Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, August 22, 2024

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 5Co/16/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4422202482
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 08. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Boris Minks
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2024:4422202482.3

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Borisa Minksa a sudcov JUDr. Olivera
Kolenčíka a JUDr. Mareka Olekšáka, v právnej veci navrhovateľky: A. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom
C. XXX, v zastúpení: Advokátska kancelária Gabriel Orlík, s.r.o., so sídlom Žitavanská 20, Topoľčianky,
IČO: 36 858 722, proti vlastníkom podľa výpisu z katastra nehnuteľností: 1/ neznámy (nezistený) právny
nástupca podielového spoluvlastníka D. E. zapísaného na LV č. XXXX kat. územie F. G. pod B1, zast.

Slovenským pozemkovým fondom, so sídlom Búdková 36, Bratislava, IČO: 17 335 345, 2/ neznámy
(nezistený) právny nástupca podielovej spoluvlastníčky H. E. zapísanej na LV č. XXXX kat. územie F. G.
pod B2, zast. Slovenským pozemkovým fondom, so sídlom, Búdková 36, Bratislava, IČO: 17 335 345, 3/
I. E., nar. XX. XX. XXXX, bytom E. J. XXX/XX, A., 4/ neznámy (nezistený) právny nástupca podielového
spoluvlastníkaK.E.zapísanéhonaLVč.XXXXkat.územieF.G.podB4,zast.Slovenskýmpozemkovým
fondom, so sídlom Búdková 36, Bratislava, IČO: 17 335 345, 5/ neznámy (nezistený) právny nástupca

podielového spoluvlastníka F. E. zapísaného na LV č. XXXX kat. územie F. G. pod B5, zast. Slovenským
pozemkovým fondom, so sídlom Búdková 36, Bratislava, IČO: 17 335 345, 6/ neznámy (nezistený)
právny nástupca podielovej spoluvlastníčky L. A. M. E. zapísanej na LV č. XXXX kat. územie F. G. pod
B6, zast. Slovenským pozemkovým fondom, so sídlom Búdková 36, Bratislava, IČO: 17 335 345, 7/
neznámy (nezistený) právny nástupca podielového spoluvlastníka D. E. zapísaného na LV č. XXXX kat.
územie F. G. pod B7, zast. Slovenským pozemkovým fondom, so sídlom Búdková 36, Bratislava, IČO:

17 335 345, 8/ neznámy (nezistený) právny nástupca podielovej spoluvlastníčky H. E. zapísanej na LV
č. XXXX kat. územie F. G. pod B8, zast. Slovenským pozemkovým fondom, so sídlom Búdková 36,
Bratislava, IČO: 17 335 345, 9/ neznámy (nezistený) právny nástupca podielového spoluvlastníka K.
E. zapísaného na LV č. XXXX kat. územie F. G. pod B10, zast. Slovenským pozemkovým fondom, so
sídlom, Búdková 36, Bratislava, IČO: 17 335 345, 10a/ F. N., nar. XX. XX. XXXX, bytom C. O. F. G. XXX,
C., 10b/ F. G., nar. XX. XX. XXXX, bytom A. N. X, P. Q., 10c/ F. E., nar. XX. XX. XXXX, bytom F. X, E.,

10d/ H. G., nar. XX. XX. XXXX, bytom G. XX/XX, H., 10e/ B. G., nar. XX. XX. XXXX, bytom R. XXX,
XXX/ H. G., nar. XX. XX. XXXX, bytom F. X, S., 10g/ K. G., nar. XX. XX. XXXX, bytom H. X, O. R. G.,
S., 10h/ Q. G., nar. XX. XX. XXXX, bytom E. X, O. R. G., S., 10ch/ F. G., nar. XX. XX. XXXX, bytom E.
X, O. R. G., S., 10i/ F. R., nar. XX. XX. XXXX, bytom F. XX, S., XXX/ T. S., nar. XX. XX. XXXX, bytom R.
XXXX/XX, H., 10k/ B. D., nar. XX. XX. XXXX, bytom S. XX, H., 10l/ F. S., nar. XX. XX. XXXX, bytom R.
XXXX/XX, H., 10m/ K. S., nar. XX. XX. XXXX, bytom P. XXXX/X, S. - N., XXX/ A. B., nar. XX. XX. XXXX,

bytom C. XXX, 11/ neznámy (nezistený) právny nástupca podielového spoluvlastníka N. E. zapísaného
na LV č. XXXX kat. územie F. G. pod B12, zast. Slovenským pozemkovým fondom, so sídlom Búdková
36, Bratislava, IČO: 17 335 345, 12/ neznámy (nezistený) právny nástupca podielového spoluvlastníka
S. R. zapísaného na LV č. XXXX kat. územie F. G. pod B1, zast. Slovenským pozemkovým fondom, so
sídlom Búdková 36, Bratislava, IČO: 17 335 345, 13/ H. K., nar. XX. XX. XXXX, bytom K. XXXX/XX, P. -
Q., 14/ F. R. K., nar. XX. XX. XXXX, bytom K. XXXX/XX, P. - Q., XX/ C. G. M., štátny podnik, Odštepný

závod Levice, so sídlom Koháryho 2, Levice, IČO: 36 038 351, 16/ Slovenský pozemkový fond, so sídlom
Búdková 36, Bratislava, IČO: 17 335 345, o návrhu o potvrdenie vydržania, o odvolaní navrhovateľky
proti uzneseniu Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 19. marca 2024, č. k. 5Vyd/2/2022-239, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Nové Zámky (súd prvej inštancie v zmysle § 12 zákona č. 160/2015 Z. z.

(Civilný sporový poriadok, ďalej len ,,CSP“) uznesením zo dňa 19. marca 2024, č. k. 5Vyd/2/2022-239,
pri právnom posúdení podľa § 130, § 132, § 134 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník
(ďalej len „OZ“), § 7, § 8, § 359a, § 359c ods. 1 až 3, § 359d ods. 2, § 359e ods. 1 až 3, § 359f ods. 1 až
4, § 359h ods. 1 až 4 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len ,,CMP“) návrh
zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu.

2. V odôvodnení rozhodnutia prvoinštančný súd uviedol, že návrhom na začatie konania doručeným
súdu prvej inštancie dňa 10. 06. 2022 sa navrhovateľka domáhala potvrdenia, že dňa 19. 02. 2010
nadobudla vydržaním vlastnícke právo k nehnuteľnostiam v kat. území F. G., zameraným GP č. 77/2021
vyhotoveným dňa 18. 01. 2022 F. B. - geodetom, úradne overeným dňa 23. 03. 2022 D. U. K. pod č.
304/22 a to k:

- spoluvlastníckemu podielu 45/48 na diele č. 1 od parcely registra „E“: parc. č. 92/1 vo výmere 237 m2
k parcele registra „C“: parc. č. 92/3 a na diele č. 2 od parcely registra „E“: parc. č. 92/1 vo výmere 33
m2 k parcele registra „C“: parc. č. 92/7,
- spoluvlastníckemu podielu 1/3 na diele č. 4 od parcely registra „E“: parc. č. 92/3 vo výmere 14 m2 k
parcele registra „C“: parc. č. 92/3 a na diele č. 5 od parcely registra „E“: parc. č. 92/3 vo výmere 33 m2

k parcele registra „C“: parc. č. 92/7.

