Rozsudok – Poistenie ,
Zmenené Judgement was issued on Thursday, August 21, 2024

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 7CoCsp/7/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1117231165
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 08. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mariana Harvancová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2024:1117231165.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Harvancovej a členov

senátu Mgr. Adely Unčovskej a Mgr. Niny Dubovskej, v právnej veci žalobcu: J. N., O..I.. C. X. Z., X.: XX
XXX XXX, I. I. Š.V. X, D., zast.: S.. F. R., O., I. I. A.J. R. X/A, D., proti žalovanej: C. Č., R.. XX.XX.XXXX, T.
N.R.,ozaplatenie96,15eurspríslušenstvom,naodvolaniežalobcuprotirozsudkubývaléhoOkresného
súdu Bratislava I zo dňa 12.05.2023, č.k. 3Csp/39/2017-58, v spojení s opravným uznesením Mestského
súdu Bratislava IV zo dňa 21.02.2024, č.k. B1-3Csp/39/2017-63, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie sa výroku II. m e n í tak, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi
sumu 86,25 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 86,25 eur od 05.10.2015

do zaplatenia, a to v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku a vo zvyšku sa výrok II. rozsudku
súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

II. Žalobca m á proti žalovanej nárok na plnú náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 9,58
eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 9,58 eur od 05.01.2015 do zaplatenia
(výrok I.), vo zvyšnej časti žalobu zamietol (výrok II.) a žiadnej zo strán nepriznal právo na náhradu trov
konania (výrok III).

2. Rozhodnutie právne odôvodnil ustanovením § 9 ods. 4, § 11 ods. 11 zákona č. 381/2001 Z.z. o
povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a
o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 381/2001 Z.z.“), § 517 ods. 2 zákona č.
40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej „Občiansky zákonník“) a vecne tým, že z nesporných tvrdení
žalobcu mal za preukázané, že žalobca so žalovanou uzatvorili poistnú zmluva č. XXXXXXXXXX dňa
04.01.2012 (ďalej len „ poistná zmluva“) na základe ktorej sa žalovaná zaviazala štvrťročne platiť poistné

vo výške 28,75 eur. Zároveň mal preukázané, že žalobca listom zo dňa 07.04.2016 požadoval od
žalovanej zaplatenie sumy 96,15 eur titulom nezaplateného poistného do dňa 04.11.2015. Súd zároveň
vychádzal so skutkového tvrdenia žalobcu, že žalovaná neuhradila poistné splatné dňa 04.01.2015.
Túto skutočnosť žalobca nepreukázal, avšak vzhľadom na to, že žalovaná ju nerozporovala, súd ju
pokladal za nespornú. Vychádzajúc zo znenia zákona č. 381/2001 Z.z. účinného ku dňu 04.01.2015, t.j.
v čase splatnosti nezaplateného poistného, mal súd za to, že zo zákona zaniklo poistenie žalovanej
jeden mesiac po dátume splatnosti nezaplateného poistného. Neskorší zánik poistenia by prichádzal do

úvahy iba v prípade, ak by bola v poistnej zmluve pre zánik poistenia dohodnutá dlhšia lehota. Takúto
skutočnosťvšakžalobcanielenženepreukázal,aleaninetvrdil.Žalobcavžalobelenuviedol,ževzmysle
§ 9 ods. 4 zákona č. 381/2001 Z.z. poistenie zodpovednosti zanikne tiež nezaplatením poistného alebo
jeho časti v zákonnej jednomesačnej lehote. Zo žalobcom predložených dôkazov žiadnym spôsobomnevyplývalo, že by bola v poistnej zmluve dohodnutá dlhšia lehota, a túto skutočnosť žalobca v žalobe
ani netvrdil. Súd teda ustálil, že poistenie zodpovednosti žalovanej zaniklo jeden mesiac po splatnosti
nezaplateného poistného, t.j. dňa 04.02.2015. Zo žaloby zároveň nebolo zrejmé, na základe čoho

