Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Monday, September 16, 2024

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: TN-28Sa/3/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3023200050
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 09. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Petráň Vinczeová

ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2024:3023200050.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Banskej Bystrici v konaní pred sudkyňou JUDr. Katarínou Petráň Vinczeovou v právnej

veci žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom C. XXX/XX, XXX XX D., právne zastúpená:
JUDr. Karol Porubčin, advokát, so sídlom Centrum 27/32, 017 01 Považská Bystrica proti žalovanému:
Sociálna poisťovňa, Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8-10, 813
63 Bratislava 1, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovaného č. XXX XXX
XXXX X zo dňa 02.01.2023, takto

r o z h o d o l :

Správny súd v Banskej Bystrici žalobu z a m i e t a .

Žalobkyni nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Administratívne konanie

Rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa

1) Sociálna poisťovňa, ústredie (ďalej aj ako „prvostupňový správny orgán“) rozhodla o žiadosti
žalobkyne na priznanie invalidného dôchodku zo dňa 19. novembra 2019 rozhodnutím č. XXX XXX
XXXX X zo dňa 06.10.2022 tak, že podľa § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení

v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „Zákon o sociálnom poistení“) zamietla žiadosť žalobkyne
o invalidný dôchodok.

2) V odôvodnení rozhodnutia prvostupňový správny orgán v prvom rade poukázal na to, že rozsudkom
Krajského súdu v Trenčíne č. 12Sa/5/2022-54 zo dňa 26. mája 2022 bolo zrušené už v minulosti vydané
rozhodnutie Sociálnej poisťovne – generálneho riaditeľa č. XXX XXX XXXX X zo dňa 13. januára 2022
a rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXXX zo dňa 10. novembra 2021 o zamietnutí

žiadosti žalobkyne o invalidný dôchodok. Krajský súd zrušil rozhodnutie podľa § 191 ods. 1 písm. c)
a e) Správneho súdneho poriadku z dôvodu, že vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci
a zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci,
preto vec vrátil Sociálnej poisťovni na ďalšie konanie.

3) V rámci realizácie rozsudku Krajského súdu v Trenčíne bol posudkový lekár sociálneho poistenia
Sociálnej poisťovne, pobočka Trenčín, požiadaný o opätovné posúdenie zdravotného stavu žalobkyne.

Zdravotný stav žalobkyne bol posúdený dňa 22. septembra 2022 so záverom, že žalobkyňa je invalidná
od 8. januára 2021 podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, lebo pre
dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako
40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosťžalobkyne je 60 %. Žalobkyňa bola za invalidnú teda uznaná z dôvodu, že má pokles schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť o 60 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.

4) Pred vznikom invalidity, pred 8. januárom 2021 získala žalobkyňa 536 dní obdobia dôchodkového
poistenia. Pri posúdení nároku na dôchodok boli zhodnotené všetky preukázané obdobia dôchodkového
poistenia. Získanie ďalšieho obdobia dôchodkového poistenia nebolo preukázané. Prvostupňový
správny orgán v závere svojho rozhodnutia konštatoval, že jeho vydaním vykonal rozsudok Krajského
súdu v Trenčíne č. k. 12Sa/5/2022-54 zo dňa 26. mája 2022.

5) Proti uvedenému rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu podala žalobkyňa prostredníctvom
svojho právneho zástupcu, v zákonom stanovenej lehote odvolanie zo dňa 10. novembra 2022, v ktorom
uviedla, že považuje napadnuté rozhodnutie za nesprávne a nezákonné, keďže nezohľadňuje jej
zdravotný stav a ani výhrady uvedené v rozsudku Krajského súdu v Trenčíne. K veci ďalej poukázala na
skutočnosť, že jej nepriaznivý zdravotný stav pretrváva minimálne od roku 2010. Vzhľadom na uvedené

žiadala zrušenie rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu.

Rozhodnutie žalovaného

6) O odvolaní žalobkyne rozhodol generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne rozhodnutím č. XXX XXX XXXX

X zo dňa 2. januára 2023 (ďalej aj len „rozhodnutie žalovaného alebo napadnuté rozhodnutie“) tak,
že odvolanie žalobkyne zamietol v celom rozsahu a prvostupňové rozhodnutie Sociálnej poisťovne,
ústredie potvrdil.

7) Poukázal na to, že na základe podaného odvolania bol zdravotný stav žalobkyne opätovne posúdený

posudkovým lekárom sociálneho poistenia, pobočky Trenčín dňa 22. novembra 2022, ktorý zotrval na
posúdení zdravotného stavu žalobkyne, odvolaniu nevyhovel a preto predložil kompletný posudkový
spis posudkovému lekárovi sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Trenčíne.

8) Posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Trenčíne posúdil

zdravotnýstavžalobkynevjejneprítomnosti,nazákladespisovejdokumentáciedňa06.decembra2022,
pričom došiel k nasledovným záverom:

„Účastníčkakonaniadňa17.októbra2012podalažiadosťoinvalidnýdôchodok.Nazákladetejtožiadosti
zhodnotil jej zdravotný stav na účely invalidity posudkový lekár v pobočke Sociálnej poisťovne, kedy

ju neuznal invalidnou podľa zákona o sociálnom poistení, nakoľko dosiahla mieru poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť 30 % + 5 % pre organický psychosyndróm zodpovedajúci posúdeniu podľa
kapitoly V, položky 1, písmena a) prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov.
Proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, ústredie nepodala opravný prostriedok.

Účastníčka konania si opätovné podala žiadosť o invalidný dôchodok. V pobočke Sociálnej poisťovne,
Trenčín bola posúdená dňa 4. októbra 2021 so záverom, že je invalidná podľa zákona č. 461/2003 Z.
z. s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 60 % od 8. januára 2021 pre epilepsiu
zaradenú do kapitoly VI, oddielu A, položky 4, písmena c) prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z. z. v
znení neskorších predpisov. Rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie zo dňa 10. novembra 2021

bola žiadosť o invalidný dôchodok zamietnutá, nakoľko nedosiahla potrebný počet rokov obdobia
dôchodkového poistenia. Proti tomuto rozhodnutiu podala odvolanie, ktoré bolo dňa 8. decembra 2021
prerokované posudkovým lekárom SP, ústredie, vysunuté pracovisko Trenčín v rámci II. stupňového
odvolacieho konania, ktorý potvrdil posúdenie posudkového lekára SP, pobočky. Proti rozhodnutiu
generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne zo dňa 13. januára 2022 podala správnu žalobu. Krajský súd