3. Ďalej súd prvej inštancie konštatoval, že navrhovateľka súdu oznámila, že v dôsledku prevodu časti
pozemkov, ktoré sú v jej vlastníctve došlo k určitým zmenám, a preto podaním zo dňa 23. 10. 2023
upravila návrh na začatie konania jednak vo vzťahu k účastníkom konania a následne podaním zo

dňa 15. 11. 2023 upravila petit návrhu a to v súvislosti s novým geometrickým plánom č. 70/2023,
vyhotoveným dňa 09. 10. 2023 geodetom F. B.. Toto podanie súd posudzoval podľa obsahu len ako
upresnenie petitu návrhu, nie jeho zmenu. Navrhovateľka sa domáha potvrdenia vydržania tých istých
pozemkov, nežiada viac ani menej než návrhom na začatie konania. Upresnený petit návrhu súvisí s
novým geometrickým plánom č. 70/2023 a znie nasledovne:

,,Súd potvrdzuje, že dňa 19. 02. 2010 navrhovateľka nadobudla vydržaním vlastnícke právo k
nehnuteľnostiam v kat. území F. G. zameraným GP č. 70/2023 vyhotoveným dňa 09. 10. 2023 F. B. -
geodetom a úradne overeným dňa 26. 10. 2023 pod č. 1548/23 D. U. K., a to k:
- spoluvlastníckemu podielu 45/48 na parcele registra „C“: parc. č. 92/3 - zastavaná plocha a nádvorie
vo výmere 237 m2 a na parcele registra „C“: parc. č. 92/11 - záhrada vo výmere 33 m2,

- spoluvlastníckemu podielu 1/3 na parcele registra „C“: parc. č. 92/9 - zastavaná plocha a nádvorie
vo výmere 14 m2 a na parcele registra „C“: parc. č. 92/10 - záhrada vo výmere 33 m2.“. Čo sa týka
okruhu účastníkov konania, tento sa v dôsledku prevodu časti pozemkov /spoluvlastníckych podielov/
navrhovateľky zmenil. Jej podiely, ktoré mala navrhovateľka zapísané na príslušných LV, nadobudli od
navrhovateľky H. a F. R. K. a to na základe kúpnej zmluvy z 25. 11. 20211 (uvedené vyplýva z LV č. XXX,

XXXX, XXXX). Manželov K. je potrebné podľa § 359c ods. 1 CMP považovať za účastníkov konania.
Preto súd prvej inštancie uznesením č. k. 5Vyd/2/2022-156 zo dňa 30. 11. 2023 v spojení s opravným
uznesením č. k. 5Vyd/2/2022-201 zo dňa 09. 01. 2024 rozhodol v súlade s § 10 ods. 1, § 7 ods. 1, § 359c
ods. 2 CMP o pribratí dotknutých účastníkov do konania, tak ako je to uvedené v predmetnom uznesení,
čím sa ustálil okruh účastníkov tohto konania o potvrdenie vydržania.

4. Následne súd prvej inštancie v zmysle § 359e ods. 1 CMP skúmal, či navrhovateľka v konaní
dostatočne osvedčila, že nadobudla vlastnícke právo k predmetným spoluvlastníckym podielom k
nehnuteľnostiam vydržaním, t. j. či sú splnené podmienky na vydanie vyzývacieho uznesenia podľa §
359f ods. 1 CMP.

5. Vychádzajúc z návrhu navrhovateľky a jeho upresnenia zo dňa 23. 10. 2023 a 15. 11. 2023, ktoré
súd prvej inštancie, ako je uvedené vyššie vyhodnotil len ako upresnenie návrhu na začatie konania, ku
ktorému došlo v dôsledku skutočnosti, že po začatí konania došlo z dôvodu prevodu spoluvlastníckych
podielov z navrhovateľky (ktoré síce nie sú predmetom konania o potvrdenie vydržania) na manželov

K., k novému zameraniu pozemkov a vyhotoveniu nového GP č. 70/2023. Práve v dôsledku vyhotovenianového geometrického plánu došlo aj k upresneniu petitu pôvodného návrhu. Z ostatného obsahu spisu
(ku ktorému si dal prvoinštančný súd pripojiť aj dedičský spis D 1970/99 vo veci dedičského konania po
poručiteľovi K. S., otcovi navrhovateľky) súd zistil, že navrhovateľka jednak tvrdí, že sama predmetné

nehnuteľnosti, ku ktorým žiada potvrdiť vydržanie, nadobudla vydržaním a to ku dňu 19. 02. 2010.
Týmto dňom jej mala uplynúť 10 ročná vydržacia doba, ktorá podľa nej začala plynúť 19. 02. 2000,
kedy nadobudlo právoplatnosť osvedčenie o dedičstve D 1970/99-24 zo dňa 03. 02. 2000. Ako už bolo
uvedené vyššie, navrhovateľka tvrdí, že v čase dedenia mala za to, že v rámci dedičského konania,
po predkovi K. S., kedy podľa dohody dedičov nadobudla ona ako jedna z piatich dedičov domovú

nehnuteľnosť s dvorom, nachádzajúcu sa v katastrálnom území F. G., v tom čase zapísané vo vložke č.
29, N. O. 28 U. N. O. 31, že v rámci tohto dedičského konania nadobudla aj spoluvlastnícke podiely k
nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom tohto konania, t. j. navrhovateľka mala za to, že predmetom dedenia
boliajtietospoluvlastníckepodiely,ktorésúterazpredmetomkonaniaopotvrdenievydržaniaatvrdila,že
sa držby týchto spoluvlastníckych podielov chopila práve titulom dedenia po jej predkovi K. S.. Súčasne
poukázala na to, že podľa dohody dedičov predmetnú domovú nehnuteľnosť s dvorom nadobudla do

svojho vlastníctva podľa osvedčenia o dedičstve len ona (tak sa so spoludedičmi dohodla). Súčasne
však navrhovateľka tvrdila aj to, že tieto nehnuteľnosti nadobudli do spoluvlastníctva už jej predkovia a
to v roku 1961, tiež originálnym spôsobom - vydržaním. Navrhovateľka je jednou z viacerých dedičov
po K. S..

