili a zastávali názor, že prístupová panelová
cesta postačuje ako bezpečný prístup k ich rodinnému domu, mali právo voči tomuto stavebnému
povoleniu podať odvolanie s tým, aby táto podmienka zo stavebného povolenia bola vyňatá. Stavebníci

voči stavebnému povoleniu odvolanie nepodali a toto sa stalo právoplatné aj s podmienkou číslo 12.
V odôvodnení napadnutého kolaudačného rozhodnutia je uvedené, že nebola splnená podmienka číslo
12 pre realizáciu stavby nevybudovaním prístupovej komunikácie, ale stavebníci doložili stanovisko
cestného správneho orgánu k existujúcej účelovej komunikácii v lokalite Zlatý potok - V potokoch a
v ňom je uvedené, že existujúca účelová komunikácia, ktorá nie je v správe mesta Zvolen, postačuje k

prístupukrodinnémudomu.Vkolaudačnomkonanípodľažalovanéhostavebnícipreukázali,žeuvedenú
stavbu je možné užívať a že užívaním stavby nebude ohrozený život a zdravie osôb, ani životné
prostredie. V obsahu administratívneho spisu žalovaného ako stavebného úradu (č.j. SÚ 737/2019)
sa nenachádza stanovisko cestného správneho orgánu k existujúcej účelovej komunikácii a ani
v samotnom administratívnom spise nie je doložené žiadne stanovisko k prístupovej komunikácii.

Problematika prístupovej komunikácie nebola riešená ani v rámci ústneho pojednávania spojeného
s miestnym šetrením, o čom svedčí protokol z ústneho pojednávania spísaný dňa 21. februára 2019.
Z uvedeného vyplýva, že stavebný úrad mesta Zvolen sa v rámci kolaudačného konania vôbec
nezaoberal problematikou prístupovej komunikácie, nevyžiadal si od stavebníkov žiadne záväzné
stanovisko k uvedenej dokumentácii. Nie je preto zrejmé, odkiaľ stavebný úrad čerpal informáciu, ktorú

citoval v odôvodnení kolaudačného rozhodnutia (stavebníci doložili stanovisko cestného správneho
orgánu ...). Pravdepodobne túto informáciu čerpal z iných kolaudačných konaní na rodinné domy
postavené v tejto lokalite. Žalobca uviedol, že žalovaný už v tejto lokalite začal v roku 2014 kolaudačné
konanie pre iný rodinný dom (konanie vedené pod č.j. SÚ 3640/2014 -Šu), ktoré bolo dňa 25. februára
2015 prerušené z dôvodu, že nebola vybudovaná miestna prístupová komunikácia ku kolaudovanej

stavbe tak, ako to bolo uvedené v jednej z podmienok stavebného povolenia.

6. Žalobca uviedol, že okresný úrad ako aj ministerstvo vo svojich rozhodnutiach povýšili dobromyseľne
nadobudnuté práva vlastníkov nehnuteľností v rámci konania o proteste prokurátora nad zákonnosť,
ako aj nad zásady správneho konania uvedené v § 3 ods. 1 a 5 Správneho poriadku. Podľa ich

názoru predmetná stavba je už viac ako 3 roky užívaná na určený účel, pričom prístup k nej je
dlhodobo zabezpečený po existujúcej účelovej komunikácii a táto zabezpečuje prístup do predmetnej
lokality nielen pre obyvateľov rodinných domov, ale aj pre obyvateľov, resp. vlastníkov ostatných
nehnuteľností v tejto lokalite. Zrušenie napádaného kolaudačného rozhodnutia by mohlo viesť k právnej
neistote a prípadným následným právnym sporom. Pri mimoriadnom opravnom prostriedku (ako je

protest prokurátora) je potrebné posúdiť intenzitu porušenia zákonnosti vo vzťahu k dobromyseľne
nadobudnutým právam vlastníkov nehnuteľností. S takto formulovanými závermi žalobca nesúhlasil,
keďže žalovaný pri vydaní kolaudačného rozhodnutia zo dňa 22. februára 2019 nepostupoval
v súlade s § 32 ods. 1 Správneho poriadku, pretože presne a úplne nezistil skutočný stav vecia za tým účelom si nezaobstaral potrebné podklady pre rozhodnutie. Žalovaný postupoval v rozpore
s ustanovením § 81b písm. c) Stavebného zákona, pretože pri jeho dodržaní by musel vydať záporné
rozhodnutie, aby neporušil ustanovenie § 46 ods. 1 Správneho poriadku. Žalovaný nepostupoval

ani v zmysle § 46 a § 47 ods. 3 Správneho poriadku, keďže namiesto uvedenia konkrétnych
zistení a skutočností o prejednávanej veci, hodnotiacich úvah a právneho posúdenia, tieto nahradil
len stručnými, heslovitými, všeobecnými formuláciami. Obsah odôvodnenia vydaného kolaudačného
rozhodnutiajenedostatočný,nezodpovedápožiadavkámstanovenýmv§47ods.3Správnehoporiadku.
Žalobca vyjadril presvedčenie, že podaním protestu nezasiahol do dobromyseľne nadobudnutých

práv stavebníkov, keďže stavebníci o povinnosti vybudovať legálnu prístupovú komunikáciu už vedeli
pri vydávaní stavebného povolenia zo dňa 20. marca 2014, kde táto povinnosť bola zakotvená
pod bodom 12 v podmienkach stavebného povolenia. Mali vedomosť aj o tom, že ďalší stavebník v tejto
lokalite podal návrh na vydanie kolaudačného rozhodnutia na stavbu už v roku 2014, avšak kolaudačné
konanie bolo prerušené z dôvodu, že nebola vybudovaná prístupová komunikácia ku kolaudovanej
stavbe. Aj napriek týmto skutočnostiam ďalší účastníci konania ako stavebníci nevyvinuli žiadne úsilie

ani snahu o vybudovanie legálnej prístupovej účelovej komunikácie k ich rodinnému domu.

Vyjadrenie žalovaného k správnej žalobe

7. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe uviedol, že v tomto konaní nie je pasívne legitimovaným
subjektom, keďže o proteste prokurátora ako posledný orgán verejnej správy rozhodlo ministerstvo,
ktoré malo byť v tejto veci žalovaným. Žalovaný tiež vyjadril pochybnosť, či prokurátor podal

žalobu v zákonnej lehote, keďže rozhodnutie ministerstva nadobudlo právoplatnosť dňa 7. júla 2022
a z podkladov známych žalovanému nevyplýva, kedy bola správnemu súdu doručená správna žaloba
prokurátora.Žalovanýpoukázalnaskutočnosť,žepreskúmavanékolaudačnérozhodnutieužnadobudlo
právoplatnosť, pričom právoplatnosť rozhodnutia vyjadruje jeho trvalosť, nezrušiteľnosť, nemennosť. Ide
o vlastnosť rozhodnutia, ktorej existenciu podmieňuje všeobecný záujem na stabilite právnych vzťahov

založených rozhodovacou činnosťou správnych orgánov. Podľa súdnej praxe zrušiť alebo zmeniť
právoplatné rozhodnutie pre jeho formálne a procesné vady, ktoré nemajú vplyv na obsah rozhodnutia,
nie je možné. V záujme zachovania stability právnych vzťahov založených rozhodnutím zákon
vylučuje zmenu alebo zrušenie rozhodnutia, ak by takýmto postupom boli významne narušené práva
nadobudnuté dobromyseľne. Žalovaný zdôraznil, že podľa údajov v katastrálnom operáte sú pozemky

KN-C parc. č. XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX v katastrálnom území E. vedené ako druh pozemku
zastavané plochy a nádvoria so spôsobom využívania ako pozemok, na ktorom je postavená inžinierska
stavba, cestná, miestna a účelová komunikácia, lesná cesta, poľná cesta, chodníky, nekryté parkovisko
a ich súčasti. Z uvedeného vyplýva, že stavby rodinných domov sú prístupné po existujúcej komunikácii
a nenastal tak dôvod na nevydanie kolaudačného rozhodnutia podľa § 81b písm. c) Stavebného zákona.

