Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdené Judgement was issued on Friday, June 9, 2023

Súd: Okresný súd Senica
Spisová značka: 6C/12/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2611201842
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 06. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Emília Horňáková

ECLI: ECLI:SK:OSSE:2023:2611201842.23

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Q. sudkyňou JUDr. Emíliou Horňákovou v právnej veci žalobkyne: T. H., Z.. XX.XX.XXXX,

B. F. Q.Ä. P., J.Z.Q. XXX, právne zastúpená: P.. T. L., T. Q. Q. Q., O.H.V. XXX, proti žalovanému: D.. J. B.,
Z.. XX.XX.XXXX, B. F. Q. P., J.Z.Q. XXX, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, takto

r o z h o d o l :

I. Súd zrušuje podielové spoluvlastníctvo k nehnuteľnostiam v katastrálnom území F. Q. P., obec F. Q. P.,
okres Q., zapísaným v evidencii Okresného úradu Q., katastrálneho odboru na liste vlastníctva č. XXX,
a to parcely registra „C.“ - parcela č. XXXX/X vo výmere XXX F. - druh : záhrada, parcela č. XXXX/X
vo výmere XXX F. - druh : zastavaná plocha a nádvorie, parcela č. XXXX/XX vo výmere XX m2 - druh :
zastavaná plocha a nádvorie, parc. č. XXXX/XX vo výmere XX m2 - druh : zastavaná plocha a nádvorie,

parcelač.XXXX/XXvovýmereXXm2-druh:zastavanáplochaanádvorie,nehnuteľnostiamzapísaným
v evidencii Okresného úradu Q., katastrálneho odboru na liste vlastníctva č. XXXX ako stavba : rodinný
dom súpisné číslo XXX postavený na parcele registra „C.“- parcele č. XXXX/XX a nehnuteľnostiam
zapísaným v evidencii Okresného úradu Q., katastrálneho odborom na liste vlastníctva č. XXX ako
stavba garáže bez súpisného čísla postavená na parcele registra „C.“ - parcele č. XXXX/XX.

II. Súd prikazuje do výlučného vlastníctva žalobkyne nehnuteľnosti v katastrálnom území F. Q. P., obec

F. Q. P., okres Q., a to stavbu rodinného domu súp. č. XXX zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX,
postavený na parcele registra „C.“ - parcela č. XXXX/XX. Nehnuteľnosti zapísané v evidencii Okresného
úradu Q., katastrálneho odboru na liste vlastníctva č. XXX a to pozemok parcelu registra „C.“ - parcela
č. XXXX/XX vo výmere XX m2 - druh : zastavaná plocha a nádvorie, parc. č. XXXX/XX vo výmere
XX m2 - druh : zastavaná plocha a nádvorie. Novovytvorenú parcelu č. XXXX/X vo výmere XXX m2
- druh : zastavaná plocha a nádvorie, ktorá je novovytvorená geometrickým plánom č. XX/XXXX zo
dňa XX.XX.XXXX vyhotoveným B.. X. V.T.L., autorizačne overený dňa XX.XX.XXXX D.. X. O., úradne
overený D.. L. A. dňa XX.XX.XXXX pod č. U.-XXX/XXXX a tento geometrický plán je súčasťou rozsudku.

III. Súd prikazuje do výlučného vlastníctva žalovaného nehnuteľnosti v katastrálnom území F. Q. P.,
obec F. Q. P., okres Q., a to stavbu garáže bez súpisného čísla zapísanú na liste vlastníctva č. XXX,
postavená na parcele registra „C.“ - parc. č. XXXX/XX vo výmere XX m2 - druh : zastavaná plocha a
nádvorie. Novovytvorenú parcelu č. XXXX/X vo výmere XXX m2 - druh : zastavaná plocha a nádvorie,
ktorá je novovytvorená geometrickým plánom č. XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX vyhotoveným B.. X.
V.T.L., autorizačne overený dňa XX.XX.XXXX D.. X. O., úradne overený D.. L. A. dňa XX.XX.XXXX pod

č. U.-XXX/XXXX a tento geometrický plán je súčasťou rozsudku.

IV. Žalobkyňa je p o v i n n á zaplatiť žalovanému sumu 7.107 € ako vyrovnací podiel do 3 dní od
právoplatnosti tohto rozsudku.

V. Žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa XX.XX.XXXXX domáhala, aby súd zrušil
podielové spoluvlastníctvo účastníkov k nehnuteľnostiam a to rodinnému domu s. č. XXX, postavenému

na parc. č. XXXX/X, zapísanému na LV č. XXXX pre k. ú. a obec F. Q.. P., ktorého je podielovou
spoluvlastníčkou v 3, parc. č. XXXX/X záhrade vo výmere XXX m2, parc .č. XXXX/X zastav. plocha a
nádvoria vo výmere XXX m2, zapísanými na LV č. XXX pre k. ú. a obec F. Q.. P. tým spôsobom, že
nehnuteľnosti prikáže súd do jej výlučného vlastníctva a určí povinnosť vyplatiť ako náhradu žalovanému
sumu 9.929,-€. Dňa XX.XX.XXXX žalobkyňa podala návrh na zmenu účastníka na strane žalovaného z
tohodôvodu,žepôvodnýžalovaný,jejbrat,darovalspornénehnuteľnostisvojmusynovi.Súduznesením

zo dňa XX.XX.XXXX pripustil zmenu účastníka na strane žalovaného. Dňa XX.XX.XXXX žalobkyňa
podala návrh na zmenu petitu, v ktorom alternatívne žiadala zrušiť podielové spoluvlastníctvo a nariadiť
predaj nehnuteľností s tým, že voľba exekútora bude na žalobkyni. Následne o tejto zmene nežiadala
rozhodnúť, zotrvala na pôvodnej žalobe. Dňa XX.XX.XXXX podala žalobkyňa návrh na zmenu petitu a to
vovýškenáhradyžalovanémuzazrušenieavyporiadaniepodielovéhospoluvlastníctva(zvýšilanáhradu

na sumu 15.586,30 €). Dňa XX.XX.XXXX žiadala žalobkyňa ďalšiu zmenu petitu žaloby o eventuálny
petit, v ktorom by súd určoval sčasti vlastníctvo vydržaním. Na pojednávaní konanom dňa XX.XX.XXXX
žalobkyňa uviedla, že nežiadala o zmene petitu rozhodnúť.
O ďalšom návrhu na zmenu petitu žaloby ktorý súvisel i so zmenou v aktuálnych zápisov sporných
nehnuteľností v evidencii Okresného úradu Q., katastrálneho odboru, súd rozhodol uznesením dňa

XX.XX.XXXX, keď zmenu žaloby pripustil nasledovným spôsobom:
Podielové spoluvlastníctvo žalobkyne a žalobcu k rodinnému domu s.č. XXX, postavený na parcele č.
XXXX/XX vedený Okresným úradom Q., katastrálny odbor na LV č. XXXX v katastrálnom území a obci
F. Q. P., sa ruší.
- pozemku parcely registra "C." číslo XXXX/X, o výmere XXX m2, druh pozemku záhrady,

- pozemku parcely registra "C." číslo XXXX/X, o výmere XXX m2, druh pozemku zastavané plochy a
nádvoria,
-pozemku parcely registra "C." číslo XXXX/XX, o výmere XX m2, druh pozemku zastavané plochy a
nádvoria,
- pozemku parcely registra "C." číslo XXXX/XX, o výmere XX m2, druh pozemku zastavané plochy a

nádvoria,
- pozemku parcely registra "C." číslo XXXX/XX, o výmere XX m2, druh pozemku zastavané plochy a
nádvoria, vedené Okresným úradom Q., katastrálny odbor na LV č. XXX v katastrálnom území a obci
F. Q. P., sa ruší.
- k hospodárskej budove bez súpisného čísla na pare. č. XXXX/XX, k plotom, kopanej studni,

vonkajším úpravám uvedeným v znaleckom posudku č. XXX/XXXX vypracovanom D.. J. A. vedených
v katastrálnom území a obci F. Q. P., sa ruší.
Podielové spoluvlastníctvo žalobkyne a žalobcu k:
rodinnému domu s.č. XXX, postavený na parcele č. XXXX/XX vedený Okresným úradom Q., katastrálny
odbor na LV č. XXXX v katastrálnom území a obci F. Q. P., sa prikazuje do výlučného vlastníctva

žalobkyne.
- pozemku parcely registra "C." číslo XXXX/X, o výmere XXX m2, druh pozemku záhrady,
- pozemku parcely registra "C." číslo XXXX/X, o výmere XXX m2, druh pozemku zastavané plochy a
nádvoria,
- pozemku parcely registra "C." číslo XXXX/XX, o výmere XX m2, druh pozemku zastavané plochy a

nádvoria,
- pozemku parcely registra "C." číslo XXXX/XX, o výmere XX m2, druh pozemku zastavané plochy a
nádvoria,
- pozemku parcely registra "C." číslo XXXX/XX, o výmere XX m2, druh pozemku zastavané plochy a
nádvoria, vedené Okresným úradom Q., katastrálny odbor na LV č. XXX v katastrálnom území a obe

F. Q. P., sa prikazuje do výlučného vlastníctva žalobkyne. k hospodárskej budove bez súpisného čísla
na pare. č. XXXX/XX, k plotom, kopanej studni, vonkajším úpravám uvedeným v znaleckom posudku
č. XXX/XXXX vypracovanom D.. J. A. vedených v katastrálnom území a obci F. Q. P., sa prikazujú do
výlučného vlastníctva žalobkyne. Žalobkyňa je povinná zaplatiť žalovanému čiastku 26.497,26 € 15 dní
od právoplatnosti rozsudku. Žalovaný je povinný nahradiť trovy konania v plnom rozsahu.2. Žalovaný žiadal reálne rozdelenie pozemkov, ktorých sú spoluvlastníci so žalobkyňou každý v 1. Čo
sa týka rodinného domu, ktorého je žalovaný spoluvlastník v 1, súhlasil s prikázaním veci za náhradu,
avšak nie za cenu, ktorú žalobkyňa uviedla v žalobe, ale za všeobecnú hodnotu určenú znalcom.