6. Súdprvejinštancievtejtosúvislostizistil,ževzmysleosvedčeniaodedičstveD1970/99-24zodňa03.
02. 2000, ktoré je súčasťou pripojeného dedičského spisu, po poručiteľovi K. S. dedili ako dedičia v prvej
skupine navrhovateľka a okrem nej ďalší štyria dedičia a to N. F., r. č: XXXXXX/XXX, B. G., r. č: XXXXXX/
XXX, U. G., r. č: XXXXXX/XXX a K. S., r. č: XXXXXX/XXX. Je teda zrejmé, že navrhovateľka nebola
jediná dedička po K. S.. Z uvedeného osvedčenia vyplynulo, že predmetom dedenia boli nehnuteľnosti

bližšie špecifikované v tomto osvedčení a podľa dedičskej dohody domovú nehnuteľnosť v obci C., kat.
územie F. G., zapísanú v tom čase vo vložke č. 29, parcela č. 92/3, vo vložke č. 28, parcela č. 92/2
a vo vložke č. 31, parcela č. 92/1, v príslušných pomeroch nadobudla do svojho vlastníctva jedna z
piatich dedičov, a to práve navrhovateľka - A. B.. Z uvedeného dedičského rozhodnutia je zrejmé, ktoré
konkrétne nehnuteľnosti, resp. aké ich spoluvlastnícke podiely boli predmetom dedenia. V prípade parc.

reg. ,,E“ č. 92/1 z vložky č. 31 bol predmetom dedenia spoluvlastnícky podiel 1/16 z celku a práve v
tomto konaní navrhovateľka navrhuje, aby jej súd potvrdil vydržanie spoluvlastníckeho podielu 45/48, t.
j. zvyšok podielu, ale v súčasnosti podľa GO plánu č. 70/2023 na parcele reg. ,,C“ č. 92/3 - zastavaná
plocha a nádvorie vo výmere 237 m2 a na parcele reg. ,,C“ č. 92/11 - záhrada vo výmere 33 m2. V
prípade parc. reg. ,,E“ č. 92/3 z vložky č. 29 bol predmetom dedenia spoluvlastnícky podiel 2/3 z celku a

práve v tomto konaní navrhuje, aby jej súd potvrdil vydržanie spoluvlastníckeho podielu 1/3, t. j. zvyšok
podielu, ale v súčasnosti podľa GO plánu č. 70/2023 na parcele reg. ,,C“ č. 92/9 - zastavaná plocha a
nádvorie vo výmere 14 m2 a na parcele reg. ,,C“ č. 92/10 -záhrada vo výmere 33 m2. Z dohody, ktorú
uzavreli dedičia v rámci dedičského konania je teda zrejmé, kto nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom
dedenia, nadobudol a ktorých konkrétnych nehnuteľností sa dohoda týka. Podľa osvedčenia o dedičstve

navrhovateľkadedilapoK.S.rovnýmdielomvpomerekostatnýmspoludedičom,každémuznichvznikol
nárok na dedičský podiel vo výške 1/5 z majetku poručiteľa.

7. Navrhovateľka tvrdí, že nadobúdacím titulom v jej prípade bolo práve vyššie uvedené osvedčenie o
dedičstve po poručiteľovi K. S.. Práve osvedčenie o dedičstve malo byť tým domnelým nadobúdacím

titulom. Navrhovateľka sa totiž domnievala, že dedičstvo nadobudla v rozsahu, v akom ho užívali jej
predkovia (aj poručiteľ), t. j., že nadobudla aj tie spoluvlastnícke podiely k nehnuteľnostiam, ktoré sú
predmetom tohto konania, kde ale podľa evidencie nehnuteľností sú ako ich spoluvlastníci uvedené
iné osoby, resp. ich dedičia, t. j. dotknutí vlastníci uvedení v bode 1/ až 14/ záhlavia predmetného
uznesenia. Ako bolo uvedené, z osvedčenia o dedičstve vyplýva, ktoré konkrétne nehnuteľnosti a

v akých spoluvlastníckych podieloch navrhovateľka podľa osvedčenia o dedičstve nadobudla a len
uvedené bolo predmetom dohody dedičov, pretože nič viac prejednávané v dedičskom konaní nebolo.
To, že predmetom dedenia neboli spoluvlastnícke podiely k nehnuteľnostiam, ku ktorým žiada potvrdiť
vydržanie, tak o tom svedčí samotné osvedčenie o dedičstve D 1970/99 a súčasne to, že podala
tento návrh v tejto veci. Pokiaľ by totiž boli uvedené spoluvlastnícke podiely prejednané v rámci

dedičského konania ako celky, nebol by žiaden dôvod k tomu, aby navrhovateľka podávala tento návrh.
Z uvedeného je zrejmé, že navrhovateľke už z osvedčenia o dedičstve malo byť zrejmé, čo je predmetom
dedenia a dohody dedičov, resp. malo jej byť zrejmé, že niektoré parcely nededila v celosti, ale len ich
spoluvlastnícke podiely.8. Súd prvej inštancie v tejto súvislosti poukázal aj na to, že už aj z kúpnej zmluvy zo dňa 09. 06. 1948, na
základe ktorej predkovia navrhovateľky, manželia K. a U. S. nadobudli nehnuteľnosti a tiež z PK vložiek,

ktoré listiny sú súčasťou pripojeného dedičského spisu D 1970/99 je zrejmé, aké spoluvlastnícke podiely
boli predmetom prevodu. Čo sa týka domovej nehnuteľnosti (dom a dvor) aj v samotnej kúpnej zmluve sa
uvádza, že ju budú síce kupujúci užívať vo väčšom rozsahu (6a 27m2), ktorý sa ale pre neusporiadanosť
nedá celý previesť. Aj zo samotnej kúpnej zmluvy z 09. 06. 1948 vyplýva, že prevod sa netýkal
celého rozsahu vlastníctva k nehnuteľnostiam, ktoré predkovia navrhovateľky užívali. Vychádzajúc z

ustálenej súdnej praxe, za vydržanie vlastníckeho práva je považované jeho nadobudnutie v dôsledku
kvalifikovanej držby konkrétnej veci a to po zákonom stanovenú dobu. Vydržaním vlastníckeho práva
je však možné umožniť nadobudnutie vlastníctva len tomu držiteľovi, ktorý vec dlhodobo ovláda a to v
dobrej viere, v ospravedlniteľnom omyle, že je jej vlastníkom. Vydržanie slúži predovšetkým k zahojeniu
prípadnej vady, alebo nedostatku nadobúdacieho titulu. Samotným účelom vydržania je za splnenia
zákonných predpokladov zosúladiť dlhodobý faktický stav so stavom právnym. V zmysle § 134 odsek 1

OZoprávnenýdržiteľsastávavlastníkomnehnuteľnejvecizapredpokladu,žejumánepretržitevosvojej
držbe po dobu desať rokov. Podľa súdu prvej inštancie nie hoc aká držba a tiež nie hoc aký subjektívny
pocit údajného držiteľa veci automaticky spôsobujú po uplynutí 10 ročnej doby vydržanie veci. V každom
prípade podľa súdu musí ísť o držbu dobromyseľnú a oprávnenú. Aby bolo možné považovať niekoho
za oprávneného držiteľa, je zo zákona nevyhnutné, aby bol tento vzhľadom na všetky okolnosti v dobrej

viere, že mu vec patrí. Súd v žiadnom prípade nemôže vychádzať len zo subjektívnych predstáv držiteľa.
Takáto predpokladaná dobrá viera musí vychádzať aj z objektívnych okolností, za ktorých mohlo dôjsť k
vzniku vecného práva, napr. aj z právneho dôvodu, ktorý by mohol mať za následok vznik práv. Skutočný
právny titul nadobudnutia držby tu síce v skutočnosti nemusí existovať, ale musí tu existovať skutočná a
nespochybniteľná dobrá vôľa držiteľa, že jeho držba sa o taký (existujúci) titul opiera. Otázku existencie

dobrej vôle je potrebné posudzovať veľmi citlivo. Musí sa skutočne objektívne posúdiť, či držiteľ pri
normálnej opatrnosti mal, resp. mohol mať vedomosť, alebo oprávnené pochybnosti o tom, či mu vec
právom patrí, resp. či ju oprávnene nadobudol.

