Uznesenie – Nezákonný zásah orgánu verejnej… ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Monday, June 24, 2024

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: ZA-27Sa/1/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5023200038
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 06. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Piroš
ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2024:5023200038.2

Uznesenie

Správny súd v Banskej Bystrici v konaní pred sudcom JUDr. Petrom Pirošom v právnej veci žalobcov:
1/ A. B., nar.: XX.XX.XXXX, bytom: C. X, XXX XX D., 2/ B. B. E., nar.: XX.XX.XXXX, bytom: F. XXXX,
XXX XX D., 3/ G. H. C., nar.: XX.XX.XXXX, bytom: I. X, XXX XX D. - C., všetci žalobcovia právne
zast.: AK Pekár s. r. o., so sídlom: Kukučínova 24, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 47 233 940, proti
žalovanému: Mesto Žilina, so sídlom: Námestie obetí komunizmu 1, 011 31 Žilina, právne zast.: executio

iuris advokátska kancelária, s. r. o., so sídlom: Záhradnícka 71, 821 08 Bratislava, IČO: 55 176 933, za
účasti ďalších účastníkov konania: 1/ J. K., nar.: XX.XX.XXXX, bytom: L. E. XX, XXX XX D. - C., 2/ M.
F., nar.: XX.XX.XXXX, bytom: L. E. XX, XXX XX D. - C., o žalobe proti inému zásahu orgánu verejnej
správy, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a .
II. Žiadnemu z účastníkov konania náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Žaloba, žalobné body a argumentácia žalobcov

1. Dňa 03.02.2023 bola Krajskému súdu v Žiline ako správnemu súdu doručená správna žaloba
proti inému zásahu orgánu verejnej správy, ktorou sa žalobcovia domáhajú, aby správny súd zakázal
žalovanému pokračovať v inom zásahu spočívajúcom v osadení dopravných značiek, a to dopravnej

značky „Zákaz vjazdu všetkých vozidiel“ pri vjazde na ulicu Ametystová v meste Žilina z nehnuteľnosti –
pozemku nachádzajúcom sa v k. ú. C., obec a okres Žilina, ktorý je evidovaný na LV č. XXXX ako parcela
KN-C 1401/21, o výmere 957 m2, druh pozemku: Zastavaná plocha a nádvorie a dopravnej značky
„Zákazodbočeniavpravo“predodbočenímnaulicuAmetystovávmesteŽilina(smerzobceRosina),ako
aj v osádzaní akýchkoľvek iných dopravných značiek, ktoré ukladajú povinnosť vodičom vozidiel prejazd
cez nehnuteľnosť – pozemok nachádzajúci sa v k. ú. C., obec a okres Žilina, ktorý je evidovaný na LV č.

XXXX ako parcela KN-C 1401/21, o výmere 957 m2, druh pozemku: Zastavaná plocha a nádvorie, alebo
cez akúkoľvek jeho časť. Žalobcovia zároveň požiadali súd, aby nariadil žalovanému obnoviť stav pred
osadením dopravných značiek dňa 08.12.2022, a to dopravnej značky „Zákaz vjazdu všetkých vozidiel“
pri vjazde na ulicu Ametystová v meste Žilina z nehnuteľnosti – pozemku nachádzajúcom sa v k. ú. C.,
obec a okres Žilina, ktorý je evidovaný na LV č. XXXX ako parcela KN-C 1401/21, o výmere 957 m2, druh
pozemku: Zastavaná plocha a nádvorie a dopravnej značky „Zákaz odbočenia vpravo“ pred odbočením

na ulicu Ametystová v meste Žilina (smer z obce Rosina).

2. Žalobcovia ďalej uviedli, že v prípade ak súd dospeje k názoru, že nezákonný zásah už skončil,
žiadajú za účelom uplatnenia nároku na náhradu škody a ďalšej ochrany svojich práv, aby správny súd
uznesením určil, že iný zásah žalovaného spočívajúci v osadení dopravných značiek dňa 08.12.2022, a
to osadenie dopravnej značky „Zákaz vjazdu všetkých vozidiel“ pri vjazde na ulicu Ametystová v meste

Žilina z nehnuteľnosti – pozemku nachádzajúcom sa v k. ú. C., obec a okres Žilina, ktorý je evidovaný na
LV č. XXXX ako parcela KN-C 1401/21, o výmere 957 m2, druh pozemku: Zastavaná plocha nádvorie adopravnej značky „Zákaz odbočenia vpravo“ pred odbočením na ulicu Ametystová v meste Žilina (smer
z obce Rosina), bol nezákonný.

3. Žalobcovia v žalobe uviedli, že sú majoritnými podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti - pozemku
nachádzajúcom sa v k. ú. C., obec a okres Žilina, ktorý je evidovaný na LV č. XXXX ako parcela KN-
C 1401/21, o výmere 957 m2, druh pozemku: Zastavaná plocha a nádvorie. Na pozemku žalobcov sa
nachádza spevnená plocha, ktorá je v súčasnosti čiastočne užívaná na prejazd motorových vozidiel.
Podielovými spoluvlastníkmi pozemku žalobcov sú aj J. K. a M. F..

4. Žalobcovia uviedli, že spevnená plocha bola postavená v priebehu 80-tych rokov minulého storočia
jednotným roľníckym družstvom so sídlom v Rosine, a to v rozpore s vtedy platnými právnymi predpismi
bez stavebného povolenia. Spevnená plocha slúžila len pre potreby a činnosť stavebníka - jednotného
roľníckeho družstva. Žalobcovia majú v úmysle užívať tento pozemok len na súkromné účely, avšak
žalobcovia sú z užívania svojho majetku vylúčení a ostáva im len tzv. holé vlastníctvo.

5. Žalobcovia ďalej uviedli, že spevnená plocha nie je miestnou cestou, nakoľko nenapĺňa ani jej legálnu
definíciu v zmysle § 4 ods. 1 zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení
neskorších predpisov (ďalej ako „zákon č. 135/1961 Zb.“ alebo „cestný zákon“), pretože spevnená
plocha:a/niejevovlastníctvemestaŽilina,b/aninebolarozhodnutím,čiinýmsprávnymaktomzaradená

do siete miestnych ciest. Stanovisko, že spevnená plocha nie je miestnou komunikáciou zastával v
minulosti aj žalovaný, ktorý opakovane v predchádzajúcej komunikácii do roku 2019 zdôrazňoval, že nie
je vlastníkom ani správcom spevnenej plochy a teda, že sa ani nejedná o miestnu komunikáciu (miestnu
cestu).