3. Dňa XX.XX.XXXX znalec D.. F. V. podal vo veci znalecký posudok evidovaný pod č. X/XXXX.
Všeobecnú hodnotu stavieb určil na sumu 27.624,54 € a všeobecnú hodnotu pozemkov na sumu
18.747,18 €. Dňa XX.XX.XXXX sa znalec doplnkom k znaleckému posudku vyjadril k reálnej deľbe
rodinného domu s príslušenstvom v podieloch 3 (žalobkyňa) a 1 (žalovaný). Podľa záverov

znalca v doplnku k znaleckému posudku, rodinný dom vzhľadom na jeho konštrukciu a dispozičné
riešenie nie je reálne deliteľný. Reálnu deľbu pozemkov s podielmi 1 a 1 považuje za nemožnú
z ekonomických a technických dôvodov (na jeden vstup by pripadala šírka 3,2 m). Žalovaný po
vykonanom dokazovaní znaleckým posudkom mal záujem technický dôvod pre ktorý znalec reálnu
deľbu pozemkov považoval za nemožnú, vyriešiť zriadením vecného bremena ako právo prechodu cez
parcelu 4086/2 a v ostatnej časti zotrval na predchádzajúcom stanovisku. Pri rodinnom dome súhlasil s

prikázanímvecidovýlučnéhovlastníctvažalobkyneavyplatenímpríslušnejvšeobecnejhodnotypodielu.
V prípade, že by žalobkyňa nesúhlasila s navrhovaným riešením, mal záujem, aby nehnuteľnosti boli
prikázané do jeho vlastníctva v celosti s tým, že žalobkyňu vyplatí zo všeobecnej ceny jej podielu.

4. Medzi účastníkmi nebolo sporné, že rodinný dom nie je reálne deliteľný, spornou zostala možnosť

reálnej deľby pozemkov. Okresný súd vydal vo veci dňa XX.XX.XXXX medzitýmny rozsudok týkajúci
sa reálnej deľby pozemkov, rešpektujúc právny názor Krajského súdu K. vyslovený v konaní vedenom
pod sp. zn. XXCo/XXX/XXXX v obdobnom spore tunajšieho súdu, keď znalecký posudok vypracoval
v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. XC/XX/XXXX taktiež znalec D.. F. V., ktorý tak, ako
v danom prípade dom považoval za reálne nedeliteľný. Rodinným domom bola čiastočne vo výmere

156,33 m2 zastavovaná parcela o celkovej výmere 420 m2 (zastavaná plocha a nádvorie) a za rodinným
domom bola parcela, záhrada o výmere 420 m2, pričom vstup na pozemok - záhradu bol možný iba cez
vjazd k rodinnému domu. Účastníci s prikázaním veci do výlučného vlastníctva navrhovateľa súhlasili,
odporkyňa nesúhlasila s určenou výškou náhrady za zrušenie spoluvlastníctva. KS K. v zrušujúcom
rozsudku vyslovil právny názor : „... keď inak platí všeobecne akceptovaná zásada, že nezastavený

pozemok je reálne deliteľný vždy (vytvorením nových parciel o menšej výmere čo i s prípadným
zriadením vecného bremena v podobe práva prechodu podľa konkrétnych okolností). Prinajmenšom u
časti nehnuteľností tak záver o ich nedeliteľnosti nebol dostatočne podloženým a to osobitne za stavu
opretia záverov súdu prvého stupňa v takej časti len o znalecký posudok ....“ V predmetnom spore o
odvolaní žalobkyne proti medzitýmnemu rozsudku, KS K. rozhodol uznesením dňa X.X.XXXX pod sp.

zn. XXCo/XX/XXXX tak, že rozsudok zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie a to z dôvodu, že
sa jedná o predbežnú otázku, ktorú nemôže súd vysloviť formou výroku rozsudku. Samotným právnym
názorom vysloveným vo veci vedenej na KS K.J.Z. pod sp. zn. vedenom pod sp. zn. XXCo/XXX/XXXX
sa tak nezaoberal.

5. Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, znaleckými posudkami D.. F. V. č.X/XXXX zo
dňa XX.XX.XXXX, výsluchom znalca, ohliadkou nehnuteľností, znaleckým posudkom znalca D.. P. X.,
výsluchom znalca, znaleckým posudkom ústavu : Q.T.V. G. Q., Ú. Q. I., J. XX, XXX XX B., ktorý je
zapísaný v denníku pod číslom XX/XXXX, geometrickým plánom č. XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX
vyhotovený B.. X. V., so sídlom F. Q. P. č. XXX a úradne overený Okresným úradom Q., katastrálnym

odborom, pod č. U.-XXX/XXXX, dňa XX.XX.XXXX, ostatným obsahom spisu, a zistil tento stav veci :

6. Účastníci sú podieloví spoluvlastníci každý v 1 nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX (Okresného
úradu Q., katastrálneho odboru ) a to parc. č. XXXX/X vo výmere XXX m2 ( záhrada), parc. č. XXXX/X vo
výmere XXX m2 (zastavaná plocha a nádvorie), parc. č. XXXX/XX vo výmere XX m2 ( zastavaná plocha

a nádvorie), parc. č. XXXX/XX vo výmere XX m2 (zastavaná plocha a nádvorie), parc. č. XXXX/XX vo
výmere XX m2 (zastavaná plocha a nádvorie). Nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva č. XXXX ako
stavba : rodinný dom súpisné číslo XXX postavený na parc. registra „C.“ č. XXXX/XX žalobkyňa vlastní
v podiele 3 a žalovaný 1 . Vlastníctvo nehnuteľnosti zapísanej na liste vlastníctva č. XXX ako stavba
garáže bez súpisného čísla, ktorá je postavená na parc. registra „C.“ č. XXXX/XX má na LV zapísaní

vlastníctvo duplicitne.

7. Účastníci ako podieloví spoluvlastníci sporných nehnuteľností sa na zrušení a vyporiadaní
spoluvlastníctva nedohodli, a tak boli splnené podmienky podľa. ust. § 142 ods. 1 Občianskehozákonníka, aby o návrhu žalobkyne ako jednej z podielových spoluvlastníkov na zrušenie a vyporiadanie
podielového spoluvlastníctva rozhodol súd. Nehnuteľnosti sú dedičstvom po rodičoch žalobkyne a
starých rodičov žalovaného. Ako žalobkyňa, tak i jej brat (pôvodný žalovaný) majú postavené rodinné

domy na pozemkoch prirodzene pokračujúcich za pozemkami ich rodičov (spornými nehnuteľnosťami).
Obidvaja účastníci sústavne nehnuteľnosti užívajú z väčšej časti v takom rozsahu, ako má byť
realizované vyporiadanie podielového spoluvlastníctva. Žalobkyňa užíva (má uzamknutý a udržuje)
rodinný dom a hospodársku budovu (chová v nej sliepky), žalovaný ( predtým jeho otec ) užíva garáž a
pozemky užívajú z väčšej časti tiež vo výmere prislúchajúcej spoluvlastníckemu podielu.

8. V predmetnej veci bol dňa XX.XX.XXXX vypracovaný ďalší znalecký posudok znalcom D.. P.Á.Z. X.
(evidovaný pod č. XX/XXXX). Zo záverov znaleckého posudku je zrejmé, že parc. č. XXXX/X a XXXX/
X sú reálne deliteľné podľa priloženého náčrtu. Zaoberal sa i ekonomicky efektívnejším riešením a to
je predaj nehnuteľností a rozdelenie výťažku podľa výšky spoluvlastníckeho podielu a prikázaním veci
za náhradu. Na pojednávaní dňa XX.XX.XXXX právny zástupca žalobkyne žiadal prerušiť konanie do

právoplatného skončenia veci vedenej na tunajšom súde pod sp. zn XC/XX/XXXX, ktorým sa žalobkyňa
domáha určenia vlastníckeho práva k pozemku, parc. č. XXXX/X, ktorá je súčasťou predmetného sporu.
Súd uznesením dňa XX.XX.XXXX konanie prerušil. Konanie vedené na tunajšom súde pod sp. zn.
XC/XX/XXXX bolo zastavené uznesením zo dňa XX.XX.XXXX pre späťvzatie návrhu, ktoré nadobudlo
právoplatnosť dňa XX.XX.XXXX. Žalobkyňa predložila súdu znalecký posudok vypracovaný D.. J. A.

