Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Tuesday, October 15, 2024

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: 3S/40/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0824100515
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 10. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Zdráhalová Rúfusová
ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2024:0824100515.1

Uznesenie

Správny súd v Banskej Bystrici, v právnej veci žalobcu: Združenie domových samospráv, o.z., so sídlom
Rovniankova 1667/14, 851 02 Bratislava, IČO: 31 820 174, právne zastúpený: Advokátska kancelária
Tkáč & Partners, s.r.o., so sídlom Hrnčiarska 29, 040 01 Košice – mestská časť Staré Mesto, IČO:
53 929 691, proti žalovanému: Okresný úrad Banská Bystrica, odbor opravných prostriedkov, so sídlom
Námestie Ľudovíta Štúra 5943/1, 974 05 Banská Bystrica, za účasti ďalších účastníkov konania : 1)

Mesto Banská Bystrica, so sídlom ČSA 26, 975 39 Banská Bystrica, 2) Dopravoprojekt, a.s., divízia
Zvolen, so sídlom M. R. Štefánika 4724, 960 01 Zvolen, IČO: 31 322 000, o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia žalovaného č. sp. OU-BB-OOP3-2024/007290-018 zo dňa 30.04.2024, o návrhu žalobcu
na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto

r o z h o d o l :

Návrh žalobcu zo dňa 11.07.2024 na priznanie odkladného účinku správnej žalobe z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou datovanou dňa 11.07.2024 a doručenou Správnemu súdu v Banskej Bystrici (ďalej „správny
súd“) dňa 11.07.2024, sa žalobca prostredníctvom splnomocneného právneho zástupcu domáha
preskúmania zákonnosti a následného zrušenia rozhodnutia žalovaného zo dňa 30.04.2024 č. sp.
OU-BB-OOP3-2024/007290-018 a súčasne aj rozhodnutia č. OU-BB-OSZP3-2023/003433-026 zo dňa
28.08.2023 zo dňa 15.12.2023 vydaného Okresným úradom Banská Bystrica, odbor starostlivosti
o životné prostredie (ďalej „prvostupňový orgán verejnej správy“), ktorým žalovaný odvolanie žalobcu

zamietol a potvrdil rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy, ktorým ako špeciálny stavebný
úrad a príslušný orgán štátnej vodnej správy v zmysle § 61 písm. a) zákona č. 364/2004 Z.z. o vodách
a o zmene zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej „vodný zákon“)
podľa § 26 ods. 1 a 4 vodného zákona, v spojení s § 66 ods. 1 zákona č. 50/1979 Zb. o územnom
plánovaní a stavebnom poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej „stavebný zákon“) povolil
uskutočnenie vodnej stavby SO 02 – Dažďová kanalizácia stavebníkovi – Mesto Banská Bystrica.

2. Žalobca zároveň v žalobe navrhol, aby správny súd priznal správnej žalobe odkladný účinok podľa
§ 185 písm. a) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“). Návrh odôvodnil
tým, že v prípade okamžitého výkonu rozhodnutia (najmä prvostupňového orgánu verejnej správy) hrozí
závažná ujma a iný nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným
poriadkom. V tejto súvislosti žalobca poukázal na právnu zásadu právnej bdelosti („vigilantibus iura

scripta sunt“) a uviedol, že konanie žalovaného voči nemu má znaky šikanózneho výkonu práva,
keďže svojím postupom žalovaný smeroval k ujme na procesných právach žalobcu. Žalobca dal
taktiež správnemu súdu do pozornosti, že pri ochrane životného prostredia sú pomenované viaceré
uplatniteľné princípy a zásady, právnym jazykom vyjadrené v ustanoveniach zákona č. 17/1992 Zb.
o životnom prostrední, ako aj v odbornej literatúre. Vo vzťahu k ochrane životného prostredia súdnou
cestou vystupujú do popredia najmä princíp prevencie a princíp predbežnej opatrnosti. Žalobca potom

