Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, December 20, 2023

Súd: Okresný súd Námestovo
Spisová značka: 7Cb/48/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5819202156
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 12. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miriam Srogončíková

ECLI: ECLI:SK:OSNO:2023:5819202156.14

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Námestove sudkyňou JUDr. Miriam Srogončíkovou v právnej veci žalobcu: Generali

Česká pojišťovna a.s. so sídlom Spálená 75/16, Praha, Česká republika, IČO: 452 72 956, zapísaná
v obchodnom registri Mestského súdu v Prahe, oddiel B, vložka č. 1464, pod č. 026, konajúca
prostredníctvom Generali poisťovňa, pobočka poisťovne z iného členského štátu so sídlom Lamačská
cesta 3/A, Bratislava - mestská časť Karlova Ves, IČO: 54228573, zastúpený splnomocnenou
zástupkyňou: JUDr. Gabriela Reichová, advokátka so sídlom Pavla Mudroňa 26, Martin, proti
žalovanému:V.X.,miestopodnikaniaOravskáPolhora931,IČO:34418253,zastúpenýsplnomocneným
zástupcom: JUDr. Dušan Pohovej & partners, s.r.o. so sídlom Námestie Slobody 10, Bratislava, IČO:

36863904, o zaplatenie 40 623,26 EUR s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I/ Súd žalobu z a m i e t a .

II/ Žalobca je p o v i n n ý nahradiť žalovanému trovy konania v rozsahu 100%, ktoré budú vyčíslené
v uznesení, vydanom po právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou, doručenou súdu dňa 20. 12. 2019 žalobca žiadal, aby súd zaviazal žalovaného, aby mu
zaplatil 40 623,26 Eur s úrokom z omeškania 5% ročne zo sumy 2540 Eur odo dňa doručenia žaloby
až do zaplatenia. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 15. 3. 2017 žalobca a poistník Q.. J. V. , Q. XXX/

XX, O. uzatvorili zmluvu na poistenie majetku, pričom poistenou osobou oprávnenou na poistné plnenie
bola Q.. J. V.. Predmetom poistenia bol byt v bytovom dome na adrese J. Č.. XXXX/X, O.. Dňa 2. 1.
2018 bola žalobcovi oznámená škodová udalosť, konkrétne zatopenie a následné poškodenie predmetu
poistenia. Poistník uviedol ako dátum vzniku škody deň 19. 12. 2017. Po nahlásení škodovej udalosti
bola dňa 3. 1. 2018 vykonaná obhliadka a za prvotnú príčinu vzniku škody bolo označené netesnenie
sifónu pod vaňou v kúpeľni, v dôsledku čoho došlo k zatečeniu vody v podpodlahovom priestore v byte.
Znalec H.. Š. T. vo svojom znaleckom posudku číslo 4/2018 určil ako dôvod zatečenia bytu prasknuté

gumové tesnenie - netesný spoj, ktorý sa nachádzal na odpadnom PVC potrubí pod vaňou. V znaleckom
posudku Experta, s.r.o. znalecká organizácia uviedla, že práce pri výstavbe WC a kúpeľne realizoval
žalovaný. Na základe zisteného rozsahu poškodenia predmetu poistenia žalobca zaplatil poistenej Q..
J. V. dňa 1. 8. 2018 poistné plnenie vo výške 24 365,89 Eur a dňa 3. 4. 2019 doplatok poistného
plnenia vo výške 16257,37 Eur. Na základe záverov vyššie uvedených znaleckých posudkov sa žalobca
obrátil na žalovaného s výzvou na náhradu poistného plnenia. Žalovaný na túto výzvu uviedol, že v
predloženom znaleckom posudku samotné prasknutie tesnenia nie je vôbec doložené. Podľa žalobcu

