Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, November 13, 2023

Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: 8Csp/39/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8222201318
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 11. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Majerník, PhD

ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2023:8222201318.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

1

8Csp/39/2022

Okresný súd Bardejov sudcom JUDr. Milanom Majerníkom, PhD. v spore žalobcov: v 1. rade: A. A.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XXX/XX, XXX XX C. a v 2. rade: D. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XXX/
XX, XXX XX C., právne zastúpení: JUDr. Igor Šafranko, Advokátska kancelária, ul. Sovietskych hrdinov
č.163/66, 089 01 Svidník, IČO: 31 954 448 proti žalovanému: Slovenská sporiteľňa, a.s., Tomášikova
48, 832 37 Bratislava, IČO: 00 151 653, právne zastúpený: Advokátska kancelária Mária Grochová a
partneri s.r.o., so sídlom Bočná 10, 040 01 Košice, IČO: 36 863 017, o určenie neprijateľnosti zmluvných
podmienok, takto

r o z h o d o l :

2

8Csp/39/2022

I. Určuje, že zmluvná podmienka uvedená v Zmluve o splátkovom úvere, č. XXXXXXXXXX,
zo dňa XX.XX.XXXX, v časti I. Predmet zmluvy, v znení:
„Poplatok za poskytnutie Úveru: 2 % z výšky Úveru splatný v deň podpisu Zmluvy, Poplatok za správu
Úveru: 40 Sk / mesačne.“, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

II. Určuje, že zmluvná podmienka uvedená v Zmluve o splátkovom úvere, č. XXXXXXXXXX,
zo dňa XX.XX.XXXX, v časti III. Splácanie Úveru, úrokov a poplatkov, v bode 7., v znení:
„Dlžník je povinný v prípade omeškania so splácaním Pohľadávky z Úveru, platiť úrok z omeškania vo
výške určenej Veriteľom Zverejnením. Dlžník súhlasí, že z došlých súm Veriteľ najskôr uhradí splatné
poplatky a náklady súvisiace s Úverom, úroky z omeškania, úroky a istinu.“, je neprijateľnou zmluvnou
podmienkou.

III. Určuje, že zmluvná podmienka uvedená v Zmluve o splátkovom úvere, č. XXXXXXXXXX,
zo dňa XX.XX.XXXX, v časti V. Záverečné ustanovenia, v bode 2., v znení:„Dlžník vyhlasuje, že sa oboznámil so Všeobecnými obchodnými podmienkami Veriteľa, súhlasí s nimi
a zaväzuje sa ich dodržiavať. Súčasne vyhlasuje, že sa oboznámil so Sadzobníkom a súhlasím s
ním, pričom pre účely Zmluvy sa VOP rozumejú Všeobecné obchodné podmienky vydané Veriteľom s

účinnosťou od 1.8.2002 (ďalej len „VOP“).“, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

IV. Určuje, že zmluvná podmienka uvedená v Zmluve o splátkovom úvere, č. XXXXXXXXXX,
zo dňa XX.XX.XXXX, časti V. Záverečné ustanovenia, v bode 4., v znení:
„Zmluvné strany sa dohodli, že ich vzájomné právne vzťahy sa budú, podľa § 262 Obchodného

zákonníka, spravovať podľa príslušných ustanovení Obchodného zákonníka.“, je neprijateľnou
zmluvnou podmienkou.

V. Žalobcom v 1. a 2. rade p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v
rozsahu 100 % s tým, že o výške týchto trov bude rozhodnuté samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

18

8Csp/39/2022

1. Žalobou doručenou Okresnému súdu Bardejov dňa 29.6.2022 žalobcovia žiadali, aby súd určiť
neprijateľnosťzmluvnýchpodmienok,ato1.zmluvnápodmienkauvedenávZmluveosplátkovomúvere,
č. XXXXXXXXXX, zo dňa XX.XX.XXXX, v časti I. Predmet zmluvy, v znení: „Poplatok za poskytnutie
Úveru: 2 % z výšky Úveru splatný v deň podpisu Zmluvy, Poplatok za správu Úveru: 40 Sk / mesačne.“,

2. zmluvná podmienka uvedená v Zmluve o splátkovom úvere, č. XXXXXXXXXX, zo dňa XX.XX.XXXX,
v časti III. Splácanie Úveru, úrokov a poplatkov, v bode 7., v znení: „Dlžník je povinný v prípade
omeškania so splácaním Pohľadávky z Úveru, platiť úrok z omeškania vo výške určenej Veriteľom
Zverejnením. Dlžník súhlasí, že z došlých súm Veriteľ najskôr uhradí splatné poplatky a náklady
súvisiace s Úverom, úroky z omeškania, úroky a istinu.“, 3. zmluvná podmienka uvedená v Zmluve o

splátkovom úvere, č. XXXXXXXXXX, zo dňa XX.XX.XXXX, v časti V. Záverečné ustanovenia, v bode
2., v znení: „Dlžník vyhlasuje, že sa oboznámil so Všeobecnými obchodnými podmienkami Veriteľa,
súhlasí s nimi a zaväzuje sa ich dodržiavať. Súčasne vyhlasuje, že sa oboznámil so Sadzobníkom a
súhlasím s ním, pričom pre účely Zmluvy sa VOP rozumejú Všeobecné obchodné podmienky vydané
Veriteľom s účinnosťou od 1.8.2002 (ďalej len „VOP“).“, 4. zmluvná podmienka uvedená v Zmluve o

splátkovom úvere, č. XXXXXXXXXX, zo dňa XX.XX.XXXX, časti V. Záverečné ustanovenia, v bode 4.,
v znení: „Zmluvné strany sa dohodli, že ich vzájomné právne vzťahy sa budú, podľa § 262 Obchodného
zákonníka, spravovať podľa príslušných ustanovení Obchodného zákonníka.“. Zároveň žiadali priznať
náhradu trov konania.

2. Žalobu odôvodnili tým, že so žalovaným uzatvorili zmluvu o splátkovom úvere, č. XXXXXXXXXX,
zo dňa XX.XX.XXXX, na základe ktorej im žalovaný poskytol úver vo výške 1 659,70 eura (50 000,- Sk), s
mesačnou splátkou vo výške 30,54 eura (920,- Sk), s ročnou úrokovou sadzbou 11,30 %, s RPMN 14,54
%, splatnosť prvej splátky: 20.11.2004 a konečnou splatnosťou úveru 20.10.2011. Zmluva obsahuje
neprijateľnú podmienku v časti I. predmet zmluvy, o tom, že poplatok za poskytnutie úveru: 2 % z výšky

úveru splatný v deň podpisu zmluvy poplatok za správu úveru: 40 Sk / mesačne, nakoľko žalovaný im
neposkytol reálne plnenie za takéto poplatky. Ako súčasť formulára zmluvy nebol individuálne dojednaný
a absenciou, zodpovedajúceho protiplnenia, spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a preto predstavuje podľa § 53 ods. 1 OZ neprijateľnú
podmienku. Zo zmluvy nie je možné zistiť, o aké plnenia a akého účelu ide. Zmluva o splátkovom

úvere obsahuje ďalšiu neprijateľnú zmluvnú podmienku, uvedenú v časti III. Splácanie úveru, úrokova poplatkov v bode 7. v znení: „Dlžník je povinný v prípade omeškania so splácaním Pohľadávky z
Úveru,platiťúrokzomeškaniavovýškeurčenejVeriteľomZverejnením.Dlžníksúhlasí,žezdošlýchsúm
Veriteľ najskôr uhradí splatné poplatky a náklady súvisiace s Úverom, úroky z omeškania, úroky a istinu.“

Predmetné zmluvné ustanovenie poskytuje žalovanému ako dodávateľovi úveru možnosť započítavať
ich platby na iný účel, akým je splatenie istiny tohto úveru, a bez ohľadu na našu vôľu. Toto ustanovenie
zmluvy zakladá nevyvážený vzťah medzi nimi a žalovaným, pokiaľ ide o započítavanie našich platieb
na predmetný úver, keďže umožňuje žalovanému postupovať v tomto smere nepredvídateľne a
započítavanie ich platieb sa tak stáva pre nich netransparentné. Žalobcovia ďalej žiadali vysloviť

neprijateľnosti podmienky v zmluve v časti Záverečné ustanovenia, bod 2., v znení´: „Dlžník vyhlasuje,
že sa oboznámil so Všeobecnými obchodnými podmienkami Veriteľa, súhlasí s nimi a zaväzuje sa ich
dodržiavať. Súčasne vyhlasuje, že sa oboznámil so Sadzobníkom a súhlasím s ním, pričom pre účely
Zmluvy sa VOP rozumejú Všeobecné obchodné podmienky vydané Veriteľom s účinnosťou od 1.8.2002
(ďalej len „VOP“).“ Uvedenou zmluvnou podmienkou sa na spotrebiteľa v rozpore s § 53 ods. 4 písm. l)
OZ neprijateľne prenáša dôkazné bremeno, ktoré má podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, niesť

účastník konania, a to v otázke oboznámenia sa s obchodnými podmienkami, v otázke ich prevzatia
a súhlasu s nimi, v otázke oboznámenia sa so zmluvnými podmienkami prostredníctvom formulára,
v otázke doručenia a prevzatia formulára. Z uvedených dôvodov je takéto dojednanie neprijateľné,
pretože si tým zhoršujú svoje zmluvné postavenie ako to predpokladá § 54 ods. 1 OZ v súvislosti s
§ 52 ods. 2 a § 39 OZ. Navyše, nejde o jej individuálne dojednanie a ide o stav podľa § 53 ods.