evidovaný pod č. XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, ktorý dospel k záveru, že reálna deľba pozemkov,
parc. č. XXXX/X a XXXX/X nie je možná z dôvodu, že nie je možné dosiahnuť prístup na pozemok
ktorý by rozdelením vznikol z dôvodu existencie stavby garáže na pozemku parc. č. XXXX/XX, ktorá
je vo výlučnom vlastníctve žalobkyne a v prípade neodstránenia stavby, by bol zamedzený prístup k
predmetnej nehnuteľnosti. Zápis duplicitného vlastníctva garáže vyvolal ďalší spor medzi účastníkmi

o určenie vlastníckeho práva ku garáži a hospodárskej budove. Predmetné konanie bolo opätovne
prerušené ( uznesením zo dňa XX.XX.XXXX ) do právoplatného skončenia veci vedenej na tunajšom
súde pod sp. zn XC/XX/XXXX. Konanie XC/XX/XXXX bolo uznesením zo dňa XX.XX.XXXX, ktoré
nadobudlo právoplatnosť dňa XX.XX.XXXX zastavené pre prekážku res iudicata, pretože predmetné
nehnuteľnosti boli prejednané v dedičskom konaní XD/XXX/XXXX po poručiteľke F. B.. Proti uzneseniu

nebolo podané odvolanie a po právoplatnom skončení veci vedenej pod sp. zn. XC/XX/XXXX súd
pokračoval v konaní.
9. Žalovaný žiadal o nariadenie znaleckého dokazovania a to vypracovanie znaleckého posudku
ústavom. Dňa XX.XX.XXXX bol vypracovaný znalecký posudok znaleckým ústavom : Q. K. R. V. B.,
špecifické miesto výkonu činnosti pre odbor Stavebníctvo : Q. G. Q., Ú. Q. I., J.É.O. XX, XXX XX

B.. Znalecký úkon je zapísaný v denníku pod číslom XX/XXXX. Všeobecná hodnota nehnuteľností
bola určená na sumu 80.600,-€ s prihliadnutím na tvrdenie žalobkyne a 79.700,-€ s prihliadnutím na
tvrdenie žalovaného. Zo záveru znaleckého posudku vyplýva, že reálna deľba hospodárskej budovy nie
je ekonomicky a technicky prijateľná a reálna deľba garáže nie je technicky prijateľná. Reálna deľba
pozemkov je možná v dvoch alternatívach. Následne žalovaný predložil geometrický plán č. XX/XXXX

zo dňa XX.XX.XXXX vyhotovený B.. X. V., so sídlom F. Q. P. č. XXX a úradne overený Okresným
úradom Q., katastrálnym odborom, pod č. U.-XXX/XXXX, dňa XX.XX.XXXX na geometrické rozdelenie
pozemkov v súlade so závermi znaleckého posudku. Žalobkyňa predložila letecký meračský snímok
lokality F. Q. P. z roku XXXX (spolu s CD nosičom).
10. Podľa § 151 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku (ďalej aj ako „CSP“), skutkové tvrdenia strany,

ktoréprotistranavýslovnenepoprela,sapovažujúzanesporné.Akstranapoprieskutkovétvrdenia,ktoré
sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach,
inak je popretie neúčinné.
11. Podľa § 141 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, spoluvlastníci sa môžu dohodnúť o zrušení
spoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní; ak je predmetom spoluvlastníctva nehnuteľnosť, dohoda

musí byť písomná. Každý zo spoluvlastníkov je povinný vydať ostatným na požiadanie písomné
potvrdenie o tom, ako sa vyporiadali, ak nemala už dohoda o zrušení spoluvlastníctva a o vzájomnom
vyporiadaní písomnú formu.
12. Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná
vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné

využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému
alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné
správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov
nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.13. Spor o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva je návrhovým konaním, kde účastníkmi
konania musia byť všetci spoluvlastníci, čo v predmetnom spore je splnené. Súd je viazaný návrhom
na zrušenie podielového spoluvlastníctva, no nie je viazaný navrhovaným spôsobom vyporiadania, a

preto môže rozhodnúť o vyporiadaní i iným spôsobom, obsiahnutým v ust. § 142 OZ. Ak súd o zrušení
a vyporiadaní spoluvlastníctva rozhoduje rozsudkom, t. j. autoritatívne, musí pri procesnom postupe
dodržať poradie a podmienky použitia jednotlivých spôsobov vyporiadania zrušeného spoluvlastníctva,
lebo sú preň záväzné. Preto ani súhlas všetkých účastníkov konania s navrhovaným vyporiadaním
ešte neodôvodňuje, aby súd svojím rozsudkom vyporiadal spoluvlastníctvo v rozpore so spôsobmi

a poradím uvedeným v zákone. Len v prípade, keď by pred súdom došlo k uzavretiu súdneho
zmieru (tak pred začatím konania, ako aj v jeho priebehu), si sami spoluvlastníci môžu zvoliť spôsob
vyporiadania a prejav ich vôle, ak zmier nie je v rozpore s právnymi predpismi, nie je prekážkou
schválenia zmieru. Najprirodzenejším spôsobom likvidácie spoluvlastníckych vzťahov je rozdelenie
veci medzi spoluvlastníkov podľa výšky ich podielov. Predpokladom použitia tohto spôsobu zrušenia
spoluvlastníctva však je, že ide o deliteľnú vec (z technického hľadiska) a že jej rozdelenie je aj funkčne

