Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, October 9, 2024

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 8Co/29/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4420202606
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 10. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Novotný
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2024:4420202606.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Novotného a sudcov JUDr.
AdrianyKálmánovej,PhD.aJUDr.LenkyKonštiakovej,vsporežalobkyne:A.B.A.C.,nar.XX.XX.XXXX,
bytom D. E. XXXX/XX, XXX XX E. F., občan SR, právne zastúpená: Advokátska kancelária Timoranská
& Štofková s.r.o., so sídlom Pribinova 9, 940 02 Nové Zámky, IČO: 36 813 401, proti žalovanému: G. H.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom E. I. XX, XXX XX E. F., občan SR, právne zastúpený: Advokátska kancelária

FARDOUS PARTNERS s.r.o., so sídlom Hlavná 6, 927 01 Šaľa, IČO: 47 241 543, o určenie vlastníckeho
práva, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky č. k. 18C/36/2020-714 zo
dňa 20. júna 2023, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u je a vec v r a c i a súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou na súd dňa 11.06.2020 sa žalobkyňa cestou svojej právnej zástupkyne domáhala,
aby súd určil, že žalobkyňa B. A. A. J., K. J., nar. XX.X.XXXX, r.č. XXXXXX/XXXX, trvale bytom D. E.
XX, XXX XX E. F. je podielovou spoluvlastníčkou v podiele 1/2 k celku nehnuteľnosti nachádzajúcej
sa v kat. úz. E. F., obec E. F. okres E. F., a to rozostavanej stavby na parcele registra „C“, parc. č.
4404/1, záhrada o výmere 450 m2, zameranej geometrickým plánom č. 71/2018 vyhotovený geodetom
A. G. L. dňa 8.8.2018, úradne overeným M. E. F., A. N. G. dňa 22.8.2018 pod č. 22.8.2018 a aby

žalobkyni priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. Žalobu odôvodnila tým, že žalobkyňa
a žalovaný žili v období od roku 2004 do roku 2016 ako druh a družka. V roku 2007 sa žalobkyňa so
žalovaným dohodli, že si postavia spolu rodinný dom. Za týmto účelom žalobkyňa kúpila na základe
kúpnej zmluvy zo dňa 7.3.2007 pozemok v kat. úz. E. F. vedený na LV č. XXXX ako parc.č. 4404/1
o výmere 450 m2. Následne žalobkyňa so žalovaným požiadali o vydanie stavebného povolenia na
realizáciu stavby, ktoré im bolo Rozhodnutím č. 9060/2007-4-Br zo dňa 22.10.2007, právoplatným dňa

28.11.2007 aj vydané. Napriek tomu, že žalobkyňa bola v tom čase výlučnou vlastníčkou pozemku pod
stavbou, o stavebné povolenie žiadali spoločne so žalovaným a spoločne ako stavebníci sú uvedení
aj v stavebnom povolení. V roku 2007 začali strany sporu so stavbou rodinného domu. Stavba mala
byť financovaná čiastočne z úspor žalovaného, z vlastných zdrojov oboch strán sporu a čiastočne z
úveru, ktorý čerpali zo Slovenskej sporiteľne na základe Zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX
zo dňa 16.7.2008 vo výške 1 250 000 Sk. Prostriedky z úveru boli v časti (vo výške 1.050 000 Sk)

vyplatené stavebnej firme SAFEKO, spol. s r.o., ktorá však stavbu nezačala realizovať pre insolventnosť
a následne ukončila podnikateľskú činnosť. Strany takto fakticky prišli o celú sumu zaplatenú stavebnej
firme a museli stavbu realizovať od počiatku z vlastných zdrojov, čo bolo aj dôvodom že dom sa staval
pomerne dlho. V lete v roku 2012 sa doň žalobkyňa so žalovaným presťahovali. Vkladom žalobkyne do
spoločného bývania mať byť predovšetkým pozemok, parc.č. 4404/1 o výmere 450 m2, LV č. XXXX,
ktorý kúpila zo svojich vlastných prostriedkov. Zároveň sa strany sporu dohodli, že žalovaný vzhľadom

na tento vklad bude z väčšej miery financovať stavbu rodinného domu s tým, že v konečnom dôsledku
sa obaja stanú podielovými spoluvlastníkmi stavby a pozemku v podiele 1 k celku. Existenciu takejtodohody viackrát potvrdil aj samotný žalovaný, okrem iného aj v rámci svojho vyjadrenia v konaní, ktoré
prebiehalo na Okresnom súde Nové Zámky, č.k. 15C/15/2019, vyjadrenie zo dňa 18.9.2019. Uviedla
ďalej, že v roku 2011 žalobkyňa darovala celý pozemok pod stavbou žalovanému. Urobila tak z dôvodu,

že žalovaný sa finančne podieľal na stavbe domu vo väčšej miere ako ona a chcela, aby bol vklad oboch
do spoločného bývania približne rovnaký, majúc za to, že si so žalovaným budujú spoločné bývanie,
preto jej nevadilo, že nebude vlastníčkou pozemku. Okrem tohto vkladu sa však žalobkyňa podieľala na
stavbedomuajpriebežne,keďdombolstavanýzveľkejmierysvojpomocneapokiaľbolopotrebnéniečo
nakúpiť,čiužmateriálalebozariadeniepodľasvojichmožnostítietonákupypriebežnerealizovalaajona,

čo považovala za prirodzené, keďže sa malo jednať aj o jej rodinný dom. Taktiež po celú túto dobu viedla
a starala sa o spoločnú domácnosť. Ďalším vkladom žalobkyne do spoločného bývania bola značná
faktická pomoc od jej strýka, ktorý im na stavbe pomáhal a realizoval takmer všetky obkladové práce.
Toto tiež robil s vedomím, že pomáha na dome svojej netere, pričom takúto výpomoc realizoval ešte aj v
roku 2015. V čase výstavby rodinného domu boli príjmy žalobkyne a žalovaného približne rovnaké a keď
sa minuli úspory žalovaného, ktoré na začiatku v nejakom rozsahu mal a z ktorých financoval základy

stavby, zvyšné náklady na stavbu domu sa už uhrádzali priebežne, pričom strany sporu, keďže viedli
spoločnú domácnosť už presne nerozdeľovali, čo kto kúpil. Strany sporu sa do domu sťahovali v roku
2012, teda 5 rokov po vydaní stavebného povolenia. Po celú túto dobu s výnimkou 3 mesiacov, keď
boli odlúčení, žili ako druh a družka a viedli spoločnú domácnosť. Žalobkyňa (a v tom čase aj žalovaný)
mala za to, že po dokončení domu sa stane jeho podielovou spoluvlastníčkou v podiele 1 k celku, ako

boli so žalovaným dohodnutí. Takto sa do domu so žalovaným spolu v roku 2012 presťahovali (v tom
čase bol už dom obývateľný, avšak nebol ešte celkom dokončený, preto nebola doriešená kolaudácia
stavby). Žalobkyňa a žalovaný spolu žili ako partneri ešte ďalšie 4 roky až do roku 2016, kedy sa
rozišli a žalobkyňa bola nútená opustiť spoločnú domácnosť a z domu sa vysťahovať. Ešte v roku 2014
žalobkyňa so žalovaným spolu žiadali o predĺženie lehoty výstavby tak, ako to vyplýva zo žiadosti zo

dňa 3.2.2014. Po rozchode strán sporu v roku 2016 žalobkyňa chcela, aby sa majetkovo vysporiadali
ohľadom práv k rodinnému domu, ako aj iných nárokov, keďže žalovaný ostal v dome bývať a žalobkyňa
z domu odvtedy nepožíva žiadne úžitky. Žalovaný však zmenil postoj, začal deklarovať, že stavbu domu
realizoval sám a od tej doby popiera akékoľvek vlastnícke práva žalobkyne k stavbe. Uvedená situácia
mu zjavne vyhovuje, keďže celý dom užíva pre seba. Uviedla, že súčasný právny a faktický stav je

taký, že stavba je neskolaudovaná, stavebné povolenie je vydané spoločne na žalobkyňu a žalovaného
a žalovaný v dome býva, pravdepodobne už so svojou novou partnerkou. Stavba nie je zapísaná na
liste vlastníctva. Žalobkyňa žiadala žalovaného, aby poskytol súčinnosť a doriešili kolaudáciu stavby, čo
však žalovaný odmietol, zjavne s vedomím, že by musela byť na liste vlastníctva zapísaná aj žalobkyňa.
Žalobkyňa nemá z domu žiadne úžitky, keďže ho nemôže užívať. Pozemok pod stavbou žalovaný „pre

istotu“ previedol na svoju sestru p. O. O., nar. XX.XX.XXXX, a to kúpnou zmluvou, vklad vlastníckeho
práva v konaní V 5083/2019 bol povolený dňa 30.8.2019. V tomto čase totiž žalobkyňa podala voči
žalovanému žalobu o vrátenie daru. V tomto konaní nebola úspešná, žaloba bola súdom prvej inštancie
zamietnutá a v súčasnosti je v štádiu odvolacieho konania. Žalobkyňa má za to, že má so žalobcom
uzavretú dohodu o založení podielového spoluvlastníctva, ktorú dohodu potvrdil aj žalovaný. Žalobkyňa

tiež má za to, že dohoda bola z jej strany naplnená tým, že ona svoj vklad do spoločného bývania dala,
keď darovala žalovanému svoj pozemok, a to dokonca v celosti, tiež sa podieľala na stavbe rodinného
domu priebežnými nákupmi, ale aj prácou tak, ako je to uvádzané vyššie. Poukázala na to, že k zrušeniu
ani zmene tejto dohody medzi stranami sporu nikdy platne nedošlo, a teda je zrejmé, že dohoda je platná
a žalobkyňa nadobudla vlastnícke právo zatiaľ k rozostavanej stavbe v podiele 1 k celku podľa dohody o

založení podielového spoluvlastníctva tým, že ju postavili spoločne so žalovaným. Medzi stranami sporu
prebehla pred začatím konania rozsiahla mimosúdna komunikácia, v rámci ktorej žalovaný opakovane
popiera vlastnícke práva žalobkyne. Pritom argumentuje tým, že stavba, ktorá reálne stojí na pozemku
parc.č. 4404/1 by mala byť inou stavbou ako je tá, o ktorej sa mali so žalobkyňou dohodnúť. Toto
svoje tvrdenie zakladá na tom, že z dôvodu nerealizovania stavby spoločnosťou SAFEKO, spol. s r.o.

strany sporu začali stavať svojpomocne neskôr „inú“ stavbu. Medzičasom sa mali rozísť a majetkovo
vysporiadať. Toto tvrdenie sa však nezakladá na pravde. Už v čase zaplatenia zálohy pre spoločnosť
SAFEKO, spol. s r.o. bola postavená základová doska. Je pravdou, že skutočnosť, že spoločnosti
SAFEKO, spol. s r.o. sa zaplatila záloha vo výške cca 34.000,- eur a táto spoločnosť nezrealizovala
nič, spôsobila časový sklz pri výstavbe, nakoľko sa už nestaval montovaný dom, ale riadny tehlový.

Jednalo sa však len o technické zmeny, ktoré nemali vplyv na dohodu strán sporu a ktoré žalovaný
v súčasnosti účelovo využíva vo svoj prospech. Rovnako účelové tvrdenie je tvrdenie žalovaného, že
strany sa v roku 2011 rozišli a finančne vysporiadali, preto žalobkyňa previedla na žalovaného celý svoj
pozemok. Faktom je, že strany boli pár mesiacov rozídení, ale bolo to v roku 2010 a jednalo sa o časovéobdobie cca 3 mesiace. Následne koncom roka 2010 spolužitie obnovili a do domu sa spolu v roku 2012
spoločne nasťahovali. Tvrdenie žalovaného o finančnom vysporiadaní nemá v skutočnosti ani logický
základ, keď žalobkyňa by nemala žiaden dôvod prevádzať na žalovaného celý svoj pozemok, keby ako

protihodnotu nemala dostať nič. Pokiaľ žalovaný tvrdí alebo bude tvrdiť v tomto konaní, že vysporiadanie
súviselo s tým, že v tom čase prevzal celý úver na seba, ani toto tvrdenie neobstojí, pretože práve
prostriedky z úveru mali byť vkladom žalovaného do spoločného bývania a v skutočnosti tento úver už
od počiatku aj sám splácal, preto prevzatie úveru v roku 2011 bolo len formálnou záležitosťou a súviselo
s podnikateľskou činnosťou žalovaného, nie so vzájomným vysporiadaním. Žalovaný síce v rámci

mimosúdnej komunikácie deklaroval, že je ochotný sa so žalobkyňou vysporiadať, avšak jeho návrh, v
zmysle ktorého by vyplatil žalobkyni sumu 3.000,- eur titulom ich úplného vyrovnania je pre žalobkyni
neakceptovateľný a vzhľadom na množstvo finančných prostriedkov a energie, ktoré do nehnuteľnosti
investovala celkom neprimeraný. Uviedla, že na základe vyššie uvedených skutočností sa žalobkyňa v
tomto konaní domáha určenia vlastníckeho práva k rozostavanej stavbe na parc.č. 4404/1 v kat.úz. E.
F. v podiele 1 k celku, stavba nie je zapísaná na liste vlastníctva. Za účelom preukázania, že stavba je

už v takom štádiu rozostavanosti, že môže byť zapísaná ako rozostavaná stavba žalobkyňa predkladá
geometrický plán č. 71/2018 vyhotovený geodetom A. G. L. dňa 8.8.2018, úradne overený M. E. F.,
A. N. G. dňa 22.8.2018 pod č. 22.8.2018. Stavba nie je zapísaná na liste vlastníctva ako rozostavaná
stavba z dôvodu, že k takémuto zápisu je potrebná súčinnosť oboch stavebníkov, pričom žalovaný
takútosúčinnosťposkytnúťodmieta.Zrovnakéhodôvoduneboladosiaľdoriešenáanikolaudáciastavby.

Uviedla, že existenciu naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení žalobkyňa preukazuje
tým, že jej postavenie je bez takéhoto určenia neisté a žalovaný jej vlastnícke právo preukázateľne
popiera, pričom v danom prípade nemá žalobkyňa k dispozícii žiaden iný prostriedok nápravy ako
práve podanie určovacej žaloby. Navyše žalovaný nespolupracuje ani v otázke zápisu stavby na list
vlastníctva. V prípade, že súd žalobe vyhovie, bude rozsudok podkladom pre zápis vlastníckeho práva

k rozostavanej stavbe v katastri nehnuteľností.

2. Žalobkyňa v priebehu konania uviedla, že od roku 2001 do roku 2016 tvorili so žalovaným pár. Od
roku 2005 spolu už aj žili, to znamená bývali v spoločnej domácnosti, v podnájme v 1-izbovom byte. V
roku 2007 kúpila pozemok s tým, že sa dohodli že na tomto pozemku postavia spoločne dom. Dohodli

sa tak, že ona kúpi pozemok a žalovaný zafinancuje stavbu. Vybrali si spoločnosť, ktorá mala dom
realizovať, ale skrachovala. Od roku 2007 do roku 2011 sa na stavbe nič nedialo. Bola postavená akurát
základová doska, ktorú postavili spoločne, podmienkou spoločnosti SAFEKO, spol. s r.o. bolo, že pred
stavbou montovaného domu musí byť postavená základová doska. Financovanie základovej dosky bolo
zo zdrojov žalovaného. Ona sa na stavbe podieľala tak, že fyzicky pracovala pri klčovaní v rámci jej

možností,navarilamajstrom.Stavbazákladovejdoskysarealizovalavmarcivroku2008,trvalapribližne
2 až 3 týždne. Po výstavbe základovej dosky stále komunikovali so spoločnosťou SAFEKO, spol. s
r.o., viackrát boli v Holíči. Spoločnosti SAFEKO, spol. s r.o. zaplatili zálohu, jedna suma vo výške 200
000 SK bola zo zdrojov žalovaného, druhá časť zálohy vo výške 850 000 SK bola zo zdrojov úveru,
ktorý si zobrali zo J.. Zmluva o splátkovom úveru bola uzatvorená 18.07.2008. Záloha vo výške 850 000

SK bola zaplatená 28.07.2008. So žalovaným sa rozišli na obdobie troch mesiacov. Bolo to začiatkom
alebo koncom leta v roku 2010. Stále bývali v 1-izbovom byte, mala tam veci, tri mesiace bývala u
rodičov. Dňa 31.12.2010 ju žalovaný požiadal o ruku, ona súhlasila. Nezobrali sa, lebo nedostavali dom.
Pretože im spoločnosť SAFEKO, spol. s r.o. dom nepostavila, navrhla, aby si kúpili byt. Žalovaný s
kúpou bytu nesúhlasil. Byt si kúpila teda ona sama, zaplatila ho z hypotekárneho úveru. Náklady na

splátku hypotéky a bývanie v byte boli rovnako vysoké ako nájomné. Byt kúpila v decembri v roku 2010.
V januári 2011 sa presťahovali do jej bytu. Je pravdou že jej žalovaný pomáhal pri rekonštrukcii bytu.
V byte bolo potrebné zrekonštruovať kúpeľňu, kuchyňu a menila sa rozvodová skriňa, dala prebrúsiť
parkety. Celá rekonštrukcia podľa mňa nej stála od 3000 do 4.000,- eur. Všetok vstavaný nábytok teda
kuchynskú linku, skriňu v predsieni a roldorové dvere zaplatila ona. Realizoval to pán C., stolár. Čo

sa týka kúpeľne to robil kamarát žalovaného, to sa asi neplatilo, teda nevie o tom. Byt maľoval K. B.,
kamarát žalovaného, myslí si. že to bolo bezplatné. Pán P. D. parkety, to platila ona. Rekonštrukcia sa
ukončila v januári 2011 a do bytu sa spoločne nasťahovali. Obidvaja mali záujem postaviť si dom, tá
myšlienka ich neopustila od počiatku. Vzhľadom ku krachu spoločnosti SAFEKO, spol. s r.o. sa rozhodli,
že to zvládnu svojpomocne. Už v tom čase sa rozprávali kto a čo vie zabezpečiť. Ponúkla, že obklady

a dlažby zabezpečí jej krstný, ktorý je murár. Musel byť realizovaný nový projekt, preto, že spoločnosť
SAFEKO, spol. s r.o. mala realizovať montovaný dom, stavba mala byť podľa ich dohody murovaná
a bolo potrebné vypracovať nový projekt, na novom projekte sa dohodli so žalovaným. Na stavebnom
úrade sa nerealizovalo nové stavebné povolenie, pretože to mali od počiatku dohodnuté tak, že tobudú realizovať úradne zmenou stavby pred dokončením a odporučil im to projektant. Preto si myslí,
že tvrdenie, že sa jedná o iný dom nie je založené na pravde. Zdalo sa jej neprimerané, že by mala do
domu prispieť len polovicou pozemku za predpokladu, že celý dom bude financovať žalovaný, preto sa

rozhodla previesť na žalovaného darovacou zmluvou celý pozemok. Absolútne nemala pochybnosť o
tom, že to nie je férové preto, že sa malo jednať aj o jej dom. Pozemok na žalovaného previedla niekedy
v roku 2011. Pokiaľ ide o prevzatie úveru zo J. žalovaným bolo to preto, že úver bol fixovaný na 3 roky,
nie je si celkom istá. Podľa nej žalovaný úver navyšoval z titulu svojho podnikania. Starý úver splatil a
zobral si nový, došlo teda k refinancovaniu úveru, ktorý si brali spoločne. V novom úverovom vzťahu

figuroval žalovaný sám, ona ani nevie aká bola výška nového úveru. Myslí si, že bola vyššia ako istina
prechádzajúceho úveru. Nevie uviesť aký zostatok bol na úvere, ktorý si brali spoločne v roku 2011.
Tvrdenie, že žalovanému darovala pozemok preto, že on refinancoval ich spoločný úver nie je pravdivé.
jej krstný otec realizoval v dome obklady a dlažby, nevidí preto dôvod, aby tieto práce realizoval ak by
dom nemal byť aj jej. Dom sa začal stavať v roku 2011 a dom zväčša financoval žalovaný. Žili však v
spoločnej domácnosti a časť nákladov sa realizovala aj z jej prostriedkov. Čo mohla, to zabezpečila.

Po postavení hrubej stavby jej krstný otec realizoval obklady kúpeľní a položil dlažbu v celom dome.
Obklad štítu domu krstný otec realizoval v čase, keď boli v dome nasťahovaní, do domu sa nasťahovali
niekedy koncom roku 2012. Rozišli sa v septembri 2016. Zo spoločnej domácnosti odišla kvôli tomu,
že žalovanému pomáhala v jeho podnikaní, on sa k nej, podľa jej názoru, zachoval neférovo, robil
schválnostiapretozdomuodišla.Zdomuodišlaibasosvojimiosobnýmivecami.Uviedlaďalej,ževroku

2001 bola študentka, školu skončila v roku 2004, od roku 2005 pracuje ako vyšetrovateľka Policajného
zboru SR, momentálne zarobí 1800 netto. Momentálne nevie uviesť aký bol jej nástupný plat. Mala
ako študentka úspory, robila v zahraničí. Za tie peniaze v podstate kúpila ten pozemok. Pozemok stál
cca 500 000 SK. So žalovaným sa chcela dohodnúť, pristúpila by na vyrovnanie v hodnote pozemku,
teda 65.000,- eur. Ak by sa tvrdenie žalovaného zakladalo na pravde nevidí dôvod, prečo by prevádzal

pozemok pod domom o ktorom tvrdí, že je jeho, na svoju sestru. Ďalej nevidí dôvod, prečo by v inom
konaní požadoval auto a 10.000,- eur. Uviedla, že celý úver si mal brať žalovaný sám, bol tam problém
s bonitou tak vstúpila do úverového vzťahu ako spoludlžníčka. Splátky sa splácali z účtu žalovaného.
Hospodárili spolu, ona som natankovala auto, on zaplatil úver. Každý z nich mal svoj účet. Nespomína
si, či bola ste v čase keď si brala úver na kúpu jej bytu ešte spoludlžníčkou v SLSP. Na otázku v akom

pomere, čo sa týka nehnuteľnosti aj pozemku a aj domu malo byť rozdelenie v dohode o spoločnej
výstavbe rodinného domu v roku 2007 a v roku 2011?Odpovedala, že obidvaja mali mať dom aj pozemok
spoločne, to znamená každý jednu polovicu. Celý pozemok previedla kvôli tomu, aby z jej strany bola
zachovaná férovosť aj v tom, že na výstavbe domu dostatočne participovala. Bolo to v roku 2011 po
obnovení spolužitia sa rozhodli, že výstavba domu bude drahšia ako keď im mala dom stavať spoločnosť

SAFEKO, spol. s r.o., tak aby to bolo férové, tak žalovanému darovala celý pozemok. V čase keď ste si
brali hypotekárny úver nežili v spoločnej domácnosti. Uviedla, že kým nedostavali dom, v byte bývali. Do
domu sa presťahovali v roku 2012. Po presťahovaní do domu splátky úveru za byt splácala stále ona. Byt
mala v prenájme na základe dohody o užívaní bytu. Všetky náklady z bytu sa zaplatili z nájmu. Uviedla
ďalej, že práce, ktoré vykonal na stavbe jej krstný otec boli vykonané bezodplatne. Zabezpečovala sa

strava,dávalamupeniazenapohonnéhmoty,zapráceakotakésaneplatilo.Onaprivýstavberodinného
domu Zabezpečila kúpu klébra, alebo lišty, alebo kýblik farby alebo navarila tri guláše pre majstrov, alebo
priniesla kávu alebo čaj. Nevie sa z odstupom času vyjadriť k tomu, koľko fin. prostriedkov do domu
investovala Investovala pozemok, práce svojho krstného otca a v rámci jej možností na stavbe osobne
robila. A dokupovala drobnosti a zabezpečovala stravu majstrom.

3. Právna zástupkyňa žalovaného sa k žalobe vyjadrila písomne, podaním zo dňa 09.10.2020. Uviedla,
že žalovaný považuje žalobu žalobkyne v plnom rozsahu za nedôvodnú, nakoľko žalobkyňa ju stavia
na opise skutkového stavu, ktorý zodpovedá skutočnosti len čiastočne. Je pravdou, že žalobkyňa a
žalovaný žili vo vzťahu družky a druha a že sa v roku 2007 dohodli, že si postavia rodinný dom

na pozemku, ktorý vlastnícky patril žalobkyni. Podľa tejto dohody sa žalovaný zaviazal, že výstavbu
nového rodinného domu, ktorý bude patriť do podielového spoluvlastníctva strán sporu, zafinancuje
on sám, a žalobkyňa sa na oplátku zaviazala, že na žalovaného prevedie spoluvlastnícky podiel k
stavebnému pozemku a to vo veľkosti 1, čím mal byť dosiahnutý stav, v ktorom by sa obe strany
sporu žijúce ako druh a družka stali podielovými spoluvlastníkmi všetkých nehnuteľností slúžiacich na

ich spoločné bývanie, teda aj pozemku aj domu, vznik ktorého podielového spoluvlastníctva zas mal
byť odrazom tej skutočnosti, že sa obidve strany svojou mierou pričinili na zabezpečení spoločného
bývania (žalobkyňa zabezpečením pozemku a žalovaný zabezpečením financovania výstavby domu).
Pravdou je tiež, že za týmto účelom strany sporu spoločne podali na príslušný stavebný úrad žiadosťo vydanie stavebného povolenia na stavbu tohto domu, ktorá stavba bola stavebným úradom povolená
a že so žiadosťou o realizáciu stavby tohto rodinného domu sa obrátili na stavebnú firmu SAFEKO,
spol. s r.o. V čase, keď tak urobili, bola spoločne vybudovaná základová doska, na ktorej mal dom

stáť a vypracovaná bola aj stavebná dokumentácia, podľa ktorej mal byť dom v zmysle dohody strán
sporu postavený. Všetky uvedené kroky boli vykonané v súčinnosti oboch strán sporu, reflektovali
ich vzájomnú dohodu, dokonca strany sporu spoločne na základe zmluvy o úvere zo dňa 16.07.2008
požiadali aj o čerpanie bankového úveru vo výške 1.250.000,- Sk v SLSP nevyhnutného na financovanie
objednaných prác spoločnosti SAFEKO, spol. s r.o. tak, ako žalobkyňa v žalobe uvádza. Okrem týchto

úverovýchprostriedkovmalžalovanýkdispozíciiajvlastnépeňažnéprostriedky,ktorédovýstavbydomu
vložil. Ešte dňa 16.03.2007, teda pred čerpaním úverových zdrojov, žalovaný zaplatil z týchto vlastných
prostriedkov spoločnosti SAFEKO, spol. s r.o. zálohovú platbu vo výške 200.000,- Sk, na základe faktúry
č. 16070005. Následne bola tejto spoločnosti dňa 28.07.2008 poukázaná ďalšia zálohová platba vo
výške 850.000,- Sk, na základe faktúry č. XXXXXXXX. Táto platba bola financovaná už zo zmienených
úverových zdrojov, ktoré strany sporu spoločne čerpali od SLSP. K zhotoveniu stavby rodinného domu

uvedenou stavebnou firmou však napriek zaplatenej zálohe nedošlo, keďže táto spoločnosť sa dostala
do finančných problémov, v dôsledku ktorých ani nerealizovala svoje záväzky a v roku 2017 bola ex
offo vymazaná z obchodného registra bez toho, aby prostriedky zo zaplatenej zálohy boli žalovanému
vrátené. Uviedla, že k naplneniu uvedenej dohody o spoločnej výstavbe domu však nikdy nedošlo.
Jednak za to mohol, ako už bolo uvedené, krach stavebnej firmy SAFEKO, spol. s r.o., kedy strany

sporu prišli o veľkú časť prostriedkov určených na financovanie stavby, ale hlavne vzájomné odlúčenie
a rozchod strán sporu koncom roku 2010, ktoré trvalo až do roku 2011. Dôsledkom tohto rozchodu
bolo, že žalobkyňa si zabezpečila vlastné bývanie kúpou bytu v Nových Zámkoch, pričom kúpu tohto
bytu financovala z prostriedkov hypotekárneho úveru, ktorý za týmto účelom čerpala. Je potrebné
uviesť, že v čase rozchodu strán sporu bola žalobkyňa stále výlučnou vlastníčkou pozemku par. č.