však žalovaný nedoložil žiadny relevantný podklad, ktorý by vyvrátil zistenia v predloženom znaleckom
posudku číslo 04/2018. Znalec H.. Š. T. vypracoval aj doplnok k znaleckému posudku, kde uvádza na
strane 4, že netesný spoj bol na prevlečenej matici pripojenia sifónu na pripájacie potrubie a všetky časti
pripojovacieho systému musia splniť požiadavky predpísané v STN 73 6760 Kanalizácia v budovách:4/2009. Zároveň v zmysle príslušnej STN normy sa výsledok vykonanej kontrolnej činnosti zapisuje do
predpísaného tlačiva. Znalec uviedol, že žiadny zápis o vykonanej skúške mu zo strany žalovaného
doložený nebol a dodáva, že v prípade, že by skúšky vodotesnosti boli vykonané, netesnosť by bola

zistená a poistná udalosť by nevznikla. Žalobca ja názoru, že v danom prípade ide o zodpovednosť za
škodu, spôsobenú prevádzkovou činnosťou, podľa § 420a Občianskeho zákonníka, ktorá je objektívnou
zodpovednosťou, ktorú škodca nesie bez ohľadu na to, či spôsobil škodu zavinene, alebo nie, ako aj bez
ohľadu na to, či pri spôsobení škody prevádzkovou činnosťou škoda porušil právom uloženú povinnosť
alebo nie. V danom prípade sa teda nevyžaduje protiprávnosť konania, pretože ide o zodpovednosť za

výsledok. Na vznik zodpovednosti stačí, že je tu príčinná súvislosť medzi prevádzkovou činnosťou a
škodou spôsobenou touto činnosťou.

2. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom svedkov Ľ. X.S., Q. Y., Q.. J. V. U. Y. F., znaleckými
posudkami znalca H.. Š. T. a Experta, s.r.o, výsluchom znalca H.. Š. T., odborným vyjadrením
Technického a skúšobného ústavu stavebného, n.o. a listinnými dôkazmi, založenými v súdnom spise

a dospel k záveru, že je potrebné rozhodnúť tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku.

3. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.

Podľa § 813 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak poistený má proti inému právo na náhradu škody
spôsobenej poistnou udalosťou, prechádza jeho právo na poistiteľa, a to do výšky plnenia, ktoré mu
poistiteľ poskytol.

4. Z vykonaného dokazovania súd zistil, že žalobca sa voči žalovanému domáha zaplatenia 40 623,26

Eur s úrokom z omeškania 5% ročne zo sumy 2540 Eur odo dňa doručenia žaloby až do zaplatenia a
to na tom skutkovom základe, že ako poisťovňa vyplatil poistné plnenie vo výške 40 623,26 Eur svojej
poistenkyni Q.. J. V. z dôvodu, že v jej byte na T.. J. Č.. Č.. XXXX/X v O. došlo k zatečeniu priestorov,
ktorého príčinou bola netesnosť spoja na odpadovom PVC potrubí pod vaňou. V dôsledku zatečenia
poistenkyňa bola nútená vynaložiť náklady na uvedenie bytu do pôvodného stavu a na zabezpečenie

náhradného ubytovania vo výške 40 623,26 Eur, ktoré si následne uplatnila u žalobcu. Podľa žalobcu za
škodu, ktorá vznikla na byte Q.. V. zodpovedá žalobca, pretože ten vykonal montáž uvedeného potrubia
v byte poškodenej Q.. J. V.. Žalobca tvrdil, že činnosť žalovaného v byte Q.. V. bola prevádzkovou
činnosťou, za ktorú žalovaný nesie objektívnu zodpovednosť, t.j. zodpovednosť za výsledok bez ohľadu
na zavinenie. Poukázal tiež na znalecký posudok H.. Š. T. č. 4/2018 a dodatok k nemu, kde znalec

ako príčinu zatečenia bytu určil prasknuté gumové tesnenie - netesný spoj, ktorý sa nachádzal na
odpadovom PVC potrubí pod vaňou a tiež uvedený znalec uviedol, že pokiaľ by žalovaný vykonal
technickou normou predpísanú skúšku vodotesnosti, netesnosť potrubia by bola zistená a k zatečeniu
bytu by nedošlo.

