Rozsudok – Kataster nehnuteľností ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Wednesday, June 20, 2024

Súd: Správny súd v Košiciach
Spisová značka: PO-6S/26/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8019200380
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 06. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Tkáč

ECLI: ECLI:SK:SpSKE:2024:8019200380.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

SprávnysúdvKošiciachvsenátezloženomzpredsedusenátuJUDr.PavlaTkáčaačlenovsenátuJUDr.

Zuzany Berežnej a JUDr. Jozefa Sába, PhD., v právnej veci žalobcu: ROSE INVEST s.r.o., IČO: 46 703
195, so sídlom Holubyho 12, Košice, právne zastúpený: Advokátska kancelária JURIKA & KELTOŠ, s. r.
o., IČO: 35 951 087, so sídlom: Mickiewiczova 2, Bratislava, za účasti ďalšieho účastníka konania: Areko
Group, k.s., IČO: 47 632 836, so sídlom: Vrátna 28, Košice, správca úpadcu: WALDI, s.r.o. v likvidácii,
IČO: 45 931 364, so sídlom: Holubyho 12, Košice právne zastúpený: Vašiv & Partners s.r.o., IČO: 47
238 836, so sídlom: Murgašova 3, Košice, proti žalovanému: Úrad geodézie, kartografie a katastra
Slovenskej republiky, so sídlom: Chlumeckého 2, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia

žalovaného č. VoÚ 112/2018/S1 zo dňa 25.04.2019 takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a.

II. Žalobcovi a žalovanému n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania.

III. Ďalšiemu účastníkovi p r i z n á v a voči žalobcovi právo na náhradu trov konania, ktoré mu vznikli
v súvislosti s plnením povinností, ktoré mu správny súd uložil.

o d ô v o d n e n i e :

I.

1. Správnou žalobou zo dňa 30.05.2019 (ďalej aj „správna žaloba“) doručenou Krajskému súdu
v Prešove (ďalej aj „pôvodný správny súd“) v elektronickej podobe dňa 03.06.2019 sa žalobca domáhal
preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. VoÚ 112/2018/S1 zo dňa 25.04.2019 (ďalej aj
„preskúmavané rozhodnutie“ a „napadnuté rozhodnutie“), ktorým bolo zamietnuté odvolanie žalobcu
apotvrdenérozhodnutieOkresnéhoúraduPoprad,katastrálnehoodboru(ďalejaj„správnyorgánprvého
stupňa“) č. V 2139/2018/DP zo dňa 01.10.2018, ktorým bol podľa ust. § 31 ods. 3 zákona č. 162/1995 Z.

z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon)
v znení neskorších predpisov (ďalej aj „katastrálny zákon“) zamietnutý návrh na vklad vlastníckeho práva
z kúpnej zmluvy zo dňa 29.12.2014 a jej dodatku zo dňa 29.12.2014 uzatvorených medzi obchodnou
spoločnosťou WALDI, s.r.o. v likvidácii, IČO: 45 931 364, so sídlom: Holubyho 12, Košice (ďalej aj
„WALDI, s.r.o. v likvidácii“) a žalobcom.

2. Žalobca navrhol zrušiť preskúmavané rozhodnutie a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie.

Zároveň žalobca navrhol, aby mu bolo voči žalovanému priznané právo na úplnú náhradu trov konania.

II.Administratívne konanie a zhrnutie napadnutého rozhodnutia

3. Žalobca podal na správny orgán prvého stupňa návrh zo dňa 10.08.2015 na vklad vlastníckeho
práva (ďalej aj „návrh na vklad“) v hodnote 1/1 k nehnuteľnostiam: „byt č. 82 na 1. poschodí vo vchode
17 A. B. – A. - C., ul. Uherova, súp. číslo 2910, druh stavby: bytový dom, postavený na pozemku parc.
registra „C“ č. 3222/258, 3222/261 a 3222/281“ evidovaný na LV č. XXXX, pre katastrálne územie D.,
obec D., E. D. a spoluvlastníckemu podielu „priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach

domu v hodnote 6740/649353“ evidovanom na LV č. XXXX, pre katastrálne územie D., obec D., E. D.
(ďalej aj „nehnuteľnosti“).

4. Prílohou návrhu na vklad bola kúpna zmluva medzi obchodnou spoločnosťou WALDI, s.r.o.
vlikvidáciiakopredávajúcimažalobcomakokupujúcim,predmetomktorejbolprevodvlastníckehopráva
k nehnuteľnostiam (ďalej aj „kúpna zmluva“). Podľa dátumu uvedenom na kúpnej zmluve boli podpisy

zmluvných strán ku kúpnej zmluve pripojené dňa 29.12.2014. Kúpnu zmluvu mal za predávajúceho
podpísať F. G. H. označený v kúpnej zmluve ako konateľ obchodnej spoločnosti.

5. Obchodná spoločnosť WALDI, s.r.o. v likvidácii bola zrušená uznesením Okresného súdu Košice I,
sp. zn. 29CbR/101/2016 zo dňa 16.2.2018, ktorým bola nariadená likvidácia jej majetku a za likvidátora

bola menovaná obchodná spoločnosť Areko Group, k. s. (v konaní pred správnym súdom vystupujúci
ako ďalší účastník konania). Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť 30.3.2018.

6. F. G. H. osvedčil pravosť podpisu na kúpnej zmluve tak, že podľa § 58 ods. 1 zákona č. 323/1992

Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej aj „Notársky
poriadok“) podpis na listine uznal za vlastný pred pracovníkom povereným notárom dňa 20.03.2015.

7. K návrhu na vklad bol pripojený Dodatok č. 1 ku kúpnej zmluve, ktorý mali zmluvné strany podpísať
dňa 10.08.2015 (ďalej aj „Dodatok č. 1“). Dodatok č. 1 ku kúpnej zmluve mal za prevodcu podpísať F.

G. H., ktorý je v Dodatku č. 1 označený ako konateľ obchodnej spoločnosti. F. G. H. osvedčil pravosť
podpisu na Dodatku č. 1 tak, že podľa § 58 ods. 1 zákona č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti
(Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov podpis na listine uznal za vlastný pred pracovníkom
povereným notárom dňa 23.05.2018.

8. Správny orgán prvého stupňa vydal rozhodnutie Č.k.: V 2139/2018/DP zo dňa 21.06.2018, ktorým
konanie o návrhu na vklad podľa § 31a písm. c) katastrálneho zákona prerušil na dobu 30 dní. Jedným
z dôvodov pre vydanie tohto rozhodnutia bolo to, že „Podľa úplného výpisu z Obchodného registra
Okresného súdu Košice I konateľ spoločnosti WALDI s.r.o. G. H. bol oprávnený konať za túto spoločnosť
do dňa 30.12.2014, kedy mu skončila funkcia konateľa spoločnosti, a teda ako jej štatutárneho zástupcu.