4404/1, teda že nedošlo k splneniu záväzku žalobkyne z dohody o spoločnej výstavbe domu. Po
rozchode strán sporu bola teda situácia taká, že z ich dohodnutého budúceho spoločného domu bola
vybudovaná len základová doska, peniaze určené na výstavbu domu pochádzajúce z vlastných zdrojov
žalovaného i zo spoločného úveru od J. boli utopené v skrachovanej firme SAFEKO, spol. s r.o. avšak
spoločný záväzok voči J., spočívajúci v povinnosti vrátiť úverové prostriedky, pretrvával naďalej. Túto

situáciu bolo potrebné riešiť, preto sa strany sporu ústnou formou dohodli na vyporiadaní vzájomných
práv súvisiacich s ich spolužitím a následným rozchodom. Týmto vyporiadaním sa žalovaný žalobkyni
zaviazal, že sám dospláca celý úver poskytnutý SLSP, za ktorým účelom zmluvou uzavretou s bankou
dňa 24.02.2011 prevzal na seba povinnosť splatiť celý záväzok z existujúcej úverovej zmluvy, čím
oslobodil žalobkyňu spod tohto úverového vzťahu a súčasne sa žalobkyni zaviazal na vlastné náklady

zrekonštruovať byt, ktorý si žalobkyňa, ako už bolo uvedené, kúpila po rozchode so žalovaným (nakoľko
žalobkyňa z dôvodu splácania predmetného hypotekárneho úveru už nemala prostriedky na potrebnú
rekonštrukciu bytu), pričom protihodnotou za splnenie uvedených záväzkov žalovaného sa žalobkyňa
zaviazala previesť na žalovaného vlastnícke právo k pozemku parc. č. 4404/1, teda pozemku, na
ktorom mal byť podľa pôvodnej dohody postavený spoločný dom strán sporu. K tomuto prevodu došlo

dňa 25.02.2011 uzavretím darovacej zmluvy, ktorej vklad do katastra nehnuteľností bol povolený pod
V-744/11. Ako je zrejmé z časovej následnosti vykonaných právnych úkonov, predmetná darovacia
zmluva bola uzatvorená deň po tom, ako na seba žalovaný zmluvne prevzal záväzok dosplácať úver
poskytnutý Slovenskou sporiteľnou, a.s., z čoho je zrejmé, že prevod vlastníckeho práva k predmetnému
pozemku zo žalobkyne na žalovaného bol realizovaný z dôvodu plnenia záväzkov vyplývajúcich z

vyššie uvedeného majetkového vyporiadania strán sporu a nie z dôvodu splnenia záväzku žalobkyne
vyplývajúceho z dohody o spoločnej výstavbe domu, ako to žalobkyňa prezentuje v žalobe. Okrem
zrejmej časovej následnosti medzi právnym úkonom žalovaného - prevzatím povinnosti splatiť celý
spoločnýúverodSLSPaprávnymúkonomžalobkyne-darovacouzmluvou,vypovedáosúvislostimedzi
týmito úkonmi aj skutočnosť, že v čase vykonania týchto úkonov bol skutkový stav ohľadom stavby

domu presne taký istý, ako v čase rozchodu strán sporu, teda že bola vybudovaná len základová doska
domu, čiže pokiaľ žalobkyňa za tejto situácie nepreviedla na žalovaného pozemok parc. č. 4404/1 v
priebehu rokov 2007 až 2010 v rámci plnenia jej záväzku vyplývajúceho z dohody o spoločnej výstavbe
domu, nemožno sa ani domnievať, že by sa žalobkyňa za skutkovo nezmenenej situácie z ničoho nič
rozhodla tento záväzok plniť. Uviedla, že žalovaný jednoznačne popiera tvrdenie žalobkyne, že mala

žalovanému darovať pozemok parc. č. 4404/1 ako vklad do spoločného bývania v zmysle dohody o
spoločnej výstavbe domu z roku 2007, a uvádza, že žalobkyňa tak urobila z dôvodu plnenia záväzku
z vyššie označenej dohody o majetkovom vyporiadaní strán sporu, ktorú strany sporu uzavreli v roku
2011 po vzájomnom rozchode, teda že sa jednalo o protiplnenie žalobkyne za plnenie žalovaného, vrámci ktorého žalovaný v zmysle uvedenej dohody prevzal na seba povinnosť splatiť celý spoločný úver
od SLSP a zabezpečil a zafinancoval rekonštrukciu bytu žalobkyne. Ďalšou skutočnosťou, ktorá svedčí
o pravdivosti tvrdenia žalovaného o dôvode darovania pozemku parc. č. 4404/1 žalovanému je i to, že

žalobkyňa previedla na žalovaného výlučné vlastníctvo k celému predmetnému pozemku, zatiaľ čo v
zmysle dohody o spoločnej výstavbe domu z roku 2007 sa zaviazala previesť naňho len spoluvlastnícky
podiel vo veľkosti 1, čiže ak by právny úkon darovania mal byť realizáciou dohody z roku 2007, ako
tvrdí žalobkyňa, previedla by žalobkyňa na žalovaného len uvedený polovičný spoluvlastnícky podiel k
pozemku a nie celý pozemok ako taký. Po právnej stránke možno konštatovať, že na základe uvedených

skutočností (darovania pozemku žalovanému z titulu dohody o majetkovom vyporiadaní z roku 2011)
došlo k zániku dohody o spoločnej výstavbe domu z roku 2007, pretože táto dohoda už pre nemožnosť
žalobkyne podieľať sa na spoločnom bývaní dohodnutým spôsobom - vkladom pozemku, nemohla byť
viac naplnená, teda došlo k nemožnosti plnenia podľa § 575 Občianskeho zákonníka, pričom medzi
stranami sporu nebola uzavretá žiadna ďalšia dohoda, ktorou by došlo k modifikácii pôvodnej dohody
z roku 2007, teda k zmene pôvodne dohodnutej formy majetkového vnosu, ktorým mala žalobkyňa na

spoločnom bývaní participovať. Uviedla ďalej, že ako strany sporu spolu komunikovali vo veci týkajúcej
sa uvedeného majetkového vyporiadania, začali sa medzi nimi postupne obrusovať hrany existujúce
v čase ich rozchodu, čo napokon viedlo až k tomu, že strany sporu po určitom čase obnovili svoje
spolužitie a žalovaný sa nasťahoval k žalobkyni do bytu, ktorý si kúpila po ich vzájomnom rozchode.
Keďže išlo len o malý byt, ktorý nepostačoval potrebám plnohodnotného bývania dvoch osôb, rozhodol

sa žalovaný, že bude pokračovať vo výstavbe rodinného domu na pozemku par. č. 4404/1, v ktorom by
mohol spolu so žalobkyňou bývať. Tentokrát však už medzi stranami sporu nedošlo k uzavretiu žiadnej
dohody o spoločnej výstavbe či o podielovom spoluvlastníctve k stavbe, nakoľko z dôvodu splácania
hypotekárneho úveru žalobkyňou nebolo v jej finančných možnostiach akokoľvek sa finančne podieľať
na výstavbe tohto domu, pričom na rozdiel od roku 2007, kedy mala žalobkyňa do spoločného bývania

zabezpečiť stavebný pozemok, nemala už k dispozícii ani žiadny majetok, ktorým by k spoločnému
bývaniu strán sporu prispela. Výlučným vlastníkom stavby sa preto mal ako jej jediný investor stať
žalovaný. Poukázala na to, že stavba domu, ktorú začal žalovaný na pozemku parc. č. 4404/1 v roku
2011 realizovať, je stavbou úplne odlišnou od stavby domu, ktorá sa mala realizovať podľa projektovej
dokumentácie vyhotovenej v roku 2007 v čase uzavretia pôvodnej dohody o spoločnej výstavbe stavby

a to čo do dispozície, výšky, projektovaného stavebného materiálu a ďalších parametrov stavby, o čom
svedčí jednak projektová dokumentácia súčasného domu v porovnaní s projektovou dokumentáciou
vytvorenou v roku 2007 a tiež odborný posudok zo dňa 12.02.2020 vyhotovený spoločnosťou SGS
Czech Republic, s.r.o. Jediná časť domu, ktorá je totožná s domom, ktorý bol predmetom dohody o
spoločnej výstavbe z roku 2007, je len základová doska domu. Zhrnúc uvedené je teda potrebné dospieť

k záveru, že žalobkyňa nie je podielovou spoluvlastníčkou domu ležiaceho na pozemku parc. č. 4404/1 a
to jednak z dôvodu, že dohoda o spoločnej výstavbe domu z roku 2007 zanikla ešte predtým, ako došlo
k výstavbe domu, určenia vlastníctva ku ktorému sa žalobkyňa podanou žalobou domáha a ako sa tento
dom stal vecou v zmysle práva a tiež z dôvodu, že dom, voči ktorému žaloba smeruje, nie je totožný s
domom, ktorý bol objektom dohody o spoločnej výstavbe z roku 2007, naopak, ide o dom celkom iný,

vo vzťahu ku ktorému žiadna dohoda o spoluvlastníctve uzatvorená nebola. K argumentácii žalobkyne,
že prevod pozemku na žalovaného nemohol byť kompenzáciou za prevzatie povinnosti splatiť spoločný
úver žalovaným, lebo prostriedky úveru mali byť vkladom žalovaného do spoločného bývania a že išlo
len o formálne prevzatie úveru, ktorý v skutočnosti žalovaný splácal od počiatku sám, žalovaný uvádza,
že táto argumentácia neobstojí a to z dôvodu, že o predmetné prostriedky strany sporu prišli v dôsledku

krachu spoločnosti SAFEKO, spol. s r.o. bez toho, aby boli reálne investované do spoločného bývania,
pričom žalovaný sa dohodou o spoločnej výstavbe z roku 2007 zaviazal financovať náklady potrebné
na reálnu stavbu domu a nie niesť zodpovednosť za nepredvídateľné riziká s výstavbou spojené. Strany
sporu žiadali o poskytnutie úveru spoločne, vo vzťahu k J. boli solidárnymi dlžníkmi, čo vyplýva aj z
predloženej úverovej zmluvy a teda žalobkyňa mala voči banke právne vynútiteľnú povinnosť poskytnutý

úver splácať. Tým, že žalovaný prevzal na seba povinnosť splatiť celý úver, odbremenil žalobkyňu od
tejto povinnosti voči banke, čím jej poskytol majetkovú výhodu rovnajúcu sa polovici výšky úveru a
jeho príslušenstva. Táto majetková výhoda vysoko presahovala sumu 20.000,- eur. Pre porovnanie,
kúpna cena, za ktorú žalobkyňa nadobudla pozemok parc. č. 4404/1, bola vo výške 18.600,- eur. Z
uvedeného je zrejmé, že tvrdenia žalobkyne o tom, že na základe majetkového vyporiadania z roku

2011 by nemala žiaden dôvod prevádzať na žalovaného pozemok, sú len tvrdeniami účelovými. O
tom, že žalobkyňa prekrúca skutočnosti a úmyselne formuluje účelové a zavádzajúce tvrdenia svedčí
napr. aj to, že zatiaľ čo v konaní o vrátenie daru sp. zn. 15C/15/2019, na ktoré aj žalobkyňa v žalobe
poukázala, tvrdila, že od poskytnutia úveru zo J. v roku 2008 až do prevzatia celého úveru žalovanýmv roku 2011 sa podieľala na platení pravidelných mesačných splátok úveru v rovnakom rozsahu ako
žalovaný (viď vyjadrenie žalobkyne zo dňa 21.11.2019), v tomto konaní, asi po uvedomení si toho,
že toto svoje tvrdenie, keďže je lživé, by pred súdom nevedela preukázať, už tvrdí, že predmetný

úver od počiatku splácal výlučne žalovaný. Zároveň žalovaný znovu podotýka, že okrem prevzatia
povinnosti splatiť celý úver, zabezpečil a zafinancoval v zmysle dohody o majetkovom vyporiadaní
z roku 2011 aj rekonštrukciu bytu vo vlastníctve žalobkyne, čím žalobkyni poskytol ďalšiu majetkovú
hodnotu, protihodnotou za ktorú žalobkyňa previedla na žalovaného vlastníctvo k pozemku parc. č.
4404/1. Pokiaľ bude žalobkyňa uvedené tvrdenie žalovaného spochybňovať, žalovaný navrhuje, aby

súd za účelom preukázania uvedeného tvrdenia žalobcu vypočul ako svedkov osoby, ktoré pracovali na
rekonštrukčných prácach, a ktoré žalobca za túto ich robotu vyplácal a to: C. D. (murárske, podlahárske
a vodoinštalačné práce), K. Q. (maliarske práce), R. H. (stolárske práce), R. P. (brúsenie parkiet), S. B.
(elektroinštalačné práce), K. J. - K. T. (nákup vstavaných spotrebičov).Pokiaľ ide o tvrdenie žalobkyne,
že sa mala na stavbe domu podieľať a že realizovala nákupy stavebného materiálu a zariadenia,
žalovaný ho výslovne popiera, nakoľko sa opäť jedná o tvrdenie nepravdivé. Žalobkyňa sa totiž na

stavbe rodinného domu nepodieľala žiadnym spôsobom, všetky stavebné práce a stavebný materiál
objednával a financoval žalovaný. Ohľadom faktickej výpomoci strýka žalobkyne žalovaný uvádza, že
tento skutočne vypomáhal pri obkladových prácach na dome, konkrétne vykonal položenie keramickej
dlažby v dome, za ktorú prácu mu žalovaný aj zaplatil finančnú odmenu. Okrem toho ešte urobil
tehličkový obklad na čelnom štíte domu a zadnom podpernom stĺpiku, ktorú prácu urobil bezodplatne

vzhľadom na skutočnosť, že je v príbuzenskom vzťahu so žalobkyňou a že sa jednalo o dom, v ktorom
žalobkyňa spoločne bývala so žalovaným až do ich definitívneho rozchodu, ktorý iniciovala žalobkyňa.
Dôkazom o existencii dohody o podielovom spoluvlastníctve napokon nie ja ani žiadosť o predĺženie
lehoty na dokončenie stavby zo dňa 03.02.2014, ktorú žalobkyňa predložila spolu so žalobou a to jednak
z dôvodu, že túto žiadosť v skutočnosti podával len žalovaný, čo vyplýva zo skutočnosti, že len on

je na predmetnej žiadosti podpísaný (v hlavičke žiadosti sú uvádzané obe strany sporu z dôvodu, že
stavebné povolenie z roku 2007 bolo vydané na mená oboch strán sporu) ale hlavne z dôvodu, že obsah
stavebného povolenia, prípadne iných individuálnych správnych aktov vydaných v stavebnom konaní
nie je určujúci pre posúdenie otázky vlastníckeho práva k stavbe. S poukazom na uvedené skutočnosti
navrhla, aby súd po vykonanom dokazovaní žalobu žalobkyne zamietol v celom rozsahu a aby žalobkyni

uložil povinnosť nahradiť žalovanému trovy konania.

4. Žalovaný v priebehu konania uviedol, že so žalobkyňou boli spolu 16 rokov, momentálne si presne
nespomína kedy presne začali spolu žiť, ale roky, ktoré uvádzala žalobkyňa zhruba súhlasili. Súhlasí aj
to, že spolu bývali na U. ulici v podnájme v 1-izbovom byte. Je pravdou, že sa spolu rozprávali o stavbe

rodinného domu. Mal našetrené nejaké finančné prostriedky z predchádzajúcich zamestnaní. Bolo to
okolo 300 000 SK. Pracoval vtedy pre českú firmu SPIDO CZ, kde mal čistý príjem cca 2.000,- eur
mesačne. Nevie presne povedať, v ktorých rokoch pre túto firmu pracoval. Už spolu žili so žalobkyňou.
Mohlo to byť okolo roku 2005. Rozhodli sa, že kúpime pozemok s tým, že sa následne mala realizovať
stavba montovaného dreveného domu. Čo sa týka základovej dosky, základová doska stála cez 120 000

SK. Mohla stáť do 150 000 SK, bolo to aj s prípojkami na siete. Úprava základovej dosky trvala asi pol
roka, zistili že nás firma zavádzala a skončilo to. Boli so žalobkyňou dohodnutí, že si spolu postavíme
dom s tým, že on čerpal úver vo výške cca 1 250 000 SK s tým, že žalobkyňa bola ako ručiteľka a
samozrejme nikto by im nedal úver vyšší ako hodnota pozemku, preto musel založiť byt jeho rodičov,
byt je dodnes založený. Je pravdou, že prišlo k refinancovaniu úveru, úver v J. sa vyplatil úverom z inej

banky. Prvý krát sa rozišli na prelome rokov 2010 až 2011, tam došlo k prvotnému vysporiadaniu. Dohodli
sa, že on žalobkyni zafinancuje kompletnú prerábku bytu na P. ulici a dospláca aj úver, ktorý aj tak splácal
iba on a na oplátku toho ona prevedenie na neho darom pozemok, čo sa v tom období aj stalo. Myslí si,
že v roku 2010 až 2011 bola nesplatená ešte polovica úveru.. Keď sa rozišli, tak žalobkyňa bola v strate
500 000 SK a ja on 1,2 mil SK. Väčšia strata teda cca 700 000 SK ostala u neho a k tomu ešte prerobil

celý 1-izbový byt. Prerábka bola cca 7.000,- eur, všetko platil on. Prerábka trvala minimálne mesiac.
Kamaráti tam nerobili mesiac zadarmo. Stolára platil on, teda platil celú prerábku. Je pravdou, že sa po
troj až štvor mesačnom odlúčení dali dohromady, nie je pravdou, že by sa dohodli opätovne na stavbe
rodinného domu. Povedal žalobkyni, že on chce dostavať ten dom. On sám začal riešiť celú projektovú
dokumentáciu nového domu. So žalobkyňou o stavbe nového domu nekomunikoval. Žalobkyňa tak 2x

niekomu navarila a to bolo celé. Je pravdou že na dome pracoval jej krstný otec. Súhlasí, že urobil
kompletné obklady a dlažby. On to platil. Jediné čo urobil krstný otec ako dar pre žalobkyňu bol vonkajší
tehličkový obklad. Krstnému otcovi zaplatil cez 1.000,- eur, bola to platba na ruku. So žalobkyňou sa
do domu nasťahovali v roku 2012 až 2013. Žalobkyňa bola uzrozumená o tom, že sa po dokončenístavby nasťahuje do domu. Stavbu financoval z vlastných finančných prostriedkov. Čo sa týka réžií
domu, všetky platby vykonal sám. Rozišli sa v roku 2016. Rozbiehal firmu, dosť veľa jazdil, v auguste
mali spoločnú dovolenku v Chorvátku, bola to jeho najkrajšia dovolenka so žalobkyňou. O dva týždne

mali ísť na chalupu. V deň odchodu na chalupu, teda v piatok, sa dohodli nech žalobkyňa nachystá
veci. Žiadne veci neboli nachystané, žalobkyňa mu povedala, že pre neho nebude robiť slúžku a potom
to postupne skončilo. Je pravdou, že sa chcel so žalobkyňou finančne vyrovnať, nemá potrebu chodiť
po súdoch a preto je bol ochotný dať 30.000,- eur, nie preto, že by mala na ne nárok. V čase, keď
sme zoznámili pracoval v Nových Zámkoch vo firme D. C., tam zarábal 1.500,- eur v čistom. Potom

nastúpil do spoločnosti SPIDO CZ, tam boli jeho príjmy cca 2.000,- eur netto. Pracoval tam asi do roku
2009, 2010. Popri tejto firme rozbiehal firmu FerMi s.r.o., kde mal ďalší príjem. Potom nastúpil do firmy
FerMi s.r.o., kde mal cca 1.500,- eur netto a vyplácali si štvrťročné odmeny cca 3.000 až 4.000,- eur.
Následne nastal rozkol vo firme, to bolo niekedy v roku 2015. Je pravdou, že bol vyplatený, bolo to
75.000,- eur. Potreboval na rozbehnutie podnikania 30.000,- eur. Po troch mesiacoch začala firma tak
produkovať tak, že si dal výplatu. Na začiatku to bola minimálna mzda. To obdobie kým rozbiehal firmu,

financoval všetky splátky za dom a prispieval na chod domácnosti, čo sa týka financií nebola z moje
strany žiadna výluka. Uviedol ďalej, že so žalobkyňou sa dohodli, že preberá na seba splátky celého
úveru a ona mu darovala pozemok. A boli pritom aj jeho rodičia, keď sa o tom bavili. Rodičia sa zaujímali
sa o to, čo je s ich vzťahom, nakoľko bol založený ich byt, pýtali sa ako sa vysporiadali. Pokiaľ ide o
náklady súvisiace s domom všetko bolo v jeho réžií. Z peňazí ktoré mala žalobkyňa z nájmu z bytu sa

na výstavbe nepodieľala. Je pravdou, že žalobkyňu požiadal o ruku, bolo to 24.12. na Vianoce a nie na
Silvestra. Podľa neho to nebol rok 2010, bolo to skôr. Svadbu neplánovali. Spoločnú domácnosť počas
ich spolužitia viedli. Na U. hospodárili spoločne, keď bývali v nájme, to bola polovica. On platil skoro
všetkozjehofinancií,rádbyvedel,čoplatilasamotnážalobkyňa.Nemalpoňatiakoľkozarábažalobkyňa.
Ona vedela presne koľko on zarába. Keď žili na P., teda v byte žalobkyne, ona platila nájom, on platil

káblovku s internetom full. To platil ešte pár mesiacov po rozchode, platil pracie prostriedky atď. V dome
platil celú réžiu on. Platil 3 nákupov. Žalobkyňa sa podieľala na chode domácnosti minimálnymi nákupmi.
Nevie, či pracoval v spoločnosti FerMi s.r.o. v roku 2011, keď ste začali stavať. Bol zamestnancom a
konateľom. Pôvodná dohoda o prvom dome, lebo iná nebola bola taká, že ona zafinancuje pozemok a
on kompletne zafinancuje stavbu aj s prípravou. Stavbu mal financovať z vlastných zdrojov a z úveru.

Administratívu na stavebnom úradu, keď ste v roku 2011 pokračovali v stavbe domu neriešili, V roku
2011 ešte nebolo čo riešiť. Nevie presne, koľko ho stála výstavba. nevie, kedy previedol pozemok na
sestru, pozemok sestre predal. Bolo to preto, že mu požičala peniaze. Uviedol ďalej, že v období od
04/2009 až 12/2011 mal aj iné príjmy zo spoločnosti FerMi s.r.o. 1.000,- eur mesačne, príjem mal od
augusta 2011, doklad o tom nemá. V období 01/2012 až 12/2012 bol na úrade práce evidovaný ako

nezamestnaný. Mal príjem zo spoločnosti FerMi s.r.o., ktoré boli vyplácané na ruku. V bankovom výpise
budú tieto sumy uvedené na účte.

5. Záverom právna zástupkyňa žalobkyne uviedla, že žalobkyňa sa podanou žalobou domáha určenia
vlastníckeho práva, resp. spoluvlastníckeho podielu vo výške 1/2 k celku k nehnuteľnosti, a to

stavbe rodinného domu popísaného v žalobe. Žalobkyňa od počiatku tvrdí, že jej patrí vlastnícke
právo k rodinnému domu v podiele 1/2 k celku, a to jednak titulom uzavretej dohody o podielovom
spoluvlastníctve a jednak titulom spoločného vytvorenia novej veci, spoločnej výstavby rodinného domu,
ktorú výstavbu realizovali spoločne so žalovaným počas ich partnerského spolužitia, zo spoločných
prostriedkov s tým, že v dome budú spoločne bývať a bude sa jednať o ich spoločný rodinný dom.

