Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, September 11, 2024

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 9Co/108/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7122206796
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 09. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gizela Majerčák

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2024:7122206796.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gizely Majerčák a členov

senátu JUDr. Dany Popovičovej a JUDr. Aleny Mikovej v právnom spore žalobkyne: A. B. C., D. X, E.
F., nar. X.X.XXXX, proti žalovanému: G. C., C., H. B. X, nar. X.X.XXXX, zást. advokát I. G. G., C., F. X,
o 19 184,72 € s príslušenstvom, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku bývalého Okresného súdu Košice
I č. k. 40C/30/2022 - 265 z 2. marca 2023

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.
Žalovanému n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Bývalý Okresný súd Košice I ako súd prvej inštancie (ďalej aj len ako „súd“) rozsudkom označeným
v záhlaví v celom rozsahu pre premlčanie zamietol žalobu na súde uplatnenú 23.6.2022, ktorou

žalobkyňa na žalovanom sa domáhala zaplatenia 19 184,72 € s príslušenstvom, ktorú skutkovo
odôvodnila tak, že v rokoch vzájomného spolužitia so žalovaným (12/2010 - 12/2015) za tohto zaplatila
jeho dlhy vo výške 17 974,72 € a tiež aj výživné na jeho maloleté deti vo výške 1 200 € a žalovanému
proti žalovanej priznal nárok na plnú náhradu jeho trov.
2. Vychádzal zo zistenia, že v období 22.2.2012 - 26.6.2013 poštovými poukážkami adresátovi J. C.
spolu vo výške 700 € titulom výživného boli vykonané platby od odosielateľa G. C., príjmové pokladničné
doklady z 25.5.2012, 29.6.2012, 21.7.2012, 24.8.2012 a jeden ďalší bez dátumu za 09/2012 svedčili

o ďalších platbách pre príjemcu J. C. od platiteľa G. C. spolu vo výške 520 € rovnako titulom výživného
a že z účtu žalobkyne v K. L., M. (č. N.) v období 22.12.2011 - 7.12.2015 pravidelne boli poukazované
platby na meno žalovaného, ktorých adresátom boli O., P., Q., Q. úver, smetie, pokuta pre ZP, B. P., R.
S. N., F. P., úver, splátka za vedenie účtu, E., T., C. C., U. a výživné, všetko spolu vo výške 17 974 €.
Žalobkyňa (podľa jej vlastnej výpovede v konaní) zaplatenie dlhu od žalovaného prvýkrát žiadala v roku
2016 (podľa žalovaného daná výzva bola neurčitá a riadne ho žalobkyňa na zaplatenie dlhu, ktorý je
predmetom tohto konania, žiadala až v roku 2018).

3. Vec právne posúdil podľa ustanovení Občianskeho zákonníka o bezdôvodnom obohatení (§451
a nasl.), o zmluve o pôžičke (§657), o povinnosti dlžníka splniť dlh, ak čas splnenia nie je dohodnutý
(§563) a o premlčaní (§100, §101 a §107). Takto uzavrel, že jednak žalobkyňa svoj nárok voči
žalovanémusícetvrdila,svojupohľadávkuprotinemuvšaknepreukázalaanepreukázalaaniprávnytitul,
na základe ktorého žalovaná pohľadávka jej mala vzniknúť, pričom sama potvrdila, že za žalovaného
uhrádzala platby v čase ich vzájomného spolužitia a ich vrátenia sa začala domáhať po ukončení
ich družobného pomeru. Vzhľadom na fakt, že v zmysle predložených listinných dôkazov (poštové

poukážky, príjmové pokladničné doklady) platby titulom výživného v prospech adresáta J. C. boli či
poukazované či zaplatené nie žalobkyňou, ale žalovaným, ktorý existenciu svojho dlhu voči žalobkyni
popieral, pričom žalobkyňa žiadnym spôsobom nepreukázala, že finančné prostriedky na zaplatenie
výživného vôbec poukázala ona, uzavrel, že jej nárok v tomto rozsahu je nedôvodný. S faktom, žev období od 12/2011 - 12/2015 z účtu žalobkyne v banke v mene žalovaného preukázane boli poukázané
splátky úveru, poistného, poplatku za smetie, internet a telefón, sa vysporiadal s odôvodnením, že
žalobkyňa žiadnym spôsobom nepreukázala právny titul poskytovania týchto finančných prostriedkov,

