Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Friday, August 9, 2024

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: BA-1S/111/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1019200717
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 08. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Davala, Ph.D., LL.M.

ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2024:1019200717.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Davalu, Ph.D.,

LL.M. (sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Mgr. Juraja Štorcela, PhD. a JUDr. Kataríny
Kučerákovej, PhD., v právnej veci žalobcu: Illichmann Castalloy s.r.o., so sídlom Partizánska 81, 966
81 Žarnovica, IČO: 44 934 203, zastúpený: KPMG Legal s.r.o., so sídlom Dvořákovo nábrežie 10,
811 02 Bratislava, IČO: 47 238 623, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so
sídlom Lazovná 5952/63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného
č. 100580771/2019 zo dňa 07.03.2019, takto

r o z h o d o l :

I. Súd z r u š u j e rozhodnutie Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 100580771/2019 zo

dňa 07.03.2019 a rozhodnutie Daňového úradu pre vybrané daňové subjekty č. 102356609/2018 zo dňa
26.11.2018 a vec vracia orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie.

II. Súd p r i z n á v a žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Priebeh administratívneho konania

1. Daňový úrad pre vybrané daňové subjekty (ďalej len „prvostupňový orgán“ alebo „správca dane“)

vykonal u žalobcu daňovú kontrolu dane z príjmov právnickej osoby podľa zákona č. 595/2003 Z. z.
o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o dani z príjmov“) za zdaňovacie
obdobie 01.04.2012 až 31.03.2013 na základe Oznámenia o daňovej kontrole č. 101721373/2017 zo
dňa 08.08.2017 doručeného daňovému subjektu dňa 28.08.2017. Daňová kontrola bola zameraná na
transferové oceňovanie a uplatnenie zmlúv o zamedzení dvojitého zdanenia v zmysle § 69 ods. 5 zákona
č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „daňový
poriadok“).

2. Zistenia z daňovej kontroly správca dane sumarizoval v Protokole z daňovej kontroly č.
101451554/2018 zo dňa 27.07.2018 (ďalej len „Protokol“) tak, ako je uvedené v nasledovných bodoch
3 až 13 tohto rozsudku.

3. Daňový subjekt vykonáva činnosti súvisiace s výrobou hliníkových odliatkov, pieskových foriem
a jadier a predajom modelov a kokíl; je súčasťou nadnárodnej skupiny Alicon Group Company, ktorú

tvoria spoločnosti (i) Alicon Castalloy Limited so sídlom vo Viedni, ktorá riadi a konsoliduje spoločnosti
skupinyvrátanežalobcu;(ii)AliconHoldingGmbHsosídlomvoViedni,ktoráje100%vlastníkomžalobcu
a (ii) žalobca, ktorý je 100% vlastníkom spoločnosti Illichamann Castalloy GMbH so sídlom vo Viedni.4. Žalobca dosiahol v kontrolovanom zdaňovacom období 01.04.2012 až 31.03.2013 hospodársky
výsledok – stratu vo výške 562.183,94 eur. V rámci kontroly bola zistená výška tržieb žalobcu za
jednotlivé tovary a služby vo vzťahu k odberateľom v SR, Rakúsku a Indii. Bolo zistené, že v sledovanom

období bola objemovo najvýznamnejšou kontrolovanou transakciou so závislou sobou – dcérskou
spoločnosťou Illichmann Castalloy GmbH so sídlom vo Viedni – predaj výrobkov odliatkov odberateľom
v iných členských štátoch, najmä Rakúsko a Nemecko.

5. V rámci dokumentácie transferového oceňovania využil žalobca metódu ocenenia najvýznamnejšej

transakcie metódu rozdelenia zisku. Ide o tradičnú ziskovú metódu, v rámci ktorej sa vychádza z delenia
zisku dosiahnutého závislými osobami, aké by uplatnili nezávislé osoby pri spoločnom podnikaní pri
dodržaní princípu nezávislého vzťahu.

6.Keďževrámcizjednodušenejdokumentáciektransferovémuoceňovaniu,ktorúpredložilkontrolovaný
daňový subjekt nebola uvedená jeho funkčná a riziková analýza, správca dane vykonal v rámci

daňovej kontroly funkčnú a rizikovú analýzu daňového subjektu. V rámci tejto analýzy skúmal
a preveroval vykonávané funkcie a znášané riziká žalobcu, ktoré identifikoval v priebehu daňovej
kontroly, miestneho zisťovania zo dňa 17.10.2017 a z dôkazov a vyjadrení poskytnutých kontrolovaným
daňovým subjektom na výzvy správcu dane. Správca dane zistil, že nevykonáva funkcie spojené so
strategickým rozhodovaním ani marketingové aktivity, no zároveň bolo na žalobcu presunuté trhové

riziko, ktoré v dôsledku obmedzenej samostatnosti pri výkone predmetných funkcií nemôže kontrolovať,
efektívne riadiť, rozhodovať o ňom a eliminovať jeho dopady. Preto správca dane určil žalobcovi
charakterový profil výrobcu s obmedzenými funkciami a rizikami v kontrolovanom zdaňovacom období
v závislých skupinových transakciách.

7. Spoločnosť síce bola a je zodpovedná nielen za operatívne rozhodnutia spojené s výrobným
procesom, ale aj za tvorbu obchodných stratégií a cieľov, avšak v kontrolovanom zdaňovacom období
nerealizovala žiadne nové projekty, ktoré by boli v jej kompetencii, práve naopak – v hospodárskom
roku 2012/2013 mala veľa typov odliatkov vyrábaných so stratou, ktorých dodávky museli byť splnené.
Subjekt vytvoril kalkuláciu so stratou u 80% typov odliatkov.

8. Správca dane namietol použitie transferovej metódy rozdelenia zisku zo strany žalobcu v rámci
transferovej dokumentácie, keďže jej použitím nebol podľa správcu dane preukázaný súlad s princípom
nezávislého vzťahu.

9. Správca dane na určenie nezávislej ceny posudzovanej najvýznamnejšej transakcie stanovil metódu
čistého obchodného rozpätia (ďalej aj „TNMM“) ako najspoľahlivejšiu. Ide taktiež o tradičnú ziskovú
metódu upravenú v § 18 ods. 3 písm. b) zákona o dani z príjmov, ktorá zisťuje a porovnáva výšku
čistej ziskovej prirážky alebo čistej ziskovej marže z právneho vzťahu medzi závislými osobami vo
vzťahu k nákladom, tržbám ktorú porovnáva s čistou ziskovou prirážkou/maržou používanou vo vzťahu

k nezávislým osobám.

10. V rámci aplikácie metódy čistého obchodného rozpätia bolo potrebné na výber porovnateľných
subjektov vykonať kvantitatívnu i kvalitatívnu analýzu možných subjektov, na čo bola využitá databáza
Amadeus. V rámci klasifikácie ekonomických činností bola pre porovnateľné subjekty identifikovaná

činnosť Odlievanie ľahkých kovov a Odlievanie ostatných neželezných kovov.

11. V rámci indikátora nezávislosti bol stanovený indikátor A+, A a A-, t. j. boli vybrané iba spoločnosti,
ktoré sú nezávislé na základe databázy Amadeus.

12. V rámci ziskovosti boli vybrané iba spoločnosti, ktoré majú dostupné finančné údaje za roky 2010 až
2012 s hodnotou prevádzkového zisku (EBIT) min 0 Eur, t.j. boli vylúčené stratové spoločnosti. Zároveň
správca dane vylúčil tri spoločnosti, ktoré dosahovali nízky obrat (pod 1 mil. eur), a ktoré tak mali podľa
správcu dane neporovnateľné finančné ukazovatele. Celkovo tak bolo do porovnávacej analýzy správcu
dane zaradených osem spoločností.

13. Na základe identifikácie porovnateľných subjektov správca dane určil na účely metódy čistého
obchodného rozpätia ukazovateľ čistej ziskovej prirážky (OMTC) vypočítanej ako pomer prevádzkového
zisku (EBIT) za účtovné obdobie k celkovým nákladom v percente. Prevádzkové náklady boli určenéako rozdiel obratu a prevádzkového zisku a prevádzkový zisk (EBIT) bol určený ako rozdiel medzi
prevádzkovými výnosmi a prevádzkovými nákladmi. Takto správca dane zistil čistú ziskovú prirážku
porovnávaných spoločností v rámci určitého rozpätia ziskových marží za jednotlivé roky, pričom bolo

určené maximum, medián, minimum, horný kvartil i dolný kvartil tohto rozpätia. Priemerná hodnota
mediánubolatýmtospôsobomsprávcomdaneurčenána4,98%,pričomžalobcombolavkontrolovanom
zdaňovacom období dosiahnutá zisková prirážka len vo výške -6,09%.

