Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, January 18, 2024

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 29P/33/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8123201014
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 01. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Vorobelová

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2024:8123201014.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd A. sudkyňou JUDr. Katarínou Vorobelovou v právnej veci starostlivosti súdu o mal.:

B. C., nar. XX.XX.XXXX, zastúpený opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov,
pochádzajúci z matky: D. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XX, C. a otca: F. G. C., nar. XX.XX.XXXX,
bytom H. XX, XXX XX I., J. K., v konaní o zrušenie rozhodnutia takto

r o z h o d o l :

I. Návrh matky na zrušenie informačnej povinnosti vo vzťahu k otcovi o maloletom B. z a m i e t a.

II. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Matka svojím návrhom, podaným na tunajší súd dňa 06.02.2023, žiadala o zrušenie jej informačnej
povinnosti vo vzťahu k otcovi maloletého B., ktorá jej bola uložená rozsudkom tunajšieho súdu č. k.

27P/139/2018 - 47 zo dňa 28.02.2019. Išlo už o druhý podobný návrh matky. Tentokrát ho odôvodnila
tým, že e-mailová adresa otca, na ktorú mu má zasielať informácie bola nefunkčná a informácie sa jej
vracali. Ďalej uviedla, že poskytovanie týchto správ porušuje práva a záujmy maloletého. Uvádzala aj
ďalšie skutočnosti z minulosti účastníkov, ktoré však pre konanie podstatné neboli.

2. Opatrovník ako aj otec s návrhom nesúhlasili. Opatrovník uviedol, že je základné právo rodiča mať
informácie o maloletom dieťati, keďže tak matka nerobí dobrovoľne, je namieste, aby mala povinnosť

uloženú súdom. Rovnako sa vyjadril aj otec a poukázal aj na dlhodobú nevhodnú komunikáciu zo
strany matky.

3. Súd vykonal dokazovanie vyjadrením rodičov, listinnými dôkazmi predloženými účastníkmi konania,
oboznámením sa so spisom tunajšieho súdu č. k. 28P/157/2020, ako aj rozsudkom 27P/139/2018 – 47,
ako aj ďalším spisovým materiálom a zistil tento stav :

4. Maloletý pochádza z družského pomeru rodičov. Rodičia nežijú v spoločnej domácnosti. Posledná
úprava výchovných pomerov u maloletého vo vzťahu k výchove bola rozsudkom tunajšieho súdu č. k.
29P/249/2012-30 zo dňa 04.10.2012. Týmto rozsudkom bol maloletý zverený do osobnej starostlivosti
matky a zo strany otca bolo určené výživné, ktoré bolo neskôr zvýšené.

5. Neskôr sa otec, ako aj jeho rodičia domáhali úpravy styku s maloletým, keďže matka im bezdôvodne
bránila v styku. Súd rodičom, za účelom zlepšenia komunikácie, nariadil aj výchovné opatrenie, avšak

toto neprinieslo želaný výsledok. Otec, ako aj jeho rodičia neskôr zobrali svoj návrh späť a súd konanie
zastavil. V súčasnosti otec naďalej nie je v kontakte so synom.6. Rozsudkom tunajšieho súdu č. k. 27P/139/2018-47 zo dňa 28.02.2019 bola matke uložená povinnosť
poskytovať otcovi informácie o zdravotnom stave, vrátane všetkých vyšetrení a o školskom prospechu
ako aj o ostatných mimoriadnych veciach, týkajúce sa maloletého B..

7. V konaní č.k. 28P/157/2020 sa matka maloletého domáhala zrušenia pôvodného rozhodnutia,
ktorým jej bola uložená informačná povinnosť. Rozsudkom tunajšieho súdu č. k. 28P/157/2020 zo dňa
18.03.2021 bol návrh matky ako nedôvodný zamietnutý. Na základe odvolania matky vo veci rozhodoval
Krajskýsúd,ktorýzmenilpôvodnýrozsudokč.k.27P/139/2018-47zodňa28.02.2019arozsudkomč.k.

