Decision was made at the court Správny súd Banská Bystrica
Judgement was issued by JUDr. Alena Antalová
Judgement form – Rozsudok
Source – original document (the link may not work anymore)
Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: BB-76S/4/2023
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6023200042
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 09. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Antalová
ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2024:6023200042.2
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Správny súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Antalovej
(sudkyňa spravodajkyňa) a členov senátu JUDr. Dariny Štoffovej a Mgr. Mariána Štulajtera v právnej veci
žalobcu: Združenie domových samospráv, o.z., so sídlom Rovniakova 1667/14, 851 01 Bratislava, P. O.
Box 218, 850 00 Bratislava, IČO: 31 820 174, zastúpeného Tkáč & Partners, s.r.o., so sídlom Hrnčiarska
29, 040 01 Košice, IČO: 53 929 691, proti žalovanému: Okresný úrad Banská Bystrica, odbor opravných
prostriedkov, so sídlom Nám. Ľ. Štúra 5943/1 974 05 Banská Bystrica, za účasti ďalších účastníkov
konania: 1/ Slovenská správa ciest, Investičná výstavba a správa ciest, Miletičova 19, 820 05 Bratislava,
2/ Obec Vidiná, so sídlom Športová 1, 985 59 Vidiná, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného
č. OU-BB-OOP3-2022/030124-002 zo dňa 07. decembra 2022, takto
r o z h o d o l :
I. Návrh žalobcu na prerušenie konania z a m i e t a .
II. Žalobu z a m i e t a .
III. Žalobcovi právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
IV. Ďalším účastníkom konania voči žalobcovi právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
o d ô v o d n e n i e :
Administratívne konanie
1. Slovenská správa ciest, Investičná výstavba a správa ciest, Bratislava (ďalej aj
„navrhovateľ“ alebo „ďalší účastník konania 1/“) predložil Okresnému úradu Lučenec, odboru
starostlivosti o životné prostredie (ďalej aj „príslušný orgán“ alebo „prvostupňový orgán verejnej správy“)
Oznámenie o zmene navrhovanej činnosti „I/16 Vidiná - rekonštrukcia mosta ev. č. 16 - 225“ podľa § 18
ods. 2 písm. d) a § 29 ods. 2 zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom pre toto konanie (ďalej len „zákon č.
24/2006 Z. z.“ alebo „Zákon EIA“). Prvostupňový orgán verejnej správy rozoslal Oznámenie o zmene
navrhovanej činnosti (ďalej aj „Oznámenie“) na zaujatie stanoviska rezortnému orgánu, dotknutým
orgánom, povoľujúcemu orgánu a dotknutej obci, oznámil predloženie Oznámenia podľa § 29 ods. 1
písm.b)ZákonaEIA,upovedomilúčastníkovpodľa§18ods.3zákonač.71/1967Zb.osprávnomkonaní
(správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „Správny poriadok“) o začatí správneho
konania vo veci posudzovania predpokladaných vplyvov na životné prostredie dňom 23.05.2022
doručením Oznámenia o zmene navrhovanej činnosti. Súčasne zverejnil Oznámenie na webovom
sídle Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky (ďalej aj „ministerstvo“) (enviroportal.sk). V
zákonom stanovenej lehote prvostupňovému orgánu verejnej správy doručili svoje písomné stanoviská
k predmetnému Oznámeniu nasledovné subjekty: Okresný úrad Lučenec (ďalej aj „OÚ Lučenec“),odbor starostlivosti o životné prostredie, OÚ Lučenec, odbor starostlivosti o životné prostredie, úsek
ochrany prírody a krajiny, OÚ Lučenec, odbor starostlivosti o životné prostredie, úsek štátnej ochrany
ovzdušia, Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky, sekcia cestnej dopravy a pozemných
komunikácií, odbor cestnej infraštruktúry, Banskobystrický samosprávny kraj, oddelenie územného
plánovania a životného prostredia, OÚ Lučenec, odbor cestnej dopravy a pozemných komunikácií,
OkresnériaditeľstvoHasičskéhoazáchrannéhozboruvLučenciaZdruženiedomovýchsamospráv,o.z.
Bratislava(žalobca).Navýzvuprvostupňovéhoorgánuverejnejsprávyvzmysle§29ods.10ZákonaEIA
predložil navrhovateľ (ďalší účastník 1/) doplňujúce informácie na objasnenie pripomienok a požiadaviek
vyplývajúcich z predložených stanovísk listom zo dňa 29.06.2022. Prvostupňový orgán verejnej správy
listom zo dňa 07.07.2022 oboznámil účastníkov konania o tom, že v rámci zisťovacieho konania
k navrhovanej činnosti zhromaždil rozhodujúce podklady na vydanie rozhodnutia a účastníci konania
majú právo sa s podkladmi na vydanie rozhodnutia oboznámiť a následne sa k nim, ako aj k spôsobu ich
zistenia vyjadriť, prípadne navrhnúť ich doplnenie v lehote do 11.07.2022. V stanovenej lehote doručil
stanovisko Okresný úrad Banská Bystrica, odbor cestnej dopravy a pozemných komunikácií.
2. Prvostupňový orgán verejnej správy rozhodnutím v zisťovacom konaní č. OU-LC-OSZP-
2022/006338 - 018 zo dňa 15.07.2022 (ďalej aj „rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej
správy“ alebo „prvostupňové rozhodnutie“) rozhodol, že navrhovaná činnosť „I/16 Vidiná - rekonštrukcia
mosta ev. č. 16 - 225“, ktorá má byť podľa predloženého Oznámenia o zmene navrhovanej činnosti
realizovaná v A. B. C., v okrese Lučenec na parcelách registra C č: XXX/X D. E. XXX/X A. B. C. (ďalej
aj „navrhovaná činnosť“ alebo „zmena navrhovanej činnosti“) sa nebude posudzovať podľa zákona č.
24/2006 Z. z. a toto rozhodnutie oprávňuje navrhovateľa navrhovanej činnosti, v súlade s § 29 ods. 12
zákona č. 24/2006 Z. z., podať návrh na začatie povoľovacieho konania k navrhovanej činnosti. V ďalšej
časti výroku prvostupňového rozhodnutia prvostupňový orgán verejnej správy v súlade s § 29 ods. 13
zákona č. 24/2006 Z. z. určil nasledovné podmienky na eliminovanie alebo zmiernenie vplyvu zmeny
navrhovanej činnosti na životné prostredie:
1/ Pri uskutočňovaní zmeny navrhovanej činnosti nesmie dôjsť k zhoršeniu kvality povrchových
a podzemných vôd.
2/Používaťtakémateriály,technologicképostupy,mechanizmyazariadenia,ktorébudúšetrnékvodám.
3/ Proti pôsobeniu a prieniku znečisťujúcich látok musia byť zabezpečené všetky plochy, na ktorých
bude dochádzať k nakladaniu s týmito látkami.
4/ Pokiaľ sa na stavenisku zmeny navrhovanej činnosti nenachádzajú priestory vhodné na nakladanie
s nebezpečnými odpadmi, ktoré môžu negatívne vplývať na kvalitu podzemných alebo povrchových
vôd, je tieto potrebné upraviť v súlade s požiadavkami § 39 Vodného zákona a vyhlášky MŽP SR č.
200/2018 Z. z.
5/ Na stavenisku zmeny navrhovanej činnosti na upravených plochách - teréne, ktorý bude slúžiť
na občasné parkovanie automobilov, na skladovanie materiálov a manipuláciu s nimi nevykonávať
činnosti, ktorými by mohlo dôjsť k negatívnemu ovplyvneniu kvality podzemných a povrchových
vôd v záujmovom území (opravy a umývanie vozidiel, výmena a dopĺňanie prevádzkových kvapalín
a pohonných hmôt, manipulácia a skladovanie znečisťujúcich látok). 6/ Zabezpečiť a vybaviť stavenisko
zmeny navrhovanej činnosti - stavebné stroje a mechanizmy ochrannými pomôckami a dostatočným
množstvom havarijných prostriedkov, ktoré bude možné použiť v prípade havárie, resp. úniku škodlivých
látok (najmä ropnej povahy, pohonné hmoty, mazivá, oleje a iné) do okolitého prostredia.
7/ V prípade, že pri zmene navrhovanej činnosti bude dochádzať k zaobchádzaniu so znečisťujúcimi
látkami v množstvách vyšších ako je to uvedené v ustanovení § 39 ods. 4 a 6 Vodného zákona,
je potrebné zostaviť plán preventívnych opatrení na zamedzenie vzniku neovládateľného úniku
znečisťujúcich látok do životného prostredia a na postup v prípade ich úniku (havarijný plán), predložiť
ho orgánu štátnej vodnej správy na schválenie (SIŽP, IŽP Banská Bystrica) a oboznámiť s ním
zamestnancov, vybaviť pracoviská špeciálnymi prístrojmi a prostriedkami potrebnými na zneškodnenie
úniku znečisťujúcich látok do vôd alebo prostredia súvisiaceho s vodou.
8/ Pravidelne kontrolovať technický stav mechanizačných prostriedkov a technologických zariadení,
vykonávať ich pravidelnú údržbu a opravu.
9/ Dopravné prostriedky a ostatné mechanizmy a zariadenia udržiavať v dobrom technickom stave
a pri zaobchádzaní s nimi a znečisťujúcimi látkami urobiť potrebné opatrenia v zmysle § 39
Vodného zákona a vyhlášky č. 200/2018 Z. z., aby nemohlo dôjsť k úniku znečisťujúcich látok
do povrchových alebo podzemných vôd alebo do prostredia s nimi súvisiaceho a neohrozila sa ich kvalita
(ďalej aj „Opatrenia“ alebo „Podmienky“).3. Prvostupňový orgán verejnej správy v odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal na priebeh
administratívneho konania. Uviedol, že navrhovanú činnosť navrhovateľ zaradil podľa prílohy č. 8a
zákona č. 24/2006 Z. z. ako Oznámenie o zmene navrhovanej činnosti nasledovne: 13. Doprava
a telekomunikácie pol. č. 8. Výstavba cestných mostov (na cestách I. a II. triedy) a železničných
mostov. Navrhovaná činnosť podlieha zisťovaciemu konaniu podľa § 18 ods. 2 písm. b) zákona č.
24/2006Z.z.anazákladeuvedenéhopríslušnýorgánpodľa§29cit.zákonavykonalzisťovaciekonanie.
V odôvodnení bol uvedený popis zmeny navrhovanej činnosti, boli špecifikované požiadavky na vstupy
(nároky no suroviny energie, dopravné nároky a nároky na pracovné sily), údaje o výstupoch (ovzdušie,
odpady, hluk), boli opísané vplyvy na životné prostredie a zdravie obyvateľstva, vrátane kumulatívnych
a synergických vplyvov na obyvateľstvo (vplyvy na prírodné prostredie, na genofond a biodiverzitu,
na krajinu). Prvostupňový orgán verejnej správy v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že v stanovenej
lehote mu boli doručené stanoviská dotknutých subjektov, vrátane uvedenia svojho stanoviska k nim,
s tým, že v prípade akceptovania, resp. odôvodnenosti požiadaviek tieto zapracoval do podmienok
rozhodnutia.
4. V odôvodnení prvostupňového rozhodnutia prvostupňový orgán verejnej správy ďalej poukázal
na „Vyjadrenie v procese EIA k zámeru“ zo dňa 30.05.2022, v ktorom žalobca žiadal, aby vydané
rozhodnutie opísalo a zrozumiteľne vysvetlilo priame a nepriame vplyvy na životné prostredie, objasnilo
a porovnalo jednotlivé varianty a určilo environmentálne opatrenia a právne záväzným spôsobom ich
ukotvilo pre nasledujúce povoľovacie procesy. Týmto žalobca prejavil záujem na predmetnej činnosti
podľa § 24 ods. 2 Zákona EIA. Príslušný orgán si následne vyžiadal od navrhovateľa doplňujúce
informácie na objasnenie pripomienok a požiadaviek vyplývajúcich zo stanovísk. Navrhovateľ vo svojom
vyjadrení zo dňa 29.06.2022 uviedol, že vplyvy sú popísané a kvantifikované v dokumentácii Oznámenia
o zmene navrhovanej činnosti (EIA, 8a) vypracovanej v rozsahu zákona č. 24/2006 Z. z., príloha
č. 8a. Varianty stavby neboli v rámci posudzovania riešené, strategický dokument bol predložený.
Prvostupňový orgán verejnej správy v odôvodnení rozhodnutia k požiadavkám žalobcu uvedeným vo
vyjadrení uviedol, že priame a nepriame vplyvy navrhovateľ opísal a vyhodnotil v kapitole „IV. Vplyvy
na životné prostredie a zdravie obyvateľstva vrátane kumulatívnych a synergických“ s tým, že vzhľadom
na charakter a stavebno-technické riešenie navrhovaných stavebných objektov pôjde o činnosti, ktoré
výrazne nezaťažujú životné prostredie. Počas výstavby môže byť zvýšená hlučnosť, prašnosť a emisie
z dopravy v okolí zmeny z dôvodu stavebných prác a činností stavebných strojov, ich vplyv bude
krátkodobý s lokálnym charakterom. Pokiaľ žalobca vo svojom vyjadrení uviedol, že žiada v rozhodnutí
uložiť zmierňujúce opatrenia ako záväzné podmienky podľa § 29 ods. 3 Zákona EIA , ktoré by obsahovali
I. prvky zelenej infraštruktúry a obnovy biodiverzity, II. opatrenia ochrany vôd podľa Vodného zákona,
III. opatrenia realizácie Programu odpadového hospodárstva a IV. opatrenia realizácie obehového
hospodárstva, prvostupňový orgán poukázal na stanovisko navrhovateľa, ktorý vo vzťahu k podmienke I.
uviedol, že existujúci mostný objekt sa nachádza v antropogénne využívanom území s nízkou hodnotou
biodiverzity, nevyžaduje nové trvalé zábery pôdy ani záber okolitých biotopov, na ploche sa nevyskytujú
prirodzené biotopy ani biotopy európskeho a národného významu. Predložený projekt vzhľadom na jeho
charakter nevytvára v území nový zelený park, zelené strechy a pod., ide o rekonštrukciu existujúceho
mostného objektu v trase existujúcej cesty I/16. Po ukončení stavebných prác bude vzhľadom
na charakter stavby a jej lokalizáciu v polohe telesa cesty I/16 vykonaná rekultivácia a revitalizácia
okolia mosta výsadbou autochtónnych druhov drevín, tráv a bylín v dostatočnej vzdialenosti od telesa
cesty tak, aby nové vegetačné prvky neohrozovali bezpečnosť účastníkov premávky. Vo vzťahu
k podmienke II. uviedol, že zmena navrhovanej činnosti nezasahuje do žiadnej vodohospodárskej
chránenej oblasti ani do vyhlásených pásiem hygienickej ochrany podzemných vôd v zmysle Vodného
zákona, existujúci mostný objekt nepretína žiadne stále povrchové toky, pri rekonštrukcii nedochádza
k žiadnym preložkám tokov, stavba sa nenachádza v zóne povodňového rizika, zachováva sa existujúce
založenie mostného objektu. Na stavenisku sa počas výstavby budú realizovať rekonštrukčné práce
tak, aby nedošlo k úniku nebezpečných látok zo stavebných mechanizmov, technický stav týchto
mechanizmov bude kontrolovaný, nie je predpoklad nepriaznivého ovplyvnenia režimu podzemných
vôd ani hydrologických pomerov v danom území. Vo vzťahu k opatreniu III. uviedol, že riešenie
nakladania s odpadmi v súvislosti s realizáciou zmeny navrhovanej činnosti bude riešené v zmysle
Zákona o odpadoch, budú používané také materiály a stavebné výrobky, ktoré sú vhodné na použitie
na stavbe. Vo vzťahu k opatreniu IV. uviedol, že požiadavka sa nedotýka charakteru predloženého
projektu. Prvostupňový orgán verejnej správy uviedol, že stanovisko žalobcu berie na vedomie s tým,
že určil podmienky na eliminovanie alebo zmiernenie vplyvu navrhovanej činnosti na životné prostredie,
pričom bral do úvahy informácie uvedené v Oznámení o zmene navrhovanej činnosti a stanoviskádotknutých orgánov a obce a tiež dotknutej verejnosti. Pokiaľ žalobca uviedol, že považuje za primerané
použitie nasledovných technických podmienok: projektovanie odvodňovania, inžinierskogeologické
prieskumy,vegetačnéúpravy,asfaltovýkoberecdrenážny,stanoveniehlukovejzáťaže,migračnéobjekty
pre živočíchy a má za to, že je primerané uložiť také podmienky, ktoré by navrhovateľovi uložili povinnosť
realizovať prvky cestnej zelene v podobe odvodňovacích cestných rigolov upravených ako dažďové
záhrady, či výsadbu cestných stromových alejí, žalobca poukázal na vyjadrenie navrhovateľa, ktorý
uviedol že účelom zmeny navrhovanej činnosti je rekonštrukcia mostného objektu za účelom jeho
obnovenia v súlade s príslušnými platnými normami a predpismi a s cieľom zabezpečenia plynulosti
a bezpečnosti premávky na predmetnej komunikácii. V rámci rekonštrukcie mosta budú realizované
nové odvodňovacie prvky podľa príslušných noriem a predpisov, odvodnenie sa zabezpečí priečnym
a pozdĺžnym sklonom a odvedením vody do sklzu z prefabrikovaných tvárnic umiestnených po oboch
stranách pred aj za mostom, zrážková voda sa vyvedie k päte svahu. Existujúce vrstvy vozovky sa
odfrézujú, tak aby sa zabezpečilo ich plynulé napojenie na vrstvy vozovky, kde bude výmena celej
konštrukcie vozovky. Nové vrstvy sa zrealizujú podľa platných STN a TKP. Riešené územie zmeny nie
je v dotyku s migračnými koridormi živočíchov, zmena nebude vytvárať v území prekážky negatívne
ovplyvňujúce existujúce migračné koridory živočíchov trasované mimo umiestnenia zmeny, preto nie
je potrebné navrhovať migračné objekty pre živočíchov. Plocha umiestnenia zmeny navrhovanej
činnosti je situovaná v území s I. stupňom ochrany prírody a krajiny a vzhľadom na vzdialenosť
riešeného územia zmeny od existujúcich obytných plôch, resp. iných chránených lokalít stanovenie
hlukovej záťaže sa považuje za neopodstatnené. Ovplyvnenie pohody a kvality bývania sa v najbližšom
existujúcom obytnom území nepredpokladá. Dodržanie technických podmienok pre stavebné objekty
bude preverené v príslušnom stavebnom povoľovacom konaní. Po ukončení stavebných prác bude
vykonaná rekultivácia a revitalizácia okolia mosta. Prvostupňový orgán verejnej správy konštatoval,
že berie stanovisko žalobcu na vedomie s tým, že určil podmienky na eliminovanie alebo zmiernenie
vplyvu navrhovanej činnosti na životné prostredie, pričom bral do úvahy informácie uvedené v Oznámení
o zmene navrhovanej činnosti a tiež stanoviská dotknutých orgánov, obce a dotknutej verejnosti.
5. Pokiaľ žalobca vo vyjadrení uviedol, že ho zaujíma, aké opatrenia smerujúce k údržbe mostného
objektu navrhuje navrhovateľ, aby sa predišlo degradácii mosta v budúcnosti, pričom poukázal
na niektoré rozhodnutia okresných úradov, ktoré podľa jeho tvrdenia primeraným spôsobom
akceptovali návrh žalobcu a žiadal, aby sa určila obdobná podmienka revitalizácie zelene a sadových
úprav cestnej zelene, žalobca poukázal na stanovisko navrhovateľa, ktorý k uvedenej požiadavke
žalobcu uviedol, že stanovenie podmienok je v kompetencii príslušného orgánu, po ukončení
stavebných prác bude vykonaná rekultivácia a revitalizácia okolia mosta, uviedol spôsob akým
sa táto vykoná a konštatoval, že pri rekonštrukčných prácach budú používané mechanizmy v
bezporuchovom stave, aby nedošlo k úniku nebezpečných látok do pôdy, podzemných a povrchových
vôd, ako aj do priľahlého územia. Uviedol opatrenia na zabezpečenie mosta proti degradácii
a na zvýšenie jeho životnosti. Žalobca konštatoval, že stanovisko žalobcu berie na vedomie, pričom
určil podmienky na eliminovanie alebo zmiernenie vplyvu navrhovanej činnosti na životné prostredie,
berúc do úvahy informácie uvedené v Oznámení o zmene navrhovanej činnosti, stanoviská dotknutých
orgánov, obce a dotknutej verejnosti. K požiadavke žalobcu o vyhodnotenie pripomienok a odborných
podkladov doručených k zámeru podľa § 20a Zákona EIA v zmysle vecného posúdenia i právneho
posúdenia a ich uvedenie v rozhodnutí z hľadiska hlavných faktorov posudzovania environmentálnych
vplyvov, prvostupňový orgán verejnej správy poukázal na stanovisko navrhovateľa a konštatoval,
že vyhodnotil pripomienky a odborné podklady a na základe tohto vyhodnotenia rozhodol tak, ako je
uvedené vo výrokovej časti. Špecifikoval pritom nasledovné faktory: klimatické pomery, hydrologické
pomery, znečistenie ovzdušia, vplyvy na biodiverzitu, vplyvy na kultúrne a historické hodnoty s tým,
že zmena navrhovanej činnosti na vyššie uvedené faktory nebude mať negatívny vplyv. K požiadavke
žalobcu na vykonanie konzultácií projektu s verejnosťou prvostupňový orgán verejnej správy poukázal
na stanovisko navrhovateľa, v zmysle ktorého organizovať konzultácie podľa § 63 Zákona EIA je
možnosť, nie povinnosť a pokiaľ v rámci zisťovacieho konania vzišli pripomienky, ich spodrobnenie
je viazané na následné povoľovacie procesy a následne skonštatoval, že berie stanovisko žalobcu
na vedomie.