Vyjadrenie ďalších účastníkov konania

8. Ďalší účastníci konania vo vyjadrení k správnej žalobe uviedli, že s obsahom správnej žaloby
(a predchádzajúceho protestu prokurátora) nesúhlasia, keďže jednostranne háji ekonomický záujem

subjektu, ktorý podnet na podanie protestu prokurátora podal a stavia ho nad práva stavebníkov
uvedených v kolaudačnom rozhodnutí (a ostatných vlastníkov rodinných domov na Rivnianskej
ulici), ktorí svoje práva nadobudli dobromyseľne a vo viere v zákonnosť a správnosť kolaudačného
rozhodnutia. Konanie prokurátora cez podaný protest a správnu žalobu o preskúmanie kolaudačného
rozhodnutia spôsobuje zjavnú nevyváženosť v týchto právach, a to neprimeraným spôsobom. Poukázali

na rozhodnutie ministerstva, ktoré sa nestotožnilo s námietkami prokurátora prezentovanými v jeho
proteste a ktoré sú v podstate totožné s námietkami prezentovanými žalobcom v podanej správnej
žalobe. Tvrdenia žalobcu o tom, že účelová komunikácia vo vlastníctve vlastníkov rodinných domov
na ulici Rivnianska vo Zvolene právne nikde nezačína a právne nikde nekončí, sú len nepreukázanými
a účelovými tvrdeniami žalobcu, ktoré nepreukazujú, že k rodinnému domu nie je zriadený bezpečný

prístup a príjazd. Účelová komunikácia, ktorá slúži prístupu k rodinnému domu má vlastné dopravné
značenie, je zaradená do siete ulíc mesta Zvolen, je dlhodobo (desiatky rokov) užívaná aj „záhradkármi“
z priľahlej záhradkárskej osady. Pod predmetnou účelovou komunikáciou sú umiestnené inžinierske
siete (vodovodná prípojka, kanalizačná prípojka) aj k ostatným rodinným domom v C. D., a to v riadnomstavebnotechnickom lôžku, na ktorom sú uložené betónové panely. Pokiaľ na jednej strane žalobca tvrdí,
žeprístupovákomunikácianepredstavujebezpečnýprístupkrodinnýmdomomvC.D.,pričomvychádza
len z predpokladu a predstavy, že táto komunikácia bola zrealizovaná v dávnej minulosti ako poľná

cesta slúžiaca na prístup ťažkej poľnohospodárskej techniky na polia, tak na druhej strane žalobcovi
uniká fakt, že táto cesta prešla stavebnými úpravami. V kolaudačnom konaní nebolo preukázané, že by
užívaním stavby rodinného domu mohol byť ohrozený život a zdravie osôb alebo životné prostredie, ani
že by existujúca účelová komunikácia nepostačovala k prístupu k stavbe. Názor prokurátora uvedený
v správnej žalobe, podľa ktorého ku stavbe musí existovať legálna komunikácia, na ktorú musí existovať

právoplatné rozhodnutie o povolení stavby komunikácie, teda, že komunikácia musí byť skolaudovaná,
vychádza z nesprávnej interpretácie § 81b písm. c) Stavebného zákona. Kolaudačné rozhodnutie
označili ďalší účastníci konania za zákonné.

Replika žalobcu

9. Žalobca v replike uviedol, že zotrváva na svojej správnej žalobe v plnom rozsahu. Uviedol, že
stavebníci boli uzrozumení už pri vydaní stavebného povolenia, že ku kolaudácii ich rodinného
domu je potrebné splniť aj podmienku uvedenú pod bodom 12 stavebného povolenia. V rámci
komunikácie so susedmi boli oboznámení aj s ďalšou skutočnosťou a to, že žalovaný v roku 2014
začal kolaudačné konanie pre iný rodinný dom v susedstve, ktoré bolo dňa 25. februára 2015

prerušené z dôvodu, že nebola vybudovaná miestna prístupová komunikácia ku kolaudovanej stavbe
tak, ako to bolo uvedené v jednej z podmienok stavebného povolenia. Príjazdová komunikácia, ktorú
spomínajú stavebníci po právnej stránke neexistuje, pretože k nej nie je projektová dokumentácia,
stavebné povolenie a kolaudačné rozhodnutie, a preto nie je ani zrejmé, o aký druh cesty ide.
Správca miestnych komunikácií, t. j. žalovaný, do dnešného dňa nevydal ani súhlas k napojeniu tejto

nelegálnej cesty na miestnu komunikáciu (na Prachatickú ulicu). Aj prístupová komunikácia, ktorú užíva
osoba zúčastnená na konaní, sa užíva bez povolenia príslušného orgánu verejnej správy. K tvrdeniu
stavebníkov, že existencia účelovej komunikácie v lokalite E. B. vyplýva zo Všeobecne záväzného
nariadenia č. 185/2018 (ďalej len „VZN“) o určení názvu novovzniknutých ulíc v časti mesta Zlatý Potok a
v časti mesta - Západ lokalita "Bariny", ktoré boli schválené Mestským zastupiteľstvom mesta Zvolen dňa

26. februára 2018 žalobca uviedol, že schvaľovanie názvov ulíc patrí do kompetencie orgánov územnej
samosprávyapovoľovanievýstavbyciestpatrídokompetencieorgánovštátnejsprávy.VZNbolonavyše
napadnuté protestom prokurátora, a to z toho dôvodu, že D. G. do dnešného dňa vôbec neexistuje (je to
len lúka) a Ulica C. nemá právny podklad, na základe ktorého by mohlo byť schválené VZN o názvoch
ulíc. Žalobca k vyjadreniu žalovaného uviedol, že v prípade podania správnej žaloby prokurátorom

zákon za žalovaného označuje orgán verejnej správy, ktorý rozhodol v poslednom stupni. Predmetom
správnej žaloby prokurátora je vždy právoplatné rozhodnutie napadnuté protestom prokurátora, teda
nie rozhodnutie, ktorým nebolo protestu prokurátora vyhovené. Keby si žalovaný plnil svoje povinnosti
riadne a v súlade so zákonom, nemohol by vydať napadnuté rozhodnutie.

Duplika ďalších účastníkov konania

10. Ďalší účastníci konania v duplike opätovne uviedli, že podaná správna žaloba jednostranne háji
ekonomický záujem subjektu, ktorý podal podnet na podanie protestu prokurátorovi a stavia ho nad

práva stavebníkov uvedených v kolaudačnom rozhodnutí (a ostatných vlastníkov rodinných domov na
C. D.), ktorí svoje práva nadobudli dobromyseľne a vo viere v zákonnosť a správnosť napadnutého
kolaudačného rozhodnutia. K ich rodinnému domu je zriadený bezpečný prístup a príjazd. Sám žalobca
v podanej správnej žalobe uviedol, že prístupová komunikácia v danej lokalite bola zrealizovaná v
dávnej minulosti ako poľná cesta slúžiaca na prístup ťažkej poľnohospodárskej techniky na polia, preto

nemožno tvrdiť, že táto po právnej stránke neexistuje, a už vôbec nie, že je nelegálna, a to len z dôvodu,
že k nej (podľa žalobcu) neexistuje projektová dokumentácia. Zrušením kolaudačného rozhodnutia
budú neprimeraným spôsobom porušené nimi dobromyseľne nadobudnuté práva bez toho, aby to bolo
spôsobené ich komisívnym alebo omisívnym konaním. Zrušenie kolaudačného rozhodnutia rodinnému
domu by bolo pre stavebníkov nielen nelogickým krokom (stavba domu je riadne užívaná, nemá žiadne

