Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, June 6, 2024

Súd: Mestský súd Bratislava IV
Spisová značka: 48C/40/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1424204848
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 06. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Moskvičová PhD.LL.M.
ECLI: ECLI:SK:MSBA4:2024:1424204848.1

Uznesenie

Mestský súd Bratislava IV v spore žalobkyne: T.. O. C. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. 3, XXX XX K.,
proti žalovanému: ANNO 2002, spol. s r.o., IČO: 35 841 753, so sídlom Bartókova 2D, 811 02 Bratislava,
o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a.
II. Súd n e p r i z n á v ažalovanému nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa návrhom doručeným podpísanému súdu dňa 10.05.2024 domáhala nariadenia
neodkladnéhoopatreniavzmysleust.§325ods.2písm.d)zákonač.160/2015Z.z.Civilnéhosporového
poriadku (ďalej len ,,CSP“), ktorým by súd uložil žalovanému povinnosť:
a) vykonať primerané opatrenie premiestnením vežového otočného žeriavu, ktorý sa nachádza nad
pozemkom p. č. XXXX/X, katastrálne územie A. M., obec: K. - A. M., druh pozemku: J. vo výmere XXX

m2, zapísaný na liste vlastníctva č. XXX a pozemkom p. č. XXXX, katastrálne územie A. M., obec: K.
- A. M., druh pozemku: J. vo výmere XXX m2, zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX, tak aby sa pri
manipulácií s ním nad týmito pozemkami nenachádzal
b) zdržať sa používania akýchkoľvek iných stavebných mechanizmov nad pozemkami uvedenými v
bode I. a zabezpečiť, aby sa takéhoto konania zdržal aj akýkoľvek zhotoviteľ stavby K. domu V.
c) zdržať sa rušenia vlastníckeho práva Navrhovateľa k pozemkom uvedeným v bode I. akýmkoľvek

iným spôsobom a zabezpečiť, aby sa takéhoto konania zdržal aj akýkoľvek zhotoviteľ stavby Bytového
domu V..
V závere návrhu žiadala žalobkyňa, aby jej súd priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému
v rozsahu 100 %.

2. Návrh odôvodnila tým, že je vlastníčkou pozemkov, bližšie špecifikovaných v návrhu na nariadenie

neodkladného opatrenia a žalovaný je stavebníkom stavby (K. budova - rodinný dom V., ktorý má tri
byty), ktorá má byť umiestnená na K. ulici v K. o. i. aj na pozemkoch (bližšie opísaných v podanom
návrhu), ktoré susedia s jej pozemkom. Predmetná stavba bola povolená stavebným povolením -
Rozhodnutie Mestskej časti Bratislava-Staré Mesto č. 3002/36716/2021/STA/Gal/Jaa zo dňa 19. júla
2021 (ďalej len ,,stavebné povolenie“). Uviedla, že v súčasnosti dochádza na Bytovom dome V. k
intenzívnej stavebnej činnosti zo strany žalovaného, ktorý na jeho výstavbu používa ťažké mechanizmy

vrátane veľkého vežového otočného žeriavu (ďalej len ,,žeriav“), ktorého ukotvenie je umiestnené na
úplnej hranici pozemku p. č. XXXX/XX susediaceho s dotknutými pozemkami vo vlastníctve žalobkyne.
K používaniu žeriavu nad pozemkami v jej vlastníctve prichádza na dennom poriadku. Poukazujúc
na fotografie a taktiež na video, dodala, že pri každodennej manipulácií nad dotknutými pozemkami
nebezpečne prečnieva predná časť s kladkostrojom a taktiež zadná časť žeriavu za externou kabínou
so závažiami, čo ohrozuje veci a osoby sa nachádzajúce na dotknutých pozemkoch. Dala do pozornosti,