2 OZ. V poradí štvrtou neprijateľnou podmienkou podľa ich názoru je zmluvná podmienka uvedená
v zmluve v časti V. záverečné ustanovenia v bode 4 v znení: „Zmluvné strany sa dohodli, že ich
vzájomné právne vzťahy sa budú, podľa § 262 Obchodného zákonníka, spravovať podľa príslušných
ustanovení Obchodného zákonníka.“ Majúc za to, že v danom prípade ide o spotrebiteľskú vec, na
ktorú je potrebné aplikovať ustanovenia § 52 a násl. OZ. Aplikácia OBZ by prichádzala do úvahy len

vtedy, ak by to bolo pre spotrebiteľa výhodnejšie. Keďže výlučne spravovanie záväzkového vzťahu
ustanoveniami Obchodného zákonníka by bolo pre nich ako spotrebiteľov nevýhodnejšie, táto zmluvná
podmienka vytvára materiálnu disproporciu v ich neprospech podľa § 53 ods. 1 OZ, pretože sa týmto
vopred vzdávajú svojich zákonných práv a zhoršujú si tým svoje zmluvné postavenie ako to predpokladá
§ 54 ods. 1 OZ v súvislosti s § 52 ods. 2 a § 39 OZ.

3. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 16.9.2022 namietal jej procesnú neprípustnosť s tým, že
žaloba o určenie právnej skutočnosti prichádza do úvahy výlučne v prípade, ak je výslovne pripustená
(dovolená) osobitnou právnou normou. Nemôže obstáť ani procesná prípustnosť žalobných návrhov
s poukazom na § 298 Civilného sporového poriadku. Nielen, že odporuje výslovnému zneniu § 137

písm. d) Civilného sporového poriadku, ktoré vyžaduje existenciu „osobitného predpisu“, čo Civilný
sporový poriadok nie je, ale absentuje aj tvrdenie rozhodujúcich skutočností, ktoré sú nevyhnutné
pre procesný úspech v intenciách individuálneho (ako opak abstraktného) spotrebiteľského sporu. V
individuálnom spotrebiteľskom spore iniciovanom žalobou, ktorá je zásadne prostriedkom slúžiacim na
ochranu konkrétneho ohrozeného alebo porušeného subjektívneho práva žalobcu (čl. 1 Základných

princípov, § 131 Civilného sporového poriadku), prichádza do úvahy vyslovenie neprijateľnosti zmluvnej
podmienky iba v prípade, ak jej obsah akýmkoľvek spôsobom dopadá alebo má vplyv na právo, na
ochranu ktorého je taký spor vedený. V širšom kontexte ide aj o absenciu základných znakov určovacej
žaloby, a to aby táto slúžila potrebám praktického života a riešila skutočné ohrozenie alebo porušenie
subjektívneho práva. Z meritórneho hľadiska namietal zlyhanie žalobcov v riadnom splnení povinnosti

tvrdenia na základné znaky relevantných hmotnoprávnych noriem. Absentuje objasnenie, v čom majú
príslušné ustanovenia zakladať hrubú nerovnováhu medzi zmluvnými stranami. Žiadal žalobu zamietnuť
a priznať náhradu trov konania.

4. Žalobcovia v replike zo dňa 13.12.2022 uviedli, že žalovaný sa mylne domnieva, že podaná

žaloba je neprípustná pre rozpor s ustanoveniami Civilného sporového poriadku. Predmetná žaloba
predstavuje efektívny procesný prostriedok pre nich ako spotrebiteľa, aby bola zabezpečená ochrana
ohrozených a porušených práv v dôsledku nedodržania povinnosti žalovaného nepoužívať neprijateľné
zmluvné podmienky vo formulárových zmluvách, ako aj nekalých obchodných praktík pri ich uzatváraní.
Konštatovanie žalovaného, že žalobou o určenie neprijateľnosti zmluvných podmienok, nie je možné

požadovať takéto určenie a pripustiť súdny prieskum neprijateľných zmluvných podmienok, predstavuje
popieranie jej práva na prístup k súdu a vyjadruje celkový vzťah žalovaného k rešpektovaniu ústavou
garantovaného práva na súdnu a inú právnu ochranu ako aj princípu ochrany spotrebiteľa. Predmetná
žaloba je okrem iného aj účinným prostriedkom dosiahnutia prevencie pred neustálym používanímnečestných podmienok vo formulárových spotrebiteľských zmluvách. Žalovaný v podstate vykladá
ustanovenie § 137 CSP tak, ako keby tento uzákoňoval taxatívny výpočet možných žalôb, brániac
spotrebiteľovi podať žalobu o určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru alebo neprijateľnosti

zmluvných podmienok. Zákonodarca dokonca počíta, okrem iných alternatív, aj s alternatívou len
určovacieho výroku už priamo v CSP v ust. § 298 CSP. Dostatočnú legitimitu na podanie určovacej
žaloby na určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky, ale aj iné určovacie žaloby s cieľom ochrany
spotrebiteľaposkytujeužcitovanéust.§3ods.3aods.5zákonač.250/2007Z.z.oochranespotrebiteľa,
ale aj § 53a ods. 1 OZ. Poukázali na ustanovenie § 11 ods. 4 zák. č. 129/2010 Z. z., v znení zák. č.

279/2017 Z. z., s účinnosťou od 01.01.2018, podľa ktorého: „Spotrebiteľ sa môže pred súdom domáhať
určenia neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti
poskytnutéhospotrebiteľskéhoúveružalobou.18ba).“Poznámkapodčiaroukodkazu18ba)znie:„18ba)
§ 137 ods. c) a d) Civilného sporového poriadku.“ Nemali by preto už byť žiadne pochybnosti o tom,
že od 01.01.2018 sa môže spotrebiteľ pred súdom domáhať určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti
úveru a neprijateľnosti zmluvnej podmienky, keď to ustanovenie § 11 ods. 4 zák. č. 129/2010 Z. z.

výslovne umožňuje, a to práve s odkazom na § 137 CSP. Ak ustanovenie § 11 ods. 4 zák. č. 129/2010
Z. z., v platnom znení, práve s odkazom na § 137 CSP, umožňuje spotrebiteľovi domáhať sa
určenia neplatnosti zmluvy žalobou, tak v zmysle zásady, že vo väčšom je obsiahnuté menšie, ak sa
spotrebiteľ môže domáhať žalobou určenia neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, tak sa môže
domáhať žalobou aj určenia neplatnosti ktorejkoľvek neplatnej časti zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

teda aj určenia neprijateľnosti zmluvnej podmienky, lebo určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky, je
taktiež určením neplatnosti zmluvy. Pre úplnosť však je potrebné zdôrazniť, že určovanie neprijateľnosti
zmluvnej podmienky malo oporu v zákone aj pred 01.01.2018, v zmysle § 137 CSP, § 298 CSP a v
zmysle zák. č. 250/2007 Z. z. a § 53a OZ. Z názorov žalovanej by vyplývalo, že určenie neprijateľnosti
zmluvných podmienok je len akýmsi vedľajším produktom iného spotrebiteľského sporu. V skutočnosti je

však určovanie neprijateľnosti zmluvných podmienok v individuálnych spotrebiteľských sporoch hlavným
prostriedkom a cieľom ochrany spotrebiteľov v EÚ. Poukázali pritom na rozhodnutie NS SR sp. zn.
6Cdo/27/2018 zo dňa 28.3.2019 a rozsudok NS SR sp. zn. 6Cdo/127/2017 zo dňa 30.1.2019. K
zavedeniu § 53a OZ došlo zákonom č. 575/2009, s účinnosťou od 01.03.2010 s cieľom zabezpečenia
transpozície čl. 7 ods. 1 Smernice Rady 93/13/EHS. Podľa už citovaného čl. 7 ods. 1 Smernice

Rady 93/13/EHS: „Členské štáty majú zabezpečiť v záujme spotrebiteľov a konkurentov existenciu
adekvátnych a účinných prostriedkov na prevenciu neustáleho používania nečestných podmienok v
zmluvách, ktoré predávajúci alebo dodávatelia uzatváranú so spotrebiteľmi.“ Z uvedeného čl. 7 ods. 1
Smernice, premietnutej do § 53a OZ, ale aj z § 53 OZ vyplýva ex offo súdna kontrola neprijateľných
zmluvných podmienok, a to práve v individuálnych spotrebiteľských súdnych konaniach, ako to vyplýva

z judikatúry Súdneho dvora EÚ, napr. vo veciach C-429/05, C-240 až C-244/98, C-168/05, C473/00,
C-404/06, C-412/06, C-91/92, C- 509/07, C-243/08, C-377/14, C-472/11, C-397/11, C-488/11. Týka
sa to dokonca aj konania pred odvolacím súdom, ako to vyplýva z rozhodnutia Súdneho dvora EÚ
vo veci C-397/11. V súvislosti s možnou úvahou o retroaktivite ustanovenia § 53a OZ treba uviesť,
že ak je súčasťou právneho poriadku ustanovenie § 53 ods. 1 a § 879f ods. 3 OZ, nemôže ísť v