9. Navrhovateľka tvrdí, že predmetné spoluvlastnícke podiely k nehnuteľnostiam nadobudla titulom

dedenia dedením, resp. na základe osvedčenia o dedičstve, keď sa domnievala, že predmetom
dedenia sú aj dotknuté podiely. Z vykonaného dokazovania však súd prvej inštancie zistil, že aj
z predložených listinných dôkazov vyplýva, že predmetom vyššie uvedenej kúpnej zmluvy z roku
1948 neboli nehnuteľnosti v celom rozsahu ich užívania. Aj z PK vložiek a osvedčenia o dedičstve
vyplýva, že predmetom dedenia boli spoluvlastnícke podiely a nie dotknuté parcely ako celok. Už

len s poukazom na kúpnu zmluvu uzavretú predkami navrhovateľky a následné dedičské konanie tu
existujú oprávnené pochybnosti o dobromyseľnosti držby zo strany navrhovateľky. S poukazom na
tieto okolnosti, pri dodržaní normálnej opatrnosti navrhovateľka mala, resp. mohla mať vedomosť,
alebo oprávnené pochybnosti o tom, či predmetné spoluvlastnícke podiely k nehnuteľnostiam mali
byť, resp. boli predmetom dedenia. Z uvedenej kúpnej zmluvy a PK vložiek, ktoré boli súčasťou

dedičskéhospisunavrhovateľkamohlaprinormálnejopatrnostivedieťoskutočnostiach,ktoréobjektívne
boli spôsobilé vyvolať pochybnosti o tom, či predmetné spoluvlastnícke podiely patrili jej predkom,
teda či ich mohla ona nadobudnúť do vlastníctva dedením po predkoch. Práve tieto pochybnosti
podľa súdu vylučujú dobromyseľnosť držby. Keďže teda v tomto prípade navrhovateľka nepreukázala
splnenie jednej z podmienok vydržania a to dobromyseľnosť držby, neosvedčila, že splnila podmienky

pre vydržanie vlastníckeho práva podľa § 134 OZ. To či mali predkovia nezrovnalosti uvedené v
kúpnej zmluve (týkajúce sa tej časti vlastníctva, ktoré nemohlo byť na nich v tom čase prevedené)
takpovediac ,,doriešiť“, resp. odstrániť pochybnosti ohľadom toho, čo malo byť predmetom prevodu
vlastníctva, však nie je predmetom tohto konania, pretože predmetom tohto konania nemôže byť
potvrdenie vydržania vlastníctva predkami navrhovateľky.

10. V ďalšom súd prvej inštancie konštatoval, že navrhovateľka v návrhu tiež tvrdí, že predmetné
nehnuteľnosti, resp. spoluvlastnícke podiely nadobudli do spoluvlastníctva už jej predkovia, taktiež
originálnym spôsobom, vydržaním, ktorého účinky nastali priamo zo zákona, a to vzhľadom na
započítanie držby a ustanovenia § 566 ods. 1 a 2 OZ, ku dňu uplynutia vydržacej doby, t. j. ku dňu

01. 01. 1961. Podľa navrhovateľky už jej predkovia sa stali vlastníkmi danej nehnuteľnosti vydržaním,
teda už jej predkovia nadobudli originálnym spôsobom vlastníctvo k nehnuteľnostiam, o ktorých ale
súčasne navrhovateľka tvrdí aj to, že aj ona splnila podmienky ich vydržania. Tvrdí, že v roku 2010
ona nadobudla uvedené nehnuteľnosti taktiež originálnym spôsobom - vydržaním. Ďalej tvrdí, ženehnuteľnosti nadobudli do spoluvlastníctva už jej predkovia, teda že v čase smrti bol jej predok
K. S. vlastníkom predmetných nehnuteľností, potom navrhovateľka ako jedna z jeho dedičov môže
tieto nehnuteľnosti nadobudnúť len dedením. Nie je možné, aby ona po svojom predkovi vydržala

vlastnícke právo k 19. 02. 2010. Ak by bola pravda, že predok navrhovateľky - K. S. tieto nehnuteľnosti
nadobudol do vlastníctva pred svojou smrťou, mali byť potom tieto nehnuteľnosti predmetom dedičského
konania a navrhovateľka by mala nadobudnúť predmetné nehnuteľnosti dedením. V takomto prípade
navrhovateľka podľa súdu prvej inštancie nezvolila vhodný prostriedok, ako sa domôcť ňou tvrdeného
vlastníctva. Podľa súdu v prípade, ak už jej predkovia mali nadobudnúť vlastníctvo k predmetným

spoluvlastníckym podielom vydržaním, tak navrhovateľka sa môže vlastníctva domáhať len v rámci
dedenia, nie vydržania. Návrh na potvrdenie vydržania môže podať len navrhovateľ, ktorý o sebe tvrdí,
že on sám nadobudol nehnuteľnosť, resp. spoluvlastnícky podiel k nej originálnym spôsobom. Preto nie
je možné, aby sa navrhovateľka v tejto veci domáhala potvrdenia vydržania v prospech jej právnych
predchodcov.Akakoonasamatvrdívnávrhu,žepredmetnénehnuteľnosti,resp.spoluvlastníckepodiely
nadobudli už jej predkovia originálnym spôsobom, ona ako ich právna nástupkyňa môže po nich majetok

nadobudnúť len dedením. V predmetnej veci, vzhľadom na tvrdený okamih vydržania predmetných
nehnuteľností už predkami navrhovateľky, nemôže byť verejnou listinou pre zápis vlastníckeho práva
navrhovateľky k predmetným nehnuteľnostiam uznesenie o potvrdení vydržania v jej prospech.

11. Na doplnenie súd prvej inštancie uviedol, že čo sa týka vyššie spomínanej dohody dedičov, ktorá je

súčasťou osvedčenia o dedičstve, tak z tejto vôbec nevyplýva, že vôľa spoludedičov smerovala k tomu,
aby navrhovateľka nadobudla vlastníctvo aj k spoluvlastníckym podielom k nehnuteľnostiam, ktoré sú
predmetom tohto konania o potvrdenie vydržania. Predmetné spoluvlastnícke podiely k nehnuteľnosti
totiž neboli predmetom dohody dedičov a je otázne, ako by v súvislosti s týmito nehnuteľnosťami (ktoré
sú predmetom tohto konania), keby boli v rámci dedičstva prejednávané, ostatní spoludedičia svoju vôľu

prejavili. Predmetné nehnuteľnosti nemohli byť predmetom dohody dedičov, keďže neboli predmetom
samotného dedičského konania.