14. O zisteniach sumarizovaných v Protokole bol žalobca upovedomený Výzvou č. 101474572/2018

zo dňa 01.08.2018 na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v Protokole podľa § 46 ods. 8 daňového
poriadku, ktorou bol zároveň vyzvaný na označenie dôkazov preukazujúcich jeho tvrdenia, ktoré
nemohol predložiť v priebehu daňovej kontroly. Následne sa k zisteniam správcu dane konali aj dve
ústne pojednávania dňa 11.10.2018 a 12.11.2018.

15. Na základe zistení sumarizovaných v Protokole správca dane rozhodnutím č. 102356609/2018 zo

dňa 26.11.2018 (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie“) zvýšil prevádzkový zisk žalobcu o 859.705,51
eur, na základe čoho nedosiahol žalobca stratu -553.690,53 eur, ale zisk vo výške 306.014/98
eur, z čoho bola žalobcovi dorubená daň vo výške 61.202,99 eur. Správca dane použil na určenie
hospodárskeho výsledku, resp. na úpravu ziskovej prirážky, štatisticky najobjektívnejší ukazovateľ
v rámci vnútrokvartilového rozpätia, ktorý nie je ovplyvnený extrémnymi hodnotami, t. j. správca dane

upravil ziskovú prirážku v kontrolovanom zdaňovacom období na hodnotu mediánu, t.j. na 4,98%.

16. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, v ktorom namietal: (i) vylúčenie
porovnateľných spoločností, ktoré vykazujú stratu, z analýzy porovnateľnosti; (ii) absenciu úpravy
finančných výsledkov vybraných porovnávaných spoločností, čím správca dane úplne vylúčil trhové

riziko na strane žalobcu (čo je v rozpore s funkčnou a rizikovou analýzou), keďže došlo k vylúčeniu
stratových spoločností; (iii) použitie mediánu pre určenie porovnateľnej výšky ziskovej prirážky namiesto
použitia ukazovateľa dolného kvartilu, ktorý žalobca považuje za bod, ktorý vyžaduje najmenšiu
veľkosť úpravy; (iv) nezabezpečenie porovnateľnosti správcom dane vybraných spoločností, ktoré podľa
žalobcu nespĺňajú klasifikáciu ako výrobcov s obmedzenými funkciami a rizikami, no ide o spoločnosti

s plnohodnotnými a nie obmedzenými funkciami a rizikami; (v) nedostatok nezávislosti spoločností
vybraných správcom dane v analýze porovnateľnosti, konkrétne vo vzťahu k spoločnosti CASTINOX
SA so sídlom v Španielsku a MODELLERIA FERRIERI S.R.L. so sídlom v Taliansku s poukazom na
konkrétne personálne prepojenia s inými spoločnosťami podľa § 2 písm. n) a o ) zákona o dani z príjmov,
ktoré ich vylučovalo z porovnávania z dôvodu nedodržania princípu nezávislého vzťahu.

II.
Zhrnutie napadnutého rozhodnutia

17. O odvolaní žalobcu rozhodol žalovaný rozhodnutím č. 100580771/2019 zo dňa 07.03.2019 (ďalej

len „napadnuté rozhodnutie“), ktorým odvolanie zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil.

18. Námietku týkajúcu sa vylúčenia porovnateľných spoločností, ktoré vykazujú stratu, z analýzy
porovnateľnosti vyhodnotil žalovaný s odkazom na zistenia týkajúce sa funkcií a rizík, ktoré podľa jeho
zistenia žalobca znášal. Konkrétne uviedol, že žalobca sa podieľal na strategických rozhodnutiach iba

z hľadiska vypracovania výrobných podkladov, kalkulácií, rozpočtov a konzultácií. Neriešil závažné,
zásadné a rozhodujúce problémy, ktoré sa týkali v danom období jeho prosperity a existencie úplne
autonómne; rozhodla za neho iná spoločnosť v skupine Alicon Catalloy Limited. Na jednej strane
žalobca nevykonával strategické rozhodnutia (napr. využívanie výrobnej kapacity, získania zákaziek
a rozhodovanie o nových zákazkách), no na druhej strane dôsledkom strategických rozhodnutí

iného člena nadnárodnej skupiny bol žalobca v strate a v plnom rozsahu znášal trhové riziko.
V kontrolovanom zdaňovacom období neprijímal od členov skupiny žiadne kompenzácie. Zároveň
nevykonával marketingové aktivity, no napriek tomu naň bolo presunuté trhové riziko v podobe
získavania nového zákazníka, zníženia dopytu, využívania alebo rozšírenia výrobnej kapacity.

19. V rozložení funkcií a rizík medzi spoločnosťou žalobcu a inými spoločnosťami v skupine je
nesúlad a toto rozloženie je v rozpore so zásadami a princípmi nezávislého vzťahu odvolávajúc sa na
body 1.47, 1.49, 9.22 a 9.23 smernice OECD o transferovom oceňovaní pre nadnárodné spoločnosti
a správu daní (ďalej len „Smernica OECD“) a na tvrdenia žalobcu uvedené v jeho vyjadreniach zodňa 03.03.2018 a dňa 13.06.2018. Na žalobcu tak bolo zo strany skupiny presunuté väčšie riziko, ako
by bolo možné očakávať u zmluvného výrobcu, pričom toto riziko nebolo kompenzované materskou
alebo dcérskou spoločnosťou, čo nezodpovedá princípu nezávislého vzťahu. Len ziskové spoločnosti

boli akceptované na účel porovnávacej analýzy z dôvodu funkčného a rizikového profilu žalobcu ako
výrobcu s obmedzenými funkciami a rizikami. V prípade výrobcu s obmedzenými funkciami sa podľa
žalovaného očakáva, že bude dosahovať konzistentnú úroveň zisku a nebude ovplyvnený trhovým
rizikom. Primeraná zisková prirážka by mala vytvoriť zisk vzhľadom na vykonávané funkcie, prevzaté
riziko a trhové podmienky. Vo všeobecnosti by výrobca vo funkčnom a rizikovom postavení žalobcu,

nemal byť zaťažovaný stratami pri nábehu výroby, nemali by sa naň prenášať straty spôsobené
nevyťažením jeho výrobnej kapacity, prestojmi spôsobenými na strane odberateľov a inými výkyvmi
či inými internými faktormi skupiny. Žalobca nemal kompetencie rozhodovať o skutočnostiach, ktoré
sa môžu zhmotniť práve v trhovom riziku. Kompetencie rozhodovať v strategických oblastiach mala
zahraničná závislá spoločnosť, ktorá mala sama znášať trhové riziko alebo kompenzovať kontrolovaný
daňový subjekt za znášanie takéhoto rizika. Znášanie rizika a jeho dopadov kontrolovaným subjektom

je teda v rozpore s vykonávanými funkciami. Nezávislá spoločnosť by nebola ochotná takéto riziko bez
kompenzácie znášať.

20. K úprave finančných výsledkov vybraných porovnávaných spoločností vzhľadom na rozdiely
vporovnateľnosti,najmävsúvislostistrhovýmrizikomžalovanýuvádza,žežalobcavodvolaníneuvádza

zdroj svojho tvrdenia, že „štandardná odchýlka by mala byť použitá lebo odráža premenlivosť výsledkov
v čase a teda aj trhové riziko“. Zároveň si má žalobca odporovať, keď tvrdí, že „ak subjekty nenesú
žiadne trhové riziko a dosahujú stabilnú prevádzkovú ziskovosť, štandardná odchýlka sa rovná 0“.
Ak by správca dane zohľadnil takúto úpravu, nebola by zachovaná porovnateľnosť kontrolovaného
daňového subjektu, ktorý znáša trhové riziko so vzorkou nezávislých porovnateľných spoločností,

ktoré sú súčasťou analýzy porovnateľnosti vypracovanej správcom dane. Správca dane sa zameral
na porovnateľné spoločnosti, ktoré vykonávajú porovnateľné funkcie, znášajú porovnateľné riziká.
Ziskovosť kontrolovaného daňového subjektu by sa mala približovať ziskovosti týchto spoločností za
použitia mediánu.