podobe § 53a OZ o narušenie právnej istoty, keďže toto neupravuje substantívne a retroaktívne
neprijateľnosť zmluvnej podmienky, ale definuje prípady, v ktorých bude daná ex lege povinnosť
zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom v zmluvách so
všetkými spotrebiteľmi. K praxi „sólo“ určovania neprijateľnosti zmluvných podmienok poukazujú napr.
na rozhodnutia Krajského súdu v Prešove, sp. zn. 9Co/29/2017, zo 17.05.2018; sp. zn. 18Co/90/2018,

z 19.11.2018; sp. zn. 19Co/199/2017, z 05.06.2018; sp. zn. 20Co/145/2018, z 30.05.2019; sp. zn.
22Co/128/2018, z 26.03.2019. Rovnaký názor prípustnosti a nutnosti rozhodovania o „sólo“ žalobách
na určovanie neprijateľnosti zmluvných podmienok vyplýva z rozsudku Najvyššieho súdu SR, sp. zn
4Cdo/148/2018, z 30.07.2019 a rovnako aj z uznesenia Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 6Cdo/27/2018,
z 28.03.2019. Čo sa týka neprijateľnosti predmetných zmluvných podmienok, tak pre súdenú vec je

rozhodujúce, aby existovalo hoci aj len jedno právoplatné rozhodnutie, ktoré určuje predmetnú zmluvnú
podmienku za neprijateľnú a teda absolútne neplatnú. Postoj žalovanej k judikovaným neprijateľným
zmluvným podmienkam nerešpektuje § 53a OZ a o to viac je žaloba na určenie neprijateľnosti
predmetných zmluvných podmienok dôvodnejšia.

5. Žalovaný v duplike zo dňa 10.10.2023 opäť argumentoval tým, že podľa jeho názoru námietka
procesnej neprípustnosti vo vzťahu k žalobným návrhom na určenie neprijateľnosti zmluvných
podmienok bola primárne uplatnená ako nesúhlas, aby sa v rámci individuálneho spotrebiteľského
sporu akákoľvek zmluvná podmienka posudzovala abstraktne, bez zreteľa na okolnosti konkrétnehoprípadu a bez premostenia na konkrétne subjektívne právo žalobcu, o ochranu ktorého má ísť. A mal
za to, že sa s týmto vôbec žalobcovia nevysporiadali a k uvedenému neuviedli bez premostenia
na konkrétne subjektívne právo žalobcov, o ochranu ktorého má ísť, má byť zmluvná podmienka

posudzovaná abstraktne. Aj bez určenia neprijateľnosti zmluvnej podmienky sa teda spotrebiteľ môže
v plnom rozsahu domáhať ochrany svojich práv, najmä prostredníctvom žalôb Podľa § 137 písm. c)
Civilného sporového poriadku, čo je zároveň plne v súlade s jedným z nosných princípov úniového
práva - princípom ekvivalencie - v zmysle ktorého v prípade nárokov založených na práve Únie
musia existovať rovnaké procesné pravidlá a opravné prostriedky, ako sú tie, ktoré sa uplatňujú pri

obdobných nárokoch s výlučne vnútroštátnou povahou. Ďalej namietal vecnú neprípustnosť súdneho
prieskumu. Zdôrazňoval neprípustnosť súdneho prieskumu zmluvného dojednania o poplatku ako
takého. Samotnému prieskumu spotrebiteľskej prijateľnosti zmluvného dojednania musí podľa žalovanej
predchádzať ustálenie, či je taký prieskum vôbec dovolený, teda či nie je prítomná niektorá zo zákonom
výslovne aprobovaných okolností, ktorá vylučuje podrobiť zmluvnú podmienku testu prijateľnosti. V
prípade žalobcami namietaného zmluvného dojednania o poplatku za správu úveru pritom takáto výluka

nepochybne existuje - ide o cenové dojednanie. Výhrady žalobcov týkajúce sa dojednania o spôsobe
započítavania platieb na jednotlivé zložky úverového záväzku sú výrazom nepoctivého zastierania
časových súvislostí, najmä času vzniku zmluvy a jej jednotlivých zmluvných podmienok. Zmluva o úvere
so žalobcami bola uzatvorená dňa XX.XX.XXXX, preto bola namietaná zmluvná klauzula o spôsobe
započítavania platieb na jednotlivé zložky úverového záväzku bola plne kompatibilná s ustanovením §

330 Obchodného zákonníka v znení v tom čase účinnom. K určovaciemu návrhu smerujúcemu proti
vyhláseniu o oboznámení sa dlžníka s obchodnými podmienkami poukázal na znenie ustanovenia § 53
ods. 3 písm. l) OZ s tým, že uvedené zmluvné vyhlásenia taký charakter nemá. Aj pokiaľ ide dojednanie
o voľbe Obchodného zákonníka, mal za to, že ide o dojednanie odrážajúce ustanovenie § 261 ods. 6
písm. d) Obchodného zákonníka.

6. Súd nariadil pojednávanie, ktoré sa uskutočnilo dňa 16.10.2023. Na nariadenom pojednávaní súd
vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom žaloby a vyjadrení, ich príloh, a to: žaloba na č.l.
1-4, podnet komisie na posudzovanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách na č.l. 6-18, zmluva
o splátkovom úvere na č.l. 19-20, vyjadrenie žalovaného na č.l. 31-36, replika žalobcov na č.l. 45-52,

vyjadrenie žalovaného tzv. duplika zo dňa 10.10.2023, prednesmi právnych zástupcov strán sporu na
pojednávaní, ako aj s ďalšími listinami, ktoré sú súčasťou spisu.

7. Vykonaným dokazovaním súd zistil, že žalobcovia so žalovaným dňa XX.XX.XXXX uzavreli zmluvu o
splátkovou úvere, ktorej predmetom bolo poskytnutie úveru vo výške 50.000 Sk. Žalovaní sa zaviazali

uvedený úver splácať v mesačných splátkach vo výške 920 Sk. Okrem toho v zmluve si strany
dohodli konečnú splatnosť úveru na deň 20.10.2011, ročnú úrokovú sadzbu vo výške 11,30 % p.a.
a splatnosť prvej splátky 20.11.2004. Zmluva obsahovala zmluvnú podmienku uvedenú v časti I.
Základné podmienky, v znení: „Poplatok za poskytnutie Úveru: 2 % z výšky Úveru splatný v deň podpisu
Zmluvy, Poplatok za správu Úveru: 40 Sk / mesačne.“, zmluvnú podmienku v časti III. Splácanie Úveru,

úrokov a poplatkov, v bode 7., v znení: „Dlžník je povinný v prípade omeškania so splácaním Pohľadávky
z Úveru, platiť úrok z omeškania vo výške určenej Veriteľom Zverejnením. Dlžník súhlasí, že z došlých
súm Veriteľ najskôr uhradí splatné poplatky a náklady súvisiace s Úverom, úroky z omeškania, úroky
a istinu.“, zmluvnú podmienku v časti V. Záverečné ustanovenia, v bode 2., v znení: „Dlžník vyhlasuje,
že sa oboznámil so Všeobecnými obchodnými podmienkami Veriteľa, súhlasí s nimi a zaväzuje sa ich

dodržiavať. Súčasne vyhlasuje, že sa oboznámil so Sadzobníkom a súhlasím s ním, pričom pre účely
Zmluvy sa VOP rozumejú Všeobecné obchodné podmienky vydané Veriteľom s účinnosťou od 1.8.2002
(ďalej len „VOP“).“, zmluvnú podmienku v časti V. Záverečné ustanovenia, v bode 4., v
znení: „Zmluvné strany sa dohodli, že ich vzájomné právne vzťahy sa budú, podľa § 262 Obchodného
zákonníka, spravovať podľa príslušných ustanovení Obchodného zákonníka.“.

8. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

9. Podľa § 52 ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom v čase uzavretia
spotrebiteľskej zmluvy dňa 7.3.2006 (ďalej aj „Občiansky zákonník“), spotrebiteľskými zmluvami sú
kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva
podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorýnemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.
Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení

spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

10. Podľa § 53 ods. 1, 2, 3, 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka"). Ustanovenie odseku 1 sa nevzťahuje na

predmet plnenia alebo cenu plnenia. Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa
považujú najmä ustanovenia, ktoré a) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred
uzavretím zmluvy, b) dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa
bez súhlasu spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia
pohľadávky spotrebiteľa, c) vylučujú alebo obmedzujú zodpovednosť dodávateľa za konanie alebo
opomenutie, ktorým sa spotrebiteľovi spôsobila smrť alebo ujma na zdraví, d) vylučujú alebo obmedzujú

práva spotrebiteľa pri uplatnení zodpovednosti za vady alebo zodpovednosti za škodu, e) umožňujú
dodávateľovi, aby spotrebiteľovi nevydal ním poskytnuté plnenie aj v prípade, že spotrebiteľ neuzavrie s
dodávateľom zmluvu alebo od nej odstúpi, f) umožňujú dodávateľovi odstúpiť od zmluvy bez zmluvného
alebo zákonného dôvodu a spotrebiteľovi to neumožňujú, g) oprávňujú dodávateľa, aby bez dôvodov
hodných osobitného zreteľa vypovedal zmluvu uzavretú na dobu neurčitú bez primeranej výpovednej

lehoty,h)prikazujúspotrebiteľovi,abysplnilvšetkyzáväzkyajvtedy,akdodávateľnesplnilzáväzky,ktoré
vznikli, i) umožňujú dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého
v zmluve, j) určujú, že cena tovaru alebo služieb bude určená v čase ich splnenia, alebo dodávateľa
oprávňujú k zvýšeniu ceny tovaru alebo služieb bez toho, aby spotrebiteľ mal právo odstúpiť od zmluvy,
ak cena dohodnutá v čase uzavretia zmluvy je podstatne prekročená v čase splnenia. Neprijateľné

podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

11. Podľa § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou
zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže
vopredvzdaťsvojichpráv,ktorémutentozákonpriznáva,alebosiinakzhoršiťsvojezmluvnépostavenie.

