Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, July 31, 2024

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 16Co/35/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1424200869
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Majerský
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2024:1424200869.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Majerského a sudkýň
JUDr. Ivany Štiftovej a Mgr. Daniely Drnákovej, v spore žalobcov:
1/ K.. T. W., W.. XX.XX.XXXX, Š. XXXX/XX, L., 2/ Y.. V. W.,
W.. X.X.XXXX, Š. XXXX/XX, L., zastúpenej K.. T. W., W.. XX.XX.XXXX, Š. XXXX/XX, L., proti
žalovanému: Y.. M. M., W.. XX.X.XXXX, K. X, F., zastúpenému: Advokátskou kanceláriou Mgr. Karol

Haťapka s. r. o., Vretenová 4, Bratislava, IČO: 46 606 122, o určenie neexistencie vecného bremena a
o nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie žalobcov 1/ a 2/ proti uzneseniu Mestského súdu
Bratislava IV č. k. 13C/10/2024-166, zo dňa 16.2.2024, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku, ktorým zamietol návrh žalobcov na
nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 22.1.2024, p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie návrh žalobcov 1/ a 2/ na nariadenie neodkladného
opatrenia zo dňa 22.1.2024 zamietol (výrok I.) a zamietol aj návrh žalovaného na nariadenie
neodkladného opatrenia zo dňa 6.2.2024 (výrok II.). V odôvodnení uviedol, že žalobcovia sa žalobou
doručenousúdudňa22.1.2024domáhaliurčenia,ženanehnuteľnostiachzapísanýchnalistevlastníctva
č. XXXX vedenom Okresným úradom Bratislava, katastrálny odbor, pre katastrálne územie T., obec F. -
T.,I.F.U.akobytč.X,nachádzajúcisanaX.poschodíbytovéhodomu,vchodč.X,naK.G.U.F.,súpisné

číslo XXXX, postavený na pozemku parcela registra „., parcelné číslo 3145, spolu so spoluvlastníckym
podielom na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu o veľkosti XXXX/XXXXXX
(ďalej len „byt“), neviazne právo doživotného bývania a užívania v prospech žalovaného, ktoré vzniklo
vo forme vecného bremena podľa Darovacej zmluvy s vecným bremenom zo dňa 24.11.2005,
s právnymi účinkami vkladu práva podľa rozhodnutia o povolení vkladu č. V 5793/2008 ku dňu
19.3.2008. Zároveň sa domáhali nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by bola žalovanému

uložená povinnosť dočasne nevstupovať do predmetného bytu na čas do právoplatného skončenia
konania vo veci samej.

2. Žalobcovia 1/ a 2/ návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnili tým, že sú bezpodielovými
spoluvlastníkmi predmetného bytu, ktorý nadobudli na základe príklepu udeleného dražobníkom na
dobrovoľnej dražbe konanej dňa 26.5.2022 na Notárskom úrade Brnianska 1J, Trenčín a na základe

zaplatenia ceny dosiahnutej vydražením. Uviedli, že o vlastníctvo bytu sa vedie spor na Mestskom
súde Bratislava IV pod sp. zn. B5-49C/28/2022 (o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby). Dôvodili, že
pred vydražením bytu boli oboznámení, že na byte viazne právna závada v podobe práva doživotného
bývania a užívania v prospech žalovaného, zapísaného na liste vlastníctva podľa V 5793/2008, zo
dňa 19.3.2008. Žalovaného v tej dobe nepoznali a ako osobe oprávnenej z vecného bremena, boli
ochotní umožniť mu nerušený výkon tohto osobného vecného práva. Po nadobudnutí vlastníctva bytu

dňa 26.5.2022 však postupne zistili, že akýkoľvek výkon ich aj len holého vlastníckeho práva s právom
doživotného užívania a bývania žalovaného k bytu nie je možný. Ozrejmili, že po vydražení bytu nedošlozo strany pôvodných vlastníkov bytu k riadnemu odovzdaniu bytu, nakoľko sa títo vyjadrili, že prístup
k bytu nikdy nemali, pričom byt je užívaný tretími osobami, ktoré sú v zmluvnom vzťahu s občianskym
združením Harmony OZ, so sídlom Iľjušinova 8, Bratislava, IČO: 45 019 347, v ktorom je štatutárnym

orgánom žalovaný. Poukázali na to, že zistili, že žalovaný byt neužíva ako osoba oprávnená z vecného
bremena, ale je dlhodobo prenechávaný žalovaným prostredníctvom Harmony OZ do užívania tretích
osôb, tzv. podnájomníkov.

3. Argumentovali, že žalovaný ako oprávnený z vecného bremena môže užívať zaťaženú vec len pre

seba a nesmie k užívaniu veci pribrať iného. Osoba oprávnená z vecného bremena nesmie byt ani jeho
časť prenajať a ponechávať si tzv. (pod)nájomné pre seba a ak by časť bytu i prenajala, je povinná
nájomné vydať vlastníkovi, pokiaľ nebolo dohovorené inak, pretože obsahom práv zodpovedajúcich
vecným bremenám nie je aj právo požívania. Mali za to, že právo žalovaného na doživotné bývanie a
užívanie bytu, ktorému zodpovedá vecné bremeno žalobcov 1/ a 2/ ho strpieť, sa premlčalo, pretože
žalovaný minimálne po dobu 10-tich rokov svoje právo doživotného bývania a užívania bytu osobne

nevykonával. Dodali, že pre zánik vecných bremien premlčaním nie je dôležité, či došlo k porušeniu
práva z objektívnych alebo subjektívnych dôvodov, dôležitý je stav, či právo je alebo nie je vykonávané
a tvrdili, že žalovaný nikdy od nadobudnutia bytu v roku 2008 v byte nebýval. Potrebu neodkladnej
a bezprostrednej úpravy pomerov odôvodnili tým, že žalovaný si svoje právo doživotného bývania a
užívania bytu zriadeného in personam vykladá tak, že môže určovať, kto bude (za odplatu) užívať byt,

umožňuje vstup cudzím osobám do bytu bez súhlasu žalobcov 1/ a 2/ ako vlastníkov bytu a používa
byt v rozpore s dojednaným právom zodpovedajúcim vecnému bremenu. Doplnili, že dňa 17.1.2024
žalovaný prostredníctvom sociálnej siete viber kontaktoval R. H., s ktorou ako vlastníci bytu a zároveň
prenajímatelia uzavreli dňa 15.1.2024 nájomnú zmluvu a žiadal ju, aby umožnila na týždeň bývať v byte
popri nej ešte inej cudzej osobe, s čím nájomníčka nesúhlasila a telefonicky ich o danej požiadavke

žalovaného informovala, keďže podľa nájomnej zmluvy nebola oprávnená bez súhlasu vlastníkov bytu
prenechať byt do užívania ďalšej osobe, pričom s tým, aby byt užívala nájomníčka s dvoma deťmi aj
ďalšia osoba nesúhlasili, a to ani dočasne.