21. K požiadavke žalobcu, aby správca dane vybral pre určenie ziskovej prirážky bod v rozsahu,
ktorý vyžaduje najmenšiu veľkosť úpravy, pričom poukázal aj na rozhodnutie Najvyššieho správneho
súdu Českej republiky (ďalej aj „NSS ČR“) č. 8Afs/8/2007-105 zo dňa 31.03.2009, žalovaný uvádza,
že na úpravu ziskovosti za použitia ukazovateľa dolný kvartil nemal správca dane žiadny dôvod,
keďže išlo o jednostrannú požiadavku kontrolovaného subjektu bez uvedenia akéhokoľvek relevantného

podkladu na takúto úpravu. Z uvedeného rozsudku NSS ČR podľa žalovaného nevyplýva povinnosť
upraviť ziskovosť za použitia ukazovateľa dolný kvartil a nie ukazovateľa medián. Podľa žalovaného
žalobca nepostupoval podľa § 17 ods.5 a § 18 zákona o dani z príjmov a základ dane žiadnym
spôsobom neupravil. Preto mu bol základ dane upravený na mieru ziskovosti, ktorá zodpovedá štatistiky
najpravdepodobnejšiemu bodu miery ziskovosti nezávislých spoločností, t. j. na bod mediánu.

22. K námietke neposúdenia personálneho prepojenia, ako jedného z prvkov nezávislosti popri
skúmaniu ekonomického prepojenia porovnávaných spoločností, žalovaný uvádza, že osoba A. B., ktorá
vlastní spolu s ďalšími štyrmi fyzickými osobami 20% vlastnícky podiel v spoločnosti MODELLERIA
FERRIERI S.R.L., Taliansko, nemá rozhodujúci podiel na vedení spoločnosti. Táto fyzická osoba je síce

v spoločnosti IMMOBILLIARE FOCI S.R.L. od 05.10.2011 predsedom predstavenstva a vlastní v nej aj
26,19%vlastníckypodiel,nokeďžesazaoberáprenajímanímaprevádzkovanímvlastnýchaprenajatých
nehnuteľností s dvomi zamestnancami (k 31.12.2009) a s obratom v roku 2012 a 2013 cca 163 tis. eur,
nie je možné vylúčiť spoločnosť MODELLERIA FERRIERI S.R.I. z porovnávacej analýzy len z dôvodu,
že jedná fyzická osoba (A. B.) pôsobí aj v inej spoločnosti s odlišným predmetom podnikania.

23. Osoba C. D. je v spoločnosti CASTINOX, a.s., Španielsko od 12.06.2002 konateľom a zároveň
členom predstavenstva. Zároveň je od 09.03.2001 jediným správcom spoločnosti ARBUR ASESORIA
2000 SL, Španielsko, ktorá je podľa databázy Amadeus identifikovaná ako malá spoločnosť
s predmetom činnosti – aktivity súvisiace s konzultačnými službami - s obratom v rokoch 2011 až 2013

cca 40 tis. eur. V prípade týchto dvoch spoločností nie je podľa žalovaného predpoklad, že by realizovali
závislé transakcie. Ak by ich aj realizovali, boli by v zanedbateľnej výške vzhľadom k výške celoročného
obratudruhejzuvádzanýchspoločností.SpoločnosťCASTINOX,a.s.pretoniejemožnévylúčiťzvýberu
na účel porovnávacej analýzy len z dôvodu, že jeden z akcionárov (C. D.) pôsobí aj v inej spoločnosti.III.
Zhrnutie argumentov žalobcu

24. Proti napadnutému rozhodnutiu podal žalobca včas správnu žalobu zo dňa 20.05.2019, doručenú
pôvodne na Krajský súd v Bratislave dňa 20.05.2019. Správnou žalobou žiada, aby správny súd
preskúmal zákonnosť napadnutého rozhodnutia, keďže toto vychádza podľa žalobcu z nesprávneho
právneho posúdenia veci a je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, čím sú dané zákonné dôvody

na jeho zrušenie podľa § 191 ods. 1 písm. c) a d) zákona č. 162/2015 Z. Z. Správny súdny poriadok
v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“). Zároveň žalobca navrhuje, aby súd zrušil i prvostupňové
rozhodnutie, ktoré je postihnuté rovnakými vadami.

25. Nesprávne právne posúdenie vidí žalobca v tom, že (i) z analýzy porovnateľnosti boli vylúčené
subjekty vykazujúce negatívny výsledok hospodárenia (stratu); (ii) daňové orgány nesprávne a v rozpore

so zákonom určili porovnateľnú výšku ziskovej prirážky; (iii) napadnuté rozhodnutia sú v priamom
rozpore so zákonom o dani z príjmov zahrnutím závislých osôb do analýzy porovnateľnosti; (iv)
výklad zákona o dani z príjmov aplikovali daňové orgány nezákonne na ťarchu daňového subjektu.
Nepreskúmateľnosť napadnutých rozhodnutí vidí žalobca (i) pre nedostatok dôvodov a nevysporiadanie
sa s námietkami žalobcu a (ii) z dôvodu neodôvodneného rozširujúceho výkladu právnych noriem.

26. S poukazom na § 18 ods. 1 a § 17 ods. 5 zákona o dani z príjmov žalobca namieta nenaplnenie
predpokladu princípu nezávislého vzťahu v oblasti transferového oceňovania pri uskutočnení analýzy
porovnateľnosti, ktorú správca dane vykonal v rámci použitia metódy čistého obchodného rozpätia
podľa § 18 ods. 3 písm. b) zákona o dani z príjmov. Aby toto porovnanie splnilo svoj účel, musia

byť ekonomicky relevantné vlastnosti porovnávaných transakcií dostatočne porovnateľné. Vylúčenie
spoločností, ktoré dosahujú stratu, nemá oporu ani vo vnútroštátnej legislatíve v oblasti transferového
oceňovania, ani v zahraničných prameňoch práva (poukazuje napr. na bod 3.64 Smernice OECD).
Žalobca nespochybňuje prípustnosť vyradenia extrémnych údajov pre správne určenie komparatívnej
vzorky nezávislých transakcií. V uvedenom prípade však boli spoločnosti vylúčené len z dôvodu

dosiahnutia straty. Status porovnateľného údaju by však mali určovať skutočnosti a okolnosti týkajúce sa
predmetnej spoločnosti a nie jej finančné výsledky, a teda nie je možné uplatňovať žiadne automatické
pravidlo o zahrnutí alebo vylúčení takýchto spoločností. Jediným dôvodom pre vyradenie extrémnych
údajov tak nesmie byť sama extrémnosť údajov, ale je potrebné hlbšie skúmať tieto údaje. Prvostupňový
orgán ani žalovaný relevantne a presvedčivo neodôvodnili, prečo považovali údaje o stratových

spoločnostiach za extrémne údaje odôvodňujúce ich vylúčenie z porovnania.

27. Žalobca poukazuje, že správca dane stanovil charakteristiku žalobcu ako výrobcu s obmedzenými
funkciami a rizikami, a preto akceptoval iba ziskové spoločnosti, no zároveň správca dane isté trhové
riziko žalobcovi priznáva, keď v prvostupňovom rozhodnutí uvádza, že „miera trhového rizika je

u kontrolovaného daňového subjektu práve vysoko porovnateľná s bežným trhovým rizikom znášaným
nezávislými subjektmi“. Tým správca dane neakceptoval úpravu výsledkov analýzy porovnateľnosti
z hľadiska rozdielnej miery trhového rizika porovnávaných spoločností.

28. K námietke o nesprávnosti použitia úpravy ziskovej prirážky v úrovni mediánu porovnávacej

analýzy žalobca namieta vysporiadanie sa žalovaného s touto námietkou, pričom ho považuje za
arbitrárne, keď sa žalovaný obmedzil iba na tvrdenie, že ide o jednostrannú požiadavku kontrolovaného
subjektu bez uvedenia relevantného podkladu na úpravu ziskovosti v úrovni dolný kvartil. Žalobca
cituje rozsudok NSS ČR č. k. 8Afs/80/2007-105 zo dňa 31.03. 2009, ktorý v súvislosti s určením ceny
obvyklej v bežných obchodných vzťahoch uviedol, že „ceny dohodnuté v bežných obchodných vzťahoch

nemožno absolutizovať jediným číslom, ako urobil správca dane, ale jej ju potrebné stanoviť aspoň
intervalom najčastejšie realizovaných cien. [...] Určitou sumou (bez rozpätia) je cenu obvyklú možné
stanoviť v prípadoch, keď je hodnotená konkrétne vymedzená vec a/alebo služba, nie však v prípadoch,
keď je na účely § 23 ods. 7 zákona o daniach z príjmov nutné zistiť, či cena realizovaná medzi spojenými
alebo blízkymi cenami je cenou, ktorá by bola dohodnutá aj v bežných obchodných vzťahoch.“. Cituje

aj rozhodnutie NSS ČR č. k. 8Afs/51/2009-61 zo dňa 29.12.2009, podľa ktorého „tým, že správca
dane vypočítal zo získaných údajov priemernú hodnotu, postupoval v rozpore s názorom Najvyššieho
správneho súdu vo veci sp. zn. 8Afs 80/2007“.29. Žalobca nijako nespochybňuje oprávnenie daňových orgánov využitím správnej úvahy v rámci
aplikácie metódy TNMM upraviť podľa § 17 ods. 5 zákona o dani z príjmov ziskovú prirážku na hodnotu,
ktorá zodpovedá princípu nezávislého vzťahu podľa § 18 ods. 1 zákona o dani z príjmov. V predmetnej

veci však orgány nezohľadnili obmedzený funkčný a rizikový profil žalobcu a z toho dôvodu nie je
metodicky správne, ak daňové orgány upravili ziskovosť za použitia štatistického ukazovateľa medián,
ktorý v sebe zahŕňa hospodárske výsledky výlučne ziskových spoločností so širším záberom funkcií
a väčším penzom rizík než znáša žalobca. Úprava ziskovej prirážky tak bola nadhodnotená.