hoci tvrdila existenciu dohody medzi stranami, že predmetné finančné prostriedky žalovaný jej vráti,
pričom žalovaný existenciu takejto dohody poprel namietajúc, že nemal vedený vlastný účet, so
žalobkyňou však spolu žili, spolu uhrádzali platby a preto tieto boli hradené z jej účtu. Takto uzavrel, že
žalobkyňa, keďže nepreukázala existenciu zmluvy o pôžičke, ktorá by obsahovala esenciálne náležitosti
takejto zmluvy, neuniesla dôkazné bremeno v spore. Posudzoval preto aj prípadný vznik bezdôvodného

obohatenia u žalovaného na úkor žalobkyne, a to podľa §454 o. z. (bezdôvodne sa obohatil aj ten, za
koho sa plnilo, čo podľa práva mal plniť sám), pričom vzhľadom na obranu žalovaného, že finančné
prostriedky z účtu žalobkyne boli poskytované z dôvodu, že sporové strany v tom čase spolu žili a preto
svoje náklady a potreby uhrádzali spoločne, pričom aj on mal svoj príjem, len nemal vlastný účet v banke,
možnosť vzniku bezdôvodného obohatenia žalovaného pripúšťal iba v hypotetickej rovine.
4. Uvažoval pritom, že pokiaľ by žalobkyňa aj preukázala, že finančné prostriedky v rozhodnom čase

uhrádzané z jej bankového účtu boli poukázané za žalovaného titulom pôžičky, ktorej splatnosť nebola
dojednaná, aplikujúc §563 o. z. uzavrel, že v takom prípade dlh žalovaného z tejto pôžičky sa stal
splatným 1. deň po tom, čo žalobkyňa žalovaného na jeho plnenie vyzvala, čo podľa vlastnej výpovede
žalobkyne prvýkrát sa stalo v roku 2016, kým podľa žalovaného tak relevantne sa stalo až v roku 2018.
Keďže strany sa nezhodli, kedy žalobkyňa žalovaného prvýkrát vyzvala na zaplatenie žalovaného dlhu,

prikloniac sa k najneskoršiemu dátumu takejto výzvy žalobkyne (31.12.2018) aplikujúc §100 a 101 o.
z. uzavrel, že trojročná premlčacia doba v tom prípade uplynula najneskôr 31.12.2021 a s prihliadnutím
na to, že žaloba na súde bola uplatnená až dňom 23.6.2022, uzavrel, že sa tak stalo po tom, čo nárok
žalobkyne z prípadnej zmluvy o pôžičke bol už premlčaný. Žalobou uplatnený nárok posúdil pritom ako
premlčaný, a to už dňom 7.12.2017, aj keď by právny dôvodov jeho vzniku po právnej stránke prípadne

posudzovalpodľa§454o.z.akoplneniezainého,atospoukazomna§107ods.1aods.2o.z.uplynutím
dvoch rokov, kedy žalobkyňa ako oprávnená sa dozvedela, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto
sa na jej úkor obohatil, keďže dvojročná premlčacia doba v takomto prípade by plynula od poslednej
platby žalobkyňou za žalovaného učinenej 7.12.2015.
5. S odôvodnením, že žalobkyňa svoje práva v danom prípade uplatňovala v rozpore so zásadou „právo

patrí bdelým“, dôvody na aplikáciu §257 CSP na rozhodnutie o trovách konania nezistil a o trovách
konania rozhodol preto podľa zásady úspechu ustanovenej v §255 ods. 1 CSP. S odôvodnením, že
žalobkyňa, aj keď bola oslobodená od súdnych poplatkov, je podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností
evidovaných na LV č. XXX v k. ú. D. ako rodinný dom a záhrada s výškou podielu 1 z celku, pričom tým,
že je zamestnaná a jej príjem činí 816 € mesačne, od podania žaloby došlo u nej aj k zmene pomerov,

za dôvod na aplikáciu §257 CSP nepovažoval ani jej majetkové a zárobkové pomery.
6. Proti tomuto rozsudku žalobkyňa ako odvolateľka podáva odvolanie navrhujúc, aby odvolací súd
napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
Proti rozsudku predovšetkým namietala, že neboli splnené procesné podmienky, aby súd vo veci
nariadil pojednávanie a viedol súdne konanie, pretože odpor žalovaného podaný v tejto veci proti