v Trenčíne svojim rozsudkom č. 12Sa/5/2022-54 zo dňa 26. mája 2022 zrušil rozhodnutie generálneho
riaditeľa Sociálnej poisťovne zo dňa 13. januára 2022 a rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie zo dňa
10. novembra 2021 a vec vrátil na ďalšie konanie. Vzhľadom na uvedené bol v intenciách predmetného
rozsudku Krajského súdu v Trenčíne vypracovaný odborný posudok o invalidite dňa 22. septembra
2022, kedy bola opäť uznaná invalidnou s mierou poklesu 60 % od 8. januára 2021 pre rozhodujúce

ochorenie - epilepsiu, zaradenú do kapitoly VI, oddielu A, položky 4, písmena c) prílohy č. 4 k zákonu č.
461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov. Dňa 6. októbra 2022 vydala Sociálna poisťovňa, ústredie
rozhodnutie, ktorým bola žiadosť o invalidný dôchodok zamietnutá, nakoľko nedosiahla potrebný počet
rokov obdobia dôchodkového poistenia. Listom zo dňa 22. novembra 2022 posudkový lekár odstúpilposudkovú spisovú dokumentáciu vo veci sporu o invalidný dôchodok posudkovému lekárovi sociálneho
poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Trenčíne bez vypracovaného odborného posudku o
invalidite v rámci odvolania, nakoľko účastníčka konania k odvolaniu doložila odborné vyšetrenie, ktoré

už bolo zhodnotené pri predchádzajúcom posúdení.

Účastníčka konania medicínsky trpí od veku troch rokov čiastočnými epileptickými záchvatmi v
nepravidelných intervaloch, ktoré podľa doložených neurologických vyšetrení nedosahovali v trvalom
priebehu výskyt viac ako štyrikrát mesačne pravidelne. údaje o výskyte boli zdokumentované kompletne,

nakoľko epilepsia sa zásadne podľa prílohy č. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. na účely invalidity posudzuje
podľa frekvencie záchvatov.

Zhoršenie zdravotného stavu nastalo v roku 2020, dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav trvajúci
minimálne jeden rok bol dokumentovaný v neurologickom vyšetrení dňa 8. januára 2021,
nakoľko dosiahol pravidelnú frekvenciu okolo šesť záchvatov mesačne, čiže nad štyri záchvaty práve

k tomuto dátumu. Tým je vysvetlená otázka účastníčky konania, prečo má uznanú invaliditu práve od
tohto dátumu podľa kapitoly VI, oddielu A, položky 4, písmena c) prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z. z.
v znení neskorších predpisov na hornej hranici zákonom stanoveného rozpätia, t. j. na 60 %.
Podmienkou uznania tejto položky sú súčasné sprievodné psychické zmeny, ktoré sú splnené ako
ľahkého stupňa od roku 2012, kedy bola posúdená na účely invalidity, dosiahla mieru poklesu 30 %

+ 5 %, proti tomuto posúdeniu sa neodvolala. Úroveň ľahkého postihnutia trvá naďalej, preto nemôže
byt' zaradená do položky 4d), ktorá vyžaduje ťažký stupeň psychického postihnutia. Psychický nález bol
použitý na účely splnenia podmienky posúdenia v položke 4c), preto nemôže byť použitý samostatne
ako iné ochorenie na zvýšenie miery poklesu rozhodujúceho postihnutia.

Súčasne posudkový lekár konštatuje, že čiastočné záchvaty majú len niekoľko minútový priebeh, pri
ktorých príde k strate kontaktu, automatizácii pohybov bez kŕčov a pomočenia. Vlastný neurologický
nález je klinicky kompletne negatívny, na ušné a očné komplikácie sa nelieči, ani si nesťažuje.

Na ochorenia z iných medicínskych oborov sa nelieči, preto podľa § 71 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z. z.

je zvýšenie miery poklesu rozhodujúceho postihnutia o iné ochorenia neopodstatnené.

Krajský súd v Trenčíne v rozsudku zo dňa 26. mája 2022 v bode 27. konštatuje, že účastníčka konania
mala diagnózu parciálnej epilepsie už v roku 2004. S týmto názorom posudkový lekár súhlasí, pričom
posudkový lekár už pri prvoposúdení jednoznačne uviedol, že na epilepsiu trpí od veku troch rokov. To

však neznamená, že samotná epilepsia je dôvodom na uznanie invalidity, rozhodujúca je ako už uviedol
frekvencia záchvatov a tá ako dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je dokumentovaná až od 8.
januára 2021.

file_0.jpg

file_1.wmf

Krajský súd v bode 28. poukazuje na neurologické správy zo dňa 5. apríla 2004, kedy je dokumentovaný
jediný záchvat slabšej intenzity za štyri mesiace od januára 2004. V správe zo dňa 16. decembra 2004
sú dokumentované dva slabšie záchvaty Od 9. septembra 2004, teda za obdobie troch
mesiacov. Súčasne posudkový lekár konštatuje, že v týchto správach nie sú uvedené poruchy správania
alebo psychické zmeny a nebolo doporučené ani psychologické vyšetrenie. Preto v požadovanom roku

2004 na uznanie invalidity nebola splnená ani jedna podmienka vzniku invalidity daná zákonom.

Iné skutočnosti krajský súd nežiada objasniť. Vysvetliť zamietnutie žiadosti o invalidný dôchodok
z dôvodu, že nesplnila podmienku potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia nie je
posudkový lekár kompetentný riešiť.

Skutkový stav bol objektívne zistený, nie sú diskrepancie medzi závermi odborných vyšetrení a
posúdením posudkového lekára, subjektívne ťažkosti sú dokázanými diagnózami vysvetlené. Jejodvolanie neobsahuje žiadne nové skutočnosti. Celkovo nie je dôvod na zmenu odborného posudku o
invalidite zo dňa 22. septembra 2022.“

9) V kontexte vyššie uvedeného žalovaný v ďalšom texte napadnutého rozhodnutia zdôraznil, že
rozhodujúcim zdravotným postihnutím žalobkyne je epilepsia s parciálnymi záchvatmi, aktuálne viac ako
4x mesačne pravidelne, ktorú posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie so
sídlom v Trenčíne zaradil podľa prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov
do kapitoly VI – choroby nervového systému, oddielu A — postihnutie mozgu, položky 4 – epileptické

záchvaty a iné záchvatovité ochorenia, hodnotí sa frekvencia záchvatov, typ záchvatov, EEG nález,
sprievodné psychické poruchy, písmena c) – ťažká forma: generalizované záchvaty častejšie ako 1x
mesačne, parciálne záchvaty častejšie ako 1x týždenne, so sprievodnými psychickými zmenami, s
mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 60 % (z percentuálneho rozpätia od 50 % do
60 %). Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť u žalobkyni je 60 % v porovnaní so
zdravou fyzickou osobou, a to od 8. januára 2021.