6. Prvostupňový orgán v odôvodnení rozhodnutia konštatoval, že v rámci zisťovacieho konania posúdil
navrhovanúčinnosťzhľadiskapovahyarozsahunavrhovanejčinnosti,miestajejvykonávania,významu
očakávaných vplyvov na životné prostredie a zdravie obyvateľstva, úrovne spracovania Oznámenia
o zmene a vzal do úvahy súčasný stav životného prostredia v dotknutom území. Pri posudzovanínavrhovanej činnosti z hľadiska predpokladaných vplyvov na životné prostredie a zvažovaní ďalšieho
postupu vychádzal z Oznámenia o zmene navrhovanej činnosti, pričom použil aj kritériá pre zisťovacie
konaniepodľa§29ZákonaEIAuvedenévpríloheč.10citovanéhozákona,ktorájetranspozíciouprílohy
č. III. Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/92 EÚ o posudzovaní vplyvov určitých verejných
a súkromných projektov na životné prostredie (ďalej len „Smernica“). Konštatoval, že v rámci realizácie
navrhovanej činnosti nebude dochádzať k významným negatívnym vplyvom na životné prostredie
a obyvateľstva. Poukázal na to, že orgány štátnej správy v doručených vyjadreniach a stanoviskách
súhlasili s realizáciou navrhovanej činnosti a netrvali na jej posudzovaní podľa Zákona EIA. Vznesené
požiadavky od orgánov štátnej správy vyplývajú z dodržania všeobecne platných záväzných predpisov
vo veci ochrany životného prostredia. Prvostupňový orgán konštatoval, že pri dodržaní všeobecne
platných právnych predpisov nebude navrhovaná činnosť predstavovať zásah do životného prostredia,
a preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozhodnutia, pričom uviedol tie požiadavky vo
vzťahu k navrhovanej činnosti, ktoré bude potrebné zohľadniť v procese konania o povolení činnosti
podľa osobitných predpisov a zapracoval relevantné a opodstatnené požiadavky, ktoré majú oporu
v platnej legislatíve a bude ich potrebné zohľadniť pri povolení činnosti podľa osobitných predpisov.
Navrhovanú činnosť je tak možné za predpokladu plného rešpektovania všetkých zákonom stanovených
požiadaviek odporučiť k realizácii.
7. Žalobcavyjadrilnesúhlassprvostupňovýmrozhodnutímorgánuverejnejsprávypodanýmodvolaním,
o ktorom rozhodol Okresný úrad Banská Bystrica, odbor opravných prostriedkov (ďalej len „žalovaný“)
Rozhodnutím č.: OU- BB - OOP3 - 2022/030124 - 002 zo dňa 07.12. 2022 (ďalej len „rozhodnutie
žalovaného“) tak, že odvolanie žalobcu zamietol a prvostupňové rozhodnutie orgánu verejnej správy
potvrdil. V odôvodnení rozhodnutia žalovaný poukázal na dôvody podaného odvolania, na obsah
vyjadrenia navrhovateľa k podanému odvolaniu, poukázal na priebeh administratívneho konania,
ktorého predmetom je rozhodnutie, či zmena navrhovanej činnosti „I/16 Vidiná - rekonštrukcia mosta
ev. č. 16 - 225“ podľa Oznámenia navrhovateľa prijatého prvostupňovým orgánom verejnej správy dňa
23.05.2022, sa bude posudzovať podľa Zákona EIA. S poukazom na doručené stanoviská dotknutých
orgánov žalovaný konštatoval, že tieto boli kladné, dotknuté orgány nepožadovali ďalšie posudzovanie
navrhovanej zmeny podľa Zákona EIA. Ďalej poukázal na obsah doručeného písomného stanoviska
žalobcu ako verejnosti podľa § 24 ods. 3 písm. d) Zákona EIA zo dňa 30.05.2022 a na obsah
vyjadrenia navrhovateľa doručeného 01.07.2022, ktorým prvostupňovému orgánu verejnej správy
podal doplňujúce informácie na objasnenie pripomienok a požiadaviek vyplývajúcich z doručených
stanovísk, vyjadriac sa k jednotlivým požiadavkám žalobcu uplatneným v jeho stanovisku z 30.05.2022.
Žalovaný poukázal na to, že prvostupňový orgán verejnej správy v súlade s § 23 ods. 1 a § 33
ods. 2 Správneho poriadku oznámil, že účastníci konania i zúčastnené osoby majú možnosť sa
pred vydaním rozhodnutia vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia a navrhnúť jeho
doplnenie, účastníci boli tiež poučení o možnosti nahliadať do spisu a bola im stanovená lehota
na doručenie vyjadrenia do 11.07.2022, ktorú možnosť účastníci zisťovacieho konania nevyužili.
Žalovaný uviedol, že sa stotožnil s postupom prvostupňového orgánu pri vykonaní zisťovacieho konania
o posudzovaní zmeny navrhovanej činnosti, ktorý v súlade s § 20 ods. 6 písm. a) Zákona EIA
zaslal Oznámenie o zmene navrhovanej činnosti rezortnému orgánu, povoľujúcemu orgánu, dotknutým
orgánom a dotknutej obci a požiadal ich o doručenie písomného stanoviska k zmene navrhovanej
činnosti. Zároveň v súlade s § 29 ods. 8 Zákona EIA požiadal dotknutú obec, aby v stanovenej lehote
informovala o doručení Oznámenia o zmene navrhovanej činnosti verejnosť na úradnej tabuli obce
a na webovom sídle a oznámila, kde a kedy je možné do Oznámenia nahliadnuť a v akej lehote
a komu môže verejnosť podávať svoje pripomienky. Prvostupňový orgán verejnej správy súčasne
v súlade s § 29 ods. 6 písm. b) a 24 ods. 1 Zákona EIA informoval verejnosť o zmene navrhovanej
činnosti na svojom webovom sídle a webovom sídle Ministerstva životného prostredia SR. Konštatoval,
že verejnosť mala počas konania možnosť zapojiť sa do konania a podávať k zmene navrhovanej
činnosti svoje podnety, pripomienky a názory, pričom žalobca ako dotknutá verejnosť prejavil záujem
na navrhovanej zmene činnosti podaním písomného stanoviska k Oznámeniu, v dôsledku čoho s ním
prvostupňový orgán verejnej správy konal ako s účastníkom konania. Účastníci konania mali možnosť
v súlade s ustanoveniami Správneho poriadku vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia. Žalovaný uviedol,
že na zisťovacie konanie bolo predložené Oznámenie o zmene navrhovanej činnosti, ktoré podáva
základnú charakteristiku zmeny navrhovanej činnosti, základné údaje o súčasnom stave životného
prostredia a o predpokladaných vplyvoch na životné prostredie, poukázal na charakteristiku zmeny
navrhovanej činnosti a na to, že prvostupňový orgán verejnej správy v rozhodnutí uviedol pomery tak
súčasného stavu, ako aj vplyv zmeny navrhovanej činnosti na jednotlivé zložky životného prostredia,zdravie obyvateľstva, zaťaženia územia, pričom zistil, že rekonštrukcia mosta ich nijako výrazne
neovplyvní oproti súčasnému stavu, a preto mal za to, že zmenu navrhovanej činnosti nie je potrebné
posudzovať podľa Zákona EIA a vo výrokovej časti uložil navrhovateľovi v zmysle § 29 ods. 13
Zákona EIA podmienky, ktorými sa zmierni alebo eliminuje vplyv na životné prostredie, predovšetkým
sa jednalo o zabezpečenie kvality povrchových a podzemných vôd - podmienky č. 1 až 9 uvedené vo
výroku rozhodnutia. Na základe vykonaného hodnotenia vplyvov činnosti na životné prostredie by riziká
vyplývajúce z rekonštrukčných prác za predpokladu dodržania všetkých prevádzkových, organizačných,
požiarnych, bezpečnostných a iných relevantných predpisov na úseku životného prostredia, mali byť
minimalizované. Uvedené skutočnosti sa prejavili aj v stanoviskách od dotknutých subjektov, ktoré
predložili kladné stanoviská a nepožadovali ďalšie posudzovanie zmeny navrhovanej činnosti podľa
Zákona EIA, resp. do výroku rozhodnutia boli zo stanovísk dotknutých orgánov prevzaté relevantné
pripomienky, ktorými sa zabezpečí ochrana jednotlivých zložiek životného prostredia. Pripomienky, ktoré
boli zanedbateľné vzhľadom k obsahu navrhovanej činnosti, neboli zahrnuté do výroku rozhodnutia,
pričom prvostupňový orgán verejnej správy v odôvodnení rozhodnutia o tejto skutočnosti upozornil
všetkých účastníkov konania. V rámci zisťovacieho konania neboli zistené také vplyvy navrhovanej
zmeny, ktoré by vylúčili jeho realizáciu v danej lokalite. Žalovaný konštatoval, že odôvodnenie
rozhodnutiaprvostupňovéhoorgánuverejnejsprávyjevsúlades§20apísm.a),§29ods.3a13Zákona
EIA a § 47 ods. 3 Správneho poriadku. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplývajú údaje o predpokladaných
vplyvoch navrhovanej zmeny na životné prostredie a obyvateľstvo (str. 4-8 rozhodnutia). Z odôvodnenia
rozhodnutia je zrejmé, že priame i nepriame vplyvy, ktoré vykazuje navrhovaná zmena nie sú významné,
aby vznikla potreba ďalšieho posudzovania podľa Zákona EIA. Žalovaný konštatoval, že prvostupňový
orgán verejnej správy zapracoval do výrokovej časti rozhodnutia aj zmierňujúce opatrenia ako záväzné
podmienky podľa § 29 ods. 13 Zákona EIA, na ktoré poukázal žalobca ako odvolateľ vo svojom vyjadrení
(opatrenia na ochranu vôd).
8. Žalovaný sa následne v odôvodnení rozhodnutia podrobne vyjadril k jednotlivým odvolacím
námietkam žalobcu. Konštatoval, že prvostupňový orgán verejnej správy pri svojej rozhodovacej
činnosti postupoval v súlade s § 32 ods. 1 Správneho poriadku, v rozhodnutí dostatočne popísal
priebeh konania, zmenu navrhovanej činnosti, aj doplnené stanoviská, resp. vyjadrenia od dotknutých
subjektov i žalobcu, pričom uviedol, že sa s nimi pri rozhodovaní zaoberal a vyhodnotil ich pripomienky
natoľko, že je potrebné ich určiť ako podmienky rozhodnutia a zaviazať na ich plnenie navrhovateľa
v ďalšom povoľovacom procese, respektíve uviedol, že nie sú relevantné pre rozhodnutie vo
vzťahu k ich opodstatnenosti. Žalovaný mal za to že prvostupňový orgán verejnej správy vyhodnotil
žiadosť navrhovateľa v kontexte nielen k Správnemu poriadku, ale aj k Zákonu EIA, ako aj ďalších
právnych predpisov, z ktorých plynú prvostupňovému orgánu verejnej správy povinnosti v rámci jeho
rozhodovania. Rozhodnutie považoval aj za vecne správne a odvolaciu námietku žalobcu vyhodnotil
ako nedôvodnú. Zdôraznil, že sa jedná o existujúci most, ktorého technický stav je natoľko zlý, že je
potrebná jeho rekonštrukcia. Nejde teda o novú činnosť, ktorej vplyvy na životné prostredie by mohli
byť rozsiahleho charakteru, ale len o opravu mosta, pričom sa v danej lokalite nič nezmení oproti
predchádzajúcemu stavu, t. j. ovplyvnenie jednotlivých zložiek životného prostredia, resp. ohrozenie
obyvateľov, ale sa zabezpečí ochrana zdravia ľudí. Vo vzťahu k námietke týkajúcej sa povinnosti
uloženia ďalších opatrení na zabezpečenie vysokej úrovne ochrany životného prostredia žalovaný
uviedol, že prvostupňový orgán verejnej správy postupoval podľa § 2 Zákona EIA, sú popísané priame
a nepriame vplyvy navrhovanej činnosti na životné prostredie, poukázal pritom na konkrétne znenie časti
odôvodneniarozhodnutia.Žalovanýkonštatoval,žepodmienkynavrhnutéžalobcom,ktoréboliobsahom
jeho podania (Vyjadrenie v procese EIA zo dňa 30.05.2022) nemajú relevanciu vo vzťahu k zmene
navrhovanej činnosti z dôvodov, ktoré uviedol prvostupňový orgán verejnej správy v odôvodnení svojho
rozhodnutia v spojení so stanoviskom navrhovateľa (str. 11-15), a preto žalovaný nesúhlasil s námietkou
žalobcu, že prvostupňový orgán verejnej správy pochybil, ak neuviedol návrh podmienok žalobcu
do výroku rozhodnutia a nevysporiadal sa s nimi v odôvodnení rozhodnutia. K podaným pripomienkam
žalobcu prvostupňový orgán verejnej správy zaujal stanovisko a jednotlivo sa s nimi vysporiadal, s týmto
vysporiadaním sa žalovaný plne stotožnil. K námietke žalobcu, že prvostupňový orgán verejnej správy
nezverejnil na stránke projektu predpísané náležitosti podľa § 24 ods. 1 písm. i) Zákona EIA, a teda
verejnosť, ktorá nebola účastníkom konania, sa nemohla oboznámiť s podkladmi rozhodnutia a nemohla
podať odvolanie, žalovaný uviedol, že z Oznámenia o začatí konania vyplývala dotknutým subjektom
i verejnosti povinnosť uplatniť svoje pripomienky do konania v stanovenej lehote od zverejnenia
Oznámenia, a teda v čase zverejnenia oznámenia konania predmetnými stanoviskami prvostupňový
orgán verejnej správy nedisponoval. Následne po lehote určenej na pripomienky prvostupňový orgánverejnej správy oboznámil účastníkov konania o ukončení dokazovania a k podkladom rozhodnutia mali
účastníci konania prístup podľa § 23 ods. 1 Správneho poriadku a v súlade s § 33 ods. 2 Správneho
poriadkumalimožnosťsaktýmtopodkladomvyjadriť.Tútomožnosťniktozúčastníkovkonanianevyužil.
Prvostupňový orgán verejnej správy vydal rozhodnutie, ktoré zaslal všetkým dotknutým subjektom,
zverejnil ho na svojom webovom sídle a na svojej úradnej tabuli, pričom aj verejnosť, ktorá nebola
účastníkom konania, mala právo podať odvolanie. K poukazu žalobcu na rozpor s tzv. eurokonformným
výkladom zákona popierajúcim Aarhuský dohovor a uplatňovanie ekonomického a hospodárskeho
záujmu navrhovateľa pred ekologickými záujmami žalovaný uviedol, že prvostupňový orgán verejnej
správy žiadosť navrhovateľa vyhodnotil so zreteľom aj na ekologické záujmy a na základe tohto
vyhodnotenia predložených stanovísk a vyjadrení od dotknutých subjektov i žalobcu dospel k záveru,
že zmenu navrhovanej činnosti nie je potrebné ďalej posudzovať. Žalovaný zdôraznil, že nejde
o novú činnosť v predmetnej lokalite, ale o existujúci most vykazujúci zlý technický stav, pričom môže
dôjsť k ohrozeniu životov, t. j. prvostupňový orgán verejnej správy nedal prednosť ekonomickým a
hospodárskym záujmom navrhovateľa pred ekologickými záujmami, ale naopak, rozhodol aj z dôvodu
ohrozenia ľudských životov vzhľadom na existujúci stav mosta. Žalovaný uviedol, že sa oboznámil
aj s rozhodnutiami vydanými v zisťovacom konaní, na ktoré vo vyjadrení poukazoval žalobca, pričom
zistil, že podobné podmienky týkajúce sa ochrany povrchových a podzemných vôd boli súčasťou
výrokovej časti uvedených rozhodnutí. K opatreniam týkajúcim sa údržby mostného objektu v budúcnosti
žalovaný uviedol, že povinnosť udržiavať stavbu v dobrom technickom stave vyplýva stavebníkovi
(vlastníkovi stavby) z právnych predpisov, najmä zo Stavebného zákona, pričom kontrola spadá
do kompetencie (špeciálneho) stavebného úradu ako povoľujúceho orgánu.
9. K námietkam týkajúcim sa otázky použitia kritérií pre zisťovacie konanie uvedených v prílohe č.
10 Zákona EIA žalovaný uviedol, že z rozhodnutia prvostupňového orgánu vyplýva, že orgán verejnej
správy primerane použil kritériá pre zisťovacie konanie uvedené v prílohe č. 10 (str. 3-8), ktoré zahŕňajú
informácie požadované uvedenými kritériami v zmysle prílohy č. 10. Žalovaný zdôraznil, že práve
vyhodnotenie kritérií má v zisťovacom konaní kľúčové postavenie v hodnotení vplyvov na životné
prostredie, pričom v rozhodnutí je takéto vyhodnotenie kritérií uvedené, je uvedená správna úvaha, z
ktorej vyplýva, z čoho prvostupňový orgán verejnej správy vychádzal a ako dospel k výroku rozhodnutia
o ďalšom neposudzovaní zmeny navrhovanej činnosti podľa Zákona EIA. Žalovaný konštatoval,
že rozhodnutie obsahuje všetky náležitosti stanovené v § 47 ods. 3 Správneho poriadku, ako aj v §
29 ods. 3 a 13 Zákona EIA a taktiež v súlade s § 20a písm. a) Zákona EIA boli vyhodnotené
kritériá pre zisťovacie konanie a to primerane k posudzovanej činnosti, pripomienky a stanoviská boli
riadne vyhodnotené a odôvodnené. Pokiaľ žalobca namietal, že rozhodnutie neobsahuje vyhodnotenie
prípustnosti predmetného Oznámenia o zmene navrhovanej činnosti podľa prahových hodnôt podľa
osobitných zákonov, ktoré by sa aplikovali na kritériá podľa prílohy č. 10 Zákona EIA žalovaný
uviedol, že prvostupňový orgán verejnej správy dostatočne vyhodnotil podanú žiadosť, identifikoval
najvýznamnejšie negatívne a pozitívne environmentálne vplyvy, vyhodnotil ich mieru a intenzitu.
Žalovanému nebolo zrejmé, aké ďalšie ukazovatele mali byť vyhodnotené a ak mal žalobca za to,
že nejaké prahové hodnoty bolo potrebné vyhodnotiť, tieto mal uviesť. K námietke o porušení ust. § 17
ods. 12 a 3 Zákona o životnom prostredí a § 2 písm. d) a § 29 ods. 13 Zákona EIA žalovaný uviedol,
že predmetné ustanovenie Zákona o životnom prostredí neurčuje konkrétne povinnosti príslušnému
orgánu štátnej správy na úseku posudzovania vplyvov na životné prostredie. Obdobne § 2 písm. d)
Zákona EIA sa nachádza v úvodnej časti zákona, jedná sa o deklaratívne ustanovenie majúce
interpretačný charakter. Zákon EIA bližšie upravuje výrokovú časť rozhodnutia v tomto konaní v ust. §
29 ods. 13 a rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy obsahuje všetky náležitosti v zmysle
cit. ustanovenia zákona. K požiadavke žalobcu týkajúcej sa variantného riešenia žalovaný uviedol,
že podľa § 29 ods. 1 písm. b) Zákona EIA a prílohy č. 8a k zákonu sa Oznámenie o zmene
navrhovanej činnosti nepožaduje vypracovávať vo viacerých realizačných variantoch. Zdôraznil, že
v tomto prípade ide o rekonštrukciu existujúceho mostného objektu, t. j. o zmenu pôvodného, dnes už
technicky nevyhovujúceho stavu na jeho pôvodnom umiestnení, navrhovanou zmenou činnosti nedôjde
k zmene funkčného využitia krajiny, a preto vypracovávať ďalšie varianty rekonštrukcie nemá význam.
K požiadavke žalobcu na vykonanie konzultácií žalovaný uviedol, že žalobca vo svojom vyjadrení
k Oznámeniu o zmene navrhovanej činnosti neuviedol konkrétne dôvody, na základe ktorých je potrebné
konzultácie zvolať. Poukázal na ust. § 63 Zákona EIA, podľa ktorého neexistuje zo strany účastníkov
konania právny nárok na uskutočnenie konzultácií. Podľa žalovaného prvostupňový orgán verejnej
správy, vzhľadom na úroveň spracovania Oznámenia o zmene navrhovanej činnosti a s prihliadnutím
na doručené stanoviská dotknutých subjektov, dospel k záveru, že písomnosti zabezpečené v rámci
správneho konania sú postačujúce na rozhodnutie vo veci, preto nariadenie ústneho pojednávanianepovažoval za nevyhnutné a s týmto záverom sa stotožnil aj žalovaný. Realizácia konzultácií by
pre žalobcu nepredstavovala vo vzťahu k skutkovej stránke veci reálnu možnosť dosiahnuť rozhodnutie
v jeho prospech, t. j. doplnenie podmienok do rozhodnutia v zmysle jeho požiadaviek, pretože tieto sú
po posúdení ich obsahu vo vzťahu k navrhovanej činnosti nerelevantné. Uvedenú námietku považoval
žalovaný za nedôvodnú. Žalovaný ďalej poukázal na to, že prvostupňový orgán verejnej správy listom
zo dňa 07.07.2022 účastníkov konania, t. j. aj žalobcu upovedomil o tom, že dotknuté subjekty v rámci
procesu zisťovacieho konania doručili svoje stanoviská a tieto tvoria podklad rozhodnutia, ktoré bude
vydané, poučil ich podľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku, že majú možnosť sa pred vydaním rozhodnutia
vyjadriť k jeho podkladu, spôsobu jeho zistenia, navrhnúť jeho doplnenie a zároveň ich upovedomil
o možnosti nahliadnuť do administratívneho spisu. Žalobca na uvedené upovedomenie nereagoval.