5. Z vykonaného dokazovania súd konštatuje, že medzi stranami nebolo sporné, že žalovaný vykonal
odpadovéhoPVCpotrubiapodvaňouvbyteQ..V. K.T..J.Č..Č..XXXX/XB.O..Nebolosporné,žeQ..V.
bola poistená u žalobcu a že žalobca titulom poistného plnenia z dôvodu zatečenia do bytu poškodenej
jej vyplatil sumu peňažných prostriedkov, ktoré si žalobca v tomto konaní uplatňuje. Neostalo tiež sporné,
že uplatnená suma zodpovedá výške nákladov, ktoré boli účelne vynaložené na uvedenie bytu Q.. V. do

pôvodného stavu po jeho poškodení v dôsledku zatečenia a na zabezpečenie náhradného ubytovania
počas doby, po ktorú byt nebol v stave spôsobilom na bývanie. Žalovaný však nesúhlasil s tým, že by
on bol zodpovedný za škodu, ktorá vznikla na byte Q.. V.. Žalovaný nespochybnil tvrdenie žalobcu, že
montáž odpadového PVC potrubia pod vaňou v byte Q.. V. uskutočnil on, ale poprel, že by túto montáž
nevykonal riadne a že by v dôsledku ním vykonanej montáže došlo k zatečeniu bytu.

6. Žalovaný k žalobe uvádzal nasledovné námietky:

a/ v poistnej zmluve, uzatvorenej medzi Q.. J. V. a žalobcom je ako predmet poistenia uvedený byt č. X,

avšak v žalobe aj v znaleckom posudku č. X/XXXX aj v doplnku ku ZP, ktorý bol vypracovaný znalcom
H.. Š. T. sa uvádza byt č. X:Súd túto námietku žalovaného považuje za účelovú a neakceptuje ju. Je síce pravdou, že v poistnej
zmluve medzi žalobcom a Q.. V. sa ako predmet poistenia uvádza byt č. X-XXXX na XX. poschodí na
ulici J. XXXX/X B. O. a v znaleckom posudku č. 04/2018 znalca H.. Š. T. sa uvádza ako posudzovaný

byt v bytovom dome V. D., XX. poschodie, byt č. X K. T. J. XXXX/X, O. a rovnaké označenie bytu je
aj v doplnku k tomuto znaleckému posudku ( znalecký úkon č. 02/2019 ), avšak žalovaný po celý čas
konania ( a aj pred jeho začatím, ako vyplýva z listov, ktoré žalovaný prostredníctvom predchádzajúceho
právneho zástupcu JUDr. Jozefa Boledoviča doručil žalobcovi ) uznával, že uvedený znalecký posudok
a doplnok k nemu sa týka bytu, kde vykonal montáž pre Q.. V. a ktorý bol poistený u žalobcu, t.j. bytu, vo

vzťahu ku ktorému si žalobca uplatnil svoj nárok v tomto konaní. Žalovaný prvý krát až na pojednávaní
dňa 20. 11. 2023 v rámci záverečného prednesu pred vyhlásením rozsudku spochybnil, že znalecký
posudok a doplnok k nemu boli uskutočnené ohľadne zistenia príčiny vzniku škody v byte, vo vzťahu ku
ktorému si žalobca uplatnil v tomto konaní svoj nárok. Súd preto považuje túto námietku za formalistickú
a účelovú.

b/ na daný prípad nemožno aplikovať ustanovenia o objektívnej zodpovednosti za škodu spôsobenú
prevádzkovou činnosťou:

Žalobca tvrdil, že na daný prípad je potrebné aplikovať ust. § 420a Občianskeho zákonníka o
zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkovou činnosťou; to znamená, že ide o objektívnu

zodpovednosť „ za výsledok „ , pri ktorej nie je potrebné preukázať, že žalovaný porušil povinnosť či už
zákonnú, alebo zmluvnú. Žalovaný s tým nesúhlasil a tvrdil, že jeho činnosť, ktorú vykonal na základe
objednávky poistenkyne žalobcu Q.. J. V. nemala charakter prevádzkovej činnosti.

