Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, February 16, 2024

Súd: Mestský súd Bratislava IV
Spisová značka: 13C/10/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1424200869
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 02. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ing. Erika Klincková
ECLI: ECLI:SK:MSBA4:2024:1424200869.1

Uznesenie

Mestský súd Bratislava IV v právnej veci žalobcov: X.) K.. T. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. XXXX/XX,
XXX XX L., X.) Y.. V. W., nar. XX.XX.XXXX bytom U. XXXX/XX, XXX XX L., zastúpená: K.. T. W., nar.
XX.XX.XXXX, bytom U. XXXX/XX, XXX XX L., proti žalovanému: R.. M. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom
K. 8, XXX XX F., zastúpený: Y.. V. Q., s.r.o., so sídlom U. 4, XXX XX F. o nariadenie neodkladného
opatrenia v spore o určenie neexistencie vecného bremena, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh žalobcov na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa XX.XX.XXXX zamieta.

II. Súd návrh žalovaného na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa XX.XX.XXXX zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia sú žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa XX.XX.XXXX domáhajú voči žalovanému
určenia, že na nehnuteľnostiach zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX vedenom I. úradom F.,

katastrálny odbor pre katastrálne územie T., obec F. - T., okres F. V ako byt č. 3, nachádzajúci sa na 6. p.
bytového domu vchod č. X na K. ulici v F., súpisné číslo XXXX, postaveného na pozemku parcela registra
„C“, parcelné číslo XXXX, spolu so spoluvlastníckym podielom na spoločných častiach a spoločných
zariadeniach bytového domu o veľkosti XXXX/XXXXXX (ďalej len „byt“), neviazne právo doživotného
bývania a užívania v prospech žalovaného, ktoré vzniklo vo forme vecného bremena podľa Darovacej
zmluvy s vecným bremenom zo dňa XX.XX.XXXX, s právnymi účinkami vkladu práva podľa rozhodnutia

o povolení vkladu č. V XXXX/XXXX ku dňu XX.XX.XXXX.

2.Zároveňsažalobcoviadomáhalinariadenianeodkladnéhoopatrenia,ktorýmbysúdžalovanémuuložil
povinnosť dočasne nevstupovať do bytu na čas do právoplatného skončenia konania vo veci samej.

3. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia žalobcovia odôvodnili tým, že sú bezpodielovými

spoluvlastníkmi bytu bližšie špecifikovaného v bode 1. odôvodnenia, ktorý nadobudli na základe príklepu
udeleného dražobníkom na dobrovoľnej dražbe konanej dňa XX.XX.XXXX na W. úrade F. XJ, M. a
na základe zaplatenia ceny dosiahnutej vydražením žalobcami dražobníkovi. Žalobcovia uviedli, že o
vlastníctvo bytu sa vedie toho času spor na Mestskom súde Bratislava IV pod sp. zn. F o určenia
neplatnosti dobrovoľnej dražby. Žalobcovia boli pred vydražením bytu oboznámení, že na byte viazne
právna závada v podobe práva doživotného bývania a užívania v prospech žalovaného, zapísané na

liste vlastníctva podľa V XXXX/XXXX zo dňa XX.X.XXXX. Žalobcovia osobu žalovaného nepoznali,
nikdy sa s ním pred dražbou nestretli, nebolo im známe nič z minulosti žalovaného, nemali žiadne
informácie o osobe žalovaného. V každom prípade, bez poznania žalovaného ako osoby oprávnenej
z vecného bremena, boli žalobcovia ochotní umožniť žalovanému nerušený výkon osobného vecného
práva doživotného bývania a užívania bytu. Po nadobudnutí vlastníctva bytu dňa XX.XX.XXXX však
žalobcovia postupne zistili, že akýkoľvek výkon aj len holého vlastníckeho práva žalobcov s právom

doživotného užívania a bývania žalovaného k bytu nie je možný. Po vydražení bytu žalobcami nedošlo
zo strany pôvodných vlastníkov bytu k riadnemu odovzdaniu bytu žalobcom. Pôvodní vlastníci bytu savyjadrili, že prístup k bytu nikdy nemali, pričom byt je užívaný tretími osobami, ktoré sú v zmluvnom
vzťahu s občianskym združením Q. OZ, so sídlom K. 8, F., K.: XX XXX XXX, v ktorom je štatutárnym
orgánomžalovaný.Žalobcoviazistili,žebytneužívažalovanýakoosobaoprávnenázvecnéhobremena,