24CoP 97/2021 zo dňa 14.12.2021 uložil matke povinnosť poskytovať otcovi informácie o zdravotnom
stave, školskom prospechu, ako aj ostatných podstatných záležitostiach týkajúcich sa maloletého B., a
to vždy k poslednému dňu kalendárneho mesiaca formou e-mailu, ktorý je otec povinný oznámiť matke,
do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku .

8. V bodoch 11,12 a 13 odôvodnenia rozsudku Krajský súd uvádza: Zo skutočného stavu zisteného

súdom prvej inštancie vyplývajú aj nasledujúce závery. Matka sa domáhala zrušenia rozsudku
Okresného súdu A. č.k. 27P/139/2018-47 zo dňa 28.02.2019, ktorým jej bola uložená povinnosť
poskytovaťotcoviinformácieozdravotnomstave,oškolskomprospechu,akoajoostatnýchpodstatných
záležitostiach týkajúcich sa maloletého B., a to vždy k poslednému dňu kalendárneho mesiaca, poštou
listovou zásielkou na adresu L. D. XX, C., vo vzťahu k otcovi. Otec, kolízny opatrovník a ani okresný

prokurátor, ktorý vstúpil do konania, s návrhom nesúhlasili. Okresný prokurátor uviedol, že matkou
uvádzané argumenty boli súdu známe už v konaní o uloženie informačnej povinnosti, k zmene pomerov
nedošlo. Úprava výkonu rodičovských práv a povinností bola realizovaná rozsudkom Okresného súdu A.
č. k. 29P/249/2012-30 zo dňa 04.10.2012, ktorým bol maloletý zverený do osobnej starostlivosti matky
a zo strany otca bolo určené výživné, ktoré bolo neskôr zvýšené. Neskôr sa otec, ako aj jeho rodičia,

domáhali úpravy styku s maloletým, keďže matka im bezdôvodne bránila v styku. Súd rodičom, za
účelom zlepšenia komunikácie, nariadil aj výchovné opatrenie, avšak toto neprinieslo želaný výsledok.
Otec, ako aj jeho rodičia neskôr zobrali svoj návrh späť a súd konanie zastavil. V súčasnosti otec nie je
v kontakte so synom. Z tohto dôvodu žiadal matku, aby mu o maloletom poskytovala aspoň informácie,
avšak matka to odmieta, čo osobne potvrdila na pojednávaní pre súdom. Zo spisu nepochybne vyplýva,

že vzťahy medzi rodičmi maloletého sú vážne narušené a ich komunikácia je sťažená, čo vyústilo do
nemožnosti komunikácie medzi nimi ohľadom maloletého.

9. Právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom vyplýva najmä z článku 7
Dohovoru o právach dieťaťa. V zmysle platnej právnej úpravy je pre riadnu ochranu záujmov dieťaťa

zásadne nevyhnutné, aby obaja rodičia mali vedomosti o záležitostiach dieťaťa, pretože zatajenie
viacerých druhov informácií môže mať pre dieťa veľmi nepriaznivé následky. Preto by nemala byť táto
vzájomná rodičovská povinnosť podceňovaná a v prípade, ak ju preferenčný rodič neplní dobrovoľne,
mala by mu byť súdom uložená, pokiaľ sa jej úpravy druhý rodič domáha. Súčasná právna úprava
vyžaduje aktívne konanie rodiča, ktorému nie je dieťa zverené do osobnej starostlivosti, ktorý musí súdu

signalizovať, že má záujem o to, aby bola druhému rodičovi uložená informačná povinnosť. Rodičia by
sa mali zásadne dobrovoľne informovať o všetkých zdravotných problémoch a vážnejších výchovných
problémoch, ktoré nastali v dobe, keď sa o dieťa oni osobne starali. Rodič, ktorému maloleté dieťa
nie je zverené do osobnej starostlivosti, má právo na poskytovanie informácií o maloletom dieťati
predovšetkým z toho dôvodu, že sa v nižšej miere podieľa na výchove a starostlivosti o maloleté dieťa,

zvyčajne v rámci svojho práva na styk s maloletým ako druhý rodič, ktorému bolo maloleté dieťa zverené
do osobnej starostlivosti a ktorý s maloletým trávi väčšinu času. Poskytovanie informácií medzi rodičmi
by malo v prvom rade fungovať na dobrovoľnej báze, čo však predpokladá usporiadaný a vyrovnaný
vzťah rodičov a fungujúcu komunikáciu medzi nimi.