10. K poukazu žalobcu na podané trestné oznámenia a závery voči žalobcovi, resp. predsedovi
združenia a k výzve na plnenie si povinností v zmysle Aarhuského dohovoru žalovaný uviedol,
že táto námietka súvisí s činnosťou žalobcu v rámci rozhodovacej činnosti orgánov verejnej správy
na celom území Slovenskej republiky, preto sa k nej vyjadrovať nebude. Mal za to, že správna
úvaha prvostupňového orgánu verejnej správy je v odôvodnení rozhodnutia dostatočná a žalovaný
sa s ňou stotožnil. Existujúci mostný objekt sa nachádza v antropogénne využívanom území
s nízkou hodnotou biodiverzity, nevyžaduje trvalé zábery pôdy, ani záber okolitých biotopov, zmena
stavby je naviazaná na existujúcu stavbu na území, na ktorom platí I. stupeň územnej ochrany,
neevidujú sa iné vyššie záujmy ochrany prírody a krajiny, nezasahuje do sústavy území Natura 2000,
ani do žiadnej vodohospodársky chránenej oblasti, ani do vyhlásených pásiem hygienickej ochrany
podzemných vôd. Existujúci mostný objekt nepretína žiadne stále povrchové toky, v rámci rekonštrukcie
nedochádza k preložkám tokov, stavba sa nenachádza v zóne povodňového rizika ani ohrozenia. Zmena
navrhovanej činnosti zachováva existujúce založenie mostného objektu a pri dodržaní príslušných
opatrení počas výstavby navrhovanej činnosti nie je predpoklad nepriaznivého ovplyvnenia režimu
podzemných vôd ani hydrologických pomerov v danom území. Riešené územie zmeny nie je v dotyku
smigračnýmikoridormiživočíchov,poukončenístavebnýchprácsapočítasrekultiváciouarevitalizáciou
okolia mosta a správca objektu bude následne vykonávať príslušné prehliadky a údržby daného
mostného telesa. Prvostupňový orgán verejnej správy podľa žalovaného vyhodnotil pri svojej úvahe
aj požiadavky uplatňované žalobcom odkazom na vlastný zoznam opatrení uvedených vo vyjadrení,
ku ktorým žalovaný uviedol, že vzhľadom na charakter navrhovanej zmeny, ktorou je rekonštrukcia
mosta, požiadavku na realizáciu dažďových záhrad, na vypracovanie projektu rekonštrukcie stavby,
na umiestnenie umeleckého diela, na výsadbu drevín, vytvorenie podmienok na kompostovanie
a umiestnenie domácej kompostárne, hodnotí tieto ako nesúvisiace s predmetom konania. Následne
sa žalovaný vyjadril jednotlivo k vyššie uvedeným faktorom a konštatoval, že opatrenia navrhované
žalobcom nie sú vhodné, aby boli určené ako podmienky rozhodnutia podľa § 29 ods. 13 Zákona EIA,
a preto žalovaný považoval odvolacie námietky žalobcu za neopodstatnené, nakoľko sú splnené alebo s
navrhovanou zmenou vôbec nesúvisia alebo súvisia s dodržiavaním všeobecne záväzných právnych
predpisov, resp. budú sledované jednotlivými dotknutými orgánmi v ďalších stupňoch prípravy
a povoľovania zmeny navrhovanej činnosti. Žalovaný uzavrel, že po preskúmaní podaného odvolania,
zákonnosti a správnosti postupu prvostupňového orgánu verejnej správy a napadnutého rozhodnutia,
vrátane spisového materiálu, nezistil pochybenia v rozhodnutí prvostupňového orgánu verejnej správy,
ktorý konal v zmysle Zákona EIA a Správneho poriadku, a preto rozhodol tak, ako uviedol vo výroku
svojho rozhodnutia.
Žaloba
11. Žalobca sa správnou žalobou podanou v zákonom stanovenej lehote domáhal preskúmania
zákonnosti rozhodnutia žalovaného, ktorým potvrdil rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej
správy,ktorýmbolorozhodnuté,ženavrhovanáčinnosť„I/16Vidiná-rekonštrukciamostaev.č.16–225“
sa nebude posudzovať podľa zákona č. 24/2006 Z. z. s tým, že toto rozhodnutie vydané v zisťovacom
konaní oprávňuje navrhovateľa navrhovanej činnosti v súlade s § 29 ods. 12 zákona č. 24/2006 Z. z.
podať návrh na začatie povoľovacieho konania k navrhovanej činnosti. V súlade s ust. § 29 ods. 13
zákona č. 24/2006 Z. z. boli súčasne určené podmienky na eliminovanie alebo zmiernenie vplyvu
zmeny navrhovanej činnosti na životné prostredie v bodoch 1 až 9 tak, ako je uvedené vo výroku
prvostupňového rozhodnutia orgán verejnej správy a v bode 2 tohto rozsudku. Žalobca v bode 1
žaloby (Úvod) poukázal na ustanovenia niektorých zákonov (Zákon o životnom prostredí, Správny
súdny poriadok, Správny poriadok), na Ústavu SR a čl. 4 a 5 Aarhuského dohovoru, na zásadu
právnej istoty a legitímnych ustanovení a tvrdil, že rozhodnutím žalovaného boli porušené ústavnépráva verejnosti vyplývajúce z čl. 44, 45, 46, 30 ods.1 a 51 ods.1 Ústavy SR. V bode 2 správnej
žaloby (Základné náležitosti správnej žaloby a priebeh konania) poukázal na to, že je občianskym
združením pôsobiacim vo sfére ochrany verejného záujmu v oblasti životného prostredia a poukázal na
priebeh administratívneho konania. V bode 3 správnej žaloby (Žalobné body Napadnutého rozhodnutia)
s poukazom na § 191 ods. 1 písm. c), d), f) a g) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení
neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) namietal, že napadnuté rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho
právneho posúdenia veci, je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov,
že skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia, je v rozpore
sadministratívnymispismialebovnichnemáoporuavkonanídošlozároveňajkpodstatnémuporušeniu
ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného
rozhodnutia alebo opatrenia vo veci.
12. Žalobca v bode 4 správnej žaloby (Odôvodnenie) zdôraznil, že mu vždy išlo o úplné, presné
a správne informácie o životnom prostredí, príčinách stavu a následkoch, ktoré konkrétny projekt na
životné prostredie bude mať. Poukázal tiež na ustanovenia Zákona EIA (§ 2, § 20 a, § 22 ods. 6,
§ 24 ods. 2, § 29 ods. 3 a 13), na ustanovenia Správneho poriadku (§ 3 ods. 1, 4, 5, § 4 ods. 2,
§ 32 ods. 1 a § 47 ods. 3), na ustanovenie § 18 ods. 1 Zákona o životnom prostredí a tvrdil, že
podmienky rozhodnutia podľa § 29 ods. 13 Zákona EIA vyplývajúce zo stanovísk verejnosti neboli
zapracované medzi záväzné ? environmentálne opatrenia buď vôbec alebo len nedostatočne a tiež
nebolo náležite vysvetlené, prečo opatrenia navrhované žalobcom neboli uložené v zmysle § 20a
Zákona EIA. Žalobca konštatoval, že orgán verejnej správy nezistil úplne a presne skutkový stav v
rozsahu vyššie uvedených skutočností a týmto postupom konal v rozpore s § 32 ods. 1 Správneho
poriadku. Tvrdil, že v konaní nebolo rozhodnuté v súlade s teleologickým výkladom Zákona EIA, kedy
orgán verejnej správy akceptoval neochotu navrhovateľa dosahovať účel a cieľ Zákona EIA. Aplikáciu
práva zo strany prvostupňového orgánu verejnej správy i žalovaného považoval za rozpornú s Ústavou
SR, ako aj s článkami Zmluvy o fungovaní EÚ, ktoré boli záväzne vyložené rozsudkom Veľkej komory
Súdneho dvora EÚ z 15.01.2013 vo veci F. A. a i. proti Slovenskej inšpekcii životného prostredia vo
veci Pezinská skládka č. C - 416/10, na základe ktorých sa ekonomický záujem podriaďuje záujmu
environmentálnemu. Napadnuté rozhodnutie podľa žalobcu nesleduje cieľ a účel Zákona EIA v zmysle
§ 2 cit. zákona. Žalobca tvrdil, že napadnuté rozhodnutie je nezákonné aj z dôvodu, že žalovaný pri ňom
sledovalcieľneposkytnúťprávnuochranulegitímnymalegálnymzáujmom,hocisižalobcalenplnilsvoju
povinnosť v zmysle práva a zákona priznaného európskym a slovenským právnym poriadkom. Žalobcovi
sajaví,žežalovanýpodľaholdiskriminačnejantikampanivedenejvočižalobcoviministromhospodárstva
G.H..Poukázalnanutnosťeurokonformnéhovýkladupráva.Ďalejžalobcanamietal,žezostranyorgánu
verejnej správy nebolo postupované v zmysle „princípov dobrej verejnej správy“ (Good Governance,
Good Administration). Žalobca mal za to, že súčasťou rozhodnutia má byť podľa § 20a aj zdôvodnenie
výberu environmentálnych opatrení, pričom Správny poriadok sa má aplikovať výlučne subsidiárne.
Poukázal na § 29 ods. 3 Zákona EIA a z neho vyplývajúce náležitosti rozhodnutia v zisťovacom konaní
tvrdiac, že napadnuté rozhodnutie i rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy neobsahuje
identifikáciu, ktoré kritériá podľa prílohy č. 10 k Zákonu EIA orgán verejnej správy pri rozhodovaní o
ďalšom posudzovaní použil a ako ich vyhodnotil. Poukázal aj na § 12 Zákona o životnom prostredí a
článok 2 ods. 2 Ústavy SR. Namietal, že podmienky, ktoré určil orgán verejnej správy ako záväzné, nie
sú podmienkami spĺňajúcimi kritérium konkrétneho zmierňovacieho opatrenia, ktoré je orgán verejnej
správy povinný v zmysle § 29 ods. 13 uložiť navrhovateľovi a následne navrhovateľ je v zmysle § 17
ods. 1 Zákona o životnom prostredí povinný realizovať.
13. Žalobca ďalej poukázal na to, že v konaniach o posudzovaní vplyvov na životné prostredie majú
orgány verejnej správy povinnosť zverejňovať informácie, ktoré slúžili ako podklad pre rozhodnutie
v predmetnom konaní. Na stránke, kde bol predmetný zámer zverejnený, však podľa neho neboli
zverejnené predpísané informácie v zmysle § 24 ods. 1 písm. i) Zákona EIA. Citované ust. § 24 ods. 1
písm. i) Zákona EIA je podľa žalobcu nedôslednou a nedokonalou transpozíciou Aarhuského dohovoru
a Smernice EIA. Mal za to, že termín „povolenie“ bol zákonodarcom neprevzatý ako legálny termín
používaný Smernicou EIA. Právnu normu podľa § 24 ods. 1 písm. e) Zákona EIA je podľa žalobcu
potrebné vykladať tak, že príslušný orgán verejnej správy má povinnosť zverejniť všetky informácie
dôležité pre vydanie akéhokoľvek rozhodnutia podľa Zákona EIA. To, čo sú dôležité informácie pre
rozhodnutie, je podľa žalobcu nutné vykladať podľa § 29 ods. 3 Zákona EIA, t. j. na základe čoho
sa rozhodnutie orgánu verejnej správy zakladá, a to sú okrem samotného zámeru s prílohami aj
vyjadrenia dotknutých orgánov, vyjadrenia verejnosti a doplňujúce informácie a tieto bol podľa žalobcuorgán verejnej správy povinný zverejniť, aby bolo poskytnuté právo na informácie zo strany najširšej
verejnosti. Adresátom týchto informácií podľa žalobcu nie sú účastníci konania, ale najširšia verejnosť.
Nezverejnenímtýchtoinformácií(stanovískdotknutýchorgánovaverejnosti)bolpodľažalobcuporušený
zákon vo vzťahu k právu verejnosti na informácie o životnom prostredí. Žalovaný orgán verejnej správy
tak nekonal s následkom neinformovania verejnosti a tým jej obmedzil znalosti o danom zámere do
takej miery, že jej efektívne zmaril možnosť podať odvolanie podľa § 24 ods. 4 Zákona EIA. Žalobca
konštatoval, že vo všeobecnosti musí byť výrok rozhodnutia vždy jednoznačný, zrozumiteľný, určitý a
vykonateľný a tieto požiadavky napadnuté rozhodnutie, ako aj podmienky prvostupňového rozhodnutia,
ktoré sú súčasťou výroku, podľa žalobcu nespĺňajú, rozhodnutie považoval za svojvoľné a arbitrárne.
Žalobca ďalej namietal, že rozhodnutie neobsahuje vyhodnotenie prípustnosti predmetného zámeru
podľa prahových hodnôt podľa osobitných zákonov, ktoré by sa aplikovali na kritériá podľa prílohy číslo
10 k Zákonu EIA. Podľa žalobcu rozhodnutie musí obsahovať nielen identifikáciu konkrétnych kritérií,
ktoré úrad považoval za kľúčové pre svoje rozhodnutie, ale musí obsahovať aj správnu úvahu o tom, ako
vyhodnocoval prípustnosť zámeru s ohľadom na prahové hodnoty podľa osobitných zákonov. Uvedené
náležitosti podľa žalobcu nie sú súčasťou rozhodnutia. V tejto súvislosti žalobca poukázal na nutnosť
riadneho odôvodnenia rozhodnutí tak, aby tieto boli preskúmateľné. Žalobca tvrdil, že rozhodnutie
nespĺňa atribúty zákonnosti tak z formálneho pohľadu, nakoľko bolo boli porušené povinnosti § 20a
Zákona EIA, keďže nebola uvedená úvaha opodstatnenosti a účelnosti uložených podmienok, a teda
nebol ani naplnený účel a cieľ zisťovacieho konania v zmysle Zákona EIA, ako aj z teleologického
hľadiska z dôvodu, že uložené podmienky nespĺňajú cieľ, účel a zmysel podmienok rozhodnutia zo
zisťovacieho konania.
14. Ďalej žalobca namietal, že predmetom konania neboli okrem nulového variantu aj 2 odlišné
realizačné varianty tak, aby bol naplnený účel § 22 ods. 6 Zákona EIA. Mal za to, že orgán verejnej
správy postupoval nezákonne, keď upustil od povinnosti variantného riešenia, ktoré má byť výnimočné,
pričom neuviedol dôvody a úvahy, na základe ktorých dospel k záveru, že situácia je natoľko výnimočná,
že odôvodňuje upustenie od variantnosti. Orgán verejnej správy podľa tvrdenia žalobcu síce uvádza, že
zhodnotil argumenty uvedené v žiadosti o upustenie, pričom tieto v Rozhodnutí o upustení uvádza, ale
neuvádza svoje vlastné vyhodnotenie opodstatnenosti takýchto argumentov. Rozhodnutie o upustení od
variantného riešenia je preto podľa žalobcu arbitrárne a svojvoľné. Žalobca v správnej žalobe namietal aj
nezvolanie konzultácií, a to napriek tomu, že verejnosť má na ich zvolanie počas celého konania nárok.
Poukázal na inštitút konzultácií v zmysle § 63 Zákona EIA, ktorý je podľa neho potrebné vykladať tak,
že konzultácie sa vykonávajú vtedy, ak o to verejnosť prejaví záujem a z cit. ustanovenia teda vyplýva
povinnosť orgánu verejnej moci tieto konzultácie zvolať. Konštatoval, že právny názor súdu a jeho výklad
práva je nesprávny a súdy nesprávne právne posúdili námietku nevykonania konzultácií. V konaní sa
neuplatňuje princíp rýchlosti rozhodovania, ale uplatňuje sa princíp efektívnej správnosti rozhodovania.
Celé administratívne konanie bolo podľa žalobcu poznačené porušením princípov správneho konania.
V tejto súvislosti poukázal na rezignáciu orgánov verejnej správy na záväzky Slovenskej republiky
vyplývajúce z čl. 3 ods. 2 a čl. 4 Aarhuského dohovoru. Uviedol, že sa stal obeťou diskreditačnej
antikampane exministra hospodárstva, ktorý o žalobcovi a jeho predsedovi rozširoval nepravdivé
informácie, bolo podané trestné oznámenie, ktoré bolo vyšetrovateľom odmietnuté. Napriek tomu, že
žalobca žiadal, aby orgány verejnej správy uviedli úvahy, ktorými si Slovenská republika prostredníctvom
okresných úradov plní povinnosti vo vzťahu k pomoci ekologickým spolkom, orgány verejnej správy na
tieto skutočnosti rezignovali. Vzhľadom na uvedené skutočnosti považoval rozhodnutie za nezákonné.
15. Žalobca v bode 5 správnej žaloby (Prejudiciálne konanie) uviedol, že má za to, že aplikácia Zákona
EIA ako aj Smernice EIA má viaceré aspekty výkladu práva, ktoré sú priamo späté s eurokonformným
výkladom práva. Poukázal na to, že Krajský súd (správny súd) má možnosť v prípade nejasnosti pri
aplikácii práva EÚ v zmysle čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie požiadať Súdny dvor EÚ o
vydanie predbežného nálezu v otázkach, ktoré sa týkajú výkladu zmlúv. Vzhľadom na to žiadal správny
súd o položenie otázky o súladnosti aplikácie práva v oblasti posudzovania vplyvov na životné prostredie
so zmluvami v zmysle čl. 267 ZFEÚ. Žalobca žiadal, aby správny súd prerušil konanie a podal návrh na
začatie prejudiciálneho konania pred Súdnym dvorom EÚ s nasledovnou otázkou: „Či postup správneho
orgánu, ktorým sa neustanoví záväzná podmienka v rozhodnutí z konania o posudzovaní vplyvov na
životné prostredie bez toho, aby boli určené porovnateľné alebo lepšie opatrenia na ochranu životného
prostredia, je v súlade s právom Európskej únie.“16. Žalobca v bode 6 správnej žaloby (Odkladný účinok správnej žaloby) požiadal správny súd, aby
priznal správnej žalobe odkladný účinok podľa § 185 písm. a) Správneho súdneho poriadku. V bode 7
správnej žaloby (Žalobný návrh) žalobca navrhol, aby správny súd rozhodnutie prvostupňového orgánu
verejnej správy i rozhodnutie žalovaného zrušil v celom rozsahu a vec vrátil prvostupňovému orgánu
verejnej správy na ďalšie konanie. Zároveň žiadal, aby bol žalobcovi priznaný nárok na náhradu trov
konania v rozsahu 100%.
Vyjadrenie žalovaného
17. Žalovaný v písomnom vyjadrení správnej žalobe uviedol, že ju ako nedôvodnú navrhuje zamietnuť.
Konštatoval,žerozhodnutiežalovanéhobolovydanévsúladesozákonom,bolodostatočneodôvodnené
a má za to, že zistený skutkový stav bol dostačujúci na riadne posúdenie veci, pričom procesné práva
účastníkov konania boli zabezpečené dostatočným spôsobom. Poukázal na to, že žalobné námietky
žalobcu sú z väčšej časti totožné s odvolacími námietkami, s ktorými sa vysporiadal v preskúmavanom
rozhodnutí, pričom sa pridržiava právneho názoru v ňom uvedeného. Zdôraznil, že ustanovenia Zákona
EIA je potrebné vykladať v súlade s ich účelom, ako aj v súlade Smerníc, ktorých transpozíciu
predstavuje. Následne sa vyjadril k jednotlivým žalobným námietkam nasledovne: k námietke o porušení
§ 20a, § 29 ods. 3 a 13 Zákona EIA v spojení s § 47 ods. 3 Správneho poriadku uviedol,
že žalobca v stanovisku k Oznámeniu o zmene navrhovanej činnosti v mnohých bodoch požadoval
riešiť skutočností, ktoré sú v Oznámení vyriešené alebo so zmenou navrhovanej činnosti vôbec
nesúvisia, nakoľko predmetom zisťovacieho konania nebola výstavba nového objektu, ale rekonštrukcia
existujúceho mosta. Niektoré požiadavky žalobcu suplovali kompetencie iných príslušných orgánov
štátnej správy, samosprávy alebo iných organizácií, resp. požadoval riešiť dodržiavanie podmienok,
ktoré vyplývajú priamo z platných právnych predpisov vo veci ochrany životného prostredia alebo ide
o pripomienky, ktoré nie sú odôvodnené, čo je v rozpore s § 24 ods. 3 Zákona EIA. Žalovaný
v podaní správnej žaloby vidí snahu žalobcu o obštrukcie s úmyslom zdržať investora pri vybavovaní
povolení posudzovanej zmeny činnosti podľa osobitných predpisov a ide o konanie hraničiace so
šikanóznym výkonom práva. Jednotlivé žalobné námietky sú všeobecné, štandardne sa opakujúce
a je z nich zrejmé, že žalobca ich koncipuje bez toho, aby sa oboznámil s konkrétnym rozhodnutím,
o čom o. i. svedčí fakt, že žalobca používa pojem „zámer navrhovanej činnosti“, hoci predmetom
zisťovacieho konania bolo „Oznámenie o zmene navrhovanej činnosti.“ Žalobca napr. uvádza porušenie
§ 22 ods. 6 Zákona EIA, hoci podľa požiadaviek § 29 ods. 1 písm. b) Zákona EIA a prílohy č.