6. O neexistencii vlastníckeho práva žalovaného k spevnenej ploche svedčí aj stanovisko žalovaného
ako špeciálneho stavebného úradu v konaní o odstránenie stavby podľa § 88 zákona č. 50/1976
Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov
(ďalej ako „zákon č. 50/1976 Zb.“ alebo aj „stavebný zákon“), predmetom ktorého je rozhodovanie
o povolení odstránenia spevnenej plochy z pozemku. Žalovaný v tomto konaní opakovane uviedol,

že mu nie je známy vlastník spevnenej plochy (viď. str. 2 Rozhodnutia o začatí konania o
odstránenínepovolenejstavbyzodňa05.08.2020,č.13800/2020-162517/2020/2020/SÚ-ŠSÚ-dopravu/
Mo-preruš). Z uvedeného teda vyplýva, že spevnená plocha nemôže byť miestnou cestou. Napriek
uvedenému žalovaný účelovo (aby mohol tvrdiť, že spevnená plocha je miestnou cestou) nechal
v roku 2019 zakresliť do technickej evidencie (pasportu) miestnych komunikácií na území mesta

Žilina aj spevnenú plochu, hoci na to neexistoval žiadny zákonný dôvod. Žalovaný dokonca začal
tvrdiť, že je vlastníkom „miestnej cesty“ nachádzajúcej sa na pozemku, a to bez toho, aby preukázal
akýkoľvek nadobúdací titul vlastníckeho práva. Od zakreslenia spevnenej plochy do pasportu miestnych
komunikácii žalovaný koná tak, akoby spevnená plocha bola miestnou cestou, t. j. osádza na susedných
uliciach dopravné značky, ktorými odkláňa dopravu z legitímnych pozemných komunikácií na spevnenú

plochu a odstraňuje prekážky umiestnené na spevnenej ploche slúžiace zabráneniu vjazdu a vstupu
tretích osôb na súkromný pozemok žalobcov.

7. Žalobcovia ďalej uviedli, že žalovaný vedie priestupkové konanie voči žalobcom za priestupky podľa
§ 22c ods. 1 písm. a) bod 2 a § 22c ods. 1 písm. f) zákona č. 135/1961 Zb., ktorých sa žalobcovia mali

dopustiť tým, že umiestnili na spevnenej ploche (podľa žalovaného na „verejnej miestnej komunikácií“)
bez povolenia závory s oplotením a tieto neodstránili v určenom termíne. Žalovaný predmetné závory
s oplotením prostredníctvom svojich zamestnancov začal aj dňa 15.04.2021 odstraňovať tak, že
zamestnanci žalovaného vstúpili na súkromný pozemok žalobcov a začali na pozemku vykonávať
faktické úkony bez toho, aby ich k tomu oprávňoval akýkoľvek všeobecne záväzný právny predpis.

O tomto nezákonnom zásahu žalovaného bolo vedené konanie na Krajskom súde Žilina pod sp. zn.:
33Sa/10/2021. Napriek tomu, že postup žalovaného bol opakovane namietaný, majú žalobcovia za to,
že žalovaný pokračuje v nezákonnom zásahu do vlastníckeho práva žalobcov. Žalovaný dňa 08.12.2022
osadil pred vjazdom na spevnenú plochu (v smere od obce Rosina) dopravné značenie, v dôsledku
ktorého sú nútené tretie osoby (iní účastníci cestnej premávky) užívať pozemok žalobcov v dĺžke

približne 30 metrov.

8. K poslednej zmene dopravného značenia došlo na základe listiny „Určenie dočasného dopravného
značenia v mestskej časti Bytčica“ zo dňa 03.11.2022, č. 18297/2022-155017/2022-OSVPŽP-TMJ.Žalobcoviazdôraznili,žezuvedenejlistinyvôbecniejezrejmé,akokonkrétnemábyťdopravnéznačenie
v mestskej časti Bytčica zmenené, keďže toto obsahuje len odkaz na projektovú dokumentáciu.

9. Po zmene organizácie dopravy je teda užívaný pozemok žalobcov ako miestna cesta v rozsahu cca
30 metrov po dĺžke, hoci spevnená plocha nie je a nikdy nebola miestnou cestou. Uvedené zväčšenie
rozsahu užívania spevnenej cesty je spôsobené tým, že: a/ pred odbočením na ulicu Ametystova
(smerom z obce Rosina) bola na betónový stĺp osadená žalovaným značka „Zákaz odbočenia vpravo“ b/
na ulicu Ametystova (smerom z obce Rosina) bola osadená žalovaným značka „Zákaz vjazdu všetkých

vozidiel“. V dôsledku osadenia dopravných značiek sú vodiči motorových vozidiel prichádzajúcich z obce
Rosina do mestskej časti Bytčica nútení odbočiť vpravo až na druhej križovatke spevnenej plochy s
ulicou Berylová (nie na ulicu Ametystová ako tomu bolo pred zmenou dopravného značenia), čím bez
povolenia vstupujú na súkromný pozemok žalobcov v dĺžke cca 30 metrov, bez akéhokoľvek právneho
dôvodu.Žalobcoviazastávajúnázor,žeosadenímdopravnýchznačiekžalovanýmdňa08.12.2022došlo
k závažnému zásahu do vlastníckych práv žalobcov.

Vyjadrenie žalovaného

10. Žalovaný vo svojom vyjadrení k správnej žalobe uviedol, že mesto Žilina osadilo predmetné
dočasné dopravné značenie v súlade so zákonom č. 135/1961 Zb. Na dané označenie bola spracovaná

projektovádokumentáciaorganizáciedopravyautorizovanýmprojektantomapovyjadreníaodsúhlasení
projektovej dokumentácie dočasného dopravného značenia Okresným dopravným inšpektorátom
Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Žiline a správcom miestnych ciest (mesto Žilina) bolo vydané
určenie dopravného značenia príslušným cestným správnym orgánom, resp. orgánom miestnej štátnej
správy vo veciach miestnych a účelových komunikácií (mesto Žilina). Toto dočasné dopravné značenie

bolo navrhnuté samotným dopravným inšpektorátom, keďže žalobcovia svojvoľne, v rozpore s platným
právnym poriadkom osadili prekážky zjazdnosti, plynulosti a bezpečnosti cestnej premávky na ceste
nachádzajúcej sa na pozemku registra „C" s parc. č. 1401/21 o výmere 957 m2, druh pozemku:
zastavaná plocha a nádvorie, spôsob využívania pozemku: 22. Žalovaný k uvedenému dočasnému
dopravnému značeniu pristúpil v snahe o zabezpečenie bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, a to

plne v súlade s platným právnym poriadkom (§ 7 zákona č. 135/1961 Zb.).