V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

12. Podľa § 11 ods. 4 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 279/2017 Z.z. spotrebiteľ
sa môže pred súdom domáhať určenia neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo určenia

bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého spotrebiteľského úveru žalobou.18ba) Poznámka pod
čiarou k odkazu 18ba): „18ba) § 137 ods. c) a d) Civilného sporového poriadku.“

13. Podľa § 137 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej aj „CSP“ alebo „Civilný
sporový poriadok“) žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o a) splnení povinnosti, b) nároku

na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva
z osobitného predpisu, c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem;
naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo d) určení
právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

14. Podľa § 298 ods. 1,2 Civilného sporového poriadku, súd môže v rozsudku, ktorý sa týka
spotrebiteľského sporu, aj bez návrhu vysloviť, že určitá zmluvná podmienka používaná dodávateľom
v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou
je neprijateľná; v takom prípade súd uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky,
ako bolo dohodnuté v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so

spotrebiteľskou zmluvou. Ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve alebo
v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou za neplatnú z dôvodu
neprijateľnosti takej zmluvnej podmienky, nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takej zmluvnej
podmienky alebo mu na základe takej zmluvnej podmienky uložil povinnosť vydať spotrebiteľovi
bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie, súd aj bez

návrhu výslovne uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dohodnuté v
spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou.15. Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z. o o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení
zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších
predpisov v znení platnom a účinnom v čase uzavretia úverovej zmluvy, zmluva o spotrebiteľskom úvere

okrem všeobecných náležitostí6) obsahuje najmä a) sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných
poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania
kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto možnosť využiť, b) opis tovaru alebo služby, na ktoré
sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, c) cenu tovaru alebo poskytnutej služby, d) identifikáciu
vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo

služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva spotrebiteľom, e) adresu predávajúceho, na
ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, f) meno a adresu spotrebiteľa, g) ročnú
percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez
poplatkov, h) podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená
ročná percentuálna miera nákladov, i) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c), ktoré neboli zahrnuté
do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov; ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ

zaplatiťzvýšenénáklady.Uvediesavýškatýchtonákladov,spôsobvýpočtualebočonajpresnejšíodhad.

16. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej
národnej rady č.372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o
ochrane spotrebiteľa“) Každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v

spotrebiteľských zmluvách. Proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany
spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa
môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil
protiprávny stav, a to aj vtedy, ak takéto konanie porušiteľa poškodzuje záujmy spotrebiteľov, ktoré nie sú
len jednoduchým súhrnom záujmov jednotlivých spotrebiteľov poškodených porušením spotrebiteľských

práv, ale ide o konanie porušiteľa uplatňované voči všetkým spotrebiteľom (ďalej len „kolektívne záujmy
spotrebiteľov“).Spotrebiteľ,ktorýnasúdeúspešneuplatníporušenieprávaalebopovinnostiustanovenej
týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto
za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.

17. Podľa článku 6 ods. 1 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach
v spotrebiteľských zmluvách členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách
uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva,
neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany,
ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.

18. Podľa článku 7 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách členské štáty zabezpečia, aby v záujme spotrebiteľov a subjektov
hospodárskejsúťažeexistovaliprimeranéaúčinnéprostriedky,ktorébyzabránilisúvislémuuplatňovaniu
nekalých podmienok v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov.

19. Súd konštatuje, že medzi stranami nebolo sporné uzavretie zmluvného vzťahu, ani výška
poskytnutého úveru. Spornou je podľa žalovaného prípustnosť podania žaloby o určenie neprijateľnosti
zmluvných podmienok, ako aj prieskum spotrebiteľskej prijateľnosti/neprijateľnosti podmienok v
individuálnom spotrebiteľskom spore. Túto skutočnosť popieral žalovaný s tvrdením, že zmluva

neobsahuje žiadne neprijateľné zmluvné podmienky.

20. Súd považoval za nesporné, a to vzhľadom na povahu účastníkov týchto zmlúv, že predmetné
zmluvné vzťahy sú vzťahmi spotrebiteľskými, keďže žalovaný ako veriteľ (dodávateľ) pri uzatváraní
zmluvy konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a uzavrel predmetnú zmluvu ako banka

so žalobcami, ktorí sú fyzickými osobami - nepodnikateľmi (čo vyplýva z označenia žalobcov v zmluve
identifikačnými znakmi typickými pre nepodnikateľa - menom, priezviskom, bydliskom, rodným číslom,
občianskym preukazom). Zároveň ide i o spotrebiteľský úver podľa zákona o spotrebiteľských úveroch.

21. Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s

dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil
dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky
zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských
zmluvách a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu vprávach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa, sú neprijateľné, a preto neplatné. Vychádza sa z
toho,žepredovšetkýmspotrebiteľvdobrejviereuzatvárazmluvusdodávateľom,odktoréhosaočakáva,
že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým

prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi
vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou.

22. Súd sa s námietkou prípustnosti žaloby vysporiadava nasledovne uvádzajúc, že naliehavý právny
záujem na určení neprijateľnosti zmluvnej podmienky je daný priamo v § 3 ods. 3 zákona o ochrane

spotrebiteľa a vyplýva aj z § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka (k tomu pozri napr. aj rozsudok
Krajského súdu v Prešove sp. zn. 20Co/26/2016 zo dňa 28.2.2017). Okrem toho súd poukazuje na §
11 ods. 4 zákona č. 129/2010 Z. z., podľa ktorého spotrebiteľ sa môže pred súdom domáhať určenia
neplatnostizmluvyospotrebiteľskomúverealebourčeniabezúročnostiabezpoplatkovostiposkytnutého
spotrebiteľského úveru žalobou. Poznámka pod čiarou k odkazu 18ba) poukazuje na § 137 písm. c) a d)
CSP. Vychádzajúc z uvedeného súd zastáva názor, že na určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky

a určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého úveru nie je spotrebiteľ viazaný povinnosťou
preukazovať naliehavý právny záujem.

23. Opakujúc sa na margo námietky žalovaného ohľadom zákazu retroaktivity rezultujúc zo základných
pravidiel teórie práva, majúc za to, že v danom prípade ide o procesný predpis, a rozhodovacej praxe

Ústavného súdu SR (nepravá retroaktivita možná, ak to odôvodňujú „závažné dôvody všeobecného
záujmu“ a ak prípadné zásahy ustanovené novou právnou úpravou rešpektujú aj princíp proporcionality
(napr. PL. ÚS 67/07, tiež pozri článok Vavřovský P.: K rozsahu ochrany majetkových práv podle Úmluvy
o ochraně lidských práv a základních svobod a k zákazu retroaktivity právních norem, Právní fórum
2005/3)), súd má za to, že spomenuté ustanovenie § 11 ods. 4 zákona č. 129/2010 Z.z. s odkazom na

§ 137 písm. c) a d) CSP umožňuje spotrebiteľovi domáhať sa určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti
spotrebiteľského úveru a rovnako tak neprijateľnosti zmluvných podmienok v spotrebiteľskej zmluve.

24. Ďalej súd v uvedenom smere odkazuje na rozhodnutie uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28.
marca 2019, sp. zn. 6 Cdo 27/2018 citujúc: „V preskúmavanej veci dovolateľ opodstatnene namietal

nesprávne právne posúdenie veci odvolacím súdom. Táto nesprávnosť bola daná posudzovaním veci
podľa nesprávnej právnej normy, a to podľa ustanovenia § 137 písm. c) C. s. p., ktorého použitie v
danej veci neprichádzalo do úvahy. Žaloba, ktorou sa žalobca (majúci v právnom vzťahu, ktorého sa
vec týka, postavenie spotrebiteľa) domáha vyslovenia (určenia) neprijateľnosti zmluvných podmienok,
resp. vyslovenia (určenia) ich neplatnosti z dôvodu neprijateľnosti, nie je určovacou žalobou v zmysle

§ 137 ods. 1 písm. c) C. s. p. (predtým v zmysle § 80 písm. c/ Občianskeho súdneho poriadku). K
tomuto právnemu záveru dospel aktuálne najvyšší súd už v rozhodnutí z 28. februára 2019 sp. zn.
6 Cdo 127/2017, v ktorom uviedol, že ide o osobitný druh žaloby patriacej spotrebiteľovi s cieľom
domáhať sa proti porušiteľovi ochrany svojho práva pred neprijateľnými podmienkami na súde, ktorá má
podklad v osobitných predpisoch (§ 53 ods. 1, ods. 4 a 5 a § 53a Občianskeho zákonníka, § 3 ods. 5

zákona č. 250/2007 Z. z.). V prípade takejto žaloby nie je preto potrebné tvrdiť a preukazovať naliehavý
právny záujem. Vychádza totiž z predpokladu, že dodávateľ porušuje svoju povinnosť nepoužívať
neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách. Je založená na protiprávnom konaní dodávateľa
voči spotrebiteľovi. Kladným rozhodnutím o takejto žalobe sa priamo nedeklaruje (ne)existencia práva,
ale sa deklaruje existencia nečestnej podmienky, ktorá je v spotrebiteľskej zmluve od jej vzniku.

