Decision was made at the court Správny súd Banská Bystrica
Judgement was issued by JUDr. Alena Antalová
Judgement form – Uznesenie
Judgement nature – Iná povaha rozhodnutia
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: 1Sf/33/2024
Identifikačné číslo súdneho spisu: 0824100494
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 10. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Antalová
ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2024:0824100494.1
Uznesenie
Správny súd v Banskej Bystrici v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. C. XXX,
XXX XX A., zast.: JUDr. Viera Salonnáš Nováková, advokátka, so sídlom Skuteckého 33, 974 01
Banská Bystrica, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná
63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.
101375159/2024 zo dňa 10. mája 2024, o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej
žalobe, takto
r o z h o d o l :
Návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe z a m i e t a .
o d ô v o d n e n i e :
1. Dňa 2. júla 2024 bola Správnemu súdu v Banskej Bystrici elektronicky doručená správna žaloba,
ktorou sa žalobca domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101375159/2024 zo dňa
10. mája 2024, ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie Daňového úradu č. 100491622/2024 zo dňa 05.
februára 2024, ktorým bol žalobcovi vyrubený úrok z omeškania vo výške 3297,40 Eur za nezaplatenie
dane z príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie 2009 vo výške a v lehote určenej rozhodnutím
správcu dane (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“)
2. Žalobca zároveň v správnej žalobe požiadal správny súd o priznanie odkladného účinku správnej
žalobe podľa § 185 písm. a) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších
predpisov (ďalej len „SSP“), nakoľko okamžitým výkonom ako aj s tým spojenými právnymi následkami
napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy hrozí žalobcovi závažná ujma. Výkon rozhodnutia,
a teda následná daňová exekúcia, v tomto štádiu znamená pre žalobcu ohrozenie jeho celkovej
existencie. Žalobca využil možnosť podať návrh na vyhlásenie konkurzu oddlžením z dôvodu, že nebol
schopný uhrádzať svoje záväzky a dostal sa do neriešiteľnej situácie. Účelom oddlženia je zbaviť
dlžníka, ktorý je fyzickou osobou, jeho dlhov a zabezpečiť, aby ho jeho dlhy neuspokojené v konkurze
neprenasledovali po celý jeho život, aby tieto dlhy negenerovali nové dlhy a ďalší jeho úpadok a aby sa
po stránke hospodárskeho zabezpečenia svojej ďalšej existencie mohol opätovne postaviť na vlastné
nohy. Tým, že žalovaný disponuje exekučným titulom, je možné začať výkon exekúcie, a to napriek
tomu, že pohľadávka žalovaného sa považuje za nevymáhateľnú.
3. Podľa § 184 SSP podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný
predpis neustanovuje inak.
4. Podľa § 185 SSP správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať
správnej žalobe odkladný účinok:
a) ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu
verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska
škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný
následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom,b) ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad
v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi
by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom
Európskej únie.
5. Podľa § 186 ods. 1, 2 SSP (1) Nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním
na základe rozhodnutia správneho súdu podľa § 185 sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia
orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie
nemôže byť podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy alebo
opatrení orgánov verejnej správy. (2) Odkladný účinok zaniká právoplatnosťou rozhodnutia správneho
súdu vo veci samej.
6. Podľa § 187 ods. 3 SSP o návrhu žalobcu podľa § 185 rozhodne správny súd do 30 dní od
doručenia vyjadrenia žalovaného k tomuto návrhu, prípadne administratívnych spisov, ak bol návrh
podaný súčasne so správnou žalobou.
7. Podľa § 188 SSP ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.
8. Správny súd v súlade s ustanovením § 187 ods. 3 SSP výzvou zo dňa 27. augusta 2024 vyzval
žalovaného, aby sa písomne vyjadril k obsahu správnej žaloby a k návrhu žalobcu na priznanie
odkladného účinku správnej žalobe.