4. Následným podaním doručeným súdu dňa 6.2.2024 žalobcovia 1/ a 2/ doplnili, že dňa 5.2.2024

sa žalovaný pokúšal v čase od 16:30 do 17:50 hod. dostať do bytu za pomoci privolaného zámočníka
ako aj ďalšej osoby, Y. H., pričom policajná hliadka privolaná samotným žalovaným tohto poučila, že
nemôže len tak vojsť do bytu, ktorý dlhodobo neužíval. Uviedli, že nájomníčka bytu mala strach, keď
počula spoza dverí žalovaného sa vyjadriť, že počká na odchod policajnej hliadky a pokúsi sa násilne
otvoriť dvere a odvŕtať zámok, čo sa zatiaľ nestalo a dodali, že dňa 30.1.2024 si menovaný Y. H. v

spoločných priestoroch bytového domu počkal na syna nájomníčky, vzal mu telefón a volal nájomníčke,
že sa potrebuje nasťahovať do bytu. Svoje tvrdenia žalobcovia 1/ a 2/ doplnili aj následným podaním
doručenýmsúdudňa8.2.2024,keďuviedli,ževnocizo7.2.na8.2.2024nestotožnenéosobyzvonkajšej
strany dverí zalepili okolie zámku a vložku zámku dverí silikónom, čím im vznikla škoda z dôvodu potreby
privolať zámočníka a vymeniť bezpečnostnú vložku dverí.

5. Pokiaľ ide o stručný obsah napadnutého rozhodnutia (§ 393 ods. 2 C. s. p.), súd prvej inštancie
konštatoval, že podaním doručeným súdu dňa 6.2.2024 (ktoré žalovaný zrejme omylom adresoval k sp.
zn. zn. 6C/10/2024 a úkonom súdu dňa 12.2.2024 bolo podanie vylúčené do tohto konania), sa žalovaný
vyjadrilknávrhunanariadenieneodkladnéhoopatreniaazároveňsámnavrholnariadenieneodkladného

opatrenia,atouloženiepovinnostižalobcom1/a2/(i)zdržaťsavýkonuvlastníckehoprávaakoajďalších
súvisiacich práv k bytu do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej a zároveň (ii) umožniť žalovanému
výkon práva zodpovedajúceho vecnému bremenu užívania bytu až do právoplatnosti rozhodnutia vo
veci samej.

6. K návrhu žalobcov 1/ a 2/ na nariadenie neodkladného opatrenia žalovaný uviedol, že žalobcovia 1/
a 2/ nepreukázali oprávnenie na bezodkladnú ochranu ich domnelých práv, neosvedčili dôvodnosť a
trvanie nároku, ktorému má byť neodkladným opatrením priznaná procesná súdna ochrana a zároveň
neosvedčili potrebu neodkladnej úpravy pomerov ani naliehavý právny záujem. Argumentoval, že
žalobcovia 1/ a 2/ zámerne skresľujú skutočnosti v snahe navodiť dojem, že došlo k premlčaniu vecného

bremena, čo však nie je pravdou a celé ich konanie od vydraženia bytu považoval za zneužívanie práva,
pričom poukázal na to, že aj vo veci dobrovoľnej dražby je podaná žaloba. Poprel, že by určoval kto bude
užívať byt a dodal, že komunikácia s nájomníčkou bola predložená účelovo, keď jej obsahom je len to, že
s nájomníčkou boli dohodnutí, že mu uvoľní byt, aby ho mohol nerušene užívať, nakoľko sa mu zmenilasituácia a potrebuje v byte bývať, čo navyše oznamoval ako zástupca predchádzajúceho nájomcu a
súčasná nájomníčka bola podnájomníčkou. Samotní žalobcovia podali žalobu na vypratanie žalovaného
i podnájomníčky. Ozrejmil, že byt užíval podľa potreby a v období pandémie ho dal do užívania, keď

predtýmvňombývalsosynom,potombolprenajatýavroku2016a2017hoosobnevyužíval.Dôvodil,že
má právo nielen užívať byt, ale aj bývať v ňom a k bývaniu patrí aj možnosť umožniť inej osobe navštíviť
ho. Poukázal aj na to, že z komunikácie vidieť, že ešte pred tým, ako boli pomery medzi žalobcami 1/
a 2/ a R. H., požiadal menovanú, aby umožnila vstup známemu, čomu nevyhovela, pričom uvedené je
dôkazom, že nedošlo k užívaniu ani určovaniu toho, kto bude byt užívať. Zároveň predložil komunikáciu,

v ktorej jej oznámil, že potrebuje opätovne využívať byt na bývanie pre svoju osobu, načo menovaná
reagovala súhlasne a potom sa obrátila na žalobcov 1/ a 2/. Doplnil, že v byte má trvalý pobyt zapísaný
práve na základe vecného bremena, takže preukázateľne vecné bremeno využíval, čo potvrdila aj R. H.
v konaní vedenom v roku 2022 na polícii v Bratislave IV.

7. Ďalej uviedol, že samotná podstata vecného bremena je, že toto právo ako oprávnený využíva

spôsobom ako uzná za vhodné a to aj tým, že má záujem od vecného bremena odstúpiť alebo osobne
využívať, avšak v súčasnosti je mu toto právo upreté. Dňa 5.2.2024 sa domáhal vstupu do bytu z dôvodu,
že potrebuje využívať svoje právo bývať v byte, nakoľko sa mu zmenili životné pomery (rozišiel sa s
partnerkou), ale jeho právo mu bolo odopreté. Ozrejmil, že v nehnuteľnosti býval s prestávkami v rokoch
2015, 2017 a dokonca platil náklady spojené s užívaním, čo dokazuje, že uvedenú nehnuteľnosť aj

užíval. Zdôraznil, že momentálne je odkázaný na využívanie práva, nakoľko nemá kde bývať a zároveň
oznámil, že je povinný zdržiavať sa na uvedenej adrese, čo aj vykonával prerušovane okrem času keď
bol odcestovaný alebo dočasne býval u priateľky. Dôvodil, že práve z dôvodu zastihnuteľnosti musí byť
na uvedenej adrese, o čom rozhodol pri nevzatí jeho osoby do väzby iný štátny orgán a označil za
absurdné, ak jeden orgán hovorí, že sa musí zdržiavať na adrese trvalého bydliska a iný orgán mu to

bezdôvodne zakazuje. Vzhľadom k tomu žiadal, aby bolo neodkladným opatrením zabezpečené, aby
svoje právo mohol naďalej nerušene užívať a aby mu žalobcovia 1/ a 2/ preplatili náklady spojené so
znemožnením užívania.