argumentoval, že tieto princípy je v prípade súdnej ochrany nevyhnutné prepojiť s inštitútom odkladného
účinku správnej žaloby v zmysle ustanovenia § 184 a nasl. SSP. Vzhľadom na priemernú dĺžkusúdneho konania sa v prípade vecí životného prostredia v praxi stáva, že súdny prieskum právoplatného
administratívneho rozhodnutia sa síce skončí rozsudkom, v ktorom je rozhodnutie orgánu verejnej
správy zrušené pre nezákonnosť, no toto už bolo medzičasom realizované spolu s nezvrátiteľným

dopadom na životné prostredie. Ďalej žalobca poukázal na to, že pri priznávaní odkladného účinku
správnej žalobe musí správny súd okrem vyššie uvedených skutočností posudzovať princíp právnej
istoty, ako aj princíp prezumpcie správnosti rozhodnutí orgánov verejnej správy, ktorý znamená, že
tieto rozhodnutia sa považujú za zákonné a správne, a to až do chvíle, keď sa preukáže opak. Orgány
verejnej správy však podľa názoru žalobcu zneužívajú princíp prezumpcie správnosti, aby rozhodovali

arbitrárne a nezákonne, spoliehajúc sa na princíp prezumpcie správnosti rozhodnutí orgánov verejnej
správy a na nazeranie ostatných orgánov verejnej moci na správne orgány spôsobom, ktorý im
prisudzuje väčšiu vážnosť, než si v skutočnosti zaslúžia. Žalobca taktiež poukázal na skutočnosť,
že v danom prípade sa princíp právnej istoty vnútorne spravuje dvomi protichodnými zásadami, a to
prezumpciou správnosti rozhodnutí a preventívnej opatrnosti. Podľa vyjadrenia žalobcu je vzhľadom
na vyššie uvedené skutočnosti potrebné postupovať takým spôsobom, aby sa nenávratne nevylúčila

ani jedna z menovaných možností, ale aby iba dočasne jeden princíp ustúpil druhému – v kontexte
skutočností uvedených vyššie musí ustúpiť formalistický princíp zákonnosti oproti princípu predbežnej
opatrnosti, ktorý je založený na materiálnom ohrození životného prostredia. S poukazom na ustálenú
rozhodovaciu prax Ústavného súdu SR zakazujúcu prílišný formalizmus, má žalobca za to, že sú
splnenévšetkypodmienkynapriznanieodkladnéhoúčinkusprávnejžaloby.Žalobcauviedol,žeprepäté,

až formalistické bazírovanie správnych súdov na princípe prezumpcie správnosti rozhodnutí orgánov
verejnej správy, spôsobuje v slovenskej aplikačnej praxi známe nedostatky, a to v podobe porušovania
práva verejnosti na priaznivé životné prostredie, čo je tiež nespochybniteľným verejným záujmom
a jedným z dôvodov na priznanie odkladného účinku v zmysle § 185 písm. a) SSP. Ďalej žalobca
uviedol, že len ťažko je možné uvažovať o prezumpcii správnosti rozhodnutí orgánov verejnej správy, ak

žalované rozhodnutie sa právnym aspektom konania a odôvodnením z relevantných právnych predpisov
v skutočnosti ani nezaoberá. Taktiež žalobca poukázal na to, že v zmysle ustálenej judikatúry Ústavného
súdu SR musí byť rozhodnutie orgánov verejnej správy nie len zákonné, ale sa ako zákonné aj musí
javiť, čo v danom prípade podľa žalobcu splnené nebolo. Samotná citácia právnych predpisov, bez
kauzálneho nexusu, nie je správnou úvahou, ale naopak, je len formalistickým imitovaním zákonnosti

rozhodnutia. Preto žalobca tvrdil, že prevažuje požiadavka na aplikáciu predbežnej opatrnosti podľa §
13 zákona č. 17/1992 Zb. o životnom prostredí. Žalobca poukázal aj na § 189 SSP, v zmysle ktorého
uznesenie o priznaní odkladného účinku môže správny súd i bez návrhu uznesením zrušiť, ak sa
v priebehu konania ukáže, žena priznanie odkladného účinku neboli dané dôvody, alebo tie medzičasom
odpadli. Správny súd má priznať požiadavke ochrany životného prostredia čo najväčšiu váhu. Ak totiž