12. Po preskúmaní návrhu navrhovateľky, doložených dôkazov, dospel súd prvej inštancie k záveru,
že návrh je potrebné zamietnuť z toho dôvodu, že navrhovateľka v konaní neosvedčila, že na základe

tzv. domnelého titulu - osvedčenia o dedičstve (sp. zn. D1970/99) vstúpila do dobromyseľnej držby
predmetnýchspoluvlastníckychpodielov,resp.ževjejprípadeišlookonanievospravedlniteľnomomyle,
že ide o v dedičskom konaní prejednané spoluvlastnícke podiely k pozemkom, ktoré zdedila. Toto
navrhovateľka dostatočne neosvedčila. Naopak z predložených listinných dôkazov mal súd zato, že aj
z kúpnej zmluvy v spojení s jednotlivými PK vložkami, ktoré listiny boli súčasťou dedičského konania a

tiež aj zo samotného osvedčenia o dedičstve bolo, resp. malo byť navrhovateľke, pri zachovaní bežnej
obozretnostizrejmé,žejejpredkovianenadobudlinehnuteľnosti,ktoréužívalidovlastníctvavšetky,resp.
v celosti. Okrem toho, keďže aj samotná navrhovateľka tvrdí, že nehnuteľnosti nadobudli vydržaním
už jej predkovia, nie je možné, ak by to tak bolo, aby ich vlastníctvo nadobudla aj ona ako ich priamy
potomok originálnym spôsobom - vydržaním, ale len dedením. Vzhľadom na uvedené mal súd prvej

inštancie za to, že neboli splnené predpoklady pre vydržanie, resp. neboli splnené predpoklady pre
vydanie vyzývacieho uznesenia, preto súd návrh navrhovateľky zamietol s poukazom na ustanovenie
§ 359e ods. 2 CMP.

13. Proti tomuto rozhodnutiu podala včas odvolanie navrhovateľka, prostredníctvom právneho zástupcu,

navrhujúc odvolaciemu súdu, aby uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie
konanie. V podanom odvolaní poukázala na existenciu odvolacích dôvodov podľa ust. § 365 ods. 1
písm. f/ a h/ CSP. Navrhovateľka má za to, že napadnuté uznesenie súdu je v rozpore s účelom ako aj
funkciou samotného inštitútu vydržania podľa uznesenia Najvyššieho súdu SR 5Cdo/30/2010. V zmysle
uvedeného je funkciou vydržania umožniť nadobudnutie vlastníctva držiteľovi, ktorý vec dlhodobo

ovláda v dobrej viere, že je jej vlastníkom, pričom táto dobrá viera (dobromyseľnosť) je podľa platnej
úpravy daná „so zreteľom na všetky okolnosti“. Namietala, že súd neskúmal dobrú vieru s ohľadom na
všetky okolnosti. Má za to, že súd v tomto prípade postupoval výlučne formalisticky, keď dobrú vieru
posudzoval len s ohľadom na osvedčenie o dedičstve (sp. zn. D1970/99), v ktorom vytkol absenciu
predmetu vydržania (jednotlivých spoluvlastníckych podielov, ktoré majú byť predmetom vydržania)

ako aj s ohľadom na kúpnopredajnú zmluvu z r. 1948, pri ktorej rovnako poukázal na skutočnosť,
že v nej absentuje predmet vydržania. Má za to, že súd mal dobrú vieru posudzovať so zreteľom
na všetky okolnosti a nielen na gramatický výklad vyššie uvedených listín. Vzhľadom na predložené
dôkazy ako aj skutkové okolnosti je dokázané, že navrhovateľka bola v dobrej viere, keďže právnymipredchodcami navrhovateľky boli osoby blízke, predmet vydržania a nadobudnutý pozemok tvoria jeden
ohradený ucelený funkčný celok - predmet vydržania je od nepamäti, teda od r. 1948, t. j. cca 76 rokov
oplotený spolu s pozemkami, ktoré vlastnili a užívali právni predchodcovia navrhovateľky ako aj samotná

navrhovateľka, pričom ich užívanie je možné len spolu s pozemkami (podielmi), ktoré boli vo vlastníctve
právnych predchodcov navrhovateľky a aj samotnej navrhovateľky.

14.Ďalejnavrhovateľkanamietala,žesúdneprihliadalnanemenejdôležitúskutočnosť,ato,žemanželia
S. sa chopili držby predmetných nehnuteľností dňom uzatvorenia kúpnopredajnej zmluvy, a to dňa 09.

06. 1948. Nehnuteľnosti boli oplotené a všetci susedia, ako aj vtedy Obec F. G. sa k nim správali
ako k vlastníkom predmetných nehnuteľností. Za predmetné nehnuteľnosti bola odvádzaná manželmi
S. a neskôr už len K. S. daň z nehnuteľností. V priebehu užívania nehnuteľností neboli manželia S.
nikdy nikým rušení, nikto nespochybňoval ich vlastnícke právo a nedožadoval sa vydania nehnuteľností.
Následne po vydaní Osvedčenia o dedičstve (sp. zn. D1970/99) tieto nehnuteľnosti ako jeden celok
užívala navrhovateľka, pričom k dnešnému dňu nebola a nie je nikým v užívaní rušená a nikto nežiadal

a ani nežiada ich vydanie. Súd však uvedené okolnosti, z ktorých vyplýva dobrá viera navrhovateľky,
opomenul.

15. K námietke súdu, že z kúpnej zmluvy bolo zrejmé, že právni predchodcovia navrhovateľky
nenadobudli predmetné nehnuteľnosti v celosti navrhovateľka uviedla, že v kúpnopredajnej zmluve je

v bode 9 uvedené, že „v skutočnosti budú kupujúci užívať mpč. 92/2 dom a dvor vo výmere 627 m2, o
ktorej parcele je zhotovený geometrický nákres, ktorý ale v pozemkovej knihe pre neusporiadanosť nedá
sa previesť.“. Parcela 92/2 vyznačená v GP č. 79/1947, ktorú mali kupujúci užívať, súhlasí s parcelami
zameranými v súčasnosti GP č. 70/2023 a užívanými navrhovateľkou. Uzatvoreniu kúpnopredajnej
zmluvy predchádzalo vyhotovenie GP č. 79/1947, kde bola vyznačená parc. č. 92/2 a ako vlastníčka

bola v Novom stave uvedená F. B. M. R.. Zároveň bolo kupujúcim – manželom S. predložené Obecné
svedectvo z 10. 12. 1947, v ktorom MNV v F. G. potvrdzuje pokojné a nerušené užívanie parc.č. 92/2
F. B. a odporúča prepísanie uvedenej parcely v prospech F. B. v pozemkovej knihe. Zo samotného
zamerania daného GP č. 79/1947 bolo zrejmé, že právni predchodcovia navrhovateľky - manželia S.
mali záujem kúpiť v celosti vtedajšiu parcelu 92/2. Na základe predloženého obecného svedectva sa