Čo sa týka uzavretej dohody o založení podielového spoluvlastníctva, uzavretie tejto dohody nebolo v
konaní sporné, keď uvedené potvrdila aj žalovaná strana v tomto konaní, rovnako ako aj v inom konaní
o vrátenie daru, ktoré prebiehalo na Okresnom súde Nové Zámky pod sp.zn. 15C/15/2019. Strany teda
uzavreli dohodu o založení podielového spoluvlastníctva, k realizácii ktorej malo prísť takým spôsobom,
že žalobkyňa do spoločného bývania investovala nehnuteľnosť - pozemok a žalovaný mal zabezpečiť

výstavbu rodinného domu, pričom prostriedky na túto výstavbu mal čerpať z úveru, ktorý mu aj reálne
bol poskytnutý bankou Slovenská sporiteľňa a.s. Do tohto bodu je možné považovať výpovede strán
sporu za zhodné. Žalovaný však v konaní tvrdil, že k výstavbe spoločného domu nikdy nedošlo, že bola
spoločne vybudovaná len základová doska a rodinný dom, ktorý v konečnom dôsledku bol postavený
je už úplne iným rodinným domom, pričom tvrdí, že pri tomto údajne inom dome sa už o podielovom

spoluvlastníctve nedohodli. Uviedla, že s uvedeným však nemožno súhlasiť, a to z viacerých dôvodov,
ktoré boli v konaní aj preukázané. Stavebné povolenie bolo vydané len raz, a to v roku 2007, na základe
tohto stavebného povolenia bol dom aj postavený, pričom stavebné povolenie bolo vydané pre dvoch
stavebníkov - žalobkyňu aj žalovaného. Žalovaný nikdy nepožiadal o zmenu stavebného povolenia, čiuž počas výstavby domu z dôvodu, že „veď stavebníkom je len on sám“ ako sa snaží tvrdiť, ale ani
z dôvodu, že „sa jedná o iný rodinný dom ako je uvedené v stavebnom povolení“. Pokiaľ žalovaný
uvádzal, že sa so žalobkyňou dohodli sa spoločnej stavbe rodinného domu, je potrebné uviesť že táto

dohoda neobsahovala dohodu o konkrétnom rodinnom dome. Z toho dôvodu má žalobkyňa za to, že je
nerozhodné, či sa v konečnom dôsledku postavil dom murovaný alebo montovaný. Strany sporu počas
celej výstavby rodinného domu vystupovali a konali spoločne, čoho dôkazom sú aj opakované spoločné
žiadosti o predlženie lehoty stavby, ktoré boli predkladané na stavebný úrad, posledná ešte v roku 2017,
teda v čase keď už strany nežili v spoločnej domácnosti a netvorili pár. Uviedla, že žalovaný v konaní

tvrdil, že vzájomné záväzky so žalobkyňou týkajúce sa okrem iného aj spoločnej stavby vysporiadal
takým spôsobom, že prevzal na seba spoločný úver, za čo mu žalobkyňa mala darovať pozemok. Toto
tvrdenie, hoci sa na prvý pohľad môže javiť logické, nemá logický základ, pretože žalobkyňa nemala
žiadnu povinnosť žalovanému úver kompenzovať nemala by ani motiváciu, keby za to nemala dostať
primeranú protihodnotu, v tomto prípade protihodnotu vo forme spoluvlastníckeho podielu na rodinnom
dome. Úver, o ktorý sa jedná čerpal totiž primárne žalovaný (čo vyplýva aj z jeho výpovede - uvádza:

„ja som čerpal úver“) a prostriedky z úveru mal použiť na svoj vklad do spoločného bývania. Žalobkyňa
bola spoludlžníčkou úveru len formálne, keď príjem žalovaného nepostačoval na získanie úveru, úver
ale splácal žalovaný od počiatku. Navyše bol úver zabezpečený rodičovským bytom žalovaného, nie
majetkom žalobkyne, takže ani z tohto dôvodu by nemala žalobkyňa motiváciu sa úveru zbavovať.
Právna zástupkyňa žalovaného v prednese žaloby zdôrazňovala, že vysporiadanie malo byť takým

spôsobom, že „žalovaný sa zaviazal žalobkyni, že sám dospláca celý úver J.“. Tu si však treba uvedomiť,
že takáto dohoda tu bola od počiatku, to nebola žiadna nová dohoda. Žalovaný mal sám dosplácať
spoločný úver od SLSP, pretože to bol jeho vklad do spoločného bývania. Žalobkyňa mala pozemok,
žalovaný mal časť peňazí v hotovosti a časť z úveru. Tieto hodnoty mali vytvoriť spoločné bývanie. Akú
má potom logiku tvrdenie, že žalobkyňa dala žalovanému pozemok (celý, nie len polovicu) a nemá za

to dostať nič? Žalovaný tiež v konaní tvrdil, že on musel spoločný úver prevziať aj preto, aby mohla
žalobkyňa čerpať iný úver, a to úver na byt. Aj toto tvrdenie v konaní vyvrátili, keď z predložených
dôkazov, konkrétne z kúpnej zmluvy, ktorou žalobkyňa nadobudla byt a z potvrdenia banky je zrejmé,
že úver na byt čerpala a kúpnu cenu zaplatila ešte predtým (20.12.2010), ako došlo k prevzatiu úveru
žalovaným (k tomuto došlo až vo februári 2011). Navyše aj z príjmov žalobkyne je zrejmé, že mala

dostatočne vysoký a pravidelný príjem na to, aby mohla čerpať ďalší úver. A v konečnom dôsledku je
potrebné konštatovať, že k prevzatiu úveru došlo v roku 2011 a strany spolu dom stavali predovšetkým
v roku 2012 a až do roku 2017 a spoločne konali aj vo vzťahu k stavebnému úradu. Uviedla, že ak
by aj prijali záver, že žalobkyňa sa darovaním pozemku mala spolupodieľať na spoločnom úvere, o to
skôr potom musí byť určená ako podielová spoluvlastníčka dotknutej nehnuteľnosti, keď aj prostriedky z

tohto úveru (hoci nie v celom rozsahu), ale v nezanedbateľnej časti boli použité na výstavbu rodinného
domu. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že suma úveru bola 1 250 000 Sk. Z toho iba časť, a to
850 000 Sk bolo vyplatené spoločnosti SAFEKO, spol. s r.o., zvyšná časť 400 000 Sk sa investovala
do výstavby domu, teda pokiaľ sa mala žalobkyňa spolupodieľať na úvere, musí sa spolupodieľať aj
na tom, čo bolo z úveru nadobudnuté. Uviedla, že čo sa týka tvrdenia, že žalovaný mal žalobkyni

prerobiť byt ako odplatu za prevzatie úveru, toto tvrdenie žalobkyňa popiera. Je pravdou, že sa na
prerábke bytu podieľali aj kamaráti žalovaného, ale bolo to z toho dôvodu, že sa jednalo o osoby,
ktoré práve v dôsledku dlhoročných priateľstiev vedel žalovaný zabezpečiť a práce teda boli urobené
lacnejšie. Z dôkazov, ktoré do konania predložili (potvrdenie o úhrade za kuchynskú linku, pokladničné
bloky o nákupe materiálu) je preukázané, že žalobkyňa za práce a materiál v súvislosti s prerábkou

bytu riadne platila. Žalovaný uviedol vo svojej svedeckej výpovedi, že prerábka ho mala stáť 7.000,-
eur, ale takúto sumu žiadnym spôsobom nepreukázal. Svedok Q. uviedol, že dostal zaplatené cez
1.000,- eur, doklad o úhrade však žalovaný nepredložil. Uviedla, že pokiaľ by sa súd stotožnil s tvrdením
žalovaného, že dohoda o založení podielového spoluvlastníctva medzi stranami z roku 2007 mala
zaniknúť vysporiadaním v roku 2011, žalobkyňa má za to, že aj v takomto prípade je potrebné ju

posúdiť ako podielovú spoluvlastníčku nehnuteľnosti, a to titulom spoločného vytvorenia novej spoločnej
veci - rodinného domu. Z vykonaných dôkazov bolo bez pochybností preukázané, že strany sporu žili
ako partneri od roku 2001 do roku 2016, teda 15 rokov. Tiež obaja zhodne potvrdili, že počas tohto
obdobia (s výnimkou 3 mesiacov - ktorý časový horizont opätovne potvrdil žalovaný) viedli spoločnú
domácnosť, boli dokonca zasnúbení. Ďalej bolo v konaní preukázané, že k stavbe rodinného domu

sa vrátili v roku 2011 s tým, že tento budú realizovať z vlastných zdrojov priebežne, t.j. nečerpali už
na výstavbu ďalší úver. A nakoniec bolo preukázané, že žalobkyňa počas celého rozhodného obdobia
bola riadne zamestnaná a mala príjem porovnateľný so žalovaným. Tu treba poukázať na to, že
žalovaný za rok 2012, t.j. rok kedy sa predovšetkým financovala výstavba domu nepreukázal žiadenpríjem, resp. bol vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie. Finančné prostriedky, ktoré žalovaný
preukazoval mal v období, keď už bol rodinný dom postavený, aj tieto však použil v podstatnej miere
na svoje podnikanie, nie na výstavbu domu. Je teda zrejmé, že pokiaľ sa stranám podarilo postaviť

rodinný dom bez čerpania dodatočného úveru, museli sa na výdavkoch podieľať spoločne. Nemôže
obstáť tvrdenie žalovaného, že žalobkyňa sa na žiadnych výdavkoch nepodieľala, alebo podieľala len v
minimálnej miere. Dokonca si žalovaný v tomto smere aj sám v rámci svojej výpovede na pojednávaní
dňa 6.9.2022 protirečil, keď na jednom mieste tvrdí, že žalobkyňa sa podieľala na chode domácnosti
len minimálne, na ďalšom mieste však uvádza, že aj keď poberal len minimálnu mzdu, riadne prispieval

na domácnosť. Žalovaný uviedol, že „prispieval“, nie platil za celú domácnosť, čo je rozdiel. Takto
je to bežné v prípade vedenia spoločnej domácnosti. Žalobkyňa síce v konaní nepopierala, že časť
nákladov na stavbu domu znášal žalovaný, keď mala za to, že jej vklad je naplnený vkladom pozemku,
to však neznamená, že neznášala žiadne náklady. Zo svedeckých výpovedí vrátane výpovedí svedkov
na poslednom pojednávaní dňa 19.5.2023 bolo jednoznačne preukázané, že žalobkyňa v rámci svojich
možností a rodinných známych zabezpečovala čiastkové stavebné práce, dokonca aj prostredníctvom

známostí svojej rodiny, tak ako to vypovedal svedok V. H. (platila mu za materiál matka žalobkyne) a tiež
krstný otec žalobkyne, ktorý na dome vykonával dokončovacie práce, čo potvrdil aj žalovaný. Žalobkyňa
sa na stavbe domu podieľala aj ďalšími činnosťami ako starostlivosť a varenie pre robotníkov, popri tom
všetkom riadne chodila do práce. Tiež z dokladov, ktoré boli do konania predložené je preukázané, že
čiastkové nákupy stavebného materiálu, resp. zariaďovacích predmetov zabezpečovala aj žalobkyňa,

na stavbu domu dala aj svoje príležitostné úspory (napríklad pri prefinancovaní úveru). Uviedla, že
žalovaný v konaní nepreukázal, že by podstatnú časť výstavby rodinného domu financoval výlučne on.
Nepreukázal ani také finančné prostriedky, z ktorých by takúto výstavbu vedel financovať. Dokonca
aj ohľadom výberov z účtu, o ktorých tvrdil, že mali slúžiť k výstavbe rodinného domu na dodatočné
otázky priznal, že súviseli s vkladom do základného imania jeho spoločnosti. V neposlednom rade

nie je zanedbateľná skutočnosť, že počas celého obdobia výstavby viedla žalobkyňa so žalovaným
spoločnú domácnosť, starala sa o domácnosť, nakupovala, varila a vykonávala všetky súvisiace práce.
Z príjmov strán ako boli v konaní preukázané iná alternatíva ani neprichádza do úvahy, keď príjmy
žalovaného neboli v takej výške, aby všetky tieto aspekty spoločného života vedel pokryť z vlastných
zdrojov. Žalovaný tiež potvrdil, že boli so žalobkyňou zasnúbení, preto je veľmi nepravdepodobné jeho

následné tvrdenie, že neplánovali svadbu, ani sa nerozprávali o stavbe nového domu. Takéto tvrdenie
sa javí vzhľadom na dĺžku partnerského spolužitia strán sporu skôr ako účelové. Uviedla ďalej, že má
za to, že nárok, ktorý si uplatňuje žalobkyňa v tomto konaní preukázala v celom rozsahu, a to jednak
dohodu o založení podielového spoluvlastníctva, ktorá nebola nikdy kvalifikovane zrušená, vypovedaná
alebo zmenená, a zároveň aj vlastným pričinením o spoločné bývanie, kúpou pozemku, poskytnutím

reálnych finančných prostriedkov (časť úveru vo výške 400 000 Sk investovaná do domu), nákupom
materiálu, prácou prostredníctvom známych a rodinných príslušníkov a vedením spoločnej domácnosti
počas celej doby výstavby domu, vlastnými prácami a prácami rodinných príslušníkov, pričom všetko
toto robila s vedomím, že stavia dom aj pre seba. Nakoniec je potrebné uviesť, že aj sám žalovaný
vo vyjadreniach z roku 2019 ešte komunikoval so žalobkyňou ohľadom podielového spoluvlastníctva -

vyjadrenie z 23.2.2019, z ktorého vyplýva „pán H. trvá na svojom návrhu, v zmysle ktorého prevezme
nadstavbu rodinného domu do výlučného vlastníctva...“, ďalej posledný odsek vyjadrenia: ,,pán H. nemá
záujem o riešenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti v zmysle ktorého by jeho
podiel pripadol do vlastníctva B. A. J..“ Teda v tomto období si aj žalovaný myslel, že sa jedná o podielové
spoluvlastníctvo, len časom tento názor zjavne zmenil. Všetky tieto skutočnosti vo svojich vzájomných

súvislostiach podľa názoru žalobkyne v dostatočnej miere preukazujú, že strany sporu stavali spoločný
rodinný dom a preto sa žalobkyňa oprávnene domáha určenia podielového spoluvlastníctva k tomuto
rodinnémudomutak,akojetouvedenévžalobe.Vovzťahukpreukázaniunaliehavéhoprávnehozáujmu
žalobkyňa uvádza, že bez určenia vlastníckeho práva formou tejto žaloby je jej právne postavenie neisté
a žalovaný jej vlastnícke právo preukázateľne popiera, pričom v danom prípade nemá žalobkyňa k

dispozícii žiaden iný prostriedok nápravy ako práve podanie určovacej žaloby. Na základe uvedených
skutočností navrhla, aby súd žalobe vyhovel v celom rozsahu a priznal žalobkyni nárok na náhradu trov
konania v rozsahu 100%.

6. Záverom právna zástupkyňa žalovaného uviedla, že podľa názoru žalovaného, vykonaným

dokazovaním bol preukázaný skutkový stav, ktorý žalovaný tvrdil vo svojich vyjadreniach v priebehu
celého súdneho konania. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že pred začatím výstavby rodinného
domu, ktorá mala byť realizovaná stavebnou firmou SAFEKO, spol. s r.o. uzatvorili dohodu, predmetom
ktorej bolo založenie právneho vzťahu podielového spoluvlastníctva žalobkyne a žalovaného k tomutodomu. Každý občianskoprávny vzťah má však určité podmienky svojho vzniku, zmeny alebo zániku.
Týmito podmienkami sú: a) subjekty vstupujúce do právneho vzťahu, b) objekt právneho vzťahu -
veci, hodnoty, správanie, alebo výsledky tvorivej duševnej činnosti, vzhľadom na ktoré subjekty do

právneho vzťahu vstupujú a napokon c) právna skutočnosť, s ktorou zákon spája vznik, zmenu alebo
zánik právneho vzťahu. To znamená, že subjekty vstupujú do občianskoprávnych vzťahov vždy kvôli
nejakému objektu, ku ktorému chcú viazať úpravu svojich práv a povinností. V danom prípade bola týmto
objektom nehnuteľná vec - rodinný dom, ktorého stavbu, ako už bolo uvedené, mala realizovať stavebná
firma SAFEKO, spol. s r.o. Z listinných dôkazov doložených do súdneho spisu (technická správa

vypracovaná A. G. K. a stavebné povolenie mesta Nové Zámky č. 9060/2007-4-Br, právoplatné dňa
28.11.2007) vyplynulo, že sa jednalo o stavbu jednopodlažného montovaného drevodomu s označením
EVO1 a že práve vo vzťahu k tomuto domu, identifikovanému aj v stavebnom povolení vydanom obom
stranám sporu ako jeho stavebníkom, chceli strany sporu založiť svoje podielové spoluvlastníctvo.
Z ďalších listinných dôkazov doložených do súdneho spisu (súhrnná technická správa vypracovaná
B. S. a záverečná správa vypracovaná SGS Czech Republic, s.r.o.) však tiež vyplynulo, že stavba

rodinného domu EVO1 podľa projektu A. G. K. (ďalej len „projekt č. 1“) a podľa stavebného povolenia
nebola realizovaná a že stavba rodinného domu podľa projektu B. S. (ďalej len „projekt č. 2“), ktorý
sa na pozemku parc. č. 4401/1, kat. územie E. F. skutočne nachádza, a ktorý je aj predmetom žaloby
žalobkyne, je celkom odlišnou stavbou v porovnaní so stavbou, na ktorú bolo vydané stavebné povolenie
a teda, že stavby podľa projektu č. 1 resp. projektu č. 2 sú inými vecami aj v právnom význame, pričom

žalovaný od počiatku tvrdil, že do právneho vzťahu založenia podielového spoluvlastníctva vstúpili
strany sporu práve vo vzťahu k domu (objekt právneho vzťahu), ktorý ako vec v právnom význame
bol zadefinovaný v stavebnom povolení a projekte č. 1, avšak vo vzťahu k domu zadefinovanému v
projekte č. 2 do takéhoto vzťahu so žalobkyňou nikdy nevstúpil. Z uvedeného zároveň vyplýva, že
rodinný dom, vo vzťahu ku ktorému sa žalobkyňa domáha určenia spoluvlastníctva, nie je stavbou,

resp. je inou stavbou v porovnaní s tou, na ktorú bolo vydané stavebné povolenie, čo vyplýva aj zo
záveru záverečnej správy SGS Czech Republic, s.r.o., v ktorej sa na str. 14 uvádza: „Porovnáním
obou projektů a dle výše uvedené tabulky lze konstatovat, že zrealizované dílo je zcela odlišné od
původního projektu (projekt č. 1), na který bylo vydáno stavební povolení (viz příloha č. 3) a že „změna
stavby před dokončením“ dle našeho názoru nepostačuje. Změny oproti původnímu projektu jsou natolik

rozsáhlé (změna dispozice, výšek, materiálových skladeb atd.), že dle našeho názoru mělo být započaté
nové stavební řízení.“ Je pritom potrebné uviesť, že žalobkyňa tvrdenia žalovaného o odlišnosti oboch
projektovaných stavieb v priebehu konania nerozporovala a nenamietala ani dôkazy, ktoré žalovaný
na preukázanie odlišnosti týchto stavieb ako vecí podľa práva a odlišných potencionálnych objektov
právneho vzťahu medzi žalobkyňou a žalovaným predložil. Práve z dôvodu odlišnosti oboch stavieb

ako potencionálneho objektu právneho vzťahu spoluvlastníctva strán sporu musí byť preukázané, aby
vôbec mohla byť žalobkyňa v konaní úspešná, že strany sporu do tohto právneho vzťahu vstúpili práve
kvôli tomu objektu (veci), ktorý je predmetom žaloby, pričom nositeľkou tohto dôkazného bremena je
žalobkyňa, keďže uvedenú skutočnosť tvrdí. Z výsledkov vykonaného dokazovania však skutkový záver
o uzavretí dohody o spoluvlastníctve rodinného domu podľa projektu č. 2 nevyplynul. Nepostačuje

v tomto smere vyjadrenie žalobkyne, že žalovaný potvrdil uzavretie dohody o založení podielového
spoluvlastníctva so žalobkyňou k domu, keďže žalovaný od samotného začiatku konania vymedzil
uzavretie dohody o spoluvlastníctve vo vzťahu ku konkrétnej veci, ktorou bol rodinný dom podľa projektu
č. 1 a naopak, uzavretie akejkoľvek dohody vo vzťahu k inej veci - rodinnému domu podľa projektu
č. 2, so žalobkyňou výslovne vylúčil. Žalobkyňa zároveň neoznačila v konaní žiadny dôkaz, ktorým by

preukazovala vznik právneho vzťahu podielového spoluvlastníctva k stavbe rodinného domu, ktorého
určenia sa v konaní domáha a je preto potrebné konštatovať, že bremeno svojho tvrdenia o uzavretí
dohody o založení podielového spoluvlastníctva k tejto nehnuteľnej veci neuniesla. Uviedla ďalej,
že záver o tom, že nehnuteľná vec, ktorá mala byť objektom vzťahu spoluvlastníctva žalobkyne a
žalovaného na základe nimi uzatvorenej dohody a nehnuteľná vec, určenia spoluvlastníctva ktorej sa

žalobkyňa podanou žalobou domáha, nie sú totožné veci, alebo inak, že existujúca stavba rodinného
domu nebola predmetom tej dohody strán sporu o založení podielového spoluvlastníctva, existenciu
ktorej žalovaný nepoprel, pritom nie je odôvodnený len samotnou odlišnosťou oboch projektovaných
rodinných domov, ktorá z nich robí aj odlišné veci (objekty právneho vzťahu) v právnom zmysle, ale
je odôvodnený aj celkom rozdielnymi skutkovými okolnosťami, ktoré existovali v čase, keď sa strany

sporu rozhodli spoločne postaviť - napokon nikdy nezrealizovaný dom, v porovnaní so skutkovými
okolnosťami existujúcimi v čase, kedy začala výstavba domu, ktorý je predmetom žaloby. Žalovaný
na rozdielnosť týchto skutkových okolností poukázal predovšetkým vo svojom písomnom vyjadrení k
žalobe a v písomnej duplike. V čase, kedy sa strany sporu rozhodli postaviť spoločne dom, boli vpartnerskom vzťahu, ktorý dovtedy nebol poznačený žiadnymi nezhodami. V danom čase zároveň obe
strany disponovali určitou majetkovou hodnotou, ktorá mala byť z ich strany do spoločnej nehnuteľnosti
vložená - na strane žalovaného to boli určité peňažné úspory, na strane žalobkyne vlastníctvo pozemku,

na ktorom mal byť dom postavený. Rozhodnutie postaviť dom spoločne preto bolo logickým vyústením
jednak vývoja vzťahu strán sporu a jednak ich majetkových pomerov. Vôľa strán sporu v čase ich
rozhodnutia o spoločnej výstavbe domu pritom smerovala k tomu, aby sa žalovaný a žalobkyňa stali
rovnodielnymi spoluvlastníkmi tak pozemku, ako aj rodinného domu, čo v konaní nebolo nesporné.
Za účelom realizácie výstavby predmetného rodinného domu vykonali strany sporu spoločne viaceré

úkony (vybudovanie základovej dosky z úspor žalovaného, zaplatenie prvotnej zálohy stavebnej firme
SAFEKO, spol. s r.o. z úspor žalovaného, podanie žiadosti o vydanie stavebného povolenia, čerpanie
bankovéhoúveruvJ.J.,N.),pričomobjektomvšetkýchtýchtoúkonovstránsporu(tedavecou,vovzťahu
kuktorejstranysporutietoúkonyvykonávali)boldom,parametrektoréhobolizadefinovanévstavebnom
povolení a v príslušnej projektovej dokumentácii - dom vyššie označený ako dom podľa projektu č. 1.
Výstavbu tohto domu podľa projektu č. 1 mala zabezpečiť stavebná firma SAFEKO, spol. s r.o., ktorej

strany sporu zaplatili na zálohových platbách (platbách pred začatím prác na stavbe) sumu 1.050.000,-
SK (200.000,- SK z úspor žalovaného; 850.000,- SK zo spoločne čerpaného bankového úveru, ktorý
splácal výlučne žalovaný). Zhotoviteľ však napriek prevzatiu peňažnej zálohy svoje záväzky zo zmluvy
o dielo ani čiastočne nesplnil a pre strany sporu nevykonal žiadne stavebné práce. Zaplatené peňažné
prostriedky pritom nebolo možné pre následný zánik zhotoviteľa a jeho výmaz z obchodného registra

získať naspäť a to ani na základe súdneho rozhodnutia a exekúcie. Tieto skutočnosti neboli medzi
stranami sporné. Koncom roka 2010 došlo v partnerskom vzťahu žalovaného a žalobkyne k nezhodám,
ktoré vyústili do ich rozchodu. Situácia ohľadom výstavby spoločne plánovaného domu v tom čase
(približnetrirokyodvydaniastavebnéhopovolenia)bolataká,žedompostavenýnebol,vybudovanábola
len základová doska plánovaného domu, ktorú zo svojich prvotných úspor financoval žalovaný, zvyšok

prvotných úspor žalovaného spoločne s majoritnou časťou úveru od Slovenskej sporiteľne, a.s., ktoré
mali predstavovať rozpočet na výstavbu spoločného domu, boli „utopené“ v skrachovanej stavebnej
firme strany sporu boli zaťažené úverom od Slovenskej sporiteľne, a.s., ktorý splácal žalovaný. Tento
skutkový stav nebol medzi stranami sporný. Uviedla, že pokiaľ v priebehu trvania partnerského vzťahu
dôjde spoločným konaním partnerov, resp. konaním napĺňajúcim spoločnú vôľu partnerov (v danom

prípade boli takým konaním úkony smerujúce k výstavbe spoločného domu) k vzniku nejakých záväzkov
alebo práv, tak je len pochopiteľné a celkom prirodzené, že pri ukončení tohto partnerského vzťahu by
malo dôjsť aj k vyporiadaniu týchto záväzkov a práv. Ako už bolo uvedené, v danom prípade v čase
rozchodu žalovaného a žalobkyne koncom roka 2010 existovala pohľadávka Slovenskej sporiteľne, a.s.
voči obom stranám sporu z poskytnutého úveru, ktorý úver od počiatku splácal žalovaný, ako aj finančná

strata žalovaného spôsobená „prepadnutím“ prostriedkov z jeho úspor, ktoré mali slúžiť na výstavbu
spoločného domu, teda na naplnenie vôle a záujmu oboch partnerov. Inými slovami povedané, ťarcha
stroskotaného plánu výstavby spoločného domu ležala v danom čase v celom rozsahu na pleciach
žalovaného (žalobkyňa v súvislosti s výstavbou spoločného domu reálne nevynaložila a teda ani neprišla
o žiadne peňažné prostriedky), preto bolo potrebné a spravodlivé, aby žalobkyňa žalovanému tieto

straty kompenzovala tým, že sa na nich bude svojím dielom podieľať, teda aby došlo k majetkovému
vysporiadaniu medzi stranami sporu. K tomuto majetkovému vyporiadaniu strany sporu aj pristúpili, ako
to žalovaný uvádzal už v priebehu konania, začiatkom roka 2011 a spočívalo v tom, že žalovaný prevzal
na seba celú ťarchu následkov stroskotaného projektu výstavby spoločného domu a to nielen vo vzťahu
žalovaný - žalobkyňa navzájom, ale aj vo vzťahu k veriteľovi strán sporu, keď trojstrannou Zmluvou

o postúpení práv a povinností zo Zmluvy o splátkovom úvere uzavretou dňa 24.02.2011 s veriteľom
Slovenská sporiteľňa, a.s. a so žalobkyňou, postúpila žalobkyňa na žalovaného všetky svoje práva a
povinnosti z úverového vzťahu, čím žalobkyni zaniklo postavenie dlžníka voči Slovenskej sporiteľni,
a.s. - vo finančnom vyjadrení táto ťarcha predstavovala sumu prevyšujúcu 1.050.000,- SK (34.854,-
eur), keďže k tejto sume predstavujúcej súčet zálohových platieb stavebnej firme SAFEKO, spol. s

r.o. je potrebné pripočítať aj náklady na úrok, ktorý musel žalovaný zaplatiť Slovenskej sporiteľni a.s.
za poskytnutie úveru, žalovaný na vlastné náklady zrekonštruoval 1-izbový byt žalobkyne na P. W.
X. X, ktorý si žalobkyňa kúpila po rozchode so žalovaným, žalobkyňa darovacou zmluvou zo dňa
25.01.2011 darovala žalovanému pozemok parc. č. 4401//1. Uskutočnenie majetkového vyporiadania
v uvedenom rozsahu pritom vyplýva nielen z časovej následnosti jednotlivých úkonov, ktorými bolo

vzájomné vyporiadanie realizované - medzi uzavretím Zmluvy o postúpení práv a povinností zo Zmluvy o
splátkovom úvere, ktorou žalovaný oslobodil žalobkyňu od peňažného záväzku voči veriteľovi (uzavretá
dňa24.02.2011)adarovacouzmluvou,ktoroužalobkyňapreviedlanažalovanéhovlastníctvokpozemku
parc. č. 4401/1 (uzavretá dňa 25.02.2011) bol časový odstup len jeden deň, čo nasvedčuje kauzálnejsúvislosti (rovnakému hospodárskemu dôvodu) oboch úkonov, ale aj z vykonaného dokazovania, kedy
existenciu dohody o vzájomnom majetkovom vyporiadaní sa strán sporu potvrdili čestným prehlásením
rodičia žalovaného a C. D. a vo výpovedi pred súdom aj svedok K. Q., pričom je potrebné zdôrazniť, že

