Rozsudok – Ostatné ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Wednesday, June 13, 2024

Súd: Správny súd v Košiciach
Spisová značka: PO-6S/65/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8020200534
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 06. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Petra Vysaníková

ECLI: ECLI:SK:SpSKE:2024:8020200534.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Petry Vysaníkovej a členov

senátu JUDr. Zuzany Berežnej a JUDr. Jozefa Sába, PhD., v právnej veci žalobcu: BEKY, a.s., so sídlom
Podrybnícka 1, 069 01 Snina, IČO: 36 464 350, právne zastúpený: JUDr. Bohumil Novák, advokát, so
sídlom Horná 27, 974 01 Banská Bystrica, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky,
so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.
101064145/2020 zo dňa 19.6.2020, takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a.

Účastníkom n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Správnou žalobou zo dňa 28.8.2020, doručenou Krajskému súdu v Prešove (ďalej ako „pôvodný
správny súd“) dňa 2.9.2020 sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného č. 101064145/2020
zo dňa 19.6.2020, ktorým žalovaný podľa § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový
poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v účinnom znení (ďalej aj „Daňový poriadok“)
potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Prešov, pobočka Humenné (ďalej aj „správny orgán prvého
stupňa“ alebo „správca dane“) č. 102863112/2019 zo dňa 12.12.2019, ktorým bol zamietnutý návrh
žalobcu na povolenie obnovy konania ukončeného právoplatným rozhodnutím Daňového úradu Prešov

č. 21113093/2015 zo dňa 28.10.2015, ktorým bol žalobcovi určený rozdiel v sume nadmerného odpočtu
za zdaňovacie obdobie október 2013 vo výške 7 240,36 eur. Žalobca žiadal priznať aj nárok na náhradu
trov konania.

2. V súlade s § 3 ods. 3 písm. c) zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a
doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, výkon súdnictva prešiel z Krajského súdu
v Košiciach a z Krajského súdu v Prešove na Správny súd v Košiciach vo všetkých veciach, v ktorých je

od 1.6.2023 daná právomoc správnych súdov. Od 1.6.2023 je na konanie v predmetnej veci príslušný
Správny súd v Košiciach (ďalej aj „správny súd“).

3. Podľa § 140 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej aj „SSP“), vo veciach toho
istého žalobcu a totožného predmetu konania, ktoré už boli predmetom konania pred správnym súdom,
v odôvodnení každého ďalšieho rozsudku správny súd poukáže už len na totožný rozsudok, prípadne
stručne zopakuje jeho dôvody.

4. Správny súd v Košiciach už v inom konaní, týkajúcom sa toho istého žalobcu, totožného
predmetu konania (preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného o zamietnutí návrhu žalobcu na
povolenie obnovy konania ukončeného právoplatným rozhodnutím správcu dane, ktorým správca danerozhodnutím určil žalobcovi rozdiel v sume nadmerného odpočtu za mesiac máj 2013. Vo veci bolo
rozhodnuté rozsudkom Správneho súdu v Košiciach sp. zn. PO-6S/60/2020 zo dňa 14.11.2023.

5. Predmetom uvedeného súdneho konania bolo posúdenie zákonnosti rozhodnutia správcu dane
o zamietnutí návrhu na povolenie obnovy konania. Dôvody obsiahnuté v odôvodnení napadnutého
rozhodnutia žalovaného korešpondujú s dôvodmi rozhodnutia, ktoré bolo predmetom súdneho
prieskumu na tunajšom správnom súde, a ktorého výsledkom je rozsudok Správneho súdu v Košiciach
sp. zn. PO-6S/60/2020 zo dňa 14.11.2023. Identické sú i žalobné body (viď ods. 10 rozsudku Správneho

súdu v Košiciach sp.zn. PO-6S/60/2020 zo dňa 14.11.2023).

6. Správny súd zastáva názor, že ani v tomto prípade nie je možné akceptovať argumentáciu žalobcu
obsiahnutú v predmetnej správnej žalobe a keďže neexistuje žiadny relevantný dôvod, pre ktorý by sa
mal odkloniť od právneho názoru súdu obsiahnutého v rozsudku Správneho súdu v Košiciach sp. zn.
PO-6S/60/2020 zo 14.11.2023, ktorý je súčasťou súdneho spisu, stotožňuje sa s jeho závermi.