ale je dlhodobo prenechávaný žalovaným prostredníctvom jeho občianskeho združenia, Q. OZ do
užívania tretích osôb, tzv. podnájomníkov. Žalobcovia ďalej uviedli, že žalovaný ako oprávnený z
vecnéhobremenamôžeužívaťzaťaženúveclenpreseba,anesmiekužívaniuvecipribraťiného.Osoba
oprávnená z vecného bremena nesmie byt ani jeho časť prenajať a ponechávať si tzv. (pod)nájomné pre
seba. Ak by oprávnená osoba časť bytu i prenajala, je povinná nájomné vydať vlastníkovi, pokiaľ nebolo

dohovorené inak, pretože obsahom práv zodpovedajúcich vecným bremenám nie je samo osebe i právo
požívania. Žalobcovia majú za to, že právo žalovaného doživotného bývania a užívania bytu, ktorému
zodpovedá vecné bremeno žalobcov ho strpieť, sa premlčalo, pretože žalovaný minimálne po dobu 10-
tich rokov svoje právo doživotného bývania a užívania bytu osobne nevykonáva. Pre zánik vecných
bremien premlčaním nie je dôležité, či došlo k porušeniu práva z objektívnych alebo subjektívnych
dôvodov, dôležitý je stav, či právo je alebo nie je vykonávané. Žalobcovia tvrdia, že žalovaný nikdy od

nadobudnutia bytu v roku XXXX nebýval v byte. Potrebu neodkladnej a bezprostrednej úpravy pomerov
žalobcovia odôvodňujú tým, že žalovaný si svoje právo doživotného bývania a užívania bytu zriadeného
in personam vykladá tak, že môže určovať, kto bude (za odplatu) užívať byt, umožňuje vstup cudzím
osobám do bytu bez súhlasu žalobcov ako vlastníkov bytu a používa byt v rozpore s dojednaným právom
zodpovedajúcim vecnému bremenu.

Žalobcovia ďalej uviedli, že dňa XX.XX.XXXX žalovaný prostredníctvom sociálnej siete viber kontaktoval
R.H.,sktoroužalobcoviaakovlastnícibytuazároveňprenajímateliauzavrelidňaXX.XX.XXXXnájomnú
zmluvu a žiadal ju, aby umožnila bývať v byte popri nej ešte inej, žalobcom a nájomníčke cudzej osobe,
na týždeň: „dnes by som potreboval kolegu ubytovať na týždeň, ide na operáciu. Viete to zariadiť prosím
Vás?“, s čím nájomníčka nesúhlasila s uvedením dôvodu, že jej syn je chorý a že jej tým žalovaný

narúša súkromie. Nájomníčka zároveň telefonicky informovala žalobcov, že ju oslovil žalovaný s takouto
požiadavkou, keďže nájomníčka nie je podľa nájomnej zmluvy oprávnená bez súhlasu vlastníkov bytu
prenechať byt do užívania ďalšej osobe. A. trvali na tom, že nesúhlasia, aby byt užívala ako nájomníčka s
dvomi maloletými deťmi ďalšia osoba, a to ani dočasne. Dňa XX.XX.XXXX žalovaný napísal nájomníčke
žalobcov o. i. „skôr by som povedal, že mne narúšate súkromie. Môžete byť takí nevďační?“ Žalovaný

sa v komunikácii zo dňa XX.XX.XXXX vyjadroval nájomníčke žalobcov tak, ako by on rozhodoval o tom,
kto sa z bytu vo vlastníctve žalobcov má vypratať, príp. kto má byt užívať, hoci na to nemá žiaden právny
nárok.