žalobkyňa obsah týchto čestných prehlásení v priebehu konania žiadnym spôsobom nespochybnila, ani
sa k nim nijak nevyjadrila. Uviedla, že zo všetkých označených dôkazov zároveň vyplynulo, že žalovaný
zabezpečil a financoval v prospech žalobkyne rekonštrukciu jej bytu na P. W. X. X ako súčasť tohto
majetkového vyporiadania medzi stranami sporu. V súvislosti so skutkovými tvrdeniami strán sporu
týkajúcimi sa tejto rekonštrukcie žalovaný už v rámci svojej dupliky poukázal na skutočnosť, pričom

ju znovu zdôrazňuje aj pri tomto záverečnom zhrnutí priebehu súdneho sporu, že zatiaľ čo v konaní
sp. zn. 15C/15/2019, ktorou sa žalobkyňa domáhala od žalovaného vrátenia daru - pozemku parc.
č. 4401/1, ešte žalobkyňa tvrdila, že žalovaný v žiadnom rozsahu nezabezpečoval rekonštrukciu jej
bytu na P. W. X. X, C. v konaní o určenie spoluvlastníctva k stavbe už tvrdila, že sa na nej podieľal
aj žalovaný. Je tu teda zrejmá nekonzistentnosť vo vyjadreniach žalobkyne týkajúcich sa rovnakých
skutkových okolností prezentovaných v rôznych súdnych konaniach, pričom žalovaný je presvedčený,

že na túto nekonzistentnosť treba pri rozhodovaní súdu prihliadať ako na prejav účelovosti tvrdení
žalobkyne. Nejedná sa pritom o jedinú takúto nekonzistentnosť, pričom tej ďalšej sa žalovaný bude
venovať v inom kontexte tohto vyjadrenia. Pokiaľ žalobkyňa v priebehu konania tvrdila, že žalovanému
darovala pozemok parc. č. 4401/1 nie titulom ich vzájomného majetkového vyporiadania, ale titulom
plnenia svojho záväzku z dohody o založení podielového spoluvlastníctva k domu, ktorú strany uzavreli

ešte v roku 2007 a ktorou sa žalobkyňa zaviazala previesť na žalovaného spoluvlastnícky podiel k
tomuto pozemku, takéto tvrdenie žalobkyne vzhľadom na skutkový stav, ktorý vyplynul z vykonaného
dokazovania, neobstojí. K darovaniu pozemku žalobkyňou žalovanému došlo v čase po ich rozchode,
v čase, keď peňažný rozpočet určený účastníkmi dohody na výstavbu spoločného domu bol vyčerpaný
bez akéhokoľvek výsledku. V tomto čase teda bolo zrejmé, že účastníkmi dohody prijatý a aj realizovaný

plán výstavby spoločného domu zlyhal, resp. že bol zameraný nepredvídanými okolnosťami. Ak potom
žalobkyňa vedela, že dovtedajšie úkony vykonané účastníkmi dohody neviedli k vzniku rodinného
domu, ku ktorému malo byť dohodou založené jej spoluvlastníctvo a že na realizáciu týchto úkonov
účastníci minuli aj peňažné prostriedky určené na výstavbu domu, tak nie je dosť dobre možné
očakávať, že by žalobkyňa práve s vedomím, že dom, ktorý bol predmetom dohody, nevznikne,

splnila svoj vlastný záväzok vyplývajúci z tejto dohody, pokiaľ tento záväzok nemala záujem splniť
skôr, teda v čase, keď ešte bolo možné domnievať sa, že úkony realizované účastníkmi dohody
skutočne povedú k vzniku predmetného domu a kedy by plnenie tohto záväzku žalobkyňou ešte malo
logický, ekonomický a právny zmysel. Dohodou o založení podielového spoluvlastníctva, ktorú účastníci
uzavreli vo vzťahu k rodinnému domu podľa projektu č. 1, sa žalobkyňa žalovanému zaviazala, že

naňho prevedie spoluvlastnícky podiel k pozemku parc. č. 4401/1 vo veľkosti 1, pričom takýto obsah
záväzku vyplývajúceho z dohody tvrdila aj žalobkyňa, teda nebol medzi stranami sporný. Pokiaľ však
žalobkyňa darovacou zmluvou previedla na žalovaného nie tento spoluvlastnícky podiel k pozemku,
ale pozemok ako taký, tak už vyhodnotením samotného predmetu darovania je potrebné dospieť k
záveru, že žalobkyňa darovacou zmluvou neplnila svoj záväzok z dohody o založení podielového

spoluvlastníctva, ale iný záväzok (záväzok zo žalovaným tvrdeného majetkového vyporiadania). Pokiaľ
by bolo pravdivé tvrdenie žalobkyne, že medzi stranami sporu nedošlo k majetkovému vyporiadaniu,
žalovaný by nemal žiadny právny ani iný dôvod na to, aby deň pred darovaním pozemku žalobkyňou
uzavrel Zmluvu o postúpení práv a povinností zo Zmluvy o splátkovom úvere, ktorou od žalobkyne
prevzal celú na ňu pripadajúcu finančnú záťaž z úverového vzťahu so Slovenskou sporiteľňou, a.s., ktorá

sa rovnala polovici nesplateného zostatku úveru, keďže opäť nie je dosť dobre možné predpokladať,
že by ktokoľvek v pozícii žalovaného takýto úkon vykonal bez poskytnutia primeranej kompenzácie. V
tejto súvislosti je potrebné podotknúť, že nemôže obstáť tvrdenie žalobkyne, podľa ktorého žalovaný
mal na seba prevziať záväzok žalobkyne voči Slovenskej sporiteľni, a.s. titulom plnenia svojho vlastného
záväzku vyplývajúceho z dohody o založení podielového spoluvlastníctva z roku 2007, ktorou sa mal

zaviazať zafinancovať výstavbu domu, pretože prostriedky čerpaného úveru, o ktoré sa v danom
prípade jedná (dlžníctvo ku ktorým bolo predmetom Zmluvy o postúpení práv a povinností zo Zmluvy
o splátkovom úvere), napokon neboli a z dôvodov, ktoré už žalovaný tak v tomto vyjadrení ako aj vo
svojich predchádzajúcich vyjadreniach niekoľkokrát zopakoval, ani nemohli byť použité na výstavbu
domu, ale boli bez dosiahnutia akéhokoľvek výsledku odovzdané firme SAFEKO, spol. s r.o., ktorá ich

nikdy nevrátila, teda sa jednalo o čistú majetkovú stratu vzniknutú v súvislosti s realizáciou spoločného
zámeru a vôle strán sporu, ktorú majetkovú stratu sa však žalovaný dohodou o založení podielového
spoluvlastníctva rozhodne nezaviazal znášať zo svojho. V súvislosti so skutočnosťou, že žalovaný
od počiatku splácal sám úver, ktorý bol stranám poskytnutý Slovenskou sporiteľňou, a.s., žalovanýopäť poukazuje na nekonzistentnosť skutkových tvrdení žalobkyne, ktorá v tomto konaní o určenie
podielového spoluvlastníctva k stavbe prevzala argumentáciu žalovaného, že on od počiatku splácal
sám predmetný úver, a to evidentne len preto, lebo jej toto tvrdenie pasovalo do jej argumentácie,

podľa ktorej sa žalovaný dohodou o založení podielového spoluvlastníctva k domu zaviazal financovať
jeho výstavbu a preto podľa názoru žalobkyne, keď na seba prevzal záväzok dosplácať celý úver od
Slovenskej sporiteľne, a.s., tak vlastne žalobkyňu neoslobodil od žiadnej peňažnej povinnosti, ale iba
fakticky potvrdil stav, ktorý mal platiť podľa tejto dohody (ako však žalovaný uviedol, takýto výklad
záväzkov žalovaného z dohody o založení spoluvlastníctva nemôže prichádzať do úvahy, keďže ťarcha

tohto konkrétneho úveru sa viazala k prostriedkom, ktoré z objektívnych dôvodov neboli použité na
výstavbu domu, ale ktoré boli bez akéhokoľvek stavebného výsledku odovzdané spoločnosti SAFEKO,
spol. s r.o., pričom takéto náklady sa žalovaný v žiadnej dohode zo svojho znášať nezaviazal).
Žalovaným poukazovaná nekonzistentnosť, ktorá opätovne nasvedčuje účelovosti tvrdení žalobkyne,
pritom spočíva v tom, že k rovnakým skutkovým okolnostiam sa žalobkyňa v konaní sp. zn. 15C/15/2019
o vrátenie daru vyjadrila tak, že na splácaní predmetného úveru sa od počiatku podieľala spoločne so

žalovaným a v rovnakom rozsahu ako žalovaný, teda diametrálne odlišne v porovnaní s jej vyjadrením
v tomto konaní. I z uvedeného je zrejmé, ako žalobkyňa pracuje s pravdou, ako kriví opisovaný obraz
skutkového stavu a prispôsobuje ho svojej potrebe podľa toho, ako sa jej to v tom ktorom konaní
hodí.Opísanénekonzistentnostivskutkovýchvyjadreniachžalobkynepodľanázoružalovanéhovážnym
spôsobom narúšajú celkovú dôveryhodnosť tvrdení žalobkyne a samé o sebe spochybňujú dôvodnosť

ňou uplatneného žalobného návrhu. Uviedla ďalej, že v čase, kedy žalovaný začal s výstavbou domu
podľaprojektuč.2,užbolvzťahmedzinímažalobkyňoupoznačenýichprvýmrozchodom,plánvýstavby
spoločného domu podľa projektu č. 1 bol zmarený a rozpočet určený na jeho výstavbu vyčerpaný.
Preto aby vôbec bolo možné uvažovať o spoluvlastníctve strán sporu k rodinnému domu podľa projektu
č. 2, ktorý bol celkom inou vecou v porovnaní s rodinným domom podľa projektu č. 1 a ku ktorému

sa v porovnaní s domom podľa projektu č. 1 nepochybne viazali aj celkom iné, okrem ďalších aj
ekonomické podmienky výstavby (márne vyčerpanie pôvodného rozpočtu na výstavbu), muselo by
medzi stranami sporu nevyhnutne dôjsť k súhlasnému prejavu vôle založiť spoluvlastníctvo aj vo vzťahu
k rodinnému domu podľa projektu č. 2 (ako novému objektu ich právneho vzťahu) v nových - zmenených
podmienkach výstavby, pretože zmena objektu výstavby ako aj podmienok výstavby by medzi stranami

sporu zakladala kvalitatívne odlišný občianskoprávny vzťah v porovnaní s tým občianskoprávnym
vzťahom, ktorý medzi nimi vznikol v roku 2007 vo vzťahu k rodinnému domu podľa projektu č. 1 a za
okolností existujúcich v roku 2007. Takáto dohoda však stranami sporu nikdy uzavretá nebola, žalovaný
v priebehu konania existenciu takejto dohody výslovne poprel a žalobkyňa jej existenciu dokonca ani
netvrdila a už vôbec ju nepreukázala žiadnymi dôkazmi. Naopak, žalovaný sa s úmyslom mať dom

pre seba, rozhodol rodinný dom podľa projektu č. 2 postaviť sám, bez účasti žalobkyne. Na tom
nič nemení skutočnosť, že po jeho vybudovaní mal dom slúžiť na vytvorenie spoločnej domácnosti
pre žalovaného a žalobkyňu, keďže táto skutočnosť nemá právny význam pre posúdenie vlastníctva
stavby. Žalovaný v konaní predložil súdu rozsiahly dôkazový materiál (pokladničné doklady, faktúry,
objednávky,dodacielisty,...),ktorýpreukazuje,žeobstarávalaplatilmateriálajprácepotrebnénastavbu

predmetného rodinného domu. Žalovaný poukazuje v tejto súvislosti aj na svedeckú výpoveď K. Q. a
tiež čestné prehlásenie C. D. (obsah ktorého nebol žalobkyňou nijak spochybnený), z ktorých vyplynulo,
že uvedené osoby vykonávali stavebné práce na dome pre žalovaného a na jeho náklady. Všetky
označené dôkazy podporujú záver, že žalovaný staval dom, ktorý je predmetom žaloby, s úmyslom
mať ho pre seba, teda že žalovaný bol jeho stavebníkom a vlastníkom. Žalobkyňa naopak v konaní

nijak nepreukázala, že by na výstavbu domu vynaložila akékoľvek investície (žalobkyňou predložené
pokladničné doklady o nákupe riadov, čistiacich prostriedkov, prípadne iného spotrebného materiálu
a zariadenia spoločnej domácnosti, aj to v hodnote rádovo pár desiatok eur, nie sú dôkazom o tom,
že by žalobkyňa vynakladala zo svojho peňažné prostriedky za tým účelom, aby sa stala vlastníkom
domu, ale takéto výdavky sú naopak plne odôvodniteľné vedomím žalobkyne, že predmetný dom bude

slúžiť ako aj jej obydlie), resp. že by v súvislosti s výstavbou domu vykonávala také úkony, ktorými by
naplnila obsah pojmu stavebníka stavby v občianskoprávnom zmysle slova - t.j. osoby, ktorá stavbu
stavia s úmyslom mať ju pre seba. V tejto súvislosti žalovaný poukazuje na to, že dokonca i svedok
B. B., ktorého výsluch navrhla žalobkyňa, pred súdom vypovedal, že podľa jeho vedomostí dom, na
ktorom vykonával obkladačské práce, patril žalovanému a že mu to tak bolo prezentované aj zo strany

rodičov žalovaného, pričom nevylúčil ani to, že by mu žalovaný poskytol finančnú odmenu za vykonané
práce. S poukazom na uvedené sa žalovaný domnieva, že vykonaným dokazovaním bola potvrdená
skutková verzia žalovaného a vyvrátená skutková verzia žalobkyne. Uviedla, že na uvedenom závere nič
nemení ani skutočnosť, že žalobkyňa mala na základe právoplatného stavebného povolenia postaveniestavebníka podľa predpisov stavebného práva. Skutočnosť, na koho je vydané stavebné povolenie,
je pre posúdenie toho, kto je stavebníkom stavby v občianskoprávnom zmysle, úplne bez právneho
významu (viď napr. rozsudok Nejvyššího soudu ČR zo dňa 05.11.2002, sp. zn. 22Cdo/1174/2001, podľa

ktorého: „Vlastnictví k nově zhotovené věci nabývá originárně ten, kdo věc vytvořil. Jde-li o stavbu,
nabývá k ní takto vlastnictví stavebník v občanskoprávním smyslu, tedy ten, který stavbu uskutečnil s
(právněrelevantněprojeveným)úmyslemmítjiprosebe(viznapříkladnálezÚstavníhosouduzedne25.
9.1997,sp.zn.IIIÚS336/96).Nenírozhodné,komubyloadresovánorozhodnutíostavebnímpovolení.“;
Stavebné povolenie bolo vydané na stavbu rodinného domu podľa projektu č. 1. Tento dom však nikdy

postavený nebol. Dom podľa projektu č. 2, ktorý bol postavený a ktorý je aj predmetom žaloby žalobkyne,
je vecou odlišnou od domu podľa projektu č. 1, na stavbu tohto domu stavebné povolenie vydané
nebolo. Výstavba tohto domu bola realizovaná v rozpore s existujúcim stavebným povolením. V súlade s
predpismi stavebného práva by bolo možné dom podľa projektu č. 2 postaviť len na základe osobitného
stavebného povolenia vydaného na túto stavbu (nepostačuje zmena stavby pred jej dokončením),
ktorý záver vyplýva aj zo záverečnej správy vypracovanej SGS Czech Republic, s.r.o. S poukazom

na uvedenú argumentáciu, teda že pre posúdenie nadobudnutia vlastníctva podľa občianskoprávnych
predpisov nie je rozhodujúce, kto je stavebníkom podľa predpisov stavebného práva, nemožno ani
spoločnú žiadosť o predĺženie lehoty na dokončenie stavby zo dňa 14.02.2017 predloženú žalobkyňou v
rámci jej písomného podania zo dňa 30.11.2022, považovať za dôkaz svedčiaci o jej vlastníckom práve.
Z tejto listiny pritom nemožno vyvodiť ani len záver o spoločnom postupe strán sporu pri výstavbe domu,

keďže ako je zrejmé aj z ďalších listín, ktoré žalobkyňa v označenom písomnom podaní predložila, tejto
žiadosti predchádzala žiadosť len samotného žalovaného o predĺženie lehoty zo dňa 01.02.2017, na
základe ktorej však príslušný stavebný úrad vydal stanovisko, podľa ktorého, aby bolo možné vyhovieť
tejto žiadosti, musí sa k nej pripojiť aj druhý stavebník, t.j. žalobkyňa, preto bolo potrebné podať túto
žiadosť oboma stavebníkmi, čiže podpis žalobkyne pod touto žiadosťou bol výlučne účelový, inak by

žalovaný ako stavebník stavby v občianskoprávnom zmysle predĺženie lehoty nedosiahol. Zároveň
je potrebné uviesť, že ak stavba rodinného domu podľa projektu č. 2 bola uskutočnená v rozpore s
vydaným stavebným povolením (ktoré bolo vydané na stavbu domu podľa projektu č. 1), jedná sa o
nepovolenú stavbu (stavbu postavenú v rozpore so stavebnými predpismi). Podľa článku 20 Ústavy
SR: „Každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný

obsah a ochranu. Majetok nadobudnutý v rozpore s právnym poriadkom ochranu nepožíva. Dedenie
sa zaručuje.“ Ak potom existujúca stavba rodinného domu bola postavená (nadobudnutá) v rozpore
s právnym poriadkom (so stavebnými predpismi), ide o vec, ktorá s poukazom na článok 20 Ústavy
SR nepožíva ochranu, z ktorého dôvodu by súd ani v prípade, že by žalobkyňa v konaní preukázala,
že spolu so žalovaným predmetnú stavbu postavila s úmyslom mať ju pre seba, čo však žalobkyňa

nepreukázala,nemoholurčiťžalobkyňuakopodielovúspoluvlastníčkustavbyatýmtoposkytnúťochranu
žalobkyňou tvrdenému vlastníckemu právu, keďže by to bolo v rozpore s citovaným článkom Ústavy
SR. Žalovaný sa taktiež domnieva, že z rovnakého dôvodu nemôže mať žalobkyňa ani naliehavý právny
záujem na požadovanom určení jej podielového spoluvlastníctva k stavbe. Pokiaľ žalobkyňa dôvodila,
že na základe rozsudku určujúceho jej spoluvlastníctvo k stavbe ju príslušný okresný úrad, katastrálny

odbor, zapíše ako vlastníka do katastra nehnuteľností, dôvodila nesprávne, pretože predpokladom
zápisu stavby do katastra nehnuteľností je existencia právoplatného rozhodnutia, ktorým sa povoľuje
užívanie stavby. Kolaudačné rozhodnutie na užívanie stavby však doposiaľ vydané nebolo, pričom
žalobkyňa nepreukázala (ani netvrdila), že by ako stavebník stavby (podľa stavebného práva) o jeho
vydanie požiadala, teda že by vôbec mala a právne aprobovaným spôsobom prejavila záujem splniť

predpoklady pre zápis stavby do katastra nehnuteľností, pritom, keďže má postavenie stavebníka stavby
v stavebnom konaní, tak mohla učiniť a tým privodiť zápis stavby a seba ako jej spoluvlastníka do
katastra nehnuteľností, keďže Katastrálny zákon č. 162/1995 Z.z. vychádza z princípu, že do katastra
nehnuteľností sa ako vlastník stavby zapíše stavebník, resp. osoba uvedená v kolaudačnom rozhodnutí,
pokiaľ inou verejnou alebo inou listinou nie je preukázané vlastníctvo inej osoby (viď § 46 Katastrálneho

zákona). Žalobkyňa preto nemôže dosiahnutie cieľa, ktorý je ako stavebník spôsobilá dosiahnuť v
stavebnom konaní (postupom na to určeným stavebnými predpismi), sledovať súdnym rozhodnutím.
Žalobkyňa nemôže mať na takomto rozhodnutí naliehavý právny záujem práve preto, že tu existuje
iný (zákonom predvídaný) spôsob, ktorým môže cieľ sledovaný žalobou dosiahnuť. Súd je povinný
existenciu naliehavého právneho záujmu skúmať aj bez námietky žalovaného a žalobu zamietnuť,

pokiaľ naliehavý právny záujem preukázaný nie je. S poukazom na skutočnosti a argumentáciu použitú
žalovaným v tomto vyjadrení ako aj v jeho predchádzajúcich vyjadreniach žalovaný navrhuje, aby súd
žalobu žalobkyne v celom rozsahu zamietol a aby žalobkyni uložil povinnosť nahradiť žalovanému trovy
konania v plnej výške.7. Napadnutým (zhora v záhlaví tohto rozhodnutia označeným) rozsudkom Okresný súd Nové Zámky
ako súd prvej inštancie v spore takto rozhodol:

7.1. Súd u r č u j e , že žalobkyňa je podielovou spoluvlastníčkou v podiele 1/2 k celku nehnuteľnosti
nachádzajúcej sa v katastrálnom území E. F., obec E. F., M. E. F. a to rozostavanej stavby na parcele reg.
„C“ parc. č. 4404/1 záhrada o výmere 450 m2 zameranej geometrickým plánom č. 71/2018 vyhotoveným
geodetom A. G. L. dňa 08.08.2018 úradne overeným Okresným úradom E. F. A. N. G. dňa 22.08.2018

pod č. 1083/18.

7.2.Žalobkyňa má nároknanáhradutrovkonaniavrozsahu100%,ovýšketrovkonaniasúdrozhodne
osobitným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

8. S ohľadom na označené vykonané dokazovanie (v bode 48.) zistil prvoinštančný súd nasledovný

skutkový stav sporu:

8.1. Z kúpnej zmluvy uzavretej medzi B. A. H. a jeho manželkou ako predávajúcimi a žalobkyňou ako
kupujúcou mal súd preukázané, že žalobkyňa kúpila nehnuteľnosť - záhradu nachádzajúcu sa v obci E.
F. parc. č. 4404/1 o výmere 450 m2 za cenu 560 000 Sk. Zmluva bola uzavretá dňa 07.03.2007, vklad

povolený dňa 11.04.2007.

8.2. Z rozhodnutia mesta E. F. F. dňa 22.10.2007, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa28.11.2007 mal súd
preukázané, že B. E. F. ako príslušný stavený úrad povolilo stavebníkom, teda žalobkyni a žalovanému
stavbu rodinného domu, stavba mala byť umiestnená na H. W. Y. E. F. na parc. č. 4401/1. Stavebné

povolenie sa týkalo stavby rodinného domu označeného ako EVO I.

8.3. Z vyjadrenia žalovaného v konaní vedenom na Okresnom súde Nové Zámky pod č. 15C/15/2019 zo
dňa 18.09.2019 mal súd preukázané, že žalovaný uviedol, že v roku 2011 došlo k darovaniu pozemku,
na ktorom je postavený rodinný dom a medzi stranami sporu existovala dohoda o prevode vlastníckeho

práva k tomuto pozemku na žalovaného za tým účelom, aby si na ňom strany sporu postavili dom, ktorý
bude v ich podielovom spoluvlastníctve s rovnakými podielmi. Podľa tejto dohody sa žalovaný zaviazal,
že výstavbu rodinného domu, ktorý bude patriť do podielového spoluvlastníctva strán sporu zafinancuje
on sám a žalobkyňa sa na oplátku zaviazala, že na žalovaného prevedie spoluvlastnícky podiel k
stavebnému pozemku vo veľkosti 1/2. Právna zástupkyňa žalovaného v tomto vyjadrení ďalej uviedla, že

stranysporuobnovilisvojdruhovskýpomer,pričomžilivspoločnejdomácnostiaždomesiacaseptember
2016. V priebehu toho druhého spolužitia strany sporu opäť obnovili myšlienku rodinného domu na
pozemku parc.č. 4404/1, avšak tentokrát bez uzatvorenia dohody o podielovom spoluvlastníctve.

8.4. Zo žiadosti o predĺžení lehoty výstavby zo dňa 03.02.2014 mal súd preukázané, že sporové strany

požiadali o predĺženie termínu dokončenia stavby rodinného domu T. A. E. H. W. Y. E. F..

8.5. Z rozhodnutia M. Z. E. F. F. dňa 30.08.2019 mal súd preukázané, že vlastnícke právo k pozemku
parc.č 4404/1 v kat.úz. E. F. bolo na základe kúpnej zmluvy prevedené na O. O. (sestru žalovaného).

8.6. Z geometrického plánu č. 71/2018 vyhotoveného dňa 08.08.2018 A. G. L., ktorý bol úradne overený
dňa 28.08.2018 pod číslom overenia XXXX/XXXX mal súd preukázané, že na parcele 4404/2, ktorá bola
oddelená z parc.č. 4404/1 sa nachádza rozostavaná budova (rodinný dom).