Možno ju uplatniť len v prípade spotrebiteľskej zmluvy a odlišným je aj účel, ktorému má slúžiť
(jej cieľom je zabrániť používaniu neprijateľnej zmluvnej podmienky). Žaloba o vyslovenie, že určitá
zmluvná podmienka používaná dodávateľom v spotrebiteľskej zmluve je neprijateľná, je osobitným
právnym prostriedkom ochrany spotrebiteľa, a to obdobne, ako je napríklad v prípadoch ochrany pred
diskrimináciou považovaná za takýto osobitný právny prostriedok ochrany práva žaloba o vyslovenie,

že bolo porušené právo žalobcu na rovnaké zaobchádzanie, alebo v prípadoch ochrany osobnostných
práv žaloba o vyslovenie, že určitý výrok je nepravdivý, resp. že bolo určitým spôsobom neoprávnene
zasiahnuté do osobnostných práv. Povaha takejto žaloby ako osobitného právneho prostriedku ochrany
spotrebiteľa (a teda nie ako určovacej žaloby) bola naznačená už v rozhodnutí najvyššieho súdu zo 14.
septembra 2016 sp. zn. 6 Cdo 389/2015. V tomto rozhodnutí najvyšší súd v súvislosti s ustanovením

§ 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa o zmene zákona Slovenskej národnej rady
č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, podľa ktorého proti porušeniu práv a
povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi
na súde domáhať ochrany svojho práva, konštatoval, že pod úspešným uplatnením porušenia právaalebo povinnosti v zmysle tohto ustanovenia treba rozumieť úspešné uplatnenie konkrétneho nároku
z porušenia práva alebo povinnosti, napr. nároku na náhradu škody, na vydanie bezdôvodného
obohatenia, alebo aj na určenie neprijateľnosti konkrétne vymedzenej zmluvnej podmienky používanej

v spotrebiteľskej zmluve.“

25. Podľa bodu 70. rozsudku SD EÚ, sp. zn. C-143/13, z 26.02.2015, zmluvné podmienky musia byť v
každom prípade posúdené z hľadiska ich prípadnej nekalej povahy, ak by sa malo konštatovať, že nie sú
formulované jasne a zrozumiteľne. Úver je odplatným právnym úkonom. Odplatu pri úvere, predstavujú

za hlavný predmet plnenia úroky, so synonymami cena úveru, odplata za úver. Je potom otázne, čo je
v predmetnej veci cenou úveru, keď zaň má spotrebiteľ platiť úrok za poskytnutie úveru aj poplatok za
správu úveru. Ide o nekalú obchodnú praktiku, ako opticky znížiť percentuálne ročné vyjadrenie ceny
úveru. Nakoľko je vyjadrenie ceny úveru, v časti poplatku neurčité a nezrozumiteľné, podlieha súdnej
kontrole neprijateľnosti a je neprijateľné. Zrozumiteľná je len odplata za poskytnutie úveru, vyjadrená
ročným úrokom. Je potrebné zdôrazniť, že platná právna úprava na území SR (§ 2 písm. a/ zák. č.

258/2001Z.z.účinnéhodo10.6.2010a§1ods.2zákonač.129/2010Z.z.účinnéhood11.6.2010),ktorá
má svoj základ v predpisoch EÚ používa výlučne termín spotrebiteľský úver, pod ktorý spadá dočasné
poskytnutie peňažných prostriedkov vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby, alebo v inej právnej
forme resp. obdobnej finančnej pomoci. Z uvedeného vyplýva názor, že každá zmluva o spotrebiteľskom
úvere bez ohľadu na formu a typ spotrebiteľského úveru, sa vždy spravuje špeciálnymi ustanoveniami

o spotrebiteľských zmluvách a podporne OZ.

26. V rozhodnutí R 68/2013 najvyšší súd uvádza, že v spotrebiteľských veciach klasická rímska právna
zásada „vigilantibus iura scripta sunt“ („práva patria bdelým“ alebo „nech si každý stráži svoje práva“
alebo „zákony sú písané pre bdelých“) v konkrétnych súvislostiach ustupuje dôležitejšiemu princípu -

princípu ochrany práv spotrebiteľa.

27. „Podľa dovolacieho súdu v prípade žaloby o určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky z hľadiska
vecnej legitimácie (na strane žalobcov) nemá právny význam zánik záväzku splnením dlhu(nie vždy
splnenie dlhu má za následok zánik celého právneho vzťahu). Ako už bolo uvedené vyššie predmetná

žalobavychádzazozákonnejpožiadavky,podľaktorejspotrebiteľskézmluvynesmúzásadneobsahovať
neprijateľné zmluvné podmienky. To sa okrem iného prejavuje v povinnosti dodávateľa nepoužívať v
spotrebiteľských zmluvách neprijateľné podmienky. V tomto prípade nejde o nárok z právneho vzťahu,
ktorého právnym dôvodom je zmluva, teda o nárok vyplývajúci zo zmluvy, ale o nárok, ktorý vyplýva
priamo zo zákona. V konaní o neprijateľnosť zmluvnej podmienky zánik záväzku splnením (prípadne aj

zánik celého právneho vzťahu) nemôže mať žiaden vplyv na žalobcami uplatnený nárok a teda ani na
ich vecnú legitimáciu. Žalobcovia preto aj v prípade, že nárok uplatnili žalobou po zániku záväzkového
právneho vzťahu, sú nositeľmi hmotného oprávnenia, o ktoré v konaní ide, a teda majú v predmetnom
spore vecnú aktívnu legitimáciu. Opačný názor by v podstate znamenal odňatie možnosti spotrebiteľovi
domáhať sa práva na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách žalobou

na súde, čo odporuje čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky ako aj Smernici Rady 93/13/EHS z 5.
apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej len „Smernica“).“ (viď rozsudok
Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 6Cdo/127/2017 zo dňa 30.01.2019).

28. „Zavedenie osobitného konania podľa § 301 C. s. p. neznamená, že spotrebiteľ sa nemôže domáhať

neprijateľnosti zmluvnej podmienky v spotrebiteľskej zmluve. Právo súdu vysloviť v konkrétnom prípade
neprijateľnosť zmluvnej podmienky ostalo aj po nadobudnutí účinnosti C. s. p. zachované, ale na rozdiel
od rozhodnutia vydaného v konaní podľa § 301 a nasl. C. s. p. len s účinkami inter partes.“ (viď uznesenie
Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 6 Ndc 20/2016 zo dňa 23.01.2017).

29. Ak je spotrebiteľovi umožnené domáhať sa svojho práva do budúcna napr. uplatnením si vydania
bezdôvodného obohatenia od žalovaného alebo žiadať primeraného finančného zadosťučinenia, je
namieste aj predmetná žaloba o vyslovenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky. Je len na spotrebiteľovi,
ktoré právo si zvolí, resp. ktoré právo z viacerých práv použije. Na primerané finančné zadosťučinenie
(relutárna satisfakcia) zákon explicitne vyžaduje úspech spotrebiteľa pred súdom. Niet žiadneho

dôvodu z okruhu úspešne vedených vecí pred súdom vylučovať práve rozsudok o neplatnosti niektorej
zmluvnej podmienky, ak ju spôsobil dodávateľ pri zanedbaní povinnosti postupovať s odbornou
starostlivosťou (§ 7 ods. 2 písm. a) zákona o ochrane spotrebiteľa). Za porušenie povinnosti postupovať
s odbornou starostlivosťou treba považovať aj používanie neprijateľných zmluvných podmienok (§3 ods. 3 ZOS, § 53 ods. 1 OZ), nekalých obchodných praktík (§ 7 a nasl. zákona o ochrane
spotrebiteľa), ale aj iné porušenie práv spotrebiteľa (viď uznesenie Krajského súdu v Prešove sp.
zn. 6Co/220/2012 z 30.08.2013). Ak spotrebiteľ sleduje dosiahnutie právnej istoty v otázke, či je

zmluvná podmienka neprijateľná, môže sa na súde domáhať žalobou určenia jej neprijateľnosti.
Právna istota v takejto záležitosti je dôležitá a dosiahnutie takejto právnej istoty by nemalo byť
podmieňované (kumulatívne) uplatnením, či už náhrady škody, bezdôvodného obohatenia alebo
primeraného finančného zadosťučinenia. Inými slovami povedané, nemožno spotrebiteľa nútiť do
uplatňovania takýchto plnení pri jeho snahe dosiahnuť právnu istotu čo do (ne)záväznosti zmluvnej

podmienky z dôvodu jej neprijateľnosti.