platobnému rozkazu nie je vecne odôvodnený a neobsahuje ani rozhodujúce skutočnosti, o ktoré
žalovaný opieral svoju obranu a neoznačil v odpore ani žiadne listiny ani ďalšie dôkazy na preukázanie
svojich tvrdení. Bolo preto namieste podľa nej odpor ako neodôvodnený odmietnuť, čo ona v konaní
podaním z 19.10.2022 aj navrhovala, s týmto jej návrhom súd v odôvodnení napadnutého rozsudku
nijako sa však nevysporiadal. Okrem toho s poukazom na predžalobnú písomnú výzvu z 15.10.2021

žalovanému ako poštovú zásielku zaslanú na jeho adresu, ktorú tento v odbernej lehote pošty si však
nevyzdvihol, odvolateľka namieta aj právny záver súdu prvej inštancie o premlčaní uplatneného nároku
argumentujúc,žezmienenávýzvapreukazujeexistenciužalovanejpohľadávky,ktoréžalobkyňauhradila
za žalobcu a že jej existenciu dokazuje aj v konaní predložený, rukou žalovaného písaný list z 26.3.2012
adresovaný jeho rodičom, v ktorom tento o. i. uviedol „Viky doťahuje moje dlhy (...)“. V tejto súvislosti

namieta aj to, že súd v danom prípade nesprávne sa vysporiadal aj s otázkou splatnosti uplatnenej
pohľadávky, nakoľko táto medzi stranami nebola dohodnutá a žalobkyňa preto až výzvami na úhradu,
ktoré žalovaný ako poštové zásielky neprevzal v odbernej lehote, žalovanému určila lehotu splatnosti
najneskôr 21 dní odo dňa doručenia oboch týchto výziev, kde ich odberná lehota uplynula 9.11.2021
a splatnosť žalovanej pohľadávky nastala preto dňom 1.12.2021, v dôsledku čoho táto ako predmetnou

žalobou uplatnená 23.6.2022, nemôže byť premlčaná. Odvolateľka namieta tiež porušenie jej ústavného
práva na spravodlivý proces, a to vzhľadom na to, že svojím písomným podaním z 19.10.2022 navrhla
ohľadom existencie jej pohľadávky proti žalovanému vypočuť v konaní pred súdom aj svedkov, a to takbývalú manželku ako aj sestru žalovaného, súd však o tomto jej procesnom návrhu nerozhodol, pričom
ani z odôvodnenia napadnutého rozsudku sa nedozvedela, či súd tento jej návrh pripustil alebo nie.
7. Žalovaný, ktorého zástupcovi odvolanie protistrany bolo doručené 5.5.2023, nevyužil svoje zákonné

právo a vyjadrenie k odvolaniu nepodal. Žiadna zo strán ďalšie podanie vo veci neurobila.
8. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací po kladnom posúdení včasnosti a prípustnosti odvolania
podaného stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnuté, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania a
tiež viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie, bez nariadenia odvolacieho
pojednávania preskúmal napadnutý rozsudok spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo (§34 a §355

a nasl. CSP o odvolaní) a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.
9. Rozsudok vo výroku je vecne správny, odvolací súd ho preto postupom podľa §387 ods. 1 CSP
potvrdil.
10. Rozsudok na Krajskom súde v Košiciach verejne bol vyhlásený 11.9.2024 o 9.55 hod. v pojednávacej
miestnosti č. dv. 210/II. poschodie, trakt D. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku od 3.9.2024 boli
zverejnené na úradnej tabuli odvolacieho súdu, ako aj na jeho webovej stránke (§219 ods. 1 a ods. 3

za použitia §378 CSP).
11. Vychádzajúc z obsahu odvolania žalobkyňa uplatnila odvolacie dôvody podľa §365 ods. 1 písm.
a) (neboli splnené procesné podmienky), b) (súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces), písm. d) (konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci)

a písm. h) (rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci) CSP,
o ktorých odvolací súd dospel k záveru, že tieto nie sú naplnené.
12. Súd prvej inštancie dokazovanie vo veci vykonal v rozsahu potrebnom pre náležité zistenie
skutkového stavu, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa zásad ustanovených v §191 ods. 1 CSP,
z týchto dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie, zo zisteného