9.Žalovanývpísomnomvyjadrenízodňa26.septembra2024knávrhužalobcunapriznanieodkladného
účinku správnej žalobe uviedol, že žalovaný nevidí dôvod na priznanie odkladného účinku správnej
žaloby vzhľadom na to, že žalobca nepredložil žiadne konkrétne skutočnosti, z ktorých by vyplývalo, že
mu hrozí závažná ujma.
10. Správny súd je oprávnený priznať správnej žalobe odkladný účinok len vtedy, ak následky uvedené
v § 185 písm. a) SSP hrozia. Z toho vyplýva, že nestačí, ak žalobca len všeobecne tvrdí, že takéto
následky hrozia. Musí uviesť konkrétne rozhodné skutočnosti, z ktorých je možné dospieť k záveru, že
tvrdený následok výkonu napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy skutočne hrozí.
11. Správny súd po oboznámení sa s návrhom žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej
žalobe nezistil zákonný dôvod pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Žalobca neosvedčil
skutočnosti, z ktorých by bolo zrejmé, že by mu v danom prípade okamžitým výkonom alebo inými
právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná
hospodárska škoda či finančná škoda, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Žalobca vo svojom
návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe len všeobecne uviedol to, aký následok hrozí.
Žalobca v návrhu neuviedol žiadne relevantné konkrétne skutočnosti, z ktorých by bolo možné dospieť k
záveru, že výkon napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy by skutočne mohol mať za následok
závažnú ujmu na strane žalobcu.
12. Tvrdenia žalobcu o existencii závažnej ujmy žalobca podložil hypotetickými úvahami o možných
následkoch. Koncepcia odkladného účinku však predpokladá existenciu hrozby, ktorá musí byť
v intenciách daného skutkového stavu riadne osvedčená, pričom hroziace následky musia byť
závažnejšie, ako prelomenie princípu právnej istoty právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy.
Správny súd považuje za nevyhnutné zdôrazniť, že samotné rozhodnutie o odkladnom účinku správnej
žaloby prichádza do úvahy len vo výnimočných situáciách a toto rozhodnutie správneho súdu má
mimoriadny charakter, pretože správny súd tu pred vlastným rozhodnutím vo veci samej prelamuje
právne účinky právoplatného správneho aktu, na ktorý, pokiaľ nie je ako celok zákonným postupom
zrušený, treba hľadieť ako na zákonný a vecne správny. Takéto rozhodnutie správneho súdu o priznaní
odkladného účinku je preto nesystémové a musí byť vyhradené len pre mimoriadne prípady, ktoré
zákonodarca vymedzil v ustanovení § 185 písm. a) alebo písm. b) SSP slovami o hroziacej závažnej
ujme, značnej hospodárskej škode, či finančnej škode, závažnej ujme na životnom prostredí, prípadne
iného vážneho nenapraviteľného následku. Správny súd musí mať pritom dostatočným spôsobom
osvedčené, že je nevyhnutné postupovať v súlade so znením ust. § 185 písm. a) alebo b) SSP.
Preto je potrebné, aby navrhovateľ odkladného účinku v správnej žalobe jednoznačne osvedčil jeho
opodstatnenosť.13. Pokiaľžalobcatvrdil,žeokamžitýmvýkonomrozhodnutiahrozížalobcovizávažnáujma,správnysúd
uvádza,žežalobcanijakýmspôsobomtútoskutočnosťsprávnemusúduneosvedčil.Žalobcavnávrhuna
priznanie odkladného účinku neuviedol výšku svojho majetku, či výšku záväzkov, ani nijakým spôsobom
nešpecifikoval aká konkrétna škoda by mu vznikla v dôsledku okamžitého výkonu rozhodnutia. Rovnako
aj hrozba daňovej exekúcie nie je zákonným dôvodom pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe.