(...)“

9. ŽalobcavpodaníoznačenomakoDoplnenienávrhunavkladregistrovanéhopodčíslomV2139/2018
zo dňa 03.08.2018 (ďalej aj „doplnenie návrhu zo dňa 03.08.2018“) uviedol, že k návrhu na vklad
„omylom a nesprávne predložil chybnú listinu – dodatok č. 1 zo dňa 10.08.2015“. Žalobca ako prílohu

tohto podania predložil do administratívneho konania listinu označenú ako Dodatok ku Kúpnej zmluve
zo dňa 29.12.2014 (ďalej aj „dodatok zo dňa 29.12.2014“)..

10. Na dodatku zo dňa 29.12.2014 sú pri dátume vyznačenom ako „V Košiciach, dňa 29.12.2014“
pripojené podpisy zmluvných strán. Za predávajúceho obchodnú spoločnosť „WALDI s.r.o.“ mal dodatok

zo dňa 29.12.2024 podpísať F. G. H., ktorý je v označený ako konateľ obchodnej spoločnosti. F. G. H.
osvedčil pravosť podpisu na dodatku zo dňa 29.12.2014 tak, že podľa § 58 ods. 1 zákona č. 323/1992
Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov podpis na listine
uznal za vlastný pred pracovníkom povereným notárom dňa 03.08.2018.

11. Správny orgán prvého stupňa žiadosťou o súčinnosť zo dňa 14.08.2018 (ďalej aj „žiadosť zo dňa
14.08.2018“) požiadal ďalšieho účastníka konania ako likvidátora obchodnej spoločnosti WALDI, s.r.o.
v likvidácii, aby oznámil „či by povolenie vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností bolo resp.
nebolo v rozpore s likvidáciou predmetnej spoločnosti (...)“.12. Na žiadosť zo dňa 14.08.2018 odpovedal ďalší účastník svojou odpoveďou zo dňa 27.08.2018,
v ktorej uviedol, že povolením vkladu by bolo dosiahnutie likvidácie zmarené. Zároveň vyslovil svoj názor

o neplatnosti kúpnej zmluvy a jej dodatkov.

13. Správny orgán prvého stupňa vydal vo veci rozhodnutie č. V 2139/2018/DP zo dňa 01.10.2018
(ďalej aj „rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa“), ktorým návrh na vklad zamietol.

14. Vo svojom rozhodnutí správny orgán prvého stupňa uviedol, že „z Výpisu z Obchodného registra
Okresného súdu Košice I zistil, že vyššie uvedený predávajúci spoločnosť WALDI, s.r.o. je v likvidácii
– „Dátum vstupu do likvidácie: 30.03.2018“, pričom predmetným dátumom 30.03.2018 vznikla funkcia
likvidátora: Areko Group, k.s. Keďže od dátumu 30.03.2018 je spoločnosť WALDI, s.r.o., jej majetok
patrí do likvidácie a jediný, kto môže nakladať s majetkom spoločnosti WALDI, s.r.o. je likvidátor
Areko Group, k.s. Podaním návrhu na vklad na prevod vyššie citovaných nehnuteľností, spoločnosť

WALDI, s.r.o. porušila zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v nadväznosti na zákon č.
8/2005 Z.z. o správcoch v platnom znení, pretože predmetnú písomnosť zakladajúcu práva a povinnosti
za spoločnosť WALDI, s.r.o. v likvidácii nepodpisoval vyššie citovaný likvidátor, resp. jeho štatutárny
zástupca“. Zároveň v odôvodnení svojho rozhodnutia správny orgán prvého stupňa uviedol, že „na
základe vyššie uvedených skutočností v nadväznosti na vyššie citované právne predpisy je predmetný

právny úkon neplatný.“

15. Žalobca podal voči rozhodnutiu orgánu prvého stupňa odvolanie zo dňa 15.10.2018 (ďalej aj
„odvolanie“).

16. O odvolaní žalobcu rozhodol žalovaný preskúmavaným rozhodnutím, tak že odvolanie zamietol
a rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa potvrdil. Bližšie sa dôvodmi preskúmavaného
rozhodnutia správny súd zaoberá v časti V. tohto rozsudku.

III.
Súdne konanie

17. Správna žaloba – žalobné body vyplývajúce z obsahu správnej žaloby sú nasledujúce:

- žalovaný nemohol dospieť k záveru, že kúpna zmluva je absolútne neplatná s odvolaním sa na
likvidáciu, ktorá nastala viac ako 3 roky po uzatvorení zmluvy.

18. Vyjadrenie žalovaného k správnej žalobe zo dňa 30.07.2019 – skutkové tvrdenia a právne
argumenty, ktoré vyplývajú z jeho obsahu sú nasledujúce:

- splnenie podmienok na povolenie vkladu podľa § 31 ods. 1 katastrálneho zákona skúma katastrálny
odbor ku dňu rozhodovania o návrhu na vklad (t.j. ku dňu vydania rozhodnutia o návrhu na vklad), pričom
v danom prípade nastali zmeny, ktoré bránia vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností,
- žalovaný mal podľa § 31 ods. 1 katastrálneho zákona za preukázané, že obchodná spoločnosť WALDI,

s.r.o, v likvidácii, nebola oprávnená nakladať s nehnuteľnosťou v čase podania návrhu na vklad,
- Žalovaný navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť.

19. Replika žalobcu zo dňa 02.09.2019 – skutkové tvrdenia a právne argumenty, ktoré vyplývajú z jej
obsahu sú, okrem už skôr uvádzaných žalobných bodov, nasledujúce:

- z vyjadrenia žalovaného vyplýva, že žalovaný netvrdil a svoje rozhodnutie neopiera o absolútnu
neplatnosť kúpnej zmluvy. V takom prípade z tvrdení žalovaného vyplíva, že nie je možné povoliť vklad
vlastníckehoprávapotom,čoobchodnáspoločnosťpouzatvorenízmluvyoprevodenehnuteľnostivstúpi
do likvidácie,

- s takýmto názorom žalovaného nemožno súhlasiť, keďže vstupom do likvidácie nezanikla a ani
nestratila platnosť a účinnosť predmetná kúpna zmluva.20. Pôvodnýsprávnysúduznesenímč.k.6S/26/2019–41zodňa18.02.2021vyzvalďalšiehoúčastníka
Areko Group, k.s., IČO: 47 632 836, so sídlom: Vrátna 28, Košice, aby sa v lehote 15 dní od doručenia
tohto uznesenia vyjadril k správnej žalobe.