10 . Je bez akýchkoľvek pochybností, že prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa
detí je najlepší záujem dieťaťa, ktorý v rámci tohto konania, ako i podaného odvolania a vyjadrení k
nemu zdôrazňujú všetci účastníci. Nastoľuje sa 24CoP/97/2021 5 potom zásadná otázka, čo je v danom
prípadenajlepšímzáujmommaloletéhoB.zhľadiskazrušeniainformačnejpovinnostimatkyomaloletom
(napadnutom odvolaním).

11 . V odôvodnení Krajský súd ďalej uvádza: V prejednávanej veci vychádzajúc z obsahu spisu a
písomných podaní vyplýva, že otec nie je s maloletým v žiadnom styku a vzťah maloletého k otcovi je
negatívny. Otca odmieta do takej miery, že vyjadril túžbu nosiť priezvisko matky. Zo spisu ďalej vyplýva,že otec v konaní o úprave styku s maloletým vzal svoj návrh späť dôvodiac, že by sa prehĺbili konflikty
medzi ním a matkou a zároveň, že chce budovať svoju rodinu s inou ženou. K uvedenému odvolací
súd konštatuje, že napriek tomuto otcovi zostáva zachované právo na informácie o maloletom a aj

keď svoj záujem fixuje na novú rodinu, je potrebné predovšetkým prihliadať na záujem maloletého B.,
ktorý vyžaduje zachovanie jeho vzťahu s otcom. Aj keď je v súčasnosti tento vzťah narušený, odvolací
súd, rovnako ako súd prvej inštancie, považuje za potrebné predovšetkým vyzvať rodičov, aby s cieľom
zachovania práva maloletého na oboch rodičov urobili všetko, čo tento záujem naplní. Vzájomné útoky
a osočovanie sú aspekty, ktoré v žiadnom prípade neprospievajú maloletému.

12 . Aj keď matka namieta, že otec spochybňuje svoje otcovstvo k maloletému a vzal svoj návrh
na úpravu styku s maloletým späť, odvolací súd konštatuje, že uvedené nie je dôvodom na to, aby
bolo možné vyhovieť návrhu matky. Maloletý je už vo veku, kedy je vyšší predpoklad úspechu pri
primeranej výchove a nasmerovaní, aby si maloletý vytvoril aj hlbší a prirodzený vzťah so svojím
otcom. Rodinný život medzi dieťaťom a otcom je založený aj v prípade absencie vzájomného spolužitia,

vtedy, ak je zabezpečený ich pravidelný kontakt a tým vytvárané osobné väzby rodiča a dieťaťa. Tento
pravidelný kontakt môže mať podľa odvolacieho súdu počiatok aj v pravidelnom informovaní otca o
živote maloletého, a to o každej dôležitej okolnosti, ktorá sa ho týka. V tomto smere nemôže obstáť
odvolacia námietka matky, že otec si môže potrebné informácie zistiť u ošetrujúceho lekára alebo cez
aplikáciu edupage. Tieto informácie nie sú jediné, o ktorých by mal mať otec vedomosť. Otec má právo

na každú dôležitú informáciu o svojom synovi, čo zahŕňa aj iné oblasti jeho života. Uvedené sa žiada
o to viac, že otec so synom sa nestýkajú, pričom je nepochybné, že 24CoP/97/2021 6 otec záujem o
informácie nepochybne má. Otec nebol pozbavený rodičovských práv a ani nebol vylúčený z otcovstva,
preto má práva i povinnosti zo zákona.

13 . K námietkam matky, že otec nemá o dieťa záujem, odvolací súd iba dodal, že ide o subjektívne
tvrdenia matky, ktoré nezodpovedajú výsledkom vykonaného dokazovania a obsahu spisu vedeného
v tejto veci.