vady, ktoré by bolo potrebné odstraňovať v novom kolaudačnom rozhodnutí), ale aj krokom, ktorý by mal
za následok novú kolaudáciu už raz skolaudovanej stavby, ku ktorej nemal v priebehu kolaudácie nikto
námietky. Tvrdenie žalobcu o tom, že stavebníci v rámci komunikácie s ich susedmi vedeli o prerušení
iného kolaudačného konania č.j. SÚ 3640/2014-Šu v danej lokalite, považovali jednak za nepreukázanéa z ich pohľadu za zavádzajúce (v období r. 2014-2015 vo vzťahu k danej lokalite boli iba „začínajúcimi“
stavebníkmi), keďže sa jedná o iné kolaudačné konanie k inému rodinnému domu. Informácia o tom, že
VZN je napadnuté protestom prokurátora je pre stavebníkov nová, a vzhľadom k tomu, že k napadnutiu

predmetného VZN došlo zo strany prokuratúry s odstupom 4 rokov odkedy bolo toto VZN prijaté, ich
utvrdzuje v tom, že snahou žalobcu nie je ochrana ich dobromyseľne nadobudnutých práv. Žalobca si
je vedomý sporov na ulici C., pričom tieto spory sú eskalované výlučne zo strany osoby zúčastnenej
na konaní a otvorenie nového kolaudačného konania k rodinnému domu za účasti práve tohto subjektu
(ktorý v čase kolaudácie rodinného domu nebol ani účastníkom kolaudačného konania) bude mať za

následok to, že ku kolaudácii rodinného domu zrejme nedôjde (v tejto súvislosti stavebníci poukázali aj
na ich vyjadrenie v konaní vedenom na správnom súde pod sp. zn. 74S/49/2022).

Vyjadrenie osoby zúčastnenej na konaní

11. Uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 74S/71/2022-96 zo dňa 16. mája 2023 správny

súd priznal spoločnosti ZP Development Plus, s.r.o. na základe jej návrhu postavenie osoby zúčastnenej
na konaní. Predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 17. mája 2023. Osoba zúčastnená
na konaní v podaní zo dňa 28. augusta 2023 uviedla, že sa stotožňuje s nedostatkom vytýkaným
kolaudačnému rozhodnutiu žalobcom, teda že pri vydávaní kolaudačného rozhodnutia k rodinnému
domu vo vlastníctve ďalších účastníkov konania nebol zaistený bezpečný prístup a príchod k stavbe,

t. j. nebola splnená jedna zo základných podmienok kolaudácie v zmysle § 81b písm. c) Stavebného
zákona. Ďalšou významnou skutočnosťou je, že v čase vydania kolaudačného rozhodnutia viedol
jediný prístup z verejnej komunikácie k rodinnému domu ďalších účastníkov konania cez súkromnú
účelovú cestu vlastnenú osobou zúčastnenou na konaní. K rodinnému domu nebolo a ani dnes nie
je možné legálne po uvedenej ceste prechádzať, pretože táto cesta (ako inžinierska stavba) bola

skolaudovaná výlučne na účely dopravného prístupu k penziónu Zlatý potok (stavby so súpisným
číslom 9320), nie k ďalším objektom ani stavbám. Tomu zodpovedá aj technické vyhotovenie cesty,
jej kapacita a priepustnosť a k takto naprojektovanej ceste na konkrétnu dopravnú záťaž a využívanie
cesty (na prístup k penziónu) sa v rámci stavebného a kolaudačného konania k nej aj vyjadrovali
príslušné orgány štátnej správy. Osoba zúčastnená na konaní je vlastníkom súkromnej cesty, po ktorej

ďalší účastníci konania nezákonne prechádzajú a podnet na podanie protestu prokurátora bol podaný
za účelom zamedzenia nezákonnej doprave na tejto ceste. Stavebné objekty predstavujúce stavbu
„Penzión Zlatý potok“ (vrátane prístupovej cesty) mali kolaudačným rozhodnutím číslo SÚ 221/2009/3-
rozh. zo dňa 27. februára 2009 jasne daný účel užívania, a to na využívanie v súvislosti s ubytovňou
prechodného ubytovania, pričom od vydania tohto kolaudačného rozhodnutia nedošlo k vydaniu

žiadneho rozhodnutia, ktorým by bol zmenený účel užívania danej prístupovej cesty. Účel užívania cesty
nie je možné svojvoľne rozširovať bez existencie zákonom predpokladaného rozhodnutia o zmene účelu
užívania stavby podľa § 85 Stavebného zákona. Na uvedenej skutočnosti nič nemení to, či je cesta
verejne prístupná, pretože faktická verejná prístupnosť stavby sama osebe neznamená oprávnenie
kohokoľvek užívať ju v rozpore s jej účelom vyjadreným v kolaudačnom rozhodnutí. Používanie cesty

na prechod a prejazd na prístup k rodinnému domu ďalších účastníkov konania by bol v priamom
rozpore s § 85 ods. 1 Stavebného zákona. Táto skutočnosť mala byť zohľadňovaná žalovaným
ako stavebným úradom v rámci kolaudačného konania k rodinnému domu ďalších účastníkov konania,
kedy mal stavebný úrad skúmať zaistenie bezpečného prístupu k stavbe, osobitne, kedy mal prístup
čiastočne viesť aj po súkromnej účelovej ceste. V tomto prípade stavebný úrad vôbec neskúmal,

ako je zaistené oprávnenie stavebníka prichádzať k domu po cudzej súkromnej ceste. Prejazd
za účelom prístupu k rodinnému domu stavebníkov by si vyžadoval zmenu účelového určenia cesty
postupom podľa § 85 Stavebného zákona, teda vydania osobitného rozhodnutia, bez existencie ktorého
nemožno po účelovej ceste prechádzať k rodinnému domu ďalších účastníkov konania a umožnenie
takéhoto prejazdu zo strany vlastníka cesty by mohlo založiť jeho priestupkovú zodpovednosť v zmysle

§ 105 ods. 2 písm. b) Stavebného zákona. Aj keby sa stavebníci chceli zo svojho pozemku napojiť
na účelovú cestu vo vlastníctve zúčastnenej osoby, muselo by byť príslušným cestným správnym
orgánom vydané rozhodnutie o napojení v zmysle § 3b zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných
komunikáciách (cestný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „Cestný zákon). To znamená,
že príchod a príjazd k stavbe stavebníkov za súčasného stavu, ktorý bol identický aj v čase vydania

napadnutého kolaudačného rozhodnutia, nemôže byť zabezpečený prechodom po účelovej ceste vo
vlastníctve zúčastnenej osoby, keďže takýto prechod by bol v rozpore s § 3b ods. 1, § 6 ods. 1
a § 85 ods. 1 Stavebného zákona. Podľa názoru zúčastnenej osoby ďalší účastníci konania nemohli
byť za daných okolnosti dobromyseľní vo veci dosiahnutia kolaudačného rozhodnutia, keď vedeli,že v rámci stavebného povolenia sú povinní dobudovať cestnú infraštruktúru v lokalite (podmienka
číslo 12), pričom im muselo byť známe, že v kolaudačnom konaní na susedný dom práve pre túto
skutočnosť stavebný úrad prerušil kolaudačné konanie. Okrem toho vecné bremeno, ktorým stavebníci

odôvodňovali právo prechodu po cudzom pozemku, bolo v čase kolaudácie vymazané z katastra
nehnuteľností, pričom jeho existencia ani nebola v rámci kolaudačného konania spomínaná. Navyše,
vecné bremeno ani nezabezpečovalo súvislý prechod po asfaltovej ceste, keďže bolo zriadené len
na pozemky, nie na cestu ako na samostatnú stavbu, a aj to len na niektoré pozemky pod cestou, nie
na celý potrebný úsek. Stavebníci si museli byť vedomí toho, že nesplnili jednu z hlavných podmienok

stavebného povolenia k rodinnému domu, ktorou bolo dobudovanie cestnej infraštruktúry v oblasti (ktorá
podmienka smerovala práve k zaisteniu bezpečného príchodu a prístupu k stavbe). Už vôbec nemožno
dobromyseľnosť odvodzovať z toho, že skolaudovaný dom 3 roky užívajú, keďže uvedená skutočnosť
nemá s dobromyseľnosťou, ktorá sa skúma pri získavaní práva, nič spoločné. Ak stavebníci poukazujú
na skutočnosť, že dom už niekoľko rokov užívajú, a teda zrušenie kolaudačného rozhodnutia by bolo
zásahom do princípu právnej istoty, je nutné podotknúť, že zákonodarca presne vymedzil, v akom