správny súd prizná odkladný účinok, tak sa tým nezmarí právo žiadateľa, ani realizácia zámeru, jeho
právo bude len suspendované, a to až do času rozhodnutia vo veci samej, alebo odpadnutia dôvodov,
na základe ktorých bol správnej žalobe priznaný odkladný účinok. Právoplatné stavebné rozhodnutie
umožňujetakúujmuživotnémuprostrediu,ktorájenadrámeczákonaapovinnostístavebníkauložených
mu v súlade so zákonom, ako aj pre porušenie ústavného imperatívu účinnej ochrany životného

prostredia zo strany orgánu verejnej moci podľa čl. 44 Ústavy Slovenskej republiky. V závere potom
žalobca zhrnul, že v prípade, ak by správnej žalobe nebol priznaný odkladný účinok, znamenalo
by to nezvratný zásah do životného prostredia, a v prípade potvrdenia nezákonnosti rozhodnutia by
došlo k nenávratnému poškodeniu životného prostredia. Žalobca preto žiadal, aby správny súd priznal
správnej žalobe odkladný účinok s prihliadnutím na nasledujúce záujmy životného prostredia, a to

povinnosť poznať vplyvy realizovanej činnosti a posúdiť ich zákonným procesom podľa § 17 ods. 2 a
§ 18 zákona o životnom prostredí, postupmi podľa osobitného zákona EIA, v súlade s účelom a cieľmi
Smernice EIA eurokomformným spôsobom, s tým, že vydaním rozhodnutia sú priamo nedodržiavané
záväzné podmienky na ochranu životného prostredia. Na záver žalobca uviedol, že okamžitým výkonom
žalovaného rozhodnutia by sa definitívnym spôsobom zmarilo právo podľa čl. 44 a čl. 45 Ústavy

SR na priaznivé životné prostredie oproti stavu, kedy sa suspenzívnym účinkom prijatia odkladného
účinku nemaria účastníkovi konania žiadne ústavné práva, len sa ich realizácia odkladá do doby
definitívneho potvrdenia, že mu práva vznikli legitímne a zákonne s poukazom na čl. 20 ods. 3 Ústavy
SR, kedy priznanie odkladného účinku možno subsumovať pod opatrenie brániace zneužitiu vlastníctva
poškodzujúce životné prostredie nad zákonom určenú mieru, a to až do doby rozhodnutia vo veci samej,

kedy sa kolízia práva na životné prostredie a vlastníckeho práva a voľnej dispozície ním, definitívne
vyrieši.3. K správnej žalobe a k návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe sa žalovaný vyjadril
dňa 12.09.2024 a zastáva názor, že odkladný účinok v predmetnej veci nie je nutný, nakoľko žalobca
v žalobe nijako nepreukázal jeho dôvodnosť. Žalobcom tvrdené spôsobenie závažnej ujmy a iný vážny

nenapraviteľný následok sú nepreukázané, a teda na základe tohto návrhu podľa názoru žalovaného
nemožno žalobe priznať odkladný účinok. Žalovaný zdôraznil, že na priznanie odkladného účinku žalobe
nestačí len všeobecne konštatovať, že bez priznania odkladného účinku by hrozila závažná ujma a
iný vážny nenapraviteľný následok, ale túto hrozbu a následok je potrebné konkretizovať a odôvodniť,
k čomu však zo strany žalobcu nedošlo. Podľa názoru žalovaného v tomto prípade žiadna závažná

ujma a iný vážny nenapraviteľný následok nehrozia, nakoľko na základe predložených dokladov bolo
možné prvostupňovým orgánom verejnej správy vydať rozhodnutie, ktorým stavebníkovi podľa § 26
ods. 1 a 4 vodného zákona, v spojení s § 66 ods. 1 stavebného zákona, povolil uskutočnenie vodnej
stavby „SO 02 - Dažďová kanalizácia“ na pozemkoch parcelné č. KN-C 2495/1 (KN-E 484/1), 2699/4,
2699/15 v k.ú. A., a zároveň v súlade s § 26 ods. 2 vodného zákona a § 66 ods. 1, 3 a 4 stavebného
zákona určil záväzné podmienky pre uskutočnenie vodnej stavby. Žalovaný sa domnieva, že v danom