8.7. Z určenia trhovej ceny nehnuteľnosti, ktorú vypracovala realitná kancelária LIBRA TRADE s.r.o

dňa 02.07.2020 mal súd preukázané, že na parc.č. 4404/1 na ulici Komjatická v Nových Zámkoch je
postavenýrodinnýdombezsúpisnéhočísla.Hodnotarodinnéhodomubolaodhadnutánasumu90.000,-
eur.

8.8. Zo zálohovej faktúry spoločnosti SAFEKO BPO a.s. č. XXXXXXXX splatnej dňa 16.03.2007

vystavenej na odoberateľa G. H. mal súd preukázané, že spoločnosť SAFEKO BPO a.s. prijala od
žalovaného zálohu vo výške 200 000 Sk.8.9. Zo zálohovej faktúry spoločnosti SAFEKO BPO a.s. č. XXXXXXXX splatnej dňa 28.07.2008
vystavenej na odoberateľa G. H. mal súd preukázané, že spoločnosť SAFEKO BPO a.s. prijala od
žalovaného zálohu vo výške 850 000 Sk.

8.10.ZáverečnousprávouspoločnostiSGSCzechRepublics.r.o.vypracovanejvofebruári2020malsúd
preukázané, že porovnaním obidvoch objektov (prvého domu a druhého domu) je možné konštatovať,
že zrealizované dielo je úplne odlišné od pôvodného projektu, na ktoré bolo vydané stavebné povolenie
a že „zmena stavby pred dokončením“ podľa názoru spracovateľa tohto stanoviska nepostačuje. Zmeny

oproti pôvodnému projektu sú natoľko rozsiahle, že by podľa názoru spracovateľa malo byť začaté nové
stavebné konanie.

8.11. Z potvrdenia spoločnosti SAFEKO, spol. s r.o. zo dňa 08.04.2009 mal súd preukázané, že
spoločnosť SAFEKO, spol. s r.o. evidovala zálohu na realizáciu rodinného domu EVO I v Nových
Zámkoch vo výške 1 050 000 Sk.

8.12. Z výzvy na úhradu zo dňa 05.06.2017 vypracovanej G. R. D., J. exekútorom, mal súd preukázané,
že exekúcia vedená voči spoločnosti SAFEKO, spol. s r.o., bola ukončená z dôvodu, že táto spoločnosť
bola dňa 11.04.2017 zrušená.

8.13. Zo zmluvy o postúpení práv a povinností zo zmluvy o splátkovom úvere zo dňa 24.02.2011 mal
súd preukázané, že povinnosti žalobkyne ako postupujúceho dlžníka zo zmluvy o splátkovom úvere zo
dňa 16.07.2008 prebral na seba žalovaný ako dlžník v plnom rozsahu.

8.14. Zo zmluvy o splátkovom úvere zo dňa 16.07.2008, mal súd preukázané, že žalobkyňa a

žalovaný ako dlžníci uzavreli so Slovenskou sporiteľňou a.s. ako bankou zmluvou splátkovom úvere na
nadobudnutie, úpravu a údržbu nehnuteľnosti vo výške 1 250 000 Sk.

8.15. Z čestného vyhlásenia C. D., nar. XX.XX.XXXX, ktoré bolo podpísané dňa 25.07.2022 mal súd
preukázané, že C. D. vykonával práce na rodinnom dome patriacemu G. H. na H. W. Y. E. F. (s výstavbou

sa začalo vo štvrtom kvartáli v roku 2011) a na rekonštrukčných prácach na byte na P. W. X Y. E.
F., ktorý patril žalobkyni. Podľa čestného vyhlásenia mala žalobkyňa povedať C. D., že rekonštrukciu
bytu financuje žalovaný, pretože sa tak dohodli v rámci vysporiadania. Mala mu povedať, že v rámci
vysporiadania sa dohodli tak, že žalobkyňa daruje žalovanému pozemok so základovou doskou na
H. W. Y. E. F. a žalovaný splatí celý úver a zaplatí kompletnú rekonštrukciu bytu na P. W. X Y. E. F..

Podľa čestného prehlásenia financovania stavebných prác na rodinnom dome a byte spolu s nákupom
stavebného materiálu zabezpečoval výlučne žalovaný.

8.16. Rodičia žalovaného v prehlásení, ktoré bolo podpísané dňa 06.09.2022 uviedli, že žalovaný si
mal postaviť dom za vlastné zarobené peniaze po tom ako sa so žalobkyňou rozišli na prelome rokov

2010 - 2011. Na poskytnutie úveru rodičia žalovaného založili vlastný byt, ktorý má byť stále založený.
Žalobkyňa a žalovaný sa mali začiatkom roku 2011 dohodnúť tak, že žalovaný prevezme na seba úver
a zaplatí rekonštrukciu bytu žalobkyne, žalobkyňa na oplátku prevedenie na žalovaného pozemok.

8.17. Z návrhu na mimosúdne riešenie veci zo dňa 23.02.2019 (založený v pripojenom spise Okresného

súdu Nové Zámky č.k. 15C/15/2019) mal súd prekážané, že žalovaný sa chcel so žalobkyňou vyrovnať
tak, že okrem iného prevezme nadstavbu rodinného domu do výlučného vlastníctva, splatí úver do
úplného vyrovnania a zaplatí žalobkyni sumu 3000 až 5.000,- eur.

8.18. Vo vyjadrení právnej zástupkyne žalovaného 2019 (založené v pripojenom spise Okresného súdu

Nové Zámky č.k. 15C/15/2019) zo dňa 18.09.2019 právna zástupkyňa žalovaného popísala skutkový
stav týkajúci sa spolužitia sporových strán resp. názorov na ich vyporiadanie majetku tak ako v tomto
konaní.

8.19. Z potvrdenia o mzde žalobkyne za roky 2010 až 2016 vydaným Ministerstvom vnútra Slovenskej

republiky dňa 08.09.2022 mal súd preukázané, že žalobkyňa mala za mesiac za rok 2010 priemernú
hrubú mzdu vo výške 1.159,15 eur, za rok 2011 vo výške 1.366,70 eur, za rok 2012 vo výške 1.432,82
eur,zarok2013vovýške1.437,97eur,zarok2014vovýške1.501,55eur,zarok2015vovýške1.529,04
eur a za rok 2016 vo výške 1.635,93 eur.8.20. Z kúpnej zmluvy zo dňa 21.12.2010 mal súd preukázané, že žalovaná ako kupujúca kúpila od B.
R. H. ako predávajúceho jednoizbový byt s príslušenstvom za sumu 28.000,- eur.

8.21. Z potvrdenia ČSOB banky zo dňa 04.10.2022, mal súd preukázané, že žalobkyni bol dňa
20.12.2010 poskytnutý úver za účelom kúpy bytu v sume 26.300,- eur.

8.22. Zo zmluvy o úvere zo dňa 16.12.2015 mal súd preukázané, že žalobkyňa ako dlžník a UniCredit

Bank ako banka uzavreli zmluvu o úvere vo výške 28.840,- eur na refinancovanie pôvodného úveru
žalobkyni.Rozdielmedzipôvodnýmúveromanovýmúveromvovýške4.000,-eurmalbyťpodľatvrdenia
právnej zástupkyne žalobkyne použitý na financovanie spoločnej domácnosti so žalovaným.

8.23. Z dodatku č. 1 k dohode o užívaní bytu, ktorý bol uzavretý dňa 31.08.2015 mal súd preukázané,
že žalobkyňa prenajímala od 01.09.2014 byt na ulici P. Y. E. F., za nájom bytu poberala sumu 250,- eur.

8.24. Z príjmového pokladničného dokladu zo dňa 25.02.2011 mal súd preukázané, že R. C. prevzal
od žalobkyne sumu 1.300,- eur ako platbu za kuchynskú linku, tvrdenie žalovaného o falšovaní tohto
dokladu súd preukázané nemal.

8.25. Z príjmových pokladničným dokladov spoločnosti Garniland zo dňa 11.07.2013 resp. 17.07.2013 a
z výpovede žalobkyne mal súd preukázané, že žalobkyňa kúpila do rodinného domu garniže a záclony.

8.26. Z cenovej ponukou zo dňa 19.08.2016 a z výpovede žalobkyne mal súd preukázané, že žalobkyňa
objednávala do domu dlažbu.

8.27. Z čestného vyhlásenia po dňa 25.09.2022 mal súd preukázané, že V. H. potvrdil, že pre žalobkyňu
zhotovilvrodinnomdomenaH.W.D.policovýsystémvšatníkuašatníkovédvere.Tvrdeniežalovaného,
že mal zaplatiť pánovi H. za tieto práce súd preukázané nemal.

8.28. Z rozpisu prác na kuchynskú linku a príjmového pokladničného dokladu zo dňa 09.10.2012 mal
súd preukázané, že montáž kuchynskej linky a jej platbu v hodnote 1.500,- eur realizovala žalobkyňa.
Tvrdenie žalovaného, že kuchynskú linku mal objednať on u pána D. a pánovi D. za ňu aj zaplatiť súd
preukázané nemal.

8.29. Zo žiadosti o predĺženie lehoty zo dňa 24.03.2015 mal súd preukázané, že žalobkyňa a žalovaný
požiadali B. E. F. ako stavebný úrad o predĺženie lehoty na ukončenie výstavby rodinného domu
(stavebné povolenie zo dňa 22.10.2007) do decembra 2016.

8.30. Z výplatných listov žalovaného za obdobie 07/2005 až 03/2009 a z výpovede žalovaného mal súd

preukázané, že žalovaný v uvedenom období pracoval pre spoločnosť SPÍDO CZ s.r.o., jeho priemerný
čistý mesačný príjem bol 37 878 Kč.

8.31. Z výplatných lístkov žalovaného za obdobie 04/2009 až 12/2011 a z výpovede žalovaného mal súd
preukázané, že žalovaný v uvedenom období pracoval pre spoločnosť SPÍDO CZ s.r.o., jeho priemerný

hrubý mesačný príjem v tejto spoločnosti bol 1.333,- eur. Tvrdenie žalovaného, že v uvedenom období
mal od augusta 2011 príjem zo spoločnosti FerMi s.r.o. vo výške 1.000,- eur mesačne súd preukázané
nemal.

8.32. Z výplatných pások žalovaného spoločnosti FerMi s.r.o. za obdobie 01/2013 až 02/2014, a z

vyjadrenia žalovaného mal súd preukázané, že žalovaný mal v uvedenom období spoločnosti FerMi
s.r.o. priemernú hrubú mzdu vo výške 1.377,- eur.

8.33. Z výdavkových dokladov spoločnosti FerMi s.r.o. mal súd preukázané, že v roku 2014 boli
žalovanému vyplatené podiely na zisku spoločnosti FerMi s.r.o., za rok 2008 vo výške 2.237,89 eur a

za rok 2009 vo výške 2.762,11 eur.8.34. Z výplatných pások spoločnosti Parts Park and Transport s.r.o. za obdobie august 2014 až
december 2015 a z vyjadrenia žalovaného mal súd preukázané, že v uvedenom období bol zamestnaný
v spoločnosti Parts Park and Transport s.r.o. a zarábal minimálnu mzdu vo výške cca 304,- eur mesačne.

8.35. Z príjmových dokladov za obdobie január 2006 až február 2008 a z výpovede sporových strán
mal súd preukázané, že žalovaný v uvedenom období platil nájomné za spoločné bývanie sporových
strán na U. W. Y. E. F..

8.36. Z výpisu z účtu žalovaného v ČSOB za obdobie január 2016 až december 2017 mal súd
preukázané, že žalovanému bol dňa 22.05.2013 zaplatený podiel na zisku spoločnosti FerMi s.r.o.
vo výške 6.800,- eur a dňa 27.02.2014 podiel z rozdelenia spoločnosti FerMi s.r.o. vo výške 65.000,-
eur. Dňa 08.06.2012 bol žalovanému vyplatený podiel na zisku spoločnosti vo výške 4.000,- eur, dňa
01.10.2012 podiel na zisku vo výške 1.000,- eur, dňa 13.11.2012 podiel na zisku vo výške 1.500,- eur,
dňa 02.01.2013 podiel na zisku vo výške 1.000,- eur, dňa 17.06.2013 podiel na zisku vo výške 2.400,-

eur, dňa 12.07.2013 podiel na zisku vo výške 4.900,- eur.

8.37. Súd nepripustil listinné dôkazy založené na č.l. 355 až 359, 363 až 367, 385 až 393 - predložené
pokladničné bloky nepreukazovali, že by materiál na nich uvedený zaplatila žalobkyňa. Súd zamietol
návrh na doplnenie dokazovania vyjadrením spoločnosti FerMi s.r.o. o vyplácaných podieloch na zisku

žalovanému preto, že výplatu podielu na zisku mal dostatočne preukázanú z výpisu z účtu žalovaného
v ČSOB a.s. Z uvedeného dôvodu súd zamietol aj návrh na doplnenie dokazovania potvrdením
spoločnostiPartsParkandTransports.r.o.ovkladefinančnýchprostriedkovvybratýchzúčtužalovaného
v hotovosti dňa 05.03.2014 v sume 5.200,- eur - žalovaný nepoprel, že tieto finančné prostriedky do
základného imania tejto spoločnosti vložil.

8.38. Doklady - dodacie listy a faktúry založené na č.l. 551 až 575 vystavené na príjemcu C. D. na
odoberateľa C. D. súd neakceptoval preto, že z nich nemal preukázané, že by materiál na nich uvedený
bol kupovaný na stavbu rodinného domu na H. W.. V tejto súvislosti súd zamietol návrh na výsluch C.
D., ktorý sa mal k uvedeným dokladom vyjadriť z toho dôvodu, že doklady boli vystavované v roku 2011

resp. 2012 a svedok by sa k týmto dokladom podľa názoru súdu nevedel vyjadriť.

8.39. Súd neakceptoval doklady založené na č.l. 589 až 654 preto, že sa jedná o listinné dôkazy
vystavené na mená rôznych osôb bez akéhokoľvek súvisu so žalovaným. Tvrdenia žalovaného, že
materiál na týchto dokladoch mali platiť zhotovitelia a on ich mal vyplácať na ruku súd nemal žiadnym

spôsobom preukázané.

8.40. Zo zmluvy o poskytnutí úveru zo dňa 02.11.2011 mal súd preukázané, že žalovaný ako dlžník
a ČSOB a.s. ako banka uzavreli zmluvu o poskytnutí úveru vo výške 43.200,- eur poskytnutého na
splatenie iného skôr poskytnutého úveru.

8.41. Z potvrdenia sociálnej poisťovne zo dňa 30.09.2022 mal súd preukázané vymeriavacie základy
žalovaného na účely sociálneho poistenia, uvedené vymeriavacie základy potvrdzujú, že žalovaný mal
v roku 2010 hrubý príjem vo výške 16.614 eur, v roku 2011 hrubý príjem vo výške 16.277,- eur, v roku
2013 príjem vo výške 18.288,- eur, v roku 2014 príjem vo výške 3.443,- eur, v roku 2015 príjem vo výške

4.560,- eur a v roku 2016 príjem vo výške 2.190 eur.

8.42. Z potvrdenia sociálnej poisťovne zo dňa 21.11.2022 mal súd preukázané, že žalovaný bol v období
10.11.2012 až 07.01.2013 nezamestnaný. V období od 10.01.2012 až do 09.07.2012 mu bola vyplatená
dávka vo výške 4.047,90 eur.

8.43. Súd neakceptoval listinné dôkazy - fragmenty výpisu z účtu žalobkyne v spoločnosti ČSOB a.s. za
roky 2012 až 2013, ktorými žalobkyňa chcela preukázať, že sa podieľala na chode spoločnej domácnosti
preto, že z týchto listinných dôkazov nie je zrejmé čo konkrétne mala žalobkyňa do spoločnej domácnosti
kúpiť.

8.44. Zo žiadosti o predĺženie lehoty stavby a jej doplnenia zo dňa 01.02.2017 resp. 14.02.2017 mal
súd preukázané, že sporové strany požiadali mesto E. F. o predĺženie lehoty na výstavbu rodinného
domu na H. W..8.45. Z rozhodnutia mesta E. F. F. dňa 20.02.2017 mal súd preukázané, že B. E. F. ako stavebný úrad
predĺžil sporovým stranám lehotu na dokončenie stavby (rodinného domu EVO I uvedenú v rozhodnutí

vydanom dňa 22.10.2007) do 31.12.2017.

8.46. Z výpovede žalovaného mal súd preukázané, že o vydanie nového stavebného povolenia na inú
stavbu, ktorú podľa neho postavil nepožiadal. Žalovaný ďalej potvrdil, že z finančných prostriedkov, ktoré
mu boli vyplatené ako podiel pri predaji spoločnosti FerMi s.r.o. použil na rozbehnutie podnikania v roku

2015 sumu 30.000,- eur.

8.47. Svedok B. B., nar. XX.XX.XXXX k veci uviedol, že žalobkyňa je neter po najmladšej sestre,
žalovaný je jej bývalý priateľ. Spor sa vedie podľa jeho vedomostí o majetku teda o dome, on na
ňom vykonával obkladačské práce. Robil vnútorné obklady, hore chodbu a pracovňu, bol tam vonkajší
balkón a vonkajšia terasa. Neskôr pracoval na vstupe s klingerkou to je malá tehlička, to je časovo

náročná práca. Pracoval sám, pomáhali mu aj kolegovia, ktorí mu boli dačo dlžní za výmenu. Oslovila ho
žalobkyňa či by vedel pomôcť, má ešte staršiu sestru ktorá má netere, pomohol, ako vedel. Žalobkyňa a
žalovaný bývali v spoločnej domácnosti. Peniaze dostal za dopravu, lebo má chalupu v Rastislaviciach
a potom dostal stravné. Peniaze mu dávala väčšinou neter. Nepamätá sa či mu žalovaný niečo zaplatil.
Kamaráti mu pomáhali preto, že im pomáhal on. Bolo mu to tlmočené tak že to je dom žalovaného

povedala mu to jeho mama, to isté mu potvrdil aj otec žalovaného, že žalobkyňa tam nemá nič. Otec
žalovaného chodil na stavbu ale nepracoval, lebo bol ťažko chorý. Počas práce sa s inými robotníkmi
okrem jeho kamarátov nestretol, lebo obkladači sú posledné štádium pri výstavbe. Nevylučuje, že mu
niečo platil aj žalovaný, nepamätá si to.

8.48. Svedok K. Q., nar. XX.XX.XXXX k veci uviedol, že žalobkyňa je bývalá partnerka žalovaného.
Žalobkyňu pozná z bývalého spoločného vzťahu žalovaného a žalobkyne. So žalovaným spolu vyrastali.
Myslel si, že spor medzi sporovými stranami je už doriešený. Vie o tom, že žalobkyňa a žalovaný žili v
spoločnej domácnosti. Nevie ako dlho to bolo. Žalovaný ho oslovil aby vykonával práce - stierkovanie,
škrabanie, maľovanie na 1-izbovom byte, ktorý vlastnila žalobkyňa. A potom ho oslovil na ďalšie práve

na rodinnom dome. Tam vykonával sadro-kartonárske a maliarske práce a finálne natiahnutie omietky
fasády. Na byte s ním pracoval kolega C. D. a financoval to G. H.. Na dome pracoval s C. H. a tiež to
financoval G. H.. Žalobkyňa na byte riešila obklady s C. D. a na rodinnom dome sa riešilo všetko s G.
H.. Žalobkyňa mu neplatila nič. Žalobkyňa na byte bola asi 2x za týždeň, na dome vôbec, nepamätá sa
že by sa tam v dobe keď pracoval zdržiavala. Pokyny na rekonštrukciu mu asi nedávala, skôr dávala

pokyny D.. On riešil obklady a ona to s ním konzultovala. So žalobkyňou ohľadne rodinného domu asi
nekomunikoval. Na stavbe rodinného domu videl otca žalovaného. Vie o tom, že byt 1-izbový čo sa
prerábal hradil pán H. a ešte vie o tom že doplatil úver. Vie o tom, lebo sa o tom bavili. Pred ním sa o tom
nebavili, dopočul sa o tom. C. D. s pani A. boli dosť dobrí kamaráti a boli zvedaví, prečo sa to tak robí
že pán H. platí byt, zvedavý som bol on a pán D.. C. sa pýtal Ivany, že prečo to G. platí a ona že s ním

sa vysporiadajú, zato sa čudoval že to doteraz nie je vysporiadané. Bol prítomný pri tom keď sa pán D.
pýtal A.. Počul odpovedať Ivanu, bolo to asi v prvom alebo druhom mesiaci v roku 2011. Za práce dostal
zaplatené okolo 1000 až 1.200,- eur, pracuje ako živnostník, príjmy vie preukázať. K vysporiadaniu malo
dôjsť ukončením toho bytu, teda marec 2011. Vysporiadanie malo byť prerábkou bytu a vysporiadaním
úveru, ktorý sa bral na prvý dom. Medzi pánom D. a stranami sporu je kamarátsky vzťah. Pán D. pozná

žalovaného od malička, viac o tom nevie, od roku 2012 sa so žalovaným nestretáva.

8.49. Svedok V. H., nar. XX.XX.XXXX k veci uviedol, že sporové strany pozná. Žalobkyňa je jeho známa,
jeho manželka pracovala s jej mamou 10 rokov. Žalovaného pozná z videnia. O pojednávaní viem od
žalobkyne, po doručení predvolania jej volal. Upresňuje, že jej volala jeho manželka. Presne o spore

nevie nič. Pracoval u žalobkyne a žalovaného v dome a montoval nejaké posuvné poličky. Robili si to oni,
mal to sprostredkované od manželky. Nevedel či je to ich spoločný dom, keď to zameriaval boli pri tom
obidvaja. Nepamätá sa v ktorom roku to bolo. Platbu mu uhrádzala žalobkynina mamička, zaplatila mu
zamateriálazaprácunebralžiadnepeniaze.Bolitoblokyzamateriál,drevotrieska,presnesinepamätá.
Je to 9 alebo 10 rokov dozadu. Nepamätá si, kde mu odovzdávala mamička žalobkyne peniaze. Zmluvu

o dielo nemal uzatvorenú. Nepamätá si, či mu dal nejaké peniaze pán H..

8.50. Svedok R. C., nar. XX.XX.XXXX k veci uviedol, že pozná aj žalobkyňu, aj žalovaného. Robil im
nábytky a tam sa stretli. Po doručení predvolania zavolal žalobkyni a pýtal sa, čo je vo veci. Robil nejakénábytky, bol aj na H., N. E. P., to je všetko. Žalobkyni volal po doručení predvolania preto, že na ňu
má kontakt, na žalovaného nie. Na H. A. zamerať, oni mali rozrobený dom. Oslovili ho kvôli kuchynskej
linke. Vypracoval cenovú kalkuláciu, bol som ešte 2x, kvôli tomu ako to má vyzerať, nevie presne či som

to robil on alebo nie. Bolo to 10 rokov dozadu. Na P. robil kuchynskú linku, nejaké nábytky do predizby a
rolldoor. P. si pamätá preto, že tam robil viacerým zákazníkom, časový rozdiel mohol byť 2 až 3 roky. Rok,
kedy to bolo si nepamätá. Za prácu na P. ho vyplácala žalobkyňa., určite jej dal potvrdenie. Nevie, kto ho
vyplácal na H., bol tam aj žalovaný, ale nevie povedať, či to vôbec fyzicky robil. Faktúry nevie vyhľadať,
predtým než to robil mal firmu, medzičasom firmu zrušil. Mal účtovníčku, ktorá zomrela a všetky papiere

zostali u nej. Volala sa T. H., všetko ostalo u nej. Nepamätá sa že robil kuchynskú linku na H., pamätá
si, že asi nevedel dostať rohovú skriňu dovnútra. To sa mu vybavuje. Linku robil sám.

9. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie, s poukazom na uvedený skutkový stav sporu, citované
ustanovenia Občianskeho zákonníka (OZ – zákon č. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov - § 118
ods. 1, § 119 ods. 2, § 132 ods. 1, § 137 ods. 1), citované ustanovenia Katastrálneho zákona č. 162/1995

Z. z. v platnom znení (§ 6 ods. 1 písm. c/ bod 3, § 46 ods. 3) a citované ustanovenia Civilného sporového
poriadku (CSP – zákon č. 160/2015 Z. z. - § 137 písm. c/, § 185 ods. 1), odôvodnil nasledovne:

9.1. Súd v prvom rade skúmal, či je rozostavaná stavba postavená na parc. č. 4404/1, k.ú. E. F., ktorá
je predmetom konania, vecou v zmysle Občianskeho zákonníka; bod (odôvodnenia) 107.

9.2. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že v čase začatia konania bola stavba, ktorá je
predmetom konania riadne identifikovaná. Bola identifikovaná geometrickým plánom č. 71/2018 (pozri
bod 58 odôvodnenia toho rozsudku), určením trhovej ceny nehnuteľností, ktorý vypracovala realitná
kancelária Libra Trade s.r.o v roku 2020 (pozri bod 59 odôvodnenia tohto rozsudku) a záverečnou

správou spoločnosti SGS Czech Republic s.r.o., ktorá bola vypracovaná v roku 2020 (pozri bod 62
odôvodnenia tohto rozsudku); bod 108.

9.3. Skutočnosť, či bola stavba, ktorá je predmetom tohto konania postavená v rozpore s vydaným
stavebným povolením, na ktorú poukazuje právna zástupkyňa žalovaného, v tomto prípade nie je

predmetom konania a o tejto skutočnosti môže rozhodnúť iba príslušný orgán štátnej správy (stavebný
úrad). Z občianskoprávneho hľadiska nie je rozdiel medzi stavbami, ktoré boli postavené na základe
stavebného povolenia a stavbami postavenými bez tohoto povolenia. Ku vzniku vstavby dochádza vtedy,
keď je stavba vybudovaná minimálne do takého štádia, od ktorého počnúc všetky ďalšie stavebné
práce smerujú už k dokončeniu takto druhovo a individuálne určenej veci. Týmto minimálnym okamihom

je u nadzemných stavieb stav, kedy je už jednoznačne a nezameniteľným spôsobom zjavné aspoň
dispozičné riešenie prvého nadzemného podlažia. V tomto okamihu vznikne i vlastnícke právo k stavbe.
(pozri napríklad rozsudok NS ČR zo dňa 20.06.2005, sp.zn.: 22Cdo 1135/2005, alebo rozsudok NS
ČR zo dňa 05.02.2002sp.zn. 22 Cdo 2534/2000). Podľa príslušných ustanovení katastrálneho zákona
je rozostavaná stavba stavbou, ktorá je schopná vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností.

Rozostavaná stavba, ktorá je predmetom tohto konania je teda vecou v zmysle citovaných ustanovení
Občianskeho zákonníka a ako taká je spôsobilá byť predmetom sporového konania na súde; bod 109.