8a k citovanému zákonu sa Oznámenie o zmene navrhovanej činnosti nepožaduje vypracovávať
vo viacerých realizačných variantoch. K námietke, že vo výroku prvostupňového rozhodnutia sú
uvedené len podmienky vyplývajúce z doručených vyjadrení dotknutých orgánov a nie z jeho úradnej
činnosti a riadneho posúdenia zmeny navrhovanej činnosti žalovaný uviedol, že žalobná námietka je
totožná s námietkou uvedenou v odvolaní, pričom žalobca nepredniesol žiadne konkrétne námietky,
v ktorých by namietal argumentáciu a závery, ktorými sa žalovaný vysporiadal s touto námietkou,
neuviedol žiadnu skutkovú a právnu argumentáciu, prečo závery žalovaného (uvedené na str. 15-23
jeho rozhodnutia) nemôžu z hľadiska zákonnosti obstáť. Žalovaný vyjadril nesúhlas s námietkou
žalobcu, že prvostupňový orgán verejnej správy pochybil, keď neuviedol návrh podmienok žalobcu
vo výroku prvostupňového rozhodnutia a ani sa s nimi v odôvodnení rozhodnutia nevysporiadal,
pretože prvostupňový orgán verejnej správy v rozhodnutí uviedol jednotlivé pripomienky žalobcu,
tieto vyhodnotil samostatne na str. 11-15 prvostupňového rozhodnutia. Z tohto odôvodnenia vyplýva,
že žalobca k navrhovanej zmene činnosti uplatnil požiadavky, ktoré evidentne nesúviseli s predmetným
predloženým Oznámením o zmene navrhovanej činnosti. Žalobca neuviedol žiadne konkrétne námietky,
v ktorých by namietal argumentáciu a závery, ktorými sa prvostupňový orgán verejnej správy vysporiadal
so žalobcom navrhovanými opatreniami a pripomienkami. V tomto prípade bol dostatočne zistený
skutkový stav, žalovaný poukázal na obsah prvostupňového rozhodnutia, ktoré považuje za vecne
správne, k podaným pripomienkam žalobcu prvostupňový orgán verejnej správy zaujal stanovisko
a žalovaný sa s ním plne stotožnil. Ďalej poukázal na ust. § 29 ods. 13 Zákona EIA, ktorý bližšie
upravuje výrokovú časť rozhodnutia v tomto konaní, pričom opatrenia sa pre navrhovanú zmenu činnosti
ukladajú z dôvodu očakávaných krátkodobých vplyvov počas realizácie činnosti a predpokladaných
vplyvov počas prevádzky činnosti za účelom predchádzania nepriaznivým vplyvom navrhovanej činnosti
na životné prostredie a zdravie obyvateľov. Cieľom procesu posudzovania vplyvov na životné prostredie
je nielen identifikovať významné vplyvy, ale nájsť k nim aj prijateľné riešenie, ktorými sa vybrané javy
chránia alebo zmierňujú dopady na ne. K námietke žalobcu, že z napadnutého rozhodnutia nie je zrejmé,ktoré kritériá podľa prílohy č. 10 k Zákonu EIA prvostupňový orgán verejnej správy uplatnil žalovaný
uviedol, že zisťovacie konanie má samostatne stanovené vecné kritériá v prílohe č. 10 k Zákonu EIA
a tieto sú sústredené do troch základných oblastí s ohľadom na umiestnenie navrhovanej činnosti, jej
plánovaný rozsah a význam očakávaných vplyvov navrhovanej činnosti alebo zmeny činnosti na životné
prostredie a aj na zdravie obyvateľstva. Podľa § 29 ods. 3 Zákona EIA sa kritériá pre zisťovacie konanie
podľaprílohyč.10použijúprimerane,čoznamená,ženievšetkykritériáuvedenévtejtoprílohejemožné
a potrebné použiť pre každý zámer navrhovanej činnosti alebo jeho zmenu. Prvostupňový orgán verejnej
správy v odôvodnení rozhodnutia opísal zmenu navrhovanej činnosti s ohľadom na jej umiestnenie
a jej plánovaný rozsah a z odôvodnenia rozhodnutia vyplývajú údaje o predpokladaných vplyvoch
zmeny navrhovanej činnosti na životné prostredie a obyvateľstvo. Z odôvodnenia je zrejmé, že vplyvy,
ktoré vykazuje navrhovaná zmena nie sú významné, aby vznikla potreba ďalšieho posudzovania
podľa Zákona EIA. Žalovaný poukázal na str. 3-8 prvostupňového rozhodnutia, z ktorých vyplýva,
žeprvostupňovýorgánverejnejsprávyprimeranepoužilkritériáprezisťovaciekonanieuvedenévprílohe
č. 10 k citovanému zákonu a text, ktorý obsahujú uvedené strany zahŕňa informácie, ktoré vyžadujú
kritériá v zmysle prílohy č. 10. Žalovaný má za to, že odôvodnenie rozhodnutia prvostupňového orgánu
verejnej správy je v súlade s § 20a písm. a), § 29 ods. 3 a 13 Zákona EIA a § 47 ods. 3 Správneho
poriadku. Pokiaľ žalobca poukázal na § 12 Zákona o životnom prostredí žalovaný uviedol, že uvedené
ustanovenie neurčuje konkrétne povinnosti príslušným orgánom štátnej správy na úseku posudzovania
vplyvov na životné prostredie, ani nerozširuje rozsah odôvodnenia rozhodnutia zo zisťovacieho konania.
Žalovaný sa v odvolacom konaní zaoberal stanoviskami dotknutých orgánov, ktoré predložili kladné
stanoviská a nepožadovali ďalšie posudzovanie zmeny navrhovanej činnosti podľa Zákona EIA. Väčšina
pripomienok uvedených v jednotlivých stanoviskách sa týkala povinností vyplývajúcich z príslušnej
legislatívy. Ostatné podmienky, ktorých rámec napĺňal znenie § 29 ods. 13 Zákona EIA, prvostupňový
orgán zahrnul do výroku rozhodnutia. Interpretácia ustanovení § 2, § 20a a § 29 ods. 3 a 13 Zákona
EIA prezentovaná žalobcom je podľa žalovaného neprimerane extenzívna. Stanovenie jednotlivých
podmienok na elimináciu, príp. zmiernenie vplyvov na životné prostredie je v dispozícii príslušného
orgánu, pričom na doručené stanoviská a podmienky v nich určené je potrebné prihliadať najmä vo
vzťahu k ich vykonateľnosti, účelnosti a relevantnosti pre konkrétny prípad. K časti žaloby, podľa
ktorej žalovaný dal prednosť ekonomickým a hospodárskym záujmom navrhovateľa pred ekologickými
záujmami žalovaný uviedol, že sa jedná o existujúci most, ktorého technický stav je natoľko zlý,
že je potrebná jeho rekonštrukcia. Nejde o novú činnosť, ktorej vplyvy na životné prostredie by mohli
byť rozsiahleho charakteru, ale len o opravu mosta, pričom sa v danej lokalite nič nezmení oproti
predchádzajúcemu stavu. Stav životného prostredia sa v tejto lokalite prispôsobil existujúcej stavbe,
jej rekonštrukciou sa nič nezmení oproti jednotlivým zložkám životného prostredia. Žalovaný poukázal
aj na skutočnosť, že počas zisťovacieho konania si prvostupňový orgán verejnej správy vyžiadal
od navrhovateľa doplňujúce informácie na objasnenie pripomienok a požiadaviek žalobcu, aby mohol
kvalifikovane rozhodnúť. Skutočnosť, že prvostupňový orgán verejnej správy sa nevysporiadal osobitne
s každou jednou pripomienkou žalobca, žalovaný nepovažoval za vadu preskúmateľnosti rozhodnutia,
ktorá by mala za následok porušenie § 47 ods. 3 Správneho poriadku, resp. § 20a písm. a) Zákona EIA.
V tejto súvislosti žalovaný poukázal na Rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžo/25/2016 zo dňa
29.06.2017. Uvedené námietky považoval žalovaný za neopodstatnené.
18. K porušeniu § 24 ods. 1 písm. i) Zákona EIA nezverejnením predpísaných informácií
žalovaný uviedol, že z citovaného ustanovenia nevyplýva prvostupňovému orgánu verejnej správy
povinnosť zverejňovať všetky doručené vyjadrenia účastníkov konania. Žalovaný poukázal na postup
prvostupňového orgánu verejnej správy tak, ako bolo uvedené v prvostupňovom rozhodnutí orgánu
verejnej správy i v rozhodnutí žalovaného a konštatoval, že bolo zachované právo verejnosti i žalobcu
na informovanie o zmene navrhovanej činnosti, o výsledkoch zisťovacieho konania v súlade s § 29
ods. 15 cit. zákona i právo verejnosti, ktorá nebola účastníkom zisťovacieho konania, podať odvolanie
a stať sa tak účastníkom nielen zisťovacieho konania, ale aj nasledujúcich povoľovacích konaní.
Žalovaný poukázal na to, že žalobca bol v zmysle § 33 ods. 2 Správneho poriadku informovaný
o ukončení dokazovania a o možnosti vyjadriť sa k zhromaždeným podkladom, túto možnosť žalobca
nevyužil. Z ust. § 24 ods. 1 písm. i) Zákona EIA nevyplýva prvostupňového orgánu verejnej správy
povinnosť zverejňovať doručené stanoviská dotknutých orgánov, či dotknutej verejnosti doručené
podľa § 29 ods. 9 cit. zákona alebo doplňujúce informácie navrhovateľa doručené podľa § 29
ods. 10 cit. zákona. Žalovaný konštatoval, že prvostupňový orgán verejnej správy dodržal informačné
povinnosti v zmysle § 24 ods. 1 Zákona EIA, a preto uvedenú námietku považoval za neopodstatnenú.
K namietanému porušeniu § 22 ods. 6 Zákona EIA žalovaný uviedol, že s touto námietkou sa vysporiadaldostatočne v odôvodnení svojho rozhodnutia na str. 20. Doplnil, že podľa § 29 ods. 1 písm. b)
Zákona EIA a prílohy č. 8a k tomuto zákonu sa oznámenie o zmene navrhovanej činnosti nepožaduje
vypracovávať vo viacerých realizačných variantoch. V danom prípade ide o rekonštrukciu existujúceho
mostného objektu, navrhovanou zmenou činnosti nedôjde k zmene funkčného využitia krajiny,
a preto vypracovávať ďalšie varianty rekonštrukcie nemá význam. Zo žiadneho doručeného stanoviska
(ani zo stanoviska žalobcu) nevyplynula konkrétna pripomienka, z ktorej by vzišla reálna potreba
dopracovania ďalšieho variantu navrhovanej zmeny činnosti. Uvedenú námietku považoval žalovaný
za neopodstatnenú. K namietanému porušeniu § 63 Zákona EIA žalovaný uviedol, že s námietkou
sa dostatočne vysporiadal v odôvodnení rozhodnutia na str. 20 - 21. Z administratívneho spisu je
zrejmé, že z doručených stanovísk dotknutých subjektov vyplynulo, že nemajú žiadne namietavé
stanoviská, nevyplynula z nich ani potreba realizácie konzultácií. Žalobca, ktorý sa dožadoval
konzultácie voči navrhovanej zmene činnosti uplatnil požiadavky, ktoré s ňou evidentne nesúviseli,
a preto nebolo ani potrebné zvolávať konzultácie s prihliadnutím na ich účel definovaný v § 63
Zákona EIA. Žalobca v žalobe neuviedol konkrétne žalobné námietky, ktorými by odôvodňoval potrebu
vykonania konzultácií - s vymedzením, aké skutočnosti si vyžadovali, aby boli medzi účastníkmi konania
a zúčastnenými orgánmi konfrontované a vyjasňované. Pod pojmom konzultácií podľa žalovaného je
potrebné rozumieť nielen úkony a postupy, ktoré sa v procese posudzovania navrhovaných činností
vykonávajú v zmysle Zákona EIA, ale aj úkony a postupy v zmysle Správneho poriadku a to v spojení
s § 64 Zákona EIA. Z cit. ustanovenia zákona podľa žalovaného nevyplýva príslušnému orgánu verejnej
správy povinnosť nariadiť ústne pojednávanie, a preto je na jeho zvážení, či vzhľadom na povahu
veci je ústne pojednávanie potrebné nariadiť. Ani realizácia konzultácie nepredstavuje pre žalobcu vo
vzťahu k skutkovej stránke veci reálnu možnosť dosiahnuť rozhodnutie v jeho prospech, t. j. doplnenie
podmienok rozhodnutia v zmysle jeho požiadaviek. Žalobca ani netvrdil, ktoré konkrétne odborné
požiadavky pre absenciu konzultácie nemohol v konaní uplatniť, neuviedol ani ich konkrétny dopad
na zákonnosť výsledkov zisťovacieho konania. Uvedenú žalobnú námietku považoval žalovaný za
neopodstatnenú.
19. K námietke porušenia princípov správneho konania žalovaný uviedol, že sa stotožnil s postupom
prvostupňového orgánu verejnej správy pri vykonávaní zisťovacieho konania, ktorý postupoval v súlade
s ustanoveniami Zákona EIA, žalobca ako dotknutá verejnosť prejavil záujem na navrhovanej zmene
činnosti podaním písomného stanoviska k Oznámeniu o zmene navrhovanej činnosti v zmysle § 24
ods. 3 písm. d) Zákona EIA a prvostupňový orgán verejnej správy s ním preto konal ako s účastníkom
konania, mal možnosť vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia a podať odvolanie proti vydanému
rozhodnutiu, v rozhodnutí prvostupňový orgán verejnej správy uviedol pomery tak súčasného stavu,
ako aj vplyv zmeny navrhovanej činnosti na jednotlivé zložky životného prostredia, zdravie obyvateľstva,
zaťaženia územia, pričom zistil, že rekonštrukcia mosta ich nijako výrazne neovplyvní oproti súčasnému
stavu. Výrok rozhodnutia obsahuje všetky náležitosti stanovené v § 29 ods. 13 Zákona EIA, vrátane
uloženia podmienok, ktorými sa zmierni alebo eliminuje vplyv na životné prostredie. Rozhodnutie
bolo dostatočne odôvodnené, a preto uvedenú námietku považoval žalovaný za neopodstatnenú. K
namietanej absencii úvahy žalovaného k povinnosti pomoci ekologickým spolkom žalovaný uviedol,
že Smernica je transponovaná do Zákona EIA a z toho dôvodu sú aj konania podľa tohto zákona
v súlade s uvedenou Smernicou. Informácie o životnom prostredí, vrátane predpokladaných vplyvov
navrhovanej zmeny, boli uvedené v Oznámení o zmene navrhovanej činnosti, informácie relevantné v
zisťovacom konaní boli zákonom určeným spôsobom aj zverejnené v súlade s § 29 ods. 6 písm. b) a § 24
ods. i) Zákona EIA a verejnosti boli dostupné na webovom sídle prvostupňového orgánu verejnej správy,
ako aj na webovom sídle Ministerstva životného prostredia SR, zároveň boli dostupné prostredníctvom
zverejnenia dotknutou obcou súlade s § 29 ods. 8 Zákona EIA. Verejnosť si mohla v celom konaní
uplatniť svoje práva podaním písomného stanoviska k navrhovanej zmene činnosti podľa § 24 ods. 3
Zákona EIA. Žalobca v rámci prvostupňového konania zaslal stanovisko k Oznámeniu, mal možnosť
prístupu k podkladom rozhodnutia podľa § 23 ods. 1 Správneho poriadku a v súlade s § 33 ods. 2
Správneho poriadku mal možnosť sa k nim vyjadriť. Prvostupňový orgán verejnej správy pri posudzovaní
navrhovanej zmeny činnosti z hľadiska predpokladaných vplyvov na životné prostredie a zvažovaní
ďalšieho postupu v zmysle Zákona EIA vychádzal z predloženého Oznámenia, primerane použil
aj kritériá pre zisťovacie konanie podľa § 29 ods. 3 Zákona EIA uvedené v prílohe č. 10 k cit. zákonu
a prihliadal aj na doručené stanoviská dotknutých orgánov a verejnosti. V odôvodnení rozhodnutia
sa vysporiadal aj s pripomienkami žalobcu. Verejnosť, ktorá nebola účastníkom konania, bola tiež
informovaná o výsledku zisťovacieho konania postupom podľa § 29 ods. 5 Zákona EIA. Správna úvaha
prvostupňového orgánu verejnej správy je v odôvodnení rozhodnutia dostatočná a žalovaný sa s ňoustotožnil, pričom v odôvodnení svojho rozhodnutia doplnil svoje právne závery a vyhodnotil odvolacie
dôvody žalobcu. Žalobca mal v priebehu konania zabezpečené rovnaké postavenie ako ostatní
účastníci konania a tvrdenie, že sa mu neposkytla pomoc ako ekologickému spolku, je nepravdivé.
Prvostupňový orgán verejnej správy pri svojej úvahe vyhodnotil aj požiadavky, ktoré žalobca uplatňoval
na prvostupňovom orgáne verejnej správy odkazom na vlastný zoznam opatrení uvedený vo vyjadrení,
k čomu žalovaný uviedol ďalšiu úvahu (str. 22 - 23 rozhodnutia). V následných povoľovacích konaniach
žalobca ako účastník týchto konaní, ktorého postavenie mu prislúcha z predmetného zisťovacieho
konania, môže uplatňovať svoje požiadavky voči stavbe a aktívne sa ich zúčastňovať. Žalovaný
vyhodnotil námietku žalobcu ako neopodstatnenú.
Replika
20. V replike na vyjadrenie žalovaného žalobca uviedol, že podmienky, ktoré orgán verejnej správy určil
ako záväzné, nie sú podmienkami, ktoré by spĺňali kritérium konkrétneho zmierňovacieho opatrenia,
ktoréjeorgánverejnejsprávypovinnývzmysle§29ods.13uložiťnavrhovateľovi.Orgánverejnejsprávy
pri ukladaní povinností v zmysle cit. ustanovenia Zákona EIA nenaplnil účel tohto zákona. Podľa žalobcu
rozhodnutie neobsahuje vyhodnotenie prípustnosti predmetného zámeru podľa prahových hodnôt podľa
osobitných zákonov, ktoré by sa aplikovali na kritériá podľa prílohy č. 10 k Zákonu EIA. Rozhodnutie
musí obsahovať nielen identifikáciu konkrétnych kritérií, ale musí obsahovať aj správnu úvahu,
ako príslušný orgán vyhodnocoval prípustnosť zámeru s ohľadom na prahové hodnoty podľa osobitných
zákonov. Napadnuté rozhodnutie neidentifikovalo ani pozitívne ani negatívne environmentálne vplyvy,
nevyhodnotilo ich mieru a intenzitu, a preto nemohlo ani určiť účinné a funkčné environmentálne
opatrenia, ktorými by sa tieto negatívne vplyvy zmierňovali. Vo výrokovej časti má prvostupňový orgán
zákonú povinnosť určiť konkrétne zmierňujúce podmienky, ktoré eliminujú alebo zmierňujú vplyvy
na životné prostredie. Pripomienky žalobcu boli dostatočne všeobecné na to, aby boli uplatniteľné
pre akýkoľvek typ zámeru, boli dostatočné aj na to, aby bolo zrejmé, aký cieľ sleduje žalobca. Žalobca
má za to, že jeho pripomienky i odvolacie námietky boli relevantné a nesúhlasil s reštriktívnym výkladom
vo veci prístupu k informáciám o životnom prostredí. Nezverejnením stanovísk dotknutých orgánov
i odôvodnených stanovísk verejnosti orgán verejnej správy podľa žalobcu aktívne bráni verejnosti, ktorá
nebola účastná na konaní, zistiť si všetky informácie o stave a povahe životného prostredia na území
zaťaženom zámerom. Uviedol, že zámer alebo zmenu zámeru je možné pripraviť a naplánovať aj v inom
dispozičnom riešení, variantnosť zámeru neznamená len jeho technické riešenie, ale aj environmentálne
riešenie. Žalobca nesúhlasí s tým, ako sa žalovaný vysporiadal s námietkou nevykonania konzultácií.
Nutnosť konzultácie bola podľa neho spôsobená nedostatočným odôvodnením odmietnutia požiadaviek
žalobcu. Z ustanovenia § 63 Zákona EIA podľa žalobcu vyplýva povinnosť konzultácií.
21. Žalobca sa písomne vyjadril aj k vyjadreniu ďalšieho účastníka konania 1/. Mal za to, že ďalší
účastník konania 1/ nesprávne prenáša povinnosti orgánov verejnej správy na žalobcu. Žalobca zotrval
v celom rozsahu na argumentácii uvedenej v správnej žalobe, ako aj v replike. Pokiaľ ďalší účastník
konania 1/ vyslovil viacero obvinení voči žalobcovi, žalobca odmieta obvinenia zo šikanózneho konania
nesmerujúcehokochraneživotnéhoprostredia,pretoževždykonázaúčelomdosiahnutiamaximalizácie
ochrany životného prostredia. Zotrval na petite uvedenom v správnej žalobe.