časovom horizonte je možné napadnúť právoplatné rozhodnutie vydané orgánom verejnej správy tak,
aby nedošlo k porušeniu princípu právnej istoty. Za týmto účelom je možné protest prokurátora podať
do troch rokov od právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy, teda v tejto lehote prevažuje
princíp zákonnosti nad princípom právnej istoty. Žalovaný aj stavebníci obhajujú kolaudačné rozhodnutie
zápisom v katastri nehnuteľností, v zmysle ktorého má byť k pozemku KN-C parc. č. XXXX/XX

ako spôsob jej užívania uvedené: „pozemok, na ktorom je postavená inžinierska stavba - cestná,
miestna a účelová komunikácia, lesná cesta, poľná cesta, chodník, nekryté parkovisko a ich súčasti“.
Z § 19 Vyhlášky Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky č. 461/2009 Z. z. ktorou
sa vykonáva zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností
a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších

predpisov (ďalej len „Vyhláška č. 461/2009 Z. z.“) vyplýva, že informácia o spôsobe užívania pozemku
vyjadruje len faktický účel a spôsob využívania pozemku a zapisuje sa na základe žiadosti a informácií
uvedených v žiadosti vlastníka alebo inej oprávnenej osoby. Táto informácia nezakladá legálny štatút
možnosti užívania stavby - cesty, ktorý môže byť založený výlučne na základe stavebného povolenia
a naň nadväzujúceho kolaudačného rozhodnutia, v ktorých sa overuje splnenie stavebnotechnických

a právnych podmienok zhotovenia a používania určitej stavby ako komunikácie. Nie je ani zrejmé,
akým spôsobom žalovaný vyhodnotil, že spôsob užívania dotknutého pozemku KN-C parc. č. XXXX/
XX je práve cesta, a nie napríklad parkovisko alebo chodník, keď podľa informácie o užívaní tejto
parcely to mohli byť aj tieto možnosti. Z informácie o spôsobe užívania pozemku nemožno odvodzovať
splnenie relevantnej podmienky č. 12 stavebného povolenia, t. j. vybudovanie a skolaudovanie cestnej

infraštruktúry k stavbe. Nemožno z nej vyvodzovať, že na daných parcelách je vybudovaná cesta,
ku ktorej bolo vydané právoplatné kolaudačné rozhodnutie, ani že uvedená cesta bola v súlade
s § 3b Cestného zákona napojená na cestnú sieť. Keď žalovaný obhajuje splnenie podmienky č. 14
stavebného povolenia (správne má byť uvedené č. 12 stavebného povolenia, pozn. správneho súdu)
spôsobom užívania pozemku (informatívne zapísaným v katastri nehnuteľností) postupuje nesprávne,

pretože presne, úplne a spoľahlivo nezistil skutkový stav veci. Vzhľadom na uvedené osoba zúčastnená
na konaní navrhla, aby správny súd správnej žalobe v celom rozsahu vyhovel.

Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov

12. Zákonom č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov bol
zriadený Správny súd v Banskej Bystrici. Podľa § 3 ods. 3 písm. a) uvedeného zákona výkon súdnictva
prechádza od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od
1. júna 2023 daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu v Banskej Bystrici, Krajského
súdu v Trenčíne a Krajského súdu v Žiline na Správny súd v Banskej Bystrici. Vzhľadom na uvedené sa

toto konanie pôvodne vedené na Krajskom súde v Banskej Bystrici pod sp. zn. 74S/71/2022 vedie na
Správnom súde v Banskej Bystrici pod sp. zn. BB-74S/71/2022.

13. Správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného, vrátane konania, ktoré jeho vydaniu
predchádzalo a po preskúmaní veci dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. Správny súd vec prejednal v

súlade s § 107 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) bez nariadenia
pojednávania, pretože ústne pojednávanie žiaden z účastníkov konania nenavrhol a jeho nariadenie
si nevyžiadal ani iný dôvod podľa § 107 ods. 1 SSP. Oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku bolozverejnené na úradnej tabuli tunajšieho súdu od 13. septembra 2024. Rozsudok bol verejne vyhlásený
dňa 3. októbra 2024 (§ 137 ods. 3 SSP).

14. Podľa § 43b ods. 3 Stavebného zákona (v znení účinnom v čase vydania kolaudačného rozhodnutia)
rodinný dom je budova určená predovšetkým na rodinné bývanie so samostatným vstupom z verejnej
komunikácie, ktorá má najviac tri byty, dve nadzemné podlažia a podkrovie.

15. Podľa § 47 písm. b) Stavebného zákona stavby sa musia navrhovať tak, aby boli po celý čas

životnosti v súlade so základnými požiadavkami na stavby, so zastavovacími podmienkami a aby boli
zhotovené z vhodných stavebných výrobkov a pritom aby stavba bola prístupná z cesty, miestnej
komunikácie alebo z účelovej komunikácie,

16. Podľa § 81b písm. c) Stavebného zákona kolaudačné rozhodnutie sa nevydá, ak nie je zaistená
bezpečnosť a ochrana zdravia ľudí a životného prostredia, ako aj riadne užívanie stavby na určený účel,

najmä ak nie je zaistený bezpečný prístup a príchod k stavbám,

17. Podľa § 140 Stavebného zákona ak nie je výslovne ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie podľa
tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní.

18. Podľa § 3 ods. 1 a 5 Správneho poriadku (1) Správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi
a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických
osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností.
(5) Rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne
orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali

neodôvodnené rozdiely.

19. Podľa § 32 ods. 1 Správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav
veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi
účastníkov konania.

20. Podľa § 32 ods. 2 Správneho poriadku podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy
a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe
alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre
rozhodnutieurčujesprávnyorgán.Údajezinformačnýchsystémovverejnejsprávyavýpisyznich,okrem

údajov a výpisov z registra trestov, sa považujú za všeobecne známe skutočnosti a sú použiteľné na
právne účely. Tieto údaje nemusí účastník konania a zúčastnená osoba správnemu orgánu preukazovať
dokladmi. Doklady vydané správnym orgánom a obsah vlastných evidencií správneho orgánu sa
považujú za skutočnosti známe správnemu orgánu z úradnej činnosti, ktoré nemusia účastník konania
a zúčastnená osoba správnemu orgánu dokladovať.

21. Podľa § 46 Správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi
predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a
musí obsahovať predpísané náležitosti.

22. Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré
skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil
správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s
návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

23. Podľa § 1 ods. 2 Cestného zákona (v znení účinnom v čase vydania kolaudačného rozhodnutia)
pozemné komunikácie sa rozdeľujú podľa dopravného významu, určenia a technického vybavenia na
a) diaľnice, b) cesty, c) miestne komunikácie, d) účelové komunikácie.

24. Podľa § 22 ods. 2 Cestného zákona pre povolenie stavby účelovej komunikácie platí ustanovenie §

16.25. Podľa § 16 ods. 1 Cestného zákona na začatie stavby diaľnice, cesty alebo miestnej komunikácie
a na ich zmeny je potrebné stavebné povolenie, ktoré vydáva špeciálny stavebný úrad (§ 3a), ak ďalej
nie je ustanovené inak.

26. Podľa § 22 ods. 3 Vyhlášky Federálneho ministerstva dopravy, ktorou sa vykonáva zákon o
pozemných komunikáciách (cestný zákon) č. 35/1984 Zb. (ďalej len „Vyhláška č. 35/1984 Zb.“) o
právnych pomeroch účelových komunikácií platia všeobecné predpisy. (napr. Občiansky zákonník).

27. Podľa § 191 ods. 1 písm. d), e) a f) SSP správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu
verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak
d) je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov,
e) zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci,
f) skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia,
je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu,

28. Predmetom súdneho prieskumu pred správnym súdom je prokurátorom protestované kolaudačné
rozhodnutie žalovaného, ktorým žalovaný ako príslušný stavebný úrad povolil užívanie stavby
„Novostavba rodinného domu“ ďalších účastníkov konania.