9.4. Žaloba podaná žalobkyňou je nepochybne určovacou žalobou podľa § 137 písm. c/ C.s.p., súd
teda skúmal, či mala žalobkyňa na podaní žaloby naliehavý právny záujem. Základným predpokladom

úspechu určovacej žaloby podanej podľa § 137 c/ C.s.p. je potreba preukázania naliehaného právneho
záujmu ak naliehavý právny záujem na podanej žalobe nevyplýva z osobitného predpisu. Podľa
uznesenia Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 4 Cdo 56/2009 existenciu naliehavého právneho záujmu musí
v konaní preukázať žalobca, pričom naliehavý právny záujem musí existovať (byť preukázaný) nielen v
čase začatia konania, ale aj v čase, kedy bol rozsudok súdu vyhlásený (§ 154 ods. 1 OSP). Nedostatok

naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení je dôvodom na zamietnutie žaloby bez toho, aby
sa súd zaoberal vecou v jej merite (tento nedostatok bráni zaoberať sa vecou z hľadiska opodstatnenosti
uplatneného nároku); bod 110.

9.5. Právny záujem, ktorý je podmienkou procesnej prípustnosti určovacej žaloby v zmysle § 80 písm. c/

O.s.p. (teraz § § 137 písm. c/ C.s.p.), musí byť naliehavý. Pri skúmaní existencie naliehavého právneho
záujmu ide o posúdenie, či podaná žaloba je vhodný (účinný a správne zvolený) procesný nástroj
ochrany práva žalobcu, či sa ňou môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva, a či snáď len zbytočne
nevyvoláva konanie, po ktorom bude musieť aj tak nasledovať iné (ďalšie) súdne konanie alebo konania.Naliehavý právny záujem je spravidla daný v prípade, ak by bez tohto určenia bolo právo žalobcu
ohrozené alebo ak by sa bez tohto určenia stalo jeho právne postavenie neistým (porovnaj R 17/1972).
Za nedovolenú možno považovať určovaciu žalobu, pokiaľ neslúži potrebám praktického života, ale

len k zbytočnému rozmnožovaniu sporov; ak však určovacia žaloba vytvára pevný právny základ pre
právny vzťah účastníkov sporu, je prípustná aj napriek tomu, že je možná (prípadne) i iná žaloba (viď
rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky publikované v časopise Zo súdnej praxe pod č.
40/1996). Procesná povinnosť preukázať, že v čase rozhodovania súdu je naliehavý právny záujem
na určení právneho vzťahu alebo práva, zaťažuje toho, kto sa tohto určenia domáha (žalobcu). Pokiaľ

chce žalobca osvedčiť svoj naliehavý právny záujem, musí na jednej strane poukázať na určité skutkové
okolnosti prejednávanej veci vedúce k sporu medzi účastníkmi a k potrebe určiť súdom, či tu právny
vzťah alebo právo je alebo nie je, na druhej strane vysvetliť, že práve podaná žaloba je procesne
vhodným nástrojom, ktorý tento spor rieši (odstraňuje neistotu vzťahu účastníkov konania alebo vytvára
pevný základ pre jeho usporiadanie) (pozri rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa
16.12.2012, sp.zn.: 5 Cdo 31/2011); bod 111.

9.6. Súd konštatuje, že v uvedenom prípade mal preukázaný naliehavý právny záujem na podaní žaloby.
Len súd môže v civilnom sporovom konaní určiť, či je žalobkyňa spoluvlastníčkou rozostavanej stavby
ktorá je predmetom tohto konania a v akom pomere, naliehavý právny záujem na podaní žaloby teda
súd považuje v tomto konaní za preukázaný; bod 112.

9.7. Z hľadiska posúdenia skutkového stavu v uvedenej veci je dôležité poznať chronológiu spolužitia
sporových strán a jednotlivých úkonov, ktoré žalobkyňa a žalovaný v priebehu roka 2001 až 2019
vykonali. Medzi sporovými stranami nebolo sporné, že spolu začali žiť v roku 2001. Od roku 2005 bývali
sporové strany spolu v prenajatom byte na U. W. Y. E. F.. V marci 2007 žalobkyňa kúpila pozemok, na

ktorom je postavená sporná nehnuteľnosť za sumu 560 000 Sk (cca 18.000,- eur) a žalovaný zaplatil
spoločnosti SAFEKO, spol. s r.o. prvú splátku na stavbu domu v sume 200 000 Sk. Dňa 28.11.2007 bolo
právoplatné stavebné povolenie. Dňa 16.07.2008 uzavreli sporové strany zmluvu o splátkovom úvere
na sumu 41.000,- eur. Dňa 28.07.2008 zaplatili sporové strany spoločnosti SAFEKO, spol. s r.o. druhú
splátku za stavbu rodinného domu v sume 850 000 Sk. V roku 2010 v lete sa žalobkyňa a žalovaný

nakrátko (asi na dobu troch mesiacov) rozišli. Dňa 20.12.2010 bol žalobkyni poskytnutý úver na byt. Dňa
21.12.2010 žalobkyňa kúpila jednoizbový byt na ulici P.. Dňa 31.12.2010 požiadal žalovaný žalobkyňu
o ruku. Od 01.01.2011 žili žalobkyňa a žalovaný spolu v byte na P. W.. Dňa 24.12.2011 došlo k podpisu
zmluvy o prevode práv z úveru, na základe ktorej žalovaný prevzal úver na seba, a žalobkyňa bola
zbavená povinností vyplývajúcich z úverovej zmluvy. Dňa 25.02.2011 žalobkyňa podpísala darovaciu

zmluvu, ktorou darovala žalovanému pozemok parc. č. 4401/1. Dňa 04.11.2011 žalovaný podpísal
úverovú zmluvu, ktorou si zobral nový úver, týmto úverom bol splatený pôvodný úver, ktorý mali spoločne
žalobkyňa a žalovaný. V roku 2011 začali sporové strany stavať na základovej doske dom. V roku 2012
sa sporové strany do domu nasťahovali. Dňa 03.02.2014 podali sporové stany žiadosť o predĺženie
stavebného povolenia, takú istú žiadosť podali aj dňa 24.03.2015. V septembri 2016 sa žalobkyňa z

domu, ktorý je predmetom konania, odsťahovala. Dňa 01.02.2017, resp. 14.02.2017 požiadali sporové
strany mesto E. F. o predĺženie lehoty na výstavbu rodinného domu na H. ulici. Rozhodnutím zo dňa
20.02.2017 mesto Nové Zámky ako stavebný úrad predĺžilo sporovým stranám lehotu na dokončenie
stavby rodinného domu EVO I. V roku 2019 žalovaný predal pozemok parc. č. 4404/1 svojej sestre;
bod 113.

9.8. Z hľadiska vyhodnotenia skutkového stavu je dôležité poznať príjmy sporových strán v období rokov
2010 (v tomto roku sporové strany obnovili spolužitie) až roku 2016 (sporové strany sa v tomto roku
rozišli). Výstavba domu, ktorý je predmetom konania sa uskutočňovala v rokoch 2011 až 2012, dom sa
priebežne dorábal do roku 2015, do dňa rozhodovania súdu v tomto konaní nebol skolaudovaný; bod

114.

9.9. Súd mal preukázané, že žalobkyňa bola v uvedenom období zamestnaná ako vyšetrovateľ PZ SR.
V roku 2010 mala žalobkyňa hrubý mesačný príjem v sume 13.900,- eur, v roku 2011 príjem vo výške
16.400,- eur, v roku 2012 príjem vo výške 17.193,- eur, v roku 2013 príjem vo výške 17.255,- eur, v roku

2014 príjem vo výške 18.018,- eur, v roku 2015 príjem vo výške 18.348,- eur a v roku 2016 príjem vo
výške 19.631,- eur. Za obdobie rokov 2010 až 2016 teda žalobkyňa zarobila v hrubom sumu 120.754
eur. V uvedenom období mala žalobkyňa príjem aj z prenájmu bytu na Šafárikovej ulici, tento príjemvšak podľa jej slov používala na splátku hypotéky, ktorú si na kúpu bytu zobrala, preto ho súd z hľadiska
prejedávaného prípadu nepovažuje za dôležitý; bod 115.

9.10. Žalovaný mal v uvedenom období príjmy pozostávajúce z platu v spoločnosti SPÍDO CZ s.r.o.,
FerMi s.r.o. a Parts Park and Transport s.r.o., ďalej príjmy z poberania dávky v nezamestnanosti a príjmy
ako podiel na zisku v spoločnosti FerMi s.r.o. resp. podiel z rozdelenia tejto spoločnosti. Žalovaný mal
teda v roku 2010 príjem vo výške 16.614,- eur, v roku 2011 príjem vo výške 16.277,- eur, v roku 2012
príjem vo výške 10.547,- eur, v roku 2013 príjem vo výške 33.388,- eur, v roku 2014 príjem vo výške

68.443,- eur, v roku 2015 príjem vo výške 4.560,- eur a v roku 2016 príjem vo výške 2.190,- eur. Celkový
hrubý príjem žalovaného za obdobie rokov 2010 až 2016 bol 151.596,- eur. Súd zohľadnil skutočnosť,
že žalovaný podľa jeho vlastných slov použil na rozbeh podnikania sumu 30.000,- eur; bod 116.

9.11. Pri rozhodovaní uvedeného prípadu bol súd z hľadiska ustálenia skutkového stavu odkázaný na
tvrdenia sporových strán (žiadna písomná dohoda o spoluvlastníctve domu, ktorý je predmetom tohto

konania ani o prípadnom zániku tejto dohody neexistovala) ktoré sa nezhodovali v tom, že žalobkyňa
mala kompenzovať žalobcovi prevzatie úveru darovaním pozemku, na ktorom je stavba postavená.
Súd je toho názoru, že názor žalovanej strany po kompenzácii možno v tomto prípade akceptovať.
Je nepochybné, že sporové strany si spolu zobrali úver na stavbu domu v sume 1 250 000 Sk. Je
tiež nepochybné, že sporové strany investovali do stavby „prvého rodinného domu“ na preddavkoch

spoločnosti SAFEKO, spol. s r.o. sumu 1 050 000 Sk. Žalovaný vložil do spoločnosti SAFEKO, spol. s
r.o. z vlastných prostriedkov sumu 200.000 Sk a spoločne z prostriedkov úveru vložili sporové strany
do tejto spoločnosti sumu 850.000 Sk. Za situácie keď žalovaný preukázateľne na seba prebral úver
je možné ustáliť, že prevod vlastníckeho práva k pozemku, na ktorom stojí sporná stavba mohol byť
zo strany žalovaného vnímaný ako kompenzácia, teda majetkové vyrovnanie zo strany žalobkyne. V

období, keď k takémuto vyrovnaniu došlo, teda v roku 2011 sporové strany obnovili spolužitie, je celkom
pravdepodobné, že chceli svoje vzťahy nanovo usporiadať a že takáto kompenzácia mohla byť súčasťou
ich obnovených vzťahov; bod 117.

9.12. Súd nie je toho názoru, že uvedenou kompenzáciou zanikla dohoda sporových strán o stavbe

rodinného domu. Žalobkyňa a žalovaný v roku 2011 žili spolu, žalovaný žalobkyňu dokonca požiadal
o ruku - je vysoko pravdepodobné, že za uvedenej situácie sa sporové strany snažili o postavenie
spoločného rodinného domu, v ktorom chceli po jeho dokončení bývať a v ktorom od roku 2011 až
do roku 2016 skutočne bývali. Súd nepovažuje za reálne, aby sa za danej situácie žalobkyňa vôbec
nevyjadrovala k tomu aký dom si spolu postavia, ako ho dispozične usporiadajú, kto bude na stavbe

pracovať - súd ešte raz zdôrazňuje, že žalobkyňa a žalovaný žili v období stavby domu, teda roku 2011
až roku 2012, ako druh a družka v spoločnej domácnosti, žalovaný žalobkyňu požiadal o ruku a plánoval
s ňou spoločnú budúcnosť; bod 118.

9.13. Súd nemal preukázané, že by žalovaný v rámci kompenzácie financoval prerábku bytu žalobkyne,

v ktorom spolu so žalobkyňou bývali. K prerábke bytu došlo v roku 2011 - príjem žalovaného a
príjem žalobkyne bol v uvedenom roku približne rovnaký. Žalovaný teda nemal dostatok finančných
prostriedkov, z ktorých by úpravu bytu financoval sám navyše svedeckými výpoveďami a príjmovými
pokladničnými dokladmi mal súd preukázané, že časť prác na prerábke bytu dohadovala a financovala
žalobkyňa z vlastných prostriedkov; bod 119.

9.14. Z vykonaného dokazovania súd nemal preukázané, že by žalovaný financoval stavbu domu, ktorý
je predmetom konania z vlastných finančných prostriedkov. Súd mal jednoznačne preukázané, že príjem
žalobkyne a žalovaného bol v dobe keď spolu žili a stavali dom približne rovnaký. Nie je teda reálne, aby
žalovaný financoval stavbu domu z vlastných finančných prostriedkov. Je potrebné zobrať do úvahy, že

žalovaný a žalobkyňa žili v období rokov 2011 až 2016 ako pár v spoločnej domácnosti (ešte v roku 2016
bolinaspoločnejdovolenkevChorvátsku,ktorúžalovanýnazvalakonajkrajšiudovolenku),jednoznačne
teda znášali náklady na spoločnú domácnosť spoločne. Tvrdenie žalovaného o tom, že mal stavbu
rodinného domu financovať sám je podľa názoru súdu vzhľadom na jeho finančnú situáciu v rozhodnom
období krajne nepravdepodobné a nepreukázané; bod 120.

9.15. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že dom, ktorý je predmetom konania nie je zo
stavebno-technického hľadiska domom, ktorý mal byť postavený na základe projektovej dokumentácie,
podľa ktorej bolo vydané v roku 2007 stavebné povolenie. Súd však nemal preukázané, že sporovéstrany sa v roku 2007 dohodli na stavbe konkrétneho rodinného domu - žalobkyňa a žalobca boli
dohodnutí na tom, že postavia spoločne rodinný dom, v ktorom budú spoločne bývať. Táto dohoda
nebola podľa názoru súdu zrušená ani po vzájomnej majetkovej kompenzácii v roku 2011. Tvrdenie, že

sa sporové strany nedohodli na stavbe domu, ktorý je predmetom tohto konania preto, že je zo stavebno-
technického hľadiska odlišný od projektovej dokumentácie vypracovanej v roku 2007, súd nepovažuje
za relevantné. Tento názor súdu podporuje aj skutočnosť, že sporové strany viackrát v roku 2014, 2015
a 2017 požiadali B. E. F. ako stavebný úrad o predĺženie stavebného povolenia, na základe ktorého bol
dom postavený. O predĺženie stavebného povolenia žiadali vždy spoločne a rozhodnutia mesta E. F. ako

stavebného úradu o predĺžení stavebného povolenia sa vždy vzťahujú na pôvodné stavebné povolenie
vydané v roku 2007; bod 121.

9.16. Z vykonaného dokazovania mal súd teda preukázané, že rozostavaná stavba, ktorá je predmetom
konania je vecou v zmysle platných právnych predpisov Slovenskej republiky a ako taká môže byť
predmetom Civilného sporového konania. Súd mal preukázaný naliehavý právny záujem na podaní

určovacej žaloby v uvedenom prípade. Súd je toho názoru že v roku 2011 došlo medzi sporovými
stranami k majetkovému vyrovnaniu - žalovaný prevzal na seba spoločný úver a žalobkyňa mu za to
previedla vlastnícke právo k pozemku, na ktorom je rozostavaná stavba postavená. Súd je toho názoru,
že uvedenou majetkovou kompenzáciou nedošlo k zrušeniu pôvodnej dohody, podľa ktorej sa sporové
strany dohodli na postavení spoločného rodinného domu; bod 122.

9.17. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že pre posúdenie vzniku podielového spoluvlastníctva k
domualeboinejstavbepostavenejspoločnoučinnosťouviacerýchosôbjerozhodujúcadohodauzavretá
medzi nimi o založení spoluvlastnícky vzťahov. Táto dohoda nemusí byť písomná. Nie je ani potrebné,
aby sa v nej účastníci vopred dohodli o veľkosti spoluvlastníckych podielov pred dokončením stavby. Z

obsahuvšakmusíbyťzrejmé,žeúčastnícichcelizaložiťpodielovéspoluvlastníctvokstavbe,napr.stým,
že veľkosť podielov bude závisieť od miery pričinenia sa jednotlivých účastníkov dohody na postavení
stavby. Ak podiely spoluvlastníkov neboli dohodnuté inak, sú rovnaké. (pozri rozhodnutie R16/1983). Z
obsahového hľadiska musí byť z dohody zrejmé, že účastníci tohto právneho úkonu sa aj s prihliadnutím
na ďalšie okolnosti vopred dohodli (teda skôr, než sa začalo so stavbou), na založení podielového

spoluvlastníctva k stavbe (rozsudok NS SR 4 Cdo 93/99, rozsudok NS ČR sp. zn. 22 Cdo 1456/2003).
Nie je ani potrebné, aby sa účastníci vopred dohodli aj o výške spoluvlastníckych podielov. Vlastníctvo k
novo zhotovenej stavbe nadobúda ten, kto stavbu postavil s (právne relevantne prejaveným) úmyslom
mať ju pre seba. Pokiaľ takto uskutoční spoločne stavbu viac osôb, bez toho, aby medzi nimi bola
ohľadom právnych vzťahov k vytvorenej stavbe uzatvorená výslovná dohoda, v takom prípade nemožno

proste konštatovať, že spoluvlastníctvo nevzniklo, pretože by nebolo zrejmé, ktorá z viacerých osôb
vytvárajúcichvlastnoučinnosťoustavbusastanejejvlastníkom.Pretopokiaľstavbuvykonávaviacosôb,
ktoré o vlastníctvo k novej stavbe neuzavreli výslovnú dohodu, pričom z okolností veci nie je zrejmé, že
malo ísť o stavbu vo vlastníctve len niektorých z týchto osôb, stavebníkom sú všetky tieto osoby, ktoré
sa stávajú podielovými spoluvlastníkmi stavby (rozsudok NS ČR sp zn. 22 Cdo 349/2004); bod 123.

9.18. Súd ďalej poukazuje na rozsudok NS ČR sp. zn. 22 Cdo 349/2004 podľa ktorého vlastníctvo k
novo zhotovenej stavbe nadobúda ten, kto stavbu postavil s (právne relevantne prejaveným) úmyslom
mať ju pre seba. Pokiaľ takto uskutoční spoločne stavbu viac osôb, bez toho, aby medzi nimi bola
ohľadom právnych vzťahov k vytvorenej stavbe uzatvorená výslovná dohoda, v takom prípade nemožno

proste konštatovať, že spoluvlastníctvo nevzniklo, pretože by nebolo zrejmé, ktorá z viacerých osôb
vytvárajúcichvlastnoučinnosťoustavbusastanejejvlastníkom.Pretopokiaľstavbuvykonávaviacosôb.
ktoré o vlastníctvo k novej stavbe neuzavreli výslovnú dohodu, pričom z okolností veci nie je zrejmé, že
malo ísť o stavbu vo vlastníctve len niektorých z týchto osôb, stavebníkom sú všetky tieto osoby, ktoré
sa stávajú podielovými spoluvlastníkmi stavby; bod 124.

9.19. Podobne podľa rozsudku Krajského súdu v Bratislave, č.k. 5Co/135/2014 „na základe takto
citovanej platnej judikatúry a ustanovení Obč. zákonníka dospel súd prvého stupňa k záveru, že medzi
účastníkmi došlo k dohode o založení podielového spoluvlastníctva a to ešte pred začatím stavby
rodinného domu. Vyplýva to jednoznačne z okolností, za akých k tejto dohode došlo. Účastníci pred

začatím stavby rodinného domu žili spoločne a viedli niekoľko rokov spoločnú domácnosť. Spoločne sa
dohodli, že si kúpia pozemok a postavia rodinný dom, čo potvrdili viacerí svedkovia. Skutočnosť, že sa
vzájomne dohodli na založení podielového spoluvlastníctva preukazuje predovšetkým bezprostredná
kúpa pozemkov, na ktorých sa dohodli, že si postavia rodinný dom. Tieto pozemky si kupovali dopodielového spoluvlastníctva a to v podiele každý v jednej polovici. Dohoda bola uzavretá jednak ústne
pri kúpe pozemkov, kde obaja účastníci vyslovili svoj zámer spoločne si postaviť rodinný dom - vybrali
si projekt domu, spoločne požiadali o vydanie stavebného povolenia, na mená oboch účastníkov bolo

vydanéoznámenieozahájenístavbyaspoločnepripravovalifinancovaniestavbyrodinnéhodomu.Ďalej
bola potvrdená samotným konkludentným konaním oboch účastníkov„; bod 125.

9.20. Podľa názoru súdu z hľadiska prejednávanej veci nie je dôležité, že dom, ktorý je predmetom
konania nie je zhodný v projektovou dokumentáciou, ktorá bola súčasťou stavebného povolenia v roku

2007. Majetkové pomery žalovaného nenasvedčujú tomu že by z vlastných finančných prostriedkov
financoval úpravu bytu, v ktorom so žalobkyňou býval a už vôbec nie stavbu domu, ktorý je predmetom
tohto konania. Súd teda konštatuje, že žalobkyňa je podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľnosti, ktorá
je predmetom tohto konania; bod 126.

9.21. Pri určení veľkosti spoluvlastníckeho podielu žalobkyne súd vychádzal z majetkových pomerov

obidvoch sporových strán. Keďže (po zohľadnení vkladu finančných prostriedkov zo strany žalovaného
do jeho podnikania v sume 30.000,- eur) boli príjmy sporových strán v období rokov 2010 až 2016
približne rovnaké, je možné rozumne predpokladať, že sporové strany prispeli na stavbu domu rovným
dielom. Súd preto určil, že žalobkyňa je podielovou spoluvlastníčkou spornej nehnuteľnosti v 1/2; bod
127.

9.22. Súd berie do úvahy skutočnosť, že takýmto určením vlastníckeho práva nedôjde ku konečnému
vyporiadaniu majetkových pomerov medzi sporovými stranami. Ak by rozsudok súdu nadobudol
právoplatnosť, sporové strany budú podielovými spoluvlastníkmi spornej nehnuteľnosti v pomere 1/2
a 1/2. Po úspešnom skončení kolaudačného konania, resp. zápise rozostavanej stavby do katastra

nehnuteľností bude pravdepodobne nasledovať spor o vyporiadanie podielového spoluvlastníctva. Z
hľadiska racionality by bolo lepšie rozhodnúť tak, že by bol vypracovaný ZP, na základe ktorého by
bola určená hodnota spornej nehnuteľnosti, nehnuteľnosť by bola prikázaná do výlučného vlastníctva
žalovaného (pretože v nej býva) a žalovaný by žalobkyni vyplatil finančnú čiastku rovnajúcu sa
polovici hodnoty spornej nehnuteľnosti. V uvedenom prípade je však súd viazaný petitom žaloby, preto

naznačeným spôsobom rozhodnúť nemohol; bod 128.

9.23. O nároku na trovy konania súd rozhodol v súlade s § 255 ods. 1 C.s.p s prihliadnutím na 262 ods.
l C.s.p. Žalobkyňa bola v konaní úspešná v plnom rozsahu, súd jej preto priznal nárok na náhradu trov
konania v rozsahu 100 %; bod 129.

10. Uvedený rozsudok včas podaným odvolaním v celom rozsahu z odvolacích dôvodov vyplývajúcich
z ust. § 365 písm. b/, e/, f/ a h/ CSP napadol len žalovaný, domáhajúci sa predovšetkým jeho zmeny
tak, aby žaloba žalobkyne bola zamietnutá, prípadne, pri nesplnení podmienok pre takéto rozhodnutie,
aby bol napadnutý rozsudok zrušený a vec vrátená súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové

rozhodnutie. V dôvodoch odvolania poukázal na argumentáciu žalobkyne z podanej žaloby a na jeho
argumentáciu/procesnú obranu v spore, s ohľadom na čo uviedol, že ak všetky tieto skutočnosti
nasvedčujú tomu, že žalobkyňa mu darovala pozemok z dôvodu plnenia jej záväzku zo vzájomného
majetkového vyporiadania sa a nie z dôvodu plnenia jej záväzku z dohody o spoločnej výstavbe
rodinného domu, po tomto to bez ďalšieho muselo mať, s poukazom na § 575 OZ upravujúceho tzv.

nemožnosť plnenia, za následok aj zánik dohody o spoločnej výstavbe domu uzavretej v roku 2007,
pretože táto dohoda už, pre nemožnosť žalobkyne podieľať sa na spoločnom bývaní dohodnutým
spôsobom – vkladom pozemku, nemohla byť zo strany žalobkyne naplnená, pričom medzi stranami
sporu nedošlo k žiadnej ďalšej dohode (dodatku), ktorá by dohodu o spoločnej výstavbe domu z roku
2007 akokoľvek modifikovala.

11. Po zlyhaní plánu spoločnej výstavby domu, a po vyporiadaní s tým spojených negatívnych
následkov, začal realizovať v roku 2011 výstavbu nového rodinného domu na podklade novej projektovej
dokumentácievypracovanejnazákladejehoobjednávkyB.S..Skutočnosť,žesapriporovnanísdomom
podľa projektu vypracovaného A. G. K. v roku 2007 jednalo o celkom odlišný dom, preukázal

záverečnousprávouspoločnostiSGSCzechRepublics.r.o..Tútostavburealizovalsámnasvojenáklady
s tým, že mu bude vlastnícky patriť. V súvislosti s výstavbou predmetnej stavby neuzavrel so žalobkyňou
žiadnu dohodu o založení vzťahu podielového spoluvlastníctva, jediná dohoda so žalobkyňou týkajúca
sa tejto stavby spočívala v tom, že si v nej strany sporu v budúcnosti zriadia spoločnú domácnosť.Pôvodnú dohodu strán sporu o založení podielového spoluvlastníctva z roku 2007 nie je možné na
túto stavbu vztiahnuť a to jednak z dôvodu už uvedenej zmeny pomerov a tiež z dôvodu odlišnosti
stavebných objektov – strany sporu na základe dohody z roku 2007 realizovali všetky úkony smerujúce

k nadobudnutiu spoločnej nehnuteľnosti vo vzťahu k výstavbe rodinného domu podľa projektu A. G. K.
– práve vo vzťahu k tomuto stavebnému objektu bola vypracovaná projektová dokumentácia, aj podaná
žiadosť o vydanie stavebného povolenia, práve tento stavebný objekt zadali strany sporu zhotoviť
stavebnej firme SAFEKO spol, s.r.o. a za účelom financovania práve tejto stavby čerpali aj úver od SLSP,
teda práve vo vzťahu k výstavbe tohto domu strany sporu mali a vykonanými úkonmi aj prejavovali

svoju vôľu naplniť obsah dohody o spoločnej výstavbe uzavretej v roku 2007. Ak potom vôľa strán sporu
obsiahnutá v dohode o spoločnej výstavbe domu z roku 2007 preukázateľne smerovala k výstavbe
konkrétneho stavebného objektu – domu podľa projektovej dokumentácie A. G. K. z roku 2007, potom
nemožno bez ďalšieho (bez patričnej zmeny v obsahu takejto dohody) dospieť k záveru, že by sa takáto
dohoda mala vzťahovať aj na výstavbu iných stavebných objektov. Rodinný dom, s ktorého výstavbou
on začal na základe projektovej dokumentácie B. S. z roku 2011, bol stavbou odlišnou od domu podľa

projektovej dokumentácie A. G. K. z roku 2007 (inou vecou v právnom zmysle), a jednotlivé dojednania
strán sporu z dohody o spoločnej výstavbe z roku 2007 (ako dojednania o spôsobe financovania
výstavby, o spôsobe, akým sa majú obe strany podieľať na výstavbe, atď.) už vo vzťahu k tejto stavbe
neboli kvôli zmeneným pomerom vykonateľné (rozpočet určený dohodou z roku 2007 na výstavbu bol
vyčerpaný, žalobkyňa už nedisponovala pozemkom, ktorým by sa na spoločnej výstavbe podieľala,

pretože tento previedla na neho z titulu kompenzácie škody vyplývajúcej zo zlyhaného projektu výstavby
spoločného domu, atď.).