21. Vyjadrenie ďalšieho účastníka konania zo dňa 01.03.2021– skutkové tvrdenia a právne argumenty,
ktoré vyplývajú z jeho obsahu sú nasledujúce:

- až splnením všetkých zákonnom vyžadovaných predpokladov, vrátane sprísnenej písomnej formy

v podobe overenia pravosti podpisu prevodcu, dochádza k perfektnému uzatvoreniu kúpnej zmluvy,
- na podporu tohto právneho argumentu ďalší účastník konania poukázal na rozhodnutie Krajského súdu
v Bratislave, sp.zn. 1Cob/462/2011 zo dňa 30.04.2012, ktorým bola potvrdená správnosť rozhodnutia
Okresného súdu Bratislava I, č.k.: 33Nsre/106/2011-2 zo dňa 17.10.2011 a na rozsudok Krajského súdu
v Trnave po sp.zn. 21Cob/101/2014 zo dňa 21.08.2014, ktorým bola potvrdená správnosť rozhodnutia
Okresného súdu Trnava, sp.zn. 36Nsre/23/2014 zo dňa 31.03.2014,

- podľa ďalšieho účastníka bola kúpna zmluva uzatvorená až dňa 20.03.2015 a dodatky ku kúpnej
zmluve boli uzatvorené so všetkými právnymi účinkami až dňa 23.05.2018, resp. 03.08.2018, teda až
po zániku funkcie konateľa u F. G. H.,
- predmetná kúpna zmluva je podľa ďalšieho účastníka podpísaná neoprávnenou osobou, a teda nie je
spôsobilá vyvolať požadovaný účinok.

22. V duplike zo dňa 22.04.2021 zotrval žalovaný na svojich skorších skutkových tvrdeniach a právnych
argumentoch, tak ako sú tieto uvedené vyššie.

23. Vo vyjadrení zo dňa 27.04.2021 zotrval ďalší účastník konania na svojich skorších skutkových
tvrdeniach a právnych argumentoch, tak ako sú tieto uvedené vyššie.

24. Na návrh žalobcu, doručený pôvodnému správnemu súdu dňa 12.07.2021, pôvodný správny súd
konanie prerušil uznesením č.k. 6S/26/2019 – 111 zo dňa 16.09.2021. Na základe kasačnej sťažnosti

ďalšieho účastníka konania Najvyšší správny súd Slovenskej republiky uznesením, sp.zn. 5Svk/7/2022
zo dňa 13.12.2022 uznesenie o prerušení konania zrušil a vec vrátil pôvodnému správnemu súdu na
ďalšie konanie.

25. S účinnosťou od 01.06.2023 začal svoju činnosť Správny súd v Košiciach (ďalej aj správny súd

alebo súd). V súlade s § 3 ods. 3 písm. c/ zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, výkon súdnictva prešiel z Krajského súdu
v Košiciach a z Krajského súdu v Prešove na Správny súd v Košiciach vo všetkých veciach, v ktorých je
od 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov. Od 01.06.2023 je teda na konanie v predmetnej veci
príslušný Správny súd v Košiciach, na ktorom je vec vedená pod sp.zn. PO-6S/26/2019.

26. Vo veci bolo nariadené pojednávanie na deň 20.06.2024. Na tomto pojednávaní sa zúčastnili právny
zástupca žalobcu a právny zástupca ďalšieho účastníka konania. Títo vo svojich prednesoch zotrvali na
svojich predchádzajúcich skutkových tvrdeniach a právnych argumentoch. Správny súd po preskúmaní
napadnutého rozhodnutia, priebehu administratívneho konania ako aj súdneho a administratívneho

spisu na pojednávaní konanom dňa 20.06.2024 vyhlásil tento rozsudok, ktorým žalobu zamietol.

IV.
Aplikované ustanovenia právnych predpisov

27. Podľa § 31 ods. 1 katastrálneho zákona Okresný úrad preskúma zmluvu z hľadiska, či obsahuje
podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať
s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo právo
nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či
sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o vklade prihliada okresný úrad aj na skutkové a právne

skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu.

28. Podľa § 42 ods. 3 katastrálneho zákona Podpis prevodcu na zmluve, podpis povinného z
predkupného práva, podpis povinného v prípade vzniku vecného bremena alebo podpis oprávneného vprípade zániku vecného bremena na zmluve, podpisy spoluvlastníkov na zmluve o zrušení a vyporiadaní
podielového spoluvlastníctva alebo pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov musia
byť osvedčené podľa osobitných predpisov; ak sú tieto osoby zastúpené, ich podpis na splnomocnení

musí byť tiež osvedčený. To neplatí, ak je účastníkom zmluvy štátny orgán, Slovenský pozemkový
fond, obec alebo vyšší územný celok, Železnice Slovenskej republiky alebo ak ide o zmluvu o prevode
nehnuteľnosti vyhotovenú vo forme notárskej zápisnice alebo autorizovanú advokátom.

29. Podľa § 46 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej aj „Občiansky zákonník“)

Písomnú formu musia mať zmluvy o prevodoch nehnuteľností, ako aj iné zmluvy, pre ktoré to vyžaduje
zákon alebo dohoda účastníkov.

30. Podľa § 46 ods. 2 Občianskeho zákonníka Pre uzavretie zmluvy písomnou formou stačí, ak dôjde
k písomnému návrhu a k jeho písomnému prijatiu. Ak ide o zmluvu o prevode nehnuteľnosti, musia byť
prejavy účastníkov na tej istej listine.

31. Podľa § 68 ods. 5 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej aj „Obchodný zákonník“) Ak
bola spoločnosť zrušená s likvidáciou a likvidáciu nevykonávajú členovia štatutárneho orgánu alebo ak
bol na jej majetok vyhlásený konkurz, prípadne ak bol ustanovený správca na výkon nútenej správy,
vykonáva štatutárny orgán svoju pôsobnosť len v takom rozsahu, v akom neprešla na likvidátora,

správcu konkurznej podstaty alebo správcu na výkon nútenej správy. Ak likvidátor nie je ustanovený
alebo ak sa skončila jeho funkcia a nie je ustanovený nový likvidátor, musí vykonávať likvidáciu
spoločnosti až do ustanovenia likvidátora jej štatutárny orgán.

32. Podľa § 70 ods. 3 Obchodného zákonníka Ustanovením likvidátora do funkcie prechádza na

neho pôsobnosť štatutárneho orgánu konať v mene spoločnosti podľa § 72. Ak je ustanovených viacero
likvidátorov a z ich ustanovenia nevyplýva nič iné, má túto pôsobnosť každý z likvidátorov.

33. Podľa § 72 ods. 1 Obchodného zákonníka Likvidátor robí v mene spoločnosti len úkony smerujúce
k likvidácii spoločnosti. Pri výkone tejto pôsobnosti plní záväzky spoločnosti, uplatňuje pohľadávky a

prijíma plnenia, zastupuje spoločnosť pred súdmi a inými orgánmi, uzaviera zmiery a dohody o zmene
a zániku práv a záväzkov. Nové zmluvy môže uzavierať len v súvislosti s ukončením nevybavených
obchodov.

34. Podľa § 134 ods. 1 SSP Správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej

ustanovené inak.

