Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, November 12, 2024

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: BA-8Sa/26/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1021200217
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 11. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viktória Kurucová

ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2024:1021200217.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Viktóriou Kurucovou, v právnej veci žalobcu: A.

B. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXX/XX, E. F., právne zastúpeného: LEGAL CARTEL, s. r. o., so
sídlom Na Hrebienku 5433/40, Bratislava, IČO: 36 677 175, štatutárny zástupca: JUDr. Radoslav Kačur,
advokát a konateľ, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, so sídlom Pribinova 2,
Bratislava, o správnej žalobe v sociálnych veciach, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného
č. G./XXXXXX-XXX zo dňa XX.XX.XXXX takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd v Bratislave žalobu zamieta.

II. Správny súd v Bratislave žalovanej nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

I. Administratívne konanie
1. Ministerstvo vnútra SR, Prezídium hasičského a záchranného zboru (ďalej len „správny orgán prvého
stupňa“)rozhodnutím,č.p.:A./XXXXXX-XXXzodňaXX.XX.XXXX(ďalejlen„prvostupňovérozhodnutie)
podľa § 80 ods. 1 a § 19 zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom do 31.12.2020 (ďalej len ako „zákon č.
328/2002 Z. z.“ alebo „zákon č. 328/2002 Z. z. v znení účinnom v rozhodnom čase“) vo veci priznania
dávky nemocenského zabezpečenia žalobcovi, v stálej štátnej službe, funkčné zaradenie riaditeľ odboru

plánovania a koncepcií Prezídia hasičského a záchranného zboru, ktorý bol dočasne práceneschopný
od 01.06.2020 rozhodlo tak, že podľa § 6 ods. 8 a § 103 ods. 2 a 3 zákona č. 328/2002 Z. z. priznalo
žalobcovi za kalendárne dni od 01.07.2020 do skončenia dočasnej práceneschopnosti na výkon štátnej
služby nemocenské vo výške polovice sumy nemocenského podľa § 8 zákona z dôvodu porušenia
dodržiavania liečebného režimu. Podľa § 113 ods. 2 písm. g) bod 2. zákona č. 328/2002 Z. z. bol žalobca
povinný vrátiť služobnému úradu sumu v celkovej výške 867,62 EUR ako rozdiel medzi vyplateným
nemocenským a nemocenským priznaným týmto rozhodnutím za kalendárne dni od 01.07.2020 do

31.07.2020. Porušenie liečebného režimu žalobcom videl správny orgán prvého stupňa v tom, že
žalobca nedodržal dňa 01.07.2020 čas povolených denných vychádzok, určených ošetrujúcou lekárkou
denne v čase od 9.00 hod. do 11.00 hod. a od 15.00 hod. do 17.00 hod. Dňa 01.07.2020 sa podľa
úradného záznamu príslušníkov v dennej službe žalobca nachádzal na pracovisku Ministerstva vnútra
SR na Drieňovej 22 v Bratislave, pričom do budovy vstúpil o 17.20 hod. a budovu opustil o 17.25 hod.
Keďže sa žalobca v čase mimo vychádzkových hodín určených ošetrujúcim lekárom nenachádzal na
adrese uvedenej na potvrdení o dočasnej práceneschopnosti na výkon štátnej služby, došlo k porušeniu

dodržiavania liečebného režimu, a preto mu žalovaný dávku nemocenského krátil podľa § 6 ods. 8
zákona č. 328/2002 Z. z. Keďže žalobcovi už bolo za kalendárne dni od 01.07.2020 do 31.07.2020
nemocenské vyplatené, podľa § 113 ods. 2 písm. g) bod 2. zákona č. 328/2002 Z. z. uložil správny orgán
žalobcovi povinnosť časť dávky, ktorá mu nepatrila v poskytnutej sume, vrátiť.2. Žalobca podal proti prvostupňovému rozhodnutiu v celom rozsahu odvolanie zo dňa 21.09.2020,
v ktorom žiadal, aby odvolací orgán prvostupňové rozhodnutie zrušil a vec vrátil správnemu orgánu
prvého stupňa na nové konanie. V odvolaní žalobca tvrdil, že neporušil povinnosť dodržiavať liečebný

režim počas trvania pracovnej neschopnosti. Dňa 01.07.2020 absolvoval zubné vyšetrenie u svojej
stomatologičky, ktoré začalo o 16.00 hod a skončilo o 17.00 hod. S ohľadom na dĺžku trvania
stomatologického vyšetrenia, keďže žalobcovi bolo zrejmé, že do 17.00 hod. sa nestihne vrátiť
do miesta, kde sa mal podľa potvrdenia o práceneschopnosti zdržiavať a keďže bol opakovane
zamestnankyňou žalovaného počas trvania jeho práceneschopnosti vyzvaný, aby sprístupnil spis

týkajúci sa mimorozpočtových prostriedkov do 02.07.2020, cestou zo stomatologického vyšetrenia sa
zastavil na svojom pracovisku za účelom sprístupnenia tohto spisu konajúc v dobrej viere, keďže
požiadavka na sprístupnenie bola komunikovaná ako urgentná. Žalobca poukázal na to, že liečebný
režim, ako je definovaný v § 2 ods. 11 zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách
súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 576/2004 Z. z.“), dôsledne dodržiaval. Jeho konanie preto

nemôže byť považované za úmyselné porušenie liečebného režimu, na základe ktorého mu mala
byť znížená výška nemocenského. Prvostupňové rozhodnutie považuje za šikanózne, nesprávne
a nezákonné, keďže nekonal s úmyslom porušiť liečebný režim, ale naopak ústretovo s cieľom vyhovieť
požiadavke zamestnávateľa o sprístupnenie spisu, pričom v budove pracoviska sa zdržal iba 4 minúty.
Poukázal tiež na to, že kontrola dodržiavania liečebného režimu sa vykonáva v mieste uvedenom na

potvrdení o dočasnej pracovnej neschopnosti policajta alebo profesionálneho vojaka alebo v mieste,
kde sa má dočasne neschopný vojak alebo profesionálny policajt zdržiavať. Na základe kamerového
záznamu preto nebolo možné rozhodnúť tak, ako je uvedené v napadnutom rozhodnutí. Uviedol tiež, že
dňa 01.07.2020 kontrola v mieste uvedenom na potvrdení o dočasnej pracovnej neschopnosti vykonaná
bola, pričom nebolo zistené porušenie liečebného režimu z jeho strany. Služobný úrad tiež postupoval

protizákonne, keď účastníkovi nevyplatil nemocenské za obdobie od 01.08.2020 do 31.08.2020 v plnej
sume, ale krátené o sumu podľa výroku II. prvostupňového rozhodnutia, pretože odvolanie proti výroku
II.napadnutéhorozhodnutiamáodkladnýúčinok.PoukázalajnavaduvýrokuII.,vktoromniejeuvedená
lehota na vrátenie sumy rozdielu medzi vyplateným nemocenským a priznaným nemocenským.
3. Žalovaný napadnutým rozhodnutím č. G./XXXXXX-XXX zo dňa XX.XX.XXXX odvolanie žalobcu

zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. V odôvodnení uviedol, že dňa 01.07.2020 o 12.10 hod.
bola poverenými zamestnankyňami žalovaného vykonaná kontrola dodržiavania liečebného režimu
žalobcu, v rámci ktorej nebolo zistené porušenie dodržiavania liečebného režimu. Počas tejto kontroly
bol žalobca vyzvaný na odovzdanie kľúčov od jeho kancelárie za účelom zabezpečenia spisového
materiálu na poradu, kľúče však žalobca vydať odmietol, na čo mu bolo oznámené, že spisy musia

byť zabezpečené na poradu dňa 02.07.2020. Žalobca uviedol, že spisy zabezpečí. Následne bol
žalovaným zistený vstup žalobcu do budovy pracoviska dňa 01.07.2020 v čase po 17.00 hod. Žalovaný
na základe podozrenia z porušenia liečebného režimu začal voči žalobcovi konanie vo veci zníženia
dávok nemocenského. Žalovaný uviedol, že návštevu pracoviska počas trvania dočasnej pracovnej
neschopnostimimourčenéhočasuvychádzokniejemožnéanizdôvoduplneniapožiadavkyslužobného

úradu na sprístupnenie spisového materiálu považovať za akceptovateľnú. Vo vzťahu k odkladnému
účinku podaného odvolania žalovaný uviedol, že podanie odvolania proti výroku I. o priznaní dávky
nemocenského zabezpečenia nemá odkladný účinok, a preto má žalovaný za to, že v druhej časti
výroku napadnutého rozhodnutia zvolený spôsob výkonu určenej povinnosti je v súlade s právnou
úpravou v oblasti vykonateľnosti rozhodnutí vo veciach sociálneho zabezpečenie príslušníkov HaZZ.

Keďže druhým výrokom nebolo rozhodnuté o započítaní nároku, táto odvolateľova námietka presahuje
rámec prvostupňového konania. Konaním žalobcu došlo k porušeniu § 113 ods. 2 písm. f) zákona č.
328/2002 Z. z., námietky žalobcu považoval odvolací orgán za nedôvodné a prvostupňové rozhodnutie
za správne, obsahujúce zákonné náležitosti a vydané príslušným orgánom a na základe dostatočne
zisteného skutkového stavu.

II. Správna žaloba
4. Správnou žalobou zo dňa 16.02.2021, doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 17.02.2021, sa
žalobca domáhal, aby súd zrušil napadnuté rozhodnutie, ako aj prvostupňové rozhodnutie a vec vrátil
správnemu orgánu prvého stupňa na ďalšie konanie z dôvodu nesprávneho vyhodnotenia zisteného
skutkového stavu a nesprávneho právneho posúdenia veci. Zároveň žiadal, aby mu súd priznal nárok

na náhradu trov konania. Žalobca v žalobe, obdobne ako v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu,
uviedol, že bol v budove svojho pracoviska dňa 01.07.2020 počas trvania jeho práceneschopnosti
v čase od 17.21 hod. do 17.25 hod., teda mimo ošetrujúcou lekárkou určených vychádzkových hodín,
ale na pracovisko sa dostavil výlučne na základe predchádzajúcich telefonických urgencií zo stranyzamestnancov žalovaného, aby zabezpečil sprístupnenie spisu nachádzajúceho sa v jeho kancelárii na
poradu, teda konal v dobrej viere vyhovieť požiadavke svojho služobného úradu. Žalobca tiež poukázal
na to, že k 31.12.2020 bol na základe jeho žiadosti skončený služobný pomer v štátnej službe.

5. K námietke nesprávneho vyhodnotenia zisteného skutkového stavu žalobca uviedol, že bez riadneho
poverenia nebol oprávnený vydať zamestnankyniam, ktoré u neho dňa 01.07.2020 vykonávali kontrolu
dodržiavania liečebného režimu, kľúče od jeho kancelárie. Konanie žalobcu, v rámci ktorého sa snažil
v maximálnej miere vyhovieť požiadavkám služobného úradu, nie je možné považovať za porušenie
liečebného režimu. Poukázal na to, že žiadnym spôsobom neporušil dodržiavanie liečebného režim,

definovaného v § 2 ods. 11 zákona č. 576/2004 Z. z., ako mu bol určený ošetrujúcou lekárkou a zo
strany žalovaného išlo o formalistický výklad ustanovenia § 113 ods. 2 písm. f) zákona č. 328/2002
Z. z. Žalobca vyjadril presvedčenie, že žalovaný pri vyhodnocovaní skutkového stavu mal zobrať do
úvahy, že zamestnankyne vykonávajúce kontrolu dodržiavania liečebného režimu neboli oprávnené
na prevzatie kľúča od kancelárie žalobcu, že žalobca bol zo strany služobného úradu opakovane
urgovaný na sprístupnenie spisu, taktiež že žalobca by sa po stomatologickom vyšetrení nestihol v rámci

povolených vychádzkových hodín vrátiť na adresu, na ktorej sa mal zdržiavať a v neposlednom rade
zohľadniť aj mimoriadnu situáciu, vyhlásenú v Slovenskej republike od 11.03.2020, v rámci ktorej bolo
občanom SR odporúčané cestovať len v nevyhnutných prípadoch. Žalovaný nevzal do úvahy okolnosti,
ktoré žalobcu priviedli k tomu, že sa mimo povolených hodín vychádzok dostavil na pracovisko. Účelom
vydania napadnutého rozhodnutia a prvostupňového rozhodnutia bolo podľa žalobcu sankcionovať

ho a „dotlačiť“ ho k podaniu žiadosti o ukončenie služobného pomeru. Konanie žalovaného, keď na
jednej strane opakovane vyzýval a urgoval žalobcu na sprístupnenie spisového materiálu a na druhej
strane, keď žalobca jeho požiadavke vyhovel a spis sprístupnil, služobný úrad konštatoval porušenie
liečebného režimu, za čo žalobcu sankcionoval znížením dávky sociálneho zabezpečenia, považuje
žalobca za šikanózne a špekulatívne, nepožívajúce ochranu a rozporné s dobrými mravmi aj princípom

spravodlivosti.
6. Žalobca tiež namietal, že žalovaný vec nesprávne právne posúdil, keď konštatoval porušenie
dodržiavania liečebného režimu na základe zistenia skutočností iným spôsobom, než je uvedené v §
80 ods. 8 zákona č. 328/2002 Z. z., teda nie na základe kontroly vykonanej na mieste, kde sa mal
žalobca počas trvania pracovnej neschopnosti zdržiavať. Žalobca namietal aj nesprávnosť postupu

žalovaného, keď žalobcovi nebola vyplatená celá nemocenská dávka za kalendárne dni od 01.08.2020
do 31.08.2020, ale táto sa započítala voči jeho povinnosti na zaplatenie sumy vo výške 867,62 EUR
podľa výroku II. prvostupňového rozhodnutia. Vzhľadom na skutočnosť, že osobitný zákon (zákon
č. 328/2002 Z. z.) neustanovuje, že rozhodnutie o vrátení rozdielu medzi vyplateným nemocenským
a nemocenským priznaným nemá odkladný účinok, odvolanie proti takémuto rozhodnutiu odkladný

účinokmá.Žalovanýtedapostupovalprotizákonne,keďvýrokuII.prvostupňovéhorozhodnutianepriznal
odkladný účinok, keďže ustanovenie § 84 ods. 8 zákona č. 328/2002 Z. z. nehovorí o tom, že odvolanie
proti rozhodnutiu o vrátení rozdielu medzi vyplateným nemocenským a nemocenským priznaným
(ktorým sa výška nemocenskej dávky zníži) nemá odkladný účinok, na základe čoho nebola žalobcovi
riadne vyplatená nemocenská dávka za kalendárne dni od 01.08.2020 do 31.08.2020.