10) Žalovaný zdôraznil, že žalobkyňa medicínsku podmienku nároku na invalidný dôchodok splnila,
pretože je od 8. januára 2021 invalidná podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších
predpisov, s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 60 % v porovnaní so zdravou
fyzickou osobou. Ku dňu vzniku invalidity dosiahla žalobkyňa vek 31 rokov, a preto splnenie podmienky

získania potrebného počtu rokov dôchodkového poistenia na nárok na invalidný dôchodok bol u nej
podmienený v zmysle § 72 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 449/2008 Z. z. dosiahnutím
najmenej piatich rokov dôchodkového poistenia pred vznikom invalidity.

11) Pred vznikom invalidity, t.j. pred 8. januárom 2021 žalobkyňa získala 536 dní, t.j. 1 rok a 171

dní obdobia dôchodkového poistenia, čím nesplnila podmienku potrebného počtu rokov obdobia
dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok. Na nárok na invalidný dôchodok boli
žalobkynizhodnotenévšetkypreukázanéobdobiadôchodkovéhopoistenia.Nadôchodkovéúčelyneboli
žalobkyni zhodnotené obdobia, v ktorých bola vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie od 1.
septembra 2010 do 13. marca 2021 a od 5. januára 2016 do 31. októbra 2016, ako aj doba štúdia

na strednej škole od 1. septembra 2006 do 20. mája 2010, keďže uvedené obdobia nie sú obdobím
dôchodkového poistenia podľa § 60 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov.

12) V Závere napadnutého rozhodnutia žalovaný poukázal na to, že pri posudzovaní nároku na invalidný
dôchodok je potrebné prihliadať na všetky podmienky nároku na invalidný dôchodok stanovené v § 70

ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov, teda že poistenec okrem toho, že bol
uznaný za invalidného posudkovým lekárom sociálneho poistenia, ku dňu vzniku invalidity nesmie spĺňať
podmienky nároku na starobný dôchodok alebo byť poberateľom predčasného starobného dôchodku.
Pretože žalobkyňa nesplnila podmienku získania potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového
poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok, ani po opakovanom posúdení jej nároku v odvolacom

konaní, žalovaný konštatoval, že odvolaniu žalobkyne nebolo možné vyhovieť a zamietnutie žiadosti
o invalidný dôchodok bolo potrebné potvrdiť ako správne. Žalovaný mal za to, že žalobkyňa
v odvolacom konaní nepredložila dôkazy, ktorými by spochybnila správnosť posúdenia jej zdravotného
stavu a následného rozhodnutia o jej nároku na invalidný dôchodok.

Správna žaloba – žalobné body

13) Správnou žalobou pôvodne doručenou Krajskému súdu v Trenčíne dňa 16.02.2023 v zákonom
stanovenej lehote sa žalobkyňa domáhala zrušenia žalobou napadnutého rozhodnutia, ako aj
rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu z dôvodov podľa § 191 ods. 1 písm. c), d), e) a f)

SSP a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie.

14) Žalobkyňa v podanej žalobe uviedla, že s rozhodnutím žalovaného nesúhlasí, majúc za to, že
prvostupňovým rozhodnutím, ako aj druhostupňovým rozhodnutím boli porušené jej práva. Je toho
presvedčenia, že uvedené rozhodnutia nezohľadňujú jej zdravotný stav a ani výhrady uvedené Krajským

súdom v Trenčíne v rozsudku č. k. 12Sa/5/2022-54 zo dňa 26.05.2022. Poukázala na to, že odborné
lekárske posudky na posúdenie jej zdravotného stavu vypracované posudkovými lekármi žalovaného
opakované uvádzajú (naposledy v Odbornom lekárskom posudku zo dňa 06.12.2022), že frekvencia
záchvatov žalobkyne ako dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je dokumentovaná až od 08.01.2021,a to aj napriek tomu, že zo zdravotných záznamov žalobkyne zo dňa 25.10.2022 a zo dňa 02.02.200,
ktoré žalobkyňa priložila ako dôkaz k odvolaniu proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu
vyplýva, že žalobkyňa spĺňa sekundárnu generalizáciu parciálnych záchvatov.

Vyjadrenie žalovaného k žalobe, duplika žalovaného

15) Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 14.03.2023 ohľadom dátumu vzniku invalidity žalobkyne
od 8. januára 2021 poukázal na to, že uvedený dátum bol určený zhodne so žiadosťou žalobkyne

zo 4. októbra 2021 o priznanie invalidného dôchodku, a to odo dňa objektívneho potvrdenia
rozhodujúceho zdravotného postihnutia doloženou zdravotnou dokumentáciou, ktorou je uvedená
skutočnosť medicínsky odôvodnená. Ani po opakovanom posúdení zdravotného stavu žalobkyne
posudkoví lekári sociálneho poistenia, organizačných zložiek Sociálnej poisťovne nezistili takú zmenu v
zdravotnom stave žalobkyne, ktorá by odôvodňovala zvýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať jej
zárobkovú činnosť o viac ako 40 % od skoršieho dátumu. Na základe tohto posudkového záveru bola

žiadosť žalobkyne o priznanie invalidného dôchodku napadnutým rozhodnutím opätovne zamietnutá,
pretože k 8. januáru 2021 (ku dňu vzniku invalidity) žalobkyňa naďalej nespĺňala podmienku vzniku
nároku na invalidný dôchodok, keďže nezískala potrebný počet rokov obdobia dôchodkového poistenia
podľa § 71 ods. 1 v spojení s § 72 ods. 1 písm. d) zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov.
Nezískalakuvedenémudňuvznikuinvaliditynajmenej5rokovobdobiadôchodkovéhopoistenia,získala

536 dní – 1 rok a 171 dní.