30. Vo vzťahu k zahrnutiu závislých osôb do analýzy porovnateľnosti poukazuje žalobca na § 2
písm. n) zákona o dani z príjmov, ktorý definuje závislú osobu ako blízku osobu alebo ekonomicky,
alebo personálne prepojenú osobu, alebo inak prepojenú osobu. Personálnym prepojením je potrebné
rozumieť účasť osoby na majetku, kontrole alebo vedení inej osoby, alebo vzájomný vzťah medzi
osobami, ktoré sú pod kontrolou alebo vedením tej istej osoby, alebo v ktorých má táto osoba priamy
alebonepriamymajetkovýpodiel(§2písm.o/zákonaodanizpríjmov).Žalobcaajvodvolaníopakovane

poukazoval na personálne prepojenie a účasť na vedení inej spoločnosti. Požiadavka daňových orgánov
na preukázanie rozhodujúceho podielu na vedení spoločnosti nemá oporu v právnej úprave závislej
osoby, resp. nemá oporu pri výklade a vymedzení nezávislej osoby. Rovnako sú bezpredmetné
charakterový profil porovnávanej spoločnosti a výška obratu spoločnosti. Analýza porovnateľnosti
správcu dane od počiatku trpí vadou stanovením vyhľadávacích kritérií pre uskutočnenie kvantitatívnej

analýzy pri identifikovaní spoločností na porovnanie, konkrétne kritérium č. 4 (Nezávislosť) a kritérium č.
6 (Dcérske spoločnosti). Následne túto vadu neodstránil správca dane ani pri druhej etape – kvalitatívnej
analýze, ktorá má spočívať v následnej manuálnej previerke prvotného súboru porovnateľných
spoločností. Žalobcom menované spoločnosti nemali byť z dôvodu konkrétnych skutočností (bod 22 a
23 tohto rozsudku) do analýzy zahrnuté, a preto postupovali orgány v rozpore s § 17 ods. 5 zákona

o dani z príjmu. V tomto bode vidí žalobca aj nezákonný výklad zákona na ťarchu daňového subjektu,
kedy daňové orgány prekročili ústavný princíp konania len v rozsahu a v medziach zákona a spôsobom
ktorý ustanovený zákon. Interpretácia definície závislej osoby bola aplikovaná extenzívne, v rozpore
s textom i dôvodovou správou k § 2 písm. o) zákona o dani z príjmov.

31. Vo vzťahu k nepreskúmateľnosti pre nedostatok dôvodov a nevysporiadanie sa a s námietkami
žalobcu uvedenými v odvolaní poukazuje žalobca na judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
(ďalej len „NS SR“) i Ústavného súdu Slovenskej republiky týkajúcu sa náležitého odôvodnenia
rozhodnutia správnych orgánov. Poukazuje taktiež na rozhodnutie NS SR sp. zn. 5Sžf/57/2016 zo
dňa 28.03.2018, v zmysle ktorého mal správca dane povinnosť vyvrátiť žalobcom tvrdené skutočnosti

týkajúce sa účasti zahraničných fyzických osôb v štatutárnych orgánoch dotknutých spoločností, ktoré
žalobca doložil úradne preloženými písomnosti, na ktoré však žalovaný nijako relevantne nereagoval
a nevyvrátil tieto dôkazy inými dôkazmi. Tieto iné dôkazy musia mať v zmysle citovaného rozhodnutia
NS SR minimálne rovnakú výpovednú schopnosť, závažnosť a vierohodnosť ako dôkazy predložené
žalobcom.

IV.
Vyjadrenie žalovaného a ďalšie podania účastníkov konania

32. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 20.08.2019 zopakoval argumentáciu uvedenú v napadnutom

rozhodnutí.

33. Na vyjadrenie žalovaného reagoval žalobca replikou zo dňa 20.09.2019, v ktorej taktiež zopakoval
argumentáciu uvedenú v žalobe. Nad rámec žaloby uviedol žalobca tvrdenie, že postup daňových
orgánov je v rozpore s princípom ochrany legitímnych očakávaní, ak v niektorých prípadoch správca

dane akceptuje vnútrokvartilový rozptyl, čo mu umožňuje aj Smernica OECD, a tiež ak upravuje
ziskovú prirážku presne na úroveň hodnoty mediánu z vypočítaných hodnôt. Účelom legitímneho
očakávania je garancia čitateľnosti správania orgánov verejnej moci a ochrana súkromných osôb pred
nepredvídateľným mocenským zásahom do ich právnej situácie (nálezy Ústavného súdu SR sp. zn.
PL. ÚS 16/06 a sp. zn. PL. ÚS 10/04). Zároveň poukazuje aj na zákaz prekvapivých rozhodnutí, keď

sa správne orgány nemôžu bez náležitého odôvodnenia odchýliť od doterajšej rozhodovacej praxe
(rozsudok NS SR sp. zn. 8Sžo/163/2010 zo dňa 02.06.2011).34. Na repliku žalobcu reagoval žalovaný odkazom na svoje predchádzajúce vyjadrenie zo dňa
20.08.2019.

V.
Relevantná právna úprava

35. Na základe § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a
doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov začal od 01.06.2023 činnosť Správny súd

v Bratislave a súčasne výkon správneho súdnictva prešiel z Krajského súdu v Bratislave, Krajského
súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave vo všetkých veciach, v ktorých je
od 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov. Predmetná vec preto zo zákonných dôvodov podľa
predchádzajúcej vety prešla v júni 2023 na Správny súd v Bratislave. V súlade s Rozvrhom práce
Správneho súdu v Bratislave na rok 2024 v znení Dodatku č. 4, účinného od 21.05.2024, bola vec
náhodným výberom prerozdelená a pridelená senátu 7S a je vedená pod sp. zn. BA-1S/111/2019.

36. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych
práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

37.Podľa§493eSSPvzneníúčinnomod01.07.2023,konaniazačatéaneskončenédo30.júna2023sa

dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.

38. Podľa § 3 ods. 1 daňového poriadku, pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných
právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom
chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.

39. Podľa § 3 ods. 2 daňového poriadku, správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s
daňovýmsubjektomainýmiosobamiaposkytujeimpoučenieoichprocesnýchprávachapovinnostiach,
ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom
správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky,

ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane.

40. Podľa § 24 ods. 2 daňového poriadku, správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti
nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi
daňových subjektov.

41. Podľa § 24 ods. 3 daňového poriadku, správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných
voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať
skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti.

42. Podľa § 24 ods. 4 daňového poriadku, ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu
a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so
všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké
výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, protokoly o určení dane
podľa pomôcok, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené

daňovými subjektmi a doklady k nim.

43. Podľa § 44 ods. 1 daňového poriadku, daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje
skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov.
Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu.

44. Podľa § 63 ods. 2 daňového poriadku, rozhodnutie musí vychádzať zo stavu veci zisteného v
daňovom konaní, musí obsahovať náležitosti ustanovené týmto zákonom a musí byť vydané príslušným
orgánom, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.

45. Podľa § 63 ods. 5 daňového poriadku, rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento zákon
neustanovuje inak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia,
vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov
a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo.46. Podľa § 68 ods. 5 daňového poriadku, správca dane v rozhodnutí vydanom vo vyrubovacom konaní
vyrubí daň alebo rozdiel dane oproti vyrubenej dani.

47. Podľa § 68 ods. 6 daňového poriadku, správca dane v rozhodnutí vydanom vo vyrubovacom konaní
určí sumu alebo rozdiel v sume, ktorú mal daňový subjekt podľa osobitných predpisov vykázať alebo na
ktorú si uplatnil nárok podľa osobitných predpisov.