14 . V závere Krajský súd konštatuje, že vyhovieť návrhu by súd prvej inštancie mohol, ak by došlo k

zmene pomerov. Za podstatnú zmenu pomerov, ktorá by podľa súdu odôvodňovala prehodnotiť dané
rozhodnutie, by bolo zlepšenie komunikácie medzi rodičmi a skutočnosť, že matka dobrovoľne a riadne
poskytuje informácie otcovi o maloletom. Vykonaným dokazovaním však tieto skutočnosti preukázané
neboli. Matka si informačnú povinnosť riadne neplní. Nie je tu dôvod na vyhovenie návrhu matky
vzhľadom k tomu, že nedošlo k zmene pomerov.

15. V súčasnosti maloletý naďalej žije s matkou. Vzťah medzi rodičmi je naďalej konfliktný, otec sa s
maloletým nestretáva, určené výživné plní. Pokiaľ má informácie o potrebách maloletého, prispeje aj
nad rámec bežného výživného, dlh na výživnom nemá. Hoci matka tvrdila že nemala informácie v súdom
určenej lehote o e-maily otca, na ktorý ma zasielať informácie, tento uviedol, že išlo o rovnaký e-mail,

ako mal doposiaľ. Vedomosť o tom matka mala a tento mail je riadne funkčný. Matka naďalej riadne
neplní svoju informačnú povinnosť, komunikácia medzi rodičmi je značne konfliktná.

16. Obaja rodičia uviedli, že spolu iným spôsobom nekomunikujú. Matka uviedla, že dobrovoľne
informácie otcovi o maloletom neposkytuje.

17. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností
alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu
k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby,
vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na

výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na
výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie
pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

18. Podľa § 24 ods. 5 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej

starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené
do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo
maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o
maloletom dieťati domáhať na súde.19. Podľa § 28 ods. 2 Zákona o rodine, rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone
sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.
20. Podľa § 121 Civilného mimosporového poriadku, rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a

povinností a výžive maloletých a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv
a povinností alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia
pomery.
21. Tak ako konštatoval už Krajský súd v predchádzajúcom podobnom konaní, k zmene rozhodnutia a
k zrušeniu informačnej povinnosti uloženej matke by mohlo dôjsť vtedy, ak by došlo k zmene pomerov a

rodičia by začali riadne komunikovať a matka by dobrovoľne poskytovala informácie o maloletom. Keďže
k tomuto nedošlo, nedošlo k podstatnej zmene pomerov, matka dobrovoľne informácie o maloletom
otcovi neposkytuje, nie je tu dôvod na zrušenie tohto rozsudku a o zrušenie povinnosti matky poskytovať
informácie o maloletom spôsobom, ako určil Krajský súd. Medzi účastníkmi nedošlo k žiadnej zmene
skutkového stav, tak ako ho uzavrel krajský súd v konaní 28P/157/2020. Súd teda návrh matky ako
nedôvodný zamietol .

22 . Podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov
konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

23. Podľa § 57 Civilného mimosporového poriadku, o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy

konania štátu, rozhoduje súd len na návrh.

24. Podľa § 58 Civilného mimosporového poriadku, o nároku na náhradu a o výške trov konania
rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

25. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa vyššie citovaných ustanovení. Keďže ide o konanie podľa
Civilnéhomimosporovéhoporiadku,súdnepriznalnáhradutrovkonaniažiadnemuzúčastníkovkonania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho
súdu (Okresný súd Prešov) na Krajský súd v Prešove, písomne v troch jeho vyhotoveniach.

(§ 362 ods. 1 CSP)

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 CSP)

Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie

rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov

k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1
CSP)

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav

veci (§ 62 ods. 1 CMP)Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. (§ 62 ods. 2 CMP)

Ak odvolanie neobsahuje odvolacie dôvody alebo ak sú odvolacie dôvody nezrozumiteľné, súd vyzve
odvolateľa na doplnenie odvolacích dôvodov. (§ 62 ods. 3 CMP)

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych

exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).