III. Vyjadrenie žalovaného

7. Vo vyjadrení žalovaného k žalobe zo dňa 09.04.2021, žalovaný žiadal, aby súd žalobu ako nedôvodnú
zamietol.
8. Vyjadrenie odôvodnila tým, že žalobca bol všeobecným lekárom pre dospelých uznaný dočasne

pracovne neschopným na výkon štátnej služby od 01.06.2020 s tým, že žalobca bol povinný
počas trvania práceneschopnosti zdržiavať sa na adrese uvedenej v potvrdení o dočasnej pracovnej
neschopnosti (ďalej len „potvrdenie“) s povolenými dennými vychádzkami od 9.00 hod. do 11.00 hod.
a od 15.00 hod. do 17.00 hod. Počas kontroly dodržiavania liečebného režimu žalobcom poverenými
zamestnankyňami žalovaného dňa 01.07.2020 o 12.10 hod. na adrese uvedenej v potvrdení nebolo

zistené porušenie dodržiavania liečebného režimu. Žalobca bol v rámci kontroly vyzvaný na odovzdanie
kľúčov od jeho kancelárie na pracovisku za účel zabezpečenia spisov na poradu, čo však odmietol
s uvedením, že spisy zabezpečí. Z úradného zázname zamestnancov žalovaného zo dňa 01.07.2020
vyplýva, že žalobca dňa 01.07.2020 vstúpil do budovy pracoviska o 17.21 hod. a budovu opustil
o 17.25 hod. Na základe uvedeného bolo žalobcovi dňa 03.07.2020 oznámené začatie konania vo veci

zníženia dávok nemocenského pre podozrenie z porušenia liečebného režimu. Žalobca vo vyjadrení
doručenom žalovanému dňa 16.07.2020 potvrdil, že sa dňa 01.07.2020 v čase uvedenom v oznámení
o začatí konania v budove pracoviska nachádzal, čo odôvodnil tým, že bol dňa 22.06.2020 a 30.06.2020
zamestnankyňou žalovaného vyzvaný, aby sprístupnil spis týkajúci sa mimorozpočtových prostriedkov,a preto z jeho strany nedošlo k porušeniu liečebného režimu a konal ústretovo na požiadanie Prezídia
HaZZ.
9. Žalovaný na základe uvedených skutočností pokladal za nesporné, že žalobca porušil liečebný režim

tým,žesapočastrvaniadočasnejpracovnejneschopnostizdržiavalmimomiestauvedenéhovpotvrdení
v čase, kedy nemal povolené vychádzky. Zákonným predpokladom na uplatnenie inštitútu priznania
nároku na nemocenské vo výške polovice sumy nemocenského podľa § 8 zákona č. 328/2002 Z. z. je
porušenie liečebného režimu určeného ošetrujúcim lekárom. Pojem liečebný režim zákon č. 328/2002
Z. z. nedefinuje, a preto je potrebné vychádzať z jeho špecifikácie v zákone č. 576/2004 Z. z. Účasť

na plánovanom stomatologickom vyšetrení žalovaný považoval za akceptovateľnú a poukázal na to,
že ju ani nepokladal za porušenie liečebného režimu žalobcom. Po ukončení tohto úkonu sa však mal
žalobcabezodkladnevrátiťdomiestauvedenéhovpotvrdeníanebolonajehoautonómnomposúdení,či
cestu do miesta, kde sa mal podľa potvrdenia počas pracovnej neschopnosti zdržiavať, preruší z dôvodu
návštevy pracoviska a nie je podstatná, z hľadiska posúdenia porušenia povinnosti dodržiavať liečebný
režim, dĺžka času po ktorú sa na pracovisku zdržal.

10. Žalovaný poukázal na znenie § 6 ods. 8 zákona č. 328/2002 Z. z. podľa ktorého má policajt
alebo profesionálny vojak, ktorý počas trvania dočasnej neschopnosti poruší liečebný režim určený
ošetrujúcim lekárom, odo dňa porušenia liečebného režimu nárok na nemocenské vo výške polovice
sumy nemocenského podľa § 8. Žalovaný ďalej vo vyjadrení uviedol spôsob výpočtu sumy nemocenskej
dávky, ktorá žalobcovi počas trvania pracovnej neschopnosti patrila a spôsob jej krátenia z dôvodu

porušenia liečebného režimu.
11. Podľa názoru žalovaného žiadna z námietok uvedených žalobcom ho nezbavuje povinnosti
dodržiavať určený liečebný režim. K námietke žalobcu týkajúcej sa nedodržania postupu podľa § 80 ods.
8 zákona č. 328/2002 Z. z. zo strany žalovaného žalovaný uviedol, že v prípade preukázaného vstupu
na pracovisko mimo vychádzkových hodín nebol žalovaný povinný vykonať kontrolu v mieste uvedenom

v potvrdení, keďže bolo zrejmé, že žalobca sa tam v čase mimo povolených vychádzok nenachádzal.
12. K námietkam správnosti určenia povinnosti vrátiť určenú sumu bez uvedenia lehoty splatnosti,
započítaniunárokunaustanovenénemocenskéakdanostiodkladnéhoúčinkuodvolaniavčastivrátenia
rozdielu medzi vyplateným nemocenským a priznaným nemocenským žalovaný uviedol, že podľa § 84
ods. 8 zákona č. 328/2002 Z. z odvolanie proti rozhodnutiu o priznaní dávky nemá odkladný účinok,

a preto zvolený spôsob výkonu rozhodnutia vo výroku II. prvostupňového rozhodnutia je v súlade
s právnou úpravou.
13. Žalovaný uviedol, že správny orgán prvého stupňa presne a úplne zistil skutkový stav veci, obstaral
si potrebné podklady a v jeho postupe neboli zistené právne pochybenia ani logické nesprávnosti.
Napadnuté rozhodnutia obsahujú všetky zákonné náležitosti podľa § 47 Správneho poriadku a sú

dostatočne a zrozumiteľne odôvodnené.
IV. Ďalšie vyjadrenia účastníkov konania
14. Žalobca vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaného zo dňa 02.08.2021 uviedol, že sa aj naďalej pridržiava
tvrdení uvedených v žalobe a žiada zrušenie napadnutého rozhodnutia, ako aj prvostupňového
rozhodnutia a priznanie nároku na náhradu trov konania.