48. Podľa § 2 písm. n) zákona o dani z príjmov v znení účinnom v príslušnom kontrolovanom období
(od 01.04.2012 do 31.03.2013), sa na účely tohto zákona závislou osobou rozumie blízka osoba alebo
ekonomicky, personálne alebo inak prepojená osoba.

49. Podľa § 2 písm. o) zákona o dani z príjmov v znení účinnom v príslušnom kontrolovanom období, sa
na účely tohto zákona ekonomickým alebo personálnym prepojením rozumie účasť osoby na majetku,

kontrole alebo vedení inej osoby alebo vzájomný vzťah medzi osobami, ktoré sú pod kontrolou alebo
vedením tej istej osoby alebo v ktorých má táto osoba priamy alebo nepriamy majetkový podiel, pričom
účasťou na
1. majetku alebo kontrole sa rozumie viac ako 25 % priamy alebo nepriamy podiel alebo nepriamy
odvodený podiel na základnom imaní alebo na hlasovacích právach, pričom nepriamy podiel sa

vypočíta súčinom percentuálnej výšky priamych podielov vydelených stomi a takto vypočítaný výsledok
sa vynásobí stomi a nepriamy odvodený podiel sa vypočíta súčtom nepriamych podielov; nepriamy
odvodený podiel sa použije len na výpočet výšky účasti jednej osoby na majetku alebo kontrole inej
osoby, ak táto jedna osoba má účasť na majetku alebo kontrole niekoľkých osôb, z ktorých každá má
účasť na majetku alebo kontrole tej istej inej osoby; ak výška nepriameho odvodeného podielu presahuje

50 %, všetky osoby, prostredníctvom ktorých sa jeho výška počítala, sú ekonomicky prepojené bez
ohľadu na skutočnú výšku ich podielu,
2. vedení sa rozumie vzťah členov štatutárnych orgánov alebo členov dozorných orgánov obchodnej
spoločnosti alebo družstva k tejto obchodnej spoločnosti alebo družstvu.

50. Podľa § 2 písm. p) zákona o dani z príjmov v znení účinnom v príslušnom kontrolovanom období, sa
na účely tohto zákona iným prepojením rozumie obchodný vzťah vytvorený len na účel zníženia základu
dane alebo zvýšenia daňovej straty.

51. Podľa § 17 ods. 5 zákona o dani z príjmov v znení účinnom v príslušnom kontrolovanom období,

súčasťou základu dane zahraničnej závislej osoby je aj rozdiel, o ktorý sa ceny pri vzájomných
obchodných vzťahoch zahraničných závislých osôb vrátane cien za poskytnuté služby, pôžičky a úvery
líšia od cien používaných medzi nezávislými osobami v porovnateľných obchodných vzťahoch, pričom
tento rozdiel znížil základ dane. Pri určení rozdielu sa použije postup podľa § 18. Pri určení základu
dane zahraničnej závislej osoby sa povoľuje zahrnúť do daňových výdavkov aj pomerná časť výdavkov

(nákladov) na služby vynaložených inou osobou, voči ktorej je závislou osobou, ak
a) služba preukázateľne súvisí s predmetom činnosti tejto závislej osoby,
b) by si musela objednať túto službu u nezávislých osôb alebo takúto činnosť vykonať sama, keby jej
ju neposkytla osoba, voči ktorej je závislou osobou,
c) cena služby zodpovedá princípu nezávislého vzťahu (§ 18 ods. 1),

d) preukáže úhrnnú výšku výdavkov (nákladov) vynaložených na túto službu a spôsob ich delenia medzi
osoby dosahujúce úžitok z tejto služby.

52. Podľa § 18 ods. 1 zákona o dani z príjmov v znení účinnom v príslušnom kontrolovanom období,
na zistenie rozdielu podľa § 17 ods. 5 sa použije niektorá z metód vychádzajúcich z porovnávania

ceny. Ak nemožno spoľahlivo použiť niektorú z metód vychádzajúcich z porovnávania ceny, použijú sa
metódy vychádzajúce z porovnávania zisku alebo ich vzájomná kombinácia, alebo iné metódy, ktoré
nie sú uvedené v odseku 2 alebo odseku 3. Použiť možno len takú metódu, ktorej použitie je v súlade
s princípom nezávislého vzťahu. Princíp nezávislého vzťahu je založený na porovnávaní podmienok
dohodnutýchvobchodnýchvzťahochalebofinančnýchvzťahochmedzizahraničnýmizávislýmiosobami

s podmienkami, ktoré by medzi sebou dohodli nezávislé osoby v porovnateľných obchodných alebo
finančných vzťahoch za porovnateľných okolností. Pri porovnávaní sa zohľadňujú najmä činnosti
vykonávané porovnávanými osobami, a to ich výroba, montážne práce, výskum a vývoj, nákup a predaj
a podobne, rozsah ich podnikateľských rizík, vlastnosti porovnávaného majetku alebo služby, dohodnutézmluvné podmienky, ekonomické prostredie trhu, ako aj obchodná stratégia. Podmienky sú vzájomne
porovnateľné, ak medzi nimi nie je žiaden rozdiel alebo ak možno vplyv týchto rozdielov odstrániť. O
použitej metóde je daňovník povinný viesť dokumentáciu. Obsah dokumentácie o použitej metóde určí

ministerstvo.

53. Podľa § 18 ods. 3 zákona o dani z príjmov v znení účinnom v príslušnom kontrolovanom období,
metódy, ktoré vychádzajú z porovnávania zisku, sú:
a) metóda delenia zisku, ktorá vychádza z takého delenia predpokladaného zisku dosiahnutého

závislými osobami, aké by očakávali nezávislé osoby pri spoločnom podnikaní pri dodržaní princípu
nezávislého vzťahu,
b) metóda čistého obchodného rozpätia, ktorá zisťuje výšku ziskovej prirážky z obchodného vzťahu
alebo finančného vzťahu medzi závislými osobami vo vzťahu k nákladom, tržbám alebo inej základni,
ktorú porovnáva so ziskovou prirážkou používanou vo vzťahu k nezávislým osobám.

VI.
Právne posúdenie správnym súdom

54. Správny súd po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu a administratívneho spisu,
preskúmal v medziach žalobného návrhu a podstatných žalobných bodov (§ 134 ods. 1 SSP, § 183 SSP)
napadnuté rozhodnutia daňových orgánov oboch stupňov, ako aj postup predchádzajúci ich vydaniu,
vychádzajúc zo stavu existujúceho v čase právoplatnosti rozhodnutia (§ 135 ods. 1 v spojení s § 493e
SSP), vec prejednal na pojednávaní (§ 107 ods. 1 písm. a/ SSP) a dospel k záveru o dôvodnosti žaloby.

55. Predmetom konania pred správnym súdom bolo preveriť zákonnosť aplikácie hmotnoprávnych
ustanovení zákona o dani z príjmov týkajúcich sa transferového oceňovania najvýznamnejšej transakcie
žalobcu medzi závislými osobami v nadväznosti na vyhodnotenie zisteného skutkového stavu pri
posudzovaní splnenia zákonných podmienok aplikácie metódy čistého obchodného rozpätia a následne

podmienok na nepriznanie daňovej straty a vyrubenie dane z príjmov za zdaňovacie obdobie od
01.04.2012 do 31.03.2013. V neposlednom rade bolo predmetom konania preveriť, či je napadnuté
rozhodnutie dostatočne a presvedčivo odôvodnené.

56. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že správca dane preveroval súbor transakcií žalobcu

medzi závislými spoločnosťami skupiny Alicon Group Company (bod 3 tohto rozsudku) z hľadiska
transferového oceňovania v nadväznosti na § 17 ods. 5 a § 18 ods. 1 zákona o dani z príjmov. Správca
dane posudzoval, či bolo zo strany daňového subjektu správne zvoliť na ocenenie najvýznamnejšej
transakcie so závislou osobou (dcérskou spoločnosťou žalobcu Illichmann Castalloy GmbH so sídlom
vo Viedni), predmetom ktorej bol predaj výrobkov (odliatkov), metódu rozdelenia zisku (straty). Správca

dane použitie tejto metódy namietal a v rámci daňovej kontroly aplikoval na ocenenie posudzovanej
transakcie inú metódu porovnávania zisku, konkrétne metódu čistého obchodného rozpätia (TNMM)
podľa § 18 ods. 3 písm. b) zákona o dani z príjmu.