skutkového stavu vyvodil správny právny záver, pričom rozsudok aj náležite odôvodnil. V konaní nebola
zistená žiadna vada, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
13. Napadnutý rozsudok z hľadiska zákonnej požiadavky na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia
je plne akceptovateľný, presvedčivý, jasný a zrozumiteľný. V odôvodnení rozsudku súd dal odpovede
na všetky relevantné otázky, ktoré mali pre vec podstatný význam, správne, podrobne a presvedčivo

nimi objasnil skutkový a právny základ rozhodnutia. Odvolací súd vychádzajúc z obsahu spisu po
oboznámenísasdôvodminapadnutéhorozsudku,akoajsobsahomadôvodmiodvolanianezistilžiaden
dôvod, aby od týchto sa odchýlil. Naopak odvolací súd s dôvodmi rozsudku súdu prvej inštancie v celom
rozsahu sa stotožnil a v odôvodnení svojho rozsudku v súlade s §387 ods. 2 CSP obmedzil sa preto len
na konštatovanie ich správnosti a tieto v odôvodnení svojho potvrdzujúceho rozsudku nadbytočne už

neopakuje, ale na tieto, ako odvolacím súdom zhora sú reprodukované, v celom rozsahu odkazuje, ako
na odvolaciemu súdu vlastné dôvody napadnutého zamietavého rozsudku.
14. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku reagujúc na odvolacie námietky žalobkyne
odvolací súd dopĺňa.
15. Predmetom konania je nárok žalobkyne na peňažné plnenie uplatnený žalobou, na základe ktorej

ani podľa právneho názoru odvolacieho súdu platobný rozkaz vo veci vydaný ani nemal byť, nakoľko
podstatné a rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa sporu žalobkyňa v tejto neuviedla vôbec (§132 a §150
ods. 1 CSP, a contrario) a bez ďalšieho tvrdila len existenciu dlhu žalovaného voči jej osobe v žalovanej
výške a v domnienke, že ide o dôkazy preukazujúce toto jej tvrdenie, k žalobe pripojila žalovanému
adresované písomné výzvy na splnenie jeho peňažného dlhu, ako aj výňatky zo vzájomnej elektronickej

komunikácie medzi stranami. Proti platobnému rozkazu vydanému na základe takto nedostatočne
odôvodnenej a dôkazmi nepodloženej žaloby žalovaný v spore sa bránil včas podaným odporom,
v ktorom na tieto nedostatky žaloby výslovne poukázal a okrem toho proti nijako bližšie nešpecifikovanej
uplatnenej pohľadávke vrátane jej splatnosti, s prihliadnutím na skutočnosť, že tieto žalobkyni voči nemu
údajne mali vzniknúť v rokoch 2010 – 2015, vzniesol námietku premlčania domnievajúc sa, že tieto

pravdepodobne sú premlčané. Pokiaľ za danej situácie neúplných skutkových tvrdení o podstatných
a rozhodujúcich skutočnostiach týkajúcich sa sporu v samotnej žalobe žalovaný vo včas podanom
odpore proti platobnému rozkazu sa bránil námietkou, že uplatnená pohľadávka okrem toho, že nie
je dostatočne určitá a špecifikovaná, nie je ani preukázaná tak jej dôvodnosť, ako ani splatnosť, pre
takýto obsah odporu, ktorým vzhľadom na vytknuté nedostatky samotnej žaloby nebolo možné skutkovo

čokoľvek namietať, pričom žalovaný v ňom zároveň sa bránil aj námietkou premlčania, nebol naplnený
zákonný dôvod na jeho odmietnutie ako odporu vecne neodôvodneného postupom súdu podľa §267
ods. 2 písm. c) CSP. Z týchto dôvodov v zmysle §367 ods. 4 CSP podaním tohto odporu s jeho vecným
odôvodnením, ktorým námietka premlčania odôvodnená primerane tvrdeniam protistrany obsiahnutýmv žalobe nepochybne je, platobný rozkaz zo zákona sa zrušil v celom rozsahu a súd v danom prípade
postupoval preto v súlade s platným procesným poriadkom, keď nariadil pojednávanie na prejednanie
veci a následne na základe výsledkov vykonaného dokazovania vo veci meritórne rozhodol.