4. K návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia žalobcovia pripojili nasledovné listiny: Výpis z listu

vlastníctva bytu č. XXXX čiastočný, Zápisnica o odovzdaní predmetu dražby č. H zo dňa XX.XX.XXXX,
Zmluva o podnájme bytu č. Q./XXXX/PodnajZ/XXX zo dňa XX.XX.XXXX, U. z registra združení Q. OZ,
H. zmluva s vecným bremenom zo dňa XX.XX.XXXX, L. komunikácie žalovaného s R. H. cez viber, W.
zmluva zo dňa XX.XX.XXXX (nepodpísaná),

5. Podaním doručeným súdu dňa XX.XX.XXXX žalobcovia doplnili, že dňa XX.XX.XXXX sa žalovaný
pokúšal v čase od XX:XX do XX:XX hod. dostať do bytu za pomoci privolaného zámočníka ako aj
ďalšej osoby, Y. H.. T. hliadka, ktorú privolal žalovaný ho poučila, že nemôže len tak vojsť do bytu, ktorý
dlhodobo neužíval. Nájomníčka bytu mala strach, keď počula spoza dverí žalovaného sa vyjadriť, že
počká na odchod policajnej hliadky a pokúsi sa násilne otvoriť dvere, odvŕtať zámok, čo sa zatiaľ nestalo.

Rovnako žalobcovia uviedli, že dňa XX.XX.XXXX menovaný Y. H. v spoločných priestoroch bytového
domu si počkal na syna nájomníčky, vzal mu telefón a volal nájomníčke, že sa potrebuje nasťahovať
do bytu.

6. Podaním doručeným súdu dňa XX.XX.XXXX žalobcovia doplnili, že v noci zo XX.XX.XXXX na

XX.XX.XXXX nestotožnené osoby z vonkajšej strany dverí zalepili okolie zámku a vložku zámku dverí
silikónom. Žalobcom tak vznikla škoda z dôvodu potreby privolať zámočníka a vymeniť bezpečnostnú
vložku dverí.

7. K doplňujúcim podania žalobcovia priložili sms komunikáciu s nájomníčkou a fotografie dverí a zámku.

8. Podaním doručeným súdu právnym zástupcom žalovaného dňa XX.XX.XXXX (ktoré žalovaný zrejme
omylom adresoval k sp.zn. značke XC/XX/XXXX a úkonom súdu dňa XX.XX.XXXX bolo podanie
vylúčené do tohto konania), sa žalovaný vyjadril k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia azároveň navrhol nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým by súd (I) uložil žalobcom povinnosť zdržať
savýkonuvlastníckehoprávaakoajďalšíchsúvisiacichprávkbytudoprávoplatnostirozhodnutiavoveci
samej a (II) uložil žalobcom povinnosť umožniť žalovanému výkon práva zodpovedajúceho vecnému

bremenu užívania bytu až do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

9. T. podaním sa žalovaný k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia žalobcami vyjadril tak, že má
za to, že žalobcovia nepreukázali oprávnenie na bezodkladnú ochranu ich domnelých práv, neosvedčili
dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému má byť neodkladným opatrením priznaná procesná súdna ochrana

a zároveň neosvedčili potreby neodkladnej úpravy pomerov, neosvedčili ani naliehavý právny záujem.
Uviedol, že žalobcovia zámerne skresľujú skutočnosti v snahe navodiť dojem, že došlo k premlčaniu
vecného bremena, čo však nie je pravdou. Celé konanie je zo strany žalobcov zneužívanie práva a to
od počiatku, kedy vydražili byt v hodnote asi XXX.XXX X. za XX.XXX X. v roku XXXX, hoci neexistovali
dôvody na dražbu a aj tak ani túto sumu nevyplatili pôvodným vlastníkom. V tejto veci vedená žaloba.
Ďalej žalovaný uviedol, že si jednak nevykladá, že môže určovať a aj keby si to vykladal tak to nie je

dôvod na určovanie, kto bude užívať byt. Je to lož. Komunikácia je účelovo predložená a hovorí o tom, že
s nájomníčkou boli dohodnutí, že mu uvoľní byt, aby ho mohol nerušene užívať, nakoľko sa mu zmenila
situácia a potrebuje v byte bývať. Navyše to oznamoval ako zástupca predchádzajúceho nájomcu a
súčasná nájomníčka bola podnájomníčkou. Samotní žalobcovia podali žalobu na vypratanie žalovaného
i podnájomníčky. Zjavne sa dohodli a konajú v súčasnosti v zhode, aby zneužívajúc právo zrušili právo