8. Poukázal na to, že jedným z hlavných atribútov na nariadenie neodkladného opatrenia je preukázanie

skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov, ktorú žalobcovia 1/ a 2/ odôvodňovali
tým, že svoje právo doživotného bývania a užívania bytu zriadeného in personam si vykladá tak, že
môže určovať, kto bude (za odplatu) užívať byt, keď umožňuje vstup cudzím osobám do bytu bez
súhlasu vlastníkov bytu a používa byt v rozpore s dojednaným právom zodpovedajúcim vecnému
bremenu, ale na druhej strane žiadali, aby mu súd uložil povinnosť dočasne nevstupovať do bytu,

na čas do právoplatného skončenia konania vo veci samej. Bol názoru, že návrh žalobcov 1/ a 2/
na nariadenie neodkladného opatrenia je zmätočný a nepreskúmateľný, pričom žalobcovia 1/ a 2/
neosvedčili existenciu rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov,
keďže žiadnym relevantným spôsobom nezdokladovali ani nepreukázali, že smeruje k vykonaniu
úkonov, ktorým chceli predmetným neodkladným opatrením zabrániť. Dal do pozornosti, že navrhované

uloženie povinnosti vstupovať do bytu žalobcovia 1/ a 2/ ničím nezdôvodnili, pričom v návrhu uviedli,
že umožňuje byt užívať iným osobám, čo však nie je dôvodom, aby nemohol užívať byt sám z titulu
legitímneho vecného bremena. Dodal, že žalobcovia 1/ a 2/ taktiež nepreukázali, že v prípade, ak by aj
z jeho strany prišlo k vykonaniu úkonov, ktorým sa snažia neodkladným opatrením zabrániť, vznikla by
im tým akákoľvek škoda, či iná ujma, prípade by sa zhoršila ich právna pozícia do takej miery, ktorá by

odôvodňovala nariadenie navrhovaného neodkladného opatrenia.

9. Súd prvej inštancie zároveň konštatoval, že žalovaný dňa 9.2.2024 doručil podanie, v ktorom uviedol,
že zistil, že je podaná totožná žaloba dvakrát, zrejme z dôvodu, aby bolo náhodne doručené osobe
na rozhodnutie, ktorú vie žalobca ovplyvniť, preto zároveň namietal sudcov súdu Bratislava IV z

dôvodu, že nie je zrejmé u koho si vedia žalobcovia 1/ a 2/ vybaviť nezákonné rozhodnutie. Keďže
podanie vykazovalo znaky námietky zaujatosti zákonného sudcu, resp. všetkých sudcov Mestského
súdu Bratislava IV, súd prvej inštancie po jeho preskúmaní uviedol, že na predmetné podanie z
dôvodunesplneniazákonnýchnáležitostíneprihliadol,keďpoukázalnazákonomvyžadovanénáležitosti
námietky zaujatosti uvedené v § 52 ods. 2 C. s. p..

10. Následne ozrejmil, že základnou podmienkou nariadenia neodkladného opatrenia je existencia
zákonného dôvodu vedúceho k jeho nariadeniu, pričom neodkladné opatrenie je inštitút, ktorý je
namieste použiť vtedy, ak je potrebné neodkladne upraviť pomery alebo ak je tu obava, že exekúciabude ohrozená. Zdôraznil, že pri oboch týchto skupinách je potrebné skúmať, či je nárok navrhovateľa
osvedčený a či je neodkladné opatrenie potrebné, keď ide o taký stav právnych (nie iba faktických)
vzťahov medzi stranami, ktorý bezpodmienečne vyžaduje rýchlu súdnu ochranu. Potreba úpravy

pomerov musí byť teda bezodkladná, čo zahŕňa aj prvok naliehavosti a nevyhnutnosti, keď aj v prípade
splnenia formálnych a vecných predpokladov vyžadovaných zákonom pre nariadenie neodkladného
opatrenia súd musí ešte zvažovať, či v prípade jeho nariadenia nedôjde k nevyváženému zásahu
do vzťahov strán sporu alebo tretích osôb a teda posúdiť primeranosť zásahu, ktorý predstavuje
nariadenie neodkladného opatrenia, pretože požadované obmedzenie musí byť primerané poskytnutej

ochrane navrhovateľa a nesmie nad nevyhnutnú mieru limitovať odporcu. Pri rozhodovaní o nariadení
neodkladného opatrenia je súd viazaný návrhom strany, pričom by však mal starostlivo zvážiť najmä
rozsah navrhovaných obmedzení. Neodkladným opatrením sa dočasne upravujú pomery strán, pričom
táto úprava pomerov musí byť naliehavá a potrebná a musia byť kumulatívne splnené všetky
podmienky pre jeho nariadenie, pričom súd posudzuje pred nariadením neodkladného opatrenia v
celkovom kontexte požadovanej procesnej ochrany, či (i) je osvedčená existencia právneho vzťahu

medzi sporovými stranami, (ii) navrhovateľom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu
neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie (princíp opodstatnenosti), (iii) uložením
požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ
domáha (princíp efektívnosti), (iv) navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ má mať podľa okolností
prípadu dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav, (v) právne účinky neodkladného

opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah (princíp
proporcionality) a (vi) sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

11. Poukázal tiež na skutočnosť, že pred nariadením neodkladného opatrenia nemusí byť nárok
dokázaný, musí byť však osvedčený, kedy už v návrhu na jeho vydanie musí byť zrejmé trvanie nároku,

ktorému sa má poskytnúť ochrana a musia byť opísané rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce potrebu
neodkladnej úpravy pomerov a skutočnosti hodnoverne osvedčujúce dôvodnosť a trvanie nároku,
ktorému sa má poskytnúť ochrana. Zdôraznil, že neodkladné opatrenie nie je konečným rozhodnutím a z
jeho dočasného charakteru vyplýva, že pred jeho vydaním nemusí súd zistiť všetky skutočnosti potrebné
pre vydanie konečného rozhodnutia, keď osvedčovanie na rozdiel od dokazovania znamená, že súd

prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie.
Dôkazné bremeno spočíva výlučne na navrhovateľovi predbežného opatrenia a jeho návrh by mal
obsahovať všetky náležitosti umožňujúce jeho meritórne vybavenie. Dodal, že neodkladné opatrenie
však nemožno vydať iba na základe tvrdení žalobcu, bez osvedčenia aspoň základných skutočností
umožňujúcich prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť dočasná ochrana a

bez osvedčenia nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. Okrem toho navrhované neodkladné
opatrenie by malo byť primerané zabezpečovanému nároku a musí byť prípustné.