16) Z vyššie uvedených dôvodov bola žiadosť žalobkyne o priznanie invalidného dôchodku podľa
presvedčenia žalovaného zamietnutá správne a v súlade so zákonom. Žalovaný zdôraznil, že
žalobkyňa ani pred správnym súdom v predchádzajúcom preskúmavacom konaní sp. zn. 12Sa/5/2022

nepreukázala získanie ďalšieho obdobia dôchodkového poistenia hodnotiteľného na dôchodkové účely.
Skutkový stav, vyplývajúci z administratívneho spisu žalobkyne bol objektívne zistený. S poukazom na
závery, ktoré so sebou prinieslo zisťovanie v rámci dávkového, odvolacieho, ako aj predchádzajúceho
preskúmavacieho konania, nebol daný dôvod na doplnenie ďalšieho dokazovania.

17) Žalovaný mal za to, že doloženou zdravotnou dokumentáciou, vrátane tej, ktorú žalobkyňa označila
v správnej žalobe (z 2. februára 2000 a z 25. októbra 2022), neboli spochybnené prijaté posudkové
závery, resp. posudkový lekár nenašiel žiadne relevantné dôvody, ktoré by spochybňovali takto prijatý
záver ohľadné stanoveného dátumu vzniku invalidity. Žalobkyňa medicínsky trpí od troch rokov veku
čiastočnými epileptickými záchvatmi v nepravidelných intervaloch. Epilepsia sa zásadne podľa prílohy

č. 4 zák. č. 461/2003 Z. z. na účely invalidity posudzuje podľa frekvencie záchvatov. Vychádzajúc z
doložených neurologických vyšetrení nedosahovali epileptické záchvaty žalobkyne v trvalom priebehu
výskyt pravidelne viac ako štyrikrát mesačne. Údaje o výskyte boli zdokumentované kompletne.
Zhoršenie zdravotného stavu nastalo v roku 2020. Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav, trvajúci
minimálne jeden rok je u žalobkyne dokumentovaný, pre účely invalidity, t.j. hodnotiteľný vyššou mierou

poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť ako 40 % až v neurologickom vyšetrení z 8. januára
2021, nakoľko až vtedy dosiahol pravidelnú frekvenciu okolo šesť záchvatov mesačne, čiže nad štyri
záchvaty, práve k tomuto dátumu.

18) Žalovaný v závere svojho vyjadrenia poukázal na to, že žalobkyňa ani v odvolacom konaní, ani

k správnej žalobe nedoložila také relevantné dôkazy, ktorými by spochybnila správnosť posúdenia
jej zdravotného stavu, najmä určenia dátumu vzniku jej invalidity. Žalovaný uviedol, že sa pridržiava
skutkových a právnych dôvodov uvedených v napadnutom rozhodnutí a trval na správnosti rozhodnutia
prvostupňového správneho orgánu, ktoré je vecne totožné s rozhodnutím žalovaného. Z uvedeného
dôvodu žiadal, aby správny súd podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku

(ďalej aj len ako „SSP“) žalobu žalobkyne ako nedôvodnú zamietol.

Vyjadrenie žalobkyne k duplike žalovaného, replika žalobkyne

19) Žalobkyňa sa k duplike žalovaného vyjadrila v podaní zo dňa 25.04.2023. Hneď na úvod

skonštatovala, že so žalovaným v duplike uvedenými tvrdeniami nesúhlasí, majúc za to, že tak
v odvolacom konaní, ako aj k správnej žalobe doložila všetky v tom čase dostupné relevantné dôkazy
týkajúce sa jej zdravotného stavu, potrebné na určenie dátumu vzniku jej invalidity. Podľa názoru
žalobkyne je z dokladov, ktoré predložila k správnej žalobe zrejmé, že jej nepriaznivý zdravotný stavpretrváva minimálne od roku 2010. Zo zdravotných záznamov žalobkyne má jednoznačne vyplývať, že
spĺňa sekundárnu generalizáciu parciálnych záchvatov, pričom diagnózu G 40.2 v zmysle sekundárnej
generálizácie záchvatov nebral žalovaný do úvahy vo svojich odborných vyjadreniach. Z uvedených

dôvodov preto žalobkyňa nesúhlasila so záverom odborného posúdenia žalovaného. Žalobkyňa je
toho presvedčenia, že má podľa zdravotných záznamov preukázaný na EEG a MRI od roku 2004
dlhotrvajúci nemenný patologický nález na mozgu, konkrétne hipokampe a amygdale v súvise s G 40.2,
pričom odborné posudky z vyšetrení žalobkyňa predložila na vyzvanie žalovaného, a to na pobočke
v Trenčíne. Žalovaný však aj napriek predloženiu odbornej lekárskej dokumentácie odmietol vykonať

posúdeniezdravotnéhostavužalobkyneposudkovýmlekáromvodboreneurológiaspätnedoroku2010.
V súvislosti s uvedeným žalobkyňa predložila súdu lekársku správu z vyšetrenia neurológa E. D. zo dňa
13.04.2023, z ktorej vyplýva, že jej stav je trvalý, ireverzibilný (nezvratný) a vzhľadom k počtu záchvatov
pri farmakorezistentnej epilepsii nie je reálne, aby bola zamestnaná a odporúča sa ID.

20) Na základe vyššie uvedeného je podľa žalobkyne zrejmé, že žalovaný postupoval nesprávne

a v rozpore s právnymi predpismi, keď zamietol jej žiadosť o invalidný dôchodok, hoci žalobkyňa spĺňa
všetky zákonom kladené podmienky na jeho priznanie.

21) Žalovaný sa k vyjadreniu žalobkyne zo dňa 25.04.2023 ďalej nevyjadril.

Posúdenie podstatných skutkových zistení a právnych argumentov správnym súdom

22) Správny súd v Banskej Bystrici v prvom rade konštatuje, že bol zriadený zákonom č. 151/2022 Z.
z., pričom podľa § 3 ods. 3 písm. a) uvedeného zákona výkon súdnictva od 1. júna 2023 prešiel z
krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna 2023 daná právomoc

správnych súdov, a to z Krajského súdu v Banskej Bystrici, Krajského súdu Trenčíne a Krajského súdu
v Žiline na Správny súd v Banskej Bystrici. Správny súd v Banskej Bystrici teda ako správny súd (ďalej
iba ako „správny súd“) vecne a miestne príslušný vec prejednal na návrh žalobkyne na pojednávaní dňa
16.09.2024, ktorého sa zúčastnil právny zástupca žalobkyne, žalobkyňa a zástupca žalovaného.