oprávnene domnievali, že kúpnopredajnou zmluvou nadobudnú danú parcelu v celosti od jej výlučnej
vlastníčky. Ako uvádza aj GP č. 79/1947 hranice danej parcely boli vyznačené v teréne kamennými
medzníkmi a tak ju manželia S. aj začali užívať, pričom pozemok bol v súlade s uvedeným GP oplotený
a pôvodné oplotenie sa na mieste nachádza dodnes. V takomto stave začala nehnuteľnosti užívať aj
navrhovateľka, pričom vzhľadom na stav veci nemala pochybnosti, že tieto nehnuteľnosti v celosti patrili

jej rodičom a následne vlastníctvo k nim titulom dedenia prešlo aj na samotnú navrhovateľku. Ďalej nie
je možné ani opomenúť, že kúpna cena, ktorá bola v zmysle Kúpnopredajnej zmluvy zo dňa 09. 06.
1948 zaplatená manželmi S. – 10 500,- Kčs určite nezodpovedala hodnote spoluvlastníckych podielov,
ktoré právni predchodcovia navrhovateľky reálne nadobudli, ale bola kúpnou cenou za nehnuteľnosti v
celosti. Uvedené možno zistiť aj porovnaním, keďže priemerná mzda v hospodárstve v danom období

dosahovala 764 Kčs, pričom keďže K. S. nemal vyššie vzdelanie a bol domovníkom, zarábal rádovo
nižšie. Navrhovateľka má za to, že v tomto prípade nebola preukázaná neoprávnenosť držby, práve
naopak bolo preukázané, že navrhovateľka je so zreteľom na všetky okolnosti v dobrej viere, že jej
svedčí právny titul a že je vlastníčkou predmetu vydržania, a teda jej držba je oprávnená. Uviedla, že
keď niekto nadobudne vlastnícke právo k pozemku respektíve jeho časti a súčasne sa uchopí držby

časti alebo celého susedného pozemku, právnym titulom držby je v takom prípade nadobúdací titul
ku skutočne vlastneným pozemkom (kúpna či darovacia zmluva, závet alebo rozhodnutie v dedičskom
konaní a podobne). V takom prípade je dôležité posúdiť či časť parcely, ktorá sa má vydržať, tvorí
ohradený funkčný celok s parcelou vlastnou, či prístup k takejto parcele je len z nehnuteľnosti držiteľa,
či vlastníci zapísaní na príslušnom LV (prípadne ich právni nástupcovia) po celú dobu nedali najavo svoj

nesúhlas a nebránili si svoje vlastnícke právo. Vzhľadom na uvedené je osvedčenie o dedičstve (sp. zn.
D 1970/99), ktorého predmetom bolo dedenie parc. č. 92/3 v podiele 2/3, parc. č. 92/2 v celosti a parc. č.
92/1 v podiele 1/16, postačujúci putatívny vydržací titul nadobudnutia vlastníckeho práva navrhovateľky
k predmetu vydržania vymedzenom v petite návrhu.

16. Navrhovateľka vyjadrila nesúhlas s právnym názorom súdu, v zmysle ktorého, keďže samotná
navrhovateľka tvrdí, že nehnuteľnosti nadobudli vydržaním už jej predkovia, nie je možné, ak by to tak
bolo, aby ich vlastníctvo nadobudla aj ona ako ich priamy potomok originálnym spôsobom - vydržaním,
ale len dedením. Občiansky zákonník žiadne takéto obmedzenie neuvádza, a teda v prípade, ak súsplnené podmienky vydržania vo vzťahu k určitej osobe je irelevantné, či jej právny predchodca už
nadobudol danú nehnuteľnosť vydržaním, alebo iným spôsobom daným zákonom pre nadobudnutie
vlastníckeho práva. V prípade, ak by zákonodarca mal v úmysle realizovať obmedzenie prezentované

názorom súdu, výslovne by to uviedol v rámci úpravy inštitútu vydržania. Súd v tomto prípade vytvára
situáciu, v zmysle ktorej by napriek tomu, že navrhovateľka ako jediná z dedičov - právnych nástupcov
K. S. a manželky U. S. - fakticky užíva predmetné nehnuteľnosti a zároveň aj spĺňa ďalšie podmienky
vydržania, nemohla nehnuteľnosti nadobudnúť vydržaním, a to z dôvodu, že jej právni predchodcovia
nadobudli predmet návrhu vydržaním.

17. V doplnení odvolania navrhovateľka s poukazom na § 63 CSP doložila súdu písomné vyhlásenie I.
E., M. F., ktorá je zapísaná na liste vlastníctva č. XXXX, kat. územie F. G. ako podielová spoluvlastníčka
pod B3 v podiele 4/48, a v ktorom potvrdzuje skutočnosti uvedené v podanom návrhu navrhovateľky,
že ona ako podielová spoluvlastníčka a aj široké okolie mali za to, že rodičia navrhovateľky a po
nich navrhovateľka boli jedinými vlastníkmi nehnuteľností zameraných GP č. 70/2003. Navrhovateľka

predložila súdu aj vyhlásenie F. N., M. S., ktorá je sestrou navrhovateľky a dcérou manželov S., ktorá
tiež potvrdzuje faktickú držbu právnych predchodcov ako aj samotnej navrhovateľky, ako aj skutočnosť,
že sa navrhovateľka mohla objektívne domnievať, že rodičia navrhovateľky boli jedinými vlastníkmi
nehnuteľnosti zameraných GP, ako aj to, že navrhovateľka je po ich smrti výlučnou vlastníčkou týchto
nehnuteľností.

18. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP) prejednal podané
odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania (v zmysle § 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel
k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správne, preto ho podľa § 387 ods.
1 CSP potvrdil.

19. Civilný mimosporový poriadok bol zákonom č. 68/2021 Z. z. novelizovaný s účinnosťou od 01. 05.
2021, ktorým bolo zavedené konanie o potvrdení vydržania (§ 359a až § 359k CMP).

20. Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového

poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

21. Súd prvej inštancie prvýkrát rozhodol uznesením zo dňa 10. novembra 2022, č. k. 5Vyd/2/2022-66,

takženávrhnazačatiekonaniaopotvrdenívydržaniaodmietolzdôvodunedostatkuvokruhuúčastníkov
konania. V dôsledku podaného odvolania Krajský súd v Nitre zrušil uznesenie súdu prvej inštancie
a vec mu vrátil na ďalšie konanie, pričom uviedol, že navrhovateľka postupovala správne, keď v súlade
s rozhodnutím Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 6Cdo/11/2016 zo dňa 24. 02. 2016, vlastníkov, resp.
spoluvlastníkov z listov vlastníctva č. XXXX U. O. XXXX označila ich menom a priezviskom v súlade

s výpisom z listov vlastníctva spolu s dodatkom, že sa jedná o neznámych (nezistených) vlastníkov
nehnuteľnosti, zast. Slovenským pozemkovým fondom. Následne, po vrátení veci odvolacím súdom,
súd prvej inštancie rozhodol uznesením, ktoré je predmetom tohto odvolacieho prieskumu.