12. Dal do pozornosti, že v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia sa v zásade nevykonáva
dokazovanie, ale súd o ňom rozhoduje spravidla bez nariadenia pojednávania a bez výsluchu a

vyjadrenia strán. Povinnosť tvrdenia a dôkazná povinnosť (resp. pre účely nariadenia neodkladného
opatrenia osvedčovacia povinnosť) však aj v tomto type konania zaťažuje navrhovateľa a to znamená,
že navrhovateľ je procesne povinný tvrdiť a osvedčiť, že sú splnené všetky zákonné predpoklady
pre nariadenie neodkladného opatrenia, inak nemôže byť úspešný a jeho návrh bude zamietnutý,
keď osvedčovanie na rozdiel od dokazovania znamená, že súd prvej inštancie prostredníctvom

označených dôkazov zisťuje iba najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia, pričom pri ich zisťovaní neprihliada a ani nemusí prihliadať na
všetky procesné formality, ako je to pri riadnom procesnom dokazovaní. Výsledkom takéhoto postupu
je, že osvedčované skutočnosti so zreteľom na všetky okolnosti prípadu, sa javia ako nanajvýš (vysoko)
pravdepodobné (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6 MCdo/5/2012), nakoľko pri neodkladnom

opatrení prevláda požiadavka rýchlosti konania pred požiadavkou úplného preukázania oprávnenosti
a dôvodnosti uplatneného nároku, preto z hľadiska skutkového stavu je nevyhnutný taký stupeň
spoľahlivého osvedčenia základných skutkových okolností tvrdených v návrhu, pri ktorom možno
dôvodne nadobudnúť presvedčenie o ich pravdivosti.

13. V nadväznosti na návrh žalobcov 1/ a 2/ na nariadenie neodkladného opatrenia, vo vzťahu k
skutkovému stavu súd prvej inštancie zistil, že žalobcovia 1/ a 2/ sú vlastníkmi predmetného bytu,
titulom nadobudnutia ktorého je notárska zápisnica N 228/2022, Nz 14865/2022, zo dňa 26.5.2022,
Z-12660/2022 a žalovaný má právo zodpovedajúce vecnému bremenu spočívajúce v práve doživotnéhobývania a užívania podľa V-5793/2008, zo dňa 19.3.2008, o ktorej skutočnosti žalobcovia 1/ a 2/ vedeli a
museli vedieť nielen z verejne dostupného internetového portálu katastra nehnuteľností, ale aj pri dražbe
bytu, čo vyplynulo zo Zápisnice o odovzdaní predmetu dražby č. DR013/2019. Nájomca R. H. obýva byt

na základe nájomnej zmluvy zo dňa 15.1.2024, predloženej žalobcami 1/ a 2/ bez podpisu strán, ktorá
v Článku VI bod 2 obsahuje ustanovenie o existencii vecného bremena, práva doživotného bývania a
užívania bytu žalovaným. Z pripojeného spisu Mestského súdu Bratislava IV sp. zn. 6C/10/2024 ďalej
zistil, že navrhovateľka R. H. sa v uvedenom konaní domáha proti žalovanému vydania neodkladného
opatrenia spočívajúceho v nekontaktovaní a nepribližovaní sa k navrhovateľke, pričom uviedla, že v

byte bývala za odplatu dva roky a dňa 15.1.2024 uzatvorila nájomnú zmluvu s novými vlastníkmi. Z
lustrácie súdnych konaní vyplynulo, že na Mestskom súde Bratislava IV prebieha konanie o neplatnosť
dražby sp. zn. B5-49C/28/2022 medzi pôvodnou spoluvlastníčkou C. T. a aktuálnymi vlastníkmi bytu
(žalobcovia 1/ a 2/ v tomto konaní) a konanie o vypratanie nehnuteľnosti pod sp. zn. B5-39C/2/2023,
kde sa totožní žalobcovia 1/ a 2/ domáhajú vypratania bytu R. H. a Harmony OZ.

14. Následne súd prvej inštancie uviedol, že dospel k záveru, že žalobcovia 1/ a 2/ nesplnili podmienky
na nariadenie neodkladného opatrenia, nakoľko z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a
pripojených príloh nevyplynul základný predpoklad, ktorým je nevyhnutná a naliehavá úprava vzťahov
medzi sporovými stranami. Konštatoval, že potrebu neodkladnej úpravy žalobcovia 1/ a 2/ de facto
odôvodnili len tým, že žalovaný dňa 17.1.2024 kontaktoval ich nájomníčku a žiadal ju, aby mu umožnila

bývať v byte a okrem neho aj ďalšej osobe. Následne sa žalovaný neúspešne pokúsil dostať do bytu dňa
5.2.2024 v čase od 16:30 do 17:50 hod. za pomoci privolaného zámočníka ako aj ďalšej osoby, Y. H. a
za prítomnosti policajnej hliadky, čo potvrdila nájomníčka R. H. čestným vyhlásením a napokon v noci zo
7.2. na 8.2.2024 nestotožnené osoby z vonkajšej strany dverí zalepili okolie zámku a vložku zámku dverí
silikónom, čo žalobcovia preukázali priloženými fotografiami. Zo screenshotu SMS komunikácie medzi

R. H. a žalovaným, ktorý predložil žalovaný vyplynulo, že nájomníčka a žalovaný spolu komunikovali
aj v roku 2022 a 2023, pričom už dňa 6.12.2023 žalovaný nájomníčke oznamoval, že bude v januári
potrebovať byt, keď menovaná uvedené akceptovala a uviedla, že sa bude snažiť zohnať niečo nové,
že už bola na obhliadke a ak nájde byt, nemá problém sa za deň presťahovať.

15. Vzhľadom na uvedené mal súd prvej inštancie za to, že žalobcovia 1/ a 2/ neosvedčili, že existuje
neodkladná potreba uložiť žalovanému povinnosť nevstupovať do bytu, v ktorom má právo doživotného
bývania a užívania, teda v čase rozhodovania súdu prvej inštancie neexistoval relevantný argument,
ktorým by dočasne, do právoplatného rozhodnutia vo veci samej, obmedzil oprávnenie žalovaného z
vecného bremena. Dodal, že pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení nemohol vziať do úvahy tvrdenia

žalobcov 1/ a 2/, že žalovaný právo z vecného bremena vyše 10 rokov nevykonáva, a to nielen z dôvodu,
že žalovaný tieto tvrdenia popieral, ale najmä z dôvodu, že až v konaní vo veci samej bude predmetom
dokazovania, či sa právo z vecného bremena vykonávalo, v akom rozsahu, či sa prípadne dané právo
premlčalo a iné.