prípade neexistuje žiadna rozumná pochybnosť o hrozbe poškodenia životného prostredia, ak sa začne
so stavebnými prácami, pretože k dispozícii bolo dostatočné množstvo presných a jednoznačných
informácií o možných dôsledkoch rozhodnutia pre životné prostredie, a to od dotknutých orgánov, ktorí si
neuplatnili žiadne výhrady, resp. pripomienky. Žalovaný na základe vyššie popísaných tvrdení má za to,
že nie je najmenšia obava o to, že by výstavbou vodnej stavby hrozilo nejaké riziko životnému prostrediu,

resp. hrozila závažná ujma a iný nenapraviteľný následok. Vzhľadom na uvedené skutočnosti potom
žalovaný navrhuje, aby správny súd návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zamietol.

4. K návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe sa vyjadril aj ďalší účastník 1),
ktorý uviedol, že s názorom žalobcu nesúhlasí, prvostupňový orgán verejnej správy, ako aj odvolací

orgán, rozhodli ako vecne a miestne príslušné správne orgány a v celom konaní postupovali v súlade
so zákonom. Z dôvodov uvedených v žalobe žalobcu nijak nevyplýva, že by mu okamžitým výkonom
napadnutého rozhodnutia žalovaného hrozila značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná
ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Žalobca v návrhu na priznanie
odkladného účinku správnej žalobe len všeobecne konštatoval, že okamžitý výkon alebo právne

následky, najmä rozhodnutia prvostupňového orgánu, hrozia závažnou ujmou na životnom prostredí a
priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným poriadkom. Žalobca v návrhu neuviedol žiadne
konkrétne skutočnosti, z ktorých by bolo možné dospieť k záveru, že výkon napadnutého rozhodnutia
orgánu verejnej správy by skutočne mohol mať za následok ohrozenie životného prostredia, resp. že
ním uvedené negatívne následky by mali konkrétne (nie len hypotetické) dopady na životné prostredie,

a tieto negatívne následky ani nešpecifikoval.

5. Ďalší účastník konania 2) sa k návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe
nevyjadril.

6. Podľa § 184 SSP podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný
predpis neustanovuje inak.

7. Podľa § 185 SSP správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať
správnej žalobe odkladný účinok,

a) ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu
verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska
škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný
následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom,
b) ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad

v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi
by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom
Európskej únie.

8. Podľa § 188 SSP ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.

9. Podanie správnej žaloby má priamo zo zákona odkladný účinok len v takom prípade, ak to výslovne
ustanoví Správny súdny poriadok alebo osobitný predpis. Priznať odkladný účinok správnej žalobe môže
však aj správny súd, a to za podmienok stanovených zákonom. Procesným predpokladom rozhodnutiasprávneho súdu o priznaní odkladného účinku správnej žalobe je predovšetkým návrh žalobcu, ktorým
tvrdí, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia, alebo inými právnymi následkami napadnutého
rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy, by mu hrozila závažná ujma,

značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny
nenapraviteľný následok. Priznanie odkladného účinku pre tento zákonný dôvod nemôže byť v rozpore
s verejným záujmom. Žalobca nie je povinný preukazovať, že tvrdená ujma bezprostredne nastala,
vyžaduje sa však osvedčenie, že výkonom napadnutého rozhodnutia určitá závažná ujma reálne hrozí.
Priznanímodkladnéhoúčinkusadoskončeniakonaniapredsprávnymsúdompozastavujúvšetkyúčinky

napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, čo znamená, že takéto rozhodnutie nemôže byť podkladom
pre vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí alebo opatrení a akékoľvek možnosti realizovať oprávnenia
plynúce z takéhoto rozhodnutia sú vylúčené.

10. Správny súd v prvom rade považuje za nevyhnutné zdôrazniť, že v súlade s ustálenou rozhodovacou
praxou správnych súdov aj vyšších súdnych autorít, rozhodnutie o priznaní odkladného účinku správnej

žalobe prichádza do úvahy len vo výnimočných situáciách. Toto rozhodnutie má mimoriadny charakter,
pretože správny súd tu pred vlastným rozhodnutím vo veci samej v rámci správneho súdneho konania
prelamuje právne účinky právoplatného správneho aktu, na ktorý - pokiaľ nie je ako celok zákonným
postupom zrušený, treba hľadieť ako na zákonný a vecne správny. Pozastavenie účinkov rozhodnutia
sa vzťahuje na rozhodovanie orgánov verejnej správy oboch stupňov vydaných v inštančnom postupe.