22. Odvolací súd konštatuje, že prvoinštančný súd po zrušení a vrátení veci na ďalšie konanie v

novom rozhodnutí odstránil odvolacím súdom vytýkané nedostatky, pričom napadnuté uznesenie možno
považovať za podrobne a vyčerpávajúco riadne odôvodnené. Súd prvej inštancie dospel k správnemu
záveru, keď návrh na začatie konania o potvrdení vydržania zamietol z dôvodu neosvedčenia
dobromyseľnosti držby navrhovateľky.

23. Konanie o potvrdení vydržania pozostáva z dvoch fáz. Prvá fáza je konanie o vydaní vyzývacieho
uznesenia a druhá po vydaní vyzývacieho uznesenia. V rámci prvej fázy konania súd návrh
zamietne ak zistí, že nie sú splnené podmienky pre vydanie vyzývacieho uznesenia, teda skúma, činavrhovateľosvedčilsplneniepredpokladovvydržania.Vychádzapritomzopísaniaskutkovýchokolností
navrhovateľom v návrhu a ním označených, predložených dôkazov.

24. Na doplnenie správnosti uznesenia súdu prvej inštancie odvolací súd dodáva, že okrem
všeobecných náležitostí návrhu na začatie konania o potvrdení vydržania tento má obsahovať aj
osobitné náležitosti (§ 359d ods. 2 CMP), a to predovšetkým pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich
skutočností a označenie dôkazov na ich preukázanie. Znamená to opísanie rozhodujúcich skutočností
do takej hĺbky (podrobností), aby z nich tvrdené právo navrhovateľa vyplývalo. Ide o skutočnosti, z

ktorých vyplýva, že navrhovateľ splnil všetky predpoklady pre nadobudnutie vlastníckeho práva. Pri
prvom predpoklade oprávnenej držby musí navrhovateľ uviesť skutočnosti, od ktorých odvodzuje svoju
dobromyseľnosť, ako jeho presvedčenie, že nekoná bezprávne, keď si prisvojuje určitú vec. Nestačí
však subjektívne presvedčenie držiteľa, že mu vec patrí, ale dobromyseľnosť sa hodnotí objektívne.
Rozhodujúce je, či držiteľ pri normálnej opatrnosti, ktorú možno so zreteľom na okolnosti konkrétneho
prípadu na každom subjekte rozumne požadovať, mal resp. mohol mať alebo nemal, prípadne nemohol

mať pochybnosti o tom, že mu vec patrí. Oprávnená držba sa môže zakladať na domnelom (putatívnom)
právnom dôvode alebo na neplatnom právnom dôvode (R 44/1996). Navrhovateľovi preto nestačí v
návrhu na začatie konania len uviesť, o aký právny titul opiera svoju dobromyseľnosť, ale musí uviesť
aj iné skutočnosti, z ktorých vyplýva, že v čase uchopenia sa držby bol so zreteľom na všetky okolnosti
dobromyseľný a túto dobromyseľnosť si zachoval počas celej rozhodujúcej doby. Na preukázanie

všetkých tvrdených skutočností by mal navrhovateľ označiť dôkazy a pokiaľ ide o listinné dôkazy, tak by
ich mal k návrhu aj pripojiť (§ 26 ods. 1 CMP).

25. V preskúmavanej veci navrhovateľka tvrdila, že sporné nehnuteľnosti vydržala dňom 19. 02. 2010,
teda po uplynutí 10 ročnej vydržacej doby, ktorá jej začala plynúť dňom 19. 02. 2000, keď došlo k

nadobudnutiu právoplatnosti osvedčenia o dedičstve D 1970/99-24 zo dňa 03. 02. 2000. Navrhovateľka
v rámci dedičského konania po poručiteľovi K. S., otcom navrhovateľky, na základe dohody dedičov
nadobudla domovú nehnuteľnosť s dvorom nachádzajúcej sa v kat. území F. G., toho času zapísané vo
vložkách č. XX, č. XX a č. XX. Avšak navrhovateľka mala za to, že predmetom danej dedičskej dohody
boli aj podiely k sporným nehnuteľnostiam, resp. že tieto podiely nadobudla do svojho vlastníctva práve

touto dedičskou dohodou, pričom osvedčenie o dedičstve označila za právny titul, od ktorého odvodzuje
nadobudnutie vlastníctva vydržaním. Zároveň tvrdila, že sporné nehnuteľnosti nadobudli do vlastníctva
vydržaním už jej predkovia v roku 1961.

26. Súd prvej inštancie z pripojeného dedičského spisu D 1970/99 správne zistil, že navrhovateľka

nebola jedinou dedičkou po poručiteľovi, tak ako tvrdila, ale po K. S. dedili v prvej dedičskej skupine
spolu s navrhovateľkou aj ďalší štyria dediči (súrodenci navrhovateľky). V zmysle dedičskej dohody
domovú nehnuteľnosť v obci C., kat. územie F. G., zapísanú toho času vo vložke č. 29, parcela č. 92/3,
vložke č. 28, parcela č. 92/2 a vo vložke č. 31, parcela č. 92/1, v príslušných pomeroch nadobudla do
svojho vlastníctva práve navrhovateľka. Súd prvej inštancie tak správne poukázal na skutočnosť, že

z dedičskej dohody jasne vyplýva aké konkrétne nehnuteľnosti a v akých spoluvlastníckych podieloch
navrhovateľka podľa osvedčenia o dedičstve nadobúda do svojho vlastníctva. Uvedené pritom jasne
vyplýva aj z kúpnej zmluvy zo dňa 09. 06. 1948 uzatvorenej predkami navrhovateľkami (rodičmi), kde
sa zmluvne strany dohodli na tom, že prevod vlastníctva sa netýka celého rozsahu nehnuteľnosti,
ktoré rodičia navrhovateľky užívali, ale len ich častí. Neobstojí tak námietka navrhovateľky v podanom

odvolaní, že súd postupoval výlučne formalisticky, keď jej dobrú vieru odvodzoval od vyššie uvedeného
osvedčenia o dedičstve a kúpnej zmluvy zo dňa 09. 06. 1948. Držba predstavuje faktický stav, ktorý
je právne upravený a i právne chránený. Držba podľa § 129 ods. 1 OZ predpokladá faktické ovládanie
predmetu držby (corpus possessionis) a úmysel držiteľa mať predmet držby za vlastný, resp. pre seba
(animus possidenti). Podstata faktického ovládania spočíva vo fyzickom držaní alebo ovládaní hnuteľnej

veci, resp. reálnom užívaní nehnuteľnosti, ktoré však nemusí byť nevyhnutne spojené s realizáciou
jej hospodárskej funkcie (za držiteľa môže byť pokladaný aj ten, kto pozemok nechá ležať ľadom).
Držba môže byť oprávnená alebo neoprávnená. Rozdiel spočíva v psychickej stránke držiteľa. Pri
dobromyseľnej držbe (bonae fidei possessio) sa predpokladá presvedčenie držiteľa so zreteľom na
všetky okolnosti, že je vlastníkom veci alebo oprávneným vykonávateľom práva. Pri nedobromyseľnej