Duplika
22. V duplike k vyjadreniu žalobcu žalovaný zopakoval svoju argumentáciu uvedenú vo vyjadrení
k správnej žalobe i v odôvodnení rozhodnutia, pričom doplnil, že orgán verejnej správy nemusí
akceptovať všetky námietky, ktoré vzniesol počas konania žalobca, je však povinný sa s týmito
námietkami zákonom stanoveným spôsobom vysporiadať a uviesť skutočnosti, ktoré boli podkladom
na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití
právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami
účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. Samotný nesúhlas žalobcu
s právnym posúdením veci prvostupňovým orgánom verejnej správy nespôsobuje nezákonnosť
napadnutého rozhodnutia. Skutočnosť, že orgán verejnej správy rozhodne inak, ako chce žalobca
neznamená, že dochádza k preferovaniu ekonomických záujmov navrhovateľa. Žalovaný zotrval
na svojom vyjadrení, že v rozhodnutí boli uvedené všetky skutočnosti, ktoré boli podkladom pre výrok
rozhodnutia a pri rozhodovaní neboli porušené žiadne ustanovenia Zákona EIA ani Správneho poriadku.
Poukázal na rozhodnutie NS SR sp. zn. 8Sžo/89/2015 zo dňa 23.02.2017, z ktorého vyplýva záver,že občianske združenia pôsobiace na úseku ochrany životného prostredia a dotknutá verejnosť majú
v konaniach týkajúcich sa ochrany životného prostredia právo vzniesť námietky, ktoré však nezaručuje,
aby námietkam bolo vyhovené. Žalovaný sa pridržiaval právneho názoru uvedeného vo svojom
rozhodnutí a vo vyjadrení k správnej žalobe a žiadal žalobu zamietnuť ako nedôvodnú.
Vyjadrenie ďalšieho účastníka 1/
23. Ďalší účastník 1/ vo vyjadrení k správnej žalobe uviedol, že rozhodnutie žalovaného i konanie,
ktoré mu predchádzalo, je zákonné, správne, zrozumiteľné a dostatočne odôvodnené vo všetkých
skutočnostiach namietaných žalobcom. Opatrenia navrhnuté žalobcom podľa neho nie sú vhodné na to,
aby sa určili ako podmienky rozhodnutia podľa § 29 ods. 13 Zákona EIA. Z pripomienok žalobcu
nevyplývali konkrétne negatívne vplyvy, ktoré by vznikli v procese navrhovanej zmeny a ani v žalobe,
ani v konaní, žalobca neuviedol žiadne konkrétne dôvody, z ktorých by vyplývalo, že navrhovaná
zmena činnosti negatívne ovplyvní životné prostredie v danej lokalite. Poukázal na rozhodnutie NS
SR sp. zn. 8Sžo/89/2015 zo dňa 23.02.2017, z ktorého vyplýva, že zo žiadneho zákona Slovenskej
republiky, ani z Aarhuského dohovoru nevyplýva právny nárok občianskych združení a zainteresovanej
verejnosti, aby ich pripomienkam bolo vyhovené. Stanovisko žalobcu v prvostupňovom konaní bolo
formulované ako požiadavky, resp. názory bez toho, aby bola ich opodstatnenosť osobitne odôvodnená,
čo je v rozpore s § 24 ods. 3 Zákona EIA. Rozhodnutie považoval za preskúmateľné. K námietke
nevykonania konzultácií uviedol, že žalobca neuviedol konkrétne dôvody preukazujúce, že vykonanie
konzultácií by prispelo k objasneniu veci. Vyjadrenie všeobecných názorov žalobcu o tom, čo malo
byť predmetom konzultácií, podľa neho nemožno považovať za preukázanie špecifických dôvodov
uskutočnenia konzultácie formou ústneho pojednávania plynúcich z § 63 ods. 2 Zákona EIA.
Žalobcom formované žalobné námietky sú nekonkrétne, majú povahu všeobecného nesúhlasu žalobcu
s postupom a rozhodnutím prvostupňového orgánu verejnej správy i žalovaného a povahu vyjadrení
k uplatňovaniu zákonov, žalobca polemizuje o všeobecných otázkach ochrany životného prostredia,
ale nepoukazuje na konkrétny dopad týchto skutočností na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.
Žalobca v podanej žalobe uvádza všeobecné názory, stanoviská a polemiky, vykladá právne predpisy
bez väzby uvádzaných skutočností ku konkrétnemu projektu - zmene navrhovanej činnosti, tieto
ako všeobecné predkladá v mnohých správnych konaniach týkajúcich sa procesov EIA. V tomto,
ani v ďalších konaniach, sa žalobca nezaoberá a neposudzuje konkrétnu stavbu - navrhovanú zmenu
činnosti, ktorej sa dané konanie týka, o čom svedčia aj rovnaké návrhy opatrení a rovnaká všeobecná
argumentácia. Žalobcom navrhované opatrenia s konkrétnou navrhovanou zmenou činnosti nesúvisia,
sú neaplikovateľné, z čoho je zrejmé, že žalobca sa konkrétnym projektom vôbec nezaoberá a neberie
do úvahy špecifiká či reálne dopady na životné prostredie. Postup žalobcu podľa ďalšieho účastníka 1/
má atribúty šikanózneho výkonu práva, ktorého cieľom nie je ochrana životného prostredia.
24. Ďalší účastník konania 2/ sa k správnej žalobe nevyjadril.
25. Žalobca v správnej žalobe navrhol, aby správny súd podľa § 185 písm. a) SSP priznal správnej
žalobe odkladný účinok. O uvedenom návrhu rozhodol Krajský súd v Banskej Bystrici ako správny súd
Uznesením č. k. 76S/4/2023 - 56 zo dňa 27.04.2023 tak, že návrh žalobcu na priznanie odkladného
účinku správnej žalobe zamietol. Predmetné rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 19.05.2023.
Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov
26. Zákonom č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov
bol zriadený Správny súd v Banskej Bystrici. Podľa § 3 ods. 3 písm. a) citovaného zákona výkon
súdnictva prechádza od 01.06.2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých
je od 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu v Banskej Bystrici, Krajského
súdu v Trenčíne a Krajského súdu v Žiline na Správny súd v Banskej Bystrici. Vzhľadom na uvedené
sa toto konanie pôvodne vedené na Krajskom súde v Banskej Bystrici pod sp. zn. 76S/4/2023 vedie
na Správnom súde v Banskej Bystrici pod sp. zn. BB - 76S/4/2023.
27. Správny súd v Banskej Bystrici ako správny súd vecne príslušný podľa § 10 SSP a miestne príslušný
podľa § 13 ods. 1 SSP preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného i rozhodnutie prvostupňového
orgánu verejnej správy vrátane konania, ktoré ich vydaniu predchádzalo, a po preskúmaní veci dospel
k záveru, že správna žaloba nie je dôvodná. Správny súd vec prejednal v súlade s § 107 ods. 2 SSPbez nariadenia pojednávania, pretože ústne pojednávanie žiaden z účastníkov konania nenavrhol a jeho
nariadenie si nevyžiadal ani iný dôvod podľa § 107 ods. 1 SSP. Oznámenie o vyhlásení rozsudku bolo
zverejnené na úradnej tabuli tunajšieho súdu dňa 16.07.2024. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa
19.09.2024 (§ 137 ods. 3 SSP).
28. Podľa§2ods.1Správnehosúdnehoporiadkuvsprávnomsúdnictveposkytujesprávnysúdochranu
právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy
a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
29. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb
zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov
orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v
ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
30. Podľa § 134 ods. 1 SSP správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej
ustanovené inak.
31. Podľa § 190 SSP ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje
k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.
32. Podľa § 1 ods. 1 zák. č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom do 31.12.2022 (ďalej len „Zákon EIA“) tento zákon
upravuje
a) postup odborného a verejného posudzovania predpokladaných vplyvov na životné prostredie1) (ďalej
len „posudzovanie vplyvov“)
1. strategických dokumentov počas ich prípravy a pred ich schválením,
2. navrhovaných činností pred rozhodnutím o ich umiestnení alebo pred ich povolením podľa osobitných
predpisov,2)
b) pôsobnosť orgánov štátnej správy a pôsobnosť obcí pri posudzovaní vplyvov,
c) práva a povinnosti účastníkov procesu posudzovania pri posudzovaní vplyvov.
33. Podľa § 2 Zákona EIA účelom zákona je najmä
a) včasne a účinne zabezpečiť vysokú úroveň ochrany životného prostredia a prispieť k integrácii
environmentálnych aspektov do prípravy a schvaľovania strategických dokumentov so zreteľom na
podporu trvalo udržateľného rozvoja,3)
b) zistiť, opísať a vyhodnotiť priame a nepriame vplyvy navrhovaného strategického dokumentu a
navrhovanej činnosti na životné prostredie,
c) objasniť a porovnať výhody a nevýhody návrhu strategického dokumentu a navrhovanej činnosti
vrátane ich variantov a to aj v porovnaní s nulovým variantom,
d) určiť opatrenia, ktoré zabránia znečisťovaniu životného prostredia, zmiernia znečisťovanie životného
prostredia alebo zabránia poškodzovaniu životného prostredia,4)
e) získať odborný podklad na schválenie strategického dokumentu a na vydanie rozhodnutia o povolení
činnosti podľa osobitných predpisov.2)
34. Podľa § 3 písm. a), c), g/, k/, s/ Zákona EIA na účely tohto zákona
a) vplyv na životné prostredie je akýkoľvek priamy alebo nepriamy vplyv na životné prostredie vrátane
vplyvu na zdravie ľudí, flóru, faunu, biodiverzitu, pôdu, klímu, ovzdušie, vodu, krajinu, prírodné lokality,
hmotný majetok, kultúrne dedičstvo a vzájomné pôsobenie medzi týmito faktormi,
c) posudzovanie vplyvov navrhovanej činnosti alebo jej zmeny je postup uvedený v tretej časti tohto
zákona, v priebehu ktorého sa hodnotia pravdepodobné vplyvy navrhovanej činnosti alebo jej zmeny
na životné prostredie vrátane vplyvov na zdravie ľudí; tento postup zahŕňa vypracovanie zámeru,
určenie rozsahu hodnotenia navrhovanej činnosti alebo jej zmeny, vypracovanie správy o hodnotení
vplyvov navrhovanej činnosti alebo zmeny navrhovanej činnosti na životné prostredie (ďalej len "správa
o hodnotení činnosti") alebo jej zmeny a záverečného stanoviska z posúdenia navrhovanej činnosti
alebo jej zmeny (ďalej len "záverečné stanovisko"), pričom pri všetkých fázach postupu je zabezpečená
účasť verejnosti a konzultovanie s verejnosťou a dotknutými orgánmi, a ak ide o posudzovanie vplyvov
presahujúcich štátne hranice, aj s dotknutou stranou,
f) navrhovaná činnosť alebo zmena navrhovanej činnosti (ďalej len "navrhovaná činnosť alebo jej
zmena")jerealizáciastavieb,inýchzariadení,realizačnýzámeraleboinýzásahdoprírodnéhoprostredia
alebo do krajiny meniaci fyzické aspekty lokality vrátane ťažby nerastnej suroviny,
g) navrhovateľ je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá má záujem realizovať navrhovanú činnosť
alebo jej zmenu vyžadujúcu si povolenie,
k) príslušný orgán je orgán štátnej správy, ktorý plní povinnosti na úseku posudzovania vplyvov na
životné prostredie a má dostatočné odborné znalosti na preskúmanie správy o hodnotení činnosti alebo,ak je to potrebné, k nim má prístup; je ním Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky (ďalej
len "ministerstvo"), okresný úrad v sídle kraja a okresný úrad, ak nie je v zákone uvedené inak,
s) dotknutá verejnosť je verejnosť, ktorá je dotknutá alebo pravdepodobne dotknutá konaním týkajúcim
sa životného prostredia, alebo má záujem na takomto konaní; platí, že mimovládna organizácia
podporujúca ochranu životného prostredia a spĺňajúca požiadavky ustanovené v tomto zákone má
záujem na takom konaní,
35. Podľa §18 ods. 2 písm. d) Zákona EIA predmetom zisťovacieho konania o posudzovaní vplyvov
navrhovanej činnosti alebo zmeny navrhovanej činnosti (ďalej len "zisťovacie konanie") musí byť každá
zmena navrhovanej činnosti uvedenej v prílohe č. 8 časti B, ktorá môže mať významný nepriaznivý vplyv
na životné prostredie, ak ide o činnosť už posúdenú, povolenú, realizovanú alebo v štádiu realizácie.
36. Podľa § 20a Zákona EIA rozhodnutie vydané v zisťovacom konaní a záverečné stanovisko okrem
všeobecných náležitostí rozhodnutia22b) obsahuje
a) odôvodnenie rozhodnutia vydaného v zisťovacom konaní podľa § 29 ods. 13 alebo
b) odôvodnenie záverečného stanoviska vrátane toho, ako sa príslušný orgán vysporiadal s jednotlivými
stanoviskami doručenými v priebehu posudzovania vplyvov, ako aj s odborným posudkom podľa § 36 a
dôvody odsúhlasenia alebo neodsúhlasenia realizácie navrhovanej činnosti podľa § 37 ods. 4 a prílohy
č. 12 časti VII a
c) ďalšie údaje uvedené v prílohe č. 12.
37. Podľa § 24 ods. 1, 2, 3, 4 Zákona EIA (1) Príslušný orgán informuje bezodkladne verejnosť na
svojom webovom sídle, prípadne aj na svojej úradnej tabuli o
a) tom, že navrhovaná činnosť alebo jej zmena podlieha zisťovaciemu konaniu, posudzovaniu vplyvov,
konaniu podľa § 19 a o skutočnosti, že navrhovaná činnosť alebo jej zmena podlieha posudzovaniu
vplyvov presahujúcich štátne hranice, ak ide o tento prípad,
b) svojej právomoci na vydanie rozhodnutia k navrhovanej činnosti alebo jej zmene v zisťovacom konaní
alebo v posudzovaní jej vplyvov a o povoľujúcom orgáne,
c)tom,žeodpovoľujúcehoorgánuapríslušnéhoorgánumožnozískaťinformácieonavrhovanejčinnosti
alebo jej zmene, ktorá je predmetom konania,
d) povoleniach potrebných na realizáciu navrhovanej činnosti alebo jej zmeny,
e) odbornom stanovisku podľa § 18 ods. 1 písm. g), zámere podľa § 22 a 23, rozsahu hodnotenia podľa
§ 30 a správe o hodnotení činnosti podľa § 31,
f) čase, mieste a spôsobe, ktorým sa relevantné informácie sprístupnia verejnosti vrátane informácie o
konaní verejného prerokovania,
g) podrobnostiach zabezpečenia účasti verejnosti v konaní vrátane informácií o povoľujúcom orgáne,
ktorému možno zasielať pripomienky alebo otázky, a o podrobnostiach o lehote na zaslanie pripomienok
alebo otázok,
h) praktických informáciách o prístupe k správnemu konaniu a súdnemu konaniu podľa tohto zákona,
najmä o prístupe verejnosti k opravným prostriedkom pred správnym orgánom a pred súdom a určenie
štádia konania, v ktorom možno napadnúť rozhodnutia, skutky alebo nečinnosť,
i) iných informáciách dôležitých na vydanie záverečného stanoviska alebo povolenia.
(2) Dotknutá verejnosť má postavenie účastníka v konaniach uvedených v tretej časti a následne
postavenie účastníka v povoľovacom konaní k navrhovanej činnosti alebo jej zmene, ak uplatní postup
podľa odseku 3 alebo odseku 4, ak jej účasť v konaní už nevyplýva z osobitného predpisu.24) Právo
dotknutej verejnosti na priaznivé životné prostredie, ktorá prejavila záujem na navrhovanej činnosti alebo
jej zmene postupom podľa odseku 3 alebo odseku 4, môže byť povolením navrhovanej činnosti alebo
jej zmeny alebo následnou realizáciou navrhovanej činnosti alebo jej zmeny priamo dotknuté.
(3) Verejnosť prejaví záujem na navrhovanej činnosti alebo jej zmene a na konaní o jej povolení podaním
a) odôvodneného písomného stanoviska k zámeru podľa § 23 ods. 4,
b) odôvodnených pripomienok k rozsahu hodnotenia navrhovanej činnosti alebo jej zmeny podľa § 30
ods. 8,
c) odôvodneného písomného stanoviska k správe o hodnotení činnosti podľa § 35 ods. 2,
d) odôvodneného písomného stanoviska k oznámeniu o zmene podľa § 29 ods. 9.
(4) Verejnosť má právo podať odvolanie proti rozhodnutiu o tom, či sa navrhovaná činnosť alebo jej
zmena má posudzovať podľa tohto zákona (ďalej len "rozhodnutie vydané v zisťovacom konaní"), alebo
proti záverečnému stanovisku aj vtedy, ak nebola účastníkom zisťovacieho konania alebo konania o
vydaní záverečného stanoviska alebo jeho zmeny. Za deň doručenia rozhodnutia sa pri podaní takého
odvolania považuje pätnásty deň zverejnenia rozhodnutia vydaného v zisťovacom konaní podľa § 29
ods. 15 alebo záverečného stanoviska príslušným orgánom podľa § 37 ods. 6. Verejnosť podaním
odvolania zároveň prejaví záujem na navrhovanej činnosti a na konaní o jej povolení.38. Podľa § 29 ods. 1, 2, 3, 4, 6, 8, 9, 10, 11, 13 Zákona EIA (1) Ak ide o navrhovanú činnosť uvedenú v
§ 18 ods. 2, navrhovateľ je povinný pred začatím povoľovacieho konania k navrhovanej činnosti doručiť
príslušnému orgánu písomne a elektronicky
a) zámer s náležitosťami podľa § 22 ods. 3 a prílohy č. 9, ak má byť predmetom zisťovacieho konania
navrhovaná činnosť alebo
b) oznámenie o zmene navrhovanej činnosti vypracované podľa prílohy č. 8a, ak má byť predmetom
zisťovacieho konania zmena navrhovanej činnosti.
(2) Príslušný orgán na základe zámeru alebo oznámenia o zmene navrhovanej činnosti vykoná
zisťovacie konanie o posudzovaní navrhovanej činnosti k zámeru alebo k oznámeniu o zmene
navrhovanej činnosti a rozhodne, či sa predmet zisťovacieho konania bude posudzovať podľa tohto
zákona.
(3) Ak sa rozhoduje o tom, či sa navrhovaná činnosť alebo jej zmena bude posudzovať podľa tohto
zákona, primerane sa použijú kritériá pre zisťovacie konanie uvedené v prílohe č. 10, pričom príslušný
orgán prihliada aj na stanoviská podľa § 23 ods. 4.
(4) Na zisťovacie konanie k zámeru sa vzťahujú primerane § 22 ods. 5 a 6, § 23 a § 53 ods. 3.
(6) Príslušný orgán oznámenie o zmene navrhovanej činnosti, ktoré je v súlade s odsekom 1 písm. b),
do troch pracovných dní po doručení
a) zašle povoľujúcemu orgánu, dotknutému orgánu a dotknutej obci,
b) zverejní na svojom webovom sídle.
(8) Dotknutá obec do troch pracovných dní po doručení oznámenia o zmene navrhovanej činnosti
informuje verejnosť na svojom webovom sídle, ak ho má zriadené, a na úradnej tabuli obce o tejto
skutočnosti a o tom, kde a kedy možno do oznámenia o zmene navrhovanej činnosti nahliadnuť,
v akej lehote môže verejnosť zasielať pripomienky a miesto, kde sa môžu pripomienky podávať,
pričom zabezpečí sprístupnenie oznámenia o zmene navrhovanej činnosti pre verejnosť najmenej desať
pracovných dní od zverejnenia uvedených informácií.
(9) Rezortný orgán, povoľujúci orgán, dotknutý orgán a dotknutá obec môžu doručiť príslušnému
orgánu písomné stanoviská k oznámeniu o zmene navrhovanej činnosti do desiatich pracovných dní
od jeho doručenia; ak sa nedoručí písomné stanovisko v uvedenej lehote, tak sa stanovisko považuje
za súhlasné. Verejnosť môže doručiť príslušnému orgánu písomné stanovisko k oznámeniu o zmene
navrhovanej činnosti do desiatich pracovných dní od zverejnenia uvedených informácií podľa odseku 8;
písomné stanovisko sa považuje za doručené, aj keď bolo v určenej lehote doručené dotknutej obci.
(10) Príslušný orgán si môže vyžiadať k zámeru alebo oznámeniu o zmene navrhovanej činnosti
od navrhovateľa doplňujúce informácie na objasnenie pripomienok a požiadaviek vyplývajúcich zo
stanovísk podľa odseku 9 alebo § 23 ods. 4, ktoré sú nevyhnutné na rozhodnutie o tom, či sa navrhovaná
činnosť alebo jej zmena má posudzovať podľa tohto zákona.
(11) Výsledkom zisťovacieho konania je rozhodnutie vydané v zisťovacom konaní. (13) Výroková časť
rozhodnutia vydaného v zisťovacom konaní, okrem náležitostí ustanovených všeobecným predpisom
o správnom konaní, obsahuje určenie, či sa navrhovaná činnosť alebo jej zmena má posudzovať
podľa tohto zákona. Ak ide o rozhodnutie, v ktorom sa určilo, že navrhovaná činnosť alebo jej zmena
nepodlieha posudzovaniu podľa tohto zákona, výroková časť rozhodnutia obsahuje aj podmienky, ktoré
eliminujú alebo zmierňujú vplyv na životné prostredie.