12. Na základe uvedeného bolo preukázané, že dohoda strán sporu o spoločnej výstavbe rodinného
domu sa týkala výstavby rodinného domu podľa projektovej dokumentácie A. G. K. z roku 2007,

pričom vo vzťahu k rodinnému domu podľa projektovej dokumentácie B. S. z roku 2011 (v súčasnosti
existujúcej rozostavanej stavby rodinného domu) žiadna dohoda o spoločnej výstavbe neexistovala,
resp. existencia takejto dohody z vykonaného dokazovania nevyplynula, a to ani konkludentná. On v
konaní predložil súdu rozsiahly dôkazový materiál (pokladničné doklady, faktúry, objednávky, dodacie
listy,...), ktorý preukazuje, že obstarával a platil materiál aj práce potrebné na stavbu predmetného

rodinného domu. Poukazuje v tejto súvislosti aj na svedeckú výpoveď K. Q. a tiež čestné prehlásenie
C. D. (obsah ktorého nebol žalobkyňou nijak spochybnený), z ktorých vyplynulo, že uvedené osoby
vykonávali stavebné práce na dome pre neho a na jeho náklady. Všetky označené dôkazy podporujú
záver, že staval dom, ktorý je predmetom žaloby, s úmyslom mať ho pre seba, teda že on bol jeho
stavebníkom a vlastníkom. Poukazuje v tejto súvislosti aj na výpoveď svedka žalobkyne, B. B. (strýko

žalobkyne), ktorý vypovedal, že jemu počas obkladacích prác na dome (za ktoré nevylúčil, že mu on
zaplatil), bolo tlmočené, že predmetný dom patrí jemu, keď mu to povedala jeho matka i jeho otec, ktorý
na stavbu často chodieval, ale nepracoval, keďže bol ťažko chorý. Je teda zrejmé, že nie je pravdivé
tvrdenie žalobkyne, že by on až po definitívnom rozchode strán sporu v roku 2016 a v súvislosti s
požiadavkami žalobkyne na majetkové vyporiadanie, začal deklarovať postoj, že stavbu domu realizoval

sám, naopak z výpovede svedka je zrejmé, že už v čase svojej práce na predmetnom dome a teda ešte
v čase spolužitia strán sporu, vnímal situáciu tak, že dom patrí jemu.

13.Taktiežpoukázalnato,akožalobkyňavrozporesoskutočnosťouprispôsobujeopisskutkovéhostavu
podľa toho, ako jej to práve vyhovuje. Kým ešte v súdnom konaní o vrátenie daru (pozemku) vedenom

na Okresnom súde Nové Zámky pod sp. zn. 15C/15/2019 žalobkyňa používajúc určitú argumentáciu
tvrdila, že na splácaní spoločne čerpaného úveru od J. sa od počiatku podieľala v rovnakom rozsahu
ako on, v konaní o určenie vlastníctva k stavbe používajúc inú argumentáciu už potvrdila, že predmetný
úver splácal od počiatku on. Rovnako v konaní o vrátenie daru tvrdila, že on sa nijako nepodieľal na
rekonštrukcii jej bytu, zatiaľ čo v tomto konaní o určenie vlastníctva k stavbe už tvrdila, že sa na nej

on podieľal.

14. Z bodu 117. odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že súd prvej inštancie akceptoval jeho
názor, že dôvodom darovania mu pozemku v roku 2011 v nadväznosti na prevzatie úveru J. ním, bola
kompenzácia škody, ktorá vznikla zaplatením sumy vo výške 1.050.000,- Sk stavebnej firmy SAFEKO

spol. s r.o. z jeho prostriedkov. Pokiaľ súd akceptoval tento jeho záver, potom jemu za situácie, kedy
v konaní nebolo sporné, že žalobkyňa sa dohodou strán sporu z roku 2007 zaviazala podieľať sa
na spoločnej výstavbe domu práve vkladom tohto pozemku, nie je zrejmé, ako dospel súd k záveru
vyjadrenému v bode 118. odôvodnenia napadnutého rozsudku, že predmetnou kompenzáciou nedošlok zániku tejto dohody. Predsa ak žalovaná previedla na neho pozemok z iného právneho dôvodu ako z
dôvodu plnenia dohody o spoločnej výstavbe domu (čo súd prvej inštancie akceptoval), tak už logicky
nemohla (objektívne nebola schopná) splniť podmienky vzniku spoluvlastníctva vyplývajúce z dohody o

spoločnej výstavbe domu z roku 2007, ktorou bol práve vklad tohto pozemku do spoločného bývania,
a už z tohto dôvodu nemožno mať bez ďalšieho (bez preukázania patričnej zmeny v obsahu dohody
o spoločnej výstavbe) za to, že na výstavbu realizovanú až po predmetnej kompenzácii by sa mala
vzťahovať dohoda o spoločnej výstavbe z roku 2007. Súd prvej inštancie svoj názor, že uvedenou
kompenzáciou dohoda sporových strán o spoločnej výstavbe domu z roku 2007 nezanikla, vôbec

žiadnym spôsobom nevysvetľuje, ani sa nijako nevysporiadava s jeho argumentáciou o zániku tejto
dohody, preto je potrebné tento záver súdu prvej inštancie považovať za nepreskúmateľný. Rovnako
sa súd prvej inštancie v tejto súvislosti žiadnym spôsobom nevysporiadal ani s jeho argumentáciou, že
v dôsledku zmenených pomerov zapríčinených zlyhaním výstavby rodinného domu stavebnou firmou
SAFEKO spol. s r.o., práve ktorá zmena pomerov vyvolala medzi stranami sporu potrebu vzájomnej
kompenzácie,užnebolomožnépodmienkyspoločnejvýstavbydomu,naktorýchsastranysporudohodli

v roku 2007, aplikovať na následnú výstavbu inej stavby (k zisteniu, že sa jednalo o inú stavbu, pritom
dospel aj súd v bode 121. odôvodnenia napadnutého rozsudku) bez toho, aby novou dohodou strán
sporu, resp. dodatkom k dohode z roku 2007 boli tieto podmienky vo vzťahu k zmeneným pomerom
strán sporu pri výstavbe tejto odlišnej stavby upravené. V danom prípade sa z hľadiska kvalitatívnych
požiadaviek kladených na odôvodnenie rozsudku vyžadovala špecifická odpoveď súdu prvej inštancie

na jeho argumentáciu, podľa ktorej vykonaním kompenzácie majetkových strát zapríčinených zlyhaním
spoločnej výstavby domu stavebnou formou SAFEKO spol. s r.o., zahŕňajúcej i dispozíciu so stavebným
pozemkom, došlo k zániku dohody o spoločnej výstavbe vzhľadom na skutočnosť, že dispozícia s
týmto pozemkom, ktorá bola podmienkou vzniku spoluvlastníctva k výsledku spoločnej výstavby, bola
vykonaná z iného právneho dôvodu a teda vo vzťahu k ďalšej stavbe by už táto podmienka vzniku

spoluvlastníctva nebola splniteľná, a podľa ktorej aj ďalšie podmienky dohody o spoločnej výstavbe
domu z roku 2007 neboli aplikovateľné na stavbu domu realizovanú od roku 2011 jednak z dôvodu, že
sa jednalo o celkom odlišnú stavbu v porovnaní s tou, ku ktorej zmluvné strany spoločne vykonávanými
úkonmi v priebehu rokov 2007/2008 prejavovali svoju vôľu založiť podielové spoluvlastníctvo a tiež
dôvodu zmeny pomerov, za ktorých bola dohoda o spoločnej výstavbe z roku 2007 uzavretá v porovnaní

s rokom 2011, kedy došlo k zahájeniu výstavby inej stavby rodinného domu. Namiesto takejto špecifickej
odpovede na jeho argumentáciu však súd len celkom nedostatočne uviedol, že podľa jeho názoru
kompenzáciou k zániku dohody o spoločnej výstavbe domu nedošlo, a že podľa jeho názoru sa táto
dohoda vzťahovala aj na výstavbu ďalšieho domu, ktorá bola zahájená v roku 2011, pričom je podľa
názoru súdu bez právneho významu, že sa jednalo o stavbu, ktorá bola celkom odlišná ako tá, vo vzťahu

ku spoločnej výstavbe strany sporu požiadali o vydanie stavebného povolenia a realizovali aj ďalšie
úkony. Z uvedeného vyplýva, že súd prvej inštancie na jeho argumentáciu reagoval spôsobom, ktorý je
z dôvodu absencie vlastnej úvahy vedúcej súd k takýmto názorom, nepreskúmateľný a arbitrárny.

15. K zisteniu súdu uvedenému v bode 121. napadnutého rozsudku, že strany sporu viackrát v rokoch

2014, 2015 a 2017, teda počas realizácie stavby, ktorá je predmetom sporu, požiadali stavebný úrad E.
F. o predĺženie stavebného povolenia vydaného v roku 2007, na ktoré súd prvej inštancie poukazuje v
súvislosti s jeho argumentáciou o odlišnosti stavieb podľa projektovej dokumentácie A. G. K. z roku 2007
a podľa projektovej dokumentácie B. S. z roku 2011, on uvádza, že pre posúdenie toho, či sa dohoda o
spoločnej výstavbe rodinného domu z roku 2007 mala alebo mohla aplikovať pri zmenených pomeroch

aj na výstavbu odlišnej stavby, nemá žiadny právny význam. Ako už totiž on opakovane uvádzal aj v
priebehu konania - po prvé, stavba rodinného domu, ktorá je predmetom sporu, nebola stavaná v súlade
so stavebným povolením a ako vyplýva aj zo záverečnej správy SGS Czech republic s.r.o. (viď bod 58.
odôvodnenia napadnutého rozsudku), na túto stavbu by nepostačovalo rozhodnutie o zmene stavby
pred jej dokončením (zmena stavebného povolenia), ale sa vyžadovalo začatie nového stavebného

konania, čiže medzi skutočne realizovanou stavbou a žiadosťami o predĺženie stavebného povolenia
neexistuje kvôli odlišnosti stavebných objektov žiadna súvislosť (žalovaný chcel týmto spôsobom len
získať čas v administratívnom konaní pre budúce legalizáciu stavby, na ktorú stavebné povolenie nebolo
vydané) a po ďalšie, tieto písomné žiadosti podával on sám (tak tomu bolo aj v prípade žiadosti z roku
2014, na ktorej je podpísaný len on, aj v prípade žiadosti z roku 2017, pričom prejav vôle predĺžiť lehotu

stavebného povolenia aj zo strany žalobkyne, bol vyžiadaný až stavebným úradom s tým, že prejav
jeho vôle samotného vzhľadom na skutočnosť, že stavebné povolenie bolo vydané dvom stavebníkom,
nepostačuje, čiže aj podpis žalovanej na týchto žiadostiach pribudol len z čisto pragmatických dôvodov).16. Ako je ďalej zrejmé z odôvodnenia bodu 118. napadnutého rozhodnutia, súd prvej inštancie namiesto
toho, aby uviedol, z akých vykonaných dôkazov by malo vyplynúť, že v čase výstavby rozostavanej
stavby rodinného domu, ktorá je predmetom sporu, existovala medzi stranami sporu po vykonaní

majetkovej kompenzácie dohoda o spoločnej výstavbe tejto stavby (resp. že by sa na túto výstavbu mala
aplikovať dohoda z roku 2007 napriek tomu, že podmienky spoločnej výstavby domu dohodnuté v roku
2007 už preukázateľne nemohli byť pri výstavbe domu zahájenej v roku 2011 naplnené), poukazuje v
napadnutom rozsudku len na „vysokú pravdepodobnosť“ toho, že strany sporu sa snažili o postavenie
spoločného rodinného domu vzhľadom na to, že v roku 2011 už žili spolu a on žalobkyňu požiadal o ruku.

Súd teda svoj záver o existencii dohody o podielovom spoluvlastníctve k stavbe, ktorá je predmetom
sporu, zakladá len na svojich domnienkach a nie na vykonaných dôkazoch. Samotná skutočnosť, že
žalobkyňa s ním žila spoločne v druhovskom pomere, ešte nemôže založiť záver o existencii úmyslu
postaviť spoločný dom, pričom aj s poukazom na judikatúru citovanú súdom prvej inštancie musí byť
v konaní na základe vykonaného dokazovania bezpečne preukázané, že stavba bola uskutočňovaná
spoločnou činnosťou viacerých osôb, s úmyslom týchto osôb mať ju pre seba. V napadnutom rozhodnutí

však v tomto smere absentuje akékoľvek odôvodnenie, pričom ako už bolo uvedené, súd vychádzal len
z „vysokej pravdepodobnosti“ snahy strán sporu o postavenie spoločného domu, ktorá mala vyplynúť z
toho, že strany sporu spolu žili ako druh a družka. Súd prvej inštancie pritom úplne odignoroval zistenia
vyplývajúce z čestných prehlásení rodičov žalovaného a C. D. a svedeckých výpovedí K. Q. a B. B..
Rodičia žalovaného v čestnom prehlásení prehlásili, že on si postavil dom, ktorý je predmetom sporu,

sám a z vlastných peňazí, a že k tomu došlo po tom, ako strany sporu po vzájomnom rozchode medzi
sebou vyporiadali vzťahy vzniknuté v súvislosti s neuskutočnenou výstavbou montovaného drevodomu.
C. D. v čestnom prehlásení uviedol, že pracoval na stavbe rodinného domu, ktorý je predmetom sporu,
a že všetky práce na dome zabezpečoval a financoval výlučne on, rovnako ako financoval nákup
potrebného stavebného materiálu. Svedok K. Q. v rámci svojej výpovede uviedol, že tiež pracoval

na stavbe predmetného domu (sadrokartonárske, omietacie, maliarske práce), všetky práce si uňho
objednal a odkomunikovával s ním on, ktorý mu za vykonanú prácu aj platil; žalobkyňa sa na stavbe
počastoho,keďtamsvedokvykonávalpráce,vôbecnezdržiavala.SvedokB.B.,ktoréhovýsluchnavrhla
žalobkyňa, vypovedal, že mu to bolo tlmočené tak, že dom patrí jemu. Na stavbe pomohol, lebo ho o
to požiadala žalobkyňa, rovnako aj ostatným svojim neteriam pomohol, ako vedel. Nevylúčil, že mu on

za prácu zaplatil.

17. Označená skupina dôkazov – výpovede, resp. prehlásenia osôb – svedkov preukazujú, že stavebnú
činnosť na dome, ktorý je predmetom sporu, vykonával on prostredníctvom osôb, ktoré na túto činnosť
zabezpečil a ktorých za vykonanú prácu aj vyplácal, že financoval stavebný materiál potrebný na

stavebné práce, teda že uskutočňoval stavebnú činnosť s úmyslom mať výsledok tejto činnosti pre seba.
Žalobkyňa tvrdila, že aj ona sa na stavebnej činnosti podieľala tým, že zabezpečila na obkladacie práce
svojho strýka, ten však vypovedal, že podľa toho, čo sa dopočul počas ním vykonávaných prác na
stavbe, stavba patrila jemu, neteri (žalobkyni) týmto chcel pomôcť rovnako, ako sa snažil pomôcť aj
ostatným svojim neteriam, pričom však nevylúčil, že on ho za ním vykonanú prácu vyplatil. Zo zistení

vyplývajúcich z uvedených dôkazov, ktoré súd prvej inštancie úplne opomenul, teda nevyplýva, že by
sa aj žalobkyňa mala podieľať na stavbe domu v úmysle mať ju pre seba. Je pritom potrebné zdôrazniť
a brať na zreteľ, že žalobkyňa v čase výstavby predmetného domu vedela, že po jeho dokončení bude
tento dom slúžiť stranám sporu na vytvorenie spoločnej domácnosti, preto žalobkyňa mala dôvod na
to, aby určitým spôsobom bola nápomocná pri jeho výstavbe, avšak táto jej činnosť nedosahovala takú

kvalitu a intenzitu, pri ktorej by bolo možné sa dôvodne domnievať, že by ju bola na základe dohody
s ním alebo s jeho konkludentným súhlasom vykonávala práve preto, lebo očakávala, že výsledok
stavebnej činnosti bude aj jej vlastníctvom. Aj činnosť pána B. na stavbe domu preto treba vnímať v
týchto intenciách, obzvlášť pri zohľadnení skutočností, o ktorých svedok v súvislosti s výkonom tejto
práce vypovedal (že počul, že dom patrí jemu, že nevylúčil, že ho on vyplatil za prácu,...).

18. Ako už bolo uvedené, preukázal svoj úmysel vykonávať stavbu s tým, že mu bude vlastnícky
patriť, okrem dôkazov o zabezpečení a vyplácaní osôb vykonávajúcich stavebné práce na dome,
aj predložením listinných dôkazov o nákupe stavebného materiálu. Súd veľkú časť týchto dôkazov
nepripustil, teda odmietol vykonať, pričom v bodoch 86. a 87. odôvodnenia napadnutého rozsudku

uvádza čísla listov, na ktorých sa tieto dôkazy, nachádzajú. On v ďalšej časti tohto odvolania namieta
proti tomuto postupu súdu prvej inštancie, avšak okrem toho tiež namieta, že súd v napadnutom
rozsudku absolútne neuvádza tie listinné dôkazy o nákupe stavebného materiálu predložené ním, ktoré
na pojednávaní boli vykonané (teda neboli súdom odmietnuté) a neuvádza ani žiadne zistenia, ktoré ztýchto vykonaných dôkazov vyplynuli. Na druhej strane, hoci súd odmietol vykonať aj časť žalobkyňou
predložených listinných dôkazov (čísla listov, na ktorých sa tieto dôkazy nachádzajú, sú vymenované
v bode 85. odôvodnenia napadnutého rozsudku), tak dôkazy, ktoré boli na pojednávaní vykonané,

vymenúva v bodoch 73. až 76. odôvodnenia napadnutého rozsudku. Uvedené považuje on za hrubé
pochybenie súdu a porušenie zásady rovnosti strán sporu ako aj jeho práva na spravodlivý proces.

19. Namieta ako nesprávny, znemožňujúci žalovanému uplatňovať jemu patriace procesné práva,
aj postup súdu prvej inštancie, kedy súd odmietol vykonať dôkazy označené v bodoch 86. a 87.

napadnutého rozsudku. Podľa odôvodnenia vyplývajúceho z týchto bodov rozsudku, súd neakceptoval
dodacie listy a faktúry vystavené na príjemcu C. D. z dôvodu, že z nich nemal preukázané, že by
materiál na nich uvedený bol kupovaný na stavbu rodinného domu na H. W.. On však uvádza, že tieto
dôkazy mal súd vykonať a následne ich vyhodnotiť v súvislosti s ďalšími dôkazmi (čestné prehlásenie
C. D.), z ktorých vyplynulo, že C. D. vykonával pre žalovaného stavebné práce na predmetnom dome.
Je celkom bežné, pokiaľ si niekto objedná vykonanie stavebných prác u inej osoby, že táto osoba si

sama zabezpečuje aj materiál, ktorý v závislosti na druhu a rozsahu objednaných prác bude potrebovať,
pričom cenu tohto materiálu buď premietne do ceny za svoju činnosť alebo od objednávateľa požaduje
jeho refundáciu v rámci náhrady nákladov vynaložených pri tejto činnosti. Aj právna úprava zmluvného
typu zmluvy o dielo nachádzajúca sa v Občianskom zákonníku či Obchodnom zákonníku vychádza
z predpokladu, že zhotoviteľ si sám zabezpečuje všetko, čo je potrebné na vykonanie diela, pričom

táto právna úprava obsahuje ustanovenia, ktoré upravujú osobitné následky v prípadoch, kedy sám
objednávateľ poskytne zhotoviteľovi na vykonanie diela nejaký materiál (napr. § 637 OZ), z čoho je
zároveň zrejmé, že v ostatných prípadoch objednávateľ zhotoviteľovi žiadny materiál neposkytuje.
Neexistuje teda žiadny dôvod, pre ktorý by na doklady o nákupe materiálu použitého na stavbu domu
nebolomožnéprihliadaťibapreto,žehouobchodníkanakupovalzhotoviteľ(osobapoverenávykonaním

stavebných prác) a nie objednávateľ, ktorý by ho následne odovzdal zhotoviteľovi. Až absurdne potom
vyznieva odôvodnenie súdu, podľa ktorého zamietol jeho návrh na výsluch C. D. za tým účelom, aby
svojou výpoveďou ozrejmil, či tovar uvedený na žalovaným predložených dokladoch nakupoval za
účelom prác, ktoré vykonával pre neho na stavbe domu z toho dôvodu, že podľa názoru súdu by sa
už svedok k uvedeným skutočnostiam pre časový odstup už nevedel vyjadriť. Súd podľa jeho názoru

nedisponuje schopnosťami, aby dopredu mohol vedieť, na čo si svedok bude alebo nebude pamätať a
preto ani nemôže ísť o relevantný dôvod odmietnutia návrhu na vykonanie dôkazu. Takýto návrh môže
byť odôvodnený neprípustnosťou dôkazu, alebo jeho nepotrebnosťou pre správne rozhodnutie veci, nie
však z dôvodu, že súd predpovedá, ako by vykonanie dôkazu dopadlo. Uvedená námietka rovnako platí
aj pre nevykonanie dôkazov uvedených v bode 87 odôvodnenia napadnutého rozsudku súdom. Súd na

margo nevykonania týchto dôkazov uviedol, že nemal preukázané jeho tvrdenia, že materiál na týchto
dokladoch mali platiť zhotovitelia a on ich mal vyplácať na ruku. On však namieta, že uvedený záver
súdu už predstavuje hodnotenie dôkazu, pričom nemožno hodnotiť dôkaz, ktorý nebol vykonaný; súd
mohol uvedeným spôsobom vyhodnotiť tieto dôkazy, pokiaľ by ich bol býval vykonal, nie je však možné
odôvodniť odmietnutie vykonania dôkazu dôvodom, ktorý by vyplynul až z vykonania tohto dôkazu.

Je pritom nepochybné, že obstarávanie stavebného materiálu a stavebných prác sú rozhodujúcimi
skutočnosťami pre zistenie súdu, kto sa ako podieľal na výstavbe spornej stavby rodinného domu, preto
odmietnutie vykonania dôkazov, ktorými žalovaný preukazoval, že výstavbu domu realizoval sám a na
vlastné náklady, zakladá odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. e) CSP.

20. Ako je ďalej zrejmé z bodov 120. a 126. odôvodnenia napadnutého rozsudku, súd dospel k záveru,
že žalobkyňa je podielovou spoluvlastníčkou rozostavanej stavby rodinného domu, prakticky len na
základe posudzovania príjmových pomerov strán sporu v období rokov 2010-2016, o ktorých súd zistil,
že boli približne rovnaké a preto súd nepovažoval za reálne, aby on financoval stavbu domu z vlastných
finančných prostriedkov. On namieta nesprávnosť skutkového záveru súdu prvej inštancie, pokiaľ ide

o jeho schopnosť financovať stavbu predmetnej nehnuteľnosti, ako aj nesprávnosť právneho záveru
súdu o spoluvlastníctve žalobkyne vyvodeného z príjmových pomerov žalobkyne v uvedenom období.
V prvom rade je potrebné uviesť, že v konaní nebolo žiadnou stranou ani tvrdené ani preukazované, aké
bolicelkovénákladynavýstavbupredmetnejstavbyrodinnéhodomu.Jepotomzrejmé,žezisteniusúdu,
že on nemohol financovať zo svojich prostriedkov stavbu domu, chýba skutkový základ, pretože pokiaľ

súd zistil, že jeho hrubý príjem v rozhodnom období dosiahol 151.596,- € (viď bod 116. odôvodnenia
rozsudku),plusžežalovanýnazákladezmluvyoúverezodňa02.11.2011čerpalodČSOBúvervovýške
43.200,- € (viď bod 88. odôvodnenia rozsudku), potom neboli v konaní vykonané žiadne také dôkazy,
z ktorých by vyplynulo, že tento príjem jemu neumožňoval financovať stavbu predmetného rodinnéhodomu. Okrem toho, že skutkový záver súdu, že on nemohol financovať stavbu domu, nemá oporu vo
vykonanom dokazovaní, je tento záver aj v priamom rozpore s vykonanými dôkazmi, a to prehláseniami
C. D. a jeho rodičov, či svedeckými výpoveďami K. Q. ale aj B. B., ako aj s tými listinnými dôkazmi

o nákupe stavebného materiálu, resp. o vykonaní prác, ktoré súd prvej inštancie vykonal, ale ich v
napadnutom rozsudku vôbec neuviedol a nevyhodnotil a v neposlednom rade aj tými listinnými dôkazmi,
ktoré súd bez relevantného dôvodu odmietol vykonať.