Súd je názoru, že činnosť, ktorú vykonal žalovaný v byte Q.. J. V., nemá povahu prevádzkovej činnosti.

Podľa § 420a Občianskeho zákonníka:

(1) Každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobí inému prevádzkovou činnosťou.

(2) Škoda je spôsobená prevádzkovou činnosťou, ak je spôsobená
a) činnosťou, ktorá má prevádzkovú povahu, alebo vecou použitou pri činnosti,

b) fyzikálnymi, chemickými, prípadne biologickými vplyvmi prevádzky na okolie,

c) oprávneným vykonávaním alebo zabezpečením prác, ktorými sa spôsobí inému škoda na
nehnuteľnosti alebo sa mu podstatne sťaží alebo znemožní užívanie nehnuteľnosti.

(3) Zodpovednosti za škodu sa ten, kto ju spôsobil, zbaví, len ak preukáže, že škoda bola spôsobená
neodvrátiteľnou udalosťou nemajúcou pôvod v prevádzke alebo vlastným konaním poškodeného.

V rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5 Cdo 32/2014 najvyšší súd uviedol, že
za prevádzkovú činnosť sa považuje opakovane a organizovane vykonávaná činnosť, ktorá buď sama
osebe ( pre jej charakteristické vlastnosti a povahu ) alebo v dôsledku technológií alebo postupov, ktoré
sa pri nej používajú, nesie v sebe vždy riziko vzniku škody. Ide o takú činnosť, ktorá je teda vo svojej

podstate vždy potenciálne nebezpečná pre okolie, a to aj za predpokladu, že je vykonávaná na základe
zákonného oprávnenia či technologicky správne.

V rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5 Cdo 183/2018 zo dňa 28. 9. 2020
( zverejnený v zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR pod č. 7/2021 ) najvyšší súd uviedol, že z

definície škody spôsobenej prevádzkovou činnosťou obsiahnutou v § 420a ods. 2 písm. a/ OZ vyplýva,
že zodpovednosť za takúto škodu je zodpovednosťou za osobitné riziko, ktoré so sebou prináša činnosť,
ktorá má prevádzkovú povahu. Teda činnosť, ktorá vykazuje tak znaky organizovanosti, ako aj znaky
sústavnosti alebo opakovanosti, a ktorá zároveň predstavuje komplexnejšie zapojenie viacerých zložiek
a krokov ( ľudských, technických, technologických a pod. ) do jedného procesu. Toto osobitné riziko

vyplýva z dvoch hlavných skutočností: Po prvé, organizovaná sústavná, resp. opakujúca sa činnosť, do
ktorej sa zapája viacero rozličných zložiek a krokov, vykazuje vyššiu mieru rizika spôsobenia škody ako
činnosť, ktorá si zapojenie viacerých zložiek nevyžaduje, prípadne ktorá si na ich zapojenie nevyžaduje
nejakú osobitnú organizáciu. V porovnaní s takýmito činnosťami totiž riziko škody spočíva nielen vsamotnej činnosti jednotlivých zložiek, ale aj v procese ich organizovania a zapájania v ich vzájomnom
pôsobení. A po druhé, sústavnosť a opakovanosť prevádzkovej činnosti so sebou prináša zvýšené riziko
opotrebovania sa a chybovosti jednotlivých, do tejto činnosti zapojených zložiek, vrátane strojov a iných

vecí, ktoré sa pri tejto činnosti používajú. Tieto dva zdroje osobitného rizika sú pritom plne reflektované v
úprave § 420a ods. 2 písm. a/ OZ. Toto ustanovenie totiž za škodu spôsobenú prevádzkovou činnosťou
považuje škodu spôsobenú tak samotnou činnosťou, ktorá má prevádzkovú povahu, ako aj vecou
použitou pri takejto činnosti.