žalobca požadoval uhradenie poistného až do dňa 04.11.2015, resp. ako dospel k žalovanej sume 96,15
eur. V prípade, ak by žalobca vychádzal z toho, že na základe dohody strán sa
nezaplatením poistného za jeden štvrťrok stáva splatným poistné na celé ročné poistné, súd uviedol,
že takúto skutočnosť žalobca v žalobe opäť nielenže nepreukázal, ale ani netvrdil, pričom zároveň ani
prípadná splatnosť ročného poistného nemá vplyv na zákonný zánik poistenia jeden mesiac po jeho

nezaplatení v zmysle § 9 ods. 4 zákona č. 381/2001 Z.z.. V súvislosti s výkladom § 9 ods. 4 zákona č.
381/2001 Z.z. poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6MCdo/48/2012 zo dňa 29.05.2014,
vktoromNajvyššísúdSRrovnakodospelkjednoznačnémuzáveru,ževprípadenezaplateniapoistného
plateného v štvrťročne síce môže, ak sa na tom strany dohodli v zmluve, dôjsť k splatnosti poistného za
celé poistné obdobie, táto skutočnosť ale nemá vplyv na zákonom stanovený okamih zániku poistenia,
ktorým je uplynutie jedného mesiaca od splatnosti nezaplateného poistného. Keďže poistenie zaniklo

mesiac po nezaplatení poistného, súd prvej inštancie ustálil, že žalobca má nárok na poistné za tento
mesiac. Nakoľko ročné poistné bolo dohodnuté vo výške 115 eur, žalobcovi patrí jedna dvanástina
tejto sumy, t.j. 9,58 eur a túto sumu súd žalobcovi prvým výrokom rozsudku priznal a vo zvyšku žalobu
žalobcu zamietol. Ako dôvodné mal priznať žalobcovi z prisúdenej sumy aj úroky z omeškania, majúc na
zreteli, že splatnosť poistného bola dňa 04.01.2015, preto uložil žalovanej povinnosť uhradiť žalobcovi

úroky z omeškania od nasledujúceho dňa, t.j. od 05.01.2015. Výšku úrokov z omeškania stanovil na
základe § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa
vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, t.z. o päť percentuálnych bodov vyššiu ako
základná sadzba Európskej centrálnej banky pre refinančné obchody platná k prvému dňu omeškania.
Keďže táto sadzba bola ku dňu 05.01.2015 vo výške 0,05%, súd stanovil výšku úrokov z omeškania v

súlade s návrhom žalobcu na 5,05% ročne. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol v súlade
s ust. § 255 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), v zmysle
ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Keďže žalovaná
mala vo veci väčšinový úspech, mala by v zmysle uvedeného ustanovenia nárok na pomernú časť trov
konania. Keďže však žalovanej žiadne trovy v konaní nevznikli, súd prvej inštancie rozhodol, že žiadna

zo strán konania nemá na náhradu trov konania právo.

3. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca z dôvodov podľa
§ 365 ods. 1 písm. b), d), f), g) a h) CSP, t.j. že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom
znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu

práva na spravodlivý proces, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci. Upriamil pozornosť na to, že súd prvej inštancie už vo veci

raz rozhodol platobným rozkazom, ktorým vyhovel žalobcom uplatnenému nároku v plnom rozsahu a
jediným dôvodom na jeho zrušenie bola skutočnosť, že žalovanej ho nebolo možné doručiť. Považoval
za nepochopiteľné, že za okolností, keď už raz vo veci rozhodol na základe skutočností tvrdených
žalobcom, o ktorých nemal pochybnosti, a tieto následne neboli nijakým spôsobom zo strany žalovanej
spochybnené, sa bez akejkoľvek zmeny v dôkaznej situácii pri vydaní rozsudku absolútne odchýlil od

svojho pôvodného právneho názoru tým, že žalobu z veľkej časti zamietol. Uviedol, že z poistnej zmluvy
vyplýva, že zmluvné strany si dojednali začiatok poistenia na deň 04.01.2012 s ročným poistným 115
eur platené štvrťročne (lehotné poistné vo výške 28,75 eur), žalovaná teda mala uhrádzať poistné v
štvrťročných splátkach po 28,75 eur (splatných vždy 04.01., 04.04., 04.07., 04.10.), pričom žalovaná
uhradila poistné do 03.01.2015, a to s omeškaním dňa 17.12.2014. Zánik poistenia tak nastal dňa

04.11.2015, o čom bola žalovaná upozornená prostredníctvom upomienky zo dňa 26.10.2015, čo
vyplýva aj z podanej žaloby, výpisu z inkasného účtu, ako aj Oznámenia o zániku poistnej zmluvy.
Poukázal na to, že žalovaná sa k žalobe nevyjadrila, preto nespochybnila žiadne tvrdenia žalobcu
uvedené v žalobe (predovšetkým nespochybnila dátum zániku poistenia a s tým súvisiacu výšku dlžného
poistného), z toho dôvodu mal súd považovať všetky tvrdenia žalobcu o existencii nároku za nesporné.