(13) Výroková časť rozhodnutia vydaného v zisťovacom konaní, okrem náležitostí ustanovených
všeobecnýmpredpisomosprávnomkonaní,obsahujeurčenie,čisanavrhovanáčinnosťalebojejzmena
má posudzovať podľa tohto zákona. Ak ide o rozhodnutie, v ktorom sa určilo, že navrhovaná činnosť
alebo jej zmena nepodlieha posudzovaniu podľa tohto zákona, výroková časť rozhodnutia obsahuje aj
podmienky, ktoré eliminujú alebo zmierňujú vplyv na životné prostredie.
39. Podľa § 63 ods. 1, 2, 3 Zákona EIA (1) Príslušný orgán pri posudzovaní vplyvov strategických
dokumentov alebo navrhovaných činností alebo ich zmien zabezpečí vykonanie konzultácií s
povoľujúcimorgánomaleboschvaľujúcimorgánom,rezortnýmorgánom,dotknutýmorgánom,dotknutou
obcou a dotknutou verejnosťou, ktorá má možnosť zúčastniť sa konzultácií počas celého procesu
posudzovania vplyvov.
(2) Obsahom konzultácií medzi navrhovateľom, obstarávateľom a ostatnými subjektmi procesu
posudzovania vrátane verejnosti môžu byť najmä
a) doplňujúce informácie o strategickom dokumente a navrhovanej činnosti,
b) informácie o možných vplyvoch strategického dokumentu a navrhovanej činnosti na životné prostredie
vrátane zdravia,
c) vzájomné oboznámenie sa so stanoviskami,
d) doplnenie alebo upresnenie navrhovaných opatrení,e) obsah a rozsah poprojektovej analýzy.
(3)Príslušnýorgánuvedievýsledkykonzultáciívodôvodnenírozhodnutiazozisťovaciehokonaniapodľa
§ 7 a 29 a v záverečnom stanovisku podľa § 14 a 37.
40. Podľa § 64 Zákona EIA na konania podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom
konaní okrem
a) konania podľa druhej a štvrtej časti zákona,
b) osobitosti konania podľa § 20 ods. 1 a 3,
c) upustenia od variantného riešenia podľa § 22 ods. 6,
d) určenia obcí, v ktorých bude zámer k nahliadnutiu podľa § 23 ods. 2,
e) určenia rozsahu hodnotenia a harmonogramu podľa § 30,
f) konfliktu záujmov podľa § 63a,
g) vydávania potvrdenia o súlade podľa § 37a.
41. Podľa § 3 ods. 1, 2, 4, 5 Správneho poriadku (1) Správne orgány postupujú v konaní v súlade so
zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy
fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností.
(2) Správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania,
zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka, a dať im vždy príležitosť, aby mohli
svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje
návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka, musia
správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní
ujmu.
(4) Správne orgány sú povinné svedomite a zodpovedne sa zaoberať každou vecou, ktorá je predmetom
konania, vybaviť ju včas a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú
k správnemu vybaveniu veci. Ak to povaha veci pripúšťa, má sa správny orgán vždy pokúsiť o jej
zmierne vybavenie. Správne orgány dbajú na to, aby konanie prebiehalo hospodárne a bez zbytočného
zaťažovania účastníkov konania a iných osôb.
(5) Rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne
orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali
neodôvodnené rozdiely.
42. Podľa § 4 ods. 2 Správneho poriadku všetci účastníci majú v konaní rovnaké procesné práva a
povinnosti. Ten, komu osobitný zákon priznáva postavenie účastníka konania len na časť konania, má v
konaní procesné práva a povinnosti len v tej časti konania, pre ktorú má priznané postavenie účastníka
konania.
43. Podľa § 33 ods. 1, 2 Správneho poriadku (1) Účastník konania a zúčastnená osoba má právo
navrhovať dôkazy a ich doplnenie a klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní a miestnej
ohliadke.
(2) Správny orgán je povinný dať účastníkom konania a zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred
vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho
doplnenie.
44. Podľa čl. 44 ods. 1, 2 Ústavy SR (1) Každý má právo na priaznivé životné prostredie.
(2) Každý je povinný chrániť a zveľaďovať životné prostredie a kultúrne dedičstvo.
45. Podľa čl. 51 Ústavy SR domáhať sa práv uvedených v čl. 35, 36, 37 ods. 4, čl. 38 až 42 a čl. 44
až 46 tejto ústavy sa možno len v medziach zákonov, ktoré tieto ustanovenia vykonávajú.
46. Predmetom preskúmavacieho konania je rozhodnutie žalovaného, ktorým potvrdil rozhodnutie
prvostupňového orgánu verejnej správy o tom, že navrhovateľom (ďalším účastníkom konania 1/)
oznámená zmena navrhovanej činnosti (rekonštrukcia mosta) sa nebude posudzovať podľa zákona č.
24/2006 Z. z.
47. Administratívne konanie v preskúmavanej veci bolo začaté na základe Oznámenia ďalšieho
účastníka 1/ o zmene navrhovanej činnosti (I/16 Vidiná - rekonštrukcia mosta ev. č. 16 - 225), ktorá
je svojimi parametrami v zmysle prílohy č. 8 Zákona EIA zaraditeľná pod kapitolu č. 13 „Doprava
a telekomunikácie“, položka č. 8: Výstavba cestných mostov (na cestách I. a II. triedy) a železničných
mostov - zisťovacie konanie bez limitu, t. j. podlieha zisťovaciemu konaniu. Cieľom zmeny navrhovanej
činnosti je rekonštrukcia mosta v extraviláne obce Vidiná a samotný mostný objekt je súčasťou cesty I/16
v úseku Lučenec - Lovinobaňa, ktorý premosťuje miestnu komunikáciu - ulicu Zelená vedúcu k areálu
cintorína. Cieľom projektu z hľadiska funkčného, bezpečnostného a environmentálneho je odstránenie
zlého stavu a obmedzenie postupného poškodzovania prefabrikátov a zabezpečenie primeraného
technického stavu mosta na jeho využívanie v budúcnosti. Prvostupňový orgán verejnej správy zaslallistom zo dňa 27.05.2022 Oznámenie o zmene navrhovanej činnosti a upovedomenie o začatí konania
dotknutej obci, rezortnému orgánu, povoľujúcemu orgánu a dotknutým orgánom a informáciu zverejnil
na svojom webovom sídle a úradnej tabuli a na webovom sídle Ministerstva životného prostredia SR.
Žalobca sa prihlásil o účasť v tomto administratívnom (zisťovacom) konaní v procesnej pozícii dotknutej
verejnosti podľa § 24 ods. 2 Zákona EIA podaním zo dňa 30.05.2022.
48. Úlohou správneho súdu v preskúmavacom konaní bolo preskúmať zákonnosť postupu
a rozhodnutia žalovaného (v spojení s rozhodnutím prvostupňového orgánu verejnej správy) v rozsahu
a z dôvodov uvedených v správnej žalobe. Je nepochybné, že zainteresovaná verejnosť v oblasti
ochrany životného prostredia má významné procesné práva v administratívnych konaniach majúcich
vplyv na životné prostredie. Tieto procesné práva však musia byť realizované v súlade s vnútroštátnou
legislatívou určujúcou podmienky účasti zainteresovanej verejnosti v administratívnych konaniach
v oblasti životného prostredia. Tak, ako každá fyzická osoba alebo právnická osoba v postavení žalobcu,
aj zainteresovaná verejnosť je povinná v správnej žalobe uviesť všetky zákonom stanovené náležitosti
vzmysle§182SSP,vrátanedôvodovžaloby,zktorýchmusíbyťzrejmé,zakýchkonkrétnychskutkových
a právnych dôvodov žalobca považuje rozhodnutie alebo opatrenie za nezákonné. Nepostačuje len
všeobecné tvrdenie, že zákon bol porušený, resp. že žalobca sa s rozhodnutím orgánu verejnej
správy nestotožňuje. Žalobca je povinný uviesť konkrétne skutočnosti, z ktorých vyvodzuje porušenie
zákona. Za žalobné body nie je možné považovať prostý výpočet ustanovení zákona (zákonov), ktoré
mal podľa tvrdenia žalobcu orgán verejnej správy porušiť, ani všeobecné tvrdenia žalobcu o práve
verejnosti na priaznivé životné prostredie. Žalobné dôvody (žalobné námietky) musia byť formulované
tak, aby správny súd mohol vyvodiť, prečo žalobca považuje preskúmavané rozhodnutia orgánu verejnej
správy za nezákonné.
49. Žalobca v bode 1. správnej žaloby označenej ako „Úvod“ poukázal na ustanovenia niektorých
zákonov (Zákon o životnom prostredí, Správny súdny poriadok, Správny poriadok), na Ústavu
Slovenskej republiky a čl. 4 a 5 Aarhuského dohovoru, na zásadu právnej istoty a zásadu legitímnych
očakávaní a tvrdil, že rozhodnutím žalovaného boli porušené ústavné práva verejnosti vyplývajúce
z článkov 44, 45, 46, 30 ods. 1 a 51 ods. 1 Ústavy SR. V bode 2. správnej žaloby poukázal na to,
že je občianskym združením pôsobiacim vo sfére ochrany verejného záujmu v oblasti životného
prostredia a poukázal na priebeh administratívneho konania. V bode 3. správnej žaloby s poukazom
na ust. § 191 ods. 1 písm. c), d), f) a g) SSP namietal, že napadnuté rozhodnutie vychádzalo
z nesprávneho právneho posúdenia veci, je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok
dôvodov, že skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia, je
v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu a v konaní došlo zároveň aj k podstatnému
porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie
nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej. Z uvedeného vyplýva, že v bodoch 1. až 3.
správnej žaloby nie sú uvedené žiadne konkrétne žalobné námietky, ktorými by žalobca odôvodňoval
nezákonnosť postupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy, keďže neuviedol žiadnu priliehavú skutkovú
a právnu argumentáciu vzťahujúcu sa na prejednávanú vec. Je nepochybné, že žalobca je občianskym
združením s predmetom činnosti zabezpečujúcim presadzovanie verejných záujmov na ochranu
životného prostredia, ktorému prináležia oprávnenia vyplývajúce z vnútroštátnej a medzinárodnej
právnej úpravy zabezpečujúce možnosť presadzovať záujmy verejnej ochrany životného prostredia
v rozličných druhoch administratívnych procesov. Tieto žalobné námietky (opakovane žalobcom
prednášané v ním podaných správnych žalobách) však postrádajú konkrétny materiálny obsah
zabezpečujúci presadzovanie záujmov ochrany životného prostredia v konkrétnej prejednávanej veci.
50. Vbode4.správnejžalobyoznačenejako„Odôvodnenie“ žalobcazdôraznil,žemuvždyišlooúplné,
presné a správne informácie o životnom prostredí, príčinách stavu a následkoch, ktoré konkrétny projekt
na životné prostredie bude mať. Poukázal tiež na ustanovenia Zákona EIA (§ 2, § 20a, § 22 ods. 6,
§ 24 ods. 2, § 29 ods. 3 a13), na ustanovenia Správneho poriadku (§ 3 ods. 1, 4, 5, § 4 ods. 2, § 32
ods. 1 a 47 ods. 3), na ustanovenie § 18 ods. 1 Zákona o životnom prostredí a tvrdil, že podmienky
rozhodnutia podľa § 29 ods. 13 Zákona EIA vyplývajúce zo stanovísk verejnosti neboli zapracované
medzi záväzné ? environmentálne opatrenia buď vôbec alebo len nedostatočne a tiež nebolo náležite
vysvetlené, prečo opatrenia navrhované žalobcom neboli uložené v zmysle § 20a Zákona EIA. K
tejto časti správnej žaloby správny súd považuje za potrebné uviesť, že prvostupňový orgán verejnej
správy pri posudzovaní zmeny navrhovanej činnosti podľa prílohy č. 8a Zákona EIA postupoval podľa
citovaného zákona, keď potom, ako vyhodnotil, že Oznámenie o zmene navrhovanej činnosti spĺňapodmienky ust. § 29 ods. 1 písm. b) cit. zákona, toto Oznámenie zaslal v súlade s § 26 ods. 9 písm. a)
Zákona EIA rezortnému orgánu, povoľujúcemu orgánu, dotknutým orgánom a dotknutej obci a vyzval ich
na doručenie stanoviska. Z obsahu jednotlivých stanovísk vyplýva, že tieto boli súhlasné a nenavrhovali
navrhovanú činnosť ďalej posudzovať podľa Zákona EIA. K predmetnému Oznámeniu o zmene
navrhovanej činnosti sa v stanovenej lehote vyjadril aj žalobca (v pozícii zainteresovanej verejnosti),
pričom z obsahu jeho vyjadrenia zo dňa 30.05.2022 vyplýva, že žalobca poukázal na účel a zmysel
Zákona EIA, žiadal, aby vydané rozhodnutie opísalo a zrozumiteľne vysvetlilo priame a nepriame vplyvy
na životné prostredie, objasnilo a porovnalo jednotlivé varianty a určilo environmentálne opatrenia
azáväznýmspôsobomichukotviloprenasledujúcepovoľovacieprocesy.Žalobcauviedol,žehozaujíma
najmä hľadisko ochrany a obnovy biodiverzity, budovania zelenej infraštruktúry ako súčasti zámeru
a širšieho územia, z hľadiska ochrany vôd a z hľadiska realizácie Programu odpadového hospodárstva
SR. Žiadal, aby zmierňujúce opatrenia určené v rozhodnutí ako záväzné podmienky podľa § 29
ods. 13 Zákona EIA obsahovali aj prvky zelenej infraštruktúry a obnovy biodiverzity, opatrenia ochrany
vôd podľa Vodného zákona, opatrenia realizácie Programu odpadového hospodárstva a opatrenia
realizácie obehového hospodárstva, pričom odkázal na internetovú stránku, kde mal byť zverejnený
jeho zoznam opatrení a pripomienok. Uviedol, že za primerané považuje uložiť také podmienky,
ktoré by navrhovateľovi uložili povinnosť realizovať prvky cestnej zelene v podobe odvodňovacích
cestných rigolov upravených ako dažďové záhrady či výsadbu cestných stromových alejí tam, kde to
rozhľadové podmienky umožňujú. Osobitne uviedol, že ho zaujíma, aké opatrenia smerujúce k údržbe
mostného objektu navrhuje Slovenská správa ciest, aby sa v budúcnosti predišlo podobnej degradácii
mosta, vrátane starostlivosti o brehy v blízkosti mosta. Uviedol tiež, že za účelom zabezpečenia
efektivity konania odporúča úradu aj navrhovateľovi aktívne konzultovať projekt s verejnosťou.
Z odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia (str. 11-15) je zrejmé, ako sa orgán verejnej správy
vysporiadal s pripomienkami a navrhovanými opatreniami prednesenými žalobcom v jeho podaní zo dňa
30.05.2022, pričom tieto neoznačil za neodôvodnené bez toho, aby neuviedol aj argumentáciu, v ktorej
je uvedené, prečo žalobcom uvádzané pripomienky a opatrenia nebolo možné zohľadniť. Rovnako
aj žalovaný sa vo svojom rozhodnutí zaoberal súvisiacimi odvolacími námietkami žalobcu a pri ich
vyhodnotení sa stotožnil so závermi prvostupňového orgánu verejnej správy vo vzťahu k žalobcom
navrhnutým opatreniam. Navyše žalovaný na str. 15-23 svojho rozhodnutia vyhodnotil pripomienky
a opatrenia navrhované žalobcom v odvolacom konaní (odvolacie námietky) aj s uvedením dôvodov,
pre ktoré ich neakceptoval. Žalobca nepredniesol v odvolaní voči argumentácii prvostupňového orgánu
verejnej správy, týkajúcej sa nezohľadnia žalobcom navrhnutých opatrení, žiadne konkrétne odvolacie
námietky, v ktorých by namietal argumentáciu a závery, ktorými sa prvostupňový orgán verejnej správy
vysporiadal so žalobcom navrhovanými opatreniami a pripomienkami. Ani v správnej žalobe žalobca
neuviedol v tomto smere vo vzťahu k záverom uvedeným z rozhodnutí žalovaného, ktorý sa vysporiadal
so súvisiacimi odvolacími námietkami žalobcu a s opatreniami navrhnutými v odvolacom konaní, žiadne
konkrétne námietky. Samotná konštatácia žalobcu, že nebolo náležite vysvetlené, prečo opatrenia
navrhované žalobcom neboli uložené, nepredstavuje uplatnenie konkrétnej námietky voči argumentácii
orgánu verejnej správy, v ktorej uviedol dôvody, prečo opatreniam navrhnutým žalobcom nebolo možné
vyhovieť. V odôvodnení rozhodnutia žalovaného, i prvostupňového rozhodnutia, sú uvedené dôvody,
pre ktoré orgány verejnej správy žalobcom navrhované opatrenia nezohľadnili, voči týmto záverom
žalobca neprenáša žiadne konkrétne žalobné námietky. Navyše, vzhľadom na obsah podaní žalobcu,
v ktorých navrhoval opatrenia na zmiernenie vplyvov zmeny navrhovanej činnosti na životné prostredie,
je potrebné uviesť, že viaceré z navrhovaných opatrení (napr. dažďová záhrada, cestná alej, umelecké
dielo, výsadba drevín, kompostovisko a pod.) vôbec nesúviseli s charakterom navrhovanej činnosti.
Navrhovanými opatreniami žalobca nereflektoval na povahu posudzovanej činnosti a na jej možné
dopady na životné prostredie, keďže sa jednalo o rekonštrukciu už existujúceho mosta, ktorá mala byť
realizovaná z dôvodu jeho nevyhovujúceho stavebno-technického stavu.
51. Pokiaľ žalobca poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Sžp/21/2012 správny
súd uvádza, že závery uvedené v predmetnom rozhodnutí sú nesporné, avšak žalobca ich uvádza
bez priliehavej argumentácie prepájajúcej tieto závery s prejednávanou vecou. Aj v zmysle záverov
žalobcom citovaného rozhodnutia NS SR zainteresovaná verejnosť nemá právny nárok na to,
aby orgán verejnej správy vyhovel jej predneseným pripomienkam. V preskúmavanej veci žalobca
mal možnosť predniesť/uplatniť svoje pripomienky a návrhy opatrení, túto možnosť využil a orgány
verejnej správy sa odôvodneným a preskúmateľným spôsobom s jeho pripomienkami a návrhmi
vysporiadali. Pre vyslovenie nezákonnosti preskúmavaných rozhodnutí nepostačuje, aby žalobca v
správnej žalobe uviedol len všeobecný nesúhlas so závermi orgánov verejnej správy, ku ktorýmdospeli. Je potrebné, aby žalobca uviedol aj skutkovú a právnu argumentáciu o tom, prečo závery
orgánov verejnej správy (v tomto prípade závery, ktorými sa orgány verejnej správy vysporiadali
so žalobcom navrhovanými opatreniami) nemôžu z hľadiska zákonnosti obstáť. Správny súd nie
je oprávnený za žalobcu dôvody nezákonnosti v procese a v rozhodnutiach orgánov verejnej
správy vyhľadávať, ani konkretizovať všeobecne prednesené žalobné námietky z odôvodnenia
preskúmavaných rozhodnutí alebo z obsahu administratívneho spisu. Tvrdenie žalobcu, že nebolo
náležite vysvetlené, prečo opatrenia navrhované žalobcom, neboli uložené v zmysle § 20a Zákona
EIA, nezodpovedá obsahu odôvodnenia preskúmavaných rozhodnutí. Žalobca navyše nekonkretizoval,
o ktoré podmienky, resp. pripomienky ide. V tejto súvislosti správny súd konštatuje, že všeobecne
formulovaná žalobná námietka neumožňuje správnemu súdu preskúmať rozhodnutie orgánu verejnej
správy, keďže správny súd nevyhľadáva za žalobcu konkrétne dôvody nezákonnosti. Z ust. § 20a
písm. a) Zákona EIA vyplýva, že rozhodnutie vydané v zisťovacom konaní okrem všeobecných
náležitostí rozhodnutia obsahuje odôvodnenie rozhodnutia vydaného v zisťovacom konaní podľa
§ 29 ods. 13. Z ust. § 29 ods. 13 cit. zákona vyplýva, že výroková časť rozhodnutia vydaného
v zisťovacom konaní, okrem náležitostí ustanovených všeobecným predpisom o správnom konaní
(Správny poriadok), obsahuje určenie, či sa navrhovaná činnosť alebo jej zmena má posudzovať
podľa tohto zákona. Ak ide o rozhodnutie, v ktorom sa určilo, že navrhovaná činnosť alebo jej zmena
nepodlieha posudzovaniu podľa tohto zákona, výroková časť rozhodnutia obsahuje aj podmienky, ktoré
eliminujú alebo zmierňujú vplyv na životné prostredie. Je nepochybné, že prvostupňový orgán verejnej
správy bol v zmysle citovaného ustanovenia Zákona EIA povinný vo výroku rozhodnutia určiť konkrétne
zmierňujúce podmienky, ktoré eliminujú alebo zmierňujú vplyv zmeny navrhovanej činnosti na životné
prostredie. Túto povinnosť prvostupňový orgán verejnej správy splnil. Po zohľadnení doručených
stanovísk prvostupňový orgán verejnej správy zaviazal navrhovateľa pri realizácii zmeny navrhovanej
činnosti vykonať opatrenia a dodržať postupy uvedené v bodoch 1 až 9 výroku prvostupňového
rozhodnutia. Výrok rozhodnutia prvostupňového orgánu verejnej správy obsahuje zákonom požadované
náležitosti. Žalobca v správnej žalobe (bod 38) konštatoval, že podmienky, ktoré určil (prvostupňový)
orgán verejnej správy ako záväzné, nie sú podmienkami, ktoré by spĺňali kritérium konkrétneho
zmierňovacieho opatrenia, ktoré je orgán verejnej správy povinný v zmysle § 29 ods. 13 uložiť
navrhovateľovi a následne navrhovateľ je v zmysle § 17 ods. 1 Zákona o životnom prostredí (povinný)
realizovať. Uvedenú námietku správny súd považuje za nekonkrétnu a všeobecnú, keďže žalobca
k nej neuvádza žiadnu argumentáciu, napr. nekonkretizuje, ktoré konkrétne podmienky určené orgánom
verejnej správy a z akého dôvodu nespĺňajú kritériá konkrétneho zmierňovacieho opatrenia, resp.
prečo uložené podmienky nie sú postačujúce. Samotná konštatácia žalobcu, že orgán verejnej správy
pri ukladaní povinností v zmysle § 29 ods. 13 nenaplnil účel a cieľ Zákona EIA, bez ďalšieho nezakladá
nezákonnosť preskúmavaného rozhodnutia prvostupňového orgánu verejnej správy.