Rozhodnutie správneho súdu o priznaní odkladného účinku musí byť preto vyhradené len pre
mimoriadne prípady, ktoré zákonodarca vymedzil v ustanovení § 185 písm. a) alebo písm. b) SSP. V
tejto súvislosti správny súd poukazuje na závery vyšších súdnych autorít, prezentované napr. v uznesení
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sžks/17/2018 zo dňa 30. 05. 2018, ako kasačného súdu, ktoré sú však
analogicky v plnej miere aplikovateľné i na rozhodovanie správneho súdu o predmetnom návrhu na

priznanie odkladného účinku správnej žalobe, a podľa ktorých: „Nakoľko návrh na priznanie odkladného
účinku má povahu rozhodnutia vo veci samej (§ 55 ods. 2 SSP), musí obsahovať všeobecné náležitosti
podania (§ 57 ods. 1 SSP) a zároveň aj jednu špecifickú náležitosť plynúcu práve z osobitosti tohto
„čiastkového konania“ v rámci konania kasačného, a to dostatočnú identifikáciu dôvodu pre priznanie
odkladného účinku. V tejto súvislosti je kľúčovým pojmom „hrozba závažnej ujmy“, ktorej preukázanie

dopadá na ťarchu toho, kto podáva návrh na priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti. Hrozba
závažnej ujmy ako jeden z materiálnych znakov (okrem nej aj súlad s verejným záujmom) je ťažiskom
celého tohto „čiastkového konania“ a od jej preukázania závisí, či kasačný súd prizná kasačnej sťažnosti
odkladný účinok, alebo návrh zamietne. Najvyšší súd ďalej uvádza, že hrozba závažnej ujmy musí
byť navyše priama a nesmie ísť len o hypotetickú možnosť. Tiež nesmie byť nepatrná, ale musí mať

závažný dopad. Musí ísť teda o hrozbu závažnej ujmy na subjektívnych právach žalujúcej fyzickej
osoby, právnickej osoby, ďalšieho účastníka konania, osoby zúčastnenej na konaní (§ 442 SSP), alebo
v prípade podania návrhu na priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti žalovaným správnym
orgánom o hrozbu závažnej ujmy spojenú s nastolením nezákonného stavu. Závažná ujma predstavuje
najširšie vyjadrenie pre sťažovateľa neželaného stavu, ktorý by v dôsledku trvania účinkov rozsudku

krajského súdu priamo hrozil, alebo už nastal.“ V tejto časti poukazuje správny súd aj na obsahovo
zhodnézáveryobsiahnutévodseku13.odôvodneniauzneseniaÚstavnéhosúduSRč.k.I.ÚS132/2022
- 11 zo dňa 03.03.2022, podľa ktorých: „Okrem všeobecných náležitostí podania (§ 57 SSP) by mal
návrh (má sa na mysli návrh na priznanie odkladného účinku - poznámka správneho súdu) obsahovať
aj dostatočnú identifikáciu dôvodu na priznanie odkladného účinku v zmysle písm. a) alebo písm. b) §

185 SSP. Pri dôvode týkajúcom sa písm. a) § 185 SSP by pritom mal navrhovateľ (žalobca) dostatočne
vymedziť aj konkrétny dôvod a skutkové okolnosti s ním spojené. Od tohto vymedzenia nakoniec vo
veľkej miere závisí aj rozhodnutie správneho súdu a rozsah jeho odôvodnenia.“