23) Právny zástupca žalobkyne na pojednávaní zotrval na podanej žalobe, ako aj na všetkých
svojich vyjadraniach. Poukázal na priebeh administratívneho konania v ktorom sa už rozhodovalo
o žiadosti žalobkyne na priznanie invalidného dôchodku zo dňa 19.11.2019, ktoré predchádzalo konaniu
vedenom na Krajskom súde v Trenčíne pod sp. zn. 12Sa/5/2022, ako aj na rozsudok Krajského
súdu v Trenčíne č. k. 12Sa/5/2022-54 zo dňa 26.05.2022 majúc i naďalej za to, že dátum vzniku

invalidity u žalobkyne stanovený ku dňu 08.01.2021 bol stanovený nesprávne, keďže podľa jej názoru
vychádzajúc z lekárskych správ predložených Sociálnej poisťovni, žalobkyňa rozhodujúcim ochorením,
na základe ktorého jej bola priznaná invalidita už trpí skôr. Zástupca žalovaného na pojednávaní trval
na správnosti prvostupňového, ako aj druhostupňového rozhodnutia správnych orgánov, majúc za to,
že po vrátení veci Krajským súdom v Trenčíne tieto rozhodnutia reflektovali odstránenie vád vytýkaných

správnym súdom v predošlom administratívnom konaní. Z uvedených dôvodov navrhol, aby správny
súd podľa § 190 SSP žalobu žalobkyne ako nedôvodnú zamietol.

24) Správny súd v Banskej Bystrici sa oboznámil s administratívnym spisom správnych orgánov,
písomnými vyjadreniami účastníkov konania, rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne č. k.

12Sa/5/2022-54 zo dňa 26.05.2022 a preskúmal rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie orgánu
verejnej správy prvého stupňa, vrátane postupu, ktorý ich vydaniu predchádzal, nielen v rozsahu a
z dôvodov uvedených v správnej žalobe (§ 134 ods. 2 písm. d) v spojení s § 6 ods. 2 písm. c)
SSP), vychádzajúc zo skutkového stavu v čase právoplatnosti napadnutého rozhodnutia (§ 135 ods. 1
SSP) a nezistil také vady, ktoré by boli spôsobilé privodiť záver o potrebe zrušenia správnou žalobou

napadnutého rozhodnutia.

Relevantná právna úprava

25) Podľa § 493b zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“), konania

začaté a právoplatne neskončené do 31. mája 2023 sa dokončia na súdoch vecne a miestne príslušných
podľa tohto zákona v znení účinnom do 31. mája 2023; to neplatí, ak podľa osobitného predpisu výkon
súdnictva prechádza z vecne a miestne príslušného súdu na iný súd.26) Podľa § 2 ods. 1 a 2 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo
právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje
v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené

záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu
verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy,
sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

27) Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb

zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov
orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v
ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

28) Podľa § 6 ods. 2 písm. c) SSP, správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v
sociálnych veciach.

29) Podľa § 134 ods. 1 SSP, správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej
ustanovené inak.

30) Podľa § 134 ods. 1 SSP, správny súd nie je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak
a) rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy bolo vydané na základe
neúčinného právneho predpisu,
b) rozhodnutie alebo opatrenie vydal orgán, ktorý na to nebol podľa zákona oprávnený,
c) ide o veci podľa § 192,

d) ide o veci podľa § 6 ods. 2 písm. c), ak je žalobcom fyzická osoba,
e) ide o veci podľa § 6 ods. 2 písm. d),
f) vec súvisí s ochranou práv spotrebiteľa.

31) Podľa § 191 ods. 1 SSP, správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej

správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak
a) bolo vydané na základe neúčinného právneho predpisu,
b) ho vydal orgán, ktorý na to nebol zo zákona oprávnený,
c) vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci,
d) je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov,

e) zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci,
f) skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia,
je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu,
g) došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať
za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej.

32) Podľa § 191 ods. 6 SSP, právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je
orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný. Ak orgán verejnej správy v ďalšom konaní nepostupoval
v súlade s právnym názorom správneho súdu a správny súd opätovne zrušil rozhodnutie orgánu verejnej
správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy z tých istých dôvodov, môže správny súd i bez návrhu v

zrušujúcom rozsudku uložiť orgánu verejnej správy pokutu.

33) Podľa § 203 ods. 1 a 2 SSP, rozsah správnej žaloby fyzickej osoby a jej dôvody možno zmeniť
alebo doplniť až do rozhodnutia správneho súdu. Pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd
viazaný žalobnými bodmi.

34) Podľa § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov
(ďalej len „Zákon o sociálnom poistení“), poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný,
získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky
nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.

35) Podľa § 71 ods. 1 až 8 Zákona o sociálnom poistení, poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo
nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v
porovnanísozdravoufyzickouosobou.Dlhodobonepriaznivýzdravotnýstavjetakýzdravotnýstav,ktorý
spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedytrvať dlhšie ako jeden rok. Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním
telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým
zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej

osoby. Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné
postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného
predpisu. Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe: a) lekárskych
správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením
diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a b) komplexných

funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú
činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie
alebo rekvalifikácie. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4.
Mierapoklesuschopnostivykonávaťzárobkovúčinnosťvpercentáchsaurčujepodľadruhuzdravotného
postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom
na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. Jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti

vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú. Mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť
určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí
ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza
z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti
rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom

viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav.

36) Podľa § 72 ods. 1 písm. c) Zákona o sociálnom poistení, počet rokov dôchodkového poistenia na
vznik nároku na invalidný dôchodok poistenca vo veku nad 28 rokov do 34 rokov je najmenej päť rokov.

37) Podľa § 153 ods. 5 Zákona o sociálnom poistení, ak § 155 ods. 1 neustanovuje inak, lekársku
posudkovú činnosť vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový
lekár sociálneho poistenia ústredia (ďalej len „posudkový lekár“) za osobnej účasti poistenca alebo
poškodeného, ak posudkový lekár neurčí inak; podmienka osobnej účasti musí byť splnená vždy, ak o
to poistenec alebo poškodený požiada.

38) Podľa § 195 ods. 1 a 2 Zákona o sociálnom poistení, organizačná zložka Sociálnej poisťovne
pred vydaním rozhodnutia postupuje tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci, a na ten účel
obstará potrebné podklady na rozhodnutie. Podkladom na rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a
vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo
známe organizačnej zložke Sociálnej poisťovne z jej činnosti.