52. V súvislosti s námietkou, že v zisťovacom konaní neboli akceptované žalobcom navrhované
eliminačné alebo zmierňujúce podmienky, správny súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR
sp.zn.8Sžo/89/2015zodňa23.02.2017,vktoromsauvádza:„ZožiadnehozákonaSlovenskejrepubliky,
ani z Aarhuského dohovoru nevyplýva právny nárok občianskych združení a zainteresovanej verejnosti,
aby ich pripomienkam, ktoré podávajú v procese posudzovania vplyvov na životné prostredie, bolo
vyhovené. Účelom prístupu k informáciám a účasti verejnosti na rozhodovacom procese, ako aj prístupe
k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia zaručených týmto dohovorom je, aby sa verejnosť
mohla nielen vyjadriť, ale najmä prostredníctvom odborníkov z oblasti životného prostredia predložiť
kvalifikované pripomienky tak, aby sa hodnotiaci proces viedol v odbornej a vecnej rovine vzhľadom
k cieľu (k tomu pozri bližšie rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci sp. zn.
5Sžz/1/2010 zo dňa 28.04.2011 a sp. zn. 8Sžz/1/2010 z 27.01.2011).“ Neprijatie žalobcom navrhnutých
zmierňovacích a eliminačných opatrení vo výroku rozhodnutia prvostupňového orgánu verejnej správy
by žalobca konkrétne namietal vtedy, ak by odôvodnene tvrdil a preukázal, že práve ním navrhnuté
opatrenia sú spôsobilé účinným spôsobom zmierniť alebo eliminovať dopady zmeny navrhovanej
činnosti na životné prostredie, a preto ich bolo nevyhnutné prijať. Pre vyslovenie záveru o nezákonnosti
preskúmavaného rozhodnutia orgánu verejnej správy nepostačuje len vyjadrenie nesúhlasu s ich
neprijatím.
53. Pokiaľ žalobca v správnej žalobe poukázal na ust. § 47 ods. 3 Správneho poriadku a
konštatoval, že rozhodnutia orgánov verejnej správy sú arbitrárne, neobsahujúce zákonom stanovené
náležitosti, správny súd uvádza, že žalobca neuviedol konkrétne žalobné námietky vo vzťahu
ku konkrétnej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení preskúmavaných rozhodnutí. Z cit. ust. § 47ods. 3 Správneho poriadku vyplýva pre orgán verejnej správy požiadavka uviesť úvahy, ktorými
bol vedený pri hodnotení dôkazov a ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov,
na základe, ktorých rozhodoval a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania
a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. Správny súd má za to, že na základe žalobcom
uplatnených všeobecných námietok preskúmavané rozhodnutia tak prvostupňového orgánu verejnej
správy, ako i žalovaného, nie sú nepreskúmateľné. V preskúmavaných rozhodnutiach je uvedený postup
orgánuverejnejsprávyvadministratívnomkonaní,súoznačenédôkazy,zktorýchorgányverejnejsprávy
vychádzali, ako aj skutkový stav, ktorý vyvodili z vykonaných dôkazov, rozhodnutia obsahujú právne
posúdenie veci a úvahy, ktorými sa orgány verejnej správy spravovali pri ich vydaní. Prvostupňový
orgán verejnej správy sa v odôvodnení rozhodnutia podrobne zaoberal predloženým Oznámením
navrhovateľa o zmene navrhovanej činnosti, pripomienkami a navrhnutými opatreniami subjektov,
ktoré predložili svoje stanoviská i pripomienkami a námietkami uvedenými vo vyjadrení žalobcu zo
dňa 30.05.2022. Obdobne žalovaný sa vysporiadal s jednotlivými námietkami žalobcu uplatnenými
v odvolaní. Nesúhlas žalobcu s tým, ako sa žalovaný s odvolacími námietkami vysporiadal, nespôsobuje
nezákonnosť preskúmavaného rozhodnutia žalovaného. Správny súd vyhodnotil žalobcovu námietku
nepreskúmateľnosti rozhodnutí orgánov verejnej správy ako nedôvodnú.
54. Za nedôvodnú vyhodnotil správny súd aj námietku žalobcu, že zo strany orgánov verejnej správy
nebolopostupovanévzmysle„princípovdobrejverejnejsprávy“.Vtejtosúvislostisprávnysúdpoukazuje
na rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 2Svk/25/2023 zo dňa 26.06.2024, ktorý k aplikácii
uvedeného princípu uviedol: „V tejto súvislosti nemožno opomenúť skutočnosť, že verejná správa
je službou verejnosti a základné pravidlá konania uvedené v § 3 Správneho poriadku, pre ktoré
východiskom je systém prameňov práva predovšetkým ústava (najmä čl. 2) a zákony (vrátane právnej
úpravy založenej právom Európskych spoločenstiev, resp. upravenej medzinárodnými zmluvami) i
keď sú formulované viac všeobecným spôsobom, je potrebné, vzhľadom na to, že slovenské právo
je súčasťou európskeho právneho systému, v praxi interpretovať v duchu európskeho štandardu
všeobecných požiadaviek na kvalitu postupov a činnosti verejnej správ súhrnne označovaných
ako princípy „dobrej správy“ (Good Governance, Good Administration), majúceho základ v judikatúre
európskych inštitúcií a niektorých dokumentoch najmä Rady Európy (najmä odporúčania a rezolúcie
Výboru ministrov Rady Európy) a Európskej únie ako je odporúčanie CM/Rec (2007) Výboru ministrov
členských štátov Rady Európy z 20. júna 2007 o dobrej verejnej správe.“ Žalobca v správnej žalobe
síce správne poukazuje na východiská dobrej verejnej správy a z toho plynúce požiadavky dobrého
správnehopostupu,zákonnostiasprávnostirozhodnutíorgánovverejnejmocivsúladesprincípmiGood
Governance a Good Administration, ako aj na to, že ochrana práva na priaznivé životné prostredie je
verejným záujmom, nakoľko smeruje k budovaniu viery v právny štát a dôveru k správnosti rozhodnutia
orgánu verejnej moci, nepreukázal však, že orgány verejnej správy takto nepostupovali a nepreukázal,
že konali v rozpore s princípmi dobrej verejnej správy. Keďže orgány verejnej správy podrobne reagovali
na všetky podstatné pripomienky/námietky žalobcu smerujúce vo svojej podstate k porušeniu niektorých
princípov dobrej verejnej správy (napr. namietané porušenie povinností orgánu verejnej správy v zmysle
Správneho poriadku, Zákona EIA, Aarhuského dohovoru a Ústavy SR, porušenie povinnosti náležite
odôvodniť svoje rozhodnutie, porušenie práva na zverejnenie informácií a odňatie možnosti vyjadrenia
sa k podkladom rozhodnutia), ktoré orgány verejnej správy vyhodnotili ako nedôvodné, s čím sa správny
súd stotožnil, nebolo možné uvedenej námietke žalobcu priznať právnu relevanciu.
55. Správny súd ako nedôvodnú vyhodnotil aj námietku žalobcu, že rozhodnutie neobsahuje
vyhodnotenie prípustnosti predmetného „zámeru“ (poznámka správneho súdu: nebol predložený
„Zámer“, ale „Oznámenie o zmene navrhovanej činnosti“) podľa prahových hodnôt podľa osobitných
zákonov (s poukazom na ust. § 11 a 12 Zákona o životnom prostredí), ktoré by sa aplikovali
na kritériá podľa prílohy č. 10 k Zákonu EIA a neobsahuje ani identifikáciu týchto konkrétnych
kritérií. K odkazu žalobcu na ustanovenia § 11 a 12 zákona č. 17/1992 Zb. o životnom prostredí
v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o životnom prostredí“) správny súd uvádza, že sa
jedná o všeobecné východiská (§ 11: Územie nesmie byť zaťažované ľudskou činnosťou nad mieru
únosného zaťaženia“; § 12: Prípustnú mieru znečisťovania životného prostredia určujú medzné hodnoty
ustanovené osobitnými predpismi; tieto hodnoty sa určia v súlade s dosiahnutým stavom poznania tak,
abysaneohrozovalozdravieľudíaabysaneohrozovaliďalšieživéorganizmyaostatnézložkyživotného
prostredia“), ktoré vo svojej podstate a zahŕňajú v sebe princíp únosnej záťaže, princíp uvážlivého
hospodárenia s prírodnými zdrojmi, princíp prevencie, princíp obozretnosti, princíp minimalizácie
zásahov do životného prostredia, princíp priamej zodpovednosti a princíp sanácie a obnovy. Tietovýchodiská je však nevyhnutné chápať v kontexte na konkrétnu realizovanú činnosť a jej možné
dopady na stav životného prostredia. V tomto smere zásadnú úlohu plnia dotknuté orgány, ktoré sa
v rámci svojej pôsobnosti vyjadrujú ku konkrétnemu zámeru a jeho možným dopadom na jednotlivé
zložky životného prostredia, ktoré tieto orgány verejnej správy alebo orgány štátnej správy zastupujú
achránia.Vpredmetnejvecipredmetposúdeniapredstavovalazmenanavrhovanejčinnostispočívajúca
v rekonštrukcii už existujúceho mosta, pričom dotknuté orgány vo svojich súhlasných stanoviska uviedli,
že navrhovaná zmena činnosti nie je v rozpore so záujmami ochrany, ktoré tieto dotknuté orgány
chránia, pričom ich prípadné pripomienky boli prvostupňovým orgánom verejnej správy i žalovaným
riadne vyhodnotené v rámci vydaných rozhodnutí a zapracované. zo stanovísk dotknutých orgánov
zároveň vyplýva záver, že posudzovanie zmeny navrhovanej činnosti je potrebné ukončiť v zisťovacom
konaní. Z uvedeného je možné vyvodiť záver, že dotknuté orgány stanovili podmienky, ktoré eliminujú
alebo zmierňujú vplyv na životné prostredie, pričom tieto podmienky vo svojej podstate odkazujú
na osobitné právne predpisy vzhľadom na konkrétnu povahu chránených záujmov. Nepochybne tak
dochádza k zohľadneniu prahových hodnôt aj podľa osobitných predpisov. Nemá oporu v odôvodnení
preskúmavaných rozhodnutí námietka žalobcu o ich nedostatočnom odôvodnení vo vzťahu k aplikácii
kritérií podľa prílohy č. 10 Zákona EIA. K námietke nezohľadnenia prílohy č. 10 Zákona EIA upravujúcej
kritériá pre zisťovacie konanie správny súd uvádza, že z obsahu rozhodnutia prvostupňového orgánu
verejnej správy, i z rozhodnutia žalovaného vyplýva, že príslušné orgány verejnej správy vychádzali
z odborných stanovísk príslušných dotknutých orgánov a riadne sa zaoberali relevantnými kritériami
plynúcimi z citovanej prílohy č. 10 čo do posúdenia povahy i rozsahu navrhovanej zmeny činnosti,
miesta vykonávania navrhovanej činnosti a významu a vlastností očakávaných vplyvov, vrátane ich
jednotlivých položiek. V prípade, ak dotknuté orgány vo svojom stanovisku pripojili určité požiadavky,
resp. podmienky, tieto boli zo strany prvostupňového orgánu verejnej správy v súlade s § 29 ods. 13
Zákona EIA začlenené do výroku prvostupňového rozhodnutia v podobe podmienok na eliminovanie
alebo zmiernenie vplyvu zmeny navrhovanej činnosti na životné prostredie a následne aj dostatočne
a zrozumiteľne odôvodnené. Pokiaľ sa na rozhodovanie o tom, či sa zmena navrhovanej činnosti bude
posudzovať podľa Zákona EIA použijú kritériá uvedené v prílohe č. 10 tohto zákona, odôvodnenie
rozhodnutia o tom, že navrhovaná činnosť, resp. jej zmena, sa nebude posudzovať podľa tohto zákona,
obsahuje práve odôvodnenie v zmysle uvedených kritérií. Pokiaľ žalobca nenamietal, odôvodnenie
ktorého z kritérií podľa prílohy č. 10 prvostupňové rozhodnutie alebo rozhodnutie žalovaného
neobsahuje, jeho námietka je nekonkrétna. Správny súd poukazuje na to, že súčasťou odôvodnenia
prvostupňového rozhodnutia je popis súčasného stavu, popis navrhovanej zmeny činnosti, údaje
o predpokladaných vplyvoch zmeny činnosti, údaje o požiadavkách na vstupy, najmä o spotrebe vody,
ostatných surovinových zdrojoch, záber pôdy sa nevyžaduje, údaje o dopravnej a inej infraštruktúre,
nárokoch na pracovné sily, údaje o výstupoch, najmä o dopadoch počas výstavby zmeny navrhovanej
činnosti (znečisťovanie ovzdušia a zvýšená prašnosť, riziko úniku ropných látok a olejov zo stavebných
mechanizmov), o vzniknutých odpadoch, hluku, žiarenia a iných fyzikálnych poliach, vplyvoch na životné
prostredie a zdravie obyvateľstva (v členení: vplyvy na obyvateľstvo, vplyvy na prírodné prostredie –
ovzdušie, klimatické pomery, hluková situácia v území, podzemné vody povrchové vody, vplyvy na
pôdu, vplyvy na biodiverzitu - na vegetáciu, živočíšstvo, biodiverzitu, vplyvy na krajinu - na štruktúru
a využívanie krajiny, na scenériu krajiny, na poľnohospodárstvo a priemyselnú výrobu, vplyvy na
dopravu počas výstavby, vplyvy na služby, rekreáciu a cestovný ruch, údaje o predpokladaných vplyvoch
navrhovanej činnosti na chránené územia, výtvory a pamiatky), ako aj synergické a kumulatívne
vplyvy. Uvedené odôvodnenie je plne v súlade so štruktúrou kritérií podľa prílohy č. 10 Zákona
EIA. Z odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia je tiež zrejmé, že prvostupňový orgán vychádzal zo
stanovískdotknutýchorgánovainýchsubjektov,zktorýchmunevyplynuližiadneskutočnosti,nazáklade
ktorých by mohol dospieť k záveru o potrebe ďalšieho posudzovania zmeny navrhovanej činnosti.
Prvostupňový orgán verejnej správy sa dostatočným spôsobom vysporiadal aj s jednotlivými bodmi
stanoviska žalobcu k zmene navrhovanej činnosti. Vzhľadom na formuláciu stanoviska žalobcom vo
forme požiadaviek a názorov bez toho, aby bola ich opodstatnenosť osobitne a konkrétne odôvodnená,
čo je postup v rozpore s § 24 ods. 3 Zákona EIA, ktorý predpokladá prejavenie záujmu verejnosti na
zmene navrhovanej činnosti podaním odôvodneného stanoviska, prvostupňový orgán verejnej správy
sa podľa správneho súdu nemal povinnosť s jednotlivými požiadavkami žalobcu nad rámec uvedeného
osobitne vysporiadať. Účinná právna argumentácia predpokladá zrozumiteľné a konkrétne tvrdenia,
vrátanievysvetleniavýznamutvrdenívkontexteveciavpreukázaníichdôvodnosti,čovprípadežalobcu
počas administratívneho (zisťovacieho) konania, a ani v rámci obsahu správnej žaloby, nebolo splnené.
Z odôvodnenia rozhodnutia žalovaného vyplýva, že žalovaný preskúmal rozhodnutie prvostupňového
orgánuverejnejsprávyvcelomrozsahu,podrobnesazaoberalavysporiadalajsjednotlivýmiodvolacíminámietkami žalobcu uplatnenými v odvolaní, pričom dospel k záveru, že prvostupňové rozhodnutie spĺňa
všetky zákonom stanovené náležitosti a stotožnil sa s jeho závermi.
56. Rovnako ako nedôvodnú vyhodnotil správny súd aj námietku žalobcu, že predmetom konania
neboli okrem nulového variantu aj 2 odlišné realizačné varianty tak, aby bol naplnený účel § 22
ods. 6 Zákona EIA. Žalobca tvrdil, že orgán verejnej správy postupoval nezákonne, keď upustil
od povinnosti variantného riešenia, pričom v Rozhodnutí o upustení malo byť uvedené, že orgán verejnej
správy zhodnotil argumenty uvedené v žiadosti o upustenie, ale neuvádza svoje vlastné vyhodnotenie
neopodstatnenosti takýchto argumentov, v dôsledku čoho považuje žalobca rozhodnutie o upustení
od variantného riešenia za arbitrárne a svojvoľné. Správny súd k tejto námietke predovšetkým uvádza,
žepodľa§29ods.1písm.b)ZákonaEIAakideonavrhovanúčinnosťuvedenúv§18ods.2,navrhovateľ
je povinný pred začatím povoľovacieho konania k navrhovanej činnosti doručiť príslušnému orgánu
písomne a elektronicky oznámenie o zmene navrhovanej činnosti vypracované podľa prílohy č. 8a, ak
mábyťpredmetomzisťovaciehokonaniazmenanavrhovanejčinnosti.Vpreskúmanomprípadesajedná
o zmenu navrhovanej činnosti v zmysle § 18 ods. 2 Zákona EIA a z odôvodnenia preskúmavaných
rozhodnutí, ako aj z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že navrhovateľ vypracoval Oznámenie
o zmene navrhovanej činnosti v súlade s § 29 ods. 1 písm. b) Zákona EIA podľa prílohy č. 8a. Príloha
č. 8a Zákona EIA upravuje náležitosti uvedeného oznámenia, v ktorých sa nenachádza náležitosť
uvedenia variantov riešenia zmeny navrhovanej činnosti. Z uvedeného vyplýva, že vypracovanie
variantnosti riešenia sa pri zmene navrhovanej činnosti, ktorá je predmetom posudzovania vplyvov na
životné prostredie v zisťovacom konaní, nevyžaduje. Žalovaný sa v odôvodnení svojho rozhodnutia
s uvedenou námietkou žalobcu uplatnenou v odvolacom konaní vysporiadal v súlade so zákonom.
Poukaz žalobcu na vydané „Rozhodnutie o upustení od variantného riešenia“ nemá oporu v obsahu
administratívneho spisu, keďže z neho nevyplýva, že v preskúmavanom zisťovacom konaní bolo vydané
rozhodnutie o upustení od variantného riešenia na základe žiadosti navrhovateľa. Žalobca napokon
takéto rozhodnutie ani nijako neidentifikuje, napr. označením jeho čísla a dátumu vydania. Zmätočná
a nepriliehavá je potom aj jeho argumentácia uvedená v správnej žalobe (bod 56) o absencii náležitostí
takéhoto rozhodnutia a jeho arbitrárnosti. Správny súd však v tejto súvislosti poukazuje na skutočnosť,
že aj v prípade, ak by takéto rozhodnutie o upustení od variantného riešenia bolo v konaní vydané,
v zmysle § 64 písm. c) Zákona EIA sa na rozhodnutie o upustení od variantného riešenia podľa § 22
ods. 6 cit. zákona ustanovenia Správneho poriadku nevzťahujú.
