Rozsudok ,
Odmietajúce odvolanie Judgement was issued on Tuesday, May 14, 2024

Súd: Okresný súd Stará Ľubovňa
Spisová značka: 2Pc/6/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8524200270
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 05. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Danka Majdáková

ECLI: ECLI:SK:OSSL:2024:8524200270.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Stará Ľubovňa sudkyňou Mgr. Dankou Majdákovou v rodinnoprávnej veci navrhovateľky:

A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXXX/XXX, XXX XX A. D., t.č. C. XXX, XXX XX A. D., proti
osobe, ktorá je podľa návrhu povinná platiť výživné: E. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXXX/
XXX, XXX XX A. D., v konaní o určenie manželského výživného, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh z a m i e t a.

II. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľka návrhom doručeným súdu dňa 11.03.2024 žiadala aby súd zaviazal jej manžela
k plateniu manželského výživného v sume 100 eur mesačne, počnúc dňom 11.03.2024. Návrh

odôvodnila tým, že s manželom nežije v spoločnej domácnosti už tretí rok z dôvodu jeho nevery. Manžel
je povinný platiť výživné na deti v sume 220 eur, ktoré neplatí a ona poberá náhradné
výživné. Keďže sa stará o štyri malé deti má nízku šancu v blízkej budúcnosti sa zamestnať. Jej príjem
tvoria rodinné prídavky 240 eur a náhradné výživné 220 eur, platí elektrinu 30 eur, vodu 6 eur, stravu 300
eur, hygienické potreby 30 eur, ošatenie a obuv pre deti 50 eur mesačne, ročne na drevo potrebuje 280
eur. Synovi E. platí základnú umeleckú školu 64 eur ročne a synovi F. 10 eur na stravu za predprimárne
vzdelávanie.

2.Súdpoučilúčastníkovkonaniaoichprocesnýchprávachapovinnostiach,osobe,ktorájepodľanávrhu
povinná platiť výživné doručil návrh a vyzval ju aby sa k nemu vyjadrila. Osobe, ktorá je podľa návrhu
povinná platiť výživné bol návrh doručený dňa 21.03.2024.

3. Osoba, ktorá je podľa návrhu povinná platiť výživné, manžel navrhovateľky v písomnom vyjadrení
k návrhu uviedol, že je nezamestnaný a nesúhlasí s platením výživného pre navrhovateľku, nakoľko

platí výžine na detí v sume 220 eur, má dlhy, exekúcie. Podotkol, že v dnešnej dobe je ťažko nájsť si
prácu, nevzdáva sa a každý deň si prácu hľadá.

4.Podanímdoručenýmsúdudňa 26.03.2024 navrhovateľkadoložiladokladyatosobášnylista doklady
preukazujúce jej výdaje. Podaním doručeným súdu dňa 19.04.2024 navrhovateľka poprela aby manžel
platil deťom výživné v sume 220 eur mesačne, výživné deťom platí nepravidelne a v sumách ako si

sám urči. K podaniu pripojila šekové poukážky o platbách výživného deťom a doklady preukazujúce
jej zárobkové pomery.5. Pojednávania vytýčeného na deň 14.05.2024 sa účastníci konania nezúčastnili aj keď predvolanie
bolo riadne a včas doručené, svoju neúčasť nijakým spôsobom neospravedlnili, preto súd v súlade s
§ 180 C.s.p. pojednával v ich neprítomností.

6. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov tvoriacich obsah spisu
na základe čoho ustálil tento skutkový stav:

7.Účastnícikonaniauzatvorilidňa25.01.2013 manželstvo,totomanželstvonaďalejtrvá,ajkeďúčastníci

nevedú spoločnú domácnosť podľa tvrdenia navrhovateľky už tri roky. Spoločnú domácnosť opustila
navrhovateľka spolu s mal. deťmi pochádzajúcimi z manželstva.

8. Navrhovateľka je nezamestnaná v období od júla 2021 do januára 2024 poberala rodičovský
príspevok. Od marca 2024 poberá dávku v hmotnej núdzi v sume 159 eur a prídavky na 4 detí v sume
240 eur. Okrem toho je jej vyplácané náhradné výživné v sume 37,50 eur pre mal. A. a F. a 47,50 eur pre

mal. G. a E.. Býva spolu s deťmi náklady na chod domácnosti špecifikovala ako poplatok za elektrinu
30 eur, vodu 6 eur, stravu 300 eur, hygienické potreby 30 eur, ošatenie a obuv pre deti 50 eur mesačne,
drevo 280 eur ročne.