30. Súd v zhode s názorom Krajského súdu v Prešove (viď rozsudok sp. zn. 15CoCsp/23/2020 zo
dňa 11.2.2021) zastáva názor, že spotrebiteľ má právo domáhať sa určenia neprijateľnosti zmluvnej
podmienky aj bez kumulatívneho uplatnenia nároku na plnenie z dôvodu neprijateľnosti takejto zmluvnej
podmienky. Uvedené právo predpokladá ustanovenie § 3 ods. 3 zákona č.250/2007 Zz. o ochrane

spotrebiteľa ( ,,ZoS“), podľa ktorého každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými
podmienkami v spotrebiteľských zmluvách a tejto ochrany sa môže domáhať na súde (§ 3 ods.5 ). Aj
gramatický výklad ustanovenia § 53a OZ predpokladá takéto určenie dokonca ,,v prvej línii“ a ďalšie
spôsoby ochrany ,,na plnenie“ sú evidentne alternatívami (arg. slovo ,,alebo“). Explicitné zakotvenie
tohto práva do ustanovenia § 11 ods. 4 zákona č.129/2010 Zz. súvisí len s tým, aby sa odstránili

akékoľvek pochybnosti o možnostiach spotrebiteľa podať žalobu o neplatnosť zmluvy (čiastočnej
neplatnosti ,..et minor“). Principiálne nemožno nútiť žiadneho spotrebiteľa sledujúceho právnu istotu,
aby sa domáhal reštitučného plnenia kumulatívne popri určení neprijateľnosti zmluvnej podmienky.

31. V uvedených záveroch je obsiahnutý aj praktický význam žaloby, ktorý namietal žalovaný v tomto

prípade určovacieho výroku neprijateľnosti podmienok, pričom uvedený výrok má praktický význam a
predstavuje pre žalobcov konzekvencie spojené s dosiahnutím právnej istoty a s prípadnou možnosťou
uplatňovania ďalších svojich iných spotrebiteľských nárokov (aj napríklad pokiaľ zo strany oprávnenej
osoby nedošlo k vzneseniu námietky premlčania, právo nezaniká).
.

32. Súd mal preukázané, že žalobcovia ako dlžníci a žalovaný ako banka uzavreli dňa XX.XX.XXXX
Zmluvu o splátkovom úvere, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru vo výške 50.000 Sk, ktorý sa
žalobkyňa zaviazala žalovanej zaplatiť v splátkach vo výške 920 Sk, s konečnou splatnosťou úveru dňa
20.10.2011, s úrokovou sadzbou vo výške 11,30 %. Žalovaný ako banka je dlhoročným poskytovateľom
spotrebiteľských úverov. Je nepochybné, že ako podnikateľ v tejto oblasti je povinný koncipovať zmluvné

dojednania v súlade s príslušnými právnymi predpismi.

33. Predmetom sporu sú štyri zmluvné podmienky, ktoré už boli predtlačené zo strany žalovaného
v texte zmluvy. Už táto skutočnosť sama o sebe vylučuje to, že by boli individuálne dojednané. Navyše
nepredstavujú ani hlavný predmet plnenia, ani cenu a preto nie sú vylúčené zo súdneho prieskumu

ich neprijateľnosti. Následne preto sa súd zaoberal tým, či predstavujú vyvážený právny vzťah medzi
zmluvnými stranami a či nespôsobujú hrubú nerovnováhu v ich právach a povinnostiach v neprospech
spotrebiteľa

34. Pokiaľ ide o nárok žalobcu na určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky týkajúcej sa poplatku za

správuúveru,súdodkazujenarozsudokOkresnéhosúduSkalicasp.zn.1C/286/2012zodňa20.8.2013,
z ktorého plynie, že uvedený súd právoplatným rozsudkom určil, že spomenutý poplatok za správu úveru
je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

35. Aj tunajší súd má za to, že sa jedná o podmienku neprijateľnú a stotožňuje sa s

rozhodovacou líniou, na ktorú odkázal Okresný súd Skalica a argumentačne ju podporujúc aj závermi
Vrchného Krajinského súdu Karlsruhe z 3. mája 2011 (17 U 192/10), podľa ktorej je pre spotrebiteľa
vždy neprijateľné spoplatňovanie akýchkoľvek úkonov a služieb dodávateľa, ktorými spotrebiteľovi
neposkytuje skutočné protiplnenie, ale naopak tieto sú poskytované a vykonávané vo
vlastnom záujme dodávateľa (bod 34. rozsudku). To platí aj pri poplatku za vedenie úverového účtu, keď

vedenie úverového účtu nepredstavuje samostatnú odplatnú službu banky klientovi, práve naopak slúži
výhradne záujmom banky. Pri splácaní úveru banke, slúži úverový účet v prvom rade účtovným, resp.
zúčtovacím účelom banky, ktorá prostredníctvom svojho vnútorného vedenia účtov vo vlastnom záujme
sleduje stav plnenia úverového vzťahu dlžníkom. Naproti tomu spotrebiteľ, ktorý si pravidelne plní svojupovinnosť splácať úver - dlh, nie je na vedenie osobitného účtu bankou, s cieľom mať o splácaní úveru
prehľad, odkázaný. Účtovaný poplatok za správu úveru ako mesačný paušál bol súčasťou
formulárovej zmluvy, ktorá nebola individuálne dojednaná, a preto v súlade s ustanovenia § 54 ods. 2

Občianskeho zákonníka platí, že v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý
je pre spotrebiteľa priaznivejší. Citované ustanovenie obsahuje interpretačné pravidlo, je špeciálnym
ustanovením pre právny režim spotrebiteľských zmlúv a vychádza z čl. 5 Smernice 93/13 EHS, ktorý
ukladá, aby podmienky v spotrebiteľských zmluvách boli vypracované v jednoduchom, zrozumiteľnom
jazyku a v prípade pochybnosti o zmysle podmienky má prednosť interpretácia priaznivejšia pre

spotrebiteľa. Len všeobecné stanovenie poplatku za správu úveru ako mesačného paušálu s odkazom
na Sadzobník poplatkov žalovaného súd prvej inštancie správne posúdil dojednanú zmluvnú podmienku
ako neprijateľnú, a preto ani v tejto časti odvolanie žalovaného nebolo dôvodné. Za účtovaný poplatok za
správu úveru (mesačný paušál) žalovaný neposkytoval žalobcom žiadne plnenie, ktoré by predstavovalo
protihodnotu tohto poplatku. (viď napr. závery rozsudku Krajského súdu v Prešove sp. zn. 4Co/72/2016
zo dňa 24.9.2017).

36. „Vo vzťahu k poplatku za správu úveru (dojednanému v Zmluve o splátkovom úvere) odvolací
súd dáva do pozornosti rozsudok Krajského súdu v Prešove č.k. 18Co/109/2011 zo dňa 21.11.2012, v
zmysle ktorého: „Odvolací súd zastáva názor, že neprijateľnou zmluvnou podmienkou je podmienka,,
ktorá vyvoláva v neprospech spotrebiteľa, ako slabšej zmluvnej strany, hrubú nerovnováhu. Znaky

neprijateľnej zmluvnej podmienky napĺňa nielen podmienka, ktorá je neprimeraná (napr. neprimeraná
sankcia za porušenie záväzku spotrebiteľa), ale aj podmienka, ktorá je neurčitá alebo je v rozpore
s „ ratio legis“ zákonného ustanovenia, podľa ktorého bola dojednaná (napr. úroky z omeškania nad
limit podľa nar. vl. 87/1995 Z.z.). Za neprijateľnú považuje odvolací súd aj zmluvnú podmienku, ktorá
vyjadruje finančný záväzok spotrebiteľa za plnenie, ktoré mu po materiálnej stránke nie je dodané a slúži

v skutočnosti záujmom dodávateľa (tzv. teória skutočného plnenia spomínaná najčastejšie v súvislosti s
poplatkami v spotrebiteľských úverových vzťahoch).“ K tomuto odvolací súd konštatuje, že poplatku za
správu úveru nekorešponduje plnenie veriteľa v prospech spotrebiteľa. Správa, vedenie úverového účtu
nepredstavuje samostatnú odplatnú službu veriteľa klientovi, práve naopak, slúži výhradne záujmom
veriteľa.Nauvedenúskutočnosťnapokonreflektovalajzákonodarca,ktorýúčtovanietakýchtopoplatkov

zakázal (§ 37 ods. 21 zákona č. 483/2001 o bankách v znení účinnom od 10.06.2013). Dojednanie o
poplatku za správu úveru preto v predmetnom prípade predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku,
ktorá je neplatná (§ 53 ods. 1 a 5 Občianskeho zákonníka). Na základe neplatnej podmienky veriteľovi
nevzniklo právo na plnenie. Právne bezvýznamný je poukaz na rozsudok Súdneho dvora Európskej
únie vo veci C-621/17 zo dňa 03.10.2019. Tento rozsudok sa týkal výkladu Smernice rady 93/13/

EHS vo vzťahu k maďarskému právu a nie k právu platnému na území Slovenskej republiky. Navyše,
v tomto rozhodnutí Súdny dvor Európskej únie v súvislosti s výkladom článku 4 ods. 2 a článku 5
Smernice rady 93/13/EHS vyslovil len to, že z požiadavky, podľa ktorej musí byť zmluvná podmienka
formulovaná jasne a zrozumiteľne, nevyplýva povinnosť, aby také zmluvné podmienky, o aké ide vo
veci samej, ktoré neboli individuálne dohodnuté a sú obsiahnuté v zmluve o úvere uzatvorenej so

spotrebiteľmi, pričom presne určujú sumu poplatkov za správu a poplatku za poskytnutie úveru, ktoré
znáša spotrebiteľ, spôsob ich výpočtu a dátum ich splatnosti, tiež podrobne špecifikovali všetky služby
poskytované ako protihodnota dotknutých súm. Aj z tohto rozhodnutia vyplýva, že musí ísť o služby
poskytované spotrebiteľom ako protihodnota súm obsiahnutých v zmluve o úvere. Teda musí ísť o služby
sledujúce záujmy spotrebiteľa a nie dodávateľa. Explicitne je to vyjadrené v ust. § 53 ods. 4 písm. t)