opodstatnené, t. j. vtedy, keď rozdelením veci vzniknú samostatné veci, ktoré ich vlastníkom môžu aj
naďalej slúžiť spôsobom, ktorý zodpovedá ich povahe a spoločenskému poslaniu (záujmu). Pri reálnom
rozdelení nehnuteľnosti súd musí dbať o to, aby rozdelením vznikli samostatné veci v právnom zmysle
a aby rozdelenie bolo možné zapísať do katastra nehnuteľností. Ak je predmetom reálneho rozdelenia
pozemok,pričomdochádzakvytvoreniunovýchparciel,atýmajkzmenehranícpôvodnejnehnuteľnosti,

treba vyhotoviť geometrický plán, potvrdený jeho zhotoviteľom a overený katastrálnym odborom
okresného úradu. Len takýto technický podklad na zmenu týkajúcu sa pozemkových nehnuteľností sa
môže stať súčasťou rozsudku o ich reálnom rozdelení.
14. Prvým a prednostným spôsobom vyporiadanie zrušeného spoluvlastníctva je rozdelenie veci, a preto
súd musí v prvom rade skúmať, či je vec možné reálne rozdeliť. Reálne rozdelenie veci prichádza do

úvahy vtedy, ak je reálna deľba možná, t. j. má za následok rozdelenie veci podľa podielov jednotlivých
spoluvlastníkov, a preto sa v tomto prípade vyporiadania podielového spoluvlastníctva ani nevyžaduje
majetkové vyporiadanie, t. j. výplata akejkoľvek náhrady. Každý z bývalých spoluvlastníkov sa totiž stáva
výlučným vlastníkom reálne rozdelenej veci. Vec musí byť deliteľná nielen z taktického hľadiska, ale aj z
hľadiska právneho, pričom jedným z významných faktorov pri posudzovaní reálnej deliteľnosti veci je ich

faktor finančnej nákladnosti. Pri posudzovaní reálnej deliteľnosti nehnuteľnosti - pozemku, je nutné brať
do úvahy i prístup ku komunikáciám a účelnosť technického spôsobu navrhovaného riešenia rozdelenia
pozemku. Tak isto treba prihliadať na tvar, celkovú plochu a veľkosť pozemku, ako aj jeho zastavanosť
stavbami. Cieľom je dosiahnuť stav, keď by aj po rozdelení pozemku mohli bývalí spoluvlastníci
dobre užívať jednotlivé pozemky. Prekážkou reálneho rozdelenia pozemku nie je skutočnosť, že po

rozdelenímožnojednotlivépozemkyužívaťlensurčitýmiobmedzeniami.Výsledkomdelenianemusíbyť
optimálne riešenie a skutočnosť, že pri budúcom užívaní pozemkov treba predpokladať určité faktické
alebo právne obmedzenia nie je významná, keďže k vzniku určitých obmedzení dochádza prakticky pri
každom delení pozemku, a to už len z dôvodu zmenšovania veľkosti pozemku.

15. Znalec D.. F. V. považoval nehnuteľnosti za reálne nedeliteľné z dôvodu finančnej nákladnosti
a znalec D.. P. X. považoval nehnuteľnosti za reálne deliteľné, ale iné alternatívy považoval za
ekonomickejšie. Ekonomický faktor je nutné posudzovať z dvoch hľadísk. Prvým z nich je nákladnosť
prác a celkové nevyhnutné náklady pre reálne rozdelenie veci (objektívne hľadisko). Druhým z nich
je ochota spoluvlastníkov sa finančne podieľať na nákladoch a prácach potrebných na rozdelenie veci

(subjektívne hľadisko). V tomto smere je možné poukázať na stanovisko žalovaného, ktorý mal záujem
na vlastné náklady zbúrať garáž cez ktorú možno zabezpečiť vchod na pozemok, ktorého sa stane
výlučným vlastníkom a je ochotný znášať ďalšie náklady potrebné na uskutočnenie prác v súvislosti
s reálnym rozdelením nehnuteľností. Zo záverov znaleckého posudku Q. K. R. V. B. považuje súd
za preukázané, že reálna deľba pozemkov je možná v dvoch alternatívach. Reálnou deľbou vzniknú

pozemky, ktoré majú obvyklý obdĺžnikový tvar s výmerou takmer 700 m2, pozemky sú rovinatého
charakteru a môžu slúžiť svojmu účelu. Časť pozemku, ktorá bola prikázaná žalovanému a má slúžiť
na prístup k verejnej komunikácii má atypický tvar, žalovaný sa s týmto spôsobom rozdelenia však
stotožnil a považuje ho za vhodnejšie ako zriadenie vecného bremena cez pozemok žalobkyne. Náklady
stranám sporu pri rozdelení podielového spoluvlastníctva vzniknú na oplotenie, ktoré pri každom zrušení

