Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, October 29, 2024

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: NR-14Sa/10/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4420205363
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 10. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Filip Hudec

ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2024:4420205363.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave v konaní pred sudcom JUDr. Filipom Hudecom, v právnej veci žalobkyne:

A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX/XX, D., štátna občianka SR, proti žalovanému: Ústredie
práce, sociálnych vecí a rodiny, Odbor peňažných príspevkov na kompenzáciu ŤZP a posudkových
činností, so sídlom Špitálska 8, Bratislava, v konaní o správnej žalobe v sociálnych veciach, o
preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. UPS/US1/SSVOPPKPC2/SOC/2020/12236/Chr zo
dňa 24.11.2020, takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd v Bratislave žalobu z a m i e t a .
II. Žalovanému právo na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

I.

Priebeh administratívneho konania
1. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky (ďalej len „prvostupňový orgán“) vydal dňa
14.08.2020 rozhodnutie č. NZ2/SVAR/SOC/2020/37929-33 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“),
ktorým s účinnosťou od 01.08.2020 odňal žalobkyni peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených
výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla poskytovaný na
základe rozhodnutia č. E/20112/11047/4, ev. č. 2012/031813 zo dňa 18.09.2012 mesačne vo výške
16,7% sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu ustanovenú v § 2 písm. a/ zákona č.

601/2003 Z.z. o životnom minime a zastavil jeho výplatu od 01.08.2020 a uložil žalobkyni povinnosť
vrátiť preukaz fyzickej osoby s ŤZP so sprievodcom, preukaz fyzickej osoby s ŤZP so sprievodcom a
parkovací preukaz do 30 dní.

2. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podala žalobkyňa včas odvolanie, v ktorom poukazovala na svoj
nepriaznivý zdravotný stav. Predložila nové lekárske nálezy.

3. Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny ako odvolací orgán (ďalej len „žalovaný“) preskúmal podľa
§ 59 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní odvolanie žalobkyne, prvostupňové rozhodnutie,
kompletný spisový materiál a rozhodnutím č. UPS/US1/SSVOPPKPC2/SOC/2020/12236/Chr zo dňa
24.11.2020 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) prvostupňové rozhodnutie zmenil tak, že podľa § 38
ods. 1 písm. b/ bod 2, § 47 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 447/2008 Z.z. o peňažných príspevkoch na
kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia, odňal žalobkyni s účinnosťou od 01.08.2020 peňažný
príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného

motorového vozidla poskytovaný na základe rozhodnutia č. E/20112/11047/4, ev. č. 2012/031813 zo
dňa 18.09.2012 mesačne vo výške 16,7% sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu
ustanovenú v § 2 písm. a/ zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a zastavil jeho výplatu od
01.08.2020 a uložil žalobkyni povinnosť vrátiť preukaz fyzickej osoby s ŤZP so sprievodcom, preukazfyzickej osoby s ŤZP so sprievodcom a parkovací preukaz do 30 dní od nadobudnutia právoplatnosti
rozhodnutia úseku posudkových činností úradu.

4. Žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že opätovne preskúmal a posúdil
zdravotný stav žalobkyne a vydal dňa 11.11.2020 lekársky posudok č. UPS/US1/SSVOPPKPC1/
SOC/2020/12316 - v lekárskom posudku sa uvádza miera funkčnej poruchy žalobkyne 30% podľa
prílohy č. 3, časť XII.B.B2.15.b/l zákona č. 447/2008 Z.z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu
ťažkého zdravotného postihnutia. Konštatoval, že jeho posudkový lekár uviedol, že žalobkyňa má

vrodenú luxáciu bedrových kĺbov, absolvovala v detskom veku operácie bedrových kĺbov. Pre vývoj
artrotických zmien a vývoj postupného obmedzenia pohyblivosti prevažne v ľavom bedrovom kĺbe s
obmedzením pohyblivosti v nich ťažkého stupňa bola v minulosti odkázaná na individuálnu prepravu.
Dňa 24.09.2012 jej bola implantovaná totálna endoprotéza na ľavom bedrovom kĺbe. Komplexnou
liečbou došlo pooperačne k zlepšeniu pohyblivosti v pravom bedrovom kĺbe. Zdokumentované lekárske
nálezy preukazujú pooperačné zlepšenie pohyblivosti v ľavom bedrovom kĺbe, ktoré je do ohnutia

ľahkého stupňa bez zdokumentovaného obmedzenia pohyblivosti do odtiahnutia a rotácii. Na pravom
bedrovom kĺbe je zdokumentované obmedzenie pohyblivosti do ohnutia ľahkého stupňa a obmedzenie
pohyblivostidoodtiahnutiaarotáciistredneťažkéhostupňa,jetiežzdokumentovanáliečbapreartrotické
zmeny na pravom kolennom kĺbe bez zdokumentovaného obmedzenia pohyblivosti. Posudkový lekár
ďalej konštatoval, že žalobkyňa je samostatne chodiaca, s palicou alebo francúzskou barlou. Je

zdokumentovaná liečba bolestivého chrbticového syndrómu driekovo krížovej chrbtice s parciálnym
obmedzením pohyblivosti driekovo krížnej chrbtice. Je tiež zdokumentovaná psychiatrická liečba
pre úzkostne depresívnu poruchu. Na liečbe nie je zdokumentovaná dekompenzácia ochorenia.
Posudkový lekár konštatoval, že žalobkyňa trpí urgentnou inkontinenciou moču, používa pomôcky pre
inkontinentných, nie je zdokumentovaná úplná inkontinencia moču a stolice, nie sú zdokumentované

zmyslové poruchy. Posudkový lekár uzavrel, že vzhľadom na výsledok pooperačnej a komplexnej
liečby bola preklasifikovaná a zmenila sa miera funkčnej poruchy, ktorá aktuálne nedosahuje mieru
funkčnej poruchy 50%. Posudkový lekár konštatoval, že predošlým posudkovým lekárom v máji 2015
bola nesprávne posúdená odkázanosť na individuálnu prepravu - v tej dobe sú zdokumentované
lekárske nálezy, ktoré preukazujú pooperačné zlepšenie pohyblivosti v ľavom bedrovom kĺbe do

ohnutia ľahkého stupňa, bez zdokumentovaného obmedzenia pohyblivosti do odtiahnutia a rotácii. Na
pravom bedrovom kĺbe bolo zdokumentované obmedzenie pohyblivosti do ohnutia ľahkého stupňa a
obmedzenie pohyblivosti do odtiahnutia a rotácii stredne ťažkého stupňa - žalobkyňa chodí samostatne
bez opory. Posudkový lekár (žalovaného) bol toho názoru, že vzhľadom na pooperačnú zmenu funkcie
v ľavom bedrovom kĺbe v zmysle zlepšenia mobility mala byť preklasifikovaná podľa aktuálneho

lekárskeho posudku.