35. Podľa § 182 ods. 1 SSP V správnej žalobe sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa
§ 57 uviesť
e/ dôvody žaloby, z ktorých musí byť zrejmé, z akých konkrétnych skutkových a právnych dôvodov

žalobca považuje napadnuté výroky rozhodnutia alebo opatrenia za nezákonné (ďalej len „žalobné
body“).

36. Podľa § 183 SSP Žalobca môže rozšíriť správnu žalobu alebo doplniť správnu žalobu o ďalší
žalobný návrh alebo o ďalšie žalobné body len v lehote ustanovenej na podanie žaloby.

V.
Dôvody rozhodnutia správneho súdu

37. Správny súd venoval v prvom rade pozornosť ustáleniu žalobných bodov podľa § 182 ods. 1
písm. e) SSP. Za týmto účelom správnu žalobu posúdil podľa jej obsahu (§ 55 ods. 3 SSP). Žalobný

bod identifikoval správny súd v časti správnej žaloby, v ktorej sa uvádza: „nemohol žalovaný ako ani
Kataster dospieť k záveru, že kúpna zmluva je absolútne neplatná s odvolaním sa na likvidáciu, ktorá
nastala viac ako 3 roky po uzatvorení zmluvy“. Týmto žalobným bodom je teda to, že preskúmavané
rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia o tom, že kúpna zmluva v znení dodatku
zo dňa 29.12.2014 bola absolútne neplatná.

38. Na úvod správnej žaloby, žalobca zhodne uvádza, že: „Z odôvodnenia žalobou napadnutého
rozhodnutia vyplýva, že žalovaný svoje rozhodnutie opieral o absolútnu neplatnosť predloženej zmluvy(...)“ Teda aj táto časť správnej žaloby namieta zhodne žalobný bod vytýkajúci nesprávne právne
posúdenie absolútnej neplatnosti kúpnej zmluvy v znení dodatku zo dňa 29.12.2014.

39. Žalobca v nadväzujúcom odseku správnej žaloby uviedol, že „Kataster ako aj žalovaný ako
správne orgány mali v zmysle ust. § 31 ods 1 katastrálneho zákona za preukázané, že prevodca –
spoločnosť WALDI, s.r.o. (v likvidácii), nebola oprávnená nakladať s nehnuteľnosťou v čase podania
návrhu na vklad a to na tom základe, že za spoločnosť WALDI, s.r.o. v likvidácii nepodpisoval písomnosti
zakladajúce práva a povinnosti likvidátor, resp. jeho štatutárny orgán.“ Podľa správneho súdu príslušná

časť správnej žaloby má konštatačnú povahu. Z obsahu tejto časti správnej žaloby nemožno vyvodiť
to, že žalobca priamo namietal nesprávny právny záver žalovaného ohľadom nesplnenia konkrétnej
podmienky povolenia vkladu podľa § 31 ods. 1 katastrálneho zákona to, že prevodca nebol oprávnený
nakladať s nehnuteľnosťou.

40. Správny súd poukazuje na to, že zákonné ustanovenie 31 ods. 1 katastrálneho zákona

stanovuje viacero osobitých podmienok povolenia vkladu – okrem iného to, či zmluva obsahuje
podstatné náležitosti zmluvy a ďalej, či je tento úkon urobený v predpísanej forme. To, či je prevodca
oprávnený nakladať s nehnuteľnosťou podľa § 31 ods. 1 katastrálneho zákona je samostatnou
podmienkou povolenia návrhu na vklad. Nesplnenie niektorej z podmienok uvedených v § 31 ods. 1
katastrálneho zákona môže zároveň znamenať, že posudzovaný právny úkon je absolútne neplatný,

avšak nemusí tomu tak vždy byť. Z tohto dôvodu iba tvrdenie žalobcu o tom, že kúpna zmluva v znení
dodatku zo dňa 29.12.2014 mala byť správne žalovaným posúdená ako platná nemožno stotožniť
s námietkou nesprávneho právneho posúdenia týkajúceho sa toho, že prevodca nebol oprávnený
nakladať s nehnuteľnosťou podľa § 31 ods. 1 katastrálneho zákona.

41. Správny súd si je vedomý, že pri posudzovaní žalobných bodov „treba rešpektovať princíp
materiálneho právneho štátu a predovšetkým samotné poslanie správneho súdnictva a neuchyľovať sa
k prepiatemu formalizmu“ (Baricová, J., Fečík, M., Števček, M., Filová, A. a kol. Správny súdny poriadok.
Komenár. Praha: C. H. Beck, 2018, s. 911). Zároveň však vymedzenie žalobných bodov podľa § 182
ods. 1 písm. e) SSP je povinnosťou tvrdenia, ktorá zaťažuje žalovaného. Kvalita, v ktorej si žalobca túto

povinnosť splní, má priamy dopad na možný úspech žalobcu v konaní pred správnym súdom. Zo znenia
ustanovenia § 134 ods. 1 SSP vyplýva zákonný limit pre správny súd, ktorý nemôže svojou aktivitou
nahrádzať alebo dotvárať znenie žalobných bodov, tak ako si ich zvolil žalobca vo svojej správnej žalobe.

42. Pri definovaní žalobných bodov ustanovenie § 182 ods. 1 písm. e) SSP hovorí o právnych

argumentoch a skutkových tvrdeniach. Správna žaloba však neobsahuje právne argumenty a ani
skutkové tvrdenia voči právnym záverom týkajúcim sa toho, že prevodca nebol oprávnený nakladať
s nehnuteľnosťou podľa § 31 ods. 1 katastrálneho zákona. Iba poukázanie na odôvodnenie
preskúmavaného rozhodnutia obsahujúce odkaz na § 31 ods. 1 katastrálneho zákona, nemožno
podľa správneho súdu považovať za formulovanie žalobného bodu voči konkrétnym právnym záverom

žalovaného. V časti textu správnej žaloby, v ktorej hovorí žalobca o nesprávnej aplikácii § 31 ods.
1 katastrálneho zákona žalovaným, tak výhrady voči nesplneniu konkrétnych podmienok povolenia
vkladu žalobca bližšie neuvádza. Jedinú konkretizáciu námietok voči nesprávnej aplikácii § 31 ods.
1 katastrálneho zákona žalobca opakovane zakladá na nesprávnom právnom posúdení platnosti
právneho úkonu žalovaným – ako to je možné vidieť taktiež v texte žaloby, v ktorom žalobca uvádza:

„K inému záveru nemožno dospieť ani na základe ustanovenia § 31 ods. 1 katastrálneho zákona, podľa
ktorého pri rozhodovaní o vklade prihliada okresný úrad aj na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by
mohli mať vplyv na povolenie vkladu. Aj výklad tohto ustanovenia totiž musí byť konformný s ústavou.
Dané ustanovenie v žiadnom prípade nemožno teda interpretovať tak, že zákonodarca by bol povinný
posudzovať platnosť právneho úkonu podľa práva platného v čase rozhodovania o návrhu na vklad

(...)“ Zároveň tak, ako na to poukázal správny súd vyššie, žalobca v predchádzajúcich častiach správnej
žaloby, ako aj v častiach nadväzujúcich namieta jedine to, že preskúmavané rozhodnutie vychádzalo
z nesprávneho právneho posúdenia o tom, že kúpna zmluva v znení dodatku zo dňa 29.12.2014 bola
absolútne neplatná.