57. Žalobca v správnej žalobe tiež namietal, že v zisťovacom konaní neboli zverejnené informácie
v súlade so Smernicou EIA - stanoviská dotknutých orgánov ako aj stanoviská verejnosti. Poukázal
pritom na povinnosť orgánu verejnej správy v konaniach o posudzovaní vplyvov na životné prostredie
zverejňovať informácie, ktoré slúžili ako podklad pre rozhodnutie v príslušnom konaní, pričom tvrdil,
že ust. 24 ods. 1 písm. i) Zákona EIA je nedôslednou transpozíciou Aarhuského dohovoru a Smernice
a tiež tvrdil, že za dôležité informácie pre rozhodnutie je nutné považovať aj vyjadrenia dotknutých
orgánov, vyjadrenia verejnosti a doplňujúce informácie a len ich zverejnením podľa žalobcu mohlo byť
poskytnuté právo na informácie najširšej verejnosti, t. j. adresátom týchto informácií nie sú len účastníci
konania, ale aj najširšia verejnosť. Uvedenú námietku správny súd vyhodnotil ako nedôvodnú. Podľa
§ 24 ods. 1 Zákona EIA príslušný orgán má povinnosť zverejniť informácie o navrhovanej činnosti alebo
o jej zmene (napr. kde možno získať informácie o zmene navrhovanej činnosti, o prístupe verejnosti)
a podľa § 29 Zákona EIA zverejňuje napr. Oznámenie o zmene navrhovanej činnosti, kde možno do
zámeru nahliadnuť, či kedy (v akej lehote) k nemu možno zasielať pripomienky. Zákon EIA nestanovuje
povinnosť príslušného orgánu zverejňovať stanoviská dotknutých orgánov. Pokiaľ sa týka ust. § 24
ods. 1 písm. i) Zákona EIA, podľa ktorého príslušné orgány verejnej správy zverejňujú aj iné informácie
dôležité na vydanie záverečného stanoviska alebo povolenia, toto ustanovenie je podľa ustáleného
názoru Najvyššieho správneho súdu SR potrebné vykladať tak, že neupravuje povinnosť sprístupňovať
iné dokumenty ako tie, ktoré sú uvedené v danom ustanovení (tieto zákonodarca presne určil), ale týka
sa informácií nezachytených v dokumente. Navyše, ak toto ustanovenie odkazuje na „povolenie“, je
potrebné ho vykladať v súlade s definíciou tohto pojmu vymedzeného v § 3 Zákona EIA, pričom ide
o rozhodnutie v nasledujúcom povoľovacom konaní a nie o rozhodnutie vydané v zisťovacom konaní,
ktoré je predmetom posudzovanej veci (napr. Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 5C
29/2023 zo dňa 27.06.2024). Rovnako ani Smernica EIA, ktorá v čl. 6 ods. 2 upravuje zverejňovanie
informácií o navrhovanej činnosti, nestanovuje povinnosť aktívne zverejňovať vyjadrenia dotknutých
orgánov či verejnosti. V čl. 6 ods. 2 Smernice EIA je stanovená povinnosť zverejniť výslovne žiadosť
o povolenie a následne povinnosť pre členské štáty zverejniť informácie o konaní, medzi ktoré patríaj informovanie o dostupnosti relevantných informácií a o možnostiach získania týchto informácií (čl. 6
ods. 2 písm. f) Smernice EIA) (napr. Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 3Svk/21/2023
zodňa30.05.2024; bod36).Pokiaľžalobcanamietal,žeorgánverejnejsprávyobmedzilverejnosti,ktorá
niejeúčastníkomkonania,znalostiopredmetnejzmenenavrhovanejčinnostidotakejmiery,žejejzmaril
možnosť podať odvolanie podľa § 24 ods. 4 Zákona EIA z dôvodu, že nemala dostatočné informácie
o tom, na základe akých podkladov orgán verejnej správy rozhodol, správny súd uvádza, že žalobca
v administratívnom konaní majúci postavenie dotknutej verejnosti podľa § 24 ods. 2 Zákona EIA sa
predmetného konania zúčastnil, orgány verejnej správy s ním riadne konali a boli mu zabezpečené
všetkystýmsúvisiaceprocesnépráva;primárneboloboznámenýspodkladmirozhodnutiavzmysle§33
ods. 2 Správneho poriadku (možnosť vyjadriť sa k týmto podkladom nevyužil), mal možnosť nahliadnuť
do administratívneho spisu a mal možnosť podať odvolanie voči prvostupňovému rozhodnutiu orgánu
verejnej správy, ktorú možnosť aj využil.
58. Žalobca ďalej namietal nezvolanie konzultácií tvrdiac, že verejnosť má na ich zvolanie počas
celého konania nárok a to s poukazom na znenie § 63 Zákona EIA, z ktorého podľa žalobcu vyplýva,
že konzultácie sa vykonávajú vtedy, ak o to verejnosť prejaví záujem. Mal za to, že ide o povinnosť
zvolania konzultácií a žalovaný i súd tento pojem nesprávne vykladajú, keďže konzultácie sú osobitným
právnym inštitútom, ktorý nie je definovaný v Správnom poriadku ako ústne pojednávanie. Správny
súd v tejto súvislosti poukazuje na ustálenú rozhodovaciu prax Najvyššieho správneho súdu SR,
ktorý napr. v rozsudku sp. zn. 3Svk/21/2023 zo dňa 30.05.2024 uviedol: „Zákon č. 24/2006 Z. z.
nešpecifikuje formu a spôsob realizácie konzultácií, ktoré môžu byť uskutočnené písomnou alebo ústnou
formou. Konzultácie nemožno spájať len s vykonaním ústneho pojednávania v zmysle § 21 Správneho
poriadku, je to pojem širší, ktorý zahŕňa aj napríklad písomné podania alebo verejnú anketu ...
v prípade zisťovacieho konania zákon s konzultáciami obligatórne nepočíta.“ Pokiaľ žalobca v správnom
konaní netvrdil a nepreukázal konkrétne špecifické dôvody týkajúce sa povahy veci odôvodňujúce,
že vykonanie konzultácie by prispelo k objasneniu veci, t. j. jasne definované dôvody, pre ktoré
považoval vec za neobjasnenú a v akom rozsahu, nemožno prvostupňovému orgánu vyčítať porušenie
zákona nevykonaním konzultácií a ich nevykonanie nespôsobuje nezákonnosť preskúmavaných
rozhodnutí. Vyjadrenie názoru žalobcu, čo by malo byť predmetom konzultácie, nemožno považovať
za preukázanie špecifických dôvodov jej uskutočnenia. Z odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia
vyplýva, že prvostupňový orgán verejnej správy sám na základe zhromaždených podkladov nenašiel
dôvody na nariadenie ústneho pojednávania, pričom konštatoval, že na základe odôvodneného
Oznámenia o zmene navrhovanej činnosti, zhromaždených vyjadrení príslušných dotknutých a iných
participujúcich orgánov a všetkých ďalších listinných dôkazov, ktoré neboli spochybnené všeobecne
formulovaným stanoviskom žalobcu, mal dostatočný podklad na vydanie rozhodnutia. Prvostupňový
orgán verejnej správy vzhľadom na úroveň spracovania Oznámenia o zmene navrhovanej činnosti
a s prihliadnutím na doručené stanoviská dospel k záveru, že písomnosti zabezpečené v rámci
zisťovacieho konania postačujú na rozhodnutie vo veci, preto nepovažoval nariadenie ústneho
pojednávania za nevyhnutné a s týmto záverom sa stotožnil aj žalovaný. Správny súd považuje
uvedenú argumentáciu za dostatočné vysporiadanie sa s požiadavkou žalobcu o vykonanie konzultácií
a so súvisiacimi námietkami. Z ust. § 63 ods. 1 Zákona EIA vyplýva, že príslušný orgán zabezpečí
vykonanie konzultácií, z čoho ale nemožno vyvodiť záver o tom, že sa konzultácie vykonávajú v každej
veci alebo že na ich vykonanie majú účastníci konania alebo orgány zúčastnené na konaní právny
nárok. Všetky stanoviská dotknutých orgánov boli súhlasné, tieto nežiadali posudzovanie zámeru v
rámci ďalších konaní podľa Zákona EIA. Vo vzťahu k požiadavke žalobcu na vykonanie konzultácií
správny súd poukazuje aj na rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 6Svk/42/2022 zo
dňa 29.06.2023, v ktorom sa uvádza, že „... z obsahu § 63 zákona č. 24/2006 Z. z. nevyplýva, že
by sa konzultácie museli za každých okolností realizovať výslovne ústnou formou. Navyše z § 64
menovaného zákona vyplýva, že vo vzťahu k realizácii konzultácií nie je vylúčená pôsobnosť Správneho
poriadku, teda ani § 21 o nariadení ústneho pojednávania. Toto ustanovenie ponecháva na posúdenie
orgánu verejnej správy, aby ústne pojednávanie nariadil, ak to povaha veci vyžaduje. V nenariadení
ústnej formy konzultácií najvyšší správny súd nevidel porušenie zákona č. 24/2006 Z. z. ani Správneho
poriadku.“ NSS SR v predmetnom rozsudku poukázal aj na to, že „...samotný čl. 6 ods. 7 Aarhuského
dohovoru predpokladá, že účasť verejnosti na rozhodnutiach o vymedzených činnostiach môže byť
realizovaná nielen výlučne formou ústnou (ústne konzultácie), ale aj formou písomnou, kedy výslovne
ustanovuje, že : „Spôsoby účasti verejnosti umožnia verejnosti predložiť písomné alebo v prípade
potreby na verejnom prerokovaní alebo preskúmaní so žiadateľom akékoľvek pripomienky, informácie,
analýzy alebo názory, ktoré považuje za dôležité vo vzťahu k navrhovanej činnosti.“ Najvyšší správnysúd uznal za postačujúce, že bola daná možnosť oboznámiť sa s podkladmi rozhodnutia a vyjadriť
sa k nim podľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku, čo však žalobca v preskúmavanej veci nevyužil
a nezaslal svoje vyjadrenie prvostupňovému orgánu verejnej správy, napriek tomu, že prvostupňový
orgán verejnej správy listom č. OU - LC - OSZP- 2022/006338 - 015 zo dňa 07.07.2022 oznámil,
že účastníci konania a zúčastnené osoby majú možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť
kjehopodkladuikspôsobujehozistenia,prípadnenavrhnúťjehodoplnenie,pričomdospisubolomožné
nahliadnuť na prvostupňovom orgáne verejnej správy v úradných hodinách a bola stanovená lehota
na vyjadrenie do 11.07.2022. Žalobca na uvedené upovedomenie nereagoval. Správny súd poukazuje
aj na konštantný právny názor Najvyššieho správneho súdu SR (uvedený napr. v rozsudku sp. zn.
4Svk/17/2021, ktorý preskúmal Ústavný súd SR Uznesením sp. zn. III. ÚS 615/2023 zo dňa 23.11.2023),
podľa ktorého z § 64 Zákona EIA zároveň vyplýva, že vo vzťahu k realizácii konzultácií nie je vylúčená
pôsobnosť Správneho poriadku, teda ani § 21 o nariadení ústneho pojednávania. Toto ustanovenie
však ponecháva na posúdenie orgánu verejnej správy, aby ho nariadil, ak to povaha veci vyžaduje.
Na vykonanie konzultácií účastník konania nemá právny nárok a nie je sporné, že konzultácie môžu
mať písomnú aj ústnu formu, čo potvrdzuje aj § 65g ods. 1 Zákona EIA. Správny súd nezistil porušenie
práv žalobcu. V tejto súvislosti správny súd poukazuje aj na Rozsudok NSS SR sp. zn. 1Svk/5/2023
zo dňa 30.05.2024 (body 46 a 47), v ktorom kasačný súd uviedol, že nárok na ústne konzultácie
žalobcovi neprináleží ani z čl. 6 ods. 5 Smernice č. 2014/52/EÚ, ktorou sa mení Smernica č. 2011/92/EÚ,
podľa ktorého: „Podrobné pravidlá pre informovanie verejnosti, napríklad vyvesením oznamov v určitom
okruhu alebo zverejnením v miestnej tlači, a konzultácie s dotknutou verejnosťou, napr. písomnými
podaniami alebo prostredníctvom verejnej ankety, určia členské štáty.“ Z bodu 29. Preambuly citovanej
Smernice vyplýva, že sa nevyžadujú žiadne formálne konzultácie v štádiu zisťovacieho konania. Ani čl.
4 Aarhuského dohovoru v žiadnom zo svojich odsekov neupravuje právo na konzultácie v zisťovacom
konaní, ani povinnosť prvostupňového orgánu verejnej správy takéto konzultácie (a už vôbec nie
v žalobcom požadovanej ústnej forme) zabezpečiť. Tento článok pojednáva o prístupe k informáciám
oživotnomprostredí,nieoprávečipovinnostizabezpečiťkonzultácievzisťovacomkonanípodľaZákona
EIA. Je nepochybné, že v rámci konania o posudzovaní vplyvov na životné prostredie konzultácie
predstavujú významný inštitút, ktorý môže zásadným spôsobom ovplyvniť celý proces posudzovania,
pričom Zákon EIA ako aj Smernica EIA jeho vykonanie predpokladajú. Uvedené však nič nemení
na závere, že v posudzovanom prípade, v ktorom išlo o zisťovacie konanie, zákon s konzultáciami
obligatórne nepočíta, a preto nemožno ich nevykonanie považovať za nezákonný postup príslušného
orgánu, ktorý by mal za následok nezákonnosť preskúmavaných rozhodnutí. Z vyššie uvedených
dôvodov správny súd vyhodnotil námietku žalobcu týkajúcu sa nevykonania konzultácií ako nedôvodnú.
59. Vo vzťahu všeobecne namietaného porušenia práv žalobcu odvodených z čl. 4 Aarhuského
dohovoru správny súd konštatuje, že tento sa netýka účasti verejnosti na rozhodovacích procesoch,
ale všeobecného prístupu k informáciám o životnom prostredí na žiadosť verejnosti. Zákonom,
ktorý upravuje všeobecný prístup verejnosti k informáciám je zákon č. 211/2000 Z. z. o slobodnom
prístupe k informáciám a žalobcovi nič nebránilo, aby svoju žiadosť podal podľa tohto zákona (napr.
rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 3Svk/7/2022 zo dňa 30.01.2024).
60.Pokiaľžalobcanamietal,žeorgányverejnejsprávynereagovalinapotrebueurokonformnéhovýkladu
práva, ako aj na špecifickosť konaní s prvkom ochrany životného prostredia, správny súd uvádza, že
v slovenskom právnom systéme bola príslušná Smernica, ako aj jednotlivé ustanovenia Aarhuského
dohovoru, transponované do Zákona EIA a zákona č. 245/2003 Z. z. o integrovanej prevencii a kontrole
znečisťovania životného prostredia v znení neskorších predpisov, a preto vnútroštátne právne predpisy
aplikované v preskúmavanej veci žalobcu predstavujú vo svojej podstate práve výkon práva Európskej
únie (napr. rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 5Svk/9/2023 zo dňa 27.06.2024).
61. Žalobca v správnej žalobe uviedol všeobecné tvrdenia o antikampani vedenej ministrom
hospodárstva a vládou Slovenskej republiky proti žalobcovi, v dôsledku ktorej má dochádzať
k nesprávnej aplikácii právnych predpisov upravujúcich ochranu životného prostredia orgánmi štátnej
správy Slovenskej republiky. Keďže uvedené tvrdenia žalobcu boli všeobecné a vôbec nekonkretizoval,
aké ustanovenia mali byť podľa neho nesprávne aplikované v preskúmanom prípade, nešpecifikoval
ani aké právne posúdenie pokladá za nesprávne a v čom spočíva táto nesprávnosť, správny súd
uvedenú námietku údajnej negatívnej kampane proti žalobcovi vyhodnotil ako nedôvodnú.62. Správny súd pre úplnosť ohľadom všeobecných tvrdení žalobcu uvedených v správnej
žalobe, k prezentácii jeho názorov na posudzovanie vplyvov zmeny navrhovanej činnosti na životné
prostredie, k tvrdeniu o absencii úvah, ako si Slovenská republika prostredníctvom okresných úradov
plnípovinnostivovzťahukpomociekologickýmspolkom,námietkeporušeniazásadsprávnehokonania,
uvádza, že všeobecné tvrdenia a formulácie použité žalobcom v tých parciálnych častiach správnej
žaloby, ktoré neobsahujú konkrétnu skutkovú a právnu argumentáciu vzťahujúcu sa k preskúmavanému
konkrétnemu prípadu, neumožňujú súdny prieskum týchto rozhodnutí. V tejto súvislosti je potrebné
pripomenúť, že podľa ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, ako aj Ústavného súdu
SR, je súd (rovnako tak aj orgán verejnej správy) povinný zodpovedať len taký argument, ktorý sa
týka veci a je zároveň konkrétny (t.j. formulovaný dostatočne jasným spôsobom). Za relevantný
možno podľa ustálenej judikatúry ESĽP (napr. vo veciach Hiro Balani v. Španielsko, § 28; Bochan
v. Ukrajina, § 84; Krasulya v. Rusko, § 52) považovať taký argument, ktorý ak by bol vyhodnotenie
ako „opodstatnený“ (vecne správny), mal by vplyv na výsledok rozhodnutia vo veci. O takéto námietky
sa v tomto prípade nejedná.
63. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti správny súd dospel k záveru, že z dôvodov uplatnených
v správnej žalobe rozhodnutie žalovaného v spojení s rozhodnutím prvostupňového orgánu verejnej
správy nie sú nezákonné, a preto správnu žalobu podľa § 190 SSP zamietol ako nedôvodnú.
64. Žalobca v správnej žalobe žiadal správny súd, aby prerušil konanie a podal návrh na začatie
prejudiciálneho konania pred Súdnym dvorom Európskej únie (ďalej aj „SD EÚ“) s nasledovnou otázkou:
„Či postup správneho orgánu, ktorým sa neustanoví záväzná podmienka v rozhodnutí z konania
o posudzovaní vplyvov na životné prostredie bez toho, aby boli určené porovnateľné alebo lepšie
opatrenie na ochranu životného prostredia, je v súlade s právom Európskej únie“. Žalobca svoj návrh
na prerušenie konania bližšie neodôvodnil, neuviedol ani príslušné ustanovenie Správneho súdneho
poriadku, o ktoré svoj návrh opiera. Konštatovanie žalobcu, že „aplikácia Zákona EIA ako aj Smernice
EIA má viaceré aspekty výkladu práva, ktoré sú priamo späté s eurokonformným výkladom práva
a poukaz na možnosť správneho súdu požiadať Súdny dvor EÚ o vydanie predbežného nálezu
v otázkach, ktoré sa týkajú výkladu zmlúv“, nemožno považovať za kvalifikované odôvodnenie návrhu
na prerušenie konania. Správny súd v tejto súvislosti poukazuje na účel a predmet prejudiciálneho
konania. Podľa čl. 267 Zmluvy o fungovaní EÚ, Súdny dvor EÚ má právomoc vydať predbežný nález o
otázkach, ktoré sa týkajú: a) výkladu zmlúv, b) platnosti a výkladu aktov inštitúcií, orgánov alebo úradu
alebo agentúr Únie. Primárnym účelom prejudiciálneho konania je teda zabezpečiť jednotnosť výkladu
práva pri jeho aplikácii súdmi členských štátov. V preskúmavanej veci orgány verejnej správy aplikovali
predovšetkým Zákon EIA, ktorým bola do slovenského právneho poriadku transponovaná okrem iného
Smernica 2011/92/EÚ. Žalobca v správnej žalobe dostatočne nešpecifikoval, v čom má tkvieť nejasnosť
pri aplikácii práva EÚ a ktoré akty majú byť objasnené a aplikované, napr. označením konkrétneho
článku, resp. ustanovenia zmluvy alebo iného aktu Európskej únie, ktorý má byť vyložený. Podľa
§ 100 ods. 1 písm. c) SSP správny súd konanie uznesením preruší, ak podal návrh na začatie
prejudiciálneho konania pred Súdnym dvorom Európskej únie podľa medzinárodnej zmluvy, ktorou
je Slovenská republika viazaná. Rozhodnutie o predložení prejudiciálnej otázky je vecou výlučnej
kompetencie predkladajúceho súdu. Podľa rozsudku SD EÚ vo veci C - 495/18, body 19 a 20
„Zo znenia a systematiky článku 267 ZFEÚ vyplýva, že predpokladom prejudiciálneho konania je
to, že vnútroštátne súdy skutočne riešia prebiehajúci spor, v rámci ktorého majú vydať rozhodnutie,
ktoré bude môcť zohľadniť rozsudok z prejudiciálneho konania ... návrh na začatie prejudiciálneho
konania totiž nesmeruje k formulácii poradných názorov na všeobecné alebo hypotetické otázky,
ale je odôvodnený potrebou spojenou s efektívnym riešením sporu ...“ Žalobcom formulovaná otázka
smeruje ku overeniu konkrétneho postupu orgánu verejnej správy, pričom žalobca nevysvetlil, ktoré
konkrétne normy európskeho práva majú byť objasnené a aplikované v posudzovanej veci. Správny súd
vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti návrh žalobcu na prerušenie konania zamietol, pretože nezistil
potrebu predloženia prejudiciálnej otázky Súdnemu dvoru EÚ.
65. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP a contrario, podľa
ktorého má právo na náhradu trov konania v správnom súdnictve len taký žalobca, ktorý bol v konaní
celkom alebo sčasti úspešný. Keďže žalobca v konaní o správnej žalobe nebol úspešný, správny súd
mu náhradu trov konania nepriznal. Správny súd nerozhodoval o náhrade trov konania žalovaného,
pretože žalovaný si právo na náhradu trov konania neuplatnil a ich vynaloženie nevyplýva ani zo spisu,
pričom ani v prípade, ak by si ich bol uplatnil, nebolo by spravodlivé požadovať, aby ich hradil žalobca(správny súd nezistil podmienky pre priznanie práva na náhradu trov konania žalovaného v zmysle
§ 168 SSP). Ďalším účastníkom konania 1/ a 2/ voči žalobcovi, ktorý bol v konaní neúspešný, správny
súd náhradu trov konania nepriznal, pretože im nevznikli žiadne trovy konania v súvislosti s plnením
povinností, ktoré by im uložil správny súd (§ 169 SSP).
66. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).
Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Tento rozsudok nadobudne právoplatnosť jeho doručením.
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak
bolo rozhodnuté v jeho neprospech, pričom ju musí podať v lehote jedného mesiaca od doručenia
rozhodnutia.
Kasačná sťažnosť sa podáva na Správnom súde v Banskej Bystrici.
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že
a/ na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c/ účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym
súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci
sa už skôr začalo konanie,
e/ vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,
f/ nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil
jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g/ rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h/ sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i/ nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí
o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený vyššie pod písm. g/ až i/ sa vymedzí tak, že sťažovateľ
uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto
právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje
podania pred správnym súdom.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a/ označenie
napadnutéhorozhodnutia,b/údaj,kedynapadnutérozhodnutiebolosťažovateľovidoručené,c/opísanie
rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva
(ďalej len „sťažnostné body“), d/ návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.