5. Žalovaný mal za to, že vzhľadom na to, že podľa lekárskeho posudku jeho posudkového lekára je
miera funkcie poruchy žalobkyne 30%, teda sa nejedná o osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, tak
nie je možné navrhnúť žalobkyni žiadne formy kompenzácie.

6. Žalovaný ďalej konštatoval, že prvostupňový orgán postupoval v zmysle zákona č. 447/2008 Z.z.
platného do 30.06.2020, no v odvolacom konaní nadobudol účinnosť novelizovaný zákon č. 391/2019
Z.z. od 01.07.2020.

7. Vzhľadom na tieto (vyššie uvedené) skutočnosti žalovaný uviedol, že zmenil prvostupňové
rozhodnutie prvostupňového orgánu, ktorý vo výroku napadnutého rozhodnutia uviedol § 45 ods. 3
zákona č. 447/2008 Z.z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia, v
zmysle ktorého však nerozhodoval, keďže rozhodoval v zmysle § 47 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 447/2008
Z.z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia. Konštatoval, že táto

skutočnosť však nemala vplyv na vecnú správnosť prvostupňového rozhodnutia.

II.
Žaloba

8. Žalobkyňa podala proti napadnutému rozhodnutiu včas žalobu. Poukazovala na to, že bola uznaná
Sociálnou poisťovňou za invalidnú s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť nad 70%.
Nesúhlasilastým,žejejzdravotnýstavsazlepšilaniejeŤZP.Uviedla,žeparkovaciakartajejpomáhapri
bežných situáciách života, pričom považovala za nepochopiteľné, že by po 50 rokoch vyzdravela, právenaopak, jej zdravotný stav sa zhoršuje. Tvrdila, že opakovane bola na ďalšej operácii a má sa podrobiť
ďalším. Konštatovala, že okrem problémov bedrových kĺbov má opotrebované i koleno, neurologické
problémy, inkontinenciu, psychiatrické problémy, brochitídu. Nežiadala nariadenie pojednávania vo veci.

III.
Vyjadrenia účastníkov
9. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení doručenom súdu dňa 01.03.2021 žiadal žalobu žalobkyne

ako nedôvodnú zamietnuť. Pridržiaval sa dôvodov uvedených v napadnutom rozhodnutí. K námietkam
žalobkyne, ktoré uvádzala v žalobe uviedol, že rozhodoval na základe zdokumentovaných lekárskych
nálezov, ktoré podľa jeho posudkového lekára obsahovali dostatočnú objektívnu verifikáciu zdravotného
funkčného a motorického stavu žalobkyne na posúdenie a vyhodnotenie lekárskeho posudku, preto
nebolo potrebné zadovážiť si ďalšie lekárske správy žalobkyne. Konštatoval, že žalobkyňa nepožiadala
o stretnutie s posudkovým lekárom. Mal za to, že žalobkyňa k odvolaniu nedoložila lekárske nálezy,

ktoré by dokumentovali jej ďalšiu operáciu dňa 02.11.2020 - implantáciu totálnej endoprotézy pravého
bedrového kĺbu, a preto táto skutočnosť nemohla byť zohľadnená v rámci posúdenia miery funkčnej
poruchy v lekárskom posudku. Čo sa týka ďalšej námietky ohľadne uznania žalobkyne za invalidnú
v zmysle zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, tak uviedol, že sa jedná o dva rozdielne
zákony a pre určenie miery funkčnej poruchy sa berú do úvahy rozdielne kritériá ako pre určenie

poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, a teda nie je možné stanovené hodnoty porovnávať.
Konštatoval, že posudzovanie zdravotného stavu uskutočňuje komplexne na základe všetkých
zdokumentovanýchlekárskychnálezovvaktuálnomčasovomslede,pričomlekárskaposudkováčinnosť
vychádza z objektívnych lekárskych nálezov a skutočností, nemôže zohľadňovať subjektívne pocity a
želania fyzických osôb. Tvrdil, že peňažné príspevky na kompenzáciu sú fakultatívnymi dávkami, to

znamená, že na ich priznanie neexistuje právny nárok - podmienkou je, že v komplexnom posudku
vydanom úradom, respektíve ním, bol fyzickej osobe s ŤZP požadovaný peňažný príspevok navrhnutý.
Žiadal, aby súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. Nežiadal nariadenie pojednávania vo veci.

10. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadrila žalobkyňa dňa 07.04.2021, v ktorom opätovne poukazovala na

jej zhoršujúci sa zdravotný stav s tým, že parkovacia karta je nevyhnutnou súčasťou jej života, nakoľko
má problém prejsť väčšie vzdialenosti a problematická je pre ňu hromadná doprava. Uviedla, že správne
orgány rozhodli bez toho, aby ju videl lekár. Žiadala aby súd jej žalobe vyhovel.

11. Žalovaný dupliku nepodal.

IV.
Predchádzajúce rozhodnutie Krajského súdu v Nitre a rozhodnutie kasačného súdu
12. Krajský súd v Nitre rozsudkom č. k. 23Sa/4/2021 – 74 zo dňa 18.10.2021 napadnuté rozhodnutie
žalovaného zo dňa 24.11.2020 v spojení s prvostupňovým rozhodnutím prvostupňového orgánu zo dňa

14.08.2020 podľa § 191 ods. 1 písm. d) zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len
„SSP“) zrušil pre jeho nepreskúmateľnosť a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. O trovách konania
rozhodol tak, že žalobkyni priznal právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Krajský súd v Nitre
v odôvodnení rozsudku uviedol, že žalobkyňa svoje zdravotné problémy v podanej žalobe preukazovala
lekárskymi nálezmi, okrem iného aj správou zo dňa 02.11.2020, kedy jej bola vykonaná implantácia

totálnej endoprotézy pravého bedrového kĺbu, a „tento nález posudkový lekár sociálnej poisťovne pri
vypracovávaní komplexného posudku nevzal do úvahy“. S poukazom na tento predložený lekársky
nález žalobkyňou krajský súd rozhodol tak, ako je uvedené vyššie, s tým, aby sa žalovaný zaoberal pri
opätovnom rozhodovaní o „kompenzačných pomôckach“ žalobkyne a vyhotovil nový lekársky posudok
na základe novodoloženého lekárskeho nálezu s tým, aby sa vyjadril, či tento odborný lekársky nález

má vplyv na mieru funkčnej poruchy, ktorá bola doteraz stanovená na 30 %.