Súd v zmysle vyššie uvedených rozhodnutí najvyššieho súdu dospel k záveru, že činnosť žalovaného,
ktorý v byte Q.. J. V. nainštaloval vaňu vrátane odpadného potrubia pod vaňou nemala povahu
prevádzkovejčinnosti.Jednaksanejednáočinnosť,ktorábymalacharaktersústavnejaleboopakovanej
činnosti ( hoci je možné, že žalovaný v rámci prevádzkovania svojej živnosti opakovane inštaluje
odpadové potrubie, ale nie v zmysle opakovania na rovnakom mieste ) a jednak táto činnosť nie je
taká, že by si vyžadovala komplexnejšie zapojenie viacerých zložiek a krokov. Tiež činnosť inštalovania

vane a odpadového potrubia pod vaňou nemožno považovať za takú, ktorá by buď sama osebe ( pre
jej charakteristické vlastnosti a povahu ) alebo v dôsledku technológií alebo postupov, ktoré sa pri nej
používajú, niesla v sebe vždy riziko vzniku škody a to aj za predpokladu, že je vykonávaná na základe
zákonného oprávnenia či technologicky správne. Žalobca napokon ani netvrdil konkrétne skutočnosti
ohľadne povahy činnosti žalovaného, ktorú vykonal v byte Q.. V., ktoré by nasvedčovali tomu, že táto

činnosť mala charakter prevádzkovej činnosti, len bez ďalších konkrétností žiadal, aby súd aplikoval na
daný prípad ust. § 420a Občianskeho zákonníka. Súd je však názoru, že činnosť inštalácie vane vrátane
odpadového potrubia pod vaňou nespĺňa žiadnu z charakteristík prevádzkovej činnosti a preto sa na
daný prípad nedá aplikovať ust. § 420a Občianskeho zákonníka.

c/ žalobca nepreukázal, že by škodu spôsobil žalovaný.

Vzhľadom na to, že súd dospel k záveru, že na tento prípad zodpovednosti za škodu nemožno aplikovať
ust. § 420a Občianskeho zákonníka o zodpovednosti za škodu spôsobenej prevádzkovou činnosťou,
zaoberal sa námietkou žalovaného voči žalobe ohľadne toho, že žalobca nepreukázal, že by žalovaný

spôsobil škodu, ktorá vznikla v byte Q.. V. v dôsledku zatečenia vodou. Žalovaný tvrdil, že likvidátor
poisťovne pri likvidovaní poistnej udalosti nepostupoval štandardným spôsobom a nevykonal obhliadku
v štádiu a v čase, kedy by bolo reálne možné zistiť dôvod úniku vody. Poukázal na to, že na preukázanie
príčiny vzniku škody žalobca predložil len znalecký posudok H.. Š. T., ktorý je však podľa žalovaného
nesprávny, neodborný a nepreskúmateľný. Žalovaný tomuto znaleckému posudku vyčítal, že poškodený

sifón, ktorého netesným spojom malo dôjsť k úniku vody, znalec nikdy nepreskúmal ( nebolo mu
predložené ) , nešpecifikoval tento sifón, nezúčastnil sa obhliadky na mieste samom bezprostredne po
zistení poistnej udalosti. Podľa žalovaného nie je jasný pôvod fotodokumentácie, ktorá bola znalcovi
H.. T. predložená a na základe ktorej vypracoval znalecký posudok. Poukázal tiež na výpoveď svedka
Y. F., ktorý bol prvou osobou, ktorá vybúrala časť - stenu vane, aby sa zistila príčina zatečenia a tento

svedok uviedol, že zaznamenal pod sifónom ( pod vaňou ) vlhký betón, ale nepotvrdil, že by zaznamenal
masívny únik vody, alebo - ako tvrdí žalobca - že pod vaňou po odhalení odtokového systému bola
10 cm hladina vody. Žalovaný uviedol, že žalobca pri likvidovaní poistnej udalosti nepostupoval s
odbornou starostlivosťou, vôbec nezobral do úvahy, že zatekanie mohlo pochádzať aj z iného zdroja,
napr. vodovodnej batérie nad vaňou, ktorú však neinštaloval žalovaný. Žalovaný v tomto smere poukázal