15. Žalobca poukázal na to, že podklady prvostupňového rozhodnutia sa líšia v presnom určení času,
kedy sa mal žalobca dňa 01.07.2020 nachádzať na pracovisku, a preto nie je možné hovoriť o presnom
a úplnom zistení skutočného stavu veci. Žalobca zopakoval tvrdenie, že sa dostavil mimo povolených
vychádzkových hodín do budovy Ministerstva vnútra SR jedine a výlučne za účelom vyhovenia žiadosti
žalovaného o sprístupnenie spisu. Jeho úmyslom nebolo porušiť liečebný režim, snažil sa konať

ústretovo, pričom za ústretovosť bol následne sankcionovaný služobným úradom formou zníženia
nemocenských dávok, čo považuje za absurdné, nespravodlivé a nemajúce oporu v žiadnom zákonnom
ustanovení. Výklad právnych predpisov zo strany žalovaného v tomto prípade pokladá žalobca za príliš
formalistický.
16. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 30.09.2021 uviedol, že je irelevantné, či sa žalobca zdržal na

pracovisku 4 minúty alebo 6 minút, pretože meritom napadnutého rozhodnutia je porušenie liečebného
režimu, a žalobcom namietanú nezrovnalosť nemožno považovať za nedostatočné alebo neúplné
zistenieskutkovéhostavu.Argumentoústretovostipovažuježalovanýzaabsurdnýazavádzajúci,keďže
dňa 01.07.2020 mohol žalobca pri kontrole dodržiavania liečebného režimu odovzdať kľúč od kancelárie
príslušníčkam Prezídia HaZZ. V ostatnom sa v celom rozsahu pridržiaval doterajších vyjadrení.

V. Konanie na správnom súde
17. Podľa ustanovenia § 493e zák. č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku v znení neskorších
predpisov (ďalej len „SSP“) „Konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto
zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.“18. Podľa ustanovenia § 199 ods. 1 písm. h) SSP v znení účinnom do 30.06.2023 „Sociálnymi vecami
sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie príslušného útvaru sociálneho zabezpečenia.“
19. Podľa ustanovenia § 199 ods. 2 SSP v znení účinnom do 30.06.2023 „V konaní podľa tejto hlavy

správny súd zohľadňuje špecifické potreby vychádzajúce zo zdravotného stavu a sociálneho postavenia
účastníka konania - fyzickej osoby a poskytuje jej poučenie o jej procesných právach a povinnostiach.“
20. Podľa ustanovenia § 199 ods. 3 SSP v znení účinnom do 30.06.2023 „Ak nie je v tejto hlave
ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej
správnej žalobe.“

21. Podľa § 203 ods. 1 SSP v znení účinnom do 30.06.2023 „Rozsah správnej žaloby fyzickej osoby a
jej dôvody možno zmeniť alebo doplniť až do rozhodnutia správneho súdu.“
22. Podľa § 203 ods. 2 SSP v znení účinnom do 30.06.2023 „Pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je
správny súd viazaný žalobnými bodmi.“
23. Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“ alebo „súd“) ako vecne a miestne príslušný (§
10 a § 13 ods. 3 SSP) po preskúmaní administratívneho spisu, napadnutého rozhodnutia a postupu

žalovanej dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná a je potrebné ju podľa § 190 SSP v spojení s § 199
ods. 3 SSP zamietnuť. Správny súd rozhodol vo veci na pojednávaní a rozsudok bol verejne vyhlásený
dňa 12.11.2024 (§ 137 ods. 3 SSP).
VI. Aplikovaná právna úprava
24.Podľa§1ods.2zákonač.328/2002Z.z.vzneníúčinnomvrozhodnomčase„Podpojmompolicajtsa

na účely tohto zákona rozumie príslušník Policajného zboru, Hasičského a záchranného zboru, Horskej
záchrannej služby, Slovenskej informačnej služby, Národného bezpečnostného úradu, Zboru väzenskej
a justičnej stráže a ozbrojený príslušník finančnej správy, ak tento zákon neustanovuje inak.“
25. Podľa § 6 ods. 8 zákona č. 328/2002 Z. z. v znení účinnom v rozhodnom čase „Policajt
alebo profesionálny vojak, ktorý počas trvania dočasnej neschopnosti poruší liečebný režim určený

ošetrujúcim lekárom, má odo dňa porušenia liečebného režimu nárok na nemocenské vo výške polovice
sumy nemocenského podľa § 8, najdlhšie do uplynutia podpornej doby, a ak ide o policajta alebo
profesionálneho vojaka uvedeného v odseku 7, znižuje sa nemocenské na štvrtinu sumy nemocenského
podľa § 8, najdlhšie do uplynutia podpornej doby.“
26. Podľa § 8 zákona č. 328/2002 Z. z. v znení účinnom v rozhodnom čase „Výška nemocenského je u

policajta a profesionálneho vojaka 70% čistého denného služobného platu ustanoveného v § 12.“
27. Podľa § 19 zákona č. 328/2002 Z. z. v znení účinnom v rozhodnom čase „O dávkach nemocenského
zabezpečenia policajtov a profesionálnych vojakov sa v sporných prípadoch rozhoduje písomným
rozhodnutím.“
28. Podľa § 80 ods. 8 zákona č. 328/2002 Z. z. „Kontrola dodržiavania liečebného režimu dočasne

neschopného policajta alebo profesionálneho vojaka sa vykonáva v mieste uvedenom na potvrdení
dočasnej pracovnej neschopnosti policajta alebo profesionálneho vojaka alebo v mieste, kde sa má
dočasne neschopný policajt alebo profesionálny vojak zdržiavať.“
29. Podľa ustanovenia § 80 ods. 4 písm. a) zákona č. 328/2002 Z. z. „Odvolacím orgánom v konaní
o dávkach a službách sociálneho zabezpečenia a dávkach podľa všeobecných predpisov o sociálnom

poistení je minister, ak ide o rozhodnutie útvaru sociálneho zabezpečenia ministerstva, a v ostatných
prípadoch nadriadený určený podľa osobitného predpisu.“
30. Podľa § 84 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z. z. „Na konanie o dávkach a službách sociálneho
zabezpečenia sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak.“
31. Podľa ustanovenia § 105 ods. 14 zákona č. 328/2002 Z. z. „Neoprávnene prijaté sumy sa môžu

zrážať z bežne vyplácanej alebo neskôr priznanej dávky sociálneho zabezpečenia, zo služobného platu
policajta, služobného príjmu profesionálneho vojaka alebo zo mzdy iného poberateľa dávky sociálneho
zabezpečenia; pritom primerane platia predpisy o výkone rozhodnutia zrážkami zo mzdy. O povinnosti
vrátiť dávku sociálneho zabezpečenia poskytnutú neoprávnene alebo v nesprávnej výške rozhoduje
orgán, ktorý je príslušný rozhodovať o priznaní, znížení alebo odňatí dávky alebo jej časti.“