11. Žalovaný ďalej uviedol, že žalobcovia vo svojej žalobe nerozlišujú medzi spevnenou plochou,
čo je vlastnosť pozemku ako nehnuteľnosti a cestou, čo je samostatná nehnuteľnosť ako líniová
stavba. Žalovaný nepozná dôvod a ani to nie je predmetom tohto konania, či je táto argumentácia z

dôvodu opomenutia týchto rozdielov v platnom právnom poriadku alebo či ide o úmyselnú snahu o
nadobudnutie vlastníctva veci iného žalobcami. Žalovaný uviedol, že nevidí žiadny problém s určením
existencie pozemku KN-C 1041/21 v k. ú. C., keďže je intabulovaný, čím je potvrdená aj jeho existencia,
ktorá doteraz nie je nikým spochybnená. Z intabulácie môžeme predpokladať existenciu inžinierskej
stavby, keďže na liste vlastníctva č. XXXX, pre katastrálne územie C., je k KN-C 1041/21 v k. ú.

C. pri spôsobe využívania pozemku uvedená poznámka 22, čo Príloha č. 2 vykonávacej vyhlášky č.
461/2009 Z. z. k zákonu č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv
k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej ako „zákon č. 162/1995 Z. z.“
alebo aj „katastrálny zákon“) označuje ako „Pozemok, na ktorom je postavená inžinierska stavba cestná,
miestna a účelová komunikácia, lesná cesta, poľná cesta, chodník, nekryté parkovisko a ich súčasti."

12. Žalovaný ďalej nesúhlasí s tvrdením, že stavba cesty bola postavená bez rozhodnutia o prípustnosti
stavby, keďže nie je zrejmé, či takéto rozhodnutie bolo potrebné alebo nie. Skutočnosť, že nie je zrejmé,
kedy bola predmetná cesta vybudovaná, môže navodzovať aj predpoklad, že na ňu nebolo potrebné
stavebné povolenie, ak bola vybudovaná pred nadobudnutím účinnosti zákona č. 50/1976 Zb., ktorý

nahradil zákon č. 87/1958 Zb. o stavebnom poriadku, ktorý stavebné povolenie neupravoval a stavať sa
mohlo na základe schválenej projektovej a rozpočtovej dokumentácie. Žalovaný poukázal na vyjadrenie
k predloženej projektovej úlohe MNV v Žiline, kde sa spomína predmetná komunikácia ako komunikácia
označovaná v správe ako „poľná", ktorú požadoval MNV v Žiline rekonštruovať. Keďže sa to malo riešiť
spolu s IBV, je žalovaný presvedčený, že predmetná cesta tam existovala dávno pred nadobudnutím

vlastníctva k pozemku žalobcami, na ktorom stojí. Podľa názoru žalovaného, stavbu predmetnej
komunikácie je potrebné posudzovať v zmysle platného právneho poriadku, ktorý platil v čase, keď sa
táto komunikácia vybudovala a až do 31.12.1991 podľa § 221 Občianskeho zákonníka, mohla zriadiť
neoprávnenú stavbu len fyzická osoba. Keďže o existencii predmetnej cesty alebo komunikácie savyjadrovali aj orgány miestnej štátnej správy v rokoch 1987 až 1988, je nepravdepodobné, že by si
predmetnú komunikáciu vybudovala fyzická osoba na zabezpečenie komunikácie do Rosiny. Podľa
názoru žalovaného, vychádzajúc z platného právneho poriadku a predložených podkladov, je predmetná

komunikáciavsprávemestaŽilinaažiadnymspôsobomsanejednáospevnenúplochu,akosatosnažia
žalobcovia tvrdiť vo svojej argumentácií súdu.

13. Žalovaný ďalej uviedol, že na predmetnom pozemku je postavená líniová stavba „Miestna
komunikácia Ul. Granátová, Žilina Bytčica". Na preukázanie skutočnosti, či predmetná stavba je

miestnou komunikáciou alebo nie, nie je nevyhnutne potrebné rozhodnutie správneho orgánu. Na
základe osadenia prekážok na miestnej komunikácií ODI ORPZ Žilina požiadal žalovaného ako správcu
miestnej komunikácie o dočasnú úpravu cestnej premávky, kým bude vyriešený spor o odstránenie
prekážok na miestnej komunikácií, ktoré umiestnili v rozpore s platným právnym poriadkom žalobcovia.
Žalovaný uviedol, že je zrejmé, že ako správca predmetnej komunikácie pristúpil na dočasné úpravy
dopravného značenia z dôvodov na strane žalobcov po tom, čo sa na žalovaného ako správcu

miestnej komunikácie obrátil ODI ORPZ Žilina so svojou žiadosťou, po vypracovaní projektu dočasného
dopravného značenia a jeho následnom odsúhlasení samotným ODI ORPZ Žilina.

14. Žalovaný uviedol, že líniová stavba miestnej komunikácie je postavená na pozemku vo vlastníctve
žalobcov a ostatných spoluvlastníkov o mnoho dlhšie, ako žalobcovia nadobudli vlastnícke právo k

spoluvlastníckym podielom na predmetnom pozemku. Žalovaný žiadnym spôsobom nespochybňuje
vlastnícke právo žalobcov. Skutočnosť, že predmetná miestna komunikácia nebola evidovaná žiadnym
odborom žalovaného nemá absolútne žiadny význam vo vzťahu k jej existencii, k jej správe a ani k jeho
vlastníctvu v zmysle zákona č. 135/1961 Zb.

15. Žalovaný poukázal na to, že za súhlas s užívaním predmetného pozemku na umiestnenie verejnej
komunikácie je možné považovať aj konkludentné správanie sa právnych predchodcov žalobcov,
ktorí nikdy nepožiadali nie len o odstránenie stavby, ale ani o náhradu za užívanie predmetného
pozemku umiestnením stavby cesty. Ak však vlastník pozemku so zriadením komunikácie súhlasil,
sú jeho súkromné práva v takomto prípade obmedzené verejnoprávnym inštitútom všeobecného

užívania pozemnej komunikácie, ktoré nie je možné vylúčiť väčšinovým rozhodnutím spoluvlastníkov
ako právnych nástupcov vlastníka, ktorý takýto súhlas, aj keď len konkludentne, udelil. Ak vlastník
pozemku v minulosti, keď tento pozemok začal slúžiť ako účelová komunikácia, s týmto nevyslovil
kvalifikovaný nesúhlas, ide o komunikáciu, ktorá vznikla podľa zákona a nie je potrebné žiadne ďalšie
rozhodnutie správneho orgánu o zaradení do sústavy komunikácií.