16. V danom prípade bez akýchkoľvek pochybností neobstojí ani odvolacia námietka o potrebe splatnosť
žalovanej pohľadávky a v nadväznosti na to aj počiatok plynutia premlčacej doby odvíjať až od
predžalobnej výzvy z 15.10.2021 žalovanému na dobrovoľné splnenie jeho údajnej peňažnej povinnosti
voči žalobkyni. Z vykonaného dokazovania pred súdom prvej inštancie v danej veci, a to zhodnými
tvrdeniami sporových strán totiž jednoznačne vyplynulo, že žalobkyňa žalovaného na zaplatenie jeho

dlhu uplatneného predmetnou žalobou vyzývala už aj oveľa skôr, než sa tak stalo písomnou výzvou
z 15.10.2021, hoci strany sa nezhodli, kedy sa tak malo stať. Podľa vlastného tvrdenia žalobkyne
k takejto výzve z jej strany došlo už v roku 2016, kým podľa žalovaného sa tak malo stať až v roku 2018
tvrdiac,žeskoršiavýzvažalobkyneneboladostatočneurčitá.Zuvedenéhodôvodu,atonapriektomu,že
sporové strany sa nezhodli na čase, kedy k spornej výzve na plnenie zo strany žalobkyne došlo, pričom
tieto zhodne tvrdili, že takáto výzva žalobkyňou učinená určite bola, je nespochybniteľné, že predžalobná

výzva z 15.10.2021 žalovanému zasielaná poštou, a to ani podľa vlastného tvrdenia žalobkyne, nebola
jej prvou výzvou na zaplatenie žalovaného dlhu. Z toho dôvodov aplikujúc §563 o. z. splatnosť tohto dlhu,
od ktorého sa odvíja aj žalovateľnosť pohľadávky veriteľa na súde a nadväzne na to aplikujúc §101 o. z.
ani počiatok plynutia trojročnej premlčacej doby na súdne vymáhanie žalovanej pohľadávky nemožno
preto odvíjať od predmetnej písomnej výzvy žalobkyne z 15.10.2021 na peňažné plnenie. Žalobkyňa

uvedeného v konaní sa preto domáha bez relevantného právneho dôvodu a právne bezvýznamnou je
preto aj jej obrana, že lehotu na zaplatenie sporného dlhu žalovanému určila až v predmetnej výzve
z 10/2021.
17. V zmysle §563 o. z., ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo
určený v rozhodnutí, dlžník je povinný dlh splniť prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.

Aplikujúc uvedené na prejednávaný prípad znamená, že keď vychádzajúc zo zhodných skutkových
tvrdení sporových strán o existencii skoršej výzvy na plnenie, než akou je písomná výzva žalobkyne
z 15.10.2021, žalobkyňa žalovaného o zaplatenie sporného dlhu najskoršie požiadala už 31.12.2018,
čo pre ňu je termín nielen priaznivejší, než aký v konaní sama tvrdila (rok 2016), ale ide o termín vôbec
najpriaznivejší, aký vzhľadom na skutkové tvrdenia strán v konaní do úvahy prichádzal, nepochybne

je správny záver súdu prvej inštancie, že žalovaný tento svoj dlh, ak vôbec existoval, bol povinný plniť
a žalobkyňa svoje právo na jeho zaplatenie žalobou na súde mohla uplatniť najskôr hneď v nasledujúci
deň po predmetnej výzve, resp. v danom prípade najskôr v stredu 2.1.2019 ako v najbližší nasledujúci
pracovný deň. V zmysle §101 o. z. uvedený deň zároveň je aj počiatkom plynutia trojročnej premlčacej
doby, ktorá z dôvodu, že jej posledný deň pripadol na nedeľu 2.1.2022, v danom prípade uplynula

v najbližší nasledujúci pracovný deň, t. j. v pondelok 3.1.2022. Z dôvodu, že k uplatneniu predmetnej
pohľadávky žalobou na súde došlo dňom 23.6.2022, nepochybne sa tak stalo po uplynutí premlčacej
doby. Bezpochyby správny je preto aj na tejto skutočnosti márneho uplynutia času predstavovaného
premlčacou dobou založený právny záver súdu prvej inštancie, že žalobkyňa žalobou na súde uplatnila
právo už premlčané a pretože žalovaný ako dlžník v konaní premlčania sa dovolal, nebolo možné