11. Tvrdiť a osvedčiť zákonný predpoklad pozitívneho rozhodnutia správneho súdu, že okamžitým

výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy
hrozí závažná ujma, resp. iný vážny nenapraviteľný následok, je povinný žalobca, ktorý sa
priznania odkladného účinku správnej žalobe svojim návrhom domáha. Vznik závažnej ujmy (iného
nenapraviteľného následku) musí byť v príčinnej súvislosti s výkonom napadnutého rozhodnutia, či
iným právnym následkom vyplývajúcim z rozhodnutia. Zároveň musí ísť o následok určitej intenzity, aby

prípadnú ujmu bolo možné označiť za "závažnú ujmu," ako ju zákonodarca expressis verbis vymedzil.
Bremeno tvrdenia má teda žalobca, pričom od neho sa očakáva uvedenie konkrétnych a relevantných
tvrdení a rozvedenie, v čom konkrétne závažná ujma (iný nenapraviteľný následok) má spočívať, a
akú intenzitu prípadná ujma (iný nenapraviteľný následok) má. Žalobca nie je povinný preukazovať,že príslušná ujma bezprostredne nastala, avšak vyžaduje sa osvedčenie, že výkonom napadnutého
rozhodnutia určitá závažná ujma reálne a aktuálne hrozí. Tvrdené dôvody musí žalobca aj konkretizovať
s ohľadom na skutkový stav danej veci a zároveň ich hodnoverne osvedčiť. Správny súd pri posudzovaní

dôvodnosti návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe v zásade zohľadňuje tie dopady
a ujmy, ktoré by v dôsledku svojho vzniku mohli zmariť tú ochranu subjektívnych práv a právom
chránených záujmov, ktorú by mohlo poskytnúť právoplatné rozhodnutie správneho súdu vyhovujúce
správnej žalobe.

12. Správny súd v danej veci preto skúmal, či by okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia
žalovaného orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma v zmysle § 185 písm. a) SSP. Pri rozhodovaní
o návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe správny súd nepreskúmava v medziach
žalobných bodov žalobou napadnuté výroky rozhodnutia, v tomto štádiu konania zisťuje len existenciu
uvedených zákonných predpokladov pre priznanie odkladného účinku.

13. Žalobca v návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe apeloval hlavne na to, že podľa
jeho názoru napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj prvostupňového orgánu verejnej správy, nie
sú zákonné a sú podľa jeho názoru nesprávne, čo aj bol dôvod na podanie správnej žaloby. Správny
súd poznamenáva, že len tento samotný dôvod (teda pochybnosti žalobcu o správnosti a zákonnosti
napadnutých rozhodnutí) ako dôvod na povolenie odkladu správnou žalobou napadnutého rozhodnutia

žalovaného neobstojí a nie je postačujúci. V opačnom prípade by výkladom ad absurdum bolo možné
dospieť k záveru, že by bol daný dôvod na povolenie odkladu všetkých v správnom súdnictve správnymi
žalobami napádaných rozhodnutí či opatrení správnych orgánov, pretože samotným právnym dôvodom
podania správnej žaloby je nesporne tvrdenie žalobcu o nezákonnosti a vecnej nesprávnosti ním
namietaného rozhodnutia orgánu verejnej správy.

14. Pokiaľ žalobca návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe odôvodnil tým, že okamžitým
výkonom alebo právnymi následkami rozhodnutia hrozí závažná ujma a iný vážny nenapraviteľný
následok na životnom prostredí, avšak nekonkretizoval, o akú konkrétnu ujmu, resp. iný vážny
nenapraviteľný následok má ísť, správny súd uvádza, že ide tak len o tvrdenie vo všeobecnej rovine,

ktorý nemá pre správny súd z dôvodu jeho absolútnej neurčitosti a nekonkrétnosti žiadnu relevanciu z
hľadiska preukázania dôvodnosti návrhu žalobcu. Žalobca netvrdil a ani neosvedčil, aká (konkrétne)
závažná ujma, prípadne aký iný konkrétny vážny nenapraviteľný následok hrozí okamžitým výkonom
napadnutého rozhodnutia tak, ako to má na mysli vyššie citované zákonné ustanovenie. Tvrdené
dôvody musí navyše žalobca konkretizovať s ohľadom na skutkový stav danej veci a tiež dostatočne

osvedčiť. Za náležité splnenie povinnosti tvrdenia zo strany žalobcu v zmysle uvedených konštatovaní
nie je možné, práve pre nedostatočnú konkrétnosť, považovať len zovšeobecňujúci poukaz žalobcu
na princípy prevencie a predbežnej opatrnosti. Je nutné podotknúť, že nie je úlohou správneho súdu
nahrádzať procesnú aktivitu účastníkov konania a „hľadať“ eventuálne dôvody pre priznanie odkladného
účinku správnej žalobe.