OZ, podľa ktorého za neprijateľné zmluvné podmienky sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú
od spotrebiteľa plnenie za službu, ktorej poskytnutie dodávateľom v prevažnej miere nesleduje záujmy
spotrebiteľa.“ (viď rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 2CoCsp/39/2022 zo dňa 23.11.2022,
ktorý sa vo svojich záveroch zaoberal tromi z obdobne žalovaných zmluvných podmienok ako je tomu
v tomto spore a potvrdil rozsudok Okresného súdu Bardejov sp. zn. 6Csp/6/2022 zo dňa 8.7.2022 –

v tomto spore 8Csp/39/2022 je naviac žalovaná neprijateľnosť zmluvnej podmienky týkajúcej sa poradia
započítania v časti III. Splácanie Úveru, úrokov a poplatkov, v bode 7.,)

37. Pokiaľ ide o neprijateľnosť podmienky zmluvy v časti III. Splácanie Úveru, úrokov a poplatkov,
v bode 7., „Dlžník je povinný v prípade omeškania so splácaním Pohľadávky z Úveru, platiť úrok z

omeškania vo výške určenej Veriteľom Zverejnením. Dlžník súhlasí, že z došlých súm Veriteľ najskôr
uhradí splatné poplatky a náklady súvisiace s Úverom, úroky z omeškania, úroky a istinu.“, súd zastáva
názor, že ide o zmluvnú podmienku, ktorá je značne nerovnovážna v neprospech spotrebiteľa. Citovaná
zmluvná podmienka pri poskytovaní platby spotrebiteľom totiž vôbec nezohľadňuje jeho vôľu, ktorýzáväzok plní a na ktorú jeho súčasť má byť platba započítaná, pričom zápočet žalovaného na istinu
záväzku až v poslednom rade vo svojej podstate umožňuje zvyšovať zadlženosť spotrebiteľa cez
úroky z omeškania, prípadne rôzne iné sankcie. V tomto kontexte súd poukazuje na právny názor

vyjadrený v rozhodnutí Krajského súdu v Prešove sp. zn. 20Co/144/2014 zo dňa 28. apríla 2015, v
ktorom odvolací súd uviedol: ,,Podľa § 566 ods. 2 Občianskeho zákonníka, Občiansky zákonník dáva
spotrebiteľovi dispozíciu, aby plnil dlh aj predčasne a veriteľ má povinnosť čiastočné plnenie prijať.
Preskúmavaná zmluvná podmienka tento zámer spotrebiteľa, a to plniť dlh sťažuje, ide zároveň o
podstatné zhoršenie pozície spotrebiteľa. Z ekonomického hľadiska je zásadný rozdiel, ak sa predčasne

splatí istina alebo príslušenstvo. Pri znížení istiny úveru sa znižuje aj základ pre ďalšie úročenie, a preto
sa odvolací súd stotožňuje s prvostupňovým súdom, že pri preskúmavanej podmienke ide o podstatný
odklon od zákonnej normy v neprospech spotrebiteľa, a to je dôvod k záveru o neprijateľnosti klauzuly.
Sporná zmluvná podmienka je v rozpore s § 54 ods. 1 v spojení s § 39 Občianskeho zákonníka.“
Súčasne sa názor konajúceho súdu opiera aj o právny názor Krajského súdu v Prešove v rozhodnutí
sp.zn. 6Co/161/2011 „Spotrebitelia môžu právom očakávať, že zmluvné podmienky koncipované v

rámci štandardnej typovej zmluvy ich nezaväzujú pokiaľ sú nevýhodnejšie oproti právnej úprave podľa
Občianskeho zákonníka. Ide o akúsi jednostrannú kogentnosť ustanovení. Z hľadiska zásad, na ktorých
stoja občianskoprávne vzťahy a ich povahy, sa aj v súčasnej dobe dá vyvodiť to, že pri plnení peňažného
dlhu sa plnenie má najprv započítať na istinu a až potom na úroky v prípade, ak dlžník neurčí inak.
Právna úprava však reaguje na situácie, keď priamo v zmluve si poskytovateľ priamo vymienil, že

plnenie dlžníka sa bude najprv započítavať na úroky a až potom na istinu. Takáto podmienka by
mohla byť ponímaná ako neprijateľná podmienka v zmysle § 53 Občianskeho zákonníka. Pre slabšiu
zmluvnú stranu, ktorá nemala možnosť ovplyvniť podstatu tejto podmienky nie je jedno, či sa jej plnenie
započítava najprv na vysoké úroky a až potom na istinu. Zákonodarca preto považuje za významné
zdôrazniť v občianskoprávnych vzťahoch v právnom myslení konsenzuálne akceptovateľnú zásadu, že

pri čiastočnom plnení peňažného dlhu má právo označiť časť dlhu, ktorý plní výlučne dlžník a ak tak
neučiní, neprechádza toto právo na veriteľa, ale použije sa dispozitívna právna norma“. Preto aj túto
zmluvnú podmienku výrokom II. tohto rozsudku vyhlásil za neprijateľnú a z tohto dôvodu za neplatnú.

38. Čo sa týka zmluvnej podmienky v časti V. Záverečné ustanovenia, bod 2., v znení: Dlžník vyhlasuje,

že sa oboznámil so Všeobecnými obchodnými podmienkami Veriteľa, súhlasí s nimi a zaväzuje sa
ich dodržiavať. Súčasne vyhlasuje, že sa oboznámil so Sadzobníkom a súhlasím s ním, pričom pre
účely Zmluvy sa VOP rozumejú Všeobecné obchodné podmienky vydané Veriteľom s účinnosťou od
1.8.2002 (ďalej len „VOP“).“, tu sa žiada uviesť, že o obdobnom znení podmienky už bolo právoplatne
rozhodnuté vo vzťahu k žalovanému rozsudkom Okresného súdu Kežmarok sp. zn. 9C/2/2014 zo dňa

16.9.2015, ktorý bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. 20Co/41/2016 zo dňa
27.4.2017. So závermi súdov sa súd aj v tejto veci stotožňuje a na ne odkazuje citujúc z rozhodnutia
Okresného súdu Kežmarok: „Iná situácia z hľadiska neprijateľnosti zmluvných podmienok nastáva
pri ustanovení článku II Záverečné ustanovenia, bod 2 Zmluvy o úvere (AD2 žaloby), kde súd musí
jednoznačne konštatovať, že toto vyhlásenie žalobcov v 1. a 2. rade obsiahnuté v tomto ustanovení

nie je pravdivé. Z vykonaného dokazovania, najmä z odôvodnenia žaloby ako aj z výsluchu žalobkyne
v 2. rade vyplýva, že im neboli pri podpise predložené Všeobecné obchodné podmienky vydané
žalovaným s účinnosťou od 1.8.2002, Obchodné podmienky pre banky pre poskytovanie úverov a
povolených prečerpaním privátnym klientom a E. podnikateľom účinné od 1.7.2007. Žalovaný toto
tvrdenie žalobcov v 1. a 2. rade v priebehu konania nevyvrátil napr. predložením týchto dokumentov

obsahujúcich podpis žalobcov v 1. a 2. rade svedčiaci o tom, že sa s ich obsahom skutočne oboznámili.
Totovyhlásenieniejepravdivéanezodpovedáskutočnosti,pričomskutočneprenášadôkaznébremeno,
napr. v tomto súdnom konaní ohľadne tohto ustanovenia na žalobcov, hoci by ho mal niesť žalovaný.
Rovnako žalovaný, na ktorom by malo v tomto prípade ležať dôkazné bremeno nepreukázal, že
skutočne informoval žalobcov v 1. a 2. rade o skutočnostiach uvedených podľa § 37 ods. 2 zákon

o bankách, ktoré priemerný spotrebiteľ nemôže poznať. Preto je v zmysle § 53 ods. 4 písm. l)
Občianskeho zákonníka táto zmluvná podmienka neprijateľná, čo súd v súlade s ustanovením § 153
ods. 3 O.sp. vyslovil v prvom odseku výrokovej časti tohto rozsudku. Toto ustanovenie Zmluvy o
úvere je tak v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatné.“ a z rozhodnutia Krajského
súdu v Prešove (body 12 a 13 rozsudku): „Odvolací súd poukazuje na rozsudok Súdneho dvora z

27.02.2014 vo veci sp. zn. C-470/12, bod 41, v ktorom Súdny dvor výslovne deklaroval, že „možnosť
súdu skúmať nekalosúťažné podmienky aj bez návrhu predstavuje vhodný prostriedok na dosiahnutie
výsledku stanoveného v článku 6 smernice 93/13, teda zabránenie tomu, aby bol jednotlivý spotrebiteľ
viazaný nekalou podmienkou, a zároveň na dosiahnutie cieľa stanoveného v článku 7 tejto smernice,pretože takéto preskúmanie môže mať odradzujúci účinok smerujúci k ukončeniu používania nekalých
podmienok v zmluvách uzavretých so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov (rozsudky
z 21. novembra 2002, F., C-473/00, Zb. s. I-10875, bod 32, a E. F., C-168/05, Zb. s. I-10421, bod