39) Podľa § 209 ods.1 Zákona o sociálnom poistení, rozhodnutie organizačnej zložky Sociálnej
poisťovne sa vydáva písomne, ak tento zákon neustanovuje inak. Rozhodnutie musí byť v súlade so
všeobecne záväznými právnymi predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu
veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.

40) V danej veci správny súd poukazuje na to, že na základe žiadosti žalobkyne zo dňa 19.11.2019
Sociálna poisťovňa, ústredie rozhodnutím č. XXX XXX XXXX zo dňa 04.10.2021 zamietla žiadosť
žalobkyneopriznanieinvalidnéhodôchodku.Vychádzalapritomzodbornéhoposudkuoinvalidite,podľa
ktorého je žalobkyňa invalidná, keďže má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v rozsahu 60

%, a to z dôvodu, že trpí ochorením zaradeným do skupiny chorôb podľa kódu dg. 1 skupina chorôb
(kapitola/položka): G40.2/Kap. VI, Odd. A, Pol. 4, písm. c). Dátum vzniku invalidity stanovil posudkový
lekár na 08.01.2021. Dôvodom zamietnutia žiadosti o invalidný dôchodok bola skutočnosť, že žalobkyňa
nezískala potrebné obdobie dôchodkového poistenia do dňa vzniku invalidity, keď potrebný počet rokov
bol 5 a žalobkyňa mala len 1 roka a 171 dní poistenia.

41)Vočivyššieuvedenémuprvostupňovémurozhodnutiupodalažalobkyňaodvolanieoktoromrozhodol
žalovaný rozhodnutím č. 895 131 7463 0 zo dňa 13.01.2022 tak, že ho zamietol a rozhodnutie
prvostupňového správneho orgánu ako vecne správne potvrdil. Žalobkyňa sa následne správnou
žalobou doručenou Krajskému súdu v Trenčíne domáhala preskúmania zákonnosti uvedeného

rozhodnutia žalovaného. O predmetnej žalobe rozhodol Krajský súd v Trenčíne rozsudkom č. k.
12Sa/5/2022-54 zo dňa 26.05.2022 tak, že zrušil rozhodnutie Sociálnej poisťovne – generálneho
riaditeľač.XXXXXXXXXXXzodňa13.01.2022arozhodnutieSociálnejpoisťovne,ústredieč.XXXXXX
XXXX X zo dňa 04.10.2021 a vec vrátil prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie.42) Z odôvodnenia rozsudku Krajského súdu v Trenčíne vyplýva, že záver žalovaného uvedený
v rozhodnutí o tom, že žalobkyni vznikla invalidita dňa 08.01.2021 bol predčasný s ohľadom na

lekárske správy pripojené žalobkyňou k žalobe. Správny súd konštatoval, že z obsahu predložených
lekárskych správ (zo dňa 05.04.2004 ako aj 16.12.2004) mal preukázané, že žalobkyňa mala
určenú diagnózu G40.2 už v roku 2004, pričom z obsahu rozhodnutia žalovaného (a z obsahu
im predchádzajúcich lekárskych posudkov) je zrejmé, že žalovaný ako prvostupňový správny orgán
z uvedených lekárskych správ nevychádzali, pričom prijali skutkový záver, že prvýkrát bolo ochorenie

G40.2 žalobkyni diagnostikované až 08.01.2021. Správny súd, keďže mal preukázané, že žalobkyňa
uvedeným ochorením trpela už v roku 2004 dospel k záveru, že žalovaný aj prvostupňový správny orgán
nedostatočne zistili skutkový stav potrebný pre rozhodnutie a v dôsledku uvedeného vec aj nesprávne
právne posúdili. Preto správny súd podľa § 191 ods. 1 písm. c) a e) SSP zrušil rozhodnutie žalovaného,
nakoľkozpohľadusúdubolvovecinedostatočnezistenýskutkovýstav,keďžežalovaný,ajprvostupňový
správny orgán nezohľadnili (sa nevysporiadali) s lekárskymi správami z roku 2004, v dôsledku čoho vec

následne aj nesprávne posúdili, aplikovaním nepríslušných právnych noriem.

43) Predmetom prieskumu v prejednávanej veci je po vrátení veci Krajským súdom v Trenčíne vydané
rozhodnutie žalovaného č. 895 131 7463 0 zo dňa 02.01.2023, ktorým bolo rozhodnutie Sociálnej
poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 06.10.2022, ktorým žalobkyni opäť nebol priznaný

invalidný dôchodok potvrdené a jej odvolanie voči nemu bolo zamietnuté v celom rozsahu.

44) Sporným v danom prípade je určenie dátumu vzniku invalidity žalovanej, ktorú žalovaný aj po vrátení
veci krajským súdom opätovne stanovil od 08.01.2021.

45) V správnej žalobe zo dňa 15.02.2023 žalobkyňa namietala, že odborné lekárske posudky na
posúdenie jej zdravotného stavu vypracované posudkovými lekármi žalovaného opakovane uvádzajú,
že frekvencia jej záchvatov ako dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je dokumentovaná až od
08.01.2021, a to aj napriek tomu, že zo zdravotných záznamov žalobkyne zo dňa 25.10.2022 a zo dňa
02.02.200,ktoréžalobkyňapriložilaakodôkazkodvolaniuprotiprvostupňovémurozhodnutiuvyplýva,že

žalobkyňa spĺňa generalizáciu parciálnych záchvatov. Vo vzťahu k týmto žalobným námietkam správny
súd považoval za potrebné preskúmať nielen závery preskúmavaných rozhodnutí ale aj odborných
posudkov o invalidite, z ktorých Sociálna poisťovňa pri vydaní rozhodnutí vychádzala. Z ustálenej
judikatúry vyšších súdnych autorít vyplýva, že posudzovanie zdravotného stavu fyzickej osoby
a tým aj súvisiaceho pracovného potenciálu je vecou výlučne odbornou – medicínskou, na

ktorú súd nemá odborné znalosti. Vo veciach dôchodkového poistenia zdravotný stav a pracovnú
schopnosť posudzuje Sociálna poisťovňa vo forme lekárskej posudkovej činnosti pri výkone sociálneho
poistenia (§ 153 ods. 1 písm. b/ v spojení s § 153 ods. 3 Zákona o sociálnom poistení)
s tým, že konkrétne túto činnosť vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky
a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia (§ 153 ods. 5 menovaného zákona). Výsledkom