navýpoveďsvedkaY.F.,ktorýuviedol,žepriečkamedzikúpeľňouazáchodom,naktorejbolavodovodná
batérie, bola výrazne vlhká, prejavovala známky plesne a kovová konštrukcia prejavovala známky
korózie. Podľa žalovaného z rozsahu poškodenia priečok, podláh a stien je zrejmé, že k úniku vody
muselo dôjsť skôr, ako dňa 19. 12. 2017; k pretekaniu vody dochádzalo dlhodobo, nejednalo sa o
masívny únik vody, čo podľa neho vyplynulo tiež z výsluchu svedka Y. F. - ten uviedol, že voda bola vpitá

v betóne a nejednalo sa o zatečenie súvislou stojacou vodou vo výške 10 cm.

7. Zo znaleckého posudku č. 04/2018 znalca H.. Š. T. súd zistil, že podľa znalca zatečenie bytu bolo
spôsobené prasknutým gumovým tesnením - netesným spojom, ktorý sa nachádzal na odpadnom PVC
potrubí pod vaňou. Z doplnku k uvedenému znaleckému posudku súd zistil, že montáž odtokového

pripojovacieho potrubia kanalizácie bola vykonaná bez zjavných netesností, sifón - zápachový
uzáver pre zariaďovací predmet vaňu bol pripojený predpísaným nátrubkom, ale pravdepodobne bez
kontrolného výkonu podľa článku 12 Skúšanie kanalizácie v budove STN 73 6760, Kanalizácia v
budovách:4/2009anebolaodhalenánetesnosťpripojovaciehopotrubiavtomtomieste.PodľaznalcaH..T. dodatočne nie je možné stanoviť prasknutie tesnenia alebo inú príčinu chybnej montáže tohto spoja -
ktoroubolaspôsobenánetesnosťtohtospoja.Predprvouobhliadkoumiestaporuchybolatátonetesnosť
odstránená vymenením pripojovacieho nátrubku vrátane tesnenia. V dodatku k znaleckému posudku

ešte znalec uviedol, že počas zisťovania nebolo možné identifikovať dôvod prasknutého tesnenia, bolo
možné stanoviť za príčinu zatopenia bytu netesnosť spoja pripojovacieho nátrubku s tesnením. Táto
vada nemusela byť viditeľná, pretože tesnenie pripojovacieho nátrubku je skryté. Túto vadu bolo možné
zistiť po dokončení montáže pri skúške vodotesnosti. Podľa znalca mu nebol poskytnutý záznam o
vykonaní predpísanej skúšky vodotesnosti, ktorá je predpísaná STN 73 6760.

Žalovaný v konaní predložil odborné vyjadrenie Technického a skúšobného ústavu stavebného, n.o.
so sídlom Studená 967/3, Bratislava, č. 10-09/2022, v ktorom sa znalecká organizácia vyjadrila k
znaleckému posudku H.. Š. T. a jeho doplneniu a uviedla, že ak nebolo znalcovi umožnené vykonať
obhliadku predmetu posúdenia, znalec mal v takom prípade odmietnuť podanie znaleckého posudku,
pretože posudok nemôže podať riadne. Podľa odborného vyjadrenia je však vecou individuálneho

prístupu znalca, či sa podujme na podanie posudku. Ďalej je v odbornom vyjadrení uvedené, že
obhliadka vykonaná znalcom v čase prejavu poruchy sa dá pokladať za neopakovateľný znalecký úkon,
potrebný na posúdenie/ustálenie príčiny poruchy. V niektorých prípadoch sa aj na základe obhliadky
následkov poruchy dá odhadnúť príčina poruchy; predmetný prípad však za taký nepokladajú. Ďalej
znalecká organizácia v odbornom vyjadrení uvádza, že či už v podaných posudkoch alebo v záznamoch