že súhlas k použitiu žeriavu nad dotknutými pozemkami nikdy neudelila. Zdôraznila, že umiestnením
žeriavu na hranici pozemku registra p. č. 2465/10 a jeho manipuláciou nad dotknutými pozemkamiprichádza k neoprávneným zásahom a k obmedzeniu vlastníckeho práva žalobkyne, nakoľko priestor
pod žeriavom nie je možné z jej strany (ako vlastníčky pozemkov) riadne a nerušene užívať, keďže
bezpečnosť a ochrana zdravia a majetku je umiestnením žeriavu ohrozená. Existuje napríklad riziko

pretrhnutia nosného lana či pádu bremena z výšky, pričom s ohľadom na bezprostrednú blízkosť
žeriava k dotknutým pozemkom je možné, že toto bremeno dopadne na dotknuté pozemky resp. osoby
nachádzajúcesanatýchtopozemkoch.Existujetiežrizikoodtrhnutiaapáduzávažiažeriavunadotknuté
pozemky resp. osoby nachádzajúce sa pod žeriavom na predmetných pozemkoch. Tvrdila, že okrem
iného zvažuje predaj dotknutých pozemkov. Mala za to, že neustále rušenie a neoprávnené použitie

priestoru nad dotknutými pozemkami zo strany žalovaného značne znižuje atraktivitu a teda aj hodnotu
týchto pozemkov, keďže súkromie a pokojný charakter uvedených pozemkov je nesporne narušený.
Bola toho názoru, že počínanie žalovaného robí dotknuté pozemky nepredajnými, resp. značne znižuje
ich hodnotu pri rokovaní s potencionálnymi kupcami a znemožňuje ich použitie čo i len na rekreačné
účely. Uviedla, že nárok, ktorému sa má poskytnúť ochrana, je preto jej vlastnícke právo vo vzťahu k
dotknutýmpozemkom,ktorévyplývazlistovvlastníctvač.XXXač.XXXXprek.ú.A.M.ataktiežochrana

bezpečnosti a zdravia osôb, ktoré sa na dotknutých pozemkoch nachádzajú. V závere žalobkyňa dodala,
žemázato,žepreukázalarozhodujúceskutočnostiodôvodňujúcepotrebuneodkladnejúpravypomerov,
ako aj skutočnosti hodnoverne osvedčujúce dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť
ochrana, preto je jej návrh dôvodný a opodstatnený.

3. K návrhu pripojila: výpis z LV č. XXX, LV č. XXXX, obe pre kat. ú. K. - A. M., rozhodnutie Mestskej
časti Bratislava - Staré Mesto č. 3002/36716/2021/STA/Gal/Jaa zo dňa 19.07.2021, snímku obrazovky
z katastrálnej mapy s vyznačením umiestnenia žeriavu na pozemku p. č. 2465/10, fotografiu žeriavu
prečnievajúceho svojou zadnou časťou nad dotknutými pozemkami, fotografiu žeriavu prečnievajúceho
svojouprednoučasťounaddotknutýmipozemkami1,fotografiužeriavuprečnievajúcehosvojouprednou

časťou nad dotknutými pozemkami 2 a video zachytávajúce manipuláciu so žeriavom nad dotknutými
pozemkami.

4. Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh
nariadiť neodkladné opatrenie.

5. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

6. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP, neodkladným opatrením môže súd uložiť strane najmä, aby niečo

vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

7.Podľa§326ods.1CSP,vnávrhunanariadenieneodkladnéhoopatreniasapoprináležitostiachžaloby
podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy
pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich

dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého
neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

8. Podľa § 326 ods. 2 CSP, k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

9. Podľa § 328 ods. 2 CSP, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do
30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa § 326.

10. Podľa § 329 ods. 1 CSP veta prvá súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

11. Podľa § 332 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný predpis
neustanovuje inak.

12. Podľa § 336 ods. 1 CSP, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo

výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto
povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú
úpravu pomerov medzi stranami.13. Podľa § 337 ods. 1, 2, 3 CSP, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania a ak
navrhovateľovi povinnosť podľa § 336 ods. 1 neuloží, poučí strany, ktorým sa neodkladným opatrením
ukladá určitá povinnosť, že môžu podať žalobu vo veci samej a o právnych následkoch s tým spojených.