29. Správny súd sa vzhľadom na obsah vyjadrenia žalovaného k správnej žalobe primárne zaoberal
tým, či je mesto Zvolen pasívne legitimovaným subjektom, nakoľko žalovaný namietal svoju pasívnu
legitimáciu z dôvodu, že o odvolaní proti rozhodnutiu okresného úradu o nevyhovení protestu
prokurátora rozhodlo ministerstvo. Podľa § 45 ods. 1 v spojení s § 178 ods. 2 SSP je prokurátor
oprávnený podať správnu žalobu podľa § 6 ods. 2 písm. a) až d) SSP proti rozhodnutiu orgánu verejnej

správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy, proti ktorému podal protest, ktorému nebolo vyhovené,
t. j. ak nebolo protestom napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie zrušené. Podľa § 180 ods. 2 SSP
ak je žalobcom prokurátor, je žalovaným orgán verejnej správy, ktorý rozhodol v poslednom stupni.
V predmetnej veci prokurátor správnou žalobou napadol kolaudačné rozhodnutie mesta Zvolen, proti
ktorému odvolanie podané nebolo. Orgánom verejnej správy, ktorý rozhodol v poslednom stupni o

návrhu ďalších účastníkov konania na vydanie kolaudačného rozhodnutia na stavbu ich rodinného
domu, bolo mesto Zvolen, ktoré je preto pasívne legitimovaným orgánom verejnej správy v tejto
veci, ktorej predmetom je súdny prieskum kolaudačného rozhodnutia vydaného žalovaným. Pasívna
legitimácia v predmetnej veci sa nespája s rozhodnutím o nevyhovení protestu prokurátora. Protest
prokurátora predstavuje právny prostriedok, ktorým prokurátor vykonáva dozor nad dodržiavaním

zákonov. Následné rozhodnutie orgánu verejnej správy o proteste prokurátora nie je bezprostredným
rozhodnutím o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach subjektov, ktorým prokurátor
poskytuje ochranu. Rozhodnutie, ktorým orgán verejnej správy nevyhovel protestu prokurátora, nie je
rozhodnutím, ktorým sa zakladá, mení alebo ruší právo alebo povinnosť fyzickej osoby alebo právnickej
osoby, ani sa priamo ich práv alebo právom chránených záujmov alebo povinností nedotýka. Takéto

rozhodnutie nie je teda samo osebe rozhodnutím vo veci samej. V prípade, ak by orgán verejnej správy
protestu prokurátora vyhovel, nasledovalo by vydanie rozhodnutia, ktorým by bolo nahradené pôvodné
právoplatné rozhodnutie. Ak však orgán verejnej správy protestu prokurátora nevyhovie, pôvodné
právoplatné rozhodnutie (proti ktorému protest smeroval) a práva ním založené zostávajú nedotknuté.
Rozhodnutieonevyhoveníprotestuprokurátorajevyjadrenímpostojaorgánuverejnejsprávykdôvodom

uplatneným prokurátorom v proteste, avšak pôvodné právoplatné rozhodnutie, ako aj sféra materiálnych
práv a povinností účastníkov administratívneho konania, zostáva nedotknutá.

30. Správny súd konštatuje, že žalobca podal správnu žalobu v lehote ustanovenej v § 181 ods. 2
SSP, teda v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy o nevyhovení

protestu prokurátora. Rozhodnutie okresného úradu, ktorým nebolo vyhovené protestu prokurátora bolo
napadnuté odvolaním prokurátora, o ktorom rozhodlo ministerstvo rozhodnutím o zamietnutí odvolania a
potvrdení rozhodnutia okresného úradu s tým, že toto nadobudlo právoplatnosť dňa 7. júla 2022. Lehota
dvoch mesiacov na podanie správnej žaloby uplynula dňa 7. septembra 2022 (streda). Správna žaloba
bola žalobcom podaná prostredníctvom ÚPVS dňa 5. septembra 2022, t. j. bola podaná včas.

31. Vychádzajúc z obsahu správnej žaloby správny súd za kľúčové identifikoval žalobné námietky,
ktorými žalobca namietal nepreskúmateľnosť kolaudačného rozhodnutia pre nedostatok dôvodov,
nedostatočné zistenie skutkového stavu žalovaným na riadne posúdenie veci a tiež žalobnúnámietku, že skutkový stav, ktorý vzal žalovaný za základ napadnutého rozhodnutia je v rozpore
s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu. Žalobca predovšetkým namietal, že žalovaný
pri vydávaní kolaudačného rozhodnutia porušil § 81b písm. c) v spojení s § 43b ods. 3 Stavebného

zákona, nakoľko vydal kolaudačné rozhodnutie bez toho, aby sa zaoberal problematikou prístupovej
komunikácie k rodinnému domu ďalších účastníkov konania, a teda bez toho, aby zisťoval zaistenie
bezpečného prístupu a príchodu k stavbe rodinného domu, a to napriek tomu, že v zmysle podmienky
číslo 12 stavebného povolenia bolo vydanie kolaudačného rozhodnutia naviazané na „skolaudovanie
technickej infraštruktúry v území, na ktorú má byť stavba rodinného domu pripojená, vrátane prístupovej

miestnej komunikácie.“ Samotná skutočnosť, že ďalší účastníci konania pred vydaním kolaudačného
rozhodnutia nesplnili podmienku číslo 12 stavebného povolenia na stavbu ich rodinného domu, nebola
medzi účastníkmi konania sporná. Žalovaný v odôvodnení kolaudačného rozhodnutia uviedol, že nebola
splnená podmienka číslo 12 pre realizáciu stavby nevybudovaním prístupovej komunikácie a ďalší
účastníci konania vo vyjadrení k správnej žalobe uviedli len to, že bezpečný prístup k ich stavbe je
zabezpečený existujúcou účelovou komunikáciou, ktorá je napojená na účelovú komunikáciu (ktorej

vlastníkom je osoba zúčastnená na konaní), ale nie je priamo napojená na miestnu komunikáciu
nachádzajúcu sa na Prachatickej ulici, avšak nesplnenie podmienky číslo 12 v zmysle stavebného
povolenia nijako nerozporovali.

32. Správny súd uvádza, že stavebný úrad vykonávajúci kolaudačné konanie nevydá kolaudačné

rozhodnutie, ak nie je zaistená bezpečnosť a ochrana zdravia ľudí a životného prostredia, ako aj riadne
užívanie stavby na určený účel, ak (okrem iných podmienok) nie je zaistený bezpečný prístup a príchod
k stavbám (§ 81b písm. c) Stavebného zákona). Rodinný dom v zmysle § 43b ods. 3 Stavebného zákona
je budova určená predovšetkým na rodinné bývanie so samostatným vstupom z verejnej komunikácie.
Podľa § 47 písm. b) Stavebného zákona sa stavby musia navrhovať tak, aby boli po celý čas životnosti

v súlade so základnými požiadavkami na stavby, so zastavovacími podmienkami a aby boli zhotovené z
vhodných stavebných výrobkov a pritom, aby stavba bola prístupná z cesty, miestnej komunikácie alebo
z účelovej komunikácie. Stavebný úrad teda pred vydaním kolaudačného rozhodnutia musí zisťovať, či
rodinný dom disponuje napojením na verejnú pozemnú komunikáciu (cestu, miestnu komunikáciu alebo
účelovú komunikáciu) zaisťujúcu bezpečný prístup a príchod k tomuto rodinnému domu. Právna

úprava pozemných komunikácií je obsiahnutá v Cestnom zákone. Podľa § 1 ods. 2 Cestného zákona
(v znení účinnom v čase vydania kolaudačného rozhodnutia), pozemné komunikácie sa rozdeľujú podľa
dopravnéhovýznamu,určeniaatechnickéhovybaveniana:a)diaľnice,b)cesty,c)miestnekomunikácie,
d) účelové komunikácie. Z § 22 ods. 1, 2 a 3 Cestného zákona vyplýva, že účelové komunikácie
slúžia spojeniu jednotlivých výrobných závodov alebo jednotlivých objektov a nehnuteľností s ostatnými

pozemnými komunikáciami alebo komunikačným účelom v uzavretých priestoroch alebo objektoch. Pre
povoleniestavbyúčelovejkomunikácieplatíustanovenie§16.Účelovékomunikáciesačlenianaverejné
a neverejné. Účelové komunikácie v uzavretých priestoroch alebo objektoch sú neverejné. Verejnú
účelovú komunikáciu môže príslušná obec vyhlásiť za neverejnú len so súhlasom jej vlastníka. Podľa
§ 16 ods. 1 Cestného zákona na začatie stavby diaľnice, cesty alebo miestnej komunikácie a na ich

zmeny je potrebné stavebné povolenie, ktoré vydáva špeciálny stavebný úrad (§ 3a), ak ďalej nie je
ustanovené inak.