7. Žalobca namietal nulitu rozhodnutia, avšak nedôvodne. Nulitným rozhodnutím je zdanlivý, ničotný
(nulitný) právny akt, z ktorého nevyplývajú následky, ktoré sú s ním inak spájané, pretože vôbec nie je
rozhodnutím orgánu verejnej moci, alebo síce áno, ale mimo zákonom mu zverenú právomoc. Preto
je neplatný od samého počiatku (ex tunc) - od jeho vydania, z právneho hľadiska neexistuje a nikoho

nezaväzuje. V Daňovom poriadku je nulitné rozhodnutie upravené v ustanovení § 64 ods. 2 Daňového
poriadku, podľa ktorého nulitným rozhodnutím je rozhodnutie, ktoré vydal vecne nepríslušný správca
dane; ktorým je obec, za nulitné sa považuje aj rozhodnutie, ktoré vydal správca dane na to miestne
nepríslušný ( a) ), bolo vydané omylom inej osobe ( b) ), nadväzuje na nulitné rozhodnutie ( c) ).

8. Aj keď v tomto prípade na prvostupňovom rozhodnutí je na hlavičke rozhodnutia uvedené: Daňový
úrad Prešov, pobočka Humenné, z obsahu rozhodnutia jednoznačne vyplýva, že ide o rozhodnutie
Daňového úradu Prešov. Súd poukazuje na to, že aj na rozhodnutí, ktorým bol určený žalobcovi
ako daňovému subjektu nadmerný odpočet v sume 7 240,36 eur, je v hlavičke uvedené označenie
Daňový úrad Prešov, pobočka Humenné, ul. Štefánikova 18, 066 01 Humenné, avšak hneď z prvej

vety rozhodnutia č. 21113093/2015 zo dňa 28.10.2015 vyplýva, že toto rozhodnutie vydal Daňový úrad
Prešov a je na ňom okrúhla pečiatka Daňového úradu Prešov. K tomuto súd ešte považuje za potrebné
uviesť, že hoci je v hlavičke popri označení daňového úradu uvedený aj dodatok „pobočka Humenné "
s adresou danej pobočky, uvedené nespochybňuje, že k aplikácii konkrétneho ustanovenia Daňového
poriadku ( vydanie rozhodnutia ) pristúpil daňový úrad ako oprávnený orgán. Zákonodarca nepochybne

nerozčleňoval daňový úrad pridaním jeho pobočiek navonok, ale smerom dovnútra. Preto aj pracovníci
pobočky daňového úradu, hoci vykonávajú svoju činnosť na adrese odlišnej od adresy sídla daňového
úradu, tak konajú ako oprávnené úradné osoby daňového úradu. Uvedenie dodatku „pobočka...“
popri označení daňového úradu v hlavičke rozhodnutia s adresou danej pobočky, nespochybňuje, že
písomnosť vydal daňový úrad ako oprávnený orgán. A taktiež túto skutočnosť nespochybňuje ani jedno

z ustanovení Daňového poriadku uvedených žalobcom v žalobe a nakoniec na spochybnenie tejto
skutočnosti žalobca nepredložil súdu žiaden dôkaz, len to tvrdil. Súd má za to, že je táto jeho obrana
účelová o to viac, že ju prvý krát použil až v odvolacom konaní o povolení obnovy konania. Žalobca
túto obranu nepoužil nikdy počas daňovej kontroly, a dokonca ani nepodal odvolanie voči rozhodnutiu
správcu dane o určení rozdielu v sume nadmerného odpočtu DPH za mesiac október 2013 a účelové

sa javí aj z dôvodu, že o jeho návrhu na povolenie obnovy konania ukončeného vyrubením rozdielu na
DPH za obdobie január 2014 z tých istých dôvodov bolo rozhodnuté v jeho neprospech, keďže návrh
na obnovu konania bol zamietnutý, odvolanie bolo zamietnuté, správna žaloba bola zamietnutá a ani v
správnej žalobe voči vyššie uvádzanému rozhodnutiu Ministerstva financií SR takúto námietku nepoužil.

9. Taktiež námietka nesprávneho právneho posúdenia pred súdom neobstála. Súd má za to, že žalovaný
správne právne posúdil žalobcom uplatnené skutočnosti v návrhu na povolenie obnovy konania ako
skutočnosti, ktoré nie sú novými skutočnosťami, a taktiež aj správne posúdil nedodržanie lehoty na
podanie návrhu na povolenie obnovy konania. Žalobca za novú skutočnosť/dôkaz označil písomnú
odpoveď OR PZ v Humennom z 13.júna 2018, z ktorej odvodzoval aj dodržanie 6-mesačnej subjektívnej

lehoty na podanie návrhu na obnovu konania a ktorú žalovaný logicky a správne vyhodnotil ako
podanie informácie. Obsahom tejto odpovede bolo podanie informácie o tom, že požadované doklady
sú súčasťou vyšetrovacieho spisu, a preto ich nemožno predložiť. Prílohou tejto odpovede bol návrh
na podanie obžaloby na E. A. zo dňa 15. novembra 2016, ktorá bola ako dôkaz predložená už vrámci preskúmavacieho konania Krajského súdu v Prešove dňa 24. novembra 2016 ( poznámka súdu
- konanie 3S/47/2016 ). Tento návrh na podanie obžaloby však v čase ukončenia kontroly ( protokol
doručený dňa 27.04.2015 a nadobudnutie právoplatnosti rozhodnutia správcu dane dňa 28.11.2015 )