Vedenie daňovej exekúcie bez ďalšieho nie je totiž osvedčením vzniku ujmy, škody, či iného vážneho
nenapraviteľného následku. V prípade každého právoplatného a vykonateľného rozhodnutia na plnenie,
nevynímajúcrozhodnutiadaňovýchorgánov,nastupujemožnosťjehovymáhania,pokiaľpovinnýsubjekt
nesplní uloženú povinnosť. Niet pochýb o tom, že akákoľvek exekúcia sa dotkne majetkovej sféry
povinného subjektu. Pokiaľ by však samotný výkon rozhodnutia (exekúcia) mal predstavovať hrozbu
ujmy, či škody, akú predpokladá ustanovenie § 185 písm. a) SSP, potom by to zákonodarca upravil
v dôvodoch pre priznanie odkladného účinku správnej žaloby, čo ale tak upravené nie je. Relevantnou
skutočnosťou je len osvedčenie zákonom predpokladaných dôsledkov, ktoré by mohli nastať v prípade
okamžitého výkonu správnou žalobou napadnutého rozhodnutia, avšak samotná hrozba daňovej
exekúcie, z dôvodov vyššie uvedených, takýmto dôvodom nie je. Správny súd poznamenáva, že daňová
exekúcia je osobitným konaním, v rámci ktorého sú upravené samostatné opravné prostriedky ako
aj inštitúty zmierňujúce dôsledky okamžitého výkonu rozhodnutia (napríklad odklad daňovej exekúcie,
povolenie splátok a pod.).
14. Žalobca v návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žaloby ďalej uviedol, že využil možnosť
podať návrh na vyhlásenie konkurzu oddlžením z dôvodu, že nebol schopný uhrádzať svoje záväzky
a dostal by sa do neriešiteľnej situácie. Skutočnosť, že žalobca bol oddlžený Uznesením Okresného
súdu Banská Bystrica sp. zn. 2Odk/960/2018 zverejneným v Obchodnom vestníku č. 202/2018 dňa
18.10.2018, nemá pre priznanie odkladného účinku vplyv, pretože uvedené bude predmetom posúdenia
dôvodnosti podanej správnej žaloby a preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného. Správny súd
pri rozhodovaní o návrhu na priznanie odkladného účinku každú vec posudzuje individuálne. V zásade
nemusíprihliadaťnaopodstatnenosťsprávnejžaloby,nemalobyísťoprejudikovanierozhodnutiavoveci
samej (v štádiu posudzovania dôvodnosti návrhu na priznanie odkladného účinku často krát ešte ani nie
je možné ustáliť opodstatnenosť správnej žaloby), ale rozhodujúcou skutočnosťou je osvedčenie hrozby
závažnej ujmy, či iného vážneho nenapraviteľného následku, t. j. niektorého z možných negatívnych
následkov uvedených v § 185 písm. a) SSP v prípade nepozastavenia účinkov správnou žalobou
napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy.
15. Osvedčiť existenciu hrozby závažnej ujmy je povinnosťou navrhovateľa. Hrozba pritom musí
byť priama a nesmie ísť len o hypotetickú možnosť (pozri Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn.
7Sžsk/17/2018 zo dňa 30. mája 2018). Rovnako nesmie byť nepatrná, ale musí mať závažný dopad. Z
UzneseniaÚstavnéhosúduSRspzn.III.ÚS364/2017-16zodňa30.mája2017vyplýva,žepreukázanie
hrozby treba považovať za osobitnú náležitosť návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe.
16. Správny súd môže uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok len na návrh žalobcu a po
vyjadrení žalovaného, avšak len z dôvodov uvedených v § 185 písm. a) alebo b) SSP. V posudzovanom
prípade bol žalobcom podaný návrh podľa § 185 písm. a) SSP. Keďže správny súd v danej veci nezistil
dôvodnosť návrhu v zmysle podmienok uvedených v § 185 písm. a) SSP, návrh žalobcu na priznanie
odkladného účinku správnej žalobe podľa § 188 SSP z a m i e t o l .
17. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP v spojení s
§ 147 ods. 2 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu kasačná sťažnosť nie je prípustná (§ 439 ods. 2 písm. e) SSP).
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.