doživotného užívania a bývania práve žalovanému.
Ďalej žalovaný uviedol, že užíval byt podľa potreby a v období pandémie ho dal do užívania. Predtým
v ňom býval so synom, potom bol prenajatý a v roku XXXX a XXXX ho osobne využíval. Žalovaný
má právo nielen užívať byt, ale aj bývať a k bývaniu patrí samozrejme aj možnosť umožniť inej osobe
navštíviť žalovaného. Žalobcovia klamú v celom svojom podaní na viacerých miestach a zároveň

uvádzajú domnienky ako fakty a navyše vychádzajú z neoverených bulvárnych informácií. Snažia sa
vykresliť žalovaného v negatívnom svetle, čo samo o sebe nemôže mať vplyv na rozhodovanie. Pritom
práve žalobcovia špekulatívne vydražili byt, aj keď si boli vedomí zaťaženia nehnuteľnosti právom
doživotného užívania. Z komunikácie vidieť, že ešte pred tým, ako boli pomery medzi žalobcami, ktorí za
právo obchádzajúcich podmienok získali byt, a pani Diviakovou, žalovaný požiadal, aby umožnila vstup

známemu. Ona tejto prosbe nevyhovela, čo je dôkazom, že nedošlo k užívaniu ani určovaniu toho, kto
bude byt užívať. Zároveň žalovaný predkladá komunikáciu, že oznámil, že potrebuje opätovne využívať
byt na bývanie pre svoju osobu. Na toto reagovala súhlasne a po tomto sa obrátila na žalobcov. Žalovaný
má v uvedenom byte trvalý pobyt zapísaný práve na základe vecného bremena, takže preukázateľne
vecné bremeno využíval. V konaní roku XXXX na polícii v F. X priamo pani H. na výzvu polície oznámila,

že v byte žalovaný býva. G., že samotná podstata vecného bremena je, že toto právo využíva spôsobom
ako uzná za vhodné a to aj tým, že má záujem od vecného bremena odstúpiť alebo osobne využívať.
V súčasnosti je mu toto právo upreté. H. X.X.XXXX sa žalovaný domáhal vstupu do bytu z dôvodu, že
potrebuje využívať svoje právo a bývať, nakoľko sa mu zmenili životné pomery (rozišiel sa s partnerkou),
práve v tomto byte, kde má aj trvalý pobyt. Toto mu nebolo umožnené a bolo mu toto právo odopreté.

Záznam o tomto je na polícii F. 5. A. v nehnuteľnosti býval s prestávkami v rokoch XXXX, XXXX a
dokonca platil náklady spojené s užívaním, čo dokazuje, že uvedenú nehnuteľnosť aj užíval. V prípade
rozhodnutia o zamedzení využívania užívacieho práva a bývania žiadam aby súd určil kde má bývať.
Žalovaný je momentálne odkázaný na využívanie práva, nakoľko nemá kde bývať. Zároveň oznámil,
že je povinný zdržiavať sa na uvedenej adrese. Toto aj vykonával prerušovane okrem dôvodov keď bol

odcestovaný alebo dočasne býval u priateľky. Práve z dôvodu zastihnuteľnosti žalovaný musí byť na
uvedenej adrese, o čom rozhodol pri nevzatí jeho osoby do väzby iný štátny orgán. Preto je absurdné,
ak jeden orgán hovorí, že sa musí žalovaný zdržiavať na adrese trvalého bydliska a iný orgán mu
bezdôvodne takéto zakazuje. Vzhľadom k tomu žalovaný žiada, aby bolo neodkladným opatrením
zabezpečené, aby svoje právo mohol naďalej nerušene užívať a aby mu žalobcovia preplatil náklady

spojené so znemožnením užívania.
Ďalej žalovaný uviedol, že podmienkou pre vyhovenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
je naliehavosť situácie, vyžadujúcej neodkladné riešenie veci v záujme predchádzania vzniku možnej
poruchy v právnom vzťahu. Jedným z hlavných atribútov na nariadenie neodkladného opatrenia je
preukázanie skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov. Žalobcovia vo svojom