32. Podľa § 113 ods. 2 písm. f) zákona č. 328/2002 Z. z. v znení účinnom v rozhodnom čase „Poberateľ
dávky sociálneho zabezpečenia je povinný dodržiavať liečebný režim určený ošetrujúcim lekárom počas
trvania dočasnej neschopnosti, zdržiavať sa na adrese uvedenej na potvrdení o dočasnej neschopnosti.“
33. Podľa § 113 ods. 2 písm. g) bod 1 zákona č. 328/2002 Z. z. v znení účinnom v rozhodnom čase
„Poberateľ dávky sociálneho zabezpečenia je povinný vrátiť dávku sociálneho zabezpečenia alebo jej

časť odo dňa, od ktorého nepatrila vôbec alebo nepatrila v poskytnutej sume, ak nesplnil povinnosť
ustanovenú týmto zákonom.“
34. Podľa § 69 ods. 3 písm. t) zákona č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore v znení
účinnom v rozhodnom čase (ďalej len „zákon č. 315/2001 Z. z.) „Príslušník je povinný dodržiavaťliečebný režim určený ošetrujúcim lekárom počas dočasnej neschopnosti na vykonávanie štátnej služby
pre chorobu alebo úraz a zdržiavať sa na adrese v Slovenskej republike uvedenej na tlačive, ktorým
sa potvrdzuje dočasná neschopnosť na vykonávanie štátnej služby pre chorobu alebo úraz, ak nie je

zdravotná starostlivosť poskytovaná mimo územia Slovenskej republiky.“
35. Podľa § 69 ods. 4 zákona č. 315/2001 Z. z. „Ak sa príslušník domnieva, že rozkaz, nariadenie,
príkaz alebo pokyn jeho nadriadeného je v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom, je
povinný na to nadriadeného upozorniť. Ak nadriadený trvá na splnení rozkazu, nariadenia, príkazu alebo
pokynu, musí ho príslušníkovi písomne potvrdiť a príslušník je povinný ho splniť. Písomné potvrdenie

sa nevyžaduje, ak hrozí nebezpečenstvo z omeškania. Príslušník je povinný odoprieť splnenie rozkazu,
nariadenia,príkazualebopokynunadriadeného,akbyjehosplnenímspáchaltrestnýčin;tútoskutočnosť
je povinný bezodkladne oznámiť vyššiemu nadriadenému.“
36. Podľa § 32 ods. 1 zákona č. 71/1969 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších
predpisov (ďalej len „Správny poriadok“) „Správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav
veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi

účastníkov konania.“
37. Podľa ustanovenia § 34 ods. 1 Správneho poriadku „Na dokazovanie možno použiť všetky
prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi.“
38. Podľa ustanovenia § 46 Správneho poriadku „Rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými
právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu

veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.“
39. Podľa ustanovenia § 47 ods. 5 Správneho poriadku „V písomnom vyhotovení rozhodnutia sa uvedie
aj orgán, ktorý rozhodnutie vydal, dátum vydania rozhodnutia, meno a priezvisko fyzickej osoby a
názov právnickej osoby. Rozhodnutie musí mať úradnú pečiatku a podpis s uvedením mena, priezviska
a funkcie oprávnenej osoby. Ak sa rozhodnutie vyhotovuje v elektronickej podobe podľa osobitného

predpisu o elektronickej podobe výkonu verejnej moci, neobsahuje úradnú pečiatku a podpis, ale je
správnym orgánom autorizované podľa osobitného predpisu o elektronickej podobe výkonu verejnej
moci. Osobitné právne predpisy môžu ustanoviť ďalšie náležitosti rozhodnutia.“
40.Podľaustanovenia§58ods.1Správnehoporiadku„Akosobitnýzákonneustanovujeinak,odvolacím
orgánom je správny orgán najbližšieho vyššieho stupňa nadriadený správnemu orgánu, ktorý napadnuté

rozhodnutie vydal.“
VII. Právne posúdenie veci správnym súdom
41.Správnysúduvádza,žesodkazomnazákonč.151/2022Z.z.ozriadenísprávnychsúdovaozmene
a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o správnych súdoch“) bol zriadený aj Správny súd v
Bratislave. Podľa § 3 ods. 1 zákona o správnych súdoch správne súdy začnú svoju činnosť 1. júna 2023.

V zmysle § 3 ods. 3 písm. b) zákona o správnych súdoch prešla právomoc z Krajského súdu v Bratislave,
Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave. Predmetná právna
vec tak prešla na Správny súd v Bratislave a bola pridelená náhodným výberom do samosudcovského
oddelenia 13Sa a následne v dôsledku personálnej zmeny obsadenia súdu sudcami bola dňa 21. mája
2024 náhodným výberom pridelená do samosudcovského oddelenia 19Sa.

42. Správny súd v prvom rade posudzoval, či boli splnené podmienky konania a dospel k záveru, že
žaloba bola podaná včas (§ 181 ods. 1 SSP), oprávnenou osobou (§ 171 ods. 1 SSP) a je prípustná
(najmä § 6 a 7 SSP).
43. Súd napadnuté rozhodnutie preskúmal v medziach žalobných bodov, berúc do úvahy aj neviazanosť
súdu žalobnými bodmi (§ 203 ods. 2 SSP), vrátane konania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, pričom

vychádzal zo skutkového a právneho stavu, ktorý tu bol v čase vydania rozhodnutia žalovanej (§ 119 a
§ 135 ods. 1 SSP). Pri zisťovaní skutkového stavu správny súd vychádzal zo žalovanou predloženého
administratívneho spisu.
44. Na pojednávaní dňa 13.09.2024 právny zástupca žalobcu uviedol, že sa pridržiavajú podanej
žaloby, ostatných podaní a právnej argumentácie v nich uvedenej a žiadal, aby súd rozhodol, ako

je uvedené v žalobnom návrhu. Účastníci konania zhodne uviedli, že obdobie dočasnej pracovnej
neschopnosti žalobcu a čas povolených vychádzok počas nej nie je medzi účastníkmi sporný. Na
pojednávaní dňa 12.11.2024 právna zástupkyňa žalobcu uviedla, že podľa ich názoru napadnuté
rozhodnutie nebolo vydané oprávneným správnym orgánom, pretože rozhodnutie malo byť vydané
ministrom vnútra podľa § 58 ods. 2 Správneho poriadku. Pokiaľ ide o prvostupňové rozhodnutie,

chýbajú v ňom zákonné náležitosti, a to pečiatka a uvedenie lehoty na plnenie vo výroku II. žalovaná
v reakcii na vyjadrenie právnej zástupkyne žalobcu uviedla, že uvedené nedostatky nespôsobujú
nezákonnosť prvostupňového rozhodnutia a napadnuté rozhodnutie zodpovedá zákonu a internýmpredpisom žalovaného. Neuvedenie lehoty vo výroku II. prvostupňového rozhodnutia nie je prekážkou
zákonnosti a je možnosť dohodnúť splátkový kalendár.
45. Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že žalobca bol od 01.06.2020 do 01.01.2021 dočasne