Lehotu na podanie žaloby súd neurčuje. Súd vo výroku uznesenia podľa odseku 1 uvedie strany a
predmet konania vo veci samej. Konanie vo veci samej sa môže týkať aj nárokov na navrátenie do
pôvodného stavu alebo nárokov na náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného
opatrenia. Súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší rozhodnutím, ktorým žalobe vo
veci samej vyhovel. Ustanovenie § 335 platí primerane.

14. V zmysle § 325 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť z dvoch dôvodov a to, ak je potrebné
bezodkladne upraviť pomery alebo, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Dané ustanovenie
obsahuje v ods. 2 demonštratívny výpočet uplatnenia inštitútu neodkladného opatrenia v praxi.

15. Neodkladné opatrenie je v civilnom sporovom konaní procesným inštitútom, ktorý umožňuje

poskytnúť ochranu porušeným alebo ohrozeným subjektívnym právam do toho času, kým sa definitívne
nerozhodne o veci samej. Neodkladné opatrenie nie je konečné rozhodnutie a jeho účelom je
bezodkladná úprava pomerov účastníkov. Podmienkou pre jeho vydanie je osvedčenie, že je potrebné
bezodkladne upraviť pomery strán. Pod potrebou bezodkladnej úpravy pomerov účastníkov sa rozumie
stav vzťahov účastníkov, ktorý neznesie odklad. Danosť právneho záujmu na neodkladnom opatrení sa

skúma so zreteľom na splnenie predpokladov opodstatnenosti takéhoto súdneho rozhodnutia, avšak
dominuje predovšetkým osvedčenie toho, že nariadením neodkladného opatrenia sa dosiahne účel
ochrany poskytovanej súdom v konaní. Z uvedeného charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že
pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pri vydaní konečného
rozhodnutia a pri zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený pre dokazovanie.

16. Pre úspešnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je nevyhnutné, aby boli aspoň
osvedčené (teda nemusia byť nepochybne preukázané) základné skutočnosti potrebné pre záver o
dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana. Miera osvedčenia sa riadi danou
situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia (pozri rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 5 Cdo 91/2012).

Podľa právnej teórie (Števček, M. a kolektív Civilné právo procesné, Eurokódex s.r.o., Bratislava 2010,
strana 309) osvedčenie (na rozdiel od dokazovania) znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných
prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na neodkladné
opatrenie.

17. Existencia právneho pomeru (nároku) medzi účastníkmi, resp. osvedčenie základných skutočností
potrebných pre záver o dôvodnosti nároku, samé osebe netvoria zákonný dôvod pre vydanie
neodkladného opatrenia. Až ich ohrozenie dovoľuje súdu neodkladné opatrenie nariadiť. Dôkazné
bremeno, resp. bremeno osvedčenia spočíva výlučne na navrhovateľovi (žalobcovi) neodkladného
opatrenia. Preukázanie alebo aspoň osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie neodkladného

opatrenia posudzuje súd len podľa obsahu návrhu a k nemu pripojených listín. Neodkladným opatrením
by nemalo dochádzať k zásahu do práv nad nevyhnutnú mieru.

18. Pre rozhodnutie súdu o neodkladnom opatrení je rozhodujúci stav v čase vydania rozhodnutia
súdu prvej inštancie (skutkový a právny stav veci, v ktorej sa má rozhodovať o návrhu na nariadenie

neodkladného opatrenia). Preto sa súd vyrovnáva len s tými okolnosťami, ktoré existovali v danom čase
použiteľného práva.