33. Z odôvodnenia kolaudačného rozhodnutia žalovaného vyplýva záver, že hoci nedošlo k splneniu
podmienky číslo 12 stavebného povolenia pre realizáciu stavby vybudovaním prístupovej komunikácie

je možné povoliť užívanie stavby rodinného domu, keďže ďalší účastníci konania ako stavebníci doložili
stanovisko cestného správneho orgánu k existujúcej účelovej komunikácii v lokalite Zlatý potok –
V potokoch a existujúca účelová komunikácia (ktorá nie je v správe žalovaného) postačuje k prístupu
k rodinnému domu. Správny súd sa stotožnil s námietkou žalobcu, že v obsahu administratívneho
spisu č. j. SÚ 737/2019 sa nenachádza stanovisko cestného správneho orgánu k existujúcej účelovej

komunikácii v lokalite Zlatý potok – V potokoch. Preskúmaním obsahu administratívneho spisu vo veci
kolaudačného konania rodinného domu ďalších účastníkov konania správny súd zistil, že ďalší účastníci
konania k návrhu na vydanie kolaudačného rozhodnutia zo dňa 16. januára 2019 nepredložili žiadne
stanovisko cestného správneho orgánu k existujúcej účelovej komunikácii v danej lokalite a takéto
stanovisko nebolo nimi predložené ani počas ústneho pojednávania spojeného s miestnym šetrením

vo veci kolaudácie stavby vykonanom dňa 21. februára 2019 a ani do momentu vydania kolaudačného
rozhodnutia nasledujúceho dňa 22. februára 2019. Z obsahu protokolu vyplýva, že ďalší účastníci
konania dňa 21. februára 2019 k ústnemu pojednávaniu spojenému s miestnym šetrením vo veci
kolaudácie ich rodinného domu predložili stavebné povolenie, projektovú dokumentáciu stavby overenúv stavebnom konaní, geometrický plán, geodetické zameranie inžinierskych sietí, doklad o nezávadnosti
komínov, doklady o výsledkoch predpísaných skúšok (elektro, bleskozvod, plyn, ÚK, voda, kanalizácia),
doklad o uložení odpadu zo stavby a energetický certifikát. Nie je potom zrejmé (ako to dôvodne namieta

v správnej žalobe žalobca) odkiaľ žalovaný čerpal informáciu, ktorú uviedol v odôvodnení kolaudačného
rozhodnutia, že „stavebníci doložili stanovisko cestného správneho orgánu.“

34. Správny súd uvádza, že žalovaný listom č. SÚ 737/2019 (547/2024) zo dňa 4. apríla 2024
predložil správnemu súdu dňa 8. apríla 2024 k prebiehajúcemu správnemu súdnemu konaniu spisový

materiál. Súčasťou administratívneho spisu predloženého žalovaným správnemu súdu bolo „Stanovisko
k žiadosti obchodnej spoločnosti Master Consulting, s.r.o. o pripojenie cesty v k. ú. E., lokalita Zlatý
potok - v Potokoch č. CSO - 3444/2018 zo dňa 13. 08. 2018“ vydané Mestským úradom Zvolen, odbor
výstavby, životného prostredia a dopravy (ďalej len „Stanovisko č. CSO - 3444/2018“). Stanovisko č.
CSO - 3444/2018 nebolo však súčasťou tej časti administratívneho spisu, ktorá sa týkala kolaudačného
konania rodinného domu ďalších účastníkov konania. Stanovisko č. CSO - 3444/2018 bolo včlenené

v rámci spisového materiálu žalovaného označeného číslom 43. Táto časť spisového materiálu pod
číslom 43 predstavovala listinnú dokumentáciu vrátenú Okresným úradom Banská Bystrica, odbor
výstavby a bytovej politiky, oddelenie štátnej stavebnej správy listom č. OU-BB-OVBP2-2024/001716-8
SA zo dňa 21. marca 2024 žalovanému v inej veci, než vo veci kolaudačného konania rodinného domu
ďalších účastníkov konania, a to vo veci podanej žaloby zo strany spoločnosti Development Plus, s. r. o.,

Námestie SNP 74/28, Zvolen (v tomto konaní vystupujúcej ako osoba zúčastnená na konaní). Vzhľadom
na uvedené nie je nijako vyvrátená a spochybnená žalobcom namietaná skutočnosť, že administratívny
spis žalovaného vo veci kolaudácie rodinného domu ďalších účastníkov konania, neposkytuje žiadnu
informáciu o predložení stanoviska cestného správneho orgánu k existujúcej účelovej komunikácii
v lokalite Zlatý potok – V potokoch ďalšími účastníkmi konania.

35. Pokiaľ žalovaný pri formulovaní svojich záverov prezentovaných v napadnutom kolaudačnom
rozhodnutí vychádzal zo Stanoviska č. CSO - 3444/2018, bol povinný v odôvodnení kolaudačného
rozhodnutia toto stanovisko nepochybne identifikovať a zároveň toto stanovisko zahrnúť do obsahu
administratívneho spisu vo veci kolaudácie rodinného domu ďalších účastníkov konania, pričom

z obsahu administratívneho spisu musí byť zrejmý aj spôsob získania predmetného podkladu pre
vydanie napadnutého rozhodnutia žalovaným, pričom žalovaný takýmto spôsobom nepostupoval.
Správnysúdpreúplnosťuvádza,žepredmetnálistinaaninepredstavujestanovisko,ktorébyobsahovalo
záver vzťahujúci sa ku konkrétnej stavbe, a to k rodinnému domu ďalších účastníkov konania, o ktorého
kolaudáciu sa jedná. Súčasne správny súd poukazuje na to, že Stanovisko č. CSO - 3444/2018 bolo

adresované spoločnosti Master Consulting s.r.o., ktorá nebola účastníkom kolaudačného konania na
stavbu „Novostavba rodinného domu“ ďalších účastníkov konania a bolo vydané pre iný účel, a to
ako odpoveď na žiadosť ohľadom možnosti napojenia obslužnej panelovej komunikácie na miestnu
komunikáciu na Prachatickej ulici. Z obsahu Stanoviska č. CSO - 3444/2018 navyše vyplynulo, že
pripojenie obslužnej panelovej komunikácie, ktorá je účelovou komunikáciou, na miestnu komunikáciu

v Prachatickej ulici nie je možné a predmetná obslužná panelová komunikácia môže byť pripojená len na
obslužnú komunikáciu vedúcu ku súkromnému penziónu, pričom táto nie je vo vlastníctve ani v správe
žalovaného.Zuvedenéhovyplýva,žepredmetnéStanoviskoč.CSO-3444/2018nielenzdôvodu,ženie
je zrejmé, či toto mal žalovaný v rámci odôvodnenia napadnutého kolaudačného rozhodnutia na mysli,
nie je súčasťou administratívneho spisu vo veci kolaudácie rodinného domu ďalších účastníkov konania,