posudkovej činnosti je záver posudkového lekára o tom, či konkrétna fyzická osoba je
alebo nie je invalidná s určenou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť s tým, že
táto miera poklesu sa určuje v percentách podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou
príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných
postihnutí. Závery posudkového lekára sú zachytené v lekárskej správe, súčasťou ktorej je odborný

lekársky posudok vrátane jeho odôvodnenia, v ktorom posudkový lekár objasňuje a odôvodňuje všetky
zásadné skutočnosti, na základe ktorých pristúpil k prijatiu konkrétneho záveru. Tento posudok je
teda v konaní pred správnym súdom kľúčovým dôkazom, na ktorý je súd (vzhľadom na absenciu
odbornej – medicínskej erudovanosti) odkázaný, a preto je nutné klásť dôraz na jeho jednoznačnosť,
úplnosť, určitosť a presvedčivosť. Tieto kritériá však spĺňa len taký posudok, v ktorom sa posudkový

lekár riadne vysporiada so všetkými rozhodnými a pre danú vec relevantnými skutočnosťami,
prihliadne pritom k účastníkom konania udávaným ťažkostiam a svoje posudkové závery náležite
odôvodní (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sk/8/2021 zo dňa 02. júna 2021, bod. 39). V zmysle
uvedených požiadaviek správny súd preskúmal odborné lekárske posudky aj v tejto veci, a to nielen v
rozsahu a z dôvodov uvedených v správnej žalobe.

46) Správny súd považoval za podstatné uviesť, že žalovaná určenie miery poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť nerozporovala. Z odborného lekárskeho posudku zo dňa 06.12.2022,
ktorý bol podkladom napadnutého rozhodnutia žalovaného vyplýva, že žalobkyňa už od veku trochrokov medicínsky trpí čiastočnými epileptickými záchvatmi v nepravidelných intervaloch, ktoré podľa
doložených neurologických vyšetrení nedosahovali v trvalom priebehu výskyt viac ako štyrikrát mesačne
pravidelne. Údaje o výskyte boli zdokumentoval kompletne, keďže epilepsia sa podľa prílohy č. 4

zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení na účely invalidity posudzuje podľa frekvencie záchvatov.
Zhoršenie zdravotného stavu nastalo u žalobkyne v roku 2000, pričom dlhodobo nepriaznivý zdravotný
stavtrvajúciminimálnejedenrokbolunejdokumentovanýažvneurologickomvyšetrenídňa08.01.2021,
keďže dosiahol pravidelnú frekvenciu okolo šesť záchvatov mesačne, čiže nad štyri záchvaty práve
k tomuto dátumu. Tým posudkový lekár vysvetlil prečo má žalobkyňa uznanú invaliditu práve k tomuto

dátumu v kapitole VI, oddiele A, položke 4c) na hornej hranici zákonom stanoveného rozpätia na 60
%. Posudkový lekár zdôraznil, že podmienkou uznania tejto položky sú súčasné sprievodné psychické
zmeny, ktoré sú splnené ako ľahkého stupňa od roku 2012, kedy bola žalobkyňa posúdená na účely
invalidity, dosiahla mieru poklesu 30 % + 5 %, voči tomuto posúdeniu sa neodvolala. Úroveň ľahkého
postihnutia trvá u žalobkyni naďalej, preto nemohla byť zaradená do položky 4d), ktorá vyžaduje ťažký
stupeň psychického postihnutia. Psychický nález bol posudkovým lekárom použitý na účely splnenia

podmienky posúdenia v položke 4c), preto nemohol byť použitý samostatne ako iné ochorenie na
zvýšenie miery poklesu rozhodujúceho postihnutia. Súčasne posudkový lekár konštatoval, že čiastočné
záchvatyžalobkynemajúlenniekoľkominútovýpriebeh,priktorýchprídekstratekontaktu,automatizácii
pohybov bez kŕčov a pomočenia. Vlastný neurologický nález je klinicky kompletne negatívny. Vo vzťahu
ku konštatovaniu Krajského súdu v Trenčíne, že žalobkyňa mala diagnózu parciálnej epilepsie už v roku

2004 posudkový lekár uviedol, že s týmto názorom súhlasí. Zároveň však poukázal na to, že samotná
epilepsia ešte nie je automaticky dôvodom na uznanie invalidity, rozhodujúca je frekvencia záchvatov,
ktorá bola u žalobkyni zdokumentovaná ako dlhodobo nepriaznivý stav až od 08.01.2021, nie skôr.
Ohľadom lekárskych správ na ktoré vo svojom rozhodnutí poukázal Krajský súd v Trenčíne (viď bod
28. rozsudku) posudkový lekár uviedol, že v neurologickej správe zo dňa 05.04.2004 bol u žalobkyni

zdokumentovaný jediný záchvat slabšej intenzity za štyri mesiace od januára 2004 a v lekárskej
správe zo dňa 16.12.2004 sú zdokumentované dva slabšie záchvaty od 09.09.2004, teda za obdobie
troch mesiacov. Posudkový lekár vo vzťahu k týmto správam zároveň zdôraznil, že v nich nie sú
uvedené poruchy správania alebo psychické zmeny a u žalobkyni nebolo doporučené ani psychologické
vyšetrenie. Preto v požadovanom roku 2004 nebola u žalobkyni splnená ani jedna podmienka vzniku

invalidity daná zákonom.

47) Správny súd konštatuje, že odborný lekársky posudok posudkového lekára žalovaného zo dňa
06.12.2022 vníma ako ucelený a logický, zohľadňujúci komplexný zdravotný stav žalobkyne v čase jeho
vyhotovenia i samotný progres epilepsie, reflektujúci aj na rozsudok Krajského súdu v Trenčíne č. k.

12Sa/5/2022-54 zo dňa 26.05.2022. K určeniu dátumu vzniku invalidity žalobkyne správny súd teda
uvádza, že ide o záver, ktorý je preskúmateľný, logický a zodpovedá tým záverom, ktoré sú
obsiahnuté aj v lekárskych správach a nálezoch, ktoré tvorili podklad pre rozhodnutie orgánov verejnej
správy, vrátane lekárskych správ zo dňa 02.02.2000 a 25.10.2002, na ktorej žalobkyňa v podanej žalobe
poukázala.