15. Podľa názoru správneho súdu v argumentácii žalobcu absentuje konkrétnosť, podľa ktorej ak
by správnej žalobe nebol priznaný odkladný účinok, znamenalo by to nezvratný zásah do životného
prostredia, a v prípade potvrdenia nezákonnosti rozhodnutia by došlo k nenávratnému poškodeniu
životného prostredia. Žalobca žiadnym spôsobom nerozviedol a nekonkretizoval tieto tvrdenia o tak

zásadnej intenzite hrozby možného následku v prípade nevyhovenia návrhu na priznanie odkladného
účinku jeho žalobe. Správny súd ďalej podčiarkuje, že ustanovenie § 13 zákona č. 17/1992 Zb.
o životnom prostredí, v ktorom je princíp predbežnej opatrnosti zakotvený, vyžaduje konkretizáciu
nebezpečenstva nenávratného alebo závažného poškodenia životného prostredia, ktorého vznik možno
vzhľadomnaexistujúceokolnostipredpokladať,čovprejednávanejvecinebolonaplnené.Argumentácia

žalobcu, že právoplatné stavebné rozhodnutie umožňuje takú ujmu životnému prostrediu, ktorá je
nad rámec zákona a povinností stavebníka uložených mu v súlade so zákonom, žiadnym spôsobom
nevysvetľuje, ani nepreukazuje závery žalobcu, že by dochádzalo, alebo hrozilo porušenie ústavného
imperatívu účinnej ochrany životného prostredia zo strany orgánu verejnej moci podľa čl. 44 Ústavy
Slovenskej republiky.

16. Vyššie uvedené sa vzťahuje aj na tvrdenie žalobcu poukazujúce na to, že včasnosť súdneho zásahu
je pre reálnu ochranu životného prostredia často rozhodujúcim faktorom, a bez priznania odkladného
účinku je súdna ochrana nesúladná s princípom preventívnej opatrnosti. Aj táto argumentácia žalobcuje správnym súdom vyhodnotená len ako všeobecná, bez patričnej konkretizácie. Osobitne, pokiaľ ide
o tvrdenie žalobcu ohľadom priemernej dĺžky súdneho konania, v dôsledku ktorej dôjde často k realizácii
napadnutého rozhodnutia s nezvrátiteľným dopadom na životné prostredie, správny súd konštatuje

záver o jeho irelevantnosti, nakoľko inštitút odkladného účinku podľa § 185 a nasl. SSP je možné
využiť kedykoľvek, aj počas priebehu správneho súdneho konania. Výsledok meritórneho prieskumu
zákonnosti rozhodnutí orgánov verejnej správy (teda či bude napadnuté rozhodnutie zrušené), je pritom
v čase rozhodovania o návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe čisto hypotetický.

17. V závere správny súd považuje za potrebné podotknúť, že základným zmyslom rozhodnutia
o priznaní odkladného účinku správnej žalobe nie je všeobecne aplikovateľné oddialenie účinku
právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy, ale ide o mimoriadny nástroj na zabránenie stavu,
kedy by v dôsledku okamžitého výkonu právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy bola
konkrétnym, zásadným a nezvratným spôsobom negatívne ovplyvnená súkromná či verejná sféra
hrozbou závažnej ujmy, značnej hospodárskej či finančnej škody, respektíve - ako v danej veci –

závažnou ujmou na životnom prostredí, príp. iným nenapraviteľným následkom.

18. Vzhľadom na absenciu relevantných tvrdení zo strany žalobcu a na neosvedčenie jeho
nekonkretizovaných dôvodov, správny súd nemohol posúdiť intenzitu žalobcom tvrdenej ujmy na
životnom prostredí v dôsledku realizácie účinkov preskúmavaných rozhodnutí orgánov verejnej správ

a preto návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe podľa § 188 SSP zamietol.

19. Rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP v spojení s § 147
ods. 2 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná kasačná sťažnosť (§ 439 ods. 2 písm. e/ SSP).