16. Žalovaný taktiež poukázal na podstatnú skutočnosť, a to tú, že predmetná komunikácia je verejným
priestorom, keďže ňou prechádza ulica „Do Rosiny" v zmysle VZN mesta Žilina. Vzhľadom na uvedené
je zrejmé, že žalovaný postupuje v súlade s platným právnym poriadkom a žiadnym spôsobom, nad
mieru primeranú a platným právnym poriadkom predpokladanú, nezasahuje do práv alebo oprávnených

záujmov žalobcov. Žalovaný záverom dal do pozornosti, že dočasné dopravné značenie, ktorým malo
dôjsť k inému zásahu do práv žalobcov, reagovalo len na nezákonné konanie žalobcov a pokúsil sa
vyriešiť vzniknutú situáciu na úseku dopravy svojvoľným konaním žalobcov. Žalovaný má za to, že petit
žalobcov, ktorý požadujú a to i alternatívne je nevykonateľný, keďže by neprimeraným a nezákonným
spôsobom zasiahol do práv a povinností správcu a vlastníka miestnej komunikácie, ktorú žalobcovia

svojvoľne zabrali a znemožňujú tak riadne užívanie verejného priestoru.

17. Žalovaný má za to, že žiadnym neoprávneným spôsobom nezasiahol do práv žalobcov, ale skôr
žalobcovia zasahujú do vlastníckeho práva žalovaného, do možnosti užívania verejného priestoru
každým záujemcom, do bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky. Vzhľadom na uvedené žalovaný

súdu navrhol, aby súd žalobe nevyhovel a zároveň, aby súd po preštudovaní si vyjadrenia žalovaného
a ním zaslaných podkladov žalobu, ako nedôvodnú zamietol.

Replika žalobcov

18. Žalobcovia vo svojom vyjadrení k vyjadreniu žalovaného uviedli, že sa nestotožňujú s tvrdením
žalovaného, keď uviedol, že spevnená plocha na predmetnom pozemku je miestna komunikácia.
Žalobcovia majú za to, že žalovaný popieral svoje vlastníctvo, ako aj správu spevnenej plochy aj v
komunikácii s verejnosťou aj v konaní o odstránenie stavby. Na nekonzistentnosť a účelovosť vyjadrenížalovaného poukázal aj nadriadený správny orgán, ktorým je Okresný úrad Žilina, a to v rozhodnutí č.
OU-ZA-OCDPK-2023/024368/2/BIL zo dňa 21.04.2023.

19. Žalobcovia ďalej uviedli, že aj keď žalovaný vo svojom vyjadrení konštatuje, že spevnená plocha
je miestnou cestou, avšak nikde nespomína, na základe akej právnej skutočnosti mal nadobudnúť jej
vlastníctvo. Pokiaľ chce žalovaný preukazovať, že spevnená plocha je miestnou cestou, tak v prvom
rade musí uniesť povinnosť tvrdenia a uviesť, na základe čoho mal nadobudnúť vlastnícke právo k
údajnej miestnej ceste. Vzhľadom k tomu, že spevnená plocha preukázateľne nie je miestnou cestou, tak

žalovaný nemôže v žiadnom prípade regulovať cestnú dopravu tak, že bude vozidlá vháňať na spevnenú
plochu, resp. umožňovať na ňu vjazd a tak zasahovať do vlastníckeho práva žalobcov.

20. Žalobcovia ďalej poukázali na to, že zaradenie spevnenej plochy do siete miestnych ciest
spochybnila aj Žilinská univerzita v Žiline a zároveň poukázala na to, že spevnená plocha nemala žiadne
pomenovanie, a preto bola pracovne nazvaná „Do Rosiny". Z uvedeného je zrejmé, že žalovaný sa

prijatím VZN 10/2019, ktorým určil názov spevnenej plochy ako ulica „Do Rosiny", snaží konvalidovať
nezákonný stav, hoci neboli splnené materiálne podmienky na to, aby spevnená plocha bola určená
za verejné priestranstvo (nikdy neslúžila na všeobecné užívanie) a už vôbec nie sú splnené zákonné
podmienky, aby mohla byť spevnená plocha považovaná za miestnu cestu. Žalobcovia majú za to, že
sa žalovaný opakovane dopúšťa nezákonného konania. Skutočnosť, že nejde o miestnu cestu môžu

svojimi výpoveďami potvrdiť tak žalobcovia, ako aj svedkovia - obyvatelia mestskej časti Bytčica.

21. Žalobcovia nesúhlasia s tvrdením žalovaného, keď tvrdí, že spevnená plocha je samostatnou vecou,
keďže z občianskoprávneho hľadiska sa v žiadnom prípade nejedná o stavbu ako samostatnú vec,
ale ide len o úpravu pozemku žalobcov, keďže sa jednalo len o poľnú cestu zhotovenú miestnym JRD

určenú na prejazd poľnohospodárskych mechanizmov. Žalobcovia poukázali na to, že napr. spevnené
asfaltové plochy určené na parkovanie nie sú v zmysle súdnej praxe samostatnými vecami. Žalobcom
nie je zrejmé, prečo by sa uvedený režim nemal vzťahovať aj na spevnenú plochu na ich pozemku.
Majú za to, že spevnená plocha nie je samostatnou vecou, a preto je jej vlastníctvo žalovaným vylúčené
(okrem toho stále nie je známy nadobúdací titul žalovaného k tejto ceste).

22. Žalobcovia záverom považovali za potrebné poukázať na to, že žalovaný po tom ako zistil, že
žalobcovia sa domáhajú ochrany proti nezákonnému zásahu, odstránil 05.04.2023 predmetné dopravné
značky, a to: a) dopravnú značku „Zákaz odbočenia vpravo" pred odbočením na ulicu Ametystova
smerom z obce Rosina, b) dopravnú značku „Zákaz vjazdu všetkých vozidiel" na ulici Ametystova

smerom z obce Rosina. Žalobcovia majú teda za to, že vzhľadom na uvedené konanie žalovaného si je
žalovaný vedomý nezákonného zásahu do práv žalobcov.