57. Pri aplikácii metódy TNMM dospel správca dane k výsledku, že zisková marža na ocenenie

najvýznamnejšejtransakciežalobcumalabyťurčenávovýške4,98%,čopredstavujepriemernúhodnotu
mediánu za sledované obdobia. Všetky hodnoty medzi dolným a horným kvartilom, t. j. vnútrokvartilové
rozpätie hodnoteného ukazovateľa metódy čistého obchodného rozpätia (vo výške 1,99% až 12,08%)
predstavuje podľa správcu dane ziskovú prirážku obvykle používanú medzi nezávislými osobami.
Vzhľadom na to, že žalobcom dosiahnutá zisková prirážka v kontrolovanom období vo výške -6,09% sa

nenachádza v rámci rozpätia určeného správcom dane, správca dane pristúpil k úprave ziskovej prirážky
určenej žalobcom a k následnej úprave daňovej straty žalobcu (bod 15 tohto rozsudku).

58. Základnou žalobnou námietkou žalobcu bolo tvrdenie o nesprávnom právnom posúdení
právnej otázky spočívajúcej vo výbere porovnateľných spoločností, ktoré boli identifikované na účel

porovnávacej analýzy v rámci určenia ceny najvýznamnejšej transakcie žalobcu metódou čistého
obchodného rozpätia. Žalobca tvrdí, že daňové orgány nesprávne aplikovali § 18 ods. 1 zákona o dani
z príjmu pokiaľ ide o princíp nezávislého vzťahu, ktorý musí byť aplikovaný pri výbere porovnávaných
spoločností. Jednak boli z analýzy správcu dane podľa žalobcu vylúčené subjekty vykazujúce negatívnyvýsledok hospodárenia (stratu) a zároveň boli do analýzy porovnateľnosti zahrnuté aj závislé osoby.
Žalobca v žiadnej časti žaloby nespochybnil aplikáciu metódy TNMM ako takú.

59. Úvodom súd konštatuje, že podľa jeho názoru nie je napadnuté rozhodnutie nepreskúmateľné pre
nedostatok dôvodov ani pre nezrozumiteľnosť, nakoľko z jeho obsahu je zrejmé, ako zistený skutkový
stavvecisprávcadaneižalovanýposúdili,sújasnéprávneúvahydaňovýchorgánovvovzťahukaplikácii
metódy čistého obchodného rozpätia, aplikácii jednotlivých podmienok porovnateľnosti porovnávaných
spoločností/transakcií, ako aj vo vzťahu k aplikácii princípu nezávislého vzťahu. Konštatovanie

nepreskúmateľnosti je vyhradené prípadom, kedy odôvodnenie rozhodnutia orgánu verejnej správy
bráni správnemu súdu rozhodnutie preskúmať. Za nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť však súdna
prax nepovažuje rozhodnutie, ak je rozpor odstránený výkladom, t. j. ak nebudú po interpretácii
napadnutého rozhodnutia ako celku s prihliadnutím na úkony orgánu verejnej správy a účastníkov
konania pochybnosti o jeho význame. Nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov je v zásade
vyhradená absolútnemu nedostatku odôvodnenia alebo absencii skutočností, ktoré viedli orgán

k rozhodnutiu. Nedostatok dôvodov je postavený na nedostatku dôvodov skutkových, nie na čiastkových
nedostatkoch odôvodnenia rozhodnutia. (BARICOVÁ, J., FEČÍK, M., ŠTEVČEK, M., FILOVÁ, A. a
kol. Správny súdny poriadok. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2018, s. 944). V posudzovanom prípade
správny súd takéto nedostatky neidentifikoval v rozsahu, ktorý by odôvodňoval jeho zrušenie. Z obsahu
napadnutého rozhodnutia je zrejmé, akým spôsobom o veci žalovaný rozhodol, odôvodnenie je súladné

s výrokom rozhodnutia, úvahy sú dostatočne jasné a zrozumiteľné.

60. Právnym posúdením veci je činnosť orgánu verejnej moci, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje
právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym
posúdením veci je omyl pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych

predpisov ide v zásade vtedy, ak (i) správny orgán použil nesprávny právny predpis alebo (ii) ak síce
aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho však interpretoval alebo (iii) ak zo správnych skutkových
záverov vyvodilnesprávne právne závery, teda nesprávne aplikoval správnu právnu normu (BARICOVÁ,
J., FEČÍK, M., ŠTEVČEK, M., FILOVÁ, A. a kol. Správny súdny poriadok. Komentár. Praha: C. H. Beck,
2018, s. 946).

61. Podľa § 18 ods. 1 štvrtá veta zákona o dani z príjmov je princíp nezávislého vzťahu založený
na porovnávaní podmienok dohodnutých v obchodných vzťahoch alebo finančných vzťahoch medzi
zahraničnými závislými osobami (v posudzovanom prípade medzi spoločnosťami skupiny Alicon
Group Company) s podmienkami, ktoré by medzi sebou dohodli nezávislé osoby v porovnateľných

obchodných alebo finančných vzťahoch za porovnateľných okolností (v posudzovanom prípade ide
o osem spoločností, ktoré prešli kvantitatívnou a kvalitatívnou analýzou správcu dane, a ktoré zahrnul
do porovnávacej analýzy v rámci metódy TNMM – bod 12 tohto rozsudku). Pri porovnávaní sa podľa
§ 18 ods. 1 piata veta zákona o dani z príjmov zohľadňujú najmä činnosti vykonávané porovnávanými
osobami, a to ich výroba, montážne práce, výskum a vývoj, nákup a predaj a podobne, rozsah ich

podnikateľských rizík, vlastnosti porovnávaného majetku alebo služby, dohodnuté zmluvné podmienky,
ekonomické prostredie trhu, ako aj obchodná stratégia. Tieto podmienky sú podľa § 18 ods. 1 šiesta veta
zákona o dani z príjmov vzájomne porovnateľné, ak medzi nimi nie je žiaden rozdiel alebo ak možno
vplyv týchto rozdielov odstrániť.

62. Daňové orgány podľa správneho súdu nesprávne právne interpretovali a v konečnom dôsledku aj
nesprávne aplikovali právnu normu formulovanú v § 18 ods. 1 zákona o dani z príjmov v časti aplikácie
princípu nezávislého vzťahu a určenia podmienok porovnávanej transakcie. Podmienky porovnávanej
transakcie porovnávaných spoločností (vo vzťahu ku kontrolovanej transakcii žalobcu) musia byť také,
akébymedziseboudohodlinezávisléosobyvporovnateľnýchtransakciáchzaporovnateľnýchokolností

v príslušnom období. Podmienky sú porovnateľné, ak medzi nimi nie je zásadný rozdiel, alebo ak
možno vplyv týchto rozdielov odstrániť. Daňové orgány sa rozhodli identifikovaný charakterový profil
žalobcu (ako výrobcu s obmedzenými funkciami a rizikami v závislých skupinových transakciách) a z
neho vplývajúce správcom dane predpokladané odlišné postavenie v porovnaní s porovnávanými
spoločnosťami odstrániť tak, že sa z porovnania automaticky vylúčia všetky spoločnosti, ktoré dosiahli

stratu, resp. ktoré dosiahli hodnotu prevádzkového zisku (EBIT) nižšiu ako 0 eur. Je potrebné uviesť, že
výpočet aspektov/podmienok, ktoré sa zohľadňujú na účel porovnania uvedený v § 18 ods. 1 piata veta
zákona o dani z príjmov nemá charakter uzavretého ustanovenia (použitie slova „najmä“) a umožňuje
správcovi dane zohľadniť aj ďalšie aspekty/podmienky, ktoré sú v konkrétnom prípade potrebnépre posúdenie porovnateľnosti. Keďže správca dane a žalovaný považovali za dostatočnú aplikáciu
porovnania výlučne na základe charakteru činnosti (výroba s obmedzenými funkciami) a znášaných rizík
(obmedzené riziká žalobcu), úplne opomenuli posúdiť ďalšie aspekty/podmienky, na posúdenie ktorých

boli daňové orgány povolané znením § 18 ods. 1 piata veta zákona o daní z príjmu (dohodnuté zmluvné
podmienky, ekonomické prostredie trhu, ako aj obchodná stratégia).

63. Podmienky porovnávaných transakcií sú porovnateľné, ak medzi nimi nie je zásadný rozdiel,
alebo ak možno vplyv týchto rozdielov odstrániť (§ 18 ods. 1 šiesta veta zákona o dani z príjmov).