Zároveň poukázal na § 803 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého má poistiteľ právo na poistné
zadobudozánikupoistenia,zčohovyplýva,žeprávonapoistnézávisíodtrvaniapoistenia,tedaoddĺžky
obdobia, počas ktorého poisťovňa poskytovala poistnú ochranu, a nie od preukázania zániku poistenia
na súde. Na základe uvedeného žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súduprvej inštancie na ďalšie konanie. K odvolaniu pripojil výpis inkasného účtu poistnej zmluvy, upomienku
zo dňa 26.10.2015.

4. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrila.

5. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu a medziach dôvodov podaného odvolania (§ 379, §
380 ods. 1 a 378 ods. 1 C.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP), keďže
sa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nariadenie

pojednávaniasinevyžadovalanidôležitýverejnýzáujem.Zpodanéhoodvolaniavyplýva,ženímžalobca
napadol zamietajúci výrok rozhodnutia súdu prvej inštancie (výrok II.) a závislý výrok o trovách konania
(výrok III.), preto predmetom odvolacieho prieskumu boli výrok II. a výrok III. rozhodnutia súdu prvej
inštancie, výrok I. ako odvolaním nenapadnutý nadobudol právoplatnosť.

6. V prejednávanej veci z obsahu súdneho spisu vyplýva, že žalobca sa žalobou doručenou súdu prvej

inštancie dňa 29.12.2017 domáhal, aby súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť mu sumu 96,15 eur spolu
s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 96,15 eur od 05.01.2015 do zaplatenia. V žalobe
uviedol, že dňa 04.01.2012 uzatvoril so žalovanou poistnú zmluvu č. XXXXXXXXXX, pričom na základe
poistnej zmluvy si strany sporu dohodli spôsob platenia ročného poistného štvrťročne, avšak žalovaná
porušila túto zmluvne dohodnutú povinnosť. Ďalej uviedol, že poistenie za ďalšie poistné obdobie sa

stalo splatným dňa 04.01.2015. Následne citoval ust. § 9 ods. 1, 2 a 4 zákona č. 381/2001 Z.z.. Na
základe uvedeného žiadal v spojení s § 11 zákona č. 381/2001 Z.z. o zaplatenie nároku na poistné do
04.11.2015vovýške96,15euraúrokuzomeškaniaododňa05.01.2015dozaplatenia.Kžalobežalobca
pripojil potvrdenie o uzatvorení poistno-zmluvného vzťahu a oznámenie o zániku poisteného rizika a
upomienku zo dňa 07.04.2016 adresovanú žalovanej, v ktorom žalobca žalovanej oznámil, že poistná

zmluva zanikla z dôvodu nezaplatenia poistného alebo jeho časti v zákonnej jednomesačnej lehote dňa
04.11.2015 a vyzval ju k úhrade dlžného poistného vo výške 96,15 eur. Súd prvej inštancie vydal vo
veci platobný rozkaz zo dňa 13.03.2018, č.k. 3Csp/39/2017-10, ktorým vyhovel nároku žalobcu v plnom
rozsahu, ktorý však nebolo možné doručiť žalovanej do vlastných rúk. Následne súd prvej inštancie
doručil žalobný návrh žalovanej postupom podľa § 116 ods. 2 CSP. Žalovaná sa k žalobe nevyjadrila.

7. Podľa § 9 ods. 4 zákona č. 381/2001 Z.z. poistenie zodpovednosti zanikne tiež, ak poistné nebolo
zaplatené do jedného mesiaca od dátumu jeho splatnosti, ak pre takýto prípad nebola v poistnej zmluve
dohodnutá dlhšia lehota pre zánik poistenia zodpovednosti, maximálne však na dobu troch mesiacov.
Poistenie zodpovednosti zanikne uplynutím tejto lehoty.

8. Podľa § 11 ods. 11 zákona č. 381/2001 Z.z., ak zanikne poistenie zodpovednosti pred koncom
poistného obdobia, za ktoré bolo alebo malo byť zaplatené poistné, má poisťovateľ nárok na pomernú
časť poistného ku dňu, keď poistenie zodpovednosti zaniklo. Zostávajúcu časť poistného je poisťovateľ
povinný poistníkovi vrátiť, ak suma presiahne 50 Sk.