16. K návrhu žalovaného na nariadenie neodkladného opatrenia uviedol, že nijakým spôsobom
nepreukázal splnenie podmienok na nariadenie neodkladného opatrenia, z jeho návrhu nevyplynul
základný predpoklad spočívajúci v nevyhnutnej a naliehavej úprave vzťahov medzi sporovými stranami.
Žalovaný v podaní konštatoval, že nie sú splnené podmienky pre okamžitý zásah súdu prvej inštancie,
ktorým by mu nariadil nevstupovať dočasne do bytu a zároveň navrhol, aby súd prvej inštancie uložil

žalobcom 1/ a 2/ povinnosť zdržať sa výkonu vlastníckeho práva k bytu a tiež povinnosť, aby mu
umožnili výkon práva zodpovedajúceho vecnému bremenu. Len z kontextu vyjadrenia žalovaného k
návrhu žalobcov 1/ a 2/ súd prvej inštancie identifikoval, že prvý výrok ním navrhovaného neodkladného
opatrenia žalovaný odvodzuje zrejme z dôvodu vedenia súdneho konania o neplatnosť dražby, čo
samo o sebe bez ďalších relevantných tvrdených a osvedčených dôvodov nemôže zakladať uloženie

povinnosti žalobcom 1/ a 2/ zdržať sa výkonu vlastníckeho práva k bytu. Rovnako z kontextu
predmetnéhovyjadreniasažalovanéhovyplynulo,žesámmázáujemvpredmetnombytebývať,nakoľko
sa mu zmenila situácia, v byte má nahlásený trvalý pobyt, je odkázaný na bývanie v danom byte a má
povinnosť sa zdržiavať na uvedenej adrese z dôvodu zastihnuteľnosti iným štátnym orgánom, avšak
svoje tvrdenia ničím nepodložil a nepredložil žiadnu listinu, na obsah ktorej sa odvolával a preto súd

prvej inštancie konštatoval, že žalovaný potrebu neodkladnej úpravy pomerov neosvedčil.17. Na základe uvedeného súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobcovia 1/ a 2/ a rovnako ani
žalovaný nepreukázali potrebu bezodkladne upraviť pomery medzi procesnými stranami, a preto za
použitia § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, § 326 ods. 1, § 327, § 328 ods. 1 a

§ 329 ods. 1 C. s. p. návrh žalobcov 1/ a 2/ ako aj návrh žalovaného na nariadenie neodkladného
opatrenia zamietol s tým, že o trovách konania rozhodne aj bez návrhu v rozhodnutí, ktorým sa konanie
končí (§ 262 ods. 1 C. s. p.).

18. Proti uzneseniu v časti, v ktorej súd prvej inštancie návrh žalobcov 1/ a 2/ na nariadenie

neodkladného opatrenia zo dňa 22.1.2024 zamietol (výrok I.), podali žalobcovia 1/ a 2/ odvolanie a
žiadali uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti zmeniť a návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia vyhovieť. Podstatným zhrnutím skutkových tvrdení a právnych argumentov ich odvolania (§
393 ods. 2 C. s. p.) bola námietka, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam, že zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie
prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené a že

rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

19. Namietali záver súdu prvej inštancie, že neosvedčili potrebu nevyhnutnej a naliehavej úpravy
vzťahov medzi sporovými stranami, keďže absentuje potreba dočasnej úpravy vzťahov a tiež záver,
že k zhodnoteniu, či došlo k premlčaniu práva žalovaného v byte bývať a užívať ho môže súd prvej

inštancie dospieť až po vykonanom dokazovaní. Poukázali na skutočnosť, že predmetný byt nadobudli
do vlastníctva na základe príklepu udeleného ku dňu 26.5.2022 dražobníkom na dobrovoľnej dražbe,
s riadnym zaplatením ceny dosiahnutej vydražením na účet dražobníka, po piatom kole dobrovoľnej
dražby,avšak od26.5.2022do15.1.2024imnebolžiadensubjektschopnýbytakovlastníkomodovzdať,
a ani len sprístupniť napr. na obhliadku, či na odpočet energií. Uviedli, že sa domáhajú ochrany svojho

vlastníckeho práva od vydraženia bytu niekoľkými žalobami s rôznymi predmetmi konania proti rôznym
žalovaným subjektom, pričom za celé obdobie si plnili a plnia povinnosti vlastníkov bytu, aj keď do
15.1.2024 ani len nevedeli, ako byt zvnútra vyzerá a v akom stave sa nachádza, keď nie z vlastnej
viny byt fakticky neprevzali, pričom pôvodní podieloví spoluvlastníci im ho neodovzdali a žalovaný ako
oprávnený z vecného bremena sa na odovzdanie predmetu dražby ani nedostavil a legálne s nimi

nekomunikoval. Z uvedených dôvodov sa počas vianočných sviatkov 2023/2024 rozhodli opätovne
osloviť faktickú užívateľku bytu R. H., o ktorej sa dozvedeli po vydražení veci a ktorá s nimi nadviazala
spoluprácu v januári 2024 a pred uzavretím nájomnej zmluvy im byt ako vlastníkom aj dobrovoľne
sprístupnila. Dňa 13.1.2024 teda prvý krát vstúpili do bytu, ktorý vlastnili v tom čase rok a osem mesiacov
a následne dňa 15.1.2024 uzavreli s R. H. nájomnú zmluvu k bytu, pričom menovaná ich dňa 17.1.2024

kontaktovala s tým, že zo strany žalovaného dochádza k snahe ubytovať do bytu jej neznámu osobu,
čo bol dôvod, aby dňa 22.1.2024 podali na súd žalobu a návrh na vydanie neodkladného opatrenia.
Dodali, že pri oslovení R. H. emailom zo dňa 7.1.2024 nevedeli, aká komunikácia prebehla medzi ňou
a žalovaným v decembri 2023, ani že žalovaný menovanú vyzval na vypratanie bytu a pod.; žalovaný s
nimi nikdy nekomunikoval a ani ich neoslovil so žiadnym návrhom na usporiadanie vzťahov po zmene

vlastníctva bytu.