návrhu uviedli, že dôvodom na nariadenie neodkladného opatrenia je skutočnosť, že “žalovaný si
svoje právo doživotného bývania a užívania bytu zriadeného in personam vykladá tak, že môže
určovať, kto bude (za odplatu) užívať byt, konkr. umožňuje vstup cudzím osobám do bytu bez súhlasu
žalobcov ako vlastníkov bytu a používa byt v rozpore s dojednaným právom zodpovedajúcim vecnémubremenu”, na druhej strane však žalobcovia žiadajú, aby súd uložil žalovanému povinnosť dočasne
nevstupovať do bytu, na čas do právoplatného skončenia konania vo veci samej. Má za to, že návrh na
nariadenie neodkladného opatrenia je zmätočný a nepreskúmateľný, žalobcovia neosvedčili existenciu

rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov, keďže súdu žiadnym
relevantným spôsobom nezdokladovali ani nepreukázali, že žalovaný smeruje k vykonaniu úkonov,
ktorým chceli žalobcovia predmetným neodkladným opatrením zabrániť. Žalobcovia žiadajú súd, aby
uložil žalovanému povinnosť nevstupovať do bytu, avšak to nijakým spôsobom nezdôvodnili, v návrhu
uvádzajú, že žalovaný umožňuje byt užívať iným osobám, čo však nie je dôvodom, aby žalovaný

nemohol užívať byt sám z titulu legitímneho vecného bremena. Taktiež žalobcovia nepreukázali, že
v prípade, ak by aj zo strany žalovaného prišlo k vykonaniu úkonov, ktorým sa snažia neodkladným
opatrením zabrániť, vznikla by im tým akákoľvek škoda, či iná ujma, prípade by sa zhoršila ich právna
pozícia do takej miery, ktorá by odôvodňovala nariadenie nimi navrhovaného neodkladného opatrenia.

10. Žalovaný k podaniu pripojil sms komunikáciu žalovaného a p. H., znenie žaloby na vypratanie.

11. Dňa XX.XX.XXXX žalovaný doručil podanie, v ktorom uviedol, že zistil, že je podaná totožná žaloba
dvakrát,zrejmezdôvodu,abybolonáhodnedoručenéosobenarozhodnutie,ktorúviežalobcaovplyvniť.
Preto zároveň namieta sudcov súdu Bratislava z dôvodu, že nie je zrejmé u koho si vedia žalobcovia
vybaviť nezákonné rozhodnutie.

12. V prvom rade sa súd vysporiadal s podaním žalovaného zo dňa XX.XX.XXXX, ktoré podľa svojho
obsahu by mohlo mať znaky námietky zaujatosti zákonného sudcu resp. všetkých sudcov Mestského
súdu F. IV. L. uvádza, že na uvedené podanie z dôvodu nesplnenie zákonných náležitostí, neprihliadol, a
to s poukazom na ustanovenie § 52 ods. 2 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len

CSP), podľa ktorého v námietke zaujatosti musí byť okrem všeobecných náležitostí podania uvedené,
proti komu smeruje, dôvod, pre ktorý má byť sudca vylúčený, kedy sa strana uplatňujúca si námietku
o dôvode vylúčenia dozvedela a dôkazy na preukázanie svojho tvrdenia, ktorých povaha to pripúšťa,
okrem tých, ktoré nemôže bez svojej viny pripojiť. Na podanie, ktoré nespĺňa náležitosti podľa prvej vety,
súd neprihliada; v tomto prípade sa vec nadriadenému súdu nepredkladá. Ustanovenia o odstraňovaní

vád podania sa nepoužijú.

13. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na
návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

14. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

15. Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej

úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne
osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,
akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. Podľa § 326 ods. 2 CSP, k návrhu musí
navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

16.Podľa§327CSP,aknávrhnanariadenieneodkladnéhoopatrenianeobsahujepredpísanénáležitosti
alebo je nezrozumiteľný, alebo neurčitý, súd taký návrh odmietne, ak ide o také vady, ktoré bránia
pokračovaniu v konaní; ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa nepoužijú.

17. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú

splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

18. Podľa § 329 ods. 1 CSP prvá veta súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

19. Základnou podmienkou nariadenia neodkladného opatrenia je existencia zákonného dôvodu
vedúceho k jeho nariadeniu. Neodkladné opatrenie je inštitút, ktorý je namieste použiť vtedy, ak je
potrebné neodkladne upraviť pomery alebo ak je tu obava, že exekúcia bude ohrozená. Pri oboch
týchto skupinách neodkladných opatrení je potrebné skúmať, či je nárok navrhovateľa osvedčený ači je neodkladné opatrenie potrebné. Ide o taký stav právnych (nie iba faktických) vzťahov medzi
stranami, ktorý bezpodmienečne vyžaduje rýchlu súdnu ochranu. Potreba úpravy pomerov musí byť
teda bezodkladná, čo zahŕňa aj prvok naliehavosti a nevyhnutnosti. Aj v prípade splnenia formálnych

a vecných predpokladov vyžadovaných zákonom pre nariadenie neodkladného opatrenia súd musí
ešte zvažovať, či v prípade jeho nariadenia nedôjde k nevyváženému zásahu do vzťahov strán sporu
alebo tretích osôb, a teda posúdiť primeranosť zásahu, ktorý predstavuje nariadenie neodkladného
opatrenia. Požadované obmedzenie musí byť primerané poskytnutej ochrane navrhovateľa a nesmie
nad nevyhnutnú mieru limitovať odporcu. Pri rozhodovaní o nariadení neodkladného opatrenia je súd

viazaný návrhom strany, pričom by však mal starostlivo zvážiť najmä rozsah navrhovaných obmedzení.

20. Neodkladným opatrením sa dočasne upravujú pomery strán, pričom táto úprava pomerov musí
byť naliehavá a potrebná. Musia byť kumulatívne splnené všetky podmienky pre jeho nariadenie.
Súd posudzuje pred nariadením neodkladného opatrenia v celkovom kontexte požadovanej procesnej
ochrany, či a) je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami, b) navrhovateľom

tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z
ohrozenia exekúcie (princíp opodstatnenosti), c) uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia
objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha (princíp efektívnosti), d)
navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ má mať podľa okolností prípadu dočasný charakter,
nebude vytvorený nenávratný stav, e) právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú

osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality), f) sledovaný účel
nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

21. Pred nariadením neodkladného opatrenia nemusí byť nárok dokázaný, musí byť však osvedčený.
Už v návrhu na jeho vydanie musí byť zrejmé trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana

a musia byť opísané rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov a
skutočnosti hodnoverne osvedčujúce dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana.
Neodkladné opatrenie nie je konečným rozhodnutím a z jeho dočasného charakteru vyplýva, že pred
jeho vydaním nemusí súd zistiť všetky skutočnosti potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia.
Osvedčovanie na rozdiel od dokazovania znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov

zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie. Dôkazné bremeno spočíva výlučne na
navrhovateľovi predbežného opatrenia a jeho návrh by mal obsahovať všetky náležitosti umožňujúce
jeho meritórne vybavenie. Neodkladné opatrenie však nemožno vydať iba na základe tvrdení žalobcu
bez osvedčenia aspoň základných skutočností umožňujúcich prijať záver o pravdepodobnosti nároku,
ktorému sa má poskytnúť dočasná ochrana a bez osvedčenia nebezpečenstva bezprostredne hroziacej

ujmy. Okrem toho navrhované neodkladné opatrenie by malo byť primerané zabezpečovanému nároku
a musí byť prípustné.

22. V konaní o nariadenie neodkladného opatrenia sa v zásade nevykonáva dokazovanie, ale súd
o ňom rozhoduje spravidla bez nariadenia pojednávania a bez výsluchu a vyjadrenia strán (porov. §

329 ods. 1 CSP). Povinnosť tvrdenia a dôkazná povinnosť (resp. pre účely nariadenia neodkladného
opatrenia osvedčovacia povinnosť) však aj v tomto type konania zaťažuje navrhovateľa (čl. 8 CSP).
To znamená, že navrhovateľ je procesne povinný tvrdiť a osvedčiť, že sú splnené všetky zákonné
predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia, inak nemôže byť úspešný a jeho návrh bude
súdom zamietnutý. Neodkladné opatrenie však nemožno vydať iba na základe tvrdení žalobcu bez

osvedčenia aspoň základných skutočností umožňujúcich prijať záver o pravdepodobnosti nároku,
ktorému sa má poskytnúť dočasná ochrana a bez osvedčenia nebezpečenstva bezprostredne hroziacej
ujmy. Okrem toho navrhované neodkladné opatrenie by malo byť primerané zabezpečovanému nároku
a musí byť prípustné.