sa nikde taxatívne neuvádza typ vaňového sifónu a jeho príslušenstva, ktorého údajnou poruchou mala
byť zapríčinená škoda, riešená v škodovej udalosti č. 3091081872 poisťovňou Generali Poisťovňa,
a.s. a v žiadnej z týchto listín nie je ani preukázaná príčina/príčiny vzniku škody. Znalecká organizácia
ďalej uviedla, že ak predpokladajú, že išlo o vaňový sifón výrobcu Mc ALPINE, typ HC31SF, resp. v
odtokovej časti tvarovo zhodný, potom by prasknutie gumeného tesnenia pritláčaného k plastovému

potrubiu prevlečnou objímkovou maticou nemalo spôsobiť pri vypúšťaní vane fatálne úniky veľkého
množstva vody pod vaňu. Ďalej je v odbornom vyjadrení uvedené ( odpoveď na otázku č. 3 ), že ak
predpokladajú, že dokumentácia z montáže je autenticky zachytená na fotografiách, potom si zhotoviteľ
na fotografii zdokumentoval stav riadneho dotiahnutia prevlečnej objímkovej matice v spoji na rozdiel od
vyobrazenia na obrázku 2 v posudku. Ak bol spoj riadne dotiahnutý a nevyčnievali štyri závity, potom

treba príčinu/príčiny vzniku škody v byte č. 2-2208 skúmať/hľadať inde a nie v prasknutom gumenom
tesnení alebo v uvoľnenom spoji. Podľa znaleckej organizácie pri skúmaní príčiny/príčin vzniku škody a
rozsahu zatečenia by bolo vhodné vypočuť aj vlastníka susedného bytu č. X-XXXX a spresniť čas prvého
zistenia prevlhnutia stavebných konštrukcií. Z rozsahu zatečenia/prevlhnutia v posudku a fyzikálnych
vlastností atakovaných materiálov stavebných výrobkov by sa dalo približne stanoviť/odhadnúť celkové

vytečené množstvo vody, čo by dokreslilo obraz o možných príčinách.

Z vykonaného dokazovania súd konštatuje, že žalobcovi sa nepodarilo preukázať, že ku vzniku škody
došlo porušením povinnosti žalovaným. Žalobca tvrdil, že ku vzniku škody zatopením bytu Q.. V. došlo
tak, že žalovaný nesprávne nainštaloval odpadové potrubie pod vaňou, konkrétne sa tam mal nachádzať

netesný spoj, v dôsledku čoho došlo k úniku vody a zatečeniu bytu, no dôkazy, ktoré predložil na
preukázanie tohto tvrdenia - znalecký posudok H.. Š. T. a dodatok k nemu - boli spochybnené ostatnými
vykonanými dôkazmi, najmä odborným vyjadrením, ktoré predložil žalovaný. Znalecká organizácia v
odbornom vyjadrení najmä vytkla znaleckému posudku, že znalec ho vyhotovil bez toho, aby vykonal
obhliadkupredmetuposúdenia-tenvčaseposúdeniaužnejestvoval.Znaleckáorganizáciatiežvyslovila

názor, že obhliadka vykonaná znalcom v čase poruchy je neopakovateľný znalecký úkon, potrebný na
posúdenie príčiny poruchy a pokiaľ sa aj v niektorých prípadoch dá príčina poruchy zistiť bez obhliadky,
tento ( prejednávaný ) prípad medzi nepatrí. Súd stanovisko znaleckej organizácie, ktorá vyhotovila
odborné vyjadrenie, voči znaleckému posudku znalca H.. T. ohľadne toho, že bez obhliadky na mieste
samom samotným znalcom ani nebolo možné vyhotoviť znalecký posudok, považuje za podstatnú

námietku voči znaleckému posudku H.. T., s ktorou sa žalobca relevantne nevysporiadal. Znalecká
organizáciavosvojomodbornomvyjadreníznaleckémuposudkuH..T.Á.vytýkaajjehonepresnosť,kedy
znalecvposudkuneuvádza,kedysaobjavilozatekanievsusednombyte,anioakýsusednýbytsajedná.
Znalecká organizácia vo svojom odbornom vyjadrení poprela záver znalca, že k poruche došlo z dôvodu
prasknutia gumeného tesnenia/netesnosti spoja pripojovacieho nátrubku s tesnením, pretože v prípade