21. Má za to, že zistenie súdu, že strany sporu mali v rozhodnom období približne rovnaký príjem

(žalovaný 151.596,- €; žalobkyňa 120.754,- €), nie je ani právne významné pre posúdenie, či sa
žalobkyňastalapodielovouspoluvlastníčkoustavby,keďžeprávnevýznamnépreposúdenietejtootázky,
a to aj v zmysle súdom prvej inštancie citovanej judikatúry je to, či stavba bola vykonávaná spoločnou
činnosťou oboch strán sporu, teda či aj žalobkyňa sa podieľala na výstavbe predmetnej nehnuteľnosti
s úmyslom mať ju pre seba. Skutočnosť, že žalobkyňa dosahovala v období, v ktorom prebiehala
výstavba domu príjem, ktorý jej potenciálne umožňoval participovať na financovaní tejto výstavby, ešte

neznamená, že k takejto participácii aj skutočne došlo, pričom súd v napadnutom rozsudku neuvádza a
následne neposudzuje také skutkové zistenia, z ktorých by vyplynulo, akým spôsobom a v akom rozsahu
mala žalobkyňa participovať na výstavbe predmetného rodinného domu a v neposlednom rade, aký by
bol dôvod tejto participácie. Preto pokiaľ súd prvej inštancie určil podielové spoluvlastníctvo žalobkyne
na základe zistenia, že strany sporu mali v rozhodnom období približne rovnaký príjem, z ktorého dôvodu

onnemoholsámfinancovaťvýstavbudomu,ideonesprávneskutkovézisteniesúdu,ktorézvykonaného
dokazovania nevyplynulo a o nesprávne právne posúdenie veci súdom.

22. V kontexte posudzovania príjmových pomerov strán sporu a vykonanej majetkovej kompenzácie
považuje za nesprávny aj skutkový záver súdu prvej inštancie uvedený v bode 119. odôvodnenia

napadnutého rozsudku, podľa ktorého on v rámci vykonanej kompenzácie nefinancoval prerábku
bytu žalobkyne. I keď z jeho pohľadu je na podporu správnosti jeho tvrdení o vykonanej majetkovej
kompenzácii z roku 2011 a dopadov tejto kompenzácie na ďalšie trvanie a splniteľnosť dohody o
spoločnej výstavbe domu z roku 2007 v podmienkach existujúcich v roku 2011 postačujúce, že súd
prvej inštancie akceptoval jeho argumentáciu o prevode stavebného pozemku na neho ako súčasť

tejto kompenzácie medzi stranami sporu (keďže práve prevod stavebného pozemku mal byť podľa
tvrdení žalobkyne súčasťou plnenia jej záväzku z dohody o spoločnej výstavbe domu a jej vkladom
do spoločného bývania), nie je možné súhlasiť s názorom súdu prvej inštancie, že financovanie
rekonštrukcie bytu žalobkyne ním nebolo preukázané. V prvom rade je potrebné poukázať na to, že
sama žalobkyňa pripustila, že on sa na tejto rekonštrukcii podieľal a tiež je potrebné poukázať na

zistenia vyplývajúce z vykonaného dokazovania. Podľa čestného prehlásenia C. D. vykonávajúceho
rekonštrukčné práce na predmetnom byte mu sama žalobkyňa povedala, že tieto práce platí on, pretože
sa tak medzi sebou dohodli v rámci vysporiadania (bod 63. odôvodnenia napadnutého rozsudku). Podľa
čestného prehlásenia jeho rodičov (bod 64. odôvodnenia napadnutého rozsudku) súčasťou vzájomného
vyporiadania sa strán sporu bola aj dohoda, podľa ktorej žalobkyňa za rekonštrukciu jej bytu na P. W.

nemusela platiť ani euro. Podľa výpovede svedka K. Q., on ho oslovil, aby vykonal práce – stierkovanie,
škrabanie, maľovanie, na 1- izbovom byte, ktorý vlastnila žalobkyňa, pričom tam s ním pracoval kolega
C. D.. Vie o tom, že prerábku na byte vykonával a hradil on, rozprávali sa o tom žalobkyňa s C. D. a
on rozhovor počul. Záver súdu, že on nefinancoval prerábku predmetného bytu žalobkyne, je teda v
rozpore tak so zisteniami, ktoré vyplynuli z označených dôkazov, ako aj v rozpore s tvrdením žalobkyne,

ktorá priznala, že on sa na financovaní prerábky jej bytu podieľal. Súd prvej inštancie pri tomto závere
opätovneúplneodignorovalzisteniavyplývajúcezvykonanéhodokazovaniaazaložilhonaposudzovaní
skutočnosti, ktorá nemá s predmetným záverom žiadny priamy súvis – na porovnávaní príjmových
pomerov oboch strán sporu.

23. Napokon má za to, že súd prvej inštancie neposúdil správne ani danosť naliehavého právneho
záujmu žalobkyne na požadovanom určení spoluvlastníctva a v tejto súvislosti sa opäť žiadnym
spôsobom nevysporiadal ani s jeho argumentáciou, ktorou (v záverečnom vyjadrení) nedostatok
naliehavého právneho záujmu žalobkyne namietal. Naliehavý právny záujem na požadovanom určení
žalobkyňa v žalobe odôvodňovala tým, že rozsudok o určení jej vlastníckeho práva k stavbe sa stane

podkladom pre zápis vlastníckeho práva k rozostavanej stavbe v katastri nehnuteľností, pričom tento
zápis žalobkyňa nevie dosiahnuť inými právnymi prostriedkami.24. Uvedená argumentácia, ktorou žalobkyňa odôvodňovala naliehavý právny záujem však
neobstojí. Pokiaľ žalobkyňa v priebehu konania uvádzala, že je stavebníkom stavby a účastníkom
administratívneho konania (bolo na ňu vydané právoplatné stavebné povolenie, podávala žiadosti

o predĺženie stavebného povolenia), tak platná právna úprava zákona č. 162/995 Z.z. katastrálny
zákon v spojení so zákonom č. 50/1976 Zb. stavebný zákon a zákonom č. 369/1990 Zb. o
obecnom zriadení umožňuje stavebníkovi či už ukončenej stavby alebo rozostavanej stavby požiadať
na základe rozhodnutí vydaných v príslušných administratívnych konaniach o zápis stavby do
katastra nehnuteľností. Žalobkyňa však v konaní ani netvrdila, ani nepreukázala, že by v príslušných

administratívnych konaniach z titulu svojho postavenia ako účastníka konania vykonala akékoľvek
právne úkony, ktoré by k dosiahnutiu ňou požadovaného zápisu smerovali. Tvrdenie žalobkyne o
tom, že popri určovacej žalobe nemá iné právne prostriedky, ako dosiahnuť požadovaný zápis v
katastri nehnuteľností, je tak nesprávne. Keďže žalobkyňa podanou žalobou sleduje cieľ uplatniteľný v
príslušnom administratívnom konaní, v ktorom však žalobkyňa bola nečinná, nemôže mať žalobkyňa
naliehavý právny záujem na takej žalobe.

25. Žalobkyoa vo vyjadrení k podanému odvolaniu žiadala napadnutý rozsudok ako vecne správny
potvrdi? s priznaním aj jej nároku na náhradu trov konania v rozsahu 100%. S napadnutým rozsudkom
sa stotožouje a pokia3 sa jedná o námietky žalovaného z odvolania, tieto v zásade vychádzajú z tých
istých tvrdení, ktoré žalovaný prezentoval aj pred súdom prvej inštancie, teda žalovaný neustále tvrdí

a svoju obranu zakladá na tom, že strany zaeali v roku 2011 stava? iný rodinný dom, ako je ten, na ktorý
bolo vydané stavebné povolenie a preto by pod3a jeho názoru nemala plati? dohoda o založení (ich)
podielového spoluvlastníctva, kei samotná skutoenos?, ei bol v koneenom dôsledku postavený ten istý
dom, ktorý strany zamýš3ali pôvodne alebo iný, eo do projektu pozmenený dom nemá vplyv na dohodu,
ktorú medzi sebou uzavreli a teda, že si postavia spoloený rodinný dom. Žalovaný neprodukoval žiaden

dôkaz okrem svojej teórie o údajnom vyporiadaní a zániku dohody, z ktorého by bolo preukázané, že by
dohoda o spoloenej výstavbe rodinného domu už v roku 2011 plati? nemala, naopak skutoené správanie
sa strán sporu a dôkazy v priebehu sporu produkované jednoznaene vedú k záveru, ku ktorému dospel
aj súd prvej inštancie, a to že strany si mienili postavi? a aj postavili spoloený rodinný dom. V konaní
bolo nepochybne preukázané, že strany sporu žili ako druh a družka 15 rokov a poeas tohto obdobia

sa dohodli na tom, že si postavia spoloený rodinný dom a založia podielové spoluvlastníctvo, zánik
ktorej dohody žalovaný nepreukázal a darovanie pozemku žalobcovi takýto zánik dohody nemôže za
žiadnych okolností preukazova?, pretože by to ani nemalo žiadny logický dôvod, ako v spore opakovane
poukazovala, nako3ko sa nepotrebovala zbavova? žiadneho úveru a od poeiatku bolo medzi nimi
dohodnuté, že úver bude spláca? žalovaný, lebo ona investovala do spoloeného bývania pozemok.

Existovala teda len pôvodná dohoda o tom, že si strany sporu zriadia spoloené bývanie a z toho dôvodu
sa na výstavbe aktívne obaja aj podie3ali a ako spoloený stavebníci sa poeas celej výstavby domu ako
aj v následkom období správali, spolu riešili záležitosti okolo domu a spoloene sa doo aj pres?ahovali.
Obaja tiež potvrdili, že boli zasnúbení a viedli spoloenú domácnos?, že vo vz?ahu k stavebnému úradu
vystupovali obaja a obaja sa na výstavbe domu tiež podie3ali. Aj sám žalovaný stavbu považoval za

spoloenú, t. j. za podielové spoluvlastníctvo ešte aj v roku 2019, kei sa k návrhom na vyporiadanie
prostredníctvom svojej predchádzajúcej právnej zástupkyne opakovane vyjadroval ako o podielovom
spoluvlastníctve (vyjadrenie z 23.02.2019, z ktorého vyjadrenia vyplýva, že „pán H. trvá na svojom
návrhu, v zmysle ktorého prevezme na stavbu rodinného domu do výlueného vlastníctva...“ a že nemá
záujem o také riešenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, v zmysle ktorého by jeho podiel

pripadol do jej vlastníctva), kei až po zmene právneho zástupcu sa rozhodol, že sa vlastne o podielové
spoluvlastníctvo nejedná, lebo mu to nevyhovuje a teda celá jeho obrana v tomto smere je len úeelová.
Pokia3 ide o vyhodnotenie miery, v akej sa obe strany sporu na výstavbe podie3ali, opätovne zdôrazouje
to, že po celú dobu spoloeného života so žalovaným bola riadne zamestnaná a mala minimálne taký
príjem ako žalovaný, kei navyše v roku 2012 – v ease realizácie podstatnej easti výstavby žalovaný

žiaden príjem nepreukázal, nepreukázal v podstate žiaden príjem v rozhodnom období a významnú
sumu zarobil až v roku 2004, kedy však už bol dom postavený a strany v oom bývali, prieom túto sumu
použil prevažne na svoje podnikanie, ktoré v tom ease rozbiehal. Pod3a jej názoru tak v dostatoenej
miere bol preukázaný nielen úmysel postavi? spoloený rodinný dom, ale aj schopnos? a potenciál
strán sporu túto stavbu financova?. Pokia3 žalovaný namieta nevykonanie niektorých dôkazov, resp.

neakceptovanie ako dôkazov listín vystavených na príjemcu C. D. poukazuje na to, že jej nie je zrejmé,
ako dôkazmi vystavenými na cudzie meno malo by? preukázané financovanie stavby žalovaným, bez
preukázania iného dokladu oh3adom vyfakturovania materiálu pánom D. voei žalovanému, eo však
predložené nebolo. Žalovaný rovnako nepreukázal ani svoje tvrdenia k tomu, že financoval prerábku jejbytu, ktorú financovala sama, kei žalovaný jej pomáhal (len) tým, že prostredníctvom svojich známych
vedel dohodnú? lepšie ceny práce a navyše táto prerábka bytu ani nebola zásadne finanene nároená
v takom rozsahu, aby to predstavovalo akúko3vek kompenzáciu vo vz?ahu k rodinnému domu, kedy je

navyše potrebné tiež uvies?, že v tomto prerobenom byte obaja následne bývali a užívali ho spoloene
až do pres?ahovania sa predmetného domu. Výpovede alebo písomné vyjadrenia svedkov, na ktoré
žalovaný poukazoval môžu by? len podporným dôkazom, nemôžu však hodnoverne osvedei?, aká
medzi nimi existovala dohoda, kei žiadna z osôb, ktorá písomné vyhlásenie predložila so stranami
sporu v jednej domácnosti nežila. Pod3a jej názoru bolo v konaní jednoznaene preukázané, že stavba

bola uskutoeoovaná spoloenou einnos?ou viacerých osôb s úmyslom týchto osôb ma? ju pre seba,
ako sa to v zmysle dostupnej judikatúry na založenie podielového spoluvlastníctva vyžaduje, kei sa na
výstavbe domu podie3ala finanene aj osobne, prostredníctvom tiež rodinných príslušníkov s eiastkovým
financovaním niektorých položiek preukázaných aj výpoveiami svedkov (B., H. a C.), kei ona sa na
stavbe domu podie3ala vlastnou prácou, starostlivos?ou o robotníkov a vedením spoloenej domácnosti
poeas celej doby výstavby domu, kei ani jedna zo strán sporu nemala taký nadštandardný príjem,

aby vedela stavbu rodinného domu financova? samostatne a zároveo aj vies? a plati? bežné výdavky
domácnosti, prieom v odvolaní uvádzaný argument – námietka žalovaného, že súd sa nezaoberal
celkovými výdavkami na stavbu domu ona uvádza, že takýto dôkaz v konaní žalovaný ani nenavrhoval.
Úmysel oboch strán sporu stava? stavbu pre seba s tým, že budú jej (spolu) vlastníkmi bol tiež bezpeene
preukázaný, kei obaja potvrdili existenciu dohody o založení podielového spoluvlastníctva a ako

stavebníci v stavebnom konaní vystupovali dokonca ešte aj v ease, kei už boli rozídení, prieom žalovaný
nikdyozmenustavebnéhopovoleniavtomtosmerenepožiadalazožiadnehozprodukovanýchdôkazov
teda nevyplýva, že by sa malo jedna? len o jeho stavbu. Poukazuje na svoje vyjadrenia v priebehu
celého sporu vrátane závereenej reei, kei rozsudok nepovažuje za nepreskúmate3ný, keiže má za to,
že obsahuje podrobné vysvetlenie a odôvodnenie vo vz?ahu k všetkým dôkazom, ktoré boli pre vec

podstatné a súd sa zaoberal argumentáciou oboch sporových strán.

26. Žalovaný – odvolate3 v následnom vyjadrení k vyjadreniu žalobkyne k ním podanému odvolaniu
v podstate zotrval na svojich odvolacích dôvodoch a vyjadreniach z podaného odvolania.

27. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP), prejednal vec bez nariadenia odvolacieho
pojednávania a viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania žalovaného a skutkovým stavom
sporu tak ako ho zistil súd prvej inštancie, bez potreby jeho doplnenia, resp. zopakovania, a dospel
k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v zmysle ust. § 389 ods. 1 písm. b/ a c/
CSP zruši? (a vec v zmysle ust. § 391 ods. 1 CSP vráti? súdu prvej inštancie na ialšie konanie a nové

rozhodnutie)zdôvodu,ženapadnutýrozsudokjenedostatoeneavniektorýchbodochdokoncarozporne
(arbitrárne) odôvodnený a nedávajúci tak odpovede na právne významné odvolacie dôvody žalovaného,
eím došlo k porušeniu práva strán sporu na spravodlivý proces i v podobe náležitého odôvodnenia
súdneho rozhodnutia, ktorý nedostatok v konaní pred odvolacím súdom napravi? možné nebolo.

28. Eo sa týka odôvodnení súdom prvej inštancie v bodoch 107. až 117. odôvodnenia odvolací súd
k tomuto v zásade výhrady nemá, kei považuje za potrebné len poukáza? na to, že bolo potrebné zis?
ova? naliehavos? právneho záujmu na podanej žalobe aj s oh3adom na to, ei vytvára pevný právny
základ pre právny vz?ah úeastníkov sporu, s oh3adom na eo však mal odvolací súd za to, že pri
v katastri nezapísanom vlastníckom vz?ahu k predmetnej stavbe by malo by? správne pri vyhovení

žalobe ureené, že predmetná domová nehnute3nos? patrí do podielového spoluvlastníctva oboch strán
sporu v rovnakých spoluvlastníckych podieloch, keiže až takýmto výrokom by sa vyriešil záväzne vz?
ah k celej nehnute3nosti, s predídením možnosti vzniku ialších sporov o druhý spoluvlastnícky podiel,
prieom, vzh3adom na viazanos? súdu obsahom podanej žalobe a nie teda len formuláciou žalobného
petitu, bolo pod3a odvolacieho súdu prípustné takto zo strany súdu rozhodnú? aj bez potreby zmeny

podanej žaloby zo strany žalobkyne.

29. Odvolací súd sa však nemohol stotožni? s názorom prvoinštaneného súdu v bode 118. odôvodnenia
o tom, že by kompenzácia uvádzaná v predchádzajúcom bode odôvodnenia nespôsobila zánik dohody
sporových strán o stavbe rodinného domu. Odvolací súd má za to, že prevod pozemku z vlastníctva

žalobkyne do vlastníctva žalovaného nemohol plni? súeasne dve funkcie – vyporiadania škody a ich
spoloeného úveru a (naialej) aj funkciu podielu žalobkyne na výstavbe rodinného domu, resp. prínose na
ou. Preto ak bol prevod pozemku zjavne použitý na zhora uvedený prvý úeel, potom jednak bol na tento
úeel plne spotrebovaný (v plnom rozsahu kompenzoval vzájomné poh3adávky strán sporu) a zároveo užnemohol naialej/stále plni? zhora uvedený druhý úeel - ako protiplnenie žalobkyne na základe vzájomnej
dohody strán z roku 2007 o výstavbe rodinného domu v podielovom spoluvlastníctve, resp. toto
protiplnenie predstavova? už nemohol a logicky preto žalobkyoa dohodu z roku 2007 týmto spôsobom

naplni? nemohla, prieom existenciu druhej dohody o výstavbe rodinného domu, resp. o modifikácii prvej
dohody nepreukázala a ani netvrdila, kei zároveo existencia jednej dohody k výstavbe domu z roku 2007
automaticky bez ialšieho nepreukazuje existenciu následnej inej – druhej dohody o výstavbe rodinného
domu, tobôž ak uvedený rodinný dom bol projektovo (rozsahovo) a stavebne už iný a iné boli aj skutkové
okolnosti (pomery strán) v ease realizácie jeho výstavby.

30. Odvolací súd poukazuje na to, že treba dôsledne rozlišova? medzi plnením zo zmluvného záväzku
(z dohody o výstavbe rodinného domu v podielovom spoluvlastníctve oboch strán dohody) a plnenie
len faktické – vecné, bez existencie dohody strán sporu o vplyve tohto plnenia na (spolu) vlastnícky
stav k nehnute3nosti, kei len prípadné plnenie žalobkyne z dohody, t. j. plnenie zmluvné môže by? pre
rozhodnutie v tomto spore podstatné, nako3ko plnenia len faktické zo strany žalobkyne by boli právne

významné len pre iný prípadný spor strán sporu, v ktorom by žalobkyoa si voei žalovanému uplatoovala
nárok na náhradu svojich investícií v peoažnej podobe a nie teda spoluvlastnícky nárok k predmetnej
nehnute3nosti. Treba tiež doda?, že v oboch prípadoch je nutné poukáza? na to, že dôkazné bremeno
v spore za?ažuje žalobkyou – tá musí preukáza? svoje právne významné skutkové tvrdenia a neobstoja
potom závery konajúceho súdu v bodoch 120. a 126. odôvodnenia o tom, že krajne nepravdepodobné

a nepreukázané, resp. jeho vyjadreniam nenasvedeujúcim sú vyjadrenia (tvrdenia) žalovaného.

31. S oh3adom na uvedené potom odvolací súd poukazuje aj na to, že nemôže obstá? právny záver
súdu prvej inštancie z bodu 127. odôvodnenia, kde súd uviedol, že pri ureení ve3kosti spoluvlastníckeho
podielu žalobkyne vychádzal z majetkových pomerov obidvoch sporových strán, ktoré boli v období

rokov 2010 až 2016 približne rovnaké, na základe eoho možno „rozumne predpoklada?, že sporové
strany na stavbu domu prispeli rovným dielom“, a to bez preukázania a riadneho odôvodnenia toho,
ako sa žalobkyoa finanene ei inak (vecne...) na výstavbe predmetného domu skutoene podie3ala,
teda bez poznania toho, ei bola vôbec riadnou financujúcou a realizáciu stavby obstarávajúcou
stavebníekou alebo len osobou príležitostne stavebníkovi stavby (žalovanému) napomáhajúcou z titulu

ich vz?ahu družky a druha. Ureenie ve3kosti spoluvlastníckeho podielu musí teda vychádza? zo
stavu pred zapoeatím stavby a zo vzájomnej dohody strán pri vzniku ich úmyslu postavi? konkrétnu
nehnute3nos? v konkrétnom spoluvlastníckom režime, ktorá nevyhnutnos? dohody a jej naplnenia je
primárna pre posúdenie vôbec toho, ei vytvorená stavba má by? a je v zmysle dohody a jej naplnenia
v spoluvlastníckom režime.

32. Pod3a názoru odvolacieho súdu bolo nevyhnutné, aby prvoinštanený súd náležite najprv jednotlivo
a potom zároveo v celku vyhodnotil jednotlivé dôkazné prostriedky, a to aj vrátane vyjadrení aj samotnej
žalobkyne z pripojeného spisu, prieom jednotlivé eiastkové aj súhrnné skutkové i právne závery musia
by? náležite vysvetlené jednak eo do posúdenia skutkových okolností a eo do právneho posúdenia

týchto skutkových okolností z h3adiska naplnenia konkrétnych zákonných ustanovení. Pre rozhodnutie
vo veci je z poh3adu odvolacieho súdu nevyhnutné aj ustálenie toho, kedy vôbec predmetná domová
nehnute3nos? ako samostatná stavba/vec/ na bývanie vznikla, eo je potrebné pre vyhodnotenie toho,
aké boli v ease jej vzniku skutoenosti jej vytvorenia a financovania dané. Podstatné je preto aj rozlíši? to,
ktoobstaralafinancovalvznikstavby(akosamostatnejveci)aktoobstaralafinancoval/len/jejdostavbu,

kei pre vznik (spolu) vlastníctva je podstatné to prvé, opä? s dôkaznou povinnos?ou žalobkyne, pri
nepreukázaní dohody. Keiže z rovnakých príjmových možností nevyplývajú aj rovnaké schopnosti strán,
lebo sú dané aj ich výdavkami na záväzky a mierou ich dispozibilných majetkových aktív (finanených
úspor ...), ktoré svedeili skôr žalovanému (úver, vlastné úspory ...). Odvolaciemu súdu nedáva záver
prvoinštaneného súdu o tom, že „kompenzácia mohla by? súeas?ou obnovených vz?ahov“ logicky

súlad, keiže riešila vz?ahy z ich minulosti a nie do budúcnosti. Rovnako neobstojí záver o nefinancovaní
prerábky bytu žalobkyne aj žalovaným len s poukazom na jeho finanenú situáciu, avšak bez prihliadnutia
na v spore vykonané dokazovanie, vrátane svedeckej výpovede svedka K. Q.. Pokia3 úver na kúpu bytu
mala aj žalobkyoa, potom logicky bez ialšieho neobstojí záver o tom, že žalovaný výstavbu rodinného
domu nemohol financova? z vlastných peoazí len z dôvodu, že mal úver. Úlohou súdu bolo dospie?

k jednoznaeným skutkovým i právnym záverom, tieto však nemohli by? založené len na úvahách typu
o krajnej nepravdepodobnosti a podobne. Nebolo možné neprihliada? k tomu, že dohoda strán sporu
z roku 2007 sa vz?ahovala ku konkrétnemu rodinnému domu v konkrétnej podobe jeho projektu a že
pri realizácii domu iného – pod3a inej projektovej dokumentácie a v zásade odlišného s domom pod3aprojektovej dokumentácie po výstavbe realizovanej v rokoch 2011 až 2012, resp. s dokoneovaním až
do roku 2015, teda po uvedenej dohode o majetkovom vyrovnaní – kompenzácii strát vzniknutých
nedobytným vložením prostriedkov do spoloenosti SAFEKO s.r.o.. Ako už odvolací súd zhora uviedol,

prípadné samotné spolufinancovanie stavby žalobkyoou, bez preukázania jeho rozsahu a preukázania
dohody strán sporu o tom, že ich úmyslom bolo vytvori? stavbu v podielovom spoluvlastníctve/
s rovnakými spoluvlastníckymi podielmi/ na vznik spoluvlastníctva k stavbe, nestaeí. V tomto smere
vyznieva rozporne aj to, ak súd prvej inštancie jednak na ureenie ve3kosti spoluvlastníckeho podielu
ako kritérium uvádza mieru prieinenia sa (bod 123.), avšak následne (v bode 127.) už tento podiel

ureoval pod3a majetkových pomerov oboch strán a len nieím ialej nezdôvodnenému predpokladu, že
na výstavbu prispeli rovným dielom; predpoklad bez zdôvodnenia jeho použitia a logického súvisu
nepostaeuje. Uvedené rovnako platí aj k tomu záveru, že nie je dôležité, že sa postavil rodinný dom iný,
keiže dohoda sa vždy vz?ahuje ku konkrétnemu rodinnému domu v konkrétnej projektovej a realizaenej
špecifikácii, konkrétnym nákladom na výstavbu a investíciám jednotlivých sporových strán.

33.V ialšom konaní a novom rozhodnutí teda súd prvej inštancie, bez potreby vykonania ialšieho
dokazovania alebo zopakovania už vykonaného dokazovania, pokia3 v tomto smere nebudú podané
a akceptované procesné návrhy strán alebo to za nevyhnutne potrebné a prípustné nevzhliadne
samotný súd, dôsledne vyhodnotí dôkazy už z vykonaného dokazovania, jednotlivo a vo vzájomných
súvislostiach, a svoje skutkové a právne závery náležite a presvedeivo odôvodní tak, aby dávali

odpovedenaprávnevýznamnéodvolaciedôvodyžalovanéhozpodanéhoodvolaniaatvrdeniasamotnej
žalobkyne v spore, resp. z ich vyjadrení v spore, prieom tiež rozhodne o trovách strán sporu v celom
konaní.

34. Zo všetkých zhora uvedených dôvodov preto odvolací súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo

výrokovej easti tohto rozhodnutia, kei svoje rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP)

v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).