13. Proti rozsudku Krajského súdu v Nitre č. k. 23Sa/4/2021 – 74 zo dňa 18.10.2021 podal žalovaný
včas kasačnú sťažnosť a žiadal, aby kasačný súd predmetný rozsudok Krajského súdu v Nitre zrušil
a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Ako dôvod kasačnej sťažnosti označil ustanovenie § 440 ods. 1 písm.

g) SSP, pretože krajský súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci a nesprávnym
procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva
v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces podľa § 440 ods. 1 písm. f) SSP.
Nesprávne právne posúdenie videl v tom, že krajský súd zrušil napadnuté rozhodnutie z dôvodu, žev lekárskom posudku nebola zohľadnená prepúšťacia správa žalobkyne zo dňa 02.11.2020, pričom
podľa názoru krajského súdu uvedené mohlo mať vplyv na posúdenie miery funkčnej poruchy. V tomto
smere uviedol, že žalobkyňa prepúšťaciu správu zo dňa 02.11.2020 mu nepredložila k posúdeniu, a

preto nemohol byť obsah tejto prepúšťacej správy pri vypracovaní lekárskeho posudku posúdený a
zohľadnený. Poukázal na to, že jeho posudkový lekár v zmysle zákona č. 447/2008 Z.z. hodnotí a
posudzuje zdravotný stav fyzickej osoby, určuje mieru funkčnej poruchy, posudzuje sociálne dôsledky
v oblastiach kompenzácií, posudzuje jednotlivé druhy odkázanosti fyzickej osoby s ťažkým zdravotným
postihnutím, posudzuje fyzickú a psychickú schopnosť fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím

udeliť písomný súhlas podľa § 40 ods. 6, posudzuje potrebu osobitnej starostlivosti podľa osobitného
predpisu. Na základe uvedeného mal za to, že znenie bodu 27 napadnutého rozsudku je z právneho
hľadiska nesprávne, zmätočné a zavádzajúce. Tvrdil, že posudkový lekár podľa zákona č. 447/2008
Z.z. posudzuje mieru funkčnej poruchy na základe predložených lekárskych nálezov, ktoré predkladá
posudzovaná osoba, pričom ak by túto lekársku správu (aj dodatočne) žalobkyňa predložila na
posúdenie, tak by bola podľa § 11 ods. 4 zákona č. 447/2008 Z.z. posúdená a zohľadnená v lekárskom

posudku. Poukázal taktiež na to, že žalobkyňa zároveň nepožiadala o stretnutie s posudkovým lekárom
na základe § 11 ods. 10 zákona č. 447/2008 Z.z. a posudkový lekár tak nemal pochybnosti o správnosti
diagnostikovaných záverov, vyplývajúcich z predložených lekárskych nálezov, bol vypracovaný lekársky
posudok zo zdokumentovanej dokumentácie, ktorú žalobkyňa predložila. Uviedol, že opätovne zaslal
stanovisko k žalobe posudkového lekára B. E. zo dňa 15.02.2021 – konštatoval, že predmetné

stanovisko bolo označené vo vyjadrení k žalobe zo dňa 26.02.2021 a taktiež spolu s týmto vyjadrením
zaslané. Mal za to, že tento dôkazný prostriedok, ktorý krajský súd nevzal pri rozhodovaní do úvahy,
mohol prispieť k náležitému objasneniu veci a preukázal by jeho tvrdenia.

14. Žalobkyňa nevyužila svoje právo a na základe zaslanej výzvy krajského súdu sa nevyjadrila ku

kasačnej sťažnosti žalovaného. Kasačná sťažnosť s prílohou (stanoviskom B. E.) jej bola doručená dňa
21.03.2022.

15. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudkom sp. zn. 6Ssk/53/2022 zo dňa 28.02.2023
rozsudok Krajského súdu v Nitre č. k. 23Sa/4/2021 – 74 zo dňa 18.10.2021 zrušil a vec mu vrátil na

ďalšie konanie. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v odôvodnení uviedol, že:
„34. Ak fyzická osoba v priebehu konania vo veciach kompenzácie, preukazu ŤZP a parkovacieho
preukazu predloží ďalšiu zdravotnú dokumentáciu, ktorá nie je obsahom lekárskeho nálezu, posudkový
lekár túto zdravotnú dokumentáciu posúdi a zohľadní ju v lekárskom posudku. Avšak v čase
vypracovania lekárskeho posudku posudkovým lekárom žalovaného (11. 11. 2020), nemohol posudkový

lekár zohľadniť prepúšťaciu správu zo dňa 02. 11. 2020, pretože takouto správou nedisponoval.
Obdobne tak nemohol urobiť ani žalovaný v rozhodnutí zo dňa 24. 11. 2020. Žalobkyňa ju prvýkrát
predložila až v rámci súdneho konania na krajskom súde. Najvyšší správny súd poukazuje, že žalobkyni
nič nebránilo predložiť žalovanému prepúšťaciu správu, keďže ona sama bola iniciátorom odvolacieho
konaniaamalavedomosťoprebiehajúcomodvolacomkonaní,prípadnemohlažalovanéhoinformovaťo

plánovanomtermíneoperácieanáslednompredloženíprepúšťacejsprávyžalovanému,resp.omožnom
vplyve na posúdenie jej zdravotného stavu na účel kompenzácie. Žalobkyňa podstúpila plánovanú
implantáciu TEP pravého bedrového kĺbu, čo malo mať za následok aj zlepšenie jej zdravotného
stavu. Nemožno tak súhlasiť s názorom krajského súdu, že nastali závažné zmeny zdravotného stavu
žalobkyne, pretože uvedenú skutočnosť môže posúdiť len posudkový lekár. Nemožno tak klásť na

zodpovednosť správnemu orgánu nezohľadnenie prepúšťacej správy pri posúdení zdravotného stavu
žalobkyne, keďže žalovaný nemohol zo svojej činnosti disponovať informáciou, že žalobkyňa sa v
konkrétnom čase podrobila operácii. Nositeľkou tejto informácie mohla byť len žalobkyňa. Rovnako
mu tak nemožno vyčítať nedostatočné zistenie skutkového stavu veci, keďže vo veciach týkajúcich sa
kompenzácií, preukazu ŤZP a parkovacieho preukazu sú v prvom rade nezastupiteľné práve lekárske

nálezy a odborné nálezy predložené zo strany fyzickej osoby, keďže z nich žalovaný vychádza pri
posudzovaní zdravotného stavu fyzickej osoby. Žalovaný, resp. prvostupňový správny orgán vykonal aj
sociálne šetrenie žalobkyne najmä za účelom zistenia ďalších skutočností rozhodných pre posúdenie
jej zdravotného stavu v súvislosti s možnými kompenzáciami.
35. Odhliadnuc od uvedeného, práve žalobkyni v zmysle § 57 ods. 1 písm. a/ zákona č. 447/2008 Z. z.