Doplnenie repliky žalobcov

23. Žalobcovia doplnením repliky do konania doložili odpoveď Žilinskej univerzity v Žiline na
žiadosť o sprístupnenie informácií č. KOR/8715/2018/PO zo dňa 18.12.2018, v ktorom univerzita
spochybňuje zaradenie spevnenej plochy do siete miestnych komunikácií a zároveň poukazuje na
to, že spevnená plocha nemala žiadne pomenovanie, a preto bola pracovne nazvaná „Do Rosiny“.
Ďalej do konania doložili Rozhodnutie mesta Žilina č. 20361/2020-186852/2020/SÚ-ŠSÚ-doprava/Mo-

preruš zo dňa 08.12.2020, v ktorého odôvodnení stavebný úrad konštatuje, že mu nie je známy
vlastník stavby „miestnej komunikácie“ a v rozdeľovníku sa uvádza, že sa doručuje neznámemu
vlastníkovi stavby komunikácie verejnou vyhláškou (tak ako tomu bolo aj pri ostatných doložených
rozhodnutiach v súvislosti s konaním o odstránenie stavby). V tejto súvislosti žalobcovia poukázali
na to, že žalovaný nevie v žiadnom konaní, ani v styku so žiadnym orgánom preukázať svoje

vlastníctvo k spevnenej ploche. Žalobcovia ďalej do konania doložili rozhodnutie Okresného úradu
Žilina č. OU-ZA-OCDPK-2023/009411/2/BIL zo dňa 20.01.2023, v ktorom nadriadený správny orgán
vyjadril počudovanie nad postupom žalovaného, ktorý napriek opakovanému priznaniu, že nie je
vlastníkom spornej komunikácie obhajuje skutočnosť, že táto je miestnou cestou. Žalobcovia ďalej
do konania doložili audiovizuálny záznam z časti rokovania mestského zastupiteľstva mesta Žilina

zo dňa 21.02.2023. Predmetný záznam obsahuje vyjadrenia k charakteru spevnenej plochy, resp.
cesty vedúcej z mestskej časti Bytčica do obce Rosina, z ktorých vyjadrení je zrejmé, že spevnená
plocha bola vybudovaná len pre potreby jednotného roľníckeho družstva a slúžila na prejazd a prechod
zamestnancov družstva a hospodárskych mechanizmov.24. Žalovaný k replike ani k jej doplneniu nepodal svoje vyjadrenie (dupliku).

Posúdenie opodstatnenosti žaloby - podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov súdom

25. Zákonom č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov bol
zriadený Správny súd v Banskej Bystrici. Podľa § 3 ods. 1 písm. a) uvedeného zákona výkon súdnictva
prechádza od 01.06.2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od

01.06.2023 daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu v Banskej Bystrici, Krajského súdu
v Trenčíne a Krajského súdu v Žiline na Správny súd v Banskej Bystrici. Vzhľadom na uvedené sa toto
konanie pôvodne vedenej na Krajskom súde v Žiline pod sp. zn.: 27Sa/1/2023 vedie na Správnom súde
v Banskej Bystrici pod sp. zn.: ZA-27Sa/1/2023.

26. Správny súd v Banskej Bystrici po preštudovaní kompletného spisového materiálu zistil, že mesto

Žilina vydalo dňa 03.11.2022 dokument s názvom „Určenie dočasného dopravného značenia“ pod sp.
zn.: 18297/2022-155017/2022-OSVPŽP-TMJ (ďalej ako "určenie dočasného dopravného značenia")
(č. l. 31). Týmto dokumentom Mestský úrad Žilina, odbor správy verejného priestranstva a životného
prostredia - oddelenie dopravy ako príslušný orgán miestnej štátnej správy vo veciach miestnych
a účelových komunikácií podľa cestného zákona na základe vyjadrenia a odsúhlasenia Okresným

dopravným inšpektorátom Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Žiline zo dňa 30.09.2022, sp.
zn.: ORPZ-ZA-ODI1-54-161/2022 (č. l. 92) určil v zmysle § 3 ods. 2 a ods. 7 cestného zákona použitie
dočasného dopravného značenia v MČ Bytčica v zmysle projektovej dokumentácie s názvom „Projekt
zmeny organizácie dopravy v Bytči - návrh zjednosmernenia ulíc Ametystová a Berylová (prepojovacia
Ametystovej a Bystrickej) s posúdením širších dopravných súvislosti aj ostatných miestnych komunikácií

v rámci priľahlej uličnej siete IBV - dočasné riešenie“ (č. l. 87), ktorá projektová dokumentácia bola
vyhotovená v júni 2022 spoločnosťou Tichý s. r. o., so sídlom: Záhumenie III. 2137/2, 013 03 Varín.
Následne žalobcovia podali správnu žalobu, v ktorej uviedli, že žalovaný dňa 08.12.2022 na základe
listiny "určenie dočasného dopravného značenia“ osadil dopravné značenie, v dôsledku ktorého sú
nútené tretie osoby (iní účastníci cestnej premávky) užívať pozemok, ktorého žalobcovia sú podielovými

spoluvlastníkmi, v dĺžke približne 30 metrov. Podanou správnou žalobou sa žalobcovia domáhajú toho,
aby súd zakázal žalovanému pokračovať v inom zásahu spočívajúcom v osadení dopravných značiek,
na základe ktorých sú nútené tretie osoby (iní účastníci cestnej premávky) užívať pozemok, ktorého
žalobcovia sú podielovými spoluvlastníkmi. Zároveň žalobcovia navrhli, aby súd nariadil žalovanému
obnoviť stav pred osadením dopravných značiek dňa 08.12.2022. Eventuálne, ak by bol správny súd

toho názoru, že nezákonný zásah už skončil, žalobcovia požiadali za účelom uplatňovania nároku na
náhradu škody a ďalšej ochrany svojich práv, aby súd určil, že iný zásah žalovaného zo dňa 08.12.2022
spočívajúci v osadení dopravných značiek, bol nezákonný.

27.Dňa10.06.2024savdanejveciuskutočnilopojednávanie.Prítomníúčastnícikonaniavzastúpeníich

právnymi zástupcami na pojednávaní predniesli svoje stanoviská v zhode s ich písomnými podaniami.
Správny súd na tomto pojednávaní oznámil termín vyhlásenia rozhodnutia na deň 24.06.2024, kedy súd
správnu žalobu podľa § 261 SSP zamietol.

28. Podľa § 2 ods. 1 SSP: v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom

chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších
veciach ustanovených týmto zákonom.

29. Podľa § 3 ods. 1 písm. e) SSP: na účely tohto zákona sa rozumie iným zásahom orgánu verejnej
správy faktický postup vykonaný pri plnení úloh v oblasti verejnej správy, ktorým sú alebo môžu byť

práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté;
iným zásahom je aj postup orgánu verejnej správy pri výkone kontroly alebo inšpekcie podľa osobitného
predpisu, ak ním sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby
a právnickej osoby priamo dotknuté.