neviažesakukonkrétnejstavberodinnéhodomuaniejeaniadresovanéďalšímúčastníkomkonania,ale
i z dôvodu jeho samotného obsahu vylučujúceho pripojenie obslužnej panelovej komunikácie na miestnu
komunikáciu v Prachatickej ulici, nemohlo nahradiť splnenie podmienky číslo 12 v zmysle stavebného
povolenia,ktorévovzťahukrodinnémudomuďalšíchúčastníkovkonaniapočítasdopravnýmpripojením
na budúcu miestnu komunikáciu. Z obsahu Stanoviska č. CSO - 3444/2018 vyplýva, že možnosť

pripojenia na miestnu komunikáciu v Prachatickej ulici je výlučne cez obslužnú komunikáciu vedúcu
k súkromnému penziónu, pričom toto stanovisko záväzne nestanovuje pripojenie existujúcej účelovej
komunikácie cez obslužnú komunikáciu vedúcu k penziónu na miestnu komunikáciu v Prachatickej ulici
pre účely prístupu ďalších účastníkov konania k ich rodinnému domu a nijako nezohľadňuje ani právny
stav obslužnej komunikácie vedúcej k súkromnému penziónu, ktorá je vo vlastníctve osoby zúčastnenej

na konaní (§ 22 ods. 3 Vyhlášky č. 35/1984 Zb.). Správny súd nespochybňuje samotnú existenciu
účelovej komunikácie, avšak s poukazom na to, čo uviedol v bode 32. tohto rozsudku, zdôrazňuje,
že i výstavba účelovej komunikácie je viazaná na stavebné povolenie (§ 22 ods. 2 a 16 Stavebného
zákona) a sporným i naďalej ostalo to, či bolo v kolaudačnom konaní preukázané, že predmetná účelovákomunikácia bola skolaudovaná tak, ako to ustanovuje podmienka číslo 12 stavebného povolenia.
Keďžebližšieneidentifikovanéstanoviskocestnéhosprávnehoorgánu,naktorévosvojomkolaudačnom
rozhodnutí vyslovene odkazuje žalovaný, netvorí obsah administratívneho spisu a jeho obsah nie

je zrejmý a Stanovisko č. CSO - 3444/2018 z vyššie popísaných dôvodov podľa správneho súdu
nenahrádza splnenie podmienky číslo 12 stavebného povolenia a žiadne iné dokazovanie žalovaným
vykonané nebolo, je nutné prisvedčiť opodstatnenosti tej žalobnej argumentácie, ktorou žalobca
namietal, že žalovaný nepostupoval v súlade s § 32 ods. 1 Správneho poriadku (s poukazom na § 140
Stavebného zákona), pretože presne a úplne nezistil skutočný stav veci a za tým účelom si neobstaral

potrebné podklady pre rozhodnutie a že skutkový stav, ktorý vzal žalovaný za základ kolaudačného
rozhodnutia nemá oporu v administratívnom spise.

36. Správny súd ako dôvodnú vyhodnotil aj žalobnú námietku nedostatočného odôvodnenia
napadnutého kolaudačného rozhodnutia žalovaným a nerešpektovanie § 46 a § 47 ods. 3 Správneho
poriadku. V zmysle § 140 Stavebného zákona bol žalovaný povinný postupovať podľa Správneho

poriadku, ak Stavebný zákon neustanovil inak, teda v kolaudačnom konaní bol povinný pri jeho
vydávaní rešpektovať ustanovenia § 46 aj § 47 ods. 3 Správneho poriadku. Podľa § 47 ods. 3
Správneho poriadku orgán verejnej správy v odôvodnení rozhodnutia uvedie, ktoré skutočnosti boli
podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu
úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval a ako sa vyrovnal s návrhmi

a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. Odôvodnenie
rozhodnutia žalovaného môže byť stručné, ale súčasne musí vyhovovať zákonným požiadavkám
na jeho preskúmateľnosť, teda musí dostatočne ozrejmiť splnenie podmienok pre jeho vydanie.
Preskúmavané kolaudačné rozhodnutie konštatuje nesplnenie podmienky číslo 12 pre realizáciu stavby
nevybudovaním prístupovej komunikácie. Napriek tomu však žalovaný pristúpil k vydaniu kolaudačného

rozhodnutia a uviedol len strohý odkaz na bližšie neidentifikované a nekonkretizované stanovisko
cestného správneho orgánu k existujúcej účelovej komunikácii, ktorá má postačovať k prístupu
k rodinnému domu, a to bez bližšieho odôvodnenia či ozrejmenia úvah, prečo takéto stanovisko môže
nahradiť splnenie podmienky číslo 12 stavebného povolenia a založiť splnenie podmienok pre vydanie
kolaudačného rozhodnutia. Pokiaľ ide o nedostatky odôvodnenia správnou žalobou napadnutého

kolaudačného rozhodnutia, správny súd konštatuje aj to, že mu neprislúcha absentujúce argumenty
žalovaného ohľadom spôsobilosti existujúcej účelovej komunikácie zaistiť bezpečný prístup a príchod
k rodinnému domu ďalších účastníkov konania (tak, ako to vyžaduje § 81b písm. c) Stavebného zákona)
nahrádzať svojimi a vyvodzovať z nich závery, ku ktorým má dospieť žalovaný, ktorého postup a
úvahy mali byť obsahom odôvodnenia jeho kolaudačného rozhodnutia (ktoré bolo vydané na podklade

správnemu súdu neznámeho, bližšie nekonkretizovaného a v obsahu administratívneho spisu vo veci
kolaudácie stavby absentujúceho stanoviska cestného správneho orgánu), pretože takáto aktivita
presahuje rámec preskúmavacej právomoci správneho súdu a zároveň zasahuje do sféry kompetencie
orgánu verejnej správy v agende vymedzenej Stavebným zákonom. Žalovaný rezignoval na svoju
zákonnú povinnosť odôvodniť rozhodnutie v súlade s § 47 ods. 3 Správneho poriadku, pričom je to práve

odôvodnenie, ktoré slúži na to, aby jeho adresátov presvedčilo, že výrok kolaudačného rozhodnutia
vychádza zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci a že žalovaný vydal zákonné rozhodnutie.
Žalovaný však takto nepostupoval, ani bližšie nezdôvodnil, aké úvahy a na základe akých konkrétnych
a v obsahu administratívneho spisu sa nachádzajúcich podkladov ho viedli k záveru, že k stavbe
rodinného domu ďalších účastníkov konania je zaistený bezpečný prístup.

37. Žalovaný v priebehu správneho súdneho konania vo vyjadrení k správnej žalobe uviedol, že podľa
údajov v katastrálnom operáte sú pozemky registra „C“ parcelné číslo 5000/46, 5000/43, 5000/13
v katastrálnom území E. vedené ako druh pozemku „zastavané plochy a nádvoria“ so spôsobom
využívania ako „pozemok, na ktorom je postavená inžinierska stavba - cestná, miestna a účelová

komunikácia, lesná cesta, poľná cesta, chodník, nekryté parkovisko a ich súčasti“, a preto stavby
rodinných domov sú prístupné po existujúcej komunikácii a nenastal dôvod na nevydanie kolaudačného
rozhodnutia podľa § 81b písm. c) Stavebného zákona. Správny súd uvádza, že napadnuté kolaudačné
rozhodnutie nie je založené na účele využívania pozemkov evidovanom v údajoch v katastrálnom
operáte a takéto úvahy neboli obsiahnuté v odôvodnení kolaudačného rozhodnutia. Nedostatky

odôvodnenia správnou žalobou napadnutého kolaudačného rozhodnutia nemožno konvalidovať
prípadným dodatočným vysvetlením, či doplňujúcim vyjadrením žalovaného. Spôsob využívania
pozemku vyjadruje podľa § 19 ods. 1 Vyhlášky č. 461/2009 Z. z. účel využívania pozemku s tým, že
tento sa v katastri označuje kódmi podľa prílohy č. 2 k Vyhláške č. 461/2009 Z. z.. Evidencia spôsobuvyužívania pozemkov a v tomto smere realizovaný zápis na liste vlastníctva, ktorý možno vykonať
okrem verejnej listiny i na základe žiadosti vlastníka alebo inej oprávnenej osoby nič nevypovedá (aj
v nadväznosti na už spomenutú viazanosť účelovej komunikácie na stavebné povolenie, ktoré vydáva

špeciálny stavebný úrad) o tom, že boli splnené podmienky pre vydanie kolaudačného rozhodnutia
v časti, ktorá sa týka zaistenia bezpečného prístupu a príchodu k stavbe rodinného domu (§ 81b písm. c)
Stavebného zákona) prostredníctvom existujúcej účelovej komunikácie. Bez právneho významu v tomto
smere je i schválenie názvov ulíc prostredníctvom Všeobecne záväzného nariadenia č. 185/2018.