9. Podľa § 150 ods.1 CSP, strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce
skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.

10. Podľa § 150 ods. 2 CSP, na zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností môže súd strany

požiadať o ďalšie skutkové tvrdenia.

11. Podľa § 151 ods. 1 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú
za nesporné.

12. K odvolateľom uplatnenému odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP t.j. že súd prvej
inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam odvolací súd
konštatuje, že citovaný odvolací dôvod je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové
zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie spor posúdil po právnej stránke a ktoré nemajú
v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným

dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 CSP, a to vzhľadom na to, že súd vzal
do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak
nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmipreukázané, alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvej
inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov.

13. K námietke odvolateľa, že napadnutý rozsudok prvoinštančného súdu spočíva na nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP) treba uviesť, že právnym posúdením je činnosť
súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na
zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený
skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny

predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo
správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Naplnenie citovaného odvolacieho
dôvodu odvolateľ odôvodňoval tým, že súd prvej inštancie dospel pri aplikácii právnych predpisov k
nesprávnym právnym záverom pri posudzovaní vecnej legitimácie strán v konaní a pri posudzovaní
námietky premlčania, ktorú vzniesol v konaní pred súdom prvej inštancie.

14. Zákon č. 381/2001 Z.z. upravuje lex specialis spôsob zániku poistenia pre nezaplatenie poistného
a zároveň určuje aj presný okamih zániku poistného vzťahu /§ 9 ods. 4 zákona/. V prípade, ak poistné
nebolo zaplatené do jedného mesiaca od dátumu jeho splatnosti, poistenie zodpovednosti zanikne
uplynutím tejto lehoty (ak pre takýto prípad nebola v poistnej zmluve dohodnutá dlhšia lehota pre
zánik poistenia zodpovednosti). Poistený ani nemusí byť zo strany poisťovne upozornený na to, že

poistný vzťah zanikol. Dôkazné bremeno týkajúce sa zaplatenia poistného zaťažuje poisteného a
pokiaľ ten nepreukáže zaplatenie poistného, mal za to, že poistné zaplatené nebolo. Na nikom totiž
nemožno spravodlivo žiadať, aby preukázal reálnu neexistenciu určitej právnej skutočnosti (nie je možné
preukázať, že sa niečo nestalo).

15. V prejednávanej veci je nesporným (vyplýva to i z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie),
že žalovanej bola žaloba spolu s prílohami doručená v zmysle ust. § 116 ods. 2 CSP dňa 28.03.2023
a žalovaná sa k žalobe nevyjadrila. Vzhľadom k uvedenému prichádzala do úvahy aplikácia ust. § 151
ods. 1 CSP, t.z. že skutkové tvrdenia strany (žalobcu), ktoré protistrana (žalovaná) výslovne nepoprela,
sa považujú za nesporné. Nespornosť tvrdení je dôležitou pre hodnotenie vykonaného dokazovania a

skutkového zistenia stavu, nakoľko v sporovom konaní sa uplatňuje zásada, že skutkové tvrdenia strany,
ktoré protistrana výslovne nepoprela sa považujú za nesporné. Nesporné skutkové zistenia si súd osvojí
ako zistený skutkový stav, z ktorého vychádza pri rozhodnutí vo veci samej. V sporovom konaní súd
nevykonáva dôkazy na preukázanie nesporných tvrdení, pričom splnenie podmienky, že tvrdenia strán
nie sú sporné celkom závisí od procesných úkonov žalovanej.

16. Súd prvej inštancie dospel k správnym skutkovým záverom, že žalovaná neuhradila poistné splatné
dňa 04.01.2015 (t.z. splátku ročného poistného) ako i k správnemu záveru, že medzi stranami nedošlo
k uzavretiu dohody o strate výhody splátok (bod 8 odôvodnenia), čo žalobca v žalobe netvrdil ani
nepreukázal. Vychádzajúc z uvedených správnym skutkových záverov však súd prvej inštancie na

vec nesprávne aplikoval ust. § 9 ods. 4 a § 11 ods. 11 zákona č. 381/2001 Z.z., na základe čoho
nesprávne ustálil splatnosť poistného, od ktorej splatnosti závisel zánik poistenia. V danom prípade bolo
platenie poistného (ročného poistného v sume 115 eur) dohodnuté v splátkach (štvrťročne vo výške
28,75 eur k 04.01, 04.04., 04.07., 04.10.) a medzi stranami nebola dohoda o strate výhody splátok, preto
splatnosť poistenia nastala až po nezaplatení poslednej splátky ročného poistného (t.z. splátky splatnej

k 04.10.2015) a odvtedy sa počíta lehota jedného mesiaca podľa § 9 ods. 4 zákona č. 381/2001 Z.z..