30. Podľa § 6 ods. 1 SSP: správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb
zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov
orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v
ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.31. Podľa § 252 ods. 1 SSP: žalobca sa môže žalobou domáhať ochrany pred iným zásahom orgánu
verejnej správy, ak takýto zásah alebo jeho následky trvajú alebo ak hrozí jeho opakovanie.

32. Podľa § 252 ods. 2 SSP: žalobca sa môže žalobou domáhať aj určenia nezákonnosti už skončeného
iného zásahu orgánu verejnej správy, ak počas jeho trvania nebolo možné podať žalobu podľa odseku
1 a rozhodnutie správneho súdu je dôležité na náhradu škody alebo inú ochranu práv žalobcu.

33. Podľa § 254 SSP: žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že bola
ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch iným zásahom orgánu verejnej správy
priamo zameraným alebo vykonaným proti nej, prípadne priamo dotknutá jeho následkami.

34. Podľa § 255 ods. 1 SSP: žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý podľa žalobcu iný zásah vykonal.

35. Podľa § 261 SSP: ak správny súd po preskúmaní zistí, že žaloba nie je dôvodná, uznesením ju
zamietne.

36. Podľa § 3 ods. 2 cestného zákona: miestnu štátnu správu vo veciach miestnych ciest a účelových
ciest vykonávajú obce ako prenesený výkon štátnej správy. Obce na miestnych cestách a na účelových

cestách určujú použitie dopravných značiek, dopravných zariadení a povoľujú vyhradené parkoviská.
Obce v rámci preneseného výkonu štátnej správy prejednávajú priestupky podľa § 22c na úseku
miestnych ciest a účelových ciest.

37. Podľa § 3 ods. 7 cestného zákona: cestný správny orgán a obec určujú používanie dopravných

značiek, dopravných zariadení a povoľujú vyhradené parkoviská podľa odseku 2, odseku 4 písm. d)
a odseku 5 písm. f) na základe stanoviska správcu pozemnej komunikácie a stanoviska dopravného
inšpektorátu vydaného v rozsahu jeho pôsobnosti podľa osobitných predpisov.

38. Pri žalobe proti inému zásahu podľa § 252 a nasl. SSP, úmyslom zákonodarcu je poskytnúť

súdnu ochranu pred negatívnymi účinkami faktických úkonov, t. j. pred zásahmi orgánov verejnej
moci, ktoré nie sú rozhodnutím alebo iným individuálnym aktom a ktorých vykonanie súčasne nie je
súladné so zákonom. V zmysle judikatúry správnych súdov zásah je faktická činnosť, t. j. neformálny
úkon orgánu verejnej správy, resp. všeobecný úkon, ktorý nie je urobený formou rozhodnutia,
opatrenia, ale je záväzný pre osoby, voči ktorým smeruje. Zásah je aktívne konanie vykazujúce znaky

bezprostredného zásahu, pokynu alebo donútenia zameraného priamo proti poškodenému, alebo proti
nemu vykonanému. Za zásah judikatúra nepovažuje vydanie rozhodnutia, opatrenia, ani nečinnosť
orgánu verejnej správy (napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Sžz/3/2010 z 15.02.2011).
Nezákonný zásah teda nesmie mať formu rozhodnutia, ani základ v opatrení orgánu verejnej správy.
Z uvedeného teda vyplýva, že na rozdiel od rozhodnutia alebo opatrenia, iný zásah orgánu verejnej

správy má čisto faktickú povahu, t. j. neprebehlo pri ňom žiadne administratívne konanie a je výsledkom
okamžitého uplatnenia oprávnenia orgánu verejnej správy na mieste samom, pri plnení úloh v oblasti
verejnej správy, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti osôb
(fyzických alebo aj právnických) priamo dotknuté.

39. Žaloba je žalobou proti inému zásahu orgánu verejnej správy v zmysle § 6 ods. 2 písm. f) SSP,
v konaní na základe ktorej správny súd posudzuje zákonnosť tohto iného zásahu, teda či je postup
orgánu verejnej správy v súlade so „zákonom“, resp. všeobecne aj s inými všeobecne záväznými
právnymi predpismi. Medzi náležitosti žaloby proti inému zásahu orgánu verejnej správy v zmysle § 257
písm. d) v spojení s § 182 ods. 1 písm. e) SSP patrí aj povinnosť žalobcu označiť „žalobné body“, teda

uviesť konkrétne skutkové a právne dôvody, kvôli ktorým považuje iný zásah za nezákonný. Správny
súd je žalobnými bodmi v zmysle § 134 ods. 1 SSP viazaný, keďže konanie podľa § 6 ods. 2 písm. f)
SSP nie je vymenované medzi výnimkami v § 134 ods. 2 SSP.

40. Predmetom súdneho prieskumu je posúdenie, či v súvislosti s vyššie uvedeným konaním

žalovaného, išlo o žalobcami tvrdený nezákonný zásah žalovaného. Žalobcovia sa v podanej správnej
žalobe domáhali toho, aby súd zakázal žalovanému pokračovať v namietanom inom zásahu a aby
súd nariadil žalovanému obnoviť stav pred namietaným iným zásahom, pričom žalobcovia navrhli aj
eventuálny petit, ktorým by súd určil, že iný zásah žalovaného bol nezákonný. Žalobcovia v replike ako ajna pojednávaní uviedli, že namietaný iný zásah žalovaného už skončil, preto sa v predmetnom súdnom
konaní domáhajú v zmysle § 252 ods. 2 určenia nezákonnosti iného zásahu orgánu verejnej správy.
Na základe uvedeného správny súd zameral svoj prieskum na zákonnosť, resp. nezákonnosť konania

žalovaného zo dňa 08.12.2022, ktoré spočívalo v osadení dopravných značiek, na základe ktorých boli
nútené tretie osoby (iní účastníci cestnej premávky) užívať pozemok, ktorého žalobcovia sú podielovými
spoluvlastníkmi. Úlohou správneho súdu bolo teda vyriešiť otázku, či v súvislosti s konaním žalovaného
došlo k takému konaniu, priamo vo vzťahu k žalobcom, aby ho bolo možné považovať za nezákonný
zásah v zmysle jeho definície podľa SSP. Pre zodpovedanie tejto otázky je významné posúdenie,

či konanie žalovaného bolo primerané sledovanému cieľu, účelu, za ktorým bolo dočasné osadenie
dopravných značiek vykonané a či postup žalovaného ako vlastníka a správcu miestnych komunikácií v
rámci iného zásahu zodpovedal všeobecne záväzným právnym predpisom. Rozsah súdneho prieskumu
zákonnosti iného zásahu však správny súd môže realizovať výlučne v rozsahu žalobných bodov, ktorým
samotní žalobcovia vymedzujú predmet súdneho prieskumu.