držbe ide o zlomyseľnú držbu (malae fidei possessio), pretože držiteľ vie alebo musí vedieť, že vec
mu nepatrí, resp. že právo vykonáva neoprávnene. Úmysel držiteľa nakladať s vecou ako s vlastnou
a vykonávať právo pre seba je vnútorným subjektívnym presvedčením držiteľa, ktoré sa navonok
prejavuje nakladaním s predmetom držby. Tento úmysel v zásade nadväzuje na titul nadobudnutiadržby, ktorý môže byť originárny (uchopenie sa nikomu nepatriacej veci napr. nález opustenej veci)
alebo odvodený (napr. fyzické alebo symbolické odovzdanie veci). Oprávnená držba vyžaduje súčasné
spojenie dvoch podmienok a to dobromyseľnosti držiteľa o tom, že mu vec alebo právo patrí a danosť

tejto dobromyseľnosti so zreteľom ku všetkým okolnostiam. Dobromyseľnosť spočíva v presvedčení
držiteľa, že je vlastníkom veci alebo, že je oprávneným vykonávateľom práva. Nestačí presvedčenie
držiteľa, že nikoho nepoškodzuje, resp. že nikomu nezasahuje do jeho práv. Dobromyseľnosť musí
byť posudzovaná objektívne a nie len zo subjektívneho hľadiska držiteľa. Do úvahy treba brať, či by
držiteľ pri bežnej (normálnej) opatrnosti, ktorú s ohľadom na okolnosti a povahu konkrétneho prípadu

možno po každom (spravodlivo) požadovať, mal alebo mohol mať pochybnosti, či mu vec alebo právo
patrí. Vo vzťahu k vydržaniu je nevyhnutné, aby takáto dobromyseľnosť bola daná po celú dobu
plynutia vydržacej doby. Samotné subjektívne presvedčenie držiteľa o jeho dobromyseľnosti je preto v
tomto smere nedostatočné. Nastúpenie dobromyseľnosti je potrebné posudzovať predovšetkým podľa
okolností, ktoré sprevádzali vznik držby. Dobromyseľnosť zaniká momentom, kedy sa držiteľ oboznámil
so skutočnosťou, ktorá objektívne musela v ňom vyvolať pochybnosť o tom, že mu vec alebo právo

patrí a to bez ohľadu na to, že subjektívne naďalej ostal v presvedčení o svojom vlastníctve veci alebo
oprávnenom výkone práva.

27. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd zastáva ten názor, že navrhovateľka
musela, resp. mala a mohla mať vedomosť, či dôvodné pochybnosti o tom, že sporné podiely

k nehnuteľnostiam ktorých vydržania sa domáha, neboli predmetom dedičskej dohody. Na tomto mieste
je potrebné zdôrazniť, že skutočnosti, ktoré boli spôsobilé objektívne vyvolať pochybnosti nevyplývali
len z osvedčenia o dedičstve, ale aj z kúpnej zmluvy, kde navrhovateľke pri normálnej opatrnosti boli
dané dôvodne pochybnosti o vlastníctve sporných nehnuteľnosti jej predkami. Je preto irelevantná
skutočnosť, na ktorú poukazuje navrhovateľka v odvolaní, a to, že zo samotného zamerania GP č.

79/1947 bolo zrejmé, že rodičia navrhovateľky mali v úmysle kúpiť vtedajšiu parcelu č. 92/2 v celosti.
Takéto skutočnosti totiž z kúpnej zmluvy zo dňa 09. 06. 1948 nijako nevyplývajú. Čo sa týka odvolacej
námietky navrhovateľky, že súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil dobromyseľnosť jej držby,
ktorá bola preukázaná svedeckými výpoveďami, odvolací súd uvádza, že ani s touto námietkou sa
nestotožňuje a považuje ju za nedôvodnú. Odvolací súd sa na druhej strane stotožňuje s názorom súdu

prvej inštancie, že navrhovateľka nezvolila správny postup, keď tvrdila, že predmetné nehnuteľnosti
vydržali už jej predkovia. V takomto prípade naozaj nie je možné potvrdiť vydržanie navrhovateľke, keď
podľa jej názoru už sporné nehnuteľnosti nadobudli originálnym spôsobom jej predkovia, tiež vydržaním.
Ak by sa táto skutočnosť zakladala na pravde a sporné nehnuteľnosti by vydržaním nadobudli do svojho
vlastníctva predkovia navrhovateľky, tieto by boli aj predmetom dedičského konania po poručiteľovi K.

S., čo však neboli. Zároveň tak platí, že návrh na začatie konania o potvrdení vydržania je oprávnený
podať len ten, kto o sebe tvrdí, že predmet vydržania nadobudol do svojho vlastníctva. Navrhovateľka sa
tak nemôže domáhať potvrdenia o vydržaní nehnuteľnosti, ktoré mali vydržaním nadobudnúť do svojho
vlastníctva jej predkovia. V danej veci tak nebol daný vydržací titul.

28. Pre úplnosť odvolací súd dodáva nasledovné. Oprávneným držiteľom je ten, kto nakladá s vecou
ako s vlastnou a je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec patrí. Dobromyseľnosť
teda znamená, že držiteľ je ohľadne existencie svojho práva v omyle. Posúdenie, či držiteľ je alebo
nie je dobromyseľný, treba hodnotiť vždy objektívne, a nie iba zo subjektívneho hľadiska (osobného
presvedčenia) účastníka, a treba vždy brať do úvahy, či držiteľ pri bežnej (normálnej) opatrnosti, ktorú

možno s ohľadom na okolnosti a povahu daného prípadu od každého požadovať nemal, resp. nemohol
mať po celú vydržaciu dobu dôvodné pochybnosti o tom, že mu vec patrí. O dobromyseľnosti možno
hovoriť tam, kde držiteľ drží vec v omyle, že mu vec patrí a ide pritom o omyl ospravedlniteľný.
Ospravedlniteľný je omyl, ku ktorému došlo napriek tomu, že mýliaci sa postupoval s obvyklou mierou
opatrnosti, ktorú možno so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu od každého požadovať.

29. Pretože ani v odvolaní navrhovateľka neuviedla žiadne skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé
vyhodnotiť stav zistený prvoinštančným súdom inak ako ho tento zistil, odvolanie navrhovateľky
nepovažoval odvolací súd za dôvodné, a preto napadnuté uznesenie ako vecne správne podľa § 387
ods. 1 CSP potvrdil a podľa § 387 ods. 2 CSP sa stotožnil so skutkovým a právnym záverom súdu prvej

inštancie.

30. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s
ustanovením § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.31. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 veta druhá
Civilného sporového poriadku v spojení s § 3 ods. 10 posledná veta zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a

o zmene a doplnení niektorých zákonov).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).