pracovne neschopný a že žalobcovi boli ošetrujúcou všeobecnou lekárkou povolené denné vychádzky
v čase medzi 9.00 – 11.00 hod. a medzi 15.00 – 17.00 hod. (pri ustálení tejto skutočnosti súd
vychádzal zo zhodného tvrdenia účastníkov konania, keďže v spise sa nachádzajúce potvrdenie,
predložené žalovaným na výzvu súdu, bolo slabo čitateľné). Ďalej nebolo sporné, že žalobca sa dňa
01.07.2020 v čase mimo povoleného času vychádzok nenachádzal na adrese uvedenej v potvrdení

o dočasnej pracovnej neschopnosti, pričom bolo zistené, že v čase medzi 17.21 a 17.25 hod. bol na
pracovisku. Spornou otázkou medzi účastníkmi konania bola skutočnosť, či žalobca porušil povinnosť
dodržiavať liečebný režim tým, že sa nenachádzal na adrese uvedenej v potvrdení o dočasnej pracovnej
neschopnosti v čase, keď nemal povolené vychádzky, čo malo za následok postup § 6 ods. 8 a §
113 ods. ods. 2 písm. f/ zákona č. 328/2002 Z. z. zo strany žalovaného. Žalobca namietal aj spôsob
zistenia neprítomnosti žalobcu na adrese uvedenej v potvrdení o dočasnej pracovnej neschopnosti,

ktorý podľa jeho názoru nezodpovedá ustanoveniu § 80 ods. 8 zákona č. 328/2002 Z. z. Spornou
bola tiež skutočnosť, či žalovaný postupoval správne, keď žalobcovi nevyplatil celú nemocenskú dávku
za kalendárne dni od 01.08.2020 do 31.08.2020, ale zrazil sumu vo výške 867,62 EUR podľa výroku
II. prvostupňového rozhodnutia z neskôr vyplatenej dávky. Žalobca namietal aj vydania napadnutého
rozhodnutia nepríslušným orgánom a poukázal na formálny nedostatok prvostupňového rozhodnutia.

46. Z ustanovenia § 69 ods. 3 písm. t) zákona č. 315/2001 Z. z. vyplýva, že príslušník hasičského
a záchranného zboru je povinný dodržiavať liečebný režim určený ošetrujúcim lekárom počas dočasnej
neschopnosti na vykonávanie štátnej služby pre chorobu alebo úraz a zdržiavať sa na adrese v
Slovenskej republike uvedenej na tlačive, ktorým sa potvrdzuje dočasná neschopnosť na vykonávanie
štátnej služby pre chorobu alebo úraz. Zároveň aj v právnom predpise regulujúcom oblasť sociálneho

zabezpečenia príslušníkov hasičského a záchranného zboru je v § 113 ods. 2 písm. f) zákona stanovená
povinnosť poberateľa dávky sociálneho zabezpečenia dodržiavať liečebný režim určený ošetrujúcim
lekárom počas trvania dočasnej práceneschopnosti a zdržiavať sa na adrese uvedenej v potvrdení o
dočasnej neschopnosti.
47. Samotný pojem „liečebný režim“ nie je v zákone č. 328/2002 Z. z. definovaný. Z § 80 ods. 5 zákona

č. 328/2002 Z. z. však vyplýva, aké skutočnosti sú predmetom kontroly dodržiavania liečebného režimu
a medzi tieto skutočnosti patrí aj kontrola, či sa osoba zdržiava v mieste určenom ošetrujúcim lekárom
uvedenom na potvrdení dočasnej pracovnej neschopnosti a dodržiavanie času povolených vychádzok.
48. Z administratívneho spisu vyplýva, že dňa 01.07.2020 bola v čase o 12.10 hod. vykonaná na základe
poverenia prezidenta Hasičského a záchranného zboru č. A./XXXXXX-XXX zo dňa XX.XX.XXXX

poverenými príslušníčkami zboru kontrola dodržiavania liečebného režimu žalobcom v mieste, kde sa
mal podľa potvrdenia zdržiavať. Pri tejto kontrole nebolo zistené žiadne porušenie povinnosti dodržiavať
liečebný režim zo strany žalobcu. Administratívny spis ďalej obsahuje záznam o odmietnutí odovzdania
kľúča od kancelárie žalobcu za účelom zabezpečenia spisových materiálov na poradu dňa 02.07.2020.
Spis obsahuje aj úradný záznam príslušníkom dennej služby zo dňa 01.07.2020 o vstupe žalobcu do

budovy dňa 01.07.2020 čase medzi 17.21 a 17.25 hod., oznámenie zo dňa 03.07.2020 o začatí konania
vo veci zníženia dávok nemocenského zabezpečenia, vyjadrenie žalobcu k uvedenému oznámeniu zo
dňa 14.07.2020 a vyčíslenie porušenia liečebného režimu. Na výzvu súdu žalovaný predložil potvrdenie
o dočasnej pracovnej neschopnosti žalobcu nariadenie Ministerstva vnútra SR č 39/2015 zo dňa
30.03.2015 v znení účinnom v rozhodnom čase a plnomocenstvá udelené príslušnému štátnemu

tajomníkovi platné a účinné ku dňu vydania napadnutého rozhodnutia (ďalej len ako “organizačný
poriadok MV SR“).
49. Na základe vyššie uvedených skutočností dospel správny súd k nasledujúcim záverom. Z obsahu
administratívneho spisu mal súd za preukázané, že žalobca sa dňa 01.07.2020 mimo času povolených
vychádzok nenachádzal v mieste určenom ošetrujúcim lekárom uvedenom na potvrdení o dočasnej

pracovnej neschopnosti, ale bol v čase medzi 17.21-17.25 hod. prítomný na pracovisku. Pokiaľ žalobca
uvádza, že sa na adrese určenej v potvrdení nenachádzal z dôvodov na strane žalovaného, ktorý ho
mal opakovane urgovať (prvýkrát dňa 22.06.2020), aby zabezpečil spisový materiál na rokovanie na deň
02.07.2020, táto skutočnosť nie je pre posúdenie veci relevantná. Rozhodujúca je samotná okolnosť, že
sa žalobca nachádzal na inom mieste, než je uvedené v potvrdení, v čase mimo povolených vychádzok.