41. Po preskúmaní veci v rozsahu žalobných bodov správny súd dospel k záveru, že namietané
dočasné osadenie dopravných značiek v rámci plnenia úloh v oblasti verejnej správy nie je, resp. nebolo
nezákonným iným zásahom žalovaného, pretože zodpovedá sledovanému cieľu, a to riešeniu dopravnej
situácie v súvislosti s umiestnením prekážky na miestnej komunikácii Do Rosiny. Nešlo o zásah do
vlastníckeho práva žalobcov k pozemku nad mieru nevyhnutnú, keďže žalobcovia napriek tomu, že

im svedčí vlastníctvo k pozemku parc. č. KN-C 1401/21 v katastrálnom území C. ako podielovým
spoluvlastníkom v podieloch každému po X/XX-XX, spolu XX/XX-XX, musia rešpektovať daný stav, teda
doterajšie (čiastočné) využívanie pozemku, na ktorom sa nachádza stavba ako miestna komunikácia,
až do eventuálneho vyriešenia otázky oprávnenosti ich návrhu na odstránenie stavby, resp. skončenia
konania o povolenie na odstránenie stavby, vyriešenia otázky právneho zadefinovania existujúceho

asfaltového telesa na ich pozemku, rozhodnutia, že sa nejedná o miestnu komunikáciu, ak tomu
svedčí zápis v pasporte miestnych komunikácií mesta Žilina. Posudzovanie týchto otázok neprináleží
správnemu súdu, ktorý na základe správnej žaloby proti inému zásahu posudzuje len prípustnosť, resp.
zákonnosť takéhoto zásahu. Zohľadnil pritom proporcionalitu tvrdeného zásahu do súkromného práva
žalobcov a práva verejnosti užívať miestnu komunikáciu, ktorá zároveň slúži na prejazd bezpečnostných

a záchranných zložiek. Predmetná komunikácia, ako ulica "Do Rosiny“ je verejným priestranstvom, ktorá
v zmysle § 2b ods. 1 zákona č. 369/1990 Zb., slúži na všeobecné užívanie bez ohľadu na vlastnícke
vzťahy k pozemkom, na ktorých je postavená. V dôsledku uvedeného nikoho nemožno obmedziť
užívaním dotknutej komunikácie. Obmedzenia vo vlastníckom práve predpokladá aj Ústava Slovenskej
republiky v čl. 20 ods. 3, v zmysle ktorého vlastníctvo nemožno zneužiť na ujmu práv iných alebo v

rozpore so všeobecnými záujmami chránenými zákonom. A takýmto všeobecným záujmom je užívanie
verejného priestranstva, ktorým je miestna komunikácia. Navyše žalobcovia ani nepreukázali, že boli
ukrátení na svojich právach alebo právom chránených záujmoch namietaným iným zásahom orgánu
verejnej správy, či prípadne, že sú priamo dotknutí jeho následkami.

42. Žalovaný ako príslušný orgán miestnej štátnej správy vo veciach miestnych a účelových komunikácií,
teda cestný správny orgán nemohol rezignovať na svoju úlohu a musel riešiť dopravnú situáciu v
súvislosti s umiestnením prekážky (na miestnej komunikácií boli umiestnené prekážky – mobilné
oplotenie so závorou), pokiaľ nie je právne korektným spôsobom preukázaný opak (že sa nejedná o
miestnu komunikáciu, ktorá takto bola preukázateľné aj v minulosti užívaná, s jej zriadením minimálne

konkludentne súhlasili právni predchodcovia vlastníkov pozemku, na ktorom sa nachádza miestna
komunikácia a v súčasnosti je vo vlastníctve a správe žalovaného), teda aj dočasným umiestnením
dopravného značenia, v dôsledku, ktorého boli nútené tretie osoby (iní účastníci cestnej premávky)
užívať predmetný pozemok, ktorého podielovými spoluvlastníkmi sú aj žalobcovia, v dĺžke približne 30
metrov,naktorompozemkusanachádzastavba-asfaltovécestnételesoverejnejmiestnejkomunikácie.

Žalovaný v danom prípade postupoval v súlade so zákonom, a to podľa § 3 ods. 2 a ods. 7 cestného
zákona, keď ako cestný správny orgán dočasne určil používanie dopravných značiek na základe
stanoviska správcu pozemnej komunikácie a stanoviska dopravného inšpektorátu vydaného v rozsahu
jeho pôsobnosti podľa osobitných predpisov, pričom tak učinil v súlade s projektom zmeny organizácie
dopravy. V takomto konaní žalovaného nie je možné vidieť nezákonný zásah, proti ktorému by mal

správny súd poskytnúť žalobcom súdnu ochranu.

43. Správny súd nepovažuje za podstatnú námietku žalobcov, či táto komunikácia je alebo nie je
zapísaná v pasporte miestnych komunikácií, lebo za relevantné pre rozhodnutie vo veci samej považujeto, že miestna komunikácia ako stavba patrí žalovanému (§ 3d ods. 3 zákona č. 135/1961 Zb.), a nie
žalobcom, ktorí vlastnia výlučne podiely pozemku, na ktorom sa stavba nachádza. Spoluvlastníctvo
žalobcov k pozemku nevylučuje, aby sa na ňom nachádzala aj verejná miestna komunikácia, ktorá je

svojou povahou stavbou. Pokiaľ je však táto otázka sporná, neprináleží o nej rozhodovať správnemu
súdu na základe predmetnej žaloby, teda posúdením iného zásahu orgánu verejnej správy, jeho
zákonnosti, intenzity do práv žalobcov. Žalobcovia sú preukázateľne podielovými spoluvlastníkmi
v rozsahu 15/27-ín len pozemku, nie však asfaltového cestného telesa na ňom. Nie je sporné, že na LV č.
XXXX, pre k. ú. C., je pri KN-C 1041/21 pri spôsobe využívania pozemku uvedená poznámka 22, čím sa

v zmysle prílohy č. 2 vykonávacej vyhlášky č. 461/2009 Z. z. k zákonu o katastri nehnuteľností označuje
„pozemok, na ktorom je postavená inžinierska stavba – cestná, miestna a účelová komunikácia, lesná
cesta, poľná cesta, chodník, nekryté parkovisko a ich súčasti“. Svojou povahou miestna komunikácia
spĺňa definičné znaky stavby v zmysle § 43 ods. 1 stavebného zákona. Z judikatúry súdov vyplýva, že
je možné akceptovať zriadenie miestnej komunikácie bez stavebného povolenia. Na faktickú existenciu
vecí (stavba je vecou) nie je relevantný zápis v katastri nehnuteľností.