23. Osvedčovanie na rozdiel od dokazovania znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov
zisťuje iba najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia, pričom pri ich zisťovaní neprihliada a ani nemusí prihliadať na všetky procesné formality, ako
je to pri riadnom procesnom dokazovaní. Výsledkom takéhoto postupu je, že osvedčované skutočnosti
sa súdu, so zreteľom na všetky okolnosti prípadu, javia ako nanajvýš (vysoko) pravdepodobné

(porov. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. X M Z. X/XXXX). Pri neodkladnom
opatrení prevláda požiadavka rýchlosti konania pred požiadavkou úplného preukázania oprávnenosti
a dôvodnosti uplatneného nároku. Z hľadiska skutkového stavu je preto nevyhnutný taký stupeňspoľahlivého osvedčenia (spravdepodobnenia) základných skutkových okolností tvrdených v návrhu, pri
ktorom možno dôvodne nadobudnúť presvedčenie o ich pravdivosti.

24. V prvom rade súd preskúmal návrh žalobcov na nariadenie neodkladného opatrenia a vyjadrenie
žalovaného k predmetnému návrhu. Z predložených listín mal súd za osvedčené, že žalobcovia sú
vlastníkmi bytu, titulom nadobudnutia je notárska zápisnica N XXX/XXXX, Nz XXXXX/XXXX zo dňa
XX.XX.XXXX, Z-XXXXX/XXXX. Žalovaný má právo zodpovedajúce vecnému bremenu spočívajúce
v práve doživotného bývania a užívania podľa V-XXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX. O tejto

skutočnosti žalobcovia vedeli a museli vedieť nielen z verejne dostupného internetového portálu katastra
nehnuteľností, ale aj pri dražbe bytu, čo vyplýva zo Zápisnice o odovzdaní predmetu dražby č. H W.
R. H. obýva byt na základe nájomnej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX, ktorá v článku VI bod X obsahuje
ustanovenie o existencii vecného bremena, práva doživotného bývania a užívania bytu žalovaným.
Žalobcovia predložili v konaní zmluvu bez podpisu strán. Pre úplnosť súd dodáva, že si pripojil do tohto
konanie spis sp.zn. XC/XX/XXXX vedený tunajším súdom, kde sa navrhovateľka Janka H. domáha

proti žalovanému vydania neodkladného opatrenia spočívajúcom v nekontaktovaní a nepribližovaní
sa k navrhovateľke, kde sama uvádza, že v byte bývala za odplatu dva roky a dňa XX.XX.XXXX
uzatvorila nájomnú zmluvu s novými vlastníkmi. Lustráciou súd zistil, že na tunajšom súde prebieha
konanie o neplatnosť dražby sp.zn. F medzi pôvodnou spoluvlastníčkou C. T. a aktuálnymi vlastníkmi
bytu (žalobcovia v tomto konaní) a konanie o vypratanie nehnuteľnosti pod sp.zn. F kde sa totožní

žalobcovia domáhajú vypratania bytu R. H. a Q. OZ.

25. Súd má za to, že žalobcovia podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia nesplnili, nakoľko
v danom prípade vychádzajúc z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenie a priložených príloh,
nevyplývajehozákladnýpredpoklad,ktorýmjenevyhnutnáanaliehaváúpravavzťahovmedzisporovými

stranami. Ustálená súdna prax vychádza z požiadavky, aby žalobca reálnym spôsobom osvedčil,
resp. preukázal potrebu okamžitej dočasnej úpravy pomerov medzi stranami konania. Uvedené v
danom prípade absentuje. Potrebu neodkladnej úpravy odôvodňujú de facto len tým, že žalovaný dňa
XX.XX.XXXX kontaktoval ich nájomníčku a žiadal ju, aby mu umožnila bývať v byte a okrem neho aj
ďalšej osobe. Následne sa žalovaný neúspešne pokúsil dostať do bytu dňa XX.XX.XXXX v čase od