neexistoval a vyšiel najavo až po právoplatnosti rozhodnutia správcu dane. Návrhom na podanie
obžaloby však disponoval žalobca už dňa 24.11.2016, keď ho predložil na pojednávaní na Krajskom
súde v Prešove vo veci 3S/47/2016, a ako je zrejmé z administratívneho spisu. Túto skutočnosť mu
oznámilo OR PZ v Humennom oznámením zo dňa 15.11.2016 ako oznamovateľovi trestného činu. O
podaní návrhu na obžalobu A. B. žalobca nepochybne vedel už 24. novembra 2016, kedy návrh na

podanie obžaloby predložil správnemu súdu, a to Krajskému súdu v Prešove. Tvrdenie žalobcu, že sa o
podaní obžaloby na A. B. dozvedel až z písomnej odpovede OR PZ Humenné zo dňa 13. júna 2018 preto
nezodpovedá zistenému skutkovému stavu. Keďže touto skutočnosťou disponoval už dňa 24.11.2016
a návrh na povolenie obnovy konania podal u správcu dane dňa 14.11.2018 správne žalovaný ustálil,
že vo vzťahu k tejto skutočnosti neboli splnené podmienky povolenia obnovy konania, nakoľko nebola
dodržaná 6 mesačná subjektívna lehota v zmysle ustanovenia § 76 ods.4 zákona č. 563/2009 Z.z.

10. Pokiaľ ide o žalobcom označenú ďalšiu novú skutočnosť, ktorú nemohol bez vlastného zavinenia
použiť v pôvodnom konaní, a síce rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C 277/14 vyhodnotil žalovaný
správne, keď konštatoval, že rozsudok Súdneho dvora EÚ nie je skutkovým zistením, a teda nie je
novou skutočnosťou, ktorá by menila doterajšie skutkové zistenia v pôvodnom konaní, a preto nie je

dôvodom na povolenie obnovy konania v zmysle § 75 ods. 1 písm. a) Daňového poriadku. K tomuto
súd považuje za potrebné uviesť, že rozsudok Súdneho dvora EÚ a právne názory v ňom vyslovené
sa týkajú právneho posúdenia veci, ku ktorého prehodnoteniu obnova konania neslúži. A navyše ani
ohľadom tejto skutočnosti nebola dodržaná subjektívna lehota na povolenie obnovy konania, nakoľko
rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C 277/14 bol publikovaný v Úradnom vestníku Európskej únie dňa

14.12.2015.

11. Podľa názoru správneho súdu ani v tomto prípade nie je možné akceptovať argumentáciu žalobcu
obsiahnutú v predmetnej správnej žalobe a keďže neexistuje žiadny relevantný dôvod, pre ktorý by sa
mal odkloniť od právneho názoru súdu obsiahnutého v citovanom rozsudku Správneho súdu v Košiciach

sp. zn. PO-6S/60/2020 zo dňa 14.11.2023, správny súd na tento rozsudok poukazuje, stotožňuje sa s
jeho obsahom v celom rozsahu, a to vrátane všetkých žalobných bodov a zakladá ho do súdneho spisu.

12. Vzhľadom na uvedené skutočnosti správny súd žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol.

13. Podľa § 167 odsek 1 SSP, správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo
čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti
úspech.

14. Podľa § 168 SSP, žalovanému prizná správny súd podľa pomeru jeho úspechu vo veci voči žalobcovi

právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba, ak to možno spravodlivo požadovať. Orgánu
štátnej správy však náhradu trov právneho zastúpenia možno priznať len výnimočne.

15. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 168 SSP tak, že účastníkom konania nepriznal právo
na náhradu trov konania. Žalobca nemal vo veci celkom ani sčasti úspech, a preto nemá právo na

náhradu trov konania a žalovanému voči žalobcovi nevznikli dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré
by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať.

16. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Správneho súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote 30 dní od jeho
doručenia na Správny súd v Košiciach. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno
odpustiť.Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom. Tieto povinnosť neplatia, ak

a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c) a d),
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému
správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka
konania) uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440

sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažnostnébodymožnomeniťlendouplynutialehotynapodaniekasačnejsťažnosti(§445ods.2SSP).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak
sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na
dodatočnédoručeniepodanianevyzýva.Kpodaniukolektívnehoorgánumusíbyťpripojenérozhodnutie,

ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal
jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví

kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo
pri rozhodovaní porušil zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,

f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo

j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí
tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva
nesprávnosťtohtoprávnehoposúdenia.Dôvodkasačnejsťažnostinemožnovymedziťtak,žesťažovateľ

poukáže na svoje podania pred správnym súdom.