44. S poukazom na vyššie uvedené správny súd žalobu žalobcov ako nedôvodnú podľa § 261 SSP
zamietol, nakoľko nemal v rozsahu žalobných bodov preukázaný nezákonný zásah žalovaného do práv
alebo právom chránených záujmov žalobcov. Na základe uvedeného súd konštatuje, že nevzhliadol
dôvod, aby vyhovel žalobnému návrhu, ktorým sa žalobcovia domáhali toho, aby súd určil, že iný zásah

žalovaného zo dňa 08.12.2022 spočívajúci v osadení dopravných značiek, na základe ktorých boli
nútené tretie osoby (iní účastníci cestnej premávky) užívať pozemok, ktorého žalobcovia sú podielovými
spoluvlastníkmi, bol nezákonný. Keďže správny súd nezistil dôvodnosť žaloby v žiadnom žalobnom
bode, tak žalobu v celom rozsahu zamietol.

45. Správny súd ešte dodáva, že na pojednávaní konanom dňa 10.06.2024 právny zástupca žalobcov
navrhol vypočuť žalobcu 3/ p. C., vykonať audiovizuálny záznam, na ktorom sa nachádza vystúpenie
poslancov mestského zastupiteľstva mesta Žilina, ktorí na zastupiteľstve vystúpili dňa 21.02.2023,
vypočutie svedkov pána B. a pána N.. Súd na tomto pojednávaní umožnil vyjadriť sa k veci žalobcovi
3/ p. C., ktorý bol prítomný na pojednávaní, a to ako účastníkovi konania. Ostatné návrhy prednesené

zo strany právneho zástupcu žalobcov súd nevykonal a vyhlásil dokazovanie za skončené. Čo sa
týka vykonania doloženého audiovizuálneho záznamu, tak k tomuto správny súd uvádza, že tento
audiovizuálny záznam bol správnemu súdu zo strany právneho zástupcu žalobcov doručený dňa
15.06.2023 na USB kľúči (č. l. 147), pričom tento audiovizuálny záznam bol zaslaný poštou na CD
nosiči právnemu zástupcovi žalovaného ako aj ďalším účastníkom konania 1/ a 2/ (č. l. 159 – 160).

Z uvedeného vyplýva, že účastníci konania sa mali možnosť s týmto dokumentom oboznámiť ako aj
vyjadriť sa k nemu, ktorú možnosť vyjadrenia nevyužili. Na základe uvedeného súd nevidel dôvod na
to, aby sa na pojednávaní vykonával dôkaz prostredníctvom priloženého audiovizuálneho záznamu,
keďže s týmto záznamom boli všetci účastníci konania oboznámení. Čo sa týka navrhnutého výsluchu
svedkov p. B. a p. N., tak správny súd poukazuje v prvom rade na to, že nie je súdom skutkovým,

a teda v zásade nevykonáva dokazovanie. Navrhnutí svedkovia sa mali vyjadriť k miestnej ceste, jej
výstavbe a doterajšiemu užívaniu (viď. replika). Uvedené však správny súd na základe podanej žaloby
neposudzoval, keďže predmetom súdneho prieskumu bolo posúdenie zákonnosti namietaného konania
žalovaného spočívajúceho v inom zásahu orgánu verejnej správy. Teda správny súd konštatuje, že
žalobcaminavrhovanédokazovanievýsluchomtýchtodvochsvedkovnevykonalzdôvodu,ževykonanie

týchto dôkazov malo smerovať k posúdeniu otázky eventuálneho vlastníctva stavby, avšak vyriešenie
tejto otázky nespadá do správneho súdnictva. Správny súd preto uzatvára, že nezistil žiadne dôvody
pre doplnenie dokazovania pred správnym súdom.

46. Správny súd ešte považuje za potrebné dodať, že dňa 21.06.2024 bolo správnemu súdu doručené

(spoločné) vyjadrenie žalobcov zo dňa 21.06.2024, a to elektronickou poštou (č. l. 193 – 194) ako aj e-
mailom (č. l. 198 – 199), avšak súd na predmetné podanie nemohol prihliadnuť, keďže na pojednávaní
konanom dňa 10.06.2024 bolo dokazovanie vyhlásené za skončené. Z rovnakého dôvodu správny súd
nemohol prihliadnuť na podanie žalobkyne 1/ zo dňa 21.06.2024, ktoré bolo správnemu súdu doručené
osobne dňa 24.06.2024 (č. l. 206a – 206k, resp. č. l. 200 – 206).

47. O náhrade trov konania rozhodol správny súd tak, že ju účastníkom konania nepriznal, keďže vo
vzťahu k žiadnemu z účastníkov konania nezistil dôvod na jej priznanie. Žalobcovia nemali úspech
v konaní, preto im právo na náhradu trov konania nepatrí (§ 167 ods. 1 SSP a contrario). Žalovanýsíce v konaní úspešný bol, avšak má postavenie orgánu verejnej správy, pričom správny súd nezistil
žiadne výnimočné dôvody, pre ktoré by mu mali byť trovy konania voči neúspešným žalobcom priznané.
Zaplatenie eventuálnych trov konania žalovaného nemožno od žalobcov spravodlivo požadovať (§ 168

SSP). Ďalším účastníkom konania 1/ a 2/ správny súd voči neúspešnému žalobcovi nepriznal náhradu
trov konania podľa § 169 SSP, pretože im neuložil žiadnu takú povinnosť, v súvislosti s ktorou by im
vznikli trovy konania a zároveň nezistil dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by im mali byť voči
žalobcom priznané iné uplatnené trovy konania.

Poučenie:

Uznesenie je právoplatné jeho doručením (§ 151 ods. 2 SSP).

Proti tomuto uzneseniu je prípustná kasačná sťažnosť (§ 439 ods. 2 SSP a contr. SSP).

O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd - Najvyšší správny súd SR (§ 438 ods. 2 SSP).

Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Správnom súde v Banskej Bystrici (§444 SSP) v lehote jedného
mesiaca od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP).

Kasačná sťažnosť podaná v listinnej podobe musí byť podaná v potrebnom počte vyhotovení (§ 56 ods.
3 SSP).

Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP, (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania
podľa § 57 uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,

c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa
§ 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
(2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Podľa § 449 ods. 1, 2 SSP (1) sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej
sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak:
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na

kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.