20. Boli názoru, že žalovaný sa do dňa 5.2.2024, kedy preukázateľne stál pred bytom so zámočníkom,
políciou a Y. H., správal k bytu vo vlastníctve žalobcov 1/ a 2/ ako vlastník, nie ako iba osoba oprávnená
z vecného bremena byt doživotne užívať a bývať v ňom, pričom nebol a nie je oprávnený predmetný byt

používať. Dôvodili, že právom vlastníka je vec držať, užívať, požívať a disponovať ňou a žalovaný ako
osoba oprávnená z vecného bremena sa nikdy nezaujímal o to, že všetky náklady spojené s užívaním
bytu znášajú žalobcovia 1/ a 2/ ako vlastníci a pritom sám žalovaný alebo jeho občianske združenie
byt „prenajímal“ za odplatu, teda generoval nepriamo spotrebu energií na byte, na ktorých úhrade sa
nepodieľal ani čiastočne a tzv. nájomné ani v časti neplatil, resp. im ho neodovzdával. Argumentovali, že

ak žalovaný pred políciou dňa 5.2.2024 vyhlásil, že keď ním privolaná policajná hliadka odíde, dvere si
násilne otvorí a o dva dni nato sa ráno nájomcovia nevedeli dostať z bytu von, je tu nepochybná časová a
vecnásúvislosťmedzivyjadreniamižalovanéhozodňa5.2.2024aškodouspôsobenounabyte,zistenou
ráno dňa 8.2.2024, pričom žalovaný o súdnom konaní voči nemu vedel ešte pred 5.2.2024, keďže dňa
1.2.2024 nahliadol do elektronického súdneho spisu. Doplnili, že v žiadnom prípade nebudú mať záujem

zotrvať v právnom vzťahu so žalovaným a v prípade, že by neuniesli podľa súdu dôkazné bremeno
premlčania práva doživotného bývania a užívania bytu v prospech žalovaného, budú sa alternatívne
domáhať zrušenia uvedeného vecného bremena pre zmenu pomerov a z nej vyplývajúci hrubý nepomer
medzi výhodou oprávneného a ich povinnosťou z vecného bremena plynúcou.21. Aktívne poškodzovanie predmetného bytu sekundovým lepidlom a silikónom vo vložke zámku či
už konaním žalovaného alebo na jeho objednávku inou osobou v noci zo 7.2. na 8.2.2024 považovali

za alarmujúci útok, ktorý nemožno zhodnotiť tak, že sa vlastne nič nestalo a nie je daná ani len
potreba dočasnej neodkladnej úpravy pomerov strán sporu. Aj napriek skutočnosti, že prekračujú inštitút
neodkladného opatrenia poukázali na skutočnosť, že bytový dom, v ktorom sa byt v ich vlastníctve
nachádza, má vo vstupnej hale a vo výťahoch nainštalované kamery, pričom zástupca vlastníkov im
potvrdil, že záznamom z danej noci disponuje a v prípade vyžiadania súdom ho poskytne, pričom

upozornili, že záznam sa ukladá len po obmedzenú dobu a navrhli, aby súd záznam vyžiadal. Z
uvedeného skutkového stavu mali žalobcovia 1/ a 2/ za to, že bola a je potreba neodkladne dočasne
upraviť pomery strán sporu.

22. Vyjadrili sa aj k skutkovým okolnostiam výkonu práva doživotného užívania predmetného bytu
žalovaným, z ktorých odvodzovali tvrdenie o premlčaní práva žalovaného a vo vzťahu k záveru súdu

prvej inštancie, že nimi tvrdené premlčanie je potrebné dokazovať na pojednávaní a až tak vyhodnotiť,
či k nemu došlo uviedli, že majú obmedzené možnosti dokazovania ich skutkových tvrdení v žalobe
a v replike, pretože všetky nimi oslovené subjekty sú pripravené v rámci ochrany osobných údajov
poskytnúťsúčinnosťsúduprvejinštancie,aleniepriamoim,keďoslovilinapríkladZSE,a.s.aspoločnosť
Západoslovenská distribučná, a. s. k doloženiu evidencie osôb, ktoré boli odberateľmi elektrickej

energie na danom odbernom mieste od roku 2012. Zároveň uviedli, že k tvrdeniam žalovaného o
stave nehnuteľnosti vo O., C. oslovili správcu konkurznej podstaty, ktorý je taktiež pripravený poskytnúť
súčinnosť, preto v danom štádiu sporu označili dôkazy na preukázanie pravdivosti ich tvrdení, ktoré
osvedčujú len z listín im dostupných. Boli tiež názoru, že už v tomto štádiu konania riadne preukázali, že
žalovaný ku dňu 16.2.2024, kedy rozhodoval súd prvej inštancie o ich návrhu na vydanie neodkladného

opatrenia, mal iné možnosti uspokojovania bytovej potreby, keďže mal zapísané právo doživotného
bývania a užívania bytu v H. na L. G. a tiež v V. H. X (T.) a to prostredníctvom občianskeho združenia
Harmony OZ, v ktorom pôsobí.

23. K nepreukázaným tvrdeniam žalovaného, že v byte za posledných 10 rokov býval uviedli, že v roku

2014 sa v písomnej komunikácii so súdom prvej inštancie prezentoval ako bezdomovec mestskej časti
Bratislava - Karlova Ves a napriek tomu, že mal zapísané právo doživotného bývania a užívania bytu
na K.Š. X U. F., nežiadal súd prvej inštancie či iné štátne orgány doručovať mu poštové zásielky na
adresu predmetného bytu, hoci právo doživotného bývania a jeho užívania mal od 19.3.2008. Dali do
pozornosti, že ak mal súd prvej inštancie z vyjadrenia žalovaného za to, že chcel bývať od januára 2024

v predmetnom byte, žalovaný dosiaľ neprevzal zásielku s uznesením o zamietnutí návrhu na vydanie
neodkladného opatrenia v tomto konaní, a teda z takéhoto prístupu nevyplýva, že mal bezodkladné
existenčné problémy a naozaj nutne potreboval bývať v byte vo vlastníctve žalobcov 1/ a 2/. Z vyjadrenia
žalovaného k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia dovodili, že ak by mu umožnili vstúpiť
do bytu, znova by sa k nemu správal ako vlastník, keď by byt neužíval osobne, ale ako zástupca

občianskeho združenia Harmony OZ, ktoré vystupovalo ako nájomca bytu a byt by dal do užívania inej
osobe za odplatu, ktorá by bola vyplácaná len jemu, teda v prípade aktívneho nebránenia žalovanému
vstupu do bytu, by boli v krátkom čase nútení iniciovať ďalšie súdne konanie o vypratanie ďalšej osobe,
ktorá by užívala ich byt bezodplatne vo vzťahu k žalobcom 1/ a 2/ a odplatne vo vzťahu k žalovanému.