38. Ďalší účastníci konania vo svojom vyjadrení k správnej žalobe argumentovali dobromyseľnosťou pri
nadobudnutí práv z napadnutého kolaudačného rozhodnutia. Rovnako žalovaný uviedol vo vyjadrení
k správnej žalobe, že preskúmavané kolaudačné rozhodnutie už nadobudlo právoplatnosť, keď v záujme
zachovania stability právnych vzťahov založených rozhodnutím zákon vylučuje zmenu alebo zrušenie
rozhodnutia, ak by takýmto postupom boli významne narušené práva nadobudnuté dobromyseľne.
Správny súd nespochybňuje, že pri nadobudnutí práv a priori platí, že ak niekto nadobudne práva

z právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy, ktoré ešte vykazuje znaky zákonnosti, predtým
ako sa preukáže opak (t.j. že sa jedná o nezákonné rozhodnutie), v zásade treba hľadieť na takto
nadobudnuté práva ako na dobromyseľne nadobudnuté práva vo viere v správnosť, v zákonnosť
a profesionalitu rozhodovania príslušných orgánov verejnej správy (v danom prípade žalovaného ako
stavebného úradu). Správny súd sa však stotožňuje so žalobcom v tom smere, že v danom prípade

vytknutý nezákonný stav v kolaudačnom konaní je možné pričítať na ťarchu ďalších účastníkov konania,
ktorým z obsahu právoplatného stavebného povolenia bola zrejmá povinnosť zabezpečiť dopravné
pripojenieichstavbyrodinnéhodomunamiestnukomunikáciustým,žetechnickáinfraštruktúra(vrátane
prístupovej miestnej komunikácie) musí byť skolaudovaná, ak má byť vydané na základe návrhu ďalších
účastníkov konania ako stavebníkov kolaudačné rozhodnutie povoľujúce užívanie ich rodinného domu.

Správny súd má tiež za to, že nemožno dôvodne usudzovať o dobromyseľne nadobudnutých právach
ďalšími účastníkmi konania z kolaudačného rozhodnutia, keďže ďalší účastníci konania v čase od
vydania stavebného povolenia do vydania kolaudačného rozhodnutia nepodnikli kroky k naplneniu
podmienky číslo 12 v zmysle stavebného povolenia a ani v rámci návrhu na vydanie kolaudačného
rozhodnutia, ani v rámci ústneho pojednávania spojeného s miestnym šetrením vo veci kolaudácie ich

rodinného domu, a ani do momentu vydania samotného kolaudačného rozhodnutia splnenie predmetnej
podmienky nepreukázali. Pokiaľ sa ďalší účastníci konania spoliehali na to, že kolaudačné rozhodnutie
vydané za absencie splnenia podmienky číslo 12 v zmysle stavebného povolenia je zákonné, nemožno
ich v tomto smere považovať za dobromyseľných, a teda uprednostnenie princípu právnej istoty pred
princípom legality v danom prípade nie je dôvodné.

39. Dôkazy predložené ďalšími účastníkmi konania (fotodokumentácia zachytávajúca umiestnené
betónové skruže na príjazdovej komunikácii) a osobou zúčastnenou na konaní (petičný hárok –
petícia za zvýšenie bezpečnosti na príjazdovej ceste, výzva vlastníka na upustenie od nelegálnej
dopravy na účelovej ceste s doručenkami) v správnom súdnom konaní správny súd nevykonal.

Správny súd zásadne nie je súdom skutkovým, ale je súdom, ktorý posudzuje závery napadnutého
rozhodnutia orgánu verejnej správy. Rozhodnutie správneho súdu je výsledkom preskúmavania
zákonnosti rozhodnutia žalovaného. Správny súd zásadne nezisťuje skutkový stav veci a dokazovanie
vykonáva iba výnimočne, pretože účelom správneho súdneho konania je predovšetkým preskúmanie
zákonnosti rozhodnutí a opatrení orgánov verejnej správy a jeho cieľom je odstránenie nezákonnosti.

Správne súdnictvo je prevažne založené na prieskume zákonnosti už identifikovaného skutkového a
právneho stavu, a preto sa dokazovanie v správnom súdnictve vykonáva v obmedzenom rozsahu.
Zmyslom konania v správnom súdnictve nie je vykonávať rozsiahle dokazovanie a vyvodzovať z
neho skutkové závery, ale preskúmať, či kompetentné orgány pri riešení určitých otázok vymedzených
žalobou rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy. Dokazovanie sa vykoná len

v rozsahu nevyhnutnom pre rozhodnutie správneho súdu, a teda rozsah doplnenia dokazovania musí
byť nastavený tak, aby správny súd nenahradzoval činnosť orgánov verejnej správy.

40. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti správny súd zrušil rozhodnutie žalovaného podľa § 191
ods. 1 písm. d), e) a f) SSP, pretože napadnuté rozhodnutie žalovaného je nepreskúmateľné pre

nedostatok dôvodov, zistenie skutkového stavu žalovaným bolo nedostačujúce pre riadne posúdenie
veci a skutkový stav, ktorý vzal žalovaný za základ napadnutého kolaudačného rozhodnutia nemá oporu
v administratívnom spise. Správny súd zároveň vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie v zmysle § 191
ods. 4 SSP. V ďalšom konaní bude úlohou žalovaného opätovne rozhodnúť o návrhu ďalších účastníkovkonania na vydanie kolaudačného rozhodnutia na stavbu ich rodinného domu, pričom bude dôsledne
postupovať podľa § 3 ods. 1 a 5, § 32 ods. 1 Správneho poriadku aj § 81b Stavebného zákona v spojení
s § § 43b ods. 3 Stavebného zákona. Následne vydá nové rozhodnutie spĺňajúce kritériá ustanovené

v § 46 a § 47 ods. 3 Správneho poriadku, pričom bude rešpektovať právny názor vyslovený správnym
súdom v tomto rozsudku (§ 191 ods. 6 SSP).

41.Správnysúdrozhodolotrováchkonaniapodľa§170písm.c)SSP,podľaktoréhožiadenzúčastníkov
konania nemá právo na náhradu trov konania, ak konanie bolo začaté na základe žaloby prokurátora.

42. Osobe zúčastnenej na konaní správny súd nepriznal náhradu trov konania voči neúspešnému
žalovanému, aplikujúc § 169 SSP, nakoľko jej zo strany správneho súdu nebola uložená žiadna taká
povinnosť, so splnením ktorej by jej vznikli trovy konania a na priznanie iných trov nezistil dôvody hodné
osobitného zreteľa.

43. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).
Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP).
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1 SSP, §

439 ods. 1 SSP a § 439 ods. 3 SSP a contr.), ktorá nemá odkladný účinok (§ 446 ods. 1 SSP).

O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd – Najvyšší správny súd SR (§ 438 ods. 2 SSP). Kasačnú
sťažnosť je potrebné podať na Správnom súde v Banskej Bystrici (§ 444 ods. 1 SSP) v lehote jedného
mesiaca od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť

podaná v listinnej podobe musí byť podaná v potrebnom počte vyhotovení (§ 56 ods. 3 SSP).

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,

f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo

j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvodkasačnejsťažnostiuvedenývodseku1písm.g)aži)savymedzítak,žesťažovateľuvedieprávne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania

pred správnym súdom.

Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP, (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania
podľa § 57 uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,

b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
(2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.Podľa § 449 ods. 1, 2 SSP, (1) sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej
sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom.

(2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),

c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.