podielového spoluvlastníctva, vlastník vyporiadavanej nehnuteľnosti vynakladá, a preto tieto náklady
súd hodnotí ako bežné náklady, ktoré nie sú neprimerane vysoké k hodnote vyporiadanej veci. Možno
poukázať na rozhodnutie Najvyššieho súdu Č. sp. zn. XXCdo XXXX/XXXX, podľa ktorého je zrejmé,
že pokiaľ je ochota žalobcu financovať náklady na rozdelenie pozemku, nebráni úvahe o rozdelenípozemku skutočnosť, že ostatní žalovaní tieto náklady na prípadné stavebné úpravy, ochotní nie sú
znášať. V takomto prípade ide o vec deliteľnú. V rozpore so zákonom by bol naopak postup, keby súd
odmietol prihliadnuť k ochote jednej zo strán, niesť vyššie náklady na rozdelenie veci, než druhá strana

a nehnuteľnosť prikázal druhej strane. V priebehu konania žalovaný jednoznačne uviedol, že je ochotný
znášať finančné náklady na zbúranie garáže na svojom pozemku, ktorý má slúžiť ako prístupová cesta
a to je jednak náklad ako hodnotu prikázanej veci a následne jej zbúranie. V súlade s § 151 ods. 1 a 2
CSP súd skutočnosť, že rodinný dom, hospodárska budova a garáž nie sú reálne deliteľné nepovažoval
medi účastníkmi za spornú.

16. Žalobkyňa pri ostatnej zmene petitu žiadala rozhodnúť o celej žalobe, tak ako bola podaná
( špecifikujúc riadne označenie nehnuteľností podľa aktuálneho zápisu na LV a upravila výšku náhrady
žalovanému) vyjmúc garáž, ktorá bola súčasťou pôvodnej žaloby. V tejto časti žalobkyňa nezobrala
žalobu späť, súd bol tak povinný rozhodovať o celom predmete sporu a ako prejudiciálnu riešil otázku
vlastníckeho práva k nehnuteľnej veci - garáži (§ 192 CSP). Stavba garáže (bez súpisného čísla),

ktorá je postavená na parc. registra „C.“ č. XXXX/XX má na LV zapísaní vlastníctvo od roku XXXX
duplicitne. Žalobkyňa tvrdila, že garáž je jej vlastníctvom, pretože ju vybudovala so svojim manželom v
roku XXXX. Žalovaný túto skutočnosť popieral, garáž vybudovali starí rodičia, ktorí boli v čase budovania
garáže v produktívnom veku ( T. B. vo veku cca 45 rokov a F. B. cca 43 rokov) a žalovaný( predtým
jeho otec) užívajú garáž od roku XXXX. Garáž bola nepochybne vybudovaná ešte pred nadobudnutím

účinnosti zákona č. 50/1976 Zb.. Vydať stavebné povolenie, ani kolaudačné rozhodnutie nebola v danom
čase ani spoločenská a ani zákonná požiadavka. Nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti
vyžaduje kumulatívne splnenie dvoch právnych skutočností. Prvou je uzavretie platnej zmluvy o
prevode nehnuteľnosti (titulus acquirendi) a druhou je individuálny správny akt - rozhodnutie príslušného
okresného úradu o povolení vkladu (modus acquirendi). Pre platné nadobudnutie vlastníckeho práva

k nehnuteľnosti je nutné, aby boli splnené obe právne skutočnosti, pričom ak bol príslušným orgánom
povolený vklad vlastníckeho práva na základe absolútne neplatného právneho úkonu nemôže dôjsť k
platnému prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam. Z obsahu je zrejmé, že sa žalobkyňa žalobou
zo dňa XX.XX.XXXX domáhala zrušenia podielového spoluvlastníctva mimo iného i k drobným stavbám
- garáži a k hospodárskej budove. Z pripojeného spisu t.s. L. po neb. P. B. je zrejmé, že dedičia

uzatvorili dedičskú dohodu podľa ktorej dedičstvo po poručiteľovi prevzala žalobkyňa, ktorá nadobudla
1 rodinného domu s príslušenstvom a do dedičstva ako príslušenstvo patrila i garáž postavená v roku
XXXX, bola ohodnotená Miestnym národným výborom v F. P. na sumu 5.904 Kčs a táto hodnota
bola súčasťou určenej všeobecnej ceny dedičstva. Z pripojeného dedičského spisu t.s. XXD/XX/XXXX
po neb. F. B. je zrejmé, že dedičia uzatvorili dedičskú dohodu podľa ktorej dedičstvo po poručiteľke

nadobudla ako dedička v I. dedičskej žalobkyňa a jej brat (otec žalovaného) a nadobudli každý 1
rodinného domu s príslušenstvom a do dedičstva ako príslušenstvo patrila i garáž, ktorá bola ocenená
znalcom k dedičskému konaniu. Je tak nepochybné, že žalobkyňa nadobudla vlastníctvo k rodinnému
domu a príslušenstvu, ktorého súčasťou bola i garáž v spoluvlastníckom podiele 3 a žalovaný v podiele
1. Konanie XC/XX/XXXX bolo uznesením zo dňa XX.XX.XXXX, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa

XX.XX.XXXX zastavené pre prekážku res iudicata, pretože predmetné nehnuteľnosti boli prejednané v
dedičskom konaní. Žalobkyňou predložený letecký meračský snímok lokality F. Q. P. z roku XXXX bol
nepoužiteľný a bez právneho významu v danom spore.
17. Obrana žalobkyne, že chce, aby chodila naďalej po chodníku, ktorý mnohé roky užíva nie je dôvodná
v tomto konaní a vo vzťahu k účelnému využitiu nehnuteľnosti táto námietka je irelevantná. Vo vzťahu

k súčastiam nehnuteľností ako je hospodárska budova bez súpisného čísla na pare. č. XXXX/XX, k
plotom, kopanej studni, vonkajším úpravám, oploteniu, prípojkám, studni, súd osobitne neupravoval
vzťahy sporových strán. Bolo by v rozpore s princípom racionality, aby súd upravoval aj vlastníctvo k
drobným stavbám, ktoré sú určené na užívanie spolu s rodinným domom a je len logické, že strany
sporu sa v budúcnosti budú starať o to príslušenstvo, ktoré je na novovytvorených parcelách, ktoré im

pripadnú do výlučného vlastníctva s tým, že tvoria príslušenstvo pozemku a toto príslušenstvo sleduje
osud nehnuteľnosti, na ktorej sa nachádza. Obe strany sú povinné počínať si tak, aby nezasahovali do
práva na pokojné užívanie majetku, ktorý bol predmetom vyporiadania
18. Z dôvodov uvedených vyššie súd zrušil podielové spoluvlastníctvo účastníkova podielové
spoluvlastníctvovyporiadaltak,že stavbyatorodinnýdomspríslušenstvom,ktorépreukázateľneneboli

reálnedeliteľnéprikázaldovýlučnéhovlastníctvažalobkyniasamostatnúgaráždovýlučnéhovlastníctva
žalovanému. Náhradu súd určil v súlade so závermi znaleckého posudku zo dňa XX.XX.XXXX Q.T.V. G.
Q., Ú. Q. I., ktorý je zapísaný v denníku pod číslom XX/XXX. Všeobecná hodnota nehnuteľností - stavieb
je v posudku určená vo výške 41.647,-€. Spoluvlastnícky podiel žalobkyne predstavuje sumu 31.235,-€, podiel 1 žalovaného predstavuje sumu 10.411,-€. Tým, že žalovanému bola prikázaná do výlučného
vlastníctva garáž v hodnote 3.304,-€, súd určil žalobkyni povinnosť na vyplatenie jeho spoluvlastníckeho
podielu sumu 7.107,-€, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Nepochybne bolo preukázané, že pozemky,

ktorých sú účastníci spoluvlastníkmi každý v 1 sú reálne deliteľné. Geometrickým plánom č. XX/XXXX
zo dňa XX.XX.XXXX vyhotoveným B.. X. V.T.L. sa vytvorili dve nové parcely, parcela č. XXXX/X vo
výmere XXX m2 - druh : zastavaná plocha a nádvorie, parcela č. XXXX/X vo výmere XXX m2 - druh :
zastavaná plocha a nádvorie. Parcelu č. XXXX/X súd prikázal do výlučného vlastníctva žalovanému
a parc. č. XXXX/X súd prikázal do výlučného vlastníctva žalobkyni. Pozemok parcelu č. XXXX/XX vo

výmere XX m2 a parc. č. XXXX/XX vo výmere XX m2 súd prikázal do výlučného vlastníctva žalobkyni a
parc. č. XXXX/XX vo výmere XX m2 prikázal do výlučného vlastníctva žalovanému. Nehnuteľnosti boli
prikázané účastníkom do výlučného vlastníctva v časti reálnej deľby bez náhrady.

19. O trovách konania súd rozhodoval podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len
„ CSP“). Účastníci mali úspech vo veci čiastočný a vzhľadom na dĺžku trvania sporu a finančne nákladné

dokazovanie nemožno stanoviť úspech strán vyjadrený v percentách, keď bolo možné vec rozhodnúť
až po vypracovaní znaleckého posudku ústavom a predložení geometrického plánu, ktorý vychádzal
zo záverov tohto znaleckého posudku. Súd preto rozhodol, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu
trov konania.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne
obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zák.č.233/1995Z.z. resp. návrh na výkon rozhodnutia podľa § 370 a nasl.
CMP.