XX:XX do XX:XX hod. za pomoci privolaného zámočníka ako aj ďalšej osoby, Y. H. a za prítomnosti
policajnej hliadky. Uvedené potvrdila nájomníčka R. H. čestným vyhlásením. V noci zo XX.XX.XXXX na
XX.XX.XXXX nestotožnené osoby z vonkajšej strany dverí zalepili okolie zámku a vložku zámku dverí
silikónom, čo žalobcovia preukázali priloženými fotografiami. Zo screenshotu sms komunikácie medzi p.
H. a žalovaným, ktorý predložil žalovaný vyplýva, že p. H. a žalovaný spolu komunikovali aj v roku XXXX

a XXXX, pričom už X.XX.XXXX žalovaný oznamoval p. H., že bude v januári bude potrebovať byt, pričom
p. H. uvedené akceptovala a uviedla, že sa bude snažiť zohnať niečo nové, pričom uvádza, že bola už
na obhliadke a ak nájde byt, nemá problém sa za deň presťahovať. Súd má vzhľadom na uvedené za
to, že žalobcovia neosvedčili, že existuje neodkladná potreba uložiť žalovanému povinnosť nevstupovať
do bytu, v ktorom má žalovaný právo doživotného bývania a užívania, t.j. v čase rozhodovania súdu

neexistuje relevantný argument, ktorým by súd dočasne, do právoplatného rozhodnutia vo veci samej,
obmedzil oprávnenie žalovaného z vecného bremena. Pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení súd
nemohol vziať do úvahy tvrdenia žalobcov, že žalovaný právo z vecného bremena vyše XX rokov
nevykonáva, nielen preto že žalovaný tieto tvrdenia popiera, ale najmä z dôvodu, že až v konaní vo
veci samej bude predmetom dokazovania, či sa právo z vecného bremena vykonávalo, v akom rozsahu,

či sa prípadne dané právo premlčalo a iné. Vzhľadom na uvedené súd návrh žalobcov na nariadenie
neodkladného opatrenia zamietol.

26. Následne sa súd zaoberal návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré navrhol nariadiť
žalovaný. Aj pri tomto návrhu musí súd konštatovať, že žalovaný nijakým spôsobom nepreukázal

splnenie podmienok na nariadenie neodkladného opatrenia, z jeho návrhu nevyplýva základný
predpoklad spočívajúci v nevyhnutnej a naliehavej úprave vzťahov medzi sporovými stranami. Žalovaný
v podaní konštatoval, že nie sú splnené podmienky pre okamžitý zásah súdu, ktorým by súd nariadil
žalovanému nevstupovať dočasne do bytu a zároveň navrhol, aby súd uložil žalobcom povinnosť zdržať
sa výkonu vlastníckeho práva k bytu a jemu ako žalovanému umožnili výkon práva zodpovedajúcemu

vecnému bremenu. Len z kontextu vyjadrenia žalovaného k návrhu žalobcov súd identifikoval, že
výrok (I) neodkladného opatrenia žalovaný odvodzuje zrejme z dôvodu vedenia súdneho konania
o neplatnosť dražby, čo samo o sebe bez ďalších relevantných tvrdených a osvedčených dôvodov
nemôže zakladať uloženie povinnosti žalobcom zdržať sa výkonu vlastníckeho práva k bytu. Rovnakoz kontextu vyjadrenia žalovaného k návrhu žalobcov na nariadenie neodkladného opatrenia vyplýva, že
žalovaný má záujem v byte bývať, nakoľko sa mu zmenila situácia, má v byte nahlásený trvalý pobyt, je
odkázaný na bývanie v danom byte a navyše má dokonca povinnosť sa zdržiavať na uvedenej adrese z

dôvoduzastihnuteľnostiinýštátnymorgánom.Svojetvrdeniavšakžalovanýničímnepodložil,nepredložil
žiadnu listinu, na obsah ktorej sa odvoláva. Súd preto konštatuje, že žalovaný potrebu neodkladnej
úpravy pomerov neosvedčil. Vzhľadom na uvedené súd návrh žalovaného na nariadenie neodkladného
opatrenia zamietol.

27. O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie
končí ( § 262 ods.1 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti
ktoréhouzneseniusmeruje.Odvolaniemôžepodaťstrana,vktorejneprospechbolorozhodnutievydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.