riadneho dotiahnutia prevlečnej objímkovej matice v spoji by prasknutie gumeného tesnenia nespôsobilo
pri vypúšťaní vane fatálne úniky veľkého množstva vody pod vaňu. Z výsluchov svedkov Ľ. X. U. Q.
Y. bolo pritom preukázané, že prevlečná objímková matica bola riadne dotiahnutá - neboli nedotiahnuté
štyri závity, ako je viditeľné na snímke, ktorá bola podkladom pre znalecký posudok H.. Š. T.. Súdpovažuje tiež za dôvodnú námietku žalovaného, že nedošlo k takému úniku vody, ako opísala vlastníčka
bytu Q.. V., keď v rámci svojho výsluchu uviedla, že pod vaňou bola 10 cm hladina vody, ale svedok Y.
F., ktorý ako prvý otvoril priestor pod vaňou uviedol, že pod vaňou v čase, keď tam prvý krát nazrel, bola

vlhká podlaha, nebola tam však žiadna vrstva vody. Žalovaný tiež poukázal na to, že znalec H.. Š. T.Á.
sa nezaoberal tým, že zatečenie bytu mohlo byť spôsobené aj únikom vody z iného zdroja - vodovodnej
batérie nad vaňou, pretože ako vyplynulo z výpovede svedka Y. F., aj takýto zdroj vody sa na dotknutej
navlhnutej priečke nachádzal. Súd poznamenáva, že síce nebolo preukázané, že zdrojom úniku vody
bola vodovodná batéria nad vaňou, pretože zo žiadneho dôkazu ( ani produkovaného žalovaným )

nebolo preukázané, že by zdrojom zatečenia bola vodovodná batéria nad vaňou, ale na to, aby žalobca
splnildôkaznúpovinnosť,bolopotrebnéjednoznačneabezpochybnostípreukázaťporušeniepovinností
žalovaného spôsobom, aký žalobca tvrdí v žalobe, t.j. nesprávnou inštaláciou odpadového potrubia pod
vaňou tak, že sa tam nachádzal netesný spoj a túto dôkaznú povinnosť žalobca nesplnil. Je nadbytočné,
aby súd hodnotil úvahy žalovaného, akým ( iným než žalobcom tvrdeným ) spôsobom naozaj došlo k
úniku vody. Nemá to však žiadny vplyv na zistenie, že žalobca svoju dôkaznú povinnosť netvrdil, pretože

súd je viazaný žalobou aj v tom zmysle, že je viazaný skutkovými tvrdeniami žalobcu, ktoré tvrdí v žalobe
a teda súd sa zaoberal žalobcom tvrdeným porušením povinnosti zo strany žalovaného, nie tým, akým
spôsobom skutočne došlo k úniku vody v byte Q.. V..

Zvykonanéhodokazovaniasúduzavrel,ževzhľadomnato,žeodbornévyjadrenieznaleckejorganizácie

Technický a skúšobný ústav stavebný, n.o. so sídlom Studená 967/3, Bratislava vylúčilo, že by príčinou
poruchy - zatečenia bytu bolo prasknuté gumené tesnenie alebo uvoľnený spoj na odpadovom potrubí
pod vaňou, ktoré inštaloval žalovaný, nemožno považovať za bez pochybností preukázané, že vznik
škody na byte Q.. V. zapríčinil žalovaný porušením svojej povinnosti pri vykonaní objednanej činnosti
pre Q.. V.. Súd preto žalobu zamietol.

8. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku tak, že
ju priznal žalovanému, ktorý mal v konaní úspech.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na

Okresný súd Námestovo (§ 362 ods. 1C.s.p.). Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote
podané na príslušnom odvolacom súde Krajskom súde v Žiline.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania stanovených v § 127 C.s.p. uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje

za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
(§ 365 ods. 1C.s.p.).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 C.s.p.).Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok, môže oprávnený podať návrh na
exekúciu podľa zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok, v znení neskorších predpisov.