25)“a „Občiansky zákonník obsahuje demonštratívny výpočet neprijateľných zmluvných podmienok.
To znamená, že súdu nebráni žiadna prekážka, aby vyvodil dôsledky zo zmluvného dojednania v
štandardnej formulárovej zmluve, ak spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi
dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Je
potrebné súhlasiť s názorom súdu 1. inštancie s tým, že predmetné ustanovenie VOP neprijateľným

spôsobom prenáša dôkazné bremeno na žalobcov. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na
rozhodnutie Ústredného inšpektorátu Slovenskej obchodnej inšpekcie z XX.XX.XXXX, č. A./XXXX,
ktorým žalovanému bola uložená pokuta 10.000 Eur pre porušenie zákazu upierať spotrebiteľovi
právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách tým, že dojednal so
spotrebiteľmi zmluvy, ktoré okrem iného obsahujú totožné vyhlásenie dlžníka ako v prejedávanom
prípade cit.“ Ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku v zmysle § 53 ods. 4 písm. l) OZ, ktorá má za

následok, že na spotrebiteľa je de facto prenášané dôkazné bremeno v otázke riadneho oboznámenia
sa so zmluvnými podmienkami a okolnosťami uzavretia úverovej zmluvy. Práve skryté prenesenie
dôkazného bremena má pre spotrebiteľa neprijateľný účinok vo vzťahu k potenciálnemu uplatneniu jeho
práv na súde a u iných štátnych orgánov, keďže spotrebiteľ už len v dôsledku predmetnej zmluvnej
podmienky môže byť odradený od prípadného podania podnetov alebo návrhov štátnym orgánom.

Uvedenými zmluvnými podmienkami sa na spotrebiteľa taktiež neprijateľne prenáša dôkazné bremeno v
otázke oboznámenia sa s esenciálnymi informáciami podstatnými pre posúdenie vhodnosti a únosnosti
úveru podľa zmluvy v kontexte jeho majetkových pomerov a finančných možností. V ustanoveniach
§ 4 a § 5 zákona o spotrebiteľských úveroch, sú priamo definované informačné povinnosti veriteľa
a taktiež z ustanovenia § 7 zákona o spotrebiteľských úveroch vyplýva, že veriteľ je povinný pred

uzatvorením zmluvy o spotrebiteľskom úvere posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa
splácať spotrebiteľský úver pri zohľadnení skutočností uvedených v zákone. Je neprijateľné, aby bolo
na spotrebiteľa štandardnou zmluvnou podmienkou prenášané dôkazné bremeno oboznámenia sa so
zmluvnými podmienkami a splnenia si povinností veriteľa zo zákona. Priemerný spotrebiteľ nemusí byť
znalý povinností, ktoré veriteľovi ukladá zákon. Taktiež odvolací súd poukazuje na právoplatný rozsudok

Okresného súdu v Skalici z 6.3.2013, sp.zn. 3C 234/2012, ktorým bola rovnaká zmluvná podmienka
vyhlásená za neprijateľnú. Ustanovenie § 53a ods. 1 OZ zakazuje dodávateľovi používať zmluvnú
podmienku, ktorá bola právoplatne súdom vyhlásená za neprijateľnú. Takáto zmluvná podmienka je
neplatná (§ 53 ods. 5 OZ; absolútna neplatnosť). Jej ďalším používaním dodávateľ udržiava protiprávny
stav, naviac zákonom explicitne zakázaný. Priznanie plnenia z takejto zmluvnej podmienky je v priamom

rozpore so zákonom. Ak by súd priznal plnenie z neprijateľnej zmluvnej podmienky, išlo by o tolerovanie
pokračujúceho protiprávneho stavu zo strany súdu a popieranie vysokého záujmu EÚ a práva EÚ
na ochrane práv spotrebiteľa. Súd ako orgán členského štátu EÚ je pri poskytovaní ochrany pred
neprijateľnými zmluvnými podmienkami povinný ex offo skúmať, či voči spotrebiteľovi nie je uplatňované
plnenie z neprijateľnej zmluvnej podmienky, a to aj z takej, ktorú súd už skôr judikoval (§ 53a OZ).“

39.PokiaľideozmluvnúpodmienkuvčastiV.Záverečnéustanovenia,bod4.zmluvyosplátkovomúvere
v znení: „Zmluvné strany sa dohodli, že ich vzájomné právne vzťahy sa budú, podľa § 262 Obchodného
zákonníka, spravovať podľa príslušných ustanovení Obchodného zákonníka.“ súd sa stotožnil s
argumentáciou žalobcov, s tým, že vo vzťahu k žalovanému bola táto zmluvná podmienka opakovane

určenázaneprijateľnú.Idepríkladmootietorozsudky:OkresnéhosúduPrešov,sp.zn.14Csp/160/2019,
zo 7.10.2020, potvrdený rozsudkom Krajského súdu Prešov, sp. zn. 15CoCsp/23/2020, z 11.2.2021;
rozsudok Okresného súdu Prešov, sp. zn. 20Csp/171/2019, zo 17.8.2020, potvrdený rozsudkom
Krajského súdu Prešov, sp. zn. 7CoCsp/55/2020, z 24.6.2021; rozsudok Okresného súdu Prešov, sp.
zn. 29Csp/135/2019, z 8.4.2020, potvrdený rozsudkom Krajského súdu Prešov, sp. zn. 7CoCsp/5/2021,

z 29.4.2021; rozsudok Okresného súdu Prešov, sp. zn. 32Csp/136/2019, z 31.3.2021; rozsudok
Okresného súdu Kežmarok, sp. zn. 1Csp/38/2019, z 2.12.2019, potvrdený rozsudkom Krajského súdu
Prešov, sp. zn. 5CoCsp/14/2020, z 15.7.2021; rozsudok Okresného súdu Svidník, sp. zn. 4Csp/39/2019,
z 3.3.2020, potvrdený rozsudkom Krajského súdu Prešov, sp. zn. 18CoCsp/36/2020, z 28.9.2021.

40. S prihliadnutím na uvedené tunajší súd ani v prejednávanej veci nevidí žiadne dôvody pre odklon
od týchto súdnou praxou ustálených právnych názorov.41. Záverom ešte vo vzťahu k praktickému dosahu uvedených určovacích petitov, ktorý ako jednu
zo zásadných námietok vznášal žalovaný, súd poukazuje na to, že vytvárajú základ pre žalobcov v
odstráneníspornostipráva,(ichprávavyplývajúcehopriamozprávnehopredpisu-použitíneprijateľných

podmienok), ktorým dodávateľ využil svoje dominantné postavenie a následný priestor na domáhanie
sa prípadných ďalších nárokov plynúcich z porušovania práv spotrebiteľa.

42. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku,
podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Nakoľko boli

v spore v celom rozsahu úspešní žalobcovia, majú voči neúspešnému žalovanému nárok na náhradu
trov konania v rozsahu 100 %.

43. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku,
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku.

Poučenie:

3

8Csp/39/2022

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku môže podať odvolanie strana, v ktorej neprospech bol rozsudok
vydaný (§ 359 C.s.p.). Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Okresnom
súde Bardejov. Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v uvedenej lehote podané na príslušnom

odvolacom súde (§ 362 ods. 1, 2 C.s.p.).

V odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 C.s.p.) je treba uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne
obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 C.s.p.).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 C.s.p.). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 C.s.p.). Odvolanie len proti odôvodneniu rozsudku
nie je prípustné (§ 358 C.s.p.).Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b)
sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní

došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez
svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 C.s.p.).

Ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie, nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť,
dokiaľ o odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd. Ak sa rozhodlo o niekoľkých právach

so samostatným skutkovým základom alebo ak sa rozhodnutie týka niekoľkých subjektov a ide o
samostatné spoločenstvo podľa § 76 a odvolanie sa výslovne vzťahuje len na niektoré práva alebo na
niektoré subjekty, nie je právoplatnosť výroku, ktorý nie je napadnutý, odvolaním dotknutá. To neplatí,
ak od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol výslovne dotknutý, alebo
ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu. Právoplatnosť
ostatných výrokov nie je dotknutá ani vtedy, ak odvolanie smeruje len proti výroku o trovách konania, o

príslušenstve pohľadávky, o jej splatnosti alebo o predbežnej vykonateľnosti (§ 367 C.s.p.).

Dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak odvolateľ vzal odvolanie späť, nemôže
ho podať znova. Ak odvolateľ vezme odvolanie späť, právoplatnosť napadnutého rozhodnutia nastane,
ako keby k podaniu odvolania nedošlo. Lehoty, ktoré majú plynúť od právoplatnosti napadnutého

rozhodnutia, plynú v takom prípade od právoplatnosti uznesenia o zastavení odvolacieho konania. Ak
sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví. Ak sa
odvolanie vzalo späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane (§ 369 C.s.p.).

Ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako rozhodnutie nadobudlo

právoplatnosť,odvolacísúdrozhodneopripusteníspäťvzatia.Súdspäťvzatiežalobynepripustí,akstým
protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie
súdu prvej inštancie a konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá späť sčasti, použijú sa ustanovenia
predchádzajúcich odsekov primerane (§ 370 C.s.p.).

Žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť (§ 371 C.s.p.). V odvolacom konaní nemožno uplatniť práva
voči žalobcovi vzájomnou žalobou (§ 372 C.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti

v znení neskorších predpisov, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon
rozhodnutia.