Žalovaný odôvodňuje vylúčenie spoločností, ktoré dosiahli stratu, snahou, aby dosiahol porovnateľné
podmienky so žalobcom, ktorý nemal kompetencie rozhodovať o skutočnostiach, ktoré sa môžu
zhmotniť práve v trhovom riziku. Kompetencie rozhodovať v strategických oblastiach mala zahraničná
závislá spoločnosť, ktorá mala sama znášať trhové riziko alebo kompenzovať kontrolovaný daňový
subjekt za znášanie takéhoto rizika (bod 19 tohto rozsudku). Keďže by nezávislá spoločnosť nebola
ochotná takéto riziko bez kompenzácie znášať, správca dane považoval sa správne nastaviť kritéria

kvantitatívnej analýzy porovnateľných spoločností v rámci databázy Amadeus na výlučne kladnú
hodnotu prevádzkového zisku (EBIT). Takáto aplikácia právnej normy podľa § 18 ods. 1 šiesta veta
zákona o dani z príjmov je nesprávna z dôvodu, že vylúčenie stratových spoločností žiadnym spôsobom
neodstraňuje tvrdený rozdiel medzi žalobcom ako závislou osobou a nezávislými osobami, ktoré mali
byť identifikované na účel porovnávacej analýzy.

64. Správny súd súhlasí s úvahou správcu dane o tom, že žiadna nezávislá spoločnosť by nebola bez
kompenzácie (ktorá nemusí mať priamo finančnú formu a môže spočívať aj v osobitných obchodných
nastaveniach, či dohodách týkajúcich sa akéhokoľvek aspektu hospodárskej činnosti vzájomne
spolupracujúcich nezávislých spoločností) ochotná znášať trhové riziko za obdobných podmienok,

ako mal žalobca v rámci skupiny Alicon Group Company. Daňové orgány však zásadne pochybili pri
závere, že táto skutočnosť automaticky a bez ďalšieho odôvodňuje vylúčenie stratových spoločností.
Daňové orgány totiž žiadnym spôsobom nepreukázali, že všetky vylúčené stratové spoločnosti mali
rovnakú charakteristiku výrobcu s obmedzenými kompetenciami a rizikami ako žalobca. Tvrdenie
žalovaného, že by mali stratu dosahovať automaticky a bez ďalšieho len spoločnosti, ktoré mali

obmedzené kompetencie a riziká rovnako (alebo obdobne) ako žalobca sa neopiera o žiadnu analýzu
a je aj v rozpore s ekonomickou realitou mnohých hospodárskych subjektov na trhu. Zároveň nebolo
v rámci kvantitatívnej či kvalitatívnej analýzy vylúčené, že by spoločnosti zaradené do porovnania,
ktoré dosiahli zisk, mali obmedzené funkcie a riziká rovnako alebo obdobne ako žalobca. Išlo len no
zjednodušený predpoklad správcu dane. Daňové orgány sa tak snažili korigovať alebo odstrániť rozdiel

v podmienkach porovnávaných spoločností a porovnávaných transakcií stanovením podmienky (kladnej
hodnoty EBIT) len na základe teoretických úvah o vplyvoch charakteristiky pridelenej žalobcovi (výrobca
s obmedzenými funkciami a rizikami) na hospodársky výsledok vylúčených spoločností. O hospodárske
výsledky týchto spoločností a nimi dosahovanú maržu v danom období bola zúžená skupina spoločností,
ktorých porovnateľné transakcie vstúpili do porovnávacej analýzy. Tento nedostatok tak mal priamy

dopad na ziskovú prirážku určenú správcom dane.

65. Výsledky porovnávacej analýzy správcu dane tak boli v rozpore so zákonom ovplyvnené umelým
zúžením počtu porovnávaných spoločností/transakcií. Keďže daňové orgány postupovali pri snahe
o korekciu domnelých rozdielov medzi žalobcom a potencionálne porovnateľnými spoločnosťami/

transakciami na základe neobjektívnych kritérií, došlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu otázky
zákonom prípustnej korekcie rozdielov formou automatického vylúčenia stratových spoločností.
Interpretácia právnej normy, ktorá smeruje k automatickému vylúčeniu spoločností z porovnávacej
analýzy a zúženiu výpovednej hodnoty výstupov takejto analýzy bez dôsledného preskúmania
charakteristiky porovnávaných spoločností/transakcií, a ktorá zároveň ignoruje ďalšie zákonom

pomenované porovnávacie aspekty/podmienky, odporuje zákonnému ustanoveniu § 18 ods. 1 štvrtej až
šiestej vety zákona o dani z príjmov.

66. Na tomto mieste správny súd odkazuje na rozhodovaciu prax NSS ČR, ktorý vo vzťahu k možnej
korekcii zistených rozdielov uviedol: „Okruh nezávislých transakcí, z nichž lze při určení referenční

ceny vyjít, je však značně široký. Nelze z něj bez dalšího vyloučit ani nezávislou transakci uzavřenou
v jiném časovém období nebo na jiném místě, neboť takto získané údaje je možné odpovídajícím
způsobem korigovat. Výběr nezávislých transakcí a, nebudou-li plně srovnatelné, přiléhavý způsob
korekce, jež vyloučí relevantní dopady vzájemných rozdílů, je nutné učinit na základě objektivních,spravedlivýchapřezkoumatelnýchkritériíopřenýchoekonomickyracionálníúvahu.Zestejnýchhledisek
je třeba zvolit též přiléhavou metodu srovnání, případně použít vícero metod současně (rozsudok
NSS ČR sp. zn. 9Afs/232/2018, bod 23, rovnako NSS ČR sp. zn. 7Afs/20/2022, bod 31). Ak má byť

postup vylúčenia identifikovaných rozdielov medzi kontrolovanou transakciou žalobcu a porovnávanými
transakciami nezávislých spoločností v súlade so zákonnou požiadavkou princípu nezávislého vzťahu,
daňové orgány sú povinné stanoviť kritéria objektívne, spravodlivo a preskúmateľne so zohľadnením
všetkých relevantných hľadísk, minimálne však so zohľadnením základných aspektov/podmienok, ktoré
ukladá § 18 ods. 1 zákona o dani z príjmov. Opačný postup, ktorý bol správnym súdom identifikovaný

v rámci súdneho prieskumu napadnutých rozhodnutí pri vylúčení stratových spoločností, je v rozpore
so zákonom.

67. Ďalšou žalobnou námietkou týkajúcou sa nedodržania princípu nezávislého vzťahu a majúcou vplyv
na samotné vstupy do porovnávacej analýzy spracovanej správcom dane bola námietka zaradenia do
porovnania aj spoločností (a ich transakcií), ktoré nie sú nezávislé. Konkrétne predložil žalobca v rámci

vyrubovacieho konania listiny, ktorými preukazoval, že dve spoločnosti nemali byť zaradené medzi
osemporovnávanýchspoločností.Išloospoločnosť(i)MODELLERIAFERRIERIS.R.L.,Taliansko,ktorá
nemôže byť považovaná za nezávislú z dôvodu personálneho prepojenia osoby A. B. na inú obchodnú
spoločnosť a spoločnosť (ii) CASTINOX, a.s., Španielsko, ktorá nemôže byť považovaná za nezávislú
z dôvodu personálneho prepojenia osoby C. D. na inú obchodnú spoločnosť (body 22 a 23 tohto

rozsudku).Vobochprípadochrozhodlidaňovéorgányoneexistenciidôvodovnavylúčeniezporovnania,
resp. nesúhlasili s označením, že ide o závislé spoločnosti, z dôvodu, že identifikovaný akcionár prvej
menovanej spoločnosti (A. B.) a konateľ a člen predstavenstva druhej menovanej spoločnosti (C. D.) sú
síce majetkovo či personálne prepojení na iné spoločností, no tieto pôsobia v inom odvetví a dosahujú
nízke obraty. Menované spoločnosti podľa daňových orgánov nie je možné vylúčiť z porovnávacej

analýzy len z dôvodu, že A. B. pôsobí aj v inej spoločnosti s odlišným predmetom podnikania, resp. že
C. D. pôsobí aj v inej spoločnosti.