43. Z tohto dôvodu správny súd ustálil pre účely prieskumu zákonnosti namietaného rozhodnutia ako
jediný žalobný bod žalobcom vytýkané nesprávne právne posúdenie neplatnosti kúpnej zmluvy v znení
dodatku zo dňa 29.12.2014.44. Rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa konštatovalo absolútnu neplatnosť kúpnej
zmluvy v znení dodatku zo dňa 29.12.2014. Žalobca takýto právny záver správneho orgánu prvého
stupňa namietal vo svojom odvolaní, pričom túto jeho odvolaciu námietku označovalo preskúmavané

rozhodnutie ako bod 1.) odvolania (preskúmavané rozhodnutie, s. 5). K tomuto odvolaciemu bodu
žalovaný v preskúmavanom rozhodnutí uviedol, že mal v zmysle § 31 ods. 1 katastrálneho zákona
za preukázané, že prevodca – obchodná spoločnosť WALDI, s.r.o. v likvidácii nebola oprávnená
nakladať s nehnuteľnosťou v čase podania návrhu na vklad. V preskúmavanom rozhodnutí teda nebola
konštatovaná absolútna neplatnosť kúpnej zmluvy v znení dodatku zo dňa 29.12.2014. Zároveň ani vo

vzťahu k iným odvolacím bodom uvedený v odvolaní žalobcu neprial žalovaný právny záver o tom, že
kúpna zmluva v znení dodatku zo dňa 29.12.2014 by mala byť absolútne neplatným právnym úkonom.

45. V prípade právneho posúdenia žalovaného uvádzaného v preskúmavanom rozhodnutí k bodu
2.) odvolania, v ktorom žalovaný poukazuje na rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa, tak
z jeho odôvodnenia cituje iba tú časť, ktorá sa týka oprávnenia spoločnosti WALDI, s.r.o. v likvidácii

nakladať s predmetnými nehnuteľnosťami – konkrétne: „Úrad však súhlasí s názorom katastrálneho
odboru, že predmetná písomnosť zakladajúca práva a povinnosti za spoločnosti WALDI, s.r.o. v likvidácii
nepodpisoval vyššie citovaný likvidátor, resp. jeho štatutárny zástupca“. Táto citácia z rozhodnutia
správneho orgánu prvého stupňa sa vzťahuje na skutkové zistenie uvedené v rozhodnutí správneho
orgánu prvého stupňa, avšak nie na nadväzujúce právne posúdenie týkajúce sa neplatnosti úkonov

vykonaných v súvislosti s prevodom predmetných nehnuteľností. K uvedenej citácii potom žalovaný
sám dopĺňa „a tak táto spoločnosť nebola ani oprávnená nakladať s predmetnými nehnuteľnosťami
v zmysle vyššie uvedeného.“ Týmto žalovaný poukázal na svoj právny záver prezentovaný v právnom
posúdení odvolacieho bodu 1.) ktorý uviedol vyššie v texte odôvodnenia preskúmavaného rozhodnutia,
podľa ktorého prevodca – obchodná spoločnosť WALDI, s.r.o. v likvidácii nebola oprávnená nakladať

s nehnuteľnosťou podľa § 31 ods. 1 katastrálneho zákona. Vo vzťahu k námietkam uvedeným vo
vyjadreníďalšiehoúčastníkakonaniatýkajúcichsapripojeniapodpisovaichdatovanianakúpnejzmluve
a jej dodatkoch žalovaný v preskúmavanom rozhodnutí výslovne uvádza, že nie je ďalej potrebné
zaoberať sa touto argumentáciou.

46. Správny súd má za to, že preskúmavané rozhodnutie sa platnosťou alebo neplatnosťou kúpnej
zmluvy v znení dodatku zo dňa 29.12.2014 nezaoberá. Z tohto dôvodu nemôže preskúmavané
rozhodnutie trpieť vadou, ktorú mu žalobca vytýkal v predmetnom žalobnom bode. Správny súd
zdôrazňuje, že predmetom prieskumu zákonnosti v tomto prípade je napádané rozhodnutie, ktorým
žalovaný rozhodol o riadnom opravnom prostriedku žalobcu. Pre účely tohto súdneho prieskumu sa

administratívne konanie považuje za jeden celok. Preto nemožno pri súdnom prieskume nezohľadniť
to, že v odvolacom konaní došlo k zmene prípadne korekcii právnych záverov skoršie vyjadrených
v rozhodnutí správneho orgánu prvého stupňa.

47. Na základe dôvodov uvedených vyššie má správny súd za to, že preskúmavané rozhodnutie

netrpí vadou, proti ktorej brojí žalobca v správnej žalobe. Preto správny súd považoval žalobný bod
o nesprávnom právnom posúdení platnosti kúpnej zmluvy v znení dodatku zo dňa 29.12.2014 za
nedôvodný.

48. Správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby. Žalovaný rozšíril svoju právnu argumentáciu

v replike zo dňa 02.09.2019,v ktorej namietal taktiež nesprávne právne posúdenie preskúmavaného
rozhodnutia týkajúce sa rozsahu oprávnenia obchodnej spoločnosti WALDI, s.r.o. v likvidácii nakladať
s nehnuteľnosťou v čase podania návrhu na vklad. Avšak replika zo dňa 02.09.2019 bola doručená
správnemu súdu až dňa 03.09.2019 a teda po uplynutí lehoty podľa § 183 SSP. Z tohto dôvodu správny
súd na tento žalobný bod neprihliadal.

49. Z vyššie uvedených dôvodov správny súd správnu žalobu podľa § 190 SSP zamietol ako
nedôvodnú.

50. Napriek vyššie uvedenému, správny súd považoval za potrebné vyjadriť sa k právnym otázkam

nastoleným v preskúmavanej veci. Vzhľadom na dlhší čas, ktorý uplynul od podania správnej žaloby,
by mali účastníci konania dostať odpoveď na ich jednotlivé právne argumenty, napriek tomu, že tieto
neboli vyhodnotené ako spôsobilé žalobné body. Týmto sa má predísť riziku toho, aby bolo rozhodnutiesprávneho súdu nepreskúmateľné, čo by viedlo k ďalšiemu zbytočnému predĺženiu súdneho konania.
Preto správny súd nad rámec posúdenia žalobných bodov ako obiter dictum udáva nasledovné.

51. Rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa konštatuje, že „prevod nehnuteľností uvedených
v doloženej kúpnej zmluve je neplatným, pretože odporuje zákonu. Preto aj predmetná kúpna zmluva je
absolútne neplatná“. Uvedené konštatovanie nie je podľa názoru správneho súdu zmysluplné. Platnosť
alebo neplatnosť je vlastnosť priznávaná právom jednotlivým právnym úkonom. V prípade, ak neplatný
právny úkon má vyvolať určité účinky, tak z dôvodu jeho neplatnosti ním predpokladané právne účinky

nenastanú. Je však logicky chybné a ničím nepodložené usudzovať od účinkov k príčine a teda tvrdiť, že
z dôvodu, že určité právne následky nenastali resp. použitou terminológiou sú „neplatné“, tak aj právny
úkon, ktorý ich mal vyvolať, je z tohto dôvodu neplatný. Na základe uvedeného, rozhodnutie správneho
orgánu prvého stupňa neuvádza racionálne dôvody ohľadom neplatnosti kúpnej zmluvy v znení dodatku
zo dňa 29.12.2014.

52. Správny súd sa oboznámil s rozsudkom Krajského súdu v Trnave po sp.zn. 21Cob/101/2014 zo dňa
21.08.2014, na ktorý poukazoval ďalší účastník konania, a ktorý má podľa ďalšieho účastníka konania
viesť k rovnakým právnym záverom ako rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave, sp.zn. 1Cob/462/2011
zo dňa 30.04.2012. Pri týchto rozhodnutiach podľa ďalšieho účastníka konania: „napriek rozdielnostiam
v skutkovom stave je právny základ vecí podobný – a to určenie okamihu uzatvorenia zmluvy, pri ktorej

je vyžadované osvedčenie podpisu“ (vyjadrenie ďalšieho účastníka konania zo dňa 01.03.2021, bod. 4).

53. Správny súd konštatuje, že rozhodnutie Krajského súdu v Trnave po sp.zn. 21Cob/101/2014
zo dňa 21.08.2014 sa zaoberá momentom platnosti uzatvorenia spoločenskej zmluvy. Podľa názoru
správneho súdu nie sú závery prijaté v tomto rozhodnutí aplikovateľné na prejednávanú vec. Pri

spoločenskej zmluve stanovovalo ustanovenie § 57 ods. 1 Obchodného zákonníka platného a účinného
vrozhodnomčaseto,že„akzinýchustanovenítohtozákonanevyplývaniečoiné,zakladásaspoločnosť
spoločenskou zmluvou podpísanou všetkými zakladateľmi. Pravosť podpisov zakladateľov musí byť
úradne overená.“ Požiadavka overenia podpisov na spoločenskej zmluve bola uvedená spôsobom
vyjadrená priamo v Obchodnom zákonníku ako hmotnoprávnom predpise, ktorý upravoval založenie

obchodnej spoločnosti.

54. Pre porovnanie ustanovenia § 46 ods. 1 v nadväznosti na § 46 ods. 2 Občianskeho zákonníka
vyžadujú u zmlúv o prevode nehnuteľností zachovanie písomnej formy a to, aby boli prejavy účastníkov
na tej istej listine. Občiansky zákonník ako hmotnoprávny predpis požiadavku osvedčenia podpisov na

listine pri zmluvách o prevodoch nehnuteľností nevyžaduje. Je pravdou, že ustanovenie § 42 ods. 3
katastrálneho zákona zakotvuje požiadavku overenia podpisov prevodcov na zmluvách týkajúcich sa
nehnuteľností, ktoré sú v tomto ustanovení katastrálneho zákona uvedené. V tejto súvislosti je však
nutné poukázať na názov § 42 katastrálneho zákona, ktorý znie: „Spôsobilosť zmlúv, verejných listín a
iných listín na zápis do katastra“. Toto ustanovenie § 42 katastrálneho zákona je systematicky zaradené

v časti nesúcej názov „Spoločné ustanovenia o zápise práv k nehnuteľnostiam“

55. Z vyššie uvedeného systematického zaradenia § 42 ods. 3 katastrálneho zákona do osobitého
zákona a z jeho systematického zaradenia v katastrálnom zákone možno usúdiť, že pri zmluvách
o prevode nehnuteľností je situácia ohľadom ich právneho rámca odlišná od úpravy spoločenskej

zmluvy podľa § 57 ods. 1 Obchodného zákonníka (vrátane jej formálnych náležitostí). Osvedčenie
podpisov vyžadované § 42 ods. 3 katastrálneho zákona je potrebné hodnotiť ako podmienku,
ktorú posudzujú orgány na úseku katastra pre účely zápisu zmlúv (povolenia vkladu) do katastra
nehnuteľností, avšak nemožno ju bez ďalšieho stotožňovať s náležitosťou podmieňujúcou platnosť
zmluvy o prevode nehnuteľností.

56. V tomto smere správny súd poukazuje taktiež na právny záver Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky, ktorý je možné vztiahnuť aj na právne posúdenie veci:

„Dodržanie formy právnych úkonov je podmienkou ich platnosti (§ 40 ods. 1 Obč. zák.). Do vlastníctva

nehnuteľnosti prechádzajú až vkladom vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Spôsobilosť listín
na to, aby mohli byť podkladom pre zápis práv k nehnuteľnostiam do katastra nehnuteľností upravuje
§ 42 zák. č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností. V § 60 ods. 3 je stanovená všeobecná zásada,
že podpis osôb, ktoré prevádzajú nehnuteľnosti alebo osôb, ktoré zaťažujú nehnuteľnosti bremenami,alebo naopak sa zbavujú práv z nich, na listinách musí byť úradne osvedčený. Overenie podpisu v
týchto prípadoch nie je formálnou náležitosťou úkonu, ktorý podmieňuje jeho platnosť. Je len procesnou
požiadavkou na identifikáciu totožnosti podpisujúceho, ktorá ma zvýšiť istotu, že listina – podpis na

listine pochádza skutočne od osoby, ktorá je na listine deklarovaná za autora úkonu. Pre platnosť listiny
je rozhodujúce, či ju skutočne podpísala v nej označená osoba. Ani overenie podpisu nemôže zhojiť
jej nedostatok spočívajúci v tom, že nepochádza od toho, kto podľa listiny robí úkon. Aj pri hodnotení,
či nastali účinky vkladu do katastra (prechod vlastníctva nehnuteľnosti) nie je rozhodujúce, či podpis
prevádzajúceho bol overený, ale, či podpis na listine je skutočne jeho. Takáto konštrukcia náležitostí

listín a ich účinkov pri vklade vlastníckych a iných vecných práv k nehnuteľnostiam do katastra je zvolená
zrejme preto, že vecnoprávne účinky takýchto úkonov nenastávajú až rozhodnutím na to autorizovaného
orgánu, ktorý listiny pred rozhodnutím o vklade podrobuje skúmaniu podľa § 31 zák. č. 162/1995 Z. z. Iný
význam má overenie podpisu tam, kde má mať listina účinky aj voči tretím osobám bez toho, aby o nich
rozhodoval nejaký orgán a v rámci rozhodovania skúmal jej pravosť. V takom prípade je overený podpis
podmienkou platnosti úkonu.“ (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 1 M Obdo V

2/2008 zo dňa 29.4.2010).