17. Pokiaľ súd prvej inštancie svoje právne závery odôvodňoval s odkazom na uznesenie NS SR z
29.05.2014, sp. zn. 6 M Cdo 48/2012, nutno zdôrazniť, že v danom prípade sa jednalo o iné skutkové
okolnosti, kedy sa účastníci v poistnej zmluve uzavretej na dobu neurčitú dohodli, že ak sa poistník

dostanedoomeškaniasplatenímktorejkoľvekzosplátok,taknasledujúcimdňomsastávasplatnýmcelé
poistné, čo nie je prejednávaný prípad. V prejednávanej veci nebola medzi stranami uzavretá dohoda
o strate výhody splátok (§ 565 Občianskeho zákonníka), preto poistenie zaniklo uplynutím jedného
mesiaca od nezaplatenia poslednej štvrťročnej splátky ročného poistného splatnej k 04.10.2015, t.j.
dňom 04.11.2015.

18. Na základe uvedeného bolo dôvodným priznať žalobcovi okrem už súdom priznanej sumy 9,58 eur
(1/12 ročného poistného - poistného za obdobie jedného mesiaca) aj nárok na zaplatenie sumy 86,25
eur ( splátok splatných dňa 04.04.2015, 04.07.2015, 04.10.2015, t.j. 3x 28,75 eur).19. Nezaplatením poistného riadne a včas sa žalovaná dostala do omeškania, preto odvolací súd priznal
žalobcovi aj úrok z omeškania zo sumy 86,25 eur, a to odo dňa nasledujúceho po splatnosti ročného

poistného, t.j. odo dňa 05.10.2015. Výška úroku z omeškania vychádza z ust. § 3 ods. 1 nariadenia
vlády č. 87/1995 Z.z. v znení predpisov účinných do 31.01.2013, nakoľko právny vzťah vznikol pred
týmto dátumom (04.01.2012), sadzba úrokov z omeškania v danom čase predstavovala 8,05% ročne.
Odvolací súd súc viazaný žalobným návrhom priznal žalobcovi úroky z omeškania vo výške 5,05 %
ročne od 05.10.2015 do zaplatenia a vo zvyšku (v časti istiny 0,32 eur a úrokoch z omeškania zo sumy

86,25 eur od 05.01.2015 do 04.10.2015) bolo dôvodným žalobu zamietnuť (v súlade s výrokom II.).

20. Vo vzťahu k ostatným námietkam odvolateľa odvolací súd uvádza, že podľa už konštantnej judikatúry
súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami, ale len na tie, ktoré majú pre vec
podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby
zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak

nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil.
Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania
(porovnaj napríklad rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09
a podobne). Preto na zostávajúcu odvolaciu argumentáciu odvolateľa odvolací súd nepovažoval za
potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.

21. Na základe všetkého zhora uvedeného odvolací súd v súlade s ust. § 388 CSP rozhodnutie súdu
prvej inštancie vo výroku II. zmenil tak, že uložil žalovanej zaplatiť žalobcovi sumu 86,25 eur spolu s
úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 86,25 eur odo dňa 05.10.2015 do zaplatenia, a
to všetko v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku a vo zvyšku výrok II. rozsudku súdu prvej

inštancie ako vecne správny podľa ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

22. O nároku na náhradu trov konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1, ods. 2 CSP v spojení s §
255ods.1CSPa§262ods.1CSPtak,žežalobcamáprotižalovanejplnýnároknanáhradutrovkonania
na súde prvej inštancie a na odvolacom súde, nakoľko možno konštatovať úspech žalobcu v konaní

(neúspech len v nepomernej časti istiny a v časti úrokov z omeškania) s tým, že podľa ust. § 262 ods.
2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

23. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods.

2 CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon
pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods.
1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).