9. Osoba, ktorá je podľa návrhu povinná platiť výživné, manžel navrhovateľky, nie je v evidencii

uchádzačov o zamestnanie naposledy bol evidovaný v období od 24.11.2023 do 16.01.2024, podľa jeho
tvrdenia nemá žiaden príjem. Z lustrácii v Sociálnej poisťovni vyplýva, že naposledy mal realizované
odvody od zamestnávateľa spoločnosť Jánoš, s.r.o. za obdobie od 05.06.2023 do 24.06.2023
s vymeriavacím základom 289,78 eur, naviac toto boli jediné odvody ktoré mal realizované. Podľa jeho
tvrdenia nemá žiaden príjem, hľadá si prácu no zatiaľ neúspešne, ale sa nevzdáva.

10. Na základe takto zisteného skutkového stavu súd právne uzatvára:

11.Podľa§71ods.1zákonač.36/2005Z.z.Zákonorodinevzneníneskoršíchpredpisov(ďalejlenZoR)

manželia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť. Ak jeden z manželov túto povinnosť neplní, súd na
návrh niektorého z nich určí jej rozsah tak, aby životná úroveň oboch manželov bola v zásade rovnaká.
Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliadne na starostlivosť o domácnosť.

12. Podľa § 71 ods. 2 ZoR vyživovacia povinnosť medzi manželmi predchádza vyživovaciu povinnosť

detí voči rodičom.

13. Podľa § 75 ods. 1 ZoR pri učení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného,
ako aj na schopností, možností a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný
vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako

prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

14. Podľa § 75 ods. 2 ZoR výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi, to neplatí
ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

15. Podľa § 77 ods. 1 ZoR právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia
súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo
dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

16. Podľa § 217 ods. 1 prvá veta C.s.p. pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

Právne posúdenie vecí:

17. Predmetom konania je návrh navrhovateľky na určenie manželského výživného v sume 100 eur
mesačne od 11.03.2024.

18. Účastníci konania ako manželia majú právo na zásadne rovnakú hmotnú a kultúrnu úroveň.
Nejde však o dosiahnutie mechanickej, matematickej rovnosti medzi manželmi. Ide skôr o dosiahnutie
spravodlivej rovnosti, keďže súd posudzuje schopnosti a možnosti a majetkové pomery oboch manželov.Súd taktiež skúma dôvody, pre ktoré si jeden z manželov neplní vyživovaciu povinnosť, mieru
starostlivosti o domácnosť, osobnú starostlivosť o detí, ako i skutočnosť, či by priznaním práva na
výživné nebolo v rozpore s dobrými mravmi.

19. V zmysle platnej právnej úpravy (§71 Zákona o rodine) vyživovacia povinnosť vzniká uzavretím
manželstva (nevyžaduje sa rozhodnutie súdu); je viazaná na právnu existenciu manželstva (pri rozvode,
ani vyhlásenia manželstva za neplatné nie je nárok na vrátenie poskytnutého plnenia) a zaniká spolu s
jeho zánikom zo zákonných dôvodov. Vyživovacia povinnosť predchádza nároku na dávky a príspevky

poskytované v zmysle zákona č. 417/2013 Z.z. o pomoci v hmotnej núdzi (povinnosť prioritne si uplatniť
nároky v zmysle Zákona o rodine).

20.Zprincípurovnostimanželovvyplývaajzákonnýznakvzájomnostitohtodruhuvyživovacejpovinnosti
tzn., že ktorýkoľvek z manželov je oprávnený a povinný na jej plnenie.