19. V danej súvislosti súd považuje za potrebné poukázať na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR (ďalej
len ,,Najvyšší súd“) zo dňa 09.02.2017, spis. zn. 3Obdo/1/2017, v ktorom najvyšší súd výslovne uviedol,

že uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia predstavuje v zásade dočasné rozhodnutie, ktorého
účelom je dočasná úprava pomerov strán a podmienkou pre jeho vydanie je osvedčenie, že bez
okamžitej, i keď len dočasnej úpravy právnych pomerov by bolo právo strany ohrozené. Neodkladné
opatrenie má charakter preventívneho riešenia vzťahu medzi stranami a má miesto vtedy, ak je dôvodná
obava, že jeho nenariadením by sa zhoršila pozícia žalobcu alebo, by vznikol priestor k tomu, aby bol

vykonaný právny úkon, ktorý by vytvoril nezvratný právny stav. Platí tiež, že neodkladné opatrenie môže
obmedziť druhú stranu len natoľko, aby splnilo svoj účel a nesmie ho obmedziť nad mieru nevyhnutne
potrebnú. Súd pri rozhodovaní musí mať rozhodujúce skutočnosti osvedčené, musí zvažovať, či
je osvedčený nárok a či je nariadenie neodkladného opatrenia potrebné. Z dočasného charakteruneodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zisťovať všetky skutočnosti,
ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia vo veci samej a pri ich zisťovaní nemusí byť
dodržaný formálny postup predpísaný pre dokazovanie. Neznamená to však, že súd môže nariadiť

neodkladné opatrenie len na základe tvrdenia žalobcu bez toho, aby bola osvedčená pravdepodobnosť
nároku a nebezpečenstvo hroziacej ujmy. Zásah do práv neodkladným opatrením dotknutej strany
musí byť primeraný osvedčenému porušeniu (ohrozeniu) práv a právom chránených záujmov, takisto
primeraná musí byť aj prípadná ujma, ktorá vznikne z neodkladného opatrenia dotknutej strane. Súd
pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení musí vziať do úvahy aj možnosť uvedenia pomerov strán

do stavu, ktorý tu bol pred vydaním neodkladného opatrenia. Pod pojmom dočasná úprava pomerov
medzi stranami je pritom potrebné rozumieť prípad, kedy existuje dôvodná potreba dočasne regulovať
isté právne vzťahy medzi stranami, pretože hrozí vznik reálnej ujmy, resp. jej zväčšovanie. Súd pri
rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nevykonáva dokazovanie charakteristické
pre sporové konanie podľa ustanovení § 186 a nasl. CSP, ale vychádza iba z listín predložených
žalobcom, ktorými dôvodnosť návrhu na vydanie neodkladného opatrenia osvedčuje.

20. Z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je zrejmé, že žalobkyňa sa domáha jeho nariadenia
najmä z dôvodu obavy o bezpečnosť a zdravie osôb, pričom uvádza, že používanie predmetného
žeriavu žalovaným ohrozuje aj veci, ktoré sa nachádzajú na dotknutých pozemkoch. Je toho názoru,
že umiestnením žeriavu na hranici pozemku registra p. č. 2465/10 a jeho manipuláciou nad dotknutými

pozemkami prichádza k neoprávneným zásahom a k obmedzeniu vlastníckeho práva žalobkyne,
nakoľko priestor pod žeriavom nie je možné z jej strany (ako vlastníčky pozemkov) riadne a nerušene
užívať, keďže bezpečnosť a ochrana zdravia a majetku je umiestnením žeriavu ohrozená.

21. Aj keď teda z dočasného charakteru inštitútu neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho

nariadením súd nemusí zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného
rozhodnutia vo veci samej a pri zisťovaní týchto skutočnosti ani nemusí byť dodržaný formálny
postup predpísaný pre dokazovanie v konaní pred súdom, tak nemožno z toho vyvodiť záver, že súd
môže nariadiť neodkladné opatrenie len na základe tvrdenia navrhovateľa (žalobcu) bez toho, aby
navrhovateľ (žalobca) osvedčil pravdepodobnosť svojho nároku a nebezpečenstvo hroziacej ujmy. Na

to, aby súd mohol pristúpiť k dočasnej úprave pomerov medzi stranami teda musí existovať dôvodná
potreba dočasne regulovať isté právne vzťahy medzi stranami, pretože u niektorej zo strán hrozí vznik
reálnej ujmy, resp. jej zväčšovanie. Je teda vždy na navrhovateľovi (žalobcovi), aby osvedčil potrebu
bezodkladnej úpravy pomerov a osvedčil, že nariadením neodkladného opatrenia sa dosiahne účel
ochrany poskytovanej súdom v konaní. Dôkazné bremeno, resp. bremeno osvedčenia, že existuje