Dodržiavanie liečebného režimu a zdržiavanie sa na adrese uvedenej v potvrdení o dočasnej pracovnej
neschopnosti sú takými povinnosťami poberateľa dávky sociálneho zabezpečenia, ktoré nie je možné
ospravedlniť potrebou plnenia služobných povinností, hoci by sa tak aj dialo na základe urgencií alebo
výziev zo strany služobného úradu. Práve naopak, zo samej podstaty existencie inštitútu dočasnejpracovnej neschopnosti vyplýva, že zdravotný stav osoby v čase jej trvania neumožňuje výkon práce
(služobných povinností). Okrem toho, žalobca nemal nastavený liečebný režim tak prísne, s ohľadom na
každodenné povolené vychádzky v rozsahu štyroch hodín, že by nemal možnosť zariadiť si v tom čase

svoje záležitosti, ktoré vyžadovali jeho osobnú prítomnosť mimo adresy uvedenej v potvrdení o dočasnej
pracovnej neschopnosti. Ak žalobca tvrdí, že skrytým úmyslom žalovaného bolo, aby žalobca podal
žiadosť o ukončenie služobného pomeru, takýto motív jednak nebol v konaní preukázaný a jednak bolo
v rukách žalobcu, aby starostlivo zvážil situáciu a konal tak, aby nedošlo k porušeniu jeho povinností
stanovených zákonom, s prihliadnutím aj na povinnosť príslušníka hasičského a záchranného zboru

podľa § 69 ods. 4 zákona č. 315/2001 Z. z..
50. Neobstojí ani námietka žalobcu o tom, že nebol kontrolovaný liečebný režim, ktorým je podľa § 2
ods. 11 zákona č. 576/2004 Z. z. životospráva osoby na podporu liečby, ktorú určuje ošetrujúci lekár.
Žalovaný nezistil, že by žalobca vykonával činnosti nezlučiteľné s liečebným režimom v zmysle § 2 ods.
11 zákona č. 576/2004 Z. z., konštatoval nezdržiavanie sa na mieste uvedenom v potvrdení o dočasnej
pracovnej neschopnosti, a to v rámci kontrolných oprávnení podľa § 80 ods. 5 zákona č. 328/2002 Z.

z.. Pokiaľ ide o plnenie povinnosti zdržiavať sa na mieste uvedenom v potvrdení o dočasnej pracovnej
neschopnosti a dodržiavanie liečebného režimu, podľa správneho súdu je potrebné vychádzať z toho,
že každej diagnóze (ochoreniu), uznanej ako dôvod pre dočasnú pracovnú neschopnosť, zodpovedá
určitý liečebný režim, ktorého súčasťou je aj zdržiavanie sa na adrese určenej v potvrdení o dočasnej
pracovnej neschopnosti a prípadné povolenie vychádzok, ktoré však môžu byť realizované len v čase

určenom ošetrujúcim lekárom. Ak by plnenie povinností zdržiavať sa na určenej adrese v čase trvania
pracovnej neschopnosti nebolo vnímané ako súčasť povinnosti dodržiavať liečebný režim, mohlo by to
viesťksvojvôlidočasnepráceneschopnýchosôbatietobysamohlizdržiavaťajmimomiestauvedeného
v potvrdení o dočasnej pracovnej neschopnosti, prípadne by mohli vykonať akékoľvek činnosti v prípade,
že by im nebol stanovený určitý konkrétny špeciálny liečebný režim, čo by nesledovalo účel inštitútu

dočasnej pracovnej neschopnosti, a to čo najskoršie zlepšenie zdravotného stavu na úroveň, aby bola
osoba schopná opäť vykonávať služobné povinnosti.
51. Správny súd uvádza, že ustanovenie § 6 ods. 8 zákona č. 328/2002 Z. z. neupravuje možnosť
krátenia nároku na nemocenské v prípade porušenia liečebného režimu, ale pomerne prísne stanovuje,
že policajt alebo profesionálny vojak, ktorý počas trvania dočasnej neschopnosti poruší liečebný režim

určený ošetrujúcim lekárom, má odo dňa porušenia liečebného režimu nárok na nemocenské vo výške
polovice sumy nemocenského podľa § 8. Príslušný správny orgán rozhodujúci o dávke teda nemá inú
zákonnú možnosť v prípade zistenia akéhokoľvek porušenia liečebného režimu, ako odo dňa porušenia
liečebného režimu priznať nárok na nemocenské iba vo výške polovice sumy nemocenského. Zákon
nerozlišuje ani medzi závažným a menej závažným porušením liečebného režimu, nedáva v tejto

súvislosti možnosť správnemu orgánu zvážiť mieru krátenie dávky nemocenského a nepredpokladá ani
skúmanie otázky zavinenia pri porušení povinnosti dodržiavať liečebný režim. Ani ustanovenie zákona č.
328/2002 Z. z., týkajúce sa odstránenie prípadnej tvrdosti zákona, sa na priznanie dávky nemocenského
v polovičnej výške z dôvodu porušenia povinnosti dodržiavať liečebný režim nevzťahujú (§ 103a zákona
č. 328/2002 Z. z.).

52. Tvrdenie žalobcu, že zistenie skutkového stavu bolo vykonané v rozpore so zákonom, keď
žalovaný konštatoval porušenie povinnosti dodržiavať liečebný režim na základe iných skutočností,
než z vykonania kontroly v mieste uvedenom na potvrdení o dočasnej pracovnej neschopnosti, nie je
dôvodom pre vyslovenie záveru o nezákonnosti postupu žalovaného ani pre vyslovenie nezákonnosti
preskúmavaného rozhodnutia. Keďže na konanie o dávkach a službách sociálneho zabezpečenia sa

vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, správny orgán nepochybil, keď postupoval v súlade
s § 32 a § 34 Správneho poriadku, podľa ktorého na dokazovanie možno použiť všetky prostriedky,
ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi. Medzi
stranami nebolo sporné a v správnom konaní bolo nepochybne preukázané, že žalobca sa nachádzal
v čase trvania dočasnej pracovnej neschopnosti a mimo času určeného na vychádzky na inom mieste,

ako na mieste uvedenom v potvrdení o dočasnej pracovnej neschopnosti, pričom nie je v rozpore so
zákonom, ak bola táto skutočnosť zistená inak, ako na základe kontroly v mieste uvedenom na potvrdení
dočasnej pracovnej neschopnosti. Skutočnosť, že v tej istý deň, ako bolo zistené porušenie povinností
žalobcu podľa zákona č. 328/2002 Z. z. a zákona č. 315/2001 Z. z., bola v čase o 12.10 hod. v mieste
uvedenom na potvrdení dočasnej pracovnej neschopnosti vykonaná kontrola zo strany oprávnených

osôb (§ 80 ods. 3 a 4 zákona č. 328/2002 Z. z.) plnenia povinnosti dodržiavať liečebný režim u žalobcu,
pričom nebolo zistené žiadne porušenie povinnosti dodržiavať liečebný režim z jeho strany, nemá vplyv
na vyššie uvedený záver.53. Pokiaľ ide o namietaný formálny nedostatok – chýbajúci odtlačok pečiatky na prvostupňovom
rozhodnutí, uvedený nedostatok nespôsobuje nezákonnosť prvostupňového rozhodnutia za
predpokladu, že rozhodnutie bolo vydané príslušným správnym orgánom. Absencia formálnych

náležitosti sa považuje za inú zrejmú nesprávnosť a správny orgán by mal prípadné nedostatky formy
odstrániť aj bez návrhu účastníka aplikáciou § 47 ods. 6 Správneho poriadku. Zároveň správny súd
poukazuje na to, že rozhodnutie sa nezrušuje preto, aby sa zopakoval proces a odstránili formálne vady,
ktoré nemôžu privodiť vecne iné či výhodnejšie rozhodnutie pre účastníka (rozsudok Najvyššieho súdu
SR, sp. zn. 4 Sž 98 - 102/2002, R 122/2003).