premlčané právo žalobkyni ako veriteľovi prisúdiť rozhodnutím súdu, ktorý v danej veci rozhodol preto
vecne správne, pokiaľ uplatnenú žalobu zamietol pre premlčanie.
18. Napokon neobstojí odvolacia námietka žalobkyne ani pokiaľ táto odôvodneniu napadnutého
rozsudku súdu prvej inštancie ako dôvod na jeho zrušenie pre porušenie práva na spravodlivý proces
vytýka absenciu toho, ako súd sa vysporiadal s jej návrhom na výsluch svedkov J. F. (C.) a M. V.. Výsluch

označených svedkov procesným podaním z 19.10.2022 žalobkyňa v konaní navrhla uskutočniť s tým, že
ich účasť na pojednávaní zabezpečí ona o čom súd vopred aj upovedomila (§197 ods. 1 CSP), pričom
v ďalšom priebehu konania súd o ich predvolanie nepožiadala (§197 ods. 2, a contrario). Vychádzajúc
z obsahu zápisnice o pojednávaní z 2.3.2023, svedkovia, ktorých prítomnosť na tomto pojednávaní
mala zabezpečiť žalobkyňa, na toto pojednávanie sa nedostavili, žalobkyňa dôvod ich neprítomnosti

pred súdom nijako neodôvodnila, súd o ich predvolanie nepožiadala a o tomto návrhu na dokazovanie
pred súdom prvej inštancie viac sa ani len nezmienila. Z týchto dôvodov uvedené procesné okolnosti
prejedávanej veci za platnej právnej úpravy v §197 CSP je potrebné vyhodnotiť ako procesnú pasivitu
žalobkyne vo vzťahu k súdu ohľadom jej skoršieho návrhu na výsluch svedkov postupom podľa §197
ods. 1 CSP, ktorá (následne) nepožiadala súd o ich predvolanie (§197 ods. 2 CSP, a contrario) a keďže

súd v civilnej sporovej veci, akou je aj táto, nie je oprávnený sám vyhľadávať a vykonávať dôkazy,
ktoré strana nenavrhla, bolo potrebné uzavrieť, že žalobkyňa na svojom návrhu výsluchom označených
svedkov viac už netrvala a nebolo preto možné pri zvažovaní ďalšieho procesného postupu súdu vo
veci naň prihliadať. Okrem toho vzhľadom na skutočnosť, že žalobkyňa výsluchom označených svedkovchcela preukázať existenciu pohľadávky, ktorá je už premlčaná, pričom dlžník premlčania sa dovolal,
ich výsluch v konaní by bol preto aj nadbytočný. Z týchto dôvodov súd v danom prípade procesne
nijako nepochybil, pokiaľ v odôvodnení napadnutého rozsudku nijako sa nevysporiadal so žalobkyňou

v podstate len avizovaným dokazovaním výsluchom svedkov (§197 ods. 1 CSP), ku ktorému výlučne
z dôvodov na jej strane napokon v konaní ani nedošlo.
19. Z uvedených dôvodov odvolacie námietky žalobkyne neobstoja, žiadna z nich nie je spôsobilá
spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku. Odvolací súd postupom podľa §387 ods. 1 a ods. 2
CSP napadnutý rozsudok potvrdil preto v celom rozsahu ako vecne správny vrátane závisiaceho výroku

o trovách konania pred súdom prvej inštancie, správne a v súlade so zákonom založeného na zásade
úspechu žalovanej strany v spore ustanovenej v §255 ods. 1 CSP po tom, čo správne uzavrel a správne
sa aj vysporiadal s otázkou absencie dôvodov na aplikáciu §257 CSP na rozhodnutie o trovách konania
čo i len sčasti v prospech neúspešnej žalobkyne.
20. Pretože ide o rozhodnutie, ktorým konanie sa končí, odvolací súd postupom podľa §396 ods. 1 CSP
rozhodolajotrováchodvolaciehokonania(§262ods.1CSP),atorovnakovsúladesozásadouúspechu

ustanovenouv§255ods.1CSP.Voveciplneúspešnémužalovanémunáhradutrovodvolaciehokonania
však nepriznal z dôvodu, že tomuto v odvolacom konaní žiadne trovy preukázateľne nevznikli.
21. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu dovolanie j e p r í p u s t n é , ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu dovolanie j e p r í p u s t
n é , ak jeho rozhodnutie záviselo od vyriešenia právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
S výnimkou prípadov ustanovených v §429 ods. 2 CSP v dovolacom konaní dovolateľ musí byť
zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).