48) V kontexte vyššie uvedeného správny súd dopĺňa, že subjektívne presvedčenie žalobkyne, že
jej zdravotné postihnutie, ktorým trpí už od troch rokov nadobudlo takú intenzitu, pre ktorú mohla
byť žalobkyňa za invalidnú považovaná od skoršieho dátumu než od 08.01.2021 nie je rozhodujúce,
pretože posúdenie rozsahu zdravotného poškodenia a jeho následkov na schopnosť žalobkyne

vykonávať zárobkovú činnosť, ako aj stanovenie dátumu invalidity si vyžaduje lekárske znalosti, ktoré
sú v sociálnych veciach zákonom zverené posudkovým lekárom sociálneho poistenia. Správny súd
zdôrazňuje, že výkon lekárskej posudkovej činnosti podľa zákona č. 578/2004 Z. z. je podmienený
získaním odbornej spôsobilosti posudkového lekára, ktorý musí mať špecializáciu v špecializačnom
odbore posudkové lekárstvo alebo musí byť zaradený do špecializačného štúdia v špecializačnom

odbore posudkové lekárstvo. Posúdenie dlhodobosti nepriaznivého zdravotného stavu a jeho následkov
napracovnúschopnosťdotknutejosobyvyžadujeodbornélekárskeznalosti,pretovoveciachsociálneho
poistenia je takéto dokazovanie zverené posudkovým lekárom sociálneho poistenia podľa § 153 ods. 5
Zákona o sociálnom poistení. Posudkoví lekári spolupracujú s praktickými lekárom, ošetrujúcim lekárom
asrevíznymlekáromzdravotnejpoisťovne.PostupujúpodľaZákonaosociálnompoisteníaprílohyč.4k

tomuto zákonu. Z uvedeného vyplýva, že činnosť posudkových lekárov spočíva v náležitom objektívnom
a nestrannom zistení a posúdení zdravotného stavu dotknutej osoby, a to na základe výsledkov
jej vyšetrení, z doloženej zdravotnej dokumentácie, ako aj z lekárskych správ a záverov odborných
lekárov. Záver o poklese pracovnej schopnosti žalobkyne k dátumu 08.01.2021 prijal posudkovýlekár na podklade doložených odborných lekárskych nálezov, ktoré zobral do úvahy po vrátení veci
krajským súdom komplexne a bez rozporov vychádzajúc z toho, že dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav
žalobkyne, trvajúci minimálne jeden rok bol pre účely jej invalidity zdokumentovaný, t.j. hodnotiteľný

vyššou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť ako 40 % až v neurologickom vyšetrení
zo dňa 08.01.2021. Posudkové stanovisko posudkového lekára bolo teda zdôvodnené v súlade so
zistenými a objektivizovanými zdravotnými ťažkosťami žalobkyne, posudkovými a zákonnými kritériami
a má základ v platnej právnej úprave.

49) Správny súd má vychádzajúc z vyššie uvedeného za to, že žalovaný po vrátení veci Krajským súdom
v Trenčíne náležite zistil skutkový stav veci (zaoberajúc sa celou chronológiou vývoja zdravotného
postihnutia žalobkyne zohľadňujúc jej zdravotnú dokumentáciu) za účelom riadneho posúdenia veci.
Z uvedeného dôvodu potom správny súd vyhodnotil námietku žalobkyne ohľadom nedostatočne
zisteného skutkového stavu, ktorá bola súčasne podaná iba vo všeobecnej rovine za neodôvodnenú.

50) Pre správny súd je rozhodujúci skutkový stav zistený orgánmi verejnej správy v čase právoplatnosti
preskúmavaného rozhodnutia (§ 135 SSP). Z uvedeného dôvodu správny súd nemôže prihliadať
na lekárske správy svedčiace o prípadnom zhoršujúcom sa zdravotnom stave žalobkyne, ktoré boli
koncipované po vydaní napadnutého rozhodnutia žalovaného a tieto boli predložené súdu v rámci
prebiehajúceho súdneho konania, jedine že by tieto vyvracali správnosť záverov uvedených v odborných

lekárskych posudkoch a dokumentovali by, že už v čase posudzovania zdravotného stavu účastníka
konania posudkovým lekárom bol jeho zdravotný stav iný. V prejednávanej veci žalobkyňa takého
lekárske správa a nálezy však nepredložila, keďže lekárska správa zo dňa 13.04.2023 predložená
žalobkyňou spolu s vyjadrením zo dňa 25.04.2023 takýto charakter nemá.

51) Ohľadom námietky žalobkyne, že žalobou napadnuté rozhodnutie bolo nedostatočne odôvodnené
správny súd konštatuje, že i táto námietka bola iba všeobecná. Z uvedeného teda nie je zrejme prečo
považovala žalobkyňa žalobou napadnuté rozhodnutie za nedostatočne odôvodnené. Správny súd
po preskúmaní napadnutého rozhodnutia dospel k záveru, že žalovaný svoje rozhodnutie dostatočne
odôvodnil a zo strany žalovaného nedošlo k porušeniu zákonnosti v tomto smere. Napadnuté

rozhodnutie žalovaného je presvedčivé, zrozumiteľné, a nemožno ho hodnotiť ani ako nepreskúmateľné
pre nedostatok dôvodov z dôvodu absencie logického vzťahu medzi skutkovými zisteniami a právnym
stavom. Správne orgány postupovali v súlade s platnou právnou úpravou, a preto aj preskúmavané
rozhodnutie je vecne správne a zákonné. Z dôvodu, že žalobkyňa nezískala najmenej päť rokov obdobia
dôchodkového poistenia, ale iba 1 rok a 171 dní nesplnila jednu zo zákonom stanovených podmienok

na vznik nároku na invalidný dôchodok, t.j. podmienku získania potrebné počtu rokov dôchodkového
poistenia v zmysle § 72 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov.

52) Keďže správny súd považuje rozhodnutie žalovaného za vecne správne, preto žalobu ako
nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol.

Žalobkyňa v konaní pred správnym súdom nebola úspešná, preto jej správny súd nepriznal právo na
náhradu trov konania podľa § 167 ods. 1 SSP a contrario

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu j e p r í p u s t n á kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania,

ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech, pričom ju musí podať v lehote jedného mesiaca od doručenia
rozhodnutia. Zmeškanie tejto lehoty nie je možné odpustiť.

Kasačná sťažnosť sa podáva na tunajšom súde. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že
správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že

a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,

e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,

h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvodkasačnejsťažnostiuvedenývyššiepodpísm.g)aži)savymedzítak,žesťažovateľuvedieprávne

posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia.

Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred
správnym súdom. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57
uviesť:

a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí
byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa
musia byť spísané advokátom.

Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden
rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden
rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie
podania na trovy toho, kto podanie urobil.