57. Vyššie citovaný právny záver korešponduje so závermi právnej vedy (ktoré možno použiť aj na
vec samú: „(...) uzavretie zmluvy o prevode nehnuteľností nie je dôsledkom akéhokoľvek včasného
prehlásenia adresáta návrhu (obláta) o prijatí návrhu, ale len prehlásením prejaveným písomnou formou,

na tej istej listine, na ktorej je návrh na uzatvorenie zmluvy“ (Hulmák, M. Uzavíraní smluv v civilním právu
1. vyd, C.H.Beck, 2008, s. 50). A taktiež ďalej: „Pre uzatvorenie zmluvy v písomnej forme stačí, ak je
písomný návrh písomne prijatý. Zmluva o prevode nehnuteľností musí byť urobená na jednej listine (46
ods. 2 ObŽ)“ (Hulmák, M. Uzavíraní smluv v civilním právu 1. vyd, C.H.Beck., s. 120).

58. Preto na posúdenie platnosti a určenia momentu uzatvorenia kúpnej zmluvy a dodatku zo dňa
29.12.2024 je možné z hľadiska formálnych kritérií uplatniť iba tie kritériá, ktoré sú vyžadované podľa §
46 ods. 1 v nadväznosti na § 46 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Nemožno teda prijať záver, že došlo
k neskoršiemu uzatvoreniu kúpnej zmluvy a dodatku zo dňa 29.12.2014 než v deň, keď tieto listiny
mali všetky náležitosti predpokladané na základe príslušných zákonných ustanovení hmotnoprávneho

predpisu. Správny súd sa teda nestotožňuje s dôvodmi, na ktoré poukazoval ďalší účastník vo svojich
podaniach. Na základe doposiaľ vykonaného dokazovania v administratívnom konaní teda nemožno
prijať iný záver ako taký, že došlo k platnému uzatvoreniu kúpnej zmluvy a dodatku zo dňa 29.12.2014
a to v dátume 29.12.2014.

59. Obmedzujúce právne účinky vyvolané vstupom prevodcu do likvidácie sa vzťahujú iba na konanie
obchodnej spoločnosti po jej vstupe do likvidácie. Tieto účinky nemožno bez ďalšieho vzťahovať na
obmedzenie účinkov právnych úkonov, ktoré boli platne urobené pred vstupom do likvidácie. Takýto
výklad by odporoval vedúcemu princípu súkromného práva a to princípu pacta sunt servanda. Opačný
výkladbyadabsurdumviedolkspätnémuzamedzeniuprávnychúčinkovakýchkoľvekplatnýchprávnych

úkonov prevodcu, ktoré boli urobené pred jeho vstupom do likvidácie. Zároveň by to bolo popretím
právnej istoty, ktorá zmluvným stranám vyplývala z platne uzatvorených zmlúv s prevodcami, ktorý
neskôr vstúpia do likvidácie. K opačnému záveru nevedie ani ustanovenie § 31 ods. 1 katastrálneho
zákona, na ktoré poukazoval žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 30.07.2019. Zmena skutkových
a právnych skutočností ohľadom oprávnenia nakladať s nehnuteľnosťou nemohla nastať spätne a teda

mať vplyv na účinky už uzatvorenej kúpnej zmluvy v znení dodatku zo dňa 29.12.2014.

60. V čase uzatvorenia kúpnej zmluvy a dodatku zo dňa 29.12.2014 nebol prevodca v likvidácii.
Preto, aj keď žalovaný v preskúmavanom rozhodnutí ako prekážku povolenia vkladu podľa § 31 ods.
1 katastrálneho zákona uviedol to, že prevodca po vstupe do likvidácie nebol oprávnený nakladať

s nehnuteľnosťou, tak takáto prekážka nie je vo veci daná, keďže prevodca s nehnuteľnosťou nakladal
ešte pred svojim vstupom do likvidácie a to ku dňu platného uzatvorenia kúpnej zmluvy v znení dodatku
zo dňa 29.12.2014.

61. Na druhú stranu, správny súd vo veci rozpoznal nesplnenie inej podmienky vyžadovanej podľa §

31 ods. 1 katastrálneho zákona a to, že kúpna zmluva a dodatok zo dňa 29.12.2014 neboli urobené
v predpísanej forme.62. Podľa § 42 ods. 3 katastrálneho zákona musel byť podpis prevodu teda obchodnej spoločnosti
WALDI, s.r.o. v likvidácii na kúpnej zmluve ako aj na dodatku zo dňa 29.12.2014 osvedčený. Správny
súd v tomto smere považuje za potrebné dôsledne rozlišovať medzi pojmom „osvedčenie podpisu“

obchodnej spoločnosti, tak ako je tento pojem vymedzený v § 42 ods. 3 katastrálneho zákona a uznaním
podpisu za vlastný podľa § 58 ods. 1 Notárskeho poriadku.

63. Štatutárne orgány (ich členovia) priamo konajú za obchodné spoločnosti a sú označované aj „ako
„ruky a ústa“ obchodných spoločností“ (Patakyová, M. a kol. Obchodný zákonník, 1. vydanie, C.H. Beck,

2022, s. 64 – 76). Uvedené je dané tým, že vyjadrenie vôle štatutárnym orgánom je zároveň priamym
vyjadrením vôle danej obchodnej spoločnosti. Uznanie podpisu fyzickou osobou za vlastný v súlade s §
58 ods. 1 Notárskeho poriadku konajúcej v postavení štatutárneho orgánu teda predstavuje osvedčenie
podpisu touto obchodnou spoločnosťou podľa § 42 ods. 3 katastrálneho zákona. Uvedené však neplatí
v prípade, ak príslušná osoba funkciu štatutárneho orgánu už nezastáva. Uznanie podpisu za vlastný
bývalým konateľom urobené pred povereným zamestnancom notára vedie k pripojeniu osvedčovacej

doložky na príslušnú listinu. Avšak uvedené zároveň neznamená, že takéto pripojenie osvedčovacej
doložky je totožné s tým akoby podpis na príslušnej listine osvedčila samotná obchodná spoločnosť.
Uvedenému bráni to, že v momente, keď uznanie podpisu za vlastný urobí fyzická osoba ako bývalý
štatutárny orgán, tak v danom momente už za obchodnú spoločnosť nekoná a teda jej vôľu smerujúcu
k osvedčeniu tohto podpisu už neprejavuje.