vyplývala povinnosť preukázať skutočnosti, ktoré sú rozhodujúce na priznanie peňažných príspevkov,
preukazu ŤZP a parkovacieho preukazu. Túto povinnosť si však nesplnila. Žalovaný tak mohol v
rámci rozhodovania zohľadniť len tie skutočnosti, ktoré žalobkyňa preukázala, resp. predložila v rámci
prvostupňového rozhodovania a v rámci odvolania.36. Najvyšší správny súd sa stotožňuje so záverom žalovaného, že ak žalobkyňa chcela byť prítomná
v rámci posudkového konania, mohla o to požiadať, tak ako to predpokladá právna úprava v § 11 ods.
10 zákona č. 447/2008 Z. z. Preto, ak žalovaný posúdil zdravotný stav žalobkyne len na základe ňou

predložených lekárskych nálezov a odborných nálezov bez osobnej prítomnosti žalobkyne, nemožno
mu to vyčítať. Opačná situácia by bola, ak by žalobkyňa o prítomnosť pri posudzovaní jej zdravotného
stavu požiadala a nebolo by jej to umožnené. Toto však prípad žalobkyne nebol.
37. Pre úplnosť najvyšší správny súd poukazuje, že nemožno porovnávať schopnosť vykonávať
zárobkovú činnosť a mieru funkčnej poruchy, na ktorú sa snažila v podanej žalobe poukázať

žalobkyňa. Posudkoví lekári Sociálnej poisťovne posudzujú zdravotný stav fyzických osôb v dôsledku
poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Posudkoví
lekári žalovaného však posudzujú zdravotný stav fyzickej osoby v dôsledku miery funkčnej poruchy
fyzickej osoby. Tieto posudzovania zdravotného stavu fyzických osôb sú však vykonávané na základe
rozdielnych právnych úprav - zákon č. 447/2008 Z. z. a zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení
- a rovnako je rozdielny aj účel tohto posudzovania. V prípade žalobkyne preto môže platiť, že

bola posudkovým lekárom Sociálnej poisťovne posúdená ako invalidná osoba z dôvodu jej poklesu
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 70 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, ale
posudkovým lekárom žalovaného nebola posúdená ako osoba s ťažkým zdravotným postihnutím,
pretože miera jej funkčnej poruchy je 30%.
38. Posudky posudkových lekárov prvostupňového správneho orgánu žalovaného a žalovaného zo dňa

29. 07. 2020, 10. 09. 2020 a 11. 11. 2020, ktoré boli podkladom pre vydanie jednotlivých rozhodnutí, boli
dostatočne zdôvodnené, neboli svojím obsahom v rozpore so zdravotnou dokumentáciou v tom čase
predloženou žalobkyňou v správnom konaní a o vecnej správnosti a odbornej úrovni ich záverov neboli
pochybnosti.
39. Vychádzajúc z vyššie uvedeného, najvyšší správny súd sťažnosť žalovaného za dôvodnú považoval,

a preto podľa § 462 ods. 1 SSP rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
40. Právo na náhradu trov kasačného konania bude predmetom rozhodovania krajského súdu v zmysle
§ 467 ods. 3 SSP.
41. Toto rozhodnutie prijal kasačný súd v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 veta prvá SSP).“

V.
Relevantné právne predpisy

16. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom
chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších

veciach ustanovených týmto zákonom.
17. Podľa § 6 ods. 1, 2 písm. c) SSP (1) Správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe
žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov
orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v
ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

(2) Správne súdy rozhodujú v konaniach o
c) správnych žalobách v sociálnych veciach.
18. Podľa § 199 ods. 1 písm. c) SSP, sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie
Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny.
19. Podľa § 199 ods. 3 SSP, ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych

veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.
20. Podľa § 202 ods. 2 SSP, správnu žalobu fyzickej osoby správny súd posudzuje neformálne. Ak je
žalobcom právnická osoba, správna žaloba musí obsahovať všetky náležitosti uvedené v odseku 1 a
§ 182 ods. 1.
21. Podľa § 203 ods. 1 SSP, rozsah správnej žaloby fyzickej osoby a jej dôvody možno zmeniť alebo

doplniť až do rozhodnutia správneho súdu.
22. Podľa § 203 ods. 2 SSP, pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými
bodmi.
23. Podľa § 135 ods. 1 SSP, na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti
rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.

24. Podľa § 2 ods. 3 zákona č. 447/2008 Z.z., ťažké zdravotné postihnutie je zdravotné postihnutie s
mierou funkčnej poruchy najmenej 50 %.
25. Podľa § 10 ods. 1 písm. a/ zákona č. 447/2008 Z.z., posudková činnosť na účely kompenzácie je
lekárska posudková činnosť a sociálna posudková činnosť.26. Podľa § 10 ods. 2 zákona č. 447/2008 Z.z., posudkovú činnosť vykonáva posudkový lekár
príslušného orgánu, sociálny pracovník príslušného orgánu a prizvaní odborníci najmä z oblasti
stavebníctva, architektúry, ergoterapie a pomôcok.

27. Podľa § 11 ods. 2 zákona č. 447/2008 Z.z., lekársku posudkovú činnosť vykonáva posudkový lekár
príslušného orgánu. Posudkový lekár pri vykonávaní lekárskej posudkovej činnosti spolupracuje najmä
s lekárom so špecializáciou v špecializačnom odbore všeobecné lekárstvo a s lekárom so špecializáciou
v špecializačnom odbore pediatria, ktorý poskytuje všeobecnú ambulantnú starostlivosť pre deti a
dorast, alebo s lekárom so špecializáciou v príslušnom špecializačnom odbore a sociálnym pracovníkom

príslušného orgánu.
28. Podľa § 11 ods. 4 zákona č. 447/2008 Z.z., ak fyzická osoba v priebehu konania vo veciach
kompenzácie, preukazu alebo parkovacieho preukazu predloží ďalšiu zdravotnú dokumentáciu, ktorá
nie je obsahom lekárskeho nálezu, posudkový lekár túto zdravotnú dokumentáciu posúdi a zohľadní ju
v lekárskom posudku.
29. Podľa § 11 ods. 5 zákona č. 447/2008 Z.z., posudkový lekár požiada poskytovateľa zdravotnej

starostlivosti o kompletizáciu lekárskeho nálezu, ak je lekársky nález neúplný.
30. Podľa § 11 ods. 10 zákona č. 447/2008 Z.z., posudkový lekár je povinný pozvať fyzickú osobu na
posúdenie jej zdravotného stavu, ak o to táto fyzická osoba písomne požiada alebo požiada podaním
žiadosti elektronickými prostriedkami podpísanej zaručeným elektronickým podpisom.
31. Podľa § 11 ods. 15 zákona č. 447/2008 Z.z., ak je miera funkčnej poruchy fyzickej osoby menej ako

50 %, lekársky posudok obsahuje len mieru funkčnej poruchy, vyjadrenie, že nejde o fyzickú osobu s
ťažkým zdravotným postihnutím a odôvodnenie tohto vyjadrenia.
32. Podľa § 12 ods. 2 zákona č. 447/2008 Z.z., ak má fyzická osoba viac funkčných porúch, miera
funkčnej poruchy sa určí podľa miery funkčnej poruchy zodpovedajúcej druhu zdravotného postihnutia
s najvyšším percentuálnych ohodnotením.

33.Podľa§16ods.1zákonač.447/2008Z.z.,fyzickejosobesťažkýmzdravotnýmpostihnutímpríslušný
orgán vyhotoví preukaz, ak z právoplatného rozhodnutia o peňažnom príspevku na kompenzáciu alebo z
právoplatnéhorozhodnutiaopreukazevyplýva,žeideofyzickúosobusťažkýmzdravotnýmpostihnutím.
34. Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z.z., príslušný orgán vyhotoví fyzickej osobe s ťažkým
zdravotným postihnutím parkovací preukaz, ak

a) z právoplatného rozhodnutia o parkovacom preukaze vyplýva, že má zdravotné postihnutie uvedené
v prílohe č. 18;
b) podľa komplexného posudku, ktorý bol podkladom na právoplatné rozhodnutie o peňažnom príspevku
na kompenzáciu, je fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím odkázaná na individuálnu prepravu
osobným motorovým vozidlom.

35. Podľa § 55 ods. 1 prvá veta zákona č. 447/2008 Z.z., konanie o priznanie peňažného príspevku
na kompenzáciu, konanie o preukaze a konanie o parkovacom preukaze sa začína na základe žiadosti
fyzickej osoby alebo na základe žiadosti rodiča maloletého dieťaťa alebo fyzickej osoby, ktorá má dieťa
zverené do osobnej starostlivosti na základe rozhodnutia súdu.
36. Podľa § 55 ods. 3 druhá veta zákona č. 447/2008 Z.z., súčasťou žiadosti je aj aktuálny lekársky

nález alebo odborný lekársky nález lekára so špecializáciou v príslušnom špecializačnom odbore podľa
§ 11 ods. 7 písm. b/, ak sa nepostupuje podľa § 11 ods. 7 písm. a/ a ods. 8.
37. Podľa § 57 ods. 1 písm. a/ zákona č. 447/2008 Z.z., fyzická osoba, ktorá je účastníkom právnych
vzťahov vo veciach kompenzácie, preukazu a parkovacieho preukazu, je povinná preukázať skutočnosti
rozhodujúce na priznanie peňažného príspevku na kompenzáciu, na jeho výšku alebo výplatu.

VI.
Rozhodnutie správneho súdu po vrátení veci na ďalšie konanie kasačným súdom
Právne posúdenie

38. Správny súd v Bratislave v prvom rade uvádza, že s odkazom na zákon č. 151/2022 Z. z. o zriadení
správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o správnych súdoch“) sa
okrem iného zriadil aj Správny súd v Bratislave. Ustanovenie § 3 ods. 1 zákona o správnych súdov
uvádza, že správne súdy začnú svoju činnosť 1. júna 2023. Citované ustanovenie zároveň uvádza: „ak
§ 4 ods. 1 neustanovuje inak, výkon súdnictva prechádza od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne

súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu
v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave.“ Výkon
súdnictva prešiel z krajských súdov na novozriadené správne súdy odo dňa 1. júna 2023 vo všetkých
veciach, v ktorých je od tohto dátumu daná právomoc správnych súdov.39. Predmetná vec bola pôvodne iniciovaná a následne prejednávaná a rozhodnutá Krajským súdom
v Nitre pod pridelenou spisovou značkou 23Sa/4/2021. Od 1. júna 2023 je na konanie v tejto veci

príslušnýSprávnysúdvBratislave.PovráteníveciNajvyššímsprávnymsúdomSlovenskejrepublikyvec
bola náhodným výberom pridelená samosudcovi do oddelenia 15Sa, ktorý o nej rozhodol pod spisovou
značkou NR-14Sa/10/2023.

40. Správny súd v Bratislave (ďalej aj „správny súd“) ako vecne a miestne príslušný podľa § 10,

§ 13 ods. 3 SSP v konaní o správnej žalobe v sociálnej veci opätovne preskúmal napadnuté
rozhodnutie žalovaného podľa § 199 až § 205 SSP, viazaný právnym názorom Najvyššieho správneho
súdu Slovenskej republiky, oboznámil sa s obsahom súdneho spisu a administratívneho spisu
žalovaného, preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného a priebeh administratívneho konania, ktorý
predchádzal vydaniu napadnutého rozhodnutia, posúdil správnu žalobu neformálne neviazaný pri
svojom rozhodovaní žalobnými bodmi podľa § 202 ods. 2 SSP v spojení s § 203 ods. 2 SSP, podľa

stavu veci v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy podľa § 135 ods. 1 SSP a dospel
k záveru, že správna žaloba nie je dôvodná. O žalobe rozhodol bez nariadenia pojednávania, nakoľko
boli splnené podmienky podľa § 137 ods. 4 SSP.

41. Úlohou správneho súdu bolo opätovne preskúmať žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného

č. UPS/US1/SSVOPPKPC2/SOC/2020/12236/Chr zo dňa 24.11.2020 v spojení s prvostupňovým
rozhodnutím prvostupňového orgánu č. NZ2/SVAR/SOC/2020/37929-33 zo dňa 14.08.2020, ktorým
bol žalobkyni odňatý peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so
zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla poskytovaný na základe rozhodnutia č.
E/20112/11047/4, ev. č. 2012/031813 zo dňa 18.09.2012 a ktorým bola žalobkyni uložená povinnosť

vrátiť preukaz fyzickej osoby s ŤZP so sprievodcom, preukaz fyzickej osoby s ŤZP so sprievodcom a
parkovací preukaz do 30 dní.

42. Z administratívneho spisu správny súd zistil, že správne orgány pri svojom rozhodovaní vychádzali
z posudkov posudkových lekárov zo dňa 29.07.2020 a 11.11.2020 (v odvolacom konaní).

43. Z administratívneho spisu mal správny súd za preukázané, že žalobkyni bol vydaný parkovací
preukaz ako aj peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich s prevádzkou
osobnéhomotorovéhovozidlaod01.07.2012,pričompodkladomprevydanierozhodnutiabolkomplexný
posudok zo dňa 03.09.2012, podľa ktorého miera funkčnej poruchy žalobkyni bola stanovená na 50%

podľa prílohy č. 3 časť B, B2, bod 15., písm. c/2. V tomto komplexnom posudku sa uvádzalo, že
rozhodujúcim pre stanovenie miery funkčnej poruchy je závažné obmedzenie hybnosti oboch bedrových
kĺbov - pridruženým zdravotným postihnutím je coxatroza, polytopný chronický vertebrogénny algický
syndróm.

44. Z administratívneho spisu správny súd zistil, že podľa posudku posudkového lekára zo dňa
16.06.2015bolamierafunkčnejporuchyžalobkynistanovenána50%podľaKapitolyXII.,časťB,B2,bod
15., písm. c/2 podľa prílohy č. 3 k zákonu č. 447/2008 Z.z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu
ťažkého zdravotného postihnutia. Posudkový lekár v tomto posudku uviedol, že žalobkyňa je odkázaná
na sprievodcu.

45. Z administratívneho spisu správny súd ďalej zistil, že podľa posudku posudkového lekára zo
dňa 29.07.2020 bola miera funkčnej poruchy žalobkyni stanovená na 30% podľa Kapitoly XII., časť
B, B2, bod 15., písm. b/1 podľa prílohy č. 3 k zákonu č. 447/2008 Z.z. o peňažných príspevkoch
na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia. Posudkový lekár v tomto lekárskom posudku

v odôvodnení konštatoval, že podľa jeho názoru predchádzajúce posúdenie bolo nadhodnotené,
u žalobkyni ide o niekoľko ochorení, ktoré (v čase vydania lekárskeho posudku) ani jedno nespĺňa
kritéria pre priznanie statusu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím. Ďalej konštatoval, že
poškodenie pravého bedrového kĺbu je stredného stupňa, ľavý bedrový kĺb je po TEP s primeranou
funkciou, poškodenie pravého kolena je stredného stupňa; chôdza samostatná za pomoci vychádzkovej

paličky, poruchy kontinencie nie sú. Po zhodnotení dostupnej zdravotnej dokumentácie posudkový lekár
konštatoval, že u žalobkyni ochorenia nespĺňajú kritéria zákona č. 447/2008 Z.z. v platnom znení pre
priznanie štatútu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím.46. Z administratívneho spisu správny súd taktiež zistil, že podľa posudku posudkového lekára
žalovaného zo dňa 11.11.2020 č. UPS/US1/SSVOPPKPC1/SOC/2020/12316 bola miera funkčnej
poruchy žalobkyni opätovne stanovená na 30% podľa Kapitoly XII., časť B, B2, bod 15., písm. b/1 podľa

prílohy č. 3 k zákonu č. 447/2008 Z.z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného
postihnutia. Posudkový lekár žalovaného v tomto lekárskom posudku v odôvodnení konštatoval, že
žalobkyňa má vrodenú luxáciu bedrových kĺbov, absolvovala v detskom veku operácie bedrových
kĺbov. Pre vývoj artrotických zmien a vývoj postupného obmedzenia pohyblivosti prevažne v ľavom
bedrovom kĺbe s obmedzením pohyblivosti v nich ťažkého stupňa bola v minulosti odkázaná na

individuálnu prepravu. Dňa 24.09.2012 jej bola implantovaná totálna endoprotéza na ľavom bedrovom
kĺbe. Komplexnou liečbou došlo pooperačne k zlepšeniu pohyblivosti v pravom bedrovom kĺbe.
Zdokumentované lekárske nálezy preukazujú pooperačné zlepšenie pohyblivosti v ľavom bedrovom
kĺbe, ktoré je do ohnutia ľahkého stupňa bez zdokumentovaného obmedzenia pohyblivosti do
odtiahnutia a rotácii. Na pravom bedrovom kĺbe je zdokumentované obmedzenie pohyblivosti do
ohnutia ľahkého stupňa a obmedzenie pohyblivosti do odtiahnutia a rotácii stredne ťažkého stupňa, je

tiež zdokumentovaná liečba pre artrotické zmeny na pravom kolennom kĺbe bez zdokumentovaného
obmedzenia pohyblivosti. Posudkový lekár žalovaného ďalej konštatoval, že žalobkyňa je samostatne
chodiaca, s palicou alebo francúzskou barlou. Uviedol, že je zdokumentovaná liečba bolestivého
chrbticového syndrómu driekovo krížovej chrbtice s parciálnym obmedzením pohyblivosti driekovo
krížnej chrbtice a je tiež zdokumentovaná psychiatrická liečba pre úzkostne depresívnu poruchu -

na liečbe nie je zdokumentovaná dekompenzácia ochorenia. Posudkový lekár žalovaného taktiež
konštatoval, že žalobkyňa trpí urgentnou inkontinenciou moču, používa pomôcky pre inkontinentných,
nie je zdokumentovaná úplná inkontinencia moču a stolice, nie sú zdokumentované zmyslové poruchy.
Posudkový lekár žalovaného uzavrel, že vzhľadom na výsledok pooperačnej a komplexnej liečby
bola preklasifikovaná a zmenila sa miera funkčnej poruchy (u žalobkyne), ktorá aktuálne nedosahuje

mieru funkčnej poruchy 50%. Posudkový lekár žalovaného konštatoval, že predošlým posudkovým
lekárom v júni 2015 bola nesprávne posúdená odkázanosť na individuálnu prepravu – uviedol, že v
tej dobe sú zdokumentované lekárske nálezy, ktoré preukazujú pooperačné zlepšenie pohyblivosti v
ľavom bedrovom kĺbe do ohnutia ľahkého stupňa, bez zdokumentovaného obmedzenia pohyblivosti
do odtiahnutia a rotácii. Na pravom bedrovom kĺbe bolo zdokumentované obmedzenie pohyblivosti

do ohnutia ľahkého stupňa a obmedzenie pohyblivosti do odtiahnutia a rotácii stredne ťažkého
stupňa - žalobkyňa chodí samostatne bez opory. Posudkový lekár žalovaného bol toho názoru, že
vzhľadom na pooperačnú zmenu funkcie v ľavom bedrovom kĺbe v zmysle zlepšenia mobility mala byť
preklasifikovaná podľa aktuálneho lekárskeho posudku.

47. Zo súdneho spisu správny súd taktiež zistil, že posudková lekárka B. C. E. vypracovala dňa
15.02.2021 stanovisko k žalobe žalobkyne, v ktorom posudková lekárka okrem iného konštatovala, že
„Posúdeniemenovanejbolozrealizovanépodľazákonač.447/2008Z.z.,nazákladezdokumentovaných
lekárskych nálezov, ktoré boli súčasťou žiadosti. Posudzovaná osoba nepožiadala o stretnutie
s posudkovým lekárom. Zdokumentované lekárske nálezy k žiadosti posudzovanej osoby obsahovali

podľa posudkového lekára dostatočnú objektívnu verifikáciu zdravotného, funkčného a motorického
stavu posudzovanej osoby na posúdenie a vyhodnotenie lekárskeho posudku, preto nebolo potrebné
z vlastného podnetu zadovážiť si ďalšie lekárske správy menovanej. Menovaná nedoložila k odvolaniu
lekárske nálezy, ktoré dokumentujú jej ďalšiu operáciu dňa 02.11.2020 – implantáciu totálnej
endoprotézy pravého bedrového kĺbu, preto táto skutočnosť nemohla byť zohľadnená v rámci posúdenia

miery funkčnej poruchy v lekárskom posudku. Posudkový lekár Sociálnej poisťovne posudzuje
percentuálnu mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť podľa zákona č. 461/2003 Z.z.
v znení neskorších predpisov a posudkový lekár podľa zákona č. 447/2008 Z.z. posudzuje percentuálnu
mieru funkčnej poruchy u posudzovanej osoby a príslušné kompenzácie.“

48. K zhrnutiu priebehu administratívneho konania, ako aj k zoznamu žalobkyňou postupne
predkladaných lekárskych správ/nálezov, ktoré boli následne posudzované príslušnými posudkovými
lekármi, správny súd odkazuje aj na bod 31. a bod 33. rozsudku Najvyššieho správneho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 6Ssk/53/2022 zo dňa 28.02.2023.

49. Vychádzajúc zo skutkových zistení vyplývajúcich zo súdneho spisu, súčasť ktorého tvorí aj
administratívny spis žalovaného a právnej úpravy zákona č. 447/2008 Z.z. o peňažných príspevkoch
na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia správny súd zistil, že medzi účastníkmi v danej
veci je predovšetkým sporné to, či žalovaný rozhodol správne, keď žalobkyni odo dňa 01.08.2020odňal peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky
osobného motorového vozidla a zastavil od 01.08.2020 jeho výplatu a uložil povinnosť vrátiť preukaz
fyzickej osoby s ŤZP so sprievodcom, preukaz fyzickej osoby s ŤZP so sprievodcom spolu s parkovacím

preukazom. Žalobkyňa v podstatnom namietala najmä to, že posudkový lekár žalovaného pri
vypracovaní lekárskeho posudku (dňa 11.11.2020) nezohľadnil prepúšťaciu správu zo dňa 02.11.2020,
pričom sa s ňou opomenul vysporiadať aj následne žalovaný v napadnutom rozhodnutí. Žalobkyňa
taktiež namietala svoju neprítomnosť v rámci posudkového konania. Žalobkyňa taktiež poukazovala
na to, že bola posudkovým lekárom Sociálnej poisťovne posúdená ako invalidná osoba z dôvodu jej

poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 70% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.
K týmto otázkam a námietkam žalobkyne zaujal podrobné stanovisko Najvyšší správny súd Slovenskej
republiky v (zrušujúcom) rozsudku sp. zn. 6Ssk/53/2022 zo dňa 28.02.2023, ktorého časť odôvodnenia
správny súd v celosti preberá do ďalšieho odôvodnenia svojho rozhodnutia, a to v záujme vyvarovať
sa prípadnému skresleniu jeho záverov. V odôvodnení predmetného rozhodnutia Najvyšší správny súd
Slovenskej republiky uviedol:

„34. Ak fyzická osoba v priebehu konania vo veciach kompenzácie, preukazu ŤZP a parkovacieho
preukazu predloží ďalšiu zdravotnú dokumentáciu, ktorá nie je obsahom lekárskeho nálezu, posudkový
lekár túto zdravotnú dokumentáciu posúdi a zohľadní ju v lekárskom posudku. Avšak v čase
vypracovania lekárskeho posudku posudkovým lekárom žalovaného (11. 11. 2020), nemohol posudkový
lekár zohľadniť prepúšťaciu správu zo dňa 02. 11. 2020, pretože takouto správou nedisponoval.

Obdobne tak nemohol urobiť ani žalovaný v rozhodnutí zo dňa 24. 11. 2020. Žalobkyňa ju prvýkrát
predložila až v rámci súdneho konania na krajskom súde. Najvyšší správny súd poukazuje, že žalobkyni
nič nebránilo predložiť žalovanému prepúšťaciu správu, keďže ona sama bola iniciátorom odvolacieho
konaniaamalavedomosťoprebiehajúcomodvolacomkonaní,prípadnemohlažalovanéhoinformovaťo
plánovanomtermíneoperácieanáslednompredloženíprepúšťacejsprávyžalovanému,resp.omožnom

vplyve na posúdenie jej zdravotného stavu na účel kompenzácie. Žalobkyňa podstúpila plánovanú
implantáciu TEP pravého bedrového kĺbu, čo malo mať za následok aj zlepšenie jej zdravotného
stavu. Nemožno tak súhlasiť s názorom krajského súdu, že nastali závažné zmeny zdravotného stavu
žalobkyne, pretože uvedenú skutočnosť môže posúdiť len posudkový lekár. Nemožno tak klásť na
zodpovednosť správnemu orgánu nezohľadnenie prepúšťacej správy pri posúdení zdravotného stavu

žalobkyne, keďže žalovaný nemohol zo svojej činnosti disponovať informáciou, že žalobkyňa sa v
konkrétnom čase podrobila operácii. Nositeľkou tejto informácie mohla byť len žalobkyňa. Rovnako
mu tak nemožno vyčítať nedostatočné zistenie skutkového stavu veci, keďže vo veciach týkajúcich sa
kompenzácií, preukazu ŤZP a parkovacieho preukazu sú v prvom rade nezastupiteľné práve lekárske
nálezy a odborné nálezy predložené zo strany fyzickej osoby, keďže z nich žalovaný vychádza pri

posudzovaní zdravotného stavu fyzickej osoby. Žalovaný, resp. prvostupňový správny orgán vykonal aj
sociálne šetrenie žalobkyne najmä za účelom zistenia ďalších skutočností rozhodných pre posúdenie
jej zdravotného stavu v súvislosti s možnými kompenzáciami.
35. Odhliadnuc od uvedeného, práve žalobkyni v zmysle § 57 ods. 1 písm. a/ zákona č. 447/2008 Z. z.
vyplývala povinnosť preukázať skutočnosti, ktoré sú rozhodujúce na priznanie peňažných príspevkov,

preukazu ŤZP a parkovacieho preukazu. Túto povinnosť si však nesplnila. Žalovaný tak mohol v
rámci rozhodovania zohľadniť len tie skutočnosti, ktoré žalobkyňa preukázala, resp. predložila v rámci
prvostupňového rozhodovania a v rámci odvolania.
36. Najvyšší správny súd sa stotožňuje so záverom žalovaného, že ak žalobkyňa chcela byť prítomná
v rámci posudkového konania, mohla o to požiadať, tak ako to predpokladá právna úprava v § 11 ods.

10 zákona č. 447/2008 Z. z. Preto, ak žalovaný posúdil zdravotný stav žalobkyne len na základe ňou
predložených lekárskych nálezov a odborných nálezov bez osobnej prítomnosti žalobkyne, nemožno
mu to vyčítať. Opačná situácia by bola, ak by žalobkyňa o prítomnosť pri posudzovaní jej zdravotného
stavu požiadala a nebolo by jej to umožnené. Toto však prípad žalobkyne nebol.
37. Pre úplnosť najvyšší správny súd poukazuje, že nemožno porovnávať schopnosť vykonávať

zárobkovú činnosť a mieru funkčnej poruchy, na ktorú sa snažila v podanej žalobe poukázať
žalobkyňa. Posudkoví lekári Sociálnej poisťovne posudzujú zdravotný stav fyzických osôb v dôsledku
poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Posudkoví
lekári žalovaného však posudzujú zdravotný stav fyzickej osoby v dôsledku miery funkčnej poruchy
fyzickej osoby. Tieto posudzovania zdravotného stavu fyzických osôb sú však vykonávané na základe

rozdielnych právnych úprav - zákon č. 447/2008 Z. z. a zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení
- a rovnako je rozdielny aj účel tohto posudzovania. V prípade žalobkyne preto môže platiť, že
bola posudkovým lekárom Sociálnej poisťovne posúdená ako invalidná osoba z dôvodu jej poklesu
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 70 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, aleposudkovým lekárom žalovaného nebola posúdená ako osoba s ťažkým zdravotným postihnutím,
pretože miera jej funkčnej poruchy je 30%.
38. Posudky posudkových lekárov prvostupňového správneho orgánu žalovaného a žalovaného zo dňa

29. 07. 2020, 10. 09. 2020 a 11. 11. 2020, ktoré boli podkladom pre vydanie jednotlivých rozhodnutí, boli
dostatočne zdôvodnené, neboli svojím obsahom v rozpore so zdravotnou dokumentáciou v tom čase
predloženou žalobkyňou v správnom konaní a o vecnej správnosti a odbornej úrovni ich záverov neboli
pochybnosti.“

50. Právnym názorom kasačného súdu v predmetnej veci je správny súd viazaný. Keďže Najvyšší
správny súd Slovenskej republiky mal za to, že posudky posudkových lekárov prvostupňového
orgánu a žalovaného zo dňa 29.07.2020, 10.09.2020 a 11.11.2020, ktoré boli podkladom pre vydanie
jednotlivých (napadnutých) rozhodnutí, boli dostatočne zdôvodnené, neboli svojím obsahom v rozpore
so zdravotnou dokumentáciou v tom čase predloženou žalobkyňou v správnom konaní, pričom
o ich vecnej správnosti a odbornej úrovni ich záverov nemal žiadne pochybnosti a navyše sa

komplexne vysporiadal aj so všetkými vznesenými námietkami žalobkyne (všetky vyhodnotil ako
zjavne nedôvodné), správny súd už nepovažuje za potrebné k nemu niečo dodávať (správnosť vyššie
uvedeného právneho názoru Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky preukazuje taktiež
dodatočne doložené stanovisko posudkovej lekárky B. C. E. zo dňa 15.02.2021). Žalobkyňa po zrušení
predchádzajúceho rozsudku Krajského súdu v Nitre neprezentovala v konaní žiadne nové skutočnosti,

na základe ktorých by bol daný dôvod odkloniť sa od právneho názoru Najvyššieho správneho súdu
Slovenskej republiky (citovaného vyššie).
51. Na základe vyššie uvedeného mal správny súd za to, že žalovaný, ako aj prvostupňový orgán,
dostatočne zistili skutkový stav, vec správne právne posúdili a napadnuté rozhodnutie v spojení
s prvostupňovým rozhodnutím aj riadne odôvodnili, a preto správny súd nezistil žiaden dôvod ich

nezákonnosti. Správny súd teda dospel k záveru, že správna žaloba nie je dôvodná, a preto ju zamietol
podľa § 190 SSP (v spojení s § 199 ods. 3 SSP).
52. O náhrade trov konania (pred správnym súdom, ako aj kasačným súdom) rozhodol správny súd
podľa § 168 SSP v spojení s § 467 ods. 3 SSP a žalovanému, ktorý bol v konaní úspešný v celom
rozsahu právo na náhradu trov konania nepriznal, pretože žalovanému voči žalobkyni nevznikli také

dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné od nej spravodlivo požadovať. Pokiaľ ide o trovy
kasačného konania, vzhľadom na výsledok konania vo veci samej, v ktorom žalobkyňa nebola úspešná,
jej trovy kasačného konania neprináležia (tieto by jej patrili iba v prípade, ak by bola v konaní úspešná).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť.

Prípadná kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia a
podáva sa na Správnom súde v Bratislave v počte vyhotovení, zodpovedajúcom počtu účastníkov
konania. (§ 443 SSP)
Kasačná sťažnosť nie je prípustná, ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440, ak sa opiera o
dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred správnym súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté

rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia správneho súdu. (§ 439
ods. 3 SSP)
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie
napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie
rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva

(ďalej len "sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno
meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 SSP). Sťažovateľ alebo opomenutý
sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec

alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), ak je
žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 SSP).