24. Vo vzťahu k argumentácii žalovaného vyslovili presvedčenie, že žalovaný v byte nebýval so synom,
ani sám, pričom poukázali na problematický vzťah syna k žalovanému a jeho dôvody (neplatenie
výživného). Boli názoru, že nahlásenie trvalého pobytu neznamená užívanie bytu, pričom žalovaný sa
snažil vo vyjadrení zo dňa 6.2.2024 presvedčiť súd prvej inštancie, že nie je rozdiel medzi užívaním
a používaním a že mu patrí právo byt využívať ako uzná za vhodné, a preto z dôvodu rôzneho

výkladu práva zodpovedajúceho vecnému bremenu žalovaným sa domáhali nariadenia neodkladného
opatrenia, nakoľko žalovaný si vykladá svoje osobné právo bývania a užívania bytu v takom rozsahu,
ako by bol vlastníkom bytu, s možnosťou aj prenechania bytu do užívania iným osobám za odplatu.
Záverom uviedli, že majú za to, že osvedčili dôvodnosť a trvanie chráneného nároku, ktorému sa má
poskytnúť procesná ochrana, ako aj potrebu neodkladnej úpravy pomerov, ako zákonom stanovených

predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia. K podanému odvolaniu pripojili screenshot
výhražnej SMS správy adresovanej žalobcovi 1/, ponuku na uzavretie nájomnej zmluvy zo dňa 7.1.2024,
nájomnú zmluvu L. R. H. zo dňa 15.1.2024, záznam o nahliadnutí do súdneho spisu Mestského súdu
Bratislava IV sp. zn. 13C/10/2024, čestné prehlásenie R. H. zo dňa 1.3.2024, emailovú komunikáciuso spoločnosťou Západoslovenská distribučná, a.s. a správcom konkurznej podstaty Jánom Havlátom,
žiadosť o iniciovanie súdneho konania zaslanú žalovaným správcovi konkurznej podstaty dňa 27.6.2018
v konaní pod sp. zn. 3K/61/2015, článkom hnonline.sk k osobe žalovaného zo dňa 6.4.2023 a realitnou

ponukou objektu v V. H..

25.Žalovanývovyjadrenísakodvolaniužalobcov1/a2/uviedol,žesúdprvejinštancierozhodolsprávne
a v súlade so zákonom a zaužívanou súdnou praxou. Stotožnil sa s názorom súdu prvej inštancie,
že žalobcovia 1/ a 2/ podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia nesplnili, nakoľko v danom

prípade, vychádzajúc z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenie a priložených príloh, nevyplýval
jeho základný predpoklad, ktorým je nevyhnutná a naliehavá úprava vzťahov medzi sporovými stranami.
Argumentáciu žalobcov 1/ a 2/ vyhodnotil ako účelovú a právne irelevantnú. Poukázal na skutočnosť,
že neodkladné opatrenie má byť len výnimočným prostriedkom, pričom navrhovateľ musí osvedčiť,
že obava z ohrozenia je reálna, a teda že osoba ktorej navrhuje uložiť nejakú povinnosť (alebo
zákaz), koná tak (robí faktické a právne úkony), že v konečnom dôsledku môže dôjsť k sťaženiu alebo

znemožneniu ďalšieho konania a rozhodovania vo veci samej, resp. k zmareniu prípadného núteného
výkonurozhodnutia.Doplnil,žeohrozenienároku,čiužsubjektívnealeboobjektívne,musíbyťkonkrétne
a strana sporu ho musí vždy osvedčiť, pričom chýbajúce osvedčenie ohrozenia práva strany sporu
nemožno ničím nahradiť, lebo je základnou podmienkou pre vydanie neodkladného opatrenia.

26. Bol názoru, že žalobcovia 1/ a 2/ nijakým spôsobom neosvedčili reálnu obavu z ohrozenia a jediným
jeho úkonom bolo, že oznámil, že z titulu oprávnenia byt užívať a zmeny životnej situácie sa potrebuje
do bytu nasťahovať, pričom iné právne ani faktické úkony nevykonal. S poukazom na § 326 ods. 1
C. s. p. dôvodil, že na to, aby súd prvej inštancie mohol návrhu vyhovieť, musia byť náležitosti na
nariadenie neodkladného opatrenia splnené kumulatívne a mal za to, že žalobcovia 1/ a 2/ neosvedčili

existenciu rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov, keďže súdu
prvej inštancie žiadnym relevantným spôsobom nepreukázali, že smeruje k vykonaniu úkonov, ktorým
chcú neodkladným opatrením zabrániť. Poukázal na fakt, že žalobcovia 1/ a 2/ žiadnym spôsobom
nepreukázali, že ak by aj z jeho strany prišlo k vykonaniu úkonov, ktorým sa snažili neodkladným
opatrením zabrániť, že by im vznikla akákoľvek škoda, či iná ujma, prípadne že by sa zhoršila ich právna

pozícia do takej miery, ktorá by odôvodňovala nariadenie navrhovaného neodkladného opatrenia.
Zdôraznil, že práve v dôsledku konania žalobcov 1/ a 2/ v rozpore s právom a dobrými mravmi, ktoré
zasahuje do jeho práv, jemu vzniká škoda, nakoľko v dôsledku faktického obmedzenia vstupu do
predmetného bytu si musel zabezpečiť náhradné bývanie, z čoho mu vznikajú každomesačné finančné
náklady a v predmetnom byte sa nachádzajú hmotné veci, ktorých je vlastníkom, ku ktorým tak nemá

prístup a ktoré žalobcovia 1/ a 2/ či už priamo, alebo prostredníctvom tretích osôb užívajú, prípadne
znehodnocujú a poškodzujú tým jeho majetok.

27. Zdôraznil, že žalobcovia 1/ a 2/ si pred konaním dobrovoľnej dražby na byt boli vedomí skutočnosti,
že byt je zaťažený právom zodpovedajúcim vecnému bremenu doživotného užívania a po uskutočnení

dražbyzačalipodnikaťvočinemukrokynaochranusvojichdomnelýchpráv,pričomnarúšaliazasahovali
do jeho legitímne zriadených a stále platných práv. Namietal tvrdenia žalobcov 1/ a 2/ ohľadne
jeho osoby a predložených článkov rôznych médií a uviedol, že sa voči predmetným informáciám
difamačného charakteru bráni v prebiehajúcich súdnych konaniach, ktoré s predmetným konaním
nemajúničspoločné,pretoprípadnéúvahyžalobcov1/a2/vtomtosmeresúbezpredmetné,nakoľkomá

nielen čistý register trestov, ale vo viacerých konaniach aj priznanú náhradu škody spôsobenej krivými
obvineniami.

28. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 ods. 1
C. s. p.), preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie, prejednal odvolanie žalobcov 1/ a 2/ bez

nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario C. s. p.) a dospel k záveru, že uznesenie
súdu prvej inštancie je v napadnutej časti správne (§ 387 ods. 1
C. s. p.).