54. K námietke vydania napadnutého rozhodnutia nepríslušným správnym orgánom správny súd
uvádza,ževovýrokunapadnutéhorozhodnutiajeuvedené,žerozhodolorgánurčenýpodľaustanovenia
§ 58 ods. 1 Správneho poriadku v spojení s čl. 20 ods. 6 nariadenia Ministerstva vnútra SR č. 39/2015
o organizačnom poriadku Ministerstva vnútra SR v znení neskorších predpisov. Podľa ustanovenia §
80 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z. z. dávky nemocenského zabezpečenia policajtovi a profesionálnemu
vojakovi počas trvania služobného pomeru priznáva, vypláca, znižuje, zastavuje a odníma ten služobný

úrad alebo služobný orgán, ktorý im vypláca služobný príjem a služobný plat. Podľa ustanovenia §
84 ods. 4 písm. a) zákona č. 328/2002 Z. z. odvolacím orgánom v konaní o dávkach a službách
sociálneho zabezpečenia a dávkach podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení je minister, ak
ide o rozhodnutie útvaru sociálneho zabezpečenia ministerstva, a v ostatných prípadoch nadriadený
určený podľa osobitného predpisu, pričom osobitným predpisom sa rozumie § 58 ods. 1 Správneho

poriadku. Podľa ustanovenia § 58 ods. 1 Správneho poriadku ak osobitný zákon neustanovuje inak,
odvolacím orgánom je správny orgán najbližšieho vyššieho stupňa nadriadený správnemu orgánu, ktorý
napadnuté rozhodnutie vydal. Kto sa rozumie odvolacím orgánom v konkrétnom prípade, vyplýva buď
z osobitných predpisov alebo z organizačných predpisov. Keďže v tomto prípade nešlo v prvom stupni
o rozhodnutie útvaru sociálneho zabezpečenia ministerstva, odvolacím orgánom je nadriadený určený

podľa osobitného predpisu. Podľa čl. 20 ods. 6 organizačného poriadku MV SR poverenému štátnemu
tajomníkovi je podriadený prezident Hasičského a záchranného zboru a z Prílohy č. 1 organizačného
poriadku MV SR vyplýva, že štátnemu tajomníkovi MV SR H. F. podliehalo v čase vydania napadnutého
rozhodnutia Prezídium Hasičského a záchranného zboru. Na základe uvedených skutočností správny
súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie bolo vydané príslušným odvolacím správnym orgánom.

55. K námietke žalobcu, že žalovaný postupoval nesprávne, keď žalobcovi nevyplatil celú nemocenskú
dávku za kalendárne dni od 01.08.2020 do 31.08.2020, ale suma vo výške 867,62 EUR podľa výroku
II. prvostupňového rozhodnutia bola zrazená z dávky vyplatenej v nasledujúcom kalendárnom mesiaci,
správny súd uvádza, že uvedená skutočnosť nie je predmetom prieskumu v predmetnej veci, keďže
druhý výrok prvostupňového rozhodnutia ukladá žalobcovi povinnosť vrátiť služobnému úradu sumu

vo výške 867,62 EUR ako rozdiel medzi vyplateným a priznaným nemocenským za kalendárne dni
01.07.2020-31.07.2020. Predmetom prieskumu tak môže byť len určenie, či došlo k splneniu zákonných
predpokladov pre vrátenie dávky sociálneho zabezpečenia alebo jej časti a či bola správne určená výška
sumy,ktorámábyťvrátená.Správnysúddospelkzáveru,žerozhodnutie,ktorýmbolažalobcoviuložené
povinnosť vrátiť neprávom vyplatenú sumu, bolo vydané v súlade so zákonom, výšku sumy, ktorá mala

byť vrátená, žalobca nenamietal a zo správneho spisu vyplýva, že bola určená správne.
56. Žalobca namietal aj neuvedenie lehoty na plnenie vo výroku II. prvostupňového rozhodnutia. V tejto
súvislosti správny súd poukazuje v prvom rade na § 105 ods. 14 zákona č. 328/2002 Z. z., podľa
ktorého sa neoprávnene prijaté sumy môžu zrážať z bežne vyplácanej alebo neskôr priznanej dávky
sociálneho zabezpečenia, zo služobného platu policajta, služobného príjmu profesionálneho vojaka

alebo zo mzdy iného poberateľa dávky sociálneho zabezpečenia; pritom primerane platia predpisy o
výkone rozhodnutia zrážkami zo mzdy. Uvedený nedostatok nespôsobuje nezákonnosť napadnutého
rozhodnutia. Ak správny orgán v rozhodnutí o uložení povinnosti naplnenie opomenie určiť lehotu, môže
tak urobiť dodatočne formou rozhodnutia, proti ktorému je prípustné odvolanie (Potásch, P., Hašanová,
J., Vallová, J., Milučký, J., Medžová, D. Správny poriadok. Komentár. 4. vydanie. Prah : C. H. Beck,

2022, s. 429).
57. Preskúmaním veci správny súd dospel k záveru, že žiadna zo žalobných námietok nie je dôvodná,
pričom ani sám nezistil dôvody nezákonnosti žalobou napadnutého rozhodnutia. Zo všetkých vyššie
uvedených dôvodov správny súd dospel k záveru, že u žalobcu boli splnené zákonné predpoklady, aby
mu bolo podľa § 6 ods. 8 zákona č. 328/2002 Z. z. nemocenské priznané len v polovičnej výške, a preto

žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP v spojení s § 199 ods. 3 SSP zamietol.
58. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 175 ods. 1 SSP v spojení s § 167 a § 168 SSP.
Žalobca v konaní nemal úspech, a preto mu nárok na náhradu trov konania správny súd nepriznal. Vovzťahu k žalovanému, ktorý bol v konaní úspešný, správny súd nezistil osobitné dôvody, pre ktoré by
bolo spravodlivé požadovať od žalobcu, aby nahradil žalovanému dôvodne vynaložené trovy konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť.
Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia tohto rozsudku a podáva
sa na Správnom súde v Bratislave v počte vyhotovení, zodpovedajúcom počtu účastníkov konania (§
443 ods. 1 SSP).
Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je zachovaná, ak počas nej bola kasačná sťažnosť podaná na
kasačnom súde (§ 444 SSP).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania (ktorému správnemu súdu
je určená, kto ju robí, ktorej veci sa týka a čo ňou sleduje, podpis) uviesť a) označenie
napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c)
opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods.1

SSP).
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten,
kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal
spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej
veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny
súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe
nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,

i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP).
Dôvodkasačnejsťažnostiuvedenývodseku1písm.g)aži)savymedzítak,žesťažovateľuvedieprávne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania

pred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP).
Kasačná sťažnosť nie je prípustná, a) ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440, b) ak sa opiera
o dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred správnym súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté
rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, c) ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia správneho súdu (§ 439
ods. 3 SSP).

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 SSP).
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec
alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické

vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), ak je
žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 SSP).