potreba bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami vždy spočíva výlučne na strane, ktorá nariadenie
neodkladného opatrenia navrhuje. Navyše, ako už bolo uvedené, samotná existencia právneho pomeru
(nároku) medzi účastníkmi, resp. osvedčenie základných skutočností potrebných pre záver o dôvodnosti
nároku, samé osebe netvoria zákonný dôvod pre vydanie neodkladného opatrenia. Až ich ohrozenie
dovoľuje súdu neodkladné opatrenie nariadiť.

22. Súd po oboznámení sa s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia a listinnými dôkazmi
doloženými k tomuto návrhu má za to, že žalobkyňa pre účely rozhodovania o podanom návrhu
neosvedčila jeho dôvodnosť. Súd je toho názoru, že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno a
podpísanému súdu neosvedčila potrebu bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami sporu, ktorá by

odôvodňovala okamžitý zásah súdu. Zo žalobkyňou opísaného skutkového stavu ako aj predložených
listín nevyplýva také konanie žalovaného, pre ktoré by mohol podanému návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia vyhovieť. Podľa názoru súdu žalobkyňa dostatočne neosvedčila dôvodnosť
potreby neodkladnej úpravy pomerov medzi stranami, nakoľko nepoukázala na žiadne konkrétne
správanie žalovaného, ktoré by odôvodňovalo záver, že by svojím konaním ohrozoval bezpečnosť či

zdravie osôb a majetku nachádzajúcich sa pod umiestneným žeriavom. Potrebu neodkladnej úpravy
pomerov pritom nemožno odvodzovať iba z obavy a predpokladov žalobkyne, ktoré sú len v hypotetickej
rovine, teda aké možné riziká môžu, ale aj nemusia nastať, v súvislosti s používaním predmetného
otočného žeriavu. Žalobkyňa taktiež nepreukázala skutočnosť, že by sa konaním žalovaného znížila
hodnota pozemkov nachádzajúcich sa pod týmto žeriavom, resp., že by boli v dôsledku jeho konania

nepredajné. Navyše žalovaný je oprávnený vykonávať stavbu bytového domu V. na základe rozhodnutia
mestskej časti K. - A. M., ktoré nebolo napadnuté žiadnym opravným prostriedkom. Súd v tejto
súvislosti tiež zdôrazňuje, že rovnako musí byť zachované aj právo žalovaného na výkon vlastníckeho
práva, resp. v danom prípade ho rovnako nemožno obmedziť pri výkone podnikateľskej činnosti, ktorúvykonáva ako podnikateľský subjekt (zhotoviteľ stavby) a to nad mieru prípustnú zákonom. Úvahy
žalobkyne neposkytujú podľa názoru súdu žiadny skutkový základ pre záver o existencii reálneho
a bezprostredného nebezpečenstva hroziacej ujmy na strane žalobkyne, odôvodňujúcej nariadenie

neodkladného opatrenia a teda ani pre záver o splnení predpokladov pre nariadenie neodkladného
opatrenia. Podľa názoru súdu ani z predložených fotografií či videa jednoznačne nevyplýva, že by
dochádzalo k ohrozeniu akýchkoľvek záujmov žalobkyne.

23. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia preto tunajší súd návrh

žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia ako nedôvodný zamietol.

24. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

25. O trovách konania súd rozhodol s poukazom na vyššie citované ust. § 255 ods. 1 CSP, keďže
žalobkyňa bola v konaní neúspešná a žalovanému žiadne trovy konania nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie (§ 357 písm. d) CSP).
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).

Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu
smeruje (§ 362 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne /odvolacie dôvody/
a čoho sa odvolateľ domáha /odvolací návrh/ (§ 363 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne
obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe (§ 125 ods. 1 CSP).

Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden
rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania
na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 CSP).