29. Podľa § 324 ods. 1 C. s. p. pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na

návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

30. Podľa § 325 ods. 1 C. s. p. neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.31. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) C. s. p. neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo
vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

32. Podľa § 326 ods. 1 C. s. p. v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne
osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,

akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

33. Podľa § 329 ods. 2 C. s. p. pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia
súdu prvej inštancie.

34. Na ozrejmenie odvolací súd uvádza, že z dôvodu odvolania žalobcov 1/ a 2/ bolo uznesenie súdu

prvej inštancie predmetom odvolacieho prieskumu len v časti zamietnutia návrhu žalobcov 1/ a 2/ na
vydanie neodkladného opatrenia, keď v časti zamietnutia návrhu žalovaného na vydanie neodkladného
opatrenia už nadobudlo právoplatnosť.

35. Neodkladné opatrenie, ako už názov tohto procesného inštitútu napovedá, slúži na rýchle a pružné

riešenie situácie, kedy je potrebný okamžitý (bezprostredný) zásah súdu. Niektoré životné situácie totiž
vyvolávajú nutnosť v záujme právnej bezpečnosti fyzických alebo právnických osôb zaistiť okamžitú
procesnú ochranu, ktorú by nebolo možné so zreteľom na bezprostredne hroziacu ujmu zaistiť v
potrebnom čase obvyklým stanoveným spôsobom.

36. Odvolací súd ďalej pripomína, že potreba bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami sporu,
ktorá predstavuje nevyhnutnú podmienku na nariadenie neodkladného opatrenia, znamená, že bez tejto
úpravy by strane sporu hrozila nenapraviteľná alebo len ťažko napraviteľná ujma. Takáto potreba je
osvedčená iba vtedy ak sa preukáže existencia takých konkrétnych úkonov strany sporu, voči ktorej
návrh na nariadenie neodkladného opatrenia smeruje, v dôsledku ktorých sa navrhovateľ môže dôvodne

obávaťnenapraviteľnejalebolenťažkonapraviteľnejujmy,prípadnehrozízhoršeniejehoprávnejpozície
do takej miery, že by sa mu viac neoplatilo uchádzať o konečnú súdnu ochranu.

37. Splnenie predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia nemožno vyvodiť len zo samotných
tvrdení navrhovateľa; tieto tvrdenia sa musia osvedčiť, a to aspoň do tej miery, že možno dôvodne

nadobudnúť presvedčenie o ich pravdivosti, keď pri nariaďovaní neodkladného opatrenia prevláda
záujem na rýchlosti rozhodnutia nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení. Zmyslom neodkladného
opatrenia je tak poskytnúť dočasnú ochranu oprávnenej strane sporu a zabrániť zhoršovaniu jej
postavenia, aj keď súd nemá náležite zistený skutkový stav, pričom musí prihliadať nielen na ochranu
oprávnených záujmov toho, kto o nariadenie neodkladného opatrenia žiada, ale na druhej strane tiež

musí prihliadnuť na ochranu toho, proti komu má navrhované neodkladné opatrenie smerovať, aj keď
táto ochrana nemôže dosiahnuť takú intenzitu, aby znemožnila nariadenie neodkladného opatrenia.

38. Odvolací súd v zhode so závermi súdu prvej inštancie konštatuje, že žalobcovia 1/ a 2/ v návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia, jeho doplneniach a prílohách neosvedčili splnenie základnej

podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia a to potreby neodkladnej úpravy pomerov medzi
stranami.

39. V nadväznosti na odvolaciu argumentáciu žalobcov 1/ a 2/ odvolací súd uvádza, že skutočnosť, že
žalovaný kontaktoval koncom roka 2023 a následne začiatkom roka 2024 nájomníčku v predmetnom

byte, R. H., kedy jej vopred oznámil, že bude potrebovať predmetný byt pre seba a žiadal ju aj o
umožnenie bývania pre ďalšiu osobu a následne sa dňa 5.2.2024 pokúšal dostať do bytu, nezakladá
osvedčenie hrozby nenapraviteľnej alebo len ťažko napraviteľnej ujmy, nakoľko je osobou oprávnenou
z vecného bremena spočívajúceho na dotknutej nehnuteľnosti v práve doživotného bývania a užívania,
s čím boli žalobcovia 1/ a 2/ pred nadobudnutím vlastníckeho práva k bytu oboznámení.

40. S poukazom na uvedené samotná blízka časová následnosť medzi pokusom žalovaného dostať sa
dňa 5.2.2024 do uvedeného bytu a zalepenia okolia zámku a vložky zámku dverí silikónom v noci zo 7.2.
na8.2.2024,vykonanéhonestotožnenouosobou,niejespôsobiládôvodnezaložiťzáveroosvedčení,žežalovaný vykonáva také úkony, v dôsledku ktorých by žalobcom 1/ a 2/ hrozila nenapraviteľná alebo len
ťažko napraviteľná ujma, resp. také zhoršenie ich právnej pozície, že by sa im viac neoplatilo uchádza
sa o konečnú súdnu ochranu.

41. Odvolací súd zároveň v súvislosti s argumentáciou žalobcov 1/ a 2/ smerujúcou k osvedčeniu
premlčania práva žalovaného doživotne bývať v predmetnom byte konštatuje, že ako správne uviedol aj
súd prvej inštancie, táto skutočnosť bude ako sporná medzi stranami konania predmetom dokazovania
v konaní vo veci samej, pričom žalobcovia 1/ a 2/ ani v rámci nej neuviedli žiadne skutočnosti, ktoré by

odôvodňovali potrebu naliehavej úpravy vzťahov medzi žalobcami 1/ a 2/ a žalovaným.

42. Je potrebné dodať, že žalobcovia 1/ a 2/ v podanom odvolaní produkovali nové skutkové tvrdenia
a predložili viaceré listinné dôkazy vrátane návrhu na zabezpečenie dôkazu videozáznamom z kamier
v bytovom dome z noci zo 7.2. na 8.2.2024, avšak pri posudzovaní naplnenia podmienok na vydanie
neodkladného opatrenia je odvolací súd viazaný stavom v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie

(§ 329 ods. 2 C. s. p.), nemôže teda pri posúdení vychádzať z dodatočne doplnených a osvedčovaných
podstatných tvrdení, na vyhodnotení ktorých súd prvej inštancie založil rozhodnutie o podanom návrhu
a už vôbec nie k nim vykonávať dodatočné dokazovanie.

43. Na základe vyššie uvedených skutočností odvolací súd vyhodnotil odvolacie námietky žalobcov 1/

a 2/ v ich súhrne ako právne irelevantné a také, ktoré z povahy veci nie sú spôsobilé privodiť zmenu
napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie, preto uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti
ako vo výroku vecne správne podľa § 387 ods. 1
C. s. p. potvrdil.

44. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.) v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C. s. p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1
C. s. p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).