64. Vstupom prevodcu do likvidácie nastala v súlade s § 68 ods. 5 v spojení s § 72 ods. 1 Obchodného
zákonníka zmena v rozsahu konateľských oprávnení jej štatutárneho orgánu. Slovné spojenie
„pôsobnosť“, ktoré toto zákonné ustanovenie používa, možno vidieť ako kvalitatívnu zmenu v rozsahu
príslušných konateľských oprávnení. Na likvidátora vo veci prešla pôsobnosť konať za obchodnú

spoločnosť WALDI, s.r.o. v likvidácii vrátane pôsobnosti plniť záväzky spoločnosti. Slovné spojenie „plniť
záväzky spoločnosti“ je nutné vykladať tak, že likvidátor bol jedinou osobou, s pôsobnosťou konať vo
veciach záväzkov zo skôr uzatvorených zmlúv prevodcu a to vrátane kúpnej zmluvy v znení dodatku
zo dňa 29.12.2014. Okrem uvedeného, z výpisu z obchodného registra vyplýva, že F. G. H. v čase
uznania podpisu za vlastný už nebol konateľom obchodnej spoločnosti WALDI, s.r.o. v likvidácii, keďže

jeho funkcia konateľa zanikla dňa 30.12.2014.

65. Z vyššie uvedených dôvodov F. G. H. nebol v čase uznania podpisu za vlastný spôsobilý prejavovať
vôľu za obchodnú spoločnosť WALDI, s.r.o. v likvidácii. Preto pripojenie osvedčovacej doložky na
základe ním vykonaného uznania podpisu k príslušným listinám nevyvolalo účinky osvedčenia podpisu

na týchto listinách obchodnou spoločnosťou WALDI, s.r.o. v likvidácii. Pokiaľ by bol pripustený opačný
výklad, došlo by tým k popretiu záruk právnej istoty, ktorú má prevodcom poskytovať § 42 ods. 3
katastrálneho zákona. Uvedené by viedlo k absurdným dôsledkom, kedy fyzická osoba, ktorá bola
v pozícii konateľa určitej obchodnej spoločnosti čo i len deň, by mohla následne kedykoľvek počas celej
existencie danej obchodnej spoločnosti osvedčovať svoje podpisy na listinách, ktoré mali byť podľa jej

tvrdení práve v tento jeden deň podpísané, a to s účinkami pre túto obchodnú spoločnosti.

66. Správny súd taktiež vidí paralely medzi touto situáciou a právnym otázkam, ktoré môžu vyvstať
pri konaní na základe splnomocnenia. Situáciu vo veci možno porovnať s tým akoby splnomocnenec,
pôvodne disponujúcim úradne osvedčeným plnomocenstvom, uznal za vlastný podpis na kúpnej

zmluve, avšak vykonal by tak až po tom, čo mu bola preukázateľne vypovedaná predmetná plná
moc splnomocniteľom. Podľa správneho súdu by nebolo možne akceptovať takéto uznanie ako účinné
osvedčenie podpisu prevodcu (bývalého splnomocniteľa) na tejto kúpnej zmluve podľa § 42 ods. 3
katastrálneho zákona.

67. Správny súd vo svetle vyššie uvedených úvah netvrdí, že legalizáciu vo forme uznania podpisu za
vlastný by bolo nutné za každých okolností považovať ako neprípustnú pre účely aplikácie § 42 ods. 3
katastrálneho zákona. Správny súd podotýka, že na takéto následné uznanie podpisu za vlastný by bolo
možné nazerať ako na obdobu konania bez plnomocenstva podľa § 33 ods. 2 Občianskeho zákonníka.
Za určitých okolností by bolo teda možné akceptovať následnú legalizáciu listiny uznaním podpisu

za vlastný bývalým konateľom alebo splnomocnencom, pokiaľ by takéto uznanie splnomocniteľ resp.
obchodná spoločnosť ako prevodcovia dodatočne schválili. V prejednávanej veci je však nesporné, že
tomu tak nebolo - čo jednoznačne vyplýva z vyjadrenia ďalšieho účastníka konania zo dňa 27.08.2018.68. Správny súd si uvedomuje, že preskúmavané rozhodnutie sa nezaoberá nedostatkom predpísanej
formy kúpnej zmluvy v znení dodatku zo dňa 29.12.2014 podľa § 31 ods. 1 katastrálneho zákona,
tak ako na túto nazerá správny súd v tomto rozsudku. Konanie pred správnym súdom nemá slúžiť na

odstraňovanie vád preskúmavaného rozhodnutia. Žalobné body správnej žaloby neobsahovali námietky
voči právnemu posúdeniu žalovaným, ktoré sa odvíjalo od nedostatku oprávnenia prevodcu nakladať
s nehnuteľnosťou. Preto v nedostatku preskúmavaného rozhodnutia, ktoré nezmieňovalo nesplnenie
podmienky predpísanej formy kúpnej zmluvy v znení dodatku zo dňa 29.12.2014, nevidel správny
súd dôvod na zrušenie tohto preskúmavaného rozhodnutia. Zároveň by takéto prípadné zrušenie

preskúmavanéhorozhodnutianemalovplyvnanáslednérozhodnutievadministratívnomkonaní -keďže
správny súd považoval výrok preskúmavaného rozhodnutia v spojení s výrokom rozhodnutia správneho
orgánuprvéhostupňapovecnejstránkezasprávny(keďževoveci nebolasplnenápodmienkapovolenia
vkladu z dôvodu nedodržania predpísanej formy kúpnej zmluvy a dodatku zo dňa 29.12.2014).

VI.

Záver

69. Správny súd správnu žalobu podľa § 190 SSP zamietol ako nedôvodnú. O náhrade trov konania
žalobcu, ktorý vo veci nemal ani čiastočný úspech, rozhodol správny súd a contrario podľa § 167 ods. 1
SSP tak, že žalobcovi náhradu trov konania nepriznal. Podľa § 168 SSP správny súd plne úspešnému

žalovanému voči žalobcovi právo na náhradu trov konania nepriznal, keďže vo veci neboli prítomné také
okolnosti, na základe ktorých by to bolo možné spravodlivo požadovať. Správny súd priznal ďalšiemu
účastníkovi konania právo na náhradu trov konania podľa § 169 prvá veta SSP. O ďalších trovách
konania ďalšieho účastníka konania správny súd nerozhodoval, keďže ďalší účastník konania konkrétny
procesný návrh na náhradu takýchto trov konania nepodal.

70. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Správneho súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote jedného mesiaca odo
dňa doručenia rozsudku na Správny súd v Košiciach. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie

znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť.

Kasačná sťažnosť nemá odkladný účinok.

Kasačný súd môže na návrh sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa uznesením priznať kasačnej
sťažnosti odkladný účinok, ak by právnymi následkami napadnutého rozhodnutia krajského súdu hrozila
závažná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom. Tieto povinnosť neplatia, ak

a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na

kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/,
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému

správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka
konania) uviesť

a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada.
Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť

pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal
jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo
pri rozhodovaní porušil zákon tým, že:

a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,

f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo

j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 odseku 1 písm. g) až i) SSP sa vymedzí tak, že sťažovateľ
uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto
právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje

podania pred správnym súdom. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie
kasačnej sťažnosti.