68. Správny súd je toho názoru, že zo strany daňových orgánov došlo k postupu v rozpore s
princípom nezávislého vzťahu podľa § 18 ods. 1 zákona o dani z príjmov pri posúdení základnej

podmienky nezávislosti spoločností zaradených do porovnávacej analýzy. Závery daňových orgánov
nie sú v súlade so zákonnou definíciou závislej, resp. a contrario nezávislej osoby. Znenie § 2 písm.
n) zákona o dani z príjmov jednoznačne definuje, že závislou osobou je aj osoba, ktorá má v inej
osobe ekonomické alebo personálne prepojenie. Ekonomickým alebo personálnym prepojením zákon
rozumie aj účasť osoby na majetku, kontrole alebo vedení inej osoby. Účasť osoby na vedení inej

spoločnosti je definovaná ako vzťah členov štatutárnych orgánov alebo členov dozorných orgánov
obchodnej spoločnosti alebo družstva k tejto obchodnej spoločnosti alebo družstvu (§ 2 písm. o)
bod 2 zákona o dani z príjmov). Správca dane ani žalovaný nijako nepopreli zistenia o personálnom
prepojení, ktoré preukázal žalobca. Daňové orgány opreli svoj záver o nemožnosti vylúčiť spoločnosti
MODELLERIA FERRIERI S.R.L., Taliansko a CASTINOX, a.s., Španielsko z porovnávacej analýzy

o (i) úplne iný charakterový profil podnikania spoločnosti MODELLERIA FERRIERI S.R.L. v porovnaní
s identifikovanou prepojenou spoločnosťou a odlišnú činnosť personálne prepojenej spoločnosti, (ii)
nízku výšku obratu dosiahnutého personálne prepojenými spoločnosťami, (iii) existenciu prepojenia len
jedného akcionára (v prípade CASTINOX, a.s.) s inou spoločnosťou, resp. existenciou prepojenia len
jedného zo spoluvlastníkov podielu a podpredsedu predstavenstva (v prípade MODELLERIA FERRIERI

S.R.L.) s inou spoločnosťou. Uvedené dôvody zákon o dani z príjmov nepomenúva ako okolnosti, ktoré
by vylučovali existenciu účasti na vedení inej spoločnosti, ako jedného z prvkov personálneho prepojenia
dvoch osôb. Spoločnosti MODELLERIA FERRIERI S.R.L., Taliansko a CASTINOX, a.s., Španielsko
možno hodnotiť ako personálne prepojené s inými spoločnosťami, pričom tak tieto spoločnosti spĺňali
definíciu závislej osoby podľa § 2 písm. n) zákona o dani z príjmov.

69. Správny súd si uvedomuje ťažkosti pri identifikácii možných personálnych prepojení spoločností,
ktoré sú rámci systému Amadeus identifikované ako nezávislé. Správny súd sa z verejne dostupných
zdrojov oboznámil s obsahovým vymedzením indikátorov nezávislosti používanými systémom Amadeus
v úrovní A (A+, A a A-), ktoré boli správcom dane zadané do kvantitatívnej analýzy (bod 11 tohto

rozsudku). Je nutné konštatovať, že žiaden z týchto indikátorov neumožňuje vylúčenie spoločností, ktoré
sú personálne prepojené. Inak povedané, všetky indikátory nezávislosti systému Amadeus v úrovni A sú
postavené výlučne na ekonomickej stránke možného majetkového prepojenia medzi spoločnosťamia ich aplikácia neumožňuje vylúčiť možnosť personálneho prepojenia tak, ako je toto definované
v zákone o dani z príjmov.

70. Z dôvodov uvedených v predchádzajúcom odseku sa nemal správca dane uspokojiť len
s vymedzením kritéria nezávislosti podľa systému Amadeus. Osobitne v prípade, že bol na
možnú personálnu prepojenosť relevantne upozornený kontrolovaným daňovým subjektom v rámci
vyrubovacieho konania, mal správca dane dôsledne preskúmať tento prvok nezávislosti, ktorý bol
zásadný pre aplikáciu princípu nezávislého vzťahu podľa § 18 ods. 1 zákona o dani z príjmu. Správny

súd je toho názoru, že v tomto bode sa preklopilo dôkazné bremeno na stranu správcu dane,
ktorý mal preskúmať dôvodnosť relevantných tvrdení a listinných dôkazov preukazujúcich existenciu
personálneho prepojenia a vyhodnotiť ju v súlade so zákonom.

71. Dokazovanie v daňovom konaní a aj prenos dôkazného bremena medzi daňovým subjektom a
správcom dane má svoje pravidlá. „Daňový subjekt má v daňovom konaní dve základné povinnosti:

povinnosť tvrdiť a povinnosť svoje tvrdenia dokázať. Formálne sa obe tieto povinnosti realizujú tak, že
daňový subjekt podá riadne vyplnené daňové priznanie (povinnosť tvrdiť), pričom spolu s ním predloží
správcovi dane písomné doklady, ktoré je podľa právnych predpisov povinný viesť (dôkazná povinnosť).
Takto si daňový subjekt splní svoje povinnosti v daňovom konaní, teda aj povinnosť dôkaznú. Ak však
správca dane pri preverovaní uvedených písomných podkladov preukázateľne spochybní vierohodnosť,

pravdivosť alebo úplnosť dôkazov predložených daňovým subjektom, potom možno konštatovať, že
správca dane splnil svoju dôkaznú povinnosť a v takom prípade je opäť len na daňovom subjekte,
či predložením alebo navrhnutím ďalších dôkazov vyvráti spochybnenie jeho pôvodných dôkazov
správcom dane. Týmto spôsobom dochádza v procese dokazovania v daňovom konaní k presúvaniu
dôkazného bremena medzi správcom dane a daňovým subjektom, čo predstavuje praktické vyjadrenie

kombinácie uplatňovania zásady vyhľadávacej a zásady prejednacej“ (rozhodnutie Ústavného súdu SR
sp. zn. I. ÚS 377/2018 zo dňa 14.11.2018, bod 21; obdobne sp. zn. III. ÚS 401/09 zo dňa 16.12.2009).
Uvedené je podľa správneho súdu potrebné aplikovať aj na splnenie hmotnoprávnych podmienok
uplatnenia korekcie hospodárskeho výsledku a následného dodanenia daňového subjektu z dôvodu
aplikácie odlišnej metódy transferového oceňovania kontrolovanej transakcie na účel dane z príjmu.

Relevantné spochybnenie základných vstupov aplikovaných správcom dane na určenie transferovej
ceny bolo dôvodom na to, aby správca dane posúdil náležite túto skutočnosť. Keďže tak správca dane
nepostupoval a navyše ignoroval existenciu personálneho prepojenia spôsobom, ktorý § 2 písm. n) a o)
v spojení s § 18 ods. 1 druhá veta zákona o dani z príjmov nepripúšťa, porušil v tejto časti zákon.

72. Vzhľadom na to, že správca dane vytvoril stav, kedy už základné vstupy pre aplikáciu metódy čistého
obchodného rozpätia neboli korektné a boli v rozpore so zákonom automaticky zúžené (v časti vylúčenia
stratových spoločností) a zároveň neboli v súlade s princípom nezávislého vzťahu (v časti nevylúčenia
personálne prepojených spoločností), správna úvaha a následný postup správneho orgánu, ktorý viedol
k dorubeniu dane bol poznačený nezákonnosťou. Z toho dôvodu by bolo zo strany súdu predčasné

a nedôvodné vyjadrovať sa k ďalším žalobným námietkam týkajúcich sa najmä uplatnenia mediánu
zistenej ziskovej marže.

73. Nedostatky rozhodnutia žalovaného odôvodňujú jeho zrušenie podľa § 191 ods. 1 písm. c)
SSP, keďže došlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu pri stanovení podmienok porovnateľnosti

kontrolovanejtransakciežalobcuaporovnávanýchtransakcií(vylúčeniestratovýchspoločností),akoipri
posúdení nezávislosti porovnávaných spoločností (nevylúčenie personálne prepojených spoločností), a
vrátenie veci orgánu štátnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie.

74. Podľa § 191 ods. 6 SSP právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku,

je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný. V ďalšom konaní daňový orgán prvého stupňa
po dôslednom vysporiadaní sa s celým rozsahom nie zjavne nerelevantnej argumentácie žalobcu
prijme vo vzťahu k otázke porovnávacej analýzy aplikovanej v rámci metódy čistého obchodného
rozpätia a následnej aplikácie hmotnoprávnych podmienok na úpravu výsledku hospodárskej činnosti
za kontrolované obdobie jednoznačný a dostatočne presvedčivo odôvodnený záver. Keďže sa

identifikované nedostatky právneho posúdenia týkali už postupu správcu dane, súd považoval za
potrebné v záujme dosiahnutia účelu tohto súdneho konania zrušiť aj prvostupňové rozhodnutie.75. O náhrade trov konania úspešného žalobcu rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP tak, že mu
priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. O výške tejto náhrady bude rozhodnuté podľa
§ 175 ods. 2 SSP samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

76. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť na Správny súd v Bratislave v lehote 30 dní od
jeho doručenia (§ 443 ods. 1 SSP v spojení s § 493e SSP). Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej
sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie
napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c)
opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods.

1 SSP).

Sťažnostnébodymožnomeniťlendouplynutialehotynapodaniekasačnejsťažnosti(§445ods.2SSP).

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil

zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten,
kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal
spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej
veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny

súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe
nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP).

Dôvodkasačnejsťažnostiuvedenývodseku1písm.g)aži)savymedzítak,žesťažovateľuvedieprávne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania
pred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho
zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je

žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1 a 2 SSP).