21. Žiaducim stavom je dobrovoľné plnenie vzájomnej vyživovacej povinnosti, keď jej úprava súdnym
rozhodnutím neprichádza do úvahy - taký návrh nie je dôvodný. Zákon umožňuje súdu zasahovať
do tohto vzťahu a vecná legitimácia manželov jej vzniká len v prípade, ak druhý manžel vyživovaciu
povinnosť neplní vôbec alebo nie v plnej miere, v dôsledku čoho vzniká rozdiel v životnej úrovni
manželov. Ide o kogentné ustanovenie, a preto jeho účinky nemožno vylúčiť. Rozsah vyživovacej

povinnosti je spolu s výživným dieťaťa najväčší. Týka sa tak, ako iné druhy vyživovacích povinností,
všetkých potrebných osobných potrieb, t.j. predovšetkým stravy, ošatenia, bývania, kultúrneho vyžitia.
Východiskom je teda rovnaká životná úroveň manželov. Pojem „v zásade“ rovnaká životná úroveň
obidvoch manželov znamená, že nejde o mechanickú rovnosť v majetkovej oblasti v zmysle rovnakého
množstva peňazí. Treba vziať do úvahy osobitosti, vyplývajúce z osobných, pracovných, zdravotných

a iných špecifík, týkajúcich sa jednotlivých manželov. So zabezpečením vyššieho príjmu na základe
značne náročného vypätia síl, resp. sťažených okolností môže byť spojená aj potreba vynaloženia
vyšších prostriedkov napríklad na regeneráciu. Rozdielne potreby a náklady preto môžu vyplývať aj
zo zdravotného stavu, stravovania, ošatenia, spôsobu života a podobne. Uvedené ustanovenie bude
naplnené, pokiaľ manželia budú mať približne rovnakú možnosť zabezpečovať si svoje základné potreby

s prihliadnutím na uvedené osobitosti.

22. Zákon ukladá súdu povinnosť obligatórne prihliadať na starostlivosť o domácnosť. Domácnosť
podľa Občianskeho zákonníka tvoria fyzické osoby, ktoré spolu trvale žijú a spoločne uhrádzajú
náklady na svoje potreby. V súvislosti s ustanovením §71 ZoR ide o širokú definíciu, podstatná

je predovšetkým starostlivosť o potomkov manželov. Výkon starostlivosti o domácnosť je naplnením
zmyslu Zákona o rodine, vytvára priaznivé prostredie pre rast detí, druhému manželovi umožňuje
venovaťsasvojmuosobnostnémurastuapovolaniu.Zákontejtočinnostipriznávafinančnéohodnotenie,
resp. ho posudzuje ako materiálny ekvivalent peňažného plnenia zo strany druhého manžela; až po
jeho posúdení možno porovnávať životnú úroveň manželov. Súčasne je vyjadrením záverov aplikačnej

praxe o možnosti plnenia vyživovacej povinnosti aj formou naturálneho plnenia. Aj takýmto spôsobom
sa manžel podieľa na majetkovom postavení rodiny, a to podľa svojich schopností a možností, bez
ohľadu na to, či sú rozdielne v porovnaní s druhým manželom (napr. v prípade choroby, nemožnosti
nájsť pracovné uplatnenie); tým nie je dotknutá požiadavka v zásade rovnakej životnej úrovne.

23. Vzhľadom na zistený skutkový stav a citovanú právnu úpravu súd dospel k záveru, že návrh nie
je dôvodný.

24. Ako súd už vyššie rozviedol medzi kritéria, ktoré posudzuje pri určení manželského výživného patria
schopnosti a možnosti. Obaja účastníci konania sú nezamestnaní, navrhovateľka od marca 2024

poberá dávku v hmotnej núdzi, manžel navrhovateľky síce nie je v evidencii uchádzačov o zamestnanie,
avšak nemá žiaden príjem, je dobrovoľne nezamestnaný (čo vyplýva z lustrácii Sociálnej poisťovne).

25.Zadanejsituáciesúd dospel kzáveru,žesprihliadnutímnasituáciuvrodine,majetkovéazárobkové
pomery oboch manželov, skutočnosť, že súd nezistil aby životná úroveň navrhovateľky bola nižšia ako

životná úroveň jej manžela a preto súd uzavrel, že nie je v schopnostiach a možnostiach manžela
navrhovateľky aktuálne prispievať navrhovateľke na výživu manželským výživným, preto návrh v celom
rozsahu zamietol.26. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 C.m.p. v zmysle ktorého, žiaden z účastníkov nemá
nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1 C.s.p.).

Odvolanie môže podať účastník , v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 C.s.p.).

Prokurátor môže podať odvolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
361 ods. 1 CSP).

Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu
smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia
len v rozsahu vykonanej opravy (§ 362 ods. 1 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania (§ 364 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci.

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. (§ 62 ods. 1,2 C.m.p